Monitor ● Zo slovenskej tlače
Maďarsko si v utorok pripomenulo 20. výročie opätovného pochovania martýrov protikomunistického povstania z roku 1956 - premiéra Imreho Nagya a jeho druhov. Na Námestí martýrov v Budapešti k soche popraveného predsedu vlády položili v úvode ústredných podujatí spoločný veniec prezident László Sólyom, premiér Gordon Bajnai a predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová. Námestie martýrov uzatvorila polícia zábranami, za ktoré vpúšťali iba pozvaných hostí a vopred akreditovaných novinárov. Slávnostná spomienka pokračuje na Námestí hrdinov, kde sa s Nagyom lúčilo pred 20 rokmi niekoľko stotisíc Maďarov, ako aj na parcele 301 cintorína Új közetemető, kde pochovali väčšinu obetí povstania a na ďalších miestach v Budapešti. Vyvrcholením osláv bude tiež na Námestí hrdinov slávnostný koncert vážnej hudby. Nagya, ministra obrany povstania Pála Malétera a novinára Miklósa Gimesa popravili 16. júna 1958, ďalších dvoch spolupracovníkov predsedu vlády popravili skôr. Exhumácia a identifikácia piatich tiel sa začala v marci 1989. Ich opätovné pochovanie 16. júna 1989 sa stalo symbolickým momentom zmeny režimu v Maďarsku.
Nebol to ich 17. november. V maďarskom kalendári niet jedného jediného kľúčového dátumu, o ktorom by historici mohli povedať, že práve ten zlomil komunistickému režimu väzy. V „najveselšom baraku východného bloku” sa prevrat udial postupne, keď stranícke vedenie bez väčšieho vzdoru vzdávalo pozíciu za pozíciou. Šestnásty jún 1989 však zmenu definitívne vštepil do vedomia más, a to štyri mesiace predtým, ako prechod od totality k demokracii formálne spečatila nová ústava. V ten deň Maďari spolu s exhumovanými pozostatkami revolučného premiéra Imre Nagya symbolicky pochovali aj staré poriadky, ktoré vyše troch desaťročí zosobňoval komunistický vodca János Kádár. A v rovnakej chvíli štartovala raketová kariéra Viktora Orbána. Štvrť milióna ľudí sa zišlo na budapeštianskom Námestí hrdinov. Kým v Československu ešte aj o dva mesiace neskôr policajti s obuškami rozháňali zhromaždenia k výročiu augusta 1968, v Maďarsku štátna televízia naživo vysielala celý niekoľkohodinový rozlúčkový obrad s mučeníkmi protikomunistickej revolúcie. „Bol to psychologický vrchol zmeny režimu,” tvrdí riaditeľ Ústavu 1956 János M. Rainer. „Bola to exhumácia minulosti, pri ktorej milióny dostali príležitosť premyslieť si svoj dovtedajší život,” citovala ho agentúra MTI. K prehodnoteniu postoja k Nagyovi otvoril cestu ešte začiatkom roku 1989 jeden z lídrov reformných komunistov Imre Pozsgay, ktorý udalosti jesene 1956 premenoval z „kontrarevolúcie” na ľudové povstanie. Konzervatívnejší členovia vedenia strany síce namietali, že sa tým celá kádárovská epocha zbavuje legitimity, Pozsgay ich však presvedčil, že neodvratnému vývoju je lepšie postaviť sa na čelo, ako sa ním nechať zmiesť. Exhumáciu Nagya z utajeného hrobu a jeho dôstojné znovupochovanie sa komunistický režim pokúsil vydávať za gesto národného zmierenia. Väčšina slávnostných rečníkov sa pri katafalkoch pred smútočne vyzdobeným Pavilónom umenia skutočne miernila. Podľa čerstvo zverejnených údajov Ústavu 1956 vyslala štátna bezpečnosť do davu až 180 svojich tajných spolupracovníkov, medzi nimi aj spravodajcu Rádia slobodná Európa a aktivistov viacerých opozičných zoskupení, aby podľa možností krotili vášne účastníkov. Najmladší z rečníkov, čerstvo vyštudovaný právnik Viktor Orbán, sa však mierniť nemienil. Z úst Orbána po prvý raz verejne zaznela požiadavka na stiahnutie sovietskych okupačných vojsk. Spoluzakladateľ Fideszu, prvého režimom tolerovaného nekomunistického mládežníckeho združenia, bol radikálny aj pri hodnotení reformných komunistov. Na rovinu povedal, že jeho generácia nemá nič spoločné s piatimi vystavenými truhlami Nagya a jeho druhov. Prisvojil si však šiestu truhlu - prázdnu, ktorá mala symbolizovať bezmenných mučeníkov. Tá podľa Orbána skrývala komunistami ukradnutú budúcnosť mladých. „V tejto truhle leží aj našich budúcich dvadsať - či ktovie koľko rokov,” povedal. Fidesz, ktorý sa zo združenia mladých radikálnych liberálov postupne zmenil na národne konzervatívnu stranu, to dnes vydáva za prezieravé proroctvo. Orbán totiž tvrdí, že až drvivou porážkou postkomunistov v blížiacich sa voľbách sa po dvadsiatich rokoch dokončí zmena režimu. Prejavom na pohrebe Nagya sa začala Orbánova závratná politická kariéra. „Okamžite sa stal známy a slávny. Jeho meno sa ďalší deň dostalo na titulné stránky svetových denníkov,” napísal jeho životopisec József Debreczeni a dodal: „Bol to bezpríkladný štart: jediný päťminútový prejav!” Orbánovi stúpenci dodnes vyzdvihujú jeho zásluhu na urýchlení konca sovietskej okupácie. „Je to len mýtus,” povedal však pred časom pre Pravdu Orbánov dlhoročný vnútropolitický rival, socialista Gyula Horn. „A mytológia vie byť veľmi nepresná. V tom čase sme totiž už končili rokovania s Moskvou. Zostávalo len dotiahnuť formulácie návrhu dohody. A radikálne prejavy boli v tejto situácii nielenže zbytočné, ale vyslovene škodlivé,” dodal Horn, ktorý bol v roku 1989 šéfom maďarskej diplomacie. Pohreb Nagya dal symbolickú bodku aj za celou epochou Jánosa Kádára. Niekdajší železný normalizátor, ktorý postupne uvoľňoval pomery a režim zmenil na povestný gulášový komunizmus, zomrel tri týždne potom, čo bol jeho predchodca dôstojne pochovaný. V rovnaký deň Najvyšší súd rozhodol o rehabilitácii Nagya.
Symbolický koniec komunistického režimu si Maďari spájajú so 16. júnom 1989. V ten deň sa na námestí Hrdinov v Budapešti desaťtisíce ľudí rozlúčili s premiérom Imrem Nagyom, jeho druhmi a symbolicky aj s ďalšími obeťami protikomunistického povstania z roku 1956 i následných krvavých represií. Tri týždne po pohrebe zomrel Nagyov hlavný protivník a kat János Kádár, po ktorom získala miernejšia maďarská verzia komunistickej diktatúry svoje meno. Zomrel v deň, keď Najvyšší súd Nagya oficiálne rehabilitoval. Pohreb znamenal prelom vo viacerých ohľadoch. Kádárizmus postavil svoju legitimitu na tvrdení, že v roku 1956 v krajine došlo ku kontrarevolúcii vedenej zločincami, ktorú porazili len s pomocou sovietskej armády. Nagy a jeho kolegovia boli označení za zradcov vlády ľudu vedenej Kádárom, ktorá ich za to spravodlivo potrestala. Pohreb bol verejným priznaním, že je to klamstvo, že Nagy bol legitímny premiér, ktorého nespravodlivo súdili a popravili. A zradcom bol naopak Kádár, ktorý Nagya spočiatku podporoval, potom sa však dal do služieb Moskvy.
Bola to po viac ako tridsiatich rokoch prvá veľká masová akcia, do organizácie ktorej komunistická strana nemala čo hovoriť, a prvá veľká protikomunistická demonštrácia, ktorú musela strpieť. Pohreb zorganizoval Výbor pre historickú spravodlivosť (TIB) spolu s novými demokratickými politickými hnutiami. TIB založili na jar 1988 osobnosti disentu, ale aj známi herci či spisovatelia, ktorí prešli za účasť na povstaní v roku 1956 komunistickými žalármi. K nim sa pripojili pozostalí po popravených. Vedľa neskoršieho prezidenta Árpáda Göncza, ktorého v Nagyovom procese odsúdili na doživotie, bola členom TIB-u napríklad Nagyova dcéra Erzsébet. Hlavným cieľom výboru bola rehabilitácia obetí komunistického teroru a udržiavanie ich pamiatky. Rehabilitácia a opätovný pohreb najznámejšej obeti Imreho Nagya patril od začiatku medzi jeho hlavné ciele. Komunistická strana medzitým postupne strácala kontrolu nad vývojom udalostí. V júni 1988 ešte polícia rozohnala demonštrantov skandujúcich Nagyovo meno.
Vo februári 1989 vláda povolila Nagyov pohreb, stále však len ako obyčajný smútočný akt. TIB a politická opozícia však chcela verejnú rozlúčku, ktorá by sa stala demonštráciou proti režimu. Komunistické vedenie až do mája zvažovalo jej zákaz, pre tlak verejnosti sa však k tomu neodvážilo. Snažilo sa však pohreb zneužiť, urobiť z neho „deň národného uzmierenia”, demonštrujúci odpustenie pre niekdajších vrahov. Proti tomu sa však jasne postavili organizátori, ktorí odmietli účasť predstaviteľov strany na pohrebe. Položiť svoj veniec a stáť pri rakvách čestnú stráž mohli len zástupcovia vlády, napríklad proreformný premiér Miklós Németh. Šesť rakiev prikrytých národnými vlajkami privítalo 16. júna 1989 davy na námestí Hrdinov. V piatich ležali pozostatky Nagya a jeho druhov, šiesta symbolizovala neznáme obete komunizmu. Tryzna na námestí trvala niekoľko hodín, rakvám sa v hustých radoch prichádzali pokloniť tisíce ľudí. Vencom prispeli aj československí disidenti z Charty 77. O pol jednej sa na minútu všade zastavil život, po celom Maďarsku zneli zvony a klaksóny automobilov, chodci na uliciach si pamiatku popravených pripomenuli zastavením a minútou ticha. Z rečníkov toho dňa si väčšina ľudí pamätá len mladého, vtedy ešte liberálneho politika Viktora Orbána, ktorý otvorene požadoval slobodné voľby a odchod sovietskych vojsk z krajiny.
Do poslednej chvíle sa mnohí obávali, že by sa pohreb mohol zvrtnúť v násilie, či už pre zásah bezpečnostných síl, alebo naopak vďaka radikálnym antikomunistom. Deň však prebehol pokojne a organizátori si pochvaľovali spoluprácu s políciou. Po obrade sa pozostatky Nagya a ostatných vrátili do parcely 301, kde spolu s ostatnými obeťami komunizmu odpočívajú dodnes. Ani Maďarsku sa nevyhli spory o hodnotenie zmeny režimu a úlohy jednotlivých aktérov tohto procesu. Dodnes je napríklad vidieť snahu vládnucej postkomunistickej socialistickej strany význam Nagyovho pohrebu ako kľúčového bodu transformácie umenšiť a naopak vyzdvihnúť úlohu reformných komunistov. Pompézne vládne oslavy sa neodohrajú dnes, ale 27. júna. Čiže na výročie strihania ostnatých drôtov na rakúsko-maďarskej hranici komunistickým ministrom zahraničia Gyulom Hornom a jeho rakúskym kolegom. „To je prirodzené. Môj je len ten sviatok, ktorý si sám sfalšujem a definujem,” komentoval to jeden z organizátorov pohrebu Imreho Nagya, bývalý disident Gyula Kozma.
Nagya popravili s dvomi druhmi 16. júna 1958, ďalší dvaja jeho spolupracovníci zomreli už skôr. Režim sa ich snažil aj po smrti ponížiť a zničiť každú pamiatku na nich. Päť tiel najprv pochovali na dvore väznice a miesto zaviezli smeťami. V roku 1961 však telá vykopali, zabalili do dechtového papiera a opäť zakopali na mieste, kam pochovali väčšinu popravených po roku 1956 - na slávnu parcelu 301 ležiacu v najvzdialenejšom rohu obrovského budapeštianskeho cintorína Újközetemető. V tomto zámerne neudržiavanom kúte, vzdialenom od hlavného vchodu cintorína viac ako tri kilometre, pod bujnou vegetáciou odpočívali popravení skoro tridsať rokov. Problémom bolo len nájdenie pozostatkov. Narazilo naň aj komunistické vedenie, ktoré sa na jar roku 1988 rozhodlo, že rodine popravených povolí svojich blízkych znovu slušne pochovať. Ale len v prísne rodinnom kruhu. Vysvitlo však, že ani na ministerstve vnútra nevedia, kde presne ležia. Policajný úradník poverený hroby lokalizovať nakoniec našiel po dlhom pátraní v archívoch ministerstva niektoré stopy v prísne tajnej zložke s príznačným menom Osie hniezdo. Podľa nich a s pomocou starších hrobárov cintorína na parcele 301 určili miesta, kde by mali ležať Nagy a jeho druhovia. Spomienky úradníka a ďalších účastníkov i množstvo dobových dokumentov zverejnil minulý týždeň historický Ústav 56 na svojej internetovej stránke.
- Prečo vznikol Výbor pre historickú spravodlivosť?
- Roky sme už boli unavení nerozhodnosťou maďarskej opozície a chceli sme urobiť niečo hmatateľnejšie. Výbor mal tri úlohy: vedeckú, odhaľovanie pravdy o tom, čo sa vtedy stalo, právnu, to znamená rehabilitáciu obetí a zaistenie slušných pohrebov. Členov výboru sme vyberali tak, aby reprezentovali všetky smery, ktoré sa päťdesiateho šiesteho zúčastnili: vtedajších študentov, robotnícke rady, inteligenciu a prívržencov Imreho Nagya.
- Spolupracovali ste pri príprave pohrebu s vtedajšou mocou. U rakiev nakoniec stáli aj predstavitelia vlády.
- S komunistickou stranou sme sa vôbec nebavili, pre nás neexistovala. Najprv sa snažili do toho zapojiť, rýchle však sami pochopili, že tam nemajú čo hľadať. Zástupcom moci pre nás bola vláda a štátne orgány. Zo zástupcov moci mohli položiť veniec k rakvám len premiér či predseda parlamentu a ľudia, ktorí neniesli za rok 1956 žiadnu osobnú zodpovednosť. Garantovali nám plnú spoluprácu polície a tá sa správala veľmi profesionálne. Žiadali sme, aby na námestí nebol nikto uniformovaný, poriadok sme si udržiavali sami. Polícia však zaisťovala širšie okolie a kolónu prevážajúcu rakvu späť na parcelu 301.
- Nebáli ste sa nejakých násilností? Kolovali reči o tom, že proti vám zasiahnu robotnícke milície.
- My ako organizátori nie. Moc bola doslova vyľakaná, záležalo jej na tom, aby všetko prebehlo hladko. Bolo mimochodom jasné, že o tom v pozadí prebiehajú aj diplomatické rokovania medzi veľmocami.
- Hrdinom pohrebu sa stal Viktor Orbán. Jeho prejav vraj organizátorov prekvapil.
- Chceli sme, aby na pohrebe prehovoril aj reprezentant mladej generácie a požiadali sme jednu z nových organizácií, Zväz mladých demokratov - Fidesz, aby niekoho delegovali. A oni poslali Orbána. Orbán nedodržal dohodnuté pravidlá, že to bude pohreb, a nie politický míting. Z jeho radikalizmu sme nemali radosť. Preskočil vďaka tomu desať rokov kariéry. Toľko by trvalo, aby inou cestou získal popularitu, ktorú dosiahol týmto jediným prejavom.
Pred dvadsiatimi rokmi padal v strednej Európe komunizmus. V júni 1989 nastúpila v Poľsku nekomunistická vláda Tadeusza Mazowieckeho, Maďarsko uvoľnilo hranice do Rakúska, v Berlíne padol múr symbolizujúci takmer 30 rokov rozdelenie Nemecka a Európy. V novembri 1989 začali v Československu demonštrácie, ktoré vyvrcholili nastolením nekomunistickej vlády Mariána Čalfu. V Rumunsku sa tamojší diktátor Nicolae Ceaušescu nechcel vzdať dobrovoľne moci a iba tam padol komunizmus krvavou cestou. Označenie nežná revolúcia, pochádzajúce z Československa, nadobudlo širší význam a niekedy sa používa pre označenie zvrhnutia komunizmu aj v iných krajinách. Vo všetkých okolitých krajinách prebiehajú rôzne podujatia na pripomenutie okrúhleho dvadsiateho výročia. Sú to buď konferencie o priebehu udalostí pred dvadsiatimi rokmi, koncerty, iné kultúrne podujatia a pod. Organizujú ich vedecké ústavy alebo kultúrne ustanovizne financované štátom. Nebolo by dobré, keby jediné Slovensko vypadlo z reťazca takýchto podujatí. Tým viac, že aj na Slovensku je o čom hovoriť. Verejné demonštrácie proti režimu sa začali práve v Bratislave sviečkovou demonštráciou. Novembrové demonštrácie sa veľmi rýchlo rozšírili aj na Slovensku. Opozičné sily dostali prístup do televízie, najskôr v Bratislave. Udalosti pred dvadsiatimi rokmi boli nielen začiatkom nového spôsobu života u nás, ale poskytli nášmu životu až doteraz ideovú náplň. Existuje množstvo dôvodov, aby sme si okrúhle výročie udalostí z novembra 1989 pripomenuli.
Maďarsko zatvára štyri svoje veľvyslanectvá a osem konzulátov v zahraničí s cieľom znížiť štátne výdavky. Oznámil to v utorok maďarský minister zahraničia Péter Balázs. „Reorganizáciou ministerstvo ušetrí dve miliardy forintov (7,1 milióna eur) ročne,” povedal Balázs na tlačovej konferencii. Opatrenia sa týkajú jedného veľvyslanectva v Európe - v Luxemburgu, v Malajzii, vo Venezuele a v Čile. Maďarsko tiež zavrie svoje konzuláty v Hongkongu, Sydney, Chicagu, Lyone, Krakove, Toronte, Sao Paule a Düsseldorfe. Maďarské delegácie v rôznych medzinárodných organizáciách sa premiestnia do spoločných kancelárií vo Viedni, v Paríži a Ženeve, povedal minister. Celkovo tak štátu ostane 102 zahraničných reprezentácií v 80 štátoch sveta. Opozičný Fidesz tento krok označil za „sebazničujúci” a kritizoval vládu za to, že ho neodkonzultovala s opozíciou. Maďarsko, ktoré tvrdo postihla svetová ekonomická kríza, zachránil pred bankrotom len masívny balík medzinárodnej pomoci. Výmenou za 20 miliárd eur zo Svetového menového fondu musel štát výdatne znížiť svoje výdavky.
Mladí ľudia v Maďarsku vnímajú svoju situáciu a situáciu svojej krajiny čoraz pesimistickejšie. Kým pred štyrmi rokmi považovali za najväčší problém rozširovanie drog, v dnes zverejnenom prieskume v maďarskom denníku Népszabadság vyjadrili najväčšie obavy z nezamestnanosti a bezvýchodiskovej situácie. Prieskum Inštitútu pre výskum sociálnej politiky a práce, ktorý vykonali v roku 2008 na vzorke 8000 osôb vo veku od 15 do 29 rokov, sa týkal situácie, plánov, životného štýlu mladých ľudí, ako aj ich vzťahu k politike. Predtým podobný prieskum uskutočnili v rokoch 2000 a 2004. V roku 2004 na otázku, ako sa vyvíjala životná úroveň ľudí za uplynulých desať rokov, odpovedalo 55 percent opýtaných, že sa zhoršila. Na túto otázku dalo v roku 2008 už 80 percent rovnakú odpoveď. Situáciu Maďarska označila v roku 2004 polovica mladých Maďarov za zhoršenú, vlani už 84 percent. Situáciu vlastnej rodiny videlo pred piatimi rokmi ako zhoršenú 36 percent, v roku 2008 už 62 percent. Dramatické zhoršenie podľa denníka možno pripísať skutočnosti, že v roku 2004 sa prieskum robil po zavedení dvoch stodňových programov vlády Pétera Medgyessyho na zlepšenie životnej úrovne a vlaňajší prieskum sa konal v čase po prieniku globálnej hospodárskej krízy do maďarského hospodárstva. Kým pred štyrmi rokmi v prieskume na čele zoznamu problémov spoločnosti figurovalo rozširovanie drog a alkoholizmus, až po nich nasledovala nezamestnanosť, bezcieľnosť, kriminalita a bytový problém, v teraz zverejnenom prieskume vedie v zozname nezamestnanosť, potom bezvýchodisková situácia, nasleduje nedostatok peňazí a existenčná neistota. Posledné dva problémy v roku 2004 vôbec nefigurovali medzi piatimi najväčšími problémami. Prieskum sa týkal aj hodnotenia Kádárovho režimu. Súčasný režim je lepší podľa 51 percent respondentov. Z predchádzajúceho režimu vyzdvihli mladí ľudia sociálne istoty a pracovné príležitosti, možnosti zábavy a vzdelávania sú však podľa ich názoru lepšie teraz. Demokracia je podľa 41 percent opýtaných lepšia ako akýkoľvek iný politický režim, diktatúru označilo za „určitých podmienok” za lepšiu ako demokraciu 14 percent mladých Maďarov.
Na maďarských školách sa začali dnes prázdniny. Pre deti je to radostná správa, poldruha miliónov rodín však má s tým problém. Prázdniny v Maďarsku, ktoré sú dlhšie ako európsky priemer, nepriaznivo pôsobia na školákov, ktorí zlenivejú, priberú na váhe a mnoho z učiva zabudnú. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Dva a pol mesačné prázdniny sú problémom pre rodiny z finančného aj časového hľadiska, musia sa totiž postarať o svoje ratolesti. Spoločná dovolenka a tábory, ktoré však riešia iba časť prázdnin, asi päť týždňov, sú pre mnohých finančne veľmi náročné. Zvyšných šesť týždňov musia hľadať rodiny riešenia zapojením starých rodičov, iných príbuzných, prípadne aj neplatenou dovolenkou. Podľa niektorých názorov zverejnených v denníku by bolo lepšie, keby boli v Maďarsku kratšie letné prázdniny s tým, že by počas školského roka bolo viac voľna. Rezort školstva nevidí v dĺžke prázdnin problém. Odvolávajú sa na tradície a dĺžku tiež zdôvodňujú potrebou regenerácie síl detí aj pedagógov. Otázkou podľa Népszabadságu je, či 11-týždňová regenerácia nie je pridlhá. Maďarské prieskumy sa otázkou opodstatnenosti dlhých prázdnin nezaoberajú, americké výskumy však preukázali, že deti zabudnú počas letných prázdnin približne mesačné učivo. Podľa odborníčky na vzdelávanie Judit Sziraovej by bolo potrebné prekonať tradíciu dlhých letných prázdnin v Maďarsku, ktoré v 19. storočí boli opodstatnené využitím detí na pomoc v poľnohospodárskych prácach.
