Monitor ● Zo slovenskej tlače
V Maďarsku politici nerozumejú tomu, čo im Slováci hovoria o jazykovom zákone. Európska únia by podľa nich mala zakročiť. Maďarskí politici dávajú ďalej najavo nespokojnosť so zákonom o štátnom jazyku prijatom minulý týždeň na Slovensku. Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová včera povedala, že proti nemu treba zakročiť. „Európa má možnosti, aby upozornila Slovensko a urobila kroky, aby tento zákon zmenilo.” Keby podľa nej niektorá krajina prijala podobný zákon v čase prístupového procesu, otvorila by sa otázka jej prijatia do Európskej únie. Sziliová slovenského partnera Pavla Pašku požiadala, aby zabránil prijatiu novely jazykového zákona. Predseda Národnej rady jej v liste odpovedal, že jej zle interpretovali novelu. Toto tvrdenie podľa maďarskej političky neobstojí. Ešte v pondelok maďarský premiér Gordon Bajnai reagoval na vyhlásenie predsedu slovenskej vlády Roberta Fica, podľa ktorého silnie iredentizmus spoza Dunaja. Bajnai pripomenul, že v sobotu ho podpredseda slovenskej vlády Dušan Čaplovič v Dabaš-Šáre na Dni Slovákov v Maďarsku „snažil upokojiť”, že novela zákona o štátnom jazyku nie je namierená proti menšinám, ale že rieši otázku používania štátneho jazyka na Slovensku. „V nedeľu počúvam, že zákon bolo treba prijať ako ochranu proti iredentizmu. Tieto tvrdenia si protirečia”.
Prijatie zákona o štátnom jazyku na Slovensku označila dnes predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová v rannej relácii maďarskej verejnoprávnej televízie MTV za bezprecedentný prípad. Ako povedala, voči jazykovému zákonu je potrebné dôrazne zakročiť. „Európa má možnosti, aby upozornila Slovensko a urobila kroky v tom smere, aby tento zákon zmenilo,” konštatovala Sziliová. Keby podľa nej niektorá krajina prijala podobný zákon v čase prístupového procesu, otvorila by sa otázka jej prijatia do Európskej únie. Šéfka zákonodarného zboru poznamenala, že svojho slovenského partnera Pavla Pašku požiadala, aby zabránil prijatiu novely jazykového zákona. Predseda Národnej rady SR jej v liste odpovedal, že Sziliovej zle interpretovali pripravovanú novelu, ktorú podporilo aj SMK. Toto tvrdenie podľa maďarskej političky neobstojí. Sziliová pripomenula, že v stredu sa bude jazykovým zákonom zaoberať zahraničný výbor maďarského parlamentu. Zdôraznila, že maďarské parlamentné strany majú v tejto záležitosti zhodne odmietavý postoj.
Slovensko-maďarské prímerie je opäť podlomené. Šéfku maďarského parlamentu Sziliovú natoľko pobúril jazykový zákon, že ho chce hnať pred EÚ. Európa má podľa nej varovať Slovensko a vynútiť si zmeny. Sziliová sa tentoraz dosť sekla. Zabudla sa v minulom storočí. Z jej manévrov cítiť potuchlinu deväťdesiatych rokov. Časy, keď sa Slovensko v hocičom nechalo zastrašovať cez „Brusel” sú - našťastie - preč. Maďaričov jazykový zákon má len drobné nedostatky, nie zásadné, ktoré by vstupovali do medzinárodného práva (a pozornosti Bruselu). Po prvé, nie je pravda, že jazykový zákon zasahuje do základných menšinových práv. Zasahuje len do základných menšinových povinností. Čo je v poriadku. Ovládať štátny jazyk a používať ho tam, kde sa to vyžaduje - to je samozrejmosť v každej krajine. Po druhé, námietka SMK, že jazykový zákon vychádza z národného princípu, je od veci. Národný princíp predsa nie je zakázaný (ani prašivý). Stojí na ňom preambula Ústavy a Slovenská republika ako národný štát. A stojí na ňom aj EÚ - ako spoločenstvo národných štátov. A po tretie, ak by aj Maďaričov zákon narážal do spoločného práva únie, pri sporoch majú prednosť medzinárodné zmluvy... Slovenský zákon, ktorý by menšinových Maďarov okrádal o základné práva, Sziliovú o letnú pohodu a Brusel o čas - neexistuje. Existuje len jeho maďarský prelud.
Experti maďarských parlamentných strán pripravia vyhlásenie k zákonu o štátnom jazyku v SR, až potom o ňom budú politické rokovania medzi parlamentnými stranami na budúci týždeň. Podľa tlačovej agentúry MTI sa na tom dnes dohodli v Budapešti predseda frakcie Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) János Kóka s predsedníčkou Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Ildikó Lendvaiovou a šéfom zahraničného kabinetu FIDESZ - Maďarského občianskeho zväzu Zsoltom Némethom. Experti strán majú pripraviť text vyhlásenia a majú prerokovať možné kroky, ktoré by viedli k odvolaniu zákona o štátnom jazyku v SR ešte predtým, ako vstúpi v septembri do platnosti. Rokovania inicioval Kóka, ktorý v nedeľu pripomenul, že „jazykový zákon obmedzuje na Slovensku používanie maďarského jazyka na úradoch, u lekára, na školách, ako aj v spoločenskom a súkromnom styku“. Podľa jeho slov v tejto záležitosti nejde o diskusiu medzi SR a Maďarskom, ale o bezprecedentné porušenie ľudských práv v histórii Európskej únie.
Slovenský zákon o štátnom jazyku je bezprecedentný a Maďarsko by malo proti nemu otvorene vystúpiť, vyhlásila v utorok ráno v televíznom vysielaní predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová. „Európa má možnosť varovať Slovensko a prijať také opatrenia, aby sa tento zákon zmenil,” uviedla Sziliová s tým, že ak by na Slovensku niekto navrhol takýto zákon pred vstupom krajiny do Európskej únie, oprávňovalo by ju to neprijať krajinu do bloku. Šéfka parlamentu svojmu slovenskému kolegovi Pavlovi Paškovi napísala list, v ktorom ho požiadala o to, aby zakročil proti prijatiu novely zákona. On však reagoval tým, že zákon si maďarská strana nesprávne vysvetľuje a že prijatie novely podporila aj Strana maďarskej koalície. Podľa Sziliovej to však nie je pravda. Novela sprísňuje dohľad nad používaním slovenčiny a zavádza pokuty do 5 tisíc eur po prvom upozornení „jazykovej polície” slovenského ministerstva kultúry. V zdravotníckych a sociálnych zariadeniach budú môcť hovoriť s klientmi v jazyku menšiny len v obciach na národnostne zmiešanom území. Národnostné školy musia viesť všetky dokumentácie dvojjazyčne, doteraz sa to týkalo len pedagogickej dokumentácie. Pamätníky, pomníky a pamätné tabule, ktoré obsahujú text v cudzom jazyku, budú musieť mať aj slovenský ekvivalent. Cudzojazyčný text musí byť napísaný menším alebo rovnako veľkým písmom ako text v štátnom
Európska komisia nemieni reagovať na novelu zákona o slovenskom štátnom jazyku, ktorý schválil minulý týždeň slovenský parlament. Zistila to dnes v Bruseli maďarská tlačová agentúra MTI s tým, že podľa komisie táto záležitosť nepatrí do jej právomocí. MTI dodáva, že nemenovaný zdroj komisie však pripomenul, že podľa postoja tohto orgánu úlohou jazykov je tvoriť most medzi európskymi národmi, napomáhať vytváraniu jednoty v rámci únie a zachovávať kultúrnu rozmanitosť. Podľa tohto zdroja je poľutovaniahodné, keď jazyk použijú kdekoľvek na vytváranie napätia a na politické ciele. Slovenský parlament schválil minulý týždeň návrh novely zákona o štátnom jazyku, ktorý podľa Strany maďarskej koalície obmedzuje práva menšín na používanie ich materinského jazyka, uzatvára MTI.
Fidelitas, ktorý tvoria mládežníci z maďarskej politickej strany Fidesz, pozýva na svoje štvrtkové stretnutie mladých členov parlamentných strán v krajine, aby spoločne odsúdili iba nedávno prijatú novelu zákona o štátnom jazyku na Slovensku, povedal dnes na tlačovej besede priamo pred slovenskou ambasádou v Budapešti Ágh Péter, predseda Fidelitas-u - uvádza internetový portál HirTV.hu „Musíme sa zomknúť,“ uviedol Ágh, pričom dôvodil, že „,kedže my, mladí Maďari, jednoducho nechceme žiť v takej Európe, kde straší duch Beneša.“ Podľa slov mladého politika, sa súčasná slovenská vláda správa tak, že všetko, vrátane podmienok menšín a ich práv, podriaďuje parlamentnej volebnej kampani. „Fidelitas nechce, aby sa zo slovenských Maďarov stali akýsi podradní občania vo vlastnej krajine. Zákon vo svojej aktuálnej podobe je v rozpore s normami Európskej únie, ktorú sme doteraz považovali za spoločný domov,“ vysvetlil šéf Fidelitas-u. Novela prijatá na Slovensku je podľa Ágha doslova jedom, ktorý otrávi aj mierové a pokojné spolužitie nasledujúcich generácií. Podľa neho, Slovensko hazarduje a riskuje dobré susedské vzťahy a porušuje aj medzinárodne záväzné právne štandardy. Novela prijatá na Slovensku je podľa Ágha doslova jedom, ktorý otrávi aj mierové a pokojné spolužitie nasledujúcich generácií - uvádza sa na internetovej stránke najväčšej opozičnej politickej strany Maďarska. Zákon, ktorý slovenský parlament prijal minulý týždeň a do platnosti má vstúpiť začiatkom septembra, okrem iného nariaďuje, aby sa vo verejnom styku slovenské zemepisné názvy označovali v slovenčine. V nemocniciach či sociálnych zariadeniach môže obsluhujúci personál komunikovať s pacientom v maďarčine iba tam, kde maďarská menšina tvorí minimálne 20 percent z celkovej populácie, dodáva portál HirTV.hu.
Pokuty sa po novom pohybujú od 100 do 5000 eur a dohľad nad dodržiavaním zákona bude rozdelený medzi viaceré orgány. Novela zákona o štátnom jazyku nemení jeho súčasnú podstatu, ale prináša zmeny z hľadiska jeho vymožiteľnosti. Ako vysvetlil po dnešnom rokovaní vlády minister kultúry Marek Maďarič, sankcie z neho vypadli v roku 1999. Dodal, že bez sankčného mechanizmu je tým pádom v niektorých prípadoch neuplatniteľný. Pokuty sa po novom pohybujú od 100 do 5000 eur (3013 do 150.630 Sk). Dohľad nad dodržiavaním zákona bude rozdelený medzi viaceré orgány, napríklad Radu pre vysielanie a retransmisiu, ministerstvo kultúry, spravodlivosti či obchodnú inšpekciu. Minister pripomenul, že dotknuté subjekty dostanú najskôr dvakrát písomné upozornenie, aby odstránili alebo napravili protiprávny stav a až potom nasleduje proces správneho konania. V rámci neho sa bude prihliadať na charakter porušenia zákona. Podľa Maďariča sa to bude týkať iba minima prípadov, ako sú nápisy na pamätníkoch, pamätných tabuliach či vysielanie oznamov v obecnom rozhlase. „Nie sú namieste obvinenia, že sa môže pokutovať jednorazový rečový prejav. Vo veľkej väčšine sa to bude týkať používania štátneho jazyka vo verejnom styku,” poznamenal Maďarič. Poukázal na to, že novela odstráni aj mnohé bariéry používania menšinových alebo cudzích jazykov vo verejnom styku. „V žiadnom prípade novela netrestá nespisovné vyjadrovanie sa, lebo je v nej jasne povedané, že sa prihliada na kodifikovanú podobu,” konštatoval s tým, že nevylučuje ani používanie slangových výrazov najmä v oblasti umenia, publicistiky, alebo tých, ktoré sa prirodzene dostanú do komunikácie z cudzích jazykov. „Novela plne rešpektuje to, že jazyk je živý fenomén, ktorý nemožno striktne obmedziť,” zdôraznil. Na druhej strane vyzdvihol fakt, že slovenčina ako štátny jazyk je na území SR základným nástrojom dorozumievania sa občanov v úradnom a verejnom styku. „Nemáme na Slovensku žiadnu obec, kde by nežil ani jeden občan slovenskej národnosti a jednoducho každý z nich má právo, aby mu boli verejné oznamy zrozumiteľné v slovenskom jazyku,” domnieva sa. Novela by mala nadobudnúť účinnosť 1. augusta tohto roka. Nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach majú byť uvedené najskôr v slovenčine, až potom v inojazyčnom texte. Ten sa uvádza rovnakým, prípadne menším písmom. O záväzné stanovisko k ich súladu požiada stavebník ministerstvo kultúry. Maďarič avizoval, že sa to nedotkne existujúcich pamätníkov a dosiek, ktoré podliehajú zákonu o pamiatkovom fonde.
Slovenská národná strana (SNS) by očakávala od predstaviteľov Maďarskej republiky, „aj vzhľadom na mnohoročnú históriu”, vo vzťahu k Slovensku viac pokory. V reakcii na dnešnú kritiku novely zákona o štátnom jazyku zo strany predsedníčky maďarského Národného zhromaždenia Katalin Sziliovej to vyhlásila prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová. „Novela zákona o štátnom jazyku je štandardná európska právna norma, ktorá v rámci Slovenskej republiky pôsobí zjednocujúco,” konštatovala Belousovová. Dodala, že Slovensko je zvrchovaný samostatný štát, do politiky ktorého pri súčasnej vládnej koalícii nemôžu maďarskí politici zasahovať tak, ako keď bola SMK súčasťou vládnej koalície. „Vyzerá krajne nepresvedčivo, ak Maďarsko zmietané mnohými vnútornými problémami, Maďarsko, kde dochádza k vraždám a pogromom na rómske obyvateľstvo - ako sme svedkami v ostatných mesiacoch, Maďarsko, kde vznikla Maďarská garda a fungujú tam polovojenské fašistické organizácie, si dovolí vôbec niekoho poúčať o tom, čo je štandardné a čo je demokratické,” uzavrela prvá podpredsedníčka SNS. Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová dnes vyhlásila, že voči jazykovému zákonu je potrebné dôrazne zakročiť. „Európa má možnosti, aby upozornila Slovensko a urobila kroky v tom smere, aby tento zákon zmenilo,” konštatovala. Šéfka zákonodarného zboru poznamenala, že svojho slovenského partnera Pavla Pašku požiadala, aby zabránil prijatiu novely jazykového zákona. Predseda Národnej rady SR jej v liste odpovedal, že Sziliovej zle interpretovali pripravovanú novelu, ktorú podporilo aj SMK. Toto tvrdenie podľa maďarskej političky neobstojí. Sziliová pripomenula, že v stredu sa bude jazykovým zákonom zaoberať zahraničný výbor maďarského parlamentu. Zdôraznila, že maďarské parlamentné strany majú v tejto záležitosti zhodne odmietavý postoj. Predseda slovenského parlamentu Pavol Paška zatiaľ na výroky Sziliovej reagovať nechce. Svojej partnerke v Maďarskej republike napísal list, v ktorom reagoval na jej oficiálne výhrady voči novele zákona o štátnom jazyku. „Zatiaľ od pani predsedníčky maďarského Národného zhromaždenia odpoveď nedostal,” reagoval jeho hovorca Jozef Plško.
Za lepšie využitie formátu Visegrádskej štvorky (V4) sa na stretnutí s vicemaršálkom poľského Sejmu Jerzym Szmajdzinským v Bratislave vyslovil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. „Jednotné postoje V4 majú väčšiu váhu na pôde Európskej únie (EÚ) ako postoje individuálnych krajín,“ povedal Lajčák. Podľa neho má V4 väčší potenciál ako si jej členovia - SR, Česko, Poľsko a Maďarsko, uvedomujú. Minister tiež potvrdil podporu vlády kandidatúre bývalého poľského pravicového premiéra, člena Európskej ľudovej strany (EPP) Jerzyho Buzeka za predsedu Európskeho parlamentu (EP). Minister by rád videl aj intenzívnejšie využitie dobrých susedských vzťahov SR a Poľska. Bratislava a Varšava by mali mať viac spoločných projektov, vrátane tých, ktoré sú podporované z eurofondov. „Vzťahy Slovenska s Poľskom sú veľmi dobré, ale otázka je, či to stačí,“ povedal. Podľa neho nemá zmysel iba sa stretávať a konštatovať dobrú kvalitu kontaktov, treba sa snažiť posunúť ich do vyššej roviny, informovalo o stretnutí MZV SR.
Medzinárodný menový fond je pripravený rokovať o rozšírení úveru pre Maďarsko po tom, ako v marci 2010 vyčerpá súčasnú pôžičku, alebo sa s ním dohodnúť na novom preventívnom úvere pre prípad krízy. Uviedol to zdroj z MMF. Maďarsko bolo prvým východoeurópskym štátom, ktorý musel požiadať fond o finančnú pomoc na preklenutie krízy. (na síke premiér Bajnai)Zdroj: TASR/APV prípade rozšírenia úveru pôjde o menšiu sumu, ako bola pôžička, ktorú fond poskytol Maďarsku vlani. Podľa Iriny Ivaščenkovej, predstaviteľky MMF v Budapešti, ak sa podmienky na trhu zlepšia, Maďarsko možno nebude potrebovať žiadne rezervné financie pre prípad krízy. Maďarsko bolo prvým východoeurópskym štátom, ktoré muselo požiadať fond o finančnú pomoc na preklenutie krízy a získalo od medzinárodných organizácií 20 miliárd eur (602,52 miliardy Sk), z toho 12,5 miliardy eur (376,57 miliardy Sk) od MMF, 6,5 miliardy eur (195,82 miliardy Sk) od Európskej únie a jednu miliardu eur (30,13 miliardy Sk) od Svetovej banky. „Koncom roka uvidíme, či bude potrebovať ďalšie financie,” dodala Ivaščenková.
Maďarsko možno nebude potrebovať ďalšiu pomoc zo strany Medzinárodného menového fondu (MMF) okrem pomoci dohodnutej na jeseň, ak sa situácia na trhoch opäť zlepší. Dokonca je možné, že nebude musieť vyčerpať ani dohodnutý objem finančnej pomoci. V rozhovore pre stredajšie vydanie denníka Napi Gazdaság to povedala zástupkyňa MMF v Budapešti Iryna Ivasčenková. O tom, či Maďarsko bude potrebovať ďalšiu pomoc MMF, sa rozhodne najneskôr do konca roka. MMF, Európska únia a Svetová banka na jeseň pre Maďarsko vyčlenili celkovo 20 mld. eur, aby mu pomohli odvrátiť finančný kolaps. Ivasčenková v stredu uviedla, že opatrenia maďarskej vlády na udržanie rozpočtu pod kontrolou boli úspešné a štátny rozpočet pre tento rok teraz odzrkadľuje návrhy MMF a EÚ. Medzinárodný menový fond je pripravený rokovať o rozšírení úveru pre Maďarsko po tom, ako v marci 2010 vyčerpá súčasnú pôžičku, alebo sa s ním dohodnúť na novom preventívnom úvere pre prípad krízy. Uviedol to zdroj z MMF. V prípade rozšírenia úveru pôjde o menšiu sumu, ako bola pôžička, ktorú fond poskytol Maďarsku vlani. Podľa Iriny Ivaščenkovej, predstaviteľky MMF v Budapešti, ak sa podmienky na trhu zlepšia, Maďarsko možno nebude potrebovať žiadne rezervné financie pre prípad krízy.
Priemyselná produkcia Maďarska v máji opäť prudko klesla v reakcii na slabý export a nízky domáci dopyt. Objem produkcie v sledovanom období medziročne klesol o 22,1 %. V utorok o tom informoval maďarský štatistický úrad (KSH). Tento odhad sa zakladá na predbežných, neupravených údajoch. Priemyselná produkcia v krajine sa pri tom v apríli znížila o 27,1 %. Májové výsledky tak boli slabšie, ako predpokladali analytici, ktorí odhadovali pokles približne o 20 %. „Májové výsledky sú oproti aprílovým o niečo lepšie, je tomu tak však najmä pre zlepšenie výsledkov automobilového priemyslu. Výsledky ostatných sektorov sú podobné ako v apríli,” uviedla predstaviteľka KSH Ildiko Miko. „Májové zlepšenie znamená, že hoci sa pokles produkcie o niečo zmiernil, aj naďalej pretrváva“.
Budapešť stále trvá na výhradách voči slovenskému jazykovému zákonu. Bratislava navrhuje zvolať zmiešanú medzivládnu komisiu. Aj o tom sa rozprávali na krátkom stretnutí v obci Dabaš-Šára (neďaleko Budapešti) maďarský premiér Gordon Bajnai a podpredseda slovenskej vlády Dušan Čaplovič. Stretli sa na podujatí Dňa Slovákov v Maďarsku. Bol pritom aj spolupracovník Slovenského rozhlasu Gregor Martin Papucsek.
G. Bajnai:
- Pozdravujem vás na Deň Slovákov v Maďarsku. A ďakujem za pozvanie.
Redaktor G. M. Papucsek:
- Maďarský premiér zožal medzi našimi krajanmi veľký úspech týmto pozdravom. Gordon Bajnai potom dostal potlesk aj neskôr, keď hovoril o snahách svojej vlády prispieť k rozvoju slovenského školstva, k zachovaniu kultúry, jazyka, identity Slovákov žijúcich v Maďarsku, ktorí si svoj deň prišli osláviť do slovenskej časti mestečka Dabaš, čiže do Šáre, kde žije asi štyritisíc ľudí, z toho väčšina sa hlási k slovenskej menšine. Dnes sa tu zišli predstavitelia Slovákov z celého Maďarska. Ich pocity a pohľad na najnovšie napätie medzi oboma krajinami vystihuje predseda Celoštátnej slovenskej menšinovej samosprávy Ján Fuzik.
J. Fuzik:
- Pochopiteľne nás to neteší, keď sa zvyšujú napätia, lebo to vplýva aj celkovo na atmosféru ľudí väčšinového národa Maďarov. Niekedy si to potom musíme aj odskákať, ale dúfam teda, že sa to nevyostrí až do takej miery. Celoštátna slovenská samospráva, myslím si aj Slováci v Maďarsku sa snažia nejako toto napätie a tieto konflikty preklenúť testovaním našich kontaktov, stykov. Ja si myslím, že aj dnešné podujatie v podstate slúži tomuto cieľu, že poctia Deň Slovákov v Maďarsku vysoko postavení predstavitelia zo Slovenska a z Maďarska. Ja si myslím, že takéto stretnutie a dialóg prospieva k tomu, aby sa tieto problémy nejako vyriešili.
Redaktor G. M. Papucsek:
- Vyriešiť samozrejme nie, ale aspoň krátko o nich hovoriť mali príležitosť Dušan Čaplovič a Gordon Bajnai na ulici v obkľúčení telesných strážcov a novinárov. Podstata sporu sa nezmenila, slovenský jazykový zákon je podľa maďarskej strany naďalej prekážkou pred oficiálnou návštevou Roberta Fica v Budapešti. Darmo slovenský vicepremiér presviedčal maďarského premiéra, že ten zákon je dobrý.
G. Bajnai:
- Musím vám povedať, že ste ma neupokojili, čo ste mi povedali o jazykovom zákone. Už v procese prijímania jazykového zákona sme signalizovali naše výhrady. Sám som naznačil premiérovi Ficovi aj neformálne, že je mimoriadne pochybné, keď niekoho možno pokutovať za používanie materinského jazyka. Žiadali sme teda, aby sme o tom konzultovali. Samozrejme, bez toho, aby sme zasahovali do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky. Ale táto naša prosba nebola vyslyšaná. Zákon ste prijali veľmi rýchle, a zostali v nej časti, ktoré spôsobujú Maďarsku naďalej starosti.
D. Čaplovič:
- Máme spoločnú komisiu pre riešenie postavenia národnostných menšín, ktorú treba urýchlene zvolať, a tam by sa mohli prerokovať, pokiaľ sú z vašej strany námietky vo vzťahu k tomu jazykovému zákonu, ktoré by sa potom mohli dostať na spoločný stôl vás premiérov na jednej i na druhej strane.
Slováci v Maďarsku obohacujú krajinu, a jeho vláda sa bude snažiť pomáhať im pri rozvíjaní ich práv. To isté však očakáva aj voči maďarským menšinám od krajín, v ktorých žijú, povedal v sobotu maďarský premiér Gordon Bajnai v meste Dabaš-Šára, juhovýchodne od Budapešti, na oslavách Dňa Slovákov v Maďarsku. Na začiatku prejavu Bajnai pozdravil účastníkov v slovenčine. Osláv sa zúčastnil aj vicepremiér slovenskej vlády Dušan Čaplovič, ktorý s Bajnaim pred jeho odchodom niekoľko minút hovoril. Spolunažívanie oboch národov podľa Čaploviča často narušujú len „skupinky nezodpovedných tárajov a pomýlených neprajníkov“. Čaplovič sa ohradil proti „dezinterpretácii schváleného návrhu zákona o štátnom jazyku“, ktorý sa podľa neho v konečnej podobe výrazne líši od pôvodného návrhu a Maďari s ním nemajú prečo mať problém. Podľa Bajnaiho je naopak veľmi znepokojivé, ak môže niekto dostať pokutu za používanie svojej materčiny a zopakoval, že stretnutie so slovenským premiérom Robertom Ficom bude mať zmysel až vtedy, keď bude môcť priniesť reálne výsledky. Za sporný jazykový zákon sa v nedeľu pod Devínom pri príležitosti osláv Sviatku svätých Cyrila a Metoda premiér Robert Fico poďakoval poslancom. „Kvôli slovenčine sa Slováci nikdy nedajú vydierať,“ povedal Fico.
V obci Dabaš-Šára, južne od Budapešti, sa dnes koná Deň Slovákov v Maďarsku, ktorý organizuje Celoštátna slovenská samospráva (CSS). Slovenský vicepremiér Dušan Čaplovič v úvodnom prejave uviedol, že Slovenská republika a Maďarská republika sú dnes zvrchované, suverénne štáty a každá je vlasťou pre všetkých svojich občanov. „Oba štáty po historickom spolužití sú odkázané na spolužitie a spoluprácu, tak v súčasnosti, ako aj v budúcnosti. Často len jednotlivci a skupinky nezodpovedných tárajov a pomýlených neprajníkov spoločnej cesty zbližovania a priateľského susedského spolunažívania - blúzniacich o nadradenosti jedného národa nad druhým, o akomsi historickom práve na vlasť - narúšajú normálne a prirodzene sa rozvíjajúce vzťahy medzi oboma našimi štátmi. Brzdia aj naše snahy o toleranciu, vzájomnú empatiu a ľudskosť medzi nami,” konštatoval podpredseda vlády. Podľa jeho slov je potrebné zachovať si všetko, čo je odskúšané dejinami, čo pomáhalo zbližovaniu rôznosti - v spoločnom nachádzať jednotu, v rozdielnom slobodu a vo všetkom toleranciu. To je najpodstatnejší recept k úspešnému obojstrannému zbližovaniu a spolužitiu, povedal Čaplovič, podľa ktorého neexistujú vyvolené dejiny, vyvolené kultúry, vyvolené národy a vyvolené štáty. „Napriek nedoliečeným a stále často jatreným vzťahom medzi Slovenskom a Maďarskom sme tu a uvedomujeme si, že sme odsúdení na spoluprácu - preto máme vždy vystretú ruku, chceme ju úprimne podať nášmu susedovi a nemala by tomu brániť ani dezinterpretácia schváleného návrhu zákona o štátnom jazyku SR,” dodal podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Ako podčiarkol, tento zákon je určený pre Slovákov a v nijakom prípade neznižuje, dokonca zvyšuje práva pre jednotlivé národnostné menšiny na Slovensku v dorozumievaní sa vo svojom národnom materinskom jazyku. Na Deň Slovákov v Maďarsku pricestovali aj Slováci z iných štátov sveta, pretože v Maďarsku sa v týchto dňoch súčasne konajú aj Dni slovenského zahraničia zorganizované Svetovým združením Slovákov v zahraničí. Súčasťou podujatia v Dabaši-Šáre, na ktorom má ešte vystúpiť aj maďarský premiér Gordon Bajnai, bola ekumenická bohoslužba, tematický galaprogram regionálnych kultúrnych stredísk Slovenského osvetového centra, výstava Šárska bábika a bohatý kultúrny program v závere s tanečnou zábavou.
Maďarský premiér Gordon Bajnai sa dnes stretol s podpredsedom slovenskej vlády Dušanom Čaplovičom a tlmočil mu výhrady maďarskej strany k novému slovenskému jazykovému zákonu. Čaplovič maďarskému premiérovi podľa tlačovej agentúry MTI odvetil, že nový zákon o štátnom jazyku práveže „posilňuje postavenie národnostných menšín” na Slovensku. Bajnai podľa vlastných slov „slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi neformálne povedal, že považuje za mimoriadne znepokojujúce, ak má niekto dostávať vysoké finančné postihy za to, že používa svoju rodnú reč”. Bajnai sa s Čaplovičom zhováral zhruba 15 minút v obci Dabas-Sári, vzdialenej 40 kilometrov na juh od Budapešti, kde sa obaja zúčastnili na oslavách maďarského dňa národnostných menšín. Maďarsko podľa Bajnaia „rešpektuje, váži si a podporuje” dodržiavanie a každodenné praktizovanie práv národnostných menšín. „To isté očakávame od krajín, v ktorých žije maďarská národnostná menšina,” vyhlásil Bajnai. Čaplovič maďarským médiám povedal, že slovenská strana je pripravená na ďalšie rokovania. „Spolupráca je naším základným záujmom,” cituje ho agentúra MTI. Maďarský premiér už v stredu vyhlásil, že nový slovenský jazykový zákon vážne poškodzuje maďarskú menšinu na Slovensku, ako aj celkové vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. Zákon je podľa maďarského premiéra v rozpore s textom aj s duchom základnej medzištátnej zmluvy medzi Maďarskom a Slovenskom, ako aj iných medzinárodných zmlúv. Čo sa týka dlho plánovaného a odkladaného oficiálneho stretnutia medzi maďarským a slovenským premiérom, bude závisieť od ďalšieho vývoja situácie, či a kedy sa takéto stretnutie uskutoční a aké témy sa na ňom budú riešiť, vyhlásil maďarský premiér. Slovenský jazykový zákon skritizovalo aj maďarské ministerstvo zahraničných vecí. Podľa stanoviska ministerstva Maďarsko rešpektuje suverénne právo akejkoľvek krajiny prijímať ľubovoľné zákony, ale vyjadruje „poľutovanie nad spôsobom, akým si slovenský parlament toto právo interpretuje”. Krok slovenského parlamentu je podľa ministerstva „znepokojujúci z hľadiska medzinárodného práva a predstavuje pochybný politický odkaz”. Jazykový zákon navyše podľa šéfa maďarskej diplomacie Pétera Balázsa nie je jediným problémom medzi Bratislavou a Budapešťou. Slovenská strana sa podľa neho „odklonila” od niektorých zásad, na ktorých dodržiavaní sa dohodli ministri zahraničných vecí oboch krajín, napríklad že nikto nebude obviňovať druhú stranu z extrémizmu, alebo to, že problémové otázky sa nebudú pretriasať na verejnosti. Pokuty za nedodržiavanie zákona o štátnom jazyku, ktorý v utorok prijal slovenský parlament, môžu dosiahnuť až 5 000 eur. Podľa zákona, ktorého navrhovateľom je ministerstvo kultúry, musia napríklad národnostné školy viesť všetky dokumentácie dvojjazyčne. Doteraz tak museli vypisovať len pedagogickú dokumentáciu. Pamätníky, pomníky a pamätné tabule, ktoré obsahujú text v cudzom jazyku, budú musieť mať aj slovenský ekvivalent. Cudzojazyčný text musí byť napísaný menším alebo rovnako veľkým písmom ako text v štátnom jazyku.
