Dunajom pretečie ešte veľmi veľa vody, kým sa raz oficiálne stretnú slovenský a maďarský premiér. Možno to nebude ani Fico a určite nie Bajnai. Naši južní susedia majú voľby pred dverami a slovenskí politici tiež naladili na národnú nôtu, hoci Slováci by mali ísť k urnám až o rok. Tak v Budapešti, ale aj v Bratislave už politici nehľadajú dialóg a argumenty. Cez Dunaj, ktorý obe metropoly spája, začali naopak lietať politické vyhlásenia ladené nacionálne. Politici tak vedome prilievajú olej do ohňa rôznym extrémistom a nacionálnym hnutiam na oboch stranách. Len týmto tieto jazykové prestrelky prinášajú osoh. A zbytočnú pozornosť verejnosti, ktorú si vôbec nezaslúžia.
V Segedíne sa uskutoční 30. augusta ekumenické stretnutie karpatskej kotliny „za maďarský jazyk”. O podujatí, ktoré chce reagovať na prijatie novely slovenského jazykového zákona, v piatok informovali v Segedíne segedínsko-csanádsky župný biskup László Kiss-Rigó a rumunskí europoslanec László Tőkés. „Protest proti slovenskému jazykovému zákonu nie je pre nás politickou ani straníckou, ale morálnou otázkou,” povedal podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Tőkés. Cirkev má podľa neho morálnu povinnosť ozvať sa proti nespravodlivosti, proti upieraniu práva a v záujme ochrany veriacich bratov. Zdôraznil, že nikoho nemôžu finančne postihovať za používanie materinského jazyka. „Naši bratia na Slovensku majú právo počúvať kázne v materinskom jazyku, majú právo na maďarských duchovných,” povedal bývalý reformovaný biskup Tőkés. Podľa europoslanca bude potrebné zaoberať sa okrem situácie maďarskej menšiny v Slovenskej republike aj školským zákonom na Podkarpatsku, útokmi voči Maďarom vo Vojvodine, ale aj obmedzeniami, ktoré postihujú tureckú menšinu v Bulharsku či macedónsku v Grécku. Účasť na podujatí už avizovali predstavitelia katolíckej, reformovanej, evanjelickej a unitariánskej cirkvi v Maďarsku a v susedných krajinách Maďarska, ako aj viacerí zástupcovia organizácií zahraničných Maďarov. Organizátori pozvali tiež 19 maďarských europoslancov z ľudovej frakcie, medzi nimi aj podpredsedu Európskej ľudovej strany Pála Schmitta. Kiss-Rigó pred novinármi zdôraznil, že nepôjde o protest „prioritného politického charakteru”, ale o vyjadrenie kresťanskej solidarity. Dodal, že miestom stretnutia bude Segedín, pretože na území biskupstva žije slovenská menšina a okrem toho „o historické územie diecézy sa teraz delia tri krajiny”.
Podľa poslankyne Európskeho parlamentu za KDH Anny Záborskej, novelu jazykového zákona pripravili so zlým úmyslom a právna norma časť obyvateľov - maďarskú menšinu - dostala do stresovej situácie. „Tým, že zákon nie je jednoznačný a dá sa vysvetľovať rozdielnymi spôsobmi, pre časť obyvateľov vytvára stresovú situáciu. Nikdy totiž nebudú vedieť, ako majú jednotlivé nariadenia uplatňovať,” uviedla poslankyňa EP. Záborská sa domnieva, že menšinové obyvateľstvo nedokáže dopredu predpovedať, aká bude reakcia jednotlivých úradov. „Nie je to správna menšinová politika,” poznamenala Záborská o „zlomyseľnej” právnej norme. Poslankyňa strany Smer-SD Monika Flašíková-Beňová svoju bruselskú kolegyňu za jej vyhlásenia ihneď „pokarhala”. „Pani Záborská zrejme jazykový zákon nepochopila, ňou vyvíjané aktivity smerujú proti právnej norme,” vyhlásila Flašíková-Beňová. Záborskú vyhlásenia političky Smeru prekvapili. „Pokiaľ dobre viem, nedala nijaké oficiálne odporúčanie v súvislosti s tým, aby sme bránili právnu normu,” uviedla poslankyňa KDH. Záborská má pocit, ako keby Smer chcel Európsky parlament využiť na prezentáciu domácich problémov - teda presne na to, z čoho vo všeobecnosti vládni politici upodozrievali v uplynulých rokoch politikov SMK. Záborská požiadala viaceré európske organizácie aby preskúmali, či je právna norma v súlade s európskymi záväzkami Slovenska. „Ak sa ukáže, že nie je v rozpore s normami EÚ, to ešte neznamená, že zákon je dobrý,” konštatovala poslankyňa. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák vo včerajšom článku zverejnenom v denníku Sme napísal, že správa vysokého komisára OBSE pre menšiny dala bodku za sporom, ktorý vznikol okolo jazykového zákona. „Jedným slovom spor, ktorý bol o tom, či právnou normou Slovensko porušilo svoje medzinárodné záväzky, sa skončil,” domnieva sa Lajčák. Minister zahraničných vecí priznáva, že vysoký komisár predložil aj rôzne odporúčania. Tie sa podľa neho budú snažiť prijať. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs včera kvôli jazykovému zákonu opäť kritizoval Slovensko. Podľa Balázsa, cieľom maďarskej zahraničnej politiky je vybudovanie dobrých susedských vzťahov, a v tom sú s výnimkou jedinej krajiny úspešní. Minister sa domnieva, že hlavným problémom je Slovensko. Tento „problém” by chcel vyriešiť starosta za Fidesz, Slovákmi obývaného mesta Sarvaš, ktorý maďarského ministra zahraničných vecí žiada, aby prispel ako sprostredkovateľ pri zorganizovaní stretnutia so slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom. Starosta Mihály Babák by sa v druhej polovici augusta chcel stretnúť v Bratislave s prezidentom Slovenskej republiky. Sprevádzal by ho predseda miestnej slovenskej samosprávy a svoj úmysel zúčastniť sa naznačili aj predstavitelia Slovákmi obývaného Slovenského Komlóša (Tótkomlós) a Békešskej Čaby (Békéscsaba). Na stretnutí by sa členovia delegácie chceli podeliť so slovenským prezidentom o svoje osobné skúsenosti a chceli by ho požiadať „o jeho pomocnú spoluprácu”.
Lingvisti z celého sveta hovoria slovenskému jazykovému zákonu nie. Petíciu Výskumného centra pre jazyky maďarskej Akadémie vied podpísalo už asi päťsto ľudí, väčšinou jazykovedcov a akademikov z rôznych krajín Európy, USA, Afriky či Japonska. Mená ako Manfred Bierwisch, Calvert Watkins či Noam Chomsky sú pritom v jazykovede považované za skutočné autority. Novela zákona je podľa nich „lingvistickým nezmyslom”, pretože „jazyk sa nedá zakonzervovať v jedinej podobe kodifikovanej ministerstvom kultúry”. Zákon vraj diskriminuje aj Slovákov hovoriacich nárečím a vracia stredoveký princíp „koho zem, toho jazyk”. Petícia je v problematických prípadoch v lingvistických kruhoch tradíciou, tvrdí jeden zo signatárov, odborník na sociolingvistiku z Univerzity Komenského István Lanstyák. „Sociolingvistika je citlivá na jazykové práva. Aj keď sa v Maďarsku prijímal zákon o reklamách, reakcia bola rovnaká.” Je presvedčený, že signatári petície zákon poznajú aspoň čiastočne -stanovisko odborníkov totiž cituje niektoré jeho problematické ustanovenia v angličtine i maďarčine, slovenská verzia sa stále pripravuje. Podľa lingvistky z Výskumného centra Katalin Kissovej, tiež signatárky petície, anglickú verziu zákona majú z webstránky felvidek.ma. Hovorca rezortu diplomacie Peter Stano v tom vidí príčinu podpory petície. „Signatári zrejme nepoznajú presné znenie zákona v poriadnom preklade.” Jazykovedci nedúfajú, že sa im podarí dosiahnuť zmenu zákona. „Zákon ubližuje slovensky aj maďarsky hovoriacim ľuďom. Pokutovať všetky nekodifikované verzie slovenčiny zrejme nebolo pôvodne cieľom, ale vyplýva to z neho a každý jazykovedec vie, že je to lingvistický nezmysel,” vysvetľuje podporu petícii Kissová.
Širokodiskutovaná novela zákona o štátnom jazyku vyšla vo štvrtok v Zbierke zákonov. Hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár ešte minulý týždeň pre TASR uviedol, že „jej oficiálny preklad bude pripravený až po tom, ako vyjde znenie novelizovanej právnej normy v Zbierke”. Podľa poslankyne Národnej rady SR za ĽS-HZDS Kataríny Tóthovej, ktorá preklad žiadala, však mala byť novela v anglickom jazyku k dispozícii už dávno. „Preklad mal byť hotový už predtým, ako novelu podpísal prezident SR. No veď čo by sa stalo, ak by aj právnu normu vetoval? Len by sa to doplnilo o prípadné zmeny, ku ktorým by mohlo dôjsť na pôde parlamentu,” uviedla dnes Tóthová pre TASR. Koaličná poslankyňa konštatovala, že má životné skúsenosti ako bývalá podpredsedníčka vlády, že vysvetľovaním obsahu a predložením anglického textu sa môže veľa dosiahnuť. „Dezinformácie sa tak môžu úplne vynulovať. Je to určitá prevencia a tá je najúčinnejšia, ak je urobená čo najskôr,” myslí si. Domnieva sa totiž, že prevažná časť funkcionárov v Rade Európy a EÚ sú ľudia, ktorí chcú rozhodovať na základe informácií. „Ak ich dáva len maďarská strana a my nedávame vierohodné informácie rýchlo a hlavne prekladom zákona, tak uvoľňujeme vlastnú bránku, aby nám dali gól,” uzavrela. Od schválenia tejto právnej normy na júnovej schôdzi zákonodarného zboru bol zatiaľ ministerstvom zahraničných vecí vypracovaný len jej pracovný preklad. Ten rezort poskytol vysokému komisárovi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Knutovi Vollebaekovi, ktorý novelu posudzoval. „Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák súhlasí s poslankyňou ĽS-HZDS Katarínou Tóthovou, že preložená verzia jazykového zákona by prispela k lepšej informovanosti o jeho podstate v zahraničí,” uviedol pred časom pre TASR hovorca rezortu Peter Stano s tým, že ministerstvo je pripravené oficiálny preklad distribuovať. Novelu kritizuje celá maďarská politická scéna, obidve slovenské politické strany reprezentujúce maďarskú menšinu, ako aj maďarské mimovládne organizácie. „Najvážnejší paragraf je ustanovenie o sankciách v nadväznosti na ustanovenia o dohľade, a paragraf o tom, čo vlastne štátny jazyk je,” uviedol Kálmán Petőcz z Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku. Dikcia zákona podľa neho nedáva záruky, že sa tieto ustanovenia nebudú zneužívať na selektívne trestanie nepohodlných subjektov. Opozičná SMK navyše v tejto súvislosti pripravuje podanie na Ústavný súd SR a na 1. septembra, kedy má novela vstúpiť do účinnosti, avizuje protestné zhromaždenie.
Kvôli slovenskému jazykovému zákonu môžu vzbĺknuť zbytočné vášne, povedala v rozhovore pre dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Anna Záborská. Denník pripomína, že Záborská je prvou slovenskou političkou, ktorá verejne kritizovala nedávno prijatú novelu slovenského jazykového zákona, ktorú označila za zlomyseľnú. Na otázku periodika, či konzultovala záležitosť s maďarskými europoslancami, prípadne poslancami iných krajín, poslankyňa povedala, že nie a ani nebude. Tento problém musia vyriešiť slovenskí poslanci. Pokiaľ možno, tak doma, ak to nepôjde, tak potom pomocou európskych organizácií, dodala. Ďalšie kroky budú podľa jej slov závisieť od septembrového vývoja. Závisí to čiastočne od písomných stanovísk očakávaných na september, ako aj od toho, ako bude aplikovaná právna norma. Ak sa vo mne opäť ozve svedomie, čiže budem považovať situáciu za neznesiteľnú, potom nájdem spôsob na nový krok, poznamenala Záborská, ktorá podľa Népszabadságu požiadala Radu Európy o odborné stanovisko v otázke jazykového zákona.
Národnostné menšiny Poliakov a Rusínov na Slovensku podľa predstaviteľov svojich združujúcich organizácií nevnímajú možné dosahy novely zákona o štátnom jazyku ako potenciálne ohrozenie ich každodenných aktivít či komunikácie v úradnom styku. Karpatskí Nemci sa k téme ani nechcú oficiálne vyjadrovať. Ako pre TASR uviedol podpredseda Poľského klubu Marek Sobek, poľská menšina pozoruje legislatívne úpravy v SR, novú legislatívnu úpravu však nevníma ako problém. „Pravdupovediac, nemali sme s tým nikdy žiadny veľký problém. Nebol a ani teraz nie je,” povedal Sobek. Oficiálne stanovisko menšiny k zákonu však zatiaľ neexistuje. Ani rusínska menšina zatiaľ nezaujala k novele zákona o štátnom jazyku oficiálne stanovisko, bude sa tým zaoberať koordinačný výbor Rusínskej obrody na Slovensku na svojom najbližšom zasadaní 3. septembra v Prešove, povedala pre TASR hovorkyňa tohto občianskeho združenia Silvia Lysinová. Ako však uviedla, novela sa rusínskej národnostnej menšiny „osobne” nedotýka. Naopak, apelujú skôr na dôraznejšiu aplikáciu zákona o jazykoch národnostných menšín. „Stále sa dožadujeme toho, aby sa rusínsky jazyk povinne vyučoval v školách tam, kde je aspoň 20 percent obyvateľov Rusínov,” pripomenula s tým, že ide napríklad o Medzilaborce alebo Svidník, pričom zatiaľ je takáto škola len jedna, v obci Čabiny pri Medzilaborciach. Karpatonemecký spolok na Slovensku (KNS) podľa svojho predsedu Antona Oswalda sa k tejto téme vyjadril ešte na zasadnutí pri prerokovávaní novely na Úrade vlády a oficiálne stanovisko nemienia dávať nikomu inému. Rómska menšina prednedávnom vyjadrila novele zákona o štátnom jazyku podporu. Stalo sa tak prostredníctvom Rady mimovládnych organizácií rómskych komunít (RMORK). „Sme občanmi Slovenskej republiky rómskej národnosti s oficiálnym štátnym jazykom slovenským, ktorý rešpektujeme a chceme ovládať na celom území Slovenskej republiky. Právna úprava umožňuje na Slovensku široké uplatnenie a používanie menšinových jazykov. Pre budúcnosť a uplatnenie našich detí je potrebné používať a ovládať najmä štátny slovenský jazyk,” uviedol predseda RMORK Ladislav Richter. Novelu zákona o štátnom jazyku podpísal prezident SR Ivan Gašparovič 17. júla. Narazila však na nesúhlas zástupcov maďarskej národnostnej menšiny v SR, ako aj politickej reprezentácie Maďarska, hlavne kvôli tomu, že do praxe zavádza sankcie. Minister kultúry Marek Maďarič, ktorého rezort zákon predložil, tvrdí, že novela zákona sleduje legitímny cieľ a je v súlade s medzinárodnými štandardmi. Strana maďarskej koalície (SMK) už pripravuje podanie na Ústavný súd SR, malo by byť hotové do 20. augusta. Maďarské parlamentné strany zasa prijali vyhlásenie, ktorým požadujú zrušenie novely ešte predtým, ako v septembri vstúpi do platnosti. Predsedníčka maďarského zákonodarného zboru Katalin Sziliová ho postúpila svojmu slovenskému kolegovi Pavlovi Paškovi s tým, aby s obsahom vyhlásenia oboznámil poslancov Národnej rady SR. Medzitým slovenskej diplomacii zaslal posudok komisár OBSE Knut Vollebaek. Skonštatoval v ňom, že viaceré ustanovenia jazykového zákona nie sú v rozpore s medzinárodnými štandardmi. Komisár odporúča, aby pokuty boli poslednou možnosťou, pretože ich ukladanie by mohlo ľahko viesť k vytváraniu napätia, a preto sa im v princípe bolo potrebné vyhnúť. Podľa posledného sčítania obyvateľov SR z roku 2001 sa zistilo, že k niektorej z národnostných menšín sa prihlásilo 704.315 osôb, čo predstavuje 13,1 % z celkového počtu obyvateľov v SR. Najpočetnejšou národnostnou menšinou v SR je podľa sčítania maďarská menšina (9,7 percenta obyvateľstva), nasleduje rómska (1,7 percenta), česká (0,8 percenta), rusínska (0,4 percenta), ukrajinská (0,2 percenta) a nemecká (0,1 percenta). Ďalej sú to poľská, moravská, chorvátska, ruská, bulharská a židovská menšina.
„Slovensko kriminalizuje používanie maďarčiny.” Týmto podtitulom začína britský týždenník The Economist článok o novele slovenského jazykového zákona, ktorá nadobudne účinnosť 1. septembra. Článok o jazykovom spore medzi Slovenskom a Maďarskom uvádza týždenník vo svojom najnovšom vydaní pod slovenským názvom - „Hovorte po slovensky!”. Text sprevádza karikatúra, na ktorej policajt dáva do pút textovú bublinu muža, pýtajúceho sa po maďarsky: „Chcete ma zatknúť?”. Noviny píšu, že novela zákona sa dostala pod paľbu kritiky za svoju tvrdosť. Pripomínajú, že zákon stanovuje pokuty do 5000 eur pre tých, ktorí porušia normy o používaní slovenčiny na verejnosti. Občania hovoriaci po maďarsky to vidia ako priamy útok na právo hovoriť svojou materčinou. Rovnako to vidia politici v susednom Maďarsku. Slovensko a Maďarsko označuje týždenník za jedných z najpopudlivejších európskych susedov. Slovenská ľavicovo orientovaná populistická vláda podpichuje Maďarsko, odkedy sa ujala moci v roku 2006. Minulý rok zatlačila do úzadia plány na spoločnú maďarsko-slovenskú učebnicu dejepisu a verejne podporila Benešove dekréty, ktoré po druhej svetovej vojne z vtedajšieho Československa vyhnali väčšinu Nemcov a mnoho Maďarov v rámci trestu za ich údajné sympatizovanie s nacistami, uvádza Economist. Za otázny pri používaní slovenčiny označuje konzervatívny ekonomický týždenník termín „na verejnosti”, ktorý umožňuje rôzne výklady a vzbudzuje obavy z možných postihov. „Znamená to, napríklad, že klub po maďarsky hovoriacich priateľov poézie musí zabezpečiť svoje stretnutia prekladmi do slovenčiny? Zrejme nie, ale je zvláštne, že v dnešnej Európskej únii je potrebné sa niečím takým znepokojovať,” konštatuje. V súvislosti so sporom Economist ďalej pripomína blížiace sa voľby a rekordnú popularitu premiéra Roberta Fica. „Pomáha to odviesť pozornosť od otázok, ako sú korupcia a hospodársky pokles,” dodáva. Týždenník uvádza tiež slová opozičného lídra a expremiéra Mikuláša Dzurindu o tom, že skutočné nebezpečenstvo pre slovenský jazyk nehrozí od etnických Maďarov, ale z devalvácie jazyka vulgarizmami zo strany „šovinistov vo vláde”. Economist pritom spomína predsedu SNS Jána Slotu, ktorý mal nedávno hrubo vynadať policajnej ochrankárke, odmietajúcej neoprávnene vpustiť jeho šoféra do parlamentnej garáže.
Bugárov Most-Híd a mimovládny Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku navrhujú začať negociačný proces pod záštitou vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny o dôsledkoch, implementácii a príprave vykonávacích predpisov jazykového zákona po nedávnej kontroverznej novelizácii. Oznámil to Most-Híd po dnešnom rokovaní predsedu Bélu Bugára a podpredsedníčky Edit Pfundtner s predstaviteľmi koordinačného výboru Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku Kálmánom Petőczom a Károlyom Tóthom. „Máme zato, že vláda by mala aktívne podporovať používanie jazykov národnostných menšín - čo jej vyplýva aj z prijatých medzinárodných dokumentov - a nie sankciami stavať bariéry medzi občanov Slovenskej republiky,“ zhodli sa v stanovisku pre médiá. Politickí a civilní zástupcovia Maďarov na Slovensku sú presvedčení, že Slováci a Maďari by v otázke jazykového zákona mali byť jednotní. „Teraz môžeme spoločne vyjadriť svoj hlas, a preto podporíme každú iniciatívu, ktorá napomôže odstrániť obavy z použitia jazykového zákona,“ uviedli. Vyzdvihli tiež úsilie komisára OBSE Knuta Vollebaeka pri riešení takej citlivej otázky, akou sú jazykové práva menšín. Pripomenuli, že v stanovisku k slovenskej jazykovej novele poukázal na mnohé nedostatky a možné zneužitie a dezinterpretáciu jazykového zákona, čo môže vyvolať obavu u predstaviteľov menšín žijúcich na Slovensku. „Súhlasíme so stanoviskom Knuta Vollebaeka, že prijatiu novely zákona mala predchádzať celospoločenská a odborná diskusia. Uplatňovanie sankcií za porušenie zákona môže predstavovať diskrimináciu osôb patriacich k národnostným menšinám, a príliš široký rozsah výšky pokút robí zákon prísnejším, čo aj vysoký komisár posúdil ako negatívny vývoj,“ dodali predstavitelia strany Most-Híd a organizácie, zastrešujúcej maďarské občianske združenia. Jednou zo zásadných zmien, ktoré novela prináša, je uplatňovanie súčasného zákona o štátnom jazyku nielen voči štátnym a obecným orgánom, ale aj na „právnické osoby, fyzické osoby-podnikateľov a fyzické osoby“. „Takéto ustanovenie by mohlo vyvolať obavy týkajúce sa jeho súladu s požiadavkou proporcionality. Aj keď medzinárodné a komparatívne štandardy samy o sebe nezakazujú stanovenie určitého obmedzenia slobody používať jazyk v neverejných oblastiach s cieľom podporovať štátny jazyk, takéto ustanovenie by nemalo nenáležitým spôsobom obmedzovať práva osôb patriacich k národnostným menšinám,” konštatoval Vollebaek. Vyzval tiež na podrobnú špecifikáciu zákona vo vykonávacích predpisoch.
Žijú na Slovensku, pracujú na Slovensku, po slovensky však nevedia vôbec! Aj takáto je situácia v južných okresoch našej krajiny. Navštívili sme niekoľko obcí, v ktorých je najväčší podiel ľudí s maďarskou národnosťou. Našli sme dokonca starostu, ktorý po slovensky nehovorí, tvrdí však, že ju k starostovaniu ani nepotrebuje. A to už onedlho vstúpi do platnosti prísny jazykový zákon.
Ktokoľvek zavíta do dediny Barca so 480 obyvateľmi v Rimavskosobotskom okrese a pozdraví dobrý deň, dostane sa mu jedinej odpovede: Jó napot. Nie preto, že by inak odzdraviť nechceli, jednoducho po slovensky nevedia. „Zopár ľudí vie po slovensky, ale je ich málo. Môj otec bol Maďar a mama Slovenka, takže ja sa dorozumiem,“ hovorí obchodník László Konya. Barca si vlani zvolila mladého 28-ročného starostu Richarda Szajkóa. Po slovensky trochu rozumie, ale plynulo sa s nami nedohovorí. Vie povedať zopár slov, napríklad sociálny pracovník či sekretárka. Má len základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským. Slovenčinu mali podľa neho len pár hodín do týždňa, a to si už ani nepamätá, akú známku z nej mal. Práve fakt, že starosta slovenskej obce nevie po slovensky, ho zviditeľnil. „Svojim ľuďom rozumiem. Zvolili si ma. Maďar vie predsa takisto dobre riadiť dedinu ako Slovák,“ tvrdí Szajkó. Keď potrebuje, má dve pracovníčky, ktoré prekladajú. No aj na úradoch v Rimavskej Sobote, s ktorými komunikuje, pracovníci maďarčinu ovládajú. Ľudia si ho s prehľadom zvolili spomedzi viacerých kandidátov, a práve preto, že je jedným z nich. „My s tým problém nemáme, tak prečo politici? A čo s nami teraz urobia? Veď Európa sa spája a všade sa hovorí viacerými jazykmi. V dedine je 100-percentná nezamestnanosť a to sa nezmení, aj keď budeme všetci hovoriť po slovensky,“ odkazujú ľudia z Barce politikom, ktorí prišli s novelou jazykového zákona. Nech radšej riešia to.