Ceny nehnuteľností hneď za maďarskou hranicou komplikujú život predávajúcim v Petržalke či v blízkych mestských častiach. Nútia ich zlacňovať. Veď napríklad v Mosonmagyaróvári sa kupuje za oveľa nižšie ceny. Na druhej strane, kto chce peniaze z predaja bytu na bratislavskom trhu, aby kúpil dom v Rajke, má smolu. Trh v hlavnom meste stojí, kupcov pre krízu zatiaľ niet. Kríza a euro na začiatku roka opäť zatraktívnili ceny nehnuteľností tesne za hranicami. A to aj napriek tomu, že vlna mimoriadneho záujmu Slovákov o pozemky či o domy v maďarskej Rajke a blízkom okolí spred dvoch rokov posunula vtedajšie ceny nahor. No boom urobil s trhom svoje aj v Bratislave. Hoci teraz ceny nehnuteľností v hlavnom meste zo svojej špičky vytrvalo klesajú, stále platí pravidlo, že za peniaze z predaja trojizbového bytu v Ružinove či v Starom Meste kúpite dom aj s pozemkom za maďarskými hranicami do šestnástich kilometrov od hlavného mesta. Alebo pozemok, na ktorom lacnejšie ako na Slovensku postavíte dom. Koniec roka 2008 a prelom na rok 2009 v Maďarsku poznačil prepad meny. Pre Slovákov, ktorí pred rokmi začali húfne nakupovať domy a pozemky v Rajke, nehnuteľnosti od vlaňajšieho leta do konca roka boli o pätinu lacnejšie. To zachránilo dopyt - Slováci by v Rajke a okolí nakupovali, pretože ceny sú atraktívne. Ich kúpyschopnosť však paradoxne obmedzuje bratislavský realitný trh, ktorý sa vlani na jar zastavil. „Časť záujemcov, ktorí chceli kúpiť dom za peniaze z predaja svojho bytu v Bratislave, neboli schopní predať svoju nehnuteľnosť,” hovorí Rastislav Oravec z realitnej kancelárie špecializovanej na nehnuteľnosti v Maďarsku Remax Dominant. Nakupujú teda len záujemcovia, ktorým sa podarí dostať hypotéku alebo majú hotovosť. Tak či onak sa podľa Henriety Lukovicsovej z RE/MAX Real Centrum za ostatné dva roky záujem strojnásobil. „Je to hlavne preto, že v tejto časti Maďarska už žije veľa Slovákov. Keď iní vidia, že ich známi nemajú nijaké problémy, hoci nevedia po maďarsky, priťahuje ich to,” vysvetľuje Lukovicsová. Atraktívna, hoci drahšia ako ostatné lokality, je stále dedina Rajka. Tá sa pre záujem z druhej strany hraníc mení - slovenčina tu znie čoraz častejšie. V súčasnosti v Rajke vzdialenej zhruba pätnásť minút autom od centra hlavného mesta žije viac ako pol tisícky Slovákov. Mnohí skutočne nevedia po maďarsky, rodičia do práce a deti do školy chodia v hlavnom meste. Mobilný telefón stačí mať od slovenských operátorov - ich sieť pokrýva aj dedinu za hranicami. Od septembra má do Rajky chodiť linka hromadnej dopravy. Vďaka nej sa podľa Lukovicsovej „Rajka stane najlepšie dostupnou dedinou pri Bratislave”. Okrem Rajky Slováci kupujú nehnuteľnosti aj v dedinke Bezenye, Dunakiliti, Dunasziget, Levél, Feketeerdő a okolitých obciach. Hitom súčasnosti je mestečko Mosonmagyaróvár, ktoré je zhruba ďalších pätnásť kilometrov vzdialené od Rajky. Trojizbový či štvorizbový byt po rekonštrukcii alebo v novostavbe sa tu dá kúpiť aj za približne 60-tisíc eur, stavebné pozemky s inžinierskymi sieťami stoja od 33 do 46 eur za štvorcový meter. Na porovnanie v Rajke za pozemok zaplatíte zhruba od 60 do 83 eur za štvorcový meter. Ceny v Rusovciach, Čunove a Jarovciach sa začínajú na 199 eurách, prípadne stoja aj 249 eur a viac za štvorcový meter. Pri Bernolákove štartujú približne na sto eurách za štvorcový meter. Slováci v Maďarsku nakupujú pozemky aj na rekreačné účely - najmä v obciach okolo Mosonmagyaróváru, ako napríklad v Dunaszigete, Halaszi, Dunaremete a podobne, čo sú dediny priamo pri mošonskom Dunaji. Doma trh stojí a čaká sa na zľavy. Do Rakúska však Slováci chodia nakupovať nehnuteľnosti aj napriek kríze. „Dopyt po nehnuteľnostiach neutícha, práve naopak, rastie,” tvrdí Monika Haklová zo spoločnosti Immobilien Group so sídlom v Kittsee. Podobne ako v Remax Dominant z Rajky, aj v Immobilien Group všetci hovoria s klientmi po slovensky. O nehnuteľnosti v Rakúsku majú záujem najmä ľudia vo veku 30 až 40 rokov. Podľa Haklovej to sú zväčša dynamické mladé rodiny, ktoré sa neobávajú nepoznaného systému. Záujem rastie predovšetkým o doteraz nie veľmi vyhľadávané nehnuteľnosti, ako sú napríklad družstevné byty a radové domy s možnosťou odkúpenia. Záujem je o stavebné pozemky a stavby rodinných domov na kľuč. Slováci sa za rakúskymi hranicami už toľko nezaujímajú o staršie nehnuteľnosti, ktoré boli pred niekoľkými rokmi populárne najmä pre svoju cenu. „Klienti začali uprednostňovať kvalitu, komfort bývania a mimoriadne lákavé financovanie podporované štátom,” hovorí Haklová. Slováci sú žiadanými klientmi. Do popredia sa dostávajú nové developerske projekty. Miestne úrady, bytové družstvá aj developeri sú ochotní prispôsobiť sa slovenskej klientele a banky reagujú podobne. Staršie nehnuteľnosti a stavebné pozemky sú aj naďalej výhodnejšie v Rakúsku, stavba rodinného domu a kúpa nehnuteľnosti z developerských projektov je cenovo zhruba na rovnakej úrovni ako v Bratislave a okolí. Aby bola ponuka cenovo atraktívnejšia, firmy to riešia po svojom - Immobilien Group sa napríklad spojil s maďarskou stavebnou spoločnosťou a cestu vidí aj v spolupráci s českým dodávateľom montovaných rodinných domov. Najväčší záujem je už tradične o Hainburg a Kittsee. Vyhľadávané sú aj obce ako Gattendorf, Zurndorf, Nickelsdorf, Deutsch Jahrndorf, kde sú ceny nehnuteľností výrazne nižšie a cesta do Bratislavy je od desiatich minút do pol hodiny. Zároveň sú súčasťou Burgenlandu, kraja s najvyššími dotáciami na výstavbu a bývanie. V tomto kraji je absolútnym bestsellerom systém družstevných bytov a radových domov, na druhom mieste sú stavebné pozemky a až potom staršie rodinne domy. V Hainburgu a Kittsee je záujem predovšetkým o pozemky. Momentálne sa začína predaj pozemkov v nových lokalitách. Všetky družstevné byty a radové domy do vzdialenosti zhruba dvadsať kilometrov od hraníc sú už obsadené. Kým príde nová ponuka, potrvá to zrejme jeden až dva roky. Slováci sa však čoraz častejšie zaujímajú o nehnuteľnosti v okresnom meste Neusiedl am See, rastie záujem aj o Viedeň.
Rozdiel medzi kúpou pozemku na Slovensku a v Maďarsku je ten, že platíte daň desať percent z ceny pozemku. Ak však do štyroch rokov od kúpy postavíte a skolaudujete rodinný dom, ste od tejto dane oslobodený. Kúpne zmluvy pripravujú výlučne právnici. Projektant naprojektuje dom podľa požiadaviek a možností parcely a vybaví stavebné povolenie. Výstavba rodinného domu na kľúč trvá zvyčajne osem až dvanásť mesiacov. Malý rodinný dom pre jednu rodinu vyjde zhruba na 50- až 66,4-tisíca eur. Ak sa zaráta pozemok, náklady sa začínajú na sume okolo stotisíc eur. Výstavba napríklad 4-izbového rodinného domu na pozemku 720 štvorcových metrov v Rajke podľa jednej z ponúk by stála 149-tisíc eur. Na slovenskej strane sa za podobnú, no o niečo vyššiu cenu ponúkajú v okolí Bratislavy napríklad domy na kľúč v radovej výstavbe na pozemkoch do 120 štvorcových metrov a po zľave.
Staronového prezidenta SR Ivana Gašparoviča mrzí, že jeho ďalšie funkčné obdobie začala maďarská karta. Ako zdôraznil na dnešnej tlačovej besede, neotvoril ju on, ale ešte neexistujúca politická strana Most - Híd, ktorú založil Béla Bugár a ďalší odídenci z SMK. Reagoval tak na skutočnosť, že poslanci NR SR okolo Bugára sa nezúčastnili na slávnostnom zasadnutí parlamentu, kde zložil prezidentský sľub. Urobili tak na protest proti niektorým jeho výrokom na adresu Ivety Radičovej, týkajúcich sa jej podpory občanmi SR maďarskej národnosti v prezidentských voľbách. Otvorenie maďarskej karty označil za chybu. „Som zvedavý, ktorí Slováci pôjdu do jeho politickej strany, ak si neváži post prezidenta SR. To je začatie maďarskou kartou a ja sa od toho dištancujem. Pre mňa je slovenský občan aj občan maďarskej národnosti, s tými istými právami a povinnosťami,” upozornila hlava štátu. Ignoráciu inaugurácie časťou poslancov za ĽS-HZDS vníma s úsmevom. „Niekto ste čakali niečo iné od politickej strany ĽS-HZDS?” obrátil sa na prítomných novinárov. Pripomenul, že od sympatizantov tohto politického zoskupenia dostal vo voľbách veľa hlasov. „Niekoľko politikov, ktorí nechcú pochopiť dobu, nie sú pre mňa zaujímaví, lebo takýmito rozhodnutiami a názormi vedú stranu do záhuby. Ale to je ich problém a nie môj,” konštatoval. Poznamenal, že jeho ďalšia práca bude nadväzovať na predchádzajúcich päť rokov, najmä čo sa týka spolupráce s parlamentom, vládou a ostatnými organizáciami. Vyjadril potešenie nad tým, že aj v tom čase, keď bola pri moci iná politická garnitúra, dokázal skoro vždy nájsť zhodu v otázkach, týkajúcich sa postavenia občanov. Tie budú pre neho prioritou aj naďalej. V zahraničnej politike sa chce zamerať na to, aby bola SR vnímaná ako demokratická a pluralitná krajina, s ktorou sa dobre spolupracuje v otázkach bezpečnosti a boja proti terorizmu. Na margo spolupráce s politickými stranami poznamenal, že jeho úlohou nie je starať sa do ich problémov, pričom bude u nich podporovať tie programy, ktoré sú zhodné s jeho, teda sú založené na dobrom sociálnom postavení občanov. Prezident pri príležitosti svojho nástupu do funkcie najvyššieho ústavného činiteľa neuvažuje nad udelením amnestie, avšak nevylúčil, že tak počas nasledujúcich piatich rokov urobí. Manželka hlavy štátu Silvia Gašparovičová poznamenala, že za uplynulých päť rokov mu vytvorila dobré zázemie a pohodu. Potvrdila, že pri reprezentatívnych podujatiach bude naďalej stáť po jeho boku. Jej programy, na ktorých pracovala, boli podľa jej slov vždy v prospech Slovenska.
Čítanka spoločných slovenských a maďarských dejín by mala byť hotová na budúci rok. Uviedol to predseda slovenskej časti zmiešanej slovensko-maďarskej komisie historikov pre jej prípravu, ktorá dnes zasadala v Rožňave, riaditeľ Spoločenskovedného ústavu SAV Košice Štefan Šutaj. Vyslovil presvedčenie, že obe vlády vytvoria pre toto prvé spoločné dielo potrebné podmienky, aby práce na čítanke napredovali. Pripravovaná príručka je svojho druhu ojedinelá a bude vydaná v maďarskom aj slovenskom jazyku. Podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič na rokovaní medzinárodnej konferencie Spoločné dejiny - spoločná budúcnosť ocenil prácu slovenských a maďarských historikov na čítanke a vyslovil presvedčenie, že na jej základe možno budovať dobré slovensko-maďarské vzťahy napriek rozdielnym názorom na niektoré historické udalosti. Doložil, že slovenská vláda podporuje spoločnú prácu historikov. Uviedol, že slovenská vláda zatiaľ na projekt poskytla 16 000 eur, ďalších 16 000 eur poskytne na dokončenie a vytlačenie textov a ich publikovanie v elektronickej podobe, a ak bude treba, poskytne aj ďalšie prostriedky. Maďarský minister pre sociálnu politiku Péter Kiss potvrdil, že maďarská vláda tiež podporuje spoločnú prácu historikov na čítanke, ktorá má obohatiť výučbu dejepisu v slovenských i maďarských školách. „Máme záujem, aby sa čítanka stala verejným bohatstvom a bola vydaná nielen knižne, ale aj v elektronickej podobe a bola prístupná širokej verejnosti,“ povedal Kiss. Na vydanie textov dá maďarská vláda sedem miliónov forintov. Čaplovič aj Kiss sú presvedčení, že čítanka spoločných dejín Slovákov a Maďarov, ktorá prináša pohľad na historické udalosti z dvoch zorných uhlov, pomôže lepšie objasniť a poznať históriu a prispeje k zvýšeniu tolerancie, porozumenia medzi oboma národmi a zlepšeniu ich vzťahov. Šutaj na konferencii uviedol, že napriek rozdielnym názorom na niektoré obdobia „vieme sa stretnúť, komunikovať a na niektorých veciach sa vieme aj zhodnúť.“ Okrem iného informoval, že spoločná práca slovenských a maďarských historikov sa nekončí, pripravujú napríklad konferenciu o Thurzovi, či spracovanie náročnej historickej etapy - vznik našich samostatných štátov a udalostí okolo Trianonu.
Maďarský nováčik už vie, s čím pôjde do Európskeho parlamentu. Prvým krokom Jobbiku v Bruseli bude, že predloží požiadavku na zrušenie Benešových dekrétov, povedal cez víkend jeho podpredseda a zopár stoviek extrémistov ho odmenilo potleskom. Tým by sa za touto bezvýznamnou správičkou aj mohla dať bodka. Lebo nech sa Jobbik akokoľvek bije do pŕs, jedno je isté: Zo 736 kresiel v Európskom parlamente mu budú patriť iba tri. A s extrémistami, ktorí svoj životný volebný úspech dosiahli protirómskou kampaňou, štvaním proti Židom a heslom „Maďarsko patrí Maďarom”, sa nijaký slušný európsky politik nespolčí. Slovensko sa rozhodne nemá prečo obávať izolovaných maďarských krikľúňov v Európe. Ak Jobbik tasí kartu Benešových dekrétov, robí to v rámci rozohratej vnútropolitickej partie. Je to hodená rukavica bývalému a takmer isto aj budúcemu premiérovi Viktorovi Orbánovi a jeho Fideszu. Orbán cez víkend vylúčil povolebnú spoluprácu s Jobbikom, jasne však povedal, že má záujem o jeho voličov. Ak sa stúpencom Jobbiku páčia reči proti Benešovými dekrétom, populista Orbánovho formátu im ich nemôže nedať. Nie preto, aby zrušil dekréty, lebo na to nemá. Ale aby zrušil Jobbik.
Noví poslanci Európskeho parlamentu ešte ani nezasadli do svojich kresiel, a už stoja pred vážnym problémom. Ten vyvolalo maďarské extrémistické hnutie Jobbik, ktorého noví europoslanci chcú ako jednu z prvých vecí v Bruseli žiadať zrušenie kontroverzných Benešových dekrétov a vyvíjať tlak na zrušenie takzvanej Trianonskej dohody. Takéto ambície však medzi slovenskými poslancami vzbudzujú protesty. „Jednoznačnou odpoveďou na rastúci maďarský extrémizmus by malo byť prijatie uznesenia Európskeho parlamentu o odmietnutí akýchkoľvek požiadaviek na zmenu hraníc v európskom priestore a o odsúdení všetkých prejavov extrémizmu. Prijatie tohto uznesenia ako svoj prvý krok na pôde Európskeho parlamentu bude iniciovať poslanec za SNS Jaroslav Paška,” vyhlásila podpredsedníčka národniarov Anna Belousovová. Vyhlásenie maďarských extrémistov prišlo len pár dní po tom, čo hnutie prekvapujúco uspelo vo voľbách do Európskeho parlamentu. Podarilo sa im získať podporu 14,77 percenta voličov, a teda troch kresiel. Jeden z nových europoslancov, Csanád Szegedi, na sobotnom stretnutí zhromaždenia Mládežníckeho hnutia 64 žúp a členov polovojenskej extrémistickej Maďarskej gardy v Budapešti povedal, že rok 2010 bude rokom Trianonu. Na základe Trianonskej dohody z roku 1920 pri delení Rakúsko-Uhorska prišlo Maďarsko o dve tretiny územia. Belousovová vo vyhlásení vyzvala ďalších europoslancov, aby sa k iniciatíve pridali. „Zvlášť apelujem na SDKÚ-DS a KDH, ktoré sú v Európskom parlamente členmi rovnakej frakcie ako Fidesz,” doplnila Belousovová. Tí sa takejto podpore nebránia. „Takéto vyjadrenia sú absolútne neprijateľné. Treba ich jednoznačne odmietnuť. Ak sa bude o týchto otázkach opäť hovoriť, podporujú všetky iniciatívy, ktoré by nejakým spôsobom ukončili túto debatu,” potvrdil europoslanec za SDKÚ-DS Eduard Kukan. Podľa staronovej europoslankyne za KDH Anny Záborskej sú takéto reči silnejšie v národných štátoch ako v rámci europarlamentu. „Rozhodne netreba vnášať teraz do Európskeho parlamentu nevraživosť. Myslím si, že aj poslanci z Jobbiku uvidia, že dvere Európskeho parlamentu pre takého návrhy sú zatvorené.” Europoslanec za SMK Alajos Meszáros považuje takéto vyhlásenia za predčasné. „Jobbik nie je naším partnerom spolupráce v europarlamente. Potom k tomu ako frakcia zaujmeme stanovisko.”. K uzneseniu, ktoré iniciujú národniari, je však skeptický. „SNS tam má jedného poslanca, tak si nemyslím, že to padne na úrodnú pôdu. Europarlament má svoju agendu, ktorá je oveľa vážnejšia.” Naši europoslanci sa zhodli na tom, že ani v novom Európskom parlamente nenájde Jobbik pre svoje ambície širšiu podporu. „Nemyslím si, že sa tak môže stať,” zdôrazňuje Kukan. Oslabuje ich podľa Záborskej aj to, že extrémistické skupiny nie sú v europarlamente jednotné. „Nemajú jednotnú agendu, ich sila nebude taká, ako sa prezentuje.” S týmto názorom sa stotožňuje aj odborníčka na inštitúcie Európskej únie Ivana Jemelková. „Je to len populistický krok, nie je pre to politická podpora, ani to nemá právnu oporu. Neverím, že sa im skutočne niečo také podarí,” myslí si Jemelková.
Prvou úlohou troch poslancov Európskeho parlamentu (EP) za extrémne pravicové Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik bude požadovať zrušenie Benešových dekrétov. V sobotu na podujatí Mládežníckeho hnutia 64 stolíc pri príležitosti 90. výročia uzavretia Trianonskej mierovej zmluvy to v Budapešti povedal podpredseda Jobbiku a nový poslanec EP Csanád Szegedi. „Nejdeme sa do Bruselu kamarátiť. Nechceme, aby nás tam mali radi, ale aby sme splnili svoje poslanie, pričom zrušenie trianonských hraníc je pre nás to najdôležitejšie,” vyhlásil Szegedi. Strana chce dosiahnuť, aby „trianonské hranice o niekoľko generácií alebo čo najskôr padli do prachu”. Prvými krokmi Jobbiku podľa jeho slov bude požadovať zrušenie Benešových dekrétov. V tejto súvislosti Szegedi dodal, že vyzvú nemeckých a rakúskych poslancov, aby podporili túto požiadavku. Jobbik tiež bude žiadať úplnú územnú autonómiu pre sikulských Maďarov a aby ukrajinské Podkarpatsko bolo samostatným maďarským okresom. Szegedi ďalej povedal, že jeho strana navrhne, aby rok 2010 bol rokom Trianonu. Ďalší rok by zase mal byť venovaný potlačeniu rómskej kriminality, mafiánskej politiky a „zradcovských médií”. Na podujatí hnutia sa podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI zúčastnilo takmer 250 členov Maďarskej gardy a vyše 500 sympatizantov Jobbiku.
Slovenská národná strana (SNS) má podľa vicepremiéra a podpredsedu Smeru-SD Dušana Čaploviča (na snímke) svoje miesto v európskej politike. Kritickejší je voči maďarskému Jobbiku, ktorý sa spolu s SNS stali nováčikmi v Európskom parlamente po volebnom zisku v minulotýždňových celoeurópskych voľbách. „Ja sa nebojím Slovenskej národnej strany, ja sa viacej bojím Jobbiku, ktorý dostal tri hlasy do Európskeho parlamentu,” povedal pre SITA Čaplovič. Čaplovič si myslí, že ak SNS získala od Slovákov dostatočnú podporu pre vstup do europarlamentu, dokázala tým „istú akceptovateľnosť aj v európskom rozmere”. Kritizuje výroky svojej spolustraníčky Moniky Flašíkovej Beňovej pre denník Sme z 8. júna, pre ktorý priznala, že dúfala vo volebnú prehru SNS. Národniarom sa podarilo získať jeden mandát. „Očakával by som od pani Beňovej, aby veľmi tvrdé stanovisko zaujala voči týmto krajne nacionalistickým a ultranacionalistickým organizáciám a stranám, ktoré sa dostávajú či už z Holandska, alebo Belgicka a či konkrétne teraz už aj z Maďarska, do Európskeho parlamentu,” uviedol Čaplovič. Či by bol za povolebnú koalíciu Smeru s SDKÚ-DS, Čaplovič nepovedal. O budúcej koalícii vraj rozhodnú voliči v parlamentných voľbách. Neobáva sa, že kauzy SNS ublížia obľúbenosti Smeru, ktorý dlhodobo vyhráva volebné prieskumu verejnej mienky. Škandály ministrov nominovaných SNS sa vraj týkajú len strany Jána Slotu. „To je vecou SNS, nech si zhodnotí, či niektoré výroky alebo niektoré aktivity nespôsobili zníženie preferencií. Ja skôr, v podstate som v tričku Smeru-SD a tým pádom je to logické, že mňa zaujíma, aby sme my mali čo najviac percent,” uzavrel Čaplovič.
Sobotňajšie vystúpenie podpredsedu Jobbiku a novozvoleného poslanca Európskeho parlamentu Csanáda Szegediho na podujatí Mládežníckeho hnutia 64 žúp v Budapešti podľa SNS jednoznačne potvrdzuje najčernejšie prognózy. Národniari sú presvedčení, že dlhodobé strategické ciele Budapešti po znovuzvolení Viktora Orbána na čelo Fideszu a po víťazstve maďarských extrémistov vo voľbách do EP nadobúdajú hrozivo konkrétne kontúry. „Požiadavka na zrušenie trianonských hraníc a zrušenie Benešových dekrétov, územné požiadavky voči Ukrajine atď, ktoré maďarskí extrémisti chcú nastoliť v Európskom parlamente, jasne dokazujú, že nebezpečná hra maďarskou kartou v európskom rozmere sa začala,” tvrdí prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová. Podľa nej táto situácia nápadne hrozivo pripomína obdobie spred druhej svetovej vojny. SNS preto vyzýva poslancov EP, ktorí budú zastupovať Slovensko, aby postupovali spoločne a koordinovali svoj postup pri ochrane národno-štátnych záujmov Slovenska. „Zvlášť apelujem na SDKÚ-DS a KDH, ktoré sú členmi rovnakej frakcie ako Fidesz,” dodala Belousovová. Jednoznačnou odpoveďou na rastúci maďarský extrémizmus by malo byť podľa národniarov prijatie uznesenia o odmietnutí akýchkoľvek požiadaviek na zmenu hraníc v európskom priestore a o odsúdení všetkých prejavov extrémizmu. Jeho prijatie ako svoj prvý krok na pôde europarlamentu bude iniciovať novozvolený poslanec EP za SNS Jaroslav Paška. Podpredseda Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbik a nový poslanec Európskeho parlamentu Csanád Szegedi sa v sobotu v Budapešti vyslovil za zrušenie trianonských hraníc a benešových dekrétov. Podčiarkol, že ich prvým krokom v Bruseli bude žiadanie zrušenia dekrétov povojnového československého prezidenta, a vyzvú nemeckých a rakúskych poslancov, aby ich v tomto podporili. „O niekoľko generácií, alebo čím skôr, musia trianonské hranice upadnúť do prachu,” vyhlásil Szegedi s tým, že je to jeden z hlavných cieľov strany. Pre Sikulov, skupinu Maďarov žijúcu v Rumunsku, žiada Jobbik úplnú územnú autonómiu a chce, aby ukrajinské Podkarpatsko bolo osobitným maďarským okresom. Dodal tiež, že sa neupokoja dovtedy, kým používanie maďarského jazyka nebude slobodné v celej Karpatskej kotline. Jobbik navrhuje, aby sa rok 2010 stal „rokom Trianonu”.
