Maďarsko chce po najnovšej eskalácii čo najrýchlejšie vyriešiť konflikt so Slovenskom, tvrdí v rozhovore pre internetový portál euractiv.de maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs, ktorý vsádza na rozum. Švédske predsedníctvo v Európskej únii chce podľa neho nájsť vhodné riešenie pre slovensko-maďarský spor a ponúklo sa ako sprostredkovateľ, čo obidve strany akceptovali. „Spolu s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom sme súhlasili, že by bolo užitočné, aby sme o tomto probléme hovorili v trojici a to aj v nadchádzajúcich dňoch urobíme,” uviedol šéf maďarskej diplomacie. Skutočnosť, že sa Európska komisia do sporu nechce miešať, Balázs chápe, pretože nie je jej úlohou zapájať sa do bilaterálnych záležitostí. Téma by sa však podľa neho mohla prípadne otvoriť na pôde Európskeho parlamentu. Zákaz vstupu na slovenské územie pre maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma minister označil v rozhovore za bezprecedentný a hlavu štátu to dostalo do nehodnej situácie. Maďarsko čaká na reakciu na nótu, ktoré odovzdalo slovenskému veľvyslancovi v Budapešti. „Nie je v žiadnom prípade naším želaním problém ďalej vyhrocovať. Paralelne zintenzívňujeme spoluprácu so Slovenskom. Je to náš veľmi dôležitý sused... V podstate sú vhodné podmienky pre veľmi úzku spoluprácu. Nikdy v minulosti sme nemali takéto podmienky... V princípe by sme mohli byť dobrým príkladom dobrých susedských vzťahov, bohužiaľ to tak momentálne nie je,” konštatuje Balázs. V súvislosti s menšinami maďarský minister zdôraznil, že treba jasne rozlišovať medzi situáciou menšín a akciami pravicových extrémistov a nacionalistov. Pripomenul pritom, že Maďarsko zakázalo nedávno veľmi agresívnu pravicovoextrémistickú organizáciu Maďarská garda, zatiaľ čo na Slovensku funguje veľmi podobná organizácia Slovenská pospolitosť. „Pravicoví extrémisti sú teda na Slovensku aktívni a v Maďarsku zakázaní,” vyhlásil Balázs. Pozíciu šéfa národniarov Jána Slotu prirovnal šéf maďarskej diplomacie k Rakúsku a Jörgovi Haiderovi, ktorý nebol vo vláde, ale jej bol blízko. Slotov hlas je počuť až v Budapešti, dodáva Balázs.
Na proteste proti jazykovému zákonu 1. septembra v Dunajskej Strede budú prítomní aj predstavitelia rumunských Maďarov. Podľa tlačovej agentúry MTI to dnes uviedla predsedníčka biharskej župnej organizácie Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku (RMDSZ) Rozália Bíróová. Rada župnej organizácie na protest proti zavedeniu novely slovenského jazykového zákona sformulovala stanovisko a vyzvala štyri historické maďarské cirkvi v Rumunsku, občianske organizácie a oblastné organizácie RMDSZ, aby stanovisko podpísali. „Z 29 oblastných organizácií podpísalo dokument do tejto chvíle 26,” povedala predsedníčka s tým, že do Dunajskej Stredy na protestný míting pocestuje z Rumunska vyše 50-členná delegácia. Iniciátorom a spoluorganizátorom podujatia v Dunajskej Strede je Strana maďarskej koalície (SMK). Ďalším organizátorom je slovensko-maďarský okrúhly stôl, ktorý združuje maďarské mimovládne organizácie na Slovensku. V jeho mene bude hovoriť Kálmán Petöcz. Maďarských spisovateľov na Slovensku bude zastupovať Lajos Grendel a vystúpiť by mal aj zástupca Maďarskej akadémie vied a člen predsedníctva poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente Pál Schmitt.
Predstavitelia chorvátskej, rusínskej, nemeckej, bulharskej, poľskej a ruskej menšiny na dnešnom zasadnutí Rady vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny vyjadrili podporné stanovisko k prijatej novele zákona o štátnom jazyku. Na zasadnutí rady sa zúčastnil aj minister kultúry Marek Maďarič, ktorý hovoril o hlavných cieľoch novely. TASR o tom dnes informoval hovorca rezortu kultúry Jozef Bednár. Ako ďalej uviedol, podľa spomínaných predstaviteľov národnostných menšín novela zákona nenarušuje jazykové práva osôb patriacich k národnostným menšinám v SR, ale naopak rozširuje možnosti používania menšinových jazykov. Zároveň nepredstavuje žiadnu prekážku rozvoja ich identity.
Strana Most-Híd začne na budúci týždeň bilboardovú kampaň, ktorou viacnásobne poruší zákon o štátnom jazyku, ktorého novela vstúpi do platnosti 1. septembra. Podľa nezávislého poslanca Lászlóa Nagya tak robia vedome, a to v oblasti verejného styku, dvojjazyčnosti a pomere veľkosti dvojjazyčného textu. Uvedený bude v maďarskom a rómskom jazyku, alebo v troch slovenských nárečiach. „Sme zvedaví, čo urobí ministerstvo kultúry, či túto absurdnú situáciu využije na sebareflexiu, alebo začne uplatňovať zákon,” poznamenal na dnešnej tlačovej besede s tým, že cieľom kampane nie je rozdúchavanie vášní ani zvyšovanie napätia, ale chcú poukázať na škodlivosť a zradnosť zákona. Nagy ďalej upozornil na to, že novelou zákona, ktorá bola prijatá pred dvoma mesiacmi, nešlo o zvýšenie tolerancie a porozumenia v slovensko-maďarských vzťahoch, ale o dobre premyslený nástroj mocenského zápasu vládnej koalície a v rámci koalície. „Minister kultúry Marek Maďarič a poslanci vládnej koalície rozohrali na Slovensku dobre zaberajúcu hru o ohrození slovenských záujmov zo strany Maďarov, tentokrát v oblasti používania slovenského jazyka,” poznamenal. Poslanec Zsolt Simon je zhrozený z toho, že popri vytvorení vzťahu k slovenčine ako štátneho jazyka zákonodarcovia posilnili postavenie češtiny na území SR. „Pretože jej nesprávne používanie je absolútne tolerované, ale používanie toho, čo slovenčinu skrášľuje, a to sú nárečia, to už nie,” vyhlásil. Obaja zákonodarci pripravili novelu zákona o štátnom jazyku, ktorú už predložili na septembrovú schôdzu parlamentu. V nej navrhujú zrušiť mocenské postavenie MK SR v procese kodifikácie štátneho jazyka. Podľa nich táto úloha prináleží iba akademickým a jazykovedným pracoviskám. Rovnako chcú zrušiť používanie termínu verejný styk, keďže v žiadnom zákone nie je tento termín definovaný, a preto nie je jasné, čo verejný styk vôbec je. Simon sa zamyslel nad tým, či to je napríklad aj rozhovor so susedom na dvore či ulici pred domom. Poslancom sa nepozdáva ani mocenské postavenie rezortu kultúry pri schvaľovaní textov pomníkov. „To sú úradníci MK SR akreditovaní prekladatelia z viacerých jazykov, aby posúdili a dali záväzné stanovisko ku každej tabuli?” opýtal sa Simon s tým, či aj náhrobný kameň nie je náhodou pamätník. „Táto vláda nemá nič iné na starosti, len chodiť po cintorínoch a prekladať nápisy z náhrobných kameňov?,” poznamenal a zdôraznil, že je to zasahovanie do civilnej sféry. Ich navrhovaná zmena zákona má zrušiť tiež pokuty za používanie nespisovnej slovenčiny. Udeľovanie sankcií má podľa Simona viacero nedostatkov, hlavným je to, že štátny úradník môže rozhodnúť v rozmedzí od 100 do 5000 eur (3012 až 150.630 Sk), čo, ako konštatoval, je obrovské pole pôsobnosti a môže to byť likvidačné pre niektorých dôchodcov. So svojím návrhom oslovili aj tri opozičné kluby s možnosťou spolupredkladateľstva. Simon vysvetlil, že KDH a SDKÚ-DS korektne odpovedali, že sa k návrhu nepripoja, avšak deklarovali, že sa k jeho prípadnej podpore jednoznačne vyjadria pred začatím rokovania NR SR. „Jeho podporu ale a priori neodmietli. Zo strany SMK sme nedostali ani odpoveď na našu ponuku,” ozrejmil.
Vyhlásenia a zámery strany Most-Híd sú provokáciou a snahou zvyšovať napätie. Súčasne podľa hovorcu ministerstva kultúry (MK) Jozefa Bednára pokračujú v šírení zámerných dezinformácií o zákone o štátnom jazyku. Ako uviedol pre TASR, jasnou a dokonca priznanou provokáciou je ich billboardová kampaň. „Vo svojej zlomyseľnosti si však v tomto prípade neuvedomili, že neuvedenie textu na billboarde v štátnom jazyku nie je len porušením novelizovaného zákona, ale je porušením aj doteraz a roky platného zákona o štátnom jazyku,” pripomenul Bednár. Poukázal na to, že podľa súčasne platnej normy sa nápisy, reklamy či oznamy určené na informovanie verejnosti musia uvádzať v štátnom jazyku. Môžu byť preložené do iných jazykov, ale inojazyčné texty nasledujú až po rovnako veľkom texte v štátnom jazyku. „Most takouto billboardovou kampaňou v skutočnosti neupozorní na zmenu v zákone o štátnom jazyku, ale na to, že nepoznajú ani doteraz platný zákon a že im naozaj ide len o vyvolávanie napätia,” konštatoval. Na tvrdenie predstaviteľov Mosta-Hídu, že MK SR má v procese kodifikácie štátneho jazyka mocenské postavenie, pričom táto otázka prináleží jazykovedcom, Bednár reagoval, že akademické a jazykovedné pracoviská môžu mať na otázku podoby kodifikovaného štátneho jazyka rôzne názory. „Dokonca sa môže stať, že takéto pracovisko nepodá návrh na zmenu kodifikácie štátneho jazyka,” vysvetlil hlavnú zodpovednosť ministerstva za túto problematiku. Znenie zákona účinné od 1. septembra nevylučuje účasť konzultácie odborných jazykovedných inštitúcií pri každej zmene kodifikácie. Ministerstvo pripraví v tomto zmysle smernicu, ktorá upraví spôsob konania, ktorým bude každá zmena prechádzať. „Na podobe kodifikovaného jazyka by mal byť všeobecný konsenzus odborníkov a až potom MK pristúpi k schváleniu každej zmeny kodifikácie štátneho jazyka,” dodal. Bednár upozorňuje, že sa nič nedosiahne ani vypustením paragrafov, v ktorých nadpisoch sa vyskytuje pojem verejný styk. Nadpisy nie sú súčasťou právnych viet a právnych noriem. „Iba naznačujú, o čom je obsah právnej normy. Ich vypustením môže nastať veľmi nebezpečná interpretačná situácia, ktorej sa ministerstvo chcelo vyhnúť práve zmienkou o verejnom styku v nadpisoch spomenutých ustanovení,” konštatoval. Hoci pojem verejný styk v právnom poriadku nie je presne definovaný, podľa hovorcu je zrejmé, že ide o styk určený verejnosti, teda otvorenému okruhu prijímateľov. Súkromný styk je určený uzavretému okruhu prijímateľov. Vyvrátil tiež tvrdenie, že MK bude po novom schvaľovať texty pomníkov. Môže iba posudzovať otázku súladu nápisu na pamätníku či pamätnej tabuli s požiadavkami zákona o štátnom jazyku. „To znamená, či je dodržané poradie textov v prípade, ak ich je viacero a či znenie v štátnom jazyku zodpovedá zneniu v inom jazyku,” poznamenal s tým, že ministerstvo nemôže zasiahnuť do obsahu textu. Záväzné stanovisko bude následne podkladom pre stavebný úrad na rozhodnutie v stavebnom konaní a bude len formálne predložené stavebnému úradu zo strany stavebníka. Bednár zdôraznil, že zákon sa netýka hrobov ani náhrobných kameňov. „Tvrdenie predstaviteľov strany Most-Híd, že udeľovanie sankcií môže byť likvidačné pre niektorých dôchodcov, je opäť príkladom vedomej dezinformácie a snahy vystrašiť občanov. Fyzická osoba, bežný občan, to znamená aj dôchodca, nemôže dostať podľa zákona o štátnom jazyku žiadnu pokutu,” uzavrel. Strana Most-Híd začne na budúci týždeň billboardovú kampaň, ktorou viacnásobne poruší zákon o štátnom jazyku. Jej členovia predložili do parlamentu návrh novely zákona o štátnom jazyku. V nej navrhujú zrušiť mocenské postavenie MK SR v procese kodifikácie štátneho jazyka. Rovnako chcú zrušiť používanie termínu verejný styk, udeľovanie pokút a mocenské postavenie ministerstva kultúry pri schvaľovaní textov pomníkov.
Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) nenapísal Dunaj po maďarsky, čím pobúril najväčšiu menšinu. Spor vyvolal zoznam slovenských zemepisných názvov, ktoré mal Mikolaj do maďarčiny preložiť. Vydavateľom učebníc však rozposlal dokument, v ktorom vynechal preklad riek či nížin na juhu Slovenska. Mikolaj tvrdí, že to nebol zámer. Vydavatelia, ktorí majú podľa zoznamu postupovať, sú bezradní. Zoznam musel minister vypracovať po minuloročnom škandále okolo učebníc. Parlament totiž vo februári schválil novelu, ktorá Mikolajovi zatrhla, aby v učebniciach boli iba slovenské názvy. Po novom musia byť prvé maďarské názvy a za nimi slovenské. Ako treba písať po maďarsky, mal určiť zoznam. Tvorí ho viac ako 3 300 pomenovaní slovenských miest, pohorí či riek. Pri riekach Dunaj, Ipeľ, Bodrog, Tisa, Podunajská nížina či Západné Karpaty zostala kolónka s maďarským názvom prázdna. Prečo? „Nie preto, že by ich niekto úmyselne zamlčal alebo by ich tam niekto nechcel dať,” bránil sa Mikolaj. „Neviem, čo tým ministerstvo myslí, keď tieto preklady chýbajú. Môžeme alebo nemôžeme používať názvy v maďarčine?” pýta sa Alžbeta Tóthová z vydavateľstva Terra. „Nerozumiem, prečo je v zozname preložený Malý Dunaj ako Kis-Duna, ale preklad Dunaja tam chýba,” kritizuje Alexander Fibi zo Zväzu maďarských pedagógov. Mikolajovi dnes odošlú list, v ktorom ho vyzvú, aby oslovil odborníkov a zoznam doplnil. Minister tvrdí, že nepochybil. Maďarský preklad nepoužil pri názvoch, ktoré sú na hraniciach. „Preberajú sa tie názvy, ktoré sú oficiálne v Maďarsku,” dodal Mikolaj. Mikolaj povedal, že SNS a HZDS v septembri napadnú novelu na Ústavnom súde. Podľa neho je novela zlá, lebo mu kázala vypracovať zoznam „zaužívaných a vžitých” maďarských názvov z učebníc vydaných v rokoch 2002 až 2006. „Nenašli sme ani jednu takúto učebnicu,” uviedol minister s tým, že zoznam urobil na základe monografie Slovenskej akadémie vied. „Nie je v poriadku, ak využívali iba jeden zdroj a notoricky známe veci nepreložili. Čudujem sa, že ministerstvo nevyužilo maďarský úrad, ktorý sa venuje štandardizácii názvov,” podotkla Gizella Szabómihály z Jazykovej kancelárie Gramma. Mikolaj pripustil, že zoznam po polroku doplní.
V učebniciach pre maďarskú menšinu nenájdu žiaci názvy ako Tót alebo Felvidék. Podľa ministerstva školstva sú hanlivé, preto ich vydavateľom odporúča nahradiť slovenskými ekvivalentmi Slovák a Horná zem. „Nie sú tam názvy, ktoré sú pre Slovákov neprirodzené alebo dokonca hanlivé alebo urážlivé. To sú také názvy, kde sú spomínané slová ako Felvidék alebo poprípade Tót,“ povedal na dnešnej tlačovej besede minister školstva Ján Mikolaj. Zo zoznamu odporúčaných geografických názvov vypadli aj názvy, ktoré vznikli v období maďarizácie. „Z toho vyplýva, že tie názvy, ktoré vznikali v rokoch 1867 až 1918 v týchto učebniciach nie sú. Sú tam pôvodné názvy, ktoré vznikali do toho obdobia, alebo tie, ktoré vznikali neskôr,“ dodal Mikolaj. Ministerstvo uprednostnilo v zozname pôvodné názvy pred novými. Špecifickým prípadom sú obce, ktoré sa v rôznych historických etapách zlučovali, pričleňovali alebo odlučovali. Týka sa to napríklad obcí Bernátovce, Budince, Košťany, Všechsvätých alebo Valaliky. Pri ich písaní odporučilo ministerstvo nepoužívať nové, ale historické názvy. Riešenie má Mikolaj i v otázke písania názvov riek, ktoré pretekajú územím Slovenska aj územím Maďarska. Rieky ako napríklad Dunaj totiž v zozname nie sú. „Toto spadá aj z hľadiska medzinárodných štandardov pod jurisdikciu Maďarskej republiky a tam sa preberajú tie názvy, ktoré sú oficiálne v Maďarskej republike,“ hovorí Mikolaj. Zoznam pre vydavateľstvá obsahuje celkovo 3319 názvov. Rezort tvrdí, že pri jeho zostavovaná sa opieral o odborný podklad, ktorým je monografia Majtán a kol. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 - 1997), vydanej Slovenskou akadémiou vied v roku 1998. Kritici zoznamu odkazujú na školský zákon, podľa ktorého sa musia vydavatelia pri písaní geografických názvov orientovať zaužívanými názvami, ktoré sa objavili v učebniciach v rokoch 2002 až 2006. „Na ministerstve školstva sme nenašli žiadnu učebnicu, ktorá bola schválená v tomto období,“ odôvodňuje vydanie zoznamu Mikolaj. V súčasnosti je na školách osem učebníc, pri ktorých sa vydavatelia orientovali usmerňujúcim zoznamom ministerstva. Zoznam odporúčaného písania geografických názvov v jazyku národnostných menšín pre vydavateľov učebníc pre národnostné školy distribuovalo ministerstvo cez Štátny pedagogický ústav. Podľa Lászlóa Szigetiho zo Strany maďarskej koalície je neúplný, chybný a neakceptuje maďarský pravopis. Pri mnohých vraj chýba maďarský ekvivalent. „V spomínanom zozname nemajú maďarský názov rieky Bodrog, Bodva, Dunaj, Hornád, Ipeľ, Slaná a Tisa. Sú to všetko rieky, ktoré sa nachádzajú na území Slovenska a bežne sa používajú ich maďarské pomenovania,” uviedol Szigeti na tlačovej besede 24. augusta. Podľa neho nemá v zozname maďarské pomenovanie minimálne osem kotlín a niekoľko nížin. SMK kritizovala ministerstvo školstva SR aj za svojvoľné zostavovanie zoznamu. Podpredseda SMK pre školstvo Szigeti tvrdí, že v slovensko-maďarskom zozname geografických názvov neuviedol rezort slovenské ekvivalenty zemepisných názvov v zátvorke, ale len za lomkou. „V tomto liste ministerstvo školstva porušilo prijatú novelu zákona, ktorá jednoznačne hovorí o tom, akým spôsobom majú byť uvedené geografické názvy...Zákon hovorí o tom, že na prvom mieste majú byť uvedené geografické názvy v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke, alebo za lomkou, v štátnom jazyku,” vysvetlil Szigeti. V usmernení ministerstva sa podľa neho píše len o tom, že preklad názvu do slovenčiny má byť uvedený za lomkou. Szigeti tvrdí, že by ministerstvo postupovalo správne, keby to ponechalo na odborníkov, prekladateľov, ktorých poverí prekladom jednotlivých učebníc. Chybou podľa neho je, že sa za vyskloňovaným maďarským názvom v texte neuvádza slovenský názov v príslušnom páde.
Argumentácia ministra školstva Jána Mikolaja, že geografické názvy obsahujúce slovo Tót- alebo názov pre niekdajšie Horné Uhorsko Felvidék pôsobia pre Slovákov neprirodzene, hanlivo alebo urážlivo, je neopodstatnená - tvrdí to jazykovedec István Lanstyák z Katedry maďarského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Práve hanlivým kontextom odôvodnil Mikolaj na dnešnej tlačovej besede, že rezort uvedené názvy vynechal v usmernení pre vydavateľov učebníc pre maďarskú menšinu. „V geografických názvoch slovo Tót- určite nie je hanlivé a je nepredstaviteľné, aby nejaký minister menil tradičné maďarské zemepisné názvy,” povedal agentúre SITA Lanstyák. Podľa neho možno pojem Tót- vnímať hanlivo len v prípade, že takto označíme slovenské etnikum. Keď sa toto slovo dostalo do zemepisných názvov, nebolo ešte hanlivé a svoju štylistickú neutralitu si v zemepisných názvoch zachovalo dodnes. Okrem slova tót sa ešte v maďarčine na pomenovanie Slováka využíva pojem „szlovák“, ktorý sa však neuplatňuje v geografických názvoch. „Je to ako keby sme hovorili o Uherskom Hradišti v Čechách a nejaký maďarský minister by si vymyslel, že to nie je správny názov, lebo Uherské je zastarané, a nariadil by to nazývať Maďarské Hradište. Alebo keby sme slávneho matičiara z 19. storočia Viliama Paulinyho-Tótha prekrstili na Viliama Paulinyho-Slováka,” tvrdí Lanstyák. Jazykovedec upozorňuje, že geografické názvy sú konzervatívne. Zachovávajú aj také formy, ktoré sa už v bežnej reči zmenili, preto sa ich štylistická hodnota môže líšiť od štylistickej hodnoty toho istého slova používaného samostatne. Napríklad slovo „smrdieť“ alebo „sviňa“ nevyvoláva podľa jazykovedca v ľuďoch práve tie najlepšie pocity, a predsa by nenapadlo ministra premenovať kúpele Smrdáky na Voniaky a obec Svinná na Ošípaná. Názvu Felvidék nepripisuje Lanstyák žiaden hanlivý význam, až na to, že ho radi používajú aj extrémisti. Avšak i bežná populácia označuje týmto pojmom Hornú zem, čo je doslovný preklad slova. V historickom kontexte slúži Felvidék na pomenovanie historického regiónu v rámci Uhorska. „Keby chcel niekto hovoriť v učebnici o dnešnom Slovensku ako o Felvidéku, to by nebolo správne, čo je jasné. Ale pokiaľ hovoríme o území dnešného Slovenska pred rokom 1918, tak to je normálne, lebo značná časť Slovenska sa tak historicky nazývala,” vysvetľuje Lanstyák. Štylistickú hodnotu jazykových prostriedkov nemôže diktovať žiaden minister, pretože tá existuje a vytvorila sa dávno, dodáva jazykovedec. Minister školstva Ján Mikolaj dnes na tlačovej konferencii uviedol, že do zoznamu odporúčaných geografických názvov pre vydavateľov maďarských učebníc nezaradil slová ako Tót- alebo Felvidék, pretože pre Slovákov vyznievajú neprirodzene, hanlivo alebo urážlivo. Zo zoznamu vypadli aj názvy, ktoré vznikli v období maďarizácie. „Z toho vyplýva, že tie názvy, ktoré vznikali v rokoch 1867 až 1918, v týchto učebniciach nie sú. Sú tam pôvodné názvy, ktoré vznikali do toho obdobia, alebo tie, ktoré vznikali neskôr,“ povedal Mikolaj. Rezort zároveň uprednostnil pôvodné názvy pred novými. Špecifickým prípadom sú obce, ktoré sa v rôznych historických etapách zlučovali, pričleňovali alebo odlučovali. Týka sa to napríklad obcí Bernátovce, Budince, Košťany, Všechsvätých alebo Valaliky. Pri ich písaní odporučilo ministerstvo nepoužívať nové, ale historické názvy. Zoznam distribuovalo ministerstvo cez Štátny pedagogický ústav pre vydavateľstvá, obsahuje 3 319 názvov. Rezort tvrdí, že pri jeho zostavovaní sa opieral o odborný podklad, ktorým je monografia Majtán a kol. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 - 1997), vydanej Slovenskou akadémiou vied v roku 1998. Kritici zoznamu odkazujú na školský zákon, podľa ktorého sa musia vydavatelia pri písaní geografických názvov orientovať zaužívanými názvami, ktoré sa objavili v učebniciach v rokoch 2002 až 2006. „Na ministerstve školstva sme nenašli žiadnu učebnicu, ktorá bola schválená v tomto období,“ odôvodňuje vydanie zoznamu Mikolaj. V školách je osem učebníc, pri ktorých sa vydavatelia orientovali usmerňujúcim zoznamom ministerstva. Podľa Lászlóa Szigetiho zo Strany maďarskej koalície je zoznam neúplný, chybný a neakceptuje maďarský pravopis. Pri mnohých vraj chýba maďarský ekvivalent. „V spomínanom zozname nemajú maďarský názov rieky Bodrog, Bodva, Dunaj, Hornád, Ipeľ, Slaná a Tisa. Sú to všetko rieky na území Slovenska a bežne sa používajú ich maďarské pomenovania,” uviedol Szigeti na tlačovej besede 24. augusta. Podľa neho nemá v zozname maďarské pomenovanie minimálne osem kotlín a niekoľko nížin.
