Zo slovenskej tlače
Maďarsko si dnes pripomína 20. výročie pádu železnej opony a otvorenie hraníc s Rakúskom. Vtedajší ministri zahraničných vecí Maďarska a Rakúska, Gyula Horn a Alois Mock, prestrihli 27. júna 1989 na hraniciach ostnatý drôt a odstránili tak symbolicky časť železnej opony. Rakúsky prezident Heinz Fischer pripomenul, že rok 1989 má pre celú Európu historický význam a v týchto udalostiach hralo výnimočnú úlohu Maďarsko. Fischer to povedal na spomienkovom zasadnutí maďarského parlamentu pri príležitosti 20. výročia pádu železnej opony. „Ani jedna diktatúra sa nemôže cítiť trvale v bezpečí,” podotkol a dodal, že udalosti spred 20. rokov musia poskytnúť nádej aj pre tých, ktorí v rôznych častiach sveta aj v súčasnosti čelia nátlaku. Nemecko sa na svoje opätovné zjednotenie pozerá tak, ako na súčasť znovuzjednotenia Európy, povedal dnes v Budapešti nemecký prezident Horst Köhler. Ako dodal, Berlín preto pokladal za samozrejmosť, aby vlastnými prostriedkami pomohol k rozširovaniu Európskej únie smerom na východ. Túžba národov po slobode sa naplní a nemožno ju natrvalo potlačiť, vyhlásil v Budapešti podpredseda Európskej komisie (EK) Günter Verheugen. Zároveň poukázal na to, že odkaz roku 1989 sa doposiaľ nepodarilo úplne naplniť. Na dnešných oslavách sa zúčastňujú vysokí predstavitelia Nemecka, Rakúska, Fínska, Slovinska, Švajčiarska, Česka, Lotyšsko, Chorvátska, Rumunska a Poľska. Prítomné sú aj delegácie amerického Kongresu, Vatikánu a Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov. V piatok večer si udalosti pred 20 rokov pripomenuli na maďarskej strane maďarsko-rakúskych hraníc prezidenti László Sólyom a Heinz Fischer. Na mieste sa zišiel aj konvoj asi 70 trabantov, na ktorom sa podieľali rakúski, českí i slovenskí občania. Viacerí prišli na takých vozidlách, ktoré zanechali východonemeckí utečenci na maďarských cestách, ktoré viedli k hraniciam.
Obamov list prečítali dnes v budapeštianskom parlamente pri príležitosti osláv 20. výročia pádu železnej opony. Prezident USA Barack Obama zaslal list maďarskému ľudu, v ktorom mu vzdáva hold za odvahu začať novú éru a za vytrvalosť v tomto vývoji. Obamov list prečítali dnes v budapeštianskom parlamente pri príležitosti osláv 20. výročia pádu železnej opony. Podľa amerického prezidenta bol 27. jún 1989 historickým míľnikom. „Je málo takýchto významných dátumov, keď sa svet stane očitým svedkom toho, že ľudský duch zvíťazí nad zlým osudom a že nádej a sila slobody prekonajú tyraniu a neúspech,” píše sa v liste. Odstránenie ostnatého drôtu medzi Rakúskom a Maďarskom, ako aj smelé rozhodnutie vlád oboch krajín otvoriť spoločné hranice pripravili vhodnú pôdu pre víťazstvo slobody aj v susedných krajinách. Nakoniec sa komunistické panstvo v regióne priblížilo k svojmu koncu a naveky sa zmenila politická mapa Európy. „V mene ľudu Spojených štátov amerických gratulujem pri príležitosti tohto sviatku a zo srdca želám, aby priateľstvo medzi týmito dvomi veľkolepými národmi pokračovalo aj v budúcnosti,” dodáva Obama v pozdravom posolstve.
Robert Breitner Czuma mal 19 rokov, keď sa rozhodol utiecť cez Maďarsko do západného Nemecka. V dedinke Zugliget pri Budapešti prežil štyri týždne v provizórnom stane, odkázaný na pomoc miestnych. „Oproti nám si dom prenajala východonemecká štátna bezpečnosť STASI a poľovala na ľudí. Nahovárala ich, aby odišli dobrovoľne domov, že neskôr dostanú oficiálne povolenie vycestovať na Západ,” spomína. Robert Breitner dúfal, že sa už nebude musieť vrátiť do bytu vo východnom Berlíne, vzdialenom len niekoľko desiatok metrov od Berlínskeho múru, ktorý mu každý deň pripomínal drsnú realitu. Ak by chcel prejsť na druhú stranu mesta i sveta, mohli by ho zastreliť. Dnes má 39 rokov a pred plnou sálou budapeštianskeho parlamentu v sobotu ďakoval Maďarom za všetkých 60-tisíc východonemeckých utečencov, ktorí sa v lete 1989 rozhodli ujsť z komunistickej NDR do západného Nemecka. „Ďakujem za ľudskosť v ťažkej politickej situácii,” hovorí k publiku a to tlieska. Jeho príbeh počúvali šiesti stredoeurópski prezidenti, dvaja premiéri, niekoľkí predsedovia parlamentu a asi stovka zahraničných hostí z 25 krajín. Maďarsko je po Poľsku druhou z postkomunistických krajín, ktorá oficiálne oslavuje pád komunizmu. V Maďarsku to začal pohreb Imreho Nagya, komunistického premiéra, ktorého v roku 1956 po protikomunistickom povstaní komunisti popravili. Až 16. júna 1989 ho však dovolili verejne pochovať. Oficiálne oslavy si však Budapešť načasovala na 27. júna 1989, keď svet obletela fotografia maďarského ministra zahraničných vecí Gyulu Horna a jeho rakúskeho kolegu Aloisa Mocka, ako strihajú ostnatý drôt na rakúsko-maďarských hraniciach a otvárajú tak hranice na Západ. „Pohreb Imreho Nagya bol dôležitý pre náš vnútropolitický vývoj, ale otvorenie hraníc ovplyvnilo situáciu v celej Európe,” vysvetľuje István Teszler, poradca maďarského premiéra Gordona Bajnaia. V sobotu vo viacerých slávnostných prejavoch odznel pamätný výrok bývalého spolkového kancelára Helmuta Kohla, že to boli Maďari, kto vybral prvý kameň z Berlínskeho múra. V sobotu poďakoval Maďarsku za odvahu a solidaritu s východonemeckými utečencami nemecký prezident Horst Köhler a americký kongresman David Price číta pred zhromaždenými ďakovný list prezidenta Baracka Obamu. „Je málo takýchto významných dátumov, keď sa svet stane svedkom toho, že ľudský duch zvíťazí nad zlým osudom a že nádej a sila slobody prekonajú tyraniu a neúspech,” číta slová prezidenta. Robert Czuma vysvetľuje, prečo si pre útek vybral Maďarsko. „Poznal som krajinu ešte z čias, keď som tu s rodičmi dovolenkoval. Už vtedy sme sa tam cítili ako na Západe, hoci ešte patrili k socialistickému bloku,” vysvetľuje. Keď utekal na Západ, dostal v Maďarsku jesť a piť, a pustili mu hudobnú stanicu MTV. „Vedel som, že som urobil dobre,” smeje sa s odstupom času. Keď Czuma dorozpráva, ide k svojmu záchrancovi. Páter Imre Kozma je dnes žijúcou legendou. S pomocou maltézskeho kríža vtedy viedol faru pri Zugligete. Robert bol jedným z prvých utečencov z východného Nemecka. Až do septembra, keď Maďarsko definitívne otvorilo hranice, jeho táborom prešlo 50-tisíc mužov, žien i detí. V sobotu mu v parlamente neďakoval len Czuma, ale aj maďarský prezident László Sólyom i vtedajší premiér Miklós Németh. „Najdôležitejšia bola pre mňa morálna podpora. Páter Kozma nebol typický farár, bol sociálny manažér s obrovským zmyslom pre ľudskosť. Stačilo, že ma potľapkal po ramene a vedel som, že mám v cudzom svete človeka, ktorý je naladený na rovnakej vlne ako ja,” rozpráva nám neskôr svoj príbeh. S páterom si urobia spoločnú fotku a spomínajú. „Bola to jedinečná atmosféra. Zvláštna zmes odvahy a strachu,” hovorí páter. Politici vo svojich príhovoroch vysvetľujú historické súvislosti. „Nemohli sme Sovietom povedať, že otvárame hranicu z politických dôvodov. Hovorili sme im, že už nemáme peniaze na udržiavanie hranice, preto sme vypli elektronický zabezpečovací systém a potom hranicu celkom odstránili,” hovorí vtedajší premiér Miklós Németh. Sovieti neurobili nič. Michail Gorbačov podľa vtedajšieho šéfa diplomacie Lászlóa Kovácsa vyhlásil, že je to záležitosť oboch nemeckých štátov a Maďarska. Sovietsky zväz nezasiahne a Maďari vedeli, že ani ostatné krajiny nie sú v stave, aby na protest zaviedli ekonomické sankcie. Czuma opustil Maďarsko 10. septembra, keď Maďarsko definitívne otvorilo hranice na Západ. Cez Rakúsko sa dostal do Bavorska a neskôr do západného Berlína. „Ako dieťa som každý deň stál pred Berlínskym múrom a rozmýšľal, aké to je na druhej strane a zrazu som stál na drevených vežiach na jeho západnej strane a pozeral sa na východ, bolo to nesmierne silné,” dodáva. Czuma neskôr vyštudoval politológiu a doktorandskú prácu venoval predrevolučnému vývoju v Maďarsku v rokoch 1984 až 1988, keď sa Maďari pustili do reformovania socializmu. Dnes je podnikateľom a robí obchody s Ruskom, pred ktorým ešte v časoch Sovietskeho zväzu utekal. Keď sa oficiálna časť osláv v parlamente skončí, Czuma sa ide privítať aj s vtedajším šéfom rakúskej polície v spolkovej krajine Burgenland na hraniciach s Maďarskom. Prejav Nikolausa Kocha bol v sobotu najemotívnejší. „Nikdy by som si nemyslel, že budem v rakúskej uniforme hovoriť v maďarskom parlamente o tom, ako sme spoločne zvládli tie ťažké časy,” hovorí. Keď si spomína, ako v uniforme rozdával deťom utečencov čokoládu, zlomí sa mu hlas. Ďakuje svojim kolegom policajtom, ktorí nedodržiavali zákony a pomáhali utečencom, ako len mohli. Z ľudskosti. O ľudskosti sa v ten deň hovorilo najviac. Krátky spomienkový film, ktorý v parlamente premietli, priniesol spomienky maďarského policajta. Ten pred 20 rokmi našiel v lese rodinu utečencov z NDR. Mali dve trojročné deti, ktoré počas chladnej noci prechladli a dostali horúčku. Celá rodina bola hladná a smädná, ale odmietli si od maďarských policajtov čokoľvek vziať. „Báli sa, že ich otrávime,” hovorí policajt na plátne. Až keď pred nimi všetko ochutnali, najedli sa aj Nemci. „Čo to bol za štát, kde sa ľudia báli jeden druhého,” pýta sa na konci filmu.
Na archívnych fotografiách to vyzerá, akoby prestrihávali pásku na výstave. Alois Mock, vtedajší šéf rakúskej diplomacie, však neskôr priznal, že 27. júna 1989 pociťoval isté obavy. Ani hrozbu vypuknutia svetovej vojny vraj nepovažoval za nereálnu. Jeho maďarský kolega Gyula Horn, s ktorým pred dvadsiatimi rokmi slávnostne prestrihli ostnaté drôty železnej opony, to videl menej dramaticky. „V Moskve bol Michail Gorbačov. A ten bol kategoricky proti akémukoľvek vojenskému zásahu,” povedal Horn pred časom pre Pravdu. Drôt však nepovolil tak ľahko, ako sa to zdá na fotografii. „Nemal som dosť ostré nožnice. Trocha som sa s nimi potrápil,” dodal s úsmevom. Mock (75) a Horn (76) dnes budú chýbať na honosných oslavách, na ktorých sa v Budapešti má zúčastniť osem hláv štátov a traja premiéri vrátane slovenského prezidenta. Z verejného života sa obaja pre chronické choroby stiahli. Pamätníci spomínajú, že symbolický strih na hranici, ktorá delila nielen Maďarsko a Rakúsko, ale aj východný blok a Západ, takmer nestihli. „Gyula, ponáhľaj sa, aby si ešte našiel nejaký drôt,” upozorňoval vraj premiér Mikós Németh svojho ministra, keď si ten dlhé týždne nedokázal zladiť program s rakúskym partnerom. Signalizačné zariadenie totiž maďarskí hraničiari začali v tichosti rozoberať už začiatkom mája a v čase, keď si Horn s Mockom napokon dohodli schôdzku pred objektívmi kamier, už zostávali na mieste iba posledné zvyšky drôtu. Podľa nedávno zverejneného svedectva veliteľa győrskej hraničiarskej posádky Tibora Vudusa si likvidáciu železnej opony Maďari nacvičili na československej hranici. „Začali sme s tým 18. apríla pri Rajke, kde zátarasy od trojhraničia pokračovali v dĺžke asi troch kilometrov aj na československo- maďarskej hranici. Československí kolegovia z dvadsiatich metrov neveriacky zízali na našich hraničiarov, ako odmotávajú drôty,” spomínal Vudus pre FigyelőNet na „generálku”, ktorá zostala pred verejnosťou utajená. Pre voľný pohyb Maďarov, ktorí už v tom čase mali „svetové” pasy i automaticky prideľovaný devízový prísľub a na rozdiel napríklad od ľudí v Československu pri cestách na Západ nemuseli ponižujúco žiadať o výjazdnú doložku, zrušenie železnej opony neprinieslo nijakú podstatnú zmenu. O to dramatickejšie však nová diera na hranici Východu a Západu zasiahla Nemeckú demokratickú republiku. Východní Nemci, ktorí si počas letných dovoleniek tradične dohovárali stretnutia s príbuznými a známymi zo spolkovej republiky pri Balatone, sa doslova hrnuli do Maďarska. Zdržiavalo sa ich tam takmer 160-tisíc a do vlasti sa už vrátiť nechceli. Mnohí nechávali svoje trabanty opustené a pešo prechádzali cez zelenú hranicu do Rakúska. Maďarskí hraničiari totiž dostali rozkaz, aby im násilím nebránili. Necelé tri mesiace po symbolickom prestrihnutí železnej opony Budapešť otvorila pre východných Nemcov aj hraničné priechody na Západ. Komunistický režim Ericha Honeckera sa z tohto úderu už nespamätal a 9. novembra 1989 Berlínsky múr padol. Horn je v Nemecku dodnes uctievaný ako jeden zo strojcov jeho zjednotenia. „Vyrazil prvú tehlu Berlínskeho múru,” povedal o ňom nemecký kancelár zjednotiteľ Helmut Kohl.
Sami Maďari sa nezhodnú na tom, ktorá udalosť roku 1989 pre nich znamenala symbolický koniec totality. Vtedajšie dianie je navyše predmetom politického boja. Každá strana si vyberá ten kľúčový moment, s ktorým si môže posilniť svoju pozíciu. V Maďarsku vládnu socialisti, niekdajšie reformné krídlo komunistickej strany. Vyzdvihujú preto najmä zásluhy reformných komunistov a hlavné oslavy pádu komunizmu sústredili na dnešné 20. výročie „strihania” železnej opony vtedajším ministrom zahraničia, neskôr premiérom a predsedom ich strany Gyulom Hornom. Na oslavy do Budapešti príde šesť hláv štátov a dvaja premiéri. Príhovor za hostí má symbolicky tiež exkomunista, český premiér Jan Fischer. Vtedy pritom išlo len o predvádzanie sa pred novinármi. Väčšinu drôtov už z hranice odstránili, ministri mali problém nájsť úsek, kde ešte bolo čo strihať. Hranica ešte nebola priechodná. Jej ochranu na žiadosť východonemeckého režimu dokonca sprísnili. Prvá skupina šesťto východných Nemcov slobodne prekročila maďarsko-rakúske hranice až 19. augusta 1989 v rámci Paneurópského pikniku, keď si maďarskí opozičníci na tri hodiny (s povolením úradov) otvorili vlastný hraničný priechod blízko miesta, kde ministri strihali. Najväčší problém majú maďarskí politici paradoxne s udalosťou, ktorá pád komunizmu stelesňuje pre väčšinu obyčajných Maďarov s pohrebom popraveného premiéra Imreho Nagya 16. júna 1989. Postkomunistom sa nechce pripomínať si premiéra popraveného ich predchodcami, hrdinom sa vtedy navyše vďaka odvážnemu prejavu stal neznámy mladý politik dnes ich rival Viktor Orbán. Výročie však nesedí ani Fideszu. Nagy bol komunista a ani Orbánov úspech nezahladí to, že na organizácii pohrebu nemali žiadny podiel.
Bol to geniálny mediálny ťah. A nevymysleli ho politici, ale rakúsky fotograf Bernhard Holzner. Tirolský novinár nafotil maďarských pohraničníkov už v máji 1989, keď sa skutočne začala trhať železná opona, ktorá štyridsať rokov rozdeľovala Európu na totalitný Východ a slobodný Západ. Historický okamih, keď Maďari ako prví odstránili výstražný systém, ktorý bránil nespokojencom utekať na Západ, však nepritiahol pozornosť sveta. To Holznera podľa jeho vlastných slov „iritovalo”. A tak išiel za hovorcom vtedajšieho rakúskeho ministra zahraničných vecí Aloisa Mocka a nahovoril ho, aby politici urobili fototermín na spoločnej hranici. „Každá ulica má predsa oficiálne otvorenie,” povedal vtedy podľa agentúry APA Holzner. Mock nápad odovzdal maďarskej strane a tá súhlasila, aby slávnostny akt urobili na záver dvojdňovej návštevy vtedajšieho ministra zahraničných vecí Gyulu Horna v Rakúsku. A tak 27. júna 1989 obaja ministri vzali nožnice na plech a na hraničnom prechode Šopron Klingenbach symbolicky prestrihli ostnatý drôt na maďarsko-rakúskych hraniciach. Fotilo ich pritom asi 150 novinárov a fotografia obletela svet ako symbol pádu železnej opony. Dodnes mnohí veria, že tam sa začalo, čo sa v novembri 1989 skončilo pádom Berlínskeho múra.
Politikom vtedy na rakúskej strane pomáhala aj Monika Arkai, vtedy ešte Dienstbierová. Dcéra prvého porevolučného ministra zahraničných vecí Jiřího Dienstbiera opustila Československo v roku 1984 a myslela si, že je to navždy. Musela odovzdať pas, keď sa rozhodla študovať vo Viedni. Na hraniciach vtedy videla otca po piatich rokoch a bola dojatá. „Toľko ľudí zomrelo na hraniciach. A dnes cestujeme bez pasov,” spomína teraz pre ORF. Ani jej otec vtedy netušil, že podobnú udalosť zažije Československo už v decembri. Historické strihanie drôtu neprinieslo úplnu slobodu pohybu. Stále, hlavne v noci, pohraničníci so zbraňami strážili hranice. Fotografia však mala okamžitý účinok. V susednom Československu dodala nádej odporcom socializmu. A dovolenkári z východného Nemecka (NDR) sa odmietali v lete 1989 vrátiť z dovolenky na Balatone domov. V auguste ich do Rakúska cez maďarskú hranicu ušlo 40-tisíc. Mnohým z nich dodala odvahu práve fotografia z 27. júna 1989. Keď v apríli 1989 dostal Bernhard Holzner najvyššie nemecké vyznamenia, nemecký veľvyslanec Gerd Westdickenberg v prejave povedal, že by rakúskemu fotografovi určite „osobne rado poďakovalo mnoho východných Nemcov, ak by tu mohli byť”.
Skôr než rakúske hranice, dobyli Maďari výkladnú skriňu Viedne Mariahilferstrasse. Už v roku 1988 mohli slobodnejšie cestovať a málokto si nechal ujsť príležitosť pozrieť si najznámejšiu nákupnú ulicu vo Viedni a vynahradiť si pohľad na poloprázdne obchody doma.Útokom brali maďarskí zákazníci hlavne bazáre a obchody s elektronikou. Podľa nemeckého týždenníka Der Spiegel dokázali nakúpiť elektroniku v hodnote 5 až 7 miliónov šilingov, čo je dnes asi pol milióna eur. Mnohí vtedy Mariahilferstrasse prezývali Magyarhilferstrasse. A dodávajú, že ju nákupov chtiví Maďari zachránili. V tom čase sa tam budovala stanica metra U3 a prestížna ulica vyzerala ako obyčajné stavenisko. Obchody šli zle a mnohé predajne zívali prázdnotou. Rýchlo si ich prenajali Maďari alebo Rakúšania, ktorí zamestnali maďarských predavačov. Karl Panzirsch, ktorý mal vtedy obchody na starosti, odhadol pre rakúsky denník Der Standard denný obrat niektorých viedensko-maďarských obchodov na viac ako stotisíc šilingov, čo je viac ako 70tisíc eur. Maďari pomohli slávnej obchodnej ulici prežiť. Keď stanicu metra v roku 1993 dostavali, Maďarov už nákupná horúčka prešla, ale Viedeň dostala opäť chuť do svojej výkladnej skrine v centre investovať. Mesto i hospodárska komora dali na reklamu 12 miliónov šiligov, asi 870-tisíc eur a opäť pritiahli pozornosť podnikateľov i zákazníkov. To už Maďarov dávno vystriedali nadšení Česi a Slováci.