Tým, že Slovensko nezohľadnilo pripomienky Maďarska k pripravovanému jazykovému zákonu, vznikol nový prvok neistoty. Maďarsko musí v súvislosti s prípravou stretnutia premiérov SR a Maďarska premyslieť vzniknutú situáciu. Povedal to dnes v maďarskej obci Dabaš-Šára maďarský premiér Gordon Bajnai po krátkom neformálnom stretnutí so slovenským vicepremiérom Dušanom Čaplovičom. Bajnai na podujatí Dňa Slovákov v Maďarsku vystúpil s prejavom, v ktorom zdôraznil dôležitosť starostlivosti o menšiny a zaručenia zachovávania ich jazyka a tradícií tak, ako je to v prípade slovenskej menšiny v Maďarsku. Predseda maďarskej vlády sa po prejave stretol s podpredsedom vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušanom Čaplovičom, ktorému povedal, že v procese prijímania jazykového zákona Maďarsko neformálne aj formálne vznieslo námietky voči tejto právnej norme. „Avizoval som aj premiérovi Robertovi Ficovi, že sa mi zdá znepokojujúce, ak môžu niekoho finančne trestať za používanie svojho materinského jazyka,” zdôraznil Bajnai. Podľa jeho slov Maďarsko chce naďalej bilaterálne stretnutie so slovenskou stranou, ale táto schôdzka nie je cieľom, ale prostriedkom. Takéto stretnutie má význam vtedy, ak je možné vyriešiť existujúce problémy a položiť na stôl nové iniciatívy. „Nezohľadnenie našich pripomienok k jazykovému zákonu znamená prvok neistoty; teraz si opäť musíme premyslieť, ako ďalej,” poznamenal maďarský premiér, podľa ktorého je práve toto dôvodom zdržanlivosti maďarskej strany. Čaplovič navrhol Bajnaimu, aby konali rýchlo a aby zvolali zmiešanú komisiu pre menšiny. Tam by sa prerokovali námietky k jazykovému zákonu a tie by sa objavili na stole pri rokovaní premiérov. „Bajnai má podklady spred mesiaca, treba sa zoznámiť s novou literou zákona, keď bude publikovaný, že neškodí žiadnej národnostnej menšine na Slovensku - vrátane maďarskej národnostnej menšiny,” povedal pre TASR slovenský vicepremiér.
Maďarský premiér Bajnai odriekol plánované stretnutie so slovenským kolegom Ficom - vraj dovtedy, keď bude nádej na vyriešenie problémov. Pri stave vzájomných vzťahov to asi znamená odklad na veľmi dlho. Na Slovensku už je a v Maďarsku čoskoro bude vláda, pri akej sú šance na seriózne riešenia mizivé. Riešenie by určite neprinieslo ani stretnutie premiérov, najmä nie po prijatí absurdného jazykového zákona, ktorým dala bratislavská vládna garnitúra jasne najavo svoje názory a ktorý Budapešť právom znepokojil. Napriek tomu je odklad stretnutia na škodu - aj keby sa teraz naisto pohádali alebo len predniesli dva monológy; býva lepšie povedať si veci z očí do očí než ich mať z druhej ruky. V tom má pravdu náš minister zahraničia Lajčák, keď hovorí, že sa problémy dajú riešiť len dialógom aj na najvyššej úrovni. Žiaľ, hneď predvádza, čím Slovensko k viaznutiu dialógu prispieva. To keď nechápe, čo komu na jazykovom zákone prekáža, tvrdí, že upravuje len používanie slovenčiny (mal by si ho prečítať pozornejšie) a maďarskú kritiku vydáva za zasahovanie do našich záležitostí. Nikto iný než Lajčák, bývalý vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva v Bosne, by nemal vedieť lepšie, že to, čo sa týka ľudských práv a demokracie, nie je nikdy len vnútornou vecou nejakého štátu a že iné štáty aj medzinárodné organizácie majú právo sa do toho starať aj to kritizovať. Práve tento princíp bol základom Lajčákovej práce v Bosne a platí tu i tam aj napriek tomu, že sa postavenie Slovenska a Bosny našťastie veľmi líši. Ak ho Lajčák popiera, popiera všetko, čo v Bosne presadzoval. Možno mu to neprekáža, ministerský post za trochu dvojakosti stojí. Niekdajší „pán Bosny” ako poskok vládnych nacionalistov - je smutný pohľad.
Gordon Bajnai zmysel stretnutia so slovenským premiérom Robertom Ficom vidí len v prípade, ak sa podarí v dvojstranných vzťahoch vyriešiť problémy - odkázal predseda vlády dotknutému prostredníctvom Dušana Čaploviča, s ktorým sa spoločne v sobotu zúčastnil na dabas-šárskych slovenských dňoch. Bajnai kritizoval slovenský jazykový zákon zdôrazňujúc, že považuje za veľmi znepokojujúce, ak je možné niekoho pred súdom odsúdiť za používanie vlastného materinského jazyka. Podľa premiéra „sa treba zamyslieť, ako by sa dali po prijatí slovenského jazykového zákona zlepšiť vzťahy”. - Toto je dôvod zdržanlivého postoja, ktorý teraz prejavujeme. To znamená, že by sme radi videli, aké pozitívne kroky je možné realizovať v súvislosti s maďarskou menšinou v záujme odstránenia prípadných sporov vyplývajúcich z jazykového zákona - uviedol Bajnai. Čaplovič zo svojej strany tvrdil, že nový slovenský zákon nie je diskriminujúci a neobmedzuje používanie materinského jazyka. Presadzuje tiež urýchlené zvolanie menšinovej zmiešanej komisie. Zároveň vyjadril poďakovanie za to, čo maďarská vláda robí pre menšiny žijúce v našej vlasti. Komentujúc rozhovor Bajnai - Čaplovič, štátny tajomník pre menšiny Ferenc Gémesi uviedol, že podujatie v Dabas-Šári je signálom pre slovenskú politiku, že sa očakáva riešenie situácie, ktorá vznikla po prijatí bratislavského jazykového zákona. Bratislavské spravodajské internetové portály vecne, bez komentárov informujú o neformálnom stretnutí maďarského predsedu vlády s podpredsedom slovenskej vlády. Podrobne citujú výhrady Gordona Bajnaiho v súvislosti s bratislavským jazykovým zákonom, kvôli ktorému maďarská strana odriekla na tento týždeň plánovanú návštevu maďarského premiéra so slovenským partnerom Robertom Ficom. Správy ďalej vyzdvihujú, že Dušan Čaplovič presadzuje urýchlené zvolanie zmiešanej slovensko-maďarskej menšinovej komisie a naďalej považuje za dôležité, aby sa uskutočnilo stretnutie slovenského a maďarského premiéra. Zrejme slovensko-maďarské stretnutie premiérov sa dlho neuskutoční, lebo na Slovensku už vládne a v Maďarsku sa čoskoro k moci dostane taká vláda, ktorá nedáva veľa šancí na usporiadanie susedských vzťahov - zdôrazňuje komentár bratislavského denníka Sme. Komentár pokračuje nasledovne: Predsa len má pravdu slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, keď tvrdí, že zlepšenie je možné dosiahnuť len dialógom na najvyššej úrovni. Zároveň potvrdzuje aj to, čím Slovensko bráni dialógu. Slovenský minister zahraničných vecí si zrejme slovenský jazykový zákon dôkladne neprečítal, lebo tvrdí, že ten neobmedzuje úradné používanie materinského jazyka menšín. Skutočnosť je však taká, že veru obmedzuje, najmä doterajšie práva maďarskej menšiny a v istých kruhoch vyvoláva možnosti na obťažovanie a zneužívanie. Maďarsko je preto oprávnene znepokojené. Podľa Lajčáka sa však mieša do vnútorných záležitostí Slovenska. Kto, ak nie on, bývalý vysoký komisár medzinárodného spoločenstva pre Bosnu, by ma vedieť, že čo sa týka ľudských práv a demokracie, neexistujú vnútorné záležitosti. Každý iný štát, ako aj medzinárodné organizácie, majú právo do toho hovoriť. Tento princíp zastával doteraz, ale zdá sa, že post ministra zahraničných vecí si zaslúži dvojtvárnosť. Je smutné zistiť, že bývalý „pán” Bosny dnes prisluhuje slovenským vládnym nacionalistom - zdôrazňuje komentár.
Relevantné sily v Maďarsku nevyznávajú iredentizmus a nie je dobré, ak sa do slovensko-maďarských vzťahov mieša akýsi profesionálny nacionalizmus - tak reagoval maďarský premiér Gordon Bajnai na nedeľné vyjadrenia slovenského kolegu Roberta Fica. Vyjadril sa novinárom po tom, čo sa zišiel so srbským premiérom. Predsa sa teda uskutočňuje akýsi dialóg medzi oboma premiérmi, hoci nie na želateľnom osobnom stretnutí, lež cez médiá, čo nezvykne prinášať nič pozitívne. Predseda maďarskej vlády pomerne podráždene reagoval na vyhlásenia svojho slovenského kolegu, konkrétne na to, keď Robert Fico hovoril v nedeľu o „silnejúcom dychu iredentizmu spoza Dunaja”. Gordon Bajnai to rozhodne odmietol s tým, že v maďarskom parlamente nie je žiadna iredentistická sila. Doplnil to poznámkou, že ľutuje, keď sa do dvojstranných vzťahov pletie profesionálny nacionalizmus alebo nacionalizmus ako zdroj obživy. V súvislosti s jazykovým zákonom zopakoval svoje výhrady a to, čo povedal už v sobotu vicepremiérovi Dušanovi Čaplovičovi. „Celkom ani nechápem, prečo treba v Európe 21. storočia obmedzovať používanie materinského jazyka, nerozumiem, prečo je to najväčší problém. Toľko starostí máme okolo krízy, s energetickou situáciou, toľko by sme mohli spolupracovať, že až... Nebolo by nutné, aby takéto umelo vyvolávané, vnútropoliticky ladené problémy sa postavili medzi naše krajiny.”
V Maďarsku nie je v rozhodujúcej miere prítomný iredentizmus, reagoval dnes v Budapešti maďarský premiér Gordon Bajnai na víkendové vyhlásenie predsedu slovenskej vlády Roberta Fica, podľa ktorého silnie iredentizmus spoza Dunaja. „Ľutujem, ak sa do vzájomných vzťahov Maďarska a Slovenska vmiešajú vnútropolitické otázky a určitý druh nacionalizmu,” povedal podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Bajnai pred novinármi po schôdzke so srbským premiérom Mirkom Cvetkovičom. MTI pripomína, že slovenský premiér na Cyrilo-metodských oslavách na Devíne konštatoval, že ochrana štátneho slovenského jazyka musí byť prvým oporným bodom programu každej slovenskej vlády. „To je totiž tiež cesta ako sa chrániť pred nebezpečným iredentizmom, ktorý stále silnejšie dýcha spoza Dunaja,” cituje agentúra Fica. „Snažím sa pochopiť, aký je postoj slovenskej vlády,” poznamenal Bajnai s tým, že v sobotu sa stretol s podpredsedom slovenskej vlády Dušanom Čaplovičom v Dabaš-Šáre na Dni Slovákov v Maďarsku, ktorý sa ho „snažil upokojiť”, že novela zákona o štátnom jazyku nie je namierená voči menšinám, ale že jednoducho rieši otázku používania štátneho jazyka v SR. „V nedeľu zas počúvam, že zákon bolo potrebné prijať ako ochranu proti iredentizmu. Tieto tvrdenia si protirečia,” dodal maďarský premiér, podľa ktorého odmietavý postoj Maďarska k uvedenému zákonu je známy. „V Maďarsku nie je v rozhodujúcej miere prítomný iredentizmus, nie je prítomný v parlamente a demokratické parlamentné strany v Maďarsku sa zhodujú v tom, že Maďarsko nie iredentizmus potrebuje,” podčiarkol. Maďarsko sa podľa jeho slov zaoberá nie hranicami, tie sú čoraz „priepustnejšie”, ale tým, aby sme vedeli vytvoriť čo najlepšie životné podmienky a zabezpečiť vytvorenie rovnosti a slobody občanov v Európe. Z tohto hľadiska je jazykový zákon v SR krokom späť, preto bola odložená schôdzka s premiérom Ficom, dodal. „Táto situácia škodí Maďarom na Slovensku, slovensko-maďarským vzťahom, lebo sa vytvorila atmosféra, ktorá kazí vnútorné ovzdušie v krajine a spolužitie jej občanov,” povedal Bajnai a dodal, že maďarská vláda využije všetky fóra na to, aby sa pokúsila vyriešiť tento problém.
Jazykové zákony prijaté po novembri 1989 charakterizujú znaky svojej doby a verne odzrkadľujú myslenie a ciele danej vládnej konštelácie. Filozofia, obsah, ale aj načasovanie prijatia novely o štátnom jazyku vypovedajú o myslení koaličných kruhov, keď členom vládneho zoskupenia je Slotova Slovenská národná strana. Jej prítomnosť vo vláde Roberta Fica a politický program, ktorý je namierený v prvom rade proti predstaviteľom maďarskej komunity na Slovensku, nepriamym spôsobom iniciovali prípravu nezmyselného a zbytočného jazykového zákona z dielne ministra kultúry Mareka Maďariča. Sociálnodemokratické strany, za akú sa pasuje Smer-SD, charakterizuje nielen silný sociálny program, ale aj snaha o prehĺbenie ľudských a menšinových práv. Na Slovensku po troch rokoch spoločného vládnutia v marketingovej kuchyni dominantnej strany vládnej koalície - na ministerstve pod vedením vplyvného muža strany - vymysleli novelu jazykového zákona, keď ľavicový Smer z pravej strany predbieha v politickom boji svojich straníckych súperov. Politickým krédom populistického ťahu je dokázať, že aj dominantná strana vládnej koalície má minimálne také silné národné cítenie ako slotovci, a využívajúc svoju väčšiu domácu a medzinárodnú akceptáciu to vie urobiť salónnejším spôsobom. Téma novelizácie má prekryť obrovské ekonomické problémy Ficovej vlády a šikovným spôsobom odvádza pozornosť od známych tendrov a má priniesť politické body, ktoré by vyrovnali možnú stratu časti podporovateľov strany. Načasovanie prijatia novely je ukážkovým príkladom prejavu arogancie moci, ktorá si prihrieva svoju domácu politickú polievočku, a zároveň znemožní uskutočnenie bilaterálneho stretnutia premiérov dvoch susedných krajín. Fico cez svojho druhého straníckeho človeka pripravil pôdu a presmeroval témy na blížiace sa jesenné regionálne voľby i na budúcoročné parlamentné meranie síl. Bolo treba ukázať, kto je pánom v koalícií, v štáte, na úradoch, na rôznych podujatiach; jednoducho u nás na Slovensku. Ľudia, ktorí pripravili novelu jazykového zákona, zneužili tému na úzke, partokratické ciele a zbytočným oklieštením práv predstaviteľov menšinových jazykov idú proti duchu moderného poňatia ľudských práv v EÚ. Zavedenie vysokých pokút je oblasťou, o ktorej už raz Ústavný súd prijal rozhodnutie, že nie je v súlade so základným zákonom štátu. Argument, že bez pokút je zákon bezzubý, neobstojí, lebo zavedenie finančného trestu bude prostriedkom štátneho dirigizmu, ktorý má slúžiť na politické a jazykové šikanovanie občanov, a to nielen predstaviteľov jednotlivých menšinových komunít, ale všetkých, teda aj Slovákov, ktorí z rôznych dôvodov nepoužívajú kodifikovanú podobu štátneho jazyka vo verejnom styku. Vágne definície, vysoké peňažné pokuty zvýšia štátny dirigizmus v oblastiach, kde nemá čo hľadať, a umožnia prehnanú aktivitu zakomplexovaných aparátnikov, ktorí urobia špinavú robotu za tých, ktorí budú pózovať v úlohe vládnych demokratov. Slovensko, slovenský jazyk, Slováci, ale ani predstavitelia tu žijúcich jazykových komunít si taký zákon veru nezaslúžia. Keby sme mali ozajstného, demokratického prezidenta, štátnika, prijatý jazykový zákon by sa vrátil bez podpisu hlavy štátu do parlamentu. Ale na Slovensku to tak nie je...
Za zhoršenie maďarsko-slovenských vzťahov nenesú zodpovednosť maďarskí alebo slovenskí pracujúci - zdôraznil minulý týždeň v Békešskej Čabe tajomník Komunistickej strany Slovenska (KSS) Jozef Artim. Ďakujeme slovenským komunistom za ich priateľstvo, povedal predseda Maďarskej komunistickej robotníckej strany (MKRS) Gyula Thürmer poukazujúc na to, že v slovenskej vnútornej politike sa nie každému páči, že komunisti sa v čase volieb do Európskeho parlamentu zúčastňujú na kampani spolu s Maďarmi. Vedenia oboch strán sa spoločne rozhodli, že na zhoršenie maďarsko-slovenských medzištátnych vzťahov odpovedia upevňovaním priateľstva medzi oboma národmi. Tak padla voľba na Békešsku Čabu a Slovenský Komlóš, ktoré sú centrom Slovákov žijúcich v Maďarsku. Námestník predsedu župy Békés Zoltán Farkas úspechy Slovákov a ich vzťah s maďarskou väčšinou označil ako príkladný. Predseda Slovenskej menšinovej samosprávy v Slovenskom Komlóši Andrej Matajs uviedol, že medzi Slovákmi je veľa ľavicovo zmýšľajúcich, medzi nimi aj veľa členov Robotníckej strany. 14. mája sa v Békešskej Čabe obyvatelia mesta a členovia Robotníckej strany stretli so slovenskými hosťami a predsedom MKRS v Slovenskom oblastnom dome. Prítomní boli členovia krajského a mestského vedenia Maďarskej komunistickej robotníckej strany, medzi nimi členovia ústredného výboru Ferenc Gál, József Bánhegyi a József Németh. O návštevu po celý čas živý záujem prejavovali miestne aj celoštátne médiá. Dúfajme, že predstavitelia maďarských aj slovenských komunistov budú v Európskom parlamente, skonštatoval na záver návštevy slovenskej delegácie v Békešskej Čabe predseda MKRS Gyula Thürmer.
Ľudia z poľskej Solidarity rozprávajú inšpirujúco o tom, ako bojovali za slobodu. A poľskí politici po 20 rokoch bojujú o to, kto sa na oslavách toho víťazstva priživí politicky viac. V Maďarsku rozpráva východný Nemec v parlamente svoj pohnutý príbeh o úteku z komunizmu a ďakuje ľuďom za pomoc. K obyčajnému Maďarovi sa jeho posolstvo nedostane. Kossuthovo námestie pred parlamentom je pre verejnosť uzatvorené a médiá sa správajú striktne politicky. Vládne o oslavách píšu na veľkom priestore, opozičné na ne zabudli. Aj v Maďarsku je to vec politiky. Nie je veľa sviatkov, keď dala ľudská odvaha a viera v ideály na frak totalite s takým šarmom ako pred 20 rokmi. A nie je veľa sviatkov, keď by mohla postkomunistická Európa ukázať svetu, že ho vo svojej sile prevyšuje. Ale nevie to predať, lebo na to nedorástla. A to aspoň v Poľsku či v Maďarsku počujete rozprávať politikov, ktorí tomu, čo sa pred 20 rokmi u nás udialo, skutočne veria. Takže ich úbohé politické hádky budú len úsmevnou spomienkou, keď bude pád komunizmu oslavovať Slovensko. U nás prehovorí premiér, ktorý si nevšimol, čo sa pred 20 rokmi stalo a dnes nás poúča, že ľudské práva nie sú dôležité. Rečniť bude aj prezident, ktorý si za komunizmu budoval právnickú kariéru a predseda parlamentu, ktorý minulý rok oslávil pád totality návštevou Číny a tento rok jej gratuloval k vzniku komunistického štátu. U nás budú pád komunizmu oslavovať politici, ktorí si pri neokrúhlych výročiach naň ani nespomenuli, ale tento rok si vraj chcú vyárendovať Námestie SNP len pre seba. Rozdelia oslavy ako v Poľsku a budú sa s opozíciou handrkovať ako v Maďarsku. Akurát, že z politikov v strednej Európe majú zrejme to najmenšie právo vôbec niečo oslavovať.
10 % obyvateľov preferuje iné médiá ako zvyšok SR populácie. Najpočúvanejším rádiom na juhu Slovenska je Šláger Rádio a načítanejším denníkom Új Szó. TV Markíza je jediným najsledovanejším slovenským médiom a televíziou zároveň v tejto lokalite. Je všeobecne známe, že práve na juhu krajiny sú oblasti, ktoré sa vymykajú priemernému mediálnemu správaniu obyvateľov našej republiky a z tohto dôvodu sa spoločnosť Medián SK v spolupráci s vydavateľstvom Petit Press rozhodli uskutočniť vo vybraných okresoch taký prieskum, ktorý by dokázal podrobnejšie aktuálne zmapovať túto cieľovú skupinu. V prvom štvrťroku tohto roka dostal tak mediálny prieskum na Slovensku ďalší rozmer - podrobné zmapovanie celkovej situácie v oblasti „spotreby” médií v okresoch na juhu. Jedným zo základných výberových kritérií pre oslovenie respondentov bola podmienka národnosti. Respondenti boli vyberaní náhodným kvótnym výberom na vopred určenom území so zameraním na slovenských občanov maďarskej národnosti. Reprezentativita vzorky sa počítala podľa údajov Štatistického úradu SR. Ďalšie kvóty boli rovnaké ako pri realizácii národného prieskumu MML-TGI, teda pohlavie, vek, vzdelanie, veľkosť miesta bydliska, okres a deň. Aj ostatná metodológia zberu a spracovania sa zvolila rovnaká, aby boli výsledky ľahko čitateľné v kontexte používaných dát MML. Spomínaných okresov, kde sa prieskum uskutočnil, bolo sedem, vyberali sa zámerne tie, ktoré majú najvyššie percento spoluobčanov maďarskej národnosti (Dunajská Streda a Galanta /Trnavský kraj/, Šaľa, Komárno, Levice, Nové Zámky /Nitriansky kraj/, Rimavská Sobota /Banskobystrický kraj/). Potenciálnou cieľovou skupinou bolo 294-tisíc obyvateľov vo veku 14 až 79 rokov, ktorí žijú v určenej oblasti. Celý rozhovor sa uskutočnil primárne v maďarskom jazyku, čo malo za cieľ do prieskumu zapojiť aj tých jazykovo „skalných” spoluobčanov, ktorí sa bežných prieskumov v slovenskom jazyku sotva zúčastnia. Podarilo sa tak osloviť našich spoluobčanov maďarskej národnosti, ktorí tvoria zaujímavú cieľovú skupinu z hľadiska spotrebiteľského a mediálneho správania. Terénny zber dát prebiehal v termíne od 5. januára 2009 do 29. marca 2009. Prieskumu sa spolu zúčastnilo 725 respondentov. Najpreferovanejším rádiom opytovanej vzorky je rozhlas v materinskom jazyku. Pri televíziách je situácia v súčasnosti iná. Tu má prvenstvo slovenská televízna stanica. V princípe si však elektronické médiá v maďarskej mutácii držia nad tými v slovenskom jazyku významnú prevahu. Najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou je Šláger Rádio s 11,6 % v parametri „počúval včera”. Druhá stanica je rádio Expres s 11,2 % a tretie Fun rádio 8,7 %. Štvrtou najpočúvanejšou stanicou je rádio Patria - Slovenský rozhlas 5. Piate Danubius Rádio 7,1 % a šieste Kék Duna 6,9 %. 6,3 % počúvalo rádio Slovensko - Slovenský rozhlas 1 a 6,2 % Kossuth Rádio. Najsledovanejšou televíznou stanicou je u spomínanej skupiny obyvateľstva televízia Markíza s 36,3 % v parametri „sledoval včera”, teda respondent započítaný v tomto parametri musel sledovať aspoň päť minút bez prerušenia danú televíznu stanicu v deň pred uskutočneným rozhovorom. Druhou najsledovanejšou stanicou je RTL Klub 28,8 % a treťou TV2 s 22,3 %. TV JOJ sledovalo 14,9 % a prvý program maďarskej televízie ml potom 12,7 %. Jednotka Slovenskej televízie bola sledovaná 10 % respondentov a DUNA Televízie zhliadlo 8,4 % respondentov. Najčítanejším denníkom v parametri „čítal posledné vydanie” je denník Új Szó, ktorý číta takmer stotisíc ľudí v lokalite spomínaných siedmich okresov. Ide o 36,8 % miestnych obyvateľov. Druhý najčítanejší je denník Nový Čas s 11,9 % a tretí maďarský denník Blikk s 4,9 %, nasledujú denník Šport a Avízo, oba tituly s hodnotou 4,2 % čitateľov. Pokiaľ sa pozrieme na dlhšie časové obdobie, potom za posledných 14 dní čítalo denník Új Szó 64,2 % respondentov, Nový Čas 33,4 %, 18,8 % Avízo, 17,4 % Plus jeden deň, 13,4 % Šport a 13,1 Blikk. Prílohy k jednotlivým titulom majú čítanosť v parametri „čítal posledné vydanie” nasledujúcu: 35,6 % +7 nap (príloha denníka Új Szó), 7,8 % Nový Čas Víkend (príloha denníka Nový Čas) a 3,8 % Magazín Plus jeden deň (príloha denníka Plus jeden deň). Pri týždenníkoch je opäť najčítanejším titulom časopis v maďarskom jazyku. Vasárnap v parametri „čítal posledné vydanie” dosiahol 10 % čítanosť, druhým titulom je Plus 7 dní s 8,4 %, tretí Szabad Újság s 5,1 %, štvrtý týždenník Delta 5 % a piaty časopis Markíza 4,6 %. Dôvody týchto výsledkov, resp. takéhoto mediálneho správania sú zrejmé. Desaťpercentná maďarská menšina, ktorá na juhu krajiny žije, si udržiava svoj odlišný jazyk, kultúru, hodnoty a do určitej miery aj svoj životný štýl. S väčšinovou spoločnosťou nie je asimilovaná a niečo také nie je možné očakávať ani v najbližších rokoch. Je však určite zaujímavou cieľovou skupinou, preto je v pláne obdobný prieskum za istý čas zopakovať, aby bolo možné sledovať posuny čitateľov, ktoré je možné v rámci ich správania očakávať. O ich prípadných zmenách vás určite budeme informovať.
Na rozdiel od štrnástich demokratov z pravicového straníckeho ideologického centra IVO prenecháva premiér Robert Fico hodnotenie demokracie všetkým občanom Slovenskej republiky. Uvádza sa to v stanovisku premiéra k zverejnenej správe Inštitútu pre verejné otázky (IVO) o kvalite demokracie na Slovensku. „Keďže v skutočnosti je na Slovensku štandardná situácia, ľudia dajú slobodne najavo svoj názor v budúcoročných parlamentných voľbách, ako ho prejavili napríklad vo voľbách do Eeurópskeho parlamentu,” dodáva sa v stanovisku Roberta Fica, o ktorom informovala hovorkyňa predsedu vlády Silvia Glendová. IVO informoval o výsledku hodnotenia kvality demokracie za druhý štvrťrok 2009 v projekte IVO Barometer, na ktorom sa podieľajú analytici inštitútu a ďalší experti. Vyplýva z neho, že kvalita demokracie na Slovensku sa naďalej zhoršuje. Po troch rokoch vládnutia Smeru, SNS a HZDS dal IVO vládnej koalícii známku medzi trojkou a štvorkou. Vládne strany spája oddanosť štýlu politiky, ktorého súčasťou je klientelizmus, korupcia, autoritárstvo, konštatoval pri predstavení Barometra - hodnotenia demokracie v druhom štvrťroku 2009 prezident IVO Grigorij Mesežnikov. Najväčším problémom vládnej koalície je klientelizmus a etnická karta. Za prelom Mesežnikov označil, že premiér v rozhlase pripustil, že vo vládnej koalícii je politik, ktorý spája funkciu s nelegálnym obohacovaním sa. Negatívom je aj vyhlásenie Roberta Fica na oslavách Cyrila a Metoda o hrozbe iredenty z Maďarska. Výsledky hodnotenia poukázali aj na problémy súdov, pomalé rozhodovanie. Autori správy upozornili napríklad na nečinnosť Ústavného súdu SR pri zákonoch o vyvlastnení pozemkov pod diaľnice. Poukázali aj na silnejúci tlak vládnej moci na médiá. Podľa IVO prešiel do rozhodnutí, nepriaznivo ovplyvňujúcich slobodné šírenie informácií.
Úroveň kvality demokracie sa na Slovensku za druhý štvrťrok tohto roka opäť zhoršila. Skonštatoval to mimovládny Inštitút pre verejné otázky. Vláde vyčíta klientelizmus či používanie takzvanej maďarskej karty. Premiér Robert Fico (Smer) reagoval, že hodnotenie demokracie prenecháva občanom. IVO ohodnotil stav demokracie celkovou známkou 3,3, čo je zhoršenie o 0,2 bodu oproti prvému štvrťroku. Predstavuje to zároveň najhoršie číslo od začiatku skúmania v roku 2008. Známka sa môže pohybovať na škále od jedna do päť, pričom pozitívne hodnotenie predstavuje jednotka. Vládna koalícia podľa prezidenta IVO Grigorija Mesežnikova prerozdeľovala verejné zdroje na základe politickej lojality a otvárala otázku komplikovaných slovensko-maďarských vzťahov. Inštitút kritizoval aj policajný zásah počas návštevy čínskeho prezidenta Chu Ťin tchaa, keď policajti nezasiahli účinne na ochranu základných práv slovenských občanov. V súdnictve zas zaznamenal snahy o uzurpáciu moci. „Zaznamenali sme rôzne problematické rozsudky všeobecných súdov v mediálnych kauzách,” hovorí Mesežnikov. Fico IVO označil za „pravicové stranícke ideologické centrum”. Už v minulosti tvrdil, že viacerí predstavitelia inštitútu spolupracovali s vládou expremiéra Mikuláša Dzurindu, a preto ich vyhlásenia nepovažuje za objektívne. „Ľudia dajú najavo svoj názor v budúcoročných voľbách,” uviedla hovorkyňa premiéra Silvia Glendová.
