Ešte najmenej po troch možných útočníkoch pátra Národný úrad vyšetrovania (NNI) vo veci brutálnych útokov na Rómov v Maďarsku, informuje dnes denník Népszabadság. Podľa novinárskych zdrojov polícia hľadá tri osoby s určenou identitou, polícia však túto informáciu odmietla komentovať. Šéf Celoštátneho veliteľstva polície maďarského policajného zboru József Bencze na margo prípadu denníku povedal aspoň toľko: „Nech si nemyslia tí, ktorí majú čokoľvek spoločné s týmto hanebným činom, že už je všetkému koniec.” Polícia pokračuje v prešetrovaní telefonátov a kontaktov podozrivých osôb, ktoré sa zatiaľ skrývajú. Údajne vyšetrovatelia zaistili viacero počítačov. Dúfajú, že v nich nájdu informácie súvisiace s doterajšími útokmi na Rómov, ako aj také údaje, ktoré ich dovedú k ďalším možným útočníkom alebo napomáhačom, dodáva Népszabadság. Peštiansky župný súd v Budapešti rozhodol v nedeľu 23. augusta o vzatí do vyšetrovacej väzby štyroch mužov, ktorých zadržali v piatok nadránom. Podozriví sú z vražedných útokov voči Rómom. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI všetci podozriví tvrdili, že sú nevinní. Vyšetrovaciu väzbu nariadil súd do 23. septembra. Jeden z podozrivých vzal na vedomie rozsudok, ostatní sa mienia voči nemu odvolať. Pojednávanie o odvolaní sa uskutoční do dvoch týždňov.
Niekoľko stoviek maďarských Rómov sa podpísalo pod petíciu zorganizovanú Národnou rómskou samosprávou (OCO). Jej signatári v nej vládu žiadajú o pomoc s emigráciou z krajiny vo svetle nedávnych smrteľných útokov na príslušníkov ich etnika, uviedol v utorok pre agentúru MTI šéf rómskej samosprávy Orbán Kolompár. Kópiu petície má k dispozícii aj MTI. Nachádza sa na nej 150 podpisov vrátane osobných údajov signatárov, ktorí sa chcú odsťahovať z Maďarska. Medzi ich preferované destinácie patrí Kanada, Veľká Británia, Švédsko, Dánsko, USA a Belgicko. Od júla 2008 zomreli pri sérii útokov šiesti Rómovia, medzi nimi aj päťročný chlapec, a viacero ďalších utrpelo vážne zranenia. Polícia medzitým v utorok informovala o dvoch zadržaných podozrivých, voči ktorým sa jej podarilo získať nezvratné dôkazy. Ich vzorky DNA totiž sedia so vzorkami nájdenými na miestach incidentov. Bezpečnostné orgány však stále pátrajú aj po ďalších páchateľoch.
Vzorky DNA dvoch Maďarov, ktorí sú podozriví z účasti na protirómskych útokoch, sú identické so vzorkami nájdenými na mieste činu. V utorok o tom na tlačovej konferencii informovali vysokí predstavitelia maďarskej polície. Vyšetrovanie okrem toho preukázalo aj fakt, že zbrane použité pri vraždách sú identické s tými, ktoré zadržali u podozrivých, uviedol István Házi. Dvoch mladíkov zadržala polícia v meste Debrecín ešte v piatok. Od júla 2008 zomreli pri sérii útokov šiesti Rómovia, medzi nimi aj päťročný chlapec, a viacero ďalších utrpelo vážne zranenia. Polícia nedávno zdvojnásobila výšku odmeny za informácie, ktoré pomôžu útočníkov odhaliť. Tá sa momentálne pohybuje na úrovni 100 miliónov forintov (370 tisíc eur).
Bol medzi nimi celoštátne známy hudobník aj veterán kosovskej misie NATO. Maďarské médiá ako mozaiku postupne skladajú portréty predpokladaných páchateľov najotrasnejšej série vrážd v novodobej histórii krajiny. „Bandu štyroch”, ako tlač prezýva brigádu smrti, ktorá vyše roka držala v hrôze rómske osady vo východnej časti Maďarska, zatkli v noci na piatok v Debrecíne. V nedeľu podozriví po prvý raz predstúpili pred súd, ktorý na nich uvalil predbežne na mesiac vyšetrovaciu väzbu. Polícia tvrdí, že proti obvineným, ktorých podozrieva z deviatich ozbrojených útokov a vrážd šiestich Rómov, zozbierala toľko vecných dôkazov, že sa sotva zmestili do jedného nákladného auta. Za šéfa gangu polícia považuje Árpáda Kissa, tvrdí jeho advokátka. Štyridsaťdvaročný hudobník a zvukový technik, ktorý bol zakladateľom celoštátne známej metalovej kapely Replika a neskôr bubnoval v populárnej debrecínskej skupine Jeta, je dvakrát rozvedený, so súčasnou priateľkou má iba mesačného syna. Árpád Kiss bol - podľa informácií denníka Bors získaných z policajných kruhov - spolu so svojím tridsaťšesťročným bratom Istvánom vykonávateľom všetkých vrážd. Všetky boli mimoriadne brutálne. Často sa podobali na poľovačku. Neraz chatrč podpálili zápalnými fľašami a potom z brokovníc strieľali po Rómoch vybiehajúcich z plameňov. Pred pol rokom tak chladnokrvne zastrelili mladého otca aj s jeho sotva päťročným synom. Páchatelia si obete vyberali náhodne, na kraji rómskych osád. Hlavným kritériom bolo, aby sa z miesta činu dalo rýchlo a nebadane ujsť. Zločinu predchádzala vždy dôkladná obhliadka okolia, na ktoré sa vydávali v tmavých terénnych autách. Polícia verí, že ich u zatknutých zhabala, rovnako ako aj brokovnice. Tie mali bratia Kissovci schované v stene za barovým pultom nočného podniku, kde pracovali - Árpád ako zvukový technik a organizátor vystúpení hudobných kapiel a István ako vyhadzovač. Vyšetrovatelia tiež pri domových prehliadkach našli podrobné mapy oblastí s početným rómskym obyvateľstvom. Denník Népszabadság napísal, že v jednej z nich už mali zaznačené miesto ďalšieho útoku aj s konkrétnym domom na konci dediny. Kým starší Árpád mal povesť pokojného introverta, jeho brat István, ktorý má na tele nacistické tetovanie, bol známy ako búrlivák. Viac ráz sa zaplietol do bitiek s Rómami a v roku 1995 strávil pre podozrenie z rasovo motivovaného útoku mesiac vo vyšetrovacej väzbe. Jeho ani jeho druhov z ultrarasistickej skupiny sa však na súde nepodarilo usvedčiť, že podpálili debrecínsku synagógu. O ďalších dvoch zatknutých sa vie menej. Polícia ich údajne považuje za spolupáchateľov a nevylučuje pritom, že ich okruh sa ešte rozšíri. Istého Istvána Cs., bývalého profesionálneho vojaka, ktorý iba vlani odišiel do výslužby, označujú maďarské médiá za zbrojného dodávateľa a vodiča vrahov. Ani tento veterán, ktorý sa až v dvoch cykloch zúčastnil na mierovej misii NATO v Kosove, sa netajil svojimi rasistickými názormi. V dedine neďaleko Debrecínu, kde žil, ho ľudia poznali ako skinheda. Na odhalení brigády smrti pracovalo až 120 vyšetrovateľov. Pomohla im podľa médií jediná závažná chyba Kissovcov, ktorí pri všetkých útokoch používali rovnaký mobil. Táto stopa viedla až do debrecínskeho baru, kde po týždňovom sledovaní podozrivých komando kukláčov zatiahlo sieť.
Šesť osôb podozrivých zo série útokov proti Rómom, pri ktorých zomrelo šesť ľudí, zatkla polícia, uviedla v piatok maďarská tlačová agentúra MTI. Podľa anonymného zdroja polícia zatkla podozrivých mužov po útoku na skupinu Rómov v dedine Nyírpilis na severovýchode Maďarska. Podľa zdroja polícia prehľadala domy podozrivých mužov a našla v nich zbrane. Od júla 2008 zomreli pri sérii útokov šiesti Rómovia a viacero ďalších utrpelo vážne zranenia. Polícia nedávno zdvojnásobila výšku odmeny za informáciu, ktoré pomôžu útočníkov odhaliť. Tá sa momentálne pohybuje na úrovni 100 miliónov forintov (370 000 eur).
Maďarskej polícii sa možno podaril jeden z najdôležitejších záťahov na ohavných rasistov. „Zatkli sme päť podozrivých v súvislosti so sériou útokov proti Rómom,” povedal agentúre Reuters hovorca národného vyšetrovacieho úradu László Bartha. Ak vysvitne, že majú na svedomí všetky brutálne rasovo motivované útoky od minulého roku, bude to znamenať, že kriminalisti chytili páchateľov šiestich vrážd maďarských Rómov. Na vypátranie vrahov bola vypísaná odmena, polícia ju nedávno dvojnásobne zvýšila - na 100 miliónov forintov, čo je v prepočte 370-tisíc eur. Zatiaľ nie je známe, či úlovok súvisí s tým, že niekto priviedol vyšetrovateľov na stopu. Razia sa odohrala v noci zo štvrtka na piatok. „Viac než 20-členné policajné komando vtrhlo do jedného zábavného podniku v Debrecíne, všetci hostia si museli ľahnúť na zem a najmenej dvoch ľudí odviedli v putách,” citoval portál Népszava nemenovaného očitého svedka. Jedným zo zatknutých je vyhadzovač z tohto nočného klubu. Svedok hovoril o tom, že mal tetovanie s nacistickou tematikou, o druhej osobe poznamenal, že bol holohlavý, čiže možno skinhead. Maďarské médiá uviedli, že zatýkanie pokračovalo na ďalších miestach v piatok dopoludnia. „Pri domových prehliadkach polícia našla u podozrivých osôb zbrane; nejde pritom len o mužov, je medzi nimi jedna žena,” tvrdí televízna stanica Hír. Podrobnosti o svojej akcii policajti prisľúbili poskytnúť neskôr, tlačovka sa mala konať po uzávierke denníka Pravda. Ešte pred informovaním verejnosti zo strany bezpečnostných zložiek prenikla neoverená správa, že polícia sa možno dostala rasistom na stopu po tom, čo sa pokúsili o nový útok na Rómov v obci Nyírpilis. Dolapeniu páchateľov venuje Maďarsko mimoriadnu pozornosť. Polícia vytvorila špeciálnu stočlennú jednotku a pomoc jej ponúkla dokonca americká FBI. Kriminalisti sa nazdávajú, že útočníci postupujú vo svojej zákernosti veľmi premyslene. Rómov si vyberajú za obete v noci, pričom sa sústreďujú na daždivé počasie, aby sa vyhli riziku, že zanechajú stopy. Spôsob ich krvavého vyčíňania pritom môže naznačovať, že v gangu je člen, ktorý má za sebou špeciálny bojový výcvik a dokáže sa výborne orientovať v teréne.
Peštiansky župný súd v Budapešti dnes rozhodol o vzatí do vyšetrovacej väzby štyroch mužov, ktorých zadržali v piatok nadránom. Podozriví sú z vražedných útokov voči Rómom. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI všetci podozriví tvrdili, že sú nevinní. Prioritný motív štyroch vrahov bol zrejme rasistický. Vyšetrovaciu väzbu nariadil súd do 23. septembra. Jeden z podozrivých vzal na vedomie rozsudok, ostatní sa mienia voči nemu odvolať. Pojednávanie o odvolaní sa uskutoční do dvoch týždňov. Šéf Celoštátneho veliteľstva polície (ORFK) József Bencze v piatok na mimoriadnej tlačovej besede oznámil, že zadržali štyroch podozrivých zo série vrážd šiestich Rómov. Muži zo župy Hajdú-Bihar sú vo veku od 28 do 42 rokov. Podľa Benczeho sú k dispozícii vzorky DNA a iné dôkazy, ktoré polícia objavila pri prehliadkach bytov. Ako zdôraznil, zdá sa, že prioritným motívom štyroch vrahov, medzi ktorými sú aj súrodenci, bol rasistický.
Slovensko-maďarský spor sa skončí vtedy, keď Slováci a Maďari nebudú hľadať zádrapky a budú sa rešpektovať ako dvaja rovnocenní a rovnoprávni susedia. „Keď sa začneme venovať tomu, čo nás spája a nie tomu, čo nás rozdeľuje a keď začneme robiť všetko, čo od nás naši občania očakávajú,” pokračoval minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Odpoveď adresoval dnes študentom Detskej univerzity počas simulovanej hodiny otázok pre ministrov v parlamente. Jeden z malých poslancov sa ho totiž opýtal, kedy sa už skončí slovensko-maďarský spor. „Keď prestaneme na seba žalovať namiesto toho, aby sme sa spolu rozprávali a keď pochopíme, že nikto za nás naše problémy nevyrieši, ak si ich nevyriešime my sami,” dodal Lajčák. Rokovaciu sálu zaplnenú deťmi zároveň ubezpečil, že to, čo vyslovil ako prianie, je aj politická pozícia Slovenska. V ďalšom výstupe musel šéf diplomacie obhajovať, že Slovensko určite nie je zaostalým národom. „Neprekvapila ma žiadna otázka. Keď som študentom podpisoval karty, videl som viaceré, ktoré je mi ľúto, že nezazneli,” povedal po hodine otázok Lajčák pre TASR. Priznal, že síce odpovedal zjednodušene, ale reálne. „Ale určite som nehral, ani som nešaškoval, povedal som tak, ako to vnímam,” podčiarkol. V parlamente dnes na otázky študentov z Detskej univerzity odpovedalo šesť ministrov. Najviac študenti oslovovali šéfa rezortu školstva Jána Mikolaja a ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs si predvolal slovenského veľvyslanca v Budapešti, Petra Weissa. Vyjadril mu nesúhlas s incidentom, počas ktorého Slovensko odmietlo vpustiť maďarského prezidenta Sólyoma na svoje územie a oznámil, že čaká vysvetlenie zo strany slovenskej vlády. Priznal však, že niektoré kroky mohla urobiť inak aj maďarská strana. Péter Balázs pre maďarskú verejnoprávnu televíziu vyhlásil, že Slovensko postavilo maďarského prezidenta do nedôstojnej situácie: „Najmä tým, že výhrady pritvrdili v poslednej chvíli a nótu poslali necelé dve hodiny pred začiatkom podujatia v Komárne. Zákaz vstupu na územie Slovenska je bezprecedentný a neakceptovateľný postup. To všetko som tlmočil veľvyslancovi a aby si to všetko pamätal, dal som mu to aj písomne. Na toto teraz čakám odpoveď od slovenskej vlády.” Šéf maďarskej diplomacie ale zároveň priznáva, že bolo chybou, keď usporiadateľ nepozval na odhaľovanie sochy sv. Štefana aj slovenských predstaviteľov. „Vhodnejšie by bolo bývalo posunúť dátum, aby sa na slávnosti mohol zúčastniť aj slovenský predstaviteľ. My sme veľmi citliví na to, že 10 % obyvateľov Slovenska sú Maďari. Ale to matematicky znamená, že 90% je Slovákov, prípadne iných národností a tých musíme predsa tiež brať do úvahy. Dodám, že tam žijúci Maďari sú obyvateľmi tej krajiny a patria pod ich vládu. Takže, čokoľvek robíme v ich záujme, k tomu musíme získať aj podporu Slovenska.” Zaujímavý je v tejto súvislosti fakt, že pri príprave podobnej návštevy komunikuje s prezidentským úradom aj rezort diplomacie. To znamená, že v prípade pochybností môže ministerstvo odporučiť zmeny. Prečo ich teda Péter Balázs neinicioval? „Na toto musím reagovať tak, že to bolo vecou nášho prezidenta a usporiadateľov, my do toho zasahovať nemôžeme, ale vedeli sme od začiatku o tom, že nie sú na slávnosť pozvaní slovenskí predstavitelia.” Vynára sa teda otázka, či maďarský rezort diplomacie aspoň odporúčal ešte raz si premyslieť postup, podobne ako termín 21. august. „Chcel by som prízvukovať, že prezident je natoľko uznávaná a dôstojná osobnosť, že v podobných záležitostiach rozhoduje sám.” Maďarské ministerstvo zahraničných vecí už niekoľko hodín po incidente o situácii informovalo aj švédske predsedníctvo Európskej únie. Brusel však zatiaľ nevidí dôvod, aby sa celou záležitosťou zaoberal a očakáva, že spor si obe krajiny vyriešia sami.
Bratislava si v reakcii na včerajšie predvolanie nášho diplomata stojí za svojím postupom. Podľa hovorcu rezortu zahraničných vecí Petra Stana z rozhodnutia odobrať prezidentovi Sólyomovi právo vstupu na územie SR nie sú nadšení. Údajne však nemali inú možnosť, keďže maďarská hlava štátu podľa rezortu ignorovala opakované výzvy, aby na Slovensko 21.augusta nechodil. Aj napriek tomu, že Budapešť označila postup slovenskej vlády za bezprecedentný a neakceptovateľný, priznala, že niektoré veci mohli urobiť inak. Bratislava si však za svojím postupom stojí, aj keď zo svojho rozhodnutia podľa hovorcu rezortu Petra Stana nie sú nadšení. „Nie sme šťastní, že sme museli prijať takéto rozhodnutie, ale vzhľadom na to, že prezident Sólyom opakovane ignoroval a nevypočúval výzvy priame či menej priame, opakované, aby na Slovensko v danom čase a za daných okolností nechodil, a napriek tomu chcel prísť, hoci bol upozornený, že jeho návšteva neprospeje vzájomným vzťahom, slovenská strana nemala inú možnosť, lebo každá ďalšia alternatíva by bola len horšia.” Odpovede na vzájomné otázky si Budapešť s Bratislavou vymení podľa neho štandardným diplomatickým dialógom. „Veríme, že vzájomné vzťahy sa nám podarí posunúť dopredu štandardným dialógom, aký je bežný medzi členmi EÚ, teda vo vzájomnej dvojstrannej komunikácii. Prvým krokom má byť práve nedeľné stretnutie ministrov zahraničných vecí v Slovinsku.” Podľa rezortu diplomacie sa budú snažiť o návrat k pozitívnej agende, dialóg na najvyššej úrovni totiž od nás očakáva aj Európska únia.
Brusel sa odmieta stať arbitrom v najnovšom slovensko-maďarskom spore. Vyplýva to zo slov hovorcu Európskej komisie. Spor okolo minulotýždňovej cesty maďarského prezidenta Sólyoma do Komárna označil za bilaterálnu záležitosť. Slová maďarského ministra zahraničných vecí o tom, že do sporu Budapešti s Bratislavou vstúpi Európska únia, sa zatiaľ nenaplnili. Podľa hovorcu Eurokomisie Michaela Manna Brusel nedostal žiadnu oficiálnu sťažnosť a má iba stručné vyhlásenie. „Ide o bilaterálnu záležitosť a Európska komisia nie je jej súčasťou.” Úlohy vonkajšieho pozorovateľa sa drží i Švédsko, terajší šéf európskej dvadsaťsedmičky. Potvrdil to jeho hovorca s tým, že od oboch aktérov sporu sa očakáva inteligentné riešenie. Do diplomatického sporu však prekvapivo zasiahlo Nemecko. Ústami vládneho hovorcu hovorí o poľutovaní a vyzýva na dialóg ako zdravú zásadu medzi členskými štátmi Únie. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs si predvolal slovenského veľvyslanca v Budapešti Petra Weissa. Vyjadril mu nesúhlas s incidentom, počas ktorého Slovensko odmietlo vpustiť maďarského prezidenta Sólyoma na svoje územie a oznámil, že čaká na vysvetlenie incidentu zo strany slovenskej vlády, pretože oficiálne zdôvodnenie sa mu nepozdáva. Peter Weiss predložil zoznam otázok ohľadom postupu a počínania prezidenta Sólyoma. Konštatoval, že maďarský prezident ignoroval viacero výziev nielen od slovenských politikov, aby na návštevu za daných okolností a v danom čase nechodil.
Túžby maďarských politikov riešiť nevpustenie prezidenta Lászlóa Sólyoma na európskom fóre zrejme narazil na nezáujem bruselských inštitúcií. Naraziť však môžu nielen maďarské politické špičky, ale aj niektoré ambície slovenského premiéra Roberta Fica. O tom, že zástupcovia Európskej únie nechajú spôsob upokojenia bilaterálnych slovensko-maďarských vzťahov na úrovni oboch táborov, svedčí aj stanovisko Švédska. To v súčasnosti predsedá európskej dvadsať sedmičke. Ústami hovorcu už totiž stihlo vyhlásiť, že Európska únia zatiaľ nevidí dôvod, aby sa zaoberala diplomatickým sporom medzi Slovenskom a Maďarskom. Zároveň však hovorca podľa agentúry SITA odmietol odpovedať na otázku, či Slovensko neporušilo pravidlá únie. Podobné stanovisko z bruselských končín očakával aj predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Milan Urbáni (ĽS-HZDS). Ten totiž ešte pred zverejnením tohto stanoviska pre Aktuálne.sk povedal, že Európska únia sa bude od tohto sporu dištancovať. Slovenský exminister zahraničných vecí Eduard Kukan však pre Aktuálne.sk upozornil na možné negatívne dôsledky pre Slovensko v budúcnosti. Bývalý český komisár Pavel Telička napriek tomu nepredpokladá, že by to mohlo mať dopad na pozíciu Slovenska v Bruseli. Zároveň však pre Aktuálne.sk poznamenal, že ak sa slovensko-maďarské vzťahy budú vyvíjať naďalej takýmto smerom resp. komplikovať, môže to mať nepriamy vplyv na dianie v európskych inštitúciách. „V takomto prípade si viem predstaviť, že jedna krajina sa bude snažiť druhej nejakým spôsobom strpčovať život a prípadne sa diplomatickými aktivitami snažiť získať podporu ďalších štátov v otázkach, ktoré sú pre ne dôležité. Či to bude úspešne alebo nie, to je už druhá otázka,” hovorí Telička pre Aktuálne.sk. S Teličkovým názorom súhlasí aj niekdajší slovenský veľvyslanec v Budapešti a súčasný podpredseda Mostu-Híd Rudolf Chmel. Ten si tiež myslí, že celé vzrušenie okolo piatkového incidentu s maďarskou hlavou štátu, nepresiahne úroveň bilaterálnych vzťahov. „Únia sa do tohto nášho konfrontačného vzťahu nebude mať chuť pliesť, aj keď si to maďarský minister zahraničných vecí takto vysvetľuje. Ostáva to problémom, ktorý si budú musieť riešiť slovenskí a maďarskí politici,” vyhlásil Chmel pre Aktuálne.sk. Následky diplomatickej roztržky sa však napokon môžu čiastočne odraziť na ambícii Slovenska získať sídlo Európskej agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER) do Bratislavy. Túto požiadavku už pred pár mesiacmi avizoval predseda vlády Robert Fico. „V tejto chvíli súperíme so Slovincami, naše šance sú tak fifty-fifty. Maďari teraz budú lobovať v prospech Slovincov, nebudú mať záujem lobovať za nás,” skonštatoval bývalý slovenský veľvyslanec v Maďarsku. To, že práve Ficova snaha o získanie sídla ACER pre Slovensko by mohla pre zhoršené slovensko-maďarské vzťahy naraziť si myslí aj renomovaná spravodajkyňa Slovenského rozhlasu v Bruseli Renáta Goldírová. Práve to je jednou z oblastí tzv. reálpolitiky, kde pri hlasovaní môže ísť o každý hlas. „Ako príklad by som spomenula práve ambíciu Slovenska získať sídlo novej energetickej agentúry, o ktoré súperíme so Slovinskom a Rumunskom. Tam podľa mojich informácií nás už jazykový zákon akoby pripravil o podporu Maďarska, čím sa naše šance na úspech naozaj oslabili. Je preto pravdepodobnejšie, že sídlo získajú Slovinci,” pripustila Goldírová pre Aktuálne.sk. Naopak, ašpirácie Slovenska na získanie významného postu eurokomisára pre energetiku, by nemali byť bilaterálnymi vzťahmi s Maďarskom dotknuté. „Pri portfóliu je vždy kľúčovejšia osoba, ktorú ponúkneme a do úvahy sa potom berú skôr širšie súvislosti, na ktorých Komisia, resp. predseda Komisie prihliada. Ak by sme mali záujem napríklad o post eurokomisára pre energetiku, môže sa napríklad prihliadať nato, aký má vzťah táto krajina s Ruskom,” vysvetlila spravodajkyňa Slovenského rozhlasu pre Aktuálne.sk.