Relácia Terítéken („Na tanieri“), ktorá beží v maďarskom znení so slovenskými titulkami každú stredu na verejnoprávnej Dvojke zrejme nepatrí k divácky najsledovanejším televíznym programom. Napriek tomu bol posledný diel veľmi zaujímavý. Témou totiž bol sústavný úbytok Maďarov, žijúcich na Slovensku. Na ten program som si prepol len náhodou. No zaujal ma a urobil som si z neho pár poznámok, keďže na niektoré veci, ktoré v ňom zazneli, sám dlhodobo upozorňujem. Maďarský Jobbik straší svojimi požiadavkami susedov Maďarska a na Slovensku nacionalisti strašia Jobbikom. Maďari sú vykresľovaní ako monolitná masa, ktorej čoby jednému mužovi ide najskôr o autonómiu a potom o odtrhnutie južných území od Slovenska. U istej časti obyvateľstva existuje pocit, že „Maďari sa príliš rozťahujú“, majú nadpráva a keby ste sa nejakého šuhaja z Oravy nato spýtali, možno by vám svätosväte odprisahal, že počet príslušníkov tejto národnostnej menšiny závratne rastie. Teda, že on má aspoň taký dojem. Pravda je úplne iná. Keď vznikla ČSR, na území nového štátu žilo (podľa sčítania z roku 1921) približne 2 milióny Slovákov, ale až 745 tisíc Maďarov (z toho 637 tisíc na území Slovenska, zvyšok na Podkarpatskej Rusi). V roku 1930 bolo Slovákov 2 338 tisíc, kým počet Maďarov na území Slovenska poklesol na 572 tisíc. Po druhej svetovej vojne opäť počet Maďarov na našom území poklesol, aby neskôr narástol, no pre súčasnosť sú relevantné najmä údaje z rokov 1991 a 2001. V roku 1991 sa k maďarskej národnosti na Slovensku prihlásilo 567 296 ľudí. Teda len o 5 tisíc osôb menej ako v roku 1930. Počet Slovákov sa však za tých šesť dekád zdvojnásobil. V roku 2001 sa k maďarskej národnosti prihlásilo 520 528 obyvateľov. Čiže za desať rokov v demokracii a pri plných menšinových právach ubudlo 46 768 občanov maďarskej národnosti. Kam sa vytratili? Podľa odborníkov na demografiu, ktorí minulý týždeň vystúpili v spomenutej relácií, na úbytku má podiel nepriaznivý pomer medzi narodenými a umretými Maďarmi, rovnako ako odchody do cudziny za pracovnou sebarealizáciou, či prirodzená asimilácia, ktorá sa odohráva v zmiešaných manželstvách a pri sťahovaní Maďarov do miest. Čo však slovenského diváka, ktorý neustále zažíva hry s maďarskou kartou, muselo prekvapiť, boli odhady pre sčítanie ľudu v roku 2011. Podľa účastníkov debaty, už dnes je zrejme počet Maďarov na Slovensku nižší ako 500 tisíc. Ubúda ich najmä v obciach, kde tvoria oproti Slovákom menšinu. Pre najbližší cenzus stanovil pozvaný demograf dva hraničné odhady. Podľa optimistického tu za dva roky bude žiť 490 tisíc Maďarov. Podľa pesimistického scenára možno len 460 tisíc. Sú to zaujímavé čísla, keďže má ísť o nepriateľa, o ktorom počúvame, že chce obnoviť Veľké Maďarsko. Mimochodom, keby sa dnes obnovilo Uhorsko v jeho hraniciach spred roka 1918, išlo by o štát so slovanskou a rumunskou väčšinou. Maďari dokonca nemali väčšinu ani v starom Uhorsku. V roku 1910 (po dekádach tuhej maďarizácie) síce tvorili 51% obyvateľstva, ale išlo viac menej len o štatistické číslo. Ak by vtedajšie Uhorsko a nejaký nový podobný štát, ktorý by vraj dnes chceli vytvoriť maďarskí nacionalisti, mal uzákonené všeobecné volebné právo, Maďari by v ňom boli menšinou. Inými slovami, obnovou Uhorska v hraniciach spred roku 1918 by Maďari uvrhli sami seba do područia Slovákov, Chorvátov a Rumunov. Staré príslovie hovorí: „Jedno dieťa pre mamičku, jedno pre otecka a jedno pre vlasť“. Čiže národ potrebuje aspoň tri deti, aby zachoval sám seba a mierne rástol. Občanom maďarskej národnosti sa však toto demografické diktum darí napĺňať ešte menej ako slovenským rodinám... Relácia Na tanieri skončila opatrným optimizmom. Účastníci vraj majú skúsenosť, že práve vzdelanejšie maďarské páry začínajú mať 3 až 4 deti a nepriaznivý trend by sa v dlhodobom horizonte mohol zvrátiť. Svoju rolu (a to je čisto moja domnienka) môže zohrať aj postoj Slovákov k Maďarom. Ak necháme nacionalistických slovenských politikov hrať menšinovou kartou, zahnaní do kúta by mohli naši maďarskí spoluobčania opäť začať hromadne objavovať svoju etnickú hrdosť. Ako by sa teda mala slovenská väčšina postaviť k početnému úbytku maďarskej menšiny? Rozhodne sa netreba posmievať, lebo reprodukčné návyky Slovákov tiež nie sú veľmi sľubné. Navrhujem nasledovné body: 1.) Neustupovať z dosiahnutého štandardu menšinových práv a vyvarovať sa akejkoľvek priamej, štátom podporovanej a centrálne organizovanej násilnej slovakizácie. Nie sme ako gróf Apponyi a maďarizátori z 19. storočia! Neoplácame zlé zlým! Navyše občania SR maďarskej národnosti tu pracujú a platia svoje dane, preto majú plný nárok na svoje dlhodobo vydržané menšinové práva. 2.) Štát by však na druhej strane nemal ani vstupovať do súkromných vzťahov medzi ľuďmi. To znamená, že ak zo zmiešaných manželstiev väčšinovo vychádzajú deti, ktoré sa subjektívne viac cítia ako Slováci (a štatistiky potvrdzujú, že to tak je), treba to akceptovať ako prirodzený vývoj. Zasahovať do vzťahov v rodinách v mene menšinovej politiky by bolo sociálnym inžinierstvom. 3.) Prestať si v hospodárskej politike brať príklad z Maďarska. Súčasná slovenská vláda riadi ekonomiku presne tým istým spôsobom, ktorý nášho južného suseda priviedol k bankrotu. Maďari majú bohatšiu kultúru a históriu ako Slováci. My však Maďarov môžeme zviesť prísľubom bohatšej budúcnosti. Človek chce prirodzene byť súčasťou úspechu. V rakúskom Burgenlande nikto neupodozrieva tamojšiu maďarskú menšinu z iredenty. Kto by šiel z lepšieho do horšieho? Ak bude Slovensko dlhodobo úspešnejšie ako Maďarsko, nikoho z našich Maďarov to nebude ťahať k „anyaországhu“. S tým súvisí aj štvrtý bod. 4.) Nebáť sa investovať do infraštruktúry južných regiónov Slovenska a postaviť tadiaľ trebárs aj diaľnicu. Doteraz sa vlády báli podporovať juh možno aj s obavou, že Maďari by sa mohli viac vzchopiť. Lenže sprievodným javom modernizácie a industrializácie je urbanizácia (prechod z vidieckeho na mestský spôsob života) a práve mestské prostredie podporuje prirodzenú asimiláciu zdola. Dokazujú to aj štatistiky mesta Budapešť. Na konci 19. storočia tu žilo 100 tisíc Slovákov. Dnes ich nie je ani 5 tisíc...
Na maďarskom úseku Dunaja pri Malom Žitnom ostrove nadobudne dnes o 18.00 h platnosť druhý stupeň protipovodňovej pohotovosti. Informovala o tom agentúra MTI s odvolaním sa na príslušné regionálne ekologické a vodohospodárske riaditeľstvo. Na dolnej časti tohto úseku európskeho veľtoku v Maďarskej republike bude pravdepodobne vo štvrtok nutné zvýšiť stupeň pohotovosti na tretí. Podobný krok si stúpajúca hladina Dunaja môže vynútiť v piatok popoludní aj v oblasti Komáromu a Ostrihomu. Na Mošonskom Dunaji pri Györi rátajú odborníci s vodným stavom, ktorý vyžaduje druhý stupeň protipovodňovej pohotovosti, avšak už dnes popoludní by tam voda mohla zaliať pláž a pobrežie v Györi, ako aj nižšie ležiace chatky. Na rieke Lajta vyhlásia vo štvrtok prvý stupeň protipovodňovej pohotovosti. Preventívne opatrenia na severozápade Maďarska si vynútili pretrvávajúce zrážky a dramatická situácia na rakúskom úseku Dunaja.
Starosta maďarskej podunajskej obce Mecsér, ležiacej v obvode Mosonmagyaróvár, zomrel v nedeľu počas návštevy protipovodňovej hrádze. Agentúru MTI o tom v nedeľu informoval jeho zástupca. Ilustračné fotoZdroj: APStarostovi Zoltánovi Gerháthovi prišlo nevoľno na hrádzi, chrániacej obec pred povodňami. Tú pred niekoľkými dňami spevnili pred veľkou vodou vrecami s pieskom. Starosta sa prišiel pozrieť, ako stúpla hladina mošonského Dunaja. Rozprával sa s niekoľkými obyvateľmi, ktorí tam mali pohotovostnú službu a odrazu mu prišlo zle. Zvalil sa na jedno z vriec a sťažoval sa, že nemôže dýchať. Sanitka s ním bola na ceste do nemocnice v Mosonmagyaróvári, keď skonal. Podľa prvých informácií lekárov jeho smrť spôsobila pľúcna embólia. 68-ročný starosta stál od roku 2000 na čele obce so 630 obyvateľmi. Mecsér leží v chránenej oblasti Szigetköz.
Do roku 2017 letecká firma Wizz Air plánuje rozšíriť flotilu na 132 strojov. Maďarská nízkonákladová letecká spoločnosť Wizz Air má v úmysle v najbližšom desaťročí viac ako päťnásobne zväčšiť svoju flotilu a expandovať do Turecka a Ruska, povedal to jej riaditeľ József Váradi. Spoločnosť Wizz Air má 11 základní v 5 krajinách východnej Európy a v tomto roku svojimi 25 lietadlami plánuje prepraviť 7,5 milióna pasažierov. Do roku 2017 však firma plánuje rozšíriť flotilu na 132 strojov a ročne prepravovať 40 miliónov ľudí. Minulý týždeň spoločnosť objednala 50 nových lietadiel Airbus A320. „Som presvedčený, že otázkou je, koľko leteckých spoločností v Európe prežije,” povedal Váradi. „Nemyslím si, že ich bude viac ako desať a okrem firiem Ryanair a EasyJet podľa mňa v segmente nízkonákladových spoločností bude iba Wizz Air,” dodal. Práve Airbusy 320 má vo svojej flotile Wizz Air. Iné lietadlá nemajú a v každom prevezú 180 pasažierov. Firma chce expandovať na trhoch bývalej Juhoslávie, Ruska, Ukrajiny a Turecka a posilní aj svoju prítomnosť na trhoch, na ktorých už pôsobí. Wizz Air na budúci týždeň otvorí svoju základňu v Prahe a pokukuje aj po slovenskom trhu. Český a slovenský trh pokrýva spoločnosť SkyEurope, ktorá má však problémy v dôsledku pokračujúcich finančných ťažkostí, ktoré ju donútili požiadať o súdnu ochranu pred veriteľmi.
Maďarská nízkonákladová letecká spoločnosť Wizz Air v utorok pritvrdila konkurenčný boj na českom trhu. V reakcii na správy o ťažkostiach slovenských aerolínií SkyEurope, ktoré sú od pondelka v ochrannom režime pred veriteľmi, je pripravená nahradiť služby slovenského rivala v prípade jeho bankrotu. Ilustračné foto.Zdroj: skyeurope.comOkrem toho zákazníkovi, ktorý nájde u konkurencie na rovnaký termín a letisko lacnejšiu letenku, preplatí maďarská spoločnosť dvojnásobok rozdielu medzi cenou letenky. Peniaze síce nedostane zákazník na ruku, ale rozdiel mu zostane k dispozícii na účte a ten sa odráta z ceny letenky, keď znovu poletí s Wizz Airom. „Všetkým cestujúcim sme schopní v prípade bankrotu SkyEurope ponúknuť riešenie,” povedal v utorok výkonný viceprezident spoločnosti John Stephensom. Na všetkých hlavných európskych linkách si spoločnosti už konkurujú, okrem Atén a talianskeho mesta Bari. Spoločnosť bude musieť pravdepodobne posilniť pražské letisko o jedno lietadlo a zvýšiť frekvenciu spojov. Teraz Wizz Air operuje na pražskom letisku s dvoma strojmi. Wizz Air sa chce stať na budúci rok jednotkou na českom trhu medzi nízkonákladovými aerolíniami. V súčasnosti je ňou SkyEurope s podielom 26 %. Na druhom mieste je Wizz Air s podielom 19 %. Spoločnosť predpokladá, že do konca tohto roka prepraví svojimi lietadlami 400.000 cestujúcich. Na porovnanie: SkyEurope vo svojom poslednom fiškálnom polroku prepravila 1,25 milióna cestujúcich. Tento výsledok bol však medziročne takmer o štvrtinu horší.
Slovensko nepotrebuje na riešenie nezhôd s Maďarskom žiadne mimoriadne inštitúty, stačí využívať mechanizmy základnej zmluvy (ZZ). „Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú vzťahmi spojencov, ktorí si riešia niektoré sporné otázky dialógom a ja nemienim tieto vzťahy démonizovať,” zdôraznil dnes minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák na stretnutí s členmi Francúzsko-slovenskej obchodnej komory v Bratislave. Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci (ZZ) vytvorila na spoločné riešenia 12 zmiešaných medzivládnych komisií. „Máme vhodný legislatívny rámec pre rozvoj spolupráce. Nič iné neštandardné naše vzťahy nevyžadujú,” dodal Lajčák. Ministra teší, že bilaterálne rozpory Slovenska a Maďarska sa neprenášajú do spolupráce v rámci Visegradskej štvorky (V4). Formát V4 považuje za veľmi dôležitý aj po tom, ako jeho aktéri - Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko vstúpili do Európskej únie (EÚ). „Možno si ani plne neuvedomujeme, aký skvelý príklad neformálnej regionálnej spolupráce Visegradská štvorka poskytuje,” povedal. Lajčák potvrdil podporu SR západnému Balkánu. „Je v záujme slovenskej zahraničnej politiky udržať euroatlantické smerovanie krajín západného Balkánu. SR aj preto podporuje ďalšie rozširovanie EÚ i NATO. Vyžadujeme však, aby tak ako aj my sme boli pod veľkým tlakom dôsledného plnenia predvstupových podmienok a kritérií, rovnaké podmienky musia splniť aj noví kandidáti,” uviedol pred slovenskými a francúzskymi podnikateľmi. Osobitne sa venoval vzťahom na východ od našich hraníc. Vyzdvihol nový projekt EÚ - Východné partnerstvo pre šesť štátov bývalého Sovietskeho zväzu - Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu. Považuje ho za dobrý nástroj vonkajšej politiky EÚ. Východné partnerstvo môže podľa neho prispieť k ich modernizácii, k politickým a ekonomickým reformám aj k dodržiavaniu ľudských práv. Pripomenul, že Rusko je k Východnému partnerstvu EÚ podozrievavé - považuje ho za trójskeho koňa európskych záujmov v jeho sfére vplyvu. „Je našou úlohou trpezlivo pracovať na zmene tejto logiky uvažovania o vzťahoch vo východnej Európe. Slovensko odmieta vnucovanie nám prekonaných konceptov nepriateľstva či blokov v Európe. Vieme, že partnerstvo únie s Ruskom nikdy nebude jednoduché. Sotva sa niekedy úplne zhodneme vo všetkých otázkach, ale skutočný národný záujem Ruska je očividne v dlhodobom strategickom partnerstve s Európskou úniou,” povedal Lajčák.
Novela zákona o štátnom jazyku obsahuje minimálne jeden prvok, ktorý by mal preskúmať Ústavný súd. V diskusnej relácie Slovenskej televízie O 5 minút 12 to dnes povedal predseda Strany maďarskej koalície Pál Csáky. Podľa šéfa SMK zákon pripomína 19. storočie a zbytočne zvyšuje napätie na Slovensku. Z návratu o dve storočia dozadu však práve stranu SMK obviňuje minister kultúry Marek reklama Maďarič (Smer-SD). „Tým, že chcete, aby bol situácia taká, aby Slováci na území SR museli ovládať maďarčinu na to, aby sa napríklad na niektorých územiach Slovenska dohovorili v nemocniciach a na úradoch - vy chcete 19. storočie,” povedal Maďarič. Csáky považuje novelu zákona o štátnom jazykom v roku 2009, ktorý Európska únia vyhlásila za rok viacjazyčnosti, krokom dozadu. Podľa neho má len odviesť pozornosť občanov od skutočných ekonomických a sociálnych problémov spoločnosti ako aj od rastúcej nezamestnanosti, za čo nesie zodpovednosť vládna koalícia. „Samotný návrh zákona je proti záujmom slovenského jazyka, pretože chce zakonzervovať a podriadiť vývoj slovenského jazyka ministerstvu kultúry, čo nie je dobré,” uviedol Csáky. Ako dodal, svojimi aktivitami sa SMK snaží len zachovať si vlastnú identitu, jazyk, kultúru a školstvo.
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák prijal v utorok členov Kongresu slovenskej inteligencie, s ktorými si vymenil názory na vývoj a perspektívy slovensko-maďarských vzťahov, oznámilo MZV SR. Na stretnutí sa zúčastnili historici Ladislav Deák a Anton Hrnko a spisovateľ a publicista Drahoslav Machala. „KSI vyjadril pripravenosť podieľať sa na rozvoji dobrých susedských vzťahoch s Maďarskou republikou, čo minister Miroslav Lajčák ocenil. Obe strany sa súčasne dohodli na ďalšej spolupráci a výmene odborných poznatkov,” píše správa MZV SR. Ladislav Deák je presvedčený, že Maďarsko sa stále snaží o zmenu hraníc so Slovenskom. Na stránke poslanca SNS a vydavateľa Sergeja Chelemendika www.chelemendik.sk v článku o slovensko-maďarských vzťahoch tvrdí, že pád komunizmu „pre Maďarsko doniesol mocenský vzrast a novú historickú šancu, na ktorú maďarská politika čakala od Trianonu.” MR bola proti rozdeleniu Československa podľa Deáka preto, lebo od Prahy čakalo väčšie ústupky. „Za pomoci rozvetvenej a starostlivo a koncepčne budovanej maďarskej loby na Západe, intenzívnej propagandy a oficiálnych vyhlásení maďarských vládnych činiteľov sa darilo vytvárať v zahraničí obraz o Maďarsku ako o najstabilnejšom postkomunistickom štáte, ktorý sa rýchlo pretvára na demokratickú krajinu, nezápasí s vážnymi vnútornými problémami, pričom vláda má jasnú zahraničnopolitickú koncepciu zameranú na hospodársku a politickú integráciu do západoeurópskych štruktúr. Pre uvedené dôvody si Maďarsko nárokovalo pretvoriť sa na centrum integračných procesov v tejto oblasti,” píše Deák. Deák spochybňuje základnú zmluvu (ZZ) s Maďarskom, ktorú chce revidovať aj predseda SNS Ján Slota. „ZZ nemožno hodnotiť ako uzmierenie medzi partnerskými štátmi a bodku za najalergickejším problémom, akým boli a zostávajú požiadavky maďarskej menšiny.” Článkom 2 zmluvy sa „Maďarsko na jednej strane zaviazalo rešpektovať územnú integritu SR a neporušiteľnosť jej hraníc, na druhej strane zabezpečilo podmienky pre realizovanie takých práv maďarskej menšine, že vlastne na ňu presunulo celý problém zmeny hraníc mierovou cestou. Maďarská vláda otvorene hovorí, že bude podporovať práva maďarskej menšiny v SR v takej podobe ako ich budú požadovať predstavitelia maďarskej menšiny. Okrem toho ZZ doniesla Maďarsku aj ďalšie výhody. Položila základ pre postupné politické a hospodárske pripútavanie SR k maďarskému štátu, čo sa konkrétne prejavuje pri formovaní koncepcie regionálnej politiky, hospodárskeho prenikania, úzkej spolupráce samospráv na južnom Slovensku s maďarskými a v iných oblastiach”. Anton Hrnko bol v minulosti poslancom parlamentu za SNS. Na svojej stránke www.hrnko.sk útočí na novinárov, „stranu s čudným názvom” SMK aj maďarskú vládu. K zásahu na futbale v Dunajskej Strede o. i. píše: „Priam vo vzácnej zhode maďarskej vlády a domácich politikov SMK sme sa mohli dozvedieť, že treba prešetriť zásah slovenských policajtov proti nespratným fanúšikom Ferencvárosu s podtónom, že však oni nič neurobili. A akoby zázrakom na rovnakej vlne sa predbiehajú aj komentáre po slovensky píšucej iredentistickej tlače na Slovensku, ktorá má ešte tú odvahu nazvať sa mienkotvornou”. V ďalšom článku obviňuje Slovenskú akadémiu vied (SAV) zo snahy „maďarizovať slovenčinu”, pretože šéf jazykovedného ústavu navrhol vrátiť terminológiu „do obdobia, ktoré sa vytvorilo po vzniku ČSR a trvalo približne do začiatku 70. rokov minulého storočia. Vtedy sa na toto písanie uplatňoval dôsledne úzus zavedený v maďarčine v druhej polovici 19. storočia”. Hrnko tiež varuje, že po zmene predsedu „sa bude SMK pod Csákyho komandom radikalizovať, lebo na rozdiel od konzistentnej, umierneno-nacionalistickej politiky predchádzajúcej špičky SMK bezkoncepčný nový predseda s našepkávačom M. Durayom bude tvrdiť nôtu na nebezpečnom javisku krajného nacionalizmu”. Rozsiahlo tiež obhajuje premiérom používaný termín „starí Slováci” pre obyvateľov Veľkej Moravy. Drahoslav Machala bol za socializmu evidovaný ako agent ŠtB, od roku 1993 v čase vlád Vladimíra Mečiara bol šéfredaktorom Slovenskej republiky, denníka, vydávaného Mečiarovým HZDS. Od roku 1995 viedol názorovo podobný Literárny týždenník. Je autorom prejavov a poradcom premiéra Roberta Fica, napísal doplnkovú učebnicu - dejepisnú čítanku, ktorá má podľa denníka Pravda povzbudiť národnú hrdosť detí. Tiež používa termín „starí Slováci”. Napísal aj knihu o prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi. Počas nedávnej prezidentskej kampane v Literárnom týždenníku naznačil zneužitie partnera Ivety Radičovej, keď napísal, že jej „nejaký americký poradca poradil, že Janko Riapoš na invalidnom vozíčku bude ťahákom“. Pravda tiež pripomenula, že v roku 1994 v Slovenskej republike použil na obhajobu samostatnosti antisemitské argumenty. „Čo je to za predsudok, že skutočnosť nezávislej Slovenskej republiky so žalúdočnými ťažkosťami nemôžu stráviť židovskí intelektuáli,“ pýtal sa Machala. A o niekoľko odsekov ďalej v článku dodal: „Režim je režim, ale vlasť je len jedna!”
O zbližovaní Maďarska a Slovenska ponad hranice nesvedčia len schopnosti vlád manažovať krízu, ale i spoločný deň voľby predsedu Najvyššieho súdu. Zhoda okolností, aká sa vyskytne azda raz za 500 rokov, tvorí skvelé pozadie na demonštráciu paradoxu, ktorý je až oslepujúci. András Baka v Budapešti, podobne ako Harabin tu, bol zvolený masívnou väčšinou, čo sa však dala dohromady až po roku obštrukcií, ktoré obsadenie vysokej stoličky blokovali a nechávali Najvyšší súd i celé súdnictvo bez hlavy. Presne tak ako na Slovensku. Zásadný rozdiel je v tom, že neobštruovala žiadna Súdna rada, ale parlament, ktorý podľa maďarského ústavného poriadku schvaľuje kandidáta na návrh prezidenta. Chcelo by sa hneď povedať, ó, aká zaostalá demokracia, ktorá ani nevie, čo je sudcovská samospráva a nezávislosť súdnictva. Z mocenských šachov, ktoré sa hrali v trojuholníku Sólyom-Fidesz-MSZP (socialisti), však v piatej voľbe vzišiel víťaz (dvakrát predtým neúspešný), ktorý s politikou, politikmi a stranami - až na kratučkú epizódu v roku 1990 - nikdy nič nemal. Vzhľadom na jeho akademickú minulosť a pôsobenie na európskych súdoch je Baka „čistý sudca” a jeho životopis nedáva najmenší dôvod na obavy, či bude dosť „nezávislý”, nepodliehať politickým tlakom a pod. Aká bude skutočnosť, sa, isteže, len uvidí, avšak lepšie apropo ako túto čisto politickú voľbu sa k Harabinovi nedá ani predstaviť. Slovenskej Súdnej rade, ktorou chcel zákonodarca posilniť inštitucionálnu nezávislosť tejto moci, sa podarilo vytvoriť dokonalú karikatúru sudcovskej samosprávy. Zvolila si predsedu Najvyššieho súdu, od ktorého politicky angažovanejší, zaujatejší a naklonenejší na jednu stranu už ani nemôže byť.
Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik sa o pár mesiacov dostane do maďarského parlamentu, povedal dnes predseda extrémne pravicovej strany Gábor Vona na kongrese v Budapešti. Ako dodal, „dnes je v Maďarsku väčšou cťou byť obyčajným vylepovačom plagátov Jobbiku, ako predsedom ktorejkoľvek parlamentnej strany”. Delenie na ľavicu a pravicu je podľa Vonu už zastarané, pravá deliaca čiara sa tiahne medzi národnými a protinárodnými silami. Ako uviedol, „minimálnym cieľom strany v budúcich parlamentných voľbách musí byť to, aby vedela zabrániť prijatiu akéhokoľvek protinárodného zákona, a aby v oblasti národnej politiky mohla svoju vôlu preniesť cez oheň i vodu”. Vona ešte pred začiatkom konresu Jobbiku povedal, že strana by sa na základe odkazu, ktorý jej vyslala spoločnosť, mala začať pripravovať na vládnutie. Cieľom kongresu je podľa neho ocenenie volebných výsledkov a vytýčenie budúcich cieľov. Jobbik, ktorý je aj zakladateľom spolku Maďarská garda s už takmer 3000 príslušníkmi, získal vo voľbách do Európskeho parlamentu tri mandáty. Jobbik, Garda, Mládežnícke hnutie 64 stolíc (HVIM) a ďalšie národné radikálne hnutia uzatvorili začiatkom júna v juhomaďarskom Segedíne dohodu o spolupráci.