Naopak, už čistou slovenčinou nám odpovedajú v dedinách v Lučeneckom okrese, hoci doma tiež hovoria po maďarsky. V Holiši pred dvoma krčmami nás miestni presne navigujú na obecný úrad za starostom, rovnako v Trebeľovciach, ktoré sú šesť kilometrov od maďarských hraníc. Majú skoro tisíc obyvateľov. „V zmiešaných manželstvách sa hovorí obidvoma jazykmi. No mladí deti dávajú už iba do slovenských škôl a vyrastá nová generácia. Výlučne po maďarsky hovoria starousadlíci, ktorí vymierajú. Po slovensky aj rozumejú a vedia, ale akoby sa na staré kolená hanbili hovoriť iným jazykom,“ tvrdí pracovníčka Obecného úradu v Trebeľovciach Mária Mužíková. Keď hlási do obecného rozhlasu, hovorí v oboch jazykoch. Pomáha si maďarským slovníkom.
Ani údajne v „maďarskej“ dedine Kalonda už na hraniciach by Slováci nemali problém dorozumieť sa. Pomaly tam nemajú deti, ktoré by chodili do školy s vyučovacím jazykom maďarským. „Ani starší ľudia, ktorí dobre nevedia po slovensky, by sa nepredali,“ tvrdí starostka Alžbeta Erdélyiová. V dedine s 230 ľuďmi počuť rovnako slovenčinu ako maďarčinu a v nich sú aj nápisy, kultúrne plagáty a dokonca sme našli aj názvy ulíc. Omše v kostole sú iba v maďarčine. Je až úsmevné, že nedávno si práve v Kalonde kúpil rodinný dom echt Slovák z Martina.
Prešli sme i obcami v Komárňanskom okrese, kde je podľa posledného sčítania ľudu najviac obyvateľov maďarskej národnosti. V dedinách Búč, Moča či Radvaň nad Dunajom toto číslo neklesá pod 90 percent. Čo tu nastane, keď začne platiť nový jazykový zákon a na úradoch budú musieť hovoriť po slovensky, si nevedia predstaviť ani samotní starostovia. „Ten zákon je u nás nepoužiteľný v praxi. Žijú tu prevažne starší ľudia a jednoducho nevedia po slovensky. Považujem to za obmedzovanie osobnej slobody,“ vysvetľuje starosta Búča János Szigeti. V obci je z 1 180 obyvateľov až 93,6 percenta maďarskej národnosti. Keď sme v dedine zastavili a pýtali sa na cestu, ľudia nám ju ochotne vysvetľovali lámanou slovenčinou. Slovíčka vľavo či vpravo nepatrili síce do ich repertoáru, ale zato im poslúžili ruky a smer nám s úsmevom ukázali.
Obec Moča má 1 208 obyvateľov, z ktorých 92 percent sa hlási k maďarskej národnosti. „Mám nútiť 80- ročnú babičku, ktorá nikdy po slovensky nehovorila, aby tak rozprávala na obecnom úrade? To je nezmysel,“ myslí si starosta Alexander Asbóth o prísnom jazykovom zákone. Zamestnanci na obecnom úrade sa medzi sebou síce rozprávajú maďarsky, ako sme sa však presvedčili, bez problémov komunikujú aj v slovenčine. Horšie to však bolo v dedine. Keď sme sa školopovinného chlapca vo veku asi 13 rokov spýtali na cestu, pokrčil plecami a odbil nás skomoleninou. „Nem slovensky.“ Ľudia stojaci na autobusovej zastávke nás však ihneď správne navigovali.
„Je to o tolerancii,“ tvrdí Ľubomír Púchovský, starosta Radvane nad Dunajom, kde vyše 91 percent zo 721 obyvateľov je maďarskej národnosti. Zaujímavé je, že svoj post získal, aj keď je Slovák. Bez plynulej maďarčiny by tu však isto nepochodil. „Kto ma ako osloví, tak s ním komunikujem. Nebudem nikoho šikanovať pre to, ako má rozprávať. Budeme sa snažiť zákon dodržiavať, ale je zbytočné tlačiť na ľudí, keď po slovensky jednoducho nevedia,“ hovorí starosta.
Situácia menšín v Maďarsku je teoreticky, v rovine deklarácií „ružová“, ale v skutočnosti je skľučujúca. Povedal to podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI bývalý ombudsman pre menšiny Jenő Kaltenbach. „Z tohto pohľadu je možné otázku používania jazyka menšín považovať za typickú. Zákon o národných a etnických menšinách z roku 1993 hovorí, že svoj materinský jazyk môže ktokoľvek, kedykoľvek slobodne používať. Podmienky používania menšinových jazykov - v prípadoch uvedených vo zvláštnom zákone - je štát povinný zabezpečiť,“ konštatoval ombudsman. Tieto podmienky však podľa neho zďaleka nie sú vytvorené. Zákon upravujúci zaručenie neobmedzeného používania materinského jazyka evidentne patrí do kategórie „dobre znejúcich, ale nerealizovateľných právnych noriem“, dodal expert, ktorý kritizoval viaceré prvky maďarských právnych noriem týkajúcich sa menšín. Kaltenbach sa domnieva, že menšiny v Maďarsku - bez výnimky - sa dostali na okraj priepasti straty svojej identity, ich členovia nehovoria svojim jazykom, nepoznajú svoju históriu a ledva zachovávajú svoju menšinovú kultúru. „Menšiny sme nechali chradnúť. Proces sa začal ešte v druhej polovici 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia bol dokonaný. V západnej Európe to dobre vedia, ale mi na to neradi myslíme,“ poznamenal Kaltenbach, podľa ktorého krajina by štedrou menšinovou politikou iba získala, žiadne reálne riziko nehrozí. Neexistujú totiž snahy o odtrhnutie, prípadne o autonómiu, ktorá by ohrozila integritu krajiny. Maďarskú menšinovú politiku treba vnímať okrem iného aj z tohto hľadiska, v tomto smere je ešte mnoho úloh, uzavrel bývalý ombudsman.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa zúčastní 19. augusta osláv 20. výročia pádu železnej opony, ktorá sa bude konať v západomaďarskom Šoprone. Informovala o tom dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Zahraničnopolitický poradca kancelárky Christoph Heusgen pre MTI uviedol, že Merkelová chce dať návštevou najavo, nakoľko si váži príspevok Maďarska k slobode a jednote Nemecka a Európy. Ako dodal, mimoriadny význam prikladá nemecká predstaviteľka aj tej skutočnosti, že oslavy sa konajú na jednom z autentických miest udalostí v roku 1989. „Nie nadarmo sa hovorí, že zem pod Brandenburskou bránou je maďarskou zemou,” pripomenul poradca vyjadrenie bývalého nemeckého kancelára Helmutha Kohla. Podľa Heusgena otvorenie hraníc pred 20 rokmi v Maďarsku zabezpečilo mnohým východným Nemcom slobodu. Maďarské politické a spoločenské zmeny v rozhodujúcej miere podnietili premeny v Nemeckej demokratickej republike, ktoré napokon viedli k pádu tamojšieho socialistického zriadenia a k obnoveniu jednoty Nemecka. Na margo terajších vzťahov Nemecka a Maďarska poradca zdôraznil, že Nemecko viaže k Maďarsku mimoriadne dobré priateľstvo. Vyjadril obavy svojej krajiny z úspechov extrémistických pravicových strán a zoskupení vo voľbách do Európskeho parlamentu, ako však dodal, nejde o tendenciu európskeho meradla.
V rámci programu Erasmus študovalo v zahraničí v uplynulom akademickom roku najviac slovenských vysokoškolákov v susednej Českej republike (277), nasledovalo Nemecko (263), Francúzsko (167), Španielsko (140) a Taliansko (101). Z celkového počtu vyše 200.000 študentov, predstavovali študujúci Slováci v zahraničí 0,78 percenta. Čechov, naopak, výmenný pobyt na Slovensku nelákal, len 88 z nich sa rozhodlo študovať na vybranej slovenskej vysokej škole. Českí vysokoškoláci prejavili najväčší záujem o Nemecko (1080) a Francúzsko (724), Španielsko (476) a Veľkú Britániu (462). Vyplýva to zo štatistických výsledkov Európskej komisie, ktorá zverejnila, že v uplynulom roku študovalo v rámci Erasmu 162.695 európskych študentov v zahraničí, čo predstavuje medziročný nárast o 2,1 percenta. Európsky komisár pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež Ján Figeľ upozornil, že z nadnárodnej mobility ťažia nielen študenti, ale aj ich vzdelávacie inštitúcie a spoločnosť. „Radi by sme teraz nadviazali na úspech Erasmu a ponúkli takéto možnosti všetkým mladým ľuďom, ktorí sa chcú vzdelávať v zahraničí. V tejto súvislosti sme nedávno otvorili verejnú diskusiu v snahe nájsť tú najlepšiu stratégiu na dosiahnutie tohto cieľa,” konštatoval Figeľ, ktorý program Erasmus považuje za úspešný európsky artikel. Menej ako stovka mladých Slovákov sa vybrala študovať tiež do Veľkej Británie, Poľska, Rakúska, Portugalska či Fínska. Študovali aj v Estónsku, na Malte, či v Holandsku. Program Erasmus počas 21 rokov (1987-2008) vyslal na študijnú cestu do zahraničia vyše 1,8 milióna študentov z Európy. Minulý rok sa výrazne zvýšila výška mesačného príspevku pre študentov v rámci Erasmu v priemere na viac ako 250 eur (7532 Sk). Stalo sa tak vďaka značnému navýšeniu rozpočtu pre aktivity Erasmu v rámci mobility na 372 miliónov eur (11,2 miliardy Sk) v roku 2007 po zavedení programu EÚ pre celoživotné vzdelávanie.
Skvalitniť vyučovanie o Európskej únii a európskych témach v škole má nová internetová stránka Kútik pre učiteľov. Pedagógovia tam nájdu široké spektrum učebných materiálov o Európe. Stránkou sa môžu inšpirovať pomocou dostupných máp či plagátov. Materiály budú môcť využiť napríklad pri témach ako sú jazyky v Európe, ochrana životného prostredia, poľnohospodárska politika či ochrana spotrebiteľa. Informácie sú náročnosťou prispôsobené pre štyri vekové kategórie žiakov: do deväť rokov, od deväť do 12 rokov, 12-15 rokov a nad 15 rokov, informuje ministerstvo školstva. Viacjazyčnú stránku, na ktorej sa podieľali rôzne inštitúcie EÚ, vládne aj mimovládne subjekty, nájdu školy na www.europa.eu/teachers-corner, dostupná je aj v slovenskom jazyku.
Aj tento rok dostane 60 mladých ľudí z celého sveta, vrátane Slovákov, možnosť diskutovať vo Veľkej Británii o tom ako vylepšiť svet. Oznámila to Medzinárodná organizácia British Council. Teenageri si na štvrtom ročníku summitu mladých spomedzi seba zároveň vyberú šiestich najlepších, ktorí sa dostanú na Svetové ekonomické fórum v Davose. Aby sa aj slovenskí študenti stali kandidátmi, musia vyplniť online prihlášku a nahrať o sebe krátke video. Informácie o projekte, ako aj prihlasovací formulár nájdu od 1. augusta na internetovej stránke www.global-changemakers.net. Nahlásiť sa treba do 21. augusta. Zo všetkých prihlásených vyberie porota 60 šťastlivcov, informuje internetová stránka Rady mládeže Slovenska. Záujemcovia by mali mať v novembri 16 až 19 rokov, ovládať dobre angličtinu a mať určité skúsenosti s aktivitami v oblasti dobrovoľníctva, komunitnej práce či spoločenstva. V súvislosti so summitom by si mali vyhradiť voľno od 15. do 22. novembra, v prípade postupu do švajčiarskeho Davosu od 27. do 31. januára 2010.
Za priaznivcov členstva Maďarska v Európskej únii sa označujú tri štvrtiny Maďarov, len niečo vyše tretiny je však s členstvom krajiny v únii spokojných úplne. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu inštitútu Századvég-Forsense, ktorého výsledky v utorok zverejnili maďarské médiá. Členstvo v únii v oveľa väčšej miere podporujú voliči vládnych socialistov - úplnú podporu členstvu vyslovilo 50 percent z nich. Spomedzi voličov opozičného Fideszu prijíma členstvo v EÚ bez výhrad len 37 percent opýtaných, medzi voličmi krajne pravicového Jobbiku je to dokonca len 20 percent.
Mal to byť dôkaz úspešnosti boja proti politickému terorizmu v Maďarsku. Namiesto toho minister spravodlivosti a verejného poriadku Tibor Draskovics utŕžil takú hanbu, až sa pod ním zachvelo kreslo. Draskovics minulý piatok zvolal tlačovku, na ktorej vyznamenal vyšetrovateľov a policajtov podieľajúcich sa na dolapení deviatich podozrivých z členstva v Národnej oslobodzovacej armáde Šípy Maďarov, teroristickej bunky, ktorá údajne pripravovala atentáty pomocou futbalových lôpt naplnených trhavinou. Minister novinárom premietol aj videozáznam z jedného skúšobného výbuchu. „Túto bombu, žiaľ, umiestnili skutoční maďarskí teroristi, odpálili ju a nasnímali. Skúšali tak prostriedok, ktorý chceli použiť,” komentoval Draskovics zábery. Netrvalo však dlho a vysvitlo, že video s výbuchom nie je dielom teroristov, ale skupinky mladých nadšencov chémie, ktorí sa zábermi pochválili aj na internetovom fóre Pyrocenter. Piati vidiecki chlapci si svoj pokus už odpykali. Vlani im súd vymeral symbolické tresty za prechovávanie výbušniny. „Ten výbuch, ktorý vidno na videu, nemá nič spoločné s teroristickou organizáciou,” ozval sa v relácii televízie HírTV Gábor Péter, jeden z amatérskych pyrotechnikov. „Šípy Maďarov s týmto videom nemajú nič spoločné - s výnimkou toho, že ho u nich našli,” dodal. Opozícia hneď začala volať po hlave ministra, ktorý podľa nej klame, podkopáva dôveru občanov v políciu a vyvoláva hystériu. „Draskovics nejde skoncovať s politickým terorizmom, on ho pripravuje,” obvinil ho jeden z lídrov Fideszu Tibor Navracsics. Premiér Gordon Bajnai však Draskovicsa odmietol odvolať. Sám minister sa obhajuje tým, že video sa našlo stiahnuté v počítači jedného zo zatknutých členov Šípov Maďarov. A zverejniť sa ho vraj rozhodol nie ako dôkaz, ale len ako ilustráciu...
V prípade, že vodič počas jazdy používa mobilný telefón bez hands free súpravy, hrozí mu pokuta 10-tisíc-20-tisíc forintov (asi 37-75 eur/1114-2259 korún). Maďarskí policajti oddnes prísnejšie pokutujú používanie mobilných telefónov počas jazdy, nepoužívanie bezpečnostných pásov, detských sedadiel a prílb u motocyklistov. Píše o tom piatkové vydanie denníka Népszabadság, podľa ktorého polícia pokutuje podľa iných právnych predpisov. Kým doposiaľ pokuty upravoval zákon o priestupkoch, odteraz budú sankcie uplatňované v zmysle zákona o premávke na cestách. Policajt je povinný zadokumentovať priestupok. Pokuty, ktoré sú vyššie, ako boli doposiaľ, sú v rámci priestupkového konania taxatívne vymedzené. V prípade, že vodič počas jazdy používa mobilný telefón bez hands free súpravy, hrozí mu pokuta 10-tisíc-20-tisíc forintov (asi 37-75 eur/1114-2259 korún) v závislosti od toho, či išiel v obci, mimo nej, alebo na diaľnici. Nepoužívanie prilby, či bezpečnostného pásu vyjde na 10-tisíc-30-tisíc forintov (do 111 eur), za prevoz dieťaťa bez detskej sedačky zaplatí vodič pokutu 15-tisíc-45-tisíc forintov (56-168 eur).
V Maďarsku rastie počet takzvaných cestných pirátov. Ide najmä o vodičov zo zahraničia, proti ktorým je tamojšia polícia bezmocná - pokiaľ ich príslušníci nezastavia. Na základe záberov z rýchlostných kamier ich totiž nemôžu stíhať. Aj v prípade, že ide o vozidlo z niektorej krajiny Európskej únie, maďarská polícia nedokáže na základe záberu z rýchlostnej kamery identifikovať majiteľa auta a ten teda unikne postihu. Pre maďarské Inforádio vysvetľuje István Jámbor - šéf dopravného oddelenia maďarského policajného riaditeľstva: „Potrestať môžeme iba vodiča, ktorého zastavíme. Tomu môže dať príslušník pokutu na mieste, alebo dať oznámenie o porušení zákona, ktorého výsledkom je potom určenie výšky pokuty. Ak ide o vodiča z niektorej krajiny EÚ, odovzdáme prípad tej ktorej štátnej polícii, ktorá potom pokutu vymáha od svojho občana. Ak ide o vodiča z tretej krajiny, tomu môžeme zakázať vstup do krajiny, alebo nepovoliť pobyt na území Maďarska.” Systém ale neráta s pokutovaním cudzincov, ktorých nafotila rýchlostná kamera. Čo to znamená v praxi, ozrejmuje opäť István Jámbor: „V princípe sme v takomto prípade bezmocní. Nemáme totiž k dispozícii žiadny zákon, na základe ktorého by sme sa mohli dozvedieť od zahraničnej polície údaje o majiteľovi nafoteného vozidla. Takže nevieme urobiť ani prvý krok.” Maďarská polícia si je vedomá tejto diery v zákone a tak upozorňuje zahraničných vodičov, že najmä teraz - počas letnej sezóny - zvýši počet policajných hliadok na cestách.
Maďarskí a slovenskí policajti dnes uskutočňujú spoločnú bezpečnostnú akciu na prihraničných cestách župy Borsod-Abaúj-Zemplén. Maďarská polícia pre tlačovú agentúru MTI uviedla, že akcia sa začala o 10.00 h a potrvá do 18.00 h. Dôvodom akcie na štátnej ceste číslo 3 je podľa vyjadrenia polície mimoriadne vysoký počet porušenia predpisov premávky na cestách. Prvé spoločné hliadkovanie dopravných policajtov SR a Maďarska v tejto župe sa konalo pred piatimi dňami, pri nej zistili porušenie predpisov u 58 zahraničných a 11 maďarských vozidiel. Celková výška pokút, ktoré vodiči museli zaplatiť, prekročila 1,3 milióna forintov (4.851 eur). Hovorkyňa župnej polície Éva Novodomská uviedla, že v piatich prípadoch mimoriadneho porušenia predpisov podali policajti žalobu. Rýchlosť prekračovali najmä slovenskí vodiči. Zaznamenali aj taký prípad, keď vodič so slovenským evidenčným číslom na mieste, kde bola povolená rýchlosť 110 km/h, išiel rýchlosťou 159 km/h. Dodala, že cudzinci nezazlievali cestné kontroly, nepodali žiadnu sťažnosť, nezvyčajné
Maďarský Národný úrad vyšetrovania (NNI) zadržal štyri osoby, ktoré vykonávali ilegálnu činnosť s kmeňovými bunkami. Podľa dnešnej informácie tlačovej agentúry MTI kmeňové bunky získavali z plodov po prerušení tehotenstva z Ukrajiny. Pacientom bunky aplikovali bez toho, že by tieto boli akokoľvek testované. Štvorica - dvaja Maďari, jeden Američan a jeden Ukrajinec - čelí podozreniu z trestného činu zakázaného využitia ľudského tela. Zástupkyňa hovorcu NNI Soma Csécsiová pre MTI uviedla, že ilegálne ošetrovanie kmeňovými bunkami za poplatok vykonávali od roku 2007. Príslušníci NNI páchateľov zadržali 27. júla v jednom z budapeštianskych zdravotných zariadení pri príprave ďalšieho pacienta na zákrok. Pri následnej domovej prehliadke podozrivých osôb v Budapešti a na juhu Maďarska našli dokumenty dvoch zainteresovaných firiem, nosiče dát a ďalšie dôkazy. Podozriví pri vypočúvaní sa čiastočne priznali k činu. Kmeňové bunky dodávala Ukrajinka z ľudských plodov po prerušení tehotenstva. Aplikáciu buniek formou injekcií alebo transfúzie, za ktorú inkasovali 25.000 dolárov (17.568 eur), vykonával Američan. Bunky pred aplikáciou netestovali na ľuďoch, ani na zvieratách, ich účinky boli neznáme. Štvorica, v ktorej dvaja Maďari pomáhali v transporte chladiacich boxov s bunkami, s krvným vyšetrením a prevozom pacientov, nedisponovala požadovanými úradnými povoleniami. Podľa názoru polície bola naplnená podstata trestného činu organizovaného zločinu zneužitia ľudského tela spojeného s obchodovaním.
V súvislosti s minulotýždňovou búrkou, ktorá prehrmela medzi Budapešťou a Bratislavou ohľadne slovenského jazykového zákona, sa mnohí politológovia zamýšľajú, aká je situácia na maďarskej vnútropolitickej scéne, ako ju ovplyvnil vstup krajne pravicového Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbiku do európskej politiky a či nedochádza k radikalizácii maďarskej politiky. Odpovede treba hľadať v minulomesačných voľbách do Európskeho parlamentu. U našich južných susedov jednoznačne zvíťazil opozičný Fidesz, ktorý z 22 kresiel určených pre Maďarsko, obsadil 14. Dôvod na oslavu mali však najmä už spomínaní radikáli z Hnutia za lepšie Maďarsko, ktorí poslali do Bruselu troch svojich zástupcov, medzi nimi aj Csanáda Szegediho, ktorý už stihol vyrobiť aj škandál, keď na prvé zasadnutie novozvoleného Európskeho parlamentu prišiel oblečený v uniforme zakázanej polovojenskej Maďarskej gardy, ktorá je radikálnym krídlom Jobbiku. Europoslanec vyhlásil, že tým chcel vyjadriť svoj názor na zrušenie extrémistickej organizácie. V nezvyčajnom odeve prišli na zasadnutie do Štrasburgu aj jeho dvaja stranícki kolegovia. Krisztina Morvaiová a Zoltán Balczó mali totiž na sebe kabáty z 19. storočia z čias Uhorska, ktoré sa definitívne rozpadlo po prvej svetovej vojne. Budapeštiansky odvolací súd 2. júla rozhodol o zakázaní činnosti Maďarskej gardy a potvrdil tak predchádzajúce rozhodnutie súdu nižšieho stupňa. Garda sa usiluje o obnovu „veľkého Maďarska” a odmieta rešpektovať Trianonskú mierovú zmluvu. Už to, že sa do Európskeho parlamentu dostali zástancovia týchto myšlienok, čo to napovedá o situácii na domácom poli. Pozorovatelia sa zhodujú, že príčinou úspechu radikálov v Maďarsku je to, že Jobbik začal búrať témy, ktoré tam boli doposiaľ tabu. Nehovorilo sa o vzťahu k rómom, k židom, o národných záujmoch, o zahraničných Maďaroch. Týmto vlastne posunuli spoločnosť viac doprava. Treba ale tiež zdôrazniť, že tieto myšlienky priniesol Fidesz. Jobbik je akurát dôslednejší a žiada plnenie myšlienok a výziev. Voľby do Európskeho parlamentu vnímali Maďari vo všeobecnosti ako prípravu na budúcoročné parlamentné voľby. Opozícia v predvolebnej kampani zdôrazňovala, že cieľom tohto hlasovania je dokázať vládnym socialistom, že ľudia ich už nechcú a že je najvyšší čas, aby odstúpili a k moci sa dostala pravica. Jednoznačné víťazstvo Fideszu dokazuje, že voliči potrestali vládu. I keď ani Fidesz nie je podľa mnohých tá správna voľba. Politológovia tvrdia, že ak sa pripravuje na vládnutie a to rozhodne robí, musí byť viac pragmatický a z toho ťaží Jobbik, ktorý je zástancom dôslednejšej radikálnej politiky. Fidesz dnes stojí pred dilemou, či sa posunie viac na pravo, alebo ostane stredopravou stranou. Je jasné, že keby sa parlamentné voľby konali dnes, zvíťazil by - no tým, že silnie postavenie krajnej pravice, musí poškuľovať aj po týchto voličoch a je prakticky v pasci. Ešte nevidno, ako sa napokon rozhodne a to nahráva najrôznejším bizarným kúskom. Za zmienku určite stojí nevídaná koalícia štyroch parlamentných strán. Kde sa za jedným stolom a nad jedným spoločným vyhlásením stretol Fidesz so svojim najväčším rivalom - Stranou maďarských socialistov. Politici sa zhodli, že slovenský jazykový zákon porušuje medzinárodného práva a vážne porušuje práva slobody jednotlivca a skupín. Pritom nástojčivo prízvukovali, že o slovensko-maďarskom spore tu nie je ani reč. Tieto silné slová sú podľa analytikov typické pre súčasný vnútropolitický stav v Maďarsku, poznačený vplyvom radikálneho Jobbiku. Údajne môžeme očakávať razantnejšie presadzovanie záujmov a častejšie konflikty. Znamená to, že maďarskí politici sú citlivejší aj na dianie za hranicami krajiny. Hovorí sa o väčšej ochrane zahraničných Maďarov pred asimilačnými snahami susedných krajín. Treba si uvedomiť, že Maďarsko čakajú na budúci rok parlamentné voľby a všetky strany sa snažia pomocou národnej karty vyťažiť kapitál. Napriek „hororovým” scenárom je podľa politológov viac než isté, že Jobbik sa síce dostane do maďarského parlamentu, ale určite nezíska viac ako 10%. Podobné strany totiž aj v zahraničí časom spľasnú, lebo nedokážu plniť predvolebné sľuby. Dovtedy je však podľa politickej predpovedi počasia očakávané diplomatické dusno s možnosťou búrok.
