Monitor ● Zo slovenskej tlače
Vysoký komisár OBSE pre menšiny Knut Vollebaek nenašiel v novele slovenského jazykového zákona porušenie medzinárodných štandardov. Slovensku však odporučil mimoriadnu opatrnosť pri využívaní možnosti pokút, zákonu vytkol nejasnosti a prihovoril sa i za zmenu zákona o jazykoch menšín. Píše sa to v texte posudku, ktorý na internetovej stránke zverejnilo ministerstvo zahraničných vecí. „Ukladanie pokút môže ľahko vytvoriť alebo zostriť napätie a malo by sa mu v princípe vyhýbať. Keď sa využije, úrady by s ním mali narábať s extrémnou opatrnosťou. Sankcie by teda mali byť výnimočné, jasne definované a pravidelne monitorované,” napísal v posudku predstaviteľ OBSE. Sporný zákon vyvolal hneď po jeho prijatí nové nezhody v tradične komplikovaných slovensko-maďarských vzťahoch. Maďarskí politici ho označovali za diskriminačný pre maďarskú menšinu na Slovensku a protestovali proti nemu vo viacerých medzinárodných inštitúciách, Slovensko ho naopak obhajovalo. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a minister kultúry Marek Maďarič už v utorok ohlásili, že podľa zástupcu OBSE jazykový zákon neporušuje medzinárodné záväzky Slovenska a jeho cieľ, posilniť postavenie slovenčiny, je legitímny. Maďarský šéf diplomacie naopak dnes podľa televízie TA3 tvrdil, že Slovensko si posudok vyložilo jednostranne. Zákon priniesol okrem iného povinnosť, aby oznamy či tabule boli uvádzané aj v obciach s národnostnými menšinami nielen v menšinovom, ale aj štátnom jazyku. Za nepoužívanie slovenčiny zaviedol tiež pokuty 100 až 5000 eur (od 3013 do 150.630 Sk). Vollebaekova analýza pri viacerých ustanoveniach zákona vrátane časti o povinnosti dvojjazyčných nápisov uvádza, že neporušujú medzinárodné štandardy. Niektorým paragrafom však vyčíta nejasnú terminológiu, ktorá môže vyvolávať problémy so správnou interpretáciou. Nejasnosti našla napríklad v časti týkajúcej sa médií. Posilnenie slovenčiny zmenou jazykového zákona navyše predstaviteľ OBSE odporučil „bez zbytočných zdržiavaní” vyvážiť zmenami v zákone o jazykoch národnostných menšín a Bratislava by podľa neho mohla uvažovať i o prijatí samostatného zákona o právach minorít. S podobným návrhom vyšli v minulosti i maďarskí politici, Slovensko to však rázne odmietlo. Zákon po schválení v parlamente podpísal aj prezident Ivan Gašparovič, účinný bude od septembra. Vollebaek v utorok a dnes obsah zmien zákona konzultoval so slovenskými i maďarskými expertmi. Jeho posudok OBSE na svojej stránke nezverejnila a označila jeho odporúčania za dôverné, text sa objavil len na stránke slovenského ministerstva. Diskusie o zákone budú zrejme pokračovať, maďarská agentúra MTI napísala, že Vollebaek plánuje 15. septembra vycestovať do Budapešti, aby pokračoval v diskusii o dôsledkoch nového zákona.
Za detinské a neseriózne označilo Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) SR spochybňovanie textu prekladu jazykového zákona zo strany SMK. „Ministerstvo sa v tejto záležitosti vyjadrovalo k jazykovému zákonu. SMK ale hovorí o iných normách,” reagoval hovorca rezortu Peter Stano. Dodal, že preklad vypracovala pre MZV renomovaná profesionálna agentúra, pričom ministerstvo ho v prípade záujmu médiám poskytne. „Preklad bol v pracovnej verzii určený pre komisára OBSE pre národnostné menšiny. Oficiálny preklad bude, keď zákon vstúpi do platnosti,” vysvetlil Stano. SMK dnes pripomenula, že podľa posudku komisára OBSE Knuta Vollebaeka novela jazykového zákona sleduje legitímny cieľ a celkovo ide v línii medzinárodných štandardov, ale zároveň vyslovuje rad pochybností o súlade realizačných krokov s medzinárodnými dokumentmi a Ústavou SR. Rovnako majú podozrenie, že anglický preklad zákona, používaný Ministerstvom zahraničných vecí SR, je účelovo nepresný. Poukazujú tiež na to, že v stanovisku OBSE sa hovorí o tom, že Ministerská rada Rady Európy už dvakrát navrhla SR prijať pozitívne prvky Rámcového dohovoru Rady Európy ako aj Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov do právneho poriadku SR, no zatiaľ bez úspechov. Na vyhlásenie SMK reagoval aj minister kultúry Marek Maďarič, ktorý pripomenul, že z predmetnej analýzy OBSE jednoznačne vyplýva, že zákon o štátnom jazyku je po novelizácii dobrý. „Vyslovené a ničím nepodložené podozrenie SMK o účelovo nepresnom anglickom preklade zákona je len bezradnosťou v situácii, keď vysoký komisár OBSE potvrdil naše stanovisko a konštatuje súlad novely zákona s medzinárodnými záväzkami SR,” uviedol šéf rezortu kultúry pre TASR.
Ministerstvo zahraničných vecí SR zverejňuje originálny text posudku komisára OBSE pre národnostné menšiny Knuta Vollebaeka k slovenskej novele zákona o štátnom jazyku. K zverejneniu textu prikročilo MZV SR po konzultácii s komisárom K. Vollebaekom. Pre autentickosť je text nepreložený a v pôvodnom znení, tak ako ho dostala slovenská strana od OBSE.
Vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre menšiny Knut Vollebaek v septembri pricestuje do Maďarska v záležitosti slovenského jazykového zákona. Informovala o tom podľa tlačovej agentúry MTI hovorkyňa maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsuzsanna Mátraiová po rokovaniach maďarskej delegácie v Haagu. Podľa vyhlásenia hovorkyne strany zúčastnené na rokovaní sa dohodli, že dnešné stretnutie bolo prvou zastávkou v procese, ktorého cieľom je vytvoriť trojstranné priebežné konzultácie medzi OBSE, Maďarskom a Slovenskom. Konzultácie by mali sledovať osud slovenského jazykového zákona, jeho budúcich vykonávacích predpisov a ich spoločenský vplyv. V zmysle požiadavky vysokého komisára konzultácie zatiaľ nie sú verejné, dodala Mátraiová.
Nové pravidlá určené jazykovým zákonom pobúrili najmä maďarských politikov. Každý prehrešok proti štátnemu jazyku môže naše ministerstvo kultúry trestať pokutou od 100 do 5-tisíc eur. Zmapovali sme, čo sa na Slovensku mení pre národnostné menšiny.
Na juhu Slovenska, kde žije v obci viac ako 20 percent príslušníkov menšiny, na úradoch, matrikách a poštách mohli úradníci komunikovať s klientmi aj v maďarčine, hoci úradným jazykom bola slovenčina. V obciach s podielom menšiny nižším ako 20 percent bola úradným jazykom výhradne slovenčina, no za porušenie zákona nehrozili pokuty.
Obecný rozhlas na územiach, kde žilo viac obyvateľov národnostnej menšiny, vysielal v jazyku národnostnej menšiny.
Pamätné tabule mohli byť v jazyku národnostnej menšiny.
Politická reklama musela byť najprv v štátnom jazyku a až potom nasleduje preložený text v jazyku menšín.
Príslušníci menšiny, ak ich je v obci viac ako 20 percent, môžu na úradoch naďalej hovoriť svojím jazykom. Úrady musia zabezpečiť komunikáciu úradníkov v štátnom jazyku. Na úradoch, poštách a matrikách musia úradníci s klientmi hovoriť po slovensky pod hrozbou pokuty. Pokutu za porušenie zákona dostane úrad.
Obecné rozhlasy musia oznamovať veci pre svojich obyvateľov najprv v štátnom jazyku a potom v jazyku národnostnej menšiny.
Text na pamätníku alebo tabuli musí byť najprv po slovensky a až pod ním môže byť text v jazyku národnostnej menšiny. Text musí schváliť štátny úradník z ministerstva kultúry.
Ak bude mať politická strana bilbord len v jazyku menšiny bez prekladu do štátneho jazyka, hrozí jej za to pokuta do 5-tisíc eur.
Novela jazykového zákona od septembra prinesie nové pravidlá do reči celého Slovenska. Mnohí ich však nevedia rozlúsknuť a navyše zákon opäť rozbúril aj slovensko-maďarské vášne. Jeho autori hovoria, že iba pre jeho nepochopenie. Ministerstvo kultúry ho označilo za zrozumiteľný. Jeho hovorca Jozef Bednár však priznal, že rezort pripraví pre občana príručku, ako sa v zákone orientovať. Jazykový zákon, za ktorého porušenie hrozia pokuty od 100 do 5000 eur, by sa mal vzťahovať nielen na komunikáciu s úradmi, ale aj na verejný styk. Poslanec Európskeho parlamentu za Smer Vladimír Maňka hovorí, že by to mal byť napríklad aj sobáš. Čo si má teda občan pod pojmom verejný styk vysvetliť? „Verejný styk je forma styku, ktorý je určený pre otvorený okruh osôb. Nie každá forma verejného styku je však predmetom regulácie zákona o štátnom jazyku,“ odpovedal Bednár. Či sa táto definícia vzťahuje aj na sobáš, si musí čitateľ vysvetliť sám.
· Zákon má zastrašovaciu filozofiu. Kriminalizuje používanie jazyka na základe nejasných pravidiel.
· Zavádza povinnosť používať štátny jazyk, okliešťuje používanie menšinových jazykov.
· V úradnom styku sa vzťahuje aj na fyzické osoby. Zasahuje do slobody prejavu i súkromia a zavádza štátny dirigizmus a šikanu.
· Geografické názvy sa musia všade vo verejnom styku uvádzať v slovenčine.
· Kategorizuje občanov na základe národnosti - napríklad pedagogická dokumentácia sa musí začínať slovenčinou.
· Pripúšťa cenzúru textov, napríklad na pamätníkoch - musí ich vopred schváliť ministerstvo.
· Armáda musí v služobnom styku používať slovenčinu, čo znemožňuje jej pôsobenie v rámci NATO.
· Neúmerne vysoké pokuty od 100 do 5000 eur a nejasný mechanizmus ich udeľovania - subjektívnosť rozhodovania.
· Pokuta môže byť aj za poradie jazykov, veľkosť písma, za použitie menšinového jazyka v úradnom styku udelená úradníkovi, učiteľovi, samospráve i fyzickým osobám a podnikateľom.
· Pripúšťa používanie nespisovných či neustálených termínov.
· Pripúšťa retroaktivitu pri nutnej výmene starých pamätníkov a prepísaní obecných kroník.
Definíciu poskytli úradníci, ktorí by na dodržiavanie zákona mali dohliadať. Povinní ochraňovať štátny jazyk a „aktívne pristupovať ku kontrole“ dodržiavania zákona sú však aj úradníci samosprávy či štátnej správy. Znamená to, že ak zistia nejaké porušenie, tak to nahlásia na ministerstvo? „Pod aktívnou kontrolou nepochybne možno mať na mysli aj takúto činnosť,“ odpísal Bednár. „Samoreguláciu“ zase očakáva ministerstvo napríklad od lekárov či novinárov. Tí by mali dbať na dodržiavanie zákona, hoci žiadne sankcie im nehrozia. Jazykový zákon sa okrem úradníkov bude vzťahovať aj na učiteľov. Tí musia všetku dokumentáciu, hoci aj na menšinových školách, písať v slovenčine a popritom v menšinovom jazyku. Ich príprav na vyučovaciu hodinu sa to však podľa ministerstva kultúry netýka.
Bednár včera vyvrátil aj ďalšie pochybnosti, ktoré mohli vznikať organizátorom festivalov. Ak sa napríklad na festivale maďarských súborov rozhodnú uvádzať jednotlivých účinkujúcich, sprievodné slovo musí odznieť aj v štátnom jazyku. Tento paragraf sa netýka koncertov, pri ktorých sprievodné slovo väčšinou chýba. Keď sa napríklad v auguste počas vystúpenia prihovorí divákom Leonard Cohen, nik nebude musieť jeho slová tlmočiť do slovenčiny. Takúto komunikáciu totiž považuje ministerstvo za súčasť umeleckého programu.
Každé slovo pod röntgenom či pri injekcii má byť už dnes slovenské, nezmenil to ani Maďaričov jazykový zákon. Platila jedna výnimka, ak pacient slovenčine nerozumie, môže s ním lekár hovoriť inak. Sami lekári o tom ani netušili, jazyk v ambulancii im doteraz nekontrolovali. Lekárka Katarína Matúšová z detskej pohotovosti v Dunajskej Strede hovorí, že na vystrašené ranené dieťa nebude za každú cenu hovoriť po slovensky. „Nikdy by som nenechala pacienta odísť bez toho, aby mi poriadne rozumel.“ Novela jazykového zákona však prináša pre lekárov novinku. S pacientom sa môžu od septembra rozprávať aj v jazyku menšiny, ale iba v meste a dedine, kde žije viac ako 20 percent príslušníkov tejto menšiny, teda aj v Dunajskej Strede. Príkaz slovenčiny však bude ďalej platiť všade inde. Napríklad aj v Lučenci, kde žije asi 13 percent Maďarov. Psychiatrička Edita Rovderová z Lučenca si nevie predstaviť, ako bude chorých spovedať v inom ako rodnom jazyku. „Potrebujem mať s pacientom čo najbližší kontakt. Musím z neho dostať čo najviac,“ hovorí. Ministerstvo kultúry odkazuje, že lekárov kontrolovať nebude. Zo zákona však tento príkaz nevypustilo.
Po uzákonení pokút za nedodržanie jazykového zákona si väčší pozor na štátny jazyk bude dávať aj mestská či obecná polícia. Keď sú obecní aj mestskí policajti v službe, ich národnosť nezaváži. Aj na zmiešanom území musia používať štátny jazyk. Túto povinnosť majú už roky, no s novelou zákona o štátnom jazyku im za jej nedodržiavanie už hrozia aj pokuty. Od septembra, keď začne novela platiť, preto spozornejú a budú si dávať väčší pozor aj na to, ako oslovia svojho suseda. Hoci o ňom roky vedia, že jeho materčinou je maďarčina, musia mu začať dohovárať po slovensky. Doteraz si s tým hlavu nelámali, potvrdzuje to aj zástupca primátora Šamorína Gabriel Bárdos. „Budú si dávať väčší pozor. Policajt musí dodržiavať zákon, hoci občas to bude smiešne,“ hovorí. „Napriek tomu, že mu je susedom a vie o ňom, že je Maďar, bude mu musieť najskôr celú udalosť vysvetliť úradným jazykom a až potom po maďarsky,“ hovorí Bárdos.
Maďaričov jazykový zákon sprotiví Maďarom slovenčinu aj celý štát. Tvrdí to v rozhovore pre Pravdu jazykovedec István Lanstyák, ktorý sa zaoberá výskumom jazyka maďarskej menšiny na Slovensku.
- Aký dosah bude mať jazykový zákon na kultúrny život na južnom Slovensku?
- Pokiaľ bude skutočne hroziť, že organizátori kultúrneho podujatia v jazyku menšín budú pokutovaní, ak sa nebude konferovať aj v slovenčine, asi vzrastie nevraživosť proti slovenčine v kruhu Maďarov. Veď kto by obľuboval jazyk, ktorý mu je takto násilne vnucovaný? Ak sa na maďarskom kultúrnom podujatí zúčastňuje jednojazyčný Slovák, asi tam ide s niekým, kto mu preloží, keby niečo nerozumel. Ak je predpoklad, že sa na podujatí zúčastňujú aj Slováci, bolo konferovanie aj doteraz dvojjazyčné.
- V čom vidíte najväčšie úskalia jazykového zákona?
- Obávam sa, že zákon prinesie strach do života státisícov ľudí. Väčšina obyčajných občanov presné predpisy poznať nebude, preto sa mnohí budú radšej uchyľovať k slovenčine i tam, kde majú právo používať svoj jazyk. Budú sa báť, budú mať pocit, že sa k nim štát správa nepriateľsky, čo oslabí ich lojalitu voči republike. Veď ak mi bránia, aby som žil plnohodnotný život vo svojom jazyku bez racionálnych príčin, budem túžiť po živote v krajine, kde je môj materinský jazyk v lepšom postavení.
- Keby sme boli konkrétni - aké problémy sa môžu vyskytnúť v praxi?
- Problémy môže spôsobiť pojem „obsahová totožnosť” textu v štátnom jazyku a v jazykoch národnostných menšín. V teórii prekladu ide o veľmi problematickú a chúlostivú otázku. V bilingválnom prostredí, kde väčšina ľudí ovláda obidva jazyky, je to navyše kontraproduktívne: ide o stratu času, mrhanie finančnými prostriedkami a energiou. Často stačí symbolická prítomnosť druhého jazyka na to, aby sa ľudia cítili dobre. Niektoré formulácie v zákone sú navyše z hľadiska jazykovedca nielen lingvisticky neinterpretovateľné, ale dokonca smiešne. Hotovou perličkou je paragraf, podľa ktorého „akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami je neprípustný”. To je lingvisticky úplný nezmysel.
Pacient nie vždy porozumie lekárovi, ktorému zákon prikáže hovoriť po slovensky. Problém budú mať starší ľudia maďarskej národnosti, čo do nemocnice vo Veľkom Krtíši chodia z okolitých dedín. Maďarčinu budú mať zakázanú, keďže v Krtíši žije menej ako 20 percent menšiny. „Je to veľmi zlý krok. Bol by som zvedavý, ako sa napríklad u psychiatra bude vyjadrovať pacient, ktorý nevie po slovensky,” hovorí námestník nemocnice vo Veľkom Krtíši Tibor Kalmár. Jediné, čo sa podľa neho takýmto zákonom dá dosiahnuť, je vyvolanie vášní medzi národnosťami. „Alebo ide práve o to?” pýta sa Kalmár. Za totálny nezmysel označili nové pravidlá svorne lekári i pacienti. „U nás na chirurgii máme neraz najmä starších pacientov z južných obcí regiónu, ktorí po slovensky takmer nevedia. U nich je pri zisťovaní diagnózy takmer nevyhnutné, aby sa pacient mohol vyjadriť nielen úradným jazykom,” hovorí lekár Dušan Moravčík. Nielen po maďarsky hovoriaci pacienti krútia nad povinnou slovenčinou nechápavo hlavami. „Tento zákon nie je dobrý. Diskriminuje ľudí,” nazdáva sa 22-ročný Zvolenčan Martin Keťko, ktorý bol v utorok vo veľkokrtíšskej nemocnici na návšteve známeho a po maďarsky nevie ani zaťať. Aj 49-ročný Juraj Pastorok z Horných Strhár v okrese Veľký Krtíš takémuto zákonu nerozumie. „Mysleli vôbec poslanci pri jeho schvaľovaní na to, že najmä starší obyvatelia z juhu Slovenska môžu mať pri návšteve lekárov problém?” pýta sa.
Súčasná slovenská vládna moc stavia slovenskú verejnosť proti maďarskej menšine na Slovensku. Pre maďarský portál FigyelőNet to povedal predseda zahraničného výboru parlamentu za opozičný FIDESZ Zsolt Németh, podľa ktorého nie je možné vyhnúť sa riešeniu otázky dvojakého občianstva pre zahraničných Maďarov. Na margo zmiernenia napätia v slovensko-maďarských vzťahoch Németh konštatoval, že maďarská diplomacia musí urobiť kroky, aby sa vzťahy týchto krajín normalizovali. „Veď sme susedia. Teraz nám už musia odpustiť Trianon. Zdá sa mi, že na Slovensku je problémom, že neodpustia, že došlo k Trianonu,” dodal opozičný politik, podľa ktorého Slováci by mali odpustiť, že vôbec existujú Maďari, že existujú Maďari na „Felvidéku” a že musia vytvoriť normy spolunažívania. K novele jazykového zákona Németh podotkol, že možno ho označiť za právnu normu jazykovej nadradenosti. „V Európskej únii od druhej svetovej vojny nevznikla podobná právna norma, ktorá by sa zaoberala rasizmom a rozdeľovaním. Ide o to, čo už ani netaja, že chcú uchrániť slovenské spoločenstvá žijúce na juhu Slovenska pred Maďarmi. To je protimaďarský zákon,” domnieva sa opozičný politik. O dvojakom občianstve zahraničných Maďarov povedal, že 52 percent maďarskej spoločnosti ho podporuje, nehovoriac o zahraničných Maďaroch. „Maďarsko hraničí samé so sebou, v tom sú skryté fantastické možnosti,” uviedol Németh a spresnil, že v rámci Európskej únie je program rozvoja prihraničných regiónov veľmi podporovaný a veľká časť zahraničných Maďarov žije práve popri maďarských hraniciach. Bývalá vláda premiéra Ferenca Gyurcsánya pred referendom o dvojakom občianstve 5. decembra 2004 vyzvala občanov, aby nehlasovali za to, aby zahraniční Maďari dostali takéto občianstvo. Plebiscit bol napokon neplatný, pretože pomer rovnakých hlasov nedosiahol požadovaných 25 percent Kontroverzný jazykový zákon schválil slovenskí poslanci koncom júna, do platnosti by mal vstúpiť od septembra. Novela napríklad ukladá, že pamätníky či pomníky, ktoré obsahujú text v cudzom jazyku, budú musieť mať aj slovenský ekvivalent. Zdravotníci môžu s pacientmi komunikovať aj v cudzom jazyku, slovenčinu však musia povinne ovládať. V prípade porušenia hrozia pokuty až do výšky 5000 eur (150 630 korún). Poslanci maďarského parlamentu i zástupcovia SMK na Slovensku sa proti zákonu okamžite postavili. SMK tvrdí, že zákon je protiústavný. Vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe OBSE Knutom Vollebaek sa však k zákonu nevyjadril kriticky. „Bolo konštatované, že novela zákona sleduje legitímny cieľ. Taktiež konštatovali, že sankčné opatrenia sú kompatibilné s medzinárodnými štandardami,” citoval v utorok jeho slová minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Predseda frakcie Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) János Kóka listom požiadal o osobné stretnutie predsedu Maďarskej akadémie vied (MTA) Józsefa Pálinkása. Chce s ním hovoriť o usporiadaní slovensko-maďarského diskusného fóra smerujúceho k urovnaniu sporu medzi Slovenskom a Maďarskom v záležitosti jazykového zákona. Podľa dnešnej informácie maďarskej tlačovej agentúry MTI Kóka v liste zdôraznil, že jazykový zákon nedávno prijatý slovenským parlamentom znamená „dosiahnutie dna” vzájomných vzťahov SR a Maďarska, ktoré musí spôsobiť vytriezvenie oboch strán. Maďarské politické strany sa podľa Kóku zhodujú v tom, že ide o porušenie ľudských práv, ktoré nie je sporom dvoch krajín, ale je v protiklade s hodnotami celého európskeho spoločenstva. Popri politikoch v riešení tohto sporu môže mať kľúčovú úlohu MTA, ktorá má dôležitú rolu v zachovávaní jazyka, povedal liberálny politik, ktorý predtým inicioval vyhlásenie štyroch parlamentných strán proti jazykovému zákonu v SR. Politické vyhlásenia v posledných dňoch podľa Kóku nesú v sebe nebezpečenstvo, že spor sa môže zvrhnúť a vzťahy dvoch národov sa môžu stať obeťou likvidačných politických sporov. Na navrhované diskusné fóra by podľa listu liberála dostali pozvanie členovia a experti Slovenskej akadémie vied, ako aj zainteresované občianske združenia. Touto iniciatívou by sa otvorili možnosti spoločného hľadania riešenia na základe postojov uznávaných jazykovedcov a osobností kultúry, domnieva sa Kóka.
Líder maďarského Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) János Kóka inicioval stretnutie s predsedom Maďarskej akadémie vied (MTA) Józsefom Pálinkásom, ktorého cieľom je zorganizovať konferenciu o spornom slovenskom jazykovom zákone. Informovala o tom v stredu tlačová agentúra MTI. Podľa jej údajov by malo ísť o maďarsko-slovenské „jazykovo-uzmierovacie” fórum, na ktoré by akadémia pozvala aj slovenských akademikov, expertov a predstaviteľov zainteresovaných občianskych skupín. Podľa Kóku nedávno prijatý slovenský jazykový zákon poškodil bilaterálne vzťahy medzi oboma krajinami. Preto je podľa jeho názoru potrebný spoločný postup a spolupráca, aby sa predišlo zhoršeniu problému. „Pri tomto pokuse o urovnanie sporu by Maďarská akadémia vied mohla popri politických predstaviteľoch zohrávať kľúčovú rolu inštitúcie, ktorej cieľom je starať sa o domáci jazyk,” uviedol Kóka. V pondelok poslanci maďarského parlamentu z Kókovej iniciatívy podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom žiadajú Slovensko, aby zrušilo nedávno prijatý jazykový zákon, pretože má negatívny vplyv na maďarskú menšinu. Podľa Kókovho názoru musia byť použité všetky diplomatické a medzinárodné právne prostriedky, aby bol na Slovensko vyvíjaný tlak s cieľom zrušiť zákon pred jeho plánovaným vstúpením do platnosti 1. septembra. Výzvu podpísali aj Tibor Kovács z vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP), Zsolt Németh z Fideszu i kresťanský demokrat Zsolt Semjén.