Pred voľbami do európskeho parlamentu niekoľkým politikom znovu prišla vhod maďarská karta. Vyhrabali teda niekoľko úsloví Viktora Orbána a narýchlo zorganizovali mimoriadnu schôdzu parlamentu v nádeji, že voličov zaktivizujú také vyjadrenia ako Karpatská kotlina alebo spoločné maďarské záujmy v Bruseli. Občanov však viac zaujímali také problémy ako sociálna sieť, vytváranie pracovných miest, dôchodky, takže národniari sa môžu tešiť, že vôbec majú svojho zástupcu v Bruseli. Maďarskí radikáli lepšie rozanalyzovali náladu voličov a svoju kampaň postavili na tých istých slovách ako ľavičiari, len ako vysvetlenie doložili, že všetky tieto ciele sa nedajú dosiahnuť dovtedy, kým sa v Maďarsku nevyrieši cigánska otázka. Bez kompromisov, za spolupráce žandárstva a Gardy. Teda strana Jobbik sa nestala partnerom SNS vo vzájomnom slovenskomaďarskom osočovaní sa, lebo zistila, že slovo „Slovák” nevyvoláva v obyvateľoch Maďarska žiadnu fóbiu. Totiž Slovák im nezje chlieb každodenný, nepripraví ich o sociálnu podporu atď. Cigán, to je niečo iné! Oni odjakživa neradi pracovali, žijú výlučne z podpory, všetci sú delikventi, a čo je najdôležitejšie, je ich čoraz viac! Toto sú také problémy, na ktoré doteraz nevedela odpovedať ani vláda, ani opozícia. Ba čo viac, nedokázala tieto otázky sformulovať ani ako prijateľný problém. A vtedy prišla strana Jobbik, ktorá vyslovila magickú vetu, že sa bojíme a niet nikoho, kto by nás zbavil tohto strachu. N. B. nemá riešenie proti tomuto strachu, ale začala o ňom otvorene hovoriť. A týmto dokázala osloviť každého siedmeho voliča v Maďarsku. Lebo strach je veľký pán, hlavne vtedy, ak ho dokážu dobre a správne servírovať, lebo celkom iracionálnymi a nepredstaviteľnými vecami sa nedá vyvolať skutočný strach, skutočná obava. (Pochopili to páni?) „A propos” strach. Na jednej prednáške som rozprával slovenským poslucháčom o tom, čoho sa v XIX. storočí najviac báli Maďari. Od „veštby” istého nemeckého filozofa Herdera, ktorý predpovedal, že „maďarstvo” bez súkmeňovcov a jazykovej príbuznosti bez stopy vyhynie v nepriateľskom germánskom a slovanskom mori. Maďarská politická elita často ospravedlňovala touto „veštbou” svoju agresívnu a expanzívnu politiku voči vlastným menšinám. Počas diskusie vstal jeden slovenský kolega a povedal: Je zaujímavé, že aj my Slováci sme mali podobné obavy. S tým drobným rozdielom, že naši predkovia sa báli toho, že zanikneme v mori bratských slovanských jazykov. Pochopili ste? My Maďari a Slováci máme často aj obavy spoločné. Prosím vás, povedzte mi, nedalo by sa s tým niečo urobiť?
Ministerstvo vnútra (MV) rozpustilo občianske združenie Harmónia AT, ktoré presadzuje myšlienku autonómie na juhu Slovenska. Informovala o tom Alena Koišová z komunikačného odboru rezortu. Šéf združenia Pál Cséfalvay povedal, že už nefungujú ako združenie, ale ako hnutie. Ministerstvo však o tom záznam nemá, skonštatovala Koišová. Ministerstvo rozhodlo o rozpustení združenia z dôvodu porušovania zákona o združovaní občanov, informovala Koišová. V máji ho listom vyzvalo, aby od takejto činnosti upustilo. „Keďže združenie nereagovalo a naďalej pokračovalo vo svojej činnosti zverejňovaním dokumentu „Autonómia statútum tervezet“, rozhodli sme o rozpustení,” podotkla Koišová. Podľa stanov, ktoré predložilo združenie pri svojej registrácii vo februári, bolo jeho cieľom podporiť občianskoprávne aktivity, zastupovať tiež chcelo sociálne, kultúrne a právne záujmy, upevňovať a prehlbovať demokraciu, ochraňovať ľudské práva a vytvárať harmóniu v spoločnosti. Ministerstvo ale tvrdí, že na ich internetovej stránke http://csefalvay-group.sk/harmonia sa presadzovalo vytvorenie autonómie pre maďarskú národnú menšinu na slovenskom území. Zverejnením dokumentu s názvom Autonómia statútum tervezet podľa ministerstva porušilo Ústavu SR a jej zákony. Podľa nej je totiž územie SR jednotné a nedeliteľné a výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám či etnickým skupinám nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti SR. Podľa ministerstva združenie svojím konaním spochybňuje slovenskú jednotnosť a nedeliteľnosť. Cséfalvay povedal, že o rozhodnutí zatiaľ nič nevie. „Neviem o tom, nič som ešte nedostal,” povedal. Pripomenul, že združenie sa 16. júna premenilo na hnutie. „Znamená to, že ako občianske združenie už nefungujeme,” uviedol. Hnutie funguje s rovnakým názvom, ako združenie. Koišová poznamenala, že sa mohli zmeniť maximálne iba neformálne. Cséfalvay nepovedal, čo budú robiť, ak rozhodnutie o rozpustení dostanú. OZ Harmónia AT vzniklo v marci. V jeho stanovách sa spomína vytvorenie autonómie na území Slovenska, vznik regionálneho parlamentu, vlády, a to všetko finančne nezávisle od Maďarska. Peniaze na svoju existenciu získavajú od členov, ktorých je približne sto. Prispievajú im aj niektorí učitelia alebo dokonca štátni úradníci, ktorí však chcú zostať v anonymite. Na prvé stretnutie združenia, ktoré zorganizovali 16. mája, prišlo do Dunajskej Stredy, kde majú sídlo, asi 50 ľudí. Jeho aktivity zamerané na vznik autonómie na juhu Slovenska odsúdili vicepremiér Dušan Čaplovič aj podpredsedníčka národniarov Anna Belousovová. Neprihlásila sa k nemu ani Strana maďarskej koalície.
Na Slovensku vznikne ďalšie združenie, ktoré má podobné programové ciele, ako občianske združenie Harmónia AT. Myslí si to prvá podpredsedníčka Slovenskej národnej strany (SNS) Anna Belousovová, ktorá rozhodnutie ministerstva vnútra privítala. „SNS vyjadruje obavy, že na našom území vznikne ďalšie podobné združenie s podobnými programovými cieľmi,” povedala Belousovová. Je preto podľa nej načase zamyslieť sa, či nie je namieste prijať takú zákonnú úpravu, ktorá by prísnejšie - trestnoprávne postihla tých, ktorí cielene ohrozujú ústavnosť a územnú celistvosť SR. Podľa Belousovovej program združenia verejne harmonizoval s politickým programom maďarskej strany Fidesz, jeho fungovanie bolo preto podľa nej pre SNS neprijateľné. „SNS sa hneď po ohlásení prvých aktivít tohto združenia vyjadrila, že presadzovanie vytvorenia autonómie pre maďarskú národnú menšinu na území SR ohrozuje ústavnosť SR, nepatrí do modernej európskej spoločnosti a že drvivá väčšina občanov SR bez ohľadu na národnosť o autonómiu nestojí a ani s ňou nesúhlasí. Združenie konalo tak proti ich vôli a robilo z nich nevedomý nástroj vlastnej politiky a politických cieľov,” uviedla Belousovová. Podobné združenia sú podľa nej nástrojom politiky Budapešti, ktorá „sa snaží v ľuďoch stále oživovať myšlienky Veľkého Maďarska,” dodala.
FIDESZ - Maďarský občiansky zväz nebude spolupracovať s Maďarským demokratickým fórom (MDF) pri potláčaní extrémnej pravice. Vyhlásil to v relácii maďarskej komerčnej televíznej stanice TV2 zástupca hovorcu FIDESZ-u András Cser-Palkovics na margo víkendového návrhu predsedníčky MDF Ibolyi Dávidovej. Zato, že extrémna pravica získala v spoločnosti priestor, môže podľa Cser-Palkovicsa aj MDF, pretože svojimi rozhodnutiami podporila Maďarskú socialistickú stranu (MSZP). Predsedníčka MDF na schôdzke svojej strany v sobotu uviedla, že Maďarsko pred pravicovými extrémistami môže zachrániť iba pravica. Preto šéfka konzervatívnej strany navrhla spoluprácu FIDESZ-u. Dávidová pripomenula, že radosť z úspechu pravice v celej Európe pokazil vzostup extrémne pravicových radikálnych strán. „To, čo sa stalo v Maďarsku, je dôvodom k obavám pre každého demokrata,” konštatovala predsedníčka na margo toho, že Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik získalo v eurovoľbách tri mandáty. Podľa jej slov za túto skutočnosť nesú rovnako zodpovednosť FIDESZ i bývalé koaličné strany. „Orbánovci, ktorí mohli byť našimi ideologickými priateľmi, roky strpeli a podporovali rôzne kroky extrémistov, a teraz zdesene sledujú, čo sa vyvinulo zo strany, o ktorej si mysleli, že by mohla byť ich partnerom k získavaniu voličských hlasov,” povedala Dávidová, ktorá zároveň kritizovala aj MSZP a jej bývalého koaličného partnera, Zväz slobodných demokratov (SZDSZ), za ich postoj k Jobbik.
Maďarská socialistická strana (MSZP) potrebuje nového, mladého kandidáta na post predsedu vlády. Vyhlásila to dnes v maďarskej komerčnej televízii ATV predsedníčka MSZP Ildikó Lendvaiová. Podľa jej slov najdôležitejšou požiadavkou na kandidáta na premiéra okrem toho, že by prezentoval moderný ľavicový program a neboli by mu vzdialené ani klasické ľavicové hodnoty - najmä istota, je aj bezúhonnosť. Predsedníčka sa totiž domnieva, že morálny kredit celej politickej elity v Maďarsku je veľmi nízky. Lendvaiová pripomenula, že požiadavka na omladenie strany je opodstatnená. Nejde o palácový prevrat, ale o to, že sú potrebné nové tváre, konštatovala. Kongres MSZP 4. júla bude musieť podľa jej vyjadrenia vytýčiť termín na určenie kandidáta na post premiéra, ktorého by koncom leta, najneskôr začiatkom jesene na ďalšom kongrese už mohli predstaviť. Súčasný premiér Gordon Bajnai zostane na svojom poste len do budúcej jari, ako avizoval, ďalšie politické ambície nemá. Na margo situácie MSZP, ktorá v eurovoľbách hlboko prepadla, ústavný právnik Péter Tölgyessy v maďarskom verejnoprávnom rozhlase Kossuth Rádió uviedol, že socialisti sú v omnoho hlbšej kríze, než ktorú by vedel vyriešiť mladý kandidát na premiéra. MSZP by sa mala zbaviť starej elity, záujmom nového vedenia by zas mali byť predčasné parlamentné voľby, aby neniesli zodpovednosť za Bajnaiho vládu, ktorá svoju úlohu koná čoraz menej dôsledne, povedal Tölgyessy. Podľa jeho slov otázkou teraz už je, či opozíciou voči FIDESZ - Maďarskému občianskemu zväzu bude po parlamentných voľbách MSZP, alebo extrémne pravicová strana Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik. Zdá sa, že v MSZP sa pri moci drží stará elita, ktorú ale považuje celá krajina za zodpovednú za zlý stav krajiny. Ak v lete nespravia v MSZP radikálne zmeny, potom sa celá maďarská ľavica posunie na okraj politického diania na dlhé roky, zdôraznil Tölgyessy.
„Novou tvárou” Maďarskej socialistickej strany (MSZP) v nadchádzajúcich parlamentných voľbách by mohol byť segedínsky primátor László Botka. Píše o tom dnes maďarský denník Népszabadság, ktorý sa odvoláva na nemenované zdroje. Podľa denníka Botka dosiahol ako primátor významné výsledky a jeho osoba by mohla byť prijateľná v rámci MSZP medzi mladými aj staršími členmi. Botka však viackrát zdôraznil, že sa nechce vzdať primátorského kresla. Meno primátora, potenciálneho kandidáta MSZP na post predsedu vlády, sa objavilo po voľbách do Európskeho parlamentu, v ktorých socialisti utrpeli porážku. Medzi starými a mladými členmi vedenia strany vznikol po prehratých voľbách konflikt. Podľa Népszabadságu podpredseda MSZP István Ujhelyi na schôdzke predsedníctva navrhol, aby sa na kongrese 4. júla hlasovalo o dôvere vedeniu strany. Návrh podporili štyria mladí členovia predsedníctva, väčšina však bola proti. Denník poznamenáva, že existuje snaha nájsť kompromis medzi starými a mladými členmi vedenia, keďže predsedníčka MSZP Ildikó Lendvaiová v pondelok pozvala niekoľko mladých socialistických politikov na rokovanie. Medzi nimi bol aj Botka, Ujhelyi, zástupca primátora Budapešti Miklós Hagyó, šéf frakcie MSZP Attila Mesterházy, minister riadiaci úrad vlády Csaba Molnár a minister zodpovedný za činnosť tajných služieb Ádám Ficsor.
Maďarský parlament dnes zvolil nového predsedu Najvyššieho súdu Maďarskej republiky. Stal sa ním András Baka, ktorého navrhol prezident László Sólyom a o ktorom teraz hlasovali tretíkrát. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI v tajnom hlasovaní podporilo Baku 309 poslancov a 36 bolo proti. Kreslo predsedu Najvyššieho súdu nebolo obsadené takmer rok. Poslanci predtým pri štyroch hlasovaniach, naposledy pred týždňom, odmietli okrem Baku aj ďalšieho kandidáta hlavy štátu - Máriu Havasiné Orbánovú. Do dnešného dňa nezískal dvojtretinovú väčšinu ani jeden z nich. Baka bol maďarským sudcom štrasburského Európskeho súdu pre ľudské práva. Neprešla vlani v decembri a v marci tohto roka ani ďalšia Sólyomova kandidátka Mária Orbánová. Prezident po dnešnom tajnom hlasovaní vyhlásil, že treba zvážiť, či má význam v takomto parlamente predkladať návrh na obsadenie postu predsedu Najvyššieho súdu. Predchádzajúcim predsedom Najvyššieho súdu bol Zoltán Lomnici, ktorého mandát vypršal vlani v júni.
Najhoršia časť globálnej ekonomickej krízy sa podľa amerického investora Georga Sorosa už skončila, miliardár zároveň vyzval na vytvorenie medzinárodných pravidiel zameraných na dohľad nad svetovými trhmi. Ako Soros pre poľskú televíznu stanicu TVN24 uviedol, najhoršia časť krízy je určite za nami. „Nie je ako predchádzajúce krízy, ale naznačuje koniec jednej éry. Až doteraz bol systém založený na falošných predpokladoch, že trhy môžu nezávisle získať naspäť svoju rovnováhu a že systém sa koriguje sám,” povedal Soros, ktorý zvýraznil potrebu regulácie v ekonomike, zameranú na kontrolu vzniku trhových bublín. Zvládnutie súčasnej krízy spája Soros so štátnymi zásahmi, vládnymi zárukami poskytnutými pre finančné inštitúcie a zvýšenými vládnymi výdavkami. Protikrízové opatrenia americkej administratívy tak 78-ročný investor podporil. Po obnove úverového systému však musí štát podľa neho obmedziť svoju úlohu, pretože po zavedení vládnych stimulačných balíčkov vzniká riziko hyperinflácie. Podľa názoru Sorosa by Poľsko a Maďarsko odolali súčasnej kríze lepšie, ak by boli členskými štátmi eurozóny.
Maďarská centrálna banka v pondelok rozhodla o ponechaní základnej úrokovej sadzby na úrovni 9,5 %. Centrálna banka krajiny úrokové sadzby nemení už piaty mesiac napriek hlbokej recesii, keďže sa usiluje udržať finančnú stabilitu po tom, ako maďarský forint v marci voči euru spadol na historické minimum. Neskôr sa forint zotavil, ale jeho hodnota je nestála. Prudké oslabenie maďarskej meny by pritom predstavovalo hrozbu pre domácnosti, ktoré majú veľké dlhy v zahraničných menách. „Všeobecne sa očakávalo, že centrálna banka ponechá úrokové sadzby nezmenené vzhľadom na nedávne zhoršenie inflácie a zraniteľnosť miestnych finančných trhov,” povedal György Barcza, analytik K&H Bank. Očakáva sa, že ekonomika Maďarska sa v tomto roku zmenší o 6,7 %. Medziročná miera inflácie sa však v krajine v máji zvýšila na 3,8 % z aprílovej úrovne 3,4 %.
Rozvíjajúce sa krajiny strednej a východnej Európy zaznamenajú v tomto roku recesiu.. Takmer každá ekonomika regiónu klesne o 4 percent až 15 percent, myslí si prezident Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) Thomas Mirow. Ekonomiky regiónu „prežijú hlboké recesie alebo depresie,” uvádza Mirow v texte svojho prejavu, ktorý predniesol v Londýne. Počas tohto roka región bude „pomaly klesať na dno a v roku 2010 začne oživovanie jeho ekonomiky.” EBOR rekordne investuje do východoeurópskych bánk a firiem, aby pomohla stlmiť najprudší prepad ekonomiky regiónu od pádu komunizmu pred dvoma desaťročiami. Prekážkami rýchleho zotavenia môžu byť napríklad politická nestabilita, prudký nárast nesplácaných úverov a bankroty firiem. „Sociálne následky tejto krízy prídu s časovým oneskorením, ale nepochybne budú tvrdé,” myslí si Mirow. „Predpokladá sa, že objem nesplácaných úverov ešte výrazne vzrastie a krachy firiem môžu spôsobiť reťazové reakcie v rámci dodávateľských a platobných sietí.” EBOR v pondelok upozornila, že ak sa veľké západné banky stiahnu z východnej Európy, bude to mať výrazne negatívny dopad na región. EBOR, Svetová banka a Európska investičná banka vo februári spustili úverový program v hodnote 25 miliárd eur (753 miliárd Sk), v rámci ktorého poskytujú bankám rýchle financovanie. Jeho cieľom je snaha nájsť platformu pre spoločnú akciu, ktorá by presvedčila tieto veľké banky, aby mali záujem zostať v regióne. Podľa Mirowa je možné, že bude „potrebná širšia podpora”. Banka investuje aj do infraštruktúrnych projektov v regióne a spolupodieľa sa napríklad na financovaní plynovodu Nabucco. EBOR v máji informovala, že investuje 432,4 milióna eur (13,03 miliardy Sk) do dcér talianskej banky UniCredit v strednej a východnej Európe. Dodala, že o podobných kontraktoch rokuje aj s ďalšími západoeurópskymi bankami. Tiež poskytuje úvery lokálnym bankám, ako je maďarská OTP a lotyšská Parex Banka. „EBOR udržuje úzke kontakty s mnohými bankami v regióne,” uviedol Mirow a dodal, že banka vlastní akcie vo viac ako 60 finančných inštitútoch a má „úverové vzťahy” s 300 bankami. „Je však možné, že bude potrebná širšia podpora.” V rozvíjajúcich sa európskych ekonomikách musí prísť k reštrukturalizácii spotrebiteľských a firemných úverov, aby zostali „krachy firiem, nesplácané pôžičky a nárast nezamestnanosti pod kontrolou”. Nesplácané úvery v strednej a východnej Európe predstavujú riziko „ohrozujúce finančnú stabilitu” a môžu byť príčinou ďalšieho poklesu ekonomiky. EBOR je medzinárodnou finančnou inštitúciou so sídlom v Londýne, ktorá vznikla v roku 1990. Jej poslaním je pomoc krajinám strednej a východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu hlásiacich sa k demokracii a pluralizmu pri rozvíjaní trhovo orientovaných hospodárstiev. V súčasnosti sa EBOR formou poradenskej činnosti, poskytovaním pôžičiek, kapitálovým vstupom a garanciami angažuje v 30 krajinách od strednej a východnej Európy až po strednú Áziu.
Najväčší prepravca ruského zemného plynu v Európskej únii, spoločnosť eustream, a.s. (Eustream), podpísala minulý týždeň Memorandum o porozumení s maďarským prepravcom zemného plynu, spoločnosťou FGSZ Zrt. Ilustračné fotoZdroj: APHlavným cieľom spolupráce je analyzovať možnosti prepojenia slovenskej a maďarskej prepravnej sústavy. Spoločnosť Eustream predpokladá, že projekt by mohol byť realizovaný v priebehu troch rokov. Plánovaný 100 km dlhý plynovod má spájať slovenské mesto Veľký Krtíš s maďarskou obcou Vecses. Projekt prepojenia Slovenska so susednými prevádzkovateľmi prepravných sietí bol oficiálne zahrnutý do Plánu hospodárskej obnovy Európy (EERP), ktorý pripravila Európska rada v decembri 2008. Narastajúce požiadavky na zabezpečenie spoľahlivých dodávok zemného plynu sú jedným z dôvodov na zavedenie programu hospodárskej obnovy, ktorý zabezpečí finančnú pomoc projektom v oblasti energetiky. „Vytvorením nového prepojenia existujúcej plynovej sústavy v našom regióne chceme prispieť k zvýšeniu bezpečnosti dodávok zemného plynu pre Slovensko ako aj likvidite trhu v strednej Európe,” zdôraznil Antoine Jourdain, predseda predstavenstva spoločnosti Eustream. „Celkové investičné nároky značne prevyšujú sumu 100 miliónov € a plánovaná finančná podpora v rámci plánu EERP je 30 miliónov €,” dodáva Andreas Rau, člen predstavenstva Eustream. Výška nákladov na projekt prepojenia ako aj prepravené objemy plynu budú záležať na reálnych požiadavkách trhu. Pomocou Plánu hospodárskej obnovy Európy chce Európska rada v rámci projektov v oblasti infraštruktúry plynu a elektrickej energie pre obdobie 2009 - 2010 vyčleniť finančnú podporu približne 2,4 miliardy €. Podporené projekty by mali prispieť k bezpečnosti a diverzifikácii energetických zdrojov, trás ako aj k integrácii vnútorného trhu s energiou s osobitným ohľadom na cezhraničné oblasti. Eustream, a.s. (Eustream) je najväčší prepravca zemného plynu v EÚ s prepravnou kapacitou viac ako 90 miliárd metrov kubických ročne. Eustream zabezpečuje prístup do slovenskej prepravnej siete transparentným a nediskriminačným spôsobom a poskytuje kompletné služby v oblasti prepravy plynu. Hlavnými obchodnými partnermi spoločnosti sú medzinárodné spoločnosti obchodujúce s energiami z Ruska, Českej republiky, Chorvátska, Francúzska, Nemecka, Rakúska, Talianska, Slovinska a z iných krajín. Spoločnosť Eustream (predtým SPP - preprava, a.s.) začala svoju nezávislú históriu po právnom odčlenení prepravných aktivít materskej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (SPP), 1. júla 2006.
Niekoľko mesiacov stačilo neznámym zlodejom na to, aby odniesli z roľníckej usadlosti v maďarskom chotári Jászberény všetko, s čím sa dalo hýbať. Nakoniec rozobrali ešte aj časť nehnuteľnej budovy. O prípade informovala dnes agentúra MTI na základe informácií polície. Podľa nej majiteľ usadlosti zrejme na ňu dlhý čas nechodil a to minimálne pol roka. Keď zistil, že mu zlodeji dom a garáž takmer zrovnali so zemou, celý zhrozený nahlásil krádež policajtom. Lupiči odniesli z domu nábytok a vôbec celé zariadenie, rozobrali strechu aj garáž. Podľa hovorkyne polície zlodeji spôsobili majiteľovi škodu vo výške asi troch miliónov forintov (takmer 11.000 eur).