Podstatou zákona o štátnom jazyku je zabezpečiť všetkým občanom na území Slovenska, aby mali dostupné informácie, ktoré potrebujú v štátnom jazyku. Aby sa nestalo, že Slováci budú nútení ovládať menšinové jazyky, ak chcú rozumieť oznámeniam, textom a vystúpeniam určeným pre verejnosť. Ide o cieľ logický a užitočný. V školskom systéme vytvárame podmienky na to, aby si každý mohol osvojiť štátny jazyk. To znamená, že slovenčine môžu rozumieť všetci občania nášho štátu bez ohľadu na svoju národnosť. A každý štát potrebuje jednotný dorozumievací prostriedok, ktorý zjednocuje spoločnosť. Na Slovensku má ústavou dané takéto postavenie slovenský jazyk. Zákon súčasne nepotláča používanie menšinových jazykov, ani nikoho netrestá za ich používanie, ako klamú maďarskí politici. Naopak, vo vzťahu k menšinovým jazykom sa rešpektujú všetky práva na ich používanie zakotvené v osobitných predpisoch a prijatím novely sa dokonca rozšíril priestor na ich uplatnenie vo verejnom styku. Najmä v médiách zaznievajú o tomto zákone scestné informácie, že ľudia budú pokutovaní, ak budú hovoriť nespisovné či nárečím, že lekári musia hovoriť s pacientmi len po slovensky, že zákonom chceme puristicky zakonzervovať slovenčinu. Zdôrazňujem, že zákon sa netýka jednotlivcov a ich jazykových prejavov. Žiadny človek nemôže byť pokutovaný, ak hovorí nespisovné alebo nárečím, naopak, v zákone sa pripúšťa používanie výrazov zo všetkých jazykových vrstiev aj inojazyčných nových termínov, aj nespisovných prostriedkov a pri dohľade sa len prihliada na kodifikovanú podobu štátneho jazyka. V zdravotníctve ako doteraz, ak pacient neovláda štátny jazyk, komunikuje sa s ním v jazyku, ktorému rozumie. Všeobecne platí, že novela zásadne nemení doterajšiu filozofiu zákona a som len udivený, že doteraz platné ustanovenia sa prezentujú ako niečo nové. Mnohí zrejme nepoznajú doterajší zákon a iní ho zase vedome nedodržiavali, keďže si boli vedomí, že neexistuje spôsob, ako by mohla byť vymožená náprava. A to je skutočný dôvod odporu proti novele zákona. Zavádza totiž možnosť udelenia pokuty, čo nie je v Európe ojedinelé, hoci u nás musí pokute predchádzať písomné upozornenie a lehota poskytnutá na nápravu. Inde sa s upozorneniami nezdržiavajú. Kritici zákona, najmä z SMK, nepriznajú, že v podstate ten istý zákon im neprekážal, pretože nedokázal zabezpečiť, aby napríklad na slovenskom juhu boli informácie pre občanov dvojjazyčné. Nemusím azda zdôrazňovať, že chýbajúca jazyková verzia bola slovenská.
Stalo sa to, čo sa dalo očakávať. Prijatie novely jazykového zákona pobúrilo Maďarsko aj predstaviteľov maďarskej menšiny na Slovensku. Premiér Fico, minister Maďarič a šéf parlamentu Paška mohli pred národom zahrať populárnu hru na horlivých zástancov Slovákov. Ján Slota z toho mohol dostať aj infarkt, ako nekompromisne mu Fico preberá agendu i voličov. Na oboch stranách Dunaja vzplanuli vášne, ktoré na chvíľu dovolili obom národom zabudnúť, že v čase krízy majú akútnejšie problémy ako fakt, či nápisy na pamätníkoch budú v obidvoch jazykoch a či ten v slovenčine bude väčší, alebo či sa pacient s lekárom môže rozprávať menšinovým jazykom aj na Kysuciach. Novela je v prvom rade zbytočná. Slovenčina nepotrebuje, aby sa jej vymedzená kodifikovaná forma strážila pod hrozbou pokút. Ide skôr o drobné zlomyseľnosti, ako je nariadenie, aby sa všetka dokumentácia v školách s jazykom maďarským viedla aj v slovenčine, alebo aby každú pamätnú tabuľu muselo schvaľovať ministerstvo. Ktovie, koľko úradníkov bude treba na túto zodpovednú úlohu zamestnať. Reakcia maďarskej strany bola dostatočne patetická a teatrálna. „Zákon znamená také nevýhody pre maďarskú menšinu, aké sú v Európe bezprecedentné,” povedala predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová. Nový jazykový zákon vážne poškodzuje maďarskú menšinu na Slovensku, ako aj celkové vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom, vyhlásil zas maďarský premiér Gordon Bajnai. Novela zrejme zblíži aj slovenských politikov maďarskej národnosti, ktorí plánujú poslať novelu na posúdenie Ústavnému súdu. Zaperlil však Pál Csáky, ktorý konečne našiel príležitosť, ako zabojovať o svojich voličov, ktorí mu utekajú k Bugárovi: „Ani za monarchie nebol taký zákon. Z tohto zákona vyžarujú prvky národnej zakomplexovanosti, zlomyseľnosti a obsahuje prvky jazykového imperializmu. Albert Einstein by na základe tohto zákona nemohol byť profesorom žiadnej slovenskej univerzity, pretože je známe, že keď musel opustiť Nemecko a žil v USA, na amerických univerzitách prednášal svoju teóriu relativity v nemeckom jazyku.” Na silácke gestá silácka odpoveď. Novela a reakcie na ňu z jednej i druhej strany sú svedectvom o komplexoch a malosti jedných i druhých.
Zlepšenie v slovensko-maďarských vzťahoch na najvyššej úrovni nemožno očakávať, domnievajú sa analytici Inštitútu pre verejné otázky, ktorý dnes v Bratislave predstavil ďalší Barometer - hodnotenie demokracie v druhom štvrťroku 2009. „Dnes sú to možno najhoršie bilaterálne vzťahy v rámci Európskej únie...Obávam sa, že nejaký veľký pokrok teraz nemôžeme čakať, pretože v Maďarsku aj na Slovensku sa blížia voľby,“ konštatoval čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Martin Bútora. Prezidenta IVO Grigorija Mesežnikova (na snímke) znepokojilo použitie „veľmi nebezpečného hesla - iredentizmus“ premiérom Robertom Ficom na nedeľňajších oslavách Cyrila a Metoda na Devíne. Fico varoval pred maďarským iredentizmom a ochranou pred ním obhajoval spornú novelu zákona o štátnom jazyku. „Iredentizmus je politická prax, zameraná na odtrhnutie a pričlenenie k materskej krajine časti územia susedného štátu obývaného etnickou menšinou. V kontexte slovensko-maďarských vzťahov dnes, keď sme v Európskej únii a v NATO, hovoriť o možnosti iredentizmu, považujem za nešťastné a dokonca nezodpovedné,“ povedal dnes Mesežnikov. Odmieta tiež obvinenia slovenskej strany, že Maďarsko zneužilo novelu jazykového zákona ako zámienku na odloženie oficiálnej návštevy Fica v Budapešti. „Ak to bola zámienka, tak to bola zámienka, ktorá bola vedome poskytnutá na to, aby medzi Slovenskom a Maďarskom znovu nedošlo k stretnutiu na najvyššej politickej úrovni.“ Zo SR schválením novely prichádza signál, ktorý je pre MR neakceptovateľný. Úlohou zodpovedných politikov je predísť takým krokom na domácej scéne, ktoré by mohli byť „zneužité“ druhou stranou, zdôraznil Mesežnikov. „Bolo treba sa toho vyvarovať,“ povedal s tým, že tento scenár sa opakuje - napr. pri uznesení parlamentu o Benešových dekrétoch, pri pokuse ministra školstva zaviesť slovenské názvy v maďarských učebniciach, teraz novela jazykového zákona, proti ktorej Budapešť vopred protestovala. „Nevidím ochotu ani politickú vôľu na slovenskej strane k takému politickému správaniu, ktoré by kontakty na najvyššej úrovni umožnilo,“ dodal Bútora. Zlé vzťahy medzi SR a MR sú však len medzi politickou špičkou. „V oblasti bezpečnostnej, vojenskej, hospodárskej a niektorých ďalších tie krajiny normálne fungujú, normálne spolupracujú, aj na úrovni Visegrádu sa vedia dohodnúť.“ Bútora sa obáva, že Slovensko si vo vzťahu s Maďarskom nevytvára dobrú pozíciu pre budúcnosť. Dnes sa politická špička v SR vyhraňuje voči opozičnému Fideszu Viktora Orbána, ktorý zrejme vyhrá voľby, zároveň málo počúva „triezve“ hlasy súčasnej vlády socialistov. „Nemôžeme vylúčiť, že keď sa Fidesz dostane k moci, že sa väčšmi posunie do stredu a že pozíciu tých radikálnych nacionalistov zaujme Jobbik. Otázka je potom, ako my budeme vyjednávať so stranou, s ktorou už dnes sú niektorí naši najvyšší predstavitelia v konflikte.“
Čestný predseda Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Martin Bútora sa obáva, že Slovenská republika si nevytvára ohľadne slovensko-maďarských vzťahov dostatočne dobrú pozíciu pre budúcnosť. Nevylúčil, že ak sa opozičný FIDESZ - Maďarský občiansky zväz dostane po voľbách k moci, väčšmi sa posunie do stredu a pozíciu radikálnych nacionalistov zrejme preberie Jobbik. „Otázka je potom, ako my budeme vyjednávať so stranou, s ktorou sú naši niektorí najvyšší predstavitelia v konflikte,” zamyslel sa na dnešnej tlačovej konferencii, v rámci ktorej IVO prezentoval správu o kvalite demokracie v SR. Rovnako si nemyslí, že Slovensku pomôže na európskej pôde v praktickej politike priveľké sústredenie sa na problematické hlasy z Maďarska. Vyzdvihol to, že tak zo strany maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Balázsa, ako aj premiéra Gordona Bajnaiho zaznievajú v tomto smere celkom triezve hlasy. „Slovenská strana a slovenské oficiálne inštitúcie skôr počúvajú tie problematickejšie signály, ktoré prichádzajú z Maďarska. Nie som si celkom istý, či je to tá najšťastnejšia stratégia pre Slovensko v hľadaní nejakého spolužitia pre budúcnosť,” konštatoval. Slovensko-maďarské vzťahy považuje Bútora za dlhodobo citlivé, pričom vždy sú založené aj na ústretovosti, ochote a politických signáloch. Rozhodnutie budapeštianskeho odvolacieho súdu o zrušení spolku Maďarská garda považuje za politický signál z Maďarska. Podľa neho by bolo prirodzené, keby to slovenská strana vnímala ako znak podanej ruky. „Zrejme si ešte chvíľu musíme počkať,” poznamenal. Dodal, že medzi SR a MR sú najhoršie bilaterálne vzťahy v EÚ, ale na úrovni vysokej politickej špičky. V bezpečnostnej, vojenskej, hospodárskej, ale aj niektorých iných oblastiach obe krajiny normálne komunikujú a spolupracujú. Obáva sa však, že väčší pokrok v tomto nemožno očakávať vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby tak v Maďarsku, ako aj na Slovensku. „Nevidím ochotu ani politickú vôľu na slovenskej strane k takému politickému správaniu, ktoré by kontakty na najvyššej úrovni umožnilo a uľahčilo,” objasnil čestný predseda IVO. Upozornil na to, že vzájomné vzťahy ešte viac skomplikovalo uznesenie Národnej rady SR k niektorým vyjadreniam Viktora Orbána či novela zákona o štátnom jazyku. Domnieva sa, že ak by k týmto krokom neprišlo, nevyvolalo by to ani žiadnu maďarskú protireakciu. Prezident IVO Grigorij Mesežnikov doplnil, že úlohou zodpovedných politikov SR je predísť tomu, aby sa akýkoľvek problematický krok na domácej politickej scéne zneužil ako zámienka z maďarskej strany na zrušenie stretnutia premiérov. Keďže k takejto situácii prišlo už niekoľkokrát predtým, dalo sa s tým podľa neho počítať aj teraz. „Bolo sa treba tomu vyvarovať. To, čo sa udialo v parlamente, bola zámienka, ktorá bola vedome poskytnutá na to, aby medzi SR a MR znovu nedošlo k stretnutiu na najvyššej politickej úrovni,” uzavrel.
Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota výrokmi o podiele maďarskej tajnej služby na jeho diskreditácii sprofanoval spoločné členstvo SR a MR v euroatlantických štruktúrach, kam Slovensku pomohlo aj Maďarsko. Prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov pri hodnotení stavu demokracie varoval, že zaťahovanie cudzích štátych orgánov do vnútropolitických problémov je veľmi zlým signálom. Za Slotovými vyhláseniami vidí zhoršenie vzťahov Smeru-SD a SNS po škandáloch s nástenkovým tendrom či emisiami. Domnieva sa, že napätie vo vládnej koalícii porastie. Slota v rozhovore pre agentúru SITA priamo nemenoval maďarskú tajnú službu, podľa Mesežnikova je však jasné, ktorý štát mal na mysli. „Ak pri moci na Slovensku sú politici, ktorí považujú za prípustné v domácej politike používať takéto argumenty, ktorými fakticky diskvalifikujú naše spoločné členstvo v EÚ a NATO, tak to považujem za veľmi zlý signál,“ konštatoval dnes na tlačovej besede. „Ján Slota hovorí o tom, že za útokmi proti nemu stojí Maďarsko, hoci v skutočnosti sa prevalili kauzy, ktoré súvisia práve s vnútropolitickými vzťahmi,“ dodal Mesežnikov. Za kampaňou proti SNS a jej predsedovi sú podľa Slotu zahraničné tajné služby a veľký petrochemický závod. „Už aj slepý musel vidieť, že to je niekým zaplatené. Som presvedčený, že niektorý veľký petrochemický závod zo zahraničia, ktorý má svoju dcéru na Slovensku a niektoré tajné služby susednej krajiny vrazili do toho nesmierne milióny. Keď sa pozeráme na túto kampaň ako na platenú inzerciu, tak podľa triezvych odhadov do toho niekto vložil 100 až 120 mil. korún,” vyhlásil Slota pre agentúru SITA.
Petíciu maďarských združení proti jazykovému zákonu, ktorý od septembra zavádza pokuty za prehrešky voči slovenčine, podpísalo asi 30.000 ľudí. Organizácie zastupujúce záujmy maďarskej menšiny plánujú proti kontroverznej novele aj protesty. Povedal to predseda Zväzu maďarských rodičov na Slovensku Rudolf Mézes, ktorý je jedným z iniciátorov zberu podpisov. Petíciu spustil spoločenský a vzdelávací Zväz Maďarov na Slovensku - Csemadok s podporou ďalších organizácií a opozičnou SMK začiatkom marca. Csemadok v petícii ďalej žiadal rovnocenné postavenie maďarčiny so slovenčinou v oblastiach obývaných občanmi maďarskej národnosti či obnovu pôvodného rozsahu vysielania Rádia Patria pre národnostné menšiny, ktoré medzičasom začalo v niektorých oblastiach vysielať na stredných vlnách. Trval aj na možnosti vysielať na regionálnych rozhlasových a televíznych staniciach v rodnom jazyku maďarskej menšiny bez povinnosti pretlmočiť vysielanie do slovenčiny. „Kópie petičných hárkov plánujem odovzdať predsedovi parlamentu, postúpime ich aj na Ústavný súd či orgány Európskeho parlamentu,” povedal Mézes. Upozornil, že viaceré civilné organizácie pripravujú proti prijatiu jazykového zákona počas leta, ale najmä na začiatku septembra rôzne protestné podujatia a akcie občianskej neposlušnosti. Bližšie podrobnosti o forme protestov či mieste ich konania zatiaľ neuviedol. Na Slovensku žije asi polmiliónová maďarská menšina. Vládna novela zákona o štátnom jazyku, ktorú koncom júna schválili poslanci, počíta so sankciami 100 až 5000 eur (od 3013 do 150.630 Sk) za prehrešky voči slovenčine. Ministerstvo kultúry tak od septembra môže pokutovať napríklad komunikáciu úradov a ich zamestnancov v inom jazyku ako v slovenčine. V jazykoch menšín možno, rovnako ako v minulosti, hovoriť na úradoch tých obcí, kde žije aspoň 20 percent príslušníkov menšiny. Všetky verejné oznamy, tabule či vysielanie obecných rozhlasov však musí byť v slovenčine. Naopak, regionálne televízie a rozhlasové stanice nemusia v oblastiach, kde žijú menšiny, vysielať v slovenčine. Normu kritizovali maďarské združenia na Slovensku, opozičná SMK i viacerí maďarskí politici; ľútosť nad prijatím zákona vyjadrilo aj ministerstvo zahraničných vecí Maďarska v oficiálnom vyhlásení. Vzájomné vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sa po nástupe vlády premiéra Roberta Fica (Smer-SD) v júli 2006 do úradu zhoršili.
Dôvodová správa zákona o štátnom jazyku tvrdí, že Slováci sú jediným štátotvorným subjektom SR. Čím sú potom menšiny, podnájomníkmi, ktorým možno kedykoľvek vypovedať nájomnú zmluvu? Záujem Budapešti o pozvanie slovenského premiéra opäť ochabol, dôvodom je novelizácia zákona o štátnom jazyku, prijatá Národnou radou minulý týždeň. Postoj maďarskej vlády naši ústavní činitelia nechápu. Snažia sa nahovoriť svojim voličom, že maďarskí politici si reakciami na dianie na Slovensku riešia svoje vnútorné problémy. Stačí však pravidelne sledovať maďarské médiá, aby sa nezávislý pozorovateľ presvedčil, že v ostatných rokoch hrá využívanie slovensko-maďarskej karty v maďarskej politike celkom podružnú úlohu. Určite omnoho menšiu ako na Slovensku. Aj napriek nespornému - a poľutovaniahodnému - nástupu Hnutia za lepšie Maďarsko (Jobbik). Stanovisko maďarskej strany nechápe ani minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Ten pritom takmer desať rokov pôsobil na Balkáne, alebo sa venoval riešeniu tamojších problémov, takže veľmi dobre vie, akou citlivou otázkou je používanie jazyka v multietnických spoločnostiach. Minister vytýka Budapešti, že zasahuje do vnútorných záležitostí susedného štátu. Opomeňme teraz skutočnosť, že situácia ľudských a menšinových práv podľa súčasnej praxe medzinárodných vzťahov nemôže byť považovaná za výlučne internú záležitosť. Skôr ide o jeho upozornenie, že „primárnym princípom je to, že občania maďarskej národnosti sú občanmi SR”. S tým sa dá bezvýhradne súhlasiť. Problém spočíva len v rozdielnom chápaní toho, čo z uvedeného princípu pre vzájomne výhodné riešenie národnostných vzťahov vyplýva. Viacerí politici vládnej koalície - a tu vôbec nejde len o politikov SNS - radi zdôrazňujú, že Slovenská republika je „ich” štát (t.j. štát Slovákov), a teda si v ňom môžu prijímať také zákony, aké chcú. Pokiaľ takéto vyjadrenia ostávajú v rovine rétorických cvičení, dali by sa považovať za súčasť politickej kampane, i keď podľa mňa neprípustnej. Čo však s tým, ak sa takéto povyšovanie národného (etnického) princípu zakotví priamo do textu zákona a jeho dôvodovej správy? Pretože v prípade zákona o štátnom jazyku ide presne o to. „Slováci sú jediným štátotvorným subjektom SR” -táto veta sa nachádza v zdôvodnení zákona a z nej sa odvíja duch celej normatívnej časti zákona. Slovenská politická elita si priamo v zákone zakotvuje, že vlastníkom štátu sú len Slováci. Čo sú potom Maďari, Rómovia, Rusíni, Nemci? Občanmi druhej kategórie? Ak majú v Slovenskej republike domovské právo len Slováci, čo z toho vyplýva pre príslušníkov menšín? Sú tu podnájomníkmi, ktorým vlastník kedykoľvek môže vypovedať nájomnú zmluvu a môžu byť vďační, že ich vo svojom dome vôbec strpí? Prečo sa slovenská politická elita čuduje, že sa proti takejto kategorizácii a jej dôsledkom Maďari búria? A prečo sa čuduje tomu, že keď majú k tomu príležitosť, tak tú facku občas aj vrátia? Že sa naozaj niekedy stáva - i keď to zďaleka nie je pravidlom - že Slovákovi, ktorý sa prisťahuje do väčšinovo maďarskej obce, dajú miestni takisto pocítiť, kto je tam pánom? Je zaujímavé, aký negatívny obraz dokázala slovenská oficiálna ideológia vytvoriť o tisícročnom spolužití Slovákov a Maďarov v Uhorsku, a to na základe niekoľkých posledných desaťročí spolužitia. O nich ostatne už žiaden súdny Maďar nepochybuje, že neboli v súlade so súčasnými predstavami o riešení národnostnej otázky. Omnoho smutnejšie je však to, že pre súčasnú slovenskú vládnucu elitu je akoby práve toto obdobie vzorom. Uhorský štát bol vo väčšej časti svojich dejín klasickým multietnickým štátom, v ktorom každé etnikum malo domovské právo na celom území štátu. Dalo by sa povedať, že štát bol v „podielovom spoluvlastníctve” všetkých jeho štátotvorných komunít. Ak si stredoeurópske národy a štáty neuvedomia, že jediný udržateľný spôsob spolužitia v rámci multietnických štátov je práve „podielové spoluvlastníctvo”, a nie vzťah nájomca - podnájomník, tak nádej na skoré upokojenie vášní sa bude stále vzďaľovať. Ak si nevyriešime svoje vlastnícke vzťahy medzi sebou, ťažko predpokladať, že budeme schopní bezkonfliktne, ľudsky zvládnuť integráciu skutočných dočasných „podnájomníkov”. Teda osôb neeurópskeho pôvodu, ktoré sa aj u nás v dôsledku globalizácie a migrácie nevyhnutne vo väčších počtoch objavia.
Maďarsko je jedným z najhorlivejších zástancov snáh vstupu Srbska do Európskej únie (EÚ) a stojí na čele tých krajín, ktoré chcú dosiahnuť zrušenie vízovej povinnosti Srbska vo vzťahu k únii. V Budapešti to dnes vyhlásil maďarský premiér Gordon Bajnai po schôdzke s jeho srbským partnerom Mirkom Cvetkovičom. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI predseda srbskej vlády vyhlásil, že počas jeho vlády bude možné dokončiť diaľničné spojenie medzi Budapešťou a Belehradom. Bajnai sa vyjadril za urýchlenie realizácie cezhraničných programov rozvoja na srbskej strane, ktoré podporuje aj EÚ. Vyzdvihol tiež dôležitosť budovania hraničných priechodov. Maďarský premiér ocenil rozhodnutie srbskej vlády, ktorá minulý týždeň prijala návrh zákona o financovaní národných rád, ktorý podporila aj Vojvodinská maďarská koalícia. Cvetkovič povedal, že Maďarsko je dôležitým partnerom v urýchlení integrácie Srbska. Na margo otázky menšín srbský hosť zdôraznil, že jeho krajina prispeje k zlepšeniu života tamojšej maďarskej menšiny. Ako konštatoval Bajnai pred novinármi, srbský partner ho ubezpečil, že v plnej miere odsudzujú útoky voči Maďarom vo Vojvodine a urobia všetko pre objasnenie týchto prípadov.
Licenčná rada má v Maďarsku silnejší nástroj, ako upozornenie na porušenie zákona. RTL Klub očakáva, že stratí 100 miliónov forintov. Národná rozhlasová a televízna rada (Országos Rádió és Televízió Testület - ORTT) udelila najväčšej maďarskej komerčnej televízii RTL Klub najväčšiu pokutu, akú tamojšia legislatíva umožňuje. Stanica musí prerušiť vysielanie na dvanásť hodín - od obeda do polnoci. Príde o jeden kompletný prime-time. Informovala o tom stránka Origo.hu. Televízia je potrestaná za marcové vysielanie Monika Show, v ktorej sa údajne príliš podrobne zaoberala pedofíliou a odvysielala násilné a obscénne zábery, využila nemravný jazyk a prezentovala agresívne správanie. Rada konštatovala, že relácia bola vysielaná v nevhodnom čase. „V oboch prípadoch bola ústrednou témou téma sexuality,“ píše sa v rozhodnutí. Členovia Rady najprv chceli udeliť len dvojhodinový trest, ale predseda ORTT László Majtényi navrhol 24-hodinový. Po spriemerovaní vzišla výsledná dvanásťhodinová sankcia a televízia ju musí „odvysielať” v jesennej, silnej časti sezóny. Je najtvrdšou pokutou v histórii maďarských televízií. Rada zastavila vysielanie televízií maximálne na dve hodiny. Predstavitelia televízie tvrdia, že potrestaní sú najmä diváci. Pre Blikk odhadli stratu na 100 miliónov forintov (375 tis. eur). Stanica zo skupiny Bertelsmann sa voči pokute chce odvolať. U nás môže Rada pre vysielanie a retransmisiu vysielateľov potrestať upozornením na porušenie zákona či pokutou do päť miliónov koŕun. Udelila ju raz, za porno vo vysielaní Markízy.
Na pravdepodobne najväčšej slovenskej šachovnici o rozmeroch 13x13 metrov zvádzali boje o jednotlivé pozície v hlavnej partii živé figúrky z visegrádskeho historického súboru. Rytierske súboje, streľba z muškiet a z dela, stredoveké piesne, ale najmä živé šachy v dobových kostýmoch v nedeľu popoludní ovládli Námestie SNP v Banskej Bystrici. Prestížnu šachovú partiu medzi mestom pod Urpínom a maďarským Visegrádom síce vyhral zástupca južných susedov, o výsledok však v tomto prípade nešlo, povedal organizátor akcie Peter Danáš. Na pravdepodobne najväčšej slovenskej šachovnici o rozmeroch 13x13 metrov zvádzali boje o jednotlivé pozície v hlavnej partii živé figúrky z visegrádskeho historického súboru, v ďalších predstaveniach sa predviedli aj domáci herci. Divákov čakal aj divadelný šach s vopred určeným priebehom, v ktorom sa proti sebe postavil napríklad banskobystrický richtár s tureckým miestodržiteľom fiľakovského sandžaku. „V tejto hre na 20 ťahov s vopred určeným priebehom ide výlučne o divadelné stvárnenie,” upozornil Danáš. Niekoľko stoviek ľudí ocenilo výkony figúr pri jednotlivých ťahoch. Pri vyhodení niektorej z nich nasledoval súboj alebo streľba, po ktorej vyhodenú figúru odviedli zo šachovnice dvaja zbrojnoši. História živých šachov sa v Európe píše už od ôsmeho storočia, keď ich údajne hrával franský majordom Karol Martel. V súčasnosti sú tieto predstavenia najobľúbenejšie asi v južných krajinách, v Taliansku, Francúzsku a Španielsku. Návštevníci si mohli vychutnať umenie a kostýmy viac ako dvesto účinkujúcich zo šiestich krajín. Predviedli sa trubači, bubeníci, mušketieri a šermiari napríklad z Talianska, Francúzska či Ruska
Premiér Robert Fico (Smer) pred stovkami ľudí na Devíne varoval pred maďarským „iredentizmom”. Počas osláv výročia príchodu solúnskych bratov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu tiež obhajoval zmeny v zákone o štátnom jazyku. Ten sa stal v uplynulých dňoch predmetom sporov medzi Bratislavou a Budapešťou. Fico tvrdil, že ochrana štátneho jazyka musí byť „prvým oporným bodom” každej slovenskej vlády. „To je tiež cesta, (...) ako sa chrániť pred nebezpečným iredentizmom, ktorý čoraz častejšie dýcha spoza Dunaja,” vyhlásil na tribúne. Zástupcovia maďarskej menšiny považovali novelu za diskriminačnú, ostro ju kritizovali aj politici v Maďarsku. Skomplikovalo sa aj očakávané stretnutie premiérov oboch krajín, s ktorým sa počítalo v najbližších týždňoch. Maďarský predseda vlády Gordon Bajnai vyhlásil, že k stretnutiu dôjde len vtedy, ak bude existovať nádej na vyriešenie problémov. Vlastenectvo pred účastníkmi osláv povzbudzoval aj predseda Národnej rady Pavol Paška (Smer). „Slovensko nie je žiadne trhovisko, na ktorom sa stretávajú neznámi cudzinci, investori, obchodníci, ale (...) Slovensko je domov, náš spoločný domov,” povedal Paška. Fico ešte vyzval slovenských učiteľov, aby deťom na základných a stredných školách ukazovali historické miesta spájané s národnými dejinami. „Voďte ich do Nitry, na Nitriansky hrad, k dražovskému kostolíku, voďte ich do Bratislavy, na Devín, na Slavín, na Bratislavský hrad,” povedal. Cyrilometodské oslavy sa konajú na hrade Devín pravidelne. Politici si tak pripomínajú príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863. Obaja misionári na jej území šírili kresťanstvo a písmo. Slávnostné podujatie a pekné počasie prilákali na Devínsky hrad davy návštevníkov. Stovky ľudí, ktorí sa nezmestili na hradný kopec, zaplnili uličku vedúcu na hrad a priľahlé parkovisko. Okrem Devína sa oslavy sviatku konali tiež v Nitre.
Vierozvestcovia sv. Cyril a sv. Metod priniesli na naše územie písmo, ktoré umožnilo napísať prvé diela v jazyku starých Slovákov a Slovanov. „Jazyk sa stal nezastupiteľným tmelom Slovákov,” vyhlásil vo svojom príhovore na dnešných Cyrilo-metodských slávnostiach na bratislavskom Devíne predseda vlády SR Robert Fico. „Ochrana štátneho slovenského jazyka musí byť prvým oporným bodom programu každej slovenskej vlády. To je totiž tiež cesta ako sa chrániť pred nebezpečným iredentizmom, ktorý stále silnejšie dýcha spoza Dunaja,” vyhlásil. Premiér preto poďakoval všetkým poslancom, ktorí v Národnej rade SR zahlasovali za novelu zákona o štátnom jazyku. „Pre slovenčinu, ktorá je základným identifikačným znakom národa, sa Slováci nikdy nedajú vydierať,” uviedol. „Starí Slováci majú v strednej Európe svoje korene už 15 storočí,” povedal Robert Fico, ktorý verí, že pri Bratislavskom hrade raz bude stáť socha kráľa Svätopluka. „Ako Maďari majú sv. Štefana, Česi sv. Václava, Slováci majú Svätopluka,” poznamenal. Premiér zároveň upozornil, že 5. júl je aj sviatkom zahraničných Slovákov. „Dnes symbolicky objímame všetkých Slovákov na celom svete,” zdôraznil a spomenul krajanov v srbskej Vojvodine, Austrálii či v štátoch Európskej únie.
Slováci sa pre slovenčinu nikdy nenechajú vydierať. Vyhlásil to dnes na Cyrilometodských oslavách na Devíne premiér Robert Fico, stovky väčšinou starších občanov ho za to odmenili potleskom. Fico žiadal „drahé Slovenky a drahých Slovákov”, aby zachovávali spolupatričnosť a prosil učiteľov, aby deti vodili na miesta histórie. Prezident Ivan Gašparovič sa vo svojom prejave venoval jazyku aj rodine, no najviac vierozvestom, ktorí Slovensko podľa neho „duchovne zaodeli”. Jeho prejav sprevádzali výkriky „Nech žije Matica” z radov sledujúcich pod desiatkami vlajok SNS, Smeru a Mladých sociálnych demokratov. Predseda parlamentu Pavol Paška sa zase zameral na krízu. Nielen globálnu hospodársku, ale aj krízu hodnôt a vlastenectva, ktoré podľa neho Slovensku pre ľahostajnosť a egoizmus hrozia. Z histórie však podľa Pašku vyplýva, že Slováci sa práve počas kríz dokážu zomknúť a ťahať za jeden povraz. „Slovensko má v každej kríze riešenie, Slováci sú víťazmi, nie porazenými. Globálna kríza môže trvať pár rokov, no nesmie prerásť do krízy hodnôt,” povedal Paška. Dnes je štátny sviatok, keď si Slovensko pripomína slovanských vierozvestov Konštantína a Metoda, ktorí zostavili slovanské písmo (hlaholiku) a preložili do staroslovienčiny liturgické a biblické texty. Na Slovensku sa sviatok Cyrila a Metoda slávi 5. júla, v neslovanských krajinách 14. februára. Svätí Cyril a Metod boli v roku 1980 vyhlásení za spolupatrónov Európy.