Slovenská národná strana (SNS) je presvedčená o tom, že po znovuzvolení Viktora Orbána na čelo Fideszu a po víťazstve maďarských extrémistov vo voľbách do Európskeho parlamentu nadobúdajú dlhodobé strategické ciele Budapešti „hrozivo konkrétne kontúry”. Prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová dnes upozornila, že Maďarsko sa po voľbách do EP jednoznačne ukazuje ako „sud pušného prachu Európy”. „Požiadavka na zrušenie trianonských hraníc a zrušenie Benešových dekrétov, územné požiadavky voči Ukrajine atď., ktoré maďarskí extrémisti chcú nastoliť v Európskom parlamente, jasne dokazujú, že nebezpečná hra maďarskou kartou v európskom rozmere sa začala,” konštatovala v stanovisku Belousovová. Podľa nej najčernejšie prognózy, o ktorých SNS hovorí, sa začínajú napĺňať aj po sobotňajšom vystúpení Jobbiku a novozvoleného poslanca Európskeho parlamentu Szegediho na podujatí Mládežníckeho hnutia 64 žúp v Budapešti. „Je to hra, ktorá ohrozuje stabilitu nielen v strednej Európe a môže sa zakončiť ďalším, nie jediným Kosovom. Táto situácia totiž nápadne hrozivo pripomína obdobie spred druhej svetovej vojny,” tvrdí Belousovová. SNS vyzýva všetkých poslancov Európskeho parlamentu (EP), ktorí budú zastupovať Slovensko, aby postupovali spoločne a koordinovali svoj postup pri ochrane národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky. „Zvlášť apelujem na SDKÚ-DS a KDH, ktoré sú v EP členmi rovnakej frakcie ako Fidesz,” podčiarkla. Ako ďalej dodala, jednoznačnou odpoveďou na rastúci maďarský extrémizmus by malo byť prijatie uznesenia EP o odmietnutí akýchkoľvek požiadaviek na zmenu hraníc v európskom priestore a o odsúdení všetkých prejavov extrémizmu. „Prijatie tohto uznesenia ako svoj prvý krok na pôde Európskeho parlamentu bude iniciovať poslanec EP za SNS Jaroslav Paška,” objasnila prvá podpredsedníčka SNS.
Extrémne pravicová strana Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik, spolok Maďarská garda, Mládežnícke hnutie 64 stolíc (HVIM) a ďalšie národné radikálne hnutia uzatvorili dnes v juhomaďarskom Segedíne dohodu o spolupráci. Podľa tlačovej agentúry MTI predseda Jobbiku Gábor Vona pred šéfmi zúčastnených organizácií uviedol, že by chceli dosiahnuť silný maďarský národ v rámci hraníc, aj mimo nich. Vona, ktorého strana získala v eurovoľbách tri mandáty, ďalej konštatoval, že Jobbik sa už pripravuje na predčasné voľby, ktoré by mali byť už v tomto roku. Čestný predseda HVIM László Toroczkai povedal, že medzi organizáciami, ktoré uzatvorili dohodu o spolupráci, sú viaceré také, ktoré chcú zostať v anonymite.
Protivládna demonštrácia v Budapešti, ktorej sa zúčastnilo niekoľko tisíc demonštrantov požadujúcich okamžité vypísanie predčasných parlamentných volieb, sa skončila po pochode účastníkov k parlamentu bez väčších incidentov. Demonštráciu sledovalo a pochod sprevádzalo niekoľko stoviek policajtov, okolie parlamentu hermeticky uzatvorili. Demonštráciu nazvanú Posledná šanca, nech rozhodne ľud! zorganizovalo Fórum občianskeho zomknutia (CÖF), ktoré podujatie označilo za stranícky nezávislé. Po sobotňajšej výzve extrémne pravicovej strany Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbik však prišli aj priaznivci Jobbik so straníckymi vlajkami. Organizátori vyzvali na pokojný priebeh demonštrácie a požiadali, aby sa podujatia nezúčastnili uniformovaní gardisti. Jeden z rečníkov povedal, že Maďari majú budúcnosť v Karpatskej kotline spolu s Maďarmi žijúcimi na utrhnutých častiach, teda s Maďarmi žijúcimi v susedných krajinách. Ďalší rečník kritizoval predchádzajúce vlády Ferenca Gyurcsánya a terajšiu vládu Gordona Bajnaiho za to, že vypredali Maďarsko. Zakladateľ a hovorca CÖF Tamás Fricz pripomenul, že 19. júna 1991 opustil Maďarsko posledný sovietsky vojak, preto tento deň by mal byť vyhlásený za národný sviatok, za deň maďarskej nezávislosti. Vytýkal, že zmena režimu prebehla po dohode s nástupcami komunistov Maďarskou socialistickou stranou (MSZP) a dodnes krajine vládnu komunisti. Dav na to reagoval skandovaním: Súdruhovia koniec!. Organizátori zdôraznili, že ak sa neuskutočnia predčasné voľby, na jeseň zorganizujú generálny štrajk. Počas podujatia sa počet demonštrantov s národnými vlajkami a niekoľkými arpádovskými vlajkami rozšíril na niekoľko tisíc osôb, dav sa napokon vydal na pochod k parlamentu. Polícia zabezpečovala trasu pochodu. K menšiemu konfliktu došlo pri odchode davu z Námestia hrdinov, kde skupinka inzultovala posádku vozidla s malými deťmi, ktorá neumožnila prejazd demonštrujúcich motocyklistov.
Heslom Hnutia za lepšie Maďarsko (Jobbik) je „Maďarsko patrí Maďarom”. Jeho predstavitelia vystupujú proti Židom, susedným štátom aj Európskej únii, imigrantom a chcú chrániť „slušných ľudí” pred „cigánskou kriminalitou”. Vo víkendových voľbách do Európskeho parlamentu Jobbik získal ako tretia najúspešnejšia strana v krajine takmer 15 percent hlasov a 3 mandáty. „Jobbik len nehovorí, ale premení slová na realitu - Maďarsko patrí Maďarom,” vyhlásil šéf strany Gábor Vona. „Zisk Jobbiku je obrovský problém,” reagoval maďarský premiér Gordon Bajnai. Doteraz sa toto radikálne hnutie nepohybovalo vo vysokej maďarskej politike. Väčšina prieskumov takýto volebný úspech Jobbiku neočakávala. Niektorí politickí komentátori upozorňujú, že za úspechom radikálov stoja dlhoročné maďarské ekonomické problémy, ktoré sa teraz stupňujú a frustrácia ľudí z politiky. Podľa viacerých analytikov úspechu Jobbiku pomohla aj polovojenská Maďarská garda, ktorú strana založila, a ktorej pochody vzbudzujú značnú pozornosť médií. K dobrému výsledku radikálov vo voľbách prispela aj relatívne nízka volebná účasť - 36 percent. Popularitu radikálov však potvrdzujú aj niektoré prieskumy verejnej mienky. Ako uvádza na svojich stránkach server The Budapest Times, za extrémistov a hrozbu pre demokraciu Jobbik považuje podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky len zhruba tretina Maďarov. Asi 28 percent opýtaných v prieskume uviedlo, že nesúhlasí s tým, že by Jobbik bol extrémistickou skupinou. Ostatní respondenti uviedli, že si nie sú istí alebo odmietli odpovedať. Štvrtina z nich uviedla, že prítomnosť zástupcov Jobbiku v Európskom parlamente by mohla byť „dobrá pre maďarský verejný život”. Za hrozbu toto zoskupenie považujú najmä priaznivci vládnych socialistov, ktoré v európskych voľbách prehrali. Naopak tolerantnejší k aktivitám Jobbiku sú prívrženci opozičnej strany Fidesz Viktora Orbána. Táto strana eurovoľby v Maďarsku vyhrala. Prívrženci Jobbiku zohrali hlavnú úlohu počas násilných pouličných demonštrácii v Budapešti v roku 2006. K protestom predstavitelia Jobbiku vyzývajú aj teraz. Chcú tým dosiahnuť konanie predčasných volieb.
Okolo 1 500 ľudí pochodovalo v nedeľu večer centrom Budapešti smerom na Námestie Lajosa Kossutha, kde sa nachádza budova parlamentu, žiadajúc vyhlásenie predčasných parlamentných volieb. Demonštrácia, ktorú zorganizovalo Fórum pre občiansku jednotu, sa začala na budapeštianskom Námestí hrdinov. Už tam sa zišlo mnoho protestujúcich ľudí, pričom niektorí z nich niesli vlajky radikálneho nacionalistického Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbik, ako aj transparenty maďarskej radikálnej pravice. Informoval o tom korešpondent tlačovej agentúry MTI. Budova parlamentu a námestie pred ňou obkolesili príslušníci polície. Tamás Fricz, hovorca fóra, na námestí pred parlamentom uviedol, že hlavné opozičné strany Fidesz a Jobbik sa po úspechu v minulotýždňových voľbách do Európskeho parlamentu musia zjednotiť. Mali by byť pre to vyhlásené predčasné parlamentné voľby, dodáva Fricz. László Csizmadia, predseda Združenia Vlastenci pre ekonómiu a verejné blaho, ešte v ten istý deň vyhlásil, že parlament sa nerozpustí sám, preto vyhlásia celonárodný štrajk a budú vyzývať na občiansku neposlušnosť. Fidesz sa však k týmto iniciatívam nehlási.
Podpisová akcia na podporu vzniku strany Most - Híd sa začala v nedeľu v obci Kostolné Kračany v okrese Dunajská Streda. Vo veľkom počte sa tam zišli zakladatelia a sympatizanti strany. „Prišli sme dnes preto, aby sme začali s organizovaním takej strany, ktorá nielen svojím menom, ale aj svojimi pracovnými metódami má za cieľ stať sa mostom medzi Slovákmi a Maďarmi, Maďarmi a Maďarmi, a to tak v rámci krajiny, ako aj medzi jednotlivými krajinami,” povedal Béla Bugár, bývalý líder a člen SMK, v súčasnosti kandidát na post predsedu novej strany. Poukázal na to, že od roku 1989 sa nezmenila vzájomná nedôverčivosť, ba vzrástol nacionalizmu a radikalizmus. „Nakoľko terajšie naše pokusy skutočné alebo vnímané napätie medzi nami nerozpustili, chceli by sme vytvoriť a realizovať príkladový model spolupráce,” uviedol Bugár. „Hoci stranu zakladajú Maďari, má byť otvorená aj pre slovenských politikov,” dodal Bugár. Podľa jeho slov Most bude stredopravá strana a bude združovať viacero názorových platforiem. „Chceme sa vrátiť k pôvodnému programu, ktorým je slušnosť, tolerancia, spolupráca, zodpovednosť a dôvera. Budeme mať demokratický a otvorený štýl,” vyhlásil Bugár. V obci Kostolné Kračany, kde petícia štartovala, sa všetci záujemci do kultúrneho domu ani nezmestili. „Chceme, aby každý, kto sa stane členom Mostu, vstúpil do strany z vlastného presvedčenia, uvedomujúc si, že sa tým zaväzuje k tomu, že bude zastupovať záujmy štátu tak, aby popri tom neboli dotknuté záujmy jednak slovenskej väčšiny, ale ani tu žijúcich menšín. Na Slovensku doteraz neexistovala možnosť takejto spolupráce v rámci jednej strany,” tvrdí zakladateľ novej strany. „Teraz potrebujeme systematicky pracovať a nemôžeme strácať čas reakciami na útoky zo strany našich súperov. Našou úlohou je, aby sme si vypočuli ľudí a aby sme ich získali pre našu vec. Nie je pravda, že ľudia o politiku nemajú záujem. Čo ľudí nezaujíma, to sú politické hádky, prázdne slová a klamlivé obviňovania. Most chce byť stranou spolupráce,” konštatoval Bugár. Na zaregistrovanie novej strany je potrebných 10-tisíc podpisov. Podpisová akcia bude pokračovať na budúci týždeň v jednotlivých okresoch Slovenska.
Počet Slovákov, ktorí prišli pre hospodársku krízu o prácu v prihraničných maďarských firmách, stále rastie, avšak pomalšie ako v minulosti. V prvých troch mesiacoch roka pribúdali do štatistík úradov práce stovky nezamestnaných, od apríla sú to už desiatky, informovali pracovníci úradov práce. Pravdepodobne najviac sa dotkla vlna prepúšťania vo veľkých maďarských firmách južných okresov západného Slovenska. Na úrade práce v Nových Zámkoch pribúdalo začiatkom roka mesačne 200 až 250 ľudí pôvodne zamestnaných v Maďarsku. Najviac sa zbavovali zamestnancov automobilka Suzuki v Ostrihome a Nokia v Komárome. „Počet ľudí, ktorí prišli v Maďarsku o prácu, rastie, ale už nie tak výrazne,” povedala Marta Ladzianska z úradu práce v Nových Zámkoch, kde v apríli zaevidovali 43 ľudí prepustených z maďarských firiem. Veľké spoločnosti sa zbavili nadbytočných zamestnancov hneď začiatkom roka. Suzuki ohlásila postupné prepustenie 1200 zamestnancov ešte v vlani v novembri. U južného suseda pracovalo koncom marca podľa neoficiálnych informácií približne 15.000 Slovákov. Pre hospodársku krízu však v Maďarsku postupne rastie miera nezamestnanosti a bez práce tam bolo koncom apríla 9,9 percenta ľudí. Počet nezamestnaných sa v poslednom čase zvyšuje aj na Slovensku. Koncom apríla sa miera nezamestnanosti v krajine blížila k 11 percentám. Počet ľudí dochádzajúcich za prácou za hranice sa podľa Ladislava Balódiho z úradu práce v Dunajskej Strede postupne znižoval pre nízke platy a klesajúci kurz forintu už pred vypuknutím hospodárskej krízy. Od začiatku roka zaevidoval dunajskostredský úrad práce 310 ľudí prepustených v Maďarsku. Problémy maďarskej ekonomiky sa, naopak, výraznejšie nedotkli stredného a východného Slovenska. V okrese Rimavská Sobota podľa Oľgy Terekovej z tamojšieho úradu práce nie je v prihraničných firmách v Maďarsku zamestnaný väčší počet slovenských občanov, príliv prepustených pracovníkov z Maďarska nezaznamenali ani v Rožňave či Košiciach. Podľa Štatistického úradu pracovalo v zahraničí v prvom štvrťroku 128.800 Slovákov, najviac z Nitrianskeho a Prešovského kraja.
Vyzeralo to tak, akoby po prvýkrát práve otvárali prevádzku. V tom jeden z predavačov povedal, že na predajňu priniesli iba 80 syrov. V tej chvíli sa tá masa ľudí začala tlačiť do supermarketu, tlačili sa jeden cez druhého, kliesnili si cestu ramenami, padali spŕšky najnechutnejších vulgarizmov a napokon padali vyhrážky aj na adresu predavačov!, očitý svedok sitácie v Szombathelyi V nedeľu oslávil v Maďarsku svoje narodeniny supermarket Penny Market, a pri tej príležitosti ponúkal tovar za naozaj výhodné ceny. Maďarské Penny obchody zaplavili masy nakupujúcich, pričom sa zákazníci „zmenili“ z ľudí na dravé zvery! - píše Vas Népe. V meste Szombathely kvôli akciovému syru, ktorého jeden kilogram stál iba 579 forintov, čo je v prepočte niečo vyše 2 €, spôsobilo takú davovú psychózu, že pre jednu že museli previesť s ťažkými zraneniami do nemocnice, pretože ju ktosi nevyberaným spôsobom pritlačil k nákupnému vozíku. Na miesto bolo nutné privolať policajné zložky. To, že v situácia bola skutočne „hustá“ aj na iných miestach, kde má známa supermarketová sieť svoje predajné miesta, svedčí aj fakt, že napríklad v mestečku Szentgotthárd bol obrovský záujem aj o akciové pivo, z pultov predajne zmizlo za päť minút! V Sárváre zase na masu nakupujúcich, ktorých výhodné ceny doslova zbavovali všetkých dobrých mravov a bez zábran sa hnali za akciovými výrobkami, museli dohliadať policajti - na miesto ich prišli v dvoch autobusoch! Podľa očitých svedkov si lacný syr ľudia necitlivo trhali navzájom z rúk, viacerí zákazníci nešetrili vulgarizmami a dochádzalo aj k fyzickým stretom medzi zákazníkmi. Akcia na syr bola obmedzená na jednu hodinu, pričom na hlavu si mohol každý kúpiť maximálne 10 kíl - hlásal leták supermarketu. Polícia v Kapuváre predviedla 73-ročného muža a 25-ročnú ženu, ktorí sa počas „dychtivého“ nákupu pustili do seba. Akciová ponuka syra bola obmedzená na jednu hodinu - od 19.00 do 20.00 hodiny - maximálne ho bolo možné nakúpiť 10 kíl. Krátko pred večernou siedmou hodinou však bolo pred predajňami parkovisko plné áut. „Vyzeralo to tak, akoby po prvýkrát práve otvárali prevádzku. V tom jeden z predavačov povedal, že na predajňu priniesli iba 80 syrov. V tej chvíli sa tá masa ľudí začala tlačiť do supermarketu, tlačili sa jeden cez druhého, kliesnili si cestu ramenami, padali spŕšky najnechutnejších vulgarizmov a napokon padali vyhrážky aj na adresu predavačov,“ povedal pre maďarský denník Vas Népe jeden zo svedkov „masovky“ v Szombathelyi. Policajti zasahovali v súvislosti s akciou Penny Marketu po celej krajine, v Kapuváre napríklad predviedli 73-ročného muža a 25-ročnú ženu, ktorí sa počas „dychtivého“ nákupu pustili do seba, dodáva maďarský denník.
Medziročný prepad maďarskej ekonomiky predstavoval v prvom kvartáli podľa revidovaných údajov 6,7 %, tieto výsledky sú tak najhoršie od začiatku sledovania kvartálneho vývoja v roku 1996. Uviedol to v utorok maďarský štatistický úrad (KSH). Predchádzajúci odhad počítal s poklesom ekonomiky na úrovni 6,4 %. V podobných ťažkostiach sa maďarská ekonomika nachádzala po kolapse centrálne plánovaného hospodárstva v roku 1991, kedy sa hrubý domáci produkt (HDP) znížil až o 11,9 %. „Revidované údaje o HDP sú čiastočne horšie, než sa očakávalo. Celkový obraz zostáva rovnaký, maďarská ekonomika je vo vážnej recesii a HDP môže v tomto roku poklesnúť v rozmedzí od 8 do 9 %,” uviedol Lars Christensen, analytik spoločnosti Danske Bank.
Chorvátsky protimonopolný úrad dnes podmienečne povolil maďarskej ropno-plynárenskej spoločnosti MOL, aby prevzala kontrolu nad chorvátskou rafinériou INA. Podľa protimonopolného úradu po zlúčení je podiel novej firmy na chorvátskom maloobchodom trhu príliš veľký, približne 60 %, preto prikázal MOL, aby do 9 mesiacov predal Crobenz, malú sieť čerpacích staníc, ktorá patrí rafinérii INA. Dohodu medzi chorvátskou vládou a MOL, na základe ktorej maďarský koncern prevezme kontrolu nad chorvátskym energetickým podnikom INA, už schválila aj Európska komisia (EK). Akcionári by teraz na svojej najbližšej schôdzke mali zvoliť novú dozornú radu zodpovednú za prevádzku firmy INA. Maďarská a chorvátska firma podpísali akcionársku dohodu 30. januára tohto roka. MOL sa tak stal najväčším akcionárom v spoločnosti INA, kde momentálne kontroluje 47-% podiel.
Maďarská socialistická strana nedokáže sama udržať pri moci vládu Gordona Bajnaiho, potrebuje k tomu frakciu Zväzu slobodných demokratov. Vyplýva to zo strategického plánu práce MSZP, ktorý vyhotovili socialisti ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu a dnes ho zverejnil maďarský denník Népszabadság. Socialisti v dokumente konštatujú, že ich strana sa dostala na križovatku. Kým medzinárodná ľavica hľadá a buduje svoju novú identitu, tento proces v rámci MSZP ide opačným smerom. Podľa dokumentu musí MSZP zhodnotiť uplynulých osem rokov a svojim voličom dať jasne najavo, že vie, že ich sklamala - ale že vyvodila z toho ponaučenie a vedie politiku založenú na princípe hodnôt. „Socialisti vedia, že ich povinnosťou je v prvom rade vyvodiť ponaučenie z Balatonöszödu,” píše sa v strategickom pláne MSZP, ktoré poukazuje na prejav vtedajšieho ľavicového premiéra Ferenca Gyurcsánya na straníckej pôde v Balatonöszöde, kde sa priznal, že socialisti pred voľbami klamali voličov. MSZP prehru v eurovoľbách plánuje vyhodnotiť na straníckej schôdzke. Predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová však navrhla zvolanie kongresu, pretože na ňom je možné prijať aj patričné rozhodnutia. Maďarská socialistická strana získala v eurovoľbách iba štyri mandáty. Ich bývalý koaličný partner SZDSZ nezískal ani jeden a predseda liberálov Gábor Fodor ponúkol demisiu.
Keby v Maďarsku volili predsedu vlády priamo občania, tak by predsedovi FIDESZ - Maďarského občianskeho zväzu Viktorovi Orbánovi dalo hlas 38 percent voličov. Líderku volebnej listiny Európskeho parlamentu extrémne pravicového Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbik Krisztinu Morvaiovú by podporilo osem percent, rovnako, ako terajšieho premiéra Gordona Bajnaiho. Vyplýva to z výsledkov prieskumu inštitútu Nézöpont, ktorý uskutočnili na reprezentatívnej vzorke 500 osôb v pondelok po eurovoľbách. Druhým adeptom na post premiéra by bol líder volebnej listiny EP Maďarského demokratického fóra (MDF) Lajos Bokros, za ktorého sa vyslovilo 18 percent opýtaných. Bajnaiho by podporilo osem percent respondentov, pričom rovnaký pomer hlasov opýtaných získala v prieskume aj extrémne pravicová politička Morvaiová. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI napriek nízkej podpore predsedu vlády si iba osem percent opýtaných myslí, že Bajnai odíde predčasne zo svojho postu a 57 percent respondentov sa vyjadrilo, že by si želalo, aby odišiel.