Lokálne médiá zo srbskej Vojvodiny „vyspovedali” dnes slovenského prezidenta SR Ivana Gašparoviča v Kovačici počas tretieho dňa jeho pracovnej cesty v Srbsku. Redaktori sa Gašparoviča pýtali nielen na jeho dojmy z návštevy, ale napríklad aj na to, či vláda SR bude naďalej podporovať srbských Slovákov. Tých žije v súčasnosti vo Vojvodine viac ako 50.000, najväčšiu menšinu tvoria Maďari. Gašparovič médiá uistil, že SR bude svojich krajanov určite podporovať. „Slovensko nechce znížiť svoju podporu pre krajanov v Srbsku. Urobí všetko preto, aby svojim krajanom pomáhalo” zdôraznil prezident. Rovnako ocenil dolnozemských Slovákov za ich dôsledné zachovávanie tradícií, jazyka a kultúry. Vyzdvihol tiež, že srbskí Slováci zároveň zachovávajú silnú lojalitu voči krajine, kde žijú. „Potešilo ma, že aj keď majú slovenskú národnosť, vedia, že sú občanmi Srbska a reprezentujú ho,” podčiarkol. Ako dodal, jeho srbský partner Boris Tadič mu na súkromnej večeri prezentoval, že si túto ich lojalitu vysoko váži. Slováci začali osídľovať Vojvodinu, územie na severe Srbska, za čias rakúsko-uhorskej panovníčky Márie Terézie (1740-1780). Ako pre TASR povedala redaktorka z miestnej televízie, o Gašparoviča sa zaujímali aj srbské médiá, ktoré majú vo svojom programe národnostné vysielanie. Ich zástupcom prezident okrem iného odpovedal, že Slovensko naďalej neuznáva vyhlásenie nezávislosti Kosova. Gašparovič po sobotňajšom skončení summitu stredoeurópskych prezidentov v Novom Sade pokračoval dnes návštevou slovenskej komunity, deň predtým pozdravil krajanov v Báčskom Petrovci. Dnes vystúpil s krátkym príhovorom aj v kovačickom evanjelickom kostole, v ktorom pôsobil ako kňaz Ján Čaplovič, starý otec súčasného vicepremiéra Dušana Čaploviča. Gašparovič tam poďakoval zato, že slovenská menšina „drží Slovensko”. Najvyšší ústavný činiteľ si pozrel aj priestory miestnej televízie Kovačica a Galériu naivného umenia s odborným výkladom o práci slovenských insitných maliarov. Prezident sa po svojej prvej pracovnej ceste v druhom funkčnom období vrátil do vlasti v popoludňajších hodinách.
Z trojdňovej pracovnej návštevy Srbska sa dnes popoludní vrátil do vlasti slovenský prezident Ivan Gašparovič. V srbskom Novom Meste sa v piatok a v sobotu zúčastnil na 16. summite stredoeurópskych prezidentov a absolvoval krátke bilaterálne stretnutia so svojimi partnermi. V Srbsku pozdravil aj slovenských krajanov. Počas summitu vyslovil prezident podporu Slovenska krajinám západného Balkánu, ktoré sa snažia o vstup do Európskej únie. Súkromná večera, ktorej hostiteľom bol srbský prezident Boris Tadič, potvrdila priateľské vzťahy medzi krajinami. Gašparovič v rámci svojej prvej pracovnej cesty v druhom funkčnom období pozdravil slovenských krajanov žijúcich v severosrbskej Vojvodine. Navštívil Báčsky Petrovec, ale aj Kovačicu, kde žije početná slovenská komunita. Slovákom v Srbsku prisľúbil aj dobudúcna plnú podporu zo strany vlády SR.
Traja učitelia zo štyroch sa domnievajú, že nie sú motivovaní na zlepšenie svojej kvality výučby, kým zlé správanie študentov v triede narúša vyučovací proces v troch školách z piatich. Vyplýva to z novej správy OECD vypracovanej s podporou Európskej komisie, ktorá sa opiera o nový Medzinárodný prieskum vyučovania a vzdelávania. Sú v nej po prvýkrát uvedené medzinárodne porovnateľné údaje o pracovných podmienkach učiteľov na školách, pričom sa vychádzalo zo zistení prieskumu v 23 sledovaných krajinách. Agentúru SITA o tom informovala Jana Farkašová zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. V Austrálii, belgickom Flámsku, Dánsku, Írsku a Nórsku viac než 90 percent učiteľov odpovedalo, že za zlepšenie kvality svojej výučby neočakávajú žiadnu odmenu. Učitelia sú menej pesimistickí v Bulharsku a Poľsku, ale aj tak sa takmer polovica z nich nestretla so stimulmi motivujúcimi zlepšenie. V Estónsku, Španielsku, Taliansku a na Slovensku pôsobí viac než 70 percent učiteľov na úrovni nižšieho sekundárneho vzdelávania na školách, kde prevláda názor, že vyrušovanie v triedach brzdí vyučovací proces do určitej miery alebo veľmi. V priemere 38 percent opýtaných učiteľov pracuje na školách, ktoré majú nedostatok kvalifikovaného personálu. V Poľsku sa problém týka iba 12 percent škôl. V Turecku však naopak, týmto nedostatkom trpí 78 percent škôl. Učitelia strávia v priemere 13 percent času vyhradeného na vyučovanie udržiavaním poriadku. V Bulharsku, Estónsku, Litve a v Poľsku sa takto v triedach stráca menej ako desatina času. K faktorom, ktoré brzdia vyučovací proces, patrí okrem vyrušovania v triedach aj absentérstvo študentov, ich neskoré príchody, vulgárnosť a používanie hrubého jazyka a zastrašovanie iných študentov alebo verbálne útoky voči nim. Učitelia v niektorých krajinách popri nedostatku stimulov na zlepšovanie nie sú ani len systematicky hodnotení, prípadne sa k nim nedostáva žiadna spätná väzba o ich práci. Týka sa to viac než štvrtiny učiteľov v Írsku a Portugalsku, 45 percent učiteľov v Španielsku a 55 percent učiteľov v Taliansku. Z prieskumu celkovo vyplýva, že subjekty zodpovedné za plánovanie v oblasti vzdelávania by mohli urobiť viac pre podporu učiteľov a zlepšenie výsledkov študentov, ak sa verejnosť aj tvorcovia politiky menej zamerajú na kontrolu zdrojov a obsah vzdelávania a viac na učebné výsledky. Prieskum, ktorý podporila Európska komisia, zahŕňa 23 krajín: Austráliu, belgické Flámsko, Brazíliu, Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Írsko, Island, Kóreu, Litvu, Maďarsko, Malajziu, Maltu, Mexiko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko a Turecko. V každej krajine bolo náhodne vybraných približne dvesto škôl a v každej z nich riaditeľ školy a dvadsať náhodne vybraných učiteľov vyplnilo dotazníky.
Pápežským vyslancom na oslavách tisíceho výročia diecézy Pécs v Maďarsku bude arcibiskup Viedne kardinál Christoph Schönborn. Dodajme, že oslavy budú 23. augusta 2009. Juhomaďarské mesto Pécs založili Rimania v 2. storočí n. l. V 4. storočí už bolo sídlom provincie. Dnes má asi 160 tisíc obyvateľov. V súvislosti so situáciou Cirkvi v Maďarsku si spomeňme na slová Benedikta XVI. maďarským biskupom, keď boli pred rokom na úradnej návšteve Ad limina apostolorum vo Vatikáne. Dotkol sa vtedy mnohých výziev, ktorým Katolícka cirkev v Maďarsku čelí: “Sú tu symptómy značného poklesu počtu manželstiev a znepokojujúceho nárastu rozvodov, častokrát veľmi skorých. Stúpa počet takzvaných “spolužití de facto”. Právom ste kritizovali verejné uznanie homosexuálnych zväzkov, pretože sú v rozpore nielen s učením Cirkvi, ale aj so samotnou maďarskou ústavou. Takáto situácia, spojená s nedostatkom podpory pre mnohočlenné rodiny, priniesla drastický pokles počtu narodených detí, spojený s praktizovaním potratov. Prirodzene, kríza rodiny predstavuje nesmiernu výzvu pre Cirkev. Spochybňuje sa manželská vernosť a všeobecnejšie - hodnoty, na ktorých je založená spoločnosť. Hneď po rodine sa tieto ťažkosti týkajú najviac mladých. V mestách sú priťahovaní novými formami zábavy a v dedinách sú často ponechaní na seba samých. Vyjadrujem teda ocenenie mnohým iniciatívam, ktoré Cirkev podporuje, hoci aj s obmedzenými prostriedkami, ktorými disponuje, pre podchytenie sveta mladých prostredníctvom formácie a priateľstva, ktoré povzbudzujú ich zodpovednosť.” Svätý Otec spomenul vo svojich slovách aj Slovensko. Stalo sa tak v súvislosti s ocenením nadviazania vzťahov s biskupskými konferenciami okolitých krajín, v ktorých žije maďarská menšina: “Zo srdca súhlasím s touto líniou konania, živenou úprimným evanjeliovým duchom a zároveň múdrym úsilím o harmonické spolužitie. Napätie nie je ľahké prekonať, ale cesta, na ktorú sa dala Cirkev, je správna a sľubná. Uisťujem vás o svojej podpore voči tejto a všetkým ďalším pastoračným iniciatívam, zvlášť v tejto chvíli myslím na “Rok Svätého písma”, ktorý ste vyhlásili na rok 2008, v súlade s blížiacou sa biskupskou synodou. Aj pre vás to je vynikajúca príležitosť pre prehĺbenie už teraz dobrých vzťahov s kresťanskými bratmi z iných denominácií.”
Nízkonákladová letecká spoločnosť Wizz Air, ktorá lieta z Prahy do 18 európskych destinácií, podpísala na parížskom aerosalóne zmluvu na kúpu 50 lietadiel Airbus A320. Kúpa 50 strojov je súčasťou ambiciózneho plánu Wizz Airu na expanziu v strednej a východnej Európe. Spoločnosť, ktorá doteraz prevádzkuje 24 Airbusov A320, ich chce nakúpiť celkovo 132. „Nová objednávka je v súlade s naším plánom rastu a podčiarkuje našu ašpiráciu stať sa aerolíniami prvého výberu v strednej a východnej Európe,” povedal výkonný riaditeľ spoločnosti Wizz Air József Váradi. Spoločnosť tak chce rozšíriť sieť jedenástich svojich základní v Poľsku, Maďarsku, Bulharsku, Rumunsku, Ukrajine a Českej republike. Počas najbližších desiatich rokov tiež plánuje rozšíriť zoznam destinácií. A320 je podľa Wizz Airu aj Airbusu pre tento plán ideálny. „Model A320 ponúka skvelú ekonomiku prevádzky a vysokú atraktivitu pre pasažierov. Je to tiež ekologicky najefektívnejšie lietadlo vo svojej triede,” uviedol John Leahy, výkonný riaditeľ pre starostlivosť o zákazníkov spoločnosti Airbus. „Ekonomická prevádzka A320 je základom pre to, aby sme mohli udržať naše fungovanie na čo najnižšej nákladovej úrovni,” doplnil ho za Wizz Air Váradi. Mladá letecká spoločnosť, ktorá na trhu pôsobí len päť rokov, tak za podpory svojho hlavného investora Indigo Partners plánuje masívny rozvoj v čase, keď je naopak väčšina konkurentov nútená škrtať a zoštíhľovať. „Všetky lietadlá Wizz Air budú konfigurované v pohodlnom systéme jednej triedy s kapacitou až 180 pasažierov. Typ motor zatiaľ vybratý nebol,” uviedla hovorkyňa spoločnosti Markéta Ševčíková. Airbus A320 je lietadlo s jednou uličkou sedadiel. „S počtom 6320 predaných kusov a vyše 3850 už fakticky dodaných strojov pre viac ako 300 zákazníkov a operátorov po celom svete je A320 celosvetovo najpredávanejšou rodinou lietadiel s jednou uličkou,” Airbus. Cenu kontraktu spoločnosť neupresnila, podľa agentúry AP má hodnotu 3,8 miliardy eur.
Slovenská národná strana (SNS) požaduje sprísniť Maďaričov návrh novely štátneho jazyka, o ktorom dnes rokuje parlament. Národniari požadujú, aby zákon určil, že všetci štátni úradníci musia plynule ovládať slovenčinu. „Štát je povinný zabezpečiť prostredníctvom svojich orgánov príkladný vzťah k ovládaniu a používaniu štátneho jazyku v úradnom styku,“ zdôvodňoval pozmeňujúci návrh predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. Podľa neho pred nástupom do úradu budú musieť štátni úradníci pravdepodobne testom preukázať, ako ovládajú štátny jazyk. Podľa Rafajovho návrhu štátne orgány, orgány územnej samosprávy a verejnej správy sú povinné aktívne ochraňovať štátny jazyk „Ochrana štátneho jazyka je legitímnym dôvodom aj na zásah do slobody prejavu a práva na súkromie,“ uviedol v pléne Rafaj. Poslankyňa za SDKÚ-DS Magdaléna Vášáryová to kritizovala s tým, že ak by takéto ustanovenie platilo, nemohli by sme byť členom EÚ a NATO. Národniari chcú zasiahnuť aj do Maďaričovej predstavy, ako pokutovať zlú slovenčinu. Pokuty žiada zaviesť už po prvom písomnom upozornení od ministerstva kultúry. Minister kultúry Marek Maďarič v novele o štátnom jazyku navrhuje, aby sankcie nasledovali po dvoch upozorneniach. Sankcie sa môžu vyšplhať až na päťtisíc eur. SNS tvrdí, že prvá lehota na odstránenie je iba symbolická a právne irelevantná. „To vedie k úplnému ignorovaniu postupu štátu - ministerstva kultúry pri prvotnom požadovaní nápravy pri protiprávnom stave,“ zdôvodnil Rafaj. Podľa vládneho návrhu ak porušovateľ neodstráni prehrešky voči zákonu do určenej lehoty, vyslúži si dvojnásobok pokuty, ktorú mu rezort dal. Ďalšiu pokutu mu môže uložiť do dvoch rokov, odkedy mali byť nedostatky odstránené. SNS však žiada prísnejšie podmienky. Rezort má po vyrubení dvojnásobnej pokuty ďalej požadovať dve percentá z nej za každý deň omeškania od dňa, kedy už náprava mala byť hotová až po jej vykonanie. SMK v pléne predložila procedurálny návrh, aby parlament nepokračoval v schvaľovaní novely, pretože návrh narúša status quo v oblasti národnostných práv. Poslankyňa Ágnes Biró podala pozmeňujúci návrh, ktorým rieši písanie cudzojazyčných nápisov na pamätníkoch a pamätných tabuliach. V porovnaní s vládnym návrhom nechce, aby bolo určené, že slovenský text musí byť prvý. Zároveň kritizovala, že vládna novela môže spôsobiť absurdné situácie. „Stačí niekoľko horlivcov a v zmysle zákona o štátnom jazyku budú vyžadovať dvojjazyčné náhrobné kamene aj na verejných cintorínoch,“ komentovala Maďaričov návrh Biró. Podľa Biró zákon by mal povoliť, aby v obciach, kde sa v úradnom styku používa maďarčina, mohli byť nápisy, reklamy a oznamy pre verejnosť popri slovenčine aj v jazyku menšiny. „Navrhujem, aby zákonom nebolo určené poradie jazykov,“ vyhlásila v pléne Biró. Maďarič v pléne odmietol, že okliešťuje menšinové práva. Podľa neho návrh rozširuje možnosti používania jazykov národnostných menšín. Do rozpravy k novele je ešte prihlásených sedem poslancov. Po obedňajšej prestávke budú poslanci pokračovať Hodinou otázok a interpeláciami na členov vlády. Po nich prejdú k rozprave o vládnej novele zákona o verejnom obstarávaní.
Strana Jána Slotu požaduje sprísniť Maďaričov návrh novely štátneho jazyka, o ktorom rokuje parlament. Národniari požadujú, aby zákon určil, že všetci štátni úradníci musia plynulo ovládať slovenčinu. „Štát je povinný zabezpečiť prostredníctvom svojich orgánov príkladný vzťah k ovládaniu a používaniu štátneho jazyka v úradnom styku,“ zdôvodňoval pozmeňujúci návrh predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. Podľa neho pred nástupom do úradu budú musieť štátni úradníci pravdepodobne testom preukázať, ako ovládajú štátny jazyk.
Predseda SNS Ján Slota je hrdý na to, že pred tridsiatimi rokmi udrel skladníka maďarskej národnosti. Napísal to dnes denník, podľa ktorého sa politik takto vyjadril na Okresnom súde v Žiline, kde sa prejednávala jeho žaloba na televíziu Markíza. Skladník sa liečil po bitke sedem dní, Slotu podľa denníka v roku 1979 za napadnutie súd potrestal zrážkou z mzdy. „Áno, bol som (odsúdený, pozn. ČTK) za napadnutie skladníka maďarskej národnosti. Aj to si myslím bolo jednoznačne vykonštruované, lebo tento Maďar, ktorý stále vyhrával maďarské pesničky na MDŽ, ma najskôr strčil a ja som mu dal jednu ranu,” citovalo Slotovu výpoveď na súde Sme. „Na to, že som tomu Maďarovi urobil monokel, som tiež hrdý,” doplnil. Denník napísal, že Slota bol vraj pri bitke so skladníkom opitý. Predseda SNS Markízu žaloval za príspevok o jeho údajne kriminálnej minulosti. Televízia vlani s odvolaním na zväzky komunistickej Štátnej bezpečnosti uviedla, že Slota sa ešte ako mladík v Rakúsku podieľal na vykrádaní áut. Predseda SNS je známy ostrými slovami na adresu politikov maďarskej menšiny na Slovensku, viackrát sa hanlivo vyjadril aj priamo o Maďaroch. Médiá v posledných mesiacoch Slotu kritizovali aj za užívanie luxusného majetku, čo však politik poprel.
Béla Bugár, ktorý zakladá novú politickú stranu chce možno podľa predsedu SNS riešiť maďarskú menšinovú politiku na Slovensku umiernenejšie než Pál Csáky. „Ale osobne si myslím, že čert ako diabol. Konečný výsledok by možnože bol úplne zhodný. Ide len o to, že obe tieto časti maďarského politického spektra na Slovensku majú iné prostriedky, ako sa dostať k rovnakému cieľu,“ povedal Slota. Bugár podľa Slotu určite nie je taký militantný politik - Maďar ako Csáky. Upozornil však na Bugárove ekonomické prepojenie. „Je tam určité prepojenie na tie ekonomické záujmy trebárs Slovnaftu, alebo MOL-u. O tom asi nikto nepochybuje,“ vyhlásil. Podľa Bugára, Slota útočí na novovznikajúcu stranu Most tvrdeniami o ekonomickej skupine ako SMK. „Snáď sa nedohodol s Csákym,“ opýtal sa v rozhovore Bugár. Ten sa spolu s ďalšími štyrmi bývalými poslancami SMK rozhodol v júni pre založenie novej strany nazvanej Most - Híd.
Skupina okolo bývalého dlhoročného predsedu opozičnej SMK Bélu Bugára už vyzbierala potrebných 10.000 podpisov, ktoré sú potrebné na registráciu novej strany Most-Híd. ČTK to dnes potvrdil Bugár. Vznik strany ohlásil začiatkom júna po voľbách do Európskeho parlamentu po predchádzajúcich konfliktoch s vedením SMK. Bugár povedal, že o registráciu chcú požiadať zástupcovia strany ministerstvo vnútra na budúci týždeň. Ustanovujúci snem nového politického subjektu by sa mal podľa neho konať v júli. Zástupcovia Mostu začali zbierať podpisy 14. júna v Kostolných Kračanoch pri Dunajskej Strede. Podľa Bugára registráciu podporili nielen občania na juhu Slovenska, kde žije početná maďarská menšina, ale aj na ľudia zo severných regiónov krajiny. Bugár už skôr tvrdil, že nová strana chce pritiahnuť okrem príslušníkov maďarskej menšiny aj ďalších občanov Slovenska. Skupina okolo Bugára odišla z SMK pre nespokojnosť s politikou vedenia strany na čele s predsedom Pálom Csákym. Stranu opustili okrem Bugára aj ďalší poslanci parlamentu, z SMK odišli tiež desiatky funkcionárov z regiónov.
Za budúcou stranou Most-Híd nie sú žiadne lobistické skupiny, vyhlásil dnes v diskusnej relácii TA3 V Politike nezávislý poslanec NR SR Béla Bugár. „Nemajú za čo lobovať v strane, ktorá neexistuje,” povedal. Tí, ktorí to tvrdia, budú musieť takéto úvahy obhájiť pred súdom, upozornil niekdajší predseda Strany maďarskej koalície. Zároveň odmietol tvrdenia predsedu SMK Pála Csákyho, že odštiepenie „bugárovskej” línie len spôsobuje problémy SMK a kritickej situácii sa dalo predísť dohodou. „Problém je v tom, že sa to síce dalo, ale na dohodu vždy potrebujete dvoch,” vysvetlil Bugár s tým, že súčasné vedenie SMK odmietlo ich návrhy na vytvorenie názorovej platformy v rámci strany. „Csáky by urobil lepšie, keby sa staral o svoju stranu a neútočil na nás,” odkázal Bugár. Bývalý šéf SMK vylúčil, že by sa nová strana orientovala len na maďarských voličov. „Môžeme získať aj voličov-Slovákov, ktorí nás volili kedysi,” načrtol. Na otázku, či nemôže spektrum maďarských strán na slovenskej politickej scéne skončiť ako kedysi SNS a Pravá SNS, Bugár odpovedal, že k takémuto efektu by mohlo dôjsť len vtedy, ak by obe strany „hľadali voličov v rovnakej kôpke”, čo sa však nedeje. Doplnil, že zakladatelia strany Most-Híd nepovažujú SMK za nepriateľov. „Dokonca tvrdím, že budeme musieť spolupracovať,” podotkol. Teraz sa strana sústreďuje na zozbieranie podpisov potrebných na zaregistrovanie novej strany na rezorte vnútra, pričom budúci týždeň chcú túto akciu ukončiť. Pri registrácii strany už budú musieť mať vypracované jej stanovy a ďalej by mal nasledovať zakladajúci snem, kde sa bude riešiť program strany, načrtol Bugár. Doplnil, že strana chce stihnúť voľby do VÚC. Podpisová akcia na podporu vzniku strany Most-Híd sa začala 14. júna v obci Kostolné Kračany v okrese Dunajská Streda a pokračuje v jednotlivých okresoch Slovenska. Na zaregistrovanie novej strany je potrebných 10.000 podpisov.