Minister kultúry a minister zahraničných vecí SR Marek Maďarič a Miroslav Lajčák podľa Strany maďarskej koalície informovali nepravdivo o stanovisku vysokého komisára OBSE k zákonu o štátnom jazyku. Na utorkovej tlačovej besede ministri hovorili o postoji komisára k spomínanej novele, proti ktorej protestujú niektorí občania SR maďarskej národnosti i predstavitelia Maďarskej republiky. „Stanovisko síce hovorí, že novela zákona o štátnom jazyku sleduje legitímny cieľ a celkovo ide v línii medzinárodných štandardov, no hneď vyslovuje aj rad pochybností o súlade realizačných krokov s medzinárodnými dokumentmi a Ústavou SR. Pripomína, že Ministerská rada Rady Európy už dvakrát navrhla Slovensku prijať pozitívne prvky Rámcového dohovoru Rady Európy ako aj Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov do právneho poriadku SR - zatiaľ bez úspechov,” uviedla dnes hovorkyňa SMK Eva Dunajská. SMK má pochybnosti aj o samotnom tvrdení, že novela zákona o štátnom jazyku sleduje legitímny cieľ a celkovo ide v línii medzinárodných štandardov. Strana má podozrenie, že anglický preklad zákona, ktorý používa MZV SR, je účelovo nepresný. „SMK víta názor OBSE, podľa ktorého by sa mal posilniť obsah zákona o používaní jazykov národnostných menšín v SR, mala by byť odstránená aj právna medzera, ktorú predstavuje neexistencia zákona o národnostných menšinách,” uviedla Dunajská a dodáva, že SMK už má vypracovaný takýto návrh zákona. „V spoločnosti, kde zhruba každý piaty občan patrí k niektorej menšine, neexistencia takéhoto zákona je skutočne anachronizmom,” uviedla v stanovisku SMK jej hovorkyňa.
Medzinárodný škandál, ktorý Maďari sľubovali po prijatí jazykového zákona, sa nekoná. Komisár OBSE, Nór Knut Vollebaek, podporil postoj Slovenska. V jazykovom zákone nenavrhuje zmeny, pretože nie je v rozpore s medzinárodným právom. Hystéria maďarských politikov bola prehnaná. Mierny tón OBSE sa dal očakávať. Vollebaek je známy veľmi racionálnymi názormi na problematiku menšín. Žiada, aby sa dodržiavali dva princípy. Po prvé, štát musí rešpektovať menšiny a ich práva - hlavne právo na slobodné rozvíjanie ich národnej identity. Po druhé, menšiny zas musia rešpektovať štát - a balík povinností vo vzťahu k štátnemu jazyku. Slovensko sa snaží dodržiavať oba princípy. Maďarská menšina má garantované rozsiahle práva - právo na používanie vlastného jazyka (aj v úradnom styku), na vlastnú kultúru, vzdelávanie, samosprávu... Jazykový zákon mal tieto práva doplniť o základné povinnosti. Hlavne o povinnosť ovládať a primerane používať aj štátny jazyk. Keby sa tento druhý princíp ignoroval, viedlo by to k jazykovej (národnej, kultúrnej) segregácii. Menšinové komunity by nemali so svojím štátom nijakú „spoločnú reč”. Navyše Maďaričov jazykový zákon nezavádza žiadne obludnosti, ako tým strašia maďarskí politici. Na zmiešanom území garantuje menšinám používanie ich jazyka aj vo verejnom styku. A za hranicami tohto územia vyžaduje používať štátny (slovenský) jazyk. Nie preto, že štát by chcel menšiny šikanovať, ale jednoducho preto, lebo mimo Žitného ostrova úradníci, učitelia, lekári nerozprávajú po maďarsky. A nútiť ich do dvojjazyčnosti len preto, že niektorým Maďarom dvojjazyčnosť prekáža, by bolo vrcholne úchylné... Celkom prirodzená je aj požiadavka na dodržiavanie dvojjazyčnosti v úradnej a pedagogickej dokumentácii, pri verejných oznámeniach či pamätníkoch... Iste, dá sa diskutovať o chybách zákona, o výške pokút, o 20-percentnej norme, o poradí jedného a druhého jazyka... Lenže - to všetko sú detaily, nie principiálne spory. Jazykový zákon je v súlade s medzinárodným právom a ani zďaleka nie je taký prísny, ako si ho nakreslili (a neskôr preložili) Maďari. Ak sa napriek tomu maďarskí politici, poháňaní expanziou Jobbiku a Fideszu, vyhrážajú Slovensku diplomatickou vojnou, kampaňou v Európskom parlamente a občianskou neposlušnosťou... tak za tým nie je slovenský jazykový zákon, ale iné - pre zmenu skutočné - obludnosti. Bez slovenských prímesí.
Slovensko vytasilo novú zbraň v hádke s Budapešťou o jazykový zákon. Posudok medzinárodnej organizácie OBSE, ktorá dohliada na dodržiavanie menšinových práv. Podľa ministra kultúry Marka Maďariča (Smer) je v prospech Slovenska, OBSE ho zatiaľ oficiálne neoznámilo. „Vysoký komisár OBSE, na ktorého sa spoliehala aj maďarská strana, o zákone, o ktorom sa šírili obrovské lži, povedal, že je v poriadku,” tvrdí Maďarič. Slovenskí experti včera navštívili Knuta Vollebaeka, ktorý v OBSE zodpovedá za národnostné menšiny. Jeho stanovisko k zákonu, ktorý sprísňuje používanie slovenčiny, OBSE ešte nezverejnilo. Dnes má totiž ešte prijať maďarskú skupinu z Budapešti, ktorá ho tiež požiadala o preskúmanie slovenského zákona. Šéf diplomacie Miroslav Lajčák (Smer) tvrdí, že Vollebaek povolil prezradiť verdikt. Ten má znieť, že Slovensko postupuje v súlade so svojimi záväzkami a neobmedzuje používanie menšinových jazykov. „Mohutná dezinformačná kampaň sa preniesla aj do Európy a stala sa zámienkou očierňovacej kampane voči Slovensku na pôde Európskeho parlamentu,” dodal Lajčák. Pôvodne mali slovenskí aj maďarskí odborníci navštíviť Vollebaeka spoločne. Slovensko sa však poponáhľalo a do OBSE išli jeho zástupcovia o deň skôr. „Tým lepšie, aspoň budeme môcť reagovať na slovenské pripomienky,” reagoval nemenovaný maďarský diplomat pre maďarský server hirszerzo.hu. Z Budapešti, ktorá dlhodobo kritizuje jazykový zákon, sa k OBSE včera oficiálne nevyjadril nikto. Podľa predsedu poslaneckého klubu SMK Gyulu Bárdosa ministri za Smer opäť zneužívajú maďarskú kartu. „Jazykový zákon im slúži ako politický marketing na prekrytie nemohúcnosti, že si nevedia poradiť s padajúcou ekonomikou,” reagoval. Spor medzi Budapešťou a Bratislavou o jazykový zákon trvá od jeho prijatia. Maďarský parlament tento týždeň vyzval Slovensko, aby nové pravidlá zrušilo. Zákon totiž vyžaduje pod hrozbou pokút až do výšky 5-tisíc eur na území Slovenska dvojjazyčnosť. Podľa Budapešti to obmedzuje maďarskú menšinu, ktorá bude musieť v niektorých prípadoch používať slovenčinu namiesto materinského jazyka napríklad v nemocniciach. Maďarič trvá na tom, že tým len chráni štátny jazyk a od Maďarov nežiada, aby sa začali učiť po slovensky. Slovákom zaručuje, aby sa na každom úrade dohovorili v slovenčine. Ako „jazyková vojna” ovplyvní napäté slovensko-maďarské vzťahy, Lajčák nechcel hodnotiť. „Som však presvedčený, že škody v spolužití, ktoré nenapáchala slovenská vláda, budú odstránené,” myslí si Lajčák.
Doteraz sa mohli občania maďarskej národnosti v obciach, kde ich žilo viac ako 20 percent, rozprávať na úrade po maďarsky. Podľa ministerstva kultúry to budú môcť robiť aj po zmene jazykového zákona. No ak príde na úrad aj Slovák, úradníci s ním musia hovoriť po slovensky, inak im hrozí pokuta. Aj preto teraz protestuje SMK, Bugárov Most a celé Maďarsko a robia zo Slovákov netolerantných nacionalistov. Jazykový zákon sa pritom nemieša do súkromia slovenských Maďarov. Nikto predsa nechce vyvolávať napätie. Tejto krajine by však malo záležať na tom, aby sa jeho občania medzi sebou dohovorili. Ako chcú žiť spolu v mieri, keď si nerozumejú? Často to vyzerá tak, že maďarským politikom prekáža, že sa Maďari so Slovákmi dorozumejú.
Schválená novela jazykového zákona je v súlade s medzinárodnými záväzkami SR a sleduje legitímny cieľ. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD), pričom interpretoval posudok Úradu vysokého komisára Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre národnostné menšiny Knuta Vollebaeka k novele jazykového zákona po stretnutí so slovenskými expertmi v Haagu. „Úrad tiež konštatoval, že sankčné opatrenia obsiahnuté v novele sú kompatibilné s medzinárodnými štandardami. Zároveň navrhuje ich veľmi starostlivú implementáciu a nabáda spresniť cez vykonávacie nariadenia terminológiu zákona, aby nedošlo k dezinterpretácii,” informoval Lajčák v skratke výsledok posúdenia „najpovolanejšej inštitúcie v oblasti menšinovej problematiky”. Podľa jeho slov komisár nežiada v novele zmeniť ani čiarku. Lajčák tvrdí, že na pozadí tohto výsledku nestranného posúdenia novely vyzerá z jeho pohľadu celá protislovenská kampaň posledného obdobia ešte obludnejšie. „Natíska sa otázka, či odborná báza maďarskej diplomacie bola naozaj presvedčená o oprávnenosti svojej kritiky voči zákonu alebo si bola vedomá jej labilných základov, a preto hlučnosť mala prekryť nedostatok reálnych vecných argumentov, aby sa vyhovelo politickej objednávke,” podčiarkol slovenský šéf diplomacie. V pondelok (21.7.) maďarský parlament prijal vyhlásenie, ktorým žiada Slovensko zrušiť spomínanú novelu. Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová už toto vyhlásenie postúpila svojmu slovenskému kolegovi Pavlovi Paškovi (Smer-SD). Zároveň ho žiada, aby oboznámil poslancov NR SR s jeho obsahom. Okrem iniciátora, predsedu frakcie Zväzu slobodných demokratov Jánosa Kóku, ho podpísali aj zástupca predsedu frakcie Maďarskej socialistickej strany Tibor Kovács, predseda zahraničného výboru parlamentu za FIDESZ-Maďarský občiansky zväz Zsolt Németh a predseda Kresťanskodemokratickej ľudovej strany Zsolt Semjén.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) potvrdila, že slovenský jazykový zákon je aj po novelizácii v poriadku. Oznámil to dnes v Bratislave minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a predkladateľ novely, minister kultúry Marek Maďarič. Slovenskí experti dnes v Haagu odpovedali na otázky vysokého komisára OBSE pre menšiny Knuta Vollebeaka. Jeho úrad v následnom posudku konštatoval, že jazyková novela je v súlade s medzinárodnými dohodami a záväzkami SR.
„Bolo konštatované, že novela zákona sleduje legitímny cieľ. Úrad vysokého komisára taktiež konštatoval, že sankčné opatrenia v novele obsiahnuté sú kompatibilné s medzinárodnými štandardami, navrhuje ich veľmi starostlivo implementovať. Vysoký komisár nabáda, zjavne vo vykonávacích nariadeniach, spresniť terminológiu zákona, aby nedošlo k dezinterpretácii,“ povedal Lajčák na mimoriadnej tlačovej besede. Ako sa bude jazyková novela uplatňovať v praxi, povie Maďaričovo ministerstvo. To by malo pripraviť spomínané vykonávacie predpisy a usmernenia. Minister dnes nepovedal, ako bude novelu vysvetľovať, najmä sporné časti, hovoriace o nutnosti používať slovenčinu prednostne vo verejnom styku. MK SR už predtým v pokyne pre denník Új Szó, vychádzajúci po maďarsky, uviedlo zavádzajúce príkazy, napríklad povinnosť písať zemepisné názvy v slovenčine. Maďaričov stranícky kolega, europoslanec Vladimír Maňka, v Slovenskom rozhlase (SRo) uviedol ako príklad uplatnenia novely sobáš. Podľa neho nie je súkromnou, ale verejnou udalosťou a mal by byť aj v slovenčine. Maďarič odmietol vysvetliť, čo zákon považuje za verejný styk a verejnú udalosť, kde bude vyžadovať preklad z menšinového jazyka do slovenčiny alebo výhradne slovenčinu. Odporučil prečítať si novelu, ktorá vyjde v Zbierke zákonov a bude platiť od septembra. Šéf diplomacie Lajčák odsúdil „bezprecedentnú očierňujúcu kampaň“ Maďarska proti jazykovej novele, ktorá sa mu po posudku OBSE zdá ešte obludnejšia. „To, ako sa maďarská strana a maďarská diplomacia a maďarská politická scéna vyrovná s uvedenou situáciou, nie je náš problém. Ale chceme sa postarať o to, aby naši spoluobčania maďarskej národnosti, ktorí boli propagandisticky otrávení a dezinformovaní, aby prestali mať obavy z implementácie novely,“ vyhlásil. Lajčák potvrdil, že oficiálna návšteva premiéra Roberta Fica v Budapešti, pripravovaná na začiatok júla, tak skoro nebude. „Neexistuje momentálne na to atmosféra.“ S maďarským partnerom Péterom Balázsom sú však stále v kontakte a pokúsia sa eliminovať škody, ktoré vznikli klamstvami okolo novely. „Obidvaja urobíme všetko pre to, aby naozaj sa predsedovia vlád mohli stretnúť a mohli sa venovať vecným problémom a nie týmto vymysleným neexistujúcim kvázi problémom, ktoré niekto potrebuje pre svoju politickú kampaň,“ povedal. Návštevu zablokovalo Maďarsko po schválení jazykovej novely. Novelu zákona podpísal prezident SR Ivan Gašparovič minulý piatok. Jeho hovorca Marek Trubač to pre SITA odôvodnil potrebou chrániť Slovákov na juhu, kde žijú v menšine s občanmi maďarskej národnosti. Novelu pripravilo ministerstvo kultúry. Parlament ju schválil napriek protestom Maďarska. !,Je to zákon, ktorý zodpovedá medzinárodným pravidlám,” konštatoval premiér Robert Fico. Maďarsko v reakcii na prijatie zákona zrušilo prípravu schôdzky premiérov a iniciovalo jeho preskúmanie Bruselom a Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs v Budapešti ostro kritizoval slovenský jazykový zákon. Podľa utorňajšej informácie maďarskej štátnej televízie šéf diplomacie hovoril o zákone v pondelok so slovenským veľvyslancom v Budapešti Petrom Weissom. Balázs namietal, že novela jazykového zákona znamená odklonenie od sľúbenej politiky. Podľa ministra je neprijateľné, že zákon zasahuje do sféry, ktorá nepatrí do pôsobnosti zákonodarcu. Ako príklad uviedol, že právna norma predpisuje v kontakte lekára s pacientom používanie slovenského jazyka. Druhým neprijateľným prvkom sú sankcie, citovala Balázsa maďarská televízia.
Schválená novela jazykového zákona je v súlade s medzinárodnými záväzkami SR a sleduje legitímny cieľ. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD), pričom interpretoval posudok Úradu vysokého komisára Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre národnostné menšiny Knuta Vollebaeka k novele jazykového zákona po stretnutí so slovenskými expertmi v Haagu. „Úrad tiež konštatoval, že sankčné opatrenia obsiahnuté v novele sú kompatibilné s medzinárodnými štandardami. Zároveň navrhuje ich veľmi starostlivú implementáciu a nabáda spresniť cez vykonávacie nariadenia terminológiu zákona, aby nedošlo k dezinterpretácii,” informoval Lajčák v skratke výsledok posúdenia „najpovolanejšej inštitúcie v oblasti menšinovej problematiky”. Podľa jeho slov komisár nežiada v novele zmeniť ani čiarku. Lajčák tvrdí, že na pozadí tohto výsledku nestranného posúdenia novely vyzerá z jeho pohľadu celá protislovenská kampaň posledného obdobia ešte obludnejšie. „Natíska sa otázka, či odborná báza maďarskej diplomacie bola naozaj presvedčená o oprávnenosti svojej kritiky voči zákonu alebo si bola vedomá jej labilných základov, a preto hlučnosť mala prekryť nedostatok reálnych vecných argumentov, aby sa vyhovelo politickej objednávke,” podčiarkol slovenský šéf diplomacie. V pondelok (21.7.) maďarský parlament prijal vyhlásenie, ktorým žiada Slovensko zrušiť spomínanú novelu. Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová už toto vyhlásenie postúpila svojmu slovenskému kolegovi Pavlovi Paškovi (Smer-SD). Zároveň ho žiada, aby oboznámil poslancov NR SR s jeho obsahom. Okrem iniciátora, predsedu frakcie Zväzu slobodných demokratov Jánosa Kóku, ho podpísali aj zástupca predsedu frakcie Maďarskej socialistickej strany Tibor Kovács, predseda zahraničného výboru parlamentu za FIDESZ-Maďarský občiansky zväz Zsolt Németh a predseda Kresťanskodemokratickej ľudovej strany Zsolt Semjén.
Poslanci NR SR za SNS sú pobúrení dvanástimi bodmi programového prejavu predsedu strany Fidesz Viktora Orbána z 11. júla, kde deklaruje, že Fidesz je stranou znovuzjednotenia Maďarov z Karpatskej kotliny ponad hranice a atlantická strana, ktorá je zainteresovaná na reorganizovaní strednej Európy. Píše sa to v stanovisku podpredsedu strany Rudolfa Pučíka. Poslanci NR SR za SNS taktiež so znepokojením vzali na vedomie vyhlásenie predsedu zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolta Németha zo 16. júla, kde uviedol, že hystéria na Slovensku voči felvidéckym Maďarom prerástla do európskeho problému a zárukou zachovania každého maďarského spoločenstva za hranicami je autonómia. Zsolt Németh súčasne ubezpečil, že vznik autonómií budú v strane Fidesz z celého srdca podporovať, keď sa dostanú do vládnych kresiel, píše Pučík. „Vývoj udalostí týchto dní, aktivity a výzvy maďarského parlamentu, diplomacie a europoslancov sú ďalšími dôkazmi, že dlhodobý scenár je nemenný a sponzori maďarskej iredenty sú už netrpezliví a začínajú byť agresívni,” dodal. „Jazykový zákon je pre nich vhodná zámienka a súčasne doping pri snahe vniesť do EÚ napätie a nestabilitu. Politickí predstavitelia Budapešti a medzinárodnej maďarskej iredenty majú evidentne problémy s orientáciou v priestore a čase. V Európe v minulom storočí existovali ´nadľudia´, ktorých práva boli údajne porušované a následne oni chceli zásadne rozhodovať o iných národoch. Ako na záver skončili, je všeobecne známe,” uzavrel Pučík.
Strana maďarskej koalície (SMK) obvinila premiéra Roberta Fica z opakovaného manipulovania občanov a burcovania protimaďarských nálad. Na pondelkovej mimoriadnej tlačovej konferencii Fica so štátnym tajomníkom ministerstva kultúry (MK SR) Ivanom Sečíkom uviedli podľa SMK k výzve maďarského parlamentu zrušiť novelu jazykového zákona viaceré nepravdy, „ktoré slúžia jedine na opakované zmanipulovanie občanov SR a vybičovanie protimaďarských nálad v slovenskej spoločnosti.” SMK proti takýmto manipuláciám protestuje. Za klamstvo považuje SMK tvrdenia, že občan slovenskej národnosti nedostal informácie alebo nebol obslúžený na južnom Slovensku, ak používa slovenský jazyk. „Pravda je taká, že práve maďarský jazyk sa vytráca z verejného života, z nápisov na verejných priestranstvách na juhu Slovenska, pričom v prihraničných regiónoch Maďarskej republiky sa objavujú nápisy v slovenskom jazyku,” tvrdí SMK. Neobstojí ani tvrdenie, že poslanci maďarského parlamentu sa vyjadrujú k tejto téme na základe povýšeneckého postoja. Pravda je taká, že slovensko-maďarská základná zmluva, podpísaná Vladimírom Mečiarom a Gyulom Hornom plne oprávňuje politické subjekty Maďarskej republiky (MR) k takémuto postoju, tak ako zmluva oprávňovala premiéra Fica obhajovať záujmy slovenskej menšiny v Maďarsku, napríklad v kauze Slovenského domu v Mlynkoch, dodáva SMK. „Maďari na Slovensku sú právom pobúrení prijatým zákonom. V roku 2003 svojou presvedčivou účasťou v referende o vstupe SR do EÚ značne prispeli k úspechu referenda, pričom hlasovali za rozšírenie úrovne občianskej slobody tak v EÚ, ako aj v SR. Terajšia novela zákona a samotná existencia zákona o štátnom jazyku však znamená zníženie úrovne občianskej slobody - a z tohto hľadiska je to právom aj téma pre EÚ, Radu Európy ako aj OBSE,” napísala v stanovisku hovorkyňa SMK Eva Dunajská. Fico prijatím novely jazykového zákona nedodržal sľub, ktorý dal pri nástupe do úradu, že udrží status quo v právach národnostných menšín. Novela podľa SMK porušuje aj Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov a verziu, ktorú ratifikoval slovenský parlament. SMK pripomenula. že mala snahu riešiť problém s novelou na domácej pôde. Svedčia o tom listy predsedu SMK ministrovi kultúry a ministrovi zahraničných vecí, v ktorých strana v 16 bodoch presne popísala odborné výhrady k vládnemu návrhu novely zákona o štátnom jazyku.
Rada mimovládnych organizácií rómskych komunít (RMORK) podporuje novelu zákona o štátnom jazyku. „Sme občanmi Slovenskej republiky rómskej národnosti s oficiálnym štátnym jazykom slovenským, ktorý rešpektujeme a chceme ovládať na celom území Slovenskej republiky. Právna úprava umožňuje na Slovensku široké uplatnenie a používanie menšinových jazykov. Pre budúcnosť a uplatnenie našich detí je potrebné používať a ovládať najmä štátny slovenský jazyk. Zachovaním si svojich rómskych tradícií, histórie, kultúry a rómskeho jazyka môžeme naďalej rozvíjať svoju identitu,” píše predseda RMORK Ladislav Richter. Rada zastrešuje 120 rómskych mimovládnych organizácií v SR a 27 rómskych medzinárodných organizácií.
Spoločné vyhlásenie štyroch maďarských parlamentných strán ohľadne slovenského jazykového zákona, ostré odsúdenie dokumentu a kritika slovenskej vlády. To všetko podľa pozorovateľov odráža súčasný stav na maďarskej vnútropolitickej scéne, ktorá je údajne ovplyvnená radikálmi z Jobbiku. Štyri maďarské parlamentné strany sa jednotne domnievajú, že slovenský jazykový zákon porušuje medzinárodného práva a vážne porušuje práva slobody jednotlivca a skupín. O slovensko-maďarskom spore tu nie je podľa nich ani reč. Predseda Zväzu slobodných demokratov János Kóka: „Ide o najvážnejšie porušenie práva slobody jednotlivca a skupín, ktoré posvätil zákon v rámci EÚ.” Tieto silné slová sú podľa pozorovateľov typické pre súčasný vnútropolitický stav v Maďarsku, poznačený vplyvom radikálneho Jobbiku. Pre Rádiožurnál vysvetľuje politológ Zoltán Kiszelly: „Jobbik začal búrať témy, ktoré boli doposiaľ tabu. Nehovorilo sa o vzťahu k cigáňom, k židom, o národných záujmoch, o zahraničných Maďaroch. Týmto posunuli spoločnosť viac doprava. Treba ale tiež zdôrazniť, že tieto myšlienky priniesol Fidesz. Jobbik je akurát dôslednejší a žiada plnenie myšlienok a výziev. Môžeme teda očakávať radikálnejšie presadzovanie záujmov a častejšie konflikty.” Znamená to, že maďarskí politici sú citlivejší aj na dianie za hranicami krajiny: „Čo sa týka zahraničných Maďarov - tu sa hovorí o ich väčšej ochrane voči asimilačným snahám susedných krajín.” Politológ Kiszelly v tejto súvislosti prízvukuje, že si treba uvedomiť, že Maďarsko čakajú na budúci rok parlamentné voľby a všetky strany sa snažia pomocou národnej karty vyťažiť kapitál. „Dnes je otázne, či to aj Fidesz ako favorita volieb strhne viac doprava, alebo ostanú zástancami konsenzu. Jobbik v každom prípade nezíska viac ako 10%. Podobné strany totiž aj v zahraničí časom spľasnú, lebo nedokážu plniť predvolebné sľuby.” Dovtedy ale pozorovatelia predpovedajú diplomatické dusno.
Všetky demokratické sily by sa mali zmobilizovať s cieľom zastaviť radikálnu stranu Jobbik. Uviedol to v utorok na tlačovej konferencii hovorca opozičného Maďarského demokratického fóra (MDF) Szabolcs Kerék-Bárczy. Hoci sa podarilo dosiahnuť politický konsenzus v súvislosti s prijatím slovenského jazykového zákona, tento konsenzus vážne podkopávajú iredentistické aktivity Jobbiku. Z tohto dôvodu MDF požiadalo maďarských poslancov, ktorí reprezentujú demokratické Maďarsko, aby usporiadali spoločnú medzinárodnú tlačovú konferenciu za účelom demonštrácie postoja krajiny k silám, ktoré podkopávajú demokratickú kredibilitu krajiny.