Smer chce, aby sa šéf europarlamentu Jerzy Buzek zaoberal uniformou, v ktorej prišiel maďarský europoslanec Jobbiku Csanád Szegedi na prvé zasadnutie do Štrasburgu. Szegedi mal na uniforme Maďarskej gardy znak fašistického horthyovského Maďarska. Piatich europoslancov za Smer podporila socialistická frakcia. „Nosenie uniformy a podobných znakov je neakceptovateľné. Predseda našej frakcie Schulz chce s Buzekom o tejto záležitosti osobne hovoriť. Náš podnet podporila celá politická skupina vrátane maďarských socialistov,” povedala Monika Flašíková-Beňová. Trvá na tom, že Szegedi porušil článok deväť rokovacieho poriadku. V spomínanom článku však o symboloch nie je zmienka, pripomína len, aby sa europoslanci správali v súlade s princípmi únie. „Z výkladu, ktorý pre nás urobil právny výbor, vyplýva, že sa v zmysle tohto článku môžeme obrátiť na predsedu Európskeho parlamentu,” hovorí europoslankyňa. Baptiste Chatain z komunikačného oddelenia parlamentu hovorí, že europoslanci majú imunitu na vyjadrovanie všetkých svojich názorov vrátane symbolov a oblečenia. „Ide o to, aby sa v Európskom parlamente neprezentovali symboly období, ktoré priniesli Európe vojny a násilie,” vysvetlila Flašíková-Beňová. Požiadavka eurosocialistov, aby sa „gardistom” zaoberal šéf europarlamentu, do jeho kancelárie zatiaľ nedorazila. Buzekov poradca Robert Golanski potvrdil, že ak príde, Buzek sa ňou po návrate z dovolenky koncom augusta bude zaoberať.
Maďarská národná banka (MNB) neočakávane výrazne znížila úrokové sadzby. Svoju kľúčovú úrokovú sadzbu znížila banka o 100 bázických bodov na 8,5 %. Bolo to prvé uvoľnenie menovej politiky od januára tohto roka. Analytici vo všeobecnosti počítali so znížením úrokových sadzieb, ale predpokladali, že MNB ich okreše iba o pol percentuálneho bodu. MNB naposledy znížila sadzby v januári o 50 bázických bodov. Odvtedy tvrdo trvala na tom, že ďalšie uvoľnenie menovej politiky oslabí forint, čo môže predstavovať riziko pre celý bankový systém. Dnešným znížením sa MNB pripojila k centrálnym bankám v Česku, Poľsku a Rumunsku, ktoré v ostatných mesiacoch uvoľnili menovú politiku, aby pomohli svojim ekonomikám. „Treba si uvedomiť, že maďarská ekonomika sa nachádza v hlbokej recesii, takže neexistujú reálne inflačné tlaky,” uviedol analytik Danske Bank Lars Rasmussen. Dodal, že ďalším faktorom, ktorý zrejme ovplyvnil výšku redukcie sadzieb, bolo nedávne posilnenie forintu vďaka zlepšeniu globálneho finančného prostredia. Forint sa dnes predával za 268,5 HUF/EUR. V marci klesol na historické minimum 317 HUF/EUR. V ostatných mesiacoch výrazne posilnil, keďže investorom sa vracia chuť riskovať a jeho kurz sa stabilizoval. Ďalším pozitívnym signálom rastu dôvery investorov je predaj päťročných maďarských eurobondov v hodnote 1 miliardy eur (30,13 miliardy Sk) zo začiatku júla. Okrem toho sa zvýšil aj predaj bondov denominovaných vo forintoch. Analytici rovnako ako Medzinárodný menový fond (MMF) však varujú MNB, aby bola pri uvoľňovaní menovej politiky opatrná, keďže terajšia stabilita forintu a trhov je krehká.
Slávny americký režisér George Lucas hľadá v Európe vhodnú lokalitu, v ktorej by nakrútil nový televízny seriál Hviezdne vojny. Česká republika, donedávna raj amerických filmárov, však túto lukratívnu zákazku nezíska. „Vyfúkne” jej ju Maďarsko. Lucas to naznačil v rozhovore pre americký hospodársky denník Wall Street Journal (WSJ). Česko roky lákalo amerických aj britských filmárov na lacnú ale vysoko kvalifikovanú pracovnú silu. Zdá sa však, že z pozície jednotky ho úspešne vytlačilo Maďarsko, ktoré ponúklo filmárom daňové stimuly. „Ako producent si vždy vyberiem krajinu, ktorá má najlepší personál a najväčšie daňové úľavy,” konštatoval Lucas. To je rana pod pás pre ČR, ktorá bojuje s poklesom svojej ekonomiky, a tak je každý príjem do štátnej pokladnice vítaný. Český filmový priemysel začal strácať zahraničné zákazky v roku 2004, keď Maďarsko vyhlásilo pre filmárov daňové prázdniny. Do roku 2008 klesol objem financií, ktoré v ČR utratili zahraniční producenti o ohromujúcich 85 % na 40 miliónov USD (28,12 milióna eur) z 270 miliónov USD v roku 2003, keď filmová horúčka v ČR vrcholila. A ak bol rok 2008 pre české filmové štúdia zlý, tento rok je priam príšerný. „Žiadna veľká hollywoodska alebo iná medzinárodná filmová spoločnosť do Česka tento rok zatiaľ neprišla,” uviedla Jasmina Torbatiová, producentka spoločnosti Centralscope, ktorá sídli v známych pražských štúdiách na Barrandove. Rýchly vývoj maďarského filmového priemyslu je ukážkou „lišiackej” politiky. Po zavedení daňových úľav v roku 2004 utratili zahraniční filmári v tejto krajine 21 miliónov USD. V roku 2005 už Maďarsko dobehlo ČR, keď sa výdavky zahraničných filmárov vyšplhali na 85 miliónov USD a v roku 2008 už filmári v Maďarsku utratili 250 miliónov USD. Vláda v Budapešti nedávno ešte zvýšila stávku, keď oznámila, že filmárom refunduje 25 % nákladov na dokončenie filmu, ktorý sa nakrúcal v Maďarsku. Ide napríklad o postprodukčné práce v Londýne alebo v Los Angeles či inej krajine. „Situácia sa zmenila, zatiaľ čo predtým produkcia najprv zamierila do Prahy a až potom do Budapešti, teraz je to naopak,” konštatoval Howard Ellis, majiteľ a riaditeľ Mid Atlantic Films so sídlom v Budapešti. Českí politici z oboch táborov - koaličného aj opozičného - naznačili, že možno zvážia daňové úľavy pre filmárov, hoci donedávna sa tým ani nezaoberali. Filmové ateliéri totiž sídlia v Prahe, ktorá má najnižšiu nezamestnanosť. A vláda sa snaží pomôcť iným odvetviam priemyslu, ktoré sú pre krajinu kľúčové, napríklad automobilovému či elektronickému. Český filmový priemysel totiž zamestnáva zhruba 4000 ľudí, zatiaľ čo v automobilovom pracuje 150.000 ľudí.
Strana maďarskej koalície by, ako čisto etnická a regionálna strana, mala podľa predsedu poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany Rafaela Rafaja zvážiť, či jej miesto prináleží v Národnej rade SR, alebo len v regionálnych štruktúrach. „SNS ako najstaršia politická strana Slovákov je tým pádom aj najštandardnejším politickým subjektom. SNS bola štátotvornou stranou - a ako taká, má najprirodzenejšie miesto v zákonodarnom zbore suverénneho štátu,” povedal dnes Rafaj pre agentúru SITA v súvislosti s vyjadrením podpredsedu SMK Miklósa Duraya, ktorý nepovažuje SNS za stranu, ktorá má miesto v Národnej rade SR. „Štátnosť je hodnota, ktorá sa nielen ťažko vydobýjala, ale musí sa aj chrániť. SNS má preto nezastupiteľné miesto v NR SR,” dodal Rafaj. Duray v rozhovore pre agentúru SITA povedal, že SNS je strana, ktorá stále hľadá nepriateľa, veľmi často je vulgárna. „Návrhy, ktoré predkladá v parlamente väčšinou smerujú proti druhej etnickej skupine. Je nevhodná na politickú spoluprácu z nášho hľadiska. Takže so SNS nie je možné spolupracovať. Ostatné strany sú regulárne, aj keď majú určité odlišné prvky vo svojom programe,” vyhlásil Duray.
Tí, čo vyčítajú Maďarom žijúcim na Slovensku, že nie sú dostatočne lojálni voči SR, tak majú podľa podpredsedu SMK Miklósa Duraya v podstate pravdu. „Lenže prečo je to tak? Človek, ktorý sa odsťahoval do Ameriky, prečo môže byť lojálny voči USA? Preto, lebo keď získa občianstvo, má také isté práva vo všetkom, aj také isté možnosti a povinnosti ako Američan, ktorého predkovia tam žijú tristo rokov. Nerobia rozdiel. Nerobia zásah do súkromného života. V podstate jediné je dôležité, aby plnil svoje občianske povinnosti. Predovšetkým platil dane,” povedal Duray v rozhovore. Na Slovensku je však podľa Duraya iná situácia. „Slovensko vzniklo ako štátny útvar v 20. storočí. Na tomto území vo väčšine žili príslušníci dvoch národov. Slovenského a maďarského. Žili aj iní, ale vo väčšine títo. Pri vzniku štátu nevznikla dohoda na tom, že oni sú štátotvorný národ na tomto území. Ale vznikla doktrína o čechoslovakizme a potom o národnom štáte v etnickom zmysle. Od existencie SR existuje nerovnosť medzi Slovákmi a Maďarmi. Keď existuje nerovnosť, tak nerovnosť sa odzrkadľuje aj v chovaní človeka voči štátu. Ak sa táto nerovnosť začne zmenšovať alebo zmizne, v takej miere rastie aj lojalita k štátu,” vyhlásil Duray.
„Nerobme z tých Maďarov nejakých šialených strašiakov. Čo sme ešte stále takí zápecníci?. Ja som sebavedomý Slovák, hrdý Slovák. Videl som, čo všetko dokážeme. Videl som pohľad na Maďarov, vybavil som, že sme Budapešť porazili v najťažšom diplomatickom súboji posledných 20 rokov. Popri Gabčíkove, aj v oblasti krajanského zákona,“ zdôraznil. Pripomenul, že vtedy nebúchal po stole, neurážal maďarských politikov. „Jednoducho sme mali pravdu a mali sme schopnosti túto pravdu presadiť aj v Rade Európy, aj v Európskej komisii, aj v nemeckom parlamente, aj s anglickými priateľmi, získali sme jednoznačne dominanciu v diplomacii a Budapešť musela ustúpiť. Nebojme sa my nejakých virtuálnych nepriateľov. Sme dnes sebavedomý národ so vzdelanou inteligenciou, fantastickými mladými ľuďmi. O to všetko sa treba oprieť, robiť kultivovanú politiku,“ dodal.
Na festivale nacionalistických skupín, ktorý sa v znamení „slovensko-maďarského spriatelenia” konal v Győri, sa zúčastnilo v sobotu večer asi 300 maďarských, slovenských, českých a nemeckých skinheadov. Informoval o tom maďarský regionálny portál kisalfold.hu. Zoltán Horváth z győrskej polície pre spravodajský server uviedol, že organizátori povoleného a uzatvoreného podujatia spolupracovali s políciou. K žiadnym incidentom podľa neho nedošlo. Jeden z organizátorov pre kisalfold.hu povedal, že účastníci koncertu sa dlhšiu dobu poznajú, pravidelne sa stretávajú na podobných domácich a zahraničných programoch. „Nikdy im nejde o výtržnosti, incidenty, ale o porozumenie a pokoj,” zdôraznil nemenovaný zdroj. Skinheadi sa stretli podvečer pri győrskej železničnej stanici pri vozidle s vlajkou Národnej robotníckej strany, odkiaľ disciplinovane pochodovali so sprievodom organizátorov na miesto koncertu do zábavného podniku na brehu Mošonského Dunaja. Koncert troch skupín zo Slovenska, troch z Maďarska, jednej formácie z ČR a jednej z Nemecka sa začal o 21.00 h. Podujatie bolo uzatvorené a nevpustili naň ani zástupcov médií. Zorganizovala ho neonacistická Národná robotnícka strana, ktorá je podľa maďarského portálu nyugathir.hu od apríla tohto roka oficiálne zaregistrovaná. Organizácia má do 150 členov. Podľa slov jej predsedu Pétera Fodora koncert zorganizovali v znamení slovensko-maďarského spriatelenia. Ak nikto iný, potom skinheadi zariadia, aby slovenský a maďarský národ žili pokojne vedľa seba, tvrdili organizátori podujatia na internetovej stránke. Dejisko, aj presný začiatok sobotňajšieho festivalu tajili.
Do Győru na dnes zvolali spoločnú akciu, na ktorej okrem troch slovenských a troch maďarských skinhedskych kapiel vystúpia aj hostia z Česka a Nemecka. Na koncert, ktorý má zatiaľ utajené presné miesto a čas, pozývajú cez internet. „Maďari a Slováci spolu! Nikdy proti sebe!” hlása plagát. „Zídu sa tam ideologicky totožní spolubojovníci,” povedal maďarskému denníku Kisalföld organizátor koncertu László Ferenc, podľa ktorého preto na akcii nemožno očakávať žiadne problémy. Ak by vraj podobnú akciu organizovali slovenské kapely, Maďari by „určite prišli”. Problémy medzi krajinami podľa Ferenca spôsobujú len „luhárski politici, obyčajní ľudia konflikty nemajú”. To však neplatí o kapelách na plagáte. „Toto je maďarská zem a tou aj zostane,” spieva napríklad skupina Vér kötelez (Krv zaväzuje) v piesni oslavujúcej maďarský boj za navrátenie území stratených trianonskou zmluvou. „Vždy má pravdu silnejší, to je prastaré sväté učenie sveta, keď Svätoplukovo telo pohltil Dunaj, pravdu mal silnejší,” spieva Vérszerződés (Pokrvná zmluva), podľa ktorej „ľudské práva sú len klamstvo”. O nič lepšie na tom nie sú ani slovenské kapely. Slovenskí Ancestor napríklad ospevujú nacistického pohlavára a Hitlerovho zástupcu Rudolfa Hessa ako „hrdinu”, „bieleho vojaka slobody” a „legendu pre našich potomkov”. Akciu monitoruje aj naša polícia, podľa ktorej sa na ňu chystá asi 30 Slovákov. „Ide o ľudí, ktorí vyznávajú národný socializmus,” povedala Andrea Polačiková z policajného prezídia.
Príprava návštevy prezidenta a premiéra Českej republiky a vzťahy Česka s Maďarskom boli hlavnými témami dnešného rokovania českého ministra zahraničných vecí Jana Kohouta v Budapešti s jeho maďarským partnerom Péterom Balázsom. Podľa tlačovej agentúry MTI český premiér Jan Fischer pricestuje do Maďarska v auguste a prezident Václav Klaus neskôr, ale ešte v tomto roku. „Pripravované návštevy na najvyššej úrovni naznačujú, že vzťahy Česka a Maďarska sú na každom stupni vynikajúce,” zdôraznil Kohout po schôdzke s Balázsom. Šéfovia diplomacií hovorili o viacerých programoch hospodárskej spolupráce, z ktorých maďarský minister vyzdvihol zriadenie superlaserového výskumného centra, o ktoré sa spoločne uchádzajú Praha a Segedín. Ministri prerokovali otázku spolupráce v rámci Vyšehradskej štvorky, ako aj záujmy ČR a Maďarska v rozvoji transeurópskych sietí. Kohout v reakcii na otázku novinárov uviedol, že Česko nevidí dôvod, aby bolo sprostredkovateľom v spore medzi Maďarskom a Slovenskom. Vyjadril nádej, že sporné otázky si budú vedieť vyriešiť sami. Český diplomat dnes na budapeštianskej schôdzke šéfov maďarských zastupiteľstiev v zahraničí povedal, že ČR je priateľom Slovenska i Maďarska a má záujem na tom, aby krajiny regiónu mali dobré vzájomné vzťahy, pretože to posilňuje pozície Česka a celého stredoeurópskeho regiónu. Balázs novinárom povedal, že v riešení sporu so Slovenskom o jazykový zákon môžu pomôcť medzinárodné organizácie, akými sú Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) či Rada Európy. „Maďarsko prijme stanovisko vysokého komisára OBSE pre menšiny Knuta Vollebaeka k jazykovému zákonu,” dodal. MTI poznamenáva, že Vollebaek poukázal na to, že Slovenská republika by mala novelizovať aj právne normy týkajúce sa záruk a úprav používania menšinových jazykov a mala by prijať i komplexný menšinový zákon.
Národná rada SR už dostala fax od predsedníčky maďarského parlamentu Katalin Sziliovej. Jeho obsahom má byť vyhlásenie zákonodarného zboru Maďarskej republiky k novele jazykového zákona, v ktorom žiada SR zrušiť túto právnu normu. Elena Valovičová z Kancelárie NR SR dnes pre TASR potvrdila, že fax prišiel v piatok 24. júla. Okrem spomínaného vyhlásenia by mala byť vo faxe aj žiadosť Sziliovej adresovaná šéfovi Národnej rady (NR) SR Pavlovi Paškovi (Smer-SD), aby s jeho obsahom oboznámil členov slovenského parlamentu. „Predseda NR SR zatiaľ k faxu stanovisko nezaujal,” uviedla Valovičová. Maďarský zákonodarný zbor prijal vyhlásenie 20. júla, pričom táto udalosť vyvolala množstvo politických reakcií. Novelu jazykového zákona skúmal aj vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre menšiny Knut Vollebaek. V posudku sa okrem iného zmieňuje o tom, že viaceré ustanovenia jazykového zákona, vrátane dvojjazyčných nápisov, nie sú v rozpore s medzinárodnými štandardmi. Za pozitívne označil zrušenie požiadavky, aby úradníci pred nástupom do úradu preukázali písomnú a ústnu znalosť slovenčiny ako štátneho jazyka. Nedostatky však vidí v terminológii používanej v zákone, keďže podľa neho môžu vzniknúť problémy s ich korektnou interpretáciou, takže odporúča jej zjednotenie. Komisár tiež odporúča, aby pokuty boli poslednou možnosťou, pretože ich ukladanie by mohlo ľahko viesť k vytváraniu napätia, a preto sa im v princípe bolo potrebné vyhnúť. Uplatňovať by sa mali s maximálnou opatrnosťou, pričom by mali byť jasne definované a pravidelne monitorované. Vollebaek má v súvislosti s novelou zákona o štátnom jazyku pricestovať 15. septembra do Budapešti. Slovenská diplomacia zároveň potvrdila, že už pracuje na návšteve Vollebaeka na Slovensku. „Máme záujem o to, aby prišiel,” povedal pre TASR hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano. Podpredseda Európskeho parlamentu (EP) Pál Schmitt dnes v maďarskej komerčnej rozhlasovej stanici InfoRádió vyhlásil, že slovenský jazykový zákon protirečí európskym normám a snahám o viacjazyčnosť. Dodal, že spolu s europoslancami Kingou Gálovou (Maďarsko), Lászlóom Tökésom (Rumunsko) a Edit Bauerovou (SR) vypracovali akčný plán. Dohodli sa, že sa jazykovým zákonom budú zaoberať až dovtedy, kým sa nevyrieši. Schmitt, ktorý je politikom opozičného FIDESZ-u, konštatoval, že jazykový zákon sa prieči snahám o viacjazyčnosť, ktorá má aj svojho komisára v Európskej únii. Podľa podpredsedu EP chystajú komisárovi napísať otvorený list a je možné, že navrhnú aj zriadenie vyšetrovacej komisie. SMK zase pripravuje podanie na Ústavný súd SR, hotové by malo byť do 20 augusta. Potrebuje však naň získať 30 podpisov poslancov NR SR, preto chce o podporu požiadať aj opozičných partnerov z SDKÚ-DS a KDH.
Na „nehoráznosť” maďarského parlamentu, ktorý uznesením žiada Slovenskú republiku zrušiť novelu zákona o štátnom jazyku, by mala vládna koalícia razantne odpovedať už na najbližšej schôdzi Národnej rady SR. „Určite by sme sa mali dostať z doslovnej defenzívy aj v rámci Európskeho parlamentu pri vysvetľovaní počínania oficiálnych maďarských kruhov,” reagoval na piatkový (24. júla) fax predsedníčky maďarského parlamentu Katalin Sziliovej jej slovenskému partnerovi Pavlovi Paškovi (Smer-SD) predseda SNS Ján Slota. Okrem vyhlásenia Národného zhromaždenia Maďarskej republiky s požiadavkou zrušiť novelu je vo faxe aj žiadosť Sziliovej adresovaná Paškovi, aby s jeho obsahom oboznámil členov NR SR. Slota správanie maďarského parlamentu označil za arogantné. „Chcel by som vyjadriť rozhorčenie SNS nad tým, akým spôsobom zasahujú do výsostne vnútorných záležitostí SR,” vyhlásil. Pripomenul, že samotní maďarskí menšinoví ombudsmani prirovnávajú menšinovú politiku Maďarska ku genocíde a Tretej ríši. „Napriek tomu, že ostatné národnostné menšiny na Slovensku vyjadrili podporu jazykovému zákonu a nemajú nijaké výhrady, maďarská menšina za výdatnej pomoci oficiálnych maďarských kruhov vytvára doslovne náboj zlého spolunažívania majoritnej národnosti s maďarskou menšinou,” povedal. Väčšiu aktivitu by mali podľa Slotu vyvíjať aj zástupcovia Slovenska v europarlamente, kde podľa neho zatiaľ prevažujú negatívne vyjadrenia politikov k novele zákona. „Tí dvaja poslanci za SMK, čo sú tam, to je 'zabitá' záležitosť, to sú vlastne maďarskí poslanci. V konečnom dôsledku však verím, že sa všetci ostatní slovenskí zástupcovia v EP zobudia a budú podstatne razantnejšie hájiť slovenské záujmy,” uzavrel Slota, podľa ktorého maďarské záujmy v EP zastupujú tak samotní poslanci za MR, poslanci za SMK, ako aj zástupcovia rumunských menšinových strán. Maďarský zákonodarný zbor prijal vyhlásenie 20. júla, pričom táto udalosť vyvolala množstvo politických reakcií. Novelu jazykového zákona skúmal aj vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre menšiny Knut Vollebaek. V posudku sa okrem iného zmieňuje o tom, že viaceré ustanovenia jazykového zákona, vrátane dvojjazyčných nápisov, nie sú v rozpore s medzinárodnými štandardmi. Za pozitívne označil zrušenie požiadavky, aby úradníci pred nástupom do úradu preukázali písomnú a ústnu znalosť slovenčiny ako štátneho jazyka. Nedostatky však vidí v terminológii používanej v zákone, keďže podľa neho môžu vzniknúť problémy s ich korektnou interpretáciou, takže odporúča jej zjednotenie. Komisár tiež odporúča, aby pokuty boli poslednou možnosťou, pretože ich ukladanie by mohlo ľahko viesť k vytváraniu napätia, a preto sa im v princípe bolo potrebné vyhnúť. Uplatňovať by sa mali s maximálnou opatrnosťou, pričom by mali byť jasne definované a pravidelne monitorované. Vollebaek má v súvislosti s novelou zákona o štátnom jazyku pricestovať 15. septembra do Budapešti. Slovenská diplomacia zároveň potvrdila, že už pracuje na návšteve Vollebaeka na Slovensku. „Máme záujem o to, aby prišiel,” povedal pre TASR hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano. Podpredseda Európskeho parlamentu (EP) Pál Schmitt (FIDESZ) 28. júla v maďarskej komerčnej rozhlasovej stanici InfoRádió vyhlásil, že slovenský jazykový zákon protirečí európskym normám a snahám o viacjazyčnosť. Dodal, že spolu s europoslancami Kingou Gálovou (Maďarsko), Lászlóom Tőkésom (Rumunsko) a Edit Bauerovou (SR) vypracovali akčný plán. Dohodli sa, že sa jazykovým zákonom budú zaoberať až dovtedy, kým sa nevyrieši. Schmitt konštatoval, že jazykový zákon sa prieči snahám o viacjazyčnosť, ktorá má aj svojho komisára v Európskej únii. Podľa podpredsedu EP chystajú komisárovi napísať otvorený list a je možné, že navrhnú aj zriadenie vyšetrovacej komisie. SMK zase pripravuje podanie na Ústavný súd SR, hotové by malo byť do 20 augusta. Potrebuje však naň získať 30 podpisov poslancov NR SR, preto chce o podporu požiadať aj opozičných partnerov z SDKÚ-DS a KDH.