Most - Híd Bélu Bugára je odsúdený na spoluprácu Maďarov a Slovákov, aj keby si to priamo nedával do svojho emblému. Na to, aby sa presadil popri stále silnej SMK, mu voliči maďarskej menšiny stačiť nebudú. Schopnosť osloviť aj väčšinového voliča patrí dlhodobo medzi Bugárove politické tromfy, ktorými výrazne presahuje obzory svojich niekdajších kolegov. No teraz bude situácia trochu iná. V minulých parlamentných voľbách získala Strana maďarskej koalície 269-tisíc hlasov, čo jej vynieslo volebný zisk na úrovni 11,68 %. V roku 2002 za ňu hlasovalo 321 -tisíc voličov, čo vtedy predstavovalo 11,16 % všetkých odovzdaných hlasov. Vo voľbách v roku 1998 dostala SMK 306-tisíc hlasov, čo znamenalo volebný zisk 9,12 percenta. Z týchto čísel sa dajú vyčítať dva poznatky. Prvým je, že ak platí predpoklad, podľa ktorého drvivá väčšina voličov SMK sú príslušníci maďarskej etnickej menšiny na Slovensku, potom je tento politický priestor zrejme dlhodobo využitý na maximálnu možnú mieru. Plus-mínus 300-tisíc dospelých voličov z okruhu asi 500-tisícovej menšiny - to predstavuje v celoslovenskom kontexte rozhodne nadpriemerný voličský záujem a disciplinovanosť. Druhým poznatkom je závislosť SMK od celoslovenského prostredia. V roku 1998 sa na voľbách zúčastnilo 84,24 percenta voličov - a hoci SMK získala viac než 300-tisíc hlasov, znamenalo to pre ňu menej než desaťpercentný volebný zisk Vo volebnom období 1998 - 2002 mala SMK v Národnej rade SR pätnásť mandátov. Voľby 2002 pritiahli už len 70,06 percenta oprávnených voličov, no vďaka tomu stačilo SMK získať len o pätnásťtisíc hlasov viac než v roku 1998, aby dosiahla o dva percentuálne body vyšší zisk. Počet poslancov SMK v parlamente sa tak zvýšil na dvadsať. No a keďže v roku 2006 prišlo voliť už iba 54,67 percenta voličov, SMK, hoci zaznamenala takmer 60-tisícový prepad v počte odovzdaných hlasov, dosiahla svoj doteraz najväčší volebný úspech v podobe zisku 11,68 percenta a obhájila počet dvadsiatich parlamentných kresiel. Pál Csáky vie, čo hovorí, keď predpovedá Bugárovi tvrdý boj o maďarského voliča. Maďarská koalícia je minulosťou a ak sa na tom nič nezmení, o rok bude málokto (azda okrem Anny Belousovovej) rátať zisky SMK a Mostu dohromady ako výsledky jedného subjektu. Menšinové ihrisko je limitované a závislé od volebného správania sa väčšiny. Zatiaľ čo dvojpercentný rozdiel vo volebnom výsledku mohol pre silnú SMK znamenať zisk či stratu piatich kresiel, pre dve znesvárené strany sa môže stať otázkou politického života a smrti. Béla Bugár sa boju o maďarského voliča nevyhne. V prvom rade preto, lebo ak chce naplniť projekt maďarsko-slovenskej spolupráce, je to predovšetkým on, od koho sa očakáva, že na takéto stretnutie privedie „svoju polovicu” - čiže Maďarov. V druhom rade preto, lebo ani nemá na výber. Most bude musieť presvedčiť maďarských voličov, že je pre nich lepšou alternatívou než SMK. Maďarsko-slovenská spolupráca predpokladá na maďarskej strane jednoducho vysloviteľnú, no ťažšie uskutočniteľnú vec: vysvetliť Maďarom žijúcim na Slovensku, že cesta k zlepšeniu ich života vedie v prvom rade cez Bratislavu. To však zároveň znamená potrebu znova pre nich definovať, čo je to „lepší život”. Žiaľ, politici urobili všetko pre to, aby tento pojem zmiatli. Krivda kolektívnej viny po vojne je neodškriepiteľná (čo sa s tým dnes dá a čo nedá robiť, by malo byť vecou politickej diskusie, nie národnej ideológie - čo platí pre obe strany). Neodškriepiteľná je aj temná atmosféra podozrievania a osočovania, ktorú navodzujú slovenskí nacionalisti. Lenže únik do iracionálnych príbehov o etnicky jednofarebnej Karpatskej kotline nič nerieši, naopak, všetko zhoršuje. Navyše sú tu aktuálne problémy: nezamestnanosť, nedostatok investícií a s tým súvisiace pomalé, ale isté zaostávanie slovenského juhu za zvyškom krajiny. Na tom nič nezmení ani Viktor Orbán, keď zasadne do vlády. Dá sa očakávať, že jeho politickí spojenci Csáky s Durayom sa budú tešiť jeho mocnej podpore. No len naivný človek môže očakávať, že maďarská vláda, ktorá zdedí hospodárstvo v stave faktického bankrotu, si bude môcť dovoliť prioritne riešiť ekonomickú situáciu Maďarov žijúcich v okolitých krajinách. Keď už nie realita, celkom naisto jej to nedovolí maďarský daňovník. Samozrejme, dokiaľ budú v našich vládach sedávať ministri kultúry, ktorí majú nutkavú potrebu zavádzať orwellovskú jazykovú políciu, všetci politici maďarského pôvodu budú mať spoločné témy - či si to budú, alebo nebudú želať. No cesta k ich riešeniu môže byť to, čo Bugára odlíši od Csákyho. Aby mohol Bugár maďarským voličom ukázať, že spolupráca vedie cez Bratislavu, musí okrem Žitného ostrova osloviť aj Bratislavu - Slovensko a slovenských voličov. Vzhľadom na to, že bývalý predseda SMK sa dlhodobo teší značnej popularite aj medzi slovenskými voličmi, táto úloha by sa mohla zdať jednoduchá. Taká však s najväčšou pravdepodobnosťou nebude. Ak bude chcieť naplniť svoj projekt, Bugár sa bude musieť tentoraz už jedno/načne vydať na „veľké ihrisko” slovenskej politiky. Tam, kde ho slovenské strany už nebudú môcť považovať len za partnera do diskusie o Maďaroch, ale kde v ňom začnú vidieť konkurenta v diskusii o Slovensku. Tam, kde pre slovenských voličov už nebude tým „sympatickým Maďarom”, ale reálnou politickou alternatívou. To môže byť ťažšie, než sa dnes zdá. A predsa sa o to musí pokúsiť. Most maďarsko-slovenskej spolupráce musí byť ukotvený na oboch brehoch. Maďarských voličov potrebuje preto, lebo bez nich by projekt stratil identitu. A ak chce presvedčiť maďarských voličov, že spolupráca je možná a žiaduca, musí im priviesť slovenských voličov. Tých bude zasa potrebovať aj preto, aby mu pomohli aspoň vyrovnať zisky SMK v budúcich voľbách. Ale aj preto, aby sa - keď bude raz spolupráca opäť možná nielen medzi Slovákmi a Maďarmi, ale aj medzi Maďarmi a Maďarmi - nezadusil v priateľskom objatí Csákyho.
Nový veľvyslanec SR v Maďarsku Peter Weiss odovzdal dnes v budapeštianskom Alexandrovom paláci do rúk maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma poverovacie listiny. Na nového šéfa slovenského zastupiteľského úradu v Budapešti Gašparovič pred jeho odchodom apeloval, aby do budúcnosti dbal na dobré vzťahy s južnými susedmi Slovenska. Weiss uznal komplikovanosť svojho veľvyslaneckého postu, pričom zdôraznil, že sa bude usilovať o to, aby slovensko-maďarské vzťahy využili svoj obrovský potenciál pre rozvoj. Weissov predchodca Juraj Migaš, ktorý bol veľvyslancom v Maďarsku od 1. októbra 2004, pre TASR pri príležitosti ukončenia pôsobenia na tomto poste skonštatoval, že nešlo vždy o jednoduché obdobie.
Nový veľvyslanec v Maďarsku Peter Weiss si myslí, že v programe maďarskej strany Fidesz sú veci, ktoré vyvolávajú obavy. Nebezpečné sú podľa neho napríklad úvahy o Karpatskej kotline. Slovenskú politickú scénu však Weiss komentovať nechce.
- Je to náhoda, že boli za veľvyslancov naraz vymenovaní dvaja bývalí predsedovia SDĽ?
- Je to náhoda.
- Nešlo o dohodu s premiérom?
- Nie. Určite v tom nebol nijaký zámer.
- Trúfate si na post veľvyslanca v Budapešti v situácii, keď sú vzťahy s Maďarskom na bode mrazu?
- Slovenská aj Maďarská republika majú obrovský potenciál rozvoja vzájomných vzťahov. Keď som tvoril koncepciu, tak som vychádzal jednak z tejto premisy, ale aj z toho, že súčasné vzťahy sú v tieni nespracovaných historických krívd. Spomenúť treba aj hlbokú hospodársku krízu. Slovensko a Maďarsko potrebujú zahraničných investorov, teda musia sa správať takým spôsobom, aby nevyzneli v očiach sveta ako potenciálne konfliktné krajiny.
- Je to možné, keď na jednej strane je vo vláde SNS a na druhej silnie Fidesz a Jobbik?
- Ťažká situácia je pre krízu, ktorá vždy prináša nárast radikálnych tendencií. To, že sa Jobbik dostal do Európskeho parlamentu a priniesol agendu revízie výsledkov prvej a druhej svetovej vojny a má za sebou polovojenskú Maďarskú gardu, je niečo neobvyklé. Nielen v strednej Európe, ale v celej EÚ. Isto to bude komplikovať vnútropolitickú situáciu v Maďarsku a imidž krajiny vo svete a bude to vstupovať do slovensko-maďarských vzťahov.
- Majú maďarskí extrémisti zastúpení hnutím Jobbik šancu presadiť sa v Európskom parlamente?
- Z reakcií Británie, Nemecka, vyjadrení nemeckého a českého ministra zahraničných vecí, je jasné, že tento trend nebude mať podporu, pretože Jobbik požaduje revíziu Trianonskej zmluvy. To by znamenalo, podmínovanie základov súčasnej európskej architektúry. Predstavte si, že vo všetkých krajinách, ktoré prešli traumami z prehratých vojen, by dostali takú podporu ako Jobbik a politické strany podobného razenia. Kam by sa dostala Európa? Som presvedčený, že požiadavky Jobbiku nenájdu veľa sympatii v Európskom parlamente.
- V Maďarsku bude zrejme o rok vládnuť Fidesz. Jeho šéfa nazval premiér Robert Fico extrémnym pravičiarom, súhlasíte s ním?
- V programe Fideszu sú zabudované prvky, ktoré celkom prirodzene vzbudzujú obavy. Navyše je dnes v ťažkom konkurenčnom boji s krajne pravicovým Jobbikom. Takže sa v agende Fideszu objavujú aj veci, ktoré potom vyvolávajú reakcie. Otázka je, ako dopadnú parlamentné voľby, aká vláda sa poskladá a do akej miery sa to, čo je v rétorike, premietne vo vládnom programe. Je predčasné o tom špekulovať. Platí zásada, že ak v nejakej krajine je demokraticky zvolená vláda, tak je potrebné sa usilovať o čo najkorektnejšie a najvyváženejšie vzťahy. Aj napriek tomu, že charakter tej politickej strany, ktorá vládne, môže vyvolávať diskusie.
- Účasť SNS v slovenskej vláde je v poriadku?
- Nechcel by som komentovať slovenskú politickú scénu. Za najväčší problém považujem vytváranie väzieb medzi Maďarskom a občanmi iných štátov, konkrétne Slovenskej republiky, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti. Tu je tá hranica, kde Slovenská republika bude hovoriť, že si to neželá.
- Máte zrejme na mysli výroky Orbána o Maďaroch v Karpatskej kotline. Je normálne, že ich riešila Národná rada?
- Parlament prijal uznesenie, ktoré bolo schválené veľkou väčšinou poslancov. Bola to politická odpoveď na výroky, ktoré išli tým smerom, o ktorom som hovoril. Smerom k tej inštitucionalizácii vzťahov.
- Neprekáža vám, že keď budete veľvyslancom, budete musieť vysvetľovať výroky Jána Slotu, ako napríklad tento z minulosti: „Maďari sú zlí ľudia, ktorí vyvraždili veľa našich materí a otcov?”
- Hlavný problém slovensko-maďarských vzťahov je ten, ktorý som opísal. Urážlivé výroky z našej strany iba odvádzajú od neho pozornosť.
Zastupiteľský úrad SR v Rusku povedie nový veľvyslanec, bývalý predseda parlamentu Jozef Migaš, do susedného Maďarska nastúpi na tento post Peter Weiss. Obaja boli v minulosti lídrami strany SDĽ. Prezident SR Ivan Gašparovič im dnes v Prezidentskom paláci odovzdal poverovacie listiny. Zároveň menoval za vedúcich diplomatických misií v Indonézii Štefana Rozkopála a v Indii Mariána Tomášika. Na nového veľvyslanca v Maďarsku Gašparovič apeloval, aby do budúcnosti dbal na dobré vzťahy s južnými susedmi SR. „Nehovorme už o minulosti, pretože je tam veľa takých problémov, na ktorých sa nikdy nezhodneme. Tak si predstavujem aj vaše postavenie. Na druhej strane, musíte byť pevní v obhajovaní Slovenska a slovenskej pozície najmä v časoch, ktoré môžu v krátkej dobe nie práve spríjemňovať naše vzťahy,” uviedol najvyšší slovenský predstaviteľ v súvislosti s extrémistickými prejavmi v Maďarsku. Vyjadril tiež presvedčenie, že Weiss vyvinie všetko úsilie na to, aby uvedené problémy neboli témou bilaterálnych vzťahov. Weiss uznal komplikovanosť svojho veľvyslaneckého postu, pričom zdôraznil, že sa bude usilovať o to, „aby slovensko-maďarské vzťahy využili svoj obrovský potenciál pre rozvoj”. Ten podľa neho často zatieňujú „neprekonateľné historické traumy”. Zdôraznil, že vo vzájomných vzťahoch treba odstrániť etnizovanie a sústrediť sa na zlepšovanie kvality života občanov. „Nesiete zodpovednosť za to, ako v krajinách, do ktorých idete, budete reprezentovať Slovensko. Ako budete robiť všetko pre to, aby vzťahy týchto krajín boli vždy dobré a vzájomne výhodné, „ adresoval prezident štyrom novým diplomatom.
Novým veľvyslancom v Rusku bude niekdajší predseda parlamentu Jozef Migaš, záujmy krajiny v Budapešti bude obhajovať bývalý ľavicový politik Peter Weiss. Obom dnes poverovacie listiny odovzdal prezident Ivan Gašparovič. Weiss aj Migaš v minulosti stáli na čele Strany demokratickej ľavice (SDĽ), v ktorej pôsobil aj súčasný premiér Robert Fico. Ten však neskôr založil vlastnú stranu Smer-SD. Weiss na veľvyslaneckom poste nahradí Juraja Migaša, v Moskve naposledy na čele ambasády stál Augustín Čisár. O plánovaných zmenách médiá informovali už dávnejšie, ministerstvo zahraničných vecí ich však nechcelo komentovať. Veľvyslanecké miesta v Rusku a Maďarsku patria k významným postom v slovenskej diplomacii. Ficova vláda totiž považuje budovanie vzťahov s Moskvou za svoju prioritu, keďže táto krajina je pre Slovensko dôležitá najmä z energetického hľadiska. Weiss stál na čele slovenskej ľavice od pádu komunistického režimu, v roku 1990 sa Komunistická strana Slovenska pod jeho vedením zmenila na SDĽ. Vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou sú zas tradične komplikované. Minulý rok sa ešte vyostrili, keď si obe strany vymieňali ostré stanoviská pre menšinovú politiku, sporný zásah slovenskej polície na futbalovom zápase v Dunajskej Strede či pochody extrémistov v Maďarsku. Migaš bol pred pádom komunistického režimu dlhoročným funkcionárom komunistickej strany. Pred rokom 1989 pôsobil na jej ideologickom oddelení a učil na Vysokej škole politickej. Šéfom parlamentu bol počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 až 2002. Po odchode z politiky sa Migaš začal venovať podnikaniu a obchodu s Ukrajinou. S východným susedom Slovenska získal skúsenosti ako slovenský veľvyslanec počas vlády Vladimíra Mečiara. Weiss stál na čele slovenskej ľavice od pádu komunistického režimu, v roku 1990 sa Komunistická strana Slovenska pod jeho vedením zmenila na SDĽ. Neskôr Weiss po sporoch v SDĽ založil novú stranu Sociálnodemokratická alternatíva, tá však prepadla vo voľbách v roku 2002 a zlúčila sa so Smerom-SD. V diplomacii Weiss doteraz nepôsobil, stál však na čele parlamentného zahraničného výboru.
Maďarská Národná vyšetrovacia kancelária zadržala jednu z najznámejších postáv radikálnych hnutí Györgya Budaházyho. Správa o Budaházyho zadržaní sa rozšírila najprv na internete. Úrady ju dlho nepotvrdili. Až večer sa odhodlali uviesť aj podrobnosti. Otáľali preto, lebo v minulosti, keď sa rozšírila správa o jeho predvedení počas jednej demonštrácie, nepokoje v budapeštianskych uliciach výrazne zosilneli. Budaházy sa vyznamenal v posledných rokoch organizovaním pouličných nepokojov, najmä však blokády Alžbetinho mosta v Budapešti roku 2002 na protest proti volebným výsledkom. Pravidelne organizuje útoky na sovietsky pamätník v centre hlavného mesta i manifestácie proti Trianonskej mierovej zmluve. Najnovšie obvinenie proti nemu však má iný kaliber - príprava vrážd a teroristických činov. Maďarská FBI totiž našla spojenie medzi Budaházym a organizáciou Národnooslobodzovacia armáda maďarských šípov, ktorá stojí za teroristickými útokmi na rôznych politikov.
Pred dvadsiatimi rokmi sa udiali v našom regióne významné udalosti, z ktorých ťažíme dodnes. Cesta k nim nebola ľahká a už vôbec nie jednoduchá. Jedným z kľúčových dní v Maďarsku bol 16. jún 1989, keď znovu pochovali mučeníkov revolúcie z roku 1956, medzi nimi premiéra Imreho Nagya. Bol to dôstojný akt, pokojná demonštrácia protitotalitných síl, v ktorej však nechýbali dramatické momenty, takpovediac „kacírske” myšlienky, ale ani humor. Hneď na začiatku by som rád pripomenul, že maďarské dejiny registrujú viacero kľúčových dní, napríklad 15. marec 1848. Každý žiačik vie, že v tento deň pršalo, v škole sa učia podrobný scenár udalostí, ako sa zišli ráno mladí rebeli okolo Petőfiho v kaviarni Pilvax, aby potom do večera dotiahli peštiansku revolúciu do úspešného konca. Mnohí si želajú, aby sa aj 16. jún 1989 stal podobne zakoreneným „učebnicovým” dňom v mysliach Maďarov. Tak toto je už hlavná udalosť onoho dňa: dvaja azda najznámejší maďarskí herci čítajú mená stovák ľudí, popravených po revolúcii... Po revolúcii, ktorú potlačili pomocou sovietskych bajonetov, a najvyšší šéf, János Kádár, ešte predtým, ako by vytvoril v Maďarsku „gulášový komunizmus”, stačil dať popraviť aj hlavných aktérov tejto revolúcie, medzi nimi aj vtedajšieho premiéra Imreho Nagya. Poprava bola dva roky po revolúcii, práve 16. júna, čiže aj symbolické znovupochovanie týchto obetí malo byť - o 30 rokov - 16. júna. Vnučka Imreho Nagya Katalin Jánosiová vysvetľuje: „Myslíme si, že keď niekoho obesia, zavraždia a potom zahrabú na dvore väznice, to nemožno nazvať pohrebom. Preto je pre nás dňom skutočného pohrebu až 16. jún 1989.” Vtedy už v Maďarsku legálne fungovali opozičné organizácie, ktoré v prvom rade bojovali za rehabilitáciu revolúcie z roku 1956. Celé desaťročia bola táto udalosť označovaná oficiálnou politikou za kontrarevolúciu, samotná štátostrana až v 89-om bola ochotná priznať aspoň to, že išlo o ľudové povstanie. Takže formou rehabilitácie revolúcie bolo znovupochovanie vodcov tejto revolúcie. Po dlhých naťahovačkách s režimom sa podarilo presadiť, aby pohreb bol na najväčšom budapeštianskom námestí, na námestí Hrdinov. Zišlo sa tam 200 tisíc ľudí, bola to skutočná demonštrácia proti vtedy už zdochýnajúcej totalite, bol to vlastne pohreb samotného režimu, hoci teraz vychádza najavo, že v dave boli stovky tajných agentov, medzi nimi aj známi ľudia, teda režim ešte držal - obrazne povedané - prst na spúšti - alebo zdochýnajúci kôň mohol naozaj kopať, ale našťastie sa nič nestalo. To je už jeden z rečníkov na pohrebe - Imre Mécs, predstaviteľ Zväzu slobodných demokratov, tvrdý opozičný liberál. Pripomína, že národ pochováva symbolicky stovky ľudí. „Medzi nimi premiéra, štátneho ministra, novinára, mnohých robotníkov, roľníkov, vojakov i civilistov, kresťanov, židov, ateistov, komunistov, Cigánov a veľmi jednoduchých ľudí spolu.” Nie však táto mnohorakosť utkvela v pamäti, ale požiadavka, ktorú vtedy označili všetci za radikálnu, až nebezpečnú. To bolo tak, že na pohrebe rečnili ľudia, ktorí boli priamymi účastníkmi revolúcie z 56. roku. Jeden rečník však zastupoval celú maďarskú mládež. No a pred dvestotisícovým davom a pred kamerami televízie - Maďarská televízia pohreb vysielala v priamom prenose - teda pred takýmto obrovským obecenstvom tento mladý opozičný politik prirovnal systém ku kambodžskému polpotovskému režimu, ale predovšetkým vyslovil túto kacírku myšlienku. Pripomínam, že do nášho 17. novembra chýbalo ešte 5 mesiacov!!! Orbán: „Keď budeme veriť vo vlastné sily, budeme schopný skoncovať s komunistickou diktatúrou, keď budeme húževnatý, môžeme donútiť panujúcu stranu, aby prijala pluralitný systém, a vtedy si môžeme zvoliť takú vládu, ktorá okamžite začne rokovania o stiahnutí ruských vojsk”. Tým mladým politikom, možno, ste poznali jeho hlas, bol Viktor Orbán, vtedy liberál, teraz vodca opozičného stredopravého Fideszu. Nezasiahol nikto, nestrieľalo sa, hoci teraz vychádza najavo, že v dave boli stovky tajných agentov, a stranícke vedenie zvažovalo aj možnosť zásahu tankami. „Technicky je to možné” - povedal vtedy generálny tajomník strany Károly Grósz. Od neho však najnovšie citujú to, o čom sa diskutovalo na najvyššom straníckom grémiu, v politbyre. Károly Grósz vraví, že chcel nadhodiť, aké zástavy majú povoliť na pohrebe. „Mohli by to byť: jedna čierna, jedna národná a jedna červená, ale tam nie sú tri diery”. Tak, toto je už kategória humoru, ktorý potom neopúšťal Maďarov dlhé roky. Rýchle sa rozlúčili s totalitou, no mnohí dodnes cítia nostalgiu za starými dobrými kádárovskými časmi. Už o rok sa zrodil tento vtip: Aký je rozdiel medzi Kádárom a premiérom Józsefom Antallom? Kádárovi sa nepodarilo dosiahnuť ani za 30 rokov, aby si ľudia obľúbili socializmus, no Antallovi sa to podarilo za jeden rok.
Polovici mladých Maďarov chutil tzv. guľášový komunizmus Jánosa Kádára viac ako súčasná demokracia. Tak dopadol prieskum, ktorý po dvadsiatich rokoch od pohrebu Imreho Nagya zverejnil denník Népszabadság. Respondenti si pochvaľovali najmä väčšie sociálne istoty a vyššiu zamestnanosť. Ktovie, koľkí z tých, čo to povedali, boli medzi tými 250-tisícmi ľudí, čo sa prišli 16. júna 1989 rozlúčiť s človekom, ktorého revolta proti Sovietom v roku 1956 stála život a tridsať rokov v neznámom hrobe dole tvárou. V tom dave však vtedy bolo aj 181 agentov komunistickej tajnej služby. Ich zoznam pár dní pred 20. výročím pohrebu, ktorý bol začiatkom konca režimu, zverejnil Ústav 56. Na jeho webovú stránku sa prihlásilo toľko ľudí, zvedavých na to, kto ich špehoval, až ten nápor nevydržala. Možno mnohí z nich stáli v utorok na budapeštianskom námestí Hrdinov, kde k Nagyovmu pamätníku položil veniec premiér Gordon Bajnai s prezidentom, a aspoň trochu sa hanbili. A možno prídu až na pompézne oslavy 27. júna, keď si vláda pripomenie strihanie ostnatého drôtu na rakúsko-maďarskej hranici. Kým totiž na pohrebe disent komunistov nechcel, drôt strihali straníci. Tí, ktorým tiež viac chutil ten Kádárov guláš.