Výsledok eurovolieb v Česku a v Maďarsku predznamenáva nevídané politické zmeny v oboch krajinách. Kým v Maďarsku hrozí zemetrasenie, v Česku minimálne zásadný posun k horšiemu. Zatiaľ čo v Poľsku európske voľby len stvrdili status quo, ktorým je polarita dvoch strán napravo s „vybielenou” ľavicou, na českej a predovšetkým maďarskej scéne poriadne trhli kulisami. Také zmeny politickej krajiny, aké sa chystajú, sme v regióne videli azda len pred dvadsiatimi rokmi. V maďarskom prípade ide o zemetrasenie, ktoré prirovnať k vyhladeniu postkomunistickej ľavice v Poľsku (2005) je ešte slabé. Socialisticko-liberálna koalícia, ktorá sa striedala s pravicou pri moci, bola rozprášená takým spôsobom, že ako mocenský činiteľ zanikla. Povedať na koľko volebných cyklov, si žiadny politológ v Budapešti netrúfa, ale v situácii, keď Fidesz urobil z eurovolieb referendum o vláde, je spoločný zisk MSZP a SZDSZ 18 percent hlasov čosi ako poprava. Tým, že nechcú odísť z vlády a pripustiť predčasné voľby, si pripravujú ešte horšiu porážku. Týmto, hoci demokratickým spôsobom vzniká v Maďarsku opäť systém jednej strany. Paradox Viktora Orbána, ktorý sa pýši ziskom 56 percent hlasov, čo je údajne historickým rekordom v eurovoľbách pre akýkoľvek subjekt, spočíva v tom, že presne v týchto voľbách padla jeho dlhoročná stratégia „jeden tábor, jedna zástava”, resp. „napravo odo mňa je už len stena” (Helmut Kohl kedysi dávno). Neuveriteľný nástup nacionálnych radikálov z Jobbiku, ktorí z ničoho vydupali pätnásť percent hlasov, stavia Orbána pred ťažké strategické problémy, ktorých podstatou je, či preberať „témy” Jobbiku inteligentnejším jazykom a chrániť si tak „pravé krídlo”, alebo sa voči extrému ostro vymedziť a položiť ťažisko na umiernený stred. Stávkou tejto hry je, že Fideszu ide o ústavnú väčšinu v novom parlamente, keďže chce meniť pomery v štáte. Pričom ak mu dve tretiny Jobbik prekazí, Orbán bude postavený pod veľký tlak vytvoriť koalíciu s týmito radikálmi. Tú zatiaľ znalci maďarskej scény vylučujú, avšak kedysi už vylučovali aj koalíciu Fideszu s (menej, ale tiež dosť extrémnymi) maloroľníkmi, a predsa sa stala skutočnosťou. Prienik Jobbiku do maďarského parlamentu je po týchto eurovoľbách pritom fakticky istý. Česká realita nevyzerá tak dramaticky, avšak pád Strany zelených predznamenáva zásadný posun. Leží v skutočnosti, že medzi ODS a ČSSD, ktoré doteraz tvorili vlády, zaniká politický stred, ktorý bol schopný raz napravo, raz naľavo, doplniť takú či onakú koalíciu. KDU-ČSL síce eurovoľby nepotopili, ale história ukazuje, že na „pravú” či „ľavú” koalíciu v Česku jedna „kyvadlová” strana stredu nestačí. Pokiaľ nová strana exministra Kalouska, ktorá práve vzniká, neukáže za tri mesiace do predčasných volieb, ako sa robia zázraky, české možnosti sa zredukujú na veľkú koalíciu resp. spojenectvo ČSSD s komunistami. Topolánkova ODS, pokiaľ len výrazne nezvýši svoj terajší zisk 31 percent, čo by bol ak nie zázrak, tak veľké prekvapenie, bude v tejto konštelácii vydaná na milosť a nemilosť Jiřímu Paroubkovi.
Prekvapením maďarských eurovolieb nebolo výrazné víťazstvo Fideszu expremiéra Viktora Orbána. Ani katastrofálna porážka vládnucich socialistov a ani to, že v roku 1990 ešte druhá najväčšia strana liberálov po prvý raz zostala pod päťpercentnou hranicou. Konzervatívci, ktorí boli ešte v roku 1990 najsilnejšou stranou, síce prekvapili, že päťpercentnú hranicu s lídrom kandidátky - nepopulárnym reformátorom Lajosom Bokrosom - vôbec pokorili, najväčšiu senzáciu však spôsobili radikáli. Ultrapravicový Jobbik, ktorý doteraz nefiguroval vo vysokej politike, sa v eurovoľbách stal treťou najsilnejšou stranou v krajine. Posledné dva prieskumy Fideszu predpovedali 16 až 17 hlasov, Jobbiku len jeden alebo dva. Konečných 14 mandátov pre Fidesz, a najmä tri mandáty pre Jobbik, šokovali väčšinu Maďarska. Výsledok ukázal aj to, od koho Jobbik hlasy najviac odčerpáva (i keď extrémistov volili aj mnohí sklamaní voliči socialistov). Taký výrazný úspech Jobbik dosiahol najmä pre nízku 36 percentnú volebnú účasť. Získal však toľko hlasov, že ak si ich čo len udrží, určite sa dostane aj do maďarského parlamentu vo voľbách, ktoré našich južných susedov čakajú najneskôr v apríli budúceho roku. Účasť v nich sa odhaduje na 70 percent. Fidesz sa už dva roky snaží od Jobbiku mierne dištancovať a zľahčovať jeho význam. Chcel sa vyhnúť obvineniam zo spolupráce s extrémistami, a zároveň vo voličoch vzbudiť dojem, že Jobbik nemôže uspieť, a hlasy, ktoré by mu dali, sa prepadnú a pravicovo národniarsky tábor ich stratí. Orbán sa už viac ako desať rokov snaží zhromaždiť všetkých voličov od stredu po krajnú pravicu za Fideszom a vytvoriť v Maďarsku systém dvoch strán. „Výsledky volieb znamenajú koniec systému dvoch strán aj jednotnej pravice,” povedal politológ Gábor Török pre server index.hu. Strana Fidesz sa zatiaľ tvári, že ju Jobbik vôbec nezaujíma. „Ak plavec vyhrá preteky európskym rekordom, nemusí sa zaoberať tým, čo skončil na treťom mieste,” povedal Orbán na adresu Jobbiku podľa servera hirszerzo.hu. Pre maďarskú politiku však bude kľúčové, ako chce Fidesz zastaviť ďalší odlev svojich voličov k Jobbiku. Či preto, napríklad, nezradikalizuje vlastnú politiku. Fidesz sa tiež musí rozhodnúť, či bude s extrémistami spolupracovať, až sa stane vládnou stranou. Jobbik napríklad môže potrebovať na presadenie ústavných zmien, ktoré Orbánova strana plánuje.
Extrémisti z Jobbiku broja proti menšinám, najmä Rómom. Pomohol im vznik Maďarskej gardy. Jobbik, celým menom Hnutie za lepšie Maďarsko, začínal na konci deväťdesiatych rokov ako spolok radikálne pravicových a nacionalistických študentov, blízky Fideszu. Postupne sa z neho stala krajne pravicová strana, ktorá na seba naberala zostatky starších neúspešných extrémistických strán, od ktorých sa líšila najmä schopnosťou osloviť mladších a vzdelanejších voličov. Na miestnej úrovni pritom často aj naďalej spolupracoval s Fideszom. Najsilnejšou stranou krajnej pravice sa Jobbik stal vďaka udalostiam z roku 2006 a násilným pouličným demonštráciám, v ktorých zohrali jej dnešní prívrženci hlavnú úlohu. Vtedy sa stala široko známou aj líderka kandidátky Jobbiku do Európskeho parlamentu, právnička Krisztina Morvaiová, vystupujúca proti prechmatom polície, označujúca násilníkov ničiacich ulice Budapešti za „mierumilovných demonštrantov” a vlastencov. Strane pomohlo založenie Maďarskej gardy, ktorá jej svojimi nápadnými pochodmi a mítingami zaistila pozornosť médií. Hlavnou témou Jobbiku sa stala „cigánska kriminalita”, pred ktorou mala aj s gardou chrániť „poctivých ľudí”. Hlavným heslom Jobbiku je „Maďarsko patrí Maďarom”. Okrem Rómov vystupuje aj proti ostatným menšinám, najmä Židom a Izraelu (obľúbeným obratom Morvaiovej je „nebudeme Palestínčanmi vo vlastnej krajine”), zahraničnému kapitálu, susedným národom, Spojeným štátom, Európskej únii, domácej ľavici a liberálom, ktorí sa podľa nich dlhodobo a zámerne snažia o zničenie Maďarov. Jediným riešením podľa Jobbiku je to, že sa celé národné bohatstvo, priemysel, banky aj poľnohospodárska pôda opäť vrátia do rúk pravých a čistokrvných Maďarov. Nie je im cudzia ani myšlienka zmeny súčasných hraníc v strednej Európe.
Efekt maďarskej karty na Slovensku neplatí vždy. Ukazujú to výsledky eurovolieb. Hoci ňou SNS a Smer operovali podobne ako pred prezidentskými voľbami, rovnaký efekt sa nedostavil. „Prezidentskú“ maďarskú kartu na konci marca vytiahla najmä SNS, ktorá strašila voličov tým, že by prezidenta mohli voliť Maďari. Ivan Gašparovič si potom v druhom kole zvýšil náskok hlavne v okresoch, kde tradične bodujú nacionalisti. V eurovoľbách „strašenie Viktorom Orbánom, šéfom maďarského Fideszu“, koalícii nevyšlo, hoci SNS v niektorých okresoch zaznamenala aj vysoko nadpriemerný výsledok. V okrese Brezno získala takmer 19 percent a na Kysuciach sa blížila k 15 percentám. Celoštátne to bolo len 5,5 percenta, čo je oproti parlamentným voľbám polovičný výsledok. Kým v roku 2006 dostala SNS pri hlasovaní do Národnej rady 270tisíc hlasov, v sobotu to bolo len 46-tisíc. O tom, že voličov SNS maďarská karta nevyburcovala, môže svedčiť aj účasť v niektorých okresoch. V jej tradičných baštách, ako sú okres Čadca alebo Bytča, prišiel voliť podpriemerný počet ľudí. Zatiaľ čo v okrese Kysucké Nové Mesto SNS v roku 2006 volilo skoro 25 percent ľudí, teraz to bolo len 14. V okrese Žilina to bolo 12,6 percenta oproti 21 percentám spred troch rokov. Obavy z maďarskej karty spolu so všeobecne vyšším záujmom o eurovoľby mohli naopak pomôcť SMK. V regiónoch s vysokým podielom Maďarov bola na slovenské pomery nadpriemerná účasť. V obvode Štúrovo napríklad takmer 30percentná účasť, v obvode Dunajská Streda volilo skoro 24 percent ľudí. Zodpovedali tomu aj zisky pre Csákyho stranu. V okrese Komárno, v ktorom žije 69 percent Maďarov, získala SMK 74 percent hlasov. V okrese Galanta, kde ich žije 39 percent, dostala SMK viac ako 44 percent.
Frakcia Maďarskej socialistickej strany (MSZP) vyjadrila dnes jednohlasnú podporu realizácii programu vlády premiéra Gordona Bajnaiho. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI to dnes v Budapešti uviedol šéf frakcie socialistov Attila Mesterházy. „Je potrebné pokračovať v programe, ktorý sa začal pred 55 dňami. Frakcia tento názor podporila aj hlasovaním,” konštatoval Mesterházy po zasadnutí poslaneckého klubu MSZP, na ktorom zhodnotili výsledky volieb do Európskeho parlamentu. V nich MSZP získala iba štyri mandáty z celkového počtu 22. Ohľadne prepadu Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ), ktorý nezískal žiadny mandát a Bajnaiho krízovú vládu podporuje z opozície, predsedníčka MSZP Ildikó Lendvaiová vyjadrila nádej, že liberáli si svoje problémy budú schopní vyriešiť a že to ich vzťah k vláde neovplyvní. Predseda SZDSZ Gábor Fodor v nedeľu v reakcii na výsledky volieb povedal, že sa vzdá postu šéfa strany.
Predseda maďarských liberálov Gábor Fodor ponúkol svoju rezignáciu po tom, ako jeho Aliancia slobodných demokratov (SZDSZ) vo víkendových voľbách do Európskeho parlamentu nezískala ani jeden poslanecký mandát. „Riadiaci výbor berie na vedomie zámer predsedu Gábora Fodora a tento víkend o ňom rozhodne,” uviedol člen výboru a starosta Budapešti Gábor Demszky. Liberálna strana v nedeľňajších voľbách získala 2,16 percenta, čo viedlo k strate ich dvoch kresiel v Európskom parlamente. „Voliči nás potrestali a my musíme navrhnúť riešenie. Bol to neúspech,” vyhlásil v nedeľu Fodor. Liberálna SZDSZ, ktorú vytvorili disidenti z čias totalitného komunistického režimu, bola hlavnou silou zmien v roku 1989 a koaličným partnerom v troch vládach na čele so socialistami. Minulý rok však z koalície vystúpila.
Úspech krajne pravicového nacionalistického Hnutia za lepšie Maďarsko (Jobbik) znamená koniec ilúzií, že Maďarsko čelí radikalizmu - takto komentuje výsledky nedeľňajších volieb jeden z najväčších maďarských spravodajských portálov, Index.hu. Ako uvádza portál, bolo smutné už aj to, keď sa v roku 1998 do parlamentu dostala krajne pravicová Maďarská strana spravodlivosť a život (MIÉP) Istvána Csurku, ale jej vyše päťpercentný podiel bol malý oproti 15 percentám Jobbiku. Podľa publicistu Alberta Gazdu bolo „tajomstvom úspechu strany Jobbik aj to, že sa nebála hovoriť o probléme, o ktorom ostatné strany mlčali, a robila to zrozumiteľným spôsobom pre všetkých”. Výsledkom je, dodáva komentár Indexu, že strana Jobbik predbehla socialistov v siedmich župách, „v ktorých spolunažívanie rómskych a nerómskych občanov je viac než problematické”. Denník Népszava na svojej internetovej stránke na margo úspechu Jobbiku pripomína: „Všetci demokraticky zmýšľajúci ľudia musia začať uvažovať nad tým, kde a čo sa pokazilo. Treba si vyjasniť to, ako konať, aby pri parlamentných voľbách podobné prekvapenia nenastali.” Podľa neho sa strana Fidesz doteraz stavala proti Jobbiku skôr z taktických príčin, nakoľko argumentovala tým, že rozdeľuje pravicu. Menej však zdôrazňovala, že hlavným problémom je ideológia tejto strany. Vo voľbách do Európskeho parlamentu vyhrala v Maďarsku opozičná pravicová strana Fidesz so ziskom 14 mandátov, vládna Maďarská socialistická strana (MSZP) bude mať štyroch europoslancov, strana Jobbik troch a Maďarské demokratické fórum (MDF) jedno kreslo.
Maďarsko Maďarom? Každého siedmeho maďarského voliča heslo ultranacionalistov oslovilo. Strana Jobbik získala v eurovoľbách bezmála pol milióna hlasov a svojím šokujúcim úspechom, založeným najmä na protirómskej kampani, zatienila aj očakávaný triumf opozičného Fideszu. Viktor Orbán, ktorý nedeľňajšie hlasovanie vnímal ako generálku „valcovania” v blížiacich sa parlamentných voľbách, ktoré majú jeho Fidesz priviesť k moci, strojenou eufóriou maskoval sklamanie z nesplnenej strategickej úlohy. Fidesz získal vyše 56 percent hlasov, čím s takmer 40-percentným náskokom na hlavu porazil odvekých rivalov - vládnych socialistov. „Silou tohto víťazstva zmeníme Maďarsko,” citoval denník Népszabadság z Orbánovho príhovoru k svojim stúpencom. Skutočným víťazom nedeľňajšieho hlasovania sa však podľa politológov stal Jobbik. „Fidesz splnil očakávania, že dosiahne veľmi veľké víťazstvo, jednoznačným víťazom volieb do Európskeho parlamentu je však Jobbik,” zdôraznil politický analytik Attila Juhász. „Snaha Fideszu o zjednotenie pravice opäť skrachovala,” citovala ho agentúra MTI. Heslo „jedna zástava, jeden tábor” vytýčil Orbán pre pravicu už po prehratých parlamentných voľbách v roku 2002. Odvtedy Fidesz pohltil viaceré pravicové zoskupenia, konzervatívne Maďarské demokratické fórum sa však zaryto vzpiera integrácii, a hoci tesne, ale v eurovoľbách opäť prekročilo päťpercentný prah klubu parlamentných strán. Orbánovi však vyrástla nová a oveľa väčšia prekážka na ceste k ovládnutiu všetkých hlasov pravicových voličov - silnejúci Jobbik. „Je to jednoznačný neúspech Fideszu. Hoci v posledných týždňoch kampane sa zameral na potlačenie Jobbiku, podpora radikálnej strany vzrástla,” povedal pre portál hirszerzo.hu analytik Attila Gyulai. Úspech Jobbiku úplne preoral dlhé roky nemennú politickú scénu Maďarska. Namiesto dvoch veľkých a dvoch malých strán sa objavil model jednej veľkej, dvoch stredných a jednej malej. Hoci Fidesz drvivou porážkou socialistov stratil rovnocenného protivníka, po posilnení Jobbiku bude musieť viesť boj na dvoch frontoch - proti ľavici aj krajnej pravici, čo mu sťaží cestu k naplneniu sna o ústavnej väčšine v budúcom parlamente.
Skutočnosť, že Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik získalo priestor, je obrovským problémom. Vyhlásil to v pondelok v maďarskom parlamente premiér Gordon Bajnai na margo zisku troch mandátov extrémne pravicovej strany v Európskom parlamente. Predseda maďarskej vlády zdôraznil, že v EP bude viac pravicových poslancov, ako ľavicových a že vzrástla apatia voličov i sila radikálnych, extrémistických strán. Pre Maďarsko je zlé, že sa do EP dostala extrémistická strana, získanie priestoru Jobbikom je obrovským problémom. Zodpovednosť za to nesú všetky parlamentné strany, preto musia všetky spytovať svoje svedomie, konštatoval. Bajnai vyzval poslancov, ktorí získali mandát do EP, aby mali na zreteli záujmy Maďarska a maďarstva. Súčasne vyjadril radosť z toho, že sa už skončila kampaň do eurovolieb, takto podľa neho je možné sa už viac sústrediť na prácu. Vládna Maďarská socialistická strana (MSZP) obsadí v EP iba štyri poslanecké kreslá.
Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik bude partnerom Maďarov žijúcich za hranicami v podpore ich snáh o autonómiu. Vyhlásila to líderka voličskej listiny Jobbiku Krisztina Morvaiová v reakcii na výsledky volieb do Európskeho parlamentu, v ktorých táto extrémne pravicová strana získala tri mandáty. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Morvaiová po nedeľňajších voľbách okrem iného povedala, že „Jobbik bude partnerom maďarských bratov žijúcich na odtrhnutých územiach vo vydobytí ich autonómie, v ochrane maďarskej zeme, v ochrane práva slobody prejavu Maďarov a aj ich ďalších ľudských práv”. „Budeme partnerom všetkým tým v Európe, ktorí by namiesto skazeného a skrachovaného neoliberálneho systému chceli spravodlivejšie hospodárstvo a svet, ktorí podporujú záujmy takých, ako sme my, pretože my sme vo väčšine všade na svete,” konštatovala Morvaiová. Tým, že Maďarsko patrí Maďarom a že sa zrodila nová sila, sa jej splnil sen, dodala predstaviteľka Jobbiku. Maďari majú podľa jej presvedčenia v Európskej únii historické poslanie a chcú sa postaviť do čela boja za spravodlivejšiu Európu. V závere podujatia predseda Jobbiku Gábor Vona začal slovami: „Boh daj...”, na čo publikum reagovalo: „...krajšiu budúcnosť!”, čo je pozdravom spolku Maďarská garda. Vona je aj predsedom a zakladateľom Maďarskej gardy.
Maďarský prezident László Sólyom vyzval poslancov Európskeho parlamentu (EP), ktorí sa dostali v eurovoľbách v Maďarsku k mandátu, aby spolupracovali v presadzovaní záujmov Maďarska a maďarského národa. Najvyšší maďarský predstaviteľ v nedeľu večer pred vyhlásením výsledkov konštatoval, že výsledky volieb sú jasné a nespochybniteľné. Sólyom vyzdvihol relatívne vysokú účasť voličov v porovnaní s ostatnými krajinami regiónu - k urnám v Maďarsku prišlo v nedeľu 2,88 milióna oprávnených voličov, čo je 36,28-percentná účasť. Strana FIDESZ získala 14 mandátov, Maďarská socialistická strana (MSZP) štyri, Hnutie za lepšie MaďarskoJobbik tri a Maďarské demokratické fórum (MDF) jeden mandát.
Mali ich na lopate, ale napokon to senzácia nebola. Hádzanárky Slovenska prehrali úvodný duel s Maďarskom 21:22. O postupujúcom tíme na MS 2009 v Číne rozhodne až odveta o týždeň. Od úvodu sa hrala vo vypredanej hale. Maďarky pravidelne vyhrávali o gól či dva, ale bojovné zverenkyne trénera Ľubomíra Popluhára dokázali zakaždým vyrovnať. V našom tíme výborne zachytala gólmanka Tóthová. „Odohrali sme dobrý zápas, žiaľ, so smutným koncom pre nás,“ reagovala Tóthová. V samom závere mali naše dievčatá za stavu 21:22 dvojitú početnú výhodu. Z minútovej presilovky však nič nevyťažili a z palubovky odchádzali sklamané. „Nastrelili sme dve žŕdky, na remízu sme rozhodne mali. Stále však nádej žije, v odvete ešte zabojujeme,“ vyjadrila sa Martina Školková. Opäť sa predviedli maďarskí fanúšikovia, ktorí sa pri našej hymne otočili chrbtom a počas zápasu vulgárne pokrikovali. Odveta sa hrá 14. júna v Nyíregyháze o 18.00 h.
Hádzanárky Slovenska prehrali v sobotu v Partizánskom v prvom zápase play-off o postup na XIX. svetový šampionát v Číne (5. - 20. decembra 2009) s favorizovanou reprezentáciou Maďarska najtesnejším jednogólovým rozdielom 21:22 (9:11) a ich šance prebojovať sa po 14 rokoch na MS klesli. Zverenky trénera Ľubomíra Popluhára budú mať šancu na reparát budúcu nedeľu 14. júna, keď bude v Nyíregyháze od 18.00 h na programe odveta na maďarskej palubovke.
II. fáza kvalifikácie MS žien 2009 - prvý zápas:
Slovensko - Maďarsko 21:22 (9:11)
Slovensko: Ž. Tóthová, Vaverková - Halásová 1, Trochtová, Stuparičová 2, Hodošková 1, Szöllösiová, Z. Janšáková 1, Jakubisová 4, Dubajová 6/4, Pajtášová 1, P. Popluhárová 3, Beňušková 2/1, M. Školková
Maďarsko: O. Herrová, Pastrovicsová - O. Vértenová 3, Kovacsiczová 2, Orbánová 1, K. Tóthová 3, Szabóová, Szűcsová, T. Tóthová 7/2, Tomoriová 3, Bognárová 2, Szucsánszka 1, Hornyáková, Sopronyiová
Pok. hody: 6/5 - 2/2, vylúčené: 2 - 8, rozhodovali: Maričová a Mašičová (obe Srb.), 1300 divákov
V úvode dominovali na oboch stranách obrany, slovenské družstvo podržala úspešnými zákrokmi brankárka Ž. Tóthová, a tak vypredaná hala v Partizánskom videla v prvej desaťminútovke len tri góly (1:2). Domáce nepustili favorita do výraznejšieho náskoku, po štvrťhodine bol stav 3:5. Naopak, oduševneným výkonom sa v 22. min po premenenom pokutovom hode Dubajovej dostali po prvý raz do vedenia (7:6). To si Slovenky držali až do stavu 9:8. Maďarkám potom pomohla výmena brankárok, keď O. Herrovú nahradila Pastrovicsová, ktorá zatiahla”„roletu”. V závere I. polčasu otočili trojgólovou šnúrou výsledok vo svoj prospech na 11:9. Zverenkám trénera Ľ. Popluhára vyšiel vstup do druhého dejstva, vyrovnali na 11:11 a aj naďalej držali krok so súperom. Koučovi SR vychádzali striedania, spojka P. Popluhárová po svojom príchode na palubovku skórovala trikrát a keď sa gólovo uviedla krídelníčka Z. Janšáková, domáce hráčky išli po dlhšom čase opäť do vedenia 17:16. Tešili sa z neho len chvíľu, v 48. min za stavu 18:19 Dubajová prvýkrát zaváhala zo sedmičky, vzápätí súper odskočil na rozdiel dvoch gólov (20:18). Štyri minúty pred koncom zvýšila maďarská kanonierka T. Tóthová na 21:19, ale Dubajová hneď kontrovala a vykresela nádej pre tím SR. Maďarky odpovedali gólom K. Tóthovej, no Stuparičová na druhej strane úspešne zakončila nahadzovačku a v poslednej minúte mali Slovenky výhodu dvojnásobnej presilovej hry, ktorú však nevyužili a napokon prehrali 21:22.
Slovenské hádzanárky tesne podľahli v sobotu v úvodnom zápase play off o postup na MS 2009 v Partizánskom favorizovanému Maďarsku 21:22 a ich šance na účasť na decembrovom šampionáte v Číne je už pred budúcotýždňovou odvetou v Nyíregyháze (nedeľa, 14. júna, 18.00) minimálna. Zverenky trénera Lubomíra Popluhára však predviedli oduševnený výkon a so zástupcom svetovej elity odohrali vyrovnanú partiu.