Predseda vlády SR sa s Bajnaiom zíde kedykoľvek, kdekoľvek a hovoriť s ním bude na akúkoľvek tému. Predseda vlády SR Robert Fico je pripravený stretnúť sa s maďarským premiérom Gordonom Bajnaim kedykoľvek, kdekoľvek a hovoriť s ním na akúkoľvek tému. Uviedla to dnes Ficova hovorkyňa Silvia Glendová v reakcii na iniciatívu maďarského premiéra na stretnutie. „Na zorganizovanie takéhoto stretnutia nepotrebuje predseda vlády SR Robert Fico žiadnu zvláštnu prípravu, ani sprostredkovateľa, pretože doterajšiu komunikáciu s maďarských premiérom považuje za štandardnú. Naposledy spolu telefonovali bezprostredne pred avizovaným príchodom prezidenta Maďarskej republiky na Slovensko minulý týždeň,” uviedla Glendová. Robert Fico podľa nej pripomína, že jedno z plánovaných stretnutí medzi slovenským a maďarským premiérom v Budapešti zrušil doslova niekoľko minúť pred jeho konaním predchádzajúci maďarský premiér. Predseda vlády SR má pozvanie na oficiálnu návštevu našich južných susedov, ale maďarská strana doteraz nepotvrdila dátum jej konania, dodala Glendová. Bajnai inicioval rokovania s Ficom v záujme zníženia napätia medzi oboma krajinami. Informoval o tom dnes v tlačovej správe hovorca maďarskej vlády. Po náležitých prípravách sa podľa neho stretnutie môže uskutočniť v krátkom čase - ešte v prvej polovici septembra. Podľa maďarského premiéra by cieľom pracovného stretnutia malo byť zabezpečenie konkrétnych krokov na zníženie napätia. Dialógom vedúcich činiteľov by sa zároveň malo prispieť k podstatnému riešeniu problémov. Bajnai tiež vyjadril nádej, že sa mu podarí získať u slovenského partnera viac pochopenia vo veci jazykového zákona, ktorý nadobudne účinnosť 1. septembra a „protirečí základným európskym hodnotám”.
Predseda vlády SR Robert Fico je pripravený stretnúť sa s maďarským partnerom Gordonom Bajnaim kedykoľvek, kdekoľvek a hovoriť s ním na akúkoľvek tému. Ako informoval Tlačový a informačný odbor ÚV SR, na zorganizovanie stretnutia nepotrebuje premiér žiadnu zvláštnu prípravu, ani sprostredkovateľa, pretože doterajšiu komunikáciu s maďarských premiérom považuje za štandardnú. Naposledy spolu telefonovali bezprostredne pred avizovaným príchodom prezidenta Maďarskej republiky na Slovensko minulý týždeň. Premiér Fico pripomenul, že jedno z plánovaných stretnutí medzi slovenským a maďarským premiérom v Budapešti zrušil len niekoľko minúť pred jeho konaním predchádzajúci maďarský premiér. Predseda vlády SR má rovnako pozvanie na oficiálnu návštevu Maďarska, ale maďarská strana doteraz nepotvrdila dátum jej konania. Fico tiež upozornil, že priebehu pripravovaného stretnutia, na ktorom má záujem, neprospeje neustále jednostranné obviňovanie Slovenska zo zhoršenia bilaterálnych vzťahov, ktoré sa objavuje aj vo vyhlásení maďarskej strany z dnešného dňa. Ako informoval agentúru MTI hovorca maďarskej vlády Domokos Szollár, premiér Bajnai bude iniciovať rozhovory so slovenským partnerom Ficom s cieľom uvoľniť napätie medzi oboma krajinami. Pracovná schôdzka by sa mala konať už „čoskoro”, pravdepodobne v prvej polovici septembra, uviedol Szollár. Bajnai chce podľa hovorcu zabrániť ďalšiemu zhoršeniu bilaterálnych vzťahov, ktoré majú na svedomí viaceré udalosti, vrátane prijatia slovenského jazykového zákona a incident s maďarským prezidentom Lászlóom Sólyomom, ktorého Slovensko odmietlo vpustiť na svoje územie. Podrobnosti o stretnutí by mali doladiť ministri zahraničných vecí oboch krajín na schôdzke v slovinskom Blede 30. a 31. augusta.
Maďarský premiér Gordon Bajnai bude iniciovať rozhovory so svojím slovenským partnerom Robertom Ficom s cieľom uvoľniť napätie medzi oboma krajinami. Agentúru MTI o tom v piatok informoval hovorca vlády Domokos Szollár. Pracovná schôdzka by sa mala odohrať „čoskoro”, pravdepodobne už v prvej polovici septembra, uviedol Szollár. Bajnai chce podľa hovorcu zabrániť ďalšiemu zhoršeniu bilaterálnych vzťahov, ktoré majú na svedomí viaceré udalosti vrátane prijatia slovenského jazykového zákona a incident s maďarským prezidentom Lászlóom Sólyomom, ktorého Slovensko odmietlo vpustiť na svoje územie. Presnejšie podrobnosti o stretnutí by mali doladiť ministri zahraničných vecí oboch krajín na schôdzke v slovinskom Blede 30. a 31. augusta.
Vodič so spolujazdcom sa vo štvrtok v Budapešti pokúsili vytlačiť z cesty auto slovenského veľvyslanca Petra Weissa. S odvolaním na maďarskú televíziu MTV o tom informovala agentúra APA. Incident, ktorý sa odohral v dobe napätých diplomatických vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom a krátko po útoku na slovenskú ambasádu v Budapešti, odmietlo budapeštianske policajné prezídium potvrdiť. Dvaja muži v budapeštianskej premávke strhli svoje auto na voz veľvyslanca. Potom mu začali nadávať, pričom podľa serveru hirszerzo.hu spomínali aj jeho národnosť. Nikto nebol zranený. Maďarská polícia krátko na to oboch mužov zadržala, prehľadala im auto a vypočula ich. Neskôr u nich vykonala domovú prehliadku. Hovorca slovenského ministerstva zahraničných vecí Peter Stano nechcel incident komentovať s vysvetlením, že ministerstvo nechce vyhrocovať už tak či tak napäté slovensko-maďarské vzťahy. Podľa vyhlásenia budapeštianskeho policajného riaditeľstva môžu mať muži niečo spoločné aj s útokom na ambasádu. Ambasáda poskytla polícii videozáznam incidentu, na ktorom je vraj zachytený jeden z páchateľov. Ak by sa tento prípad potvrdil, bude to v Maďarsku v krátkej dobe už druhý útok na slovenský diplomatický cieľ. V stredu hodil neznámy páchateľ na dvere slovenskej ambasády v Budapešti zápalné fľaše. Tie sa našťastie nevznietili, takže nikto nebol zranený, ani nevznikli žiadne škody na majetku. Dlhodobé napäté slovensko-maďarské vzťahy sa zhoršili minulý týždeň po tom, čo Bratislava zakázala na slovenské územie vstup maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi. Ten sa chcel 21. augusta, teda v deň výročia vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa, na ktorom sa podieľala aj maďarská armáda, zúčastniť v Komárne na odhalení sochy zakladateľa uhorského štátu svätého Štefana.
Vodič v druhom budapeštianskom obvode sa vo štvrtok pokúsil vytlačiť z cesty vozidlo slovenského veľvyslanca v Maďarsku Petra Weissa, informovala maďarská televízia MTV. Diplomat sa podľa správy stal terčom nadávok dvoch mužov v aute. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí dnes nechcelo záležitosť komentovať. „Vec vyšetruje maďarská polícia, my sa k tomu nebudeme vyjadrovať,” uviedol hovorca rezortu diplomacie Peter Stano. K incidentu, pri ktorom nikto neutrpel zranenia, sa odmietla vyjadriť aj budapeštianska polícia, uviedla rakúska tlačová agentúra APA. Tá konštatovala, že v prípade potvrdenia incidentu by mohlo ešte narásť napätie medzi Maďarskom a Slovenskom. V krátkej dobe by išlo už o druhý útok na slovenský diplomatický cieľ. V stredu hodil neznámy páchateľ na dvere slovenskej ambasády v Budapešti zápalné fľaše. Tie sa našťastie nezapálili. V súvislosti s útokom vypočuli dvoch mužov z Budapešti. Ambasáda poskytla polícii videozáznam incidentu, na ktorom je vraj zachytený jeden z páchateľov. Vzťahy medzi krajinami sa zhoršili po zákaze vstupu maďarského prezidenta Sólyoma na Slovensko minulý týždeň.
Prijatý zákon o slovenskom štátnom jazyku nevylučuje používanie maďarčiny na Slovensku, uviedol veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss. Odpovedal takto na list Mihálya Babáka, primátora mesta Sarvaš, ktoré obývajú aj Slováci. Babák v liste uviedol, že podľa jeho názoru nový slovenský jazykový zákon prakticky vylučuje používanie maďarského jazyka v SR. Odpoveď Weissa dnes Babák poskytol agentúre MTI. Uvádza sa v ňom, že v zmysle zákona, ktorý vstúpi do platnosti 1. septembra, sa v krajine „naďalej môže používať maďarský jazyk”. Podľa veľvyslanca SR v žiadnom prípade nebude obmedzované používanie materinského jazyka v súkromnom styku a slovenské normy budú naďalej garantovať používanie maďarského jazyka v oblastiach so zmiešaným obyvateľstvom. Ako Weiss ďalej zdôraznil, používanie maďarčiny na súdoch bude naďalej možné na trovy štátu. V zmiešaných oblastiach budú nápisy takisto ako počas uplynulých 15 rokov dvojjazyčné. Weiss upozornil, že cieľom zákona o štátnom jazyku nie je trestať alebo zakázať používanie maďarského jazyka v SR. „Jeho cieľom je, aby v rámci prispenia k medzietnickému zmiereniu zaistil dvojjazyčnosť v úradnom a verejnom styku,” napísal slovenský veľvyslanec.
Strana vládnucich maďarských socialistov (MSZP) žiada od Slovenska zmenu zákona o štátnom jazyku v zmysle európskych noriem. Tlačovú agentúru MTI o tom v piatok informoval socialistický podpredseda zahraničného výboru maďarského parlamentu József Kozma. Maďarskí socialisti si myslia, že v zachovaní a upevňovaní národnej identity zohráva hlavnú úlohu práve materinský jazyk, preto strana vystupuje v záujme ochrany základných ľudských a komunitných práv Maďarov na Slovensku. Kozma zdôrazňuje, že jeho strana vystupuje proti obmedzeniu používania maďarského jazyka na domácich a medzinárodných fórach ako aj v bilaterálnych vzťahoch. Maďarská socialistická strana považuje za dôležité, aby národy členských krajín Európskej únie, medzi nimi aj Slovenska a Maďarska, mali voči sebe tolerantný prístup, ktorý uznáva a ctí inakosť, a aby vedúci predstavitelia a politici týchto spoločenstiev mali otvorené a európske postoje. Strana maďarských socialistov vo svojom vyhlásení uvádza, že je solidárna s národnými a menšinovými komunitami, ktoré uznávajú európsky hodnotový systém. Podľa Kozmu udržiavanie kultúrnej rozmanitosti a ochrana menšinových jazykov je morálnou povinnosťou každej demokratickej spoločnosti.
Slovensko by sa malo ospravedlniť Maďarsku za urážku jeho prezidenta Lászlóa Sólyoma, ktorej sa dopustilo, keď ho 21. augusta odmietlo vpustiť na svoje územie, vyhlásil v stredu večer Ferenc Kumin, vysokopostavený predstaviteľ kancelárie maďarského prezidenta, vo vysielaní verejnoprávnej televízie M1. „Najmenej, čo by Slovensko malo spraviť pre ospravedlnenie, je poskytnúť vysvetlenie toho, čo sa stalo a pomenovať ľudí zodpovedných za incident,” uviedol Kumin. Sólyom sa mal minulý týždeň zúčastniť na odhaľovaní sochy sv. Štefana v Komárne, nakoniec prešiel len k hranici na moste spájajúcom nad Dunajom obe krajiny. Odtiaľ sa vrátil, pretože slovenské ministerstvo zahraničných vecí mu prostredníctvom diplomatickej nóty odoprelo vstup na územie Slovenska. Oficiálnym dôvodom bolo bezpečnostné riziko, avšak podľa slovenského premiéra Roberta Fica cieľom jeho súkromnej návštevy Komárna bolo vyprovokovať konflikt. Na otázku, ako by kancelária prezidenta mohla znížiť napätie medzi krajinami Kumin odpovedal, že úrad bude médiá a medzinárodné spoločenstvo informovať o faktoch, ktoré „dokazujú, že maďarská strana má pravdu”. Kumin pripomenul, že Sólyom o plánovanej návšteve Komárna informoval slovenského veľvyslanca v Budapešti Petra Weissa už 19. júna. Návšteva bola pripravená počas riadneho časového obdobia a do primeraných detailov. Slovenská strana až do 19. augusta proti nej nenamietala. Dva dni pred plánovanou návštevou však Slovensko kritizovalo maďarský postoj k novele slovenského jazykového zákona a nevhodné naplánovanie návštevy v čase výročia potlačenia Pražskej jari v roku 1968 vojskami Varšavskej zmluvy vrátane maďarského. Aj napriek tomu, že Fico ešte 19. augusta vyhlásil, že Slovensko nemôže zabrániť a ani nezabráni Sólyomovi prekročiť hranice, o dva dni na to, krátko pred príchodom maďarského prezidenta, premiér oznámil, že úrady maďarskému prezidentovi nedovolia vstúpiť na slovenské územie.