Nádej Budapešti, že sa Brusel v spore so Slovenskom prikloní na jej stranu, sa zatiaľ nenaplnila. Švédske predsedníctvo Európskej únie sa stavia k najnovšej maďarsko-slovenskej diplomatickej roztržke zdržanlivo a predbežne nevidí dôvod, aby zasiahlo. „Je to dvojstranná záležitosť,” citovala včera agentúra APA hovorcu Európskej komisie Michaela Manna k piatkovému rozhodnutiu Slovenska odoprieť maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi vstup na svoje územie. Podľa Manna sa európske regule „nijako špeciálne” nezmieňujú o zákaze vstupu predstaviteľovi jedného členského štátu EÚ do druhého. Na otázku novinárov, či je teda taký krok možný, nedal jednoznačnú odpoveď. Komisia roztržku zatiaľ nerieši. Od Maďarska doteraz nedostala ani ohlásený dokument, v ktorom sa chce Budapešť na Bratislavu sťažovať. Svoje predchádzajúce tvrdenia, že Slovensko porušilo európske normy, včera zmiernil aj šéf maďarskej diplomacie. Peter Balázs v rozhovore pre maďarskú verejnoprávnu televíziu priznal, že Európska únia nemá také normy, ktoré by nepripúšťali zabrániť ústavnému predstaviteľovi vstup do susednej krajiny. Budapešť sa s tým však nemieni zmieriť a na pôde únie bude žiadať zmenu pravidiel. „Bola dotknutá česť Maďarska, prezidenta republiky nevpustili na druhú stranu, a to treba napraviť rovnako v dvojstranných, ako aj v mnohostranných vzťahoch,” uviedol Balázs. Podľa maďarského ministra by sa podobné incidenty v rámci Európskej únie nemali viac opakovať. „Nikdy viac sa nesmie stať, aby ktorýkoľvek ústavný predstaviteľ nemohol slobodne prejsť do susednej krajiny,” zdôraznil. Na otázku, čo sa chystá Maďarsko podniknúť v tejto situácii, podľa agentúry MTI uviedol: „Popri tom, že si to vyjasníme so Slovenskom v dvojstranných vzťahoch, už som informoval Radu ministrov EÚ, konkrétne jej predsedu. Maďarsko by chcelo, aby členské štáty Európskej únie vedeli, čo sa stalo. A potom je tu voľné ihrisko v Európskom parlamente.”
O desať mesiacov očakáva Maďarsko voľby. Už teraz sa dá s určitosťou povedať, že ďalším premiéram bude Viktor Orbán. To je však všetko. Čo urobí Fidesz s mocou, ktorá mu už takmer určite padne do rúk? Voličská podpora Fideszu, najväčšej maďarskej opozičnej strany, je podľa najčerstvejších prieskumov verejnej mienky až štvornásobne vyššia ako podpora Maďarskej socialistickej strany (MSZP), ktorá dnes vládne v menšinovej vláde. Viktor Orbán, ktorý bol predsedom maďarskej vlády v rokoch 1998 až 2002, sa teda znovu môže chystať na úlohu predsedu vlády. Otázne je, čo príde potom. „Fidesz nemá program,” pravidelne zdôrazňujú predstavitelia MSZP. A je to aj jeden z dôvodov, prečo socialisti stále vládnu, hoci im chýba podpora spoločnosti. Svoje argumenty stavia MSZP na tom, že Orbán a Fidesz - okrem pravidelného vyhlasovania, že treba oživiť hospodárstvo, nie škrtať štátny rozpočet - iné zásadné predstavy o boji s hospodárskou krízou nepriniesli. „Prečo by sme mali mať práve teraz nejaký program?” reaguje Fidesz - presnejšie, tak reagoval na našu otázku jeden z predstaviteľov strany na strednej úrovni. „Samozrejme, volebný program sa pripravuje, ale už sme unavení z toho, že len čo prídeme s akýmkoľvek návrhom, všetci úradníci daného ministerstva celé dni pracujú na tom, aby ho protiargumentmi zničili. Navyše, opozičné strany musia mať program až v čase volieb,” vysvetľuje. „Nie vtedy, keď ešte nie sú schopné realizovať svoje predstavy. Áno, dá sa povedať, že sme vedome rozhodli zatiaľ nepredložiť volebný program,” dodáva. „Napokon, nemôžeme si byť istí ani v tom, v akom stave máme krajinu, aký je rozpočtový deficit,” znie jeho posledný argument s poukazom na to, že MSZP vo svojej kampani v roku 2006 zatajila zlý ekonomický stav krajiny. Ferenc Gyurcsány neskôr priznal, že údaje vedome prikrášlili. Pri odhade najbližších krokov Fideszu je zaujímavé pripomenúť si jej predchádzajúce pôsobenie vo vláde. Kým v predvolebnej kampani sa opozičná strana sústredila na úsporné balíčky, po vyhratých voľbách v roku 1998 sa zamerala na hospodársky rast. Keď sa však strana dostala k moci, dávala si pozor na to, aby v tichosti, ale dôsledne pokračovala v prísnej rozpočtovej politike socialistickej vlády. Program sa teda pripravuje v úzadí a podľa znalcov strany je tento proces špecifický v tom, že Orbán - ak to trochu preženieme -pripúšťa súťaž ideí. K jednej téme sa pripraví viacero nezávislých štúdií a materiálov a predseda strany si z nich vyberie. Je to tak vraj efektívnejšie. Pochybnosti okolo Fideszu sú o to silnejšie, že teraz ešte väčšmi než predtým vyzerá ako strana jedného muža. Zvonka sa zdá, že okrem Viktora Orbána nemá určujúcu osobnosť. To je veľká zmena - o dianí v strane v minulosti rozhodovalo užšie vedenie na čele s Orbánom a jeho bývalými spolužiakmi z univerzity. Takmer všetci však z každodenného celoštátneho politikárčenia odišli. Zriedkavo počuť László Kövéra, najmä od nešťastných vyjadrení vo volebnej kampani v roku 2002. Do Bruselu nedávno odišiel János Áder, ktorý bol počas vlády Fideszu predsedom parlamentu, ale aj ďalší člen užšieho vedenia Tamás Deutsch, minister športu v rokoch 1999-2002. Bývalý minister školstva Zoltán Pokorný sa stal budapeštianskym regionálnym poslancom, tak ako aj bývalý šéf kampane z roku 2006 Antal Rogán. V poslednom čase sa k celoštátnym témam menej vyjadruje aj Lajos Kosa, starosta maďarského mesta Debrecen. Odchod popredných predstaviteľov sa dá pripísať osobným konfliktom, novým úlohám, ale aj chybným rozhodnutiam a vyjadreniam. Zaujímavý je prípad Kosu, ktorý bol kedysi obľúbený medzi oponentmi Fideszu, pretože v porovnaní s Orbánom používal zmierlivejší tón. Po voľbách v roku 2006 ako jediný Orbána kritizoval a vyhlásil, že si vie predstaviť, že do volieb v roku 2010 s bývalým premiérom nepôjde. „Nevylučujem, že Kosa sa vo svojej vtedajšej kritike inšpiroval práve Orbánom. Jej cieľom bolo vyhnať z „krovia” nespokojencov, ktorí sa tak stali viditeľnými,” myslí si nami oslovený predstaviteľ Fideszu, ktorý dodal, že medzi oboma politikmi je doteraz úzky vzťah. V minulých rokoch sa Orbán snažil do vedenia dostať nové tváre, no skôr s menším ako väčším úspechom. Takýmto človekom bol aj voľakedajší minister zdravotníctva István Mikola, ktorý sa stal z odborného politika straníckym. Problémy si však narobil vyhláseniami v predvolebnej kampani v roku 2006. Neosvedčila sa ani bývalá podpredsedníčka Ildikó Pelcz-Gál, ktorá mala pôsobiť ako priateľská tvár. To isté sa dá povedať o úspešnom športovom diplomatovi Pálovi Schmittovi, ktorý pracoval aj na vedúcom poste v Medzinárodnom olympijskom výbore. Medzitým prišli mladí, napríklad doterajší hovorca Peter Szijjártó, ktorý vedie štáb predsedu strany. Podľa nášho zdroja zvnútra Fideszu je práve spomínaný štáb, respektíve vedenie strany, veľmi dôležité pre jej budúcnosť. Pracujú tam zatiaľ neznámi ľudia, ktorí môžu v priebehu niekoľkých rokov zohrať hlavné úlohy. Dnes je zaujímavé najmä to, kto budú ministri v druhej Orbánovej vláde. O menách sa diskutuje už dávnejšie, no podľa nášho zdroja o sebe zatiaľ nikto nemôže s istotou povedať, že ministrom bude. „Orbán už možno vie, s kým ráta, dotyční ľudia však ešte nie,” dodal s tým, že táto neistota môže trvať ešte dlho. Treba poznamenať, že pri tvorbe bývalej Orbánovej vlády ostali vedúci predstavitelia strany v úzadí. Na chode ministerstiev sa zúčastňovali napríklad ako štátni tajomníci a až po dlhšom čase sa z nich stávali ministri. Je celkom možné, že v súčasnej situácii si Orbán na najdôležitejšie posty vyberie odborníkov a silné mená strany budú musieť rok či dva počkať. Ale už teraz sa dá s istotou povedať, že mnohé z osobností, ktoré mávali vo Fidesze silné postavenie, nedostanú v novej Orbánovej vláde vedúce posty. Vzhľadom na problémy v ekonomike je mimoriadne dôležité, kto bude na kľúčových postoch ministerstiev hospodárstva a financií. Najviac sa hovorí o dvoch bývalých ministroch financií - o Zsigmondovi Járaim, ktorý stál neskôr na čele Maďarskej národnej banky, a o Mihályovi Vargovi. Spomína sa aj meno Györgya Matolcsyho, ktorý viedol rezort hospodárstva v rokoch 1999-2002. V súvislosti s ministerstvom zdravotníctva sa vyskytuje meno Istvána Mikolu, ale aj Imre Pestiho, jedného z tvorcov zdravotníckej politiky strany. Mikola je známy ako silná, no zároveň kontroverzná politická osobnosť. Dôležitou politickou, hoci nie vládnou pozíciou, je post budapeštianskeho starostu. Naň sú zatiaľ hlavnými kandidátmi už spomínaní Pokorní a Schmitt. Vo Fidesze je stále rozhodujúce Orbánovo slovo. Sedem rokov bez moci spôsobilo nedostatok kádrov v strane a noví ľudia neprichádzajú. Tí, ktorí za vládnej éry určovali smerovanie strany, dnes pôsobia v súkromnom sektore. Orbán s viacerými už nadviazal kontakt, sotva však zamenia už vybudovanú existenciu za neistý osud v politike. Náš zdroj zo strednej úrovne strany však tvrdí, že Fidesz netrpí nedostatkom tvárí. Podľa neho sa strana profesionalizuje: každý má svoju úlohu a pracuje len na nej. O úlohe predsedu strany nám povedal, že Orbán nezasahuje do nižších úrovní, nezaujímajú ho detaily, dôležité je preňho iba, aby neboli škandály. Orbán stále drží stranu v rukách tak pevne, že obvodných predsedov, ktorých je 176, môžu menovať len s jeho súhlasom.
Okrem európskych a bilaterálnych maďarsko-českých tém sa premiéri Gordon Bajnai a Jan Fischer venovali večer v Budapešti aj najnovšiemu konfliktu medzi Slovenskom a Maďarskom. Maďarská strana poskytla o slovensko-maďarskom diplomatickom incidente podrobné informácie, avšak českú stranu o stanovisko nepožiadala. Pre Český rozhlas sa v Budapešti k tomu vyjadril Jan Fischer takto: „Vysvetlil som, že Česká republika je štát, ktorý má výborné vzťahy s Maďarskom aj so Slovenskom. Česká vláda nechce substantívne žiadnymi hodnotiacimi súdmi do tohto problému vstupovať. Rovnako som vyjadril presvedčenie, že Slovensko i Maďarsko v bilaterálnej konfigurácii budú pripravené všetky tieto problémy zvládnuť v súlade s európskymi zvyklosťami, štandardmi a pod., a že je predovšetkým na nich, aby tie veci dokázali postupne zmierňovať.”
Slovenský jazykový zákon kritizoval nemecký europoslanec Markus Ferber, podľa ktorého by sa touto otázkou mala zaoberať Európska komisia a švédske predsedníctvo v Európskej únii. „Tento jazykový zákon vytláča maďarskú menšinu ešte viac na kraj. Socialistická vláda v Bratislave nerešpektuje pravidlá o tolerancii voči menšinám,” uvádza sa vo vyhlásení nemeckého člena Európskeho parlamentu. Ferber preto požaduje, aby sa sporom o jazykový zákon zaoberala EK a predsedníctvo v EÚ. Maďarská menšina na Slovensku musí mať podľa jeho slov možnosť pestovať si svoj jazyk. „Tolerancia voči menšinám je jednou zo základných hodnôt EÚ, preto EÚ nesmie tento spor ponechať bez povšimnutia. Práva a kultúrnu identitu menšín nemožno redukovať zákonom,” tvrdí Ferber. Slovenský jazykový zákon kritizoval v júli aj ďalší nemecký europoslanec, Michael Gahler, podľa ktorého slovenská vláda ukazuje, že nemá záujem o skutočné spolunažívanie etnických skupín v krajine ani o rešpektovanie európskych hodnôt. Rovnako naň poukázali počas júlového plenárneho zasadnutia EP aj dvaja maďarskí europoslanci - Ádám Kósa a Lajos Bokros.
Nacionalizmus znovu otvoril staré rany medzi Slovenskom a Maďarskom, píše španielsky denník El País. Napätie medzi vládami oboch štátov sa ešte zväčšilo po tom, čo Bratislava v piatok zabránila maďarskému prezidentovi prekročiť hranicu so Slovenskom. Prvého septembra vstúpi do platnosti nový zákon o jazyku, ktorý maďarskej menšine na Slovensku skomplikuje používanie svojho jazyka, pripomína denník El País. Nový jazykový zákon pritlačil na používanie oficiálneho jazyka - slovenčiny - vo verejnom styku, na plagátoch či tabuliach s názvami obcí, a za porušenie stanovuje vyššie pokuty, všíma si El País. Avšak, norma zároveň rozširuje niektoré práva menším. Regionálne a lokálne rádiové a televízne stanice, už nie sú povinné ponúkať časť svojho vysielania v slovenskom jazyku a ani po slovensky titulkovať hovorené texty, pokračuje ďalej tlač. Napriek tomuto zlepšeniu, považuje veľká väčšina slovenskej tlače a maďarské politické strany, nový zákon všeobecne za diskriminačný. Maďarská menšina má na Slovensku približne 10% zastúpenie v takmer 5 a pol miliónovej krajine. Konflikty s touto menšinou sa vyostrili najmä po roku 2006, keď strana nacionalistu a antimaďara Jána Slotu, SNS, vstúpila do vlády sociálneho demokrata Roberta Fica, píše ďalej denník El País. Napätie medzi Slovenskom a Maďarskom, teda členskými krajinami EU a NATO, ešte narástlo keď v piatok slovenské úrady nedovili, aby sa maďarský prezident zúčastnil odhalenia sochy sv. Štefana v Komárne, pohraničnom meste obývanom prevažne Maďarmi. Slovenskí predstavitelia na slávnosť pozvané neboli. „Súkromná cesta s verejným vystúpením sa dá považovať za provokáciu”, cituje španielsky denník premiéra Fica. Bratislava viní svojho suseda, že si na návštevu vybral akurát 21. august, deň, keď si Slovensko pripomínalo 41vé výročie vstupu vojsk Varšavskej zmluvy, medzi nimi 30000 maďarských vojakov, do Československa. Maďarsko sa bude sťažovať, nie je však jasné kedy. konanie slovenských úradov nemá precedens ani ospravedlnenie, povedal maďarský prezident Sólyom.
Európska únia zatiaľ nevidí dôvod, aby sa zaoberala diplomatickým sporom medzi Slovenskom a Maďarskom. Predvolaný slovenský veľvyslanec, informovaná Európska únia, aktivita v Európskom parlamente. Takto zatiaľ vyzerajú diplomatické kroky Maďarska v súvislosti s incidentom, keď Slovensko označilo prezidenta Lászlóa Sólyoma za nežiaduceho. Ten chcel ísť do Komárna odhaliť sochu sv. Štefana na pozvanie miestnej samosprávy. V pondelok popoludní si maďarské ministerstvo zahraničia predvolalo slovenského veľvyslanca v Budapešti Petra Weissa. Maďarský minister zahraničia Péter Balázs protestoval písomne i ústne proti odopretiu vstupu maďarskému prezidentovi, čo je podľa neho „politicky a právne neakceptovateľné“ a porušuje to právo na slobodu prejavu. Tvrdí, že direktíva Európskej únie, ktorú na zdôvodnenie svojho konania použila slovenská strana, bola dezinterpretovaná a nehrozilo žiadne bezpečnostné riziko. Maďarsko očakáva od slovenskej vlády ďalšie vysvetlenie. Balázs už o incidente upovedomil aj členské štáty Európskej únie na úrovni Rady ministrov. Tvrdí, že mu ide o zavedenie takého právneho mechanizmu, ktorý by v budúcnosti nedovolil členským štátom únie svojvoľne porušiť slobodný pohyb cez hranice. Švédske predsedníctvo Európskej únie zatiaľ dôvod na zásah do slovensko-maďarskej roztržky nevidí, hovorca Európskej komisie Michael Mann sa nechcel vyjadriť k tomu, či Slovensko postupovalo v súlade s európskymi pravidlami. Zatiaľ nie je isté, či „komárňanský incident“ nájde svoju cestu na program septembrového zasadnutia Európskeho parlamentu. „Je to veľmi pravdepodobné, bude to závisieť od vôle politických skupín, ktoré sa stretnú najbližší týždeň,“ povedal Baptiste Chatain z tlačového oddelenia europarlamentu. „Ak sa táto otázka objaví, členovia slovenskej delegácie na to budú reagovať. Ak bude potrebné, budeme o tom hovoriť aj v rámci socialistickej frakcie,“ hovorí europoslanec Boris Zala (Smer). Bližšie sa k problému odmietol vyjadriť aj komisár pre národnostné menšiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Knut Vollebaek. „Komisár situáciu podrobne sleduje a je s oboma stranami v neustálom kontakte,“ reagoval jeho poradca Geir Sjoeberg. Spor medzi Slovenskom a Maďarskom bude predmetom bilaterálnych stretnutí ešte tento týždeň - štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničia József Czukor príde do Bratislavy už vo štvrtok, minister zahraničia Miroslav Lajčák sa s maďarským kolegom stretne zase v nedeľu v Slovinsku. Slovensko sa podľa rezortu diplomacie snaží aj o stretnutie premiérov.
Bratislava a Budapešť prestali prikladať polienka do roztržky. Tá vznikla minulý týždeň, keď slovenská vláda znemožnila prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi, aby sa v Komárne zúčastnil na odhalení sochy sv. Štefana. Ruky dáva od konfliktu preč aj Európska únia. Maďarská strana sa snaží diplomatickú prestrelku urovnať. „Nezvaľujeme vinu (za incident) na nikoho,” uviedol pre maďarskú verejnoprávnu televíziu šéf diplomacie Péter Balázs. Slovenská strana oznámila, že nemá záujem konflikt vyostrovať. „Na odvolanie veľvyslanca, ani na jeho predvolanie na konzultáciu nie je dôvod,” tlmočil stanovisko slovenskej diplomacie hovorca Peter Stano. Veľvyslanca Petra Weissa si však v pondelok popoludní predvolal maďarský minister zahraničných vecí. Weiss sa na stretnutí mal okrem iného spýtať, prečo Sólyom ignoroval odporúčania slovenských politických špičiek, ktoré mu odkázali, že na ľavom brehu Dunaja nie je vítaným hosťom. Keďže sa do roztržky nenechal vtiahnuť ani Brusel, časť maďarských politikov začala Sólyoma za cestu na Slovensko kritizovať. „Sólyom by sa mal zamyslieť, čo si o ňom myslia v susedných krajinách, keď už roky každý maďarský štátny sviatok oslavuje v zahraničí,” citoval denník Népszava zahraničnopolitického experta Slobodných demokratov Mátyása Eörsiho. Spor sa tak bude riešiť na úrovni ministrov zahraničných vecí. Tí by sa mali porozprávať v sobotu v Slovinsku, kde sa uskutoční medzinárodné stretnutie šéfov diplomacie. Nový konflikt pravdepodobne opäť oddiali roky plánovanú schôdzku premiérov oboch krajín. Slovenskej strane sa nepáči, že László Sólyom sa nechcel počas návštevy stretnúť s Ivanom Gašparovičom. Okrem toho podľa hovorcu Stana dvakrát po sebe Slovensku oznámil, že pricestuje 20. augusta, návšteva sa však konala až 21. augusta. Politológ László Ollös očakáva, že podobné incidenty sa budú opakovať. „Som si istý, že budú vymyslené ďalšie, aby sa udržalo napätie,” povedal. Upozornil, že sa na celej veci priživujú extrémisti na oboch stranách Dunaja. „Slovensko-maďarské vzťahy sa v najbližšom polroku určite zlepšovať nebudú,” dodal Ollös s tým, že podobné konflikty slúžia ako divadielko pre voličov.
„Kauzu Sólyom” Slovensko zvládlo celkom úspešne. Aspoň v diplomatickej rovine. Švédske predsedníctvo EÚ naznačilo Budapešti, aby neotravovala. Incidentom sa jednoducho nemieni zaoberať. Čo znamená, že Slovensku zatiaľ nijaký medzinárodný škandál nehrozí. O niečo horšie to vyzerá s politickou rovinou sporu. Tu bude slovenská vláda dlho, dlho v defenzíve. Bude mať proti sebe maďarského prezidenta, maďarskú vládu, časť Európskeho parlamentu. A doma Csákyho SMK a Bugárov Most. S tým, že v tomto spore bude vždy problémový a zraniteľný len slovenský juh. Nie Maďarsko. Výjazd maďarského prezidenta do Komárna nebola nijaká jednorazová akcia. Sólyom to robí cielene a programovo. Vôbec sa netají tým, že chce politicky zjednocovať „maďarstvo” ponad hranice. Bez ohľadu na výbušné následky. Na jar bol v rumunskom Sikulsku. Podobnú akciu plánoval v srbskej Vojvodine. Na slovenský juh chodí pravidelne. Na každom stretnutí V4 sa pokúša otvoriť tému „kolektívne práva Maďarov v Karpatskej kotline”. Bohatý veľkomaďarský program sa dá čakať aj od novej maďarskej vlády, ktorej kostrou bude Orbánov Fidesz. Jednoducho, spor bude určite pokračovať... A Slovensko bude mať čoraz väčšie problémy. Totiž: čím prudší bude slovensko-maďarský konflikt, tým väčšie problémy budú s maďarskou menšinou. S jej lojalitou. A s bezpečnostnými rizikami. V takejto dusnej atmosfére je len otázka času, kedy slovné potýčky prerastú do fyzických zrážok. A keby sa to náhodou zvrhlo - a keby sa preliala krv - Slovensko by už začalo prehrávať aj diplomaticky. Ako každá malá krajina, ktorá nevie zaručiť bezpečnosť svojim menšinám. Stačí jedna sprostá provokácia Maďarskej gardy a jedna sprostá odveta pospolitosti proti nevinným menšinovým Maďarom - a hra sa skončí. Osudový incident pritom nemusí byť živelný, ale plánovaný. S premysleným začiatkom a koncom. Vieme, ako žalostne dopadli bratranci Srbi... Pre slovenskú vládu - ak je naozaj národná - to znamená tri veci. Konflikt s Budapešťou by už nemala rozpaľovať, ale mierniť. Maďarskej menšine by mala zaručiť čo najväčší komfort - keď už nie politický, tak potom ekonomický a kultúrny. A Európsku úniu by mala požiadať, aby sa sporom predsa len zaoberala. Z opačného konca.
Odborník na vzťahy krajín visegrádskej štvorky Tomáš Strážay sa domnieva, že vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom ešte nie sú na bode mrazu. „Na druhej strane je pravda, že sú najhoršie spomedzi všetkých krajín Európskej únie,” tvrdí analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Vzájomné hašterenie politikov ponad Dunaj sa podľa neho bude ešte stupňovať pre blížiace sa voľby v oboch krajinách.