Slovensko - Maďarsko 21:22 (9:11) - play off o MS 2009, 1. zápas
Slovensko : Ž. Tóthová, Vaverková - Stuparičová 2, Jakubisová 4, Z. Janšáková 1, Szöllösiová, Popluhárová 3, M. Školková, Halásová 1, Beňušková 2/1, Dubajová 6/1, Hodošková 1, Trochtová, Pajtášová 1.
Maďarsko: O. Herrová, Pastrovicsová - Vértenová 3, Szücsová, Tomoriová 3, T. Tóthová 1, Bognárová 1, Szucsánszka 6/2, Szabóová, K. Tóthová 3, Hornyáková, Sopronyiová, Kovacsiczová 3, Orbánová
Rozhodcovia: Maričová, Mašičová (obe Srb.), vylúčenia: 2:6, 7m hody: 6/5 - 2/2, 1200 divákov.
Maďarská strana zahájila útok už pred zápasom a zhruba tri tucty hosťujúcich fanúšikov najskôr prehlušili predstavovanie domáceho tímu a vzápätí pridali aj piskot počas slovenskej hymny. V publiku sa síce domáci po úvodnom hvizde držali, no na palubovke to vyzeralo horšie. Hoci obojstranne nervózny začiatok poznačil aj hru niekoľkonásobného medailistu z vrcholných podujatí, prevaha bola zreteľná najmä v ofenzívnej sile. Slovenky sa z prvého gólu z hry tešili až v 11. min, keď Jakubisová prekypujúca dynamikou vyrovnala na 2:2. Maďarky, ktoré do Partizánskeho prišli bez trojice výrazných opôr (Pálingerová, Görbiczová, Szamoránska), pôsobili suverénnejšie a viedli po úvodnej štvrťhodinke o dva góly. Nebyť však pozornej Žanety Tóthovej mohli si už pomaly baliť kufre do Číny. Brankárka Békescsaby si len v prvom dejstve pripísala šesť cenných zákrokov, väčšinu z nich pritom zneškodnila strelkyne takmer vo vyložených pozíciách. Slovenky sa však predsa len časom dostali do tempa, Školková mohla už v 20. min vyrovnať po samostatnom úniku, uspela však až o chvíľu neskôr Stuparičová po individuálnom presadení.
Po prvý raz sa dokonca ujali vedenia po sedmičke Halásovej a Vilmos Imre siahol po oddychovom čase. O pár minút vystriedal Herrovú v bránke Pastrovicsovou a tá zastavila náznak zvratu v stretnutí. Popluhárov tím pred prestávkou ešte stihol prehrať presilovku 0:2 a do kabín šiel s dvojgólovým mankom. to zmizlo však rýchlo a po góloch Dubahovej a Halásovej bolo vyrovnané. Favorit ale žiadnu letargiu nenaznačil a rýchlo sa vrátil do vedenia (13:15 v 7. min). Nedostatky v obrane v nasledujúcich minútach vyvážila exhibícia Popluhárovej, ktorá držala domáce v hre troma krásnymi strelami. Súboj vo výbornej atmosfére gradoval a hralo sa vo vražednom tempe. Popluhár poslal na pľac čerstvé sily (Pajtášovú a Z. Janšákovú) a jeho družina naďalej trápila maďarského Goliáša. Zlomovým momentom slovenského odporu i celého zápasu sa zdala 48. min, Dubajová nevyšla po štyroch úspešných strelách prvá sedmička a Pajtášová následne prvým slovenským vylúčením pripravila Slovenky o presilovku. Maďarky opäť ušli na dva góly, no po Beňuškovej sedmičke dráma pokračovala (19:20 v 25. min). O senzáciu v podobe remízy sa v poslednej minúte mohla postarať Jakubisová, no mala smolu rovnako ako z dorážky Školková.
Tréner Maďarska Vilmos Imre: „Veľmi sa teším, že sme vyhrali, lebo zápas bol veľmi náročný. Slovensko sa predstavilo ako silný tím, no počítali sme s tým. Zápas najmä o obrane a rýchlom prechode z obrany a zachytávaní protiútokov a myslím, že obaja súperi podali veľmi dobrý výkon. Odvetu neberieme na ľahkú váhu, lebo Slovenky sú zdatným súperom. Víťazstvom sme vzali osud do vlastných rúk a domácim triumfom to chceme potvrdiť.” Tréner SR Ľubomír Popluhár: „Videli sme vyrovnaný zápas, no v koncovke sme mali smolu. Chýbalo nám šťastie, škoda, lebo remíza by pristala duelu viac. Napriek tomu chcem poďakovať všetkým hráčkam, ani vo sne sa mi nesnívalo, že by sme mohli s takýmto silným tímom uhrať takúto vyrovnanú partiu.”
Poslanci Národnej rady SR za Stranu maďarskej koalície (SMK) sa nezúčastnia časti slávnostnej inaugurácie staronového prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Dnes to oznámil na tlačovej besede SMK jej líder Pál Csáky. „Pán prezident hrá naďalej falošnou maďarskou kartou,” odôvodnil rozhodnutie šéf SMK. Csáky kritizoval prezidenta Gašparoviča za to, že sa prihovoril pred voľbami do EP občanom s tým, aby nevolili tých, čo sa sťažujú na pomery na Slovensku na európskej politickej scéne. Pozvanie na inauguráciu v Slovenskom národnom divadle (SND) má pritom každý poslanec SMK. Predsedníctvo strany však odporúča, aby sa na nej parlamentní poslanci nezúčastnili. Inaugurácia pozostáva z troch častí. Najprv bude oficiálna inaugurácie v SND, potom Te Deum a nakoniec slávnostná štátna recepcia. „Žiadny poslanec za SMK sa nezúčastní ani časti Te Deum v Dóme, ani na štátnej recepcii,” vysvetlil Csáky a dodal, že je to „na protest proti takémuto postoju prezidenta SR”. Ten vidí Csáky v tom, ako sa prezident vyjadruje o SMK, o jej voličoch a aj o poslancoch Európskeho parlamentu. Kto z SMK pôjde na inauguráciu do SND ešte Csáky nevedel povedať. Dohodnúť sa majú v poslaneckom klube.
Predseda SMK Pál Csáky je presvedčený, že líder maďarského Fideszu Viktor Orbán na stretnutí v Ostrihome „nič problematické nepovedal” a nevidí dôvod dištancovať sa od jeho výrokov. „Keď má niekto problémy s Karpatskou kotlinou, je to nezmysel a je to nedôstojné pre rokovanie Národnej rady SR,” vyhlásil v diskusnej relácii televízie Markíza Na telo. Naopak, predseda parlamentu a podpredseda Smeru-SD Pavol Paška je presvedčený, že mimoriadna schôdza, ktorá sa Orbánovými výrokmi zaoberala, bola nutná. Podľa neho sa Csáky mal od určitých politických predstaviteľov maďarskej politiky jednoznačne dištancovať, no neurobil tak. Csáky označil za „chybný krok”, že Béla Bugár chce opustiť stranu. Ako povedal, ak „nedajboh” traja poslanci (Béla Bugár, Gábor Gál a László Nagy - pozn. SITA) vystúpia, nie je to záujem SMK, lebo stranu to oslabí”. Je to asi záujem niekoho iného,” dodal. Koho tým myslel, nechcel konkretizovať. Naznačil však, že by to mohol byť Smer-SD. Politici sa vyjadrili aj k neoficiálnym výsledkom volieb do Európskeho parlamentu. Zisk piatich kresiel označil Paška za „absolútne víťazstvo Smeru” a poďakoval voličom. Csáky si myslí, že tento výsledok „nie je úplne čistý.” Poukázal pritom na spoločnú tlačovú besedu troch najvyšších ústavných činiteľov pred voľbami, ktorú vníma ako stranícku propagandu. „Pri tak extrémne nízkej účasti je akékoľvek spochybňovanie víťazstva Smeru smiešne,” zareagoval na to Paška.
Béla Bugár s ďalšími kolegami, ktorí opustili SMK, zakladá novú stranu s názvom Most - Híd. „Mala by to byť strana spolupráce medzi Slovákmi a Maďarmi, medzi Maďarmi a Maďarmi,” uviedol Bugár pre televíziu Markíza. O tom, kto bude predsedom, rozhodne podľa neho najvyšší orgán strany na ustanovujúcej schôdzi alebo sneme. Bugár pripustil, že sa mu z SMK neodchádza ľahko. Odmieta však, aby s ním vedenie strany hralo neférovú hru. „Výsledok je jednoznačný. Nie za môjho pôsobenia odchádzali ľudia zo strany, boli vyhodení z jednotlivých úrovní. To znamená, že sa začal určitý proces, ktorý sa dnes fakticky dokončuje,” skonštatoval. Svoj odchod označil za definitívny. Podľa Bugára SMK stráca veľmi dôležitých a užitočných ľudí. „Zatiaľ môžem povedať, že odchádzajú viacerí členovia poslaneckého klubu SMK, okresné štruktúry, okresní aj krajskí predsedovia a tiež ľudia z republikovej rady,” vyhlásil. Ako dodal, keby mu niekto pred dvoma rokmi predpovedal súčasnú situáciu, vysmial by sa mu. Opozičná Strana maďarskej koalície sa necelý deň po voľbách do Európskeho parlamentu rozštiepila. Odchod zo strany po dlhých sporoch s predsedom Pálom Csákym oznámil jej bývalý líder Béla Bugár, spolu s ním SMK opustili aj poslanci Gábor Gál, László Nagy a Tibor Bastrnák. Vznik novej strany, o ktorej špekulovali niektoré médiá, však zatiaľ Bugár neohlásil. Csáky rozhodnutie poslancov označil za zlý krok. „Definitívne sa uzatvára dvojmesačné obdobie našich snáh o kompromis a dohodu so Stranou maďarskej koalície,” píše v správe Bugár. „Odchod z poslaneckého klubu SMK bol upozornením pre súčasné vedenie strany, že utláčaním názorov, vypudením členov a predstaviteľov sa problémy neriešia, ale len kopia. Napriek obojstranne deklarovaným snahám sa nepodarilo dospieť k dohode. Medzičasom stranu opustili aj viacerí jej radoví členovia a bývalí funkcionári,” dodal expredseda SMK. Spolu s Bélom Bugárom opúšťa stranu aj ďalší poslanec Tibor Bastrnák, ďalej traja členovia republikového predsedníctva SMK, 18 členov republikovej rady strany, jeden krajský predseda SMK, 32 členov krajských rád SMK, 9 poslancov VÚC za SMK, sedem okresných predsedov strany a 24 starostov za SMK. Bugár a jeho kolegovia sa rozhodli z SMK odísť napriek tomu, že ich dnes predseda strany Pál Csáky vyzval na obnovenie rokovania spred dvoch týždňov. Počas nich sa oba tábory snažili dohodnúť na názorovej vnútrostraníckej platforme. Rokovania sa nakoniec skončili neúspechom. SMK zostane po odchode „Bugárovej skupiny” v parlamente 15 poslancov z pôvodne 20-členného klubu. Z klubu i zo strany ešte pred Bugárom odišiel aj bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon.
Predseda SMK Pál Csáky sa obáva, že Béla Bugár „hazarduje s vlastným dobrým menom.” Reagoval tak na jeho rozhodnutie vystúpiť spolu s Lászlóom Nagyom a Gáborom Gálom z SMK. „Nedostal na to mandát od našich voličov a sympatizantov,” zdôraznil Csáky. Ľudia sa podľa neho právom pýtajú, čo je skutočným dôvodom na tento krok, lebo dôvody, ktoré medializovali, sú podľa Csákyho nedostatočné na rozbitie SMK. „Pripomínam, že imitovali rokovanie s nami a pritom už tri týždne beží prieskum verejnej mienky v réžii agentúry Focus, kde sa testuje, ako by ľudia reagovali na založenie novej politickej strany pod vedením Bélu Bugára,” dodal. Na otázku, čo hovorí na Bugárovho rozhodnutie súkromne, a nie ako predseda SMK, odpovedal: „Nekomentujem.”
Menšia skupinka v Budapešti neďaleko Kossuthovho námestia po voľbách do Európskeho parlamentu pálila vlajku Európskej únie (EÚ). Jedného z členov skupiny, známeho vodcu demonštrácií spred parlamentu, polícia zadržala na základe podozrenia z trestného činu výtržníctva, informoval maďarský portál origo.hu. Incident sa odohral neďaleko maďarského parlamentu. Budapeštianske veliteľstvo polície portálu nepotvrdilo, že Károlya F. zadržali za pálenie vlajky. Zástupkyňa hovorcu Hilda Illésová uviedla, že problém nebol s vlajkou. „Zadržaný spáchal trestný čin výtržníctva tým, že narušil verejný poriadok, vykonal násilný čin. Ak by nebol pálil vlajku, ale podpáli kôš na smeti, aj vtedy by ho polícia rovnako zadržala,” dodala Illésová. Fórum na zmenu režimu, ktoré je známe z demonštrácií na Kossuthovom námestí a ktoré vedie Károly F., v piatok zverejnilo výzvu na diskusné stretnutie pod názvom Plápolajte vlajky s hviezdičkami. To sa malo konať dnes večer neďaleko námestia. Vo výzve žiadali účastníkov, aby si doniesli so sebou vlajky EÚ. Dodali, že ich „nepoužijú na mávanie”, píše origo.hu.
Pravicový Fidesz v Maďarsku zvíťazil vo voľbách do Európskeho parlamentu. Najväčším prekvapením sa však stal výsledok extrémistického Hnutia za lepšie Maďarsko (Jobbik). Strana vyznačujúca sa ostrou protirómskou rétorikou získala 14,77 percenta hlasov a je treťou najúspešnejšou stranou po opozičnom Fidesze a vládnych socialistoch. Mimoparlamentný Jobbik získal podľa agentúr dobrý výsledok nielen vďaka kritike krokov vlády v súčasnej hlbokej ekonomickej kríze, ale aj protirómskou rétorikou. Jobbik sa sám považuje za euroskeptickú stranu protestujúci proti imigrácii. Jeho kritici však toto hnutie označujú ako rasistické a antisemitské. Strana okrem iného volá po prísnych trestoch za drobnú rómsku kriminalitu a v minulosti vyvolávala napätie aj v maďarsko-slovenských vzťahoch. Fidesz získal 56,37 percenta hlasov a v Európskom parlamente obsadí štrnásť kresiel. Vládni maďarskí socialisti získali podľa úplných predbežných výsledkov 17,37 percenta hlasov, čo im postačí na štyri miesta. Budú tak mať o päť europoslancov menej ako doteraz. Potvrdenie prepadu obľuby socialistov by mohlo destabilizovať menšinovú ľavicovú vládu a jej reformy. Posledné z 22 kresiel vyhradených pre maďarských europoslancov pripadlo Maďarskému demokratickému fóru (MDF).
Víťazom volieb do Európskeho parlamentu sa stal Smer-SD premiéra Roberta Fica, ktorý získal 32,10 percenta hlasov, druhá skončila opozičná SDKÚ-DS so 16,98 percentami. Mandáty v EP si rozdelí všetkých šesť parlamentných strán. Vyplýva to z neoficiálnych definitívnych výsledkov hlasovania, ktoré poskytli dôveryhodné zdroje z prostredia štábov politických strán. Voľby priniesli aj niekoľko prekvapení. Vládna SNS Jána Slotu so ziskom 5,55 percenta len tesne prekročila päťpercentnú hranicu na vstup do EP. Strana v uplynulých týždňoch čelila ostrej kritike médií pre Slotove majetkové pomery a jeho údajný vulgárny slovný útok na policajtku. Zisk mandátu v Bruseli naopak unikol mimoparlamentnej strane Sloboda a solidarita bývalého daňového reformátora Richarda Sulíka, ktorú podporilo 4,71 percenta voličov. Tretie miesto obsadila SMK (11,33 percenta) aj napriek vnútrostraníckym sporom medzi vedením Pála Csákyho a skupinou okolo bývalého lídra Bélu Bugára. Štvrté skončilo opozičné KDH (10,87 percenta), piata priečka patrí ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara (8,97 percenta). Oficiálne výsledky zverejní Ústredná volebná komisia až o 22:00. Definitívne neoficiálne výsledky potvrdili aj skoršie informácie o rozdelení mandátov. Smer-SD bude reprezentovať v EP päť poslancov, tri opozičné strany SDKÚ-DS, SMK a KDH získali každá po dva mandáty a na menšie koaličné strany ĽS-HZDS a SNS vyšlo po jednom kresle. Vládna koalícia tak opozíciu v rozdelení mandátov porazila v pomere 7:6. Smer-SD budú zastupovať Monika Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová. Oproti predchádzajúcim voľbám si strana o dvoch poslancov polepšila. Najmenšia vládna strana ĽS-HZDS naopak dvoch reprezentantov stratila a v EP ju zastúpi len Sergej Kozlík. SNS, ktorá doteraz v EP nebola, bude reprezentovať Jaroslav Paška. SDKÚ-DS a KDH oproti predchádzajúcim voľbám po jednom zástupcovi stratili, počet europoslancov za SMK sa nezmenil. V SDKÚ-DS uspel Peter Šťastný a Eduard Kukan, v KDH Anna Záborská a Miroslav Mikolášik, a v SMK Edit Bauer a Alajos Mészáros. Zoznam zvolených europoslancov ovplyvnili aj preferenčné hlasy, ktorými mohli voliči uprednostniť dvoch nominantov strany, a zmeniť tak poradie na kandidátnej listine. Do EP sa tak nedostala jednotka kandidátky KDH Martin Fronc a dvojka Ján Hudacký, predbehli ich uchádzači z tretieho a štvrtého miesta. V SNS zas neuspel líder Dušan Švantner a namiesto neho pôjde do Bruselu Paška z druhého miesta na kandidátnej listine. Slovenským voľbám do Európskeho parlamentu predchádzala kampaň, ktorej dominovali najmä napäté vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. Vládna koalícia zvolala mimoriadnu schôdzu parlamentu, na ktorej v stredu odsúdila výroky maďarského opozičného politika Viktora Orbána. Ten vyhlásil, že eurovoľby rozhodnú aj o tom, koľko poslancov bude zastupovať Maďarov z „Karpatskej kotliny”. O hlasy ľudí bojovalo takmer dvesto uchádzačov na šestnástich kandidátnych listinách politických strán vrátane jednej koalície. Štvordňový kolotoč eurovolieb v 27 členských štátoch Európskej únie otvorili vo štvrtok hlasovaním v Británii a v Holandsku. Na dnes, teda posledný možný deň, si voľby nechalo 19 krajín únie. V Európskom parlamente je prostredníctvom poslancov zastúpených zhruba 490 miliónov obyvateľov. Podieľajú sa na tvorbe spoločných právnych noriem či schvaľovaní únijného rozpočtu. Výsledky volieb do EP prinesú aj niekoľko zmien v slovenskom zákonodarnom zbore. Jeho lavice opustia štyria noví slovenskí europoslanci - Zala, Smolková, Kukan a Paška. EP v novom zložení po prvý raz zasadne 14. až 16. júla. Po zmene pravidiel čaká na všetkých europoslancov rovnaký plat vo výške zhruba 7700 eur (približne 230.000 Sk). Pre zástupcov Slovenska to predstavuje výrazné zvýšenie, keďže doteraz poberali približne 4000 eur (120.000 Sk).
„Kašlem na nejakého Orbána, môže mi byť ukradnutý,“ vyhlasuje Juraj Kohári, starosta Ardova v okrese Rožňava. Malá obec neďaleko hraníc s Maďarskom má okolo 170 obyvateľov a takmer všetci sú maďarskej národnosti. Nemajú radi extrémistov ani na jednej strane hranice, radšej volia toleranciu a vo voľbách tradične predstaviteľov SMK. Ani tu, ani v ďalších obciach na juhu Slovenska, ktoré HN počas eurovolebnej soboty navštívili, tzv. maďarská karta, ktorú opäť vytiahli politici, nezabrala. Je devätnásť hodín a volebnú miestnosť v Ardove zatiaľ navštívila asi tretina voličov. „Je tu pokoj a pohoda, nič mimoriadne sa nedeje,“ hodnotí situáciu predseda volebnej komisie Attila Kupec. Nikto si tu nemyslí, že treba na štvania z veľkej politiky nejako reagovať - skôr naopak, netreba si ich všímať. „To sú mýty, že burcujú voličov. Ľudia chcú pokojne žiť, majú dosť svojich starostí a tie hry ich nezaujímajú,“ tvrdí Kohári. „Voľby ? Ani neviem, že dnes také niečo prebieha,“ tvrdí nám mladý muž stojaci na autobusovej zastávke v obci Cabaj-Čápor neďaleko Nitry. Podľa šéfky okrskovej volebnej komisie Emílie Rácovej má takýto postoj veľa ich občanov. „Ľudia sú už presýtený voľbami.“ V Cabaji-Čápore má najväčšiu podporu Smer a SDKÚ. Priaznivcov SMK v tejto takmer čisto slovenskej obci nie je veľa. Podobná situácia je v obci Močenok neďaleko Šale. Do volebnej miestnosti vchádza aj 82-ročný dôchodca Imrich Kollár. „Aj keď mám svoje vek a asi tu už dlho nebudem, voľby ma zaujímajú. Nechápem, ako môže byť niekomu ľahostajné, kto ho v europarlamente zastupuje. Myslím si, že v tomto smere sa mala urobiť určite omnoho väčšia osveta,“ uvažuje. S jeho slovami sa stotožňuje i predsedníčka okrskovej komisie Martina Kodadová, podľa ktorej bola kampaň pred voľbami mimoriadne slabá. „Žiadne mítingy či stretnutia s občanmi neboli ani u nás ani nikde v okolí. Potom sa nemožno čudovať, že voliči sú apatickí a k urnám vôbec neprídu.“ V obci Diakovce, kde žije 72 percent občanov maďarskej národnosti, skúšame mapovať situáciu v miestnom pohostinstve. Pri barovom pulte postáva niekoľko štamgastov, ktorí tvrdia, že už odvolili. Majiteľ Štefan Csimma vysvetľuje, že voľby do europarlamentu sú už od rána hlavnou témou, o ktorej sa návštevníci jeho podniku bavia. „Maďarská karta? To tu nikoho nezaujíma. To sú len umelo vykonštruované výmysly politikov. V mojej reštaurácii sedávajú pravidelne pri jednom stole Maďari i Slováci a ešte sa nestalo, že by mali nejaký problém.“ Aj ľudia v obci spolu vychádzajú veľmi dobre, bez ohľadu na to, akú majú národnosť. Väčšina obyvateľov Diakoviec význam EÚ pre ich každodenný život vníma veľmi intenzívne. „Z eurofondov sa nám podarilo kompletne zrekonštruovať celý objekt základnej školy, kultúrny dom, ale aj veľkú časť obecných chodníkov. V rámci ďalšieho projektu z EÚ sme zase dostali školské počítačové učebne,“ pochvaľuje si členka volebnej komisie Gabriela Turianová.
Maďarská polícia už začala konať voči zatiaľ neznámym páchateľom, ktorí na židovskom cintoríne v meste Balašské Ďarmoty na maďarsko-slovenských hraniciach zhanobili viacero hrobov. Židovský cintorín bol zneuctený neznámymi vandalmi. Dva náhrobné kamene páchatelia polámali, ďalšie tri vyvrátili, informovala s odvolaním sa na predsedu miestnej židovskej náboženskej obce Józsefa Bauera agentúra MTI. Na dôsledky vandalského činu prišiel správca cintorína dnes. Obec následne informovala o nich políciu. Podľa Bauera je pravdepodobné, že páchatelia, ktorí hádzali na cintoríne aj kamene, preliezli cez plot, pretože brána cintorína židovskej komunity bola v pondelok uzavretá. Podobný čin zaznamenali na rovnakom mieste asi pred štyrmi-piatimi rokmi, keď sa terčom vandalov stalo viacero starších hrobov. Vtedy vyšetrovanie ukázalo, že páchateľmi boli deti, ktoré na základe vypísaných odmien polícia aj identifikovala. Tentoraz došlo na cintoríne k poškodeniu náhrobných kameňov z 18. storočia, povedala hovorkyňa Novohradského župného veliteľstva polície.