Demokratické strany v Maďarsku by mali spoločne vystúpiť a „postaviť stenu” pred extrémne pravicovú stranu Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik. Vyhlásil to dnes pred novinármi v Budapešti člen predsedníctva Maďarského demokratického fóra (MDF) Szabolcs Kerék-Bárczy, podľa ktorého Jobbik neustále poskytuje dôvod stranám slovenskej vlády k tomu, aby mohli „ukazovať prstom na Maďarsko”. „Kým v Maďarsku vznikol konsenzus medzi parlamentnými stranami v súvislosti s jazykovým zákonom v SR, ich pozície vážne ohrozuje činnosť Jobbiku,” konštatoval politik MDF. Jobbik totiž podľa neho neustále poskytuje stranám slovenskej vládnej koalície dôvod na to, aby poukazovali na Maďarsko, s tým že tam existuje skupina disponujúca zastúpením v Európskom parlamente (EP), ktorá stavia svoju politiku na segregáciu a na iredentizmus. MDF podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI preto iniciuje, aby maďarskí demokratickí poslanci EP v rámci medzinárodnej tlačovej besedy vyjadrili, že Maďarsko odsudzuje tie sily, ktoré šliapu po právnych normách a vzbudzujú strach. Jobbik podľa Keréka-Bárczyho prekročil hranice vtedy, keď sa postavil za právoplatne rozpustenú Maďarskú gardu, podporil jej obnovenie a odmietol rozhodnutie nezávislého maďarského súdu. Podľa MDF je bezprecedentné, že v Európe existuje taká politická skupina disponujúca spoločenskou podporou, ktorá sa postaví proti rozhodnutiu súdu. Ako dodal, Maďari môžu ďakovať najmä Jobbiku za to, že „na Slovensku nájde živnú pôdu extrémistické zmýšľanie, protimaďarské segregačné myslenie a politika”. Ďalej môže vzniknúť taká situácia, že slovenský premiér si môže vyprosiť, aby upozorňovali jeho a slovenskú vládu na dodržiavanie rozhodnutí Európskej únie a Rady Európy, tvrdí opozičný maďarský politik. Podľa jeho vyjadrenia treba ukázať, že existujú normy, dohody a európske princípy, ktoré nemožno pošliapať. Pripomenul, že prvú schôdzku EP nemôže otvoriť doyen - extrémne pravicový Jean-Marie Le Pen, ale urobí tak odchádzajúci predseda EP. Znamená to, že EP má zdravý ochranný systém, na ktorý chce MDF apelovať, povedal Kerék-Bárczy.
Maďarská garda útočila na poriadok a pokoj, ktoré sú súčasťou podstaty demokracie; v právnom štáte nemožno prelomiť štátny monopol aplikovania násilia; Maďarská garda deklarovala svoje názory v rámci demonštrácie sily polovojenského charakteru. Takéto a podobné konštatovania figurujú v pondelňajšom rozsudku Budapeštianskeho odvolacieho súdu, ktorý 2. júla právoplatne rozhodol o zrušení spolku a hnutia Maďarská garda. Text rozhodnutia, ktorý má 20 strán, zverejnil súd na svojej internetovej stránke. Sprístupnil aj stanovisko odporcu - Maďarskej gardy, ktorá sa od marca 2008, kedy sa pojednávania začali na prvom stupni, snažila dokázať, že spolok a hnutie sú samostatné subjekty. Súd to však vyvrátil a jednoznačne zakázal spolok i hnutie. Predseda Maďarskej gardy a Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbik Gábor Vona a obhajca gardy Tamás Gaudi-Nagy po vyrieknutí rozsudku pred novinármi povedali, že garda sa obráti na najvyšší súd a na štrasburský súd pre ľudské práva. Obaja zhodne tvrdili, že síce spolok bol zrušený, ale členovia gardy pokračujú ďalej vo svojej činnosti. Vona spresnil, že tak budú robiť v rámci uplatňovania občianskych práv jednotlivých členov gardy. Gardisti uskutočnili 4. júla proti rozsudku demonštráciu v Budapešti, na ktorej si obliekli uniformy. Polícia ich rozohnala. O týždeň neskôr 11. júla Jobbik zorganizoval demonštráciu za účasti asi 500 uniformovaných gardistov, na ktorej deklarovali znovuzaloženie Maďarskej gardy. Polícia tentoraz nezasiahla.
S podrezaným jazykom vybehol junák premiér na Maďarov, treba uznať. Jeho slová museli pohladiť dušu každého Slováka (vrátane dušu priaznivca strany Most - Híd so slovenským pôvodom - ak taký existuje). Premiérov brífing prebehol v duchu najlepších tradícií všetkých tých bojovníkov ochotných bárs aj hladovať za tú našu slovenčinu, na ktorých sa za tých nejakých desať rokov už akosi pozabudlo. Jazykový zákon prináša v nevďačných časoch krízy vďačnú agendu pre politikov na obidvoch brehoch Dunaja. Ono je ducha Maďarov povznášajúcejšie burcovať proti slovenskej zlovôli v europarlamente, než nesmelo klopkať na dvere Svetovej banky so žiadosťou o ďalšiu pôžičku. A ľahšie odkazovať do patričných medzí nepohodlných Maďarov, než úmorne odôvodňovať rekordný nárast nezamestnanosti. Môžeme len obdivovať premiérovu schopnosť odkomunikovať jazykovú aférku spôsobom, ktorý nemôže nepriniesť ďalší nárast preferencií jeho strany. Raz darmo, prvý muž slovenskej exekutívy disponuje mediálnym inštinktom, ktorý sa nedá natrénovať a ktorý mu môžu jeho politickí protivníci len závidieť...
Prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová je presvedčená, že Slovenská republika je rajom pre národnostné menšiny, ktoré sa tu majú dobre a požívajú vysoký nadštandard svojich práv. Uviedla to pre TASR ako reakciu na dnešné vyhlásenie maďarského parlamentu, ktorým žiada Slovensko zrušiť schválenú novelu zákona o štátnom jazyku. SNS sa bude podľa jej slov zasadzovať, aby sa na pôde Európskeho parlamentu konala odborná konferencia na tému Práva národnostných menšín a ich dodržiavanie v krajinách EÚ. „Už teraz som si istá, že SR poskytuje taký štandard práv pre menšiny, ktoré sú pre mnohé štáty EÚ s Maďarskom na čele nedosiahnuteľnou métou,” zdôraznila. Zaráža ju, že s takouto žiadosťou prišiel štát, ktorý v rozpore s medzinárodným právom a dobrými susedskými vzťahmi vytvoril Fórum poslancov Karpatskej kotliny (FPKK) ako súčasť parlamentu. „Poslancom, ktorí prijali spomínané vyhlásenie, treba jasne povedať, že SR už veľmi dávno nie je súčasťou Uhorska a tí, ktorí hlasovali za jazykový zákon, nie sú členmi FPKK. Nemajú právo určovať úlohy poslancom zákonodarného zboru svojprávneho samostatného Slovenska,” zdôraznila Belousovová. Tvrdí, že zdravý rozum ostáva stáť nad tým, čo sa v Maďarsku deje. „Tento posledný výstup je naozaj niečo nepochopiteľné,” podčiarkla. Pre SMK je podľa jej predsedu Pála Csákyho dôležité, že dnešné vyhlásenie podpísala každá politická strana maďarského parlamentu. „Mali na to právo na základe základnej slovensko-maďarskej zmluvy. Stále hovoríme, že prijatý zákon bude zdrojom napätia aj v budúcnosti,” upozornil s tým, že o novele zákona o štátnom jazyku sa bude rokovať aj v Európskom parlamente a v ďalších európskych inštitúciách. „SMK urobí všetko pre to, aby bol tento zákon v budúcnosti zmenený,” poznamenal. Csáky už požiadal právnikov, aby do 20. augusta pripravili návrh podania na Ústavný súd SR. Vysvetlil, že by sa mal týkať činnosti jazykovej polície a pokút, keďže tieto otázky sú pre nich neprijateľné. Následne chcú o stanovisko a podporu požiadať zvyšné dve opozičné strany. Či by prípadne podporili podobnú iniciatívu zo strany poslancov NR SR za Most-Híd Csáky poznamenal, že SMK bude mať vlastný návrh, pričom sa na jeho účinnosti chcú spolupodieľať predovšetkým s SDKÚ-DS a KDH.
Šéf poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislav Janiš pre TASR povedal, že je vnútornou vecou každého štátu a parlamentu prijímať zákony či vyhlásenia. „Teda ak maďarský parlament niečo prijal, tak prijal, ale Slovensko to v žiadnom prípade k ničomu nezaväzuje. Aby sa NR SR riadila žiadosťami maďarského parlamentu, tak to neprichádza do úvahy,” zdôraznil opozičný poslanec. Ako pokračoval, on sám síce za novelu zákona o štátnom jazyku nehlasoval, „ale to, čo prijíma slovenský parlament, je nezávislé od toho, čo prijal maďarský a opačne. Má to len mediálny a možno medzinárodný dosah na vzťahy medzi SR a Maďarskom, ktoré, žiaľ, nie sú najlepšie a za tejto vlády sa zhoršili,” konštatoval.
Martin Fronc (KDH) považuje akt maďarského zákonodarného zboru za neprimeranú reakciu i keď pripúšťa, že jazykový zákon má nedostatky. „Takýmto spôsobom sa nemá vyvíjať nátlak na suverénnu krajinu,” uzavrel.
Podobný názor má aj poslanec Jozef Halecký (ĽS-HZDS). Podľa neho je neprípustné, aby cudzí parlament takouto formou zasahoval do záležitostí SR. „Takýto spôsob ku konkrétnym záverom viesť nemôže. Skôr vyvolá opačnú reakciu zo strany slovenského parlamentu averzívneho charakteru,” povedal. Vidí istú otvorenú cestu pre diskusiu, maďarská strana však musí vyšpecifikovať, čo jej presne prekáža. Zároveň sa domnieva, že dnešný krok MR môže viesť k verbálnym prestrelkám bez pragmatických riešení.
Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová už spomínané vyhlásenie postúpila svojmu slovenskému kolegovi Pavlovi Paškovi (Smer-SD). Zároveň ho žiada, aby oboznámil poslancov NR SR s jeho obsahom. Okrem iniciátora, predsedu frakcie Zväzu slobodných demokratov Jánosa Kóku, ho podpísali aj zástupca predsedu frakcie Maďarskej socialistickej strany Tibor Kovács, predseda zahraničného výboru parlamentu za FIDESZ-Maďarský občiansky zväz Zsolt Németh a predseda Kresťanskodemokratickej ľudovej strany Zsolt Semjén.
Maďarský jazyk sa na Slovensku vytráca z verejného života. Vo svojom vyhlásení to tvrdí opozičná SMK s tým, že ide napr. o nápisy na verejných priestranstvách na juhu Slovenska, pričom v prihraničných regiónoch Maďarska sa objavujú nápisy v slovenskom jazyku. Strana tak reagovala na pondelkovú (20.7.) tlačovú konferenciu predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD) a štátneho tajomníka ministerstva kultúry Ivana Sečíka. Podľa SMK tam totiž odzneli aj niektoré nepravdivé informácie, ktoré slúžia na opakované zmanipulovanie občanov SR a vybičovanie protimaďarských nálad v slovenskej spoločnosti. „SMK protestuje proti takýmto manipuláciám,” uvádza sa vo vyhlásení. Nepozdávajú sa jej tiež tvrdenia, že občan slovenskej národnosti nemusí dostať informácie alebo byť obslúžený na južnom území SR, ak používa výlučne slovenský jazyk. „Pravda je taká, že práve maďarský jazyk sa vytráca z verejného života,” prízvukuje SMK. Podľa hovorkyne strany Evy Dunajskej neobstojí ani výrok, že poslanci maďarského parlamentu sa vyjadrujú k tejto téme na základe povýšeneckého postoja. K tomu ich podľa jej slov plne oprávňuje slovensko-maďarská základná zmluva, podpísaná Vladimírom Mečiarom a Gyulom Hornom. „Tak ako zmluva oprávňovala premiéra Fica obhajovať záujmy slovenskej menšiny v Maďarsku, napr. v kauze Slovenského domu v Mlynkoch,” vysvetľujú predstavitelia SMK. Zároveň zopakovali, že prijatie novely jazykového zákona znamená nesplnenie sľubov predsedu vlády týkajúcich sa udržania status quo v oblasti menšinovej politiky. Pripomenuli, že niektoré časti novely sú v rozpore s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorú ratifikoval slovenský parlament. Maďari na Slovensku sú tak podľa strany Pála Csákyho právom pobúrení prijatím tejto právnej normy. „V roku 2003 svojou presvedčivou účasťou na referende o vstupe SR do EÚ značne prispeli k jeho úspechu, pričom hlasovali za rozšírenie úrovne občianskej slobody tak v EÚ, ako aj na Slovensku,” konštatujú v stanovisku. Novelizovaný jazykový zákon a jeho samotná existencia „však znamená zníženie úrovne občianskej slobody - a z tohto hľadiska je to právom aj téma pre EÚ, Radu Európy ako aj OBSE”. Medializáciu okolo jazykového zákona v pondelok vyvolalo vyhlásenie maďarského parlamentu, v ktorom žiada Slovensko zrušiť túto právnu normu. Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová ho už postúpila svojmu slovenskému kolegovi Pavlovi Paškovi (Smer-SD). Zároveň ho žiada, aby oboznámil poslancov Národnej rady SR s jeho obsahom. Premiér Fico kontroval, že vláda SR ani predstavitelia koalície sa v tejto veci nenechajú vydierať a do používania slovenčiny si Slovensko nedá „kafrať”.
Každý občan Slovenskej republiky musí mať právo, aj podložené sankciami, dohovoriť sa štátnym slovenským jazykom na území Slovenskej republiky. Uvádza sa to v reakcii premiéra a predsedu strany Smer - sociálna demokracia Roberta Fica na dnešné vyhlásenie maďarského parlamentu k novele zákona o štátnom jazyku. „Maďarské politické strany by boli najradšej, keby sa Slováci na juhu Slovenska museli naučiť po maďarsky, aby tam mohli žiť,” konštatuje Robert Fico v stanovisku, ktoré poskytla hovorkyňa Smer-u Katarína Kližanová Rýsová. Poslanci maďarského parlamentu dnes podpísali vyhlásenie, v ktorom žiadajú Slovensko, aby zrušilo nedávno prijatú novelu jazykového zákona, pretože má negatívny vplyv na maďarskú menšinu. Podpis vyhlásenia v parlamente inicioval predseda Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) János Kóka. Podľa jeho názoru musia byť použité všetky diplomatické a medzinárodné právne prostriedky, aby bol na Slovensko vyvíjaný tlak s cieľom zrušiť zákon pred jeho plánovaným vstupom do platnosti 1. septembra. Kóka uviedol, že problém nie je v spore medzi oboma krajinami, ale skôr v porušení ľudských práv.
Minister kultúry Marek Maďarič ostro odmietol dnešné vyhlásenie maďarského parlamentu proti novele slovenského zákona o štátnom jazyku, ktorú robil jeho rezort. „Vyhlásenie maďarského parlamentu dokazuje, že maďarská politika viazne v 19. storočí, pretože podlieha predstave, že Maďari ešte stále rozkazujú Slovákom. To ale neplatí ako ani to, aby sa Slováci museli učiť po maďarsky, aby sa dohovorili, alebo aby im boli zrozumiteľné verejne dostupné informácie na území Slovenskej republiky,” uviedol Maďarič v stanovisku pre agentúru SITA. Zdôraznil, že maďarská menšina, rovnako ako všetky ostatné národnostné menšiny na Slovensku, má garantované svoje práva. To ale nie je v rozpore s právom všetkých občanov SR bez rozdielu národnosti dorozumieť sa na území Slovenskej republiky vo verejnom styku štátnym, teda slovenským jazykom, dodal minister. Poslanci maďarského parlamentu dnes podpísali vyhlásenie, v ktorom žiadajú Slovensko, aby zrušilo nedávno prijatú novelu jazykového zákona, pretože má negatívny vplyv na maďarskú menšinu. Podpis vyhlásenia v parlamente inicioval predseda Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) János Kóka. Podľa jeho názoru musia byť použité všetky diplomatické a medzinárodné právne prostriedky, aby bol na Slovensko vyvíjaný tlak s cieľom zrušiť zákon pred jeho plánovaným vstupom do platnosti 1. septembra. Kóka uviedol, že problém nie je v spore medzi oboma krajinami, ale skôr v porušení ľudských práv. Výzvu podpísal aj Tibor Kovács z vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP), Zsolt Németh z Fideszu a kresťanský demokrat Zsolt Semjén.
Vláda SR ani predstavitelia koalície sa nenechajú vydierať v súvislosti so schválenou novelou zákona o štátnom jazyku a do používania slovenčiny si Slovensko nedá „kafrať”. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) ako reakciu na dnešné vyhlásenie maďarského parlamentu, ktorým žiada SR zrušiť schválenú novelu zákona o štátnom jazyku. „Slovensko je krajina, kde sú plne rešpektované práva príslušníkov národnostných menšín. Je to suverénna krajina, v ktorej je oficiálnym štátnym jazykom slovenčina. Je tak prirodzené očakávať, že ju bude ovládať každý jeden občan bez ohľadu na národnosť a že každý občan bude mať právo sa v nej dorozumievať,” uviedol premiér s tým, že Slovensko v tejto veci nebude brať na zreteľ akékoľvek požiadavky a ultimáta. Podľa jeho slov ak je toto právo odopierané, nastane sankcia. Domnieva sa, že maďarskí politici akoby nepochopili, že Uhorsko už dávno zaniklo a že nemôžu dávať suverénnej krajine ultimáta alebo požiadavky. „Maďarskí politici by asi boli najradšej, keby Slováci žijúci na juhu Slovenska boli nútení učiť sa po maďarsky, aby tam mohli žiť,” konštatoval. Šéf kabinetu zdôraznil, že novela jazykového zákona nezmenila nič na vzťahu medzi štátnym jazykom a menšinovými jazykmi. „Práve naopak, v niektorých oblastiach používanie menšinových jazykov rozšírila a zaviedla sankcie za porušovanie jazykového zákona,” vysvetlil Fico. Premiér je presvedčený, že spomínaná novela zodpovedá medzinárodným pravidlám. „My nie sme v polohe, že máme niečo vysvetľovať. To sme kde, to my máme bojovať za svoj vlastný štátny jazyk?” pýtal sa. Zároveň nevylúčil, že niektorí poslanci NR SR sa obrátia pre tento zákon na Ústavný súd SR (takýto krok už avizovala SMK, pozn. TASR). „Majú na to právo, ale vláda sa nenechá tlačiť a vydierať maďarským parlamentom. Čo nás majú čo poučovať? To už prekročilo všetky medze,” zdôraznil. Fico priznal, že mu nie sú jasné konkrétne výhrady maďarskej strany k tejto právnej norme. „Je smutné, ak niekto zneužíva vec suverénneho štátu SR na nejaké predvolebné súboje v Maďarsku. Ja som nenašiel žiadnu konkrétnu výhradu, sú to len politické vyhlásenia,” uzavrel. Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová už spomínané vyhlásenie postúpila svojmu slovenskému kolegovi Pavlovi Paškovi (Smer-SD). Zároveň ho žiada, aby oboznámil poslancov NR SR s jeho obsahom. Okrem iniciátora, predsedu frakcie Zväzu slobodných demokratov Jánosa Kóku, ho podpísali aj zástupca predsedu frakcie Maďarskej socialistickej strany Tibor Kovács, predseda zahraničného výboru parlamentu za FIDESZ-Maďarský občiansky zväz Zsolt Németh a predseda Kresťanskodemokratickej ľudovej strany Zsolt Semjén. Kóka pri tejto príležitosti povedal, že je potrebné využiť všetky dostupné prostriedky diplomacie a medzinárodného práva v záujme toho, aby Slovensko zákon o štátnom jazyku odvolalo ešte pred tým, než v septembri vstúpi do platnosti.
Maďarské parlamentné strany podpísali dnes v Budapešti vyhlásenie, ktorým požadujú odvolanie novely slovenského jazykového zákona. Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI. Iniciátor vyhlásenia János Kóka zo Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) povedal, že je potrebné využiť všetky dostupné prostriedky diplomacie a medzinárodného práva v záujme toho, aby Slovensko zákon o štátnom jazyku odvolalo ešte pred tým, než v septembri vstúpi do platnosti. Podľa jeho slov nejde o bilaterálny spor dvoch krajín, ale o „najvážnejšie porušenie ľudských práv, ktoré prijal zákonodarný zbor v rámci Európskej únie,” konštatoval. Kóka ďalej zdôraznil, že slovenská diplomacia a slovenská vláda sa pokúšajú tento zákon namierený proti Maďarom a menšinám prezentovať ako vnútornú záležitosť svojej krajiny. Medzinárodné spoločenstvo však čoraz viac chápe, že ide o záležitosť každého triezvo zmýšľajúceho európskeho spoločenstva. Kóka pripomenul, že poľský predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek tiež poukázal na to, že nejde o slovensko-maďarskú, ale o európsku záležitosť. Podľa politika SZDSZ jazykový zákon protirečí viacerým európskym základným dokumentom. Navrhol, aby štyri maďarské parlamentné strany začali spoločnú diplomatickú a kultúrnu ofenzívu na každom fóre. Tiež navrhol vykonať diplomatickú okružnú cestu, v rámci ktorej by upozornili na túto situáciu Európsku komisiu, Európsky parlament, Radu Európy a švédske predsedníctvo únie. Podľa jeho názoru by mala Maďarská akadémia vied (MTA) uskutočniť konferenciu o slovenskom jazykovom zákone, pričom zdôraznil, že týmito krokmi nechcú pokaziť vzájomné vzťahy, ale naopak, snažia sa o ich zlepšenie. Dokument podpísali okrem Kóku Tibor Kovács za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP), Zsolt Németh za FIDESZ-Maďarský občiansky zväz a predseda Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) Zsolt Semjén. Podpredseda maďarského parlamentu László Mandúr poznamenal, že dialógom a spoločnými krokmi sa možno podarí dosiahnuť, aby zákon nevstúpil do platnosti. Socialistický politik Kovács označil za neprijateľné, aby „ktokoľvek obmedzoval práva používania jazyka Maďarov žijúcich tisíc rokov vo svojej rodnej zemi”. Riešenie problému jazykového zákona je podľa neho otázkou dobrej vôle. Németh sa domnieva, že takýmto hrubým spôsobom nie je možné obmedzovať slobodu ľudí. Európa podľa jeho slov nie je o diskriminácii, ale musí byť o slobode jednotlivcov a spoločenstiev. „Únia môže a musí urobiť nejaké kroky, lebo dôveryhodnosť spoločenstva závisí od toho, či v tejto záležitosti zasiahne,” povedal politik opozičného FIDESZ-u, podľa ktorého rumunský prezident Traian Basescu počas tohto víkendu v rumunskom Baile Tusnad označil za nepredstaviteľné, aby v Rumunsku prijali takúto právnu normu. Semjém vyhlásil, že ak zákon nadobudne účinnosť, budú spochybnené hodnoty, pre ktoré Európska únia vznikla.
Zákon o štátnom jazyku je témou súboja pred parlamentnými voľbami v Maďarsku. „Je smutné, ak niekto zneužíva suverénnu vec suverénneho štátu Slovenskej republiky na nejaké predvolebné súboje v Maďarsku,” vyhlásil dnes na mimoriadnej tlačovej konferencii premiér Robert Fico. Slovenský jazyk je podľa neho svätá slovenská vec. „Je celkom prirodzené očakávať, že slovenský jazyk ako oficiálny štátny jazyk bude rešpektovať a ovládať každý jeden občan Slovenskej republiky bez ohľadu na jeho národnosť. A najmä je prirodzené očakávať, že každý jeden občan bude mať právo sa takýmto štátnym jazykom dorozumievať,” konštatoval. Vláda podľa Roberta Fica nepodľahne žiadnemu nátlaku na zrušenie novely zákona o štátnom jazyku, či prípadné ústupky. Vláda odmieta vyhlásenie maďarského parlamentu. Maďarskí politici stále nepochopili, že Slovensko je suverénny štát a už nežijeme v Uhorsku, povedal Fico. Rozhodne tak odmietol výzvu maďarského parlamentu na zrušenie spornej novely, ktorú dnes v Budapešti podpísali šéfovia všetkých politických klubov vrátane vládnych socialistov. Niektorí maďarskí predstavitelia, ktorí novelu zákona o štátnom jazyku kritizujú, nevedia, čo obsahuje, uviedol ďalej predseda vlády. Podľa neho má maďarská strana dosť problémov, ktorým by sa mala venovať. Poukázal pritom na útoky na Rómov v Maďarsku či na súdom nedávno zrušenú radikálnu nacionalistickú Maďarskú gardu. Používanie jazykov menšinám na Slovensku zaručuje špeciálny zákon - zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Novela zákona o štátnom jazyku podľa premiéra „v niektorých oblastiach používanie menšinových jazykov rozšírila a zaviedla sankcie za porušovanie pravidiel používania štátneho slovenského jazyka, ku ktorým pravidelne dochádza na zmiešanom území Slovenskej republiky”. Ako doplnil štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Ivan Sečík, novela posilňuje práva menšín. Minimálne v siedmich prípadoch sa ňou „rozširuje možnosť používania jazykov národnostných menšín”. Sečík odmietol špekulácie o špeciálnom načasovaní novely. Novela bola súčasťou vládneho programu a jej načasovanie nebolo žiadnou provokáciou, ale naplnením plánu legislatívnych úloh vlády. Dodal, že kritici často vyťahujú veci platné od roku 1995. Fico zdôraznil, že novela neobmedzuje menšinové práva, zakotvuje len právo občanov Slovenska dorozumievať sa vo svojom vlastnom, na území SR štátnom jazyku. Novelu zákona podpísal prezident SR Ivan Gašparovič minulý piatok. Jeho hovorca Marek Trubač to pre SITA odôvodnil potrebou chrániť Slovákov na juhu, kde žijú v menšine s občanmi maďarskej národnosti. Novelu pripravilo ministerstvo kultúry. Parlament ju schválil napriek protestom Maďarska. „Je to zákon, ktorý zodpovedá medzinárodným pravidlám, „ konštatoval dnes premiér Fico. Maďarsko v reakcii na prijatie zákona zrušilo prípravu schôdzky premiérov a iniciovalo jeho preskúmanie Bruselom a Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Minister kultúry Marek Maďarič ostro odmietol dnešné vyhlásenie maďarského parlamentu proti novele slovenského zákona o štátnom jazyku, ktorú robil jeho rezort. „Vyhlásenie maďarského parlamentu dokazuje, že maďarská politika viazne v 19. storočí, pretože podlieha predstave, že Maďari ešte stále rozkazujú Slovákom. To ale neplatí ako ani to, aby sa Slováci museli učiť po maďarsky, aby sa dohovorili, alebo aby im boli zrozumiteľné verejne dostupné informácie na území Slovenskej republiky,” uviedol Maďarič v stanovisku pre agentúru SITA. Zdôraznil, že maďarská menšina, rovnako ako všetky ostatné národnostné menšiny na Slovensku, má garantované svoje práva. To ale nie je v rozpore s právom všetkých občanov SR bez rozdielu národnosti dorozumieť sa na území Slovenskej republiky vo verejnom styku štátnym, teda slovenským jazykom, dodal minister.