- Dá sa očakávať, že sa vzťahy s Maďarskom ešte zhoršia?
- Nemyslím si, že by boli najhoršie od roku 1989, bolo už aj horšie. Beriem to ako neustálu sínusoidu, sú raz lepšie a inokedy horšie. Komárno je však nepríjemná udalosť pre Slovensko aj Maďarsko. V každom prípade to zhorší imidž oboch krajín v EÚ a NATO. Nie som prvý ani posledný, kto tvrdí, že slovensko-maďarské vzťahy sú najhoršie dvojstranné vzťahy spomedzi všetkých krajín únie.
- Takže nehrozí, že si premiéri Slovenska a Maďarska čoskoro posedia pri pive alebo víne?
- Pre blížiace sa voľby v oboch krajinách nejaké zlepšovanie vzťahov nepredpokladám. Navyše v Maďarsku budú riadne voľby na jar, kde sa predpokladá víťazstvo Fideszu. Táto strana je vo vzťahu k Slovensku vnímaná problematicky, preto ani z ich strany nejaké ústretové gesto nemožno očakávať.
- Ale veď na nižšej úrovni občania Slovenska a Maďarska spolupracujú. Nie je teda celé to divadlo zbytočné?
- Spolupráca na úrovni samospráv, miest alebo aj na odbornej úrovni ministerstiev síce funguje, ale mohla by byť lepšia, ak by vrcholní predstavitelia tomu dali iný rámec. Táto etapa vzťahov môže v budúcnosti obe krajiny veľmi mrzieť.
- Prečo?
- Obe diplomacie strácajú čas vysvetľovaním problematických výrokov svojich politikov. Pritom sa energia a čas mohli využiť na riešenie a spoluprácu v závažnejších otázkach, ktoré by priniesli osoh obom stranám.
- Ako sa na hašterenie ponad Dunaj pozerá Európa?
- Vnímajú to ako politickú nevyspelosť, ale nechcú do toho zasahovať. Ukazuje sa, že vstupom do únie Slovensko, ale ani Maďarsko politicky nevyspelo. Ani dvadsať rokov od zmeny režimu na zmenu myslenia nestačí. Aj keď treba priznať, že populistické využívanie národnostných tém je aj na Západe, ale skôr ako otázka spolunažívania s imigrantmi.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs si v pondelok predvolal slovenského veľvyslanca v Budapešti Petra Weissa. Na stretnutí mu okrem iného vyjadril svoj hlboký „hlboký písomný aj ústny” nesúhlas s nedávnym incidentom, počas ktorého Slovensko odmietlo vpustiť maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma na svoje územie. Balázs nazval tento postup „bezprecedentným a neakceptovateľným”, uvádza agentúra MTI s odvolaním sa na písomné stanovisko maďarskej diplomacie. Tá teraz podľa vlastných slov momentálne čaká na vysvetlenie celého incidentu zo strany slovenskej vlády. Oficiálne zdôvodnenie, prečo vláda premiéra Roberta Fica odoprela vstup maďarskému prezidentovi Sólyomovi, sa Balázsovi nepozdáva. Slovensko sa pri svojom postupe odvolávalo na direktívy Európskeho parlamentu a Európskej rady hovoriace o bránení cezhraničného pohybu nebezpečným osobám. Tie sú však podľa Balázsa namierené na odvrátenie bezpečnostných rizík a nie na to, aby sa prostredníctvom nich bránilo vysokým predstaviteľom cudzích štátov v pohybe. Obmedzenia je navyše možné uplatňovať len v zvláštnych prípadoch a za splnenia prísnych podmienok, čo slovenskí predstavitelia ignorovali, tvrdí minister. Ako dodal, Slovensko tak postupovalo protiprávne. Podľa Balázsovho rezortu okrem týchto pravidiel Bratislava porušila aj právo na slobodu vyjadrovania, keď Sólyomovi nedovolila vystúpiť s verejným prejavom v Komárne. Maďarsko vo štvrtok vyšle do Bratislavy predstaviteľa ministerstva zahraničných vecí Józsefa Czukora. Samotný Balázs by mal o probléme rokovať so svojím slovenským partnerom Miroslavom Lajčákom až v nedeľu počas medzinárodnej konferencie v slovinskom Blede. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí len niekoľko hodín po incidente o situácii informovalo aj švédske predsedníctvo Európskej únie. EÚ však zatiaľ nevidí dôvod, aby sa celou záležitosťou zaoberala a očakáva, že spor si vyriešia Slovensko aj Maďarsko sami.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs si dnes popoludní predvolal slovenského veľvyslanca v Budapešti Petra Weissa. Agentúre SITA to potvrdil hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano. Obsah ich stretnutia nie je známy. Maďarská strana avizovala pozvanie veľvyslanca už počas víkendu. Zdôvodňovala to diplomatickou nótou. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí ňou v piatok odoprelo maďarskej hlave štátu Lászlóovi Sólyomovi vstup na naše územie. Sólyom sa mal zúčastniť na odhaľovaní sochy sv. Štefana v Komárne, nakoniec hranicu neprekročil. Prešiel k nej len na moste, ktorý obe krajiny spája. „Veľvyslanec Peter Weiss bol pozvaný na ministerstvo zahraničných vecí. Predloží tam zoznam otázok slovenskej strany k počínaniu maďarského prezidenta v súvislosti s piatkovou návštevou v Komárne,” uviedol Stano. Slovenská strana sa bude podľa neho okrem iného tiež pýtať, prečo maďarský prezident ignoroval odporúčania troch najvyšších ústavných činiteľov necestovať na Slovensko, ako aj ďalšie otázky. Sólyom v piatok povedal, že podľa diplomatickej nóty zo slovenského ministerstva zahraničných vecí bola jeho účasť na slávnosti bezpečnostným rizikom. Premiér Robert Fico v piatok na mimoriadnej tlačovej besede tvrdil, že cieľom súkromnej návštevy Sólyoma bolo vyprovokovať konflikt. Hrubo provokovať mal tým, že neprejavil záujem počas krátkeho súkromného výletu stretnúť sa s prezidentom Ivanom Gašparovičom. Európska únia (EÚ) zatiaľ nevidí dôvod, aby sa zaoberala diplomatickým sporom medzi Slovenskom a Maďarskom. Hovorca švédskeho predsedníctva EÚ odmietol odpovedať na otázku, či Slovensko neporušilo pravidlá únie, keď na svoje územie odmietlo v piatok vpustiť maďarského prezidenta Sólyoma. Na svojej stránke to dnes uviedol server derStandard.at.
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí si dnes predvolalo slovenského veľvyslanca Petra Weissa. Šéf diplomacie Péter Balázs na stretnutí vyjadril protest proti zmareniu piatkovej návštevy maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma v Komárne, kde sa mal zúčastniť na odhalení sochy sv. Štefana. Postup slovenských úradov označil Balázs za neprijateľný z právneho hľadiska, ako aj z pohľadu protokolu. Uviedol, že je bezprecedentné a neprijateľné, aby člen Európskej únie a NATO vykázal zo svojho územia hlavu štátu susedného spojenca. Minister tiež zdôraznil, že maďarská strana nepovažuje bezpečnostné dôvody za relevantné na zrušenie návštevy, keďže malý počet radikálov na podujatí v Komárne mala polícia pod kontrolou. Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na hovorcu maďarského ministerstva zahraničných vecí. Stretnutie pre TASR potvrdil hovorca slovenského rezortu zahraničia Peter Stano s tým, že slovenský veľvyslanec takisto predložil zoznam otázok, najmä ohľadom postupu a počínania prezidenta Sólyoma. Konštatoval, že maďarský prezident „opakovane ignoroval viacero výziev nielen od slovenských politikov, aby na návštevu za daných okolností a v danom čase nechodil”. Stano položil tiež otázku, čo bol Sólyomov cieľ, keď údajne chcel hovoriť o spoločnej histórii a vzťahoch Slovákov a Maďarov na podujatí, kde nebol pozvaný ani jeden slovenský predstaviteľ, pričom neprejavil žiaden záujem o stretnutie so slovenským partnerom. Hovorca ministerstva ďalej vyjadril nádej, že sa podarí rozbehnúť slovensko-maďarské vzťahy konštruktívnou a štandardnou cestou dopredu, aby sa podobné nedorozumenia neopakovali. Konkrétnym krokom má byť podľa Stana stretnutie oboch ministrov zahraničných vecí - Miroslava Lajčáka a Pétera Balázsa - v nedeľu počas spoločnej návštevy Slovinska.
Poníženie maďarského prezidenta je rovnocenné so zauchom pre nás všetkých, napísal maďarský denník Magyar Hírlap.
Tí, čo Lászlóa Sólyoma otočili na komáromskom moste, nedali zaucho jemu, ale celému maďarskému národu, ba čo viac, celej Európe. Pravda, aj de Gaullea vypoklonkovali z Kanady, keď sa za oslobodenie odvďačil tak, že z balkóna québeckej radnice podnecoval poslucháčov na rozbitie Kanady. Sólyom však nikdy nič také nespravil a aj Fico vedel, že ani nespraví. Práve preto ho nevpustili. Len aby nevysvitlo, že chcel iba odhaliť obyčajnú sochu, a nie sľubovať tanky, pripomínajúc si „slávny august” 1968. Slovenské nacionalistické nazeranie na históriu je tragicky defektné. Pokúša sa svojmu ľudu nahovoriť, že maďarské tanky prekročili Dunaj nie na sovietsky nátlak ako bezcharakterné gesto Kádára trasúceho sa pred Brežnevom, ale aby trápili úbohý slovenský ľud a okyptili zdanlivo mŕtve Slovensko štvrťstoročie pred jeho znovuzrodením. Ak je niečo choré, tak práve toto. Ako by sa dalo vysvetliť Slovákom, že ak existuje spoločný bod, ktorý spája všetkých Maďarov od liberálov solidárnych s pochodmi homosexuálov až po siegheil-chlapcov vyzbrojených fľašami s kyselinou, tak to je to, že invázia v roku 1968 je predmetom celonárodnej hanby? Od Schengenu zvykli z hraníc posielať späť zväčša iba teroristov a futbalových chuligánov. Do ktorej kategórie patrí podľa Fica Sólyom?
Poníženie maďarského prezidenta je rovnocenné so zauchom pre nás všetkých. Bolo to organické pokračovanie toho historického zločinu, za ktorý sa slovenské vedenie dodnes neospravedlnilo - dekrétov podpísaných československým prezidentom Eduardom Benešom. V ich dôsledku maďarské obyvateľstvo Felvidéku barbarským spôsobom hromadne vysťahovali a zhabaním jeho majetku z neho spravili bezdomovcov. Do oči bijúca je najmä tá pokrytecká, lživá argumentácia, ktorou sa koalícia vedená Robertom Ficom pokúša vysvetliť protiprávny postup voči najvyššiemu ústavnému činiteľovi susedného a prostredníctvom NATO a EÚ spojeneckého štátu. Politickú zodpovednosť lídrov piatich krajín zúčastnených na intervencii v auguste 1968 nik nespochybňuje. Ale po tom, čo súbežne s rozpadom sovietskeho impéria zaznelo vo Varšave a Budapešti, potom vo východnom Berlíne, Sofii a napokon aj v Moskve oficiálne ospravedlnenie, je bezočivosť vyčítať prezidentovi dnešnej Maďarskej republiky zločin Kádárovho vedenia.
Správanie sa politikov oboch štátov v súvislosti s odhalením sochy v Komárne možno považovať za smiešnu provinčnú pózu a škodlivý konflikt, z ktorého budú obe krajiny len ťažko hľadať cestu von. Skutočnosť, že maďarský prezident aj napriek výzve slovenských predstaviteľov odmietal v deň výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa zrušiť svoju súkromnú cestu do Komárna a nakoniec sa vydal aspoň doprostred mosta medzi juhoslovenským mestom a maďarským Komáromom, bola zbytočnou provokáciou. Na druhej strane ani slovenský premiér Robert Fico nekonal inak. Zákaz vstupu prezidentovi inej krajiny EÚ je medzi diplomatmi považovaný za niečo, čo sa chápe ako najväčšia provokácia. Oveľa horšia, ako správanie sa Sólyoma a Fica, je však skutočnosť, že z krachu slovensko-maďarských vzťahov ťaží radikálna pravica na oboch stranách hranice. Na ťahu je tak teraz EÚ. Nesmie sa už iba prizerať sporu medzi Bratislavou a Budapešťou. Treba teraz sprostredkovateľa a nie diváka.
Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) si pamätá, že pod zástavou prvého uhorského kráľa Štefana sa robila najtvrdšia maďarizácia. „Teda nech sa teraz nikto netvári, že Štefan je nejaký slovenský kráľ. My máme svojho Svätopluka a nie Štefana,” vyhlásil dnes pre TASR. Reagoval tak na sochu tohto svätca, ktorú inštalovali na námestí v Komárne a ktorej odhalenie spojené s plánovanou návštevou maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma v tomto meste vyvolalo medzi oboma krajinami diplomatický spor. „Na jednej strane komárňanská samospráva zakáže sochu Cyrila a Metoda, ktorá je neúctivo na balkóne Matice slovenskej, na druhej strane na krásnom mieste postavia sochu Štefana, ktorú nám teraz núkajú ako nášho kráľa,” povedal premiér. Zároveň sa mu nepozdáva ani prístup niektorých slovenských médií pri informovaní o postupe slovenskej diplomacie, ktorá 21. augusta, v deň odhalenia sochy, zakázala Sólyomovi vstup na Slovensko. „Niekedy mám pocit, že nie som na Slovensku, lebo keď si pozriete maďarskú tlač a maďarské médiá, tak zistíte, že všetci boli jednostranne orientovaní na stranu maďarskej hlavy štátu. A keď som si pozrel niektoré slovenské médiá, tak som mal pocit, že je to presne to isté, teda že stoja na strane maďarského prezidenta,” konštatoval Fico. Na margo dnešných vyjadrení maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Balázsa, ktorý chce tému diplomatickej nóty riešiť aj na európskej pôde, premiér SR podotkol, že je to bilaterálna vec medzi dvoma krajinami. „Zatiaľ to nevyšlo z rámca bilaterálneho sporu,” reagoval na otázku, ako tento incident vnímajú európski politici. Tvrdí, že Komárno nie je ďalší okres Maďarskej republiky, ale suverénne územie SR a my sa k tomuto územiu tak budeme správať. „Nevidím žiaden dôvod, aby sa to stalo európskou vecou a sme pripravení tieto záležitosti vysvetľovať,” ubezpečil. Fico pripomenul, že vydaniu diplomatickej nóty predchádzalo upozorňovanie prezidenta Sólyoma všetkými cestami, že jeho návšteva nie je vhodná. „Prezident SR si zavolal maďarského veľvyslanca, bolo spoločné vyhlásenie troch najvyšších ústavných činiteľov SR, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák hovoril so svojim rezortným kolegom, ja som v deň návštevy Sólyoma hovoril s maďarským premiérom,” vysvetlil. Podľa jeho slov pri týchto stretnutiach slovenskí politici poukazovali na zlý dátum návštevy (41. výročie okupácie vojskami Varšavskej zmluvy), zároveň cesta nebola konzultovaná so slovenským prezidentom. „Ten nebol pozvaný a Sólyom nemal záujem sa s ním stretnúť,” upozornil Fico. Šéf kabinetu opätovne poukázal na odkazy adresované Sólyomovi, aby na Slovensko prišiel kedykoľvek inokedy, len nie 21. augusta. „On arogantne odmietal všetky tieto jasné posolstvá, ktoré boli povedané slušne a diplomaticky. Nemali sme inú možnosť, pretože tu hrozili aj určité strety extrémistov, a tak padlo toto rozhodnutie,” podčiarkol. Priznal však, že je mu ľúto, že muselo byť prijaté takéto rozhodnutie, „ale nebolo iné riešenie ako ochrániť suverenitu a národné záujmy SR”. Balázs dnes v rannej relácii maďarskej televízie oznámil, že už informoval EÚ o piatkovom (21. 8.) politickom incidente v súvislosti so zákazom vstupu maďarského prezidenta na územie SR. Na otázku, ako bude Budapešť v tejto veci postupovať, Balázs odpovedal: „Okrem toho, že si to vysvetlíme so Slovenskom v rámci bilaterálnych vzťahov, ja som už informoval radu ministrov EÚ a jej predsedu.” Maďarsko by si podľa neho želalo, aby členské štáty únie vedeli, čo sa stalo. Ako vyhlásil, Maďarsko za incident „neviní nikoho”, je však toho názoru, že ďalej treba postupovať premyslene a s pohľadom do budúcnosti, „pretože v rámci maďarsko-slovenských vzťahov sa vyníma otázka používania štátneho jazyka”. Európska komisia (EK) však zrejme chce zostať mimo tohto sporu. Podľa rakúskej agentúry APA to dnes uviedol hovorca bruselského úradu Michael Mann s tým, že ide o „bilaterálnu záležitosť”. EK však podľa jeho slov doposiaľ nedostala ani list, ktorý avizovala maďarská strana.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs obvinil dnes slovenskú vládu z nepriateľstva voči Maďarsku po tom, čo Bratislava minulý piatok zamietla vstup na Slovensko maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi. „So Slovenskom máme čestné úmysly. Ešte počas májovej návštevy na Slovensku som sa bezvýsledne pokúšal otvoriť novú kapitolu vo vzájomných vzťahoch. Vidíme to takto: slovenská vláda silne buduje na nepriateľstve k Maďarsku. Taká je tam vládna politika. My im však v tomto nebudeme partnerom, nechceme vracať údery tými istými metódami, my hľadáme východiská,” povedal Balázs pre utorkové vydanie rakúskeho denníka Der Standard. Podľa ministra sa Budapešť najprv pokúsi urovnať spor so Slovenskom bilaterálne. Napriek tomu však informovala o udalostiach okolo Sólyomovej návštevy Európsku komisiu. Sólyom sa chcel ako súkromná osoba v piatok zúčastniť slávnostného odhalenia sochy maďarského kráľa Štefana I. (969-1038). Slovenská vláda však tento úmysel označila za provokáciu a návštevu maďarského prezidenta za neželanú. Ako dôvod uviedla fakt, že 21. augusta si Slovensko pripomína okupáciu bývalého Československa piatimi armádami Varšavskej zmluvy, pričom na intervencii sa podieľali aj maďarské jednotky. Sólyom zrušil svoju cestu na Slovensko tesne pred maďarsko-slovenskými hranicami v meste Komárom.
Proces prípravy podania novely školského zákona zo strany koaličnej SNS a ĽS-HZDS na Ústavný súd SR trvá už niekoľko mesiacov. Obe strany pritom chceli novelu napadnúť na Ústavnom súde už v máji, pretože nesúhlasia, že zakotvila dvojjazyčné geografické označenia pre vžité a zaužívané názvy v učebniciach s vyučovacím jazykom národnostných menšín. „Ja sa obávam, že sme svedkami ďalších pretekov, ktorá strana je národnejšia, ktorá strana to dokáže skôr navrhnúť a vytvoriť,” povedal dnes poslanec Národnej rady za SMK László Szigeti na straníckej tlačovej besede. Dodal však, že ani jedna strana sa bez tej druhej nezaobíde, lebo na podanie na Ústavný súd je potrebných 30 podpisov poslancov parlamentu. „Na naše veľké šťastie sa toto podanie na Ústavný súd predlžuje, veľmi predlžuje, čomu sa mi tešíme,” zhodnotil Szigeti a dodal, že „tajne verí, že k tomu ani nedôjde.”
„Nový začiatok“ v slovensko-maďarských vzťahoch, ktorý vyzvonili v máji Péter Balázs s Miroslavom Lajčákom, naberá strhujúcu rotáciu. „Šancu na historické zmierenie“ (Balázs) približuje obraz Sólyoma pred bránami Komárna na dohmat a otázka znie, či k studenej vojne existuje alternatíva. Teda dlhodobá, v krátkom horizonte je prognóza daná charakterom moci. Skepsu, či jún 2010 pod Tatrami niečo zmení, vyvoláva trúchlivý pohľad na slovenskú opozíciu, ako si osvojuje vládnu rétoriku a paranoju v maďarskej kauze. O motívoch Sólyoma sa môžeme čosi domnievať, avšak normálny politik nemôže vyhlásiť, že jeho cestu považuje za „provokáciu“, lebo nielenže preberá optiku Fica, ale klesá na jeho prízemnú úroveň, keďže podsúva zlý úmysel, ktorý nevie dokázať. Mikuláš Dzurinda si mal všimnúť, že keby nebolo vládnej medializácie, o podujatí v Komárne by sa nedozvedel ani on, ani 99 percent slovenskej populácie. Bez vytvorenia publika, ktoré treba naštvať, aby sa cítilo provokované, by mala provokácia krátke nohy. To je balkánska technológia rozoštvávania. Nič na tom nemení, že pán Bastrnák a spol. z Komárna rozmýšľali podobne. Pochopiť jednoduchú vec, že vo vyjadrení sú náležitosti s menšinami, hoci účasťou prezidenta na jej významných podujatiach, nie je nič protislovenské, je základný predpoklad budovania normálnych vzťahov. To platí i pre KDH, ktorému chýbala „diplomatická nóta“. Iste je rozdiel v komunikácii rok pred voľbami a potom vo vláde. Napokon, vzťahy neboli nikdy lepšie ako za tandemu Orbán-Dzurinda, o ktorom Štefan Markuš napísal, že „keď hrozilo vzplanutie emócií, obaja premiéri bez okolkov rokovali, a hoci ku koncu vládnutia sa už nemali radi, vždy sa stretli alebo použili horúce linky“. Problém je, že k horšiemu sa menia nielen slovensko-maďarské časy, ale aj politici s nimi. Vrátane Dzurindu, ktorý tri roky od Fica neprevzal jedno jediné riešenie či vetu. Musel (ne)prísť až Sólyom do Komárna, aby sme sa opäť presvedčili, že ani SDKÚ nemá žiadnu susedskú politiku, len slogany, o ktorých sa domnieva, že sa páčia davu.
Európska komisia zrejme chce zostať mimo sporu medzi Slovenskom a Maďarskom v súvislosti s minulotýždňovým odopretím vstupu maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi na územie SR. Uviedol to dnes hovorca bruselského úradu Michael Mann s tým, že ide o „bilaterálnu záležitosť”. EK však podľa jeho slov doposiaľ nedostala ani list, ktorý avizovala maďarská strana. Informovala o tom rakúska agentúra APA. Na otázku, či existuje v európskom práve norma, ktorá by zakazovala hlavám štátov cestovať do iných krajín EÚ, hovorca odpovedal, že neexistuje „nič špecifické”. Odmietol však jasne odpovedať na otázku, či toto znamená, že je možné odoprieť prezidentovi cestu do inej krajiny. Mann zopakoval, že ide o bilaterálnu záležitosť, do ktorej sa nebude zapájať nikto z EK. Slovensko minulý týždeň v piatok odmietlo povoliť vstup maďarského prezidenta na svoje územie a označilo ho za nežiaducu osobu. Sólyom mal prísť na súkromnú návštevu pri príležitosti odhalenia sochy sv. Štefana, zakladateľa Uhorska, do Komárna. Zdôvodnením zákazu bolo bezpečnostné riziko, ktoré osoba hlavy štátu Maďarskej republiky predstavuje.