Moderná pravica dnes v Maďarsku ani v celej Európe nemá na opačnej strane politického spektra žiadneho zdatného protivníka. Povedal to v rozhovore pre sobotné vydanie denníka Magyar Nemzet líder maďarskej pravicovej opozičnej strany Fidesz Viktor Orbán, ktorý to považuje za neobvyklý jav v modernej demokracii na starom kontinente. Orbán svoje tvrdenia opiera o výsledky nedávnych volieb do Európskeho parlamentu a to bez rozdielu v tom, či už ide o postkomunistické krajiny či staršie európske demokracie. Ako zároveň poznamenal, súčasná kríza neoliberalizmu je vlastne krízou modernej ľavice. Aj na základe tohto opozičný líder predpovedá prichádzajúcu éru modernej pravice v Maďarsku. „Moderná pravica môže byť štandardným nositeľom regulovaného trhu, moderná pravica môže deklarovať jednoduchú pravdu, že nebude tolerovať obohacovanie na úkor iných,” vyhlásil najvážnejší kandidát na post nového maďarského premiéra. „Ukončiť éru Gyurcsánya a Bajnaiho, volať na zodpovednosť všetkých, ktorí nesú vinu za spôsobené škody v krajine a prinavrátiť úctu práci, rodine a národu - to sú úlohy a zároveň príležitosti pre novú éru maďarskej pravice,” dodal.
Je hlboké leto, politici sú na prázdninách a hoci sa pravidelné reči o horúcej jeseni ešte nezačali, najbližšie mesiace veľa napovedia o tom, ako bude vyzerať Slovensko vo volebnom roku 2010. Zaujímavá bude otázka menšinových strán. Po vyše 10 rokoch sú Maďari na Slovensku opäť rozdelení a „koaličná” SMK čelí výzve Bélu Bugára a jeho novej strany Most. Budúcnosť vzťahov Csáky-Bugár v mnohom spoluurčí aj budúcnosť slovenskej politiky. Tak pravicovej, ako tej ľavicovej. Pravica od roku 1990 bez Maďarov nikdy nevládla a jej návrat k moci si bez Maďarov v podstate nie je možné predstaviť. Ľavica síce dokázala vládnuť s Maďarmi aj bez nich, ťažko si však predstaviť vládu s maďarskou stranou aktívne presadzujúcou autonómiu na juhu Slovenska. Maďari sú, skrátka, korením slovenskej politiky. Nová situácia a konkurencia na domácej maďarskej politickej scéne však otvára aj ďalšiu otázku. Zahraniční Maďari sú pre Budapešť tradične určujúcou témou zahraničnej politiky, osobitne v prípade národnopopulistického Fideszu, a preto bude zaujímavé sledovať, ako sa jeho vodca Viktor Orbán bude v novej situácii na Slovensku správať. Povedané na rovinu, koho podporí a čo to bude pre slovenskú politiku znamenať.
Orbánovu dôležitosť si dobre uvedomujú aj slovenskí Maďari, aj keď volia opačnú stratégiu. Miklós Duray z SMK v rozhovore pre Týždeň potvrdil, že Orbána pozvali na jesenný snem strany, Orbán účasť potvrdil a Duray si s jeho návštevou spája otvorenejšiu podporu SMK. „Maďari žijúci na Slovensku majú Orbána radi, najmä jeho otvorené prejavy a čiastočne jeho antikomunizmus,” hovorí Duray. SMK je oficiálnym partnerom Fideszu, spoločne patria do Európskej ľudovej strany a dlhodobo spolupracujú. Napokon, Duray aj Csáky pomerne často vystupujú na akciách Fideszu a obidvaja majú k Orbánovi veľmi blízko. Určite bližšie ako Béla Bugár, ktorý ešte ako predseda SMK s Orbánom udržiaval dobré vzťahy, svoju popularitu však viac zakladal na témach spolužitia so Slovákmi. Novozaložená strana Most síce používa farby Fideszu a oficiálne hovorí o potrebe spolupráce, zatiaľ však so žiadnou stranou v Maďarsku vzťahy nenadviazali. Navyše, priameho vplyvu Viktora Orbána sa skôr obávajú. „Maďarská politika, bohužiaľ, využíva zahraničnú politiku najmä na domáce ciele, a to nie je dobré pre Budapešť ani pre menšiny,” hovorí pre Týždeň Gábor Gál z Mostu. Na otázku, či očakáva aktívne angažovanie Orbána v slovenskej menšinovej politike a prípadne jeho podporu, odpovedá odvolaním sa na Rumunsko. „Keď v Rumunsku vznikla druhá maďarská menšinová strana, Orbán to privítal ako pozitívny krok a ocenil možnosť voľby, ktorú tým maďarskí voliči získali. Ak bude zásadový, rovnako sa bude správať aj voči Slovensku,” dodáva Gál. SMK a Most si teda od Orbána sľubujú dve úplne odlišné veci.
Za pozornosť však stojí aj spomínaný rumunský príklad. V 20-miliónovom Rumunsku žije zhruba 1,5-miliónová maďarská menšina a vo viacerých oblastiach ponúka zaujímavé porovnanie s tou slovenskou. Hlavnou maďarskou stranou je Demokratická únia Maďarov v Rumunsku (v rumunskej transkripcii UDMR). Táto strana v rokoch 1996 -2008 bola buď súčasťou vládnej koalície, alebo vládu aktívne podporovala. Stranu, či skôr politické združenie, ktoré nemá celkom formálnu podobu strany, vedie umiernený intelektuál Béla Markó, ktorý bol v predchádzajúcej vláde ministrom školstva a podpredsedom vlády pre európsku integráciu. Program strany oficiálne presadzuje autonómiu, v roku 2001 sa však od UDMR odtrhla radikálnejšia skupina, ktorá Marka kritizovala za nedostatočnú dôraznosť. Dôsledkom bol vznik Maďarskej občianskej strany vedenej Jenő Szászom. Proti UDMR aktívne vystúpil aj známy maďarský líder László Tőkés, bývalý čestný predseda UDMR, dôležitá postava rumunskej antikomunistickej revolúcie a vplyvný protestantský biskup. Tőkés, ktorý stojí napravo od Duraya, opustil UDMR, v roku 2007 v eurovoľbách kandidoval samostatne, uspel a stal sa europoslancom. Mimochodom, aj tu niekde je dôvod, prečo Orbán podporoval pluralitu maďarských politických strán v Rumunsku. Viac ako o „možnosť voľby” mu išlo o podporu nacionalistických politikov a ich podporou aj o zmenu dominantnej UDMR. Výsledok sa dostavil, Szászova strana v posledných voľbách už nekandidovala a biskup Tökés obhájil kreslo europoslanca, tentoraz na kandidátke UDMR.
Vzťahy UDMR a Fideszu sú však naďalej napäté. Viktor Orbán a Béla Markó napríklad v polovici júla navštívili spoločný festival a letnú univerzitu v Transylvánii, obidvaja síce vystúpili s prejavmi, s Orbánom sa však Markó odmietol stretnúť. Dôvodom je okrem iného aj nový partner, ktorého si Orbán v Rumunsku našiel. Ide o rumunského prezidenta Traiana Basescu, s ktorým vystúpil v rámci jedného diskusného panela. Orbán sa síce v prejave venoval najmä kritike trhu, pomenoval doktrínu „kišgazdu” (maloroľníka), ktorá spočíva v skoncovaní ideologickej politiky, ktorá ignoruje Boha, vlasť a rodinu, pre nás však bola najzaujímavejšia jeho geopolitická úvaha o strategickom partnerstve medzi Rumunskom a Maďarskom. Pilierom tejto spolupráce by mala byť spolupráca v oblasti energetiky, zachovanie európskych dotácií pre poľnohospodárstvo, a najmä spoločné vystupovanie v otázke menšín na území tretích krajín. Pre Rumunov je to najmä podpora ich politiky voči Moldavsku, kde by Bukurešť rada uplatnila model rozdania pasov spriaznenému obyvateľstvu susediaceho štátu, ako to urobili Rusi v Abcházsku. Pre Budapešť by profit, samozrejme, spočíval v tlaku na Slovensko a na všetky krajiny s maďarskou menšinou vrátane Rumunska samotného. Pravicový prezident Traian Basescu síce Orbánovu ponuku priamo neodmietol, vyhlásil však, že Rumunsko je národný štát a krajina, ktorá má zavedenú samosprávu, žiadnu ďalšiu autonómiu nepotrebuje. Orbán ho napriek tomu pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami priamo podporil bez ohľadu na to, že kandiduje aj maďarský kandidát Hunor Kelemen. Maďarská menšinová tlač v Rumunsku, denníky Új Magyar Szó a Szabadság, Viktora Orbána obvinili z politického rozdeľovania Maďarov a toho, že zahraniční Maďari sú pre Fidesz iba prostriedkom na dosahovanie vnútropolitických cieľov. Skutočnosť je však trochu iná: Orbánovi sa rok pred voľbami darí ovplyvňovať charakter menšinovej politiky za hranicami Maďarska a dokáže v politike udržať ľudí, ktorí sú mu názorovo blízki.
Čo to teda znamená pre Slovensko? V prvom rade to, že Orbán bez problémov otvorene podporí SMK. Vystaví tým test popularity Bélu Bugára medzi slovenskými Maďarmi. Keby v ňom Bugár uspel, bez mihnutia oka bude tlačiť na predvolebnú koalíciu Csákyho s Bugárom, vďaka čomu Csáky ani Duray nestratia tvár pred voličmi, ani straníkmi. Keď ide o podporu Orbána, Csáky neriskuje nič, stratiť môže len Béla Bugár.
Zákon o zahraničných Maďaroch, ktorý pred piatimi rokmi rozpútal národnostné vášne na oboch brehoch Dunaja, zrejme predsa len dostane zelenú. Už ho totiž nepodporuje len pravicový Fidesz, ale aj ľavicoví socialisti, ktorí v roku 2004 návrh zákona odmietli. Ak zákon prejde v navrhovanej úprave, Maďari za hranicami krajiny budú môcť dostať maďarské štátne občianstvo. Podľa názoru analytikov môže byť dôvodom zmeny postoja socialistov náš nedávno prijatý jazykový zákon, ale aj to, že socialisti chcú týmto spôsobom znížiť prudko narastajúci náskok pravice. „Táto atmosféra však nie je iba o jazykovom zákone. Virtuálnu vojnu zhora rozpútavajú politici, aby sa s ňou ľudia stotožnili a nevšímali si ich nečisté praktiky v ostatných otázkach,” povedal pre HN politológ László Öllös. O tom, že Socialistická strana pripravuje zákon o novom štatúte Maďarov žijúcich v zahraničí, informoval koncom minulého týždňa socialistický poslanec József Kozma. Ten by chcel pre zahraničných Maďarov, ktorí o to prejavia záujem, i maďarské občianstvo. Zákon by podľa neho bol vyjadrením vzťahu a emocionálnej väzby Maďarov k národu. Maďarskí politici na Slovensku však zatiaľ príliš veľký záujem o navrhovaný zákon nejavia. „Obsah tohto nového zákona nepoznám. Ak by v ňom však malo ísť hlavne o dvojité občianstvo pre Maďarov, ktorí žijú za hranicami Maďarska, pre nás to nie je až také dôležité, keďže obe krajiny sú v Európskej únii. Zákon by teda bol dôležitý predovšetkým pre vojvodinských Maďarov v Srbsku a pre Maďarov, ktorí žijú v podkarpatskej oblasti na Ukrajine, teda v štátoch, ktoré nepatria do únie,” uviedol pre HN podpredseda poslaneckého klubu SMK József Berényi. Pred piatimi rokmi socialisti odmietli referendum o pridelení občianstva Maďarom žijúcim v cudzine. „Odvtedy sa zmenila nielen táto problematika, ale aj svet,” vysvetlil podpredseda parlamentného výboru pre zahraničné veci Kozma. „Maďarsko, Slovensko a Rumunsko vstúpili do Európskej únie, Chorvátsko prešlo veľký kus cesty k prijatiu a Srbsko sa tiež približuje.” Napriek tomu však podľa neho Maďari v zahraničí majú problémy. Zdôraznil najmä jazykový zákon na Slovensku, autonómiu v Rumunsku či vízovú povinnosť v Srbsku.
Slovenský jazykový zákon sa prieči európskym hodnotám, vyhlásil dnes v Budapešti podpredseda parlamentného výboru pre zahraničné záležitosti a zahraničných Maďarov za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) József Kozma. „To, čo sa zrodilo novelou jazykového zákona u našich susedov a čo sa odvtedy deje, je niekedy otvoreným konaním proti európskym hodnotám, inokedy zasa schovávačkou pred ochranou menšín, udržiavaním jazykovej viacfarebnosti a zákazom diskriminácie,” uviedol podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI ľavicový politik vo vyhlásení. Pred novelou, ktorá vstúpi do platnosti v septembri, bolo podľa Kozmu viac možností a menej obmedzení. To jednoznačne svedčí o tom, že situácia Maďarov, ktorí žijú na Slovensku v menšine, sa zhoršuje. „To nemôžem akceptovať ani ako Maďar, ani ako socialista,” dodal. „Krajiny a národy strednej a východnej Európy sú odkázané na seba, preto o svojej spoločnej budúcnosti a prítomnosti musia uvažovať spoločne a tiež konať spoločne, pričom musia brať ohľad jeden na druhého. MSZP svoju politiku prispôsobí tomuto duchu,” konštatoval Kozma.
Ministerstvo kultúry ako autor už schválenej novely jazykového zákona zatiaľ nemá k dispozícii oficiálny preklad tejto právnej normy. Jeho vytvorenie a následné poskytnutie do zahraničia tým, ktorí sa o túto problematiku zaujímajú, by podľa poslankyne Národnej rady SR Kataríny Tóthovej (ĽS-HZDS) mohlo znížiť útoky na novelu a eliminovať dezinformácie, ktoré o nej kolujú. „Oficiálny preklad zákona bude pripravený až po tom, ako vyjde znenie novelizovanej právnej normy v Zbierke zákonov,” informoval hovorca rezortu kultúry Jozef Bednár. Existuje však už pracovný preklad zákona vypracovaný ministerstvom zahraničných vecí, ktorý bol poskytnutý vysokému komisárovi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Knutovi Vollebaekovi. Tóthová v tejto súvislosti vyzvala šéfa rezortu diplomacie Miroslava Lajčáka, „aby urýchlene zabezpečil preklad tejto novely, a tým poskytol do zahraničia informáciu o jej pravdivom obsahu”. Rezort však podľa slov hovorcu Petra Stana zabezpečí len distribúciu oficiálneho prekladu, ktorý môže vyhotoviť len predkladateľ, teda ministerstvo kultúry. Ako jednu z nepravdivých informácií o súčasnej novele zákona, ktorú parlament schválil 30. júna, uviedla vyhlásenie predsedníčky maďarského parlamentu Katalin Sziliovej. Tá hovorila, že je nehorázne, aby sa dávali pokuty za používanie menšinového jazyka. „Podľa prijatej novely sa pokuty za používanie menšinového jazyka nedávajú, ale dávajú sa tam, kde má byť použitý štátny jazyk a sa nepoužije,” zdôraznila poslankyňa. V súvislosti s nepravdivými informáciami o novele pripomenula, že v čase, keď pôsobila ako podpredsedníčka vlády a vnímala dezinformácie okolo vtedajšieho zákona o štátnom jazyku, urobila vo Viedni tlačovú besedu, na ktorej rozdala preložené znenie zákona. „Bolo šokujúce, ako boli všetci prítomní presvedčení, že sme zakázali používanie menšinového jazyka aj na ulici. A keď sme im rozdali preložený zákon v angličtine, tak boli úplne prekvapení, že oni majú iné informácie, ako je obsah zákona. A z tohto dôvodu som vyzvala pána ministra, pretože som zistila, že po tej tlačovke sa znížili útoky na náš zákon o štátnom jazyku,” objasnila Tóthová. Predpokladá, že aj v tomto prípade by preklad pomohol eliminovať dezinformácie, ktoré sa šíria o súčasnej novele. „Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák súhlasí s poslankyňou ĽS-HZDS Katarínou Tóthovou, že preložená verzia jazykového zákona by prispela k lepšej informovanosti o jeho podstate v zahraničí,” uviedol Stano. Novelu kritizuje celá maďarská politická scéna, obidve slovenské politické strany reprezentujúce maďarskú menšinu, ako aj maďarské mimovládne organizácie. „Najvážnejší paragraf je ustanovenie o sankciách v nadväznosti na ustanovenia o dohľade, a paragraf o tom, čo vlastne štátny jazyk je,” uviedol Kálmán Petőcz z Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku. Dikcia zákona podľa neho nedáva záruky, že sa tieto ustanovenia nebudú zneužívať na selektívne trestanie nepohodlných subjektov.
Členovia strany Most-Híd sú presvedčení, že uplatňovanie jazykového zákona môže mať v praxi negatívny dosah na používanie jazykov národnostných menšín. „Preto vítame záujem Vysokého komisára OBSE o túto problematiku a jeho aktívny a odborný prístup pri pomáhaní riešiť tento citlivý problém, čo sa nedá povedať o slovenskej vláde, ktorá mala predovšetkým konzultovať riešenie tejto otázky s tými, ktorých sa to týka, a nie o nás bez nás. Posudok komisára OBSE k tomuto zákonu v anglickom jazyku bol v posledných dňoch interpretovaný rôznymi výkladmi, preto sa strana Most rozhodla dať preložiť posudok komisára tak do maďarského, ako aj slovenského jazyka, ktorý uverejňujeme v plnom znení na našej webovej stránke http://www.most-hid.sk/,” napísal v tlačovej správe hovorca strany Peter Horváth. „Čo sa týka vyjadrení ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka k tejto problematike, myslíme si, že pri vyjadrovaní sa k otázkam národnostných menšín by mal v budúcnosti prejaviť väčšiu dávku diplomacie tak, ako sme boli na to zvyknutí počas jeho pôsobenia v národnostne zmiešanom a etnickými vojnami zničenom Balkáne,” uzavrel Horváth.
Ministerstvo kultúry ako autor už schválenej novely jazykového zákona zatiaľ nemá k dispozícii oficiálny preklad tejto právnej normy. Jeho vytvorenie a následné poskytnutie do zahraničia tým, ktorí sa o túto problematiku zaujímajú, by podľa poslankyne Národnej rady SR Kataríny Tóthovej (ĽS-HZDS) mohlo znížiť útoky na novelu a eliminovať dezinformácie, ktoré o nej kolujú. „Oficiálny preklad zákona bude pripravený až po tom, ako vyjde znenie novelizovanej právnej normy v Zbierke zákonov,” informoval TASR hovorca rezortu kultúry Jozef Bednár. Existuje však už pracovný preklad zákona vypracovaný ministerstvom zahraničných vecí, ktorý bol poskytnutý vysokému komisárovi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Knutovi Vollebaekovi. Tóthová v tejto súvislosti vyzvala šéfa rezortu diplomacie Miroslava Lajčáka, „aby urýchlene zabezpečil preklad tejto novely, a tým poskytol do zahraničia informáciu o jej pravdivom obsahu”. Rezort však podľa slov hovorcu Petra Stana zabezpečí len distribúciu oficiálneho prekladu, ktorý môže vyhotoviť len predkladateľ, teda ministerstvo kultúry. Tóthová pre TASR ešte 16. júla uviedla, že pre túto výzvu sa rozhodla preto, „lebo v čase, keď som bola podpredsedníčka vlády pre legislatívu a prijímal sa zákon o štátnom jazyku, som sa presvedčila, aké dezinformácie v zahraničí boli už vtedy k takému zákonu vyprodukované”. Ako jednu z nepravdivých informácií o súčasnej novele zákona, ktorú parlament schválil 30. júna, uviedla vyhlásenie predsedníčky maďarského parlamentu Katalin Sziliovej. Tá hovorila, že je nehorázne, aby sa dávali pokuty za používanie menšinového jazyka. „Podľa prijatej novely sa pokuty za používanie menšinového jazyka nedávajú, ale dávajú sa tam, kde má byť použitý štátny jazyk a sa nepoužije,” zdôraznila poslankyňa. V súvislosti s nepravdivými informáciami o novele pripomenula, že v čase, keď pôsobila ako podpredsedníčka vlády a vnímala dezinformácie okolo vtedajšieho zákona o štátnom jazyku, urobila vo Viedni tlačovú besedu, na ktorej rozdala preložené znenie zákona. „Bolo šokujúce, ako boli všetci prítomní presvedčení, že sme zakázali používanie menšinového jazyka aj na ulici. A keď sme im rozdali preložený zákon v angličtine, tak boli úplne prekvapení, že oni majú iné informácie, ako je obsah zákona. A z tohto dôvodu som vyzvala pána ministra, pretože som zistila, že po tej tlačovke sa znížili útoky na náš zákon o štátnom jazyku,” objasnila Tóthová. Predpokladá, že aj v tomto prípade by preklad pomohol eliminovať dezinformácie, ktoré sa šíria o súčasnej novele. „Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák súhlasí s poslankyňou ĽS-HZDS Katarínou Tóthovou, že preložená verzia jazykového zákona by prispela k lepšej informovanosti o jeho podstate v zahraničí,” uviedol pre TASR Stano. Novelu kritizuje celá maďarská politická scéna, obidve slovenské politické strany reprezentujúce maďarskú menšinu, ako aj maďarské mimovládne organizácie. „Najvážnejší paragraf je ustanovenie o sankciách v nadväznosti na ustanovenia o dohľade, a paragraf o tom, čo vlastne štátny jazyk je,” uviedol Kálmán Petőcz z Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku. Dikcia zákona podľa neho nedáva záruky, že sa tieto ustanovenia nebudú zneužívať na selektívne trestanie nepohodlných subjektov.
Nový jazykový zákon zasiahne niektoré nápisy, s ktorými sa ľudia bežne stretávajú. Predajne, reštaurácie alebo letiská totiž musia uvádzať všetky nápisy prednostne v slovenskom jazyku. Výnimku majú iba slová, ktoré sú už „vžité”. Také však nie sú všetky. Podľa zákona musia byť všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, vo vozidlách verejnej dopravy v štátnom jazyku. Zákon udeľuje výnimku na vžité slová. Problematický je však ich výklad. Berú sa tak tie výrazy, ktoré sa už bežne etablovali v slovenskom jazyku. Vžité slová sú podľa Jazykového ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied tie, ktoré sa vedené v slovníkoch slovenského pravopisu alebo cudzích slov. „Tie, ktoré sa nenachádzajú v slovníkoch, nemajú žiaden doklad, že sú vžité,” povedala Aktuálne.sk pracovníčka jazykovej poradne ústavu. Slov, ktoré by mali byť podľa jazykové zákona nahradené slovenským ekvivalentom, nie je na prvý pohľad veľa. Slovník cudzích slov už v dnešnej dobe myslí aj na bežne používaný „exit”, „headliny”, „leasing” alebo „open/closed” na obchodoch. Predsa sa však len nájdu slová, ktorých sa to týka. Pokutu z jazykového zákona, ktorá sa môže vyšplhať až na päťtisíc eur, by tak mohli dostať napríklad predajcovia popcornu. V Krátkom slovníku slovenského jazyka sa dokonca uvádza, že spisovne je použitie slova pukanec. Slovenský jazyk tiež nepozná „réservé”, využívané v reštauráciách, „fast food”, alebo označenie vstupov ku lietadlám na letisku slovom „gate”.