Sv. Cyril a sv. Metod pomohli našim predkom prekonať prvú veľkú krízu, keď Veľká Morava čelila tlaku Franskej ríše. Týmito slovami začal svoj príhovor na dnešných Cyrilo-metodských slávnostiach na bratislavskom hrade Devín predseda Národnej rady (NR) SR Pavol Paška. „Vtedajšia spoločnosť sa ocitla v ohrození, z ktorej vypukla veľká kríza,” povedal Paška. Liekom na franský vplyv boli podľa neho práve solúnski bratia, ktorí na toto územie priniesli písmo. „Hoci Veľká Morava o niekoľko desaťročí zanikla, to, čo na naše územie priniesli Cyril a Metod, ostalo zachované dodnes a to je naša kultúra,” vyhlásil predseda parlamentu. Podobnej kríze identity odolal podľa neho slovenský národ v 19. storočí. „Boli to štúrovci, ktorým vďačíme za to, že Slovensko v tejto kríze obstálo,” povedal s tým, že aj vďaka tomu mohla v roku 1993 vzniknúť samostatná Slovenská republika. „Slovensko dokáže čeliť každej kríze a dokážeme z nej vyjsť ako víťazi a nie porazení,” pripomenul Paška hospodársku krízu v 30. rokoch minulého storočia, druhú svetovú vojnu či časy totality. „Slovensko je vnútorne natoľko silné, že ho nemôže ohroziť ani súčasná globálna hospodárska kríza,” pokračoval a vyzval, aby sa národ v týchto časoch, ktoré podľa neho môžu trvať niekoľko rokov, dokázal zomknúť. Paradoxne v časoch hospodárskeho rastu podľa neho silnie medzi ľuďmi egoizmus, ľahostajnosť a aj posledné úspešné roky poznačila „kríza solidarity”. „Keď ešte aj dnes vidím, ako sa mladí ľudia z rôznych občianskych združení postavia pred kameru a hlásajú, že všetko vyrieši trh, že chudobní ľudia si za svoju chudobu môžu sami a spoločnosť a štát sa o nich nemá postarať, hovorím si, že tento historický paradox ako by sme my, Slováci, mali v sebe,” vyhlásil Paška, podľa ktorého nesmieme dopustiť, aby hospodárska kríza prerástla do krízy hodnôt. Bez ohľadu na to, či sme veriaci alebo ateisti, by sme sa podľa neho mali vrátiť k hodnotám kresťanstva a humanity, ktoré na naše územie priniesli sv. Cyril a sv. Metod. Pripomenul, že ich riešením krízy bolo priblíženie písma a viery širokým ľudovým vrstvám. „Uvedomili si, že nemôžu byť vecou elít,” uzavrel Paška.
Minister kultúry Marek Maďarič tvrdil, že jazykový zákon sa tlače nedotkne. Jeho úradníci si myslia opak. Jeho úradníci predpisujú novinárom, ako majú písať zemepisné názvy. Nielen Pozsony, ale aj Bratislava. Dvojjazyčné uvádzanie názvov už neplatí len pre učebnice, ale aj pre menšinovú tlač. Jazykový zákon nie je ohrozením menšinových práv, tvrdia zhodne prezident, premiér aj predseda Národnej rady. Upokojujú tak Maďarsko aj predstaviteľov menšiny, ktorých zákon znepokojil. Šéf parlamentu Pavol Paška včera poslal kolegyni Katalin Sziliovej list, v ktorom vysvetľuje, že novela zákona o štátnom jazyku „nemá nič spoločné s akýmkoľvek sofistikovaným útokom nielen na maďarskú, ale ktorúkoľvek inú menšinu, ktorá žije na Slovensku”. Denník Új Szó, ktorý vydáva rovnaké vydavateľstvo ako SME, už vie, že obavy Maďarov môžu byť oprávnené. Úradníci ministerstva kultúry im už teraz predpisujú, ako majú používať zemepisné názvy v novinách.
- ministerstvo kultúry môže trestať nesprávne používanie jazyka pokutami až do päťtisíc eur;
- všetky nové pamätníky a pamätné tabule musia byť najskôr v slovenčine až potom v jazyku menšiny;
- staré pamätníky môžu zostať iba v prípade, že okrem cudzieho jazyka majú text aj v slovenčine, písmo textu v slovenčine musí byť aspoň rovnako veľké.
Ministerskí úradníci sú presvedčení, že po schválení jazykového zákona je denník vychádzajúci v maďarčine povinný písať zemepisné názvy v štátnom jazyku. Maďarčinu môžu používať popri tom. Takto paragraf zákona vysvetľovali v ten istý deň, ako Maďarič v parlamente hovoril, že zákon sa tlače nedotkne. Ministerstvo včera nevysvetlilo, prečo poskytlo iné stanovisko Új Szó ako tvrdil minister. Nepovedalo ani to, či hrozia denníku pokuty, ak ich stanovisko nedodrží. Prezident Ivan Gašparovič si ani po takomto vysvetlení ministerských úradníkov nemyslí, že jazykový zákon sa dotkne menšinových práv. „Žiadne riziko, ktoré by mohlo ohroziť budúcnosť používania menšinových jazykov vrátane maďarčiny, nehrozí. Jazykový zákon upravuje používanie štátneho jazyka,” povedal prezidentov hovorca Marek Trubač. Premiér prenecháva zodpovednosť na ministerstvo kultúry. Cez hovorkyňu odkázal, že ministerstvo poskytne „komplexnú odpoveď”. „Svedčí to o tom, že úradníci, ktorí zákon pripravovali, asi presne vedia, ako by sa mal aj vykonávať,” tvrdí šéfredaktor denníka Új Szó Norbert Molnár. Podľa neho minister buď zámerne v parlamente klamal, alebo nepozná obsah zákona, ktorý predkladal do parlamentu. Či sa bude Új Szó vysvetlením ministerstva riadiť, sa Molnár rozhodne po právnej analýze. „Nechceme porušovať zákony a ani to, aby sa náš vydavateľ dostal do likvidácie pre jeden zlý zákon,” tvrdí Molnár. Denník chce osloviť medzinárodné fóra. Podľa reakcií z Talianska, Fínska, Rumunska, zo Srbska, z Ukrajiny či od Slovákov z Maďarska je isté, že považujú konanie ministerstva kultúry za nezmysel. Poslanec László Szigeti z SMK je presvedčený, že Maďarič v parlamente klamal. Béla Bugár z Mosta-Híd verí, že aj prípad Új Szó presvedčí opozičných poslancov, aby sa podpísali pod podanie na Ústavný súd, kde chcú sporný jazykový zákon napadnúť. „Poslancov v parlamente zavádzali,” hovorí Bugár. Úradníci, ktorí denníku vysvetľovali znenie zákona, podľa neho „jednoznačne vedeli, o čo ide a aj minister to vedel”. Problém s používaním zemepisných názvov v maďarčine má aj minister školstva Ján Mikolaj z SNS. Aj preto vlani vyšla učebnica vlastivedy len so slovenskými názvami. V maďarčine boli na záver knihy v prekladovom slovníku. Práve pre učebnicu poslanci schvaľovali novelu školského zákona, ktorá žiakom menšinových škôl zaručila, aby sa učili zemepisné názvy v materinskom, nielen štátnom jazyku. SNS a HZDS chceli novelu zákona napadnúť na Ústavnom súde, čo doposiaľ neurobili.
Zákon o štátnom jazyku obmedzuje používanie menšinových jazykov a naopak nariaďuje používanie slovenčiny aj tam, kde nemôže cudzí jazyk nikoho obmedziť či uraziť. V Európskej únii je skôr trendom chrániť používanie menšinových jazykov a rozširovať pole ich uplatnenia. V novo zavádzanom „verejnom styku”, ktorý úradníčka ministerstva kultúry v liste denníku Új Szó definuje ako akýkoľvek „kontakt (stýkanie sa), ktorý presahuje rámec súkromného familiárneho styku”, zakazuje používanie menšinového jazyka na úradoch či v zdravotníckych zariadeniach mimo územia obcí, v ktorých žije menej ako dvadsať percent príslušníkov menšiny. Používanie menšinového jazyka „vo verejnom styku”, ktorý môže zahrňovať čokoľvek okrem rozhovoru v kruhu rodiny, tak v podstate zatlačuje len na územie obývané menšinou. V praxi to napríklad znamená, že ak v Bratislave či Košiciach príde maďarský pacient k maďarskému lekárovi, s ktorým sa bežne zhováral po maďarsky, odteraz sa spolu smú zhovárať len po slovensky. To isté platí aj na úradoch. Zákon však obmedzuje menšiny aj inak. Nariaďuje používanie slovenčiny aj v tých oblastiach spolkového života či školstva, kde logicky nemá žiadny zmysel. Akákoľvek školská dokumentácia sa musí odteraz viesť dvojjazyčne - vrátane podkladov, z ktorých bude maďarská učiteľka na maďarskej základnej škole vyučovať maďarčinu. Zákon sa tiež pokúša pre maďarské médiá a verejný život opätovne zaviesť „mikolajčinu”, umelý slovensko-maďarský zmiešaný jazyk. V niektorých bodoch sú ustanovenia zákona nejasné. Nie je preto jasné, či menšinové kultúrne spolky budú musieť svoje zasadania viesť celé v slovenčine, alebo na nich len bude musieť v slovenčine zaznieť všetko, čo tam zaznelo v jazyku menšiny. Napríklad ak sa zíde vedenie kultúrneho spolku Csemadok, dohromady si desať ľudí, ktorí sa navzájom všetci poznajú a vedia, že každý z nich logicky rozumie po maďarsky, prednosť musí mať slovenčina.
Vládni politici tvrdia, že chcú jazykovým zákonom zaistiť, aby sa Slováci aj na juhu krajiny dostali k verejným informáciám a mohli si úradné veci vybaviť aj v slovenčine. To je v poriadku. Nacionalisti sa hojne vyskytujú i medzi Maďarmi a určite dochádza k prípadom, keď lokálnu mocenskú prevahu zneužívajú aj oni. Pod touto zámienkou však zákon v rozpore so zdravým rozumom zasahuje do bežných medziľudských vzťahov, občianskeho spolunažívania a spolkového života spôsobom, ktorý dnes vo vyspelej časti Európy asi nemá obdobu. Ešte absurdnejšia než povinné slovenské zemepisné názvy v denníku Új Szó je snaha nanútiť príslušníkom menšín, aby spolu hovorili po slovensky, keď sú len medzi sebou. Niečo také zo zákona naozaj môže vyplývať. Načo je to komu dobré?
Tak čo myslíte? Mohol by Albert Einstein podľa nového jazykového zákona byť vrátnikom na slovenskej univerzite, alebo nie? Mám zmiešané pocity. Prídem za ním vypýtať si kľúč od posluchárne 124 a on zavrtí hlavou; „Ich ferstehe nicht.” Našťastie, Einstein ako profesor na Princetonskej univerzite sa musel doučiť angličtinu. Koniec-koncov, ako ináč by si dopisoval s Rooseveltom vo veci atómovej bomby? Takže keby nedokázal Einstein vyžiť zo slovenského dôchodku, za vrátnika na univerzitu by som ho bral. Nech si privyrobí. Študenti by sa s ním dohovorili po anglicky. Ale keby vedel mondokovať iba po maďarsky, asi by bolo lepšie, aby robil univerzitného vrátnika v Komárne. Aby sa nemuselo pár tisíc študentov v Bratislave kvôli nemu učiť po maďarsky - ako za čias monarchie. No ak si Pál Csáky myslí, že jazykový zákon nás vracia do čias monarchie, tak vidno, že ju nezažil. Na rozdiel od môjho svokra v Beckove a môjho otca tiež v čisto slovenskej Ochtinej. Nejednu facku utŕžili, keď v prvej ľudovej či v „óvode” hoci aj cez prestávku si pomohli slovenským slovíčkom. Takže aby zákon spĺňal Csákyho kritérium, asi mu ešte jeden paragraf chýba, nie?
Skutočnosť, že schôdzku Bajnai - Fico skrečovala maďarská strana, naozaj nemusí mrzieť nikoho. Ten, kto chce zo Slovenska viesť debatu o vzájomných vzťahoch, musí totiž hovoriť s Orbánom. Slabšiu vládu Maďarsko nemalo od rakúsko-uhorského vyrovnania. Kto si chce urobiť obraz, čo môže Bajnai, nech si vloží Dzurindu po odchode KDH z vlády pod šiestu odmocninu. To, čo môže a musí mrzieť Slovensko väčšmi, je zmenená realita nielen vzájomných vzťahov, ale aj ich európskeho posúdenia, ktorú práve navodzuje nezmyselný jazykový zákon. Hlúpa nacionálna koalícia, neschopná zdržať sa útoku na menšinu, darovala Budapešti príležitosť urobiť to, na čo nestačila samotná účasť SNS vo vláde či kauzy Hedviga a Dunajská Streda: dostať menšinovú otázku na Slovensku z bilaterálnej na európsku úroveň. Hoci reálne efekty zákona sú v právnej džungli SR nejasné, norma je symbolicky natoľko „neeurópska“ a nepriateľská, že bol by zázrak, keby sa tentoraz Maďarom kauzu nepodarilo internacionalizovať. O to skôr, že im okolnosti prihrali dobrý bod, súdny verdikt o zrušení Maďarskej gardy. Zákonom, aký v Európe ozaj nemá čo hľadať, sa teda koalícii podarilo krajinu a jej schopnosť hájiť si záujmy v únii výrazne oslabiť. Bajnai, ktorý je pod obrovským tlakom opozície i socialistom blízkych médií („najhorší protimenšinový útok po Bosne“, „od septembra sa na Slovensku po maďarsky bude len šepkať“), by bol v situácii, keď od Fica nemôže získať nič, doslova blázon, keby sa s ním stretol. Jazyková novela nebude mať dlhé trvanie. Ak nie táto koalícia, tak povolebná v roku 2010 bude musieť nezmysel významne novelizovať. Trvalé budú len škody, ktoré Slovensku vzniknú z toho, že zákony tu netvorí rozum, ale nacionálne vášne.
Hospodárska kríza sa nedotkne financovania aktivít týkajúcich sa etnických menšín v Maďarsku. Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová o tom 3. júla hovorila v Budapešti na stretnutí s delegáciou Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Predseda združenia Vladimír Skalský podľa tlačovej agentúry MTI ocenil model menšinovej samosprávy, ktorý v Maďarsku funguje a ktorý umožňuje aj Slovákom žijúcim v Maďarsku plnohodnotný kultúrny život. Tiež sa uznanlivo vyjadril k zriadeniu Fóra národnostných a etnických menšín v Maďarsku. Podľa Skalského by však bolo dobré, keby menšiny mali v Maďarsku aj parlamentné zastúpenie. K. Sziliovú požiadal, aby k tomu napomohla.
V záujme posilnenia ľavice sa na prvom zasadaní 14. septembra rozlúčim s parlamentom, uviedla v sobotu šéfka maďarského parlamentu Katalin Sziliová na kongrese Maďarskej socialistickej strany v Budapešti. Ako ďalej dodala pre maďarskú tlačovú agentúru MTI, neprijme členstvo v republikovej rade strany a k obnoveniu ľavice chce prispieť „nie ako šarža, ale ako ľavicová politička”. Sziliová zároveň vylúčila, že by sa uchádzala o post premiéra. „Svojím rozhodnutím som chcela poukázať aj na to, že najdôležitejší nie je post, ale to, aby sa ľavica postavila na nohy,” podotkla. Poslanci MSZP na dnešnom kongrese v Budapešti prijali veľkou väčšinou, verejným hlasovaním, spoločnú rezolúciu.
Maďarská socialistická strana (MSZP) nechce predčasné voľby a podporí vládny program boja proti kríze, uviedla dnes MSZP na svojom kongrese v Budapešti. „Zjazd s konečnou platnosťou potvrdil... že strana podporí krízový program vlády,” povedala šéfka strany Ildikó Lendvaiová na tlačovej konferencii. Maďarský premiér Gordon Bajnai, ktorý nie je z radov socialistov, uviedol, že odstúpi z funkcie, ak MSZP nebude ďalej podporovať jeho krízový program. Parlamentné voľby by sa v Maďarsku mali konať v apríli alebo máji 2010. Menšinoví socialisti utrpeli v júnových voľbách do Európskeho parlamentu drvivú porážku. Šéfka maďarského parlamentu Katalin Sziliová dnes na zjazde strany zároveň potvrdila, že na prvom zasadaní 14. septembra sa „rozlúči s parlamentom”.
Verejný dlh by mal vzrásť na 84 % hrubého domáceho produktu. Navyše nadchádzajúce parlamentné voľby môžu viesť k zmene kurzu hospodárskej politiky krajiny, uviedla ratingová agentúra Standard & Poor's (S&P). „Stále prevažujú riziká zníženia ratingu,” povedal vo štvrtok analytik agentúry Kai Stukenbrock. „Situácia sa v porovnaní s marcom zlepšila, to treba priznať, ale stále existuje mnoho rizík.” Maďarsko si zabezpečilo medzinárodnú finančnú pomoc vo výške 20 miliárd eur (602,52 miliardy Sk). Dostalo sa do ťažkostí pri splácaní krátkodobých úverov. Finančná kríza totiž spôsobila odlev kapitálu z krajiny, zastavila domáci trh s dlhopismi a viedla k prepadu maďarskej meny. S&P 30. marca znížila rating dlhodobých záväzkov Maďarska denominovaných v zahraničnej mene na BBB-. Varovania S&P, že existuje väčšia pravdepodobnosť zníženia hodnotenia úverovej bonity krajiny než jeho zvýšenia alebo ponechania na terajšej úrovni, kontrastujú so signálmi zvýšenia dôvery investorov v dôsledku výdavkových škrtov. Premiér Gordon Bajnai, ktorý nastúpil do funkcie v apríli, prisľúbil v priebehu dvoch rokov zníženie výdavkov o 1,3 bilióna HUF (4,84 miliardy eur), aby zvýšil dôveru investorov. Parlament schválil v pondelok 29. júna, teda v posledný rokovací deň pred letnými prázdninami, balík daňových opatrení, ktoré budú v krajine platiť od budúceho roka. Forint počas posledných troch mesiacov posilnil voči euru o 8 %. Dnes ráno sa v Budapešti obchodoval za 270,71 HUF/EUR. Návrat investorov pomohol k zníženiu ceny, za ktorú si maďarská vláda požičiava peniaze. Swap kreditného zlyhania (CDS), ktorý odráža náklady na poistenie proti prípadu, že by Maďarsko nesplácalo svoj dlh, vo štvrtok dosiahol 346,87 oproti 638,44 bázického bodu v marci. „V Maďarsku je mnoho pozitívnych alebo povzbudivých trendov, napríklad má novú vládu, ktorú podporuje parlament,” uviedol Stukenbrock. „Realizujú sa reformy, čo je dobré, ale treba si uvedomiť, že ešte neprišlo k obratu a že úsilie o konsolidáciu nesmie poľaviť.” Jedným z rizík ohrozujúcich rating Maďarska je aj prípadné zastavenie reforiem po budúcich parlamentných voľbách. Ich predpokladaný víťaz Viktor Orbán, šéf opozičnej strany Fidesz, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou voľby vyhrá, totiž v júni vyhlásil, že bude s Medzinárodným menovým fondom (MMF) znovu rokovať o podmienkach úveru. Rozpočet je podľa Orbána druhoradým problémom v porovnaní s naštartovaním rastu a vytvorením nových pracovných miest. Jeho strana tiež kritizovala úsporné opatrenia a vyzvala Maďarskú národnú banku (MNB), aby znížila úrokové sadzby. „Maďarsko si pomaly a postupne opäť získava dôveru investorov potom, ako odišli z krajiny, i jej trhu s dlhopismi,” povedal Stukenbrock. „Ak zoberiete slová predstaviteľov strany Fidesz doslovne, že skutočne chcú zvýšiť rozpočtový schodok, zrejme to zníži dôveru zahraničných investorov v terajšej nestabilnej situácii.” Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Dva roky si beztrestne mašírovali Maďarskom. Dupotom bagančí, čiernymi uniformami a nacionalistickými heslami strašili pol krajiny. Spanilá jazda Maďarskej gardy sa, zdá sa, končí. Od štvrtka do soboty polovojenské krídlo krajnepravicovej strany Jobbik utŕžilo dve tvrdé rany. Najskôr odvolací súd potvrdil rozpustenie gardy a pripravil ju o právnu kľučku, ktorou zákaz chcela obchádzať. A následne polícia rozprášila jej demonštráciu. Takmer to vyzerá, ako splnenie návodu Viktora Orbána. Vodca Fideszu sa vlani zastrájal, že keď príde k moci, s extrémistami zatočí tak, ako svojho času Horthy so Šípovými krížmi: „Dám im dve zauchá a pošlem ich domov.” Až také ľahké to však asi nebude. Krajná pravica, a to nielen v Maďarsku, čerpá silu z toho, že na zložité otázky, s ktorými si vláda nevie rady, dáva hriešne jednoduché odpovede. Tvrdý zásah štátnej moci proti extrémistom bez odstránenia ich podhubia ešte nie je trvalým víťazstvom. Horthy, ktorý sám dlho koketoval s fašistami, ani tu nie je dobrým vzorom. Veď svoju kariéru neslávne skončil tak, že ho fašisti donútili odovzdať moc Šípovým krížom.
Ten, kto má na sebe čiernu čiapku, vestu a nohavice, k tomu bielu košeľu a nášivku s červeno-bielymi pruhmi, sa už pred maďarskými policajtmi nemôže cítiť isto. Na vlastnej koži to v Budapešti pocítilo vyše dvesto príslušníkov Maďarskej gardy, ktorí noc zo soboty na nedeľu strávili na policajných staniciach. Prvá skúška sily medzi bezpečnostnými silami a polovojenským krídlom krajnepravicovej strany Jobbik po štvrtkovom súdnom zákaze Maďarskej gardy sa skončila prehratou bitkou extrémistov. Radikáli testovali medze zákona. Hoci úrady im ani jednu z ohlásených demonštrácií nepovolili, gardisti v sobotu podvečer obsadili námestie križujúce rušnú Rákocziho ulicu v centre Budapešti. Keďže polícia už v priebehu dňa upozorňovala, že zakročí proti všetkým, čo budú mať na sebe rovnošatu zakázanej organizácie, na zraz prichádzali bez čapíc a viest, ktoré si nasadili až na mieste. Na výzvu polície, aby sa rozišli, demonštranti nereagovali a posadali si na zem. Policajní ťažkoodenci ich preto začali po jednom z námestia vynášať. Keď z radov radikálov začali lietať fľaše a plechovky, strážcovia poriadku opakovane použili aj slzotvorný plyn. Medzi zadržanými bol aj predseda krajnepravicovej strany Jobbik Gabor Vona, ktorý ako vždy bol v civile. Hoci on sám formálne nevstúpil do Maďarskej gardy, je považovaný za jej duchovného otca. Práve spolok, ktorý vodca Jobbiku založil, priviedol k životu Maďarskú gardu. „Daj Boh,” pozdravil Vôňa gardistov ich pozdravom, keď ho so spútanými rukami odvádzali k policajnému autu. „Krajšiu budúcnosť,” odpovedali mu druhou časťou pozdravu sediaci muži v čiernych uniformách. Vona, ktorého Jobbik sa v júnových eurovoľbách stal so ziskom štrnástich percent hlasov treťou najsilnejšou stranou Maďarska, už stihol zvolať novú demonštráciu. Tentoraz v mene strany Jobbik, ktorej stúpenci chcú na budúcu sobotu protestovať proti policajnému prenasledovaniu Maďarskej gardy. Vo vyhlásení zverejnenom na extrémistických internetových stránkach obvinil vládnu moc, že po likvidácii gardy jej ide o to, aby znemožnila pôsobenie aj Jobbiku. „Z dnešných vládcov krajiny sa vykľulo bolševické zviera, ktoré sa za mlčania parlamentnej opozície chystá na posledný výpad, aby nám zabránilo splniť náš program a vrátiť Maďarsko Maďarom,” píše Vona. Rozohnanie demonštrácie gardy bude mať zrejme súdnu dohru. Kým krajnepravicoví aktivisti zažalovali políciu za údajne protizákonný postup, polícia zase žiada stíhať organizátorov nepovolenej demonštrácie, ktorí na to použili internetovú stránku zakázanej Maďarskej gardy. V otázke slobody slova a združovania sú maďarské zákony mimoriadne liberálne. Odvolací súd napriek tomu minulý týždeň nielenže potvrdil prvostupňový verdikt o rozpustení Maďarskej gardy, ale ho ešte sprísnil. Odmietol totiž tézu obhajoby, že rovnomenný spolok a hnutie sú od seba nezávislé. Zákaz sa tak rozšíril aj na hnutie Maďarskej gardy, ktoré samo osebe nemá právnu subjektivitu. Právnici sa napriek tomu nevedia zhodnúť, či to znamená, že sympatizanti rozpustenej gardy by už nemali mať právo demonštrovať proti jej zákazu hoci aj v uniformách.
Maďarská polícia v nedeľu poobede prepustila na slobodu predsedu krajne pravicovej strany Jobbik Gábora Vonu (na snímke vľavo), ktorého zadržala spolu s ďalšími 215 ľuďmi na sobotňajšej budapeštianskej demonštrácii proti zákazu ultranacionalistickej polovojenskej organizácie Maďarská garda. Agentúre MTI to potvrdila hovorkyňa budapeštianskej polície Eva Taffernerová. Polícia zasiahla v sobotu proti členom a stúpencom Maďarskej gardy s pomocou slzného plynu. Demonštranti oblečení v čiernych uniformách sa predtým odmietli rozísť a posadali si na zem, odkiaľ ich policajti po jednom odnášali a legitimovali. Gardisti na policajtov hádzali plastové a neskôr aj sklenené fľaše. Napádali aj prítomných novinárov, skopali korešpondenta internetového portálu index.hu a fľašou do hlavy trafili jedného televízneho reportéra. Jobbik je aktuálne treťou najpopulárnejšou stranou v krajine a v nedávnych eurovoľbách získal tri kreslá v Európskom parlamente. Maďarská garda vznikla ako vojenská odnož Jobbiku a obe organizácie sú podľa miestnych médií tesne prepojené. Zákaz Maďarskej gardy potvrdil vo štvrtok budapeštiansky odvolací súd, keď odobril rozhodnutie nižšieho súdu, podľa ktorého garda svojou činnosťou porušuje práva rómskej menšiny. Podľa hovorcu maďarskej polície Györgya Makulu budú policajti odteraz na základe štvrtkového rozhodnutia súdu zatýkať členov Maďarskej gardy, kedykoľvek sa objavia na verejnosti v uniformách. Prokuratúra požiadala o rozpustenie Maďarskej gardy už v decembri minulého roku, krátko po tom, ako garda zorganizovala pochod v obci Tatárszentgyörgy namierený proti miestnym Rómom. V rovnakom meste neskôr zavraždili rómskeho muža a jeho malého syna. Verejnosť aj médiá si to spájajú práve s pochodom extrémistov z ozbrojeného krídla Jobbiku. Podľa prokuratúry garda zneužíva právo na spolčovanie a jej činnosť ohrozuje práva a slobody rómskej menšiny.
Budapeštianska polícia prepustila v noci nadnes Gábora Vonu, predsedu súdom zrušenej Maďarskej gardy a zároveň šéfa Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbik. Informovala o tom agentúra MTI s odvolaním sa na hovorkyňu budapeštianskej polície Evy Taffernerovej. Vonu zadržali niekoľko hodín predtým na Alžbetinom námestí počas nepovolenej demonštrácie asi 200 gardistov, ako aj ich sympatizantov, ktorí protestovali proti štvrtkovému rozhodnutiu súdu o zrušení Maďarskej gardy. Jobbik medzitým avizoval, že na budúci víkend zorganizuje demonštráciu na podporu Maďarskej gardy. Podľa posledných správ polícia predviedla v sobotu 126 členov Maďarskej gardy z dôvodu nepovolenej demonštrácie. Sympatizanti gardy napádali novinárov. Prívrženci, ktorých sa zišlo vyše tisíc, hádzali predmety ukoristené od policajtov do vodnej nádrže na námestí, skupinka zas kopala novinára internetového portálu Index. Polícia postupne gardistov vytláčala z námestia, pričom použila aj slzotvorný plyn. Po 21.00 hodine sa situácia upokojila a demonštranti sa rozišli.
Polícia v sobotu predviedla vyše 120 členov Maďarskej gardy z dôvodu nepovolenej demonštrácie na Alžbetinom námestí v Budapešti. Medzi nimi bol údajne aj predseda gardy a zároveň Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Gábor Vona. Jobbik medzitým avizoval, že na budúci víkend zorganizuje demonštráciu na podporu Maďarskej gardy. Sympatizanti Maďarskej gardy, ktorá dnes ilegálne obsadila Alžbetino námestie v Budapešti, napádali novinárov. Polícia postupne gardistov vytláčala z námestia, pričom použila aj slzotvorný plyn. Krátko po 20.00 hodine bolo na mieste demonštrácie už iba niekoľko gardistov. Prívrženci, ktorých sa zišlo vyše tisíc, hádzali predmety ukoristené od policajtov do vodnej nádrže na námestí, skupinka zas kopala novinára internetového portálu Index. Asi 200 gardistov na začiatku nepovolenej demonštrácie na povel svojho veliteľa vytiahla vesty a čiapky uniforiem, obliekli si ich, sadli na trávnik a chytili sa za ruky. Námestie medzitým obkolesili stovky ťažkoodencov a v pohotovosti bolo vodné delo a policajti so psami. Nad miestom demonštrácie krúžil vrtuľník.
Len na 10 klesol počet sympatizantov súdom rozpustenej Maďarskej gardy na Alžbetinom námestí v Budapešti dnes večer po 21.00 h. Polícia ich potom vytlačila na roh ulíc Dózsu a Thökölyho, kde legitimovala tri osoby a skupinka sa potom rozišla. Na námestí tak nezostal ani jeden gardista a po rušnom dni zavládol pokoj. Na mieste však zostáva stále skupina policajtov, informovala tlačová agentúra MTI. Vo vodnej nádrži na námestí hľadá jeden hasič predmety, ktoré demonštranti ukoristili policajtom a následne ich do nej hádzali. V okolí Alžbetinho námestia už obnovili dopravu, popri tom však firma zabezpečujúca čistotu hlavného mesta začala s upratovaním námestia a jeho okolia. Podľa polície sa počet zadržaných demonštrantov zvýšil na 127. Maďarskú gardu vo štvrtok Budapeštiansky odvolací súd právoplatne rozpustil. Rôzne radikálne organizácie vyzvali na demonštráciu pred budovou verejnoprávnej televízie, ktorou chcú vyjadriť podporu radikálnemu nacionalistovi Györgyovi Budaházymu. Ten je od júna vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie z trestného činu prípravy teroristických útokov, zneužitia výbušnín a prípravy vraždy. Maďarská polícia demonštráciu nepovolila a uviedla, že voči nej v zákonných rámcoch veľmi rázne zakročí.