Strana maďarskej koalície (SMK) už začala pripravovať podanie na Ústavný súd SR pre novelu zákona o štátnom jazyku. Ako uviedol dnes pre agentúru SITA predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos, po spracovaní návrhu osloví SMK opozičných partnerov so žiadosťou o podporu. „Skôr ako koncom augusta to však nebude,” povedal Bárdos. Pod podanie na Ústavný súd SR sa musí podpísať najmenej 30 poslancov. Poslanecký klub SMK má v súčasnosti 15 členov. Piati bývalí poslanci SMK v súčasnosti stoja za novovznikajúcou stranou Most. „V utorok začneme pracovať na príprave materiálu pre podanie na ústavný súd,” povedal pre agentúru SITA jeden z nich Zsolt Simon. Pripomenul však, že Most už avizoval podporu členov strany aj pre návrh inej strany. „Ak niekto taký návrh pripraví, sme ochotní ho podporiť,” dodal. Prezident Ivan Gašparovič podpísal novelu jazykového zákona 17. júla. Novela od septembra sprísňuje dohľad nad spisovnou slovenčinou a umožní pokutovať. Pokuty môžu dosiahnuť až 5 000 €. Pokutovať by sa malo už po prvom písomnom upozornení od ministerstva kultúry. Za zákon v NR SR zahlasovalo 79 zo 136 prítomných zákonodarcov. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a verejnej správy budú povinné aktívne ochraňovať štátny jazyk. Napríklad pamätníky, pomníky a pamätné tabule, ktoré obsahujú text v cudzom jazyku, budú musieť mať aj slovenský ekvivalent. Cudzojazyčný text musí byť napísaný menším alebo rovnako veľkým písmom ako text v štátnom jazyku. Či text vyhovuje, musí dať stavebník posúdiť rezortu kultúry. Výnimku na splnenie týchto požiadaviek dostali pamätníky, ktoré boli inštalované pred 1. septembrom tohto roka. Lekári či ošetrovatelia v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach v obciach na národnostne zmiešanom území sa smú rozprávať s pacientmi a klientmi aj v jazyku menšiny. Národnostné školy musia viesť všetky dokumentácie dvojjazyčne. Doteraz tak museli vypisovať len pedagogickú dokumentáciu. Regionálnym a lokálnym rozhlasom na národnostne zmiešanom území nezaviedli povinnosť vysielať najprv po slovensky, potom v jazyku menšiny, čo požadoval minister kultúry Marek Maďarič. Televízie smú robiť priame prenosy so simultánnym tlmočením do štátneho jazyka. Televízne relácie môžu využívať slovenské titulky, nemusia byť prekladané.
Pred niekoľkými týždňami mi niekto telefonoval z British Council a požiadal ma, aby som sa zúčastnil na jednej z besied na tohtoročnom festivale Pohoda, ktorá bude mať názov: Kde sme doma? Poviem to úprimne, nemal som z toho pozvania veľkú radosť, lebo už mám dosť tej úlohy, ktorú hrám už skoro dvadsať rokov. Na istej internetovej stránke ma už uštipačne nazývajú „psychológom národa” (Maďarov na Slovensku). Je fakt, že občas som aj ja prispel k tomu, aby mi tento prívlastok prischol, ale v posledných rokoch mám už tejto úlohy naozaj dosť. Pomaly uplynie prvá dekáda počiatočného, sladko-kyslého štádia XXI. storočia, ale my s pripomínaním tejto národnostno-menšinovej kategórie žijeme ešte vždy v duchu XIX. storočia. Mali by sme sa postaviť zoči-voči toľkým iným krutým výzvam a namiesto toho sa ešte vždy trýznime tým, ako to vlastne bolo pred stosedemdesiatimi, deväťdesiatimi, sedemdesiatimi a či nejakými šesťdesiatimi rokmi. Pomaly už ani z pomedzi tých, ktorí „v najposlednejších” časoch krivdy utrpeli bezprávie, nežije nikto, ale my ešte stále prešľapujeme v čase Viedenskej arbitráže, Trianonu, v čase Kossutha a Štúra namiesto toho, aby sme vytvorili moderné Slovensko, kde sa dá žiť, a aby sa aspoň nasledujúce generácie cítili dobre medzi Dunajom a Tatrami. Konečne by mali obidve strany upustiť od sado-masochistickej súťaže, ktorej podstatou je, že predstavitelia obidvoch národov chcú presvedčiť tú druhú stranu, že v priebehu dejín práve ich národ utrpel tie najväčšie ukrutnosti, a preto oni majú právo tvrdo tresnúť tomu druhému po papuli. Počas monarchie sme my Slováci museli hovoriť po maďarsky? Tak teraz vy dostanete zákon o štátnom jazyku! Tu musím oponovať všeobecnému názoru, podľa ktorého jedine politici stupňujú toto napätie. Sledujem televíziu a tlač a vidím, že kňazi, učitelia, ba aj umelci sa s rovnakou vehemenciou škriepia o slovensko-maďarských neprávostiach ako politici. Skrátka: bola by potrebná vážna zmena paradigmy, a to tak, aby v budúcnosti cieľom diskusie nebolo porazenie, poníženie toho druhého, ale hľadanie konsenzu. Tak, ako to predpisujú zásady meditácie. Totižto nie je cieľom vyhrať malé bitky, ale treba rozmýšľať o racionálnom, bilaterálne prijateľnom uzavretí mieru. O takom, kde ani jedna strana nebude mať pocit, že s ňou vybabrali. Pravda, takéto riešenia sú schopní nájsť len triezvo uvažujúci, kreatívni ľudia. Takí, ktorí nepoukazujú na rozdiely, ale hľadajú spoločného menovateľa. Čo pravda, nie je ľahké. Oveľa jednoduchšie je jednou ranou ovaliť toho druhého a zverským hlasom zrevať: Teraz si dostal, ty špinavec!
Europoslanec za maďarský Jobbik Csanád Szegedi ukázal členom Európskeho parlamentu, aké je Maďarsko. „On vlastne demaskuje maďarskú oficiálnu politiku. Teraz aj jeho 'šaškáreň' ako keby všetkým v Európskom parlamente otvárala oči,” reagovala prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová na rozhodnutie maďarského poslanca prísť na prvé zasadnutie EP v novom volebnom období v uniforme Maďarskej gardy. „Nebolo to dôstojné Európskeho parlamentu. A nedôstojné nie je len to, v čom tam prišiel. Dôstojné nie je to, že vôbec je zástupca Jobbiku v europarlamente. Aj keby tam prišiel v pyžame, je to rovnako nedôstojné,” povedala politička, podľa ktorej je slovo extrémizmus na označenie politiky strany Jobbik slabé. „Do europarlamentu prišiel človek, ktorý nerešpektuje zákony ani vlastnej krajiny. Robí si dobrý deň z rozhodnutia súdu, ktorý Maďarskú gardu zakázal. Vlastne takto programovo pľuje aj na demokraciu vôbec,” vyhlásila. „Teraz s predstaviteľmi SMK kritizujú Slovensko za jazykový zákon,” poznamenala na záver. Maďarská pravicová strana Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik sa 14. júla v súlade s očakávaním zviditeľnila už na ustanovujúcom zasadaní nového Európskeho parlamentu v Štrasburgu, v ktorom bude mať trojčlenné zastúpenie. Jeden z jej europoslancov Csanád Szegedi sa totiž na inauguračnom zasadaní európskeho poslaneckého zboru zúčastnil v uniforme Maďarskej gardy. Ako povedal pre maďarskú národnú tlačovú agentúru MTI, týmto spôsobom chcel dať najavo svoj rozhodný príklon k Maďarskej garde, ktorej rozpustenie môže iba ťažko akceptovať a na ktorej znovuzaložení sa osobne zúčastnil.
Europoslankyňa za Smer Monika Flašíková-Beňová vraví, že maďarskí politici využívajú
každú príležitosť na útok proti Slovensku. Naopak podpredseda SMK József Berényi tvrdí, že jazykový zákon zavádza cenzúru.
- Na čo sa sťažovala v liste poslancom Európskeho parlamentu slovenská europoslankyňa Edit Bauer?
- List poslala poslankyňa Kinga Gal spolu s Edit Bauer. Sťažovali sa prakticky na všetko a konkrétne vlastne na nič. Neuviedli ani jeden konkrétny paragraf, ktorý by zodpovedal ich sťažnosti. Boli to len nejasné kritické vety, ktorých mottom bolo ohrozovanie práv menšiny, a aby nikto nezapochyboval, tak bolo zdôraznené, že maďarskej menšiny.
- Bude sa EP zaoberať slovenským jazykovým zákonom?
- Nie je dôvod, aby sa predmetným zákonom zaoberala ktorákoľvek európska inštitúcia. Zákon práva menšín neporušuje. Jeho výklad som dala predsedovi maďarskej delegácie a nemal ďalšie komentáre.
- Bolo nevyhnutné v tomto čase napätých vzťahov medzi Bratislavou a Budapešťou prijímať zákon o ochrane štátneho jazyka?
- Nie sú to slovenskí politici, ktorí atakujú územnú celistvosť Maďarska. Žiaľ, maďarskí politici veľmi nekorektne využívajú každú príležitosť na útok voči SR. Nie konflikty a slovné vojny, ale spolupráca a hľadanie riešení nám pomôžu v zlepšení vzťahov medzi Bratislavou a Budapešťou.
- Myslíte si, že peňažné pokuty pomôžu?
- Sankčné opatrenia vo forme pokút existujú v zákonoch týkajúcich sa štátneho jazyka a jeho používania aj v iných krajinách, napríklad vo Francúzsku v Slovinsku či Poľsku. Zavedenie pokút nemá za cieľ postihovanie jednotlivcov. Je však úplne prirodzené, aby vo verejnej a v štátnej správe bolo používanie štátneho jazyka vyžadované od zamestnancov v prípadoch, keď občan jazyk menšiny neovláda, čo je v niektorých južných častiach Slovenska bežné.
- V čom jazykový zákon poškodzuje maďarskú národnostnú menšinu?
- Sú to najmä štyri oblasti. V obciach, kde nežije 20-percentná menšina, sa na úrade stretnú napríklad úradník a podnikateľ. Obaja rozprávajú aj jazykom národnostnej menšiny, musia však pod hrozbou pokuty komunikovať v štátnom jazyku. Pri zemepisných názvoch. V médiách národnostných menšín musia byť najprv napísané tieto názvy v štátnom jazyku, až potom v jazyku národnostnej menšiny. Tým je porušená jazyková integrita. Kultúrne podujatia. Už dnes platí, že tam, kde je to prirodzené, sú dvojjazyčné. Zákon teraz nariaďuje zbytočnú reguláciu aj tam, kde to netreba. A nakoniec pamätné tabule, ktoré navrhnú buď samosprávy, alebo mimovládky. Ich text bude kontrolovať štátny úradník. Je to znovu zavedenie cenzúry.
- Čo očakávate od medzinárodných inštitúcií v tomto smere?
- Jazykové práva sú monitorované nielen Radou Európy. Na SMK sa už obrátili vzhľadom na jazykový zákon viaceré medzinárodné inštitúcie, ale aj veľvyslanci. Myslíme si, že vo svojich hodnoteniach poukážu na podobné pochybnosti, aké máme aj my. Očakávame, že sa zmení legislatíva. To však bude až po voľbách. Táto problematika by sa mala upraviť v zákone o používaní jazyka národnostných menšín.
- Vyvinie SMK aj ďalšie aktivity okrem listu europoslankyne Edit Bauer?
- Nemusíme vyvíjať žiadne aktivity. Už dnes odpovedáme na otázky z Rady pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rady Európy či viacerých veľvyslanectiev a vysvetľujeme.
- Obráti sa SMK na Ústavný súd?
- Skúmame túto možnosť. Najpravdepodobnejšou témou podania bude nesúlad pokút, ktoré zavádza zákon, s ústavou. O podporu požiadame všetkých poslancov, ktorí za tento zákon nehlasovali.
Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska, ktorú 17. júla 1992 schválila Slovenská národná rada v bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republike, prijala maďarská politická scéna nejednotne. Povedal to v Budapešti pre TASR maďarský politológ Zoltán Kiszelly, podľa ktorého sa Antallova vláda snažila o pozitívne gestá v snahe zabezpečiť práva maďarskej menšine na Slovensku, avšak v politickej elite existovali aj skupiny, ktoré videli možnosť na revíziu trianonskej mierovej zmluvy. „Postoj maďarskej politickej elity nebol v tejto otázke jednotný. Pre Maďarsko bola najdôležitejšou záležitosťou západná integrácia. Po zmene režimu si v Maďarsku otázka starostlivosti o Maďarov žijúcich za hranicami a otázka dobrých susedských vzťahov vzájomne konkurovali,” pripomenul Kiszelly. Vláda Józsefa Antalla to podľa neho cítila tak, že treba zlepšiť starostlivosť o zahraničných Maďarov oproti tomu, čo sa dialo v predchádzajúcich 40 rokoch, pritom však konflikty so susednými krajinami - so Slovenskom a s Rumunskom - nemohli ohrozovať integračné snahy. Dôležitým hľadiskom v Antallovom zmýšľaní bolo, aby západné krajiny videli nie rozpory, ale snahu Maďarska riešiť konflikty so Slovenskom a Rumunskom. V rámci vtedajšieho vládnuceho Maďarského demokratického fóra (MDF) boli skupiny, ktoré videli v zániku Československa aj možnosť zániku trianonského a parížskeho mierového diktátu - zmluvy, ktorú podpísali Československo a Juhoslávia, zdôraznil ďalej politológ. Tieto krajiny, takisto ako Sovietsky zväz, zanikali. Maďarsko obkolesili samé nové národné štáty: namiesto Československa Slovensko a namiesto Sovietskeho zväzu Ukrajina - Rumunsko síce zostalo, ale namiesto Juhoslávie tam boli Slovinsko, Chorvátsko a Srbsko. Existovali teda aj myšlienky o revízii trianonského a parížskeho mierového diktátu. Viacerí totiž podľa Kiszellyho v tom čase tvrdili, že Maďarsko malo uznanie samostatnej Slovenskej republiky podmieniť napríklad návratom území Slovenska obývaných Maďarmi, ako tomu bolo koncom roka 1938, alebo tvrdými právnymi zárukami pre maďarskú menšinu. „V roku 1992 sa uskutočnilo prehradenie Dunaja, ktoré začalo ešte Československo. V tomto prípade sa vynorila otázka požiadavky upravenia štátnych hraníc, ktorá by nešla starým korytom Dunaja, ale novým kanálom. Existovali aj extrémistické postoje okrajových skupín, ktoré smerovali k vojenskému obsadeniu slovenského územia, keďže Slovensko ešte nedisponovalo vlastnou armádou,” podotkol Kiszelly. Antallova vláda podľa jeho slov uznala za vhodnejšie ísť cestou dobrých susedských vzťahov. Z hľadiska medzinárodného práva bolo veľmi dôležité, že Maďarsko ihneď 1. januára 1993 uznalo ako prvé samostatnú Slovenskú republiku. Urobilo tak preto, lebo József Antall sa domnieval, že uznaním samostatnej SR môžu na jej území žijúci Maďari získať právne záruky, ktoré im v novovzniknutom štáte zabezpečia menšinové práva. „Antallova vláda to považovala za akési zálohovanie dôvery. Slovensko bolo mladým štátom a aj nacionalizmus na Slovensku bol mladým nacionalizmom. Odhliadnuc od obdobia rokov 1939-1944 neexistoval v uplynulých 1100 rokoch samostatný slovenský štát, preto sa Slováci správajú silne nacionalisticky. Najmä keď sú vo vláde strany alebo politici, ktorí z toho chcú ťažiť politický kapitál. Maďarský nacionalizmus je starým nacionalizmom, vyzretým, a už - dá sa tak povedať - pokojnejším. Po zmene vlády však aj v Maďarsku môže dôjsť v tomto k zmene,” konštatoval politológ. Z takéhoto hľadiska maďarská politika robila gestá smerom k Slovensku - domnievala sa, že Slovensko v záujme západnej integrácie prispôsobí aj svoju menšinovú politiku k západným normám. „Ale ako vieme, vtedy bol Vladimír Mečiar zástancom ruskej integrácie. Slovensko sa vydalo na cestu, ktorá ani pre neho nebola dobrá. Hľadalo určité sovietsko-ruské priateľstvo, preto Slovensko nebolo pod tlakom, aký Maďarsko očakávalo,” zdôraznil. Ako dodal, stalo sa tak až po nástupe Dzurindovej vlády, keď slovenská politická elita uznala, že Mečiarova cesta ruského priateľstva vzdialila Slovensko od európskej integrácie a spolu s podporou strany tamojších Maďarov zvolili namiesto východnej -ruskej - orientácie orientáciu západnú. Po naplnení euroatlantickej integrácie na Slovensku v súčasnosti vládne nacionalisticko-populistická vláda, ktorá sa v záujme získavania hlasov voličov opäť vzďaľuje od európskych noriem, tvrdí politológ Kiszelly.
Silné dažde a prudký vietor komplikujú situáciu v Európe. Taliansko hlási tri obete zlého počasia, problémy má Rakúsko, Švajčiarsko, Francúzsko i Nemecko. Zlé počasie má na svedomí troch ľudí v Taliansku. Dvaja - 82-ročná žena a jej 63-ročný syn - zahynuli pri zosuve pôdy, tretieho človeka spláchla veľká morská vlna, keď lovil ryby. Hasiči museli čerpať vodu zo stoviek zatopených pivníc a uvoľňovať cesty zatarasené stromami. Prudký vietor a lejaky prišli po dlhom období horúčav. Teploty klesli o desať stupňov. Studená vlna dorazila aj do Rakúska, kde v tirolských Alpách napadol sneh a prinútil miestnych vodičov pátrať po zimnej výbave. V nadmorskej výške 1800 metrov je 20 centimetrov snehu a naďalej sneží. Na niektorých horských cestách vyžadujú úrady zimné reťaze. Štajersko bojuje so záplavami. Rakúske úrady v sobotu popoludní vyhlásili Graz za oblasť zasiahnutú katastrofou. Obyvateľom odporučili, aby deti a zvieratá zostali doma. Do služby nastúpili všetci profesionálni i dobrovoľní hasiči. Búrky zasiahli aj jadranské pobrežie v Chorvátsku. Na ostrove Krk zahynul maďarský dovolenkár. V prístave Zadar sa kvôli búrke zrazili dve lode, nikto však nebol zranený. Pobrežná hliadka musela zachraňovať viacero ľudí. Vo švajčiarskom meste Bazilej kvôli stúpajúcej hladine Rýna zastavili lodnú dopravu. Hladina rieky dosiahla kritickú úroveň 8,2 metra. Zlé počasie zaskočilo aj šesťčlennú horolezeckú výpravu na najvyššej európskej hore Mont Blanc. Traja horolezci z Litvy zomreli pri zostupe vo výške asi 3300 metrov nad morom. Podľa hovorcu horskej služby z francúzskeho Chamonic stratil jeden z horolezcov rovnováhu a strhol so sebou ďalších dvoch. Prepadli sa do hĺbky 250 metrov. Dažde môžu mať na svedomí tiež zrútenie dvoch domov, ktoré stáli na okraji bývalej povrchovej uhoľnej bane v nemeckom Nachterstedte. Pod budovami sa v sobotu ráno odtrhol svah, pričom jedna sa zosunula do hĺbky 350 metrov, druhá bola zničená čiastočne. Tri osoby sú nezvestné. Príčiny zosunu nie sú doposiaľ známe, oblasť však v ostatných dňoch postihli výdatné dažde.
Územím Maďarska sa v sobotu prehnali prudké búrky, ktoré spôsobili problémy v doprave. Informuje o tom tlačová agentúra MTI, podľa ktorej búrkový front prišiel od západu v ranných hodinách. Silný dážď a vietor zasiahli letoviská na brehoch Balatonu, kúpajúcich sa dovolenkárov, rybárov a surferov však stihli včas varovať. Maďarské štátne železnice (MÁV) informovali, že na južnom brehu jazera uviazlo deväť vlakov po tom, čo víchrica poškodila elektrické vedenia. Rýchlik Maestral smerujúci z Chorvátska do Budapešti odklonili na trať pozdĺž severného brehu. Búrky sa v popoludňajších hodinách presunuli nad Budapešť, kde ochromili prevádzku medzinárodného letiska Ferihegy. Ako uviedol pre MTI hovorca spoločnosti Budapest Airport Mihály Hardy, letisko na pol hodinu prerušilo prílety a odlety. Lietadlo spoločnosti Malév smerujúce na Ferihegy z Bukurešti muselo pristáť vo Viedni. Budapeštiansky dopravný podnik (BKV) informoval MTI, že počasie spôsobilo prerušenie premávky alebo meškania na viacerých električkových, autobusových a trolejbusových linkách. Z hlavného mesta hlásili aj viaceré výpadky v dodávke elektrickej energie. Podľa hovorcu mestského energetického podniku Norberta Borossa jeden z nich nasledoval po tom, ako do vedenia s napätím 120 kV udrel blesk. Podľa agentúry MTI, ktorá sa odvoláva na oficiálne zdroje, hasiči na celom území Maďarska vykonali takmer 500 výjazdov. Vo väčšine prípadov pomáhali odstraňovať vyvrátené stromy, zabezpečovať poškodené budovy alebo čerpať vodu z pivníc.
Spoločné vystúpenie Opery Slovenského národného divadla a orchestra Maďarskej štátnej opery otvorilo dnes na pravé poludnie tretí festivalový deň Bažant Pohody v Trenčíne. Organizátor festivalu Michal Kaščák sa rozhodol tieto dve telesá spojiť v čase konfliktov medzi slovenskými a maďarskými politikmi. Ako uviedol pred koncertom Kaščák, na Európe je krásna pestrosť národov - a on je veľmi rád, že máme takých susedov. Symbolický bol aj výber skladieb. Na hlavnom pódiu pred tisíckami nadšených divákov zazneli Slovanské tance od Antonína Dvořáka a Uhorské tance Johannesa Brahmsa, ďalej skladby od Svetozára Stračinu, ako aj árie z Verdiho opier La Traviata a Rigoletto. Pozvanie prijali aj dvaja sólisti - Petra Záhumenská a Otto Klein. Keď zahrali Na krásnom modrom Dunaji Johanna Straussa, niekoľko divákov si zatancovalo valčík, ktorý si pred tým mohli nacvičiť v tanečnom stane. Spontánni diváci orchestre vyprevadili obrovským aplauzom, za čo sa im odvďačili skladbou navyše. Opera Slovenského národného divadla vystúpila na Pohode po tretí raz. V roku 2007 predstavila výber najznámejších operných árií a vlani vystúpil orchester spolu s britským zborom Royal Choral Society.