Novela zákona o štátnom jazyku je podľa jedného zo zakladateľov novej strany Most Lászlóa Nagya vládnym trestom nielen proti Maďarom, ale aj Záhorákom, Východniarom a Rómom. Ako uviedol dnes na tlačovej besede, zákon odstrašuje nielen ľudí, ktorí trvalo žijú na Slovensku, ale aj investorov, teda ľudí, ktorí nám pomáhajú budovať ekonomiku. Skupina nezaradených poslancov, ktorá zakladá stranu Most, najskôr predloží procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto zákone. Ak s návrhom neuspeje, predloží viaceré pozmeňujúce návrhy, ktorými poslanci chcú dosiahnuť vypustenie viacerých ustanovení zo zákona. „Navrhneme vypustiť ustanovenia, ktoré predstavujú neopodstatnený zásah štátu do súkromnej sféry, do slobody prejavu a do slobody podnikania najmä v oblastiach jazyka v masmédiách, na kultúrnych podujatiach, na verejných zhromaždeniach, na pamätníkoch, nápisoch v reklamách a pri informovaní verejnosti,“ uviedol Nagy. Poslanci z Mostu pri úprave zákona budú spolupracovať aj s bývalými kolegami z SMK. Pod viaceré ich návrhy sa už podpísali. Béla Bugár upozornil, že po schválení tohto zákona nebudú môcť ľudia na úradoch používať svoje nárečia. Ak ho v komunikácii použijú, bude im hroziť pokuta. Zároveň zdôraznil, že pokuty už v minulosti zrušil Ústavný súd SR. „Novela o štátnom jazyku je o všetkom možnom, len nie o spolupráci a jazykovej tolerancii,“ vyhlásil. Podľa neho poslanci, ktorí zakladajú stranu Most, považujú predloženú novelu za spôsob, ktorý odvádza od podstaty akou je napríklad zvyšovanie nezamestnanosti, prepad ekonomiky a zvyšovanie napätia v spolunažívaní. Novela, ktorú predložil minister kultúry Marek Maďarič, má od augusta zaviesť prísnejší dohľad nad slovenčinou, vrátane pokút od 100 do 5000 eur. Pokute musia predchádzať dve písomné upozornenia. Maďarič tvrdil, že ide primárne o zákon o štátnom jazyku a národnostným menšinám sa venovať nebude. Zákon o štátnom jazyku prijala Mečiarova vláda v koalícii ĽS-HZDS, SNS a Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) v roku 1995. Z novely už poslanci odstránili niektoré jej nepresnosti. Vypadla napríklad povinnosť viesť pedagogickú dokumentáciu len v štátnom jazyku. Upustili aj od toho, aby sa po vysielaní lokálneho a regionálneho rozhlasového vysielania, ktoré ide v jazyku národnostnej menšiny, muselo potom odvysielať aj v slovenčine. Spod sankcii bola tiež vyňatá komunikácia medzi personálom zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb s pacientmi a klientmi. Poslanci tiež prijali návrh, ktorý umožňuje pôvodnú tvorbu inojazyčných textov na nápisoch, reklamách a oznamoch určených na informovanie verejnosti.
Maďarská extrémne pravicová mimoparlamentná strana Hnutie za lepšie Maďarsko Jobbik tvrdí, že polícia v krajine je neschopná udržať poriadok a je potrebné, aby bojovali proti rómskej kriminalite. Do mestečka Pusztadobos vpochodovali členovia radikálnej Maďarskej gardy na protest proti kriminalite Rómov. Túto organizáciu podporuje aj hnutie Jobbik. Ich pochod je zastrašujúci a z drobných kriminálnych zločinov obviňujú jedine rómsku menšinu. Vďaka otvorenému vystupovaniu hnutiu proti Rómom sa zvýšila ich popularita medzi ľuďmi. Jobbik chce zachovať Maďarské národné dedičstvo a chce vytvoriť špeciálne policajné jednotky, ktoré rómsku situáciu vyriešia. „Ľudia sa obávajú o deti, aby ich nikto fyzicky nenapadol, keď pôjdu do školy. Mohli by ich okradnúť, alebo aj niečo horšie,” povedal člen Jobbikov Zsolt Lipusz. Maďarsko má jednu z najväčších rómskych komunít vo východnej Európe, ktorá tvorí 5 až 8 percent z 10 miliónov obyvateľov v Maďarsku. V posledných rokoch vládne medzi Maďarmi a Rómami zvýšené napätie, najmä na severe a východe Maďarska. Maďarská garda chce obsadiť miesta špeciálnej polície, ktorá bude riešiť problémy s Rómami.
Maďarsko zvládlo najhoršie obdobie hospodárskej krízy vďaka medzinárodnej pomoci a reformám. Ekonomika krajiny je však stále zraniteľná. V rozhovore pre britský denník Financial Times to uviedol guvernér Maďarskej národnej banky (Magyar Nemzeti Bank, MNB) András Simor. „Prostredie je veľmi premenlivé a volatilné,” povedal Simor. „Nedávny rozruch okolo Lotyšska viedol k výraznému oslabeniu forintu. Kríza, ktorá sa začala v USA, sa šíri po celom svete. Stále má na nás vplyv, a my s tým nemôžeme nič robiť.” Podľa Simora je Maďarsko naďalej vystavené podobným šokom, ktoré vlani na jeseň spôsobili zamrznutie domácich finančných trhov a donútili vládu požiadať Medzinárodný menový fond (MMF) a Európsku úniu (EÚ) o finančnú pomoc v celkovej hodnote 20 miliárd eur. Simor však tvrdí, že bolestivé reformy v oblasti verejných výdavkov z dlhodobého hľadiska zvýšia rastový potenciál maďarskej ekonomiky. „Zvýšenie dôchodkového veku, obmedzenie prídavkov na deti a zníženie daňového klinu zlepší fiškálnu stabilitu a nebude sa to týkať iba deficitu v prebiehajúcom roku, ale aj budúceho rastového potenciálu.” Vďaka úsporným opatreniam vlády premiéra Gordona Bajnaia by podľa Simora mal verejný dlh v priebehu najbližších 10 rokov klesnúť z 80 na 60 % hrubého domáceho produktu (HDP). A rastový potenciál ekonomiky by mal vzrásť o pol percentuálneho bodu. Maďarsko sa nachádza v hlbokej recesii. Jeho ekonomika by mala v tomto roku klesnúť o 6 %. Analytici sa najviac obávajú negatívneho vplyvu veľkého objemu úverov denominovaných v zahraničných menách. Napríklad vlani bolo až 85 % všetkých spotrebiteľských úverov v Maďarsku denominovaných v zahraničnej mene. Preto sú banky výrazne zraniteľné vzhľadom na fluktuáciu výmenného kurzu forintu. Záťažové testy, zrealizované Maďarskou národnou bankou počas jari, však podľa Simora ukázali, že finančný systém by dokázal zvládnuť aj najpesimistickejší projektovaný scenár. „V rámci scenára záťažového testu sme počítali s 10,5-% poklesom HDP v tomto roku a výmenným kurzom 333,5 HUF/EUR oproti 282 HUF/EUR dnes. Zistili sme, že dokonca aj pri tomto scenári by bankový systém potreboval dodatočný kapitál vo výške iba 1 miliardy eur (30,13 miliardy Sk).” Fakt, že Maďarsko kríza zasiahla tvrdo a skoro, sa z dlhodobého hľadiska môže ukázať ako šťastie, myslí si Simor. Po celom svete vlády nalievajú peniaze do ekonomiky a „nikto nepremýšľa, ako sa tieto peniaze dostanú z ekonomiky. Avšak vďaka opatreniam, ktoré sme už zrealizovali, sme prebehli vývoj”.
Výpadok daňových príjmov v Maďarsku bude v tomto roku väčší, ako sa pôvodne predpokladalo. Nie je to však výsledok zhoršenia situácie, ale lepšieho odhadu, povedal vo štvrtok maďarský minister financií Péter Oszkó. V tomto roku budú daňové príjmy Maďarska o 975 bil. forintov (HUF) nižšie, ako sa v septembri naplánovalo pri zostavovaní štátneho rozpočtu. Doteraz sa predpokladalo, že výpadok daňových príjmov bude oproti plánu iba na úrovni 800 bil. HUF. Minister Oszkó však uviedol, že aj pri výpadku príjmov v sume 975 bil. HUF sa dá deficit rozpočtu udržať na úrovni 3,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). Maďarsko pôvodne na tento rok plánovalo deficit na úrovni 2,9 % HDP. Teraz sa snaží dodržať podmienku Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie, že deficit rozpočtu neprekročí úroveň 3,9 % HDP. MMF a EÚ krajine vlani poskytli finančnú pomoc prostredníctvom úveru v sume 20 mld. eur.
Medzinárodný menový fond (MMF) ponúkol Maďarsku pokračovanie finančnej pomoci potom, ako sa vyčerpá terajší balíček, ale Budapešť o predlžení pomoci nerokuje. V utorok to povedal maďarský minister financií Péter Oszkó. Uviedol, že hlavným cieľom krajiny je obnoviť trhové financovanie a ukončiť svoju závislosť od medzinárodných pôžičiek. Oszkó dodal, že do konca mesiaca krajina vyčerpá približne 14 mld. eur z úveru v objeme 20 mld. eur. Ten jej poskytli MMF a Európska únia na základe vlaňajšej dohody, ktorá sa skončí v marci 2010. Maďarsko patrí k štátom, ktoré najviac pocítili vplyv globálnej ekonomickej krízy, pretože malo vysoké deficity rozpočtu a bežného účtu platobnej bilancie. Pre veľkú závislosť od zahraničných úverov sa Maďarsko stalo mimoriadne zraniteľné, keďže nestabilita kurzu jeho meny ohrozila stabilitu bankového sektora.
Ministri maďarskej vlády sa rozhodli venovať jeden mesačný plat do novozaloženého fondu slúžiaceho na pomoc ľuďom, ktorých najviac zasiahla ekonomická kríza. V piatok to oznámil hovorca kabinetu Domokos Szollár. Celková výška príspevkov podľa neho dosiahne 16,5 milióna forintov (59 tis. eur). Poslankyňa vládnej socialistickej strany Katalin Lévaiová Juhászová tiež navrhla, aby banky prispievali do fondu jedným forintom z každej transakcie uskutočnenej kartou. Z tohto zdroja by podľa nej bolo možné v roku 2009 získať prostriedky vo výške 60 až 70 miliónov forintov (215 až 250 tis. eur). Založenie nového fondu pre krízovú pomoc v stredu oznámil minister bez kresla zodpovedný za sociálnu politiku Péter Kiss. Vláda do nového fondu vložila jednu miliardu forintov (3,58 mil. eur).
Ruská vláda podporí Surgutneftegaz, štvrtú najväčšiu ropnú spoločnosť v krajine, pri jej rozhovoroch s maďarskou ropnou a plynárenskou spoločnosťou MOL. V piatok o tom informoval podpredseda vlády Igor Sečin. Ruský koncern kúpil začiatkom tohto roka 21,2-percentný podiel v spoločnosti MOL za 1,4 miliardy eur od rakúskej petrochemickej a plynárenskej skupiny ÖMV. Táto transakcia sa stretla s negatívnymi reakciami zo strany MOL-u a maďarskej vlády. Firma Surgutneftegaz, ktorá má blízko ku Kremľu, však potvrdila, že jej zámery sú priateľské.
Podpredseda Strany maďarskej koalície Miklós Duray sa musí Slovenskej národnej strane písomne ospravedlniť, nemusí jej však zaplatiť zadosťučinenie vo výške 33.193 eur (jeden milión Sk). Rozhodol o tom dnes trojčlenný senát Krajského súdu (KS), ktorý pojednával na odvolacom konaní súdny spor v známej kauze, keď poslanec Národnej rady (NR) SR v roku 2006 označil stranu národniarov za fašistickú. KS tak dnes zmenil minuloročný rozsudok nižšej inštancie OS Bratislava III. „Dôvodom rozhodnutia je, že podľa názoru odvolacieho súdu uvedený výrok bol neoprávneným zásahom, preto sa musí odporca písomne ospravedlniť. V časti primeraného zadosťučinenia v peniazoch navrhovateľom neboli v celom konaní preukázané negatívne dôsledky do zásahu dobrej povesti,” povedal hovorca KS Pavol Adamčiak. „Osobne to hodnotím ako čiastočný úspech,” povedal Duray v reakcii na verdikt. Rozsudok je právoplatný doručením účastníkom konania. Ako povedal právny zástupca SNS, budú však zvažovať možnosť podať mimoriadne dovolanie. Trojčlenný senát rozhodoval o odvolaní voči verdiktu Okresného súdu Bratislava III z 30. januára minulého roku. Duray podľa mal podľa neho zaplatiť SNS 33.193 eur (jeden milión Sk) ako náhradu nemateriálnej ujmy za svoj výrok z 28. júla 2006, ktorý odvysielalo maďarské InfoRadio. Duray v ňom označil SNS za fašistickú stranu. Súd tiež vlani rozhodol, že Duray sa SNS ospravedlní a uhradí trovy súdneho konania vo výške 22.870 eur (689.000 Sk). SNS v žalobe pôvodne chcela, aby jej poslanec NR SR zaplatil za poškodzovanie dobrého mena až 332.000 eur (10 miliónov Sk), prvostupňový súd sa však stotožnil len s desatinou požadovanej sumy. SNS v dnešnom odvolacom konaní požadovalo nemateriálnu ujmu už len 132.775 eur (štyri milióny Sk). Sudkyňa okresného súdu zdôvodnila rozsudok najmä tým, že Duray ako politik a poslanec NR SR musel predvídať následky svojich výrokov. Zároveň uznala, že predmetné výroky boli hanlivé a dehonestujúce. „Myslím si, že v rozsudku je určité obmedzovanie slobody prejavu,” povedal tesne po jeho vyhlásení Duray. „Ten výrok bol skôr expresívny a súvisel so situáciami, ktoré sa vtedy odohrávali. Bolo to politicky búrlivé obdobie,” uviedol Duray na pojednávaní. Podľa jeho slov išlo len o hodnotiaci úsudok v rámci diskusie. Pre SNS bol verdikt satisfakciou. „Je to zadosťučinenie, aj keď čiastkové, pretože tá ujma SNS nepochybne vznikla,” povedal vtedy predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. Na druhý deň predsedníctvo strany rozhodlo, že sa voči rozsudku odvolá s poukázaním na to, že aj Duray sa odvolal. Súdne pojednávanie sa začalo 4. októbra 2007. Poslanec za SMK Duray v júli 2006, necelý mesiac po parlamentných voľbách, po ktorých sa SNS dostala do vlády, označil stranu národniarov za fašistickú. „Slovenská vláda pozostáva mocensky z jednej tretiny zo Slotovej strany, ktorá je fašistickou stranou,” povedal pre maďarské InfoRádóo poslanec za SMK. Následne výroky prevzalo viacero celoslovenských printov a elektronických médií.
Škandálne odhalenie riaditeľky základnej školy otriaslo Maďarskom. „Slušná žena“ žije dvojitým životom. Ráno vyučuje žiakov a večer tancuje v nočnom klube. „Je to pre mňa ponižujúce a tie fotografie ma urážajú. Zrejme niekto z mojej minulosti, ktorému som niečo spôsobila, urobil takúto fotomontáž,“ bráni sa riaditeľka základnej školy v Dunaújváros. Odvážne fotografie zverejnil maďarský denník. Pornoučiteľka jazdí so svojou šou po rôznych mestách a inkasuje za ňu až 166 eur. Učiteľka v rámci svojej šou používa umelé penisy a iné hračky. „Bol som na tej party. Ta dáma sa chovala ako profesionálka. Pokiaľ dobre viem, svoje služby nikde oficiálne neinzeruje. Jej telefónne číslo si záujemcovia podávajú z ruky do ruky. Sama sa nám nakoniec priznala, že pracuje ako riaditeľka základnej školy,“ povedal mladý muž. Asociácia pedagógov sa rozhodla prípad riadne prešetriť. To, že ide o riaditeľku školy, potvrdil aj jeden z jej kolegov. „Táto žena sa skutočne podobá na moju kolegyňu,“ prezradil učiteľ. Blondínka ale tvrdí, že to, čo robí vo svojom voľnom čase, je len jej vec a že ide o fotomontáž.
Fórum maďarských poslancov z Karpatskej kotliny považuje slovenské požiadavky na zmenu niektorých dokumentov tohto fóra za neodôvodnené, zároveň vyjadruje obavy v súvislosti s návrhom slovenského zákona o štátnom jazyku. Stály výbor fóra zasadal dnes v Budapešti. Stály výbor Fóra maďarských poslancov z Karpatskej kotliny mal pripraviť agendu pre plenárne zasadanie tohto fóra, ktoré bude v septembri. Až toto vrcholné grémium rozhodne konkrétne o projektoch, ktoré sa týkajú rozvoja prihraničnej infraštruktúry, hospodárskej spolupráce medzi susednými regiónmi, ale aj otázok kultúry či používania maďarčiny ako menšinového jazyka. Stanovisko vydané z dnešného zasadania považuje za dôležité konštatovať hneď na úvod, že Fórum je konzultatívnou inštitúciou maďarského parlamentu a predkladá návrhy, ktoré rešpektujú suverenitu iných štátov a medzinárodné právne normy, a môžu znamenať riešenie jestvujúcich menšinových problémov prísne v rámci súčasných štátnych hraníc. Člen stáleho výboru Fóra a predseda zahraničného a krajanského výboru parlamentu Zsolt Németh, ktorý za účastníkov zasadania informoval novinárov, na našu otázku v tejto súvislosti konštatoval: „Celkom ani nechápeme výhrady a útoky, ktoré sa na nás zosypú z času na čas zo Slovenska a tešíme sa, že z iných krajín takéto výhrady nedostávame v súvislosti s Fórom.” Takisto Zsolt Németh informoval aj o obavách, ktoré dostali priestor na zasadaní ohľadne slovenského zákona o štátnom jazyku: „Zdá sa nám, že tento zákon nie je v súlade ani s medzinárodnými záväzkami Slovenska, ani so základnými právami a záujmami maďarskej menšiny na Slovensku, preto je neprijateľná jeho súčasná verzia. Tento zákon nechráni slovenský jazyk, ale diskriminuje maďarský jazyk.” Na dnešnom zasadaní stáleho výboru prijali konkrétne rozhodnutie o tom, aby začala prácu európska kancelária maďarských národných menšín v Bruseli.
Hádzanári Slovenska si nevybojovali postup na majstrovstvá Európy, ktoré sa v roku 2010 uskutočnia v Rakúsku. Slováci podľahli v nedeľňajšom rozhodujúcom stretnutí v Hlohovci Maďarsku 19:30 (6:17) a v tabuľke 4. kvalifikačnej skupiny obsadili so ziskom 8 bodov nepostupovú 3. priečku, zatiaľ čo Maďari na 2. mieste nazbierali 12 bodov. Zverenci trénera Zoltána Heistera nezvládli I. polčas zápasu, v ktorom bezpodmienečne potrebovali na predstihnutie maďarského súpera bodovať naplno. Po zmene strán sa pokúsili o nemožné, ale 11-gólové manko nezlikvidovali a vysokou prehrou prišli o tretiu účasť na kontinentálnom šampionáte v rade (na predchádzajúcich dvoch ME 2006 a 2008 skončili na poslednej 16. pozícii). V celkovej vzájomnej bilancii sú na tom lepšie Maďari, ktorí z 23 stretnutí 14 vyhrali, 4 remizovali a 5 prehrali. Navyše, v treťom tohtoročnom meraní síl sa im podarilo ukončiť sériu duelov bez víťazstva nad tímom SR. V druhom nedeľňajšom stretnutí 4. skupiny potvrdili Chorváti ako úradujúci vicemajstri sveta svoje prvenstvo v tabuľke, keď v Komotini zdolali domáce Grécko 29:24 (14:13). Reprezentanti Chorvátska a Maďarska spoznajú svojich súperov v základnej skupine na záverečnom turnaji ME 2010 už najbližšiu stredu, keď je v historickej budove „Museum Lichtenstein” vo Viedni na programe žrebe.
Výsledky kvalifikácia na ME mužov 2010, 4. skupina:
HLOHOVEC
Slovensko - Maďarsko 19:30 (6:17)
Zostavy a góly:
Slovensko: R. Štochl, Paul - Petro 3, Kopčo, Ivanov 1, T. Straňovský, M. Straňovský 2, Kleis 1, T. Urban 2, D. Valo 2, Cs. Szücs ml. 1, F. Šulc ml. 2, Nižnan 2, Pekár 3
Maďarsko: Fazekas, Puljezevics - T. Iváncsik 5, G. Iváncsik 3, Rosta, Zubai 2, Schuch, Mocsai, L. Nagy 5, Laluska, Császár 4/1, Eklemovics 7, Ilyés 4, K. Nagy
Pok. hody: 1/0 - 2/1, vylúčení: 4 - 7, rozhodovali: Nielsen a Lorentzen (obaja Dán.), 1600 divákov (vypredané)
Úvod sa niesol v znamení slovenskej smoly, keď až tri strelecké pokusy domácich hráčov skončili na konštrukcii maďarskej bránky. Navyše, Kleis v 5. min nepremenil pokutový hod. Zverenci trénera Heistera sa gólu dočkali až v 7. min, keď sa z krídla presadil M. Straňovský (1:3). Potom nevyužili na konci prvej desaťminútovky šancu vyrovnať na 4:4. Hostia ťažiaci z efektivity v útoku, kvalitnej pohyblivej obrany a vynikajúceho brankára Fazekasa si postupne začali budovať náskok, ktorý v 18. min narástol až na 11:4. Deväťminútový úsek bez presného zásahu v maďarskej sieti vzápätí ukončil D. Valo (5:11). Gólostroj v pohode hrajúcich Maďarov nezastavili zmeny v domácej zostave a ani oddychový čas. V 28. min svietil na ukazovateli z pohľadu tímu SR hrozivý stav 6:16. A to ešte nebolo všetko, keďže hostia pridali ďalší gól a na polčasovú prestávku odchádzali s rezultátom, o ktorom sa im pred zápasom zrejme ani nesnívalo (17:6).
Slováci nastúpili po zmene strán ako vymenení. Za osem minút sa dotiahli na 11:18, Paul chytil sedmičku G. Iváncsikovi. Následne však vlastnú presilovku domáci nevyužili na ďalšie zníženie náskoku súpera. Ten situáciu ustál a v 44. min išiel do vedenia 21:12. Maďari v zostávajúcej štvrťhodine duel nevypustili, v 53. min vyhrávali už 27:14 a záver kvalifikácie mohli dohrať pokojne a s istotou postupu na ME. Z Hlohovca si napokon odvážajú cenné a až nečakane hladké víťazstvo 30:19.
Konečná tabuľka 4. skupiny:
1. Chorvátsko 8 7 0 1 252:180 14 - postup na ME 2010
2. Maďarsko 8 6 0 2 241:179 12 - postup na ME 2010
----------------------------------------------------
3. Slovensko 8 4 0 4 214:215 8
4. Grécko 8 3 0 5 199:223 6
5. Fínsko 8 0 0 8 159:268 0
Päť percent. Presne na toľko odhadoval šance svojich hráčov postúpiť na majstrovstvá Európy reprezentačný tréner hádzanárov Zoltán Heister po ich marcovej prehre s Chorvátskom. Slováci však minulý týždeň vyhrali v Maďarsku. Nečakane, senzačne (30:29). A šanca na postup rapídne narástla. „Zvýšila sa na 40 percent. Maďari sú i tak favoritom,” vyhlásil Heister po skvelom výsledku v Maďarsku. Slovákov v nedeľu čaká s Maďarmi domáca odveta v Hlohovci. Posledný a rozhodujúci zápas kvalifikácie. Ak vyhrajú, postúpia na európsky šampionát v Rakúsku 2010. Maďarom stačí i remíza. Na majstrovstvá Európy by Slováci postúpili už tretíkrát v rade. Bude to poriadny nervák. „Postúpi ten, kto nepodľahne atmosfére a rozhodne psychická odolnosť. Verím, že nám publikum v Hlohovci nezviaže ruky ako proti Chorvátom, proti ktorým sme hrali v kŕči, ale že nás poženie dopredu,” povedal Heister. Hala v Hlohovci bola už od utorka vypredaná. Lístky za osem eur sa ihneď minuli. Zápas je rizikový. Vzhľadom na bezpečnosť sa nepredávali lístky na státie. Kapacita bola znížená o 300 miest. Fanúšikovia Maďarov budú mať vyhradený sektor (160 miest) a samostatný prístup. Ich odchod i príchod bude monitorovaný. Zápas má špecifický náboj. V maďarských kluboch pôsobia viacerí Slováci. Brankári Richard Štochl, Teodor Paul, pivot Michal Kopčo i krídlo Marián Kleis. V nasledujúcej sezóne bude hrať v maďarskej lige i slovenský majster Tatran Prešov. Maďari sú hádzanárskou veľmocou. Na januárových majstrovstvách sveta boli šiesti. Vo svete majú podobné renomé ako Nemci vo futbale. Najväčšou hviezdou tímu je László Nagy, 209 cm vysoký a 116 kg vážiaci hráč FC Barcelona, jedného z najlepších mužstiev na svete. Maďarský obor strelil Slovákom naposledy 9 gólov. V Maďarsku má hádzaná podobnú prestíž ako hokej na Slovensku. „Spolu s futbalom je hádzaná najpopulárnejším športom. Okolo nej sa točí veľká reklama i sponzori. Do hádzanej ide veľa peňazí,” tvrdí brankár slovenskej reprezentácie Richard Štochl, ktorý pôsobí v Maďarsku už osem rokov. Špičkoví hráči majú v Maďarsku postavenie celebrít, ako hokejisti na Slovensku. „Popularita hádzanej je neporovnateľne väčšia ako u nás. Hádzanári sú na titulkách športových strán,” vravel Slovák Michal Kopčo, ktorý je hráčom maďarského Dunaferru. „Bude to veľmi ťažké. Ako finále Ligy majstrov. Doma som Maďarov nepoznával, akoby sa im nechcelo, ale zajtra pôjdu do všetkého,” uzavrel Kopčo. Počas majstrovstiev sveta spôsobili Slováci renesanciu hádzanej. Výsledkami i hrou sfanatizovali hokejovo-futbalový národ. Podarí sa im to opäť? Zápas sa začína o 16.00 h v hlohovskej hale. Vysiela ho Trojka.