Od stredy síce zverejnilo ministerstvo zahraničných vecí na svojej stránke posudok OBSE k novele jazykového zákona, ale až v piatok sa ukázalo, že nebol úplný. Chýbala časť o výhradách. Ministerstvo zahraničia ju zverejnilo až v piatok a to napriek tomu, že od stredy posudok sprevádzal text o tom, že „pre autentickosť je text nepreložený a v pôvodnom znení, tak ako ho dostala slovenská strana od OBSE”. Na to, že kritická časť až do včera na stránke ministerstva chýbala, upozornila SMK. Hovorkyňa Eva Dunajská hovorila o neprofesionálnom a účelovom správaní ministerstva. „Už samotné organizovanie tlačovej konferencie o dôverných rokovaniach a zverejnenie jednostranne interpretovaných informácií sa javilo ako krok nie hodný diplomacie členskej krajiny Európskej únie,” skritizovala hovorkyňa iniciatívu šéfa diplomacie Miroslava Lajčáka (za Smer) a ministra kultúra Marka Maďariča (Smer) informovať o stanovisku OBSE už v utorok, skôr ako sa organizácia stretla s maďarskou stranou. „SMK sa snaží zamlčať podstatu, že komisár nekonštatoval nesúlad zákona s medzinárodnými normami a záväzkami Slovenska,” tvrdí hovorca ministerstva Peter Stano. OBSE vyjadrila pritom pochybnosti, komisárovi prekáža nepresná terminológia a obáva sa, ako bude zákon zavádzaný do praxe. Stano tiež upozornil, že SMK používa informácie, ktoré boli známe len zástupcom slovenskej a maďarskej diplomacie, „čo tiež naznačuje, kto si počína neprofesionálne”. Obhajuje Lajčáka, že informoval o posudku so súhlasom komisára OBSE pre otázky národnostných menšín Knuta Vollebaeka. Stano hovorí, že ministerstvo nikdy netajilo, že zverejňuje len tú časť, na ktorej sa s komisárom dohodlo. Včera posudok doplnilo po tom, ako dostalo jeho konečnú verziu.
Predstavitelia slovenskej vládnej koalície pri obhajobe jazykového zákona manipulujú a zavádzajú. Aj maďarskí politici a médiá však výdatne prispievajú k tomu, aby bola bratislavská obhajoba neobhájiteľného úspešná. Lingvistické úvahy podpredsedu SMK Duraya o potrebe najmenej troch štátnych jazykov na Slovensku prišli ako na objednávku predkladateľov zákona. Posilňujú totiž práve tie iracionálne obavy časti Slovákov, o ktoré oni opierajú svoju nacionalistickú politiku. Nečudo, že vyvolali na tvári ministra Maďariča taký spokojný úsmev. Europoslanec maďarských socialistov a ich „expert” pre menšiny Tabajdi tiež zákon nečítal, ak v liste bruselskému komisárovi pre jazykové práva píše, že bude vďaka nemu v zdravotníctve povinná komunikácia medzi pacientom a lekárom v slovenčine. Zákon však túto povinnosť určuje len pri obciach, kde pomer menšiny nedosahuje 20 percent a pre prípad, že pacient štátny jazyk neovláda. Stále platí, že zbytočne obmedzuje a reguluje niečo, čo je v slušnej spoločnosti vecou slobodnej voľby a dohody účastníkov komunikácie. Robí to však oveľa rafinovanejšie, než tvrdí Tabajdi. Slovenskí koaliční politici môžu takéto argumenty len privítať, tak ľahko sa odrážajú. Nehovoriac o vyhláseniach peštianskych opozičných politikov, napríklad že „v Európskej únii od druhej svetovej vojny nebol takýto zákon o jazykovom rasizme,” ako tvrdí vedúci politik Fideszu Németh. Žiaľ, bol, napríklad francúzska legislatíva obmedzujúca práva Bretóncov a iných menšín či prežívajúce šikanovanie Rusov v pobaltských republikách. Nič z toho samozrejme slovenský zákon neospravedlňuje. Spoľahlivo však znižuje kredit časti jeho kritikov a ruku v ruke s Bratislavou pomáha tomu, aby sa o ňom ani náhodou nezačala vecná diskusia.
Slovenská vláda varuje pred nástupom maďarskej pravice, ale dobré vzťahy nedokáže mať ani s maďarskou ľavicou. „Zmeny v zákone o štátnom jazyku sledujú legitímny cieľ a sú - vo všeobecnosti - v súlade s medzinárodnými štandardmi. Niektoré prvky však vzbudzujú, resp. v závislosti od spôsobu implementácie môžu vzbudzovať otázniky o kompatibilite s medzinárodnými štandardmi a ústavnými princípmi Slovenskej republiky.” To sú prvé dve diplomatické formulácie záverečných poznámok stanoviska Úradu vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny k novelizácii zákona o štátnom jazyku. V úvode správa ešte konštatuje, že zákon o štátnom jazyku sa v čase svojho prijímania v roku 1995 zaradil medzi najreštriktívnejšie právne normy svojho druhu v Európe a vzbudzoval obavy o dodržiavanie práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Túto vetu nemožno opomenúť, pretože základná filozofia zákona sa zásadne nezmenila, a aj celkový spoločensko-politický kontext je podobný ako pred štrnástimi rokmi. V roku 1999 sa prijal zákon o používaní jazyka menšín, ten však upravuje predovšetkým oblasť úradného styku. Najväčšie nezrovnalosti sa tým síce uviedli na správnu mieru (vrátane zrušenia ustanovenia o sankciách), no všetky zdroje možných nedorozumení sa neodstránili. Rozsah a okruh pôsobnosti zákona o štátnom jazyku je totiž omnoho širší ako v prípade menšinovej právnej normy - vzťahuje sa na celý verejný styk, pričom však nedefinuje jednoznačne obsah tohto pojmu. Súčasťou riešenia podľa OBSE by mala byť aj novelizácia zákona o používaní jazyka menšín, prípadne prijatie zákona o národnostných menšinách, do vypracovania ktorého by mali byť zahrnuté aj samotné menšiny. Táto posledná poznámka je veľmi dôležitá, pretože nepriamo poukazuje na to, že spôsob, akým pristupuje slovenská vláda k „riešeniu” slovensko-maďarských problémov, nie je práve najšťastnejší. Zhrňme si, v čom spočívajú neuralgické body prístupu slovenskej vlády k danej otázke.
Vláda neustále varuje pred nástupom pravicových síl v Maďarsku. Ona však nedokázala udržať normálne vzťahy ani s ľavicovým kabinetom Ferenca Gyurcsánya a Gordona Bajnaia. Napríklad v otázke jazykového zákona sa zmiešaná slovensko-maďarská komisia stretla až vtedy, keď už vlastne nebolo čo riešiť, len konštatovať rozdielnosť názorov. Vláda súhlasila s angažovaním sa vysokého komisára OBSE, ale Bajnaiho vládu „dobehla”, keď sa slovenská delegácia vybrala do Haagu deň vopred, a potom, pred ukončením konzultácií, jednostranne informovala o ich výsledkoch. Vláda hovorí o sústredenej hysterickej kampani všetkých maďarských politikov. Nerozlišuje však medzi tým, čo - vcelku slušne a diplomaticky - naznačuje jej partner, čiže maďarská vláda, a medzi aktivitami politických strán, ktoré sa snažia prihriať svoju politickú polievočku. Ako chce vláda komunikovať s Viktorom Orbánom, keď nie je schopná komunikovať s Bajnaiom a Balázsom?
Najväčší problém je inde. Vláda síce odmieta zasahovanie maďarského štátu do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky, správa sa však tak, ako keby otázky týkajúce sa maďarskej menšiny mala riešiť práve s ním, a nie s menšinou samotnou. Maďarov na južnom Slovensku (a zrejme ani tamojších Slovákov) však už nebaví, že sa o nich Bratislava s Budapešťou sporia cez ich hlavy. Ten istý „trik” vláda používa aj vo vzťahu k SMK. Na jednej strane ju v očiach verejnosti neustále škandalizuje, na druhej strane ju doma i v zahraničí prezentuje ako jediného zástupcu maďarskej menšiny. Ignoruje pritom existenciu nezávislej občianskej spoločnosti na južnom Slovensku a nechce si vypočuť jej názory. Ak sa maďarské spoločenské a občianske organizácie a združenia vyjadria čo i len mierne kriticky k činnosti vlády, automaticky sa stávajú „prisluhovačmi” SMK. Takéto nálepkovanie, navodzujúce atmosféru 80. rokov, sme si mohli minulý týždeň niekoľkokrát vypočuť od ministra kultúry Mareka Maďariča i podpredsedu vlády Dušana Čaploviča. (Od neho navyše ešte aj nepravdivú informáciu o tom, že vraj novelizáciu zákona o štátnom jazyku podporili všetci členovia Rady vlády pre národnostné menšiny vrátane zástupcu Csemadoku.) Otázka znie tak, že ak v očiach slovenskej vlády existuje len „neprijateľná” SMK so svojimi „prisluhovačmi”, s kým chce potom viesť dialóg? Alebo chce s vlastnými občanmi viesť permanentnú vojnu?
Vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín Knut Vollebaek vydal minulý týždeň posudok k novele zákona o štátnom jazyku. V závere správy konštatuje, že novela sleduje legitímny cieľ a je v súlade s medzinárodnými štandardmi. K tomu síce pridáva aj upozornenia a odporúčania, ale o tom podstata sporu nebola a pri uplatňovaní novely sa na ne bude prihliadať. Inými slovami, spor o to, či Slovensko prijatím tohto zákona porušuje svoje medzinárodné záväzky, sa skončil. Dá sa však predpokladať -keďže otázka ochrany jazykov národnostných menšín je citlivá téma - že diskusia bude pokračovať aj naďalej. Slovensko preukázateľne patrí k európskym krajinám s vysokým štandardom ochrany jazykov národnostných menšín. Nie je veľa štátov, kde príslušníci národnostných menšín môžu získať úplné vysokoškolské vzdelanie - zdôrazňujem - vo svojom materinskom jazyku. Chcem aj touto cestou zablahoželať takmer 500 čerstvým absolventom štátnej univerzity J. Selyeho v Komárne. Nedá mi jedným dychom povedať, čo by dali naši slovenskí krajania v Maďarsku za to, aby si ich deti mohli riadne osvojiť slovenčinu už na základnej škole. Aj komisár Vollebaek v úvode analýzy k novele zákona o štátnom jazyku konštatoval pozitívny trend ochrany jazykov menšín na Slovensku. Ochrana národnostných menšín je jedna z oblastí zmluvnej spolupráce s Maďarskou republikou, a preto som ešte v máji navrhol svojmu maďarskému kolegovi, aby sa využila pôda zmiešanej komisie pre národnostné menšiny na vyjasnenie prípadných otázok. Počas júlového zasadnutia komisie v Budapešti nevzniesli naši partneri ani jeden konkrétny príklad nesúladu novely zákona s medzinárodnými štandardami, prípadne dvojstrannou slovensko - maďarskou zmluvou. Dospel som preto k názoru, že je potrebné informovať o tom komisára Vollebaeka. V priebehu jeho rokovaní so slovenskou stranou boli objasnené všetky otázky súvisiace s textom novely zákona, čo napokon priviedlo komisára Vollebaeka k dnes už známym a pozitívnym záverom. Už z jeho funkcie vyplýva, že komisár Vollebaek sleduje aj to, či prijímaná legislatíva v krajinách OBSE rešpektuje legitímne záujmy národnostných menšín. Nebolo to inak ani v tomto prípade. Preto nás popri priaznivom posudku k novele zákona o štátnom jazyku zároveň nabáda k tomu, aby sme pri jej aplikácii prihliadali k jazykovým právam osôb patriacich k národnostným menšinám. Ubezpečil som ho, že to aj urobíme a dohodli sme s ním ďalšiu spolupráca s cieľom odstrániť aj tie najmenšie pochybnosti, ktoré by mohli vzniknúť pri interpretácii novely zákona o štátnom jazyku.
Hysterická kampaň proti jazykovému zákonu zaťažuje slovensko-maďarské vzťahy, tvrdí minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák v komentári pre internetový denník o záležitostiach Európskej únie EUObserver. „Hlučná a zavádzajúca kampaň proti novele slovenského jazykového zákona utopila cit pre mieru a zdravý úsudok v historizujúcej a hysterizujúcej, zlomyseľnej a miestami až smiešnej propagande,” uviedol Lajčák na stránke EUObserver. Podľa šéfa slovenskej diplomacie vytváranie rôznych mýtov zbytočne zaťažuje slovensko-maďarské vzťahy a neopodstatnene prenáša akúsi zlobu na medzinárodné spoločenstvo. „Sme úplne otvorení akémukoľvek expertnému posúdeniu novely zákona a jeho porovnaniu s medzinárodnou i národnou praxou v ktorejkoľvek členskej krajine Únie,” uviedol. Lajčák očakáva, že tí, ktorí zákon chcú hodnotiť, sa oboznámia s jeho textom a jeho nezávislou právnou analýzou. „Slovensko si nepraje, aby vedomá dezinterpretácia a politizácia internej slovenskej právnej normy zatienila dobrú bilaterálnu i viacstrannú spoluprácu v regióne a oslabila tak našu všeobecnú sústredenosť na zápas s negatívnymi sociálnymi dôsledkami hospodárskej krízy a na narastajúcu hrozbu extrémizmu, nacionalizmu a politického radikalizmu,” konštatuje Lajčák. Podľa neho sú toto skutočné problémy, ktoré treba riešiť a vyžaduje si to zvýšenú pozornosť a koordinovanú spoluprácu celej Európy.
O jazykovom zákone je Slovensko pripravené rokovať s Maďarskom i Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, nie však za jedným stolom. „Slovensko bude pokračovať aj s Maďarskom, aj s OBSE v komunikácii - neverejnej, diskrétnej, ale žiadne trojstranné rokovania dohodnuté neboli,” povedal pre Pravdu hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano. Jeho maďarská kolegyňa Zsuzsanna Mátraiová pritom tvrdí, že nielen Budapešť, ale aj vysoký komisár OBSE pre menšiny Knut Vollebaek je za rokovania v širšom formáte. „Cieľom je, aby medzi OBSE, Maďarskom a Slovenskom vznikol proces trojstranných konzultácií, ktorý by sledoval ďalší osud slovenského zákona o štátnom jazyku, jeho budúce vykonávacie predpisy a ich spoločenský dosah,” citovala hovorkyňu maďarského ministerstva zahraničných vecí agentúra MTI. „Toto nie je trojstranná záležitosť,” namieta však Stano. „Ide o vnútroštátnu normu, a teda o záležitosť Slovenska. Ak vznikne potreba, môže byť prediskutovaná dvojstranne s Maďarskom, a to na pôde zmiešanej komisie,” dodal. Podľa Mátraiovej komisár OBSE pre menšiny v polovici septembra navštívi Budapešť. Bratislava by ho tiež rada privítala. „Máme záujem, aby prišiel na Slovensko a pracujeme na jeho návšteve,” povedal Stano. S Vollebaekom v utorok a v stredu oddelene rokovala slovenská i maďarská delegácia. „Tvrdenie Bratislavy, že komisár OBSE pre menšiny je úplne spokojný so slovenským jazykovým zákonom, nezodpovedá skutočnosti,” uviedla Mátraiová. „To je interpretácia Maďarska,” reagoval Stano. „Originálny text posudku OBSE, ktorý sme zverejnili na internetovej stránke ministerstva, jasne potvrdzuje to, čo povedal minister, že novela jazykového zákona nie je v rozpore s medzinárodnými normami a záväzkami,” dodal. Pripomienky sa podľa hovorcu netýkajú priamo zákona, ale vykonávacích nariadení a ďalších spresnení. Komisár Slovensku odporučil, aby k možnosti pokút, ktoré novela zákona zavádza vo výške 100 až 5 000 eur, pristupovalo mimoriadne opatrne. „Ukladanie pokút môže ľahko vytvoriť alebo zostriť napätie a malo by sa mu zo zásady vyhýbať. Keď sa už využije, úrady by s ním mali narábať s krajnou opatrnosťou. Sankcie by teda mali byť výnimočné, jasne definované a pravidelne monitorované,” uvádza sa v odporúčaniach. Vollebaek má tiež výhrady k nejasným formuláciám v zákone a k nejednotnej terminológii.
Strana maďarskej koalície (SMK) je prekvapená z toho, ako neprofesionálne a účelovo sa správa Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) SR v súvislosti so stanoviskom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) k jazykovému zákonu. Za nezvyklé z hľadiska diplomacie považuje SMK aj zverejnenie dôverného odborného posudku OBSE na internetovej stránke.Zdroj: TASRNepozdáva sa im ani organizovanie tlačovej konferencie na pôde ministerstva v utorok 21. júla, teda deň pred stretnutím Vysokého komisára OBSE pre menšiny Knuta Vollebaeka s maďarskou delegáciou. Podľa nich sa konferencia o dôverných rokovaniach a zverejnenie jednostranne interpretovaných informácií javí ako krok nehodný diplomacie členskej krajiny EÚ. Za nezvyklé z hľadiska diplomacie považuje SMK aj zverejnenie dôverného odborného posudku OBSE na internetovej stránke MZV SR a upozorňuje na to, že išlo o jeho neúplnú verziu. Hovorkyňa strany Eva Dunajská poznamenala, že text ministerstvo doplnilo len dnes o záverečnú časť hodnotenia, ktorá má názov Konklúzie. Tá obsahuje aj odporúčanie na posilnenie obsahu zákona o používaní jazyka menšín v SR, ako aj odporúčanie OBSE prijať komplexný zákon o menšinách v SR. Rezort diplomacie zverejnil originál posudku komisára OBSE na svojej webovej stránke vo štvrtok 23. júla. Spravil tak po konzultácii s Vollebaekom. Text je kvôli jeho autentickosti v pôvodnom znení, tak ako ho dostala slovenská strana od OBSE.
Situácia v Strane maďarskej koalície (SMK) je momentálne pokojná, jej predseda Pál Csáky nemá žiadne informácie o tom, že by z nej chcel ktokoľvek vystúpiť. „Doterajšie saldo je pre SMK plusové v tom zmysle slova, že do strany viac ľudí vstúpilo ako vystúpilo,” povedal na margo pohybov v členskej základni od rozkolu v strane, po ktorom ju opustili desiatky ľudí na čele s Bélom Bugárom. Po ich odchode zostali prázdne aj niektoré predsednícke posty na okresnej a krajskej úrovni. Tie majú byť podľa Csákyho skompletizované do konca septembra. Zasadania okresných konferencií by mali 28. augusta odštartovať Michalovce, jej členovia si po odchode Eleméra Jakaba zvolia nového šéfa a členov predsedníctva. Podobne je na tom aj Bratislava, kde chýba nielen okresný predseda, ale aj líder krajskej rady. Funkciu krajského šéfa vykonával Vencel Mede, keďže z SMK vystúpil, touto úlohou je dočasne poverený senecký okresný predseda Rezső Duray. Okresné konferencie sa uskutočnia pred republikovým kongresom naplánovanom na 17. októbra. Týmto termínom SMK odštartuje kampaň pre voľby do vyšších územných celkov, ktorých prvé kolo bude 14. novembra. Strana už vyberá kandidátov, prejsť však podľa stanov musia ešte cez okresné konferencie. Tie okrem toho prerokujú aj stranícky program SMK. Csáky poznamenal, že je už de facto hotový a na celoštátny kongres sa dostane až po jeho odsúhlasení okresmi. Možný vznik ďalšej maďarskej strany na Slovensku označil Csáky za vírus politickej nekompetentnosti. Lídrom tohto subjektu, ktorý sa má volať Maďarská občianska strana za rovnoprávnosť, by mal byť János Bósza. „Považujem to za nezmysel, ako som považoval za nezmysel aj vytvorenie strany Bélu Bugára, lebo vytvoriť kvôli niektorým podnikateľom a ich záujmom stranu a takto škodiť opozícii, si myslím, že nie je celkom múdre,” konštatoval.
V centrále Strany maďarskej koalície (SMK) sa počas letných prázdnin nachádza iba služba. K aktuálnym veciam, ktoré sa dejú na politickej scéne, sa vyjadruje ten člen predsedníctva strany, ktorý má akurát v daný týždeň službu. Dôvodom je oddych, ktorý funkcionárom strany „naordinoval” jej šéf Pál Csáky. „Nariadil som každému, zdá sa, že každý to plní, len ja nemôžem, aby sa nevenovali politike, ale oddychovali,” povedal. Líder SMK prerušil oddych kvôli novele zákona o štátnom jazyku, ktorý prezident SR Ivan Gašparovič podpísal 17. júla a platiť začne od septembra. Csáky bol minulý týždeň s rodinou v Chorvátsku, tento týždeň si chcel okrem odpočinku urobiť aj poriadok vo svojich papieroch. „Ale venoval som sa zákonu o štátnom jazyku a stanovisku OBSE,” poznamenal. Strana tiež v tejto súvislosti pripravuje podanie na Ústavný súd SR, to by malo byť hotové do 20. augusta. Predseda SMK sa chystá ešte minimálne na desať dní do Maďarska k Balatonu. „Tradične tam chodím každý rok, mám tam priateľov,” poznamenal. Na niekoľko dní by tam za rodičmi mali prísť ich štyri dcéry s priateľmi, „takže bude veselo,” pousmial sa Csáky.
Ministri Lajčák a Maďarič o posudku OBSE - jemne povedané - zavádzali. Nie je to nič nové, platí to pre väčšinu ich vyjadrení o jazykovom zákone. Stačí si pozrieť dva z hlavných argumentov na obranu zákona: ide len o to, aby sa Slováci dostali k informáciám aj vo vlastnom jazyku a že zákon ostatným menšinám okrem Maďarov neprekáža. Zákon však napríklad pri nápisoch na pamätníkoch hovorí, že na nich inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a že inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku. Ak je cieľom naozaj len zabezpečiť prístupnosť informácií aj v slovenčine - čo je samo osebe v poriadku, je predsa jedno, či bude slovenský za inojazyčným nápisom, a aj to, ako bude vyzerať, ak bude dobre čitateľný. Jedno to však prestáva byť, ak je informovanosť len zámienka a ide o prestíž, o potrebu dať obyvateľom krajiny najavo, že ich materinské jazyky si nie sú rovnoprávne, a tak nie sú rovnoprávni ani občania hovoriaci týmito jazykmi. Zavádza aj porovnanie s inými menšinami. Ich sa totiž jazykový zákon, na rozdiel od Maďarov, naozaj nedotýka. Sú, žiaľ, oveľa menej početné, v pokročilom štádiu asimilácie a málokedy, ak vôbec, im napadne, že by sa mohli na úrad či lekára obrátiť vo vlastnom jazyku. Majú iné potreby, sú vďačné, ak od štátu dostávajú nejaké dotácie na udržiavanie zvyškov svojej kultúry. Z hľadiska Maďariča a spol. sú priam ideálom toho, ako sa má menšina správať - zaoberať sa folklórom, a nič viac (dosť to pripomína postavenie Slovákov v Maďarsku). Nehrajú tu úlohu tradičného nepriateľa, ktorého treba biť, lebo to prináša voličské hlasy. Počtom sú výnimkou len Rómovia, ich lídri však majú skôr sociálne, než kultúrne potreby a požiadavky.
Slovenské deti majú smolu. V obchodnom centre v Šamoríne na juhu Slovenska predávajú niektoré hračky, s ktorými sa nezahrajú. Sú totiž v maďarčine. Upozornila nás na to naša čitateľka. „Predajňa mala v regáloch aj hračky pre slovenské deti, ale zaskočilo ma, že niektoré hračky v maďarčine nemajú preklad v slovenčine,” napísala nám Andrea. Vybrali sme sa preto do spomínaného hračkárstva v Šamoríne a zisťovali, aký sortiment majú v ponuke. Keď v predajni zistili, že nerozumieme po maďarsky, ponúkali nám spoločenské hry hlavne od slovenských výrobcov. My sme však trvali na hračkách dovezených z Maďarska, aby sme zistili, či by sa s nimi naše deti vedeli zahrať. Zaujímali nás pritom tie výrobky, v ktorých sa priamo nepracuje s maďarskými slovami, ako napríklad Dobrodružstvá Macka Pú, Monopoly, ale aj obyčajný šach. Na našu požiadavku ochotná asistentka len bezradne rozhodila rukami a povedala, že jej je ľúto, ale ak neovládame maďarčinu, hra je pre nás nepoužiteľná. Názov, obal a inštrukcie týchto výrobkov sú totiž výlučne v maďarčine. A to napriek tomu, že túto problematiku upravuje zákon o štátnom jazyku a zákon o ochrane spotrebiteľa. Predajcovia sú povinní poskytnúť užívateľovi návod na obsluhu v štátnom jazyku, teda v prvom rade po slovensky. O názor sme požiadali Slovenskú obchodnú inšpekciu. „Návody musia byť v prvom rade v štátnom jazyku,” povedala hovorkyňa Danuša Krkošová a dodala, že ak tieto chýbajú, je to veľký nedostatok. Podľa miery a rozsahu pochybenia môže potom predajcom hroziť pokuta až do výšky 67-tisíc eur (2 mil. Sk).