László Sólyom očakáva za svoju urážku satisfakciu. Uviedol to vysokopostavený predstaviteľ kancelárie maďarského prezidenta Ferenc Kumin. „Urážkou Lászlóa Sólyoma 21. augusta slovenská strana tak urazila Maďarskú republiku, že za to musí dostať zadosťučinenie,” povedal Kumin, šéf oddelenia stratégie a komunikácie prezidentskej kancelárie, v stredu večer v analytickej relácii maďarskej verejnoprávnej televízie. „Minimálnou podmienkou satisfakcie je, že slovenská strana podá vysvetlenie a označí zodpovedných, tých, ktorí urobili chybu,” dodal. Sólyom sa chcel pred týždňom zúčastniť na odhaľovaní sochy sv. Štefana v Komárne, slovenská strana mu však odoprela vstup na svoje územie. Bratislava sa však za zmarenú cestu ospravedlňovať nechystá. „Pán prezident Ivan Gašparovič nevidí dôvod, prečo by sa slovenská strana mala ospravedlňovať,” povedal pre Pravdu jeho hovorca Marek Trubač. „Odopretie vstupu Lászlóovi Sólyomovi na slovenské územie bolo len dôsledkom necitlivých krokov maďarskej strany vo vzťahu k Slovensku. Naša diplomacia využila všetky dostupné a slušné spôsoby, ktoré predchádzali samotnému kroku odopretia vstupu,” dodal. Požiadavku satisfakcie slovenské ministerstvo zahraničných vecí nekomentuje. „Na toto reagovať nebudeme,” povedal pre Pravdu jeho hovorca Peter Stano. „Slovenská a maďarská strana si ohľadom incidentu z minulého piatku okolo zamýšľanej návštevy prezidenta Sólyoma v Komárne vymenili sériu otázok na pondelkovom predvolaní veľvyslanca Petra Weissa na maďarské ministerstvo zahraničných vecí. Na odpovediach teraz pracujeme. Sústreďujeme sa na to, čo je pred nami - najmä na stretnutie ministrov zahraničných vecí, ktoré má byť v Slovinsku v nedeľu. Tam sa chceme pohnúť vpred,” vysvetlil Stano. Kumin naznačil, že Sólyom s Gašparovičom by mohli dvojstranné vzťahy prediskutovať už o dva týždne na okraji schôdzky prezidentov visegrádskej štvorky v Poľsku. „Ak bude mať pán prezident Sólyom o také stretnutie záujem, nevidíme dôvod, prečo by sa nemalo uskutočniť,” reagoval hovorca Trubač.
V Bratislave sa dnes pracovne stretli štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR Oľga Algayerová a odborný štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie József Czukor. Obaja partneri počas rokovania stručne prediskutovali aktuálny vývoj v slovensko-maďarských vzťahoch, pričom sa zamerali na otázky ďalšieho rozvoja pragmatickej dvojstrannej spolupráce. Ako ďalej TASR informoval Tlačový odbor MZV SR, obaja partneri sa dohodli na potrebe pokračovania činnosti Zmiešanej komisie pre otázky európskej a euroatlantickej integrácie, ktorej sú spolupredsedami. Počas pracovného obeda bola predbežne prediskutovaná aj nová obsahová náplň komisie, ktorú by mohli tvoriť témy spoločného záujmu, najmä na pôde EÚ. Zasadnutie komisie by sa malo uskutočniť v blízkej budúcnosti v Bratislave. Bližšie k aktuálnym slovensko-maďarským vzťahom budú počas nadchádzajúceho víkendu rokovať šéfovia diplomacií oboch krajín Miroslav Lajčák a Péter Balázs v slovinskom Blede. Ako pre TASR priblížil hovorca rezortu Peter Stano, partneri sa budú rozprávať aj o tom, ako sa dajú dopredu posunúť slovensko-maďarské dvojstranné vzťahy. „Slovenská strana sa, samozrejme, snaží aj o čo najskoršie stretnutie premiérov, pretože ho vnímame ako dosť zásadný a dôležitý krok pre stabilizovanie a zlepšenie situácie,” dodal. Stano zároveň poznamenal, že MZV SR nebude komentovať vyhlásenie šéfa oddelenia stratégie a komunikácie maďarskej prezidentskej kancelárie Ferenca Kumina. Ten uviedol, že MR bola zo slovenskej strany tak ponížená, že sa jej za to musí dostať zadosťučinenia. Minimálnou podmienkou satisfakcie podľa neho je to, aby slovenská strana vysvetlila a konkretizovala, kto je na vine, kto urobil chybu. „Obe strany si vymenili otázky, na ktoré sa štandardnou cestou vypracovávajú odpovede,” ozrejmil Stano s tým, že SR sa momentálne sústreďuje na nedeľňajšie stretnutie oboch šéfov diplomacií. Slovensko v piatok 21. augusta odmietlo povoliť vstup maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma na svoje územie a označilo ho za nežiaducu osobu. Sólyom mal prísť na súkromnú návštevu pri príležitosti odhalenia sochy sv. Štefana, zakladateľa Uhorska, do Komárna. Zdôvodnením zákazu je bezpečnostné riziko, ktoré osoba hlavy štátu Maďarskej republiky predstavuje.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs v stredu informoval v Budapešti akreditovaných veľvyslancov Európskej únie o situácii v maďarsko-slovenských vzťahoch vrátane najnovšieho vývoja, uviedla hovorkyňa rezortu diplomacie Zuzana Mátraiová pre agentúru MTI. V rámci pravidelného informovania veľvyslancom Balázs povedal o incidente z piatka 21. augusta, keď slovenské úrady odopreli vstup maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi do krajiny. Minister zároveň zdôraznil, že v tejto súvislosti očakáva od slovenskej strany vysvetlenie. Sólyom sa chcel ako súkromná osoba v piatok zúčastniť slávnostného odhalenia sochy maďarského kráľa Štefana I. (969-1038). Slovenská vláda však tento úmysel označila za provokáciu a návštevu maďarského prezidenta za neželanú. Ako dôvod uviedla fakt, že 21. augusta si Slovensko pripomína okupáciu bývalého Československa piatimi armádami Varšavskej zmluvy, pričom na intervencii sa podieľali aj maďarské jednotky. Sólyom zrušil svoju cestu na Slovensko tesne pred maďarsko-slovenskými hranicami v meste Komárom. Maďarské združenia chcú protestovať
Slovenská vlajka už vlani horela pred slovenským veľvyslanectvom v Budapešti, v stredu mohla vzbĺknuť aj samotná budova ambasády, keď na ňu niekto zaútočil fľašami s horľavou tekutinou. „Podľa doterajších zistení mohlo ísť o zápalný obsah, tzv. Molotovov koktail. Po dopade pred dvere zastupiteľského úradu sa náplň fliaš, našťastie, nevznietila a došlo len k minimálnym materiálnym škodám,” informoval hovorca slovenského ministerstva zahraničných vecí Peter Stano. Maďarský premiér Gordon Bajnai označil útok za „najhanebnejšiu a najneľudskejšiu formu kriminálneho činu” a prikázal posilnenie policajnej ochrany slovenskej ambasády. „Verí, že polícia vyšetrí, kto hodil Molotovov koktail na dvor veľvyslanectva a dolapí páchateľa,” tlmočil slová premiéra jeho hovorca Domokos Szolár. Polícia ešte ráno začala vyšetrovať prípad ako poškodzovanie cudzej veci, neskôr, keď útok vyvolal búrlivé reakcie politikov, ho prekvalifikovala na pokus o všeobecné ohrozenie. Vyšetrovatelia predpokladajú, že útočník bol jeden. Aspoň to naznačujú zábery z bezpečnostnej kamery. Opozičný šéf zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolt Németh obvinil bezpečnostné zložky zo zlyhania. „Nie som schopný pochopiť, že maďarské poriadkové orgány a tajná služba nezabránili spáchaniu tohto činu,” citovala ho agentúra MTI. Németh, rovnako ako ďalší vládni i opoziční politici, útok ostro odsúdil. „Ak tento čin spáchal Maďar, tak všetkým treba dať na vedomie, že tým vážne poškodzuje Maďarov na Felvidéku a významne podporuje slovenský nacionalizmus,” dodal. Podľa polície, ktorá vyhodnocuje záznamy bezpečnostnej kamery, páchateľ prišiel pred budovu ambasády po zápase na neďalekom Štadióne Ferenca Puskása. Po víťazstve debrecínskeho mužstva nad Levským Sofia, ktoré Maďarom po dlhých rokoch zabezpečilo postup v Lige majstrov, pred veľvyslanectvom prechádzal dav rozjarených fanúšikov. Policajti boli v strehu, ale dvadsať minút pred polnocou sa stiahli. „Páchateľ počkal, kým odídu a potom hodil Molotovove koktaily na budovu,” cituje MTI z policajnej správy. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo znepokojenie nad incidentom, zároveň však zdôraznilo, že ho považuje za ojedinelý kriminálny čin. „Aj tento odsúdeniahodný útok pripomína, že slovensko-maďarské vzťahy prežívajú obdobie, ktoré si vyžaduje zvýšenú citlivosť v prístupe k vzájomným vzťahom,” dodal hovorca Stano. To, že vyhrotená atmosféra v medzištátnych vzťahoch vyhovuje extrémistom, zdôraznil aj šéf diplomacie Miroslav Lajčák v rozhovore, ktorý poskytol pre vydanie denníku MF Dnes. „Toto už nie sú detské hry, tu skutočne môže dôjsť k stretu. Potom nám to obom bude ľúto,” varoval ešte pred nočným útokom na ambasádu. Ľúto to zjavne je aj maďarskej hlave štátu. Práve okolo jej neželanej návštevy Slovenska sa rozpútalo najnovšie kolo hystérie na linke Bratislava - Budapešť. Prezident László Sólyom, ktorý sa s reakciami zvyčajne neponáhľa a aj k sérii vražedných útokov na Rómov sa vyjadril až po dlhých mesiacoch mlčania, sa s odsudzujúcim postojom ozval medzi prvými. „Prezident je presvedčený, že podobné násilné činy nie sú nikdy za žiadnych okolností ospravedlniteľné a mimoriadne vážne poškodzujú vzťahy našich krajín,” uvádza sa vo vyhlásení jeho kancelárie. K podpaľačskému útoku na slovenskú ambasádu sa vyslovili aj SMK a SNS. Obe národné strany sa pritom sústreďujú na hľadanie vinníkov. „Za terajšiu napätú situáciu vo vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom je zodpovedný Robert Fico a Ivan Gašparovič, ktorí minulý týždeň vyslovene provokovali slovenských nacionalistov na atak v Komárne,” uviedla v stanovisku SMK. Inak to vidí SNS. Tá útok označila za „jednoznačný teroristický akt” a dôsledok „dlhodobej protislovenskej kampane v Maďarsku”.
V súvislosti s útokom na slovenské veľvyslanectvo v Budapešti, ku ktorému došlo v noci na stredu, vypočula maďarská polícia dvoch svedkov. Vyšetrovatelia skúmajú, či by títo dvaja muži mohli byť v spojitosti s prípadom. Informovala o tom tlačová agentúra MTI. Policajní odborníci skúmajú všetky záznamy a snažia sa získať aj nahrávky kamier z okolitých budov. Podľa informácií z internetovej stránky polície ambasáda už poskytla policajtom všetky záznamy z bezpečnostných kamier, ktoré zachytili muža s Molotovovými koktailmi. Policajní odborníci skúmajú všetky záznamy a snažia sa získať aj nahrávky kamier z okolitých budov. Záznam ukázal, že za útokom stojí jedna osoba. Neznámy páchateľ hodil zápalné fľaše na budovu veľvyslanectva po futbalovom zápase medzi Debrecínom a Levski Sofia, po ktorom prešla pred ambasádou veľká skupina ľudí. Polícia sa pred budovou zdržiavala v utorok do 23.40 h. Páchateľ počkal, kým odídu, a potom na budovu hodil fľaše s tzv. Molotovovým koktailom. Fľaše sa po dopade nevznietili a spôsobili iba minimálne materiálne škody. Slovenský rezort zahraničia sa na incident pozerá s veľkým znepokojením. Vníma ho však ako ojedinelý kriminálny čin. Hovorca rezortu Peter Stano v tejto súvislosti uviedol, že aj tento odsúdeniahodný útok pripomína, že slovensko-maďarské vzťahy prežívajú obdobie, ktoré si vyžaduje zvýšenú citlivosť v prístupe k vzájomným vzťahom. Rezort diplomacie preto pri tejto príležitosti opakovane pripomenul potrebu normálneho štandardného dvojstranného dialógu medzi slovenskými a maďarskými predstaviteľmi na všetkých úrovniach. Slovensko-maďarské vzťahy sa vyostrili po tom, čo v piatok minulý týždeň slovenské ministerstvo zahraničných vecí odovzdalo predstaviteľovi maďarského veľvyslanectva diplomatickú nótu, ktorou odoprelo na základe príslušných právnych predpisov Európskej únie a Slovenskej republiky 21. augusta vstup maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma na slovenské územie. Ten sa mal v Komárne zúčastniť na slávnostnom odhalení sochy sv. Štefana. Na podujatie nebol pozvaný žiadny slovenský zástupca.