Európska únia zatiaľ nevidí dôvod, aby sa zaoberala diplomatickým sporom medzi Slovenskom a Maďarskom. Hovorca švédskeho predsedníctva EÚ odmietol odpovedať na otázku, či Slovensko neporušilo pravidlá únie, keď na svoje územie odmietlo v piatok vpustiť maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma. Na svoje stránke to v pondelok uviedol server derStandard.at. Maďarský minister zahraničia Péter Balázs si naopak myslí, že EÚ by sa touto záležitosťou zaoberať mala. Ako povedal v pondelok pre TV stanicu NapKelte, EÚ nemá žiaden mechanizmus, ktorý by nedovolil jej členskému štátu zabrániť voľnému prechodu hraníc občanovi iného štátu únie. Práve týmto by sa mal podľa neho zaoberať Európsky parlament, aby sa podobná situácia nemohla v budúcnosti zopakovať. Balázs napríklad považuje za „nepredstaviteľné”, že by Francúzsko zabránilo nemeckému prezidentovi vo vstupe na jeho územie. „Takéto incidenty by sa v EÚ nemali stávať,” vyhlásil minister, ktorý podľa vlastných slov už o celej záležitosti informoval svojich európskych kolegov ako aj Európsku komisiu. Maďarský prezident László Sólyom sa mal v piatok zúčastniť na odhaľovaní sochy sv. Štefana v Komárne, nakoniec prešiel len k hranici na moste spájajúcom nad Dunajom obe krajiny. Prezident, ktorý hranicu neprekročil, novinárom povedal, že podľa diplomatickej nóty zo slovenského ministerstva zahraničných vecí bola jeho účasť na slávnosti bezpečnostným rizikom. Ministerstvo zahraničných vecí SR v piatok prostredníctvom diplomatickej nóty odoprelo maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi vstup na územie Slovenska. Podľa slovenského premiéra Roberta Fica cieľom jeho súkromnej návštevy Komárna bolo vyprovokovať konflikt.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs dnes v rannej relácii maďarskej televízie oznámil, že už informoval Európsku úniu o piatkovom politickom incidente v súvislosti so zákazom vstupu maďarského prezidenta na územie SR. Na otázku, ako bude Budapešť v tejto veci postupovať, Balázs odpovedal: „Okrem toho, že si to vysvetlíme so Slovenskom v rámci bilaterálnych vzťahov, ja som už informoval radu ministrov EÚ a jej predsedu.” Maďarsko by si podľa neho želalo, aby členské štáty únie vedeli, čo sa stalo. Ako vyhlásil, Maďarsko za incident „neviní nikoho”, je však toho názoru, že ďalej treba postupovať premyslene a s pohľadom do budúcnosti, „pretože v rámci maďarsko-slovenských vzťahov sa vyníma otázka používania štátneho jazyka”. Balázs ďalej konštatoval, že Európskej únii chýbajú také normy, ktoré by zabránili tomu, aby verejný činiteľ nemohol kedykoľvek slobodne prekročiť hranice iného štátu. Podľa neho je potrebné zaoberať sa s touto otázkou na pôde Európskeho parlamentu s „nárokom na reguláciu”, aby k takejto udalosti už v budúcnosti nemohlo dôjsť. Balázs pripomenul, že podľa ústavy je za zahraničnú politiku zodpovedná vláda, a vedenie vždy s radosťou pomôže, keď verejní činitelia rozširujú, nadväzujú alebo pestujú medzinárodné vzťahy. Vláda sa musí zaoberať aj s tým, „keď sa vyskytne nejaké negatívum,” ako napríklad v súvislosti s vykázaním maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma zo Slovenska. „Naštrbila sa česť Maďarska, nepovolili vstup prezidentovi krajiny, a preto to treba dať do poriadku ako v bilaterálnych, tak aj v multilaterálnych vzťahoch. Ja rozmýšľam aj trochu dopredu, lebo v EÚ chýbajú také normy, ktoré by tomu zabránili,” uviedol Balázs. Ako dodal, nikto nepočíta s tým, že keby chcel nemecký prezident navštíviť Francúzsko, existovala by nejaká prekážka. „V rámci EÚ k takýmto incidentom nemôže dochádzať. Nikdy viac sa nesmie stať, aby bol ktorémukoľvek verejnému činiteľovi zabránený slobodný vstup do susednej krajiny,” zdôraznil. Ako dodal, že krok slovenskej strany je neprijateľný a právny základ, na ktorý sa odvoláva, je nesprávny. Slovensko minulý týždeň v piatok odmietlo povoliť vstup maďarského prezidenta na svoje územie a označila ho za nežiaducu osobu. Sólyom mal prísť na súkromnú návštevu pri príležitosti odhalenia sochy sv. Štefana, zakladateľa Uhorska, do Komárna. Zdôvodnením zákazu je bezpečnostné riziko, ktoré osoba hlavy štátu Maďarskej republiky predstavuje.
Ako groteskný či provinčný, ale zároveň i veľmi nebezpečný označujú dnes rakúske médiá spor medzi Maďarskom a Slovenskom. To nepovolilo vstup do krajiny maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi. Podľa denníka Der Standard musí do diplomatickej roztržky teraz zasiahnuť Európska únia, inak hrozí, že z nej budú naďalej ťažiť pravicoví radikáli na oboch stranách. Die Presse si naopak myslí, že ďalšia eskalácia tohto sporu nehrozí, pretože obe krajiny sú členmi EÚ. „Je to spor ako z 19. storočia - groteskný, nacionalistický a veľmi nebezpečný,” komentuje Die Presse ďalší šrám na vzťahoch medzi Bratislavou a Budapešťou. Der Standard označuje správanie sa politikov oboch štátov za „smiešnu provinční pózu okolo odhalenia sochy.“ Skutočnosť, že maďarský prezident aj napriek výzvam slovenských predstaviteľov odmietal v deň výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa zrušiť svoju súkromnú cestu do Komárna a nakoniec sa vydal aspoň do stredu mostu medzi Komárnom a maďarským Komáromom, považuje Der Standard za zbytočnú provokáciu. „Na druhej strane ale slovenský premiér Robert Fico nereagoval inak. Zákaz vstupu prezidentovi inej krajiny EÚ je medzi diplomatmi považovaný za niečo ako najväčšiu provokáciu,” tvrdí rakúsky denník. Za omnoho horšie, než je správanie sa Sólyoma a Fica, ale denník považuje skutočnosť, že z krachu slovensko-maďarských vzťahov ťažia radikálne pravice na oboch stranách hranice. „Na ťahu je tak teraz EÚ. Únia už nesmie spor medzi Bratislavou a Budapešťou nečinne prehliadať. Je potrebný sprostredkovateľ, nie divák,” tvrdí Der Standard. Die Presse si myslí, že v iných dobách by takýto spor viedol k prerušeniu diplomatických stykov medzi oboma krajinami „a možno k niečomu horšiemu”. Tak ďaleko to podľa tohoto viedenského denníka tentokrát nezájde. „Postará sa o to už len skutočnosť, že obe strany sporu sú členmi EÚ,” píše rakúsky denník. To je podľa neho dôkaz stabilizačnej úlohy, akú Únia v Európe hrá, a vďaka ktorej starý kontinent, až na výnimku vojny v bývalej Juhoslávii, po rozpade sovietskeho bloku pred 20 rokmi neupadol do národnostných konfliktov.
Primátor Komárna a poslanec Národnej rady SR Tibor Bastrnák nepríde o členstvo v strane Most-Híd za organizáciu odhalenia sochy sv. Štefana v Komárne. „Je to kačica,” povedal dnes pre agentúru SITA podpredseda strany Zsolt Simon v súvislosti s medializovanými informáciami, podľa ktorých Bastrnák mal prísť o členstvo v strane Most-Híd za to, že na odhalenie sochy nepozval organizačný štáb aj slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča. Most-Híd deklaruje, že sa chce snažiť o spoluprácu medzi Slovákmi a Maďarmi. Podľa Simona organizačný výbor mal viacerých členov a Bastrnák bol len jedným z nich. „Odhalenie sochy sa pripravovalo skôr ako vznikla naša strana, aký vplyv teda mohla mať na prípravu odhalenia ešte neexistujúca strana,” opýtal sa Simon. Zároveň zdôraznil, že slovenská vláda maďarskou kartou zakrýva rozkrádanie republiky a neschopnosť riešiť problémy občanov v čase krízy. Predsedníctvo strany Most-Híd však považuje za poľutovaniahodné, že na odhalenie sochy Sv. Štefana v Komárne nebol pozvaný žiadny oficiálny predstaviteľ Slovenskej republiky. V Komárne na námestí za potlesku stoviek zúčastnených ľudí odhalili v piatok sochu svätého Štefana, udalosť sa však odohrala bez maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma. Prejavy hostí sledovali obyvatelia Komárna, medzi ktorými sa objavili aj protestujúci so slovenskou zástavou a zástavou SNS. Na druhej strane námestia bol zas muž s maďarskou zástavou v tričku Maďarskej gardy. Medzi zúčastnenými na slávnosti boli viacerí politici za SMK a Most-Híd.
SMK pôjde v Banskobystrickom kraji do novembrových regionálnych volieb samostatne. Agentúre SITA to povedal krajský šéf SMK v kraji Peter Csúsz. Podľa neho SMK o vytvorení koalície nebude rokovať so žiadnou stranou. Či SMK postaví vlastného kandidáta na župana rozhodne koncom septembra krajská rada. SMK s ponukou na spoluprácu vo voľbách oslovila novovzniknutá strana Most-Híd, ktorú založili viacerí bývalí členovia SMK. „Zatiaľ sme nedostali žiadnu odpoveď,” povedal pre agentúru SITA podpredseda strany Zsolt Simon. Csúsz zdôraznil, že typy spolupráce môžu byť rôzne, ale koalíciu ani so stranou Most-Híd nevytvoria. Most-Híd podľa Simona bude rokovať o spolupráci pred regionálnymi voľbami so všetkými stranami s výnimkou SNS. Zároveň dodal, že jeho strana nepostaví kandidátov len v južných okresoch kraja, ale aj v severných. Most-Híd je strana, ktorá chce budovať porozumenie medzi Slovákmi a Maďarmi.
„Slovensko a Maďarsko sú susedia, máme za sebou podobnú históriu a pred sebou podobné výzvy. Ak sa v niečom nezhodneme, mali by sme naše problémy riešiť bilaterálne. To, že ich maďarská strana internacionalizuje, je naivné,“ konštatoval minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák v rozhovore, ktorý dnes zverejnil nemecký mienkotvorný denník Süddeutsche Zeitung. Minister M Lajčák zároveň zdôraznil, že vzťahy medzi oboma krajinami sú lepšie ako sa prezentuje v médiách. Podľa neho ale nie je normálne, ak sa za 8 rokov neuskutoční oficiálne stretnutie premiérov v Budapešti. „S mojim maďarským kolegom, ministrom zahraničných vecí komunikujeme normálne, stretávame a rozprávame sa veľmi otvorene. Ale to nestačí. Slovensko a Maďarsko spoločne stoja pred následkami hospodárskej krízy, máme toľko projektov, o ktorých by mali diskutovať premiéri. No v dôsledku veľmi odcudzujúceho a iracionálneho tlaku sa vždy nájde dôvod alebo zámienka, aby sa stretnutie nemohlo uskutočniť,“ poznamenal minister M. Lajčák v rozhovore pre Süddeutsche Zeitung.
Maďarsko podniká prvé protestné kroky v reakcii na prekazenú cestu prezidenta Sólyoma do Komárna. Tamojšia diplomacia požiadala o podporu švédske predsedníctvo Európskej únie. V blízkom čase si má zároveň predvolať slovenského veľvyslanca v Budapešti Petra Weissa. Spor Budapešti s Bratislavou pokračuje európskym dejstvom. Šéf maďarskej diplomacie Péter Balázs tvrdí, že otázkou sa bude zaoberať švédske predsedníctvo Únie a existuje šanca, že európske inštitúcie odsúdia počínanie Bratislavy. „Od Únie očakávame pomoc v medziach jej noriem, aby k niečomu podobnému v budúcnosti nemohlo dôjsť.” Minister Balázs chce aj vysvetlenie z Bratislavy. V krátkom čase si predvolá nášho veľvyslanca v Budapešti, no pýtať sa bude aj ten, avizuje minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. „Slovenský veľvyslanec pôjde na maďarské ministerstvo zahraničných vecí s dlhým zoznamom otázok adresovaných na postup maďarskej strany, ktorý je neštandardný, ignoruje medzinárodné zvyklosti a budeme chcieť vedieť prečo.” Podľa našich informácií prezidenta Sólyoma neodrádzali od cesty do Komárna len slovenskí politici. Európska komisia sa však do úlohy rozhodcu neponáhľa - jej predstaviteľ neoficiálne naznačil, že spor vníma ako bilaterálny. Minister Lajčák: „Ak si Maďarská republika myslí, že sa jej podarilo pošpiniť nás a zostať pri tom čistí, tak by som ich, žiaľ, chcel vyviesť z omylu. Tento štýl komunikácie ubližuje Maďarsku rovnako ako Slovensku.”
Maďarský rezort diplomacie si má začiatkom týždňa predvolať na koberec slovenského veľvyslanca v Budapešti Petra Weissa. Reaguje tak na prekazenú cestu prezidenta Solyóma do Komárna. Prvé protestné kroky už rezort podniká aj na európskej pôde - o podporu požiadal švédske predsedníctvo Únie. Spor Budapešti s Bratislavou pokračuje európskym dejstvom. Šéf maďarskej diplomacie Péter Balázs domácim médiám oznámil, že otázkou sa bude zaoberať švédske predsedníctvo Únie. Ako dodal, existuje šanca, že európske inštitúcie počínanie Bratislavy odsúdia. „Podľa nás odôvodnenie tohto kroku neuspeje, keďže v rámci schengenského bezhraničného priestoru bolo odopreté právo na slobodné prekročenie hranice. K tomu môže dôjsť iba v prípade bezpečnostnej hrozby.” Minister Balázs sa dožaduje aj vysvetlenia z Bratislavy. V najbližších dňoch si predvolá nášho veľvyslanca v Budapešti, no pýtať sa bude aj ten, avizuje minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Slovenský veľvyslanec pôjde na maďarské ministerstvo zahraničných vecí s dlhým zoznamom otázok adresovaných na postup maďarskej strany, ktorý je neštandardný, ignoruje medzinárodné zvyklosti a budeme chcieť vedieť prečo. Podľa našich informácií prezidenta Solyóma odrádzala od cesty do Komárna nemecká kancelárka Angela Merkelová i šéf švédskej diplomacie Carl Bildt. Európska komisia sa do úlohy rozhodcu neponáhľa - jej predstaviteľ Rádiožurnálu neoficiálne naznačil, že spor vníma ako bilaterálny. Minister Lajčák: „Ak na vás niekto hádže blato, tak ste zablatení. Ak si Maďarská republika myslí, že sa jej podarilo pošpiniť nás a zostať pri tom čistí, tak by som ich - žiaľ - chcel vyviesť z omylu. Tento štýl komunikácie ubližuje Maďarsku, rovnako ako Slovensku.” Napriek diplomatickej prestrelke si ministri oboch krajín sadnú za spoločný stôl 30. augusta v Slovinsku. Vylúčená nie je ani schôdzka premiérov na okraji októbrového summitu Únie v Bruseli.
Európska únia ešte nereagovala na piatkový maďarsko-slovenský diplomatický incident, na to, že Slovensko zabránilo návšteve maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma. Informovala o tom dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Nemenovaný komunikačný predstaviteľ Európskej komisie (EK) pre MTI uviedol, že podľa jeho vedomostí EK doposiaľ nedostala oficiálnu informáciu a on ani nemienil komentovať túto záležitosť. V piatok maďarská vláda naznačila, že kvôli zákazu vstupu Sólyoma na územie SR sa obráti na Európsku úniu a jej členské štáty. Agentúra poznamenáva, že zo strany Bruselu je pravidlom, že k diskusii dvoch členských krajín sa v žiadnom prípade nevyjadrujú, pokiaľ sa v záležitosti neobráti niektorá strana na úniu.
Podľa slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka nemusí Slovensko nijak vysvetľovať svoje piatkové rozhodnutie odmietnuť vstup maďarskému prezidentovi na svoje územie. „Tento spor rozhodne nepridá Slovensku ani Maďarsku body v očiach krajín Európskej únie. Maďarsko si musí uvedomiť, že keď maďarskí politici hádžu špinu na Slovensko, sami nezostávajú čistí,” povedal Lajčák. Podľa Lajčáka predloží slovenský veľvyslanec ministerstvu zahraničia v Budapešti niekoľko otázok o tom, prečo Maďarsko nerešpektuje platné vzťahy medzi oboma krajinami. Dodal, že maďarského prezidenta odrádzali od návštevy Slovenska niektorí z popredných politikov EÚ, ako napríklad nemecká kancelárka Angelu Merkelová a švédsky premiér Fredrik Reinfeldt. Na otázku, ako bude Slovensko reagovať, keď Maďarsko podá EÚ sťažnosť, Lajčák odpovedal, že v poslednom čase nerobí Maďarsko nič iné, len podáva na Bratislavu sťažnosti. Podľa ministra je Slovensko napriek tomu pripravené k rozhovorom s maďarskými politikmi.
Slovensko sa nemá prečo obhajovať pred európskymi štruktúrami. Naopak, maďarskí politici by mali prestať klamať sami seba, ale aj verejnosť. V súvislosti s piatkovým nevpustením maďarského prezidenta Lászla Sólyoma na Slovensko to v nedeľu skonštatoval minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Šéf slovenskej diplomacie tvrdí, že slovenskí predstavitelia boli pripravení na zabezpečenie Sóloymovej návšteve na patričnej úrovni, ktorá zodpovedá diplomatickej praxi. Maďarskí politici však podľa neho nechceli načúvať niektorým dobre mieneným radám. „Moja otázka maďarským priateľom znie, prečo obišli to, čo je zvykom v medzinárodných vzťahoch a teraz sa čudujú,” vyhlásil Lajčák v rozhovore pre vybrané médiá. Politikom od južných susedov minister pripomenul, že je potrebné komunikovať vždy na rovinu. „My sme na takúto komunikáciu vždy pripravení,” dodal Lajčák. Šéf slovenskej diplomacie vyhlásil, že od návštevy maďarského prezidenta Komárna piatok 21.augusta odhovárali nielen naši ústavní činitelia, ale aj viacerí predstavitelia iných európskych krajín. „Takže by nemali klamať nielen sami seba a svoju vlastnú verejnosť, ani sa vyhrážať,” odkázal Lajčák do Budapešti. Aj preto slovenský minister hovorí, že sa pred európskymi štruktúrami nemáme čoho obávať, hoci Slovensko súčasná situácia rozhodne neteší. „Nemali sme na výber, bolo to najmenej zlé zo všetkých možných rozhodnutí. Boli sme do neho dotlačení veľmi necitlivým a netaktným postupom prezidenta Sólyoma,” tvrdí Lajčák. Zároveň šéf slovenskej diplomacie povedal, že Slovensko rozhodne necíti potrebu obhajovať rozhodnutie vládnych špičiek na európskom fóre. Pripomenul, že podobne už maďarský prezident pochodil aj pri návšteve Srbska. „Obhajoba je úplne nepatričné slovo. Nepotrebujem sa obhajovať. Ak tu má niekto niečo obhajovať, tak je to predovšetkým prezident Sólyom,” myslí si Lajčák. Minister zahraničných vecí sa nazdáva, že európske spoločenstvo očakáva od oboch krajín rokovanie pri ktorom si vydiskutujú problémové body takým spôsobom, aby to nezaťažovalo ostatné krajiny. „Aj preto nechápem opakované výzvy, ktoré prichádzajú z Budapešti, ako budú informovať krajiny Európskej únie. Od prvého júla nerobia nič iné. Už sme rasisti, spáchali sme genocídu, holokaust, už sme nasadili žltú hviezdu, už sme sa dopustili najhoršie útoku od čias Bosny,” nedával si servítku pred ústa Lajčák. Šéf rezortu si tiež myslí, že tento konflikt pošpinil nielen Bratislavu, ale aj Budapešť. „Ak si Maďarská republika myslí, že sa jej podarilo pošpiniť nás a sama ostala čistou, tak by som ich chcel vyviesť z omylu. Som zarazený, že v tých reakciách nevidím ani náznak sebareflexie. To ma trochu šokuje,” vyhlásil Lajčák. Napriek tomu však tvrdí, že komunikácia medzi susedmi bude naďalej pokračovať. Aj preto by sa už nasledujúci týždeň stretne so svojim maďarským náprotivkom. Pripraviť chce pôdu aj na prípadné stretnutie oboch premiérov. Slovenský predseda vlády pritom nebol na oficiálnej návšteve Budapešti už približne osem rokov.
Tragikomicky (až zvyšku Európskej únie z tej trápnosti prechádza mráz po chrbte) sa nesprával len provokatér Sólyom..., ale podobne trápne sa správajú aj slovenskí politici, píše dnes český denník Mladá fronta DNES na margo piatkového slovensko-maďarského politického incidentu, keď SR nepovolila vstup maďarskému prezidentovi na svoje územie. „Ruku na srdce, spájať oslavy (nech aj cudzieho, ale predsa len svätého) Štefana s výročím okupácie vojsk Varšavskej zmluvy je trošku krkolomné,” komentuje ďalej denník: Keby do Česka prišiel 21. augusta Lech Kaczynski povedzme oprašovať „slávu” Jageloncov, tiež by mu Václav Klaus ukrivdene neodkazoval, aby ťahal naspäť, lebo provokuje. Možno by sme súcitne dvihli obočie, že sa chudák zbláznil. Poliaci si však na rozdiel od Maďarov svoje zlyhanie pripomínajú a prežívajú ho ako zradu viac než Česi. A tak sa manévre „pri Dunaji” prejavujú ako súboj o to, kto je väčší šašo a kto je práve viac na koni, konštatuje MfD. Vzájomne sa však politici ešte dobrácky navzájom varujú pred útokmi extrémistov. To, že im svojimi naschválami dávajú muníciu, už nezdôrazňujú. Máme si trhať vlasy hrôzou, že to tu veľmi blízko nás za chotárom začína zaváňať Balkánom? Trhať asi nie, ale len sa tomu smiať - to by bolo veľmi nezodpovedné. Neznie to veľmi objavne, keď politici namiesto toho, aby sa snažili dusiť dym z tlejúcej nenávisti, sami do nej fúkajú a náhle zo dňa na deň môžu mať sv. Štefan i Jánošík krv až po kolená. Tak to bolo aj na Balkáne... A my Česi, čo sa scénkami na Dunaji bavíme, by sme mali uznať, že smiať sa môžeme len preto, že sme československo-maďarský problém s rozdelením Československa úspešne presunuli na Slovákov. Beneš bol predsa Čech, dodáva Mladá fronta DNES.
Opatrenia slovenskej vlády voči maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi, ktorého nevpustili na územie Slovenskej republiky, boli škandalózne a protiprávne. Vyhlásila to dnes podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI poslankyňa Európskeho parlamentu za Stranu maďarskej koalície (SMK) Edit Bauer v severomaďarských Hejciach. V kauze má teraz v prvom rade úlohy maďarské ministerstvo zahraničných vecí, lebo je úplne jednoznačné, že slovenská vláda bezprecedentne porušila normy schengenského priestoru. „S touto záležitosťou sa musí zaoberať aj Rada Európy, domnievam sa, že maďarská diplomacia sa obráti aj na švédske predsedníctvo,” povedala poslankyňa, podľa ktorej schengenský priestor je o slobode pohybu ľudí. Obmedzovanie slobody, navyše v prípade najvyššieho ústavného činiteľa, je bezprecedentný. Bauer sa zúčastnila spolu s rumunským europoslancom Lászlóom Tökésom, predsedom SMK Pálom Csákym a ďalšími hosťami podujatia Tisícročná väzba.