Bývalá šéfka maďarskej diplomacie, socialistická europoslankyňa Kinga Gönczová je podľa svojich slov zvedavá, ako využije opozičný FIDESZ-Maďarský občiansky zväz svoje možnosti, aby dosiahol zrušenie slovenského jazykového zákona a v akej miere uplatní v Maďarsku to, čo je zrejmé na pôde Európskeho parlamentu - že s extrémistami niet spolupráce. Exministerka zahraničných vecí Maďarskej republiky to uviedla dnes pre tlačovú agentúru MTI v reakcii na piatkové vyhlásenie popredného predstaviteľa opozičnej strany, niekdajšieho ministra športu a mládeže Tamása Deutscha o tom, že nominanti strany obsadili významné posty v rámci Európskeho parlamentu. Podľa jeho slov zastávajú konkrétne v osobe Viktora Orbána funkciu podpredsedu Európskej ľudovej strany, v osobe Pála Schmitta majú jedného zo 14 podpredsedov EP a v osobe Józsefa Szájera post podpredsedu europarlamentnej frakcie ľudovcov. Navyše, štyroch ďalších politikov z kandidátky FIDESZ-u a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) zvolili do rôznych výborov EP. Gönczová pripomenula, že šéf socialistickej frakcie v Európskom parlamente Martin Schulz požiadal jeho predsedu Jerzyho Buzeka o iniciovanie zmeny rokovacieho poriadku, aby sa mohlo zakázať nosenie uniforiem vojenských i polovojenských útvarov. Jeden z trojice europoslancov ultrapravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik, Csanád Szegedi, sa totiž na ustanovujúcom zasadaní európskeho poslaneckého zboru zúčastnil v uniforme Maďarskej gardy. Týmto spôsobom chcel podľa vlastných slov dať najavo svoj rozhodný príklon k Maďarskej garde, ktorej rozpustenie môže iba ťažko akceptovať a na ktorej znovuzaložení sa osobne zúčastnil. Navyše, chcel údajne priniesť do Európskeho parlamentu aj nový odevný odtieň - s prvkami maďarského národného kroja. Bývalá maďarská ministerka zahraničných vecí upozornila aj na rozpravu o novele slovenského zákona o štátnom jazyku v pléne EP a podčiarkla, že aj sama v rámci nej poukázala na spoločnú zodpovednosť parlamentu a úradujúceho švédskeho predsedníctva v Európskej únii za postup voči akýmkoľvek prejavom diskriminácie.
Maďarská demokratická strana Vojvodiny (VMDP) iniciovala spoločný postup troch tamojších maďarských politických strán proti novele slovenského jazykového zákona. VMDP označila za poburujúce, že prezident SR Ivan Gašparovič podpísal novelu zákona o štátnom jazyku, ktorú v Maďarskej republike ostro kritizovali premiér, predsedníčka parlamentu, všetky parlamentné strany a ich mládežnícke organizácie, ako aj štyri historické cirkvi. Táto legislatívna norma podľa VMDP vážne poškodzuje záujmy menšín a dianie okolo nej je dobrým príkladom vystupňovania zmien v nástupníckych krajinách Karpatskej kotliny. Kroky, smerujúce v konečnom dôsledku k asimilácii, sú namierené priamo proti Maďarsku. Cieľom provokácie v súvislosti s používaním jazyka a vzdelávaním je dostať Maďarsko na medzinárodnej politickej scéne do úlohy krajiny brániacej sa a súčasne robiacej večne problémy, vyplýva z vyhlásenia vojvodinskej maďarskej strany. Menšinové komunity nezávisle na svojich vnútorných sporoch môžu s vďakou a uznaním konštatovať, že politická elita materskej krajiny, ba aj jej vláda sú čoraz menej ochotné akceptovať susedmi nanútené dianie a ústupky súvisiace s diplomatickou presilou, konštatuje VMDP. Podľa vojvodinských Maďarov však bude potrebné nielen to, aby sa maďarská vláda v súvislosti so slovenským jazykovým zákonom prezentovala na medzinárodnej scéne, ale aj to, aby maďarské politické a spoločenské organizácie spoza hraníc vyjadrili podporu Maďarom na Slovensku na masových podujatiach. VMDP preto ďalším stranám vojvodinskej Maďarskej koalície navrhuje zvolanie rokovania, ktorého účastníci by mali podporiť Maďarov na Slovensku v ich boji proti údajne diskrimináciu zakladajúcim článkom predmetnej novely.
Nikoho asi neprekvapilo, že minulý piatok aj slovenský prezident Ivan Gašparovič podpísal novelu slovenského jazykového zákona. Síce Gašparovič stojí na čele členskej krajiny Európskej únie, zrejme mu ani v najmenšom nevadí taká právna norma, ktorá dostáva menšiny žijúce v jeho krajine do znevýhodňujúcej situácie, konštatuje komentár dnešného vydania maďarského ľavicového denníka Népszava. Vo Fínsku, v Nemecku. Slovinsku a v iných členských krajinách únie je úplne samozrejmé, že tam žijúcim menšinám poskytujú čo najviac práv, a tak sa môžu cítiť plnoprávnymi občanmi. Na Slovensku je však iná situácia, tam môže byť členom vlády taká strana, ktorá môže otvorene hlásať nenávisť k cudzincom, píše autor Tamás Rónay. Denník poukazuje na skutočnosť, že aj rumunský prezident Traian Basescu sa dištancoval od slovenského jazykového zákona. Svedčí to o tom, že právna norma obsahuje, také prvky, ktoré sú neprijateľné aj v Rumunsku. „Srbsko ešte nie je v EÚ a istý čas ani nebude, ale môžeme s istotou tvrdiť, že prístup k menšinám je u nich omnoho liberálnejší, ako na Slovensku. Vo Vojvodine napríklad vyvolalo nevôľu, keď vysielací čas spravodajstva maďarského vysielania provinčnej televízie znížili zo 40 na 20 minút,” tvrdí autor, podľa ktorého Slovensko je vzdialené na „svetelné roky od toho, aby v štátnej televízii existovalo maďarské vysielanie takéhoto rozsahu”. Novela slovenského jazykového zákona svedčí o politickej kultúre, v tomto prípade o nekultúrnosti. Lenže podľa zakladateľov EÚ je únia nielen hospodárskym spoločenstvom, ale aj kultúrnym spojením. Ak je to naozaj tak, potom by aj vodcovia únie mali povinnosť ozvať sa v tejto záležitosti, uzatvára Népszava.
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí v piatok vyjadrilo poľutovanie nad postupom slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý podpísal spornú novelu zákona o štátnom jazyku. Ako uviedla pre tlačovú agentúru MTI hovorkyňa Zsuzsanna Mátraiová, maďarská vláda je znepokojená schválenou legislatívou, ktorá podľa nej odporuje európskym normám. Dodala, že Maďarsko je pripravené vysvetliť svoj postoj na bilaterálnych stretnutiach, ako aj na medzinárodných fórach. Najbližšou príležitosťou podľa nej môže byť budúcotýždňové stretnutie v Haagu, ktoré koordinuje vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Knut Vollebaek. Tvorcovia nového jazykového zákona zo slovenského ministerstva kultúry v piatok vysvetľovali jeho význam na deviatom zasadnutí slovensko-maďarskej Zmiešanej komisie pre národnostné menšiny v Budapešti. Podľa MTI však stretnutie neprinieslo žiadny pokrok. Ako uviedol maďarský štátny tajomník pre otázky menšín Ferenc Gémesi, niektoré články sa dajú vysvetľovať rôznymi spôsobmi. Nepredpokladá pritom, že by slovenská spoločnosť chcela obmedzovať etnických Maďarov pri používaní ich materského jazyka. Slovenský parlament však v takom prípade „nemal prijať zákon, ktorý môže viesť k takému záveru”, upozorňuje Gémesi. Maďarsko podľa neho využije Vollebaekovu ponuku, aj keby sa Slováci na stretnutí nezúčastnili. Spolupredseda slovensko-maďarskej komisie Miroslav Mojžita, ktorý sa v Budapešti snažil vyvrátiť obavy maďarskej strany, na margo navrhovaných konzultácii na pôde OBSE vyjadril názor, že „bilaterálnu dohodu nemôže nič nahradiť”. Slovensko sa však podľa neho nebráni ani „komunikácii na tej úrovni, ktorú maďarská strana pre tento prípad vybrala”.
Slovenská strana vysvetľovala do detailov novelu jazykového zákona, a myslí si, že maďarskú stranu to neuspokojovalo a naďalej si myslí, že zákon škodí dvojstranným vzťahom a mieni sa obrátiť na OBSE. Takto možno zhrnúť jednou vetou výsledok dnešného rokovania slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre menšinové záležitosti v Budapešti. Maďarský štátny tajomník, spolupredseda zmiešanej komisie Ferenc Gémesi po niekoľkohodinových rokovaniach tejto komisie a k záveru vyše hodinovej tlačovej konferencie sa pýta, či slovenský občan maďarskej národnosti, keď sa dostane do nemocnice s perforovaným slepým črevom, môže prehovoriť po maďarsky, alebo po španielsky či po anglicky, lebo takto hovoriaceho človeka tam možno nájde, ale po maďarsky hovoriaci personál tam nebude. Tomuto vyjadreniu nechýbajú groteskné elementy, ale svedčí jednoznačne o tom, že maďarská strana nepochopila podstatu slovenského jazykového zákona a nechala sa ovplyvniť jeho dezinterpretáciou. Miroslav Mojžita, slovenský spolupredseda zmiešanej komisie v tejto súvislosti poznamenal: „Boli by sme privítali priaznivejšiu atmosféru pre naše odborné diskusie, pretože rôzne výstupy k prijatiu tejto novely nás prekvapili nielen svojou intenzitou a razantnosťou, ale najmä nepresnosťou interpretácie.” Napriek tomu si slovenská strana myslí, že sa dnes podarilo rozptýliť mnohé pochybnosti maďarskej strany. Stanovisko Ferenca Gémesiho to nepotvrdzuje. „My si myslíme, že novela nepomáha rozvíjať naše dvojstranné vzťahy. Naznačili sme dve zložky, ktoré v každom prípade sťažujú situáciu. Jednou je okolnosť, že jednotlivé ustanovenia zákona sa dajú vysvetľovať, interpretovať rôznym spôsobom, a druhá vec, že zo strany menšiny chápu tento zákon ako obmedzenie práv.” Maďarská strana jednoznačne potvrdila, že záležitosť prednesie vysokému komisárovi OBSE pre menšiny, slovenská strana zasa konštatovala, že s tým nemá problém, no Miroslav Mojžita poznamenáva: „My si myslíme, že v tejto oblasti sme už v minulosti dokázali, že vieme mnohé veci vysvetliť na bilaterálnom základe, bilaterálnu zhodu a dohodu nič nenahradí.”
Slovensko je zvedavé, ako bude maďarská strana argumentovať vo veci jazykového zákona na medzinárodných fórach, keďže Slovenská republika pochybnosti, ktoré dnes zazneli v Budapešti, rozptýlila. Povedal to predseda slovenskej časti slovensko-maďarskej Zmiešanej komisie pre národnostné menšiny Miroslav Mojžita po budapeštianskom rokovaní expertov komisie v záležitosti diskusie o novele jazykového zákona. „Ide o politickú záležitosť, ktorá sa dostala dosť ďaleko v rámci komunikácie v Maďarsku,” dodal Mojžita. Jeho maďarský partner Ferenc Gémesi pripomenul, že prijatie novely nepomáha dobrým vzťahom oboch strán. Rôzne prvky je podľa jeho vyjadrenia možné interpretovať rôzne a z pohľadu menšín sa tento zákon chápe ako určité obmedzenie práv. „Maďarská strana chce využiť konzultácie u vysokého komisára Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), a to aj v prípade, keď sa jej zúčastní iba maďarská delegácia,” dodal Gémesi. „My si myslíme, že tie prehnané reakcie boli takého politického, deklaratívneho charakteru; vypožičali si k tomu aj medzinárodné dokumenty, ktorých obsah pochopiteľne bežný občan nepozná. Takže nebojíme sa. My sme tu mali experta na základnú zmluvu, jedného z jej tvorcov, aj článku 15. Absolútne v tomto smere nepadla otázka. Táto diskusia splnila účel. Sme zvedaví, akým spôsobom chce argumentovať maďarská strana ďalej na tých fórach, keďže tie jej argumenty, ktoré dnes odzneli, sme prinajmenšom rozptýlili,” konštatoval slovenský predseda. Podľa jeho slov viedla slovenská strana diskusiu v smere praktických aspektov zákona. „Ja si myslím, že sa nám to podarilo a že maďarská strana tým pádom ani neprerušuje bilaterálny kontakt, naopak máme signály, že chce komunikovať ďalej, ale popritom chce zrejme komunikovať aj na medzinárodnej úrovni. Domnievame sa, že to, čo dohodneme bilaterálne, je najlepšie. Nepodceňujeme názory týchto inštitúcií. Napokon celá naša základná zmluva a povestný článok 15 je založený na všetkých zásadách týchto inštitúcií, o ktorých maďarská strana hovorí. Takže my ideme do ďalšej diskusie veľmi otvorene, s dobrými úmyslami, a sme pripravení na ten dialóg,” povedal Mojžita slovenským novinárom. Gémesi poznamenal, že maďarská strana viackrát predložila svoje výhrady voči jazykovému zákonu na rôznych fórach i na úrovni predsedov vlád. Maďarské parlamentné strany podľa neho dospeli k spoločnému postoju k tejto situácii; na budúci týždeň bude pripravený príslušný spoločný návrh uznesenia. Maďarský politik dodal, že vysoký komisár OBSE navrhol v krátkom čase termín na uskutočnenie konzultácií. Komisia ďalej prerokovala úlohy súvisiace s výstavbou Slovenského domu v Mlynkoch, hovorila o štipendijnom systéme Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) v Maďarsku, ako aj o podpore CSEMADOK-u, maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu na Slovensku. Členovia komisie konštatovali, že proces spoločnej učebnice dejepisu pokračuje správnym smerom.
Tvorcovia zákona o štátnom jazyku z Ministerstva kultúry SR dnes vysvetľovali v Budapešti jeho význam na deviatom zasadnutí slovensko-maďarskej Zmiešanej komisie pre národnostné menšiny. „Vysvetlili genézu vzniku zákona a dôvod novely po 13 rokoch,” povedal dnes pre agentúru SITA spolupredseda slovensko-maďarskej komisie pre menšiny Miroslav Mojžita. Podľa neho sa dnes na stretnutí nehovorilo o súlade novely s medzinárodnými dokumentmi, ale skôr sa z maďarskej strany vyskytovali otázky, ktoré vyplývali z neporozumenia jednotlivých častí tohto zákona. „Niektoré veci treba aj vysvetľovať, pretože stále zaznievala z maďarskej strany obava, že novela vstupuje do súkromného styku a práv národnostných menšín komunikovať v ich jazyku,” uviedol Mojžita. „Toto všetko bolo vysvetlené. Tie otázky boli niekedy priame... Dôležité bolo, že sa na ne odpovedalo veľmi jasne z právnického hľadiska,” povedal a dodal, že obavy z absurdných následkov zákona boli jednoznačne vyvrátené. Slováci museli Maďarom v Budapešti vysvetliť, že novela o štátnom jazyku nie je o menšinových právach ani o používaní menšinových jazykov. „Ale je to zákon o používaní slovenského jazyka,” povedal Mojžita. Podľa neho má maďarská strana záujem o pokračovanie takéhoto dialógu. „Sama považuje fakt, že sme sa stretli a niektoré veci si vysvetlili, za prvý signál aj dôvod, aby sme komunikovali bez nervozity a niekedy aj urážlivých prístupov, ktoré sme zaznamenávali z maďarskej strany,” zhodnotil. Maďari už pred stretnutím hovorili o našej novele zákona o štátnom jazyku s vysokým komisárom EÚ pre národnostné menšiny, ktorého oslovili, aby sa pozrel na túto našu právnu úpravu z hľadiska jeho agendy. „My sme túto informáciu prijali bez nejakého vzrušenia, pretože aj v minulosti sme mali skúsenosti s takouto komunikáciou. Myslíme si, že nebola nutná,” povedal Mojžita. Podľa neho sa vždy dalo bilaterálne dohodnúť na veciach a tieto dohody aj mali najdlhšie trvanie. „Ale nebránime sa a nebojíme sa ani komunikácie na tej úrovni, ktorú maďarská strana pre tento prípad vybrala,” skonštatoval. Podľa Mojžitu novela nedáva priestor pre útoky zo strany nášho južného suseda. „Chceme, aby novela nezasiahla do vzťahu našich občanov, občanov SR maďarskej národnosti k našim inštitúciám a celkove k životu v SR,” povedal. Ako ďalej uviedol, na stretnutí sa pýtali aj zástupcovia menšiny, ako si zákonodarca predstavuje uplatňovanie zákona o štátnom jazyku v praxi. „My sme hovorili, že ten zákon, uplatnenie tej novely, dáva dokonca ešte väčší priestor jazyku menšín vo verejnom styku. To tiež nenamietali, že to tak nie je,” povedal. Dodal, že teraz ide o vysvetlenie niektorých vecí, ktoré nie sú jasné a o prax. Zmiešaná komisia pre národnostné menšiny je jednou z dvanástich pracovných skupín. Ich vytvorenie vyplýva zo Základnej zmluvy medzi Maďarskom a Slovenskom, ktorú premiéri oboch krajín podpísali v roku 1995. Zmiešaná komisia pre menšiny sa schádza raz do roka striedavo v Bratislave a Budapešti, každú stranu zastupuje štrnásť členov. Každé rokovanie dokumentuje zápisnica, ktorú vo forme odporúčania predkladá komisia vládam oboch krajín.
Novela zákona o štátnom jazyku je dobrá a bola potrebná, tvrdí prezident Ivan Gašparovič. Dnes spornú novelu zákona podpísal. „Má slúžiť na ochranu štátneho jazyka predovšetkým v úradnom styku, čiže tam, kde je nevyhnutné zachovanie nášho vlastného jazyka, ktorý je u nás štátny, čiže slovenčiny,“ vysvetlil novelu prezidentov hovorca Marek Trubač. „Pán prezident odmieta názory niektorých oponentov tohto zákona, ktorí tvrdia, že je to škandalózny zákon, či už na pôde EP alebo na slovenskej politickej scéne, alebo aj v zahraničí. V žiadnom prípade nejde o útok na menšiny. Je to zákon, ktorý ochraňuje používanie spisovnej slovenčiny tam, kde je to nevyhnutné,“ dodal pre agentúru SITA. Kancelária prezidenta dostáva podľa Trubača množstvo sťažností Slovákov z juhu na problémy na úradoch, u lekára aj pri hľadaní zamestnania. „Dostávame aj teraz v tomto období, ale dostávali sme aj permanentne predtým množstvo listov od občanov slovenskej národnosti, žijúcich predovšetkým na južnom Slovensku, kde sa nachádzajú v menšine. Sťažujú sa na problémy s používaním slovenského jazyka na úradoch, u lekára, pri hľadaní zamestnania na južnom Slovensku, kde vo väčšine je využívaná maďarčina aj v úradnom styku, s tým, že boli odmietnutí pri používaní slovenčiny. Takýmto problémom má zabrániť novela zákona o štátnom jazyku,“ uviedol Trubač. Prezident Ivan Gašparovič dnes podpísal novelu jazykového zákona, ktorú kritizujú nielen predstavitelia maďarskej menšiny na Slovensku, ale aj Európsky parlament. Novela od septembra sprísňuje dohľad nad spisovnou slovenčinou a umožní pokutovať. Pokuty môžu dosiahnuť až 5 000 €. Pokutovať by sa malo už po prvom písomnom upozornení od ministerstva kultúry. Za zákon v NR SR zahlasovalo 79 zo 136 prítomných zákonodarcov. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a verejnej správy budú povinné aktívne ochraňovať štátny jazyk. Napríklad pamätníky, pomníky a pamätné tabule, ktoré obsahujú text v cudzom jazyku, budú musieť mať aj slovenský ekvivalent. Cudzojazyčný text musí byť napísaný menším alebo rovnako veľkým písmom ako text v štátnom jazyku. Či text vyhovuje, musí dať stavebník posúdiť rezortu kultúry. Výnimku na splnenie týchto požiadaviek dostali pamätníky, ktoré boli inštalované pred 1. septembrom tohto roka. Lekári či ošetrovatelia v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach v obciach na národnostne zmiešanom území sa smú rozprávať s pacientmi a klientmi aj v jazyku menšiny. Národnostné školy musia viesť všetky dokumentácie dvojjazyčne. Doteraz tak museli vypisovať len pedagogickú dokumentáciu. Regionálnym a lokálnym rozhlasom na národnostne zmiešanom území nezaviedli povinnosť vysielať najprv po slovensky, potom v jazyku menšiny, čo požadoval minister kultúry Marek Maďarič. Televízie smú robiť priame prenosy so simultánnym tlmočením do štátneho jazyka. Televízne relácie môžu využívať slovenské titulky, nemusia byť prekladané. Opozičná Strana maďarskej koalície, novovzniknutá strana Most - Híd či zástupcovia maďarských organizácií na Slovensku prezidenta verejne vyzvali, aby normu nepodpísal. Avizovali tiež, že ak novelu parafuje, obrátia sa na Ústavný súd SR. Podľa predsedu SMK Pála Csákyho je schválená novela historicky najhorší zákon tohto typu. „Ani za monarchie nebol taký zákon. Z tohto zákona vyžarujú prvky národnej zakomplexovanosti, zlomyseľnosti a obsahuje prvky jazykového imperializmu,“ vyhlásil Csáky pre SITA po prijatí novely. Nový jazykový zákon nezodpovedá európskym štandardom a vedie k diskriminácii jazykových menšín, povedal začiatkom júla vtedajší podpredseda zahraničného výboru Európskeho parlamentu Michael Gahler. Týmto zákonom, ktorý prijal slovenský parlament, sa podľa neho používanie jazykov menšín v určitých oblastiach fakticky kriminalizuje. To je nielen úplne neprimerané, ale vedie to k absurdným situáciám, napríklad na kultúrnej akcii, na ktorej sa zúčastňujú len ľudia hovoriaci jazykom menšiny, musí byť najprv použitá slovenčina, uvádza Gahler. „Slovensko sa tak previňuje proti zaužívaným štandardom v rámci EÚ a porušuje príslušné odporúčania Európskej rady, ktoré stanovujú rozšírené používanie jazykov menšín,” kritizoval Slovenskú republiku nemecký europoslanec za CDU.
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo poľutovanie nad postupom slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý podpísal spornú novelu zákona o štátnom jazyku. Ako uviedla pre tlačovú agentúru MTI hovorkyňa Zsuzsanna Mátraiová, maďarská vláda je znepokojená schválenou legislatívou, ktorá podľa nej odporuje európskym normám. Prezident podpísal jazykový zákon Dodala, že Maďarsko je pripravené vysvetliť svoj postoj na bilaterálnych stretnutiach, ako aj na medzinárodných fórach. Najbližšou príležitosťou podľa nej môže byť budúcotýždňové stretnutie v Haagu, ktoré koordinuje vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Knut Vollebaek. Tvorcovia nového jazykového zákona zo slovenského ministerstva kultúry v piatok vysvetľovali jeho význam na deviatom zasadnutí slovensko-maďarskej Zmiešanej komisie pre národnostné menšiny v Budapešti. Podľa MTI však stretnutie neprinieslo žiadny pokrok. Ako uviedol maďarský štátny tajomník pre otázky menšín Ferenc Gémesi, niektoré články sa dajú vysvetľovať rôznymi spôsobmi. Nepredpokladá pritom, že by slovenská spoločnosť chcela obmedzovať etnických Maďarov pri používaní ich materského jazyka. Slovenský parlament však v takom prípade „nemal prijať zákon, ktorý môže viesť k takému záveru”, upozorňuje Gémesi. Maďarsko podľa neho využije Vollebaekovu ponuku, aj keby sa Slováci na stretnutí nezúčastnili. Spolupredseda slovensko-maďarskej komisie Miroslav Mojžita, ktorý sa v Budapešti snažil vyvrátiť obavy maďarskej strany, na margo navrhovaných konzultácii na pôde OBSE vyjadril názor, že „bilaterálnu dohodu nemôže nič nahradiť”. Slovensko sa však podľa neho nebráni ani „komunikácii na tej úrovni, ktorú maďarská strana pre tento prípad vybrala”.
Kým pozitívne dôsledky novely zákona o štátnom jazyku zatiaľ nie sú známe, zrejmé je, že prijatá legislatíva kalí susedské vzťahy krajín a maďarská menšina ho využíva na propagandistickú vojnu so slovenskou vládou. Pre TASR to konštatoval politológ Michal Horský. Kontroverzný jazykový zákon dnes podpisom odobril prezident SR Ivan Gašparovič. „Jazykový zákon mal byť do istej miery konsenzuálne prijímaný so všetkými účastníkmi jazykovej kultúry, teda aj s menšinami. Je hrubou demagógiou hovoriť, že jazykový zákon slovenského jazyka sa dotýka iba Slovákov,” zdôraznil Horský. Politológ sa domnieva, že práve maďarská menšina ho artikuluje viac a to prostredníctvom pokusov organizovať medzinárodný bojkot predstavovaním zákona na pôde Európskeho parlamentu, či u Maďarov. Reakcie politikov v maďarskom parlamente sú však podľa neho viac-menej zamerané propagandisticky a môžu mať iba minimálny dosah na Slovensko. „Maďarskí politici sa budú hnevať, nejaký dôvod na hnev musia mať,” reagoval pre TASR politológ Rastislav Tóth. Myslí si, že ak by nebolo takých zákonov a SNS, strana SMK by nemala žiadnu agendu a zanikla by. „Môžu byť povďační tomu, že sa majú do čoho púšťať. Tá časť politikov, ktorá nemá o čom hovoriť v SMK, vyrazila vpred,” dodal Tóth pre TASR. Podľa neho však zákon patrí medzi tie legislatívy, ktoré sú „možnože aj nadbytočné”. „Dôležitá je reálna politika a nie písané zákony. Občania aj tak sa budú riadiť vlastným citom a vnímaním sveta a budú používať ten jazyk, ktorý je im bližší a nebudú sa riadiť zákonmi,” vysvetlil Tóth. Horský predpokladá, že svoje jednoznačné stanovisko k zákonu vyjadrí zhodne SMK a nová strana Bélu Bugára Most. „Dokonca aj tretia strana, ktorá má zatiaľ iba podpis svojho zakladateľa, si na tom iste bude prihrievať polievočku,” uzavrel. Novela o štátnom jazyku, ktorú žiadalo SMK stiahnuť, napríklad opätovne zavádza sankcie za nedodržiavanie spisovnej slovenčiny. Pokuty, ktoré sa budú udeľovať za nedodržiavanie nových pravidiel, môžu dosiahnuť až 5000 eur (150.630 Sk).