Dve fľaše molotovovho koktajlu, ktoré v noci na stredu dopadli pred dvere slovenského veľvyslanectva v Budapešti, sa nevznietili a výbuch tentoraz nenastal ani v slovensko-maďarských vzťahoch. Útok na ambasádu, ktorý prišiel štyri dni po odoprení vstupu maďarskému prezidentovi na našu pôdu, odsúdili obe strany. Zdržanlivo reagoval premiér Robert Fico, obmedzil sa na súhlas s ministerstvom zahraničia, ktoré vyhlásilo aj to, že „slovensko-maďarské vzťahy prežívajú obdobie vyžadujúce zvýšenú citlivosť v prístupe“. Maďarskí ústavní činitelia sa zaviazali prípad čo najrýchlejšie vyšetriť. Polícia už má záznam z kamery, na ktorom by mohol byť útočník. Veľvyslanectvá oboch krajín sú teraz pod zvýšenou ochranou. Útok na slovenské veľvyslanectvo v Budapešti prišiel v noci na stredu, niekoľko hodín po utorkovom futbalovom zápase, počas ktorého maďarská polícia strážila našu budovu. „Bezpečnostné kamery zachytili muža, ako čaká, kým policajná ochranka po zápase opustí ambasádu. Záznam analyzujeme, podozrivého zatiaľ nemáme,“ konštatovala Hilda Illés z budapeštianskej polície. Maďarská polícia nočný útok výbušninou, hoci neúspešný, keďže k vznieteniu nedošlo a spôsobil len malú škodu, najprv vyšetrovala ako výtržníctvo, neskôr ho preklasifikovala na trestný čin všeobecného ohrozenia. Útočníkovi hrozí trest 5 až 10 rokov. Veľvyslanectvo je po útoku pod zvýšenou policajnou ochranou až do odvolania, opatrenia prijalo aj Slovensko. „Úrad na ochranu ústavných činiteľov zvýšil ochranu veľvyslanectva Maďarskej republiky v Bratislave. Opatrenia z bezpečnostných dôvodov nebudeme bližšie komentovať,“ povedal hovorca ministerstva vnútra Erik Tomáš. Po útoku na ambasádu prišlo rýchle a jednoznačné odsúdenie od maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma, premiéra Gordona Bajnaia i maďarského ministerstva zahraničných vecí, ale aj slovenskej politickej scény. Predseda SNS Jána Slotu útok označil za teroristický akt a dôsledok protislovenskej kampane. Vyzval slovenskú diplomaciu, aby protestovala nótou a varoval dokonca pred vojenským konfliktom. Strana maďarskej koalície zo súčasného napätia obvinila slovenských ústavných činiteľov a ich minulotýždňové reakcie na návštevu maďarského prezidenta v Komárne. Premiér Robert Fico, ktorý v minulosti rázne odsúdil výjazd maďarských extrémistov do Kráľovského Chlmca, alebo v piatok ostro kritizoval zámer maďarského prezidenta navštíviť Komárno, si tentoraz zvolil zmierlivý tón a konštatovanie o poľutovaniahodnom incidente. Úplne sa stotožnil s vyhlásením rezortu diplomacie. „Na tento incident sa pozeráme s veľkým znepokojením, zároveň ho však vnímame ako ojedinelý kriminálny čin. Pri tejto príležitosti opakovane pripomína potrebu normálneho štandardného dvojstranného dialógu medzi slovenskými a maďarskými predstaviteľmi na všetkých úrovniach,“ konštatoval hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano. Dialóg na najvyššej úrovni medzi Slovenskom a Maďarskom nefunguje od roku 2001, nie veľmi úspešným vybočením bolo neformálne stretnutie premiérov v Komárne, ktoré prišlo minulú jeseň po zákroku našej polície na futbalovom zápase v Dunajskej Strede.
- Čo si myslíte o incidente s výbušninou?
- Slovensko a Maďarsko sa od piatka začali trochu snažiť o upokojenie situácie. Toto bol čin radikála.
- Nemyslíte si, že mohlo ísť len o obyčajného výtržníka?
- Hádzať fľaše s výbušninou na budovy je hodné len kriminálnika a predpokladám, že si cieľ vybral zámerne. Takíto ľudia zhoršujú pozíciu tak Slovenska, ako aj Maďarska na európskej i medzinárodnej úrovni. Maďarsko je na tom horšie ako Slovensko. Keď štát ukáže, že si nevie poradiť s radikálmi doma, ukazuje svoju slabosť. To nie je hodné člena Európskej únie.
- Sú radikáli u vás horší?
- Maďarsko si za posledné roky vybudovalo tradíciu radikalizmu. Tým, že sa radikáli objavili v medzinárodných časopisoch, zistili, že nie sú bezmocní. Sami sa považujú za radikálov, a tak sa aj správajú. A nejde len o Maďarskú gardu. Je mnoho bezmenných skupín, ktoré zastávajú podobné nebezpečné názory.
- Je útok reakciou na piatkové nevpustenie maďarského prezidenta na Slovensko?
- Situácia je vypätá aj pre slovenskú novelu zákona o štátnom jazyku.
- Ako by sa teraz mali zachovať politici?
- Neviem si predstaviť, že by pomohlo niečo iné, ako komunikácia predstaviteľov oboch krajín. Musia komunikovať ministri, prezidenti aj premiéri.
- Nemala by zasiahnuť ako mediátor Európska únia?
- Európska únia zasiahnuť nechce. To je jednoznačné. Čaká, že Slovensko a Maďarsko si vzájomné vzťahy a problémy vyriešia. Od oboch krajín ako členov únie sa očakáva, že sa budú správať ako dospelí a nie detinsky a emocionálne reagovať na každý podnet. Ak sa to nezmení a obe strany budú očakávať, že situáciu začne riešiť Európska únia, mohlo by to mať vážne dôsledky pre ich postavenie v únii. Napríklad pri prerozdeľovaní európskeho rozpočtu a financií na budúci rok. Myslím, že to nechce ani jedna krajina.
- Dôjde k zmene po voľbách na budúci rok?
- Na oboch stranách naháňajú voličské hlasy. Fico potrebuje hlasy radikálov, o maďarských politikoch ani nehovoriac - to vidí každý. Bude trvať dlhé roky, kým sa slovensko-maďarské vzťahy ako-tak znormalizujú.
Za normálnych okolností by odhalenie sochy kráľa Štefana na území Slovenska nemalo vyvolať osobitnú pozornosť, i keď by sa ho zúčastnili obaja prezidenti, čo by som predpokladal. V slovensko-maďarských vzťahoch však zatiaľ normálna situácia nikdy nepanovala a je dosť pravdepodobné, že nebude panovať ani v najbližšom období a osobitne po voľbách v oboch krajinách, ak s tým niečo spoločne neurobíme. Tie v Maďarsku zrejme mimoriadne posilnia pozície extrémistov a nacionalistov, ako už ukázali voľby do europarlamentu, a slotovci sa u nás hrubým nacionalizmom budú tiež snažiť o maximum hlasov v nádeji, že im to umožní účasť vo vláde, aby mohli pokračovať v bašovaní s eurofondmi, emisiami a nástenkovými tendrami. K tomuto nedobrému vývoju doposiaľ prispievala aj politika prezidenta Sólyoma, ktorý v praxi presadzuje pozíciu zahraničnopolitického ideológa FIDESZ-u Németha, že „Maďarsko susedí samo zo sebou“, okrem iného tým, že sa už roky snaží osláviť štátny sviatok Maďarska výjazdom medzi Maďarov na území susedných suverénnych krajín, ktoré kedysi patrili pod Veľké Uhorsko. Koná teda spôsobom, ktorý mi naozaj pripomína Balkán a jeho tragické obdobie 90. rokov, keď Miloševič a iní veľkosrbskí politici navštevovali oblasti, obývané Srbmi a podnecovali nacionalistické vášne, ktoré napokon priviedli k vojenským zverstvám a utrpeniu všetkých. Zároveň prezident Sólyom svojimi jednostrannými, tzv. súkromnými návštevami hrubo porušuje základné diplomatické pravidlá a zvyklosti, na čo premiér Fico dôrazne upozornil už v roku 2007. Tieto normy sa pritom používajú v medzištátnych vzťahoch práve preto, aby sa predišlo nedorozumeniam a prípadným konfliktom. Ich nerešpektovanie v situácii, ktorá dlhodobo panuje vo vzťahoch našich dvoch krajín, je krajne nezodpovedné a nebezpečné. Ak už vládna Budapešť nemá sama dosť politickej odvahy či vplyvu toto prezidentovi Sólyomovi vysvetliť, mohla by požiadať o pomoc partnerov pána prezidenta, ktorí sami trvalo preukazujú štátnickú rozvážnosť vo vzťahu k susedom, ako napríklad kancelárka Merkelová. Veď práve spolupráca dvoch prezidentov a ich štátnická múdrosť by mohla vytvoriť bariéru snahám maďarských a slovenských nacionalistov, ktorí sa budú neustále snažiť o politickú konfrontáciu v medzištátnych vzťahoch a budú k tomu manipulovať aj situáciu slovenských občanov maďarskej národnosti. K tomu by nebolo treba veľa - len politika spoločných pozitívnych krokov, dodržiavanie medzinárodných zvyklostí a, pravda, niekedy aj prekonanie samých seba, čo nijako neznamená ústup od princípov a starostlivosti o národné záujmy Slovákov či Maďarov, kdekoľvek žijú. Tým by vytvorili politickú pôdu a azda podnietili obe povolebné vlády, aby konečne začali reálny dialóg na všetkých úrovniach práve o najzložitejších otázkach - na základe snahy o vzájomné pochopenie a porozumenie aspoň v niečom. Je tiež povinnosťou občianskej a politickej spoločnosti a jej predstaviteľov na všetkých úrovniach, aby sme nedovolili nezodpovedným politikom prilievať olej do ohňa. Zatiaľ sa obyvatelia nenechali vyprovokovať a extrémisti ostávajú dostatočne osamotení. Napokon dúfam, že si z tohto incidentu zoberie poučenie aj novovzniknutá strana Most-Híd a jej predstavitelia, pôsobiaci v rôznych funkciách na juhu Slovenska. Dôsledky neuváženého konania primátora Komárna pána Bastrnáka len potvrdili zhubnosť snáh o stavanie mostu len od Maďarov k Maďarom. Ako postaviť most aj k Slovákom, by azda mohol poradiť jej podpredseda Rudolf Chmel. Inak táto strana len pôjde v provokačných a konfrontačných šľapajach Csákyho a Duraya z ostatných rokov a bude faktorom nie spolupráce, ale rozporov. Tých však už máme dosť aj bez nej.
Keď minister zahraničia Molotov vydával bomby, čo sovietska armáda zhadzovala na Fínsko, za „potravinovú pomoc“, vymysleli Fíni koktail, ktorý sa k jeho „jedlu“ najlepšie hodil. Keď teraz vydával maďarský prezident verejné vystúpenie za súkromnú návštevu a slovenská vláda naháňanie nacionalistických hlasov za diplomaciu, namiešali taký výbušný koktail, až niekto v Budapešti hodil molotova na slovenskú ambasádu. Ak sa nemajú vzťahy ďalej zhoršovať, musia Maďari útok rýchlo vyšetriť, aby nikomu nenapadlo čosi podobné opakovať. Azda im to pôjde lepšie, než našej polícii vyšetrovanie trojročného útoku na Malinovú. A Slováci si musia uvedomiť, že to zatiaľ vyzerá na čin osamoteného šialenca a nikto nejde na tankoch zrovnať Bratislavu. Definitívne nastal čas na pokoj a racionalitu na oboch stranách. Inak si ten koktail vypijeme všetci.
Za to môžu politici, my obyčajní ľudia si spolunažívame pokojne. Takto sa často aspoň do istej miery zľahčujú slovensko-maďarské spory. Dokedy to bude pravda? Prvá časť vety platí. Môžu za to do značnej miery politici. Nejeden z nich namiešava nebezpečný koktail. Opozičný šéf zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolt Németh odsúdil útok na slovenskú ambasádu Molotovovým koktailom, ale len nedávno tvrdil, že Maďarsko hraničí s Maďarskom. Keď sa maďarský prezident László Sólyom hotoval na neveľmi šťastnú návštevu Komárna, slovenská vláda sa zase svojich občanov takmer rozhodla presvedčiť o tom, že v roku 1968 nás neokupovali vojská Varšavskej zmluvy, a najmä sovietska armáda, na pokyn Moskvy. Slovenskí predstavitelia stále niečo hovorili o obsadení maďarskými jednotkami. Dokedy bude v takejto atmosfére vybičovanej zemepisno-dejepisnými prešľapmi platiť, že obyčajní ľudia si nažívajú pokojne? Do prvého incidentu, keď to niekto niekde v nejakej krčme preženie s koktailmi a dá niekomu po papuli? Dá sa len dúfať, že to nebude nič horšie. A čo potom spravia politici na jednej a druhej strane? Pripijú si na spoločný cieľ, predvolebné hľadanie nepriateľa, na ktorého sa dá všetko zvaliť?