Sympatizanti Maďarskej gardy, ktorá dnes ilegálne obsadila Alžbetino námestie v Budapešti, napádali novinárov. Polícia postupne gardistov vytláčala z námestia, pričom použila aj slzotvorný plyn. Krátko po 20.00 hodine bolo na mieste demonštrácie už iba niekoľko gardistov. Prívrženci, ktorých sa zišlo vyše tisíc, hádzali predmety ukoristené od policajtov do vodnej nádrže na námestí, skupinka zas kopala novinára internetového portálu Index. Polícia predviedla vyše 120 členov Maďarskej gardy, údajne bol medzi nimi aj predseda gardy a zároveň Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbik Gábor Vona. Jobbik medzitým avizoval, že na budúci víkend zorganizuje demonštráciu na podporu Maďarskej gardy. Členovia Maďarskej gardy obsadili v sobotu Alžbetino námestie neďaleko Baziliky sv. Štefana v Budapešti. Gardisti na povel svojho veliteľa vytiahli uniformy, obliekli si ich, sadli na trávnik a chytili sa za ruky. Námestie medzitým obkolesili stovky ťažkoodencov a v pohotovosti je aj vodné delo a policajti so psami. Polícia po jednom odvážala z davu členov gardy k policajným vozidlám a zadržiavala ich. Z davu zneli na adresu policajtov nadávky. Na základe výzvy Maďarskej gardy na jej webovej stránke sa dnes jej stúpenci v Budapešti začali miesto Námestia slobody zhromažďovať pri Bazilike sv. Štefana. Stovky policajtov sú pripravené v okolitých uliciach a príležitostne legitimujú podozrivé osoby. Podľa niektorých informácií sa chystajú pochodovať na Kossuthovo námestie pred parlament. Maďarskú gardu vo štvrtok Budapeštiansky odvolací súd právoplatne rozpustil. Rôzne radikálne organizácie vyzvali na demonštráciu pred budovou verejnoprávnej televízie, ktorou chcú vyjadriť podporu radikálnemu nacionalistovi Györgyovi Budaházymu. Ten je od júna vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie z trestného činu prípravy teroristických útokov, zneužitia výbušnín a prípravy vraždy. Maďarská polícia demonštráciu nepovolila a uviedla, že voči nej v zákonných rámcoch veľmi rázne zakročí.
Členovia Maďarskej gardy obsadili dnes Alžbetino námestie neďaleko Baziliky sv. Štefana v Budapešti. Gardisti na povel svojho veliteľa vytiahli uniformy, obliekli si ich, sadli na trávnik a chytili sa za ruky. Námestie medzitým obkolesili stovky ťažkoodencov a v pohotovosti je aj vodné delo a policajti so psami. Polícia po jednom odvážala z davu členov gardy k policajným vozidlám a zadržiavala ich. Z davu zneli na adresu policajtov nadávky. Na základe výzvy Maďarskej gardy na jej webovej stránke sa dnes jej stúpenci v Budapešti začali miesto Námestia slobody zhromažďovať pri Bazilike sv. Štefana. Stovky policajtov sú pripravené v okolitých uliciach a príležitostne legitimujú podozrivé osoby. Podľa niektorých informácií sa chystajú pochodovať na Kossuthovo námestie pred parlament. Maďarskú gardu vo štvrtok Budapeštiansky odvolací súd právoplatne rozpustil. Rôzne radikálne organizácie vyzvali na demonštráciu pred budovou verejnoprávnej televízie, ktorou chcú vyjadriť podporu radikálnemu nacionalistovi Györgyovi Budaházymu. Ten je od júna vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie z trestného činu prípravy teroristických útokov, zneužitia výbušnín a prípravy vraždy. Maďarská polícia demonštráciu nepovolila a uviedla, že voči nej v zákonných rámcoch veľmi rázne zakročí.
Budapeštiansky odvolací súd vyniesol dnes verdikt, v ktorom potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci Maďarskej gardy, a tento spolok už právoplatne rozpúšťa. Prokuratúra iniciovala rozpustenie gardy vlani v marci pre protirómske štvanie a burcovanie vášní proti inej rase. V prvej etape procesu sa sudkyňa vzdala prípadu, pretože sa jej vyhrážali a nemohla tak zachovať nestrannosť. Nový sudca vyniesol vlani v decembri verdikt: rozpustiť! Proti tomu sa odvolali a teraz teda rozsudok potvrdil aj druhostupňový súd. Osobitne zdôraznil, že žiadny, hoci aj užitočný cieľ nemožno uskutočňovať antidemokratickými prostriedkami. Rozpustený musí byť aj spolok aj hnutie Maďarská garda, ktorej členovia už nesmú mašírovať po obciach a mestách v Maďarsku, rozsievajúc strach najmä medzi Rómami. Okolo budovy súdnej tabule boli od rána silné policajné jednotky a kovové kordóny, no tentoraz sa nikto nepokúšal v tomto priestore demonštrovať. Maďarská garda a krajne pravicová strana Hnutie za lepšie Maďarsko, ktorá tento spolok založila, zvolala demonštráciu do centra Budapešti na večer a oznámila, že požiada Najvyšší súd o opravný prostriedok a chce ísť aj na štrasburgský súd pre ľudské práva. Rómske organizácie i minister spravodlivosti privítali verdikt ako víťazstvo právneho štátu.
Maďarská polícia nepovolila demonštráciu, ktorá sa mala v sobotu konať budapeštianskom Námestí slobody. Ak by napriek tomu prišli na Námestie slobody v snahe demonštrovať súkromné osoby a organizácie, najmä spolok Maďarská garda, polícia v zákonných rámcoch voči nim veľmi rázne zakročí, konštatuje sa vo vyhlásení polície zverejnenom dnes na jej internetovej stránke. Maďarskú gardu vo štvrtok Budapeštiansky odvolací súd právoplatne rozpustil. Rôzne radikálne organizácie vyzvali na sobotu na demonštráciu pred budovou verejnoprávnej televízie, ktorou chcú vyjadriť podporu radikálnemu nacionalistovi Györgyovi Budaházymu. Ten je od júna vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie z trestného činu prípravy teroristických útokov, zneužitia výbušnín a prípravy vraždy. Polícia avizovala, že v sobotu budú policajné hliadky 24 hodín prísnejšie monitorovať situáciu v hlavnom meste. Ich cieľom je zabrániť udalostiam, ktoré by ohrozovali bezpečnosť.
Odvolací súd v Budapešti včera potvrdil rozsudok nižšieho súdu z vlaňajšieho decembra o rozpustení Maďarskej gardy. Rozsudok je právoplatný, polovojenská garda tvrdí, že sa jej netýka. Maďarskú gardu založila v roku 2007 krajne pravicová strana Jobbik. Gardisti na pochodoch nosia uniformy a používajú symboly pripomínajúce fašistickú diktatúru. Kultúrny spolok Maďarská garda podľa súdu porušoval zákon o spolkoch. Odvolal sa na pochod gardy z decembra 2007 v obci Tatárszentgyörgy, kde rečníci hovorili o rómskej kriminalite a urážali Rómov. V obci vo februári tohto roku neznámi útočníci zapálili dom rómskej rodiny a pri úteku z budovy zastrelili muža a jeho malého syna. Advokát gardy pred súdom tvrdil, že gardy sú len neformálnym hnutím, ktoré nemá nič spoločné so spolkom podobného mena. „I keď rodnú matku nášho hnutia, spolok, zrušili, činnosť nášho hnutia bude aj naďalej určovať morálne a ideologické smerovanie definované jeho zakladateľmi. Maďarská garda ďalej žije,“ vyhlásilo hnutie po vynesení rozsudku. Fungovanie gárd kritizoval premiér Robert Fico. „Slovenskú pospolitosť sme zatvorili, povyzliekali z uniforiem a teraz sme ich definitívne zrušili ako občiansku spoločnosť. Po našich uliciach nepochodujú fašisti ako v Budapešti po námestiach,“ povedal vlani v novembri. Náš Najvyšší súd práve včera zrušil rozhodnutie o rozpustení extrémistickej pospolitosti.
Potleskom dnes privítali účastníci antifašistickej a ľavicovej demonštrácie na budapeštianskom Deákovom námestí právoplatné rozhodnutie súdu o zrušení spolku Maďarská garda. Na podujatí, ktoré zorganizovali viaceré občianske združenia, sa zúčastnilo niekoľko stoviek demonštrantov. Rečníci vyzývali na protest proti extrémnej pravici, proti jej „systému klamstiev”. „Chceme mnohofarebné, demokratické Maďarsko,” uviedla predsedníčka Ľavicovej feministickej siete Andrea Alföldiová. „Existuje ešte mnoho ľudí v Maďarsku, ktorí odsudzujú násilie, a extrémizmus,” dodal predseda občianskeho združenia Demokratická sieť Ádám Galba-Deák, podľa ktorého ľavicovo-liberálne vlády v uplynulých siedmich rokoch nereagovali účinne na vzniknuté sociálne problémy. Túto situáciu zneužili FIDESZ - Maďarský občiansky zväz a Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik, ktorí dávajú neprijateľné odpovede. O zrušení spolku Maďarská garda dnes právoplatne rozhodol budapeštiansky odvolací súd.
Stretnutie, plánované na začiatok tohto mesiaca v Budapešti, spochybnila maďarská strana. Nepáči sa im schválenie novely zákona o štátnom jazyku. Premiér Robert Fico je stále pripravený rokovať s maďarským partnerom Gordonom Bajnaiom, odkladanie schôdzky vníma ako dôsledok vnútromaďarských problémov. „Predsedovi vlády je ľúto, že vnútropolitické dôvody politického súboja v Maďarsku komplikujú dlho pripravované stretnutie premiérov Slovenska a Maďarska. Dnes môže len zopakovať svoju jasnú pozíciu, že je s premiérom Maďarska ochotný rokovať kedykoľvek, kdekoľvek a o čomkoľvek,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa premiéra Silvia Glendová. Maďarský premiér Gordon Bajnai vyhlásil, že s Ficom sa stretne len vtedy, ak bude „existovať nádej na vyriešenie problémov alebo návrhy nových iniciatív.” Stretnutie, plánované na začiatok tohto mesiaca v Budapešti, spochybnila maďarská strana po tom, ako slovenský parlament v utorok schválil novelu zákona o štátnom jazyku. Bajnai si myslí, že situácia etnických Maďarov na Slovensku sa stala „politicky motivovanou otázkou.” Niektoré extrémistické strany v SR majú podľa neho záujem na udržiavaní strachu z Maďarov a vytváraní atmosféry, ktorá im zabezpečí „politické prežitie“.
Na Slovensku je otázka maďarskej menšiny „politicky motivovaná záležitosť“. Podľa tlačovej agentúry MTI to vyhlásil maďarský premiér Gordon Bajnai. Predseda maďarskej vlády vyjadril názor, že niektoré extrémistické strany majú na Slovensku záujem vytvárať atmosféru strachu z Maďarov, lebo takto chcú napomôcť vlastnému politickému prežitiu. „Nie je dobré používať otázku menšín, alebo otázku priateľstva medzi krajinami ako hračku. Je to veľmi nebezpečný proces,“ konštatoval Bajnai. Na margo prijatia novely jazykového zákona premiér povedal, že trvá na schôdzke s predsedom slovenskej vlády Robertom Ficom, ale iba v tom prípade, ak stretnutie bude možné naplniť takým obsahom, ktorý ponúka riešenie a možnosť pokroku vo vzniknutej situácii vzájomných vzťahov.
Slovenský premiér sa nebude vnucovať na návštevu Maďarska, šéf diplomacie Miroslav Lajčák ale vyzval Budapešť, aby udržiavala s Bratislavou dialóg aj na najvyššej úrovni. „Do žiadnej návštevy sa netlačíme. Ak maďarská strana nie je pripravená na takú návštevu, tak to s poľutovaním berieme na vedomie,“ povedal dnes po ďalšom spochybnení pripravovanej Ficovej cesty do Budapešti maďarským premiérom Gordonom Bajnaiom. „Sme susedné krajiny a je potrebné, aby sme mali dialóg aj na tej najvyššej politickej úrovni,“ zdôraznil Lajčák. Nedorozumenia treba podľa neho riešiť komunikáciou, nie odkazmi cez médiá a kladením podmienok. Lajčák nerozumie postupu maďarskej vlády, ktorá po utorkovom schválení novely zákona o štátnom jazyku v slovenskom parlamente protestovala a stretnutie premiérov spochybnila. Premiér Bajnai si myslí, že teraz by stretnutie s Ficom nemalo zmysel. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balász vyhlásil, že na ťahu je teraz slovenská strana. „Ja nerozumiem celkom tomu, že teraz je na ťahu slovenská strana, ja neviem, na akom ťahu máme byť,“ uviedol Lajčák. Maďarská strana vie, že premiér Fico pozvanie na oficiálnu návštevu Budapešti prijal, ona má teraz určiť termín. Šéf slovenskej diplomacie trvá na tom, že novela jazykového zákona neznižuje úroveň menšinových práv. Máme zoznam presných ustanovení, v ktorých nový zákon rozširuje priestor pre používanie jazykov národnostných menšín, tvrdí. Pokyn ministerstva kultúry, ktorý dostal denník Új Szó, aby písali zemepisné názvy v slovenčine a upozornenie, že menšinový jazyk bez prekladu do slovenčiny je možné používať len v rodinnom kruhu, považuje za omyl. „Som si istý, že toto nezodpovedá ani litere ani duchu zákona.“ Novela upravuje používanie štátneho jazyka, nie menšinových. „Myslím, že je absolútne v poriadku, aby okrem názvov alebo nápisov v jazykoch národnostných menšín bol nejaký text alebo relácia sprevádzaná aj v jazyku štátnom, jazyku slovenskom.“ Lajčák verí, že spor o jazykovú novelu neovplyvní dobrú spoluprácu Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska vo Visegrádskej štvorke, v ktorej Budapešť prevzala ročné predsedníctvo po Varšave. Neočakáva, že by sa opakovala situácia z konca maďarského predsedníctva v roku 2006, keď maďarský premiér Ferenc Gyurcsány na tlačovej besede po samite predsedov vlád oznámil, že rokovanie s Ficom, ktoré malo nasledovať, ruší. Odôvodnil to účasťou SNS vo Ficovej vláde. „Zhodujeme sa s maďarskou stranou, že vecami, ktoré sú súčasťou našej bilaterálnej relácie, nemáme záujem zaťažovať iných.“ Dodal, že SR podporuje priority maďarského predsedníctva V4 a „sú blízke nášmu vnímaniu“.
K novele slovenského zákona o štátnom jazyku sa vyjadril aj maďarský premiér Gordon Bajnai, podľa ktorého právna norma porušuje záujmy maďarskej menšiny, preto si treba premyslieť, kedy bude mať význam návšteva slovenského premiéra Roberta Fica v Budapešti. Myslím si, že dvojstranné stretnutie nie je cieľom, ale prostriedkom - hovorí premiér Bajnai v súvislosti s plánovanou návštevou svojho slovenského kolegu a pokračuje: „My si teraz, po rozhodnutí slovenského parlamentu, musíme situáciu nanovo premyslieť a zvážiť, kedy a s akým obsahom má zmysel uskutočniť toto stretnutie. Preto si myslím, že hoci pozvanie stále platí, budeme potrebovať dostatočný čas na analýzu a na to, aby sme pripravili také stretnutie, na ktorom nájdeme s pánom premiérom Ficom odpovede na nové otázky.” Z tejto trocha zložitej a diplomatickej formulácie vyplýva, že Robert Fico pozvánku na budúci týždeň zrejme nedostane. Hovorca vlády Domokos Szollár v tejto súvislosti poznamenal, že konkrétny termín, 7. alebo 9. júl, odznel iba na slovenskej strane, maďarská strana ešte nespomínala žiadne dátumy. Takže dá sa očakávať, že návšteva sa uskutoční až v neskoršom termíne.
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí informovalo o svojej nespokojnosti so slovenským jazykovým zákonom veľvyslancov Európskej únie a NATO. Budapešť včera vyjadrila poľutovanie nad normou, ktorá zavádza pokuty za prehrešky proti slovenskému jazyku na úradoch či vo firmách. Zároveň sa objavili úvahy, že by táto novela mohla ohroziť plánovanú návštevu premiéra Roberta Fica v Maďarsku. Slovensko nebude vo veci ohrozenej návštevy premiéra Roberta Fica v Budapešti podnikať žiadne kroky a počká si, kým maďarská strana určí termín. Pre Rádiožurnál to povedal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, podľa ktorého sú návšteva predsedu vlády Fica v Maďarsku a jazykový zákon dve rozdielne veci. Takúto rétoriku medzi susediacimi krajinami nepovažuje za štandardnú. „Nie je to normálne. Je to nenormálne a nie slovenská strana je tá, ktorá bráni týmto kontaktom. Pán prezident Gašparovič za celé svoje prvé funkčné obdobie nedostal návrh termínu, aby vykonal návštevu v Budapešti. Jeho maďarský kolega bol na návšteve na Slovensku v roku 2005. Slovenský premiér bol naposledy v Budapešti v roku 2001.” Maďarská strana trvá na tom, že bariéru do vzájomných vzťahov stavia Slovensko takými krokmi, akým je aj novela zákona o slovenskom jazyku. Hovorkyňa maďarskej diplomacie Zsuzsanna Mátraiová: „Krok za krokom sme povedali, prečo považujeme slovenský jazykový zákon za poľutovaniahodný, najmä vo svetle našej doterajšej spolupráce. O tomto stanovisku sme informovali veľvyslancov Európskej únie i NATO v rámci pravidelných konzultácií s nimi, vzápätí včera pán premiér podrobne a jednoznačne vyjadril maďarské stanovisko vrátane okolností Ficovej návštevy. Nachádzame sa teda v tomto štádiu.”
Maďarská strana už nemieni ďalej reagovať na názory zo Slovenska. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Zsuzsanna Mátraiová pre Slovenský rozhlas povedala, že podstatu k výhradám proti jazykovému zákonu už povedal včera premiér Gordon Bajnai. Hovorkyňa sa pre nás vyjadrila za ministra Pétera Balázsa, ktorý je na ceste do Číny. Zsuzsanna Mátraiová pripomenula vyhlásenie ministerstva zahraničných vecí z utorka, ktoré už prekonalo včerajšie vyjadrenie predsedu vlády Gordona Bajnaiho. „Krok za krokom sme povedali, prečo považujeme slovenský jazykový zákon za poľutovaniahodný, najmä vo svetle našej doterajšej spolupráce. O tomto stanovisku sme informovali veľvyslancov Európskej únie i NATO v rámci pravidelných konzultácií s nimi, vzápätí včera pán premiér podrobne a jednoznačne vyjadril maďarské stanovisko vrátane okolností Ficovej návštevy. Nachádzame sa teda v tomto štádiu.” Gordon Bajnai vidí vo vzťahoch nové momenty, ktoré spôsobilo prijatie novely jazykového zákona v Bratislave. Tento vývoj podľa neho nemožno oddeliť od celkových slovensko-maďarských vzťahov a pre návštevu slovenského premiéra, hoci pozvanie stále platí, treba hľadať vhodný termín. Zdroje blízke vláde uvádzajú jeseň.
Po vyjadreniach maďarského premiéra Gordona Bajnaia k prijatej novele slovenského zákona o štátnom jazyku sú maďarsko-slovenské vzťahy opäť na bode mrazu. Pre maďarskú stranu táto právna norma porušuje záujmy maďarskej menšiny. „Slovensko-maďarské vzťahy sú oveľa kvalitnejšie a lepšie, ako prezentujeme,” povedal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák na prvej tlačovej besede po nástupe do funkcie vo februári. Aké kroky podnikne Ministerstvo zahraničných vecí SR teraz, keď nie je isté, či premiér Róbert Fico dostane pozvánku na oficiálnu návštevu Budapešti plánovanú na budúci týždeň? „Slovenská strana nebude podnikať žiadne kroky. My máme pozvanie a čakáme, že maďarská strana navrhne termín uskutočnenia návštevy. Jasne sme niekoľkokrát povedali, že sme pripravení rokovať kedykoľvek, kdekoľvek a o čomkoľvek. My nekladieme podmienky a nevidím žiadny dôvod, aby naša strana robila akékoľvek kroky.” Nevidíte dôvod na to, aby Ministerstvo zahraničných vecí pozvalo maďarského veľvyslanca na Slovensko, aby ste mohli diskutovať o tejto situácii? „Situácia je úplne jasná a ja som sa o nej priamo rozprával s mojím maďarským partnerom, ministrom zahraničných vecí Petrom Balázsom cez víkend na Korfu a telefonovali sme aj v pondelok. Treba, aby sme si jasne oddelili dve veci - jedna vec je návšteva predsedu vlády SR v Maďarsku, v Budapešti, kde čakáme na návrh termínu. Druhá vec je prijatie zákona o štátnom jazyku, o ktorom chcem povedať, že je v súlade so všetkými medzinárodnoprávnymi záväzkami SR, s Ústavou SR, nenarúša status quo postavenia menšín, naopak, vo viacerých oblastiach ho vylepšuje, a preto využívať prijatie tohto zákona na nejakú eskaláciu slovensko-maďarských vzťahov je absolútne neopodstatnené a nepodložené.” Je podľa vás, pán minister, normálne, aby dva štáty mali takého vzťahy, keď od poslednej návštevy maďarského premiéra na Slovensku uplynulo desať rokov? „Nie je to normálne. Je to nenormálne a nie slovenská strana je tá, ktorá bráni týmto kontaktom. Pán prezident Gašparovič za celé svoje prvé funkčné obdobie nedostal návrh termínu, aby vykonal návštevu v Budapešti. Jeho maďarský kolega bol na návšteve na Slovensku v roku 2005. Slovenský premiér bol v Budapešti naposledy v roku 2001. My nemáme problém stretávať sa s maďarskými partnermi. Otázka na nich je, prečo oni majú vnútropolitický problém rokovať normálne ako dve susedské krajiny, ktoré sú členmi EÚ a NATO, prečo majú problém rokovať s nami.”
Predseda frakcie Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) János Kóka iniciuje tento týždeň schôdzku šéfov maďarských parlamentných strán, s ktorými chce hľadať riešenie na odvolanie zákona o štátnom jazyku v Slovenskej republike ešte predtým, ako zákon vstúpi v septembri do platnosti. Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI. Kóka v nedeľu pre MTI pripomenul, že „jazykový zákon obmedzuje na Slovensku používanie maďarského jazyka na úradoch, u lekára, na školách i v spoločenskom a súkromnom styku”. Podľa jeho slov v tejto záležitosti nejde o diskusiu medzi Slovenskom a Maďarskom, ale o bezprecedentné porušenie ľudských práv v histórii Európskej únie. „Slovensko prijatím novely jazykového zákona porušuje slobodu slova, ľudské práva, ochranu menšín, medzinárodné dohody a pravdepodobne aj svoju vlastnú ústavu,” dodal Kóka, ktorý poznamenal, že spoločne s predsedom frakcie liberálov Rady Európy Mátyásom Eörsim poslali list viacerým príslušným európskym inštitúciám zodpovedným pre ľudské a menšinové práva.
Malá maďarská liberálna strana Zväz slobodných demokratov plánuje prostredníctvom listu osloviť Európsku úniu, aby s jej pomocou dosiahla zrušenie nedávno prijatej novely Zákona o štátnom jazyku. V piatok o tom informovala tlačová agentúra MTI. Podľa listu podpísaného lídrom parlamentnej SZDSZ Jánosom Kókom a poslancom Mátyásom Eörsim, predsedom parlamentného výboru pre Európsku úniu, je slovenský zákon „v rozpore s európskymi právami menšín, s filozofiou Európskej únie, existujúcimi dohodami o ľudských právach a so zdravým rozumom”. Zákon je podľa Slobodných demokratov „protimaďarský a neprijateľný v každom ohľade,” uvádza sa v dokumente. List plánujú odoslať konkrétnym predstaviteľom Európskej rady, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Agentúry Európskej únie pre základné práva, ako aj Európskej komisie. Kóka a Eörsi chcú vyzvať maďarského premiéra Gordona Bajnaiho a ministra zahraničných vecí Pétra Balázsa, aby sa maďarská vláda pridala k ich iniciatíve usilujúcej sa o medzinárodnú právnu nápravu.
Matica slovenská (MS) musí hľadať nové a moderné možnosti, ako osloviť mladých ľudí, aby vyrovnala prípadné straty v členskej základni. „Matica slovenská je tu na to, aby podľa stanov konala tak, že má urobiť všetko pre to, aby podporovala mládež, lákala mládež a poskytovala jej podmienku vyžiť sa v matičnom živote,” povedal o vzťahu MS k mládeži hovorca verejnoprávnej ustanovizne Stanislav Bajaník. Nové možnosti vidí v stretávaní sa mladých Slovákov so zahraničnými Slovákmi, ale aj s mládežou iných národov, z iných krajín. „Iná možnosť by už bola anachronická,” skonštatoval v rozhovore pre agentúru SITA a dodal, že svoj význam zohráva aj internet. Podľa Bajaníka, ak sa občan SR slobodne rozhodne niekam vstúpiť alebo odniekiaľ vystúpiť, je to jeho právo. Reagoval tak na otázku o možnom odlive slovenskej mládeže z Matice slovenskej a jej angažovaní sa v iných národných spolkoch. „Ak by k takému niečomu došlo, tak Matica slovenská nemôže nič iné urobiť, len to brať na vedomie a hľadať spôsob, ako kompenzovať takýto únik ďalšími zdrojmi mladých ľudí,” skonštatoval Bajaník. Mali by to byť podľa neho mladí, ktorí nemajú ambície angažovať sa v podobných subjektoch, akým je napríklad občianske združenie Slovenská pospolitosť. Obdobné zameranie majú napríklad aj spolky Nové slobodné Slovensko, Jednota slovenskej mládeže či Autonómni nacionalisti Slovensko. Bajaník je však presvedčený, že takéto subjekty môžu v rámci demokracie pokojne fungovať. „Pokiaľ fungujú v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky,” vysvetlil. Podľa neho je podmienkou pre ich existenciu to, aby napríklad nepropagovali iredentu, ako sa to už deje na južnom Slovensku v prípade satelitov maďarského Hnutia 64 žúp. „Pokiaľ nepropagujú antisemitizmus, šovinizmus, prílišný hrdý nacionalizmus, ktorý by urážal ďalšieho spoluobčana. V takom prípade môžu fungovať. Môžu robiť kultúru, šport.... Môžu nosiť slovenskú zástavu, odznaky, pripravovať podujatia o slovenských osobnostiach, slovenských dejinách, môžu sa stýkať so Slovákmi v zahraničí. Ale v duchu normálnych právnych noriem v Európe a v našom štáte,” zdôraznil. Hovorca uviedol, že v súčasnosti je na Slovensku evidovaných okolo 80 tisíc členov Matice slovenskej, ďalšie tisíce matičiarov sú v zahraničí - vo Vojvodine, na Ukrajine, Chorvátsku, v USA, v Kanade. „Ako to vidím na Slovensku aj vo svete, ten status quo sa prakticky udržiava na tých 75 až 80 tisíc členov. Ak by teda mládež odchádzala, najmä odbor mladý matičiar ak by mal problémy, tak by sme to museli riešiť na úrovni Výboru Matice slovenskej,” povedal Bajaník.
Slováci združení v občianskej iniciatíve Za slovenský juh - Žijeme tu spolu (OI ZŽ) majú záujem pokojne spolunažívať s národnostnými menšinami na zmiešaných územiach Slovenska. Napriek názvu však nemajú medzi sebou občanov maďarskej národnosti. „Naša iniciatíva je slovenská,” povedal dnes na tlačovej besede v ústredí Matice slovenskej Stanislav Bajaník, ktorý je jedným z 25 signatárov združenia a zároveň hovorca Matice slovenskej. Práve Matica vraj poskytla priestory na prezentáciu OI ZŽ. Z tohto miesta chceme osloviť predsedníctvo Matice slovenskej, aby sa podobne ako my, vyjadrila k aktuálnej problematike vo vzťahu k novele zákona o štátnom jazyku, uviedol Bajaník. Občianska iniciatíva Za slovenský juh - Žijeme tu spolu vznikla vlani v auguste v Dunajskej Strede. Jej názov vraj podľa Bajaníka zodpovedá programu združenia, ktorý je zameraný na podporu a posilnenie projektov vzájomnej tolerancie a úcty medzi väčšinovým národom a menšinami. Či budú niekedy v združení aj občania maďarskej národnosti, závisí podľa Bajaníka od „polemiky medzi signatármi”, stanov a pravidiel, ako bude občianske združenie ďalej pracovať. „Ale ako za iniciatívu vám ďakujem,” odpovedal Bajaník na otázku agentúry SITA, či by nebolo lepšie, keby v budúcnosti boli v iniciatíve aj občania maďarskej národnosti. Signatári OI ZŽ sa stretli 1. júla v Komárne, kde prijali výzvu, ktorou oslovili SMK, Pála Csákyho a iných, aby sa zdržali šovinisticky ladených výrokov na adresu najnovšej novely zákona o štátnom jazyku. Politikom v Maďarsku odkazujú, že riešenie pozícií štátneho jazyka na území SR je výlučne vecou štátotvorného národa a jeho štátnych orgánov v duchu platných európskych noriem.
Občianska iniciatíva Za slovenský juh - žijeme tu spolu odmieta výroky predsedu SMK Pála Csákyho a niektorých maďarských politikov na adresu novely zákona o štátnom jazyku, ktorú aktuálne schválil parlament. Na dnešnej tlačovej konferencii to povedal člen iniciatívy a signatár výzvy adresovanej národnostným menšinám Stanislav Bajaník. „Apelujeme na príslušníkov národnostných menšín, aby nepodliehali demagógii SMK a maďarských politikov,” vyhlásil Bajaník. Novela zákona podľa neho neporušuje status quo práv národnostných menšín, len zlepšuje možnosti realizovať ochranu štátneho jazyka v praxi. „Je to zákon o štátnom jazyku, nie o jazyku menšín a je plne v súlade s Ústavou SR a Európskou chartou ľudských práv,” dodal. Súčasťou charty je totiž aj pasáž, ktorá hovorí, že podpora menšinových jazykov nemá ísť na úkor štátneho jazyka. „Novela rieši, zabezpečuje, poisťuje jazykové práva slovenského národa v duchu platnej európskej legislatívy pre všetky zmluvné štáty Európskej únie, ktoré je teda povinné rešpektovať aj Maďarsko,” vyhlásil Bajaník. Signatári výzvy preto ostro odsudzujú vyhlásenia Pála Csákyho, podľa ktorého je novela prejavom „jazykového imperializmu”, ako aj vyjadrenia maďarských politikov o obmedzovaní menšinových práv Maďarov na Slovensku. Občianska iniciatíva Za slovenský juh - žijeme tu spolu bola založená 20. augusta 2008 v Dunajskej Strede na podporu spoločných programov a projektov na posilnenie vzájomnej tolerancie a úcty medzi väčšinovým národom a menšinami. V súčasnosti má niekoľko sto členov, najmä Slovákov z južného Slovenska.