Slovenský jazykový zákon posúdi Rada Európy, UNESCO i Európska komisia. Požiadala ich o to europoslankyňa KDH Anna Záborská, ktorá chce nezávislý názor na to, či je sporná novela v súlade s medzinárodnými dokumentmi. Otázne teda je, kde sú mantinely jazykového zákona. Protichodný výklad jazykovej normy obhajcami a kritikmi vyprovokovali Annu Záborskú k tomu, aby prizvala na pomoc medzinárodné inštitúcie v Štrasburgu, Paríži a takisto Brusel. „Keď počúvam tie argumenty, mám pocit subjektívneho vysvetľovania. A ak vláda hovorí, že to nijako neohrozuje menšiny, tak z toho zákona by sa malo dať jednoznačne vyčítať, že to menšiny neohrozuje.” Kĺzanie po tenkom ľade naznačujú aj slová europoslanca Smeru Vladimíra Maňku. Pri obhajobe zákona použil príklad svadobného obradu v maďarčine - otázka, či nejde o súkromnú záležitosť, ho však zneistila. „Je to verejná záležitosť... Tak sú tam hostia..., pokiaľ si niekto pozve... Ja som povedal možno absolútne nevhodný príklad.” Práve nezávislá právna expertíza bude najúčinnejším rozhodcom a odzbrojí jeden alebo druhý názorový tábor, myslí si politička KDH Anna Záborská. Za kameň úrazu však sama považuje aj ľudský rozmer. „Ten zákon môže byť v poriadku, ale ľudsky vytvára pocit ohrozenia, a myslím si, že toto by dobrý druh zákona nemal spôsobovať. Bohužiaľ, ja som sa v mysli vrátila do polovice 90. rokov, keď sa vytvárali vášne zrušením dvojjazyčných vysvedčení, tabúľ.” Reaguje Vladimír Maňka: „My tu riešime postavenie, aby väčšina nebola diskriminovaná tým, že sa nevie dohovoriť vo vlastnom jazyku na vlastnom území.” Názor Bruselu si vyžiadala aj europoslankyňa SMK Edit Bauer, podľa ktorej zákon poruší antidiskriminačnú legislatívu Únie.
Rozdielne názory na slovenskú novelu zákona o štátnom jazyku sú hlavnou témou rokovania expertov slovensko-maďarskej Zmiešanej komisie pre národnostné menšiny, ktorej deviata schôdza sa začala dnes predpoludním v Budapešti. O výsledkoch schôdzky budú novinárov informovať spolupredsedovia komisie Miroslav Mojžita a jeho maďarský partner Ferenc Gémesi popoludní. „Práve toto je primeraná pôda na riešenie akýchkoľvek bilaterálnych problémov medzi Slovenskom a Maďarskom,” uviedol vo štvrtok šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. Vyjadril tiež nádej, že diskusia expertov v zmiešanej komisii bude prvým racionálnym, vecným a nepolitickým krokom v spore okolo rôznych interpretácií novely zákona o štátnom jazyku. Urýchlené zvolanie zmiešanej komisie pre menšiny navrhol 4. júla 2009 podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič maďarskému premiérovi Gordonovi Bajnaimu počas Dňa Slovákov v Maďarsku v obci Dabaš-Šára. G. Bajnai vtedy vytkol slovenskej strane, že nezohľadnila pripomienky Maďarska k pripravovanej novele jazykového zákona. Zmiešaná komisia pre národnostné menšiny je jednou z 12 pracovných skupín. Ich vytvorenie vyplýva zo Základnej zmluvy medzi Maďarskom a Slovenskom, ktorú premiéri oboch krajín podpísali v roku 1995. Zmiešaná komisia pre menšiny sa schádza raz do roka striedavo v Bratislave a Budapešti, každú stranu zastupuje 14 členov. Výstupom expertných rokovaní je zápisnica, ktorú vo forme odporúčania predkladá komisia vládam oboch krajín. Predsedovia komisie sa stretli predtým v Mlynkoch 4. apríla 2008, keď hovorili o kauze Slovenského domu v Mlynkoch a o situácii maďarskej menšiny na Slovensku.
Rozdielnymi názormi na slovenskú novelu zákona o štátnom jazyku sa budú v piatok v Budapešti zaoberať experti slovensko-maďarskej Zmiešanej komisie pre národnostné menšiny. TASR o tom informoval hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Stano. „Práve toto je primeraná pôda na riešenie akýchkoľvek bilaterálnych problémov medzi Slovenskom a Maďarskom,” uviedol šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák. Vyjadril tiež nádej, že diskusia expertov v zmiešanej komisii bude prvým racionálnym, vecným a nepolitickým krokom v spore okolo rôznych interpretácií novely zákona o štátnom jazyku. Lajčák opakovane poukázal na to, že ide o bilaterálnu záležitosť. „Slovensko a Maďarsko by mali byť schopné a ochotné vyriešiť problém medzi sebou a nezaťažovať tým inštitúcie Európskej únie,” myslí si šéf slovenskej diplomacie. Minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) po stredajšom rokovaní vlády zdôraznil, že kritika zákona o štátnom jazyku z prostredia maďarskej politiky, ako aj predstaviteľov SMK, je postavená na absurdných lžiach. Je totiž presvedčený, že spomínaná právna norma, ktorá čaká na podpis prezidenta SR, nikoho netrestá a ani nemôže trestať za používanie menšinových jazykov. „Je to o práve dostávať informácie na území SR v štátnom jazyku. Je neuveriteľné, že namiesto toho, aby sa privítalo, že tento zákon rozširuje možnosti používania menšinových jazykov, tak sa to stavia do úplne klamlivej a falošnej polohy. Takéto aktivity sú len veľmi neférovou politikou,” tvrdí Maďarič s tým, že iné menšiny ako maďarská sa v tejto súvislosti neozývajú. Poslankyňa Národnej rady SR za ĽS-HZDS Katarína Tóthová sa v tejto súvislosti domnieva, že útoky na túto novelu by mohol znížiť jej preklad a jeho poskytnutie do zahraničia tým, ktorí sa o túto problematiku zaujímajú. Rozhodla sa preto vyzvať ministra Lajčáka, „aby urýchlene zabezpečil preklad tejto novely, a tým poskytol do zahraničia informáciu o jej pravdivom obsahu”. Minister na to reagoval kladne a je pripravený zabezpečiť distribúciu oficiálneho prekladu v zahraničí hneď, ako ho dodá predkladateľ zákona. „Ministerstvo však pripomína, že zákon nenadobudne platnosť, kým ho nepodpíše prezident a až potom ho rezort môže dať na vedomie zahraničným partnerom,” zdôraznil hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Stano. Zmiešaná komisia pre národnostné menšiny je jednou z 12 pracovných skupín. Ich vytvorenie vyplýva zo Základnej zmluvy medzi Maďarskom a Slovenskom, ktorú premiéri oboch krajín podpísali v roku 1995. Zmiešaná komisia pre menšiny sa schádza raz do roka striedavo v Bratislave a Budapešti, každú stranu zastupuje 14 členov. Výstupom expertných rokovaní je zápisnica, ktorú vo forme odporúčania predkladá komisia vládam oboch krajín.
Prezident Ivan Gašparovič dnes podpísal novelu jazykového zákona, ktorú kritizujú nielen predstavitelia maďarskej menšiny na Slovensku, ale aj Európsky parlament. Novela od septembra sprísňuje dohľad nad spisovnou slovenčinou a umožní pokutovať. Pokuty môžu dosiahnuť až 5 000 €. Pokutovať by sa malo už po prvom písomnom upozornení od ministerstva kultúry. Za zákon v NR SR zahlasovalo 79 zo 136 prítomných zákonodarcov. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a verejnej správy budú povinné aktívne ochraňovať štátny jazyk. Napríklad pamätníky, pomníky a pamätné tabule, ktoré obsahujú text v cudzom jazyku, budú musieť mať aj slovenský ekvivalent. Cudzojazyčný text musí byť napísaný menším alebo rovnako veľkým písmom ako text v štátnom jazyku. Či text vyhovuje, musí dať stavebník posúdiť rezortu kultúry. Výnimku na splnenie týchto požiadaviek dostali pamätníky, ktoré boli inštalované pred 1. septembrom tohto roka. Lekári či ošetrovatelia v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach v obciach na národnostne zmiešanom území sa smú rozprávať s pacientmi a klientmi aj v jazyku menšiny. Národnostné školy musia viesť všetky dokumentácie dvojjazyčne. Doteraz tak museli vypisovať len pedagogickú dokumentáciu. Regionálnym a lokálnym rozhlasom na národnostne zmiešanom území nezaviedli povinnosť vysielať najprv po slovensky, potom v jazyku menšiny, čo požadoval minister kultúry Marek Maďarič. Televízie smú robiť priame prenosy so simultánnym tlmočením do štátneho jazyka. Televízne relácie môžu využívať slovenské titulky, nemusia byť prekladané. Opozičná Strana maďarskej koalície, novovzniknutá strana Most - Híd či zástupcovia maďarských organizácií na Slovensku prezidenta verejne vyzvali, aby normu nepodpísal. Avizovali tiež, že ak novelu parafuje, obrátia sa na Ústavný súd SR. Podľa predsedu SMK Pála Csákyho je schválená novela historicky najhorší zákon tohto typu. „Ani za monarchie nebol taký zákon. Z tohto zákona vyžarujú prvky národnej zakomplexovanosti, zlomyseľnosti a obsahuje prvky jazykového imperializmu,“ vyhlásil Csáky pre SITA po prijatí novely. Nový jazykový zákon nezodpovedá európskym štandardom a vedie k diskriminácii jazykových menšín, povedal začiatkom júla vtedajší podpredseda zahraničného výboru Európskeho parlamentu Michael Gahler. Týmto zákonom, ktorý prijal slovenský parlament, sa podľa neho používanie jazykov menšín v určitých oblastiach fakticky kriminalizuje. To je nielen úplne neprimerané, ale vedie to k absurdným situáciám, napríklad na kultúrnej akcii, na ktorej sa zúčastňujú len ľudia hovoriaci jazykom menšiny, musí byť najprv použitá slovenčina, uvádza Gahler. „Slovensko sa tak previňuje proti zaužívaným štandardom v rámci EÚ a porušuje príslušné odporúčania Európskej rady, ktoré stanovujú rozšírené používanie jazykov menšín,” kritizoval Slovenskú republiku nemecký europoslanec za CDU.
Maďarská republika podľa predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Jána Slotu vykynožila národnostné menšiny na svojom území a zvyšky slovenskej menšiny a „zopár ďalších” nemajú takmer žiadne práva. „Bývalý maďarský ombudsman pre menšiny pán Jenő Kaltenbach a súčasný ombudsman pán Ernő Kállai prirovnali politiku maďarskej politickej reprezentácie voči menšinám k politike Tretej ríše,” uviedol predseda SNS pre TASR v reakcii na kritiku novely zákona o štátnom jazyku. „Vyjadrujem hlboké rozčarovanie nad aroganciou a absurdnosťou vyjadrení a iniciatív maďarských inštitúcií na Slovensku, ktoré v koordinácii s europoslancami z Maďarska, ale aj zo Slovenska za SMK neprestávajú útočiť na nedávno schválenú novelu zákona o štátnom jazyku na Slovensku,” vyhlásil Ján Slota. Novelu, ktorá reaguje na problémy s praktickou realizáciou staršej verzie zákona, kritizuje celá maďarská politická scéna, obidve slovenské politické strany reprezentujúce maďarskú menšinu, ako aj maďarské mimovládne organizácie. „Najvážnejší paragraf je ustanovenie o sankciách v nadväznosti na ustanovenia o dohľade, a paragraf o tom, čo vlastne štátny jazyk je,” uviedol Kálmán Petőcz z Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku. Dikcia zákona podľa neho nedáva záruky, že sa tieto ustanovenia nebudú zneužívať na selektívne trestanie nepohodlných subjektov. Slota považuje túto kritiku za účelovú. „SNS je znechutená týmito postojmi, klamstvami, ktorými sa snažia dezinformovať verejnosť. Považujeme ich za cielené vyostrovanie kampane Maďarska proti Slovenskej republike a jej suverenite,” uviedol s dodatkom, že ak by sa uplatnil v menšinovej politike Maďarskej a Slovenskej republiky princíp reciprocity, „zistilo by sa, že Slovenská republika je ďaleko vpredu pred žalostnou situáciou v Maďarsku”.
Predseda SNS Ján Slota je rozčarovaný z arogancie a absurdnosti vyjadrení a iniciatív maďarských inštitúcií na Slovensku, ktoré v koordinácii s europoslancami z Maďarska, ale aj zo Slovenska za SMK neprestávajú útočiť na nedávno schválenú novelu zákona o štátnom jazyku na Slovensku. „SNS je znechutená týmito postojmi, klamstvami, ktorými sa snažia dezinformovať verejnosť. Považujeme ich za cielené vyostrovanie kampane Maďarska proti Slovenskej republike a jej suverenite,” povedal Slota. Národniari upozorňujú občanov na Slovensku a podotýkajú, že ak by sa uplatnil princíp reciprocity, o ktorom SNS hovorí už dlhšie obdobie, a porovnalo by sa dodržiavanie ľudských a menšinových práv na Slovensku a v Maďarsku, zistilo by sa, že Slovenská republika je ďaleko vpredu pred žalostnou situáciou v Maďarsku. Maďarská republika vykynožila podľa Slotu národnostné menšiny na svojom území a zvyšky slovenskej menšiny i zopár ďalších nemajú takmer žiadne práva. „To nie sú len moje slová, v podobnom duchu sa vyjadrili aj dvaja ostatní maďarskí ombudsmani - bývalý ombudsman Kaltenbach a súčasný ombudsman Kállai, ktorí prirovnali politiku maďarskej politickej reprezentácie voči menšinám k politike Tretej ríše,” zdôraznil predseda SNS. Zároveň vyzval maďarské združenia i predstaviteľov SMK, aby prehodnotili svoje nehorázne ataky voči krajine, kde žijú, a zamysleli sa nad tým, čo prezentujú občanom. Okrúhly stôl (OS) Maďarov na Slovensku, ktorý združuje 50 maďarských inštitúcií podporujúcich maďarské menšinové vzdelávanie a kultúru v stredu vyjadril k novele jazykového zákona niekoľko zásadných pripomienok. Ako uviedol jeden z hovorcov OS Kálmán Petőcz, už zdôvodnenie zákona, podľa ktorého novelu si vyžiadala nevyhovujúca situácia v používaní slovenského jazyka vo verejnom styku, nie je dostatočné. Zdôraznil, že tvrdenia o nedostatočnom postavení slovenského jazyka na južnom Slovensku nezodpovedajú realite. Zákon rozširuje podľa Petőcza pojem štátneho jazyka na celú oblasť verejného styku. Nikde však nedefinuje, čo je verejný styk a kde sú hranice medzi stykom úradným, verejným a súkromným. Petőcz tiež kritizoval, že v zákone sa podriaďujú humanitárne aspekty ideologickým, pričom mal na mysli komunikáciu lekára s pacientom, keď členovia personálu nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny. Táto komunikácia personálu sa podľa neho zaraďuje do sféry úradného styku, čo považuje za nenáležité. Novela, ktorú schválil na poslednej schôdzi parlament, sprísňuje dohľad nad používaním slovenčiny a zavádza pokuty do päťtisíc eur po prvom upozornení „jazykovej polície” slovenského ministerstva kultúry. V zdravotníckych a sociálnych zariadeniach budú môcť hovoriť s klientmi v jazyku menšiny len v obciach na národnostne zmiešanom území. Národnostné školy musia viesť všetky dokumentácie dvojjazyčne, doteraz sa to týkalo len pedagogickej dokumentácie. Pamätníky, pomníky a pamätné tabule, ktoré obsahujú text v cudzom jazyku, budú musieť mať aj slovenský ekvivalent. Cudzojazyčný text musí byť napísaný menším alebo rovnako veľkým písmom ako text v štátnom jazyku.
Preklad novely zákona o štátnom jazyku a jeho poskytnutie do zahraničia tým, ktorí sa o túto problematiku zaujímajú, by mohol znížiť útoky na novelu a eliminovať dezinformácie, ktoré o nej kolujú. Myslí si to poslankyňa Národnej rady SR Katarína Tóthová (ĽS-HZDS), ktorá sa preto rozhodla vyzvať ministra zahraničných vecí (MZV) SR Miroslava Lajčáka, „aby urýchlene zabezpečil preklad tejto novely, a tým poskytol do zahraničia informáciu o jej pravdivom obsahu”. Tóthová pre TASR uviedla, že pre túto výzvu sa rozhodla preto, „lebo v čase, keď som bola podpredsedníčka vlády pre legislatívu a prijímal sa zákon o štátnom jazyku, som sa presvedčila, aké dezinformácie v zahraničí boli už vtedy k takému zákonu vyprodukované”. Ako jednu z nepravdivých informácií o súčasnej novele zákona, ktorú parlament schválil 30. júna a teraz čaká na podpis prezidenta, uviedla vyhlásenie predsedníčky maďarského parlamentu Katalin Sziliovej. Tá hovorila, že je nehorázne, aby sa dávali pokuty za používanie menšinového jazyka. „Podľa prijatej novely sa pokuty za používanie menšinového jazyka nedávajú, ale dávajú sa tam, kde má byť použitý štátny jazyka a sa nepoužije,” zdôraznila poslankyňa. V súvislosti s nepravdivými informáciami o novele pripomenula, že v čase, keď pôsobila ako podpredsedníčka vlády a vnímala dezinformácie okolo vtedajšieho zákona o štátnom jazyku, urobila vo Viedni tlačovú besedu, na ktorej rozdala preložené znenie zákona. „Bolo šokujúce, ako boli všetci prítomní presvedčení, že sme zakázali používanie menšinového jazyka aj na ulici. A keď sme im rozdali preložený zákon v angličtine, tak boli úplne prekvapení, že oni majú iné informácie, ako je obsah zákona. A z tohto dôvodu som vyzvala pána ministra, pretože som zistila, že po tej tlačovke sa znížili útoky na náš zákon o štátnom jazyku,” objasnila Tóthová. Predpokladá, že aj v tomto prípade by preklad pomohol eliminovať dezinformácie, ktoré sa šíria o súčasnej novele. „Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák súhlasí s poslankyňou ĽS-HZDS Katarínou Tóthovou, že preložená verzia jazykového zákona by prispela k lepšej informovanosti o jeho podstate v zahraničí,” uviedol pre TASR hovorca MZV SR Peter Stano. Ako dodal, rezort už vypracoval vlastnú pracovnú verziu prekladu, ktorú predložil na expertnej úrovni relevantným medzinárodným inštitúciám. Rovnako je pripravený zabezpečiť distribúciu oficiálneho prekladu v zahraničí hneď, ako ho dodá predkladateľ zákona. „Ministerstvo však pripomína, že zákon nenadobudne platnosť, kým ho nepodpíše prezident a až potom ho rezort môže dať na vedomie zahraničným partnerom,” zdôraznil Stano.
Kampaň, ktorú rozpútali Maďari kvôli slovenskému jazykovému zákonu, vyzerá neuveriteľne. Pripomína to davovú hystériu - každý zúri, a málokto vie prečo... Bojový pokrik spustili doslova všetci: Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku, SMK, Most, maďarská vláda, štyri maďarské parlamentné strany, ich štyri mládežnícke organizácie, maďarskí europoslanci... Maďarská vlna odporu je však v tomto prípade prehnaná. A odtrhnutá od reality. Slovenský jazykový zákon vôbec nie je taký sporný a tvrdý, ako vyzerá (v predsudkoch Maďarov). Zavádza len celkom bežné samozrejmosti: povinnosť ovládať a primerane používať okrem menšinového aj štátny (slovenský) jazyk. S tým, že menšinové práva ostávajú v plnom rozsahu zachované. Navyše, zákon sa nedotýka ani tak bežných ľudí, ako skôr inštitúcií: štátnych úradov, samospráv, škôl... Budú musieť dodržiavať princípy dvojjazyčnosti, ktoré roky zanedbávali. Problém, ktorý „riešia” maďarskí politici, je virtuálny. Umelý. Skutočná je len vlna odporu, hnevu a maďarského národného zápalu... Lenže to je už iný príbeh, na ktorý má Slovensko naozaj pramalý vplyv...
Starosta obce Barca v Rimavskosobotskom okrese Richard Szajkó (nezávislý) neovláda slovenský jazyk, preto mu tlmočníka robí asistent sociálneho pracovníka Gejza Szajkó. „Trochu rozumie, no nehovorí. Komunikuje výlučne po maďarsky. Ak potrebuje niečo vybaviť na úradoch, robím mu tlmočníka,” povedal TASR asistent Szajkó. Tvrdí, že zatiaľ si takýmto spôsobom dokázali so všetkým poradiť. „Ja určite v ničom za neho nerozhodujem, stále len tlmočím jeho názory,” dodal. Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) nemá s komunikáciou so zástupcami obcí žiadne problémy. „Aj keď je pravda, že so všetkými starostami v našom samosprávnom kraji sme do kontaktu neprišli. No pri komunikácii s predstaviteľmi susedných regiónov z Maďarskej republiky nám ochotne pomáhajú poslanci Zastupiteľstva BBSK z južných regiónov najmä poslanec Péter Csúsz (SMK),” poznamenal hovorca BBSK Roman Lebeda. „Ja som sa ešte nestretol s tým, že by mi nejaký starosta nerozumel. No v južných okresoch nevedia ľudia dobre po slovensky,” skonštatoval predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora. Podľa neho by mal človek ovládať jazyk tej krajiny, v ktorej pôsobí a pracuje, najmä ak ide o verejného činiteľa.
Považujem za bezprecedentné zasahovanie do vnútorných vecí Slovenska, ak predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová požiadala predsedu NR SR Pavla Pašku o odklad hlasovania o novele zákona o štátnom jazyku. Je zarážajúce, ak sa k tomuto zákonu vyjadruje Maďarsko a Maďari, ktorí za ostatných 200 rokov urobili toľko prechmatov proti národnostiam niekdajšieho Uhorska, ako ich neurobila celá ostatná Európa dokopy. Maďarské aktivity na likvidáciu slovenčiny a Slovenska, obrany proti nim sú aj súčasťou slovenských dejín. Naplno zamestnávali slovenskú inteligenciu, ktorú Maďari sústavne prenasledovali a likvidovali, takže jej počet krátko pred vznikom republiky roku 1918 bol minimálny, len niekoľko desiatok osôb. Absolútne zvrátené konzekvencie z tohto zákona, ako vždy, vyvodzuje Pál Csáky, predseda SMK. Ten by nedbal, keby sa do tohto zákona dostala veta, že príslušníci národnostnej menšiny na Slovensku nie sú povinní ovládať štátny jazyk. Z tejto strany prevláda názor, že práve naopak, Slováci by sa mali učiť po maďarsky, aby sa mohli na juhu Slovenska dorozumieť. Maďarčinu by napr. podľa MUDr. Huncsíka mali ovládať najmä psychológovia a psychiatri, lebo čo ak by, nebodaj, sa do psychotického stavu dostal príslušník maďarskej menšiny. Pál Csáky ide ešte ďalej, podľa neho v nemocniciach v Nových Zámkoch, Dunajskej Strede, Leviciach a inde na južnom Slovensku by mali maďarčinu ovládať všetci lekári i zdravotné sestry, teda aj chirurgovia, endokrinológovia, diabetológovia a pod., len aby sa dohovorili s maďarskou menšinou. A samozrejme, po maďarsky by mali vedieť aj v nemocniciach v Bratislave, Košiciach či Martine, lebo čo ak nemocnica pošle pacienta na kvalitnejšie odborné vyšetrenie do nemocnice vyššieho typu? Poznal som lekárku, ktorá sa pýtala na ťažkosti chorého pacienta maďarskej národnosti, ten jej ich však nevedel opísať, zmohol sa len na vetu: „Doktorka, pátraj, pichaj!” Proti zákonu o slovenčine ako o štátnom jazyku už tradične píšu tí istí pisári, zvyčajne veľa a hlúpo, úmerne plači, ktorú dostávajú. Už k citovanej pani predsedníčke maďarského parlamentu Katalin Sziliovej, ktorá sa pre Slovenský rozhlas vyjadrila, že pre maďarskú menšinu zákon prináša také nevýhody, aké sú v Európe bezprecedentné. Ej, ej, silné slová práve z tej strany, odkiaľ všetky menšiny v bývalom Uhorsku zažili najväčší národnostný útlak. Slováci sa museli nielen modliť po maďarsky, ale aj písať matriky a pomaďarčovať si mená. Od Csákyho nečakám nič; veľkopanské spôsoby a predstieraná inteligencia skrývajú neúprimnosť a vôbec nemožnosť sa dohovoriť, veď komunikačné problémy má nielen so Slovákmi, ale aj vnútri SMK. Klamanie v priamom televíznom prenose je už len čerešnička na tortičke. Zrejme nie je ďaleko od požiadaviek, aby maďarská národnostná menšina mala k dispozícii aj komorný orchester. Kto by v ňom hral, to je už zrejmé. Škoda len, že sa Maďari neusilujú práva pre svojich krajanov uplatňovať napr. v Rakúsku. Hovoriť a písať o tom, ako sa majú Slováci v Maďarsku, je zrejme hádzanie hrachu na stenu. Vzorovú národnostnú politiku pred svetom predvádzajú teraz na slovenskej menšine v Mlynkoch. Môžeme si byť istí, že sa tam dom pre slovenskú menšinu nepostaví, výhovoriek si nájdu dosť. Ekonomická situácia v Maďarsku je zlá nielen v súvislosti s celosvetovou krízou, zlá bola aj pred ňou. A bude ešte horšie, keď bude treba splácať obrovský dlh. To z maďarskej strany na Slovensko sa bude sypať gejzír iskier, určite my budeme tí najhorší. A Maďarskom budú pochodovať polofašistické či úplne fašistické oddiely. Chcem veriť, že ak chce byť Európska únia funkčná, bude musieť umravniť našich maďarských susedov, ktorí majú rovnaké problémy nielen s nami, ale aj so Srbmi, Rumunmi či Ukrajincami.