Bolo by bývalo dobré, ak by naša vláda dokázala na Sólyomovu návštevu reagovať rovnako rozumne, ako - aspoň zatiaľ - reaguje na zápalné fľaše pred slovenským veľvyslanectvom v Budapešti a ak by si už minulý piatok uvedomila, čo píše v dnešnom vyhlásení ministerstva zahraničia, „že slovensko-maďarské vzťahy prežívajú obdobie, ktoré si vyžaduje zvýšenú citlivosť v prístupe k vzájomným vzťahom“. Nehovoriac o tom, že by dokázala krotiť extrémistov vo vlastných radoch, žijúcich z útokov na spoluobčanov inej národnosti. Bolo by dobré, ak by spomínaný maďarský prezident dokázal rovnako rozhodne, ako odsúdil včerajší atentát, od svojho nástupu do funkcie opakovane a rozhodne vystupovať proti aktivitám nacionalistickej maďarskej krajnej pravice, šíriacej nenávisť voči susedným národom, ktorých je útok - možno nie v personálnej, ale v mentálnej rovine - organickým pokračovaním. A ak by dokázala maďarská vláda proti domácim extrémistickým úderkám rázne zasiahnuť skôr, než získali pocit, že sa im nič nemôže stať. Nie je síce isté, že by sme sa potom tým fľašiam vyhli. Mohol ju hodiť aj vyšinutý osamelý „pomstiteľ“, ktorý žiadny konkrétny podnet nepotreboval. Alebo nacionalisti, pre ktorých bol nevpustený Sólyom len zámienkou a nebyť toho, skôr či neskôr by si našli niečo iné. Ako ukazuje pokus Jobbiku o blokádu hraníc v Komárne ešte cez víkend, sú vždy pripravení skočiť. Nebyť však súčasnej atmosféry na oboch stranách Dunaja, bol by takýto útok nielen menej pravdepodobný, ale aj menej závažný. Všetci by sme totiž mali istotu, že ide naozaj o ojedinelé vybočenie z normálu a nie budúcnosť, ku ktorej by sme sa mohli uberať.
Slovensko a Maďarsko ako jedny z mála susediacich krajín už majú svoju vlastnú otázku. Stále o nej hovoríme, ale stále nevieme, na čo sa vlastne pýta. Máme aj zápalné fľaše - konkrétne dve, a ani tie sa poriadne nezapálili. Máme zopár čudných agresívnych jednotlivcov a jedného veľvyslanca, ktorý svet zodpovedne informoval o oboch fľašiach, o ich dopade a aj o tom, že veľmi nehoreli, keď leteli. Z čoho mi trochu, ale naozaj len jemne vyplýva, že v podstate nikto nerobí maďarským provokatérom také dobré PR ako náš súčasný veľvyslanec. Keby totiž neinformoval svet o dvoch zápalných fľašiach, nemusela by medzi Slovákmi rásť obava z konfliktu. Koľko fliaš stačí na to, aby ľud chytil vidly do ruky? Áno, sme civilizovaní, ale len odtiaľ potiaľ a len odvtedy dovtedy. Kým sa bude upozorňovať presne na to, na čo chce byť upozornené, lebo pár jednotlivcov má nejaký svoj záujem, tak sa záujem jednotlivcov môže naozaj zmeniť na masovú otázku, na ktorú sa bude odpovedať s penou okolo úst a so zaťatou päsťou. Pokiaľ viem, podobné „útoky“ nezbedníkov okolo veľvyslanectiev nie sú ničím výnimočným. Ani v Budapešti. Nikdy však na to nebolo upozorňované, riešilo sa to priamo a konkrétne. A tak sme ani tu doma nemali zbytočne pocit, že je zle. V novinách sa často objavujú články o sexuálne jašiacich sa pubertiakoch, ktorí svoje kostrbaté experimenty zavesia na YouTube. Rozhorčení novinári na to upozorňujú, navonok pohoršení, ale vnútorne fascinovaní čitatelia čítajú. Takých prípadov je čoraz viac, lebo mládež zistila, že tak sa vlastne dá dostať do novín. Sila negatívneho je v médiách mocná a samotnými médiami preferovaná. Nikdy si neprečítate titulku s nápisom - „Dnešným dňom je mu verná 25 rokov“, alebo „Maďarsko-slovenský tábor prilákal opäť stovky detí“, prípadne „Títo tínedžeri sú výnimočne nadaní a reprezentujú nás úspešne aj vo svete“. Nie, keď raz niekto súloží na školskej lavici, hádže zápalné fľaše alebo žije škandalózne, je to ten najlepší materiál. Nehovoriac len o tom, že taký materiál v ľuďoch budí dojem všeobecnej negativity, ale aj o tom, že tento spôsob medializácie plní účel pre niekoho a pre niečo, o čom ani nemusíme vedieť. Pred časom som napísala článok o konšpiračných teóriách a mám aj v tejto maďarsko-slovenskej veci všelijaké úvahy. O to však nejde. Ide o to, čomu dáme priestor, či sa budeme fixovať na negatívne, alebo pozitívne, či budeme vo vzťahu k provokatérom viac Gándhí, alebo či budeme ako oni. A vôbec, zas ich nie je ich tak veľa a nie sú takí dôležití, aby som im venovala ešte nejaký priestor. Aj prezident, ktorý prišiel na nevhodnú návštevu, je vlastne tiež len jeden z nich. Ak si chcú politici a im slúžiaci diplomati problémy vytvárať, prosím, ale nech do svojich hrátok nezaťahujú nás. Obávam sa však, že potom by ich to rýchlo prestalo baviť.
Slovensko a Maďarsko posilňujú bezpečnosť veľvyslanectiev v Budapešti a Bratislave. Dôvod? Nočný útok z utorka na stredu na budovu slovenského zastupiteľského úradu v Budapešti. Neznámy útočník hodil na ambasádu zápalnú fľašu. Podľa slovenského ministerstva zahraničných vecí spôsobil len minimálne škody - v čase vyhrotených vzájomných vzťahov však incident mal neporovnateľne väčší symbolický význam. „Tento odsúdeniahodný útok pripomína, že slovensko-maďarské vzťahy prežívajú obdobie, ktoré si vyžaduje zvýšenú citlivosť v prístupe k vzájomným vzťahom,“ komentuje incident slovenská diplomacia. Nevníma ho však ako súčasť širšej protislovenskej kampane v Maďarsku, ale ako ojedinelý kriminálny čin. Slovenská polícia sa však rozhodla predísť podobným incidentom a posilní ochranu maďarského veľvyslanectva v Bratislave. „Úrad na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií zvýšil ochranu veľvyslanectva Maďarskej republiky. Opatrenia z bezpečnostných dôvodov konkretizovať nebudeme“, uviedol pre HN hovorca ministerstva vnútra Erik Tomáš. Maďari zase zvýšia ochranu našej ambasády v Budapešti. Od minulého týždňa tam už posilnili počet policajných hliadok.
„Aj tento odsúdeniahodný útok pripomína, že slovensko-maďarské vzťahy prežívajú obdobie, ktoré si vyžaduje zvýšenú citlivosť v prístupe k vzájomným vzťahom. Aj pri tejto príležitosti opakovane pripomíname potrebu normálneho štandardného dvojstranného dialógu medzi slovenskými a maďarskými predstaviteľmi na všetkých úrovniach.“
„Je neuveriteľné, čo sa v 21. storočí deje v Maďarsku, kde likvidujú národnostné menšiny, rómsku menšinu doslova vyvražďujú, a kde takýmto nehoráznym spôsobom neváhajú zaútočiť na partnera z Európskej únie! (...) V blížiacich sa maďarských voľbách majú najvyššie šance ultrapravicový Fidesz s neonacistickým Jobbikom, ktorí napätú atmosféru môžu ešte vyhrotiť, a to sa môže skončiť, nedajbože, aj vojenským konfliktom!“
„Povedzte mi, kam viedlo tolerovanie takých výrokov, ktorých autorom bol Ján Slota, ktoré Fico nevidel, nepočul. Kam viedla takáto politika silných slov a svalov, ku ktorej sa sám Robert Fico pridal. Silácke reči, búchanie po stole, tak ako za Mečiara, vedú k oslabovaniu zahraničnopolitického postavenia Slovenska aj za Fica.“
„Násilím nie je možné riešiť žiadne existujúce problémy. Za terajšiu napätú situáciu vo vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom je zodpovedný Robert Fico a Ivan Gašparovič, ktorí minulý týždeň vyslovene provokovali slovenských neonacistov na atak v Komárne.“
„Je načase zastaviť slovensko-maďarské trenice. To nemusí byť koniec a toho sa ja obávam.“
Útok na slovenskú ambasádu vyšetruje maďarská polícia ako výtržníctvo. Podľa doterajších zistení mohlo ísť o tzv. molotovov kokteil. Fľaše dopadli pred dvere zastupiteľského úradu, no nezačali horieť. Nikto sa preto pri incidente nezranil a zaznamenali len minimálne materiálne škody. „Časť tohto incidentu je zachytená na kameru. Všetko je predmetom vyšetrovania, preto nemôžeme povedať žiadne detaily,“ povedal HN hovorca slovenského ministerstva zahraničných vecí Peter Stano. Incident odsúdili všetky strany, ktoré majú niečo do činenia so slovensko-maďarskými vzťahmi. Maďarský prezident László Sólyom, ktorého Slovensko minulý piatok odmietlo prijať na svojom území, označil útok za neospravedlniteľný. „Podobné násilné činy podľa neho vážne poškodzujú vzťahy Maďarska a Slovenska,“ uvádza sa v stanovisku Sólyomovho úradu. Aj podľa šéfa maďarskej diplomacie Petra Balázsa útok len poškodzuje imidž Maďarska. „Tento incident len komplikuje a odďaľuje vyriešenie sporov medzi našimi krajinami,“ vyjadrila sa pre HN hovorkyňa maďarského ministerstva zahraničných vecí Zuzana Mátraiová. SNS zašla v hodnotení najďalej - za incidentom vidí terorizmus a je pobúrená, že Maďari ho vyšetrujú len ako výtržníctvo. „Považujeme to za jednoznačný teroristický akt voči nášmu veľvyslanectvu a za dôsledok dôsledne plánovanej a dlhodobej protislovenskej kampane v Maďarsku,“ vyhlásil šéf národniarov Ján Slota. Slovenská polícia to až tak dramaticky nevidí. Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) je presvedčený, že maďarské bezpečnostné sily dokážu ochrániť slovenské veľvyslanectvo v Budapešti tak, ako je naša polícia bez problémov schopná ochrániť všetky zastupiteľské úrady na Slovensku. „Verím, že sa urobia adekvátne opatrenia, aby sa takéto udalosti nediali ani v Maďarsku,“ uzavrel minister.
Incident okolo slovenského veľvyslanectva v Budapešti nie je ojedinelý. Pred niekoľkými týždňami do záhrady ambasády niekto hodil drevený dvojkríž, omotaný reťazami s nápismi proti trianonským zmluvám a slovenskému jazykovému zákonu. Bezpečnosť pred zastupiteľským úradom bude ešte viac posilnená 1. septembra. Vtedy sa v Budapešti plánuje ďalšia demonštrácia.
Maďari žijúci v Belgicku a pracujúci v orgánoch Európskej únie, zoskupení v iniciatíve Magyar Hullám (Maďarská vlna), sa 1. septembra pripoja k viacerým maďarským občianskym združeniam, ktoré chcú protestovať pred slovenským veľvyslanectvom v Bruseli. Ako dnes informoval internetový portál index.hu, slovenskému veľvyslancovi chcú zároveň odovzdať petíciu proti novele jazykového zákona. Slovenské veľvyslanectvo dnes pre TASR potvrdilo, že miestna polícia ho informovala, že na utorok budúci týždeň je pred budovou ambasády ohlásené protestné podujatie, počas ktorého chcú jeho účastníci odovzdať slovenskému veľvyslancovi petíciu. Podrobnosti o tom, kto je organizátorom protestnej akcie, ambasáda nemá k dispozícii. Ako pre index.hu konštatoval Márton Vajna zo združenia Magyar Hullám, dôvodom zlých slovensko-maďarských vzťahov sú iba vysokopostavení politici. Demonštráciou chcú podľa neho organizátori poukázať, že štáty Európskej únie by mali prekonať staré spory.
Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák označil dnes útok na slovenské veľvyslanectvo v Budapešti za „kriminálny čin”. Kritizoval tiež postup maďarskej vlády pri diplomatickom spore, ktorý vypukol po odopretí vstupu maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi na územie SR minulý piatok, informovala tlačová agentúra DPA. Lajčák po rozhovoroch s lotyšským rezortným partnerom Márisom Riekstinšom v Rige uviedol, že Slovensko a Maďarsko majú „podobné názory na 95 percent otázok”, avšak rozdielne názory na určité aspekty histórie. „Minulý piatok nebol dobrým dňom pre slovenské vzťahy,” povedal Lajčák pred tým, ako kritizoval pokus Sólyoma o prekročenie hranice a následné kroky vlády Maďarska. „Existujú pravidlá pre organizáciu návštev vedúcich štátnych predstaviteľov, ktoré sa obvykle dodržiavajú. Maďarský prezident sa rozhodol tieto pravidlá ignorovať,” vyhlásil Lajčák. „Snažíme sa našim maďarským priateľom trpezlivo vysvetliť, že namiesto posielania (protestných) listov po celej planéte by bolo lepšie si s nami sadnúť a prediskutovať tieto otázky,” citovala šéfa slovenskej diplomacie DPA. V súvislosti s útokom na veľvyslanectvo SR v maďarskej metropole, na ktoré v noci na stredu neznámy páchateľ hodil Molotovove kokteily, Lajčák povedal: „Vnímame tento útok ako individuálny kriminálny čin. Všetci extrémisti musia pochopiť, že toto nie je cesta vpred. Už sa nikdy viac nesmieme ocitnúť v tejto situácii.”