Takmer všetko dobré, čo zažila ekonomika južného Slovenska, sa stalo pred rozpadom rakúsko-uhorskej monarchie. Vtedy naposledy sa niekto regiónom zaoberal ako hospodárskym územím. V snahe nahrádzať poľnohospodárstvo priemyslom videli kráľovskí stratégovia pomerne ďaleko do budúcnosti. Od tých čias je kus Slovenska od Šamorína po Rožňavu v podstate príťaž pre každý štát, do ktorého patrí. O čo menej sa politici starajú, aby sa južné Slovensko rozvíjalo, o to viac emócií k nemu viažu. To umožňuje politikom maďarských strán, aby vytiahli požiadavku autonómie. Obvykle v snahe získať niečo „pre svojich voličov“. Žiaľ, požiadavky Strany maďarskej koalície (SMK) sa aj počas ôsmich rokov vo vláde obmedzovali najmä na školské bazény, podporu folklórnych tradícií a kultúrne spolky. Lebo najlepšie demonštrovali podporu pre maďarskú menšinu. V skutočnosti výlučne národnostná politika SMK regiónu škodí, a hneď dvakrát. Po prvé, absentuje v nej ekonomický prvok. Ak podpredseda strany Miklós Duray priznáva, že južnému Slovensku nepomohlo ani osem rokov strany vo vláde, nie je jasné, aký cieľ vlastne SMK má. Druhý prvok medvedej služby regiónu je vážnejší. Napriek rozumným slovám z kuloárov je samotného M. Duraya počuť najmä vo verbálnych provokáciách. Tie umožňujú oponentom hrať na emocionálnu strunu. A pod pláštikom „nenechajme to na Maďarov“ z pozície vo vláde stvárať, čo si zmyslia. S podporou málo informovaných más. Ak aj časť maďarských politikov hovorí o stavaní mosta, vyzerá to ako taktická kľučka. S vyzývavo vystrčenou červeno-bielo-zelenou trikolórou všetci konzervujú stav, keď centrálnu vládu nezaujíma, či sa ľuďom na južnom Slovensku žije dobre. Ľudí na juhu to - ako potvrdzujú prieskumy - zaujíma dramaticky viac než autonómia, ktorá je naozaj iba mobilizačné heslo. Rozvoju by viac pomohlo, keby niekto dôsledne upozorňoval, že ekonomický problém má celý juh krajiny. Lenže na to je domáca politika hlboko v pasci, do ktorej sa sama dostala. Na strane väčšinového národa by sa museli chopiť značky Slovensko iní politici ako primitívne vypočítavý Ján Slota a prefíkaný Robert Fico. A keby sa nacionalistickej agendy v rozumnej miere vzdala SMK (a čokoľvek, čo vznikne okolo odídenca Bélu Bugára), politicky by riskovala. Lebo jej voliči by rýchlo prišli na to, že žiadnu inú agendu strana nemá.
Pätnásť okresov lemujúcich hranice s Maďarskom sa od zvyšku Slovenska nelíši len politickou orientáciou a nadpriemerným zastúpením menšinového obyvateľstva. Južné Slovensko je príkladom regionálneho zaostávania, ktoré centrálna vláda na rozdiel od severu krajiny nerieši. Bývalá ministerka práce a exposlankyňa SDKÚ-DS Iveta Radičová mala byť tromfom parlamentnej opozície v boji o Grasalkovičov palác. Keď v prvom kole zvíťazil úradujúci prezident Ivan Gašparovič, od jeho vyzývateľky ho delil oveľa menší rozdiel, ako predpovedali prieskumy. Dráma sa nakoniec nekonala. Slovenská národná strana v inzerátoch v regionálnych novinách varovala, že I. Radičová sa chystá podporiť autonómiu južného Slovenska. A vyzvala „roduverných“ Slovákov na účasť vo voľbách, inak vraj o prezidentovi Slovenska rozhodnú Maďari. Tí sa obvykle držia odporúčaní svojej „národnej“ strany, ktorá drukovala kandidátke SDKÚ. Maďarská karta zabrala. K urnám prišlo o osem percent viac voličov a I. Gašparovič vyhral s ešte väčším rozdielom ako v prvom kole. Podpora juhu na zmenu v prezidentskom paláci nestačila. No pätnásť okresov lemujúcich hranice s Maďarskom sa od zvyšku Slovenska nelíši len politickou orientáciou a nadpriemerným zastúpením menšinového obyvateľstva. Južné Slovensko je tiež príkladom regionálneho zaostávania, ktoré centrálna vláda na rozdiel od severu krajiny nerieši. Príklad rozdielu medzi slovenským severom a juhom poskytuje štúdia Rozvojového programu OSN z roku 2002. Tá vypátrala, že priemerná dĺžka života v krajine je najnižšia v regiónoch východne od Dunajskej Stredy. Dôvod: početnejšie zastúpenie mužov so základným vzdelaním, ktorí majú blízko k nezdravému životnému štýlu. No na tomto príklade sa diskrepancie len začínajú. Významné rozdiely sa ukazujú napríklad v miere nezamestnanosti. Vo volebnom roku 1998 bolo v celej republike bez práce takmer dvanásť percent obyvateľov. Priemer pätnástich južných okresov bol o desať percent vyšší. Osem rokov vlády Mikuláša Dzurindu, v ktorej mala zastúpenie aj Strana maďarskej koalície (SMK), zmenšilo túto priepasť na dve percentá (2006). No vlani rozdiel opäť narástol na štyri percentá a okresy Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava dlhodobo vládnu štatistikám nezamestnanosti. Súvisí to s extrémne slabým výskytom priemyslu v juhoslovenskom páse. Z podnikov z prednovembrových čias v ňom ostala len hŕstka a noví investori sa tam usádzali tiež iba zriedka. To, že celú dekádu v miere nezamestnanosti nevytŕčal, spôsobil ekonomický boom na severe Maďarska a neexistujúca jazyková bariéra. Za Dunaj pendlovali najmä ľudia zo západu južného Slovenska. Prácu našli v Audi pri Győri, Philipse v Székesfehérvári, Nokii a Foxconne v Komárome či Suzuki a Sanyo pri Ostrihome. V rastových časoch firmy slovenských Maďarov ochotne zamestnávali. A pri aktuálnom útlme výroby ich ako prvých zaradili na zoznamy prepúšťaných. Odpoveď na otázku, prečo sa Nokia či Suzuki usadili za Dunajom, tkvie najmä v kvalite cestnej infraštruktúry. Juh Slovenska so 150 kilometrami rýchlostných ciest - napriek menej členitému terénu - výrazne zaostáva za severom krajiny, kde je v prevádzke 284 kilometrov diaľnice D1. A zmena sa nečrtá. V situácii, keď nie je známy termín finalizácie diaľničného prepojenia Bratislavy a Košíc cez Žilinu, hovoriť o horizonte dokončenia južnej trasy ani nemá význam. To, že absencia cestných tepien, na ktorých popoludňajšia špička nevytvorí neprejazdné zápchy, vplýva na rozhodovanie investorov, vidieť na tom, že ich pozornosť sa na juhu dosiaľ - až na výnimky - upriamovala nanajvýš po Nitru. Ako ilustruje súhrnná štatistika Národnej banky Slovenska, Nitriansky kraj mal koncom roka 2007 tretí najnižší prílev zahraničných investícií. Zhruba polovicu toho čo Žilinský, pričom väčšinu investícií do Nitry a blízkeho okolia pritiahla televízna megafabrika Sony. Ostrovčekom, hoci s menšími a stredne veľkými investíciami, je priemyselný park v Leviciach. Tým zaujímavejšie fabriky, možno ešte s výnimkou Osramu v Nových Zámkoch a topánkarne v Komárne, končia. Podobne je na tom trnavský región, hoci vďaka projektom v jeho metropole a okolí je slovenskou PZI dvojkou. Ak je Galanta, kde má kórejský Samsung základňu západoslovenského LCD klastra, jediné „polomaďarské“ mesto bez problémov so zamestnanosťou, tak pre veľmi pragmatický prístup samosprávy. „A trvale dobrú spoluprácu s vládou,“ objasňuje primátor mesta Alexander Mézeš. Iste, hypotéza o rozdelení Slovenska na vyspelejší sever a zaostalejší juh má jednu slabinu. Čo sa týka nezamestnanosti, podmienok na podnikanie a prílevu zahraničných investícií, je na tom rovnako zle celý východ krajiny. No silné zastúpenie občanov maďarskej národnosti robí z juhu homogénny celok, ktorý si podľa tamojších politikov vyžaduje osobitný prístup. Súčasný hospodársky vývoj juhoslovenského regiónu je v kontraste s obdobím pred rokom 1918, keď bolo územie dnešného Slovenska súčasťou Rakúsko-Uhorska. Železničná sieť sa budovala vertikálne, z juhu na sever, prekážkou neboli ani prirodzené hranice, ako napríklad rieka Ipeľ. Za C.K. monarchie ju preklenovalo 47 mostov. Dvadsiateho prvého storočia sa dožilo sedem. Dnes chudobné regióny Gemer a Novohrad patrili pred 1. svetovou vojnou k vyspelejším častiam monarchie so silným zastúpením priemyselnej výroby. V Lučenci žilo v roku 1910 jedenásťtisíc ľudí, z ktorých takmer tretina pracovala v priemysle. „To bol pomer ako v anglickom Birminghame,“ hovorí lučenecký rodák a podpredseda SMK Miklós Duray (nezriedka označovaný ako protipól Jána Slotu z SNS). V súčasnosti v jedinej väčšej novohradskej fabrike - firme Johnson Control - pracuje len okolo tristo zamestnancov. Dobré predpoklady na rozvoj priemyslu v Gemeri poskytli bohaté ložiská železnej rudy. Železiarstvo tam zažilo najväčší rozmach v 19. storočí. Rimavsko-muránska železiarska spoločnosť s ročnou produkciou 20-tisíc ton železa (1880) sa po zlúčení so Salgótarjánskou rafinériou železa stala najväčším bansko-hutníckym koncernom v Uhorsku, ktorý zamestnával 15-tisíc ľudí. Známa bola i lučenecká smaltovňa a textilka v neďalekej Opatovej. V rukách medzinárodných firiem cez sprostredkovateľské budapeštianske banky fungovala huta v Krompachoch. Z iniciatívy štátu vznikli koncom 19. storočia lodenice v Komárne, ktoré neskôr rozvíjali české Škodove závody. Rakúsko-uhorská monarchia juh dnešného Slovenska rozvíjala cielene. Tamojší priemysel podporovala značnými dotáciami. Ktoré šli napríklad na inak takmer neúnosne drahú dopravu tovarov po železnici, vysvetľuje Ľudovít Hallon z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Koniec prvej svetovej vojny spôsobil rozdelenie prirodzených regiónov pozdĺž dnešnej hranice s Maďarskom na dve časti, ktoré sa zrazu stali perifériami nových štátov. Reálne znamenal rozpad monarchie koniec priemyselnej sily južného Slovenska, konštatuje Ľ. Hallon. Časť priemyslu zrušili priamo jeho medzinárodní majitelia (keďže Budapešť dávala pozor, aby boli podniky v maďarských rukách). Zvyšok padol za obeť odrezaniu od dotácií. „Keď Maďarsko prišlo o možnosť zásobovať Československo poľnohospodárskymi produktmi, na oplátku prestalo nakupovať od svojich bývalých fabrík, napríklad textil,“ dodáva Ľ. Hallon. Novohradu aj Gemeru sa z malej časti podarilo udržať priemyselný charakter až do pádu komunizmu. A západná časť južného Slovenska zasa fungovala ako zásobáreň poľnohospodárskych produktov. No M. Duray tvrdí, že viditeľne nerovnaký prístup k národnostne zmiešaným územiam mal štát už v časoch centrálneho plánovania: „V 70. a 80. rokoch boli investície štátu do území obývaných Maďarmi, Ukrajincami a Rusínmi nižšie ako do regiónov na severe Slovenska.“ Citeľné zaostávanie južných regiónov prišlo s pádom totalitného režimu. V roku 1992 sa nezamestnanosť v okresoch s aspoň desaťpercentným podielom Maďarov vyšplhala na pätnásť percent, celoslovenský priemer bol o tri a pol percenta nižší. Čo je kľúčový faktor zaostávania a zároveň základný predpoklad rozmachu juhoslovenských okresov? „Diaľnica chýba na juhu aj na východe,“ reaguje riaditeľ think-tanku INEKO Eugen Jurzyca. Problémy podľa neho pretrvajú, kým sa politici budú vyjadrovať o slovenských Maďaroch emocionálne a populisticky. Inými slovami, otázka postavenia obyvateľov Slovenska maďarskej národnosti sa po nežnej revolúcii nikdy neriešila z pohľadu ich ekonomickej situácie. Ale predovšetkým z pohľadu možností uplatnenia národnostných práv. Šanca na rozumnú dohodu sa naskytla po voľbách v roku 1998, keď sa SMK dostala do vlády. Prieskum Inštitútu pre verejné otázky v roku 2001 ukázal, že Maďari boli po študentoch a živnostníkoch najspokojnejšou spoločenskou vrstvou, u ktorej sa očakávania pred voľbami stretli s realitou. Nekonfrontačná spoločenská atmosféra v spojení s ekonomickými reformami priniesla južnému Slovensku ovocie v podobe rastu zamestnanosti, predovšetkým na západ od Komárna. No nebol to výsledok ucelenej koncepcie regionálneho rozvoja, čo sa prejavilo na zaostávaní „maďarských“ okresov na strednom a východnom Slovensku, kde sa nezamestnanosť stále držala vyše desať percent nad celoslovenským priemerom. Strašiak autonómie vyľakal aj vládu Mikuláša Dzurindu. Tá odmietla koncept SMK na nové územnosprávne členenie krajiny s tromi župami na juhu Slovenska. Z vízie dvanástich krajov ostal mečiarovský model s ôsmimi vyššími územnými celkami. V nich sa regióny s maďarským obyvateľstvom ocitli opäť na periférii. SMK vtedy pohrozila odchodom z vlády, no nakoniec si vybrala cestu drobných ústupkov. Tá sa však nepáčila voličom. Strana vo voľbách v roku 2002 stratila takmer 14-tisíc hlasov. V politike SMK sa čoraz viac začala prejavovať sila sivých eminencií v pozadí strany. Ambiciózny plán Ivana Mikloša z roku 2005 skresať 102 daňových úradov na osem podľa informácií TRENDU narazil na odpor vplyvných podnikateľov z južných okresov. Tí mali na malých daňových úradoch vybudované nadštandardné vzťahy, vďaka ktorým ušetrili každý rok nemalé sumy. „Vláda premrhala osem rokov, keď mohla získať obyvateľov južných okresov na svoju stranu, aby sa cítili integrálnou súčasťou štátu,“ tvrdí historik Slovenskej akadémie vied Miroslav Michela. Šancu naopak využila Slovenská národná strana, ktorá sa so sloganmi typu „Sme Slováci - Slovákom slovenskú vládu“ po ôsmich rokoch vrátila do vlády. A s ňou aj hra maďarskou kartou a pocit obyvateľov južných regiónov, že sa znova ocitli na okraji záujmu štátu. Dôvody na pocit vylúčenia sú dnes oveľa vážnejšie ako vyhlásenia lídra SNS. Napríklad eurofondy: na uplatňovanie dvojakého metra sa okrem škôl s vyučovacím jazykom maďarským sťažujú aj juhoslovenskí farmári. Sľub premiéra Roberta Fica zmenšovať regionálne rozdiely sa zatiaľ prejavil len v podobe výjazdových zasadnutí vlády, aj to mimo južných okresov, a nápade ministra školstva uvádzať v maďarských učebniciach slovenské zemepisné názvy. Ľudia bez práce by nemali čakať ani príchod nových investorov - je kríza a rýchlostná cesta R1 z Nitry do Banskej Bystrice sa má dokončiť najskôr v roku 2012. O pokračovaní v úseku Zvolen - Rožňava - Košice sa ani nehovorí. Vecnej diskusii bránia uznesenia Národnej rady SR - napríklad k účasti poslancov SMK na Fóre Karpatskej kotliny či naposledy k vystúpeniu šéfa Fideszu Viktora Orbána. No ani sama SMK nemá ucelenú koncepciu zmien v územnosprávnom členení. Svoju predstavu otvorene prezentuje iba M. Duray. Ako tvrdí, nerád používa slovo autonómia, lebo obyvatelia Slovenska k nemu majú predsudky: „Vrátane Maďarov.“ Podpredseda SMK hovorí o personálnej - kultúrnej - autonómii, kde sa osobitné práva (samospráva v školstve a kultúre) prisudzujú príslušníkom národnostnej skupiny, nie obyvateľom územia. Pripúšťa, že takýto model nezaručuje zlepšenie ekonomického vývoja južného Slovenska. Ekonóm E. Jurzyca autonómii ako všelieku proti zaostávaniu juhu nedôveruje. „Najmä v ekonómii platí, že budúcnosť neuvidíme v spätnom zrkadle. Riešenie problémov aktuálnych pred sto či dvesto rokmi metódami, ktoré boli vtedy možno efektívne, je veľmi nákladné,“ hovorí. A opakuje, že viac by pomohli zodpovední, nepopulistickí politici na oboch stranách: „No v súčasnosti je u nás aj v Maďarsku dopyt práve po takých.“ Maďarský historik István Kollai si myslí, že Slováci nerobia dobre, ak z témy autonómie robia tabu: „Autonómia je v Európe široko využívané riešenie.“ K slovu sa tak dostávajú jednotlivci ako Pál Cséfalvay z Dunajskej Stredy. Jeho občianske združenie za autonómiu Harmónia AT (založil ho vo februári) chce za dva roky získať aspoň tritisíc členov a tlačiť na SMK, aby sa témy autonómie juhu ujala. Lídri SMK, ktorí podľa P. Cséfalvaya jeho združenie neoficiálne podporujú, od podobných iniciatív dávajú ruky preč. V súčasnosti ich viac ako problémy južného Slovenska trápi rozdelenie strany. „Autonómia pre nich vždy bola najmä mobilizačné heslo,“ mieni M. Michela. S dodatkom, že to isté sa vzťahuje aj na slovenské politické strany. Plánom P. Cséfalvaya okrem nezáujmu SMK stojí v ceste aj ministerstvo vnútra. V polovici mája aktivistu písomne vyzvalo, aby činnosť združenia ukončil: „Právo na sebaurčenie je prirodzené právo národov. Na území SR žije iba jeden národ a tým je národ slovenský.“ Kolotoč emócií, ktoré bránia ekonomickému rozmachu južného Slovenska, sa točí ďalej.
Väčšina okresov južného Slovenska je už dlhé roky ekonomicky izolovaná od zvyšku republiky. Nik, vrátane predstaviteľov SMK počas dvoch období vo vláde, na tom nedokázal nič zmeniť. „Maďarské“ regióny sú v krajine stále na okraji záujmu. Individuálne úspechy alebo hoci len dočasné zlepšenia v pár mestách a obciach to iba potvrdzujú. Autonómia sa v ústach slovenských politikov objavila v 90. rokoch. V súvislosti s požiadavkami územného osamostatnenia, prednesenými niektorými predstaviteľmi maďarskej menšiny. A tiež v súvislosti s udalosťami z konca 30. rokov minulého storočia, keď ju Slovensko žiadalo v rámci prvého Československa, čo neskôr štátna propaganda vykreslila ako začiatok rozpadu štátu a nástupu fašizmu, hovorí politológ Martin Klus z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Myšlienku územnej autonómie považujú odborníci aj politici, ktorých TREND oslovil, za prakticky nerealizovateľnú. Napriek tomu sa už dlhšie, raz s väčšou, inokedy menšou intenzitou, používa ako politický komunikačný kváziargument v hre s takzvanou maďarskou kartou. Politici SMK sa pritom autonómie na konci 90. rokov takmer vzdali. Dostali sa na dve volebné obdobia do vládnej koalície. Ako zástupcovia dovtedy ostrakizovanej menšiny mohli osem rokov reálne ovplyvňovať politické dianie, komentuje M. Klus. A dostali šancu získať pre svojich voličov niektoré výhody „privilegovanej menšiny“. Príkladom bol rozvoj kultúrnej oblasti, jedným z vrcholov vznik „maďarskej“ Selyeho univerzity v Komárne. Aj keď to politici SMK presadzovali ako úspech, v ekonomickom rozvoji regiónov obývaných Maďarmi dokázali veľmi málo. V podstate len v podpore pre poľnohospodárskych podnikateľov a projekty v cestovnom ruchu. A aj to len pre spriaznených podnikateľov, smeruje výčitku do vlastných radov podpredseda SMK Miklós Duray: „V Trnavskom kraji to ide. Na juhu Nitrianskeho kraja to nešlo ani v čase, keď mala SMK väčšinu medzi poslancami samosprávneho kraja.“ Citeľne ostrejšie formuluje hodnotenie primátor Galanty Alexander Mézeš. Pýta sa, čo maďarská strana urobila pre rozvoj južného Slovenska: „Teda nad rámec kultúrnych prínosov menšine. Aby sa ľuďom dobre žilo, musia mať predovšetkým prácu.“ Ešte koncom milénia 2000 bola Galanta v katastrofálnom stave. Aj keď sa do miest v blízkosti diaľnice darilo lákať investorov, v Galante evidovali 25-percentnú nezamestnanosť. Po útlme výroby tradičných podnikov v meste, ako bola strojárska TOS či nábytkárske závody, panovala v meste hlboká skepsa. „Ráno, keď som šiel po meste, som ledva stretol niekoho, kto sa poberal do práce, a popoludní zasa nik z práce neprichádzal,“ opisuje neradostné skúsenosti. A potom v susednom Maďarsku manažéri kórejského Samsungu zistili, že tamojšia fabrika dosiahla limit rastu, a začali sa obzerať po vhodnej lokalite pre novú. Siahli do susedného regiónu a najskôr poslali kórejsko-maďarských prieskumníkov do veľkého mesta. „No v Trnave im po maďarsky nerozumeli, a tak prijali naše pozvanie,“ spomína A. Mézeš. Mali už v tom čase rozbehnutú spoluprácu s dodávateľom Samsungu, maďarským Jasplastikom. Samsungu ponúkli haly bývalých nábytkárskych závodov a ten ponuku prijal. V nasledujúcich rokoch Samsung letel s tržbami raketovo hore a okolo neho vznikol celý klaster LCD televízneho priemyslu. Samsung v Galante dosiaľ preinvestoval 230 miliónov eur, ostatné firmy pridali ďalšiu stovku. Zamestnávajú tisícky ľudí a niektoré z nich aj v ťažších časoch prijímajú nových. A. Mézeš netají, že celé sa to podarilo s asistenciou vlády, ktorej bola SMK súčasťou: „No rovnako sa nám darí spolupracovať s terajšou vládou.“ Ako dôkaz prikladá pokračujúce úspechy mesta v čerpaní prostriedkov z európskych fondov, získalo ich už za vyše 130 miliónov eur. Rozvoj sa v Galante nezastavil ani teraz, keď podniky pribrzdili investície. Pomohla tomu ďalšia iniciatíva mesta v turizme. V Galante vyrástol ako výsledok investícií za osem miliónov eur aquapark a nový hotel, pričom projekt hovorí aj o golfovom ihrisku. Primátor si pochvaľuje, že vlani prišlo do Galanty tristotisíc turistov. Zároveň však opakuje otázku, prečo je galantský úspech taký ojedinelý: „Majú sa komunálni politici natoľko spoliehať na veľkú politiku? Asi by im trochu pragmatizmu nezaškodilo.“ Zdanie vyriešených ekonomických problémov dávala v nedávnej dobe klesajúca nezamestnanosť. No nebol za tým žiadny rozvoj. To len tisíce ľudí z juhu Slovenska našli prácu tam, kde im ju núkali a rozumeli reči - vo fabrikách blízko hraníc na maďarskej strane. Inak to nebolo ani v Kravanoch nad Dunajom. Donedávna pracovalo 90 percent práceschopného obyvateľstva najmä v trojici veľkých firiem, sídliacich za Dunajom: Nokia, Suzuki a Sanyo. „V obci to bolo vidieť, už podľa množstva domov s novými strechami,“ spomína starosta Gabriel Duka. No prišla kríza a v obci so 762 obyvateľmi, v ktorej bývalo osem, deväť nezamestnaných, ich je zrazu päťdesiat. „Tragédia je, že nemajú alternatívu,“ mieni G. Duka. V obci mnoho iných možností zamestnať sa nie je. Napríklad kedysi tradičné pestovanie ovocia a zeleniny sa vytratilo, v konkurencii hypermerketov bolo nekonkurencieschopné. Kravany majú podľa starostu tri silné stránky: obyvateľov, zásoby pitnej vody a polohu. Posledné dve do veľkej miery zosobňujú situáciu obcí a miest na južnom Slovensku. Pitná voda je pre Žitný ostrov konkurenčnou výhodou, ktorá sa zatiaľ príliš neráta. No zásoby desiatich miliárd kubických metrov kvalitnej pitnej vody, najväčšie v strednej Európe, ju robia zaujímavú. Tak aj Kravany donedávna, pred zavedením diaľkovodu z Gabčíkova zásobovali pitnou vodou nielen okolité obce, ale aj neďaleké Štúrovo. Turisticky atraktívnu polohu pri Dunaji chcú Kravany viac využívať v turizme. Pripravujú rozvojový projekt na revitalizáciu. Jeho súčasťou je úprava priestranstiev a vytvorenie zaujímavých miest pre turistov. Najmä pre čoraz viac využívanú cyklotrasu pozdĺž Dunaja. Kravany získali tiež grant Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry na projekt moderného verejného osvetlenia. Z konferencie pred pár rokmi si G. Duka doniesol nielen nové nápady, ale aj vizitky zástupcov firmy, ktorá zaviedla dynamický model osvetlenia nórskeho Osla. Časť peňazí sa obci podarilo získať cez nórsky finančný mechanizmus. Projekt osvetlenia ako referenciu v strednej Európe za výhodnejších podmienok pripraví fínska architektonická kancelária. Rozvojové impulzy pre región starosta G. Duka necíti. A ako dodáva, necítil ich ani v čase, keď bola SMK vo vláde. Na druhej strane, na úrovni osobných kontaktov dokážu politici s väzbou k regiónu pomôcť, aj keď sedia v opozícii. Vlani v lete, keď sa obec rozhodla zriadiť prievoz cez Dunaj, kúpila vyradený motorový čln pohraničnej stráže. Po prvej jazde na druhý breh ho pri protiľahlej obci Lábatlan pokutovali maďarskí strážcovia hraníc s odôvodnením, že má na voľné používanie príliš silné motory. Incident sa opakoval, do hry vstúpila pokuta, a tak obec po desiatich dňoch prievoz zrušila. G. Duka sa obrátil s prosbou o pomoc na predsedu Republikovej rady SMK Ivána Farkasa, rodáka zo susednej obce. Po angažovaní sa slovenskej a maďarskej polície cez medzinárodné diplomatické cesty schválila v septembri slovenská vláda dodatok k medzinárodnej slovensko-maďarskej zmluve o spolupráci. Súhlasom Maďarov v ňom pre úsek medzi Kravanmi a Lábatlanom povolila aj prevádzku „nadpredpisového“ člna.