Včas alebo neskoro? Ústne alebo písomne? Slovensko a Maďarsko si cez víkend navzájom udeľovali lekcie z diplomacie. Kým naše ministerstvo tvrdí, že maďarský prezident László Sólyom neskoro písomne oznámil svoju návštevu Komárna, ten tvrdí, že ju ústne oznámil už dávno. Odborník na diplomatický protokol s ním súhlasí a tvrdí, že ústne oznámenie návštevy postačuje. „Žiadne dva mesiace, ale 13. augusta, šesť-sedem dní pred konaním tejto návštevy nás informovali, že chce prísť pán prezident na Slovensko,” reagoval v piatok premiér Robert Fico na tvrdenie Sólyoma, že svoju návštevu Komárna avizoval v júni počas nástupnej audiencie slovenského veľvyslanca Petra Weissa u neho. Podľa maďarského šéfa diplomacie Pétera Balázsa Fico týmto tvrdením zavádza, pretože zamenil technickú prípravu návštevy s jej oficiálnym oznámením. Súhlasí s ním aj český odborník na protokol Ladislav Špaček, ktorý tvrdí, že nóta z 13. augusta bola informáciou o technickom zabezpečení návštevy. Špaček sa stotožňuje so Sólyomovým tvrdením, že ústne oznámenie slovenskému veľvyslancovi o svojej návšteve je oznámením na najvyššom oficiálnom stupni. „Oznámenie o návšteve prezidenta sa bežne podáva ústne,” tvrdí odborník. „Musí to byť písomne,” oponuje hovorca slovenského ministerstva zahraničných vecí Peter Stano. Weiss sa odmietol k celej záležitosti vyjadriť a odkázal nás na hovorcu ministerstva zahraničia Petra Stana. Maďarskú interpretáciu diplomatických pravidiel označil za „svojskú”. Stano potvrdil, že Solyom informoval Weissa, ale oznámenie o návšteve sa podľa neho musí uskutočniť písomnou, nie ústnou formou. S tým nesúhlasí český odborník Špaček, ktorý tvrdí, že ústne oznámenie na nástupnej audiencii veľvyslanca je štandardný postup, akým sa takéto návštevy oznamujú. Sólyom takisto podotkol, že Weiss o návšteve následne hovoril aj s poradcom prezidenta pre zahraničné záležitosti. Weiss mal povedať, že slovenský prezident bude 21. augusta na dovolenke. Stano toto vyjadrenie nepoprel, povedal však, že Weiss o tom informoval len ako o pravdepodobnej záležitosti. Po piatkovej slovenskej nóte sa na šéfa švédskej diplomacie, ktorého krajina aktuálne predsedá Európskej únii, obrátil v záležitosti návštevy maďarského prezidenta Lászloa Sólyoma maďarský minister zahraničia Péter Balázs. „Už som hovoril so švédskym ministrom zahraničia, ktorý ma upokojil: touto otázkou sa bude zaoberať aj predsedníctvo únie a máme šancu na to, aby najváženejšie únijové inštitúcie túto bezprecedentnú vec odsúdili,” povedal Balázs pre portál blikk.hu. Balázs oznámil, že si predvolá slovenského veľvyslanca Petra Weissa. Odmietol však, že by Maďarsko stiahlo veľvyslanca z Bratislavy.
Sumu, ktorou podporil vznik sochy maďarský prezident, nevedel spresniť ani primátor Komárna. Spolumajiteľom bronzovej sochy prvého uhorského kráľa Štefana je po boku iných dobrovoľníkov aj maďarský prezident László Sólyom, ktorý ju prišiel včera do Komárna odhaliť. Mesto Komárno síce na sochu minulý rok vyčlenilo 2,9 milióna korún (takmer 100-tisíc eur), no verejná zbierka, ktorú má povolenú až do konca októbra, môže sumu vďaka štedrým darcom výrazne znížiť. Koľko presne dal Sólyom, nevedel spresniť ani primátor Komárna Tibor Bastrnák, ktorý je predsedom výboru zodpovedného za sochu. „Bohužiaľ, keďže zbierka stále trvá, neviem vám k tomu povedať nič presnejšie.“ Potvrdil však, že Sólyoma socha zaujímala, odkedy bol v Komárne minulý rok otvoriť univerzitný rok na Univerzite Jánosa Selyeho aj s prezidentom Ivanom Gašparovičom. „Prispel toľko ako každý iný. Kúpil si tehlový lístok. Neviem, koľko ich presne kúpil, väčšinou si ľudia kupovali jeden,“ hovorí Bastrnák. Pamätné alebo tehlové lístky, každý v hodnote približne 300 korún, 10 eur alebo dvetisíc forintov, si na predajných miestach v meste mohli kúpiť dobrovoľníci, ktorí chceli prispieť nielen na sochu, ale aj na podstavec, nasvietenie či ďalšiu starostlivosť. Okrem toho malo mesto deväť predajných miest v rôznych inštitúciách, kde ľudia mohli prispieť na podujatie anonymne. Komárno na tento účel otvorilo aj bankový účet, aby sa „prípadným darcom vyšlo čo najviac v ústrety“.
Podstavec sochy v sobotu nadránom obhádzali vajíčkami. Jobbik cez deň čiastočne blokoval dopravu na hraničnom moste. Neznámi páchatelia v sobotu ráno zahádzali podstavec čerstvo odhalenej sochy sv. Štefana vajcami. „Sochu sme v noci strážili. Keď však začalo svitať a začínala premávka, strážiť sme prestali a vtedy niekto podstavec obhádzal vajíčkami,“ povedal primátor Komárna Tibor Bastrnák. Incident polícii nenahlásil, podstavec ihneď očistili. „Nerobím z toho problém, ale je mi smutno. Keď majú politici silné reči, vždy to pôsobí na niektorých jednotlivcov takto,“ povedal. Niekoľko členov maďarskej radikálnej strany Jobbik zas v sobotu na protest proti rozhodnutiu slovenských vládnych predstaviteľov nevpustiť na odhalenie sochy maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma čiastočne blokovalo hraničný most v Komárne medzi Slovenskom a Maďarskom. Nitrianska krajská policajná hovorkyňa Renáta Čuháková povedala, že doprava bola z oboch strán plynulá. Skupina asi 40 priaznivcov Jobbiku a spolku Maďarská garda položila k soche veniec. Bol medzi nimi aj podpredseda strany a poslanec Európskeho parlamentu Csanád Szegedi.
Bolo by bývalo šťastné, keby sochu sv. Štefana v Komárne odhalil maďarský prezident László Sólyom spolu so slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom. Vyhlásil to dnes novinárom pred sídlom veľvyslanectva SR v Budapešti člen predsedníctva Maďarského demokratického fóra (MDF) Tibor Viniczai. Na margo zákazu vstupu maďarského prezidenta na slovenské územie v piatok politik konštatoval, že Maďarsko v príprave návštevy nebolo dosť obozretné. „Nevzali sme do úvahy citlivosť, ktorá pramení z toho, že Slovensko je čerstvý národ,” konštatoval. Podľa opozičného politika by Maďarsko malo „aktívne budovať obraz Maďarska” po celom Slovensku. Ako pre tlačovú agentúru MTI spresnil Viniczai, Maďarsko by malo využiť na to internet a billboardy. Politik pred tlačovou besedou rozdal novinárom dvojjazyčné odznaky s nápisom: „Együtt békességben - Spolu v pokoji”. Poznamenal, že Maďari žili spolu so slovanskými národmi vyše tisíc rokov, spolunažívanie Slovákov a Maďarov bolo vždy pokojné. Na Slovensku však teraz prebieha protimaďarská propaganda a deti končiace slovenské základné školy vychádzajú odtiaľ absolútne protimaďarsky naladené. Tým by sa podľa jeho názoru mala zaoberať maďarská politická elita a inteligencia. Dejiny boli spoločné, ktoré nemožno vyučovať dvojako. Viniczai okrem iného kritizoval jazykový zákon na Slovensku, ktorý podľa jeho názoru pripomína obdobie Benešových dekrétov. Slovensko a Maďarsko sú geopoliticky odkázané na seba, ale realizácia spoločných projektov pokračuje pomaly, lebo ju brzdí Slovensko, uzavrel politik MDF.
Slovensko-maďarské vzťahy sa opäť vyostrili. Organizátori piatkového (21. 8) slávnostného odhalenia sochy sv. Štefana mali do Komárna pozvať aj slovenského zástupcu. Pre TASR sa na tom zhodli oslovení politológovia. „Komárňanský primátor Tibor Bastrnák, jeden zo zakladateľov strany Most-Híd, chcel z nevysvetliteľných dôvodov urobiť z oslavy úzko maďarský akt, keď vynechal slovenských predstaviteľov. Je to neodpustiteľné najmä u člena strany, ktorá si kladie za cieľ vzájomnosť slovensko-maďarských vzťahov,” povedal TASR politológ Michal Horský. Podľa politológa Inštitútu pre verejné otázky Grigorija Mesežnikova sa však hrubej chyby dopustila slovenská strana, ktorá podľa neho opäť hrá maďarskou kartou. „Vo vzťahu dvoch susedných spojeneckých krajín by súkromná alebo neoficiálna návšteva vysokých predstaviteľov nemala vyvolať nejaké problémy,” upozornil s tým, že obnovenie dôvery, ktorá už de facto neexistuje, bude trvať dosť dlho. „Ťažko by sme hľadali podobné príklady v Európe,” poznamenal. Bežne sa podľa neho stáva, že štátnici navštívia inú krajinu bez toho, aby sa stretli so svojimi partnermi. „Napríklad premiér Robert Fico nedávno strávil dovolenku v Chorvátsku a nestretol sa so svojím partnerom,” uviedol Mesežnikov. Politológ László Öllös sa domnieva, že piatková udalosť slúžila len na dva ciele. „Aby sa odviedla pozornosť od svätoštefanského posolstva a po druhé - je tu milión korupčných afér, teda pozornosť sa nesústreďuje úplne na tieto korupcie,” objasnil. Zároveň zdôraznil, že prvý uhorský kráľ Štefan bol panovník hlásiaci posolstvo, že jednojazyčný štát, ktorý má len jeden druh tradícií, je krehký a slabý. „Pomocou tejto tradície zostalo Uhorsko tolerantné voči všelijakým jazykom a kultúram až po 19. storočie, kedy Maďarov chytil nacionalizmus,” vysvetlil. Horský sa naopak domnieva, že kroky predstaviteľov SR „boli primerané súčasnej situácii aj primerané k dlhodobejšej politickej orientácie prezidenta Lászlóa Sólyoma vo vzťahu k Slovensku a k ďalším krajinám, ktoré boli svojho času súčasťou veľkého Uhorska”. Kancelária maďarského prezidenta musí podľa neho reálne zvážiť, či postoj maďarskej hlavy štátu zodpovedá skutočne postoju člena Európskej únie. Mesežnikov kritizoval aj zdôvodnenia odmietnutia maďarského prezidenta. „Boli nepresvedčivé, umelé, zbytočne dráždiace,” konštatoval. Spolu s kolegami sa zhodol na tom, že poukazovanie na to, že sa Maďarsko podieľalo na československej okupácii 21. augusta 1968, bolo neprimerané. „Pliesť naše vzájomné nedorozumenie, šarvátky s okupáciu našej republiky sovietskou armádou je hlboké neporozumenie historického odkazu,” zdôraznil Horský. „Vzniká otázka, že keby neprišiel toho 21. augusta, je všetko v poriadku?,” opýtal sa Mesežnikov s tým, že to vyvoláva pocit, že vládne strany hrajú maďarskou kartou v akejkoľvek situácii. Öllös pripomenul, že Maďarsko sa za túto udalosť už niekoľkokrát ospravedlnilo Českej a Slovenskej republike, poslednýkrát tak urobil práve Sólyom, ktorý hral kľúčovú úlohu v boji za pád režimu. Oficiálne stanovisko zakotvené aj v diplomatickej nóte - bezpečnostné hľadisko, podľa Öllösa takisto neobstojí. „Vyšlo najavo, že je tam iba pár extrémistov, čiže žiadne riziko nehrozilo, nehovoriac o tom, že ak - tak by slovenská polícia by mala byť pripravená,” konštatoval.
Premiér Fico a jeho pobočníci Gašparovič, Lajčák atď. ohľadom neuskutočnenej návštevy maďarského prezidenta Sólyoma zavádzali v mnohých veciach. Napríklad aj vtedy, keď tvrdili, že sa Sólyom pchá niekam, kam ho nikto nepozval a kde nie je vítaný. Problémom je, že Sólyom nesmeroval na Úrad vlády v Bratislave ani do Dolného Kubína, ale do Komárna na juhu Slovenska. A tam rozhodne neplatí, že by ho väčšina prítomných na oslavách ani väčšina obyvateľov mesta nechcela či nevítala. Spor o Sólyoma sa tým mení v zásadný spor o charakter štátu. Nie o jeho suverenitu, ako nás chcel presvedčiť Fico, pretože tú nikto neohrozil. Je to zásadný spor o to, či sa musia všetci občania Slovenska, všetky samosprávy, občianske združenia aj politici správať podľa predstáv aktuálnych vládnych činiteľov, či musia vyznávať rovnaký pohľad na históriu, preferovať rovnakú kultúru a jazyk a rovnako hodnotiť aj susedné štáty a ich predstaviteľov. Alebo môžu, samozrejme, v rámci platných zákonov, vidieť svet v rade otázok inak a podľa toho konať. Napríklad si na svoju oslavu pozvať „celebritu“ podľa vlastného výberu, dokonca aj keď je to politik iného štátu, a bez vypýtania si dovolenia od vládnych orgánov. Vo väčšine prípadov je jednoduché na túto otázku odpovedať áno. Keď v novembri 2007 prišiel na Slovensko český premiér Topolánek, aby tu výhradne v spoločnosti lídrov opozičných strán na ich mítingu a bez stretnutia s vtedajšími (a dnešnými) ústavnými činiteľmi spomínal na 17. november, nikomu to neprekážalo. Keď však mesiac pred Topolánkom zavítal Sólyom na komárňanskú univerzitu, bol z toho škandál len o málo menší než dnes. Rozhodujúci teda nie je ani tak fakt návštevy, ale národnosť návštevníka. Pre maďarského politika platí iný meter než pre českého. A spor o Sólyoma je opäť len zástupný spor medzi vládou a maďarskou menšinou o to, či a v čom sa menšina smie správať inak, než si to vláda a slovenskí nacionalisti okolo nej predstavujú. Iná vec je, že je aspoň v jednom ohľade dvojaký meter oprávnený. Slovensko-maďarské vzťahy sú historicky iné než slovensko-české, a to si musí uvedomiť aj maďarská strana. Sólyom musí pochopiť, že tu kráča po mínovom poli a svoje výjazdy za krajanmi by mal obmedziť a politicky lepšie pripravovať. Od organizátorov slávnosti je pokrytecké hovoriť o spoločných tradíciách a zbližovaní Slovákov s Maďarmi a zároveň si oslavy naplánovať výlučne v rámci svojho etnického geta. Je smiešne, keď strana Most vyjadruje ľútosť nad nepozvaním slovenských ústavných činiteľov a pritom má medzi svojimi zakladateľmi primátora Komárna, od ktorého takéto správanie nie je žiadnym prekvapením. Nikdy sa v meste, ktorému šéfuje, inak nesprával. Nemôžete tvrdiť, že budete robiť novú politiku, ak si k nej zoberiete starých ľudí so starými návykmi.
Teraz sa rozpúta diplomatická vojna a slovenskí politici si budú s maďarskými naprávať hlavy ponad hranice. Od nás očakávajú, že sa za nich postavíme do zákrytu. Preto je dôležité, aby sme si na oboch brehoch Dunaja pamätali, čím práve ich strana prispela k tomu, že sa na nás ostatní v únii budú pozerať ako na exotov. Ak maďarský prezident povie v júni slovenskému veľvyslancovi, že chce prísť do Komárna, ak pracovníci ministerstiev zahraničných vecí a prezidentských kancelárií oboch štátov pri príprave návštevy spolupracujú, tak je neobhájiteľné, že slovenská strana vzniesla voči nej zásadné námietky len dni pred jej termínom. To, že diplomatické posúdenie a politické vyhodnotenie návštevy boli diametrálne odlišné, nie je problém maďarský, ale náš. Tomu, aby sme diplomatickou nótou odopreli vstup do krajiny prezidentovi susedného štátu, partnerovi v únii a spojencovi v aliancii, sa dalo a malo zabrániť. Pravda, keby sa tomu zabrániť chcelo.
Hnutie za demokraciu (HZD) je znepokojené správaním sa niektorých maďarských politikov. „Príklad maďarského prezidenta, ktorý včerajším správaním a ignorovaním zaužívaných diplomatických zvyklostí pripomínal správanie extrémistických skupín len povzbudil ďalší extrémizmus v Maďarsku. Dôkazom je dnešná provokácia členov Jobbiku a ďalších extrémistov, ktorí povzbudení piatkovým príkladom prezidenta zastrašujú slovenských občanov cestujúcich do Maďarska,” uviedol dnes pre agentúru SITA predseda HZD Jozef Grapa. Hnutie za demokraciu vyzýva slovenských politikov maďarskej národnosti na republikovej i regionálnej úrovni, aby odsúdili takúto činnosť a tak prispeli k upokojeniu situácie. Niekoľko členov maďarskej radikálnej strany Jobbik čiastočne dnes blokovalo hraničný most medzi Komáromom a Komárnom. Členovia strany Jobbik blokádou reagovali na piatkové rozhodnutie slovenských vládnych predstaviteľov nevpustiť na odhalenie sochy sv. Štefana do Komárna maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma.
Niekoľko členov maďarskej radikálnej strany Jobbik čiastočne blokuje hraničný most v Komárne medzi Slovenskom a Maďarskom. Ako informovala agentúru SITA nitrianska krajská policajná hovorkyňa Renáta Čuháková, slovenská polícia most monitoruje, doprava je z oboch strán plynulá. Na maďarskej strane dopravu riadi polícia. Členovia strany Jobbik blokádou reagujú na piatkové rozhodnutie slovenských vládnych predstaviteľov nevpustiť na odhalenie sochy sv. Štefana do Komárna maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma. Členovia Jobiku už v novembri 2008 čiastočne blokovali dopravu na viacerých cestách, ktoré vedú k slovensko-maďarskej hranici.
Nadránom v Komárne neznámi páchatelia zahádzali podstavec novoodhalenej sochy sv. Štefana vajcami. „Sochu sme v noci strážili. Keď ale začalo svitať a začínala premávka sme so strážením prestali a vtedy niekto podstavec obhádzal vajíčkami,” povedal dnes pre agentúru SITA primátor Komárna Tibor Bastrnák. Incident polícii nenahlásil. Podstavec však ihneď očistili. „Nerobím z toho problém, ale je mi smutno. Keď majú politici silné reči, vždy to pôsobí na niektorých jednotlivcov takto,” dodal. V Komárne na námestí za potlesku stoviek zúčastnených ľudí odhalili v piatok sochu svätého Štefana, udalosť sa však odohrala bez maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma. Prejavy hostí sledovali obyvatelia Komárna, medzi ktorými sa objavili aj protestujúci so slovenskou zástavou a zástavou SNS. Na druhej strane námestia bol zas muž s maďarskou zástavou v tričku Maďarskej gardy. Medzi zúčastnenými na slávnosti boli viacerí politici za SMK a Most-Híd, napríklad Zsolt Simon, Miklós Duray, László Szigeti, Pál Csáky a primátor mesta Tibor Bastrnák. Krátko po odhalení sochy ju posvätil kňaz.
Primátor Komárna a poslanec parlamentu Tibor Bastrnák považuje diplomatické odopretie vstupu maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi na Slovensko, ktoré mu znemožnilo účasť na odhalení sochy sv. Štefana za nešťastný krok. Ako primátor upozornil, „pred dvoma dňami slovenskí predstavitelia vyhlásili, že nie sme Balkán a nebudú robiť pravdepodobne žiadne prekážky maďarskému prezidentovi. Po tom, čo sa stalo, je tu otázka, či sme alebo nie sme.” Podľa Bastrnáka si na otázku dali odpoveď sami predstavitelia Slovenska dnešným postupom. Bastrnák považuje za výhovorky tvrdenia diplomatickej nóty, že by sme nevedeli garantovať bezpečnosť maďarskému prezidentovi. „Neviem, či vie potom vláda garantovať bezpečnosť nám, bežným ľuďom”. Uviedol, že sa v diplomacii až tak do hĺbky nevyzná, aby vedel povedať, kde sa stala chyba. „Bohužiaľ, v 21. storočí v EÚ medzi dvoma štátmi je diplomatický styk nie na bode mrazu, ale mínus, mínus, neviem koľko mínus”. Bastrnák má túžbu, aby si politici oboch krajín zobrali príklad z ľudí, ktorí dnes prišli odhalenie sochy osláviť. Primátor Komárna odmieta, že by ako organizátori urobili chybu a priznáva, že prezidenta Ivana Gašparoviča nepozvali. Na dnešné podujatie pozvali len tých, čo sa pričinili o to, aby socha v Komárne stála a podporovali túto myšlienku. Pozvánky vydali len na posedenie po podujatí, o samotnom odhaľovaní sochy posielali len oznámenia. Maďarského prezidenta pozvali a poslali mu aj list, že ak by chcel vystúpiť, tak mu to ako podporovateľovi myšlienky sochy umožnia. Minulý týždeň v stredu sa dozvedeli, že Sólyom na výzvu reagoval. Preto zisťovali, čo musia ako samospráva urobiť smerom k prezidentovi Gašparovičovi. Podľa Bastrnáka dostali odpoveď, že keď maďarský prezident prichádza na takúto návštevu, tak má jeho kancelária diplomatickými kanálmi kontaktovať slovenských partnerov a všetko zariadiť. Bastrnák hovorí, že v piatok im povedali, že zástupcovia protokolu slovenského a maďarského prezidenta prídu v utorok do Komárna. „Myslel som si, že je všetko vybavené,” povedal. Prvé negatívne signály prišli v utorok večer. Primátor nevie, či to bola politická hra, ale dôvody odopretia vstupu Sólyomovi podľa neho asi nie sú pravdivé. Problémom podľa neho mohla byť osoba maďarského prezidenta, možno aj problémy v slovenskej vláde spôsobili takú vehementnú reakciu. „V každom prípade to ľutujem,” povedal Bastrnák, ale okolo celej udalosti nechce víriť hladinu. Ak bude mať ako poslanec možnosť, tak „sa budem pánov pýtať, čo je za tým.” Podľa neho sa už začali prípravy na voľby a najbližší rok sa tieto vzťahy nezlepšia.
Predseda SMK Pál Csáky, ktorý sa zúčastnil na odhalení sochy uhorského kráľa Štefana v Komárne, hodnotí ako poľutovaniahodný a neeurópsky krok, že slovenská strana odoprela vstup maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi - a tak sa na akte nemohol zúčastniť. „Je mi ľúto, že sa slovenská vláda ešte nedostala na takú úroveň, aby pochopila, že táto slávnosť by nás mohla spájať, keby sme mali vyššiu úroveň empatie aj k tejto udalosti,” vyhlásil Csáky. Podľa Csákyho by mal byť na podujatie určite pozvaný aj slovenský prezident alebo predstaviteľ vlády, ak by nebol prijatý taký jazykový zákon, aký prešiel v parlamente pred dvoma mesiacmi. „Nedá sa jednoducho dať jednou rukou facku niekomu a druhú ruku ponúknuť ako znak priateľstva,” uviedol Csáky. Predseda SMK by bol rád, keby po budúcoročných voľbách mohli byť v Komárne obaja prezidenti. „Ale na to treba vymeniť vládu na Slovensku,” tvrdí Csáky. Pri odhaľovaní sochy bol aj Zsolt Simon z novej strany Most-Híd a odopretie vstupu Solyomovi sa mu nepáči. „V schengenskom priestore, takéto riešenie, v srdci Európy, nie je európskeho formátu, ale je to riešenie balkánskeho typu. Nepáči sa mi, že Smer-SD takýmto spôsobom súperí so SNS. Výsledkom je štvanie ľudí v rámci SR,“ povedal Simon. V súvislosti s nepozvaním reprezentanta slovenskej vlády alebo slovenského prezidenta Simon uviedol, že sa už vyjadrili, že im je to ľúto. Vie o tom, že najprv bolo plánované pozvať na akt odhaľovania sochy slovenského a maďarského historika, aby tam rečnili oni a nie politici. „Okolnosti, že jedna strana odmietla, sú nepríjemné, ale tak-či tak - odkaz svätého Štefana je v tom, že treba mať troška väčší nadhľad, treba ľudí spájať. Svätý Štefan je našou spoločnou, slovenskou i maďarskou minulosťou a myslím si, že pozitívnou. Podľa toho by sme sa mali asi správať,“ uviedol Simon. Prezident Sólyom na moste za Komárnom označil odopretie jeho vstupu na Slovensko, ktoré mu nótou oznámilo Ministerstvo zahraničných vecí SR, za „bezprecedentný krok vo vzťahu dvoch spojencov, ktorý sa nedá vysvetliť“. „Dúfam, že tá hystéria, ktorá na úrovni najvyšších slovenských štátnych predstaviteľov vypukla v posledných dvoch dňoch, vôbec neodzrkadľuje emócie, pocity slovenského obyvateľstva,” vyhlásil László Sólyom. Na Slovensko do Komárna Sólyom v piatok nevstúpil, ale avizoval, že sa ešte vráti.