Predseda parlamentu Pavol Paška pošle dnes svojej maďarskej partnerke Katalin Sziliovej list, v ktorom jej chce vysvetliť, že novela zákona o štátnom jazyku „nemá nič spoločné s akýmkoľvek sofistikovaným útokom na nielen maďarskú, ale ktorúkoľvek inú menšinu, ktorá žije na Slovensku”. Paška o svojom úmysle informoval dnes na pôde parlamentu. S rovnakým cieľom sa už stretol aj s veľvyslancami členských krajín Európskej únie a Spojených štátov amerických v SR, a to hneď po tom, ako zákon z dielne rezortu kultúry schválil parlament. „Spolu s ministrom kultúry Marekom Maďaričom sme im vysvetlili naše postoje a pokúsili sa odstrániť tú mieru vysokej dezinterpretácie, ako aj chybného prístupu,” priblížil priebeh stretnutia Paška, podľa ktorého však maďarská strana naďalej nechce pochopiť, že prijatie zákona o štátnom jazyku je v prospech ľudí. Predseda NR SR zároveň zdôraznil, že odmieta udržiavať napätie v slovensko-maďarských vzťahoch, a preto sa aj naďalej bude usilovať o to, aby boli vzťahy medzi týmito dvoma štátmi dobré. „Toto napätie nikomu neprospieva. Využívam všetky kanály na to, aby som eliminoval tlak, ktorý prichádza,” uzavrel. Na základe novely zákona o štátnom jazyku bude dodržiavanie pravidiel štátneho jazyka od septembra 2009 pod prísnejším dohľadom ministerstva kultúry. Poslanci NR SR v utorok (30.6.) 79 hlasmi zo 136 prítomných schválili širokodiskutovanú vládnu novelu zákona, ktorá okrem iného opätovne zavádza sankcie za nedodržiavanie spisovnej slovenčiny.
Prijatie zbytočného jazykového zákona tesne pred plánovaným stretnutím premiérov Slovenska a Maďarska je prejav arogancie, alebo snahy o to, aby stretnutie skončilo neúspešne. Predseda SMK Pál Csáky nemá pravdu, keď pre maďarské médiá tvrdí, že jazykový zákon podobný tomu, ktorý v utorok prijal slovenský parlament, nebol ani za čias rakúsko-uhorskej monarchie - to platí jedine pri idealizovanom pohľade na niekdajšie Uhorsko, prežívajúce v mysliach maďarských národniarov. Pravdu asi nemá ani predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolt Németh z Fideszu, podľa ktorého „od druhej svetovej vojny v Európe nevznikol zákon trestajúci používanie menšinového jazyka”. Vznikli, dnes sa však civilizované krajiny, ktoré ich v minulosti aj prijali, za podobné úlety väčšinou hanbia. Csáky však má pravdu, že zo slovenského zákona priam kričí komplex národnej menejcennosti a zlé úmysly, charakterizujúce súčasnú slovenskú vládu a jej intelektuálne zázemie. Pravdou je tiež, že ide proti duchu modernej demokracie a poňatia ľudských práv, ktoré smerujú skôr k rozširovaniu práv, než k ich obmedzovaniu. Je tiež v protiklade s princípom, že sa štát nemá snažiť regulovať každú oblasť života, ktorá bez jeho zásahu dokáže fungovať oveľa lepšie. Žiadne reči nič nezmenia na tom, že zákon zbytočne obmedzuje jazykové práva najmä maďarskej menšiny a otvára široký a v určitých kruhoch nadšene vítaný priestor na jej šikanovanie. Maďarsko je preto takýmto zákonom právom znepokojené. Podľa moderného pojatia ľudských práv, ktoré už nemožno považovať výhradne len za vnútornú záležitosť krajiny, ktorá ich porušuje, má navyše plné právo toto znepokojenie nahlas vyjadriť a obrátiť sa v tejto veci na medzinárodné orgány (podobne, ako to urobilo Slovensko pri porušovaní práv slovenskej menšiny v Mlynkoch). O to viac, že možno prijatie tohto zákona pred stretnutím premiérov oboch krajín, na ktoré sme roky čakali, chápať len ako prejav bezbrehej arogancie vládnej koalície. Ak teda nepredpokladáme vedomú snahu Fica a spol. rokovania sabotovať, dopredu navodiť atmosféru, pri ktorej zákonite skončia bez výsledku či dokonca hádkou premiérov v priamom prenose, ako pri poslednom stretnutí s Gyurcsányom v Komárne. To možno pomôže mobilizácii nacionalistických voličov pred budúcoročnými parlamentnými voľbami, určite to však neprospeje susedským vzťahom, ani spoločenskému zmieru doma. Tragický je, mimochodom, postoj slovenskej opozície, ktorá tiež popiera, že by zákon krátil menšinové práva. Dokazuje tým, že jej buď tieto práva nič nehovoria, alebo sa jej taká často zdôrazňovaná obrana demokracie, západných hodnôt a ľudských práv tradične na Maďarov nevzťahuje.
Bratislava zostane v menšinovej tlači Pozsony. Ministerstvo kultúry priznalo, že vo výklade novely zákona o štátnom jazyku pre denník Új Szó chybilo. „Obsah odpovedí pre Új Szó bol výsledkom nesprávnej interpretácie otázok denníka. Novela nič nemení na používaní súčasných pravidiel pre menšinovú tlač,“ napísala v piatok Petra Fejdi z tlačového oddelenia ministerstva. Ešte v utorok tvrdila, že geografické názvy musia noviny podľa novely uvádzať v štátnom jazyku a „popri nich sa môžu uviesť aj miestne pomenovania v menšinovom jazyku“. To, že inojazyčná tlač nemusí používať slovenské geografické názvy, potvrdzuje aj právnička Miroslava Budišová. Prečo úradníci interpretovali novelu inak, ako minister Marek Maďarič, včera rezort nevysvetlil. Fejdi zmiatla novinárov najmä vlastnou definíciou pojmu verejný styk. Új Szó napísala, že geografické názvy sa musia používať v slovenčine vo verejnom styku, ktorý „zahŕňa kontakt presahujúci rámec súkromného familiárneho styku“. Új Szó patrí pod toho istého vydavateľa ako denník SME. Novela zákona upravuje napríklad aj návštevu u lekára. Možnosť hovoriť v jazyku menšiny rozširuje na oblasti, kde žije vyše dvadsaťpercentný podiel menšiny. Na ostatnom území naďalej platí, že jazyk menšiny môže pacient u lekára používať iba v prípade, že po slovensky nerozumie. Ministerstvo sa bráni tým, že toto ustanovenie nebude kontrolovať, zo zákona však napriek tomu nevypadlo. Na otázku, ako môžu občania dôverovať štátnym úradníkom, ktorí zle vysvetľujú zákon, Petra Fejdi SME odporučila, „aby si vyhodnotil správnosť a pravdivosť informácií a až potom kládol otázky o dôvere občanov“.
Novela zákona o štátnom jazyku, ktorú prijal v utorok slovenský parlament, vážne škodí Maďarom žijúcim na Slovensku, ale aj vzájomným slovensko-maďarským vzťahom. Je potrebné zvážiť, kedy má význam uskutočniť dvojstrannú schôdzku premiérov. Konštatoval to v stredu v Budapešti predseda maďarskej vlády Gordon Bajnai. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Bajnai vyjadril presvedčenie, že nový zákon je vo viacerých bodoch v rozpore so základnou medzištátnou zmluvou medzi Slovenskom a Maďarskom, ako aj s viacerými medzinárodnými zmluvami. „Je potrebné zvážiť, kedy a s akým obsahom má v novovzniknutej situácii význam uskutočniť schôdzku premiérov, kedy sa stane prostriedkom na to, aby dve krajiny dokázali vyriešiť problémy vo vzájomných vzťahoch,” citovala agentúra vyjadrenie maďarského premiéra. Stretnutie premiérov Slovenska a Maďarska podľa jeho slov nie je cieľom, ale prostriedkom na vyriešenie problémov alebo vznik nových iniciatív. Maďarsko potrebuje čas na prípravu stretnutia, dodal Bajnai. Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák začiatkom júna povedal, že budapeštianska návšteva Roberta Fica by sa mohla uskutočniť 7. alebo 9. júla, pripomína MTI.
Premiér Robert Fico sa dnes jednoznačne postavil za novelu zákona o štátnom jazyku, ktorá pobúrila maďarskú stranu. Nevidí žiaden dôvod, prečo by mala ohroziť jeho pripravované rokovanie s maďarským partnerom Gordonom Bajnaim. Na schválenie novely v parlamente reagovalo maďarské ministerstvo zahraničných vecí aj predsedníčka parlamentu, ktorá označila zníženie menšinových práv touto novelou za bezprecedentné. „Nevidím absolútne žiadny dôvod na reakcie takéhoto typu, pretože neurobili sme nič neštandardné, nič výnimočné,“ vyhlásil dnes premiér Fico. „Slovenská republika je krajina, ktorá si musí chrániť svoje vlastné záujmy a určite medzi tieto záujmy patrí aj ochrana štátneho jazyka. Boli by sme zlý štát, boli by sme zlou krajinou, keby sme si štátny jazyk nechránili. Za týchto podmienok som rád, že Národná rada tento zákon prijala,“ povedal. Podľa Fica je teraz stretnutie s Bajnaim vecou maďarskej vlády. „Máme oficiálne pozvanie do Budapešti, my čakáme na termín, čiže čakáme na potvrdenie tejto návštevy. Moja pozícia je jednoduchá - som pripravený rokovať kedykoľvek, kdekoľvek o čomkoľvek s pánom predsedom maďarskej vlády,“ uviedol. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs v utorok vyhlásil, že Maďarsko už pre uskutočnenie schôdzky urobilo všetko, teraz závisí výlučne od slovenskej strany. Ani slovenské ministerstvo zahraničných vecí nevidí dôvod na odloženie návštevy premiéra v Budapešti. „My sme presvedčení, že prijatie jazykového zákona neporušuje vysoký štandard práv menšín na Slovensku,” povedal hovorca MZV SR Ján Škoda. „Je paradoxné, že od roku 2001 sa neuskutočnila oficiálna návšteva premiéra v Budapešti a nebol pozvaný ani prezident,” dodal. Potvrdil, že termín dlho pripravovanej oficiálnej cesty predsedu slovenskej vlády do Maďarska stále neurčili. Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák začiatkom júna oznámil, že premiéri by sa mali stretnúť 7. alebo 9. júla. Vládnu novelu jazykového zákona schválila NR SR v utorok. Predkladateľom bol minister kultúry a podpredseda Smeru-SD Marek Maďarič. Maďarsko je znepokojené a mieni sa obrátiť na medzinárodné organizácie. Minister Balázs zdôraznil, že SR porušila dohodnuté zásady. Jeho štátny tajomník Vilmos Szabó vyhlásil, že kroky SR voči maďarskej menšine, osobitne zákon o štátnom jazyku, ovplyvnia ďalšie stretnutia na vysokej úrovni. „Zákon znamená také nevýhody pre maďarskú menšinu, aké sú v Európe bezprecedentné,” povedala pre Slovenský rozhlas (SRo) predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová. Maďarsko chce problém slovenskej novely predostrieť na medzinárodných fórach. Sziliová poslala list predsedovi NR SR Pavlovi Paškovi a vysokému komisárovi OBSE pre menšiny. Ďalšie kroky bude koordinovať s predsedom zahraničného výboru maďarského parlamentu a MZV MR. Maďarsko sa nedávno obrátilo na Radu Európy, aby preskúmala zásah slovenských policajtov voči maďarským občanom na futbale v Dunajskej Strede.
Poľutovanie a obavy - to sú dva základné pocity, s ktorými sa v Budapešti pozerajú na schválenie novely jazykového zákona v Národnej rade SR. Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová vyslovila ľútosť najmä nad tým, že slovenská strana nebola ochotná ani len rokovať o možných maďarských výhradách. Ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, v ktorom okrem iného konštatuje, že slovenský zákon má pochybný politický podtón a je otázne, či by obstál v skúške medzinárodného práva. Dokument podpísaný hovorkyňou rezortu tiež pripomína, že strany sa pôvodne dohodli, že budú o akýchkoľvek sporných otázkach konzultovať, čo sa teraz nestalo. Vládna socialistická strana ústami svojej predsedníčky Ildikó Lendvaiovej vyjadruje názor, že slovenský parlament prijal novelu, ktorá je v rozpore s európskymi normami a snahami o harmonické spolunažívanie národov a krajín regiónu. Ostrejšie slová používa opozičný Fidesz: žiada vládu vystupovať vo veci zákona čo najrozhodnejšie na medzinárodných fórach, lebo vraj ide o inštitucionálne prenasledovanie Maďarov. Uvažuje sa aj o tom, že by malo prijatie zákona vplyv na pripravovanú cestu Roberta Fica do Budapešti, no otvorene zatiaľ nikto nepovedal, že sa táto návšteva, chystaná na budúci týždeň, ruší či odkladá.
Maďarská strana má roky politický problém prijať predsedu vlády SR. Ako vysvetlil po dnešnom rokovaní kabinetu minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ide o vnútropoliticky zložitú tému, ktorú si však musí vyriešiť Maďarská republika (MR) sama. Upozornil, že naposledy bol slovenský premiér v Budapešti v roku 2001 a jeho náprotivok v Bratislave v roku 1999. Podľa neho najskôr príde pozvanie, potom sa návšteva začne niečím podmieňovať a nakoniec sa nájde zámienka, aby sa neuskutočnila. „Mám veľmi nepríjemný pocit, že sme svedkami toho istého scenára,” reagoval na margo vyhlásení svojho maďarského partnera Pétera Balázsa, že záleží od slovenskej strany, či sa uskutoční bilaterálne stretnutie premiérov. „Keď takéto zámienky hľadáte a nachádzate osem rokov, tak sa potom ukazuje, kde je zodpovednosť,” poznamenal Lajčák. Šéf slovenskej diplomacie deklaroval záujem rokovať s Maďarskou republikou, pričom čakajú na potvrdenie termínu. Dátumy, o ktorých sa predtým hovorilo, teda 7. alebo 9. júl, maďarská strana zatiaľ nepotvrdila. „Naša strana je pripravená, ale nebudem prekvapený, keď sa prijatie jazykového zákona využije ako zámienka na to, aby sa návšteva odložila,” poznamenal s tým, že loptička je na maďarskej strane ihriska, keďže oni pozývajú. Rovnako pripomenul, že SR si nekladie pred návštevou žiadne podmienky, ani o ničom nelicituje. S Balázsom sú v pravidelnom kontakte, pričom v nedeľu 28. júna spolu intenzívne hovorili o dezinformáciách, ktoré sa objavili na maďarskej strane. Lajčák poukázal na to, že od začiatku existuje stret dvoch koncepcií vnímania postavenia národnostných menšín. Z Budapešti prichádzajú ohlasy, ktoré naznačujú, že majú primárnu zodpovednosť za občanov maďarskej národnosti na Slovensku, „kým my zdôrazňujeme, že primárne je to, že sú občanmi SR,” dodal. Agenda medzištátnych vzťahov medzi SR a MR by podľa jeho slov nemala byť identická s politickou agendou Strany maďarskej koalície (SMK). „Neviem si predstaviť, prečo by sme sa mali ospravedlňovať niekomu, že sme prijali zákon, ktorý upravuje používanie nášho štátneho jazyka,” podčiarkol Lajčák s tým, že používanie jazykov národnostných menšín upravuje samostatný zákon, ktorého sa predmetná novela nedotkla. Konštatoval, že je absolútne neprípustné, aby si iný štát nárokoval vstupovať do legislatívneho procesu SR. V utorok 30. júna sa v tejto súvislosti uskutočnili dve diplomatické komunikácie, jedna na území SR a druhá v MR. Predseda NR SR Pavol Paška sa za prítomnosti ministra kultúry Mareka Maďariča stretol s vedúcimi zastupiteľských úradov EÚ a USA v Bratislave, kde podal výklad k jazykovému zákonu. Názor Maďarskej republiky prezentoval zase Péter Balázs na stretnutí diplomatického zboru akreditovaného v Budapešti. „Podal im videnie, neviem či Maďarskej republiky alebo SMK, lebo rozdiel medzi tým som nevidel, ale bolo kritické,” uviedol Lajčák. Takúto komunikáciu však nepovažuje za šťastné riešenie, keďže jednotliví predstavitelia štátov únie teraz dostali od svojich veľvyslancov dve protichodné správy k tej istej veci. „Nie je to filozofia rozvoja vzťahov, ktorá by mala existovať medzi dvoma krajinami, ktoré sú členmi EÚ a NATO,” uzavrel šéf slovenskej diplomacie.
Ekonomickú a politickú nestabilitu sa Fidesz pokúša zastrieť „priehľadnou lžou o údajnom inštitucionalizovanom prenasledovaní Maďarov na Slovensku”. Maďarsko má naďalej veľký záujem hrať slovenskou kartou. Predseda parlamentného zahraničného výboru Juraj Horváth tvrdí, že je v nepretržitej predvolebnej kampani. Povedal to v súvislosti s poslednými vyjadreniami maďarských politikov na zákon o používaní štátneho jazyka, ktorý prijal slovenský parlament v utorok. Horváth povedal, že politický súboj medzi stranami Fidesz a Jobbik o získanie hlasov maďarských extrémistov úspešne zabezpečuje pokračovanie a dokonca stupňovanie radikálnej rétoriky na maďarskej politickej scéne. Pripomenul, že ekonomickú a politickú nestabilitu sa Fidesz pokúša zastrieť „priehľadnou lžou o údajnom inštitucionalizovanom prenasledovaní Maďarov na Slovensku”. Touto kampaňou podľa neho šéf Fideszu Viktor Orbán aktivizuje voličov Pála Csákyho v jeho súboji s Bélom Bugárom. Horváth označil za poľutovaniahodné, že Fidesz a radikálna časť maďarského politického života prejavuje svoj trvalý záujem výlučne o príslušníkov maďarských menšín v susedných krajinách. „Doteraz sme z ich strany nezaregistrovali rovnaký záujem o občanov Maďarska inej ako maďarskej národnosti,” uviedol. Schválením novely zákona o štátnom jazyku podľa predsedu slovenského výboru poslanci potvrdili, že popri regionálnych, menšinových alebo svetových či iných cudzích jazykoch sa na Slovensku musí používať aj univerzálny dorozumievací štátny jazyk, ktorým je slovenčina. „Existencia jedného spoločného dorozumievacieho a integrujúceho jazyka je samozrejmým, prirodzeným a rešpektovaným nástrojom komunikácie vo všetkým európskych krajinách, vrátane Maďarska,” dodal. Záujem maďarských politikov o používanie slovenčiny ako štátneho a univerzálne zrozumiteľného jazyka na území Slovenska treba v tomto kontexte považovať za pozoruhodný, uviedol Horváth. Tvrdí, že by však privítal aspoň rovnaký záujem venovaný maďarskými politikmi používaniu slovenčiny ako menšinového jazyka v Maďarsku. „Taký záujem by určite ocenila aj Rada Európy, ktorá dlhodobo práve Maďarsko kritizuje za porušovanie záväzkov v oblasti používania menšinových jazykov,” dodal.
Maďarsko už urobilo všetko, čo bolo v jeho silách, aby sa mohlo uskutočniť oficiálne stretnutie medzi slovenským premiérom Robertom Ficom a jeho maďarským náprotivkom Gordonom Bajnaim. Či sa stretnutie uskutoční, je teraz na slovenskej strane. V utorok to pre maďarskú tlačovú agentúru MTI vyhlásil šéf maďarskej diplomacie Péter Balázs. To, či sa Fico s Bajnaim stretnú, závisí podľa neho aj od toho, aké by boli témy stretnutia. Maďarsko je otvorené akýmkoľvek témam, no v niektorých princípoch nepoľaví, povedal minister. Podľa Balázsa sa slovenská strana „odklonila” od niektorých zásad, na ktorých dodržiavaní sa dohodli ministri zahraničných vecí oboch krajín, napríklad že nikto nebude obviňovať druhú stranu z extrémizmu, alebo to, že problémové otázky sa nebudú pretriasať na verejnosti.
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí dnes skritizovalo nový zákon o štátnom jazyku, ktorý prijal slovenský parlament. Podľa stanoviska ministerstva Maďarsko rešpektuje suverénne právo akejkoľvek krajiny prijímať ľubovoľné zákony, ale vyjadruje „poľutovanie nad spôsobom, akým si slovenský parlament toto právo interpretuje”. Krok slovenského parlamentu je „znepokojujúci z hľadiska medzinárodného práva a predstavuje pochybný politický odkaz,” cituje maďarská tlačová agentúra MTI hovorkyňu ministerstva zahraničia Zsuzsannu Mátraiovú. Ministerstvo upozorňuje na rozpory medzi zákonom a ustanoveniami maďarsko-slovenskej základnej zmluvy, ako aj medzinárodných konvencií. Pokuty za nedodržiavanie zákona o štátnom jazyku, ktorý dnes prijal slovenský parlament, môžu dosiahnuť až 5000 €. Podľa zákona, ktorého navrhovateľom je ministerstvo kultúry, musia napríklad národnostné školy viesť všetky dokumentácie dvojjazyčne. Doteraz tak museli vypisovať len pedagogickú dokumentáciu. Pamätníky, pomníky a pamätné tabule, ktoré obsahujú text v cudzom jazyku, budú musieť mať aj slovenský ekvivalent. Cudzojazyčný text musí byť napísaný menším alebo rovnako veľkým písmom ako text v štátnom jazyku. Či text vyhovuje, musí dať stavebník posúdiť rezortu kultúry.
Slovenské ministerstvo zahraničných vecí (MZV SR) nevidí žiaden dôvod na odloženie návštevy premiéra Roberta Fica v Budapešti po prijatí jazykového zákona v slovenskom parlamente. „My sme presvedčení, že prijatie jazykového zákona neporušuje vysoký štandard práv menšín na Slovensku,” povedal pre agentúru SITA hovorca MZV SR Ján Škoda. „Je paradoxné, že od roku 2001 sa neuskutočnila oficiálna návšteva premiéra v Budapešti a nebol pozvaný ani prezident,” dodal Škoda. Potvrdil, že termín dlho pripravovanej oficiálnej cesty predsedu slovenskej vlády do Maďarska stále neurčili. Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák začiatkom júna oznámil, že premiéri by sa mali stretnúť 7. alebo 9. júla. Návštevu Fica v MR môže ohroziť jazykový zákon, ktorý dnes schválila Národná rada (NR SR). Predkladateľom bol minister za Smer-SD Marek Maďarič, parlamentu ho poslala vláda. Maďarsko je znepokojené a mieni sa obrátiť na medzinárodné organizácie. Minister zahraničných vecí Péter Balázs zdôraznil, že rokovanie Fica s maďarským partnerom Gordonom Bajnaim závisí výlučne od slovenskej strany. Podľa neho porušila dohodnuté zásady. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí MR Vilmos Szabó vyhlásil, že kroky SR voči maďarskej menšine, osobitne zákon o štátnom jazyku, ovplyvnia ďalšie stretnutia na vysokej úrovni. „Zákon znamená také nevýhody pre maďarskú menšinu, aké sú v Európe bezprecedentné,” povedala pre Slovenský rozhlas (SRo) predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová. „Prijatie novely zákona o štátnom jazyku považujem za poľutovaniahodné a ľutujem najmä to, že ani po našom stretnutí s pánom predsedom Paškom v marci sa neuskutočnili konzultácie osobitne o tejto otázke, hoci s takouto iniciatívou vyšiel náš školský výbor. Považujem za veľmi dôležité, aby sme náš názor tlmočili aj medzinárodným organizáciám.” Sziliová poslala list predsedovi Národnej rady (NR SR) Pavlovi Paškovi a vysokému komisárovi OBSE pre menšiny. Ďalšie kroky bude koordinovať s predsedom zahraničného výboru maďarského parlamentu a MZV MR.
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí skritizovalo nový zákon o štátnom jazyku, ktorý prijal slovenský parlament. Podľa stanoviska ministerstva Maďarsko rešpektuje suverénne právo akejkoľvek krajiny prijímať ľubovoľné zákony, ale vyjadruje „poľutovanie nad spôsobom, akým si slovenský parlament toto právo interpretuje”. Krok slovenského parlamentu je „znepokojujúci z hľadiska medzinárodného práva a predstavuje pochybný politický odkaz,” cituje maďarská tlačová agentúra MTI hovorkyňu ministerstva zahraničia Zsuzsannu Mátraiovú. Ministerstvo upozorňuje na rozpory medzi zákonom a ustanoveniami maďarsko-slovenskej základnej zmluvy, ako aj medzinárodných konvencií. Pokuty za nedodržiavanie zákona o štátnom jazyku, ktorý prijal slovenský parlament, môžu dosiahnuť až 5000 eur. Podľa zákona, ktorého navrhovateľom je ministerstvo kultúry, musia napríklad národnostné školy viesť všetky dokumentácie dvojjazyčne. Doteraz tak museli vypisovať len pedagogickú dokumentáciu. Pamätníky, pomníky a pamätné tabule, ktoré obsahujú text v cudzom jazyku, budú musieť mať aj slovenský ekvivalent. Cudzojazyčný text musí byť napísaný menším alebo rovnako veľkým písmom ako text v štátnom jazyku. Či text vyhovuje, musí dať stavebník posúdiť rezortu kultúry. Maďarsko už urobilo všetko, čo bolo v jeho silách, aby sa mohlo uskutočniť oficiálne stretnutie medzi slovenským premiérom Robertom Ficom a jeho maďarským náprotivkom Gordonom Bajnaim. Či sa stretnutie uskutoční, je teraz na slovenskej strane, vyhlásil šéf maďarskej diplomacie Péter Balázs. To, či sa Fico s Bajnaim stretnú, závisí podľa neho aj od toho, aké by boli témy stretnutia. Maďarsko je otvorené akýmkoľvek témam, no v niektorých princípoch nepoľaví, povedal minister. Podľa Balázsa sa slovenská strana „odklonila” od niektorých zásad, na dodržiavaní ktorých sa dohodli ministri zahraničných vecí oboch krajín, napríklad že nikto nebude obviňovať druhú stranu z extrémizmu, alebo to, že problémové otázky sa nebudú pretriasať na verejnosti.
Od septembra sa zavedú pokuty za zlú slovenčinu. Parlament prijal novelu zákona o štátnom jazyku, ktorá sprísňuje dohľad nad spisovnou slovenčinou. Pokuty môžu dosiahnuť až 5 000 €. Za zákon zahlasovalo 79 zo 136 prítomných zákonodarcov. Minister kultúry Marek Maďarič tvrdí, že zavedením sankcií, ktoré sa zrušili v roku 1999, bude zákon konečne vymožiteľný. Podľa neho rezort nebude postihovať individuálne rečové prejavy. Takisto zákon netrestá nespisovné vyjadrovanie sa. SNS v parlamente presadila, aby sa pokutovalo už po prvom písomnom upozornení od ministerstva kultúry. SNS však neprešla prísnejšia podmienka, podľa ktorej by rezort po vyrubení dvojnásobnej pokuty ďalej požadoval dve percentá z nej za každý deň omeškania odo dňa, keď už náprava mala byť hotová až po jej vykonanie. Lekári či ošetrovatelia v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach v obciach na národnostne zmiešanom území sa smú rozprávať s pacientmi a klientmi aj v jazyku menšiny. Národnostné školy musia viesť všetky dokumentácie dvojjazyčne. Doteraz tak museli vypisovať len pedagogickú dokumentáciu. Podľa predsedu poslaneckého klubu SNS Rafaela Rafaja jeho pozmeňujúci návrh zosúlaďuje súčasný právny stav. SNS neprešlo, že všetci štátni úradníci musia plynule ovládať slovenčinu. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a verejnej správy však budú povinné aktívne ochraňovať štátny jazyk. Regionálnym a lokálnym rozhlasom na národnostne zmiešanom území nezaviedli povinnosť vysielať najprv po slovensky, potom v jazyku menšiny, čo požadoval Maďarič. Televízie smú robiť priame prenosy so simultánnym tlmočením do štátneho jazyka. Televízne relácie môžu využívať slovenské titulky, nemusia byť prekladané. Pamätníky, pomníky a pamätné tabule, ktoré obsahujú text v cudzom jazyku, budú musieť mať aj slovenský ekvivalent. Cudzojazyčný text musí byť napísaný menším alebo rovnako veľkým písmom ako text v štátnom jazyku. Či text vyhovuje, musí dať stavebník posúdiť rezortu kultúry. Výnimku na splnenie týchto požiadaviek dostali pamätníky, ktoré boli inštalované pred 1. septembrom tohto roka. Podľa SMK zákon narúša status quo v oblasti menšinových práv. Agnes Biró neuspela s pozmeňujúcim návrhom, aby v obciach, kde sa v úradnom styku používa maďarčina, mohli byť nápisy, reklamy a oznamy pre verejnosť popri slovenčine aj v jazyku menšiny, pričom malo byť jedno, v akom poradí a akým písmom sú jednotlivé texty napísané. Maďarič vo štvrtok pred poslancami odmietol, že okliešťuje menšinové práva.
Pokuty vo výške 100 až 5000 eur budú od septembra hroziť podnikateľom či úradom za prehrešky voči slovenčine. Rozhodol o tom dnes parlament, ktorý podporil zmeny v zákone o štátnom jazyku. Novela tiež zavedie povinnosť v slovenčine uvádzať všetky verejné oznamy a tabule. Proti jej prijatiu vystupovali hlavne poslanci opozičnej SMK, ktorá zastupuje záujmy zhruba polmiliónovej maďarskej menšiny. Sankcie za porušovanie zákona o štátnom jazyku sa zrušili pred desiatimi rokmi. Minister kultúry Marek Maďarič (Smer) ich obnovenie obhajoval, pretože doposiaľ sa podľa neho zákon nedodržiaval hlavne na južnom Slovensku, kde žije početná maďarská menšina. Sankcie od ministerstva kultúry budú hroziť úradom, ich zamestnancom, ľuďom i firmám, ale aj obciam, ktoré nemajú označenia ulíc v slovenčine či ju v obecnom rozhlase nepoužívajú. Pokutu by mohli dostať aj policajti, vojaci, hasiči, súdy, reklamné agentúry a médiá. Potrestaní môžu byť aj tí, ktorí oznamy pre verejnosť, napríklad v predajniach či reštauráciách nenapíšu v štátnom jazyku. Nebude sa však trestať nesprávna gramatika či slangové vyjadrovanie v súkromí. Zákon naďalej umožní Čechom komunikovať so slovenskými úradmi vo svojom jazyku. Úrady budú musieť prijímať dokumenty vydané v Česku. Ministerstvo tak novelu pozmenilo na základe pripomienky aktivistov. Ďalšie ústupky urobilo počas schvaľovania zákona v parlamente. Napríklad pristúpilo na výnimku, aby pokuty nehrozili lekárom a pracovníkom zdravotníckych a sociálnych zariadení. V oblastiach, kde žijú menšiny, nebude platiť povinnosť vysielať programy v štátnom jazyku. Vo verejnoprávnej Slovenskej televízii tiež naďalej postačí, ak bude vysielanie pre menšiny so slovenskými titulkami. Proti obnoveniu pokút sa vlani v hromadnej pripomienke postavilo asi 700 ľudí. Ministerstvo však argumentovalo, že sa mu viacerí Slováci sťažovali na upieranie základného práva na informácie. Tie podľa sťažovateľov v niektorých obciach úrady poskytujú len tým, ktorí ovládajú jazyk národnostnej menšiny. Schvaľovanie noriem, ktoré sa dotýkajú postavenia národnostných menšín, dlhodobo vyvolávajú ohlasy najmä u politických predstaviteľov maďarskej národnosti. Neraz sa prenášajú aj do medzištátnych vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom. Tie sú dlhodobo napäté a vyhrotili sa po nástupe súčasnej vlády v roku 2006.