Maďarská socialistická strana (MSZP) pripravuje nový zákon o „štatúte Maďarov žijúcich za hranicami”. S odvolaním sa na podpredsedu parlamentného výboru pre zahraničné vzťahy a popredného politika MSZP Józsefa Kozmu o tom vo štvrtok informovala maďarská tlačová agentúra MTI. „Tento štatút bude symbolizovať vzťah a emocionálnu jednotu národa,” povedal Kozma. Na otázku, či socialisti názor na túto záležitosť zmenili, keďže v roku 2004 sa ešte vyslovovali proti referendu o udelení občianstva Maďarom žijúcim v zahraničí, Kozma uviedol, že „odvtedy sa zmenila aj táto záležitosť, aj celý svet”.
Maďarská polícia dnes v Budapešti vypočúvala veliteľa Maďarskej gardy Róberta Kissa. Čelí podozreniu z trestného činu nabádania na neposlušnosť voči zákonu alebo úradnému nariadeniu. Podľa tlačovej agentúry MTI Budapeštianske veliteľstvo polície (BRFK) informovalo vo vyhlásení iba o tom, že vypočuli 33-ročného Róberta K., ktorý je podozrivý z nabádania na neposlušnosť voči zákonu alebo úradnému rozhodnutiu. MTI sa domnieva, že ide o veliteľa Maďarskej gardy. Podľa dokumentu zverejneného políciou podozrivý odmietal tvrdenie, že vykonal trestný čin a podal sťažnosť, ktorú posúdi Hlavná budapeštianska prokuratúra. Maďarský denník Népszabadság minulý piatok napísal, že polícia predvolala veliteľa gardy, lebo je podozrivý okrem nabádania na neposlušnosť aj zo zneužitia práva na zhromažďovanie. V Budapešti sa 4. júla uskutočnila demonštrácia, na ktorej protestovali proti rozpusteniu Maďarskej gardy. Polícia demonštrantov rozohnala. Extrémne pravicové Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik zorganizovalo potom 11. júla masové zhromaždenie, na ktorom za účasti asi 500 uniformovaných gardistov vyhlásili znovuzaloženie hnutia Maďarská garda. Veliteľ maďarskej polície József Bencze po zhromaždení oznámil, že BRFK začalo vyšetrovať, kto porušil zákon tým, že sa zúčastnil vedenia rozpustenej spoločenskej organizácie. Polícia žiadala od prokuratúry, aby tá zistila, či došlo na zhromaždení Jobbiku k nabádaniu na neposlušnosť voči úradnému opatreniu.
Na Slovensku by mali byť podľa podpredsedu SMK Miklósa Duraya najmenej tri štátne jazyky - slovenčina, maďarčina a rusínčina. „Slováci, Maďari, Rusíni tu žili spolu 1 000 rokov. V podstate štátnym jazykom SR by mali byť tieto jazyky,” povedal v rozhovore Duray. Podľa neho však jazyk v úradnom styku je niečo iné. „To treba usmerniť zákonom. Vo verejnej správe, štátnej správe, v rôznych obchodných stykoch treba používať jazyk podľa nejakého poriadku, aby nedošlo k nedorozumeniam, ktoré sú neriešiteľné,” dodal Duray, podľa ktorého štátny jazyk nie je všeobecne dorozumievací jazyk. „Štátny jazyk je jazykom tých ľudí, ktorí žijú na území štátu,” zdôraznil. Preto podľa neho na Slovensku existuje zlé ponímanie štátneho jazyka. Prvýkrát sa debaty o štátnom či úradnom jazyku podľa Duraya viedli v roku 1990 za vlády Verejnosti proti násiliu. „Nevedeli sa rozhodnúť, ako sa k tomu majú postaviť. Nevideli rozdiel medzi úradným a štátnym jazykom. Nechápali. Prišli sme k tomu, že treba zákon o jazyku v úradnom styku a nie o štátnom jazyku. Len v tom chvate zvrchovanosti došlo k tomu, že treba ústavou určiť štátny jazyk ako výlučný a jediný,” spomína Podľa Duraya ak by sa na školách s vyučovacím jazykom maďarským slovenčina nevyučovala povinne, aj tak by sa učila. „Možno, že úspešnejšie. Teraz nehovorím, že netreba, ale keby nebola, určite by sa vyučovala. Už aj za Rakúsko-Uhorska bolo bežne zaužívané, že deti chodili na výmenu z jednej jazykovej oblasti do druhej. Vzájomne sa učili jazyky,” upozornil Duray. Zároveň pripomenul, že aj kráľ Matej Korvín svojho syna učil po česky, nemecky, chorvátsky, pretože mal byť vladárom týchto národov, a preto musel ovládať ich jazyky. „Pozrite sa na Otta von Habsburga. On tiež ovláda základné jazyky monarchie. To bolo bežne zaužívané. To nebolo panovnícke gesto. To bolo u ľudí zaužívané, aby sa navzájom rozumeli. V Bratislave hovoril každý tromi jazykmi, keď ešte nebola Bratislavou. Odkedy je Bratislavou, už to tak nie je,” dodal Duray. Duray nechápe, prečo bolo potrebné uzákoniť, akým jazykom treba hovoriť u lekára. „Medzi lekárom a pacientom by mal vznikať dôverný vzťah. A oni dvaja nech sa rozhodnú, akým spôsobom ho vytvoria. Lekár má väčšiu povinnosť, pretože má zložený sľub. Pacient má zas záujem, aby sa dostal do normálneho vzťahu s lekárom. Prečo treba dať do zákona, akým jazykom sa má riadiť? To je nezdravé,” vyhlásil Duray. Podľa neho netreba ten vzťah predpísať zákonom. „Ak neviem, ako pacient ani slovo po slovensky, a vy ako lekár po maďarsky a keď mi chcete pomôcť, nielen preto, že ste povinný, určite by sme našli spoločnú reč. Ak by sme si vzájomne niečo nerozumeli, prišla by tretia osoba, ktorá by pomohla. Takéto veci je možné vyriešiť na mieste,” myslí si Duray.
Vyjadrenie podpredsedu SMK Miklósa Duraya o tom, že v Slovenskej republike by mali byť najmenej tri štátne jazyky - slovenčina, maďarčina a rusínčina, je pravdepodobne motivované zápasom o voliča maďarskej národnosti. Myslí si to predseda Republikovej rady ĽS-HZDS Marián Klenko, podľa ktorého SMK zrejme takýmto spôsobom súperí o popularitu s novovzniknutou stranou Most - Híd. „Názor, podľa ktorého by mali na Slovensku platiť tri štátne jazyky, je príkladom zneužívania tzv. maďarskej karty, s ktorou dlhodobo operujú predstavitelia SMK,” dodal Klenko s tým, že používanie štátneho jazyka a menšinových jazykov je v podmienkach SR upravené štandardným spôsobom. „Namiesto vecných návrhov, ako zmierniť dopady hospodárskej krízy a vytvoriť nové pracovné miesta, SMK prostredníctvom svojho podpredsedu otvára ďalšiu nacionalistickú tému,” zdôraznil Klenko. „Slováci, Maďari, Rusíni tu žili spolu 1 000 rokov. V podstate štátnym jazykom SR by mali byť tieto jazyky,” povedal v rozhovore pre SITA Duray. Podľa neho však jazyk v úradnom styku je niečo iné. „To treba usmerniť zákonom. Vo verejnej správe, štátnej správe, v rôznych obchodných stykoch treba používať jazyk podľa nejakého poriadku, aby nedošlo k nedorozumeniam, ktoré sú neriešiteľné,” dodal Duray, podľa ktorého štátny jazyk nie je všeobecne dorozumievací jazyk. „Štátny jazyk je jazykom tých ľudí, ktorí žijú na území štátu,” zdôraznil. Preto podľa neho na Slovensku existuje zlé ponímanie štátneho jazyka.
Vedúci delegácie poslancov Európskeho parlamentu za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) Csaba Tabajdi sa dnes obrátil listom na komisára pre viacjazyčnosť Európskej komisie, v ktorom poukázal na neprijateľné opatrenia novely slovenského jazykového zákona. Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI. Tabajdi v liste vyzdvihol, že myšlienka zákona a jeho opatrenia sú v protiklade s európskymi hodnotami viacjazyčnosti. Tiež zdôraznil, že prijatím zákona slovenský premiér Robert Fico porušil svoj sľub na zachovanie status quo menšín. Maďarský socialistický politik komisárovi uviedol výhrady voči povinnosti komunikovania pacienta s lekárom v štátnom jazyku, obmedzovaniu používania geografických názvov v menšinovom jazyku, povinnosti používania slovenského jazyka na menšinových podujatiach, zavedeniu pokút od 100 až do 5000 eur za porušenie povinnosti používania jazyka v úradnej komunikácii, ako aj voči povinnosti spätne uvádzať slovenské texty na pamätníkoch a hroboch.
Južné Slovensko zasiahla pred šestnástimi rokmi tabuľová vojna. S novelou jazykového zákona získala teraz stará téma akoby nové pokračovanie. Niekedy koncom júla - začiatkom augusta 1993 dal vtedajší minister dopravy za HZDS Roman Hofbauer pokyn niektorým okresným správam ciest odstrániť tabule obcí v maďarčine. Najznámejší bol prípad Marcelovej v Komárňanskom okrese. Popri tabuli so slovenským názvom obce tam dal starosta László Soóky osadiť aj označenie s názvom Marcelháza. Jedného dňa však prišiel autožeriav a tabuľu odstránil. Starosta sa nedal. Na vlastné náklady tam postavil bielu tabuľu s veľkým čiernym otáznikom. „Ten znamená, že sa pýtame, prečo sa u nás nedodržuje ústava a zákony tohto štátu,” vysvetľoval Soóky. Mal pravdu, jazykový zákon umožňoval dvojjazyčné názvy, len nebolo jasné, kde a za akých okolností sú prípustné. Aj tabuľu s otáznikom odstránil autožeriav cestnej správy. V Marcelovej sa konal dvojdňový protest a vznikla petícia. Niečo podobné sa dialo v lži (Izsa) a ďalších obciach na národnostne zmiešanom území. V Komárne sa potom konal veľký míting, ktorý zorganizovali vtedajšie tri maďarské politické strany. Na záver prijali rezolúciu, v ktorej sa uvádzalo, že vláda stupňuje národnostné trenice, aby odpútala pozornosť od narastajúcich hospodárskych a sociálnych problémov. Pri moci bola vtedy druhá Mečiarova vláda, ktorá mala podporu SNS. Niektorí politici týchto strán verejne varovali, že dvojjazyčné tabule budú znamenať vykolíkovanie Slovenska a začiatok odtrhnutia jeho juhu v prospech Maďarska. Pred 15 rokmi však slovenský parlament po 20-hodinovej búrlivej diskusii napokon schválil takzvaný tabuľový zákon, ktorý umožnil dvojjazyčné názvy. Čas potvrdil, že to neohrozilo celistvosť slovenského územia. Teraz sa problém vynoril v novej podobe. Napríklad aj pamätné tabule na budovách majú mať vytesaný slovenský text, ináč hrozí tvrdý postih. Kamenári budú mať prácu, ale kto ich zaplatí? Vojna jazykov môže pokračovať.
Novelu zákona o štátnom jazyku stále obklopujú lži a dezinformácie. Na prvom mieste je asi nepravdivá informácia, o tom, že v nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach budú musieť všetci pacienti hovoriť so zdravotníckym personálom výhradne po slovensky. Nie je to pravda. Podľa zákona, ak ide o pacienta, ktorý neovláda štátny jazyk, komunikácia zo strany personálu sa s takýmto človekom vedie v jazyku, v ktorom sa s ním možno dorozumieť. Komunikácia v zdravotníckych zariadeniach nepodlieha nijakému dohľadu zo strany ministerstva kultúry, a preto akákoľvek zmienka o pokutách v tejto súvislosti je úplne zavádzajúca. Mylná je aj informácia, že sa na úradoch človek s úradníkom nebude môcť rozprávať v jazyku inom ako slovenskom. Zároveň však platí, že ak napríklad príde na úrad niekde na juhu Slovenska človek neovládajúci maďarský jazyk, musí mať zabezpečenú komunikáciu v štátnom jazyku. Novelizovaný zákon vôbec nedáva ministerstvu kultúry právo schvaľovať obsah textov na pamätníkoch a pamätných tabuliach. Pre nápisy na pamätníkoch a tabuliach osadených pred 1. septembrom 2009 navyše existuje výnimka - ak sú už dnes uvedené dvojjazyčne, tak hoci je slovenský nápis druhý, môže byť takéto poradie zachované. Novela zákona nepostihuje individuálnu komunikáciu obyčajných ľudí. Zákon neupravuje používanie liturgických jazykov. A nereguluje svetské svadobné obrady, čo znamená, že neurčuje jazyk, v ktorom sa majú uskutočniť. Tlačové médiá nepodliehajú dohľadu nijakého štátneho orgánu, a teda sa na ne logicky nemôžu vzťahovať ani sankčné ustanovenia. Zákon nereguluje ani výučbu na vysokých školách. Novela zákona síce určuje, že školská dokumentácia na školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sa musí viesť dvojjazyčne, no príprava napríklad maďarského učiteľa na vyučovanie nie je dokumentáciou v zmysle príslušného zákona. Ak by aj vo verejnom styku na úrade došlo k opakovanému porušeniu zákona, pokuta nikdy nebude hroziť konkrétnemu úradníkovi, ale iba úradu. A čo je najdôležitejšie, podľa zákona nemôže byť nikomu uložená pokuta za používanie menšinového jazyka. Tento nezmysel šírený v súvislosti so zákonom o štátnom jazyku je najnebezpečnejší. Žiaľ, pod nánosom klamstiev často zaniká hlavný cieľ novely - zabezpečiť pre každého občana bez rozdielu národnosti právo na území Slovenska dohovoriť a dorozumieť sa v štátnom jazyku.
Najbrutálnejší útok na menšiny od Bosny, jazykový holokaust či moderný apartheid. Aj takéto výrazy použili maďarskí politici v súvislosti s jazykovým zákonom. Diplomatická vojna medzi Bratislavou a Budapešťou pokračuje. V maďarskej tlači aj elektronických médiách sa za posledné dni objavili viaceré vyhlásenia politikov, ktorí prirovnávajú slovenský jazykový zákon ku genocíde v Bosne či virtuálnym žltým hviezdam alebo zákonom z Norimbergu. Denník Népszabadság cituje predsedu zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolta Németha, ktorý nazýva jazykový zákon moderným apartheidom vnútri Únie. Ďalší poslanec zákon zase prirovnáva k virtuálnym žltým hviezdam. V televízii HIR zaznelo z úst maďarského politika Zsolta Németha aj prirovnanie Norimberg 1935 - Bratislava 2009. „V Európskej únii od druhej svetovej vojny nevznikla podobná právna norma, ktorá by sa zaoberala rasizmom a rozdeľovaním. To je protimaďarský zákon,” vyhlásil dokonca Németh. Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák označil kampaň, ktorá sa spustila proti zákonu, za obludnú a očierňujúcu. Podľa neho maďarským politikom chýbajú vecné argumenty.
Budapešť sa už zmieruje s tým, že Európa jej nepomôže zrušiť novelu slovenského jazykového zákona. S pomocou medzinárodných inštitúcií však chce dozerať na jeho uplatňovanie. Deň po slovenských diplomatoch včera o spochybňovanom zákone v Haagu rokovala aj maďarská delegácia. Maďarský minister zahraničných vecí sa netváril optimisticky. „Obávam sa, že 1. septembra novela zákona vstúpi do platnosti,” povedal Péter Balázs pre maďarskú verejnoprávnu televíziu. „Maďarsko následne bude sledovať jej uplatňovanie. Počas monitoringu si treba privolať na pomoc aj medzinárodné organizácie,” dodal s tým, že má na mysli nielen Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe - OBSE, ale aj Radu Európy. Minister Balázs vyčítal slovenským diplomatom, že nepočkali na Maďarov so schôdzkou s vysokým komisárom OBSE pre menšiny Knutom Vollebaekom. „Vysoký komisár navrhol, aby sme si sadli v trojici. Slováci najskôr neodpovedali a potom spravili čudnú fintu, keď tam vyslali delegáciu v utorok, deň pred nami,” posťažoval sa šéf maďarskej diplomacie. Vollebaek včera maďarskej delegácii sľúbil, že v septembri navštívi Budapešť. „Cieľom je, aby medzi OBSE, Maďarskom a Slovenskom vznikol proces trojstranných konzultácií, ktorý by sledoval ďalší osud slovenského zákona o štátnom jazyku, jeho budúce vykonávacie predpisy a ich spoločenský dosah,” citovala agentúra MTI hovorkyňu maďarského ministerstva zahraničných vecí. Šéf slovenskej diplomacie už v utorok zverejnil postoj Vollebaeka, ktorý podľa Miroslava Lajčáka „nežiadal zmeniť ani písmeno, ani riadok, ani slova v tomto zákone”. Balázs však namietal, že slovenská interpretácia postoja OBSE „bola možno príliš jednostranná”. SMK včera naznačila, že anglický preklad zákona, ktorý slovenská strana predložila komisárovi OBSE, mohol byť „účelovo nepresný”. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí spochybňovanie prekladu označilo za „detinské a neseriózne”. Bez ohľadu na posudok OBSE v Maďarsku včera ďalej zaznievali ostré slovné útoky na slovenský zákon. Predseda zahraničného výboru parlamentu z opozičného Fideszu ho označil za „právny akt jazykovej nadradenosti”. „V Európskej únii od druhej svetovej vojny nebola takáto právna norma presadzujúca jazykový rasizmus a diskrimináciu,” povedal Zsolt Németh pre portál FigyelüNet. Németh, ktorý je jedným z najhorúcejších kandidátov na post šéfa diplomacie po predpokladanom víťazstve Fideszu v budúcich voľbách, v rozhovore vyslovil aj vetu, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani revizionisti zjobbiku: „Maďarsko susedí samo so sebou a v tom sa skrývajú fantastické možnosti,” uviedol. Na vysvetlenie dodal, že má na mysli program EÚ na rozvoj prihraničných regiónov, keďže veľká časť zahraničných Maďarov žije práve popri maďarských hraniciach.
Budapešť sa pokúša brániť záujmy Maďarov žijúcich na „Felvidéku”, zatiaľ sa však zdá, že vládnej strane, ktorá pred časom robila kampaň proti dvojakému občianstvu zahraničných Maďarov, sa nedarí patričným spôsobom riešiť tieto záležitosti. Konštatuje to dnes maďarský opozičný denník Magyar Hírlap. Policajný zásah voči futbalovým fanúšikom v Dunajskej Strede, vyšetrovanie prípadu Hedvigy Malinovej, ostro odmietavý postoj k Fóru poslancov Karpatskej kotliny, parlamentné uznesenie o nemennosti Benešových dekrétov a jazykový zákon sú podľa denníka „kauzy s najväčším ohlasom, ktorými sa súčasná vládna moc v SR pokúšala a pokúša znemožniť život Maďarov na Felvidéku”. Účastníci maďarskej politickej scény sa síce postavili viac, alebo menej na stranu maďarskej menšiny v SR, ale počas pôsobenia Kingy Gönczovej na poste ministerky zahraničných vecí sa Maďarsko ukázalo ako bezmocné voči „bratislavskej agresii”. Maďarskí europoslanci sa pokúsili riešiť maďarsko-slovenské spory prenesením na medzinárodné fóra, zatiaľ sa však zdá, že nepochodili. Popri činnosti slovenskej vlády v mnohom zhoršil situáciu aj prezident Ivan Gašparovič. Kým SMK sa postavila za prezidentskú kandidátku Ivetu Radičovú, znovuzvolená hlava štátu v kampani vytiahla aj „maďarskú kartu” a hlasy voličov z tábora šovinistických nacionalistov získala útokmi na maďarskú menšinu, uzatvára Magyar Hírlap.
Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) zverejnilo posudok vysokého komisára OBSE pre menšiny Knuta Vollebeaka k slovenskému zákonu o štátnom jazyku. Deväťstranové vyjadrenie odborníkov z Haagu dalo v stredu večer na svoju stránku www.mzv.sk. Zverejnenie posudku sľúbil v utorok šéf diplomacie Miroslav Lajčák. OBSE skúmala, či je jazykový zákon po novelizácii v súlade s medzinárodnými záväzkami o ľudských a menšinových právach. V utorok hovorila so slovenskou delegáciou, v stredu s maďarskou. Maďarsko tvrdí, že novela je v rozpore s dohovormi a v súčasnej Európe je neprijateľná. OBSE to nepovedala, upozornila však na viaceré nejasnosti a žiada spresnenie terminológie. Sám Lajčák v stredu konštatoval, že Vollebeak žiada v dodatočných nariadeniach spresniť pojmy jazykovej novely. Hovorca ministerstva kultúry pre Sme povedal, že vydajú pre občana príručku, ako sa v zákone orientovať. O všeobecných nariadeniach alebo pokynoch nehovoril. Minister Lajčák aj predkladateľ novely, šéf rezortu kultúry Marek Maďarič v utorok tvrdili, že novela je úplne v poriadku, sleduje legitímny cieľ a netreba v nej meniť ani čiarku. Vollebeak však v posudku upozorňuje na riziká pokút, ktoré hrozia za porušenie zákona a navrhuje zvážiť zmeny, vedúce k vyššej zrozumiteľnosti zákona.
Postoj rumunskej vlády k otázke menšinových práv Maďarov je úplne iný ako postoj Slovenska. Kým Bratislava všetky návrhy Budapešti odmieta, Rumunsko je ochotné rokovať o kompromisoch. Vyhlásil predseda parlamentnej komisie pre zahraničie a otázky zahraničných Maďarov Zsolt Németh. Napriek tomu, že aj rumunská vláda odmieta územnú autonómiu pre maďarskú menšinu, predsa len je Bukurešť podľa Zsolta Németha ochotná rokovať. Pre maďarské Inforádio povedal: „Rumunský prezident vyhlásil, že plne podporuje decentralizáciu. Avizoval tiež, že otázkou zmien v usporiadaní krajiny sa už čoskoro budú v Rumunsku zaoberať. Teda dáva podnet nato, aby vznikol dialóg. On sám pritom navrhol aj urobiť v tomto smere zmeny v ústave.” Rumunskí predstavitelia sú teda podľa Zsolta Németha naklonení dialógu a neodmietajú automaticky všetko, čo prichádza z Maďarska - ako to robí Bratislava. „Rumunsko v týchto otázkach nerobí „dusivú” politiku - teda nevyhlasuje, že o tom nemôže byť ani reč, ale umožňuje, aby to dostalo priestor na politickej úrovni a aby tieto otázky stratili vo verejnej mienke „diabolský” pôvod.” Predseda parlamentnej komisie pre zahraničie a otázky zahraničných Maďarov hovoril aj o dvojitom občianstve: „Považoval by som za veľmi dobré, keby sa parlamentné strany dokázali ešte v tomto cykle dohodnúť - prebieha jeden proces. Ak by maďarská politická scéna dokázala vyriešiť otázku dvojitého občianstva pre svojich krajanov, žijúcich za hranicami, nepochybne by to upokojilo medzinárodnú scénu a nehovoriac o tom, že samotní zahraniční Maďari by konečne mali za sebou rodnú zem, o ktorú by sa mohli oprieť a mohli by konečne vyhlásiť - v Bratislave, v Belehrade, či v Bukurešti, že za nami stojí naša rodná zem.”
Turistické informačné centrum (TIC) v Spišskej Novej Vsi navštívilo počas vlaňajšieho júna a júla spolu 3 505 domácich i zahraničných turistov. Z troch letných mesiacov ich bolo najviac práve v júli - 2 285. Hoci turistická sezóna je v plnom prúde, podľa slov Zuzany Košovej z TIC počas tohtoročného júla zaznamenali pokles o desať percent. Čo sa týka národnostného zloženia, v tejto sezóne nateraz dominujú maďarskí turisti. „Mierny pokles v porovnaní s vlaňajškom sme zaznamenali u Poliakov. Nie je to však veľmi drastické,” poznamenala Z. Košová na margo aktuálnej hospodárskej krízy. Tradične najviac informácií, o ktoré sa návštevníci TIC zaujímajú, sa týkajú možností turistiky, návštevy kultúrnych pamiatok či večerných programov v meste. Najväčší záujem je o Slovenský raj, pamiatky gotiky - Gotickú cestu, ubytovanie a stravovacie služby. V centre záujmu sú i naďalej výstupy na vežu rímskokatolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie. Tá je so svojou výškou 87 metrov najvyššou kostolnou vežou na Slovensku. Od prvého mája až do 30. septembra je prístupná verejnosti počas celého týždňa. Počas pracovných dní sú 4 výstupy - o 9.30, 11.30, 14.00 a 16.30 hodine. V soboty a nedele o 10. a 12. hodine, o 14.30 a 16. 00. „Záujem o výstupy je priebežný. Napríklad aj dnes sme mali 20 ľudí na jeden výstup. Inokedy sú to len dvaja či štyria záujemcovia,” spresnila. Počas tejto sezóny zaznamenali v TIC jeden zaujímavý fenomén. Poklesol počet nemecky hovoriacich turistov. „Nemčinu využívame menej ako inokedy. Dominujú anglicky hovoriaci turisti.” TIC ponúka množstvo propagačných materiálov o meste a okolí. Tie turistom poskytuje zdarma, vydáva ich samotné mesto. Ako potvrdila Andrea Jančíková z odboru organizačného a správy majetku mestského úradu, v tomto roku mesto nevydalo žiaden nový propagačný materiál: „Vlani sme vydali niekoľko nových, kvalitných materiálov. V tomto roku sme pred začatím sezóny robili skôr dotlač už existujúcich. Išlo o dotlač v štyroch jazykových mutáciách. Kombinácia slovenskej, ruskej a poľskej verzie a kombinácia nemeckého, anglického a maďarského jazyka. Spolu išlo o 10-tisíc kusov.” V tomto roku mesto pripravuje dve novinky. Jednou bude publikácia venovaná mestu. Pôjde o menšiu publikáciu založenú viac na fotografiách. Tá by mala byť realitou 2 až 3 mesiacov. Druhou má byť propagačný materiál vydaný v spolupráci s Mikroregiónom Slovenský raj, na ktorom sa v týchto dňoch pracuje.