Nákupná turistika k južným susedom poľavuje čoraz viac. Zľavy spojené s presvedčovacou kampaňou zrejme zabrali. Slovenskí zákazníci tak opäť objavili príťažlivosť slovenských obchodov. To, že slovenské hyper- a supermarkety sú opäť o niečo plnšie našincov potvrdila aj hovorkyňa Tesco Stores Slovakia Oľga Hrnčiarová. „Aj podľa priamych reakcií od zákazníkov vidno, že naše cenové programy oceňujú a vyhovujú im. Momentálne celý proces vyhodnocujeme, ale už teraz je zrejme, že sa situácia dostáva do predchádzajúceho normálu,” skonštatovala pre Aktuálne.sk. Tesco pritom za posledné štyri mesiace prišlo s viacerými vlnami zliav. Ako prvé precenili 1000 výrobkov predávané pod vlastnou značkou. „Evidujeme zvýšený záujem o 25 percent medzi zákazníkmi,” tvrdí Hrnčiarová. Do obchodných regálov v Tescu pribudlo aj 300 druhov nových značkových výrobkov s cenami na úrovni diskontov. „A napokon sme spustili už dve vlny cezhraničného porovnávania cien s Maďarskom, ide o takmer 2 000 druhov výrobkov. Ceny vybraných druhov ovocia a zeleniny každý týždeň znížime až do 50 percent,” pripomína hovorkyňa Tesca. Zákazníci sa však nezačali vracať len do predajní tohto britského reťazca, ale aj do slovenských pobočiek Hypernovy. Aj tu sú dôvodom zľavy a porovnávanie cien s Maďarskom. „Reakcie zákazníkov sú pozitívne. Zaznamenali sme zvýšený záujem o základné potraviny. Zatiaľ by však bolo predčasné hovoriť o celkovom efekte, situáciu starostlivo monitorujeme a vyhodnocujeme,” vyhlásila pre Aktuálne.sk hovorkyňa Ahold Retail Slovakia Diana Chovancová. Znakom zlepšenej návštevnosti slovenských obchodov je aj zmena porovnávacej stratégie, s ktorou prevádzkovateľ Hypernovy a supermarketov Albert prišiel v predchádzajúcich dňoch. Kým totiž ešte nedávno porovnávali ceny s obchodmi u našich južných susedov, v súčasnosti už zrovnávajú s cenami u slovenskej konkurencii. „Ahold si váži každého zákazníka a aj preto robíme všetko preto, aby naše produkty boli čo najlacnejšie, pri zachovaní kvality na akú sú naši zákazníci zvyknutí,” dodala Chovancová. Zdravá konkurencia tak zrejme predčasne vyriešila problém, s ktorým ide v najbližších dňoch zápasiť aj Zväz obchodu a cestovného ruchu. Ten totiž plánuje spustiť kampaň, ktorá mala práve prilákať ľudí späť do slovenských obchodov. „Našim projektom chceme vychovávať ľudí k ekonomickému mysleniu. Ľudia totiž nepoznajú ekonomické toky. Keď kúpite napríklad lacnejší benzín v Maďarsku alebo v Rakúsku, ochudobnite sami seba, svoju rodinu a Slovensko minimálne o 1000 korún, ktoré idú do maďarskej či rakúskej pokladnice,” povedal pre Aktuálne.sk prezident zväzu Pavol Konštiak. Otázkou však ostáva, či sa v podobnom patriotickom duchu zachovajú aj výrobcovia a predajcovia. Práve tí totiž často siahajú napríklad po poľských mliečnych výrobkoch, či dovozovej zelenine a ovocí. Podľa Konštiaka by sa tak do ich kampane mali zapojiť aj tieto skupiny.
V priemere takmer o 30 percent budú od utorka drahšie poplatky za parkovanie v Budapešti. Parkovné bolo v maďarskej metropole od roku 2001 doposiaľ bezo zmien. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI o zvýšení cien parkovného rozhodli poslanci budapeštianskej samosprávy jednohlasne 30. apríla. Maximálny poplatok za hodinu parkovania zdražie z doterajších 430 forintov (1,52 eura) na 580 forintov (2,05 eura), najnižší poplatok 115 forintov (0,41 eura) zmenili na 145 forintov (0,51 eura). Vo frekventovanom centre mesta ohraničenom tzv. Veľkou okružnou cestou (Nagykörút) predĺžili dobu, počas ktorej je povinné platiť za parkovanie. Kým doteraz bolo parkovanie platené v uvedenom území v čase 08.0018.00 h v pracovných dňoch, od utorka to bude až do 20.00 h. Najdrahšou zo šiestich parkovacích zón Budapešti je Budínsky hrad. Na peštianskom nábreží 13. obvodu spoplatnili parkovacie miesta, ktoré doteraz fungovali v rámci bezplatného systému P+R.
Po dlhom čakaní prokuratúra dostane do rúk lekárske posudky, bez ktorých nevie uzavrieť kauzu Hedvigy Malinovej z augusta 2006. Posudky dala prokuratúra vypracovať ešte v lete minulého roku, odvtedy vyšetrovanie prípadu stojí na mieste. Hedviga Malinová je naďalej obvinená z výmyslov o útoku dvoch mladíkov v Nitre za to, že rozprávala po maďarsky. Podľa zistení Pravdy by mali experti z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského posudok dokončiť v najbližších dňoch. „Behom mesiaca bude posudok hotový,” potvrdil dekan fakulty Peter Labaš. Bližšie sa však k výsledkom skúmania, ani k prípadu Malinovej nechcel vyjadrovať. Prokuratúra už minulosti pripustila, že po získaní lekárskych posudkov bude môcť kauzu uzavrieť. „Stále čakáme na tieto posudky,” uviedla hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová. Prípad Hedvigy Malinovej sa začal koncom augusta 2006, kedy ju mala cestou do školy zmlátiť dvojica mladíkov s vyholenými hlavami. Na blúzku študentke podľa jej slov napísali heslo Maďari za Dunaj. Incident vyhrotil diplomatický konflikt medzi Slovenskom a Maďarskom. Polícia po krátkom čase oznámila, že Hedviga Malinová si napadnutie vymyslela a vyšetrovanie sa obrátilo proti nej. Malinová sa medzitým vydala a porodila dieťa, kauza stále zostáva otvorená. Ďalšiu žiadosť o doplnenie vyšetrovania adresoval v uplynulých dňoch na Generálnu prokuratúru Malinovej právny zástupca Roman Kvasnica. Žiada v nej vypočuť ešte viacerých svedkov vrátane premiéra Roberta Fica. Podľa Kvasnicu má vysvetliť svoje slová o tom, že kauza Malinovej mala viesť k likvidácii Slovenskej republiky. Obhajoba tiež namieta, že prokuratúra nereaguje na jej podnety. „Počas obdobia viac ako 23 mesiacov nevybavila podnet Hedvigy Malinovej na preskúmanie zákonnosti postupu okresnej prokuratúry a vyšetrovateľa ešte v roku 2006,” uviedol Kvasnica. Prípad na Generálnej prokuratúre vyšetruje od septembra špeciálny tím. Ten dal zriadiť generálny prokurátor Dobroslav Trnka, keď po preštudovaní spisu zistil pochybenia polície aj prokuratúry. Obhajoba zatiaľ prišla na viaceré nezrovnalosti v dôkazoch, ktoré proti Malinovej pôvodne prezentoval minister vnútra Robert Kaliňák.
Za vládu činov, ktorá vrátila v uplynulých 50 dňoch Maďarsko na cestu rovnováhy, označil v Budapešti svoj kabinet po jeho dnešnom zasadaní premiér Gordon Bajnai. Podľa jeho slov niet dôvodov oslavovať, informovať však áno. Doteraz prijaté opatrenia vytvárajú stabilné pomery pre dlhodobý rozvoj krajiny a predstavujú východisko z krízy. Na ich základe sa posilnila dôvera v krajinu, čo môže mať pozitívne dopady v budúcnosti. „Sme však na začiatku cesty, dôvera je ešte krehká,” zdôraznil predseda maďarskej vlády. Podľa Bajnaiho sa Maďarsko môže dostať z krízy. Vláda pre to urobí aj v nasledujúcom období maximum, a to so stabilnou parlamentnou väčšinou, vytrvalou, dôslednou prácou a rýchlo realizovanými nevyhnutnými opatreniami. Dôveru zahraničia si môže Maďarsko opätovne získať zodpovednou, vypočítateľnou politikou, podporujúcou obnovenie rastu, čím sa pokúsi opäť získať dôveru aj na domácej pôde. „Činnosť vlády nesmeruje k budúcotýždňovým prieskumom verejnej mienky a bezpodmienečne ani k výsledku budúcoročných volieb, skôr hľadíme všetkými podstatnými rozhodnutiami na ďalšie desaťročie krajiny,” vyhlásil Gordon Bajnai. Dodal, že vláda v prvých 50 dňoch pri moci diktovala nevídané tempo a za toto obdobie vrátila krajinu na dráhu rovnováhy. Vytvorenie rovnováhy si vynútilo obete od dôchodcov, uskromnenie sa úradníkov, zamestnancov verejnej sféry, rodín, ale v rámci solidarity aj ministrov, vedúcich predstaviteľov štátu, riaditeľov štátnych podnikov a majetných ľudí. Vláda podľa slov premiéra dbala na to, aby sa protikrízové opatrenia čo najmenej dotkli sociálne najslabších vrstiev.
Maďari okupovali Slovensko podľa predsedu SNS Jána Slotu viackrát. V utorok uplynulo 90 rokov od vytvorenia Slovenskej republiky rád, Slota to nazval okupáciou. Predseda SNS Ján SlotaZdroj: TASR”Okupácia Slovenska za čias Bélu Kuna, keď pod vlajkou Maďarskej republiky rád bola veľká časť územia Slovenska okupovaná až po Detvu. Maďari aj počas tejto okupácie, keď pod červenými komunistickými vlajkami okupovali naše územie, páchali zverstvá, vraždenie a ponižovanie slovenského národa,“ povedal Slota. Podľa lídra národniarov z toho vyplýva vzťah Maďarov k slovenskému národu, a to od roku 1848 až po súčasnosť, že na Slovensko sa pozerajú Maďari ako na Hornú zem (Felvidék) a na Slovákov ako sluhov. Podľa Slotu sa Maďari snažia o obnovenie hraníc veľkého Maďarska, ktoré stotožňujú s veľkým Uhorskom tým, že to skrývajú za vyhlásenia o Karpatskom oblúku. Podľa historika Martina Lacka vznik národných štátov na troskách Habsburskej monarchie roku 1918 maďarská politika neakceptovala. Pre Maďarov vychovávaných desaťročia v šovinistickom duchu, v pocite pánov a strážcov Karpatskej kotliny nastala priam bezvýchodisková situácia. Na rozdiel od politických hnutí podrobených národov si totiž nikdy nevybudovali alternatívu k uhorskému štátu. „Nepredstaviteľnou bola pre nich možnosť straty slovenských území (tzv. Felvidék),“ uviedol Lacko. Vznik ČSR v októbri 1918 preto maďarskí politici podľa neho považovali len za provizórium, za „dočasnú okupáciu Felvidéku.“
Oficiálna návšteva predsedu vlády SR Roberta Fica v Maďarsku sa zrejme uskutoční 7. alebo 9. júla. Po summite premiérov Vyšehradskej štvorky (V4) v soľnej bani v poľskej Wieliczke o tom v stredu večer osobne informoval novinárov. „Teším sa na to, ako poznám pána premiéra Maďarskej republiky (Gordona Bajnaia), bude to absolútne efektívna a konštruktívna návšteva,” podotkol Fico. Témou rozhovorov počas júlovej schôdzky budú podľa Fica výlučne sociálne a ekonomické otázky, predovšetkým dopady svetovej hospodárskej krízy. „Nechceme zaťažovať slovensko-maďarské bilaterálne vzťahy otázkami národnostných menšín,” podčiarkol Fico. Preto ani počas stredajšieho neformálneho stretnutia s maďarským kolegom neotvorili problematiku nedávnych kontroverzných výrokov predsedu maďarskej strany FIDESZ Viktora Orbána. Ako dodal Fico, nenaplnili sa špekulácie médií a otázka slovensko-maďarských vzťahov nenarušila priebeh summitu V4. „Chcem prísne oddeliť spoluprácu medzi vládou SR a MR od toho, čo vystrája pán Orbán. To, čo hovorí pán Orbán, je nebezpečné,” vyhlásil Fico s tým, že so súčasnou maďarskou vládou nachádza Slovensko spoločnú reč v mnohých otázkach. Orbán v sobotu 23. mája na spoločnom mítingu s predsedom SMK Pálom Csákym v Ostrihome uviedol, že vo voľbách do Európskeho parlamentu ide o to, koľko maďarských poslancov bude v Bruseli obhajovať záujmy „Maďarov z Karpatskej kotliny”. „Toto rozhodnutie určí na päť rokov váhu Maďarov v Európskom parlamente,” zdôraznil. Každého slovenského Maďara, ktorý pôjde voliť, bude podľa Orbána „s očakávaním” sledovať Maďar spoza hraníc.
Koaličné strany schválili vyhlásenie odsudzujúce politiku šéfa maďarského Fideszu Viktora Orbána a predsedu SMK Pála Csákyho. Návrh vyhlásenia podporilo 79 z 93 prítomných poslancov. Všetkých 14 prítomných poslancov za SMK bolo proti, na hlasovanie neprišiel šéf SMK Pál Csáky. Opozičná SDKÚ a KDH s troma odídencami z poslaneckého klubu SMK mimoriadnu schôdzu odignorovali, nechceli sa podieľať na zneužívaní parlamentu. SMK napriek nesúhlasu opozičných partnerov na schôdzi bola. Do búrlivej diskusie, ktorá trvala takmer šesť a pol hodiny, sa jej predstavitelia zapájali sporadicky. Predseda SMK Pál Csáky pritom ani raz neprehovoril. Csáky sa nebránil, hoci v prijatom vyhlásení sa spomína ako ten, ktorý zvyšuje napätie medzi Slovenskom a Maďarskom. Politiku SMK bránili len poslanci Gyula Bárdos, József Berényi a László Szigeti. SMK si vypočula najväčšiu kritiku od šéfa SNS Jána Slotu, ktorý žiadal, aby SMK bola postavená mimo zákon. Viktora Orbána chce na Slovensku vyhlásiť za personu non grata. Vyhlásenie sa v porovnaní s pôvodným návrhom menilo. Do vyhlásenia sa dostala aj požiadavka zahraničného parlamentného výboru, aby vláda podnikla „rozhodné diplomatické kroky” k zamedzeniu aktivít, ktoré smerujú k narúšaniu suverenity a územnej celistvosti SR. Kabinet Roberta Fica má informovať medzinárodné spoločenstvo na všetkých inštitucionálnych úrovniach o nebezpečenstve narúšania stability strednej Európy, špecificky medzi Maďarskom a Slovenskom. Koalícia neodsúhlasila pozmeňujúci návrh Jaroslava Pašku (SNS). Podľa neho vláda mala v záujme zachovania pokoja a stability v regióne začať konzultácie s krajinami, ktoré sú podobne ako Slovensko atakované nacionálnym extrémizmom z Maďarska. Koalícia vyhlásením odmietla „otvorenú propagáciu autonomistických koncepcií”, ktoré smerujú proti súčasnému európskemu usporiadaniu a proti územnej celistvosti Slovenska. Práve SMK a Fideszu pripisujú snahy o vytvorenie autonómie na južnom Slovensku. Vyhlásenie vyjadruje hlboké znepokojenie aj „nad extrémnym nárastom nacionalizmu, antisemitizmu a xenofóbie v maďarskej spoločnosti, vrátane verejných aktivít extrémistických organizácií v Maďarsku”. Parlament odmietol, aby maďarskí politici určovali Slovákom, koho majú voliť a poslancom zo SR, koho záujmy majú v Európskom parlamente zastupovať. „Národná rada SR sa v tomto zmysle obracia na všetkých spoluobčanov maďarskej národnosti, aby nepodľahli lacným demagogickým a nacionalistickým výzvam niektorých ústavných činiteľov a politických predstaviteľov Maďarskej republiky a SMK, ktoré by mohli narušiť pokojné spolunažívanie Slovákov, Maďarov a príslušníkov národnostných menšín žijúcich na Slovensku,” uvádza sa v schválenom vyhlásení. Vyhlásenia slovenskej vlády „hraničia s tragikomickosťou”. Pred novinármi v Budapešti to vyhlásil predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu, Orbánov spolustraník Zsolt Német. Slovenské vládne strany podľa neho spustili protimaďarskú kampaň s cieľom mobilizovať extrémistických voličov pred voľbami do Európskeho parlamentu.
Tri dni pred voľbami do Európskeho parlamentu sa u nás opäť hrá maďarskou kartou. Poslanci vládnej koalície a aj premiér Robert Fico počas mimoriadnej schôdze parlamentu kritizovali výroky šéfa maďarského Fideszu Viktora Orbána o Karpatskej kotline. Tvrdia, že nimi propaguje autonómiu a narúša celistvosť Slovenska. Podľa politológa Michala Horského si vládna koalícia pre tento typ schôdze zvolila najnevhodnejšiu zámienku v najnevhodnejšom období. „Vyťahovanie maďarskej karty je nebezpečné. Najmä v rokoch, keď sa kumulujú voľby.“ Myslí si, že tradične slabú účasť Slovákov na eurovoľbách to nezvýši. Vyššiu mobilizáciu očakáva jedine pri voličoch SNS a Smeru. Fico však vyťahovanie maďarskej karty pred voľbami odmieta. „Túto tému sme nenastolili my... Maďarskou kartou hrajú predstavitelia pravicovej konzervatívnej veľkomaďarskej ideológie,“ povedal v pléne. Poslanec strany Fidesz Zsolt Németh včera vyhlásil, že trvajú na tom, že Maďari na južnom Slovensku autonómiu potrebujú. Németh tvrdí, že v EÚ sa forma autonómie uznáva. „Aj Maďarom na južnom Slovensku treba dať možnosť na vytvorenie autonómie.“ Podľa neho slovenská vláda nemá za cieľ nič iné, ako mobilizáciu krajne protimaďarských voličov do európskeho parlamentu. „FIDESZ považuje za tragikomické, že slovenské vedenie zvolalo parlamentnú schôdzu kvôli odsúdeniu Viktora Orbána, Pála Csákyho, ako aj FIDESZ-u a SMK.“ Orbánove výroky odzneli na stretnutí s Pálom Csákym v Ostrihome v polovici mája, kde mobilizovali na účasť v eurovoľbách. Zo zneužitia schôdze pred blížiacimi sa voľbami obvinili vládnu koalíciu opozičné SDKÚ-DS a KDH. Ich poslanci do pléna ani neprišli, schôdza sa konala vďaka účasti SMK. Poslanci si viac ako päť hodín vymieňali názory o výrokoch šéfa maďarského FIDESZ-u. „Odmietame akceptovať, aby vrcholní predstavitelia politického života Maďarska určovali Slovákom, koho majú voliť a poslancom, koho záujmy budú zastupovať,“ uviedol návrh koalície podpredseda parlamentu za Smer-SD Miroslav Číž. Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar však priamo v pléne zaútočil na Smer. Vyčíta mu, že v parlamente vystupuje proti SMK, ale na regionálnej úrovni mu táto strana vyhovuje. Poukázal na Košický samosprávny kraj, kde SMK nie je bez vplyvu, pretože je „v dobrej koalícii so Smerom“. Poslancov zas Mečiar SMK vyzval, aby sa ospravedlnili. „Zhrešil si, priznaj vinu.“ Predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bardos schôdzu označil za „predvolebný míting vládnych strán“. Proti prítomným ministrom vytiahol ich škandály. „Dnešné zasadnutie parlamentu je na to, aby ľudia zabudli na premrhané miliardy nástenkovým tendrom, na krádež formou utajeného predaja emisných kvót.“ Najostrejší voči predstaviteľom SMK bol predseda SNS Ján Slota, ktorý vo svojom stanovisku navrhol zrušiť SMK. „Postaviť mimo zákona SMK, ktorú riadi zahraničie z Budapešti a ktorá spolupracuje s extrémistickými, revizionistickými a revanšistickými silami.“ Zároveň chce Orbána vyhlásiť za „personu non grata“ - čo by v praxi znamenalo zákaz vstupu na územie Slovenska. Schôdza sa do našej uzávierky neskončila. Na záver majú poslanci prijať uznesenie kritizujúce Orbána.
Výroky predsedu maďarskej opozičnej strany Fidesz Viktora Orbána, ktorý vyzýval na vytvorenie jednotnej platformy poslancov Európskeho parlamentu Karpatskej kotliny, znepokojili nielen slovenských politikov. Svoje znepokojenie dnes v Prahe tlmočil aj šéf českej diplomacie Jan Kohout. Podľa ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka Orbánove výroky odsúdil aj nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier. Všetci traja ministri zahraničných vecí dnes rokovali v Prahe o európskej agende a pripomenuli si aj blížiace sa 20. výročie pádu komunizmu v krajinách sovietskeho bloku. Šéf nemeckej diplomacie dnes z Prahy pokračuje do Budapešti. „Informoval som mojich partnerov o tom, že zo strany predsedu Fidesz zazneli vo volebnej kampani výroky, ktoré nepatria do Európy 21. storočia, a upozornil som ich na nebezpečenstvo, ktoré z takejto politiky vyplýva. Uvedomujeme si toto nebezpečenstvo a cítime potrebu informovať našich partnerov,“ povedal minister Lajčák v pražskom Černínskom paláci, sídle českej diplomacie. „V predvolebnej kampani zaznievajú rôzne heslá, ale v každom prípade, by tieto heslá mali byť v kontexte EÚ a nastavených vzťahov medzi členskými krajinami. A musím povedať, že aj nás znepokojujú tie slová, ktoré zaznievajú... Musíme sa nimi vážne zaoberať. Česká diplomacia sa im bude venovať a považujeme ich za také, ktoré potenciálne zvyšujú napätie,“ reagoval na tlačovej konferencii minister Jan Kohout. „Myslím si, že aj minister Steinmeier bol pripravený sa vyjadriť, pretože jeho reakcia počas nášho rozhovoru bola rovnaká - veď každý rozumne zmýšľajúci človek musí odsúdiť takýto typ politiky, lebo to je typ politiky, ktorý je deštruktívny a ktorý sa snaží prebúdzať nacionalistické vášne, a to predsa nikomu zodpovednému nemôže vyhovovať,“ dodal minister Lajčák.
Eurovoľby na Slovensku rozhodne maďarská karta. Po tom, čo zabrala v prezidentských voľbách, po nej Smer a SNS siahajú aj pri voľbe zástupcov do Európskeho parlamentu, ktorá bude v sobotu 6. júna. Podľa politológa Petra Horvátha však môže za určitých podmienok výrazne posilniť aj pozície SMK. „Pri nízkej účasti to môže znamenať päť mandátov pre Smer, veľmi slušný výsledok pre SMK a po jednom pre ostatné parlamentné strany,” myslí si Horváth. Na výsledok volieb bude mať podľa neho rozhodujúci vplyv mimoriadna schôdza parlamentu, na ktorej sa budú poslanci v stredu zaoberať výrokmi šéfa Fideszu Viktora Orbána. Vyvolali ju vládne strany ako reakciu na Orbánovu výzvu pre maďarských poslancov vytvoriť jednotnú platformu poslancov EP z Karpatskej kotliny. Hoci SMK označila schôdzu za primitívny trik, aj ona ju využije. „Bude na nej vystupovať ako ochranca práv,” predpokladá Horváth. Nepoškodí jej podľa neho ani konflikt medzi Pálom Csákym a Bélom Bugárom, ktorého rozuzlenie SMK odložila na obdobie po voľbách. Kým koalícia sa chytila osvedčenej maďarskej karty, opozičné strany nevyužili v kampani korupčné kauzy, ktoré stále nevysvetlila SNS. Podľa Horvátha škandály národniarov ani nemajú vplyv na ich voličov. „V ťažkej chvíli budú chcieť, naopak, Jána Slotu podporiť,” dodal. Očakávaná nižšia účasť môže podľa politológov prihrať hlasy stranám so stabilnými voličmi. „Hlavne SMK a KDH,” myslí si analytik Grigorij Mesežnikov. Smer uhrá podľa analytikov slušný výsledok bez ohľadu na účasť. SDKÚ sa bude lepšie dariť, ak príde k urnám čo najviac voličov. „SDKÚ je chápaná ako symbol odporu proti Ficovej vláde,” dodal Horváth. Hoci pomerne stálych voličov má aj HZDS, v týchto voľbách je v ohrození. „Strane dokonca hrozí, že sa do EP vôbec nedostane,” upozornil Mesežnikov. HZDS si trúfa obhájiť doterajšie tri kreslá. „Nepripúšťam, že by sme sa do Európskeho parlamentu nedostali,” reagoval Milan Urbáni z HZDS. Politológovia nepochybujú, že nováčikom v EP sa po týchto voľbách stane SNS. „Budú tam pretláčať domáce témy, hlavne napätie v slovensko-maďarských vzťahoch. A z EP sa tieto témy budú prenášať späť na domácu scénu,” myslí si Mesežnikov. Brány europarlamentu sa pravdepodobne neotvoria nijakej z mimoparlamentných strán. „Do eurovolieb sa zapojili politici z tretej ligy, ktorí nedokázali otvoriť európske témy,” uzavrel Horváth.