Maďarský prezident László Sólyom nazval rozhodnutie slovenských úradov odoprieť mu vstup na Slovensko za „bezprecedentný krok, nevysvetliteľný a neospravedlniteľný vo vzťahoch medzi dvomi spojeneckými štátmi”. Sólyom, ktorý sa mal vo štvrtok zúčastniť na odhaľovaní sochy sv. Štefana v Komárne, nakoniec prešiel len k hranici na moste spájajúcom nad Dunajom obe krajiny. Prezident, ktorý hranicu neprekročil, novinárom povedal, že podľa diplomatickej nóty zo slovenského ministerstva zahraničných vecí bola jeho účasť na slávnosti bezpečnostným rizikom. „Teraz sa vrátim späť. Nemienim úmyselne spáchať právny priestupok, nakoľko som právnik a hlava štátu. Dúfam, že obyvatelia Komárna si túto návštevu budú pamätať aj napriek týmto okolnostiam. A ja sa vrátim,” uviedol Sólyom pre novinárov. Prezident tiež poznamenal, že slovenské úrady boli o plánovanej slávnosti informované viac než dva mesiace vopred a až do posledných dní spolupracovali. „Dúfam, že hystéria, ktorá sa vypukla na najvyššej úrovni počas posledných dvoch dní, neodráža emócie slovenskej strany,” dodal. Ministerstvo zahraničných vecí SR v piatok prostredníctvom diplomatickej nóty odoprelo maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi vstup na územie Slovenska. Podľa slovenského premiéra Roberta Fica cieľom jeho súkromnej návštevy Komárna bolo vyprovokovať konflikt.
SNS vysoko oceňuje kompetentný a strategický postup Ministerstva zahraničných vecí SR. „Zakladajúce členské štáty Európskej únie zrejme so znepokojením sledujú politický vývoj a neprijateľné kroky najvyšších ústavných činiteľov Maďarskej republiky. Nepochybne si spomínajú aj na sľuby, záväzky a garancie, ktoré Maďarsko deklarovalo pred prijatím do EÚ. Dnešný mimoriadny diplomatický prostriedok MZV SR, ktorým odovzdaná nóta nesporne je, nemá medzi členskými štátmi EÚ obdobu a je ďalším relevantným dôkazom, kto neustále vyvoláva napätie, nestabilitu a traumatizuje prostredie v stredoeurópskom regióne,” dodal podpredseda SNS Rudolf Pučík. Maďarský prezident László Sólyom mal dnes prísť do Komárna na slávnosť odhalenia sochy Svätého Štefana. Slovenská vláda mu však poslala diplomatickú nótu, v ktorej mu odoprela vstup, toto nariadenie si však nechceli uplatňovať mocensky. Sólyom sa nakoniec rozhodol na Slovensko neprísť.
Maďarská garda, Hnutie 64 žúp, Národná stráž a ďalšie militantné a extrémistické organizácie nevznikli v Maďarsku z dôvodu, aby organizovali humanitárne podujatia a detské letné tábory. „Ich demonštratívne pochody, prísahy a reminiscencie na námestiach a pri pomníkoch majú svoj vopred pripravený scenár, cieľ i sponzorov. V súčasnosti majú úlohu resuscitovať v povedomí občanov maďarskej národnosti v strednej Európe tzv. „veľkomaďarstvo“ a pocit krivdy z Trianonu a Benešových dekrétov. Že je to úloha dočasná, je už zrejmé všetkým našim občanom slovenskej národnosti,” uviedol pre portál Aktuality.sk podpredseda SNS a predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Rudolf Pučík. Verejné vystúpenia a činnosť týchto polovojenských organizácií sprevádzajú evidentné prejavy sebavedomia, sily a absolútnej istoty, ktoré pramenia aj z otvorenej podpory dnes už europarlamentných strán Fidesz a Jobbik, ale aj z krokov maďarského parlamentu, vlády a prezidenta, čoho svedkami sme boli aj v piatok 21. augusta. Masívna kampaň a provokácie, ktorých adresátom je takmer vždy Slovenská republika, evidentne vykazujú znaky obdobia z prvej polovice minulého storočia. Podpora extrémistických strán a organizácií je v súčasnosti v maďarskej verejnosti hrozivá a tieto signály by mali vziať na vedomie nielen všetky susedné štáty Maďarskej republiky, ale aj kompetentné orgány EÚ a NATO, uvádza sa v stanovisku SNS. „SNS dlhodobo poukazuje a upozorňuje na neprijateľné prejavy plazivej maďarizácie a šovinizmu, ktorých cieľom sú a vždy budú územné zmeny na južnom Slovensku,” zdôraznil Pučík.
Pohotovostná polícia rozprášila zhromaždenie nových členov takzvanej Maďarskej gardy v mestečku Szentendre pri Budapešti. Extrémistickú Maďarskú gardu súd právoplatne rozpustil, avšak radikálna strana Hnutie za lepšie Maďarsko, ktorá gardu založila, už vtedy avizovala, že súdny verdikt nebude rešpektovať. Dnes sa zišlo asi tisíc krajne pravicových živlov pod hlavičkou takzvanej Novej Maďarskej gardy, čo však polícia nerešpektovala a neocenila tento pokus o kamufláž. Pohotovostná jednotka dokonca nemala problémy ani s tým, aby vnikla na súkromný pozemok, kde bol miesto zrazu a prísahy nových členov gardy. Tí nakoniec nekládli odpor, policajt dostali iba nadávky. Organizátori prísahy nových členov Gardy plánovali svoju akciu pôvodne do Budapešti, ale polícia ju zakázala. Potom ju avizovali na dnešné popoludnie do mesta Szentendre, pričom nečakane sa vyše tisíc gardistov zišlo už predpoludním. Predseda strany Jobbik Gábor Vona protestuje proti policajnej akcii a bude hľadať nápravu na súde.
Polícia v sobotu iniciovala trestné stíhanie proti približne 500 ľuďom oblečeným v uniformách zakázanej polovojenskej Maďarskej gardy, ktorí sa zúčastňovali zakladacej slávnosti, ako sami uviedli, „Maďarskej gardistickej polície”. Ceremónia sa konala na súkromných pozemkoch v meste Szentendre, severne od Budapešti. Účastníkov zhromaždenia, ktorí pricestovali na autobusoch, polícia vopred varovala, že akcia je v protiklade s maďarskými zákonmi. Novým gardistom to však nezabránilo, aby prišli a zložili prísahy. Účasť na aktivitách rozpustenej organizácie je kvalifikovaná ako menší priestupok, ktorý môže byť potrestaný pokutou 100 000 forintov (372 Eur). Budapeštiansky odvolací súd 2. júla rozhodol o zakázaní činnosti Maďarskej gardy a potvrdil tak predchádzajúce rozhodnutie súdu nižšieho stupňa. Garda je „ozbrojeným krídlom” nacionalistickej strany Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik. Tá sa usiluje o obnovu „veľkého Maďarska” a vo voľbách do Európskeho parlamentu získala 14 percent hlasov.
Niekoľko sto policajtov vtrhlo dnes na súkromný pozemok v maďarskom meste Szentendre, kde sa dopoludnia uskutočnila prísaha vyše 500 nových členov Maďarskej gardy, ktorú súd ešte v júni právoplatne rozpustil. Gardisti prišli na prísahu niekoľkými desiatkami mikrobusov. Celoštátna slávnostná prísaha sa konala v blízkosti skanzenu a to o päť hodín skôr pred ohláseným termínom. Miesto konania obkľúčili policajti už pred začatím akcie, kontrolovali cesty vedúce do mesta a dopravu na komunikácii vedúcej na miesto zhromaždenia pozastavili. Gardisti prišli na prísahu niekoľkými desiatkami mikrobusov, osobných automobilov a nákladných vozidiel určených na prevoz ľudí. Vozidlami zaparkovali tak, aby obkľúčili pozemok. Keď gardisti skladali sľub, príslušníci polície vtrhli na pozemok a po jednom legitimovali prítomných. Gardisti privítali zásah polície pokrikom: „Špinaví židia, zradcovia!” odpor však polícii nekládli. Väčšina z nich si zakrývala tvár šatkami a plynovými maskami. Niekoľkí „noví maďarskí gardisti”, ako sa sami nazývajú čerství členovia gardy oblečení v uniforme, pre MTI povedali, že založili policajnú zložku gardy, tzv. Gardistickú políciu. Polícia majiteľovi pozemku vopred oznámila, že naň vstúpi a účastníkov prísahy rozoženie, pretože existuje predpoklad na uskutočnenie trestného činu. Spolok Maďarská garda totiž právoplatne rozpustil Budapeštiansky odvolací súd 2. júla 2009. Maďarská garda, ktorá má po tohtoročnej marcovej prísahe už vyše 2600 členov, pôvodne plánovala prísahu uskutočniť na Námestí hrdinov v Budapešti.
Strana maďarskej koalície (SMK) tvrdí, že vláda SR dnes bezprecedentným spôsobom porušila svoje európske záväzky neohláseným prerušením schengenského systému v Komárne. „SMK považuje takýto krok vlády SR za neprijateľný, protieurópsky a necivilizovaný,” píše sa vo vyhlásení SMK, ktoré poskytla Eva Dunajská z tlačového oddelenia strany. Maďarský prezident László Sólyom mal dnes prísť do Komárna na slávnosť odhalenia sochy Svätého Štefana. Slovenská vláda mu však poslala diplomatickú nótu, v ktorej mu odoprela vstup, toto nariadenie si však nechceli uplatňovať mocensky. Sólyom sa nakoniec rozhodol zostať iba v maďarskom Komárome a s novinármi sa stretol na moste spájajúcom obe krajiny.
Predseda strany Most-Híd Béla Bugár považuje za veľmi zlý krok dnešné podujatie v Komárne a reakcie naň. „Prvý zlý krok urobili organizátori, že nepozvali predstaviteľov SR. Zlý krok urobil aj premiér, nič také sa nestalo, aby vykázali hlavu susednej krajiny. Neprispeje to k dobrým vzťahom,“ povedal Bugár pre agentúru SITA. Bugár si kladie otázku, čo s týmto napätím môže urobiť jeho strana, ktorej cieľom je zbližovať Slovákov a Maďarov. „Je to pre nás vysoká lopta, ktorú zatiaľ nevieme uhrať. Nevieme, ako to napätie znížiť, hľadáme rôzne riešenia,“ dodal. Ministerstvo zahraničných vecí SR dnes prostredníctvom diplomatickej nóty odoprelo maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi vstup na územie Slovenska. Novinárom to na mimoriadnej tlačovej besede povedal premiér Robert Fico. Pripomenul, že cieľom jeho súkromnej návštevy Komárna je vyprovokovať konflikt.
Ministerstvo zahraničných vecí dnes prostredníctvom diplomatickej nóty odoprelo maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi vstup na územie Slovenska. Novinárom to dnes na mimoriadnej tlačovej besede povedal premiér Robert Fico. Ak Sólyom odopretie vstupu do krajiny rešpektovať nebude, polícia voči nemu nezasiahne. Fico povedal, že odopretie vstupu „mocensky vynucovať nebudeme”. Nótu odovzdalo ministerstvo dnes o 16:00 predstaviteľovi maďarského veľvyslanectva. Premiér tvrdil, že maďarskej hlave štátu ňou odopierajú vstup na naše územie na základe predpisov Európskej únie (EÚ) a SR. Pripomenul, že maďarskú hlavu štátu pre prechode hraníc polícia upozorní, že nie je vítaný. Nerešpektovanie diplomatickej komunikácie by podľa neho znamenalo ďalšiu zámernú eskaláciu napätia v bilaterálnych vzťahoch oboch krajín. Cieľom súkromnej návštevy maďarského prezidenta v Komárne, kde sa mal zúčastniť na odhalení bronzovej sochy sv. Štefana, je vyprovokovať konflikt, tvrdí Fico. Ak by nerešpektoval nótu, hrubo by ignoroval naše vnútroštátne predpisy a vyjadril by aj hlbokú neúctu voči nášmu štátu, vyhlásil. Podmienky na návštevu sú nevhodné, provokujúce a porušujúce územnú celistvosť SR, uviedol premiér. Ficovi tiež prekáža, že na akciu nebol pozvaný žiaden oficiálny predstaviteľ nášho štátu. Pripomenul aj nevhodný dátum návštevy. Slovensko si dnes pripomína výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Tvrdil, že kedykoľvek inokedy bude maďarský prezident privítaný so všetkými poctami, ale nie vtedy, keď ignoruje apely najvyšších ústavných činiteľov SR i diplomatické posolstvá. Maďarský prezident obchádza okolité krajiny, ktoré boli kedysi súčasťou Veľkého Uhorska a oslovuje maďarské menšiny. Vstup na územie mu už zakázali Srbi. Do Rumunska cestoval v marci autom, pretože krajina mu zakázala prelet vzdušným priestorom. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák uviedol, že odovzdanie záväznej diplomatickej nóty je posledným krokom diplomacie v komunikácii medzi dvoma štátmi. „Je to dokument, ktorý sa v iných krajinách rešpektuje,” povedal.
V Komárne na námestí za potlesku stoviek zúčastnených ľudí odhalili sochu Svätého Štefana, udalosť sa však odohrala bez maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma. Prejavy hostí sledovali obyvatelia Komárna, medzi ktorými sa objavili aj protestujúci so slovenskou zástavou a zástavou SNS. Na druhej strane námestia je zas muž s maďarskou zástavou v tričku Maďarskej gardy. Medzi zúčastnenými na slávnosti sú viacerí politici za SMK a Most-Híd, napríklad Zsolt Simon, Miklós Duray, László Szigeti, Pál Csáky a primátor mesta Tibor Bastrnák. Krátko po odhalení sochy ju posvätil kňaz.
Slovenská i maďarská diplomacia podľa predsedu parlamentného výboru pre európske záležitosti Milana Urbániho (ĽS-HZDS) zlyhali. „Ak by maďarský prezident László Sólyom dnes prišiel do Banskej Bystrice v deň mojich narodenín mi zagratulovať, tak je to súkromná návšteva. Ale prísť do Komárna v tento deň, v deň výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, je nevhodný termín,“ povedal Urbáni pre agentúru SITA. Podľa Urbániho maďarská diplomacia zlyhala, keď návštevu Sólyoma neprediskutovala so slovenskou stranou. Je však otázne, či aj slovenská diplomacia nemohla konať o niekoľko dní skôr. „Nemyslel som, že vzťahy sa po roku rozbijú. Je to na škodu občanov Slovenskej i Maďarskej republiky,“ dodal Urbáni. Ministerstvo zahraničných vecí SR dnes prostredníctvom diplomatickej nóty odoprelo maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi vstup na územie Slovenska. Novinárom to na mimoriadnej tlačovej besede povedal premiér Robert Fico. Pripomenul, že cieľom jeho súkromnej návštevy Komárna je vyprovokovať konflikt.
Ak by nejaký slovenský úradník alebo policajt na hraniciach rokoval s maďarským prezidentom Lászlóom Sólyomom, je podľa europoslanca Miroslava Mikolášika (KDH) možné, že obrázky takéhoto stretnutia by obleteli celý svet. „Obrázky, kde by bránili Sólyomovi vstúpiť na naše územie by obehli svet, ale bralo by sa to ako bránenie voľného pohybu občana v zjednotenej EÚ. Môžeme si byť istí, že maďarská propaganda a sila maďarských poloprávd, ktorá je ako vieme zo skúsenosti silnejšia ako sila našej diplomacie, by Slovensku znížila jeho medzinárodnú prestíž,“ vyhlásil Mikolášik v rozhovore pre agentúru SITA. Podľa Mikolášika spoločné vyhlásenie našich troch najvyšších činiteľov iste nezostalo nepovšimnuté ani za Dunajom. „Protokol maďarského prezidenta je iste gramotný. Ak by sa napriek takémuto upozorneniu maďarský prezident na Slovensko odhodlal prísť a celkom iste provokovať a zároveň prispievať k už i tak napätej situácii, mal by Čierneho Petra v ruke on,“ zdôraznil Mikolášik.
Maďarsko bude diplomaticky reagovať a riešiť na pôde Európskej únie odopretie vstupu maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma na slovenské územie pri príležitosti jeho plánovanej účasti na odhaľovaní sochy sv. Štefana v Komárne. Potvrdil to Sólyom, ktorý prišiel pešo približne do polovice mosta do Komárna, ale tesne pred slovenskou hranicou sa zastavil, zvítal sa s predstaviteľmi mesta a povedal svoje stanovisko k udalosti médiám. „Prichádzate z komárňanskej strany mosta, videli ste, že na podujatí sa neschádzajú žiadni extrémisti a ja nepredstavujem žiadne bezpečnostné riziko,” reagoval na slovenskú nótu o odopretí vstupu Sólyom. Zároveň upozornil, že o jeho návšteve bola slovenská strana informovaná už dva mesiace a doteraz bola ústretová. „Hystéria” slovenských politikov nastala až tesne pred plánovanou návštevou. Po prednesení svojho stanovisko Sólyom na slovenské územie nevkročil, pretože aj ako právnik nechce porušiť medzinárodné právo. Policajný prezident Ján Packa, riaditeľ úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR Milan Marko a množstvo policajtov s autami aj limuzínami čakali na hraničnom priechode v Komárne na príchod maďarského prezidenta. Packa odmietol pre agentúru SITA konkretizovať, aký postup by zvolili ak by Sólyom chcel prekročiť hranice. Pravdepodobne by policajti oznámili hlave maďarského štátu odopretie vstupu na Slovensko. Na odhalenie sochy sv. Štefana sa už prišli pozrieť stovky obyvateľov Komárna. Priamo na miesto odhalenia sochy sa dostanú len tí ľudia, ktorí majú pozvánky a po policajnej kontrole. Ministerstvo zahraničných vecí SR dnes prostredníctvom diplomatickej nóty odoprelo maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi vstup na územie Slovenska. Novinárom to dnes na mimoriadnej tlačovej besede povedal premiér Robert Fico. Pripomenul, že cieľom jeho súkromnej návštevy Komárna, kde sa zúčastní na odhalení bronzovej sochy sv. Štefana, je vyprovokovať konflikt. Maďarskú hlavu štátu pri prechode hraníc polícia upozorní, že nie je vítaný a že vstupom poruší slovenské a medzinárodné normy. Ak nebude nótu rešpektovať, podľa premiéra hrubo ignoruje naše vnútroštátne predpisy a vyjadrí hlbokú neúctu.
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák sa stretol s vedúcimi zastupiteľských úradov na Slovensku, aby ich informoval o slovensko-maďarských vzťahoch na pozadí avizovanej návštevy maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma v Komárne. Minister zahraničným diplomatom zdôraznil, že hoci ide o bilaterálnu otázku dvoch susedov, vývoj v tejto záležitosti núti slovenskú stranu k adekvátnym krokom. Agentúru SITA o tom informoval hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Stano. „Máme spoločnú históriu, Svätý Štefan bol aj náš kráľ, nemáme problém s jeho pamätníkom, problém je ale termín návštevy maďarského prezidenta, spôsob prípravy tejto návštevy a súčasná atmosféra medzi Slovenskom a Maďarskom,“ konštatoval Lajčák a dodal, že za iných okolností by bola návšteva maďarského prezidenta veľmi užitočným príspevkom k upevneniu susedských vzťahov. „V momentálnej atmosfére má návšteva potenciál podnietiť extrémistické aktivity na oboch stranách a Slovensko má zodpovednosť zabrániť im. Preto sme maďarskému prezidentovi odporučili, aby cestu odložil,“ povedal minister pred zahraničnými diplomatmi a podčiarkol, že Slovensko nemá záujem na konfliktoch, želá si normálnu komunikáciu dvoch susedov, ktorá zodpovedá európskym štandardom. Maďarský prezident László Sólyom dnes nie je vítaným hosťom na území Slovenskej republiky, tvrdí podpredseda SNS a predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Rudolf Pučík. „Ak aj za týchto nedôstojných okolností pre hlavu štátu navštívi Slovensko, tak jednoznačne uprednostní neeurópsku cestu zvyšovania napätia, šovinizmu, a súčasne ako štátnik účelovo zneužije režim schengenského priestoru,” vyhlásil. Prezident Sólyom sa má dnes zúčastniť na odhalení sochy svätého Štefana v Komárne. Návšteva vyvolala vlnu nevôle v radoch slovenských politikov. Komárňanská polícia je na návštevu maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma pripravená. „Policajti sú pripravení zabezpečiť verejný poriadok,” povedala pre agentúru SITA nitrianska krajská policajná hovorkyňa Renáta Čuháková. Žiadne konkrétnejšie údaje o počte policajtov a iných opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti prezidenta však poskytnúť nechcela.
Nezaradený poslanec NR SR Pavol Minárik označil rozhodnutie maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma navštíviť v týchto dňoch Slovensko za veľmi nešťastné. „Svätý Štefan patrí do slovenskej histórie, nie je však normálne, aby prezident jednej krajiny prišiel do druhej krajiny len tak,” povedal Minárik. „A vôbec nie je v poriadku, že si za deň svojej návštevy maďarský prezident vybral deň výročia okupácie, ktorej sa zúčastnili aj maďarské vojská. Dvadsiateho prvého augusta sa maďarský prezident môže prísť na Slovensko len ospravedlniť,“ dodal Minárik. Píše sa to vo vyhlásení, ktoré agentúre SITA poslala hovorkyňa Konzervatívnych demokratov Slovenska (KDS) Mária Majdová. Prezident Sólyom sa má dnes zúčastniť na odhalení sochy svätého Štefana v Komárne. Návšteva vyvolala vlnu nevôle z radov slovenských politikov.
Prezident SR Ivan Gašparovič poprosil maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma, aby zvážil svoju dnešnú cestu na Slovensko. Svoju prosbu dnes tlmočil maďarskému veľvyslancovi na Slovensku Antalovi Heizerovi, ktorého si pozval do Prezidentského paláca. Prezident veľvyslanca informoval o určitých obavách v súvislosti s blížiacou sa cestou Sólyoma na Slovensko. Gašparovič je znepokojený najmä formou, akou sa má návšteva uskutočniť. „Verím, že zoberie moju žiadosť vážne, verím, že vyhodnotí svoju cestu a neuskutoční ju, „ vyhlásil Gašparovič na brífingu po stretnutí s Haizerom. Maďarský veľvyslanec s novinármi komunikovať odmietol. Ak Sólyom svoju cestu uskutoční, podľa Gašparoviča sleduje určitý cieľ. Jeho rozhodnutie preto bude dôležité pre pokoj a ďalšiu spoluprácu medzi oboma krajinami. Podľa Gašparoviča by však návšteva Sólyoma neznamenala prerušenie diplomatických vzťahov. Pripomenul, že s maďarským prezidentom ma dobrý vzťah a bilaterálne by mali spolu rokovať na stretnutí prezidentov krajín V4 v Poľsku. Prezident tiež upozornil na nevhodnosť dátumu návštevy Sólyoma. „Tento dátum je v histórii Československa traumatický. Je to čierny deň demokracie. Aby v tento deň prichádzal predstaviteľ štátu, ktorý sa zúčastnil na intervencii, nie je vhodné, vyhlásil Gašparovič. Zároveň pripomenul, že Sólyom uskutočnil podobné návštevy aj v iných krajinách, ktoré boli súčasťou bývalého Uhorska. Gašparovič ubezpečil, že ak sa rozhodne maďarský prezident prísť na súkromnú návštevu do Komárna, slovenské orgány sú povinné urobiť všetko pre jeho bezpečnosť. Traja najvyšší ústavní činitelia SR - prezident Gašparovič, predseda parlamentu Pavol Paška a premiér Robert Fico - považujú neoficiálnu návštevu prezidenta Maďarska Lászlóa Sólyoma v Komárne za nevhodnú. Sólyom má dnes prísť do Komárna odhaliť sochu svätého Štefana. Na túto akciu ho pozvali Piatok 21. augusta 2009.