Už niekoľko dní sledujeme zásadný konflikt, ktorý stelesnili slovenský premiér Fico a maďarský prezident Sólyom. O tomto konflikte sa už popísalo veľa. Treba však upozorniť i na určitú zhodu a porozumenie, ktoré medzi nimi nastali. Slovenský a maďarský politik sa perfektne zhodli na maďarizácii uhorských, a teda i slovenských dejín. Slovenské dejiny možno maďarizovať dvomi metódami. Prvou je metóda privlastnenia. Používajú ju Maďari a to tým, že si celé uhorské dejiny privlastnia. Napriek tomu, že tie dejiny vytvárali i Slováci, Chorváti, Rumuni i iné národy. V piatok 21. augusta 2009 tento spôsob použil napríklad primátor Komárna Bastrnák, ktorý zorganizoval odhalenie sochy Sv. Štefana v Komárne ako maďarskú, etnicky čistú záležitosť. Metódu nenápadne použil prezident Sólyom, keď prišiel na odhalenie s vedomím, že žiadni Slováci pozvaní neboli. Štefan je náš a iba náš... Samozrejme, maďarskí maďarizátori slovenských dejín by to nemali také ľahké, keby nemali svojich slovenských spojencov. Slováci - maďarizátori vlastných dejín - zase používajú metódu odmietnutia. Podľa nich slovenské dejiny, to je Rastislav, Cyril, Metod, Svätopluk. Potom nasleduje tisícročná medzera a po nej prichádza Štúr a kolektív. To je komunistická mináčovská koncepcia slovenských dejín. Dejiny tenké ako žiletka. Počas tej tisícročnej fugy sme my Slováci boli iba krpčiarmi, roľníkmi a pastiermi. Sv. Štefana si zoberte, nechceme ho. Ani nič z toho, čo bolo potom až do Štúra. Samozrejme, Maďari si to radi zoberú. Takto rozmýšľajú ľudia z SNS, takto rozmýšľa Fico. Povedal: „Pod zástavou uhorského kráľa Štefana sa robila najtvrdšia maďarizácia. Teda nech sa nikto netvári, že to bol nejaký náš slovenský kráľ. My máme svojho Svätopluka, nie Štefana.“ Treba povedať, že za maďarizáciu 19. storočia pod štefanskou zástavou môže Sv. Štefan asi tak ako Andrej Hlinka za Hlinkove gardy. A Štefanovo posolstvo o multijazyčnosti Uhorska bolo opakom maďarizácie robenej v jeho mene osemstvo rokov po ňom. A že vlastne Maďari Trianonom doplatili na to, že zanechali Štefanove ponaučenia. Za odmietnutím Sv. Štefana logicky nasleduje odmietnutie slovenského podielu na tisícročných dejinách strednej Európy. Táto metóda odmietnutia vlastných dejín tvrdí, že Slováci neboli kultúrotvorným a dejinotvorným prvkom Uhorska. Žili sme v tisícročnej porobe. Pritom posledný etnický Maďar bol uhorským panovníkom v roku 1301. Odvtedy nám i Maďarom vládli francúzski Anjouovci, poľskí Jagellovci a rakúski Habsburgovci. A samozrejme nesmieme zabudnúť na dobrého kráľa Matyáša, ktorý bol Rumun. Úradným jazykom bola až do 19. storočia latinčina. Ako sa máme vlastne podľa týchto slovenských maďarizátorov slovenských dejín pozerať na Slovákov, ktorí dosiahli v uhorskom kráľovstve najvyššie méty? Za všetky mená menujme aspoň dvoch prímasov Uhorska, Juraja Selepčéniho Pohronca a Alexandra Rudnaya. Nepochopili Mináča a Fica, že majú trpieť v porobe a ostať krpčiarmi? Že nestačí, aby Slováci trpeli jazykovým útlakom v 19. storočí a začiatkom 20. storočia? Že trpieť sto rokov je málo monumentálne, že treba tisíc rokov? Fico hovorí: Máme Svätopluka, nie Štefana. My vieme, že Fico mal nie tak dávno Lenina, teraz má Svätopluka, že nechce Štefana. My hovoríme, že potrebujeme novú syntézu slovenských dejín, kde bude mať miesto Svätopluk i Štefan. V tomto volebnom období Konzervatívni demokrati Slovenska dvakrát v parlamente navrhovali zaradiť deň úmrtia Sv. Štefana medzi pamätné dni Slovenskej republiky. Budeme sa o to snažiť i naďalej. Na záver mi nedá ešte ten Svätopluk. Myslím si, že Svätopluk by všetkých komunistov zo Slovenska vyhnal.
SMK chystá na 1. septembra protest proti prijatej novele jazykového zákona na futbalovom štadióne DAC Dunajská Streda. Zákon v tento deň totiž nadobudne účinnosť. Štadión DAC-u pritom nie je len symbolom obľúbeného športu, ale od 1. novembra 2008 aj jedným z príčin vyostrených slovensko-maďarských vzťahov. Vlani totiž polícia tvrdo zakročila proti fanúšikom, zväčša maďarským štátnym občanom, ktorí na štadióne provokovali urážlivými heslami voči Slovensku. Proti DAC-u hral vtedy Slovan Bratislava. Tvrdý zákrok polície, ktorý dodnes nie je vyšetrený, vyvolal u našich susedov vlnu demonštrácií. Informáciu priniesol denník Plus jeden deň.
„Spájanie týchto dvoch udalostí je absolútna blbosť. SMK je hlavným usporiadateľom tohto stretnutia. Pre štadión sme sa rozhodli kvôli bezpečnosti a ochrane pred provokáciami extrémistických skupín,” povedal pre Aktuálne.sk zástupca predsedu SMK József Berényi. Do kultúrneho domu by sa podľa neho toľko ľudí nezmestilo a na námestí by to nebolo bezpečné. Prenájom štadiónu získala SMK zadarmo. „Spoluorganizátormi sú mimovládne združenia ako napríklad Csemadok. Za SMK vystúpi len pán predseda Csáky. Vystúpi ale aj občiansky aktivista Ondrej Dostál, ktorý sa ako prvý Slovák ozval proti tejto novele jazykového zákona,” povedal pre Aktuálne.sk zástupca predsedu SMK József Berényi.
Podľa politológa Michala Horského by si malo SMK uvedomiť zodpovednosť, ktorú týmto rozhodnutím na seba zobralo. „SMK má plné právo vopred ohlásenú demonštráciu uskutočniť tam, kde to uzná za vhodné a kde jej to aj miestna samospráva povolí. Ak je to štadión, tak je to štadión. Musí však dbať na to, aby ochrana bola zabepečená takým spôsobom, aby neprišlo k žiadnym excesom alebo reminiscenciám a kontinuálnemu nadväzovaniu kraválov, ktoré sa na tomto štadióne udiali,” povedal pre Aktuálne.sk Horský. Polícia je na možné provokácie pripravená. „Situáciu sledujeme, ak bude potrebné prijmeme adekvátne opatrenia a zasiahneme,” povedal pre Aktuálne.sk Martin Korch, hovorca Policajného prezídia SR. Zápas sa hral 1. novembra a po zásahu polície skončilo viacero ľudí v nemocnici, vyše 30 ľudí bolo zranených. Dôvodom na zásah polície mal byť práve útok fanúšikov voči policajtom. Tí mali na zásahovú jednotku podľa polície dokonca hádzať kamene. Medzi fanúšikmi boli aj maďarskí ultras Ferencvárosu Budapešť, ktorí provokovali plagátmi oslavujúcimi „Veľké Maďarsko” a hanlivými nápismi voči slovenskému národu. Polícia vedie trestné stíhanie vo veci výtržníctva a útoku na verejného činiteľa. Výsledkom tohto preverovania môže byť, že buď sa vznesie obvinenie voči konkrétnym osobám za jeden, za druhý skutok alebo za obidva skutky. Na bezpečnostných opatreniach sa celkovo podieľalo asi tisíc policajtov. Polícia kvôli zápasu predviedla viac ako 30 osôb, z toho 17 občanov Maďarskej republiky. Zásah ostro odsúdili politici SMK a maďarskí premiér Ferenc Gyurcsány požiadal svojho slovenského partnera Roberta Fica o prešetrenie zásahu. Minister vnútra Robert Kaliňák zásah obhajoval s tým, že odmieta jeho spolitizovanie. Vyhlásil, že polícia vždy bude proti extrémistom tvrdo zasahovať. Premiér Fico verejne odmietol exportovanie extrémizmu z Maďarska na Slovensko. Zákrok vyvolal nevôľu priamo v Budapešti, kde maďarskí radikáli demonštrovali a pred slovenským veľvyslanectvom pálili slovenskú zástavu. O zápase hovorili spolu aj premiéri Slovenska a Maďarska Robert Fico a Ferenc Gyurcsány počas ich stretnutia v Komárne. Maďarská vláda dokonca požiadala o prešetrenie, či bol zásah proti futbalovým fanúšikom v poriadku.
Zavádzame sami seba aj verejnosť, keď si myslíme alebo iba deklarujeme, že Európska únia vyrieši za nás slovensko-maďarské rozpory, povedal šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák v rozhovore pre dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Rozhodnutie Slovenska ohľadne označenia maďarského prezidenta za neželanú osobu v SR vysvetlil Lajčák nasledovne: „Minulý piatok mali slovensko-maďarské vzťahy 'zlý deň', ale nemali sme na výber, lebo iné riešenia sa zdali byť ešte rizikovejšie.” „Nemohli sme dovoliť, aby sa slovenskí a maďarskí extrémisti dostali do stretu a aby došlo k vážnym incidentom v Komárne,” povedal slovenský politik, ktorý okrem bezpečnostných rizík spomenul aj iné: Je pravda, že László Sólyom informoval v polovici júna slovenské veľvyslanectvo v Budapešti, že sa chystá v auguste do Komárna, ale vtedy ešte ako termín spomínal dátum 20. augusta. „Potom sa celé týždne nedialo nič. Dostali sme 13. augusta stručnú diplomatickú nótu, že prezident navštívi Komárno 21. augusta, prednesie tam prejav k odhaleniu pamätníka a od slovenskej strany nechce nič iné, iba nutnú osobnú ochranu. My sme sa vlastne dozvedeli podrobnosti iba tri dni pred akciou v Komárne, čo je v medzinárodnej diplomacii bezpríkladné alebo aspoň neobvyklé,” vyhlásil Lajčák. Podľa neho vzhľadom na to, že slovensko-maďarské vzťahy sú „vždy citlivé” a v poslednom čase - najmä od prijatia novely jazykového zákona - „sú ešte viac neuralgické”, očakávalo by sa aj od maďarského prezidenta, ktorý má bohaté diplomatické skúsenosti, rozlíšenie citlivosti a empatie. „Hlavne po tom, čo spôsobil v Rumunsku a Srbsku z podobných príčin dvojstranné napätie,” dodal šéf rezortu slovenského ministerstva zahraničných vecí. Pripomenul, že minulú stredu vyjadrili traja najvyšší slovenskí predstavitelia v spoločnom vyhlásení obavy kvôli okolnostiam a termínu návštevy. „Ivan Gašparovič aj osobne požiadal svojho maďarského partnera, aby sa v ten deň vzdal návštevy Komárna. Aj ja som informoval môjho maďarského kolegu o slovenskom stanovisku. Na všetky žiadosti bolo odpoveďou mlčanie (...). Ani na to nie je v únii príklad, aby prezident niektorej členskej krajiny nevyhovel prosbe najvyšších predstaviteľov susednej krajiny. Problémy teda neprepukli ani v piatok, ani na moste spájajúcom dve krajiny. Tam sa len vyostril poľutovaniahodný proces tiahnuci sa počas ostatných týždňov. Za týchto podmienok sme zvolili najmenšie zlo, dodal Lajčák s tým, že je klamlivé si nahovárať, že Brusel učiní spravodlivosť. „Nebude nič také, že sem prídu vážení ľudia a dobre naložia na zadok sporiacim sa stranám. Ani to nie je namieste, keď si ktokoľvek myslí, že čím viac očierni Slovensko, tým krajšie bude Maďarsko. V skutočnosti povesť oboch strán sa zhorší, keď sa budeme chodiť sťažovať do Bruselu,” citovala agentúra MTI slovenského politika z rozhovoru pre Népszabadság. Lajčák dodal, že aj v tomto mrazivom ovzduší vidí ešte možnosť na obnovenie rokovaní na najvyššej úrovni. „Iná možnosť nie je, lebo dialóg nemá alternatívu. Onedlho sa stretnem s mojím maďarským partnerom v slovinskom Blede, ale v dohľadnom čase by si mali spolu sadnúť za rokovací stôl aj premiéri a prezidenti. Ešte k tomu bez predchádzajúcich podmienok a odkazovania cez médiá,” dodal Lajčák.
V Maďarsku vraj dnes neleteli iba dve zápalné fľaše, tzv. Molotovove kokteily, ale dokonca tri. O dvoch, ktoré dopadli na budovu Slovenského veľvyslanectva v Budapešti, sme vás už informovali. Že nešlo o nevinnú nehodu, už potvrdili nielen slovenská, ale aj maďarská strana. Agentúra MTI informovala o tom, že v stredu ráno niekto hodil zápalnú fľašu aj do domu v mestečku Törökszentmiklós. Navyše, pred domom sa údajne objavil aj nápis - Zomrite Maďari! Niektoré maďarské portály už v tejto súvislosti začali špekulovať nad tým, že útočníkmi mohli byť Slováci, alebo Rómovia.