Turecké časy, barokové uličky, vyše dvadsať kostolov, samozrejme hrad, kilometre a kilometre podzemných chodieb, ďalej liečivá voda a lekármi nemenej odporúčané červené víno. Toto miesto nájdete tam, kde sa stretávajú Bukové vrchy a Matra, v severnom regióne Maďarska. Vo svete je mesto Eger (po slovensky Jáger) - lebo o ňom bude reč - známe po „býčej krvi”, domáci však najradšej spomínajú na historickú porážku nad Turkami roku 1552. Náš spolupracovník Gregor Martin Papucsek navrhuje spomínanie na slávnu minulosť pri čaši dobrého vína... Každý Maďar, ktorý tu vyrástol a chodil do školy, pozná túto pesničku, a vie, že ospevuje hrdinské činy obrancov jágerského hradu roku 1552. Útočníkmi boli, pravdaže, Turci, no nech boli v niekoľkonásobnej presile, nedokázali hrad dobyť. Prečo? Lebo - a to vedia Maďari tiež, z románu Gézu Gárdonyiho Jágerské hviezdy, takže preto, lebo odhodlaní bojovníci pod velením kapitána Istvána (Štefana) Dobóa sa nedali, nasadili ohnivé kotúče, horúcu vodu a vriacu smolu, ktorou útočníkov oblievali jágerské ženy, no a muži sa posilňovali aj „býčou krvou”. Mysleli si to aspoň Turci, lebo v istej, pre obrancov nepriaznivej chvíli boja, kapitán dal priniesť v súdkoch červené víno, ktoré potom stekalo bojovníkom po brade, a Turci si mysleli, že to pili driečni Uhrovia krv z býka, preto sú takí posilnení... To je najrozšírenejšia historka o pôvode názvu hustého, tmavého, guľatého, telnatého červeného vína „egri bikavér”, čiže jágerská býčia krv. Mám teraz pokušenie zaviesť vás do pivníc pod mestom, alebo na okraji mesta, v doline Krásnej pani, kde sú vedľa seba zoradené vínne pivničky s ochutnávkou... Možno inokedy, teraz by som sa ešte mal vrátiť k slávnej kapitole nielen jágerskej, ale aj uhorskej histórie. Miestny archeológ László Fodor vysvetľuje, že jágerský hrad sa stal naozaj slávnym, keď roku 1552 zastavil Turkov. Ale keď si to uvážime, história hradu spojená s kapitánom Dobóm, to sú len štyri roky, pričom hrad a celé sídlo okolo neho vznikalo pred vyše tisíc rokmi, už prvý uhorský kráľ Štefan tu, v Jágri založil biskupstvo. „Jágerskí biskupi boli nie hocijakí ľudia. Mali napríklad stále miesto v kráľovskej kancelárii, alebo skôr či neskôr sa stali kardinálom, uhorským prímasom so sídlom v Ostrihome, alebo keď sa na to pozeráme športovo, slávny biskup Tomáš Bakóc roku 1513 končil v zápase o pápežský stolec, tesne, na druhom mieste...” To, veru, dodnes vidno na bohatstve mesta: je tu vyše dvadsať kostolov, chrámov, dokonca jedna bazilika, druhá najväčšia v Maďarsku, najvzácnejší je zrejme barokový kostol minoritov na hlavnom námestí Jágru, ktoré sa nazýva - ako ináč - námestím Štefana Dobóa. A tento kostol postavili v druhej polovici 18. storočia pod velením pražského staviteľa Kiliána Ignáca Dietzenhofera. Každú prechádzku po meste treba začať tu, odtiaľto vedú úzke uličky lemované kaviarničkami, reštauráciami a cukrárňami na slávny hrad, ktorý poslúžil obrane Uhorska už aj počas husitských nájazdov. Hrad je udržiavaný, rovnako aj minaret pod ním. Mimochodom to bola najsevernejšia turecká stavba počas prítomnosti pašov v našich končinách. Pôsobí naozaj krehko. Kto má chuť a stačí s dychom, môže vyliezť po úzkych točitých schodoch do 40-metrovej výšky. Neoľutuje, lebo aj odtiaľto je panoráma krásna. “Én szeretek itt lakni...“ - To je už rodený Jágerčan János Vincze, 35-ročný majiteľ firmy, ktorá sa venuje výuke brušného tanca a prevádzkuje niekoľko výstav. Rád tu býva, je to tiché mesto, s 56 tisíc obyvateľmi, všetko je tu na dobrej úrovni, služby, cesty, je to župné sídlo, predsa tu nie je hluk. Turistom zo Slovenska by navrhol, aby objavovali kazamaty, podzemné chodby a staré pivnice, majú na to vypracovaný program „Mesto pod mestom”. To je jedna z mnohých možností, no predsa, klasika je klasika. Prinavracia nás k nej jágerský literárny historik László Lisztóczky. „Jáger preslávilo historické obliehanie hradu a porážka Turkov roku 1552... respektíve román o týchto udalostiach, ktorý čítajú deti už v základnej škole... no a je to ešte víno. To sú súčasti konvencie, ktorá priťahuje návštevníkov do Jágru”. Nuž, teraz som rozprával viac o meste a tureckých časoch, a menej o víne. V dohľadnom čase to napravím... ale na záver ešte známy výrok autora spomínaného románu Jágerské hviezdy Gézu Gárdonyiho, ktorý sa koncom 19. storočia sem len prisťahoval a mimoriadne si mesto obľúbil, už sa odtiaľto ani nepohol. On povedal, že „Nemôže sa narodiť v Jágri každý. Ale Jágerčanom sa môže stať...”
Zahraničných Slovákov za posledné tri roky pribudlo. Zatiaľ čo v roku 2005 žili podľa odhadov vo svete viac ako dva milióny krajanov, vlani ich počet dosiahol 2,24 milióna ľudí. Vyplýva to z údajov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Najviac Slovákov odišlo v posledných rokoch do Veľkej Británie, Írska či Nemecka za prácou. Časť z nich sa však pre hospodársku krízu, ktorá pripravila o zamestnanie milióny ľudí na celom svete, vrátila na Slovensko. Za zahraničných Slovákov sa považujú krajania, potomkovia Slovákov žijúcich mimo slovenských hraníc niekoľko storočí a slovenskí občania, ktorí trvalo pôsobia v rôznych štátoch sveta. Ľudia s osvedčením zahraničného Slováka majú na Slovensku prechodný pobyt a nepotrebujú povolenie na prácu. Najviac zahraničných Slovákov vlani žilo či pôsobilo už tradične v Spojených štátoch - až 1,2 milióna, v Česku asi 375-tisíc a Maďarsku 110-tisíc. Nasleduje Kanada so 100-tisíc Slovákmi a Srbsko so 60-tisícovou slovenskou menšinou. O osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí vlani požiadalo 1 355 záujemcov, čo je takmer o tri stovky viac ako rok predtým. Na pomoc krajanom v zahraničí úrad zahraničných Slovákov vlani poskytol 1,98 milióna eur.
Medzinárodný menový fond znížil Maďarsku úrok na poskytnutý záchranný úver. Fond sa rozhodol, že od 1. augusta 2009 zníži Budapešti rizikovú prirážku. Dnes o tom informovalo maďarské ministerstvo financií. Zmiernenie úverových podmienok je výsledkom jednostranného rozhodnutia Rady guvernérov menového fondu z marca tohto roka. Rada tiež predĺžila splatnosť úveru o jeden rok, uviedol hovorca ministerstva financií Ferenc Pichler. Marec 2010 zostáva termínom, dokedy možno úver čerpať, dodal Pichler. „Maďarsko splatí úver s nižšou úrokovou sadzbou a pomalšie,” povedal Pichler v telefonickom rozhovore pre agentúru Bloomberg. Maďarsko bolo prvou členskou krajinou Európskej únie, ktorá si vlani zabezpečila od fondu záchranný úver. Finančná a úverová kríza totiž spôsobila stiahnutie investorov z krajiny a zmrazila dopyt po maďarských dlhopisoch. Navyše, prepad forintu výrazne zdražil splácanie úverov denominovaných v zahraničnej mene. Maďarsko si celkovo požičalo 20 miliárd eur.
OTP Bank Nyrt. je podľa Euromoney opäť aj v tomto roku najlepšou bankou v Maďarsku. V zmysle odôvodnenia významného ekonomicko-finančného odborného časopisu je táto úverová inštitúcia, napriek prehlbujúcej sa finančnej kríze a recesii v krajine, stále absolútnym lídrom na trhu a jej výsledok pred zdanením za r. 2008, vo výške 146,1 mld. HUF ($724,5mil.), prezentujúci základnú činnosť banky, prekonal aj očakávania analytikov. Maďarskí členovia bankovej skupiny OTP Group sa podieľali na bilančnej sume bankového systému ku koncu r. 2008 vo výške 23,8%. Banka je naďalej najväčším hráčom na domácom retailovom trhu. OTP Group mala v roku 2008 30,4%-ný podiel na vkladoch domácností a na úveroch domácností evidovala trhový podiel vo výške 29,6%. OTP Bank Nyrt. je zároveň aj najväčším hráčom v sektore samospráv, jej trhový podiel v prípade samosprávnych vkladov dosiahol výšku 41% a na samosprávnych úveroch sa podieľala vo výške 48,1%.
Najväčšia maďarská banka pôsobí na Slovensku od roku 2002, keď získala Investičnú a rozvojovú banku. OTP Banka Slovensko vykázala na konci roka 2008 čistý zisk 331,2 milióna Sk. Banka k záveru roka 2008 mala viac ako 188 tis. klientov, ktorým poskytuje služby v 72 pobočkách, v ôsmich Centrách úverov na bývanie. OTP Banka Slovensko, a.s., je členom finančnej skupiny OTP Group.
Maďarská centrálna banka vyzvala komerčné banky pôsobiace v krajine na zavedenie prísnejších pravidiel, ktoré by mali uplatňovať pri pôžičkách poskytovaných v zahraničnej mene, čím by sa malo znížiť riziko zlyhania úverov pri pohybe devízových kurzov. Ako informovala centrálna banka krajiny, rokovania s komerčnými bankami a lízingovými spoločnosťami začali už v utorok. Medzi navrhnuté prísnejšie limity patria kritériá týkajúce sa výšky mesačnej splátky, ktorá by pri pôžičke v domácej mene nemala presiahnuť 30 % z čistého mesačného príjmu dlžníka. V prípade pôžičky v zahraničnej mene by mala splátka predstavovať maximálne 15 % z čistého mesačného príjmu. Maďarské banky poskytovali v priebehu posledných rokov veľké pôžičky v švajčiarskych frankoch a eurách. Vystavenosť krajiny vplyvom zahraničných mien tak prispela k obavám o finančnú stabilitu Maďarska, ktoré si neskôr zaistilo úver od Medzinárodného menového fondu. Maďarský forint sa už čiastočne zotavil z prudkého poklesu voči euru, ktorý zaznamenal v marci, no splátky domácností na úvery v eurách a frankoch stále rastú. Podľa očakávaní analytikov by mala maďarská centrálna banka znížiť úrokové sadzby po prvýkrát za posledných šesť mesiacov budúci pondelok, pretože chuť riskovať sa na svetových trhoch navrátila, zatiaľ čo riziká finančnej stability poklesli.
Maďarsko, kedysi raj džínsov vo východnej Európe, že sa o tom spievalo vo veľmi úspešnej piesni z 80. rokov, nevyronilo ani slzu, keď nedávno firma Levi´s uzavrela v dôsledku krízy svoj závod na juhu krajiny, napísala agentúra AFP. „Moje džíny sú pre mňa všetkým,” spieval dnes už šesťdesiatpäťročný Gjon Delhusa, ktorý v Maďarsku dosahoval úspech, lebo stelesňoval slobodu a závan modernej doby zo Západu. „To nadšenie pre džíny bolo skutočným šialenstvom, pretože džíny za komunistického režimu predstavovali Západ,” povedala bývalá popová hviezda agentúre AFP. „Džíny boli skutočným pokladom, ktorý si každý roky strážil, staral sa o ne, zašíval diery alebo pridával kúsky látky, pokiaľ pribrali,” spomína spevák albánskeho pôvodu. V 70. rokoch robili mladí Maďari všetko možné aj nemožné pre to, aby si obstarali túto časť odevu. „Kupovali sa pod pultom za neuveriteľné ceny na blšom trhu v Ecseri,” spomína si Delhuse, doteraz celý oblečený v džínsovom oblečení. On sám mal šťastie, že mal príbuzných v Nemecku a Taliansku, ktorí mu džíny posielali. „Moje prvé džíny boli talianske, značky Casucci, ktoré mi moji prarodičia kúpili za 1500 forintov, kým moja matka zarábala len 4500 forintov. To bolo v roku 1985,” hovorí jeden maďarský podnikateľ. V roku 1978 vtedajší najvyšší maďarskí predstavitelia rozhodli, že Maďarsko začne Západu vo výrobe džín konkurovať svojou vlastnou značkou Trapper. „Tajomstvo ich úspechu bolo v ich vzhľade,” konštatuje Sándor Nádasi, výrobca týchto maďarských džínov v jedinom doteraz existujúcom butiku v Budapešti, ktorý sa nachádza za ministerstvom zahraničia. Džíny Trapper existovali len v dvoch strihoch, a to štandardnom a širokom, iba s vysokým pásom a s výšivkou na zadných vreckách, ktorá zobrazovala kovboja priťahujúceho koňa za uzdu. Ich názov bol vybratý na základe ankety v rozhlase a časopise pre mladých. V rokoch 1980 až 1981 sa ich predalo vyše milión kusov. Vietor z plachiet im v roku 1981 zobrali naozajstné americké džíny značky Lee, na ktoré zakúpila licenciu štátna firma Budaflax. Trappery sa však dočkali v roku 1985 znovuzrodenia vďaka Nádasimu, ktorý zakúpil práva na ich výrobu. „Za súčasnej hospodárskej krízy je naším jediným cieľom udržať značku pri živote,” zdôrazňuje a dodáva, že sa vyrábajú takmer „v rodinnom kruhu”. Aj keď sú džíny Trapper skromné, dokázali prežiť tam, kde bol americký gigant Levi´s nútený zatvoriť. Po 21 rokoch výroby v meste Kiskunhalas, 150 kilometrov južne od Budapešti, ukončil koncom júna závod Levi´s prevádzku, oficiálne kvôli poklesu objednávok v zahraničí.
Maďarsko požaduje od Rakúska kompenzácie vo výške 53 miliónov forintov (198 500 eur) za škody spôsobené nedávnymi záplavami. V stredu to novinárom povedal štátny tajomník ministerstva životného prostredia László Kóthay. Maďarsko tvrdí, že Rakúsko neprijalo dostatočné protipovodňové opatrenia. V dôsledku záplavovej vlny prichádzajúcej z Rakúska bolo podľa Kóthaya zničených 138 hektárov maďarskej poľnohospodárskej pôdy.
Kríza, ktorá zasiahla Maďarsko, sa odrazila aj v platobnej morálke. Maďari ju majú najhoršiu v Európe, vyplýva z prieskumu spoločnosti EOS. Iba pätina platieb v Maďarsku prebehne v lehote splatnosti. Maďarské štatistiky sú napríklad oveľa horšie než údaje z Bulharska, ktoré na európskej úrovni kritizujú za korupciu a „krívajúce” hospodárstvo. Viac než polovica zákazníkov tamojších firiem však platí včas. V najlepšom Nemecku je to dokonca 77 percent a vo Švajčiarsku 75 percent. „Priemerná doba splatnosti faktúr, ktoré firmy poskytujú svojim zákazníkom, sa pohybuje v rozpätí 31 až 33 dní. Nemecko je v tomto smere výnimkou s priemernou dobou kratšou než 25 dní,” uviedol prieskum. Maďari patria k najhorším aj pri odpise pohľadávok. Firmy v krajine musia odpísať asi päť percent pohľadávok. V Bulharsku sú to štyri percentá a v Nemecku asi dve percentá. Najlepšia situácia je v Británii a Švajčiarsku. V týchto štátoch odpíšu podnikatelia iba 1,4 percenta pohľadávok. V prípade Británie platí, že včas platí faktúry iba polovica zákazníkov, ale nakoniec väčšina z nich zaplatí. To v iných krajinách nie je pravidlom. Štatistiky sa však môžu zhoršiť, pretože 49 percent firiem kvôli hospodárskej kríze predpokladá, že v nasledujúcich dvoch rokoch bude platobná morálka horšia. Väčšina manažérov (82 percent) predpokladá, že sa zvýši počet konaní kvôli platobnej neschopnosti. Podrobnosti o Slovensku a Česku agentúra neuviedla.
OTP Banka Slovensko vykázala v prvom polroku tohto roka stratu 1,86 mil. eur. Ako ďalej vyplýva z informácií zverejnených spoločnosťou, v prvých šiestich mesiacoch minulého roka pritom hospodárila banka s čistým ziskom 5,5 mil. eur. Pod tento medziročný prepad sa podpísal pokles čistých úrokových výnosov o 16 % na 17 mil. eur. Banka zároveň vykázala vyššiu stratu z rizík na úvery, a to vo výške 6,7 mil. eur. Zisk z poplatkov a provízií sa znížil o 18,4 % na 5 mil. eur. Zisk z finančných operácií poklesol o 71,4 % na 778 tis. eur. OTP Banka predpovedala horšie hospodárenie už vo výročnej správe za minulý rok, kde uviedla, že vzhľadom na rizikovejšie ekonomické prostredie banka v oblasti finančných cieľov a ukazovateľov rentability podnikania očakáva v roku 2009 oproti predchádzajúcemu obdobiu zníženie výkonnosti. Bilančná suma bola na konci šiesteho mesiaca vo výške 1,415 mld. eur. Úvery a pohľadávky po odpočítaní opravnej položky na možné straty predstavovali na strane aktív 1,042 mld. eur. Korporátne úvery tvorili z toho 678,8 mil. eur, z čoho firemní klienti vytvorili sumu 588,6 mil. eur. Retailové úvery predstavovali 363,7 mil. eur, z čoho hypotéky boli vo výške 261,6 mil. eur. Záväzky voči klientom na strane pasív boli v sume 956,8 mil. eur. Z toho termínované vklady tvorili 483,2 mil. eur a bežné účty a iné krátkodobé záväzky klientov boli za 387,1 mil. eur. OTP Banka vznikla vo februári 1992. Jej majoritným akcionárom je maďarská OTP Bank Rt. s 97,23-percentným podielom. Ďalšími vlastníkmi banky sú drobní akcionári.
Časy, keď bolo Slovensko ekonomickým „tigrom” strednej Európy, sa už skončili. Vývoz sa prepadá, nezamestnanosť rastie a rozpočtový deficit sa prehlbuje. Krajina sa tak vracia späť na pozíciu, ktorú, ako dúfala, má už navždy za sebou - najzaostávajúcejšej ekonomiky v regióne. Konštatuje to britský hospodársky denník Financial Times. Tento rok sa pritom rapídna premena Slovenska z malého štátu závislého od Ruska, ktorému začiatkom 90. rokov vládol autokratický kabinet, na plno integrovaného člena Európskej únie mala zavŕšiť. Posledným krokom bolo zavedenie eura v krajine od 1. januára 2009. Ale už na Nový rok, keď novú menu vítali ohňostroje a politici predvádzali európske mince so slovenským dvojkrížom, sa objavili aj signály, že slovenská ekonomika pocíti naplno dopad ekonomickej krízy. Práve ten faktor, ktorý SR dopomohol k silnému rastu hospodárstva o 10,4 % v roku 2007, a to export priemyselných produktov, najmä áut, je teraz príčinou prudkého spomalenia ekonomiky. „Sme úplne závislí od exportu, najmä do Nemecka,” pripustil minister financií SR Ján Počiatek: „Nie je dobré byť orientovaný tak výrazne na automobilový priemysel,” dodal. Slovensko v predchádzajúcich rokoch predbehlo zvyšok regiónu a naháňalo strach aj bývalým krajanom z Československa. Susedné Česko malo tendencie pozerať na Slovákov ako na chudobnejších a zaostalejších príbuzných. Teraz SR hrozí, že bude opäť zaostávať. Podľa pôvodnej prognózy mal hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska tento rok vzrásť oproti vlaňajšku o 6,5 %. Ministerstvo financií najnovšie odhaduje, že klesne o 6,2 % a na budúci rok sa zvýši len o 0,5 %. Zavedenie eura poskytlo SR určitú ochranu pred následkami globálnej krízy. Zatiaľ čo meny Poľska a ČR padali, Slováci s peňaženkami nabitými silným eurom si užívali lacnejšie nákupy v susedných krajinách. Ale členstvo v eurozóne aj niečo stojí. Slovenskí robotníci sú teraz drahší ako ich kolegovia v Maďarsku a Poľsku, čo môže brzdiť prípadné zotavovanie ekonomiky. Nečakané problémy sú tak skúškou pre populistu Roberta Fica, ktorý profitoval z ekonomických reforiem svojho predchodcu. Vláda Mikuláša Dzurindu vyviedla krajinu z izolácie a zavedením rovnej dane prilákala zahraničných investorov. Ale korupčné škandály a neschopnosť Dzurindovho kabinetu politicky „predať” reformy, vyniesli k moci v roku 2006 Ficovu ľavicovú stranu Smer. Teraz spolu s prehlbovaním krízy rastie tlak na premiéra Fica, aby konal. Deficit rozpočtu by mal tento rok dosiahnuť 6 % HDP, čo je dvojnásobne viac, ako vláda pôvodne plánovala, napriek tomu nerobí nič, aby zredukovala výdavky a uskutočnila ďalšie potrebné reformy. Kabinet zatiaľ prijal len symbolické opatrenia - zastavil napríklad nákup nových áut a kopírok pre ministerstvá. „Neznížili sme dostatočne výdavky,” uviedol Počiatek, ktorý zároveň nevylúčil ani zvýšenie daní. Ak by vláda skutočne zvýšila dane pre bohatých, Ficova popularita medzi ľavicovými voličmi by ešte vzrástla. Premiérovi pomáha aj fakt, že Slovensko môže urobiť len málo, aby sa vyhlo následkom globálnej krízy. Ale kroky, ktoré už vláda podnikla, často priniesli viac škody ako osohu, napríklad tzv. šrotovné, ktoré odkopírovala od Nemecka. Vládne bonusy na kúpu nového auta výmenou za staré slovenskému automobilovému priemyslu veľmi nepomohli, keďže 97 % vozidiel vyrobených v krajine ide na vývoz. Slovensko sa nakoniec z krízy dostane, a to vtedy, keď západná Európa, predovšetkým Nemecko, začne znova rásť.