Slovensko oficiálne odkázalo maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi, aby ignoroval pozvanie občianskeho zduženia, odhaľujúceho sochu Svätého Štefana a nechodil dnes popoludní do Komárna. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák vo štvrtok večer telefonoval maďarskému partnerovi Péterovi Balázsovi. Pozval si aj maďarského veľvyslanca Antala Heizera, aby mu povedal, že „vzhľadom na aktuálny vývoj a momentálnu atmosféru prítomnosť prezidenta Sólyoma v SR v piatok 21. augusta neodporúča“. Dnes na 8:45 si maďarského veľvyslanca predvolal prezident Ivan Gašparovič. Do prezidentského paláca príde aj Lajčák. „Máme dôvody domnievať sa, že táto návšteva ublíži slovensko-maďarským vzťahom. Ak prezident Sólyom nechce, aby k tomu došlo, návštevu neuskutoční,“ povedal Lajčák maďarským predstaviteľom. Balázsovi a Heizerovi, zároveň zdôraznil, že zodpovedný politik sa musí zachovať spôsobom, ktorý vzájomným vzťahom prospeje a nebude ich poškodzovať, informovalo dnes MZV SR. Lajčák urobil diplomatické kroky proti návšteve po tom, ako traja najvyšší ústavní činitelia SR v spoločnom vyhlásení označili Sólyomovu cestu do Komárna v deň výročia okupácie z roku 1968 za otvorenú a absolútnu provokáciu. Už v stredu maďarskému prezidentovi odkázali, že v tento deň nebude na Slovensku vítaný. Maďarsko postoju Slovenska nerozumie. Ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok na slovenské vyhlásenia uviedlo, že je prekvapené. Slovenskú reakciu na návštevu Sólyoma chápe o to menej, že počas príprav nikto nevyjadril proti návšteve žiadne výhrady. Okrem toho, prezidenta do SR pozvala občianska organizácia, dodalo slovenské ministerstvo zahraničia. Lajčák v stredu priznal, že Budapešť informovala o ceste do Komárna slovenské ministerstvo zahraničných vecí a „technické aspekty s jeho pobytom sa zabezpečujú“. „Maďarsko chápe a rešpektuje citlivosť Slovenska týkajúcu sa vojenskej intervencie z roku 1968,” uviedlo maďarské ministerstvo zahraničia. Pripomenulo, že prezident Sólyom, ktorý si 40. výročie intervencie minulý rok pripomenul spolu s veľvyslancami Česka a Slovenska, sa ospravedlnil obom národom za túto udalosť. Politológ Michal Horský pre SITA zdôraznil, že maďarské vojská boli len štatistami sovietskej okupácie a práve Maďari sa ako prví za okupáciu Československa ospravedlnili. „Spájanie tohto výročia s návštevou Sólyoma je účelové, nenáležité a nesvedčí to o kultúre nášho ministra zahraničných vecí,“ vyhlásil Horský.
Kancelária maďarského prezidenta trvá na stredajšom vyhlásení o tom, že László Sólyom dnes pocestuje do Komárna na odhalenie sochy sv. Štefana. V reakcii na výzvu slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča, aby maďarská hlava štátu zvážila svoje rozhodnutie to dnes pre TASR uviedla Silvia Szotáková z komunikačného odboru prezidentskej kancelárie. „Platí stredajšie vyhlásenie o tom, že pán prezident pocestuje do Komárna. Ak by došlo k zmene, vydáme vyhlásenie,“ povedala Szotáková. Prezident SR Ivan Gašparovič dnes poprosil prostredníctvom veľvyslanca Maďarskej republiky na Slovensku Antala Heizera, aby maďarský prezident Sólyom zvážil dnešnú cestu do Komárna. „Pánovi veľvyslancovi som svoje znepokojenie tlmočil najmä pre formu, akou sa má táto cesta uskutočniť,” konštatoval prezident po stretnutí s veľvyslancom s tým, že ho požiadal, aby Sólyoma informoval o obavách, ktoré má z jeho blížiacej sa cesty na Slovensko. „Budem rád, keď tento odkaz zoberie veľmi vážne,” dodal Gašparovič. Zároveň zopakoval, že na tejto návšteve mu prekáža najmä dátum, 21. august, „v histórii Československa to bol traumatický dátum a čierny deň”, spresnil. V stredu prostredníctvom maďarskej tlačovej agentúry MTI kancelária maďarského prezidenta zverejnila vyhlásenie, podľa ktorého návšteva Lászlóa Sólyoma v Komárne bola pripravená rovnako, ako ostatné zahraničné návštevy hlavy štátu - v primeranom čase a primeraným spôsobom. V reakcii na kritiku zo slovenskej strany po zverejnení odmietavého vyhlásenia troch najvyšších slovenských ústavných činiteľov šéf oddelenia pre stratégiu a komunikáciu kancelárie maďarského prezidenta Ferenc Kumin povedal, že príslušní pracovníci ministerstiev zahraničných vecí a prezidentských kancelárií sa včas nakontaktovali a avizovali Sólyomovu návštevu. Popritom najvyšší maďarský predstaviteľ sa osobne stretol aj s novým veľvyslancom SR v Maďarsku Petrom Weissom, ktorému oznámil, že plánuje návštevu Komárna. Kumin zdôraznil, že kancelária maďarského prezidenta nedostala žiadne oficiálne oznámenie, v ktorom by slovenská strana vyjadrila výhrady súvisiace s návštevou. Podľa Kumina Sólyomovu cestu aj teraz pripravovala prípravná delegácia, na mieste podujatia boli prítomní aj predstavitelia ministerstva zahraničných vecí, ktorí vtedy nevzniesli námietky voči tomu, že prezident chce navštíviť Komárno. Najvyššieho predstaviteľa MR na Slovensko pozval na piatok 21. augusta primátor Komárna Tibor Bastrnák pri príležitosti odhalenia sochy sv. Štefana.
V piatok 21. augusta si pripomíname 41. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Invázia zmarila všetky nádeje vkladané do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane, Pražskej jari, s ktorou sa spája predovšetkým meno Alexandra Dubčeka. V noci z 20. na 21. augusta vojaci piatich krajín Varšavskej zmluvy - Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR vtrhli na územie Československa. Na „akte internacionálnej solidarity” sa nepodieľalo Rumunsko. Vojaci prišli „zasiahnuť v mene československých pracujúcich, socialistického spoločenstva a medzinárodného revolučného hnutia.” Dubčekovské krídlo KSČ protestovalo, vstup vojsk podľa nich odporoval základným zásadám vzťahov medzi socialistickými štátmi a normám medzinárodného práva. Reakciou ZSSR však bolo zatknutie Dubčeka a jeho spolupracovníkov. Odviezli ich do Ruska, ktoré nemohli opustiť skôr ako podpíšu tzv. Moskovský protokol. Ten znamenal úplnú kapituláciu. Okupácia si vyžiadala niekoľko desiatok mŕtvych a stovky zranených. Vojská Varšavskej zmluvy zanechávali za sebou zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Po invázii nastala politika normalizácie. Znamenala prenasledovanie účastníkov obrodného procesu, cenzúru a masovú emigráciu Čechov a Slovákov. Definitívny koniec Pražskej jari prišiel v apríli 1969, keď sa do vedenia KSČ dostal Gustáv Husák. Sovieti postupne posilňovali svoju moc. Proruská, husákovská KSČ vytvorila rozsiahly systém kontrolovaný a udržovaný ŠtB. Mnoho aktivistov usilujúcich sa o demokraciu v období Pražskej jari prišlo o prácu, niektorí skončili vo väzniciach. Pádu totality sa Československo dočkalo 17. novembra 1989.
3.- 5. januára 1968 - plénum ÚV KSČ v Prahe rozhodlo o nezlučiteľnosti funkcií prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky a Antonín Novotný rezignoval na funkciu prvého tajomníka. Nahradil ho Alexander Dubček. Antonín Novotný bol prezidentom ČSSR do 21. marca 1968, keď oznámil svoju rezignáciu
začiatok roka 1968 - spoločnosť v ČSSR sa postupne demokratizovala, vedúci predstavitelia strany sa pokúsili pod vedením Alexandra Dubčeka o opatrnú reformu socialistického politického systému
23.- 24. marca 1968 - vedúci predstavitelia komunistických strán Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na stretnutí v Drážďanoch ostro kritizovali pomery v ČSSR. Predstaviteľov ČSSR upozornili na neželaný vývoj v krajine
30. marca 1968 - prezidentom ČSSR sa stal generál Ludvík Svoboda
1.- 5. apríla 1968 - zasadnutie ÚV KSČ prijalo Akčný program, cieľom ktorého bolo dosiahnuť socializmus s ľudskou tvárou. Program obsahoval zásadné politické a hospodárske reformy, počítal s rehabilitáciou obetí z 50. rokov. KSČ v ňom počítala aj so svojou rehabilitáciou, chcela sa vrátiť k svojmu pôvodnému programu, pred februárom 1948
8. apríla 1968 - bola vymenovaná nová vláda na čele s Oldřichom Černíkom
4. mája 1968 - v Moskve sa konali rokovania československej delegácie s Leonidom Brežnevom a Alexejom Kosyginom, ktorí ostro kritizovali československú reformnú politiku
29. mája - 1. júna 1968 - rokovanie ÚV KSČ prinieslo stret dvoch politických línií, ktoré reprezentovali Alexander Dubček a prvý tajomník ÚV KSS Vasiľ Biľak. ÚV KSČ zvolalo XIV. zjazd, ktorý sa mal konať 9. septembra 1968
27. júna 1968 - v Literárních listech a niekoľkých ďalších českých novinách zverejnili manifest 2 000 slov, ktorý štylizoval prozaik Ludvík Vaculík. Manifest požadoval záruky pre dovtedajší demokratizačný proces, začatý Pražskou jarou, jeho pokračovanie a prehĺbenie. Manifest prijala československá verejnosť súhlasne, čo vyjadrila i podpisovou kampaňou
15. júla 1968 - komunistickí lídri Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na stretnutí vo Varšave koncipovali list, v ktorom vyjadrili obavy z kontrarevolučných snáh v ČSSR
17. júla 1968 - ÚV KSČ obavy vyjadrené vo varšavskom liste odmietol
29. júla - 1. augusta 1968 - v Čiernej nad Tisou sa stretli delegácie ÚV KSSZ a ÚV KSČ. Brežnev požadoval od Dubčeka zvrátiť československú reformu
3. augusta 1968 - predstavitelia ČSSR, ZSSR, Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR na porade v Bratislave prijali vyhlásenie o ochrane, podpore a upevňovaní vymožeností socializmu, ktoré sú „internacionálnou povinnosťou všetkých socialistických štátov“
20. augusta 1968 - počas zasadnutia predsedníctva ÚV KSČ prišla v neskorých večerných hodinách správa o intervencii vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy do ČSSR. Vstup vojsk na územie Československa bol prijatý s obrovským odporom obyvateľov, vyžiadal si niekoľko desiatok obetí a mnoho zranených. Armáda ČSSR nemobilizovala a občania boli vyzývaní na zachovanie pokoja
21. augusta 1968 - v ranných hodinách zavliekli Alexandra Dubčeka, Josefa Smrkovského a ďalších predstaviteľov reformného procesu do ZSSR
22. augusta 1968 - mimoriadny zjazd KSČ ostro protestoval proti okupácii Československa. Zjazd potvrdil Alexandra Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ
23.- 26. augusta 1968 - moskovské rokovania medzi prezidentom ČSSR Ludvíkom Svobodom a sovietskymi predstaviteľmi sa skončili podpisom tzv. Moskovského protokolu, na základe ktorého bola zaručená prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR dovtedy, kým nepominie hrozba odklonu od socializmu v krajine
23. augusta 1968 - hodinový generálny štrajk bol vyjadrením ľudového odporu proti intervencii
31. augusta 1968 - plénum ÚV KSČ prijalo tzv. Moskovský protokol, nastala normalizácia.
16. októbra 1968 - Alexander Dubček, Gustáv Husák a Oldřich Černík v Prahe podpísali zmluvu o pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR
17. apríla 1969 - na zasadnutí ÚV KSČ sa Alexander Dubček vzdal funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, do tejto funkcie zvolili Gustáva Husáka, vtedajšieho prvého tajomníka ÚV KSS
10. decembra 1970 - ÚV KSČ schválil dokument Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ, ktorý potvrdil koniec Pražskej jari. Táto ideologická smernica mala vplyv na život spoločnosti v ČSSR až do novembra 1989.
Priblížiť tradičný spôsob života v Honte je hlavnou myšlienkou festivalu Hontianska paráda, ktorý sa v piatok a v sobotu uskutoční v Hrušove (okres Veľký Krtíš). Na piatkovom otvorení 14. ročníka sa má o 17:00 zúčastniť aj prezident Ivan Gašparovič, ktorého privíta starosta Hrušova Pavel Bendík. Návštevníkov festivalu čakajú obľúbené Hontianske dvory, kde môžu ochutnávať tradičné jedlá pri hudbe a speve a obdivovať zručnosť remeselníkov. Tento rok sa touto formou prvýkrát predstaví v Krajanskom dvore Báčsky Petrovec zo Srbska a Veňarec z Maďarska. Už tradične otvoria viaceré dvory - Požovnícky, Hasičský, Rybársky, Vinický, Vinársky, Rozhlasový, Krtíšsky, Sebechlebský, Plachtinský, Prandorfský, Haluškový, Lepníkový, Pufancový, Salašnícky a Dvor u starej mamy. Tradične svoj dvor otvorí aj Rádio Regina - štúdio Banská Bystrica. V Rozhlasovom dvore čakajú na návštevníkov zábavné súťaže, zaujímavé priame prenosy a verejné nahrávky relácií. Známe slovenské folklórne súbory, sólisti, folkloristi z Hontu vystúpia v amfiteátri vo Vožnej a Lesnej scéne. Na scéne hrušovského amfiteátra vystúpia aj SĽUK a Zlaté husle. Pripravené sú i ukážky žatvy, ručného a strojového mlátenia obilia, pečenie chleba v pôvodných kamenných peciach. Zaujímavé budú zvyky ako stavanie míle - tradičného spôsobu výroby drevného uhlia, opracovávanie dreva a kameňa, štiepanie, dlabanie a ďalšie ukážky zručnosti remeselných výrobcov zo Slovenska.
V maďarskom meste Šoproň pri rakúskych hraniciach oslavovali dvadsiate výročie tzv. Paneurópskeho pikniku, ktorý predznamenal pád železnej opony a opätovné zjednotenie Nemecka. Akcie sa zúčastnila i nemecká kancelárka Angela Merkelová. Pred dvadsiatimi rokmi, 19. augusta 1989, sa uskutočnil prvý rozsiahly útek občanov vtedajšej NDR z Maďarska na Západ. Došlo k tomu počas Paneurópskeho pikniku, keď krátke otvorenie maďarsko-rakúskej hranice využilo hneď niekoľko stoviek východných Nemcov. Merkelová vyhlásila, že jej návšteva je poďakovaním Maďarsku a ľuďom, ktorí pri páde železnej opony stáli. „Našou úlohou je zaistiť, aby mladí ľudia, ktorí vyrástli v slobode, vedeli, že táto sloboda musela byť vybojovaná.” Maďarský prezident László Sólyom a nemecká kancelárka Merkelová najskôr v Šoproni položili vence, potom maďarský prezident odkryl sochu, ktorá má byť pamätníkom udalostí Paneurópskeho pikniku. Počas prejavu prezident uviedol, že otvorenie hranice pre stovky východných Nemcov, ktorí sa chceli dostať na Západ, bolo spontánnym aktom, ktorý až s odstupom času znamenal historický medzník. Ďalej povedal, že socha bude stáť na večnú pamiatku účastníkov tejto historickej udalosti. Pomník stelesňuje nehynúcu túžbu vtedajších organizátorov pikniku po Európe bez hraníc a nesie na sebe nápis „neslobodný ľud otvoril svoje dvere, aby pomohol iným neslobodným ľuďom dostať sa na slobodu.” Paneurópsky piknik na rakúsko-maďarskej hranici pri Šoproni zorganizovala pred dvadsiatimi rokmi Paneurópska únia spolu s maďarskou opozíciou. Jeho súčasťou bolo aj trojhodinové otvorenie prechodu medzi oboma krajinami. Údaje o počte východných Nemcov, ktorí sa v ten deň rozhodli o domácich pomerov „hlasovať nohami”, sa rozchádzajú. Najčastejšie sa hovorí o viac ako 600 osobách, ktoré odišli na Západ. Aj po 19. auguste zostávali na maďarskom území ešte tisícky východných Nemcov, ktorým nakoniec Budapešť v noci na 11. septembra otvorila hranice s Rakúskom natrvalo. Vtedajší západonemecký kancelár Helmut Kohl označil neskôr maďarské udalosti z roku 1989 za „odstránenie prvej tehly z Berlínskeho múru.”
Menšiny treba vnímať ako hodnotu, nie ako nepriateľa. Vyhlásil to v Budapešti maďarský prezident László Sólyom v prejave na slávnostnej prísahe vojenských dôstojníkov na Námestí hrdinov. V rámci ústredných osláv štátneho sviatku sv. Štefana a ústavy hlava štátu povedala, že namiesto vnímania menšín ako nepriateľa, alebo prinajmenšom ako problému, existuje iný pohľad, ktorý považuje menšiny za hodnotu a obohatenie krajiny. Sólyom zdôraznil, že Deň sv. Štefana je slávnostným dňom všetkých Maďarov v Karpatskej kotline a na celom svete. Poznamenal, že hranice maďarského štátu a maďarského národa neboli nikdy totožné. Súčasťou maďarského štátu boli od začiatku aj iné národy a sú aj v súčasnosti, časť maďarstva často jej väčšia časť žila mimo hraníc štátu. „Kiež by počuli a prisvojili si susedné mladé národné štáty upozornenia sv. Štefana týkajúce sa viacjazyčnej multikultúrnej krajiny,” povedal prezident, podľa ktorého kým sa tak nestane, bude treba využiť všetky prostriedky ochrany menšín v rámci dvojstranných vzťahov a medzinárodného práva „v našom záujme a v záujme príslušníkov nášho národa”. Sólyom vyzdvihol nutnosť ochrany maďarskej menšiny v okolitých krajinách vrátane Slovenska. Súčasne vyjadril radosť z toho, že v Maďarsku „zostalo niečo charakteristické z predvojnových švábskych, či slovenských regiónov”. „Musíme si ich ctiť a všetkými prostriedkami ich posilniť,” zdôraznil. Maďarsko má podľa jeho vyjadrenia všetky dôvody na presadzovanie otázky menšín v rámci Európskej únie, k čomu bude potrebné využiť blížiace sa predsedníctvo Maďarska v únii. Maďarský prezident vyzval na zmenu pohľadu. V súčasnosti podľa jeho slov žije maďarská menšina v ôsmich štátoch. V tejto súvislosti „nemožno ďalej pokračovať v neustálom spomínaní Trianonu, namiesto toho je potrebné vyvodiť ponaučenia a poznajúc súčasný stav obrátiť pohľad do budúcnosti”. Poznamenal, že je potrebné tiež obrátiť sa na susedné národy v ich jazyku, s úctou a s empatiou, aby sa dosiahlo, že maďarskú menšinu na svojom území budú vnímať ako obohatenie a nie ako hrozbu.
Základná požiadavka zachovania maďarského národa je neobmedzené používanie maďarského jazyka všade - to je názor maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma, ktorý dnes otvoril konferenciu Maďarskej akadémie vied o slovenskom jazykovom zákone. Je to aj problém jazykovedný, aj problém rešpektovania ľudských práv - takto odštartoval dnešnú konferenciu prezident Maďarskej akadémie vied József Pálinkás, po ktorom nasledovali vedci z rôznych oblastí a dokazovali, že podobný jazykový zákon, aký prijali na Slovensku, je zbytočný, nepotrebný, škodlivý a nepriateľský voči menšinám. Základný tón udal prezident Maďarskej republiky László Sólyom: „Základnou podmienkou toho, aby maďarský národ zostal zachovaný, je neobmedzené používanie maďarského jazyka všade. Musíme pomôcť presadzovať oprávnené požiadavky krajanov, aby susedné štáty pozdvihli maďarský jazyk na úroveň miestneho či regionálneho úradného jazyka.” Na konferencii sa okrem odborníkov zúčastnili aj ďalší maďarskí vedúci politici, predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová, predstavitelia parlamentných strán, zo Slovenska to bol predseda SMK Pál Csáky a ďalší.
Neobmedzené používanie maďarčiny na všetkých miestach je základnou podmienkou uchovania maďarskej identity, povedal maďarský prezident László Sólyom v reakcii na kontroverzný slovenský zákon o ochrane štátneho jazyka. Prezident to povedal na konferencii o právnych aspektoch používania jazyka. Ďalej vyhlásil, že úlohou štátu je pomôcť zabezpečiť Maďarom žijúcim v zahraničí, aby bola maďarčina uznaná ako úradný jazyk v regiónoch, v ktorých žijú. Maďarsko podľa neho zastáva názor, že slobodné používanie jazyka by malo byť základným právom. Medzinárodnú konferenciu organizuje Maďarská akadémia vied ako reakciu na zákon, ktorý umožňuje na Slovensku od septembra trestať prehrešky proti slovenčine pokutou až do 5000 eur. Budapešť novelu považuje za znevýhodnenie maďarskej menšiny. Podľa Bratislavy je zákon v súlade s medzinárodnými štandardami a neobmedzuje minoritné jazyky. Sankcie podľa zákona hrozia za používanie jazyka menšiny v oficiálnom styku v mestách a obciach, kde minorita tvorí menej ako pätinu obyvateľov. Podľa prezidenta Maďarskej akadémie viet Józsefa Pálinkása reštrikcie v používaní jazyka obmedzujú osobnú slobodu. Novela podľa neho obmedzuje aj niektoré podoby slovenčiny, ktoré sa odlišujú od oficiálne uznanej formy jazyka. Maďarská akadémia vied usporiadala konferenciu z podnetu šéfa maďarskej parlamentnej skupiny liberálov Jánosa Kóku, ktorý navrhuje odklad účinnosti spochybňovanej slovenskej právnej normy. Maďarsko sa kvôli tomuto zákonu obrátilo okrem iného i na OSN. Napäté vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom budú pravdepodobne pokračovať. Sólyom sa 21. augusta chystá na súkromnú návštevu Slovenska, pri ktorej sa má v Komárne zúčastniť na odhalení sochy uhorského kráľa Štefana. Akciu organizuje magistrát mesta, maďarská samospráva tu odmieta povoliť umiestnenie súsošia Cyrila a Metoda.
Podpredseda SMK Miklós Duray si dal už v pätnástich rokoch záväzok, že svoj život chce venovať Maďarom žijúcim na Slovensku. „Takáto veta je samozrejme prázdna. V podstate neobsažná. Jedine je ju možné naplniť činnosťou. A nie jednotvárnou. Od toho času som sa snažil toto predsavzatie realizovať rôznym spôsobom. Vždy som prišiel na to, že ak na jednom území žijú dva národy, alebo viac národov spoločne, tak sa nemôžu rozdeliť. Musia si navzájom pomáhať a uznávať svoje odlišnosti. Tú svoju vyrieknutú vetu som sa snažil realizovať v takýchto intenciách,” povedal v rozhovore pre agentúru SITA Duray. Zároveň však dodal, že toto svoje ľudské poslanie plní nedostatočne. Keď došlo k zmene systému v roku 1989, práve preto Duray založil Spolužitie, aby rôzne spoločenstvá, ktoré majú podobné problémy sa mohli navzájom posilniť. „Ale prišiel som na to, že to bola idea. V skutočnosti to nefungovalo. Teraz prichádzam pomaly na to, že v podstate ani nemôže fungovať, lebo sme stratili pocit spoluzodpovednosti, trpezlivosti, vzájomnej úcty a schopnosti na takú spoluprácu, aby sme v spoločenskom dianí, v ktorom nemôžeme byť rozdelení ani štátnymi hranicami, neurážali toho druhého. Tá sebeckosť vždy vyjde tak najavo, že znemožňuje úspešnú spoluprácu. Takže sme individualisti. To nie je nejaký národný rys, ale nadnárodný,” vyhlásil Duray. Podľa Duraya, individualizmus a sebeckosť tu boli aj za komunizmu. „I keď taká mlčanlivá solidarita vtedy bola väčšia, lebo vtedy bol jednoduchší systém. Na jednej strane bola politická a štátna moc, na druhej strane boli ľudia. Medzi tým boli tí, ktorí sa snažili vymykať sa štátnej moci. Tá základná konfigurácia je teraz podobná, len s tým rozdielom, že politická a štátna moc nemá možnosti tak priamo utláčať ako za komunizmu. Keď sú demokratické štruktúry, tak oveľa komplikovanejšie funguje útlak alebo nátlak,” uviedol Duray. Upozornil, že aj v demokracii existuje útlak a nátlak, len veľmi komplikovane. „Z toho dôvodu niekedy neúspešne. Môže mať úspech aj jednotlivec aj skupina ľudí voči moci,” dodal. Duray sa rozhodol venovať svoj život Maďarom žijúcim na Slovensku, pretože sa narodil v takom prostredí, v ktorom to bol denný problém. „V roku 1944 sme sa museli skrývať pred sovietmi, pred postupujúcim frontom. Potom sme sa museli skrývať pred Slovákmi, pred tými Slovákmi, ktorí prišli budovať nový systém po vojne. Matka, otec boli v nemilosti. Nemali zamestnanie. Sestru na slovenskej škole, lebo maďarské neboli, často bili. Ja sa nehnevám na tých ľudí. Uvedomujem si, že po vojne bola situácia taká istá ako vo vojne. Len tí, čo stáli proti sebe sa vymenili. Vôbec nikoho neviním za to, že mne alebo mojej rodine ublížil, lebo potom by sme museli hľadať konkrétnu osobu, ktorá to robila. Ťažko by som sa mohol pozrieť do zrkadla, keby som teraz začal niekoho z toho obdobia obviňovať. Tieto veci treba vidieť kauzálne, ale koho by som mal z toho obviňovať? Vás, alebo suseda,” opýtal sa Duray s tým, že generalizovať by bolo nesprávne. „Urobil by som tú istú chybu, ktorú robili proti mne,” dodal.