Parlamentom schválená novela zákona o štátnom jazyku je podľa predsedu SMK Pála Csákyho historicky najhorší zákon tohto typu. „Ani za monarchie nebol taký zákon. Z tohto zákona vyžarujú prvky národnej zakomplexovanosti, zlomyseľnosti a obsahuje prvky jazykového imperializmu,” vyhlásil Csáky. „Albert Einstein by na základe tohto zákona nemohol byť profesorom žiadnej slovenskej univerzity, pretože je známe, že keď musel opustiť Nemecko a žil v USA, na amerických univerzitách prednášal svoju teóriu relativity v nemeckom jazyku. Do svojej smrti sa totiž nenaučil po anglicky tak dobre, aby to zvládol na univerzitnej úrovni,” dodal Csáky. SMK podľa Csákyho ľutuje, že zákon bol prijatý v takejto forme. „Urobíme všetko preto, aby doma aj v zahraničí sa venovalo patričným spôsobom tomuto zákonu, urobíme všetko preto, aby nastali v budúcnosti v zákone zmeny,” povedal. SMK chce urobiť analýzu zákona a začiatkom septembra vyzve opozičných kolegov, aby sa spolu obrátili na Ústavný súd v otázke pokút, ktoré zákon zakotvuje. „Myslím si, že pokutovať za jazykové chyby v členskej krajine EÚ je anachronizmus a je to neprijateľné. Urobíme komparáciu s Európskou chartou menšinových jazykov. Budeme hovoriť o tejto téme s Radou Európy a OBSE. Bude to aj téma na úrovni EÚ a Európskeho parlamentu,” zdôraznil Csáky.
Poslanci, ktorí po odchode z SMK vytvárajú stranu Most-Híd, jednoznačne odsúdili parlamentom schválený zákon o štátnom jazyku. Rovnako ako SMK ho chcú dostať na Ústavný súd. Zákon je podľa nich v rozpore s odporúčaniami Rady Európy i záväzkami Slovenska z medzinárodných dohovorov. Nezaradení poslanci aj ich bývalí kolegovia z SMK mienia o negatívnych dopadoch jazykového zákona informovať medzinárodné inštitúcie. „V prijatom zákone o štátnom jazyku nejde o vzájomnú spoluprácu a toleranciu, ale o potrestanie. Zákon bude trestať tak Slovákov, ktorí v úradnom a verejnom styku nebudú používať kodifikovanú podobu štátneho jazyka, ako aj Maďarov, Rómov a cudzincov. Zavádza sa „jazyková polícia”, ktorá bude dohliadať na používanie spisovnej slovenčiny vo verejnom živote, v úradnom styku, v elektronických a printových médiách, ako aj používanie spisovnej slovenčiny samospráv, podnikateľov a iných právnických osôb. Konštatujeme, že realizácia tohto zákona zhorší postavenie jazyka národnostných menšín v kultúre v školstve, v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach,” uviedli zakladatelia stany Most-Hít. SMK považuje zákona za najhorší svojho druhu. „Ani za monarchie nebol taký zákon. Z tohto zákona vyžarujú prvky národnej zakomplexovanosti, zlomyseľnosti a obsahuje prvky jazykového imperializmu. Albert Einstein by na základe tohto zákona nemohol byť profesorom žiadnej slovenskej univerzity, pretože je známe, že keď musel opustiť Nemecko a žil v USA, na amerických univerzitách prednášal svoju teóriu relativity v nemeckom jazyku,” povedal predseda SMK Pál Csáky. O zákone chce hovoriť s Radou Európy, s OBSE, aj na úrovni EÚ a Európskeho parlamentu. V septembri chce požiadať partnerov z opozície, aby podporili podanie na Ústavný súd.
Novela zákona o štátnom jazyku sa podľa ministra kultúry Mareka Maďariča negatívne nedotýka práva národnostných menšín používať menšinové jazyky. „Novela naopak rozšírila možnosti používania menšinových jazykov. Prekvapujú ma mnohé lži, ktoré zaznievajú o tomto zákone aj spoza hraníc, od maďarských politikov, ktorí tvrdia, že národnosti budú trestané za používanie národnostných jazykov. Je to absolútna lož,” povedal dnes Maďarič. Podľa neho zákon je o tom, aby vo verejnom styku občania Slovenskej republiky na celom území Slovenska mali informácie dostupné v slovenskom, teda v štátnom jazyku. Maďarič zdôraznil, že zákon zabezpečuje dostupnosť informácií pre občanov v slovenskom jazyku, pretože slovenský jazyk je základný dorozumievací prostriedok na území Slovenska. „Celý náš vzdelávací systém je nastavený tak, aby občan nemeckej národnosti, českej, maďarskej, slovenskej, sa naučil po slovensky. Dosahuje sa tým integrácia spoločnosti. Je podľa mňa správne, ak popri tom umožníme používanie menšinových jazykov. Nemusia sa báť ľudia žiadnych pokút,” uviedol minister. Novela nemá podľa Maďariča ambíciu konzervovať súčasný stav jazyka. „Môžu sa používať slová vo všetkých formách. To znamená slangové, aj novotvary. Nie je to žiadny puristický zákon. Nemusia sa obávať občania, ani Záhoráci, ani východniari. Zákon vôbec nepostihuje individuálne rečové prvky. Zákon akceptuje rečové prejavy, ktoré spĺňajú základnú podmienku zrozumiteľnosti,” dodal minister kultúry. Od septembra sa zavedú pokuty za zlú slovenčinu. Parlament prijal novelu zákona o štátnom jazyku, ktorá sprísňuje dohľad nad spisovnou slovenčinou. Pokuty môžu dosiahnuť až 5 000 eur. Za zákon zahlasovalo 79 zo 136 prítomných zákonodarcov. Lekári či ošetrovatelia v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach v obciach na národnostne zmiešanom území sa smú rozprávať s pacientmi a klientmi aj v jazyku menšiny. Národnostné školy musia viesť všetky dokumentácie dvojjazyčne. Doteraz tak museli vypisovať len pedagogickú dokumentáciu. Regionálnym a lokálnym rozhlasom na národnostne zmiešanom území nezaviedli povinnosť vysielať najprv po slovensky, potom v jazyku menšiny, čo požadoval Maďarič. Televízie smú robiť priame prenosy so simultánnym tlmočením do štátneho jazyka. Televízne relácie môžu využívať slovenské titulky, nemusia byť prekladané.
Budapeštiansky odvolací súd bude vo štvrtok na druhom stupni pojednávať prípad zrušenia spolku Maďarská garda. Je možné, že prípad vrátia prvostupňovému súdu a je možné aj to, že súd vynesie právoplatný rozsudok, píše dnešné vydanie maďarského ľavicového denníka Népszava. Podľa denníka úlohou odvolacieho súdu je vyjadriť sa „iba k tomu”, či na prvom stupni správne zistili právny stav a z neho správne odvodili rozsudok. Pre Maďarsku gardu to znamená, či na základe doposiaľ známych skutočností spolok svoju činnosť vykonáva oprávnene a či ho treba naozaj rozpustiť, píše Népszava. Späť na prvý stupeň by sa prípad dostal v prípade, keby boli predložené viaceré nové dôkazy, ktoré odvolací súd nebude skúmať, alebo ak zistí, že súd na prvom stupni mal nepresné zistenia. Môže nastať aj situácia, že odvolací súd rozhodne v prospech zachovania spolku, konštatuje periodikum. Súd hlavného mesta 16. decembra 2008 na prvom stupni rozhodol o rozpustení kultúrneho spolku na zachovávanie tradícií Maďarská garda, pretože svoju činnosť vykonáva neoprávnene. Občiansky spor vo veci zrušenia Maďarskej gardy, ktorá má po tohtoročnej marcovej prísahe už vyše 2600 členov, iniciovala Budapeštianska hlavná prokuratúra. Prvé pojednávanie sa konalo vlani v marci. Predseda spolku Gábor Vona po vyrieknutí rozsudku povedal, že sa proti nemu odvolajú. „Treba dať jasne najavo, že verejnosti známa Maďarská garda nebola predmetom sporu,” zdôraznil Vona, podľa ktorého súd rozpustil spolok, voči čomu sa budú brániť všetkými právnymi prostriedkami doma i v zahraničí. „Maďarská garda je nerozpustiteľná, bude pokračovať vo svojej činnosti záchrany národa a spoločnosti,” konštatoval vtedy predseda gardy. Maďarská garda vznikla v roku 2007 z iniciatívy mimoparlamentnej extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik, ktorej predsedom je tiež Vona.
Maďarská ropná a plynárenská skupina MOL v súvislosti s finančnou a hospodárskou krízou upraví svoje podnikanie a prehodnotí investičné zámery. Pre budapeštiansky denník Magyar Nemzet to uviedol výkonný šéf skupiny Zsolt Hernádi. Manažér však neuviedol, ktoré časti alebo súbory portfólia MOL budú na predaj. MOL má rafinérie na Slovensku, v Maďarsku a v Taliansku. Hernádi dodal, že získanie prevádzkovej kontroly v chorvátskej spoločnosti INA, zásadne zmenilo pozíciu celej skupiny. MOL-u v chorvátskom podniku patrí 47-% podiel, vláde v Záhrebe 44 %. „V strednej a východnej Európe už nebudeme schopní vydobyť si väčšiu pozíciu vlastnými silami, preto dozrel čas na spoluprácu,” uviedol výkonný šéf skupiny. Povedal, že dobrý priestor na rozšírenie spolupráce je na regionálnom trhu s plynom, na ktorom bude treba rozširovať infraštruktúru. Maďarsko, ktoré dostáva 80 % plynu z Ruska, zásobovalo v januári počas rusko-ukrajinskej krízy palivom Bosnu, Srbsko a Chorvátsko. V stredu tento týždeň bola zverejnená správa, že MOL a slovinský Geoplin prepoja svoje plynárenské siete. „Spojenie potrubí medzi krajinami je strategicky dôležité,” konštatoval manažér a dodal, že keď sa národné siete poprepájajú, vznikne veľký regionálny trh. Keď raz k tomu dôjde, región prestane byť len tranzitným územím pre plyn a stane sa preň skutočným trhom. „Musíme predefinovať náš vzťah s Poľskom,” pokračoval Hernádi. Poukázal na to, že Poliaci budujú svoje kapacity na severe, kým Maďari investovali na juhu svojej krajiny. V tejto súvislosti spomenul najnovšiu dohodu o importe skvapalneného katarského plynu do Poľska. Hernádi zopakoval, že si MOL váži ruský Surgutneftegaz ako finančného investora, ale neželá si, aby sa stal jeho strategickým investorom. Ruská spoločnosť kúpila začiatkom tohto roku za 1,4 miliardy eur (42,18 miliardy Sk) 21 % akcií skupiny MOL od rakúskeho OMV. Operácia však podráždila MOL a maďarskú vládu.
Maďarsko a Slovinsko skúmajú možnosť prepojenia sietí s elektrinou a so zemným plynom s cieľom zvýšiť svoju energetickú bezpečnosť. Uviedli to dnes v Budapešti predsedovia vlád oboch krajín Gordon Bajnai a Borut Pahor. Prepojenie sietí by zabezpečili maďarská ropno-plynárenská skupina MOL a slovinská spoločnosť Geoplin. Maďarsko, ktoré dováža približne 80 % zemného plynu z Ruska, pomáhalo počas januárovej plynovej krízy zásobovať surovinou Srbsko, Bosnu a Chorvátsko. Slovinsko dováža z Ruska približne 55 % zemného plynu, pričom jeho ročná spotreba je asi 1,1 miliardy kubických metrov (m3). „Rokovali sme o možnosti prepojiť maďarské a slovinské siete so zemným plynom, čo má aj podporu parlamentu, a okrem toho sme hovorili aj o prípadnom prepojení elektrických sietí,” povedal Bajnai. S cieľom podporiť energetickú bezpečnosť strednej a východnej Európy Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) poskytla spoločnosti MOL v júni úver za 200 miliónov eur (6,03 miliardy Sk), aby firma mohla upraviť svoj zásobník plynu na strategický podzemný zásobník určený na dodávky suroviny do okolitých krajín v čase krízy. Zásobník by mal byť schopný prijať 1,2 miliardy m3 plynu na strategické rezervy a 700 miliónov m3 na komerčné uskladnenie. Do prevádzky by ho mali uviesť 1. januára 2010.
Predseda maďarskej opozičnej strany Fidesz a pravdepodobný budúci maďarský premiér Viktor Orbán je v Maďarsku až tretím najpopulárnejším politikom. Viac priaznivcov má medzi Maďarmi podpredseda Fideszu Lajos Kosa, ako aj prezident László Sólyom. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky agentúry Századvég-Forsense, ktorého výsledky v utorok zverejnila maďarská tlačová agentúra MTI. Podpredsedovi Fideszu a starostovi Debrecínu Kosovi dôveruje 63, Sólyomovi 58 a Orbánovi 56 percent opýtaných. Posledné miesto v prieskume obsadil expremiér Ferenc Gyurcsány s 29 percentami, súčasný premiér Gordon Bajnai má 36-percentnú podporu. Najpopulárnejšou političkou vládnucich socialistov je predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová, ktorá má podporu 48 percent respondentov. Prieskum prebiehal od 8. do 17. júna na vzorke 1000 dospelých Maďarov.
V Maďarsku na živnostenskom úrade fyzická osoba predkladá potvrdenie o bezúhonnosti, doklad o kvalifikácii a vyhlásenie, aby jej vydali IČO a DIČ. Slováci nezakladajú obchodné spoločnosti v Maďarsku pre vysoké daňové zaťaženie, ako aj pre odvodový systém. Uprednostňujú maďarského zmluvného partnera. Spoločnosť s ručením obmedzeným (maďarská skratka Kft.) môže založiť jedna alebo viac osôb alebo obchodných spoločností. Základné imanie je vo výške 500-tisíc maďarských forintov (približne 1 700 eur). Eseročka ručí celým svojím majetkom, spoločníci do výšky svojich nesplatených vkladov. Akciová spoločnosť (maďarská skratka Rt.) je buď verejná (Nyrt.), alebo uzavretá (Zrt.). Verejnú môže založiť jedna osoba, kým uzavretú zakladajú minimálne dve osoby. Základné imanie verejnej akciovej spoločnosti je 20 miliónov forintov (67-tisíc eur), uzavretej 5 miliónov forintov (17-tisíc eur). Spoločnosť ručí svojím majetkom, spoločníci do výšky nesplatených vkladov. Všeobecná sadzba DPH je v Maďarsku od júla 25 percent, 5 percent sa vzťahuje na osobitné druhy tovarov (učebnice, noviny, zdravotnícke potreby, lieky). Osemnásťpercentnú daň má mlieko a mliečne výrobky. Právnické osoby platia 16-percentnú daň z príjmu. Ak však pozitívny základ dane nepresiahne sumu 50 miliónov forintov (200-tisíc eur), daň je vo výške 10 percent. Podnikatelia môžu využiť aj zjednodušenú podnikateľskú daň, ak ich príjem nepresiahne 25 miliónov forintov (100-tisíceur).
Základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) oddnes v Maďarsku stúpla z pôvodných 20 % na 25 %. Rast cien väčšiny tovarov a služieb zaradených do základnej sadzby DPH dosiahne 4,2 %. Súčasne so zmenou DPH zaviedli aj novú, zvýhodnenú 18-% sadzbu DPH, ktorou budú zaťažené pekárenské a mliečne výrobky, ďalej od augusta do tejto kategórie zvýhodnenej dane bude patriť aj ústredné kúrenie a ubytovacie služby. Zostáva zachovaná 5-% DPH pre knihy, lieky, denníky a noty. Stúpla aj spotrebná daň, za cigarety, alkohol, benzín a naftu Maďari zaplatia o 5-6 % vyššiu daň ako doteraz. Ceny týchto tovarov radikálne stúpnu, lebo sa ich týka súčasne aj rast DPH. Benzín je oddnes drahší o 19 forintov (0,069 eura) za liter a nafta o 18 forintov, pričom pri benzíne bola prekročená hranica 300 forintov za liter. Na rast DPH reagujú niektoré obchodné domy v Maďarsku tak, že zavádzajú akcie na zmiernenie rastu cien. Vzrastú ceny dodávky elektrickej energie, plynu aj cestovného v Budapeštianskom dopravnom podniku (BKV). Pre niekoľko stoviek tisíc zamestnancov vplyvom nariadení o úpravách dane z príjmu fyzických osôb platných od 1. júla so spätnou platnosťou od začiatku tohto roka klesne daňové zaťaženie preradením do nižšej sadzby. Oddnes zrušila vláda Gordona Bajnaiho podporu bývania a dôchodcovia nedostanú 13. dôchodok.
Základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) oddnes v Maďarsku stúpla z pôvodných 20 % na 25 %. Rast cien väčšiny tovarov a služieb zaradených do základnej sadzby DPH dosiahne 4,2 %. Súčasne so zmenou DPH zaviedli aj novú, zvýhodnenú 18-% sadzbu DPH, ktorou budú zaťažené pekárenské a mliečne výrobky, ďalej od augusta do tejto kategórie zvýhodnenej dane bude patriť aj ústredné kúrenie a ubytovacie služby. Zostáva zachovaná 5-% DPH pre knihy, lieky, denníky a noty. Stúpla aj spotrebná daň, za cigarety, alkohol, benzín a naftu Maďari zaplatia o 5-6 % vyššiu daň ako doteraz. Ceny týchto tovarov radikálne stúpnu, lebo sa ich týka súčasne aj rast DPH. Benzín je oddnes drahší o 19 forintov (0,069 eura) za liter a nafta o 18 forintov, pričom pri benzíne bola prekročená hranica 300 forintov za liter. Na rast DPH reagujú niektoré obchodné domy v Maďarsku tak, že zavádzajú akcie na zmiernenie rastu cien. Vzrastú ceny dodávky elektrickej energie, plynu aj cestovného v Budapeštianskom dopravnom podniku (BKV). Pre niekoľko stoviek tisíc zamestnancov vplyvom nariadení o úpravách dane z príjmu fyzických osôb platných od 1. júla so spätnou platnosťou od začiatku tohto roka klesne daňové zaťaženie preradením do nižšej sadzby. Oddnes zrušila vláda Gordona Bajnaiho podporu bývania a dôchodcovia nedostanú 13. dôchodok.
Maďarský parlament dnes, v posledný rokovací deň pred letnými prázdninami, prijal balík daňových opatrení, ktoré budú v krajine platiť od budúceho roka. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI v zmysle prijatého návrhu sa zavádza od roku 2010 trojkľúčová majetková daň na hodnotnejšie nehnuteľnosti, lode, lietadlá a vozidlá. Upravili sa aj dane z príjmu osôb. Maďarský premiér Gordon Bajnai pred časom uviedol, že daňové zmeny na rok 2010 prinesú nárast daní iba pre „horných desaťtisíc”, deväť z desiatich zamestnancov v Maďarsku bude v zmysle zmien platiť dane najnižším 17-% kľúčom. Nezdanené zostávajú byty s hodnotou do 30 miliónov forintov (108.696 eur) a druhý byt do hodnoty 15 miliónov forintov. Jednotlivé sadzby majetkovej dane sú 0,25 % do 30 miliónov forintov (v prípade viacerých bytov), 0,35 % v pásme medzi 30 - 50 miliónov forintov a 0,5 % nad 50 miliónov forintov.
Slovenská vláda šesť mesiacov po vstupe krajiny do eurozóny zisťuje, prečo jej občania chodia na nákupy do susedného Maďarska. Po oslabení maďarského forintu o 14 % oproti euru v priebehu jedného roka Slováci nakupujú autá, spotrebiče aj potraviny v susednej krajine, kde je tento tovar o tretinu lacnejší. Vládny splnomocnenec pre zavedenie eura Igor Barát v pondelok (29.6.) avizoval novú štúdiu, ktorá má zistiť, ako stúpla tzv. cezhraničná nákupná turistika po zavedení eura. Slovensko a Slovinsko, dva štáty z východnej Európy, ktoré splnili kritériá na vstup do eurozóny, upadli do najhoršej recesie od pádu komunizmu. Posilňovanie spoločnej európskej meny uškodilo maloobchodným predajcom, akým je napríklad slovenská sieť supermarketov Coop Jednota, aj výrobcom, napríklad slovinskému producentovi bielej techniky firme Gorenje. To zároveň brzdí proces zotavenia ich hospodárstva z krízy. „Silné euro ohrozuje konkurencieschopnosť Slovenska a Slovinska. Ak sa udrží, niet pochýb o tom, že skomplikuje už aj tak ťažké obdobie,” uviedol Simon Tilford, hlavný ekonóm londýnskeho Centra pre európske reformy. Obe krajiny zrejme ešte minimálne päť rokov zostanú jedinými postkomunistickými štátmi, ktoré zaviedli euro. Poľskí lídri totiž uvažujú, že odložia svoj plán na prijatie spoločnej meny v roku 2012, Maďarsko a Česko sa nechystajú vstúpiť do eurozóny pred rokom 2014 a recesia v pobaltských štátoch je najhoršia v celej únii. Bolesť z prechodu na euro v čase hospodárskej krízy prevažuje nad dlhodobými výhodami spoločnej meny, domnieva sa Ján Tóth, ekonóm banky UniCredit. Štáty, ktorých meny sú slabšie, sú totiž z hľadiska exportu konkurencieschopnejšie a skôr sa môžu zotaviť z poklesu. Analytik Deutsche Bank Henrik Gullberg predpovedá východoeurópskym menám dlhodobé zhodnocovanie. Podľa prieskumu, ktorý si objednala agentúra Bloomberg, ekonómovia očakávajú, že východoeurópske meny v nadchádzajúcich 18 mesiacoch posilnia voči euru o 6,6 až 17 %. Podľa štatistických údajov maloobchodné tržby v Slovinsku klesli v máji medziročne o 13,4 % a hrubý domáci produkt (HDP) krajiny sa v 1. štvrťroku 2009 prepadol oproti rovnakému obdobiu vlaňajška o 8,5 %. Výkon slovenskej ekonomiky sa v 1. kvartáli 2009 znížil medziročne o 5,6 % a maloobchodný predaj sa v apríli prepadol o 9,2 %, zatiaľ čo v Maďarsku bol vďaka cezhraničným nákupom pokles maloobchodných tržieb v apríli miernejší: len o 4,1 %. „Maďarsko je pre Slovensko štvrtým najväčším maloobchodným predajcom,” skonštatoval šéf slovenskej pobočky amerického výrobcu čistiacich prostriedkov Procter&Gamble Viliam Trška. Priznal, že aj on využil výhodu silného eura a ušetril na kúpe nového Citroëna v Maďarsku 30 %. „V čase krízy môže byť euro skutočne nevýhodou, pretože menší členovia eurozóny nemôžu devalvovať svoje meny, aby boli konkurencieschopnejší,” pripustil Juraj Kotian, ekonóm Erste Bank. Procter&Gamble už znížil ceny svojich produktov na Slovensku o 25 %. Coop Jednota zaznamenala v regiónoch, ktoré hraničia s Maďarskom a Českom, pokles predaja za prvých päť mesiacoch roka oproti vlaňajšku o 2,6 %. Šéf slovinskej firmy Gorenje Franjo Bobinač uviedol, že posilňovanie spoločnej meny pripravilo najväčšieho slovinského výrobcu spotrebičov firmu Valenje o 3 milióny eur (90,38 milióna Sk). Spoločnosť zaznamenala v 1. kvartáli stratu 14,47 milióna eur (435,92 milióna Sk) a jej predaj v máji klesol medziročne o 5,6 %.
Ceny priemyselných výrobcov v Maďarsku sa v máji medziročne zvýšili o 6,2 %, čo je spomalenie v porovnaní s aprílom, kedy medziročne vzrástli o 7,2 %. Informoval o tom v utorok maďarský štatistický úrad (KSH). Medzimesačne sa ceny maďarských priemyselných výrobcov v máji o 2 % znížili potom, ako v apríli medzimesačne klesli o 1,9 %, uviedol KSH. Ceny maďarských priemyselných výrobkov určených na domáci trh sa v máji medziročne zvýšili iba o 1,8 %. Ide o spomalenie ich rastu v porovnaní s aprílom, kedy sa medziročne zvýšili o 2,5 %. Ceny výrobkov určených na export v máji medziročne vzrástli o 9,2 %, v apríli boli medziročne vyššie o 10,4 %.
V rámci cyklistickej túry z Budapešti do Bratislavy popularizovali dnes v Komárne Národná rozvojová agentúra Maďarskej republiky a Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR) SR druhú výzvu na predkladanie projektov v rámci Programu cezhraničnej spolupráce. Účastníkmi cyklotúry sú zástupcovia Spoločného technického sekretariátu, ktorí túru začali v maďarskej metropole 29. júna a do slovenského hlavného mesta by mali doraziť 2. júla. Cieľom túry sú okrem propagácie programu aj stretnutia a diskusie s primátormi, starostami, obyvateľmi miest a obcí i zástupcami miestnych médií. Programová manažérka MVRR Katarína Mihaľová pre TASR uviedla, že v rámci druhej výzvy, ktorú zverejnili v pondelok, možno predložiť žiadosti o finančné príspevky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) v celkovej výške asi 50 miliónov eur (1,5 miliardy Sk). „Ide o oblasti rozvoja podnikateľskej infraštruktúry, cestovného ruchu, cyklistických trás, dopravnej infraštruktúry, zdravotníctva, sieťovania partnerstva, zlepšenia životného prostredia ale i výstavby mostov. Táto výzva je otvorená pre širokospektrálne ciele, ktoré môžu zlepšiť sociálnu a hospodársku situáciu v tomto prihraničnom regióne,” povedala Mihaľová a dodala, že oprávneným žiadateľom je päť prihraničných územných celkov na slovenskej strane a osem prihraničných žúp na maďarskej strane. V rámci prvej výzvy bolo podľa jej slov podporených 106 projektov v celkovej sume 60 miliónov eur (1,8 miliardy Sk) z prostriedkov Európskej únie. „Všetky realizované projekty považujeme za zaujímavé, ale za zmienku stoja dva projekty cezhraničného spojenia formou výstavby ipeľských mostov,” konštatovala programová manažérka MVRR.
Ministerstvo vnútra zaregistrovalo novú politickú stranu Most-Híd, ktorú založili odídenci z SMK. Ustanovujúci snem strany sa uskutoční v sobotu 11. júla v Šamoríne. Pätica bývalých poslancov SMK Béla Bugár, Gábor Gál, Zsolt Simon, László Nagy a Tibor Bastrnák oznámili vznik novej politickej strany s názvom Most-Híd strana spolupráce 9. júna. V podpisovej kampani, ktorá sa začala 7. júna a trvala necelých 11 dní, vyzbierali vyše 30-tisíc podpisov z celého Slovenska. Nová strana Most-Híd chce stavať svoju politiku na hodnotách, ako sú spolupráca, slušnosť, otvorenosť, dôvera. Bude mať aj program pre menšiny. Stranu síce založili Maďari, ale má byť otvorená aj Slovákom.
Vznik strany. Bugárovci zozbierali podpisy na registráciu Mostu, veľkú posilu očakávajú z východu, kde má k nim od SMK „prebehnúť“ zhruba 200 ľudí. Rady vznikajúcej strany Bélu Bugára Most-Híd posilní aj bývalý minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszky z čias Dzurindovej vlády. HN včera potvrdil, že sa stane členom hneď po tom, ako Most zaregistruje ministerstvo vnútra. „Určite vstúpim do strany, ale nebudem sa nejako aktívne angažovať. Nebudem mať konkrétne úlohy,“ povedal Gyurovszky. Dodal, že ich chce podporovať svojím členstvom. Bugár včera na tlačovej konferencii oznámil, že vyzbierali za jedenásť dní vyše 28-tisíc podpisov pod petíciu za registráciu novej strany. Pritom im stačila tisícka. Podpisy odniesli už aj na rezort vnútra. Bugár hovoril o množstve ľudí, ktorí sa hlásia sa do strany, no presné číslo zatiaľ povedať nevie. „Dennodenne nám chodia e-maily, ale doteraz sme ešte nemali čas na to, aby sme to spracovali,“ povedal HN. Na otázku, či vie o ďalších ľuďoch zo strany Pála Csákyho, ktorí chcú „prebehnúť“ k nim, odpovedal, že sa nestará. „To je ich vec. Naším cieľom nie je lanáriť členov SMK alebo rozbiť SMK. Naším cieľom je vybudovať stranu, kde všetci, ktorí sú naklonení našej myšlienke, budú mať miesto.“ Stranu Bélu Bugára by výrazne mohol posilňovať východ. Bývalý šéf okresnej základne SMK v Michalovciach Elemér Jakab nám povedal, že vie asi o dvesto ľuďoch vrátane seba, ktorí v ich regióne už vystúpili z Csákyho strany a väčšina sa chystá vstúpiť do Mostu. „Z regiónu asi desať starostov vystúpilo z SMK a chodia na zhromaždenia vznikajúcej strany.“ Dodal, že záujem majú aj doteraz stranícky nečinní ľudia a nielen maďarskej národnosti. „Sami sme prekvapení z toho, koľko Slovákov sa hlási a sú veľmi aktívni,“ prezradil Jakab.
Dažďami posilnený Dunaj už minul zákruta pod Mostom Márie Valérie zo Slovenska do Maďarska. Stočil to poza katedrálu v Ostrihome a vyrútil sa na Budapešť. Vysoká vlna sa aj včera načahovala za hrádzou v Štúrove, podľa predpovedí ju však už nepreskočí. Na dolnom toku Dunaja včera pretrvával druhý povodňový stupeň. „Hladina sa v Komárne aj v Štúrove ťahala do tretieho stupňa, no nemalo zmysel ho vyhlasovať. Nič nie je ohrozené a navyše to obnáša veľa pracovníkov,” uviedol Peter Minárik, námestník riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku. Zvýšená hladina bude na hornom aj dolnom toku Dunaja ešte dva-tri dni, potom opadne. „Ak sa nevyskytnú ďalšie plošné zrážky v Nemecku, Rakúsku alebo v Česku, hladina by už narásť nemala. Hoci teraz je také obdobie, keď to nemožno úplne vylúčiť. Prší z každého mraku,” dodal Minárik. Dunaj mal v Štúrove už aj horšiu náladu. Pamätajú si na to najmä hasiči zo stanice, ktorá stojí len pár metrov od rieky. „Zaplavilo okolie. Vode chýbalo pár centimetrov a zaliala by aj stanicu. To bolo v roku 2006. Chlapi museli člnkovať, preskočiť plot a až potom mohli vyraziť na výjazd,” opisoval veliteľ Tivadar Bréda. Horšie obrázky sa ukazovali na severe a východe Slovenska. Na Kysuciach v pondelok večer ešte stále trval stav ohrozenia, na Orave ho odvolali. Bleskové povodne zasiahli Starú Bystricu a Radôstku. Niektorí obyvatelia tejto obce boli odrezaní od sveta, pretože voda zaliala most. V Dolnom Kubíne a okolí zaplavilo stovky rodinných domov a záhrad. Víkendové búrky na niektorých tokoch zosunuli brehy a narušili statiku budov. Rozsiahle škody zatiaľ nie sú vyčíslené. V Bardejovskom okrese sa to hemží pilčíkmi. Odstraňujú polámané stromy. Vo viacerých obciach ľudia čistia potoky, opravujú mosty a cesty. Do dediny Beloveža je vozovka stále prejazdná len spolovice. Tretí povodňový stupeň ani tu zatiaľ neodvolali. Slovensko je však na tom zatiaľ stále lepšie ako Česká republika. Obrovská voda, ktorá sa prevalila susednou krajinou, zanechala po sebe trinásť obetí. Vo viacerých obciach museli vypnúť elektrický prúd. Záchranári evakuovali stovky ľudí. Varšava od pondelka nasadila všetky dostupné jednotky na odstránenie škôd, ktoré napáchali silné dažde. Voda tam zaplavila dokonca aj parlament a sídlo poľského premiéra.