Recesia v Maďarsku, najhoršia za takmer 20 rokov, zredukuje príjmy štátu v roku 2010 viac, ako vláda pôvodne odhadovala. To núti kabinet, aby pripravil návrh úsporného rozpočtu na budúci rok. Uviedol to dnes minister financií Peter Oszko. Minister očakáva výpadok niekoľko sto miliárd forintov. Vláda sa preto zameria na zníženie výdavkov administratívy,” vyhlásil v rozhovore pre štátnu televíziu. Podľa banky Société Générale pre tieto problémy nebude Maďarsko schopné zaviesť euro skôr ako v roku 2014, prípadne 2015. „Ak vychádzame z predpokladu, že vláda bude pokračovať v súčasnej politike aj po budúcoročných parlamentných voľbách a ekonomika sa začne zotavovať, podarí sa jej dostať v roku 2011 deficit pod hranicu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je podmienka na prijatie eura,” skonštatovala analytička Société Générale Esther Lawova. Premiér Gordon Bajnai chce znížiť výdavky o 1,3 bilióna HUF (4,82 miliardy eur) v priebehu dvoch rokov, aby splnil podmienky úveru, ktorý krajina vlani získala od Medzinárodného menového fondu a Európskej únie. Bajnai má však v úmysle odstúpiť z funkcie po voľbách, ktoré sa uskutočnia v polovici roka 2010. Lawova odhaduje, že Maďarsko by mohlo vstúpiť do čakárne na euro, mechanizmu výmenných kurzov ERM II, najskôr v roku 2012. Okrem toho „eurokandidáti” musia skresať verejný dlh pod hranicu 60 % HDP a splniť prísne inflačné kritériá. Zatiaľ čo inflácia nebude predstavovať pre Maďarsko žiadnu prekážku, verejný dlh by sa mal na budúci rok pohybovať okolo úrovne 80 % HDP.
Štyri autobusové spoje denne medzi Bratislavou a Budapešťou ako aj Košicami a Budapešťou zriadila maďarská letecká spoločnosť Malév. Informovala o tom dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Pravidelné spoje premávajú podľa hovorcu letiska Ádáma Hegedüsa z centier slovenských miest na letisko Ferihegy v maďarskej metropole. Ako dodal, kvôli krátkej vzdialenosti by nebolo efektívne prevádzkovať lety do Bratislavy či Košíc a z Ferihegyu je podstatne viac leteckých spojov ako z letísk v uvedených mestách, preto sa Malév rozhodol pre autobusové spoje. Autobusy prevádzkuje spoločnosť Budapest Airport Minibusz, spoje premávajú pod kódom Malév. Ceny cestovných lístkov, ktoré predávajú cestovné kancelárie, sa v správe MTI neuvádzajú.
Po nočnej víchrici v Maďarsku zasahovali požiarnici v 205 prípadoch, z toho najviac 59-krát v župe Komárom-Esztergom. V Budapešti odstraňovali hasiči následky víchrice na 25 miestach. K zraneniam osôb nedošlo, informovala tlačová agentúra MTI. Ilustračný obrázokZdroj: APŠtátna meteorologická služba vydala vo štvrtok po 22.30 h oranžové varovanie pre západ a neskôr aj pre stred krajiny pre očakávané nárazy vetra s rýchlosťou najmenej 90 km/h. V obci Felcsút v župe Fejér dosahovala rýchlosť nárazového vetra 111 km/h. Víchrica vyvracala stromy a poškodila budovy aj komíny.
Nový byt čaká na víťazku neobvyklej súťaže krásy Miss Plastic Hungary, ktorej finále je naplánované v Budapešti za účasti 25 najkrajších adeptiek na 9. októbra. Do súťaže sa môžu zapojiť všetky krásky vo veku nad 18 rokov, ktoré za vzhľad nevďačia prírode, ale šikovnosti plastických chirurgov. Predpokladom je najmenej jedna plastická operácia pod narkózou alebo aspoň lokálnym umŕtvením. V súťaži však nemôžu štartovať dámy, ktoré sa podrobili iba menším zákrokom s využitím botulotoxínových a kolagénových injekcií. Organizátori, ktorí sa chystajú oceniť aj chirurgov troch najúspešnejších súťažiacich, zdôrazňujú, že cieľom súťaže je zdôrazniť dokonalosť telesno-duchovnej harmónie adeptiek. Podobná súťaž sa uskutočnila pred piatimi rokmi v Čínskej ľudovej republike, tam sa do nej mohli zapojiť krásky bez akýchkoľvek obmedzení čo sa týka národnosti alebo štátnej príslušnosti. V Maďarsku je okruh súťažiacich limitovaný nielen vekovou hranicou, ale aj podmienkou, že musí ísť o ženy s trvalým bydliskom na území krajiny.
Úrad Centrálnej zdravotnej služby a hlavného lekára v Maďarsku (ÁNTSZ) vyhlásil nadnes a na piatok druhý stupeň varovania, teploty u našich južných susedov majú totiž dosiahnuť 40 stupňov Celzia, v piatok 37 stupňov C. Samosprávy v rámci opatrení zverejnili inštitúcie, ktoré sú klimatizované. Budapeštianska samospráva na internetovej stránke uviedla niekoľko stoviek miest, medzi nimi nákupné centrá, banky, ale aj múzeá. V Székesfehérvári a Szolnoku budú rozdávať počas dňa vodu chodcom, v Budapešti pracovníci civilnej ochrany už v stredu popoludní rozdávali fľaše s vodou na frekventovaných miestach metropoly. Na Deákovom námestí zriadili mobilnú jednotku na balenie chladenej vody s kapacitou 1400 litrov za hodinu a nezabudli tam ani na možnosť napájania psov. Budapeštianske ulice a električkové koľajnice chladí od stredy nonstop 20 polievacích vozidiel.
Maďarské štátne železnice MÁV kvôli vysokým teplotám dnes predpoludním významne obmedzili rýchlosť vlakov v záujme ich bezpečnej premávky. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI to uviedol hovorca železníc Tibor Sigulinszky. S meškaniami vlakov je potrebné rátať až do večera do 19.00 hodiny. Na spojoch InterCity je možné dnes cestovať bez príplatkov, vopred vyplatené príplatky MÁV vráti cestujúcim, povedal Sigulinszky. Na železničných tratiach obmedzili rýchlosti na 80 km/h, na lokálnych tratiach s nižšími povolenými rýchlosťami môžu jazdiť vlaky s rýchlosťou zníženou o 20 km/h oproti maximálne povolenej.
Sedemnásobný majster sveta motoristického seriálu F1 Michael Schumacher navštívil v budapeštianskej nemocnici zraneného Felipeho Massu, ktorý pred týždňom havaroval v kvalifikácii na Veľkú cenu Maďarska na okruhu Hungaroring. Práve Nemec nahradí brazílskeho pilota v kokpite Ferrari, kým sa definitívne vylieči zo zranení. Schumacher sa rozhodol pomôcť talianskej stajni aj napriek tomu, že sa pred troma rokmi rozhodol ukončiť kariéru. Legendárny jazdec navštívil svojho kolegu spoločne s bývalým šéfom tímu Ferrari Jeanom Todtom, no miestnym žurnalistom pri odchode na otázky neodpovedali. Doktor rodiny Massovcov Dino Altman uviedol, že prominentný pacient sa má dobre a chce sa čím skôr dostať domov. Lekár potvrdil, že zranený pretekár odletí do rodnej Brazílie v pondelok, kde bude pokračovať v zotavovaní sa. Kedy sa 29-ročný rodák zo Sao Paula vráti na trať, zatiaľ nie je známe. „Nie je dôvod, aby sme sa ponáhľali. Dôležité je, aby sa úplne vyliečil a nehrozilo mu žiadne nebezpečenstvo,” vyhlásil Altman. Ako je známe, úradujúci vicemajster sveta F1 mal v štvrtej zákrute Hungaroringu obrovskú dávku smoly, keď ho v rýchlosti 275 km/h do prilby zasiahla pružina zo závesu kolesa, ktorá vypadla z monopostu Brawn jeho krajana Rubensa Barrichella. Spôsobila mu tržnú ranu nad ľavým okom, ktorá si vyžiadala operačný zákrok a tiež uvedenie do umelého spánku. Neskôr sa Massa prebral, začal hýbať končatinami a urobil už aj niekoľko krokov. Zlepšenie zdravotného stavu malo okrem iného za následok aj jeho presun z jednotky intenzívnej starostlivosti na obyčajnú izbu.
Víťazom sobotňajšej kvalifikácie na Veľkú cenu Maďarska, desiate podujatie aktuálneho ročníka seriálu majstrovstiev sveta motoristickej formuly 1, sa na okruhu Hungaroring stal Španiel Fernando Alonso na Renaulte. Z druhej najvýhodnejšej pozície odštartuje v nedeľu Sebastian Vettel z Red Bullu, jeho tímový kolega Mark Webber si vybojoval tretiu priečku. Priebežný líder šampionátu Jenson Button zajazdil až ôsme najrýchlejšie kolo. Kvalifikáciu poznačila hrozivá nehoda pilota Ferrari Felipeho Massu, ktorého do helmy zasiahol úlomok z monopostu Rubensa Barichella. Massu síce helikoptéra transportovala do nemocnice, podľa najnovších informácii by však nemal byť vážnejšie zranený.
1. rad: 1. Fernando Alonso (Šp.) Renault 1:21,569 min, 2. Sebastian Vettel (Nem.) Red Bull-Renault 1:21,607
2. rad: 3. Mark Webber (Austr.) Red Bull-Renault 1:21,741, 4. Lewis Hamilton (V. Brit.) McLaren-Mercedes 1:21,839
3. rad: 5. Nico Rosberg (Nem.) Williams-Toyota 1:21,890, 6. Heikki Kovalainen (Fín.) McLaren-Mercedes 1:22,095
4. rad: 7. Kimi Räikkönen (Fín.) Ferrari 1:22,468, 8. Jenson Button (V. Brit.) Brawn-Mercedes 1:22,511
5. rad: 9. Kazuki Nakadžima (Jap.) Williams-Toyota 1:22,835, 10. Felipe Massa (Braz.) Ferrari 1:20.823 /týmto časom postúpil do finále kvalifikácie, v ktorom sa však už pre haváriu nepredstavil/
6. rad: 11. Sébastien Buemi (Švajč.) Toro Rosso-Ferrari 1:21,002*, 12. Jarno Trulli (Tal.) Toyota 1:21,082*
7. rad: 13. Rubens Barrichello (Braz.) Brawn-Mercedes 1:21,222*, 14. Timo Glock (Nem.) Toyota 1:21,242*
8. rad: 15. Nelson Piquet ml. (Braz.) Renault 1:21,389*, 16. Nick Heidfeld (Nem.) BMW Sauber 1:21,738**
9. rad: 17. Giancarlo Fisichella (Tal.) Force India-Mercedes 1:21,807**, 18. Adrian Sutil (Nem.) Force India-Mercedes 1:21,868**
10. rad: 19. Robert Kubica (Poľ.) BMW Sauber 1:21,901**, 20. Jaime Alguersuari (Šp.) Toro Rosso-Ferrari 1:22,359**
Pozn.: * - časy v druhej časti kvalifikácie, ** - časy v prvej časti kvalifikácie.
Smoliar sobotňajšej kvalifikácie na Veľkú cenu Maďarska motoristického seriálu formuly 1 Felipe Massa sa po zle vyzerajúcej nehode podrobil v budapeštianskej nemocnici AEK operácii lebkovej kosti a v nedeľu určite na preteky nenastúpi. O stave svojho pilota informovalo vedenie tímu Ferrari. Dvadsaťosemročný úradujúci vicemajster šampionátu v plnej rýchlosti zišiel z trate okruhu Hungaroring po tom, ako ho zasiahol úlomok z monopostu krajana Rubensa Barrichella, a narazil do bariéry z pneumatík. Brazílčanovi hneď vzápätí prišli na pomoc dve sanitky, no ešte 10 minút po tomto incidente sedel Massa v kokpite svojho vozidla. Bol ale pri vedomí a hýbal rukami. Neskôr ho previezli na ošetrenie do zdravotníckeho stanu, odkiaľ ho vrtuľníkom transportovali do budapeštianskej nemocnice AEK, kde podľa najnovších informácií zostane aj po zákroku v intenzívnej starostlivosti. Massov zdravotný stav bol stabilizovaný, aj po leteckom presune bol napriek otrasu mozgu pri vedomí. Pre tržné rany na hlave a poškodenie lebkovej kosti však bola nutná operácia. „Felipe Massa podstúpil operáciu v nemocnici AEK v Budapešti, výsledok procedúry bol pozitívny. Teraz ho budú ďalej sledovať na jednotke intenzívnej starostlivosti” uviedol vo svojom vyhlásení Brazílčanov taliansky zamestnávateľ. Tím Brawn potvrdil, že nehodu spôsobil úlomok závesu z Barrichellovho vozidla, úder do hlavy a následnú stratu kontroly nad riadením ukázal aj záznam z kamery na Massovom aute. „Felipe mal veľkú smolu. Bola to nešťastná situácia,” povedal jeho tímový kolega Kimi Räikkönen. Šéf Ferrari Stefano Domenicali sa už skôr nechal počuť, že Massa sa na štart nedeľňajšej Veľkej ceny určite nepostaví. „Bol veľmi rozrušený, má na hlave tržnú ranu, ktorú mohol spôsobiť úlomok z môjho monopostu. Bol pri vedomí a rozprával, lekári však musia preskúmať jeho zranenie. Moje myšlienky sú teraz s ním a s jeho rodinou, ktorá je mi veľmi blízka. Verím, že všetko bude v poriadku a Felipe sa čoskoro uzdraví,” povedal Barrichello po návšteve svojho krajana v nemocnici.
Dá sa očakávať, že táto nešťastná udalosť opäť rozprúdi debaty o bezpečnosti jazdcov. Najmä keď v krátkom čase ide už o druhý podobný prípad. Minulý víkend sa tragédiou pre rodinu bývalého majstra sveta formuly 1 Johna Surteesa skončili preteky seriálu F2 na okruhu Brands Hatch v anglickom Kente južne od Londýna. Osemnásťročný Surteesov syn Henry zomrel pri nehode, ktorú spôsobilo koleso odtrhnuté z nápravy vozidla jazdiaceho pred ním. Auto jedného z pretekárov vrazilo do zvodidiel a pneumatika sa odrazila tak nešťastne, že Surteesa zasiahla priamo do hlavy. Mladý pilot upadol do bezvedomia a stratil kontrolu nad svojím monopostom. Po nehode ho previezli s ťažkými poraneniami hlavy vrtuľníkom do Kráľovskej nemocnice v Londýne, kde zomrel. John Surtees je stále jediným jazdcom, ktorému sa podarilo v kariére zvíťaziť v najrýchlejších seriáloch okruhových majstrovstiev sveta na dvoch aj štyroch kolesách. Najskôr získal dovedna 7 titulov na cestných motocykloch v kubatúrach do 350 ccm (1958 - 1960) a 500 ccm (1956,1958,1959 a 1960) a potom v roku 1964 triumfoval v F1 s monopostom Ferrari.
Úradujúci majster sveta formuly 1 Lewis Hamilton sa konečne v sezóne 2009 dočkal pódiového umiestnenia i prvého víťazstva, keď triumfoval na nedeľňajšej Veľkej cene Maďarska. V desiatych pretekoch sezóny dosiahol 24-ročný Brit prvé víťazstvo od 19. októbra 2008, keď vyhral Veľkú cenu Číny, a celkovo desiate v kariére. So svojím monopostom McLaren-Mercedes pred letnou prestávkou naznačil veľké zlepšenie oproti úvodu sezóny. Nedeľňajšie preteky na Hungaroringu trochu pripomenuli posledné sezóny, v ktorých dominovali monoposty McLaren a Ferrari. Na 2. mieste totiž skončil Fín Kimi Räikkönen, ktorý pre svoj tím Ferrari vybojoval najlepšie umiestnenie v sezóne. Tretiu priečku obsadil Mark Webber z tímu Red Bull. Austrálčan sa vďaka šiestim bodom dostal na 2. miesto v hodnotení šampionátu, keďže jeho tímový kolega Sebastian Vettel pre technické problémy VC Maďarska nedokončil. Webber stráca na lídra MS Jensona Buttona, ktorý v Maďarsku skončil siedmy, momentálne 18,5 bodu. Preteky na Hungaroringu nevyšli tímu Brawn GP, ktorý dominuje v Pohári konštruktérov, Red Bull tak už zaostáva iba o 15,5 bodu. Body si na Hungaroringu ešte vybojovali Nico Rosberg z Williamsu, Heikki Kovalainen z McLarenu, Timo Glock z Toyoty, Jenson Button z Brawn GP a Jarno Trulli z Toyoty. Smolu na VC Maďarska mal víťaz kvalifikácie Fernando Alonso, ktorému mechanici pravdepodobne nedotiahli dobre pravú prednú pneumatiku a z pretekov musel z prvej priečky predčasne odstúpiť. Otvoril tak dvere pre Hamiltona, ktorý vedenie naplno zužitkoval. „Je to neuveriteľný pocit vrátiť sa na vrchol. Po tom, čo sme mali ťažký začiatok sezóny, je to niečo špeciálne. Je potrebné za tým hľadať prácu všetkých ľudí, ktorí veľmi tvrdo pripravovali monopost. Víťazstvo sme nečakali, ale auto bolo dnes fantastické,” tvrdil na tlačovej besede po pretekoch Hamilton. Španiel Jaime Alguersuari odjazdil pri Budapešti svoju prvú veľkú cenu kariéry a vo veku 19 rokov a 125 dní a stal najmladším jazdcom v histórii F1. Primát pred ním patril Mexičanovi Ricardovi Rodriguezovi, ktorý odjazdil VC Talianska 1961 vo veku 19 rokov a 208 dní. Alguersuari napokon skončil v premiére pätnásty. Po štarte si vedenie udržal víťaz kvalifikácie Fernando Alonso na Renaulte, za ním sa však rozpútal boj o 2. priečku. Tú si vďaka kontaktu Hamiltona s Kimim Räikkönenom, ktorí si v úvodných metroch vďaka systému KERS výrazne polepšili, napokon udržal Mark Webber. Úvod nevyšiel Sebastianovi Vettelovi, ktorý sa prepadol z druhej až na siedmu pozíciu. Alonso sa s ľahkým autom súperom vzďaľoval, v dvanástom kole však išiel k mechanikom a svoje vedenie prepustil Hamiltonovi, ktorý medzičasom predbehol Webbera. Španiel však veľmi rýchlo skončil, pri zastávke mu mechanici Renaultu zle utiahli predné koleso a po niekoľkých zákrutách mu odletelo. Po ďalšej zastávke sa ešte vrátil Alonso na trať, v šestnástom kole však definitívne skončil. Hamilton sa na prvom mieste cítil ako ryba vo vode a rýchlymi kolami sa vzďaľoval Webberovi. V 19. kole navyše išiel Austrálčan do boxov a v uličke pri výjazde sa cez neho dostal Räikkönen. McLaren s Ferrari na čele pretekov v tejto sezóne ešte neboli. Technické problémy napokon vyradili z hry o body Vettela, ktorý v 30. kole odstúpil. V druhej polovici pretekov sa už veľa dramatických okamihov na Hungaroringu neudialo, menšie problémy pri druhom tankovaní mal Räikkönen, ale druhú priečku si udržal.
VC Maďarska (Hungaroring, 70 kôl, 306,663 km): 1. Lewis Hamilton (V. Brit.) McLaren 1:38:23,876 h, 2. Kimi Räikkönen (Fín.) Ferrari +11,529 s, 3. Mark Webber (Austr.) Red Bull +16,886, 4. Nico Rosberg (Nem.) Williams +26,967, 5. Heikki Kovalainen (Fín.) McLaren +34,392, 6. Timo Glock (Nem.) Toyota +35,237, 7. Jenson Button (V. Brit.) Brawn GP +55,088, 8. Jarno Trulli (Tal.) Toyota +1:08,172 min, 9. Kazuki Nakadžima (Jap.) Williams +1:08,774, 10. Rubens Barrichello (Braz.) Brawn GP +1:09,256, 11. Nick Heidfeld (Nem.) BMW-Sauber +1:11,512, 12. Nelson Piquet Jr. (Braz.) Renault +1:14,046, 13. Robert Kubica (Poľ.) BMW-Sauber -1 kolo, 14. Giancarlo Fisichella (Tal.) Force India -1 kolo, 15. Jaime Alguersuari (Šp.) Toro Rosso -1 kolo, 16. Sebastien Buemi (Švajč.) Toro Rosso -1 kolo.
Nedokončili: Sebastian Vettel (Nem.) Red Bull, Fernando Alonso (Šp.) Renault, Adrian Sutil (Nem.) Force India
Neštartoval: Felipe Massa (Braz.) Ferrari
Najrýchlejšie kolo: Webber 1:21,931
Poradie MS (po 10 zo 17 pretekov): 1. Jenson Button (V. Brit.) Brawn GP 70 bodov, 2. Mark Webber (Austr.) Red Bull 51,5, 3. Sebastian Vettel (Nem.) Red Bull 47, 4. Rubens Barrichello (Braz.) Brawn GP 44, 5. Nico Rosberg (Nem.) Williams 25,5, 6. Jarno Trulli (Tal.) Toyota 22,5, 7. Felipe Massa (Braz.) Ferrari 22, 8. Lewis Hamilton (V. Brit.) McLaren 19, 9. Kimi Räikkönen (Fín.) Ferrari 18, 10. Timo Glock (Nem.) Toyota 16, 11. Fernando Alonso (Šp.) Renault 12. Heikki Kovalainen (Fín.) McLaren 9, 13. Nick Heidfeld (Nem.) BMW 6, 14. Sebastien Buemi (Švajč.) Toro Rosso 3, 15. Sebastien Bourdais (Fr.) Toro Rosso a Robert Kubica (Poľ.) BMW Sauber po 2
Pohár konštruktérov: 1. Brawn GP 114 bodov, 2. Red Bull 98,5, 3. Ferrari 40, 4. Toyota 38,5, 5. McLaren-Mercedes 28, 6. Williams 25,5, 7. Renault 13, 8. BMW-Sauber 8, 9. Toro Rosso 5.
Brazílsky pretekár formuly 1 Felipe Massa sa po sobotňajšej hrôzostrašnej havárii a následnej operácii lebky naďalej nachádza v budapeštianskej nemocnici ministerstva obrany na jednotke intenzívnej starostlivosti. Lekársky tím ho na niekoľko minút v nedeľu prebudil, ale mieni ho v najbližších 48 hodinách udržiavať v umelej kóme. Brazílčanove Ferrari v sobotňajšej kvalifikácii na štvrtej zákrute vyletelo z trate a v rýchlosti 190 km/h nabúralo do pneumatikového valu. Príčinou straty kontroly nad monopostom bola takmer kilogram ťažká pružina od kolesa z vozu Brawn GP jeho krajana Rubensa Barrichella, ktorá Massu zasiahla do prilby. Omráčený jazdec mieril kolmo do bariéry, no brzdné stopy dokazujú, že Massa dokázal trochu zmierniť náraz. Pilota museli záchranári vyslobodzovať z vozidla, predtým ho však na mieste približne 10 minút ošetrovali. Sanitka ho okamžite previezla do zdravotného strediska okruhu a helikoptéra neskôr do nemocnice. Podrobnejšie vyšetrenia odhalili viacnásobnú zlomeninu lebečnej kosti v kombinácii s otrasom mozgu, Massa navyše utrpel aj reznú ranu nad ľavým okom. „Prišla sa naňho pozrieť manželka, tak sme naordinovali jeho párminútové prebudenie. Od skončenia návštevy ho však držíme naďalej v umelom spánku,” povedal pre MTI Andor Grósz z ministerstva obrany, ktorý potvrdil aj to, že Massa má za sebou vyšetrenia CT hlavy. Nasledujúcich 48 hodín určite zostane na dýchacích prístrojoch, po nich lekári zistia, či má pretekárov organizmus trvalé poškodenia vyplývajúce z následkov nehody. V „efjednotkovom cirkuse” sa už pár hodín po Massovej nehode začalo špekulovať o tom, kto nahradí vo Ferrari jeho miesto. Manažér legendárneho Michaela Schumachera Willi Weber musel hneď v počiatkoch zastaviť dohady o návrate rekordného sedemnásobného majstra sveta. „Jeho comeback je absolútne vylúčený,” rázne odmietol Webber. Schumacher ukončil kariéru v roku 2006 a vo veku 40 rokov pôsobí ako poradca tímu. Najbližšie podujatie seriálu MS bude 23. augusta hostiť Valencia a podľa predbežných odhadov lekárov ju Massa nestihne, keďže sa očakáva, že bude maródovať minimálne šesť týždňov. Za pacientom do maďarskej metropoly už odleteli aj najbližší príbuzní, ktorí smoliarsku kvalifikáciu sledovali vo vlasti v priamom prenose. Manželka Rafaella pricestovala aj napriek tomu, že je už v piatom mesiaci tehotenstva. „Pre mňa, matku i manželku to bolo veľmi ťažké, keď sme informácie o jeho zdravotnom stave dostávali iba sprostredkovane cez telefón,” vyhlásil Massov otec Luiz Antonio ešte pred odletom z Brazílie. Massa je jazdcom „efjednotky” od roku 2002, zapísal si štart doteraz na 116 Veľkých cenách. V 15 z nich štartoval z pole position, ako prvého ho odmávali v 11 prípadoch.