Písanie zemepisných názvov v učebniciach pre žiakov maďarskej národnosti v maďarčine i slovenčine vydavateľom skomplikovalo prácu. Keďže slovenský preklad geografických pomenovaní nesmie chýbať ani v názvoch literárnych diel, výsledkom sú údajne zmätočné pomenovania. Problémom je podľa zistení ČTK aj ministerské odporúčanie k používaniu zemepisných názvov v učebniciach, v ktorom sú vraj chyby. Dodávka učebníc do škôl sa vraj preto môže ešte viac oneskoriť. Ministerstvo školstva na čele s nominantom SNS Jánom Mikolajom sa v minulosti sporilo o zemepisné názvy v učebniciach pre maďarské školy. Mikolaj presadil, aby maďarské pomenovania riek či miest nahradili v texte slovenské výrazy. Väčšina „maďarských” škôl preto ministerstvu vrátila učebnice vlastivedy. Parlament napokon s podporou najsilnejšej vládnej strany Smer-SD súhlasil, aby za maďarským zemepisným názvom v texte nasledoval slovenský výraz. „Pri prekladoch literárnych titulov vznikajú absurdné názvy, ktoré v deťoch vyvolajú iba zmätok,” potvrdil ČTK vydavateľ, ktorý si neželal zverejniť svoje meno. Upozornil tiež na to, že v mnohostranovom ministerskom dokumente o používaní zemepisných názvov sú pri niektorých maďarských slovách gramatické chyby; niektoré „vžité” pomenovania sa zas v maďarčine údajne doteraz nepoužívali. „Neprehľadná situácia komplikuje prácu vydavateľov,” dodal. Mikolaj už priznal, že niektoré knihy dostanú školy až po začiatku školského roka. „Učebnice pre druhé a šieste ročníky základných škôl, ktoré nastupujú na reformu, budú mať niekoľkotýždňové meškanie,” tvrdil. Knihy pre prvé a piate ročníky základných a prvé ročníky stredných škôl, ktoré na reformu nabehli už vlani, by mali školy dostať do začiatku školského roka. „Učebnice sú už hotové, len teraz je otázka, aby sa vytlačili a rozviezli,” dodal. Vzápätí priznal, že na niektoré výberové konania sa nikto neprihlásil, a museli preto vypísať nové. Zodpovednosť za prípadné meškanie kníh však podľa neho nesú vydavateľstvá. Oslovené vydavateľstvo, ktoré učebnice pripravuje, do dnešného dňa údajne nedostalo podklady pre jednu učebnicu; podobné problémy vraj môžu mať aj ďalší vydavatelia. „Autorky pracovných zošitov v maďarčine robili ešte tento týždeň úpravy na rukopise,” upozornil predseda Združenia riaditeľov škôl s vyučovacím jazykom maďarským Alexander Fibi. Ministerstvo uzavrelo zmluvy s autormi kníh až začiatkom tohto roka; niektoré učebnice na blížiaci sa školský rok si riaditelia objednávali bez znalosti ich obsahu a kvality. „Termíny boli nereálne,” tvrdil šéf Združenia maďarských učiteľov dejepisu na Slovensku Attila Simon. Napísanie a tlač novej učebnice trvá podľa neho zhruba pol druha roka. Ministerstvo zabezpečuje 76 nových titulov vrátane jazykových mutácií len pre reformné ročníky základných a stredných škôl. Tlač a distribúcia takmer 2,4 milióna kníh pre prvý, druhý, piaty a šiesty ročník základných škôl a prvý i druhý ročník stredných škôl bude podľa hovorkyne úradu Dany Špankovej stáť vyše 6,6 milióna eur (198,83 milióna Sk).
Strana maďarskej koalície (SMK) tvrdí, že ministerstvo školstva na čele s Jánom Mikolajom (SNS) porušilo platnú novelu školského zákona pri tvorbe učebníc pre národnostné menšiny. Podľa SMK totiž v zozname, ktorý poslal rezort prostredníctvom Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) vydavateľom nových učebníc, bol nepresne citovaný zákon. Najväčším problémom podľa SMK je, že zoznam s geografickými názvami, ktoré sa majú ocitnúť v učebniciach, „je neúplný, chybný a neakceptuje pravidlá maďarského jazyka”. „Bohužiaľ, vyskytuje sa nekonečný počet prípadov, kde nie je uvedený geografický názov v maďarskej podobe,” povedal na tlačovej konferencii László Szigeti, podpredseda SMK pre školstvo a exminister školstva. V odporúčacom zozname podľa neho chýbajú niektoré adekvátne maďarské názvy riek, kotlín či nížin. „Žiaci by mali dostať plnohodnotné učebnice,” zdôraznil. „V prípade Západných Tatier tam názov je, ale Západné Karpaty nemajú adekvátne pomenovanie,” uviedol ako príklad s tým, že do tvorby zoznamu mal minister Mikolaj zapojiť odborníkov z vysokých škôl a akademikov. „Podľa mojich odhadov tu vznikne niekoľkomesačné meškanie,” domnieva sa Szigeti. Národnostným školám, ktorým budú chýbať učebnice, odporučil, aby vyučovali z kníh vydaných ešte pred septembrom 2008. „Zákon hovorí o tom, že na prvom mieste majú byť uvedené geografické názvy v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne - to je dôležité - v zátvorke alebo za lomkou v štátnom jazyku. V usmernení ministerstva školstva sa píše len o tom, že v štátnom jazyku má byť uvedené za lomkou,” vysvetlil postup v odporúčaní László Szigeti. Podľa neho je to nezákonný postup. Novelu školského zákona, ktorá zaviedla dvojjazyčné učebnice, predložili vlani do parlamentu opozičné strany. Poslanci novelu schválili po prijatí pozmeňujúceho návrhu predsedu parlamentu Pavla Pašku (Smer-SD), na základe ktorého sa v učebniciach majú „vžité a zaužívané” názvy uvádzať najprv v menšinovom a následne v štátnom jazyku. Proti novele však vystúpil minister Mikolaj, ktorý konštatoval, že celá novela je nadefinovaná nesprávne a chýba jej vyhláška alebo smernica, ktorá by umožnila jej uskutočnenie v praxi. Novelu sa už od mája chystajú napadnúť na Ústavnom súde koaličné strany SNS a ĽS-HZDS. Toto napadnutie dnes spochybnil Szigeti. „Proces trvá už niekoľko mesiacov. Sme svedkami ďalších pretekov, ktorá strana je národnejšia,” poznamenal s tým, že sa podanie „našťastie predlžuje”. „Možno veríme, že k tomu ani nedôjde,” povedal. Mikolaj dva týždne pred začiatkom školského roka pripustil, že na školách budú dva až tri týždne chýbať niektoré učebnice pre ročníky, u ktorých štartuje školská reforma.
V reakcii na dnešnú kritiku SMK minister Mikolaj uviedol, že vydavateľom dodali spolu 3319 geografických názvov. „Pokiaľ by naozaj niektorý špecifický názov chýbal, oslovíme odborníkov a odborníci tam ten názov doplnia. V tomto nevidím absolútne žiadny problém,” konštatoval. Pripustil, že v metodike rezortu existujú niektoré obmedzujúce prvky. „Názvy, ktoré sú hanlivé pre Slovensko, ako napr. felvidék,” spresnil s tým, že práve pomenovania, ktoré vznikli za čias maďarizácie Slovenska a boli umelo vytvorené, sa do zoznamu nedostali. Zoznam je podľa neho síce otvorený, ale záväzný. „Samozrejme, vydavatelia podľa neho musia samozrejme učebnice vydať.” n Meškanie učebníc pre školy s národnostným jazykom vyučovacím šéf rezortu nepoprel. „Vzhľadom na to, že učebné osnovy schválil Štátny pedagogický ústav, tak sú jednotné tieto učebné osnovy, takže aj knižky sa musia napísať najskôr v štátnom jazyku a potom sa budú prekladať. Samozrejme, že ten preklad môže chvíľočku trvať, takže niektoré z tých učebníc kvôli prekladu budú o niečo neskôr na školách,” upozornil Mikolaj.
Ministerstvo školstva konalo pri odporúčaní písania geografických názvov v jazyku národnostných menšín svojvoľne. Uviedol to dnes na tlačovej besede Strany maďarskej koalície jej podpredseda pre školstvo László Szigeti. Podľa neho sa rezort školstva takéhoto konania dopustil tým, že v slovensko-maďarskom zozname geografických názvov, ktorý vydal Štátny pedagogický ústav pre vydavateľov učebníc pre národnostné školy, neuviedlo slovenské ekvivalenty zemepisných názvov v zátvorke, ale len za lomkou. „V tomto liste ministerstvo školstva porušilo prijatú novelu zákona, ktorá jednoznačne hovorí o tom, akým spôsobom majú byť uvedené geografické názvy...Zákon hovorí o tom, že na prvom mieste majú byť uvedené geografické názvy v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke, alebo za lomkou, v štátnom jazyku,” vysvetlil Szigeti. Podľa neho sa však v usmernení ministerstva už píše len o tom, že preklad názvu do slovenčiny má byť uvedený za lomkou. Ministerstvo školstva môže postupovať len v zmysle zákona, zhodnotil. „V tomto prípade ministerstvo istým spôsobom zasahovalo do dikcie zákona,” povedal Szigeti Zoznam geografických názvov, ktorý ministerstvo distribuovalo cez Štátny pedagogický ústav, je podľa Szigetiho neúplný, chybný a neakceptuje maďarský pravopis. „V tomto zozname sú uvedené takmer všetky existujúce geografické názvy, sídelné i nesídelné, predovšetkým v štátnom, teda v slovenskom jazyku. V ďalšej kolónke sú uvedené aj v maďarskom jazyku,” informoval. Podľa Szigetiho sa však vyskytuje veľmi veľa prípadov, kde nie je uvedený maďarský ekvivalent slovenského pomenovania. „V spomínanom zozname nemajú maďarský názov rieky Bodrog, Bodva, Dunaj, Hornád, Ipeľ, Slaná a Tisa. Sú to všetko rieky, ktoré sa nachádzajú na území Slovenska a bežne sa používajú ich maďarské pomenovania,” uviedol Szigeti, podľa ktorého minimálne osem kotlín a niekoľko nížin v zozname nemá maďarské pomenovanie. Zoznam podľa Szigetiho schválil minister školstva Ján Mikolaj (SNS). Szigeti vidí najväčší problém v tom, že v príslušnom zákone o výchove a vzdelávaní nie je splnomocňovacie ustanovenie pre ministerstvo školstva, ktoré by nejakým všeobecne záväzným nariadením malo vypracovať podrobnosti spôsobu, akým sa majú uvádzať geografické názvy. „Ministerstvo by postupovalo správne, keby to ponechalo na odborníkov, prekladateľov, ktorých poverí prekladom jednotlivých učebníc,” povedal. Ako pokračoval Szigeti, chybou je aj to, že sa za vyskloňovaným maďarským názvom v texte neuvádza slovenský názov v príslušnom páde. „Za lomkou by takisto mali byť názvy v slovenskom jazyku v skloňovanej podobe, čo nie je najlepším riešením. Podľa odborníkov je lepšie riešenie uviesť tieto názvy v zátvorke,” povedal Szigeti. Ďalej uviedol, že zoznam možno akceptovať ako základ, ale nevie, ako budú postupovať vydavatelia pri názvoch, ktoré tam nemajú ekvivalent v jazyku národnostnej menšiny. „Preto vyzývame ministerstvo školstva, aby prijalo nápravu, aby usmerňovalo vydavateľov, prekladateľov a aby uprednostnili hlavne odborné stanoviská a odborné geografické názvy v jazykoch národnostných menšín,” povedal Szigeti.
V utorok tomu budú už tri roky, čo 25. augusta 2006 rozvírila hladinu verejnej mienky udalosť, ktorá otriasla slovensko-maďarskými vzťahmi. Prípad Hedvigy Malinovej sa začal v auguste 2006, keď ju podľa jej verzie v Nitre zmlátili dvaja holohlaví mladíci za to, že hovorila po maďarsky. Išla na skúšku na fakultu a cestou hovorila po maďarsky. Počas útoku jej údajne napísali na blúzku protimaďarské nápisy. Polícia po krátkom vyšetrovaní skonštatovala, že študentka si incident vymyslela a obvinila ju z krivého svedectva. Viktor Žák, bývalý riaditeľ nemocnice v Nitre, kde Malinovú ošetrovali, vtedy tvrdil, že ženu zbili. Podľa neho mala pomliaždeniny na bruchu a stehnách. Znalec, ktorý však prehliadol pacientku až o niekoľko dní, skonštatoval absenciu poranení, čo bolo v rozpore s tvrdeniami ošetrujúcich lekárov. V súčasnosti čaká prokuratúra na znalecké posudky od lekárov, aby mohla uzavrieť prípad. Peter Labaš, ktorý je šéfom tohto tímu, sa prikláňa k verzii, že zranenia takého druhu, ako ich opísal Žák, neboli. Ostatní lekári však s jeho závermi nesúhlasia. „V deň mojej hospitalizácie som absolvovala viaceré vyšetrenia, z ktorých sú lekárske správy o mojich zraneniach. Lekári boli asi o dva roky neskôr vypočutí a potvrdili ich pravdivosť. Ja som si myslela, že ma v tomto prípade už nič nemôže prekvapiť, ale obvinenie pána dekana Labaša na adresu už zosnulého riaditeľa nemocnice ma zaskočilo,” povedala Hedviga nedávno pre denník Pravda. Z poškodenej obvinená Polícia začala trestné stíhanie vo veci zločinu lúpeže proti neznámym páchateľom. Deň nato zverejnila identikity údajných páchateľov. O prípad sa začali zaujímať nielen slovenské, ale aj maďarské médiá, a rovnako aj politici z oboch strán Dunaja. Polícia následne 9. septembra priviezla Hedvigu na výsluch, ktorý trval vyše päť hodín. Zvrat vo vyšetrovaní prišiel o dva dni nato. Polícia zastavila trestné stíhanie, pretože bolo „preukázané, že skutok sa nestal”. Argumentov bolo viac. Z mobilu, do ktorého mala Hedviga po maďarsky hovoriť, nebol zaznamenaný v ten deň žiadny hovor. Podľa znaleckého posudku vraj Malinová neutrpela zranenia. Tretím argumentom bol, že písmo na blúzke údajne vykazovalo spoločné znaky s písmom Hedvigy Malinovej. Vyšetrovateľ Horák, ktorý trestné stíhanie zastavil, pôjde zhodou okolností v pondelok na výsluch na generálnu prokuratúru (GP), ktorá prípad prevzala. V utorok si na GP predvolal prokurátor ďalších dvoch ľudí na výsluch. Kauza sa definitívne spolitizovala 12. septembra 2006, keď minister vnútra Robert Kaliňák a premiér Robert Fico zorganizovali tlačovú besedu, na ktorej poskytli médiám informácie o vyšetrovaní. Viaceré informácie, ktoré odzneli na tlačovej besede, však neskôr vyvolali otázniky o ich objektivite.
Maďarská národná banka (Magyar Nemzeti Bank, MNB) dnes znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov na 8 %. Tento krok bol v súlade s očakávaniami trhov (na snímke maďarský premiér Gordon Bajnai). Banka teda pokračuje v znižovaní úrokových sadzieb, aby pomohla domácej ekonomike, ktorá sa nachádza v najhoršej recesii za posledné dve desaťročia. MNB v júli prekvapila analytikov, keď uvoľnila menovú politiku viac, než sa predpokladalo. MNB na svojom zasadnutí 27. júla znížila kľúčový úrok o 100 bázických bodov na 8,5 %, čo bolo prvé uvoľnenie menovej politiky v Maďarsku od januára tohto roka. Za posledný mesiac sa tak úrokové sadzby v krajine znížili o 1,5 percentuálneho bodu. Kľúčový úrok je v súčasnosti na najnižšej úrovni za ostatných 17 mesiacov. Ekonóm Merrill Lynch pre strednú Európu Radoslaw Bodys sa ešte pred zverejnením rozhodnutia MNB nechal počuť, že existujú pádne dôvody na zníženie úrokových sadzieb v Maďarsku. Očakáva, že banka bude pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky. V priebehu najbližších 12 až 18 mesiacov by podľa neho mala kľúčová úroková sadzba klesnúť až na 5,5 %. MNB očakáva, že maďarská ekonomika v tomto roku klesne o 6,7 %. Recesia by tiež mala v strednodobom horizonte udržať infláciu na nízkej úrovni. Medziročná miera inflácie v júli vyskočila z júnových 3,7 % na 5,1 %, čo je najviac od októbra 2008. Príčinou bolo zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH). Vláda s platnosťou od 1. júla zvýšila základnú sadzbu DPH na 25 % z 20 %, aby udržala pod kontrolou rozpočtový deficit a splnila podmienky záchranného úveru do Medzinárodného menového fondu (MMF) a ďalších inštitúcií.
Akreditačná komisia (AK) dnes zverejnila výsledky hodnotenia slovenských vysokých škôl. „Podľa návrhu AK šesť univerzít si už v súčasnosti zachovalo štatút univerzity a budú im pridelené všetky práva. Skupina ďalších piatich nesplnila jedno kritérium, a to personálne zabezpečenie štruktúry pedagógov vo vzťahu k počtu študentov,” uviedol na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave minister školstva SR Ján Mikolaj. AK odporučila status univerzity šiestim univerzitám, a to Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach, Technickej univerzite vo Zvolene, Univerzite Komenského v Bratislave, Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Technickej univerzite v Košiciach a Univerzite P. Jozefa Šafárika v Košiciach. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Univerzita Konštantína filozofa v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Žilinská univerzita a Ekonomická univerzita v Bratislave, teda vysoké školy, ktoré nespĺňajú jedno kritérium, by podľa Mikolaja mohli obhájiť svoj status už na jeseň tohto roka po zápise študentov na štúdium. „Ostatných 15 vysokých škôl je otvorených, teda je na nich, ako sa v rámci jedného obdobia vysporiadajú s kritériami. Sú to školy, ktoré neplnia viac ako jedno kritérium a je na nich, ako sa im podarí nedostatky odstrániť,” skonštatoval minister. Hodnotenie nie je ukončené v prípade Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Univerzity, ktoré si chceli zachovať status, museli kladne splniť šesť hodnotených kritérií, týkajúcich sa ich výskumnej, vzdelávacej činnosti, počtu študentov na počet učiteľov či počtu doktorandov. Mikolaj už skôr upozornil, že školy, ktorým sa nepodarilo splniť všetky kritériá na zisk titulu univerzita, dostanú rok na odstránenie nedostatkov. Naďalej si však v názve budú môcť ponechať pomenovanie univerzita.
Nemecko, Rakúsko a Maďarsko zasiahla „žiarovková” nákupná horúčka, ktorá práve kulminuje. Od 1. septembra sa totiž v rámci boja za zníženie emisií prestanú v celej Európskej únii predávať klasické žiarovky energetickej triedy F a G. Honba za klasickými žiarovkami však jasne ukázala, aké ťažké je presvedčiť spotrebiteľov, aby pri nákupoch mysleli ekologicky, zvlášť uprostred hospodárskej krízy. Predaj týchto tradičných zdrojov svetla, ktoré zhruba 90 percent energie premenia na teplo, sa za prvých šesť mesiacov roka v Nemecku zvýšil oproti vlaňajšku o 34 %. Vo väčšine krajín EÚ sa pritom odbyt nemoderných žiaroviek v prvom polroku znížil, často o dvojciferné číslo, v Británii napríklad klesol o 22 %. Energetické firmy v týchto krajinách sa totiž dohodli s predajcami, že ich začnú postupne sťahovať z pultov už začiatkom roka. Aj Británia vlani zažívala podobnú nákupnú horúčku pred zavedením „dobrovoľného zákazu” predaja starých žiaroviek od januára 2009. Christian Schraft, šéf zákazníckeho oddelenia firmy Osram, ktorá je jedným z najväčších výrobcov žiaroviek v Európe, sa netají tým, že ho neochota Nemcov akceptovať ekologickejšie zdroje svetla prekvapila. „Nemci často nedôverujú inováciám a najmä v ťažkých ekonomických časoch majú tendencie držať sa overených a vyskúšaných vecí,” skonštatoval Schraft. Pud „hromadenia zásob” teda vrcholí, a nielen v Nemecku, ale aj v susednom Rakúsku, ktoré si zakladá na tzv. zelenej energii. A práve žiarovkový nákupný ošiaľ je v rozpore so vžitým stereotypom, že tieto dva národy sú „ekologicky uvedomelé”. Podľa psychológa Hansa-Georga Häusela sa však len zdráhajú prijať zmeny. „Obávajú sa, že by mohli prísť o útulnú atmosféru svojich domovov,” dodal.
Slávnostná premiéra veľkofilmu Jánošík, s podtitulom Pravdivá história, sa uskutoční už o dva týždne, 4. septembra v Bratislave. Film roka v premiére uzrie svetlo sveta v štýle hollywoodských premiér, nebude chýbať slávnostne prestretý červený koberec pri vstupe či príchod limuzínami hlavných predstaviteľov a pozvaných osobností. Na premiére sa zúčastní takmer celá zostava účinkujúcich, obe režisérky Agnieszka Holland a jej dcéra Kasia Adamik, autorka scenára Eva Borušovičová, Václav Jiráček, ktorý hrá vo filme hlavnú postavu Jánošíka, Ivan Martinka (Uhorčík), Marián Labuda (gróf Ugronovič), Táňa Pauhofová (Anička), priamo z New Yorku pricestuje na premiéru herečka Sarah Zoe Canner (Barbora), ktorá si zahrala poslednú Jánošíkovu lásku. Distribučná premiéra v slovenských kinách je pripravená šesť dní po slávnostnej premiére od 10. septembra, k dispozícii bude 16 kópií filmu, v rovnaký deň bude premiéra filmu aj v Českej republike, kde bude k dispozícii 40 kópií. Slovensko-poľsko-česko-maďarský veľkofilm Jánošík. Pravdivá história vznikol podľa scenára Evy Borušovičovej, ktorá niekoľko rokov študovala archívne záznamy a dokumenty. Podľa nej tvoria základ filmu fakty o živote Jánošíka, ktoré sa zachovali. Príbeh je doplnený udalosťami a činmi, ktoré boli v kontexte tej doby veľmi pravdepodobné. Nový, vo viacerých smeroch prevratný pohľad Borušovičovej na známeho hrdinu oslovil režisérku Agnieszku Holland, ktorá si prizvala na pomoc svoju dcéru Kasiu Adamik. Doterajšie filmy sa zaoberali postavou Jánošíka vždy ako legendou, tento film je však o človeku očistenom od mýtov a povestí, ktorý sa legendou stal. Herca do titulnej postavy hľadali režisérky na konkurzoch v Česku, Poľsku a na Slovensku. Z viac ako 300 adeptov nakoniec vybrali českého herca Václava Jiráčka, ktorý sa odlišoval od ostatných tým, že mal chlapčenské čaro, sústredenosť, zdržanlivosť a úprimný prejav, presvedčivo hral a hlavne mal v sebe iskru, ktorú pozná Agnieszka Holland u najlepších amerických hercov. Do dnešných dní boli nakrútené štyri filmy o Jánošíkovi. Prvý už v roku 1921 natočili bratia Siakeľovci, druhý nakrútil v roku 1935 režisér Martin Frič a tretiu verziu v roku 1963 režisér Paľo Bielik. V roku 1976 vytvoril Viktor Kubal animovaný film Zbojník Jurko. V susednom Poľsku natočil režisér Jerzy Passendorfer v roku 1974 televízny seriál Jánošík.