Socialistická frakcia v Európskom parlamente požiadala jeho predsedu Jerzyho Buzeka o iniciovanie zmeny rokovacieho poriadku, aby sa mohlo zakázať nosenie fašistických uniforiem na pôde EP. Šéf socialistov Martin Schulz sa v stredu večer stretol so šéfom europarlamentu, aby s ním prediskutoval túto otázku po tom, ako sa v utorok na pôde objavil jeden z europoslancov za stranu Jobbik v uniforme Maďarskej gardy. Na Schulza sa listom obrátil vedúci skupiny slovenských europoslancov z radov socialistov Boris Zala, ktorý ho požiadal, aby frakcia odsúdila tento čin. „Boli sme šokovaní, pretože sme proti akýmkoľvek fašistickým prejavom a okrem toho máme vlastnú skúsenosť, keď členovia Maďarskej gardy prekročili maďarsko-slovenské hranice a snažili sa u maďarskej menšiny robiť nábor do svojich radov,” uvádza sa v liste. Socialistická skupina slovenských europoslancov pripomína, že prítomnosť člena europarlamentu oblečeného v uniforme Maďarskej gardy je propagáciou symbolov, ktoré popierajú európske hodnoty. „Europoslanci zvolení za maďarskú extrémistickú stranu Jobbik nosia uniformy fašistického režimu, ktorý len pred niekoľkými desaťročiami v strednej Európe šliapal po ľudskej dôstojnosti,” zdôrazňujú poslanci. Podľa nich je nosenie fašistickej uniformy v EP v rozpore s parlamentnými pravidlami, podľa ktorých má byť správanie europoslancov charakterizované vzájomným rešpektom a má sa opierať o hodnoty a princípy uvedené v základných zmluvách, na ktorých stojí EÚ.
Europoslanec Boris Zala zo Smeru reagoval na extrémistické prejavy maďarského poslanca Csanáda Szegediho listom a očakáva, že vedenia europarlamentu bude konať. Szegedi si totiž do rokovacej sály obliekol vestu polovojenskej Maďarskej gardy. „Ja som včera v mene slovenskej delegácie oslovil vedenie našej frakcie progresívnych demokratov a socialistov listom, v ktorom opisujem naše osobné skúsenosti s Maďarskou gardou,“ povedal nám Zala. Podľa neho by teraz mala frakcia konanie Szegediho ostro odsúdiť. „Konať by však mal aj predseda Európskeho parlamentu v súlade s konkrétnymi paragrafmi,“ myslí si Zala. Všeobecne totiž prevláda v kuloároch názor, že uniformovaní poslanci do parlamentu nepatria. Možností riešenia je podľa Borisa Zalu viac. „Buď teda v takej podobe, že zakáže nosenie uniforiem, alebo konkrétnych poslancov jednoducho vylúči,“ vymenoval Zala niektoré z možností riešenia situácie. List nášho europoslanca bol ešte v stredu večer frakciou prijatý a jej šéf už v danej veci šiel na rokovanie so šéfom europarlamentu Jerzym Buzekom. „Je to však veľká novinka pre parlament a ten teraz musí preskúmať svoje možnosti a nariadenia. No už sa tu objavili aj hlasy, ktoré nevidia problém iba v nosení uniformy, ale problém je aj to, že maďarské Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik otvoreným spôsobom propaguje fašistickú ideológiu,“ dodal Zala. K propagácii Maďarskej gardy v europarlamente, ktorú v Maďarsku zakázal súd, sme o reakciu požiadali aj Budapešť. „Nebudeme sa k tomu vyjadrovať, pretože sa to stalo v Európskom parlamente, keby to bolo v Maďarsku, bolo by to iné,“ uviedla Zsuzsanna Mátrai z maďarského ministerstva zahraničných vecí.
Na pôde Európskeho parlamentu sa nám podarilo získať aj krátke vyjadrenie maďarského europoslanca Csanáda Szegediho, ktorý sa v Štrasburgu v utorok predstavil v uniforme zakázanej polovojenskej organizácie.
- Pán Szegedi, prečo ste sa rozhodli počas prvého dňa nového päťročného fungovania Európskeho parlamentu obliecť si vestu Maďarskej gardy?
- Bol to môj sľub, ktorý som dal na zhromaždení v Budapešti, a tak som ho aj splnil.
- Bola to jednorazová akcia?
- Áno, bol to symbolický krok a zatiaľ ho neplánujem opakovať.
- Museli ste však mať na tento krok aj nejaký priamy dôvod.
- Podpora našej strany Jobbik Maďarskej garde je všeobecne známa a je to jedna z možností, ako môžem gardu ja konkrétne podporovať.
- V takomto prípade však musíte mať aj konkrétne ciele, ktoré chcete odetý v čiernej veste s gardistickým znakom dosiahnuť.
- Tu je to absolútne jednoznačné. Našim cieľom je, aby garda zotrvala, aby fungovala a aby bola legitímnou súčasťou obrany maďarských záujmov.
Boj o voliča maďarskej národnosti sa pritvrdzuje. Šéf SMK Pál Csáky platí za inzeráty, v ktorých napáda svojho konkurenta Bélu Bugára a jeho novovzniknutú stranu Most-Híd. Prekáža mu, že hovorí so svojimi kolegami po slovensky. „Zišli sa, aby založili stranu v srdci Žitného ostrova, ale medzi sebou hovorili po slovensky. Taký znetvorený prístup nepredpisuje ani jazykový zákon,“ vyhlásil v rozhovore vydanom v denníku Új Szó Pál Csáky. Rozhovor vyšiel ako platená inzercia. Koľko však zaň SMK zaplatila, nám Csáky nevedel povedať. „Trvám na svojich slovách. Bugár zmenil svoje názory po tom, čo začal podnikať. Politicky robí neprehľadné veci,“ reagoval včera šéf SMK. Béla Bugár mal vypnutý telefón, pretože je na dovolenke m i m o Slovenska. Podľa poslanca a spoluzakladateľa novovzniknutej strany Most-Híd Zsolta Simona slová šéfa SMK hovoria samy za seba a netreba ich ani bližšie komentovať. „Topiaci sa aj slamky chytá,“ reagoval na otázku, prečo Csáky použil také tvrdé slová. Bugárovcov dokonca šéf SMK v rozhovore nazval kacírmi a zradcami. Za to podľa Simona zvažujú aj žalobu na súde. „Ja som si odložil tento článok a po dovolenkách sa ním budeme zaoberať,“ dodal Simon.
Šéf SMK Pál Csáky vyčíta odídencom okolo Bélu Bugára, že sa líškajú Slovákom. Nepáči sa mu, že sa zakladatelia strany Most - Híd na jednom zo stretnutí rozprávali po slovensky. Za Csákyho vyjadrenie pre maďarský denník Új Szó, ktorý vychádza na Slovensku, zvažujú bugárovci žalobu. „Híd-Most je taká zlátanina, na začiatku ktorej naženú pomýlených Maďarov, aby na konci vyšli nešťastní asimilovaní ľudia. Z národného hľadiska je to bitúnok (po maďarsky mostbitúnok), ktorý si neželáme,” vyhlásil Csáky v rozhovore. Ten vyšiel v Új Szó ako politická inzercia. Či si rozhovor objednala SMK a ako vznikal, nie je jasné. Hovorkyňa strany ani nik z vedenia v piatok nedvíhal telefón. Csáky v rozhovore okrem iného bývalým kolegom vyčíta, že sa medzi sebou rozprávajú po slovensky. „Zišli sa založiť stranu v srdci Žitného ostrova, ale medzi sebou hovorili po slovensky. Takýto znetvorený prístup nepredpisuje ani zdeformovaný slovenský jazykový zákon,” pokračoval Csáky. Bugárovci, ktorých Csáky označil za heretikov, čo zradili, zvažujú žalobu. „Nie je to prvý prípad nepodloženého osočovania. Dali sme to našim právnikom,” uviedol poslanec Zsolt Simon, ktorý patrí medzi zakladateľov strany. Koľko ľudí Most prebral SMK, zatiaľ nie je známe. Ešte pred založením strany vystúpilo z SMK okolo 100 funkcionárov. Simon však nevedel potvrdiť, či sa všetci odídenci zaregistrujú do Mostu. „Istý je zatiaľ len prípravný výbor, čo je 71 ľudí Postupne sa hlásia členovia. Ja som dnes dostal päť prihlášok a mal som päť záujemcov po telefóne,” poznamenal Simon. K Bugárovej strane sa pripojil aj šéf Úradu pre verejné obstarávanie Béla Angyal, ktorý je jediným zástupcom opozície vo vedení štátnych úradov. Krátko po vzniku Mostu ohlásil aktivista János Bósza, známy ako stúpenec autonómie, ďalšiu maďarskú stranu. Má sa volať Maďarská občianska strana. Bószovi v uplynulých rokoch ministerstvo vnútra trikrát po sebe zamietlo registráciu občianskeho združenia. Namiesto Južanskej rady napokon zaregistroval Nomos regionalizmus.
Veľký tresk sa na našej politickej scéne zatiaľ nekoná. Taký dlhoočakávaný zrod Bugárovej novej strany Most, ktorá má vraj spájať Maďarov a Slovákov, bol dosť veľkým sklamaním. Žiadne známe mená, žiadne prekvapivé tváre. Z očakávaných slovenských osobností, ktoré by mohli symbolizovať myšlienku tejto strany o zjednocovaní dvoch národov žijúcich spoločne na Slovensku, sa na zakladajúcom kongrese nezjavila žiadna taká, ktorá by mohla byť lákadlom aj pre nemaďarského voliča. A tak neľahká úloha mostára, úporne dokazujúceho, že nejde o etnickú, teda čisto maďarskú stranu, padla na jedinú slovenskú hlavu vo vedení strany, ktorú nosí telo Rudolfa Chmela. V politike nie je žiadny nováčik, už si na vlastnej koži vyskúšal experiment, keď istý čas sedel vo vláde ako minister kultúry za Ruskovu Alianciu nového občana, a teda už vtedy dokázal, že má v sebe dostatok politického pragmatizmu. Ťažko veriť, pri všetkej úcte k pánovi Chmelovi, že práve on bude tým skvelým a neodolateľným lákadlom pre slovenského voliča, aby do urny hodil volebný lístok práve tejto politickej strany. Navyše, naozaj len ťažko hovoriť o symbolickom moste medzi národnosťami, keď na jeho jednej strane, aspoň súdiac podľa toho, ako si na zakladajúcom kongrese rozdelili funkcie, stojí iba jeden-jediný osamotený Slovák, pripomínajúci skôr maskota než charizmatickú osobnosť schopnú mobilizovať a presvedčiť ľudí o tom, že práve Most je tou najlepšou stranou, ktorej môžu dať svoj hlas. Nepochybne, že istý potenciál osloviť slovenského voliča má i šéf novej strany Béla Bugár. Do povedomia verejnosti sa už v minulosti zapísal ako znášanlivý, tolerantný politik, ktorý držal ako-tak na uzde tvrdé nacionalistické krídlo v Strane maďarskej koalície v časoch, keď bol jej predsedom. Či však dokáže osloviť viac ako jedno percento nemaďarských voličov, je otázne. Ak sa do vedenia Mostu nepodarí Bugárovi prilákať ďalších známych, ešte neskompromitovaných Slovákov, bude mať zrejme veľký problém dostať sa vôbec do parlamentu. A nepomôžu mu ani tí najbohatší sponzori. Pretože Maďari žijúci na Slovensku sú zväčša konzervatívni a svoje hlasy radšej dajú osvedčenej SMK, tak ako jej ich dávajú už dlhé roky. Tým skôr, že o Bugárovej novej strane sa už začínajú šíriť rôzne klebety, ktoré mu môžu poškodiť aj v prípade, že by neboli pravdivé. Špekulácie o tom, kto stojí v pozadí a financuje túto stranu, nie sú z hľadiska voliča až také zaujímavé. Samozrejme, ak to nie je podsvetie. Každú politickú stranu predsa niekto sponzoruje, pretože bez toho by neprežila. Či za bugárovcami stoja ľudia z petrochemického priemyslu alebo výrobcovia náhrobných kameňov, je dnes voličovi srdečne jedno. Zaujímať ho to bude až vtedy, keď sponzor začne dostávať podozrivo výhodné štátne zákazky, ak sa strana naozaj dostane do vládnej koalície. Potenciálneho maďarského voliča však už teraz môže veľmi znepokojiť, keď ktosi šíri zaručené informácie, že strana Most vznikla na akúsi objednávku Smeru a po ďalších voľbách s ním vytvorí vládnu koalíciu. Vtedy spozornie, pretože doposiaľ od strany Smer nezažil vôbec nič dobré. Skôr naopak - a preto začína vetriť nebezpečenstvo. Je to úplne pochopiteľné. Navonok najdrsnejšie voči Maďarom vystupuje síce Ján Slota a jeho Slovenská národná strana, no v skutočnosti za vyťahovaním maďarskej karty a zhoršovaním vzájomných vzťahov stojí predovšetkým silné nacionalistické krídlo Smeru. Bez jeho aktivít a tichého požehnania samotného šéfa strany Fica by sa neprijal žiadny zo sporných zákonov, postupne čoraz viac ohrozujúcich práva národnostných menšín na Slovensku, ani najnovší jazykový zákon, ktorý prehĺbil už i tak vážne rozpory nielen medzi Slovákmi a Maďarmi žijúcimi na Slovensku, ale aj medzi našou krajinou a Maďarskou republikou. Vďaka maďarskej karte Fico kradne voličov svojmu terajšiemu koaličnému partnerovi Slotovi. A ak by po voľbách išiel do vlády s umiernenými bugárovcami za cenu niekoľkých kozmetických ústupkov, nesporne by vylepšil svoju pošramotenú reputáciu u európskych súdruhov, ktorí mu vyčítali, že sa spolčil s nacionalistickou stranou Jána Slotu. Samotný Béla Bugár nevylúčil možnosť, že by po voľbách vytvoril so Smerom vládnu koalíciu. Na otázku - viete si predstaviť, že by ste o rok vstúpili do vlády Roberta Fica, odvetil: „Uf. Tak to by sme museli mať slušnú podporu. A museli by sme vedieť, o čom so Smerom rokujeme. Viete, rokovali sme aj po voľbách 2006, mali sme záujem vstúpiť do Ficovej vlády, ale nie s hocikým a nie za každú cenu.”
Veľká väčšina Maďarov nemá nič proti tomu, aby po smrti ich orgány transplantovali iným ľuďom. Vyplýva to z prieskumu agentúry Szinapszis, ktorého výsledky vo štvrtok zverejnila agentúra MTI. Proti darovaniu svojich orgánov by nič nemalo 81 percent opýtaných. Orgány nechce darovať len šesť percent Maďarov, najmä starších s nižším vzdelaním. Sedemdesiatpäť percent opýtaných by bolo ochotných darovať svoje orgány komukoľvek, šesť percent len rodinným príslušníkom a ľuďom, ktorých poznajú. V Maďarsku je možné využívať po smrti človeka jeho orgány bez jeho povolenia, jedinú výnimku predstavujú prípady, keď dotyčný sám písomne pred smrťou potvrdí, že si to nepraje.
Európska komisia (EK) vo štvrtok povolila Maďarsku poskytnúť automobilke Mercedes-Benz Hungary, ktorú vlastní spoločnosť Daimler AG, štátnu pomoc na výstavbu nového závodu v sume 111,5 mil. eur. Závod v regióne Dél-Alföld pomôže miestnej ekonomike a priamo vytvorí 2 500 pracovných miest, uviedla Európska komisia. Neelie Kroesová, komisárka pre hospodársku súťaž, sa vyjadrila, že automobilka Daimler vybudovaním závodu nezíska na trhu taký podiel, ktorý by odporoval pravidlám Európskej únie pre oblasť hospodárskej súťaže. Podnik Mercedes-Benz Hungary na financovanie projektu použije vlastný kapitál a bankové úvery, ale zároveň dostane štátnu pomoc v celkovej sume 111,5 mil. eur prostredníctvom grantu v hotovosti a úľav na podnikových daniach. Mercedes-Benz okrem toho dostane finančnú podporu na vybudovanie prístupu k železničnej trati v sume 800 tis. eur. V novom závode automobilka plánuje vyrábať dva nové modely osobných vozidiel.
Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) požičia 100 miliónov eur (3,01 miliardy Sk) maďarskej Erste Bank, ktorá ich použije na poskytovanie úverov malým a stredným podnikom. „Projekt je súčasťou reakcie EBOR na dopad globálnej finančnej krízy, ako aj makroekonomickej nerovnováhy maďarského bankového sektora a jej dopad na reálnu ekonomiku,” informuje EBOR na svojej internetovej stránke. Pôžička bude použitá na strednodobé a dlhodobé financovanie maďarského súkromného podnikateľského sektora, na implementovanie investícií a pokrytie potreby kapitálu. EBOR chce prostredníctvom pôžičky udržať a zlepšiť úverové schopnosti bankového sektora. Erste Bank Hungary je súčasťou Erste Bank Group. Banka je šiestou najväčšou v Maďarsku.
Európska banka pre obnovu a rozvoj poskytla maďarskej OTP Bank podriadený dlh za 200 miliónov eur, z ktorého bude môcť poskytovať polročné úvery. „Kapitálová vzpruha od EBOR pomôže OTP Bank zmierniť dosah recesie a posilniť trhovú pozíciu v náročnom prostredí v Maďarsku i regiónoch, kde operuje,“ uviedla banka podľa agentúry Reuters. Súčasťou pomoci je aj zvýšenie kapitálu v banke, keď EBOR použije 20 miliónov eur na kúpu akcií a zvýši svoj podiel o pol percenta na rovné dve percentá. Investícia EBOR je súčasťou prisľúbenej 24,5-miliardovej pomoci bankovému sektoru v regióne pod záštitou EBOR, Svetovej banky a EIB. „Transakcia posilní kapitalizáciu OTP Bank a prispeje k zvýšeniu dôvery v bankový sektor v Maďarsku a regióne,“ dodal Peter Reiniger z EBOR.
Maďarská stavebná produkcia sa v máji medziročne zmenšila o 10,1 % po tom, ako v apríli v medziročnom porovnaní klesla o 8,4 %. V piatok o tom informoval maďarský štatistický úrad (KSH). Stavba budov sa v máji oproti rovnakému mesiacu vlaňajška zmenšila o 24,1 %, ale ostatné stavebné práce vrátane výstavby ciest a železníc sa o 7,9 % zväčšili. Počas prvých piatich mesiacov roka bola stavebná produkcia v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška menšia o 6,9 %, uviedol KSH. Sezónne upravená stavebná produkcia sa v máji medzimesačne zmenšila o 3,3 % po tom, ako podľa revidovaných údajov v apríli medzimesačne klesla o 5 %, uviedol štatistický úrad. Zároveň informoval, že objem objednávok stavebníctva na konci mája bol medziročne vyšší o 26,4 %. Čiastočne to bolo spôsobené nízkou minuloročnou základňou, ale aj veľkým objemom objednávok počas predchádzajúcich mesiacov. Objem objednávok získaných v máji bol medziročne väčší o 16,3 % vďaka väčšiemu počtu kontraktov na výstavbu ciest a železníc.
Na pozvanie Zväzu Slovákov v Chorvátsku a Matice slovenskej „Kukučin-Kuntarić“ v obci Jakšić sa podpredseda Zahraničného výboru Národnej rady SR Jozef Rydlo 12. júla 2009 zúčastnil na podujatí „Slováci Slovákom na Sovskom jazere“. Vo svojom príhovore pred niekoľkými stovkami účastníkov poukázal na výnimočne dobré vzťahy medzi Chorvátmi a Slovákmi v minulosti i dnes. Zdôraznil, že jeho vzťahy k Chorvátsku sa viažu ešte na jeho univerzitné štúdiá v Padove Taliansku, keď so svojimi chorvátskymi priateľmi len snívali o štátnej samostatnosti Slovenska a Chorvátska - štátna samostatnosť oboch krajín je dnes skutočnosťou. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že Chorvátska republika ako jediný štát na svete má vo svojej ústave zakotvené ústavné práva aj pre slovenskú národnostnú menšinu, o ktorú sa aj primerane stará, čo Slovensko rado berie na vedomie. Spomenul tiež, že dnes na čelných postoch Slovákov v Chorvátsku sú niekdajší slovenskí študenti, ktorí absolvovali v časoch komunistickej totality Slovenské gymnázium Antona Bernoláka pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, vďaka práci ktorých dnes slovenská menšina v Chorvátsku prosperuje. Počas svojho pobytu poslanec Jozef Rydlo poskytol aj rozhovor chorvátskemu štátnemu rozhlasu v Osijeku.
Strata svetla očí - takto sa nazýva istá výstava, na ktorej však nevidno vôbec nič. Je na nej totálna tma a návštevník je odkázaný výlučne na svoj sluch, čuch a ruky, prípadne bielu palicu. Z tohto už môžete tušiť, o čo ide: vidiaci ľudia sa na hodinu dobrovoľne ocitnú v takej polohe, v akej sa nachádzajú slepí ľudia neustále. Náš spolupracovník v Maďarsku Gregor Martin Papucsek mohol ísť v meste Eger aj na víno, aj išiel, ale až po návšteve „múzea”, kde bol ohúrený i dojatý. V podstate aj z neho sa stal sprievodca, veď vám musí porozprávať, ktorí to nevidíte, o tom, čo nevidel on... Sme v kazamatách, v pivničnom systéme pod mestom Eger na severe Maďarska, čo je v podstate vedľajšie, pretože takéto „múzeum” môže byť vlastne kdekoľvek. Predstavuje sa nám sprievodkyňa: volá sa Monika Majorosová a na úvod pripomína, že „táto výstava sa pokúša predstaviť život nevidomých, čiže je to mimoriadna výstava, veď na riadnej výstave sme si zvykli na varovania, že všetko pre oči, nič pre ruky... Nuž, tu je to presne naopak, všetko pre ruky, nič pre oči”. Monika nevidí na 90 percent, teraz dáva pokyny, musíme počúvať a sledovať jej hlas, vždy nám povie, kadiaľ treba ísť, na akú prekážku možno naraziť. Je dôležité vedieť vopred, že prechádzať budeme cez rôzne miestnosti, ktoré budú zariadené, možno ich nahmatať a spoznávať... Ale čo sa stalo? Babička, ktorá sem prišla s vnúčaťom, chce ísť von, chytá ju panika, neznesie totálnu tmu. Počujete to buchotanie? To je od bielej palice, staršia pani hľadá cestu späť, hoci sme od vchodových dverí iba meter. Stáva sa to. Lebo darmo ľuďom povedia, že bude tma, človek sa až tu stretne so skutočnou tmou. Predstaviť si to ani nemožno, treba to zažiť. Poďme teda na našu hodinovú púť. Ešte sa musím priznať, že ja mám sťaženú úlohu, v pravej ruke držím bielu palicu, v ľavej magnetofón, inak by ste mi nemuseli uveriť, že som videl to, čo vidieť nemožno. No, uvidíme, ako to pôjde - hovorím si, stále mysliac ako vidiaci človek. Veď to je to najťažšie, vžiť sa do toho, nesnažiť sa vyočiť si okále, aj tak nič neuvidíte, skôr si treba zavrieť oči, aspoň na začiatku, aby človek naozaj neprepadol panike... Takže prvá zastávka je byt, nálada je dobrá, počujete, dokonca sa darí aj rozpoznávať rôzne predmety: umývadlo v kúpeľni, kávovar... žehličku..., kuchynskú linku... príbor... sifónku... Postupne objavíme v kúpeľni fén, pračku, potom chladničku... - chladnička - rehot - Chladnička spôsobuje veselosť, pretože každý očakáva, že pri otváraní dverí sa vyleje z nej svetlo, ale sa musíme sklamať, a definitívne sa vzdávame nádeje, že tu niečo uvidíme, akurát ešte televízor bude trocha fosforeskovať v obývačke. Zdanlivo vtipné ešte je, že v kúpeľni niekto nahmatá zrkadlo... ale slepí ľudia nemusia žiť sami a môžu mať aj návštevu! To sme už v obývačke, a vtipný mladík sa pýta, či sa treba vyzuť. Na to bol reakciou ten smiech. Mona: „Slepí nežijú medzi štyrmi múrmi, bolo by to pre nich nudné, okrem toho majú vybavovačky ako ktokoľvek iný” - pokračuje naša sprievodkyňa a vedie nás von, na ulicu, na chodník, potom cez cestu po zebre, kde môžeme nahmatať autá čakajúce na červenú, vyhneme sa prácam po pravej strane, veď odtiaľ počujeme pracovný ruch... - buchot... nejaký debil na nás aj trúbi... Za odmenu prichádzame k bufetu, kúpime si napolitánky, malinovku a pohľadnicu za vopred prichystané päťdesiat forintové mince. Táto zastávka sa aj zíde, pretože nasleduje najťažší úsek: po schodoch dole, po schodoch hore, doprava, doľava po chodbe, ako keby človek išiel do nejakej verejnej budovy, pravda, tu je na stenách zábradlie všade, ktoré nás vedie dopredu. No, hotový labyrint. Zvuky z vonku. Uf! To sme už vonku, na detskom ihrisku či v parku, kde po nás ide nejaký pes. Prejsť treba cez mostík, pod nohami lístie, vo výške hlavy nejaké kríky, a to je vlastne už koniec, na čistinke, ešte v úplnej tme, bilancujeme. Naša Monika prešla túto trasu už sedemdesiatkrát, pracuje tu iba pár mesiacov, zväčša sem chodia školské výlety. Či sú deti dojaté po absolvovaní tejto trasy? „Skôr sa rehlia, majú z toho zábavu. Pritom dúfam, že v hĺbke duše im táto prechádzka zanechá stopy, a raz, keď stretnú slepého či slabozrakého človeka, spomenú si, že aj oni raz absolvovali hodinku v podzemnej tme, a nebolo to, veru, ľahké.” - Buchotanie palice po zemi... „Nemusí byť naším cieľom bezpodmienečne vyvolávanie úcty, pretože ľudia k zrakovo postihnutým úctu určite majú - hovorí na záver hlavný organizátor tohto podujatia pod názvom Strata svetla očí János Vincze, ktorý má iba veľa dioptrií. Takže ľudia by mali vidieť, ako to funguje, skôr cez túto hravú formu”.