Koaličné strany chcú v parlamente prijať vyhlásenie odsudzujúce politiku šéfa maďarského Fideszu Viktora Orbána a predsedu SMK Pála Csákyho, pretože im ide o autonómiu. „Fidesz a SMK s plnou vážnosťou demonštrujú vôľu postupného zabezpečenia územnej autonómie a robia z občanov Slovenska politických rukojemníkov svojich etnických veľkomaďarských koncepcií,” napísala koalícia do dôvodovej správy k návrhu vyhlásenia. Podľa koalície ide o nebezpečný precedens na politickej mape EÚ, ktorý spochybňuje základné princípy zastupovania občanov EÚ v Európskom parlamente. Parlament má v stredu rokovať o návrhu vyhlásenia na 38. mimoriadnej schôdzi, ktorú iniciovala koalícia predovšetkým pre nacionalistické výroky Viktora Orbána. Koalícia žiada vyhlásením odmietnuť „otvorenú propagáciu autonomistických koncepcií”, ktoré smerujú proti súčasnému európskemu usporiadaniu a proti územnej celistvosti Slovenska. Podľa návrhu vyhlásenia Pál Csáky zvyšuje napätie medzi Slovenskom a Maďarskom. „Národná rada SR vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že politická línia súčasného vedenia SMK prispieva k zvyšovaniu napätia medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou a etnické záujmy povyšuje nad univerzálne občianske hodnoty a princípy európskej integrácie,” uviedli koaliční poslanci do návrhu vyhlásenia. Poslanci majú vyhlásením vyjadriť hlboké znepokojenie aj „nad extrémnym nárastom nacionalizmu, antisemitizmu a xenofóbie v maďarskej spoločnosti, vrátane verejných aktivít extrémistických organizácií v Maďarsku”. Koalícia v návrhu kritizuje „nezodpovednú nacionalistickú rétoriku” maďarskej opozičnej strany Fidesz, ktorej vyčíta presadzovanie koncepcie etnickej výlučnosti, ktorá pramení v ideológiách minulého storočia. Parlament má podľa koalície odmietnuť, aby maďarskí politici určovali Slovákom, koho majú voliť a poslancom zo SR, koho záujmy majú v Európskom parlamente zastupovať. Koaličné strany chcú, aby parlamentné vyhlásenie ďalej odmietlo aktivity smerujúce k destabilizácii pomerov v strednej Európe, vrátane vízie ´politickej jednoty Maďarov v priestore Karpatskej kotliny´. „Národná rada SR sa v tomto zmysle obracia na všetkých spoluobčanov maďarskej národnosti, aby nepodľahli lacným demagogickým a nacionalistickým výzvam niektorých politických predstaviteľov Maďarskej republiky a SMK, ktoré by mohli narušiť pokojné spolunažívanie Slovákov, Maďarov a príslušníkov národnostných menšín žijúcich na Slovensku,” uvádza sa v návrhu vyhlásenia. Predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) po dnešnom rokovaní poslaneckého grémia povedal, že vyhlásenie nie je namierené proti maďarskej menšine žijúcej na Slovensku. Opozícia dnes kritizovala koalíciu, že schôdzou zneužíva parlament v kampani pred voľbami do Európskeho parlamentu. Šéfovia KDH a SDKÚ-DS Pavol Hrušovský a Mikuláš Dzurinda oznámili, že ich poslanci sa zrejme nezúčastnia na schôdzi. Naopak, predseda SMK Pál Csáky tvrdí, že jeho poslanci na ňu pôjdu.
Už výsledok prezidentských volieb ovplyvnilo, keď sa vytiahla mapa s okresmi, podporujúcimi Ivetu Radičovú. Opozičná kandidátka bola vládnou koalíciou vykreslená ako „Maďarka“ a Slovač radšej volila Ivana Gašparoviča (mimochodom videl ho od volieb niekto?). Dnes sa zdá, že maďarská karta rozhodne aj voľby do EP. Aj keď počet občanov SR maďarskej národnosti postupne klesá, maďarská karta stále funguje spoľahlivo. Na niektorých Slovákov (najmä v oblastiach, kde živého Maďara jakživ nevideli) pôsobí ako červené súkno. Proste sa vykríkne „Maďarííí“ a u dovtedy normálneho človeka sa zastaví akékoľvek vyššie myslenie. Miesto toho nastúpi tupá kombinácia averzie, pobúrenia, hnevu a úzkosti, z ktorej ťažia populistickí politici. Je to podobné, ako keď sa v kinosále alebo v divadle vykríkne „Horí!“, ľudí zachváti panika a oni začnú chaoticky pobehovať po miestnosti, aj keď dymu nikde. Príznačné je, že tí, na ktorých maďarská karta zaberá, nemajú problém so žiadnym konkrétnym Maďarom. Koniec koncov, zriedka vôbec nejakého niekedy stretli. Oni majú problém s akousi karikatúrou fičúra s vykrútenými fúzami, ktorý deň a noc intriguje, aby pošpinil panenskú suverenitu Slovenska a obnovil uhorské kráľovstvo. Nedesia nás teda ani tak Maďari, akí naozaj sú, ale skôr naša podivná skreslená predstava „Maďara“. Je pritom udivujúce, že ľuďom ešte nedošla zjavná príčinná súvislosť - maďarská karta sa vyťahuje vždy vtedy, keď chcú slovenskí politici prekryť nejaký svoj škandál. Odvádzanie pozornosti smerom k južnému susedovi tak slúži aj ako figový list, zakrývajúci kauzy tých, čo sami o sebe hovoria ako o „najroduvernejších Hejslovákoch“. Kým slovenskí politici používajú maďarskú kartu na odlákanie pozornosti, u nášho suseda slúžia silné vyhlásenia na mobilizáciu verejnej mienky. Každému súdnemu politikovi v Budapešti je jasné, že Veľké Uhorsko nemožno obnoviť. Ak by totiž v takomto štáte fungovalo všeobecné volebné právo, Maďari by v ňom boli v zúfalej menšine. Inými slovami, obnovením Uhorska v hraniciach spred roka 1918 by sa celý maďarský národ dostal do područia Slovákov, Chorvátov, Rumunov a Srbov. A tak politici ako Viktor Orbán aspoň používajú zahraničné menšiny ako rukojemníkov domácej politiky. Jeho jedovaté reči by však nikdy nepadli na úrodnú pôdu, keby maďarskí socialisti, ktorí sú kolegami Fica z ľavicových medzinárodných straníckych zoskupení, neboli priviedli nášho južného suseda na psí tridsiatok. Ekonomický úpadok je živnou pôdou pre extrémistické hnutia. Kto seje vietor, žne búrku. Slováci by mali odmietnuť predovšetkým vlastných politikov, ktorí sa rozoštvávaním oboch národov snažia prekryť chýry o vlastných škandáloch. My možno Slotove agresívne reči a nadávky vnímame ako súčasť politického folklóru, no v Maďarsku ich berú vážne ako výroky jedného z koaličných lídrov vlády susednej krajiny. Podobne pred Európou a svetom usvedčujú tieto výroky Slovákov z nacionalizmu a stigmatizujú nás ako tých, čo do slovensko-maďarských vzťahov vnášajú nepokoj. Aj keď to tak nemusí byť a svoj podiel na situácii majú aj politici z opačnej strany Dunaja, predstavitelia SNS podrývajú zahraničné postavenie SR, škodiac naším národným záujmom. Rovnako Maďari sa domácimi horúcimi hlavami nesmú nechať uniesť. Z Orientu sa aj do európskej kultúry dostala predstava boha vojny Molocha, ktorý sa živil vzájomným strachom a nenávisťou znepriatelených národov. Podobne aj politici na oboch stranách Dunaja podporujú sváry, aby si mohli robiť vlastné kšefty. Naozaj chceme živiť ich nenásytnosť našou nenávisťou? Ak sa raz na Juhu začne strieľať, Slota v prvej línii za vlasť rozhodne nasadzovať život nebude. Zase si to odnesú len nevinní ľudia na oboch stranách, ktorí chcú v pokoji pracovať, zakladať rodiny a vychovávať deti. Je príznačné, že keď sa vyhrážali ústavnému sudcovi, koalícia mimoriadnu schôdzu parlamentu nezvolala, ale zvoláva ju teraz, aby reagovala na Orbánovu kampaňovú rétoriku, ktorú ani on nemyslí vážne. Obavy z autonómie sú pritom bezpredmetné, lebo jednak sa v slovenskom parlamente nenájde ústavná väčšina, ktorá by ju odsúhlasila, jednak pre niečo také neexistuje medzinárodná podpora. Reči Viktora Orbána o spájaní Maďarov totiž odmietla nemecká aj česká diplomacia. Kým politici podporujú vo vlastnom záujme etnické konflikty, ozvať by sa mali cirkvi. Ešte v roku 1995 pápež Ján Pavol II. na návšteve Slovenska jasne odmietol nacionalizmus ako spôsob riešenia problémov medzi národmi. Slováci aj Maďari sa hlásia ku kresťanským tradíciám a koreňom Európy, pričom kresťanstvo je o spáse skrze odpúšťanie. Práve vzájomné odpustenie môže byť kľúčom k budúcemu porozumeniu medzi obomi národmi. Česká autorka Kateřina Lachmanová napísala zaujímavú knižku o odpúšťaní s názvom Zamknuté znútra. Hovorí v nej, že neodpustením držíme často sami seba akoby vo väzení rôznych napätí a psychických problémov. Popri odpustení medzi jednotlivcami sa zaoberá aj vzťahmi medzi národmi. Doteraz sme robili chybu, že sme chceli na milimetre presne odmerať, kto je za čo v spoločných dejinách zodpovedný. Tam sa však nikdy nedohodneme a o histórii sa môžeme poťahovať donekonečna. Namiesto toho by sme mali Maďarom odpustiť ich hriechy voči nám a zároveň požiadať ich o odpustenie za všetko, čo nám oni majú za zlé. Kresťanské cirkvi na oboch brehoch Dunaja by k takémuto vzájomnému odpusteniu mohli pomôcť spoločnými modlitbami.
Dnes teda zasadá Národná rada SR, aby prijala uznesenie, v ktorom ocení prínos občanov SR maďarskej národnosti, vyjadrí hlboké znepokojenie nad politikou FIDESZ-u a SMK, a odmietne otvorenú propagáciu autonomistických tendencií, ktoré smerujú proti územnej celistvosti SR. A obráti sa na všetkých spoluobčanov maďarskej národnosti, aby nepodľahli lacnej demagógii predstaviteľov Maďarska a súčasného vedenia SMK. Aj takto môže vyzerať riešenie kľúčových, priam existenciálnych problémov obyvateľov medzi Malými Karpatmi a Laboreckou vrchovinou. Ak teda tejto ponuke podľahneme - ako býva zvykom v národe, ktorý v doterajších dejinách väčšinu kľúčových historických rozhodnutí akceptoval (cit. Ľubomír Lipták). Je nepochybné, že nájsť porovnateľnú odpoveď na provokácie dueta Viktor Orbán - Pál Csáky si nevyžaduje mimoriadnu intelektuálnu zdatnosť, na to sa stačí zísť v jednom čase v jednom priestore a mať väčšinu na odhlasovanie čohokoľvek - ale na obavy z troch-štyroch poslancov za SMK (ktorí tvoria fakticky 0,543478 percenta všetkých europoslancov) treba byť politickým reprezentantom neskutočne holubičieho národa. Otázkou však ostáva, povedal by kverulant, kde by mala zasadať taká Národná rada občanov Slovenskej republiky, ktorá vyzve predstaviteľov SNS vo vláde, aby prestali zneužívať svoje postavenie na výhodné kšefty pre seba a svojich blízkych. Iný podvratník by zasa pripomenul predsedovi vlády, aby prestal zatĺkať o predaji emisií a sám dodržiaval zákon o slobodnom prístupe k informáciám, aby občania presne vedeli, ako kradnú tí, čo majú slovenského národa plnú hubu. Porovnateľný vyrývač by vyzval ministra financií, aby preorientoval záujem od nákupu limuzín na skutočné priority a aby číslo 831 miliónov eur nevnímal ako majetok člena vysnívaného Forbesovho klubu, ale ako päťmesačný deficit štátneho rozpočtu. Podobný odporný živel by zasa vyzval ministerku práce, aby namiesto listov klientom druhého piliera obrátila pozornosť na rastúci počet nezamestnaných a aby sa usilovala získať každé premárnené euro v predražených tendroch na zlepšenie podmienok podnikateľov a živnostníkov (lebo nepracujú len zamestnanci)... To by však, ako som už napísal, robili predovšetkým nezodpovedné a kverulantské živly. Zodpovedný otec vlasti, ktorý miluje svoj národ až do roztrhania tela, bude tri dni pred voľbami do Európskeho parlamentu venovať všetky sily pozornému načúvaniu svojich znepokojených koaličných poslancov.
Len tri dni pred otvorením eurovolebných miestností sa slovenskí poslanci zídu, aby mimoriadne rokovali. Témou budú slová maďarského ex- a zrejme aj budúceho premiéra Viktora Orbána na spoločnom stretnutí s lídrom SMK Pálom Csákym. Ten totiž výrokmi o tom, že nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu rozhodnú o tom, koľko europoslancov bude bojovať za práva Karpatskej kotliny, enormne pobúril zástupcov slovenskej vládnej koalície. Rozhodli sa tak vyzbierať podpisy pre konanie mimoriadnej parlamentnej schôdze s jediným bodom: odsúdiť Orbánove výroky. Pod návrh sa podpísali poslanci zo všetkých koaličných strán. Kým teda vládni poslanci prídu v stredu takmer zrejme do nohy, predstaviteľov opozície zvolanie tejto schôdze opäť rozdelilo. A to napriek tomu, že všetky tri opozičné strany sa zhodujú, že ide len o prekrývanie škandálov, či burcovanie emócií pred sobotnými eurovoľbami. „Zvolanie schôdze je dôkazom politizovania,” tvrdí predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. Ako zároveň dodal, koalícia chce len „organizovať potýčky s cieľom burcovať voličov, ktorí sú náchylní reagovať na maďarskú kartu”. Aj preto chce Dzurinda ešte pred začatím mimoriadnej parlamentnej schôdze zvolať opätovné zasadanie opozičného trojlístka. Na ňom by sa mali jasne vyjadriť k výrokom predsedu Fideszu. Šéf SMK však už v utorok avizoval, že tejto iniciatíve dávajú predčasne košom. Opozičné strany sa však nedokázali zhodnúť nielen na Dzurindovej iniciatíve, ale ani na prítomnosti na mimoriadnom poslaneckom rokovaní. Kým totiž zákonodarcovia z radov SDKÚ-DS a KDH v stredu do parlamentných lavíc nezasadnú, poslanci SMK na rokovanie prídu. „Nemáme sa čoho báť,” vyhlasuje Csáky. Niečo iné si však myslí predseda SNS Ján Slota. Podľa neho totiž Orbánové vyhlásenie zaváňajú „veľmi silnou vôňou neonacizmu, neofašizmu a veľkomaďarského šovinizmu”. „Nehovorí to len Jano Slota a SNS, ale aj rakúsky časopis Die Presse alebo nemecké noviny,” konštatoval šéf národniarov po skončení nedeľného rokovania predsedníctva strany. Podľa šéfa SNS ide len o pokračovanie iniciatívy SMK, na ktorú jeho strana ukazuje zdvihnutým prstom už dlhé roky. „Ja, SNS a vedúci predstavitelia strany už desaťročie upozorňujeme verejnosť, čo chystá politická kamarila SMK. Od samého začiatku im ide o politickú autonómiu a odtrhnutie južnej časti Slovenska. Toto je ich konečná méta,” vyhlásil Slota. Iný názor než líder vládnej strany, majú politológovia, ktorých oslovilo Aktuálne.sk. Prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov si skôr myslí, že ide o opätovné rozohranie hry s maďarskou kartou. „Bolo to celkom očakávané, že ak vládne strany, najmä SNS a Smer-SD, získajú príležitosť túto hru znovu rozohrať, tak to aj urobia,” povedal pre Aktuálne.sk. Politológ však zároveň upozorňuje aj na politicko-zahraničné aspekty tohto prípadu. Vládna koalícia tu totiž podľa neho vystupuje aj ako veľmi neistý hráč. „Oveľa primeranejšie by bolo, keby Slovensko reagovalo v diplomatickej, a nie politickej, rovine,” dodal Mesežnikov. Zaslanie protestnej nóty zo strany Slovenska pritom už pred časom avizoval aj premiér Robert Fico. Doteraz však k ničomu podobnému neprišlo. Šéf IVO tiež pripomína, že aj Maďarsko čakajú voľby a preto treba merať Orbánové výroky aj vnútropolitickým metrom. Zvolaním mimoriadnej schôdze tak koaliční poslanci prisúdili týmto výrokom väčšiu silu, než by im v skutočnosti prislúchalo. Navyše niektorí zástupcovia vládnych strán môžu výroky lídra opozičného Fideszu využiť aj na prekrytie vlastných prešľapov, ktoré média v poslednom čase pretriasali. To je príklad predovšetkým Slotových národniarov. „SNS sa v posledných týždňoch zviditeľňovala predovšetkým prostredníctvom škandálov. Toto je pre nich príležitosť, aby pozornosť trochu odpútali od týchto káuz a nasmerovali ju na „maďarskú hrozbu” vysvetlil Mesežnikov pre Aktuálne.sk. Politológ Miroslav Kusý si tiež myslí, že konanie mimoriadnej schôdze k tejto téme je absolútne zbytočné. Aj podľa neho malo Slovensko nechať za seba hovoriť svoju diplomaciu. „Len to vnesie opätovné napätie do slovensko-maďarských vzťahov. Orbán nie je partnerom pre slovenského predsedu vlády. Je to len líder jednej z opozičných strán. Nejde nám o to bojovať, ale spoločne hľadať upokojujúce riešenia,” povedal pre Aktuálne.sk.
Pojem Karpatská kotlina k nám neprepašovali Maďari a nie je to ani účelový novotvar. Netreba ním strašiť. Premiér sa vo svojej nedeľnej prezentácii na STV1 rozčuľoval, že my nepoznáme nič také, ako je „Karpatská kotlina”. Neviem, za koho hovoril, ale každý normálny Slovák sa s týmto termínom bežne stretával už v škole, potom aj v médiách či v literatúre. Neprepašovali ho k nám Maďari. To by ho určite nepoužil vo svojich Dejinách Slovenska a Slovákov (MŠ SR 1996) zarytý národovec Milan S. Ďurica, kde píše: „Nomádske kmene ázijských Avarov...prenikli do Karpatskej kotliny...” (s. 5). Nie je to ani účelový novotvar, lebo ho používal už náš klasik František Bokes (Dejiny Slovákov a Slovenska, SAVU, Bratislava 1946), keď nás s týmto pojmom spojil historicky: „Dobu od príchodu Slovanov do Karpatskej kotliny nazývame i dobou hradištnou.” (s. 29) A napokon, Encyklopédia Slovenska tento pojem vymedzuje geograficky: „Karpatská kotlina - sústava zníženín zovretých oblúkom Karpát, Álp a Dinaríd.” Zároveň však upozorňuje, že to nie je pojem vyhradený prírodopiscom či zemepiscom. Naopak: „V geovednej literatúre je termín k.k. pomerne málo frekventovaný, ale v hist. a spoločensko-vednej oblasti sa vzhľadom na jeho hist., hist.- polit. a ekon. význam používa častejšie.” (III. zv., Bratislava 1979) Tak nás, prosím, nestrašte Karpatskou kotlinou ako nejakým Orbánovým výmyslom. Sme v nej spolu s Maďarmi aj s Orbánom. A hľadajme v nej radšej spoločný modus vivendi než bojové pole.
Mimoriadna schôdza Národnej rady SR, na ktorej sa budú poslanci zaoberať nedávnymi výrokmi predsedu maďarskej opozičnej strany FIDESZ Viktora Orbána, bude v stredu 3. júna o 13. hodine. Pre TASR to uviedol hovorca predsedu parlamentu Pavla Pašku (Smer-SD) Jozef Plško. Podpisy potrebné na zvolanie schôdze NR SR doručil dnes do parlamentnej podateľne poslanec Smeru-SD Boris Zala. V žiadosti sa uvádza, že poslanci chcú prerokovať „návrh na Vyhlásenie NR SR k opakovaným nacionalistickým výrokom Viktora Orbána, predsedu FIDESZ-MPP a niektorých ďalších predstaviteľov počas volebnej kampane do Európskeho parlamentu smerujúcich k etnickej separácii, popieraniu suverenity susedných krajín, ako aj k spochybňovaniu územnej celistvosti Slovenskej republiky a podnecovaniu nestability v strednej Európe”. Okrem Smeru-SD sa pod zvolanie schôdze podpísali dvaja poslanci ĽS-HZDS a šesť zástupcov Slovenskej národnej strany. „Výsledkom tejto schôdze by malo byť uznesenie, ktoré veľmi jasným spôsobom odsúdi a odmietne stanoviská pána Orbána,” vysvetlil Zala. Zvolanie schôdze podľa neho súvisí s eurovoľbami, ktoré sa konajú 6. júna, len tým spôsobom, že sa k nim viaže výrok Viktora Orbána. Ten totiž vyhlásil, že europoslanci maďarskej národnosti majú v europarlamente reprezentovať Maďarov z Karpatskej kotliny. Podľa Zalu by však mali reprezentovať štáty, za ktoré boli zvolení. „Ide o závažnú otázku, ku ktorej sa vyjadril významný predstaviteľ susedného štátu, ktorý dokonca má šancu byť budúcim maďarským premiérom. Nepamätám sa, že by sa po roku 1945 niekto vyjadril k otázke narušenia integrity susedného štátu podobne jasným a ráznym spôsobom, ako to urobil pán Orbán. A čo je paradoxné, SMK sa od týchto výrokov nedištancovala,” doplnil. „Uznesenie NR SR vytvára mantinely pre činnosť vlády,” odpovedal Zala na otázku, čo očakáva od schválenia uznesenia proti Orbánovým výrokom. Opačný názor však majú opoziční poslanci. „Je to úplne zbytočná téma pred eurovoľbami. Pravdepodobne chcú pozbierať nejaké politické body na úkor slovensko-maďarských vzťahov,” povedal podpredseda SMK József Berényi. Taktiež sa domnieva, že sa jednotlivé vystúpenia v parlamente budú dotýkať všetkých otvorených tém v obojstranných vzťahoch. „Nedá sa vylúčiť, že tam padnú veľmi expresívne vyjadrenia na adresu celej Maďarskej republiky,” zdôraznil. Predseda Republikovej rady SMK Iván Farkas doplnil, že schôdza je bezprecedentná a bezpredmetná. „Je to proste škandál. Kvôli tomu zvolávať mimoriadnu schôdzu, to bude výsmech voči Slovensku a premiérovi na všetkých fórach Európskej únie,” domnieva sa. Orbán v sobotu 23. mája na spoločnom mítingu s Pálom Csákym v Ostrihome uviedol, že v eurovoľbách ide o to, koľko maďarských poslancov bude v Bruseli obhajovať záujmy „Maďarov z Karpatskej kotliny”. „Toto rozhodnutie určí na päť rokov váhu Maďarov v Európskom parlamente,” zdôraznil. Každého slovenského Maďara, ktorý pôjde voliť, bude podľa Orbána „s očakávaním” sledovať Maďar spoza hraníc.