Južné Tirolsko ležiace vo východnej časti talianskych Álp bolo v minulosti integrálnou súčasťou širšieho regiónu Tirolsko. Koniec 1. svetovej vojny znamenal jeho rozdelenie na dve časti. Územie s rozlohou približne 7 400 štvorcových kilometrov pripadlo Taliansku. V tom čase 93 percent jeho obyvateľov hovorilo po nemecky. Následná italianizácia Južného Tirolska (zákaz prisťahovalectva nemecky hovoriacich ľudí, zákaz používania historického názvu územia, zrušenie tirolských peňažných ústavov) spôsobila, že v roku 1961 v regióne hovorilo po nemecky už len 62 percent obyvateľov. Nespokojní Tirolčania, ktorí ostali súčasťou Talianska aj po skončení druhej svetovej vojny, sa prostredníctvom strany Südtiroler Volkspartei (SVP) zúčastnili na Parížskej mierovej konferencii. Mierovou zmluvou medzi Talianskom a Rakúskom im bola prisľúbená samospráva a právo na vyučovanie v materinskom jazyku. „Tým sa podarilo otázku Južného Tirolska definovať ako medzinárodný problém a vystaviť ju medzinárodným zárukám,“ tvrdí vo svojej štúdii Iva Jaburová z Ekonomickej univerzity v Bratislave. Napriek čiastočnej autonómii regiónu Trentino-Alto Adige jeho italianizácia pokračovala aj v 50. rokoch. Do čela SVP sa dostal Silvio Magnago, ktorý odmietol kompromisnú komunikáciu s vládou a zameral sa na riešenie problémov regiónu na medzinárodnej úrovni. Výsledkom bolo uznesenie OSN z roku 1960, podľa ktorého otázka Južného Tirolska nie je výlučne vnútropolitickou záležitosťou Talianska. Vláda ustanovila devätnásťčlennú komisiu, ktorá prišla s balíkom 137 opatrení. Ústavný zákon z roku 1971, ktorý balík uviedol do života, dnes zaručuje Južnému Tirolsku vyše 70 percent daní a odvodov, ktoré jeho obyvatelia odvedú štátu. O ich použití rozhoduje regionálna rada (okrem peňazí na rozvoj priemyslu a zdravotníctva), ktorá disponuje aj financiami z regionálnych a krajských daní. Taliančina aj nemčina sú v úradnom styku rovnoprávne jazyky, v nemčine je sa možné vzdelávať na všetkých troch stupňoch škôl. Medzinárodné rokovania o postavení Južného Tirolska boli oficiálne ukončené v roku 1992.
Maďarsko zatvára štyri svoje veľvyslanectvá a osem konzulátov v zahraničí s cieľom znížiť štátne výdavky. Oznámil to maďarský minister zahraničia Péter Balázs. „Reorganizáciou ministerstvo ušetrí dve miliardy forintov (7,1 milióna eur) ročne,” povedal Balázs na tlačovej konferencii. Opatrenia sa týkajú jedného veľvyslanectva v Európe - v Luxemburgu, v Malajzii, vo Venezuele a v Čile. Maďarsko tiež zavrie svoje konzuláty v Hongkongu, Sydney, Chicagu, Lyone, Krakove, Toronte, Sao Paule a Düsseldorfe. Maďarské delegácie v rôznych medzinárodných organizáciách sa premiestnia do spoločných kancelárií vo Viedni, v Paríži a Ženeve, povedal minister. Celkovo tak štátu ostane 102 zahraničných reprezentácií v 80 štátoch sveta. Opozičný Fidesz tento krok označil za „sebazničujúci” a kritizoval vládu za to, že ho neodkonzultovala s opozíciou. Maďarsko, ktoré tvrdo postihla svetová ekonomická kríza, zachránil pred bankrotom len masívny balík medzinárodnej pomoci. Výmenou za 20 miliárd eur zo Svetového menového fondu musel štát výdatne znížiť svoje výdavky.
V Budapešti boli cez víkend dve protivládne demonštrácie. Ich základný tón udávala pravica až krajná pravica, ktorá v eurovoľbách výrazne zosilnela. Na úvod treba rozhodne konštatovať, že na pravej strane sú odteraz dvaja aktéri - FIDESZ ako klasická stredopravá strana s výraznou takmer 60-percentnou podporou voličov. Túto stranu nemožno označiť za extrémistickú, hoci napríklad takzvané národné otázky nadhadzuje radikálnejšie ako ľavica či liberáli a nie je jej cudzie ani občasné nadhadzovanie zrušenia Benešových dekrétov. Naozaj krajná, totálne radikálna je strana Hnutie za lepšie Maďarsko, ktorá nemá problémy žiadať zrušenie Trianonských hraníc či Benešových dekrétov na plné ústa, otvorene, ako sa to stalo aj na jednej z víkendových demonštrácií a nehanbí sa nadhadzovať ani rómsky problém, židovskú otázku, záležitosti najrôznejších menšín a hlavne ponúkať na to absolútne neprijateľné antidemokratické, rasistické odpovede. Preto označujú socialisti a liberáli stranu Jobbik za neofašistickú, za hrozbu pre celý systém, ktorý tu jestvuje už 20 rokov. Šťastím radikálov je to, že ostatné strany nedokázali nájsť riešenie na pálčivé problémy. Napríklad sa viedli siahodlhé diskusie o cigánskej kriminalite s dôrazom na to, či takýto termín obstojí, alebo sa celé mesiace diskutovalo o protiústavnom postupe niektorých samospráv, ktoré zastavili vyplácanie sociálnych podpôr a viazali ich minimálne k verejnoprospešným prácam. Všetko sa to dialo akosi hanblivo, pričom iba Jobbik vyriekol otvorene to, čo si mnohí myslia - treba zaviesť poriadok, četníctvo, Maďarsko patrí Maďarom a podobne. Prinieslo to v eurovoľbách takmer 15 percent hlasov. Samozrejme išlo vo veľkom aj o protestné hlasy proti súčasnej vláde, nie o skutočné sympatie voči extrémistom, a tak rozhodujúce bude, ako Jobbik obstojí aj v domácich parlamentných voľbách, ktoré budú až o rok na jar. Rozhodne však už nemožno označiť túto stranu za marginálnu. A ako hovorí uznávaný analytik Péter Tölgyessy, „Už nie je hanbou dať hlas tejto strane.” Ako sa k nej stavajú ostatní? Socialisti a liberáli jednoznačne odmietavo. Podstatnejšie však je, ako sa správa FIDESZ. Nijako, ako keby nechcel brať na vedomie existenciu Jobbiku, rovnako sa dištancuje od ľavice, ako aj od krajnej pravice. Pre úplnosť však treba dodať, že vo verbálnej rovine. Na miestnej úrovni totiž spolupracuje s radikálmi asi v dvesto obecných samosprávach. A vôbec, vodcovia FIDESZ-u nepopierajú, že o voličov Jobbiku záujem majú. Ako ich mienia získať? To bude najzaujímavejšou otázkou budúcich mesiacov.
Maďarský nováčik už vie, s čím pôjde do Európskeho parlamentu. Prvým krokom Jobbiku v Bruseli bude, že predloží požiadavku na zrušenie Benešových dekrétov, povedal cez víkend jeho podpredseda a zopár stoviek extrémistov ho odmenilo potleskom. Tým by sa za touto bezvýznamnou správičkou aj mohla dať bodka. Lebo nech sa Jobbik akokoľvek bije do pŕs, jedno je isté: Zo 736 kresiel v Európskom parlamente mu budú patriť iba tri. A s extrémistami, ktorí svoj životný volebný úspech dosiahli protirómskou kampaňou, štvaním proti Židom a heslom „Maďarsko patrí Maďarom”, sa nijaký slušný európsky politik nespolčí. Slovensko sa rozhodne nemá prečo obávať izolovaných maďarských krikľúňov v Európe. Ak Jobbik tasí kartu Benešových dekrétov, robí to v rámci rozohratej vnútropolitickej partie. Je to hodená rukavica bývalému a takmer isto aj budúcemu premiérovi Viktorovi Orbánovi a jeho Fideszu. Orbán cez víkend vylúčil povolebnú spoluprácu s Jobbikom, jasne však povedal, že má záujem o jeho voličov. Ak sa stúpencom Jobbiku páčia reči proti Benešovými dekrétom, populista Orbánovho formátu im ich nemôže nedať. Nie preto, aby zrušil dekréty, lebo na to nemá. Ale aby zrušil Jobbik.
Ešte netušia, či ich hlas v Európskom parlamente nebude znieť osamelo, maďarskí extrémisti však už vedia, čím sa v Bruseli a Štrasburgu predstavia. Traja europoslanci za stranu Jobbik si za svoj prvoradý cieľ stanovili zrušenie Benešových dekrétov. „Naším prvým krokom v Bruseli bude, že predložíme požiadavku na zrušenie Benešových dekrétov. Vyzveme nemeckých a rakúskych poslancov, aby sa postavili za ich zrušenie,” povedal podľa agentúry MTI podpredseda Jobbiku Csanád Szegedi, ktorý v nedávnych eurovoľbách uspel z tretieho miesta kandidačnej listiny. Szegedi o plánoch svojej strany hovoril na sobotňajšom zhromaždení k 89. výročiu Trianonskej zmluvy, ktorá spečatila rozpad Uhorska. „Nejdeme sa do Bruselu kamarátiť, bratríčkovať, ani preto, aby nás v Európskom parlamente mali radi, ale aby sme splnili svoje poslanie a na prvé miesto postavili zbúranie trianonských hraníc,” vyhlásil v Budapešti pred takmer tisíc stúpencami krajnej pravice, medzi ktorými bolo aj vyše dvesto uniformovaných príslušníkov Maďarskej gardy, polovojenského združenia Jobbiku. Podľa Szegediho sa trianonské hranice „v priebehu niekoľkých generácií, ale čo najskôr, musia zosypať do prachu”. Jobbik podľa jeho slov žiada aj úplnú územnú autonómiu pre Sikulsko, Maďarmi obývanú oblasť Rumunska, a chce tiež, aby ukrajinské Podkarpatsko bolo samostatným maďarským okresom. Jobbik by sa podľa jeho predsedu Gábora Vôňu chcel zaradiť do jednej z „eurorealistických frakcií”, ako on nazýva euroskeptikov. „V žiadnom prípade sa však nespolčíme so Slovenskou národnou stranou a Stranou veľkého Rumunska,” povedal Vôňa v televíznom rozhovore. „To už radšej zostaneme nezávislí,” dodal. Vôňa tiež tvrdí, že po blížiacich sa parlamentných voľbách sa Jobbik nechystá vstúpiť do vlády s Fideszom. Podobne sa proti koalícii s Jobbikom cez víkend vyslovil aj znovuzvolený predseda Fideszu Viktor Orbán. O priazeň stúpencov Jobbiku, za ktorý v eurovoľbách hlasovalo takmer pol milióna voličov, sa však chce uchádzať. „S Jobbikom nemám v čom spolupracovať, nebudem mať s ním nijaké spoločné plány, rovnako ako so socialistami, ale s tými, ktorí ich volili, áno,” vyhlásil Orbán na zjazde Fideszu.
Predpokladom úspechu je vytvorenie takej jednoty, na základe ktorej možno rozhodne a efektívne presadzovať záujmy Maďarov - v utorok to vyhlásil v súvislosti so zahraničnými Maďarmi Zsolt Németh. Zahraniční Maďari môžu byť úspešní, keď budú jednotní a vytvorenie novej maďarskej strany na Slovensku nemá zrejmý dôvod - povedal v pondelok pre MTI odborný politik Fideszu Zsolt Németh. „Záujmy Maďarov možno presadzovať dôsledne, rozhodne a efektívne len na základe jednoty. Domnievam sa, že vytvorenie a udržanie tejto jednoty je predpokladom úspechu” - povedal Zsolt Németh. Odborný politik Fideszu dodal, že nevidí dôvod pre vytvorenie novej maďarskej strany na Slovensku. Dodal, že predbežne nemožno presne vidieť, ako to ovplyvní jednotné účinkovanie Maďarov na Slovensku. Na otázku MTI, v čom vidí rozdiel medzi politickou situáciou rumunských a slovenských Maďarov, lebo teraz už v oboch štátoch reprezentujú maďarskú menšinu dve zoskupenia, Zsolt Németh povedal, že v Sedmohradsku teraz vznikla maďarská jednota, ktorá dokázala dosiahnuť veľmi seriózny politický úspech. Doplnil, že, sedmohradská jednota dosiahla úspech paradoxne práve v čase, keď na Slovensku vznikla alternatívna maďarská strana. Stranu Most založili parlamentní poslanci, ktorí vystúpili zo Strany maďarskej koalície (SMK). Svoje prvé oficiálne podujatie uskutočnila v nedeľu v slovenskej obci Kostolné Kračany (Egyházkarcsa). Béla Bugár, bývalý predseda SMK a čelný predstaviteľ novej strany, vo svojom prejave, ktorý predniesol v maďarskom a slovenskom jazyku, zdôraznil, že Most podáva ruku okrem Maďarov aj Slovákom a príslušníkom ostatných národností. Je otvorený pre každého bez ohľadu na národnostnú príslušnosť. Jeho cieľom je spolupráca a prijatie záväzku riešenia spoločných vecí. Je predčasné hodnotiť vznik strany Most na Slovensku - povedal József Kozma, socialistický podpredseda Zahraničného výboru a výboru pre zahraničných Maďarov na otázku MTI. Zdôraznil, že v záujme hodnotenia situácie sa musí objasniť, aké dôsledky má situácia, ktorá vznikla vytvorením novej organizácie. Hovoriť o tom má zmysel až potom, keď politické sily v materskom štáte dokážu pomôcť svojimi stanoviskami - doplnil.
Tretí ročník festivalu Jazznica, ktorý sa bude konať v Banskej Štiavnici od 2. do 5. júla, prinesie nielen hudbu, ale aj výstavu fotografií a workshopy s hudobníkmi. Publiku sa predstavia hudobníci a hudobníčky zo Slovenska, Česka, Maďarska, Ukrajiny, Poľska a USA. Hlavnú scénu v kostole sv. Kataríny otvorí v piatok 3. júla slovensko-maďarsko-americké Acoustic trio v zložení Martin Valihora (bicie), Arpád Oláh (klavír) a Mark Kelley (kontrabas). Nasledovať bude česko-slovenský projekt Trio komorního jazzu so slovenským kontrabasistom Jurajom Kalászom a na záver piatkového programu vystúpi gitarista David Dorůžka so svojím triom. V sobotu bude hlavné pódium patriť maďarskej formácii Transform Quinet, klaviristke Nataliyi Lebedevej a jej ukrajinskému triu a poľskému klaviristovi a skladateľovi Pawlovi Kaczmarczykovi a jeho sprievodnej kapele Audiofeelinig Band. Stáliciam slovenského džezu bude patriť kaviareň Divná pani. Už vo štvrtok 2. júla tu zahrá Erik Rothenstein Trio. V piatok 3. júla sa predstaví Juraj Griglák Band, v sobotu 4. júla uvidia návštevníci a návštevníčky Juraj Burian Trio a v nedeľu 5. júla Ondrej Krajňák Trio. V druhej kaviarni, v Art Cafe, dostanú priestor nové tváre slovenskej džezovej scény - Young Jazz Session (2. júla), Kubiz (3. júla), Nu Clear Trio & Dj Kinet (4. júla), The Illusion Trio (5. júla). Výstavu fotografií džezových hudobníkov Vladimíra Yurkoviča s názvom Man at Work sprístupnia v kaviarni Divná pani. Záujemcovia a záujemkyne sa môžu okrem toho zúčastniť na dvoch workshopoch. Prvý povedie 3. júla v Art Cafe Martin Valihora, druhý 4. júla v kaviarni Divná pani Ondrej Krajňák. Permanentka stojí v predpredaji sedemnásť eur, jednodňová vstupenka desať eur. Na vystúpenia slovenských hudobníkov je vstup zdarma. Viac informácií je na webovej stránke www.jazznica.sk.
Kamkoľvek sa dnes človek vydá, v takmer každom meste naďabí na pouličných hudobníkov. Tí v niektorých metropolách dotvárajú atmosféru aspoň tak ako rušné ulice, príjemné zákutia, historické či moderné budovy alebo udržiavané parky. Práve umelci na ulici sa však vytvárajú kulisu, ktorá dodáva mestu aj ľudský rozmer. A tak sa pri nich návštevníci zastavujú, zatlieskajú, finančne podporia. A aj za každým pouličným muzikantom je nejaký príbeh. Niektoré teraz priblíži z Budapešti Gregor Martin Papucsek. Pred dobrými pár rokmi som bol na prieskume v budapeštianskych uliciach - hľadal som predovšetkým rómskych muzikantov, lebo sa vtedy veľa hovorilo o kríze cigánskej hudby v reštauračných zariadeniach. Kedysi dávno to patrilo - povedal by som - k základnej ponuke pohostinstiev, no postupne sa cigánski primáši vytratili, mnohí odišli do zahraničia, alebo začali hrať na ulici. To bol zrejme zlatý vek pouličnej muziky, lebo všade, od Rybárskej bašty na budínskom Hrade, cez citadellu na Gellértovom vrchu, po podchody pod rušnou Rákociho triedou vyhrávali kvalitní muzikanti. Bývavalo! - takto som nútený vzdychnúť teraz, keď sledujem, čo sa deje na tomto „fronte”. Počúvate odstrašujúci príklad v podchode. Dvaja starí Rómovia sa producírujú v podnapitom stave. Sem-tam to znie oduševnene, zato nesmierne falošne. „Spevák” aj priznáva, že po ich hrdle sa skotúľa raz pivo, raz poldeci, niečo zahrajú, potom ešte jedno pivo a ešte jedno poldeci, a takto si tu nažívajú. Ale hľa, čo to tu za virtuóza na Františkovom námestí v samom centre Pešti? Miesto si zrejme zvolil preto, lebo aj on sa volá rovnako: Ferenc. „Som veriaci človek a vždy som sa snažil, aby som svojou hudbou velebil Boha.” Dosť na tom, hrá božsky! Doteraz som ho vôbec nevidel. Veľa toho nenahovorí, ale na úroveň pouličnej hudby v Budapešti sa sťažuje aj on. „Je tu niekoľko profesionálnych hudobníkov, ale ich možno zrátať na prstoch jednej ruky”. Možno s ním súhlasiť, no jedného „profíka” poznám. Čo sa podhráva, to je už jeho hudba. Objaví sa raz na budínskom Moskovskom námestí, pri vchode do metra, inokedy v Pešti pri pešej zóne, na Vörösmartyho námestí, putuje, hoci to s premiestňovaním nemá ľahké. Možno ste postrehli, hrá totiž na pohároch, ktoré sú naplnené vodou do rôznej výšky, aby mohli vydávať rôzne tóny. Stačia už iba dve paličky, samozrejme dve šikovné, bývalé „cimbalové” ruky a produkcia je na svete. József Sárközi hovorí, že na ulici hral na tomto ojedinelom hudobnom nástroji po prvý raz roku 1987-om. Vtedy vraj bolo oveľa viac pouličných muzikantov, hoci aj teraz je ich dosť. Tu je napríklad tento saxofonista - Gyula, tiež známa figúra. Láka najmä cudzincov, ktorí vedia, že to, čo práve hrá, je najväčším maďarským svetovým hitom: Smutná nedeľa. „Podľa mňa 80 percent hudobníkov hrá preto, lebo chce prezentovať nejakú formu žobrania.” To bol Gyulov názor. Čo však hovorí Grachen zo Spojených štátov? Zvolila si naozaj originálny nástroj: drží v ruke fľašu od vína a búcha po nej vareškou, a čo robí, to aj slovami potvrdzuje. Ešte niečo: je v maďarskom kroji, a je ochotná rozprávať o zložitosti tohto hudobného žánru. Vtedy si spomeniem, že v Budapešti z úsporných dôvodov zavreli dva veľké blázince. Veru, je to komplikované. Nemajú to jednoduché ani ekvádorskí - ja ich volám - Indiáni, ktorí sa objavujú všade, po Budapešti, pri Balatone, vo vidieckych mestách. Alebo že by bolo viac takýchto kapiel? Najbližšie sa vyberiem po ich stopách. Teraz by som sa vrátil k serióznemu pohárovému virtuózovi, ktorý sumarizuje svoj názor na stav pouličnej muziky v Budapešti takto: Sárközi: „Musím povedať, že, bohužiaľ, každý si sadne tam, kde chce, a robí si, čo chce”.