Na slovensko-maďarskom projekte na ochranu sokola rároha spoločne participujú aj ochranári z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku (RPS). Posledný sokol, ktorého počas uplynulého víkendu slovenskí ochranári označili satelitnou vysielačkou dostal vďaka svojej temperamentnej povahe meno Čertica. Vysielačka bola jedným z piatich zariadení, ktoré dosiaľ ochranári z RPS umiestnili na päť mladých samíc sokola rároha z hniezd na západnom Slovensku v rámci programu Európskej komisie Life, zameraného na ochranu tohto najohrozenejšieho druhu sokola v Európe. „V tomto roku boli okrem Čertice označené aj ďalšie dve samičky. Jedna dostala meno Simona, ďalšia Lucia. Všetky tri ešte len čakajú na deň, kedy budú pripravené opustiť lokalitu, kde ich vychovali rodičia a vydať sa na samostatnú cestu životom,” povedala ochranárka RPS Lucia Deutschová. V minulom roku boli solárnou energiou dobíjané vysielačky osadené na dve samice, z ktorých jedna menom Viera preletela najďalej spomedzi všetkých dovtedy označených vtákov v Maďarsku aj na Slovensku. Zimovala až v Afrike. Ďalšia minuloročná samička Romana zimovala v blízkosti Ríma, dodala Deutschová. Solárne satelitné vysielačky sa v rámci projektu Life využívajú od roku 2007 a dosiaľ priniesli neoceniteľné a prekvapivé výsledky o pohybe mladých jedincov, faktoroch ohrozenia a požiadavkách na prostredie. Jedna zo samíc označených v roku 2007 v Maďarsku, vyviedla tento rok svoje prvé mláďatá. „Nakoľko len mladé jedince sokola rároha sú sťahovavé a po dovŕšení dospelosti si vyhľadávajú vlastné teritóriá, ktoré na dlhší čas neopúšťajú, budú všetky označené sokoly približne po dvoch rokoch odchytené a vysielačky im budú odobraté. Okrem piatich samíc označených vysielačkou na Slovensku, bolo ďalších 40 vtákov vybavených vysielačkou v Maďarsku,” doplnila Deutschová. Na území Slovenska a Maďarska žije až 40 % z celkovej populácie ohrozeného sokola rároha. Na Slovensku hniezdi približne 30 až 40 párov.
Oživenie apetítu po rizikovejších aktívach prispelo v treťom júlovom týždni k ziskom mien rozvíjajúcich sa trhov. Situáciu sa rozhodla využiť maďarská vláda, aby finančným trhom demonštrovala, že napriek závislosti od pomoci MMF je stále dostatočne dôveryhodným dlžníkom aj pre súkromných investorov. V emisii päťročných eurových dlhopisov získala jednu miliardu eur. Investorom však ponúkla za to výnos do splatnosti na úrovni 6,79 %, o viac ako štyri percentné body vyšší než výnos do splatnosti päťročných dlhopisov nemeckej vlády (2,50 %). Hoci v prípade krajiny, ktorá sa ocitla v neľahkej rozpočtovej situácii, je schopnosť emitovať dlhopisy súkromným investorom, navyše na medzinárodnom trhu, skôr pozitívnym signálom, netreba zabúdať, za akú cenu uskutočnila Budapešť túto demonštráciu kredibility. A to nielen v porovnaní s benchmarkovými Bundmi či podmienkami, pri ktorých sa obchodujú porovnateľné slovenské dlhopisy s o päť stupňov vyšším investičným ratingom. Dosiahnutý výnos do splatnosti 6,79 % bol o necelý jeden percentný bod vyšší ako výnos do splatnosti, s ktorým sa v tom čase na sekundárnom trhu obchodovali eurobondy maďarskej vlády splatné v januári 2014. Pre investorov, ktorí ich vlastnia, bol výsledok emisie skôr zlou správou, keďže po aukcii vzrástol výnos do splatnosti o viac než 15 bázických bodov. Netreba zabúdať ani na to, že obdobie oživeného apetítu po riziku prinieslo nielen možnosť vstúpiť na medzinárodné dlhopisové trhy, ale posilnilo aj forint. Budapeštianska vláda si tak požičala eurá blízko tohtoročných forintových maxím. Jeho prípadné opätovné oslabenie tak bude pre vládu znamenať nerealizovanú kurzovú stratu a zvýšenie externého dlhu v cudzích menách. Po správach o vážnosti tohtoročnej recesie a spomalení inflácie pod štvorpercentnú úroveň bude i demonštrácia „fungujúceho toku dlhového kapitálu“, od ktorého je Maďarsko závislé, tlačiť na Magyar Nemzeti Bank, aby v pondelok 27. júla znížila základnú sadzbu o očakávaných 50 bázických bodov. Pod hranicou 200-dňového priemeru sa necelý mesiac po korune a forinte ocitol už aj zlotý. O pokračujúcej zraniteľnosti susedných mien však svedčí vyjadrenie menotvorcu z poľskej národnej banky Dariusza Filara, ktorý už nevidí priestor na znižovanie sadzieb. Jeho skoršie varovanie, že úvahy o vstupe do ERM II v tomto roku sú nereálne, by mala potvrdiť v závere júla vláda pripustením, že termín pôvodne zvažovaného prijatia eura (2012) bude musieť pre ostatné turbulencie odložiť aspoň o rok. Čoraz viac sa tak ukazuje, že potenciálni investori zvažujúci expanziu kapacít v strednej a východnej Európe sa tak z výhod členstva v eurozóne v horizonte najbližších aspoň štyroch rokov budú môcť tešiť jedine na Slovensku.
Maďarská developerská spoločnosť TriGranit oznámila podpísanie zmluvy s bankou K&H, ktorá sa zaviazala kúpiť jej budúce nové sídlo v rámci projektu Millennium City Center v Budapešti. Budovu s výmerou 52-tisíc m2, zahŕňajúca tri podzemné podlažia garáží, má developer dokončiť do konca roku 2011. Banka si už prenajíma 9 500 m2 v inej budove v rámci areálu na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej v decembri 2008. Oba objekty pochádzajú z architektonickej dielne Finta Architects. Pripravovaná budova by mala byť prvou v krajine, ktorá bude spĺňať environmentálne štandardy LEED. „Predpokladáme úsporu energie medzi 30 - 40 % z dôvodu využívania obnoviteľných zdrojov, vďaka čomu výrazne klesnú prevádzkové náklady,“ uvádza vo vyhlásení spoločnosti László Hajdu, riaditeľ pre development v Maďarsku. Millennium City Center na východnom nábreží Dunaja rozvíja TriGranit od roku 2000. Po jeho dokončení má blízko Národného divadla a Paláca umenia vzniknúť kultúrne, rezidenčné, kancelárske a obchodné centrum Budapešti.
Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's (S&P) v pondelok informovala o znížení svojho hodnotenia rizikovosti bankového sektora (Banking Industry Country Risk Assessment - BICRA) pre Maďarskú republiku zo šiestej skupiny do skupiny siedmej. BICRA hodnotí bankový systém krajiny na základe jeho silných a slabých stránok v porovnaní s ostatnými štátmi na stupnici od prvej, najsilnejšej skupiny, po desiatu, najslabšiu. Agentúra S&P taktiež potvrdila odhad zaťaženia finančného systému Maďarska problematickými aktívami na úrovni 25 % - 40 %. Zníženie hodnotenia BICRA odráža zvýšenie ekonomických rizík a štrukturálne slabiny maďarskej ekonomiky a jej bankového sektora. Problémom je značná potreba externých financií Maďarska vzhľadom na výšku verejného dlhu. Agentúra S&P očakáva v tomto roku pokles ekonomiky krajiny na úrovni 6 % a v budúcom roku o 1 %, kde hlavnou príčinou bude výrazný pokles domáceho dopytu, pokles importu a exportu a vládna konsolidácia financií prostredníctvom rozpočtových škrtov. Podľa ratingovej agentúry finančný profil maďarského bankového sektora sa zníži pod vplyvom oslabenia ekonomiky, volatilite maďarskej meny a tlakom na financie. Zníženie hodnotenia BICRA neznamená automaticky zníženie ratingov jednotlivých bánk, môže však prispieť k ratingovým zmenám v závislosti od konkrétnych prípadov.
Budapeštianske nákupné centrum Duna Plaza, ministerstvo pôdohospodárstva a luxusný hotel Four Seasons museli v pondelok popoludní evakuovať po varovaniach, že budovách sa nachádzajú bomby. Informuje o tom tlačová agentúra MTI, podľa ktorej boli všetky poplachy falošné. Ako uviedol nemenovaný policajný hovorca, bombu v budove ministerstva nahlásil záchrannej službe neidentifikovaný muž volajúci z telefónnej búdky. Záchranná služba následne upozornila políciu. Neznámy volajúci z telefónnej búdky varoval pred bombou aj recepciu hotela Four Seasons.
Lekár zo Slovenska zachránil život maďarskému motocyklistovi, ktorého zrazil opitý vodič medzi Rajkou a Dunakiliti. Pri nehode, ktorá sa podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI stala v nedeľu večer na severovýchode Maďarska, totiž motocyklistovi po odrhnutí priehlavku hrozilo vykrvácanie. Podľa tlačovej referentky polície župy Györ-Moson-Sopron Tünde Kocsisovej lekár zo Slovenska okamžite zastavil a svojím zásahom zabránil, aby obeť vykrvácala. Záchranári motocyklistu previezli do nemocnice. Vinník nehody, ktorý prešiel do protismeru a zrazil sa s motocyklistom, bez zastavenia ušiel z miesta činu. Polícii sa 25-ročný muž prihlásil až neskôr.
Maďarsko má prvú obeť novej chrípky. Novému vírusu typu A(H1N1) podľahol minulú stredu 41-ročný muž maďarskej národnosti. Ako dnes informoval hlavný hygienik Ferenc Falus, pacient zomrel na bronchitídu, pričom novú chrípku u neho potvrdila až pitva. Muž podľa Falusa prišiel k lekárovi neskoro a jeho stav sa rapídne zhoršoval. „Muž nevyhľadal lekársku pomoc napriek srdcovým a pľúcnym problémom. Horúčku nemal,” povedal Falus. V Maďarsku registrujú 37 osôb nakazených prasacou chrípkou. Podľa vlády krajina bude mať od októbra dostatok vakcín pre 4 milióny ľudí.
Polícia rozhodnými opatreniami zabezpečí, aby homosexuáli, ako aj ktokoľvek iný v rámci ústavy, mohli vyjadriť nerušene svoje názory, príslušnosť k spoločenstvu. Povedal to v piatok v Budapešti podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI minister spravodlivosti a vnútra Tibor Draskovics po stretnutí s predstaviteľmi organizácií homosexuálov. „V Maďarsku sa vlani pokúsili viacerí spochybniť právo osôb a spoločenstiev na rovnosť, dôstojnosť a vyjadrenie k sexuálnej orientácii,” konštatoval minister, podľa ktorého to je neprijateľné. V Maďarsku má totiž každý rovnaké práva a štát je povinný ich ochrániť. Draskovics vyjadril nádej, že väčšina ľudí si 5. septembra, kedy sa uskutoční tohtoročný tradičný pochod homosexuálov Gay Pride March, bude ctiť práva iných. Vlani počas pochodu, ktorý sa konal 5. júla, extrémisti napadli jeho účastníkov aj policajtov, hádzali po nich vajíčka, kamene, petardy, ale aj zápalné fľaše. Zranenia utrpelo niekoľko desiatok osôb, sedem civilistov a šesť policajtov previezli do nemocnice.
Okolo 500 obyvateľov jednej z budapeštianskych štvrtí museli evakuovať potom, čo v okolí objavili bombu z II. svetovej vojny. Starších obyvateľov 16. obvodu odviedli do lekárskej ošetrovne, zatiaľ čo deti a tehotné ženy previezli do miestnych jaslí, informovala polícia. Bombu našli robotníci pri stavebných prácach. Polícia v tejto súvislosti dočasne uzavrela ulicu Újszász a časti ulíc Pilóta a Diós Lajos.
Budapeštianska polícia vyšetruje útoky fanúšikov maďarského prvoligového futbalového klubu Ferencváros TC proti priaznivcom Herthy Berlín počas priateľského duelu spomenutých dvoch tímov. V utorňajšom zápase zvíťazilo nemecké mužstvo 2:0, čo zrejme nahnevalo horkokrvných domácich chuligánov, ktorí v počte približne 70 mužov napadli nemecký tábor. Výsledkom incidentu sú najmenej traja zranení fanúšikovia Herthy, vyhrážky smerovali aj k prítomným novinárom. Maďarskí výtržníci sa neštítili ani nacistických pokrikov. Vedenie Ferencvárosu sa od správania sa svojich „tiežfanúšikov” dištancovalo a nepovažuje ich za „súčasť klubovej rodiny”. Spomenuté meranie síl organizoval nezávislý promotér, ktorý je teda zodpovedný za bezpečnosť priamo na štadióne, okolie svätostánku Albert Flórián zabezpečovala polícia. „Nemôžeme zaručiť, že takéto incidenty sa nebudú opakovať, ale vedenie klubu urobí maximum pre to, aby sa podobné fanúšikovské vyčíňanie na našom štadióne viac nevyskytlo,” povedal športový riaditeľ najúspešnejšieho klubu maďarskej futbalovej histórie Krisztián Berki.
Občas to vyzerá, že je dôvod vtipkovať na účet zariadenia zvaného kultúrny inštitút. Jeho fungovanie zvykne pôsobiť ako fraška, sci-fi, jednoducho ako póza, za ktorú sa dá skryť, keďže ide o veľkú kultúru. Navyše, rieši sa jej prezentácia na medzištátnej úrovni. Nezdá sa to, ale kríza úraduje aj tu. Ako sa vlastne šéfuje takejto inštitúcii a prečo by to mohlo mať zmysel, rozpráva riaditeľ Kultúrneho inštitútu Maďarskej republiky v Bratislave Péter Krasztev.
- Nemáte maďarské meno. Odkiaľ pochádzate?
- Otec je Bulhar, inak som stredoeurópsky miešanec. Najväčšie prepojenie cítim na Budapešť a cez ňu, samozrejme, na Maďarsko. Žil som však na rôznych miestach v Európe, podľa toho, kam ma odviala práca.
- Čím ste sa zaoberali?
- Celý život riešim problematiku strednej Európy. V literárnom štúdiu som sa zaoberal stredoeurópskym symbolizmom, aj to jeden čas tak vyzeralo, že pri tom ostanem, ale nechcel som v zostarnúť v literárnovednom ústave. Počas štúdia som cestoval medzi Prahou, Sofiou, Moskvou. Potom som asi päť rokov nakrúcal dokumenty pre maďarskú televíziu. Popri tom som stále riešil stredoeurópske súvislosti. Robil som všeličo, čo sa dalo. Písal, učil na univerzite v Budapešti. prekladal, pôsobil ako expert v Srbsku.
- Aký je rozdiel medzi budapeštianskou a ostatnou maďarskou kultúrou?
- Podobný ako medzi bratislavskou a slovenskou. Budapeštianska je najprístupnejšia novinkám, predstavuje nikdy nepočuté, nevidené. V regiónoch ťaží kultúra skôr z nostalgie, ťažšie prijíma neznáme veci. Napríklad koncert našej legendárnej skupiny Omega v Budapešti dnes už nezorganizujete, no o tridsať kilometrov ďalej áno.
- Na Slovensku už pôsobíte takmer štyri roky. Ste iniciátorom projektu Vyšehradský salón, v ktorom sa stretávajú každý mesiac odborníci a diskutujú na najrozmanitejšie témy. O čom sú vaše stretnutia?
- O tom, aby sme sledovali našich susedov, lebo možno už vyriešili čiastkový problém, s ktorým my len zápasíme. Potom sa môžeme pýtať, prečo sú Poliaci v probléme s drogami oveľa ďalej ako ostatní a prečo je pohľad Čechov na ne oveľa otvorenejší a racionálnejší. Alebo prečo daňový systém nebude nikdy ideálny - je zaujímavé sledovať, ako o tom za jedným stolom hovoria Lajos Bokros a Ivan Mikloš s tvorcami poľskej daňovej reformy. Alebo napríklad bezdomovectvo. Pre politikov tento problém v skutočnosti nie je vôbec zaujímavý. Každý z nich len sľubuje a napokon sa ukáže, že sa s tým aj tak nič neurobilo. Alebo migrácia - v našich krajinách nevidíme veľa ľudí s farebnou pleťou. Prečo? Nemajú nás radi? Ako budeme takýto problém zvládať o desať rokov, keď nevieme ako teraz na to? Myslím, že stále si v mnohom klameme.
- Prečo by sme mali mať pocit stredoeurópskeho spoločenstva?
- Samozrejme, to, že máme spoločné problémy, je len jedna z odpovedí. Napriek tomu som skúsil zostaviť súpis problémov, ktoré bolia každého z nás, no rozprávame sa o nich málo a neradi. Sú však ľudia, ktorí boľavým problémom rozumejú a vedia, o čo ide. No ani tých ostatní nie veľmi radi počúvajú. A to sa deje na Slovensku, v Maďarsku, Česku aj v Poľsku.
- Myslíte, že vaše úsilie má zmysel?
- Chcel som takto, pravdupovediac, zostaviť encyklopédiu našej spoločnej biedy. Na začiatku sme si sadli a zostavili zoznam tém, o ktorých si myslíme, že ak sa nebudú riešiť, bude zle. Drogy, bezdomovectvo, migrácia, Trianon, daňový systém, vzťah štátu a cirkvi a ďalšie. Bol to kus obrovskej práce - stretávali sa u nás odborníci zo štyroch krajín, ich rozhovory sme zaznamenávali, prepisovali, všetko bolo treba preložiť do všetkých zúčastnených jazykov a navyše do angličtiny. Posielame zborníky do každej z krajín na dôležité verejnoprávne miesta. Chceme, aby ich čítali tí, ktorí o krajine rozhodujú.
- Diskusie prebiehajú v maďarskom inštitúte, kde chodia aj radoví návštevníci. Ktorá z tém bola doteraz najúspešnejšia?
- Závisí to od kritérií. Napríklad na tému dôchodková reforma prišli samí dôchodcovia. Nechápem prečo, keď oni majú už svoj dôchodok istý. Ak to mám hodnotiť kvantitatívne, tak najviac ľudí, asi stopäťdesiat, prišlo na Trianon.
- Ako to vyzeralo?
- Debata prebiehala na poschodí, dolu na prízemí sa zgrupovali tvrdí nacionalisti. Situácia bola dosť napätá, pričom podstatou témy bolo presne to, aby sme sa rozprávali. Ibaže to nešlo bez toho, aby jeden druhého neurážal. Akoby sa nedokázal vykľuť taký spôsob komunikácie, ktorý by hovoril o nás samých, a nie o tých druhých. Tí dolu to vôbec nepochopili. Ale nakoniec sa stalo, že obe poschodia sa premiešali, ľudia sa povymieňali. Tí dolu už boli smädní, tak prišli hore na víno. Zrejme preto nakoniec napätie povolilo. Ak je však úspech ešte niečo iné, tak potom ma zaujala téma bezdomovectva. Na diskusiu prišli tí, čo sa problémom aktívne zaoberajú. A prišli aj bezdomovci, ktorí tu vystavili svoje obrázky. Bolo to naozaj fajn stretnutie.
- Kde vznikol nápad viesť tieto diskusie?
- V slovenskom inštitúte v Budapešti, ale peniaze a ani iné snahy neboli, tak som si povedal, že to môžeme skúsiť tu v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky. Vlastne to skúšam už dlho, tieto témy sú mi vlastné.
- Na Slovensku sa vám pomaly končí funkčné obdobie. Čo budete robiť potom?
- O tom som zatiaľ nerozmýšľal. Ale trochu sa obávam hospodárskej krízy.
- Dotkla sa vás?
- Dosť. Vo svete pôsobí osemnásť maďarských inštitútov. Podľa mojich informácií sa cez ne investovalo do prezentácie maďarskej kultúry najviac peňazí spomedzi všetkých stredoeurópskych krajín v pomere k ich veľkosti. Takto sa vlastne mohli udržiavať obrovské kultúrne vrstvy. A zrazu sa ukazuje, že kultúra je len ornament. Dodávky peňazí sa teraz skrátili, sme na tom oveľa horšie. A pritom sme sa v našom inštitúte intenzívne zaoberali aj niečím iným než len vlastnou existenciou a veľkorysou sebaprezentáciou.
- Čím iným?
- Našou úlohou je aj integrovať maďarskú kultúru do inej krajiny. Nie je cieľom, aby maďarský inštitút organizoval niečo len vo vlastnej réžii, v našom sídle, lebo potom by sme fungovali vlastne ako nejaký dom kultúry. Dôležité je byť súčasťou slovenského kultúrneho prostredia. Podobne to funguje aj v iných krajinách. A praktický cieľ je manažovať kultúrne projekty a produkty tak, aby sa uplatnili na kultúrnom trhu tej-ktorej krajiny. V Maďarsku je kultúrnej produkcie mimoriadne veľa, takže sa dá z nej vyžiť len v prípade, ak sa predá aj vonku. My pre ňu vlastne hľadáme trh. Lenže to sa bez peňazí nedá.
- Sú ľudia, ktorých čokoľvek maďarské podráždi. Možno váš nedostatok peňazí aj privítajú.
- Dúfam, že nie. Verím, že väčšina ľudí je rozumných. Keby to bolo inak, už tu dávno nie som. My sa predsa pridávame ku kultúrnym akciám na Slovensku. Samozrejme, organizujeme si aj komorné podujatia pre užší okruh ľudí. Zaujímavejšie sú však tie, ktoré ponúkame v kontexte slovenskej kultúry. A ľudia, s ktorými tu spolupracujeme, to majú veľmi radi. Keď sa objavil slovensko-maďarský konflikt, hneď prišlo za mnou aj päťdesiat ľudí a chceli, aby sme niečo spolu vymysleli.
- Čo dobré k nám z maďarskej kultúry privážate?
- To, čo je súčasné a komunikatívne, autentické. A ponúkame to všetkým tým, ktorí nemajú predsudky. Sme partnermi takmer na každom významnom medzinárodnom podujatí, ktoré sa na Slovensku usporadúva.
- Myslíte si, že podporujete kultúru svojej krajiny inak ako ostatné inštitúty?
- British Council alebo Goetheho inštitút nerátam medzi klasické typy zahraničných inštitútov, tam vyučujú predovšetkým jazyky a občas sa podieľajú na nejakom podujatí. Rakúšania zase robia hlavne programy prezentujúce svoj štát. Kedysi fungoval náš kultúrny inštitút hlavne pre tunajších Maďarov, tí sú však podporovaní aj inak. Od istého obdobia sa sústreďujeme na to, aby sme našu kultúru priblížili čo najširšiemu publiku na Slovensku, hoci možnosti nášho inštitútu vždy závisia aj od jeho vedenia a od vlády.
- Prečo sa investuje toľko peňazí do prezentácie maďarskej kultúry?
- Je za tým historicky formovaný problém. Po prvej svetovej vojne prišli Maďari na to, že ak majú niečo naozaj unikátne a svoje, tak je to predovšetkým kultúra. Bol to istý ideologický zvrat, po ktorom sa založili v hlavných mestách európskych krajín maďarské inštitúty. Postavili sa k problému trochu megalomansky - keď nemáme bane ani hory, tak ukážme, akú máme kultúru. Z toho sa nakoniec aj profitovalo, lebo naozaj je to tak. Ministerstvo do maďarskej kultúry investovalo obrovské peniaze. Veď ako by bolo inak možné, že v Budapešti štát prevádzkuje dvadsaťpäť divadiel? Viete, koľko je to hercov? A predstavte si, že sa to dá. Alebo napríklad filmový zákon - na základe neho dostáva maďarský film ročne miliardy forintov od štátu.
- Myslíte si, že je to tak dobre?
- Neviem, nakoľko je to logické. Nedá sa to porovnať ani s jednou z okolitých krajín. Ale určite nie je zlé uchýliť sa práve ku kultúre, hlavne v zlej situácii, ktorá sa v dôsledku finančnej krízy teraz ukazuje. Napokon, len kultúra nás dokáže ochrániť pred zlými vzťahmi. Hoci v nej nejde o volebné hlasy, ide v nej o veľa.