Predseda parlamentu Pavol Paška zvolal na žiadosť 50 poslancov 38. schôdzu Národnej rady (NR) SR na stredu 3. júna so začiatkom o 13:00. Poslanci v žiadosti navrhujú prerokovať Návrh Vyhlásenia NR SR k opakovaným nacionalistickým výrokom Viktora Orbána, predsedu FIDESZ-MPP a niektorých ďalších predstaviteľov počas volebnej kampane do Európskeho parlamentu, ktoré smerujú k etnickej separácii, popieraniu suverenity susedných krajín, ako aj k spochybňovaniu územnej celistvosti Slovenskej republiky a podnecovaniu nestability v strednej Európe. O zvolaní schôdze agentúru SITA informoval hovorca predsedu NR SR Jozef Plško. Predseda parlamentného zahraničného výboru a líder eurokandidátky Smeru-SD Boris Zala dnes predložil do parlamentu návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu pre výroky predsedu maďarskej opozičnej strany Fidesz Viktora Orbána. O zvolanie schôdze požiadalo 42 poslancov Smeru-SD, šesť poslancov SNS a dvaja z ĽS-HZDS. Ako uviedol Zala po podaní návrhu, Národná rada (NR) SR sa musí ohradiť proti Orbánovým výrokom, v ktorých vyzýval na vytvorenie jednotnej platformy poslancov Európskeho parlamentu (EP) Karpatskej kotliny.. Výsledkom mimoriadnej schôdze by malo byť podľa Zalu uznesenie, ktorým parlament jasným spôsobom odsúdi a odmietne stanoviská Orbána. „NR SR tiež vyjadrí podivuhodnosť, že SMK sa od toho nedištancovala. Vyjadríme jednoznačné odmietnutie akýchkoľvek predstáv maďarskej iredenty a maďarského nacionalizmu,” dodal. Podľa Zalu SMK dnes stojí na križovatke. „Musí sa rozhodnúť, či patrí k tejto republike, alebo chce hrať nacionalistickú politiku Orbána,” vyhlásil. SMK považuje za smiešnu snahu zvolať mimoriadne zasadnutie NR SR pre použitie historického názvu. „Politici, ktorí takto konajú, nepovažujú občanov SR za plnoletých, pretože predpokladajú o nich, že naletia na taký primitívny trik a zabudnú, že skutočne nebezpečnými výrazmi na Slovensku sú korupcia, klientelizmus a nevídaná úroveň rozkrádania verejných financií,” uvádza sa v stanovisku SMK, ktoré poskytla Eva Dunajská z tlačového oddelenia SMK. SMK podľa nej podporuje zvolanie mimoriadneho zasadnutia NR SR, ale s jediným cieľom - zaviazať vládu zverejniť informácie, za akú cenu bola predaná časť kvóty CO2 a „koľko stámiliónov korún bolo ukradnuté z peňaženiek občanov SR”.
Výrok maďarského opozičného politika rozpitve slovenský parlament. Vládne strany totiž rozhnevalo vyhlásenie šéfa Fideszu Viktora Orbána o Karpatskej kotline natoľko, že žiadajú mimoriadnu schôdzu. Podľa slovenskej opozície vláda len vyťahuje maďarskú kartu v snahe prekryť vlastné škandály. Vyhláseniami predsedu maďarskej opozičnej strany Fidesz Viktora Orbána sa budú zaoberať slovenskí poslanci na mimoriadnom zasadnutí parlamentu. Smer navrhne zvolať mimoriadne zasadnutie o Maďaroch. Podľa strany by mala Národná rada prijať rezolúciu k opakovaným „nacionalistickým výrokom Viktora Orbána” počas volebnej kampane do Európskeho parlamentu. „Je to ohrozenie Slovenskej republiky, mimoriadne vážna situácia,” uviedol šéf Smeru a predseda vlády Robert Fico. Smeru ide o viac než týždeň staré vyhlásenie Orbána na spoločnom stretnutí s lídrom SMK Pálom Csákym. Orbán uviedol, že vo voľbách pôjde o to, koľko poslancov bude v Bruseli zastupovať záujmy Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline. „V takom citlivom období by špičkový politik iného štátu nemal vstupovať do záležitostí iných krajín,” uviedol v STV šéf HZDS Vladimír Mečiar, ktorý sa k iniciatíve pridal. Dodal, že Orbánove iredentistické snahy by mal parlament odsúdiť. Nespresnil, čo chcú HZDS, SNS a Smer týmto krokom dosiahnuť. Podľa predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu ide len o zúfalú snahu Smeru odpútať pozornosť od súčasných káuz. Ministri totiž musia v súčasnosti vysvetľovať pochybný predaj emisií, ako aj ďalšie prešľapy na ministerstvách pod vplyvom SNS. „Zneužívanie maďarskej karty zostalo ako posledné, keď vláde tečie do topánok,” konštatoval Dzurinda. Podobne reagovala SMK. Csáky už skôr poznamenal, že Slovensku neškodí Orbán ani Maďari, ale Fico a jeho vláda. Na Orbánove výroky nadviazal cez víkend jeho stranícky podpredseda a šéf zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolt Németh. „Je veľmi dôležité, či sme aj v týchto voľbách do Európskeho parlamentu schopní posilniť maďarskú jednotu preklenujúcu naše hranice... Myslím si, že ten, kto si to zle vykladá, to môže dezinterpretovať len s veľkou dávkou zlej vôle,” citovala Németha agentúra MTI.
Parlament bude o výrokoch šéfa maďarskej pravicovej strany Fidesz Viktora Orbána, ktoré údajne ohrozujú územnú celistvosť Slovenska, rokovať v stredu. Rozhodol o tom predseda Národnej rady Pavol Paška, informoval dnes ČTK jeho hovorca Jozef Plško. Poslanci sa stretnú len niekoľko dní pred voľbami do Európskeho parlamentu. Podľa politológov viacerí politici využívajú tradične komplikované slovensko-maďarské vzťahy na mobilizáciu svojich voličov. Premiér a šéf najsilnejšej vládnej strany Smer-SD Robert Fico, ako aj ĽS-HZDS a SNS kritizovali Orbánove výroky, že eurovoľby rozhodnú o tom, koľko poslancov bude v Bruseli zastupovať Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline. Orbán to povedal pred viac ako týždňom počas predvolebného mítingu v maďarskom Ostrihome. Kritike politikov sa nevyhla ani opozičná SMK, ktorá sa na mítingu zúčastnila a od Orbánových výrokov sa nedištancovala. O zvolanie mimoriadnej schôdze dnes požiadalo 50 koaličných poslancov. Zástupcovia vládnych strán chcú na rokovaní prijať uznesenie, v ktorom by Orbánove výroky odsúdili. Podľa rokovacieho poriadku má šéf parlamentu na zvolanie parlamentnej schôdze sedem dní. Plško nespresnil, prečo Paška zvolal poslancov na stredu. Viacerí analytici tvrdili, že schôdzu pred voľbami do Európskeho parlamentu, môžu využiť politici v svojej kampani. Slováci si budú vyberať svojich europoslancov v sobotu.
Strana maďarskej koalície (SMK) je presvedčená, že neexistuje dôvod na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady (NR) SR, na ktorej sa majú poslanci zaoberať nedávnymi výrokmi predsedu maďarskej opozičnej strany FIDESZ Viktora Orbána. Napriek tomu sa jej poslanci SMK podľa podpredsedu strany Józsefa Berényiho zúčastnia a vystúpia aj počas rozpravy. „Vládne strany chcú takýmto veľmi nešťastným spôsobom len mobilizovať svojich voličov, využitím tzv. maďarskej karty,” uviedol pre TASR Berényi po dnešnom rokovaní predsedníctva SMK. Ako dodal, mimoriadna schôdza má odpútať pozornosť od existujúcich káuz na jednotlivých ministerstvách. Rokovania s poslancami NR SR Bélom Bugárom, Lászlóom Nagyom a Gáborom Gálom, ktorí ešte minulý týždeň informovali, že nebudú ďalej pokračovať v rokovaniach s vedením SMK, sa podľa Berényiho neskončili a budú pokračovať. „Samozrejme, že sme vyhodnotili situáciu a podľa nášho pochopenia kolegovia ešte na Republikovej rade možno predložia nejaké svoje návrhy, respektíve sa pokúsia o presadzovanie svojich návrhov,” skonštatoval. Republiková rada SMK by mala zasadať 13. júna. Predsedníctvo strany dnes s poslancami nerokovalo.
Mimoriadna schôdza parlamentu k Orbánovi, ktorú si vynucuje Fico, bude nešťastná akcia. Ale potrebná. Orbán provokoval. Dokonca opakovane, týždeň po týždni. Zo Slovenska by mal dostať dostatočne tvrdú odpoveď... Námietky opozície, že Fico vyťahuje maďarskú kartu a zneužíva ju na kampaň pred eurovoľbami, sú celkom od veci. Majú zlého adresáta. Bol to Viktor Orbán, kto ako prvý vytiahol maďarskú kartu - aby mobilizoval Maďarov vo voľbách do Európskeho parlamentu. Urobil to spoločne s Pálom Csákym. A s pointou to veľmi, veľmi prehnal. Slovenských Maďarov vyzval, aby prišli voliť a aby v Európskom parlamente „hájili záujmy Maďarov z Karpatskej kotliny”. Jednoducho: Csákyho SMK sa má stať pešiakom na Orbánovej šachovnici. Orbán vlastne nepovedal nič revolučné - len priznal farbu. SMK v Európskom parlamente „háji záujmy Maďarov z Karpatskej kotliny” už päť rokov. Napriek tomu je neprijateľné, aby to poslanec maďarského parlamentu (a zrejme budúci maďarský premiér) otvorene vyhlasoval za svoj národný program. Ktorému sa má verne podriadiť aj SMK, aj jej voliči - občania Slovesnej republiky. Orbánova „karpatská politika” sa nedá nazvať inak ako zvrhlý nacionalizmus. Pred dvoma týždňami Orbán rečnil na Rade pre autonómiu Karpatskej kotliny. Tento čisto extrémistický spolok vedie rumunský Maďar, europoslanec Tökés. V boji za autonómiu pre menšinových Maďarov sa hlási ku kosovskému scenáru! A k izraelskému modelu „územie za mier”. Namiesto odsúdenia si tým Tökés vyslúžil uznanie. Od Csákyho. Aj od Orbána. Autonomista Tökés je zjavne vzorom, ako má vyzerať europoslanec z Karpatskej kotliny. Vzorom pre Orbánov Fidesz. A pre Csákyho SMK. Fico urobil dobre, že na Orbánove veľkomaďarské bludy nereagoval diplomaticky, cez protest ministra zahraničných vecí, ale politicky, cez parlament. Orbán je vodca parlamentnej opozície. Nie vodca Maďarov z Karpatskej kotliny....hoci „rumunský” europoslanec Tökés a „slovenský” poslanec Csáky vidia veci inak. Na uhorský (pardon, karpatský) spôsob.
Zásadný problém slovenskej politiky je v chápaní Maďarska a Maďarov ako prirodzeného nepriateľa. Zvolávanie mimoriadnej schôdze parlamentu je toho dôkazom. Až účasť v sobotu pri urnách ukáže, či Viktor Orbán zachránil eurovolebnú kampaň na Slovensku. Absolutórium za úsilie mu však patrí už dnes. Mimoriadna schôdza parlamentu o jeho výrokoch z Ostrihomu je taký prejav národnej hystérie, že ako stimulátor znesie s predsedom Fideszu porovnanie len viagra. Myšlienke, že v prípade, ak sa Slovensko neprepadne pod vlastný európsky rekord 17-percentnej účasti, by Gašparovič mal Orbánovi prepožičať štátne vyznamenanie, autor celkom naklonený nie je. Jeho reči o zastupovaní Maďarov v Karpatskej kotline, či o tom, ako sa Maďari tu a tam očakávajú v hlasovacej búdke, sú jedovaté, provokatívne a zhoršujúce ovzdušie. Orbán to veľmi dobre vie, o čom nepriamo svedčí aj iná razancia a obsah, keď sa prihovára k menšine v Rumunsku či Srbsku, kde napr. „autonómia” nie je tabu, ale program. Národný populizmus, komunikácia v mnohovravných symboloch, ktorá nehľadí na dosahy ani „reálpolitickú” budúcnosť, je súčasťou kampane Fideszu. Zvolávať mimoriadnu schôdzu parlamentu na základe banálnej kampaňovej rétoriky je možné ozaj len v paranoidnej koaličnej projekcii, v ktorej ohrozenie a obraz nepriateľa je zložkou identity. Na dôkaz toho, že rozum a koalícia sú dva nezlučiteľné pojmy, netreba skúšku Orbánom, avšak nezmysly o „výraznom ohrození územnej celistvosti a suverenity SR” z úst predsedu vlády (a pod.) sú už mimo akejkoľvek súdnosti a majú vysoký „napäťový” potenciál. Len preto si v pokoji povedzme, že aj keby Maďari z „kotliny” získali koľkokoľvek mandátov v európskej voľbe, národnej agende Orbána, Tőkésa, Csákyho či kohokoľvek to nepomôže ani milimeter, keďže v europarlamente sa o týchto otázkach nerozhodovalo, nerozhoduje a ani po Lisabonskej zmluve nebude. Autonómia napríklad - kultúrna, školská, „personálna” (Duray) a hocijaká - sa môže zaviesť na Slovensku len v jedinom prípade: Ak sa na ňu nájde v parlamente 90 hlasov. Základný problém tejto paranoje leží v chápaní, že Maďarsko, Maďari sú prirodzený nepriateľ, a ak niekto vyhlási, že majú byť v početnejšom zastúpení, automaticky to musí byť ohrozenie záujmov Slovenska. Toto sa nedá politologicky rozoberať, toto treba liečiť. Čo si azda vysvetlenie zaslúži, je skutočnosť, že hlavným súperom Orbána a Fideszu v týchto voľbách nie sú vládni socialisti, ale Jobbik. Ak toto ozaj extrémne zoskupenie, nesúce sa na vlne ekonomicko-sociálnej mizérie, získa čo len jeden mandát, na čo má reálnu šancu, etabluje sa ako „tretia strana” v Maďarsku. A to znamená výrazné posilnenie nádeje na prienik do národného parlamentu o rok. Nie slovenskí Maďari, nie Csáky a spol., ale Jobbik je Orbánova hlavná starosť, lebo mu hrozí „odfakliť” radikálnych voličov z pravého krídla. Tomu prispôsobuje kampaň i rétoriku. Pričom to jedno, na čom sa s Orbánom na Slovensku môžeme zhodnúť, je, aby sa mu Jobbik podarilo udržať mimo reálnej politiky.
Historicky prvé eurovoľby na Slovensku sa vyznačovali nízkou účasťou voličov bez ohľadu na národnosť. Jedným z ústredných motívov kampane Slovenskej národnej strany je, že nízka účasť v eurovoľbách nahráva Strane maďarskej koalície. Ján Slota s Annou Belousovou v nedeľu varovali, že ak Slováci nepôjdu do eurovolieb, Maďari získajú tri až šesť z 13 poslancov a to vraj bude katastrofa. Výsledky predchádzajúcich eurovolieb však vôbec nenasvedčujú, že by Maďari chodili voliť viac ako Slováci. V júni 2004 získala SMK 92 927 hlasov, ktoré tradične pozbierala v okresoch s najväčším počtom obyvateľov maďarskej národnosti. Väčšina z nich však vtedy zostala doma. V okrese Dunajská Streda, kde žije najviac občanov maďarskej národnosti, dalo SMK hlas iba 13-tisíc z 90-tisíc zapísaných voličov. To nie je ani 15 percent. V okrese Komárno to bolo 12 percent a v okrese Nové Zámky dokonca iba deväť percent. SNS napriek tomu narába v kampani s predpokladom, že Maďari budú mať vysokú účasť a vytrvalo pripomína výrok predsedu Fideszu Viktora Orbána, že v eurovoľbách ide o to, koľko poslancov bude v Bruseli obhajovať záujmy „Maďarov z Karpatskej kotliny“. Poslanec Emil Vestenický dokonca vypočítal, koľko poslancov môže SMK získať pri takej alebo onakej účasti. „Keby chránili záujmy SR, nestaral by som sa,“ píše sa v emaili, ktorý chodí z jeho adresy. Niektorí predstavitelia SMK sa naopak obávajú ešte horšieho volebného výsledku. Ak by strana prišla o jedno z dvoch miest v europarlamente, nahralo by to odporcom Pála Csákyho. Na prvých eurovoľbách sa zúčastnilo 17 percent voličov. SMK vtedy bola vo vládnej koalícii a jej voliči nemuseli mať pocit ohrozenia „národnými silami“. SNS vtedy bola mimo parlamentu a rozdelená, kandidovala spolu s Pravou SNS. Táto koalícia dostala iba 14 150 hlasov.
Ján Slota opäť potvrdil, že nie je vhodný na to, aby bol politikom, povedal v nedeľu večer pre maďarskú tlačovú agentúru MTI hovorca FIDESZ - Maďarského občianskeho zväzu Péter Szíjjártó, ktorý označil Slotu za grobiana. Hovorca reagoval na nedeľňajšie vyjadrenie predsedu SNS, podľa ktorého slová predsedu FIDESZ Viktora Orbána a šéfa SMK Pála Csákyho 23. mája v Ostrihome zaváňali „silnou vôňou neonacizmu, neofašizmu a minimálne veľkomaďarského šovinizmu”. „Je veľmi zvláštne, ak jeden z politických vodcov členskej krajiny Európskej únie nezbadá, že súčasné procesy vedú k tomu, že národy budú omnoho dôležitejšie ako štátne hranice,” kto toto nepostrehol, zrejme nie je vhodný na to, aby bol politikom,” konštatoval Szíjjártó. Záujmom maďarského národa podľa jeho slov je, aby bolo čo najviac maďarských poslancov v Európskom parlamente. „Ján Slota sa viackrát prezentoval ako grobian, čo aj teraz potvrdil,” dodal hovorca maďarskej opozičnej strany. Slota v nedeľu v Brezne upozornil, že ak Slováci nepôjdu k eurovoľbám a maďarskí spoluobčania prídu poctivo k urnám, tak SMK môže získať maximálny počet europoslancov. „A potom sa naplnia slová pána Orbána,” poznamenal. Ten vyhlásil, že v eurovoľbách ide o to, koľko maďarských poslancov bude v Bruseli obhajovať záujmy Maďarov z Karpatskej kotliny.
Budapeštiansky odvolací súd bude 2. júla pojednávať na druhom stupni prípad zrušenia spolku Maďarská garda. Záujemcov na pojednávanie vpustia iba po predbežnej registrácii. Uviedla to dnes v Budapešti pre maďarskú tlačovú agentúru MTI zástupkyňa predsedu súdu Zsuzsanna Mohácsyová. Ako dodala, pojednávanie sa bude konať v najväčšej súdnej sieni s kapacitou 45 miest. Vzhľadom na doterajší veľký záujem médií a verejnosti o prípad, ako aj vzhľadom na obmedzené kapacity siene, sa rozhodli účasť záujemcov na pojednávaní viazať na registráciu, ktorej uzávierka bude 15. júna. Vlani pri jednom z pojednávaní na prvom stupni sa snažili členovia gardy na chodbe súdu pri vstupe do siene selektovať, koho vpustia a koho nie, pričom vznikali konflikty. Polícia potom uzatvorila prístupové ulice k budove súdu hlavného mesta, kam vpúšťali záujemcov a novinárov iba po dôkladnej kontrole. Počas procesu na prvom stupni pohrozili sudcovi, ktorý sa potom vzdal prípadu s tým, že vzhľadom na hrozbu je zaujatý. Rozsudok v decembri vyriekol iný sudca. Prípad sa na odvolací súd dostal po odvolaniach účastníkov procesu. Na druhom stupni sú podľa MTI už iba obmedzené možnosti dokazovania, preto je možné, že sa už na prvom pojednávaní 2. júla zrodí právoplatný rozsudok. Súd hlavného mesta rozhodol 16. decembra 2008 na prvom stupni o rozpustení kultúrneho spolku na zachovávanie tradícií Maďarská garda. Občiansky spor vo veci zrušenia Maďarskej gardy, ktorá má po tohtoročnej marcovej prísahe už vyše 2600 členov, iniciovala vlani Budapeštianska hlavná prokuratúra. Prvé pojednávanie sa konalo v marci minulého roka. Predseda spolku Gábor Vona po vyrieknutí rozsudku povedal, že sa proti nemu odvolajú. „Treba dať jasne najavo, že verejnosti známa Maďarská garda nebola predmetom sporu,” zdôraznil Vona, podľa ktorého súd rozpustil spolok, voči čomu sa budú brániť všetkými právnymi prostriedkami doma aj v zahraničí. „Maďarská garda je nerozpustiteľná, bude pokračovať vo svojej činnosti záchrany národa a spoločnosti,” konštatoval vtedy predseda gardy. Maďarská garda vznikla v roku 2007 z iniciatívy mimoparlamentnej extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko Jobbik, ktorej predsedom je tiež Vona.
Medzinárodná ratingová agentúra Moody's Investors Service v správe, ktorú zverejnila v utorok, uviedla, že maďarský bankový sektor má naďalej negatívny výhľad. Agentúra konštatovala, že v najbližších dvoch rokoch očakáva výrazné zhoršenie ziskovosti a kapitálovej pozície väčšiny maďarských bánk. Bankový systém krajiny agentúra považuje za jeden z najzraniteľnejších v rámci strednej a východnej Európy čiastočne aj preto, že krajina sa do recesie dostala už oslabená vzhľadom na úsporné opatrenia z roku 2006. Rizikom krajiny je aj to, že rast objemu úverov v minulých rokoch bol poháňaný pôžičkami v zahraničných menách. Vzhľadom na to, že maďarský forint počas prvého štvrťroka 2009 sa oproti euru oslabil o viac ako 20 %, retailoví klienti a menšie podniky už začali pociťovať problémy pri splácaní úverov. Agentúra Moody's však v maďarskom bankovom sektore vidí tiež určité stabilizujúce faktory. Patrí k nim to, že veľkú časť sektora vlastnia zahraničné banky, a to, že banky krajiny historicky majú dobré finančné základy, čo môže predstavovať nárazník absorbujúci prinajmenšom počiatočné zhoršenie kvality aktív.
OTP Banka Slovensko plánuje vydať hypotekárne záložné listy (HZL) v celkovom objeme 10 mil. eur, pričom menovitá hodnota jedného dlhopisu je 10 tis. eur. Banka začne dlhopisy vydávať 8. júna tohto roka počas predpokladanej ročnej lehoty. Úročiť sa budú pevnou úrokovou sadzbou 4,1 % p.a. Výplaty výnosu dlhopisov banka stanovila na ročné intervaly, pričom termín splatnosti HZL je 8. júna 2012. Vyplýva to z informácií zverejnených spoločnosťou. Dlhopisy vydá OTP Banka v zaknihovanej podobe na doručiteľa na základe neverejnej ponuky vopred známym investorom. Emisný kurz HZL bude 90 - 110 % z menovitej hodnoty dlhopisu. Splatenie menovitej hodnoty dlhopisov a vyplatenie výnosov z HZL bude zabezpečené výnosmi z poskytnutých hypotekárnych úverov, prípadne náhradným krytím. Banka podá na Burzu cenných papierov v Bratislave žiadosť o prijatie emisie HZL na kótovaný paralelný trh. OTP Banka vznikla vo februári 1992. Jej majoritným akcionárom je maďarská OTP Bank Rt. s 97,23-percentným podielom. Ďalšími vlastníkmi banky sú drobní akcionári.