Pri severomaďarskom Nagybajcsi kulminovala v noci nadnes na Dunaji ďalšia záplavová vlna pri hladine 669 cm. V nedeľu pri predchádzajúcej vlne namerali pri kulminácii o 40 cm viac. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI v oblasti Nagybajcsu naďalej trvá tretí stupeň povodňovej aktivity. V župe Vas pomaly klesá hladina riek Rába a Mura, kde 20 vodohospodárov naďalej sleduje situáciu v 24-hodinových službách. Rába pri Györi zatiaľ stále stúpa, ráno tam namerali 612 cm, mesto však nie je ohrozené.
Dunaj dnes v Budapešti kulminuje pri 716 cm, podľa vodohospodárov tento stav môže potrvať aj pol dňa. Pokles hladiny bude pravdepodobne pomalý, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Cesty na dolných dunajských nábrežiach metropoly budú pre premávku uzatvorené pravdepodobne až do piatku. Sprístupnia ich až po tom, čo hladina rieky klesne pod 650 cm. Na severozápade pri Nagybajcsi očakávajú dnes mierny pokles hladiny o niekoľko centimetrov, tretí stupeň povodňovej aktivity však zatiaľ nezrušia pre pravdepodobný opätovný vzostup hladiny. V oblasti Komáromu a Ostrihomu naďalej platí druhý stupeň povodňovej aktivity. V Maďarsku je vyhlásená povodňová pohotovosť na celkovej dĺžke 797 km tokov, z toho tretí stupeň platí okrem oblasti Nagybajcsu na Dunaji aj na úsekoch riek Rába a Lajta.
Miera nezamestnanosti v Maďarsku sa mierne znížila, ale stále je blízko 13-ročného maxima. Informoval o tom v pondelok maďarský štatistický úrad (KSH). Priemerná nezamestnanosť za trojmesačné obdobie od začiatku marca do konca mája klesla na úroveň 9,8 % z úrovne 9,9 % počas februára až apríla. Počas trojmesačného obdobia od začiatku februára do konca apríla bola nezamestnanosť v krajine najvyššia od tretieho štvrťroka 1996. Analytici predpokladali, že nezamestnanosť v Maďarsku v prvom polroku tohto roka prekročí hranicu 10 %. V marci až máji bolo v Maďarsku priemerne 409 700 nezamestnaných, vo februári až apríli to bolo 411 800. V marci až máji minulého roka bolo v Maďarsku 321 800 nezamestnaných, miera nezamestnanosti bola vtedy na úrovni 7,7 %.
Maďarské nízkonákladové aerolínie Wizz Air vstúpia v septembri na slovenský trh, spoločnosť zákazníkom na začiatok ponúkne lety z bratislavského letiska M. R. Štefánika do Ríma. Novinárom o tom dnes informoval výkonný viceprezident aerolínií John Stephenson. Wizz Air ohlásil príchod na Slovensko v čase, keď finančným problémom čelí domáci nízkonákladový prepravca SkyEurope Airlines. Spoločnosť zatiaľ vlastnú základňu v Bratislave neotvorí, v budúcnosti to však Stephenson nevylúčil. „Je našim zámerom otvoriť tu základňu,” poznamenal. Podľa viceprezidenta spoločnosti by sa mohol rozšíriť aj počet liniek z hlavného mesta Slovenska. Maďarské aerolínie chcú v Bratislave konkurovať najmä SkyEurope, ktoré čelia dlhom a pred veriteľmi ich chráni rozhodnutie súdu. Naopak, do „aktívneho súboja” s ďalším nízkonákladovým prepravcom Ryanair sa Wizz Air púšťať nechce, podľa Stephensona by obe spoločnosti dokázali v Bratislave „spoluexistovať”. Wizz Air je najväčšou nízkonákladovou leteckou spoločnosťou v strednej a východnej Európe, vlani prepravila 5,9 milióna pasažierov. Spoločnosť má základne v 11 mestách v šiestich štátoch, poslednú otvorila v pondelok v Prahe. V súčasnosti aerolínie disponujú 25 lietadlami. Výsledky Wizz Airu nie sú verejné, podľa skorších vyjadrení Stephensona je však firma štyri roky za sebou v zisku, mierne plus vraj vykazuje aj v tomto roku. Za finančný rok rok 2009/2010 očakáva tržby 600 miliónov eur (18,08 miliardy Sk).
Maďarské nízkonákladové aerolínie, ktoré včera oficiálne otvorili v Prahe svoju 11. základňu, sa netaja tým, že chcú zo stredoeurópskeho trhu vytlačiť SkyEurope. Podľa informácií z dôveryhodného zdroja chce spoločnosť v blízkom čase expandovať na Slovensko. Zástupcovia Wizz Airu už intenzívne rokujú s bratislavským letiskom. Príchod do Prahy ohlásili potom, ako sa SkyEurope dostalo v januári do problémov s flotilou. Wizz Air teraz lieta z Prahy do 14 európskych miest, pričom väčšina siete sa zhoduje so SkyEurope. Zatiaľ majú na Ruzyni jedno lietadlo, ku ktorému pribudne 10. júla ďalší stroj.
Maďarská strana považuje schválenie novely zákona o štátnom jazyku v Národnej rade SR za poľutovaniahodné - povedala to pre slovenský rozhlas predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová. V Budapešti uvažujú o tom, či sa uskutoční plánovaná návšteva slovenského premiéra Roberta Fica. Minister zahraničných vecí Péter Balázs sa dnes vyjadril k pripravovanej návšteve predsedu slovenskej vlády v tom zmysle, že jej uskutočnenie závisí výlučne od slovenskej strany. Ako povedal pre agentúru MTI, slovenská strana porušila vopred dohodnuté zásady, podľa ktorých nebude stotožňovať partnera s extrémnymi silami a problémy nebude pertraktovať na verejnosti. Zatiaľ nevedno presne, čo znamenajú tieto diplomatické slová, no štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Vilmos Szabó už včera dal jasne najavo, že kroky slovenskej vlády smerom k maďarskej menšine, osobitne prijatie zákona o štátnom jazyku, ovplyvnia ďalšie stretnutia na vysokej úrovni. Z toho vyplýva, že návšteva Roberta Fica je prinajmenšom otázna. Isté je zatiaľ to, že maďarská strana sa obráti na medzinárodné fóra. Povedala mi to v rozhovore predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová, ktorá zdôraznila: „Prijatie novely zákona o štátnom jazyku považujem za poľutovaniahodné a ľutujem najmä to, že ani po našom stretnutí s predsedom parlamentu pánom Paškom v marci sa neuskutočnili konzultácie osobitne o tejto otázke, hoci s takouto iniciatívou vyšiel náš školský výbor. Považujem za veľmi dôležité, aby sme náš názor tlmočili aj medzinárodným organizáciám, pretože zákon znamená také nevýhody pre maďarskú menšinu, ktoré sú v Európe bezprecedentné.” Predsedníčka Sziliová poslala svoj včerajší list adresovaný Pavlovi Paškovi aj vysokému komisárovi OBSE pre menšiny a ďalšie kroky bude zlaďovať s predsedom zahraničného výboru parlamentu a ministerstvom zahraničných vecí.
Slovenská strana chce narušiť status quo vo veci postavenia národnostných menšín, maďarská vláda proti tomu nič nerobí - takto možno zhrnúť názor opozičného poslanca za Fidesz Zsolta Németha. Vláda kritiku na svoju adresu odmieta a naznačuje, že by nemuselo dôjsť k plánovaným maďarsko-slovenským stretnutiam na vysokej úrovni. K tejto výmene názorov došlo na dnešnom, poslednom zasadaní maďarského parlamentu pred prázdninami. Zsolt Németh, ktorý je aj predsedom zahraničného a krajanského výboru parlamentu, pred oficiálnym programom rokovania nadhodil problém slovenského zákona o ochrane štátneho jazyka, ktorý by mal náš parlament schváliť zajtra. Podľa opozičného politika je táto predloha diskriminačná, dokonca bezprecedentným spôsobom trestá porušenie zákona, dokonca na sankcionovanie „jazykového trestného činu” zavádza finančné pokuty. „Ficova vláda už tri roky prekypuje protimaďarskými opatreniami, myslím si, že teraz, zákon o štátnom jazyku je vrcholom všetkého. Po druhej svetovej vojne sa nezrodil v Európe zákon, ktorý by trestal používanie menšinového jazyka. Domnievam sa, že nepreháňam, keď poviem, že to nie je nič iné, než úvod do inštitucionálneho prenasledovania Maďarov na Slovensku”. Németh takýto vývoj dal do súvislosti s tým, že maďarská vláda je slabá, stráca svoje medzinárodné postavenie a nie je schopná robiť nič proti podobným útokom na status quo. Opozičnému poslancovi odpovedal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Vilmos Szabó, ktorý poprel, že by bola vláda nemohúca a nečinná, pretože už v máji nadhodila svoje i medzinárodnoprávne obavy ohľadne zákona. „V posledných troch týždňoch sa uskutočnilo niekoľko telefonických rozhovorov medzi ministrami zahraničných vecí, i premiérmi, a pri každej príležitosti sme dali najavo, že máme výhrady voči zákonu, a že tento problém v našich vzťahoch nemožno obísť. Jednoznačne sme vyjadrili súvislosť medzi týmto zákonom a uskutočnením ďalších stretnutí na vysokej úrovni”. Predstaviteľ maďarskej diplomacie by označil za dôležité gesto zo slovenskej strany, keby národná rada konečné rozhodnutie o zákone odložila na jeseň a dovtedy by bolo možné o predlohe rokovať ďalej.
Jazykový zákon, ktorý má slovenský parlament schvaľovať pravdepodobne v utorok, dnes v maďarskom parlamente označil opozičný poslanec Zsolt Németh za inštitucionalizáciu prenasledovania Maďarov. Németh, ktorý je zástupcom predsedu frakcie FIDESZ-Maďarského občianskeho zväzu a predsedom zahraničného výboru parlamentu, v interpelácii povedal, že od druhej svetovej vojny sa nezrodil taký zákon v Európe a to ani na západe, ani na východe, ktorý by trestal použitie jazyka menšín. Maďarská tlačová agentúra MTI pripomína, že zákon o štátnom jazyku sankcionuje jazykové prehrešky až do výšky 5000 eur. Németh vyjadril presvedčenie, že právna norma, ktorá čaká na schválenie, bude mať diskriminačný účinok pre používanie materinského jazyka maďarskej menšiny na Slovensku. Tu nejde o nič iné, ako o zavedenie inštitútu na prenasledovanie Maďarov v SR,” zdôraznil. Ako dodal, vláda Roberta Fica v uplynulých troch rokoch už urobila niekoľko protimaďarských krokov, ale jazykový zákon je vrcholom všetkého. Slovensko chce podľa jeho slov využiť súčasnú zlú situáciu Maďarska na to, aby zmenila status quo menšín. Je neprijateľné akékoľvek obmedzovanie používania materského jazyka, podčiarkol. Németh vyzval vládu Gordona Bajnaiho, aby dôrazne vystúpila na dvojstranných aj medzinárodných fórach proti prijatiu slovenského jazykového zákona. Štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Vilmos Szabó v reakcii pripomenul, že šéf maďarskej diplomacie 13. mája avizoval svojmu slovenskému partnerovi, že Maďarsko považuje jazykový zákon za problematický, ktorý môže priamo vplývať na používanie materinského jazyka. Obavy maďarská strana vyjadrila podľa neho aj na iných fórach. Szabó poznamenal, že slovenská strana sa zatiaľ vyhýbala spolupráci. Ak by hlasovanie odložil slovenský parlament na jeseň, tým by sa otvorili možnosti pre rokovania a bolo by to dôležité gesto, dodal štátny tajomník rezortu diplomacie, podľa ktorého maďarská vláda je pripravená o tejto otázke rokovať aj s opozíciou.
Maďarský expremiér Ferenc Gyurcsány preberie 4. júla vedenie Nadácie Mihálya Táncsicsa. Maďarskú tlačovú agentúru MTI o tom dnes informovala odchádzajúca predsedníčka kuratória nadácie a podpredsedníčka Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Mónika Lamperthová. „Maďarská ľavica potrebuje prácu Ferenca Gyurcsánya, preto sme ho vyzvali na vedenie nadácie,” povedala Lamperthová 2. apríla po schôdzke Republikovej rady MSZP. Organizácia, ktorú založila MSZP, pod vedením Lamperthovej zorganizovala vlani v novembri sériu diskusných večerov. Stretli sa na nich významné ľavicové a liberálne osobnosti, ktoré hovorili o aktuálnych témach spoločnosti. Podľa Lamperthovej bola séria dobrým nástrojom MSZP na jej priblíženie k intelektuálom. Nadácia, ktorá získala pre tento rok štátnu podporu 580 miliónov forintov (1,96 milióna eur), prevádzkuje aj internetový portál pod názvom Spojenie. Súčasťou portálu bol aj blog vtedajšieho premiéra Ferenca Gyurcsánya. Gyurcsány na kongrese MSZP 21. marca navrhol, aby mimoriadny kongres socialistov určil nového kandidáta na post predsedu vlády. V súčasnosti vládne v Maďarsku krízová vláda vedená Gordonom Bajnaim.
V maďarskom parlamente dnes neprešiel návrh Maďarskej socialistickej strany (MSZP) na novelizáciu ústavy, podľa ktorej by bolo možné trestať popieranie holokaustu. Návrh vyžadujúci dvojtretinovú väčšinu hlasov podporilo 189 poslancov, 165 bolo proti a piati sa zdržali hlasovania. Ako uviedla maďarská tlačová agentúra MTI, socialisti svoj návrh zdôvodnili tým, že na potlačenie podnecovania nenávisti, hanobenia a popierania holokaustu treba upraviť aj ústavu, nestačí tieto činy zakazovať iba v trestnom zákonníku. Poslanec socialistov Gergely Bárándy pred hlasovaním novinárom povedal, že v parlamente sa rozhodne, kto je na strane neonacistov a kto na strane obetí. „Dnes vysvitne, či FIDESZ-Maďarský občiansky zväz je ochotný nielen slovami, ale aj skutkami dištancovať sa od extrémne pravicových ideí a zoskupení,” dodal. Jedným z dôvodov na predloženie návrhu bolo aj aprílové podujatie neonacistov na Budínskom hrade.
Od nakupovania u susedov odrádza posilnenie susedných mien oproti euru, ale aj stlačenie cien obchodníkmi u nás. Na nákupy za hranicami Slovenska už cestujeme menej často než pred niekoľkými týždňami. „Záujem o nákup v cudzine sa postupne utlmuje, trh sa upokojuje,“ vraví Ľubomír Drahovský, analytik agentúry pre prieskum trhu Terno. Za oslabením záujmu o nakupovanie v Maďarsku, Česku či Poľsku vidí posilnenie susedných mien oproti euru, ale aj silný tlak slovenského maloobchodu na ceny. Na nákupe v zahraničí už totiž našinci neušetria toľko ako začiatkom tohto roka. Aj keď niektoré banky potvrdili, že počet platieb kartami v obchodoch v susedných troch krajinách oproti vlaňajšku stúpol takmer o polovicu, zároveň naznačili, že v máji oproti aprílu tohto roku klesol. Počet platieb debetnou kartou Tatra banky sa znížil v máji oproti aprílu v Česku a Poľsku o vyše štyri percentá, v Maďarsku takmer o štvrtinu. Tento trend potvrdila aj Slovenská sporiteľňa. V máji z platobných kariet jej klientov v obchodoch v Česku a Poľsku odišlo takmer o 100-tisíc eur menej a v Maďarsku dokonca o vyše 700tisíc eur menej než mesiac predtým. Pri porovnaní s prvými týždňami tohto roka však počet platieb stále rastie. „V máji stúpol počet platieb debetnými kartami oproti februáru v Česku v priemere o 16,8 percenta, v Maďarsku o 109 percenta a v Poľsku o 95 percent,“ povedala produktová manažérka Dexia banky Mária Daňová. Počet platieb kartami mBank bol v apríli v Česku takmer dvakrát vyšší, v Maďarsku takmer osemkrát a v Poľsku viac ako šesťkrát vyšší oproti začiatku tohto roka. Potvrdil to Marek Michlík z tejto banky. „Najvyšší objem transakcií kartou zaznamenali všetky krajiny v marci,“ povedala hovorkyňa Poštovej banky Hana Šimková. V Maďarsku to vyčíslila na takmer 1,3 milióna eur. V Slovenskej sporiteľni boli silnými mesiacmi marec a apríl. V Česku v týchto mesiacoch klienti kartami zaplatili tovar v prepočte za niečo vyše 850tisíc eur, v Poľsku vyše milión eur a v Maďarsku vyše 3,5 milióna eur. V niektorých bankách sa však medziročne znížila hodnota jedného nákupu plateného kartou. „Priemerná hodnota nákupu klesla v apríli a máji v Česku a Poľsku takmer o 20 percent oproti vlaňajšku,“ povedal hovorca Tatra banky Boris Gandel. Výška priemerného nákupu sa v tejto banke neznížila medziročne len v Maďarsku. Podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa prepad kurzov susedných mien v relatívne krátkom čase pre spotrebiteľov zo Slovenska zvýhodnil nákupy v zahraničí. Od septembra do marca sa zlotý prepadol takmer o 30 percent, forint o vyše 20 percent a koruna o viac ako desatinu. Od začiatku marca sa však už kurzy susedných mien posilnili. „V posledných mesiacoch nákupy u susedov kurzovo zdraželi a sú menej výhodné,“ povedal. To, že posilnenie kurzov zníži záujem o cestovanie za lacnými nákupmi, potvrdila aj analytička Poštovej banky Eva Sárazová. „Ak sa budú posilňovať meny našich susedov, postupne príde aj k útlmu vo výjazdoch za nákupmi do zahraničia,“ povedala. S tým súhlasí aj Drahovský. Očakáva, že ak nenastanú výrazné turbulencie v cenách na našom trhu, už tretí kvartál by mohol vrátiť veľkú časť spotrebiteľov, ktorí majú blízko k hraniciam do predajní na Slovensku.
Parkoviská zaplavené autami so slovenskými značkami a rady našincov s kopcovito naloženými vozíkmi pri pokladniciach obchodných centier sú už minulosťou. Obchodníci v Miškovci (Miskolc) sú smutní. Zlaté časy spred pár mesiacov, keď „devízoví“ zákazníci z východného Slovenska štedro napĺňali ich kasy, sú preč. Nákupnú horúčku prudko zrazil menej výhodný kurz forintu a rast cien benzínu. Miloš Šmiro s rodinou z Vlachova v Rožňavskom okrese je tou povestnou výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo. Do Maďarska prišiel presondovať trh s motorovými kosačkami. Má to byť darček k jeho jubileu. „Vychádza to zhruba o dvadsať percent lacnejšie ako u nás. Rodina ušetrí. Je to asi posledná možnosť výhodného nákupu. Počul som, že Maďari idú zvyšovať DPH. Pomaly sa tu už nič neoplatí kupovať,“ hovorí hlava rodiny. Nákupné centrum „pre profesionálov“ je takmer prázdne. Personál sa evidentne nudí. Predavačky si krátia chvíľu medzi vykladaním tovaru klebetením. „Žiaľ, odkedy forint išiel hore, vaši ľudia k nám už len zablúdia. Skúste si zameniť euro a uvidíte,“ mávne rukou staršia pani vo firemnom tričku. V zmenárni nákupného centra vám dajú za jedno euro 267 forintov. Ešte pred tromi mesiacmi to bolo 285 a začiatkom roka dokonca 310 forintov. „Zo Slovenska máme minimálne o polovicu menej zákazníkov ako vlani na konci roka,“ vzdychá predavačka. Pred nákupným centrom stoja manželia z Košíc. Boli sa okúpať v neďalekej Tapolci a chceli si kúpiť nejaké potraviny. „Pri dnešnom kurze forintu a zvýšených cenách už nemá význam tu nakupovať,“ hovorí Milan Janovič. Domov si vezú morčacie prsia, melón a cigarety. „To jediné sa vyplatí.“ Najviac Slovákov možno stretnúť v novo otvorenom nákupnom centre pri vstupe do Miškovca. Láka ešte stále veľmi dobrými akciovými cenami vybraných druhov potravín, drogérie, kozmetiky, elektroniky. „Časy, keď ste pri jednom veľkom nákupe získali v prepočte aj päťtisíc korún, sú už preč. Nedalo sa na tom síce zbohatnúť, ale urobili ste si výlet a pritom ušetrili. Dobre ste nakúpili, natankovali plnú nádrž lacného benzínu a boli ste spokojní,“ vysvetľuje Košičan Peter Bauer. Okrem silnejúceho forintu pribrzdili nákupy u južných susedov aj ceny pohonných látok. Pred štyrmi mesiacmi bol liter 95-oktánového benzínu v Maďarsku až o 13 centov lacnejší. Dnes je rozdiel okolo 6 centov. Do Miškovca prišiel na nákupy aj Košičan Pavel Peňaček: „Je to tu drahé, ideme ďalej. Ale nejde ani tak o ceny. Rád v Maďarsku nakupujem. Na rozdiel od Slovenska sa mi ešte nestalo, aby som sa tu stretol s ufrflaným či neochotným obchodníkom.“
V Maďarsku si dnes pripomínajú významnú udalosť spred dvadsiatich rokov. 27. júna 1989 zrušili takzvanú železnú oponu na hraniciach s Rakúskom, keď ministri zahraničných vecí oboch krajín, Alois Mock a Gyula Horn prestrihli plot na hraničnej línii. Maďarom sú vďační predovšetkým Nemci, lebo - ako hovoria - bola to predzvesť zjednotenia Nemecka, ale aj celej Európy. V budove parlamentu, na slávnostnom zasadaní za účasti tridsiatich vysokých zahraničných delegácií hovorí vtedajší premiér Maďarska Miklós Németh, a konštatuje, že vláda, na čele ktorej stál on, sa rozhodla pred 20 rokmi o zbúraní symbolu socializmu, teda železnej opony. Nemecký prezident Horst Koehler vo svojom príhovore sa nemôže dostatočne poďakovať Maďarom za to, že boli solidárni s východonemeckými utečencami a pustili ich na západ, čím výrazne prispeli k zjednoteniu Nemecka. Rečníkov bolo na slávnosti veľa, napríklad maďarský prezident László Sólyom, ktorý ako vtedajší predstaviteľ opozičnej strany pripomenul, že všetky politické sily chceli predísť podobnému krviprelievaniu, aké bolo v Maďarsku roku 1956. Odbúranie železnej opony označil iba za symbolický akt, dnešné výročie odporúčal nepreceňovať. Prezidentove slová dokresľujú spor, v rámci ktorého si jednotlivé kľúčové dátumy v roku 1989 si chcú rôzne politické sily vyvlastniť. K tomu možno pridať názor naslovovzatého odborníka a svedka udalostí, Paula Lendvaiho, bývalého šéfkomentátora ORF z Viedne: „Dátumy neznamenajú nič, pretože išlo o celoročný proces, do ktorého sa zapojili aj reformní komunisti. Dnes si pripomíname symbolickú udalosť, je to v podstate ako divadlo, v ktorom každý vie, čo budú hrať a čo príde po druhom či treťom dejstve.”
Môže sa človek dištancovať od seba? Môže človek žiadať nič? A môže demonštrovať proti ničomu? Jestvuje nebodaj demonštrácia pre tých, ktorí by radi demonštrovali, len nemajú proti čomu? Odpoveď na všetky tieto - zdanlivo pochabé - otázky znie takto: ÁNO! Stačilo ísť minulú sobotu večer do budapeštianskeho parčíku a zúčastniť sa na protestno-recesistickej akcii Strany dvojchvostého psa. Ak by ste boli z tohto všetkého zmätení, sústreďte sa, pokúsim sa rozprávať súvislo a zrozumiteľne. Už niekoľko rokov sledujem činnosť Strany dvojchvostého psa. Funguje zväčša v Segedíne, doteraz premaľovávala dopravné označenia, pod tabuľu zákaz vjazdu pripevnila napríklad nápis „S výnimkou politikov a ich príbuzných”, takmer anarchisticky bojovala proti hlúposti, nevedomosti a nekompetentnosti kohokoľvek, písala na múry heslá ako „Nikomu nič”. Pred eurovoľbami zasahovala do kampane tým spôsobom, že pridávala drobnosti na plagáty veľkých strán, vďaka čomu sa tieto veľké strany stali veľmi smiešnymi. Mne osobne sa najviac páčil ich plagát spred niekoľkých rokov, bola na ňom mapka dnešného Maďarska, vo vnútri s mapkou veľkého Maďarska, presnejšie Uhorska, ktoré teda bolo ešte menšie ako dnešné Maďarsko a pod tým text: My chceme menšie Maďarsko! Mohol by som rozprávať o skorších lotrovinách tohto zoskupenia! Ale - teraz vás chcem pozvať na otvorenú všeobecnú demonštráciu, ktorá už vopred bola ohlásená ako podujatie pre tých, ktorí radi demonštrujú, ale nemajú proti čomu, pod hlavným heslom: „Menej ničoho!” „Nič! Nič! Nič!” - opakuje dav približne 300, zväčša mladých ľudí, ako počujete, s nesmiernym zanietením. Potom kričí „Štvorka-šestka, štvorka-šestka!” - to preto, lebo po budínskom bulvári, kadiaľ sa demonštranti hrnú, premáva električka číslo 4 a 6... Nie som si však stále istý, či som vystihol podstatu. Preto pustím ďalšiu kulisu z tejto - podľa mňa epochálnej - demošky: „Skandujeme, skandujeme!” - skanduje masa, a nie je to škandál, naopak, je to podľa mňa nesmierne vtipné v meste, kde nie tak dávno sa skončili demonštrácie s pouličnými nepokojmi, rozbíjaním, vandalstvom, nenávisťou, prejavmi fanatizmu. Tu sú radikáli tiež, radikálne recesistickí, rozhodne však nie NIČ-omní... Dokonca majú predstavu aj o tom, kto bol „ňíče”, pardon: Nietzsche. Asi štyridsiatnik odpovedá na otázku, prečo takéto velebenie ničoho. „Preto, lebo už aj Nietzsche povedal, že nihilizmus je odpočívadlom filozofa.” No, že by sa na tejto demonštrácii zišli samí filozofi? Podľa tabúľ, ktoré dvíhajú nad hlavu, je to možné. Čítam takéto nápisy: „Nech je zajtra včera”, „Nech je viac piatkov!”, „Čo má byť?” „Veru, veru!” „Neprišiel som nadarmo”, „My sme to povedali!”, „Je tu prievan”, „Naša vlasť nie je pečeňová paštéta!” a podobne. Hoci sa mne osobne najviac páči slogan „Viac vtipov s Mórickom!”, už sa to trocha vymyká hlavnej idey demonštrácie, ktorú podšéf Strany dvojchvostého psa Szilárd Pokony zhusťuje do ucelenej myšlienky takto: „Podstatné je, že naša demonštrácia nemá cieľ. Teda: čo by sme chceli dosiahnuť, to nejestvuje. Demonštrujeme za nič, a takto je vlastne úspech zaručený.” Tento Szilárd je profík, hovorí stručne, k podstate, dokonca navrhuje prítomným médiám, aby do večerných správ zhrnuli zmysel akcie do dvoch slov: „Nič, nikdy!” Nemenej sympatický je otec idey a predseda strany Gergő Kovács, a nie len preto, lebo je môj menovec: „Pomysleli sme si, že sa zahráme na demonštráciu. V Maďarsku bolo v poslednom čase veľmi veľa demonštrácií, a u ľudí zanechalo slovo demonštrácia zlú chuť. To sme chceli trocha zmeniť, urobiť si z toho fór - respektíve, aby tí, ktorí sa doteraz nedostali na žiadnu demonštráciu, lebo žiadna pre nich nebola sympatická, tak aby si tí teraz našli demonštráciu, ktorá sa im páči.” Našli si, napriek hustému dažďu prišli, aby od srdca povedali, čo si myslia, hoci si neboli celkom istí. Hľa, niekoľko názorov. Hneď je tu tento váhajúci chlapec: „Určite to má zmysel, ale neviem, aký. Alebo žeby sme robili paródiu tomu, čomu ja nevidím zmysel?” „Kto je so mnou, nie je proti mne” - kričí do megafónu dievčina uprostred ovácií. Ale korunu tomu dáva a celú akciu v podstate anuluje hlavný hlaváň Gergő: „Chcel by som sa od nás dištancovať.” Na záver by som rád pripomenul známe maďarské úslovie, podľa ktorého „Tu máš nič, dobre si ho drž!” V tomto zmysle zvyknú tárať údajní seriózni politici. Takže aktivista Strany dvojchvostého psa je oveľa zaujímavejší, ani mu rozumieť nemusíme, pretože hovorí o ničom, čo on nepopiera...
Koprodukčný slovensko-poľsko-česko-maďarský veľkofilm Jánošík. Pravdivá história už 2 mesiace pred svojim uvedením do kín prepisuje históriu! Najnovšie spracovanie príbehu slovenského národného hrdinu bude mať ako prvý film vôbec vo filmovej histórii u nás v predstihu svoj vlastný predpredaj vstupeniek na premietania v prvom týždni od premiéry 10. septembra 2009. Už od stredy 1. júla si môžu tí, ktorí chcú vidieť „nového Jánošíka“ ako prví na Slovensku, zakúpiť svoju vstupenku na predstavenia v bratislavských multikinách Palace Cinemas. Vstupenku si je možné zakúpiť iba na prvý týždeň od premiéry, teda od 10.9.2009. A nielen to, prvých 200 záujemcov ich bude mať dokonca za špeciálnu cenu! Denisa Biermannová, distribútor filmu: „Po našej júnovej tlačovej konferencii, kde sme zverejnili dátum premiéry filmu sme dostali veľké množstvo otázok na možnosť dostať sa na premiéru filmu a vidieť film ako prvý, tak sme si povedali, že vyskúšame tento vo filmovej brandži doteraz nepoznaný krok a dáme k dispozícii limitovaný počet vstupeniek na úplné prvé premietania filmu „Jánošík.Pravdivá história“ a to v bratislavských multikinách.” Ide o historický krok v slovenskom filmovom priemysle, v ktorom doteraz nebolo možné predplatiť si mesiace dopredu vstupenku na svoj obľúbený film. V hudobnom priemysle pritom predpredaje na koncerty a festivaly fungujú roky pre každého, kto chce mať istotu, že sa na jeho obľúbený koncert dostane... Predpredaj vstupeniek na film Jánošík.Pravdivá história priamo v kinách Palace Cinemas Bratislava.