Podľa záberov z bezpečnostnej kamery vykonal nočný útok na budovu slovenského veľvyslanectva v Budapešti jeden človek, oznámila dnes na tlačovej konferencii maďarská polícia. Po utorkovom futbalovom zápase medzi Debrecínom a bulharskou Sofiou sa podľa maďarskej polície v okolí slovenskej ambasády pohybovali veľké davy ľudí. Policajti strážili budovu do 23.40 h. Páchateľ počkal, kým odídu, a hodil Molotovove kokteily na budovu. Polícia uviedla, že nedošlo k žiadnym škodám. Na zázname bezpečnostnej kamery je vidieť jedného človeka, polícia však zábery naďalej skúma a začala pátranie v prípade verejného ohrozenia a výtržníctva. Útok odsúdil maďarský prezident László Sólyom aj maďarské ministerstvo zahraničných vecí.
Maďarská polícia má v rukách záznam z bezpečnostnej kamery, podľa ktorého sa útoku zápalnými fľašami na slovenské veľvyslanectvo v Budapešti dopustil jediný človek. Polícia momentálne videozáznam analyzuje a snaží sa páchateľa identifikovať. V stredu to novinárom povedal zástupca budapeštianskeho policajného šéfa Zsolt Bodnár. Polícia je podľa neho v úzkom kontakte so slovenským veľvyslanectvom a „vyvíja všetko úsilie, aby zaistila jeho bezpečnosť”. Bodnár však vyjadril presvedčenie, že išlo o ojedinelý incident. Slovenské veľvyslanectvo v Budapešti sa v noci na stredu stalo terčom útoku. Páchateľ hodil na budovu ambasády zápalné fľaše, tie sa však nevznietili a preto neprišlo k žiadnym materiálnym škodám. Maďarské úrady navrhli slovenskému veľvyslanectvu špeciálnu ochranu ešte v pondelok potom, čo maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma nevpustili na slovenské územie. Ambasáda SR to síce odmietla, no maďarská polícia posilnila v utorok hliadky v okolí budovy veľvyslanectva pred futbalovým zápasom na neďalekom štadióne Puskás. Po zápase totiž prechádzali davy fanúšikov okolo veľvyslanectva. Polícia budovu strážila do 23:40. Páchateľ podľa Bodnára zaútočil po ich odchode. Útok odsúdilo celé maďarské politické vedenie vrátane prezidenta Sólyoma, premiéra Gordona Bajnaiho a predsedníčky parlamentu Katalin Sziliovej.
Na nariadenie maďarského premiéra Gordona Bajnaiho dnes posilnili policajnú ochranu slovenského veľvyslanectva v Budapešti, ktoré sa v noci stalo terčom útoku. Oznámil to hovorca maďarskej vlády Domonkos Szollár. Bajnai vzal na vedomie správy o útoku na veľvyslanectvo „s hlbokým zdesením a čo najrozhodnejšie ho odsúdil”. Szollár ďalej uviedol, že ide o jednu z „najnehanebnejších a najneľudskejších foriem trestného činu”. Podľa hovorcu tento prípad nemá nič spoločné so Slovenskom, Maďarskom, ako ani s históriou či občianstvom. Ako zdôraznil, útok musí odsúdiť každý zdravo zmýšľajúci človek bez ohľadu na stranícky postoj či svetonázor. Szollár dodal, že nie je doposiaľ stanovený presný termín schôdzky Bajnaiho so slovenským premiérom Robertom Ficom, ale rokovania o stretnutí sú na dennom poriadku. Neznámy páchateľ hodil v noci na dnes na budovu slovenskej ambasády v Budapešti Molotovove kokteily, ktoré sa podľa maďarskej polície nevznietili a hmotné škody na budove nevznikli. Na zázname z bezpečnostnej kamery vidieť jedného útočníka, zábery však polícia naďalej skúma. Útok odsúdili aj maďarský prezident László Sólyom, predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová, predseda zahraničného výboru parlamentu za FIDESZ - Maďarský občiansky zväz Zsolt Németh a predseda poslaneckého klubu maďarských socialistov Attila Mesterházy. Podľa Sziliovej sa páchateľ útoku dopustil trestného činu aj proti slovenským Maďarom, ktorí sa v dôsledku politiky slovenskej vlády a sprísnenia jazykového zákona aj tak nachádzajú v ťažkej situácii. Németh uviedol, že ak sa tohto činu „dopustil Maďar”, tak si každý musí uvedomiť, že spôsobil veľkú škodu Maďarom žijúcim na Slovensku a „poskytol značnú podporu slovenskému nacionalizmu”.
Slovenská národná strana je zhrozená nočným útokom na slovenské veľvyslanectvo v Budapešti. „Považujeme to za jednoznačne teroristický akt voči nášmu veľvyslanectvu a za dôsledok dôsledne plánovanej a dlhodobej protislovenskej kampane v Maďarsku,” vyhlásil predseda SNS Ján Slota. Podľa neho je preto neprijateľné, že maďarská strana rieši incident len ako výtržníctvo. Národniari v tejto súvislosti vyzývajú vládu SR, aby maďarským reprezentantom jasne deklarovala, kam „svojím veľkomaďarským šovinizmom” doviedli politiku Maďarska voči Slovenskej republike, ale i voči ďalším susedným krajinám ako Ukrajina, Srbsko či Rumunsko. Zároveň žiadajú, aby naša vláda predvolala veľvyslanca v Budapešti Petra Weissa a urobila prostredníctvom neho razantné kroky. SNS vyzvala premiéra Roberta Fica k zaslaniu nóty maďarskému premiérovi, a prezidenta SR, aby udalosť riešil so svojím maďarským partnerom. Podľa Slotovej strany sa v Maďarsku rozmáha neprijateľný neofašizmus, kde likvidujú národnostné menšiny, rómsku menšinu doslova vyvražďujú, a kde takýmto nehoráznym spôsobom neváhajú zaútočiť na partnera z Európskej únie. „V blížiacich sa maďarských voľbách majú najvyššie šance ultrapravicový Fidesz s neonacistickým Jobbikom, ktorí napätú atmosféru môžu ešte vyhrotiť, a to sa môže skončiť, nedajbože, aj vojenským konfliktom,” uvádza v stanovisku SNS. Slota zároveň pripomína, že národniari boli, sú a budú proti akýmkoľvek formám násilia. Prípadných provokatérov, ktorých by lákala vendeta v súvislosti s týmto teroristickým činom, preto Slota žiada, aby si uvedomili nebezpečenstvo akejkoľvek pomsty, ktorá by nás znížila na úroveň tých, „ktorí v záujme nacionalizmu a veľkomaďarského šovinizmu útočia na suverénnu krajinu Európskej únie”. Na slovenské veľvyslanectvo v Budapešti dopadli v noci dve fľaše s neznámou tekutinou. Podľa doterajších zistení mohlo ísť o takzvaný molotovov koktail. Fľaše dopadli pred dvere zastupiteľského úradu, no našťastie nezačali horieť. Nikto sa preto pri incidente nezranil a zaznamenali len minimálne materiálne škody. Prípad vyšetruje maďarská polícia. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo znepokojenie nad incidentom, no zároveň zdôraznilo, že ide o ojedinelý kriminálny čin. Podľa rezortu útok pripomína, že slovensko-maďarské vzťahy prežívajú obdobie, ktoré si vyžaduje zvýšenú citlivosť v prístupe k vzájomným vzťahom. Ministerstvo pri tejto príležitosti opakovane zdôrazňuje „potrebu normálneho štandardného dvojstranného dialógu medzi slovenskými a maďarskými predstaviteľmi na všetkých úrovniach”. So znepokojením reagovala na útok kancelária maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma, jednoznačne ho odsúdila. Informuje o tom agentúra MTI. „Prezident je presvedčený, že podobné násilné činy sú za každých okolností neospravedlniteľné a vážne poškodzujú vzťahy Maďarska a Slovenska,” uvádza sa v stanovisku Sólyomovho úradu. Prezident zároveň dúfa, že bezpečnostné orgány nájdu páchateľov a tí sa budú za svoje činy čo najskôr zodpovedať. Podľa maďarskej diplomacie incident vážne poškodil imidž krajiny a ešte viac skomplikoval vzťahy medzi oboma susednými štátmi. Predseda strany Most-Híd Béla Bugár hovorí o čine ako o dôkaze vyhrocovania slovensko-maďarských vzťahov. Podľa neho sa stalo vyhrocovanie vzťahov medzi krajinami agendou súčasnej slovenskej vlády a je načase zastaviť slovensko-maďarské trenice. Útok jednoznačne odsúdil. Most-Híd tvrdí, že v diplomatickom spore okolo neuskutočnenej návštevy maďarského prezidenta v Komárne zlyhala tak slovenská ako aj maďarská diplomacia. Bugár zdôraznil, že bolo chybou nepozvať na minulotýždňové odhalenie sochy sv. Štefana zástupcov slovenskej strany. Strana maďarskej koalície vydala stanovisko, že „za terajšiu napätú situáciu vo vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom je zodpovedný Robert Fico a Ivan Gašparovič, ktorí minulý týždeň vyslovene provokovali slovenských neonacistov na atak v Komárne”. Aj SMK na čele s Pálom Csákym však útok odsúdila. Prezident Sólyom odsúdil útok na veľvyslanectvo SR v Budapešti
Ranný incident v Budapešti, pri ktorom útočníci hodili na budovu slovenskej ambasády treba odsúdiť, uviedol dnes na tlačovej besede SDKÚ-DS predseda strany Mikuláš Dzurinda. „Treba hlboko odsúdiť takéto počiny a jasne povedať, že sú neprijateľné, či sa odohrajú v Budapešti alebo v Bratislave,” povedal líder opozičnej strany. Podľa Dzurindu však nestačí len odsúdiť to, čo sa stalo, ale treba riešiť aj zahraničné vzťahy Slovenskej republiky so susednými štátmi. „Povedzte mi, kam viedlo tolerovanie takých výrokov, ktorých autorom bol Ján Slota, ktoré Fico nevidel, nepočul. Kam viedla takáto politika silných slov a svalov, ku ktorej sa sám Robert Fico pridal,” podľa ktorého sa nemalo stať to, že maďarskému prezidentovi minulý týždeň slovenské orgány odporučili prostredníctvom diplomatickej nóty nepricestovať na odhalenie sochy Svätého Štefana v Komárne. „Silácke reči, búchanie po stole, tak ako za Mečiara, vedú k oslabovaniu zahraničnopolitického postavenia Slovenska aj za Fica,” povedal šéf SDKÚ-DS. Podľa neho súčasný premiér robí „presne takú istú bezútešnú aj zahraničnú politiku ako robil Mečiar.” Dzurinda tvrdí, že zahraničná politika je len odrazom vnútornej, ktorá je v súčasnosti rozháraná. Výsledkom toho je podľa neho strata autority, zahraničnopolitickej prestíže a oslabovanie zahraničnopolitického postavenia Slovenska. „Tu by sa mal Fico naozaj spamätať, lebo on diktuje túto politiku. Nediktuje ju ani Slota, ani Lajčák,” povedal Dzurinda.
Maďarský prezident László Sólyom čo najostrejšie odsudzuje podpaľačský útok na slovenskú ambasádu v Budapešti v noci nadnes, informoval vo vyhlásení úrad prezidenta maďarskú tlačovú agentúru MTI. Budapeštianska polícia uviedla pre MTI, že išlo o Molotovove kokteily ktoré sa nevznietili a hmotné škody na budove nevznikli. „Prezident je presvedčený, že takéto násilé činy nie sú prijateľné za žiadnych podmienok a mimoriadne škodlivo ovplyvňujú vzťahy našich krajín. Sólyom László verí, že maďarské úrady čo najskôr nájdu páchateľov, ktorí sa budú musieť zodpovedať za čin pred spravodlivosťou,” uvádza sa vo vyhlásení prezidentskej kancelárie. Podľa hovorcu budapeštianskej polície Pétera Pappa prebieha intenzívne pátranie po páchateľoch a nočný incident sa vyšetruje ako výtržníctvo. Maďarská polícia momentálne stráži budovu slovenského veľvyslanectva, uviedla tlačová agentúra MTI.
Dnešný útok na slovenské veľvyslanectvo v Budapešti vážne poškodzuje mienku o Maďarsku a ďalej sťažuje vyriešenie sporných záležitostí medzi oboma krajinami, povedala pre maďarskú agentúru MTI hovorkyňa maďarského ministerstva zahraničných vecí Zuzana Mátraiová. Rezort diplomacie podľa nej ostro odsudzuje, že neznámi páchatelia dnes nadránom hodili na dvor budovy slovenskej ambasády v Budapešti Molotovove kokteily. Tento útok nemôže mať nijaké prijateľné odôvodnenie, uviedla Mátraiová vo vyhlásení. „Tento incident je nielen v rozpore s medzinárodným a maďarským právom, ale vážne poškodzuje mienku o Maďarsku, jeho záujmy a ďalej sťažuje urovnanie sporných záležitostí v rámci bilaterálnych vzťahov,” dodala. Hovorkyňa zdôraznila, že maďarské ministerstvo zahraničných vecí naďalej stojí pri riešení problémov v maďarsko-slovenských vzťahoch prostredníctvom rozhovorov, vrátane stretnutí na najvyšších úrovniach. Ako podotkla, v uplynulom období boli zvlášť časté bilaterálne styky medzi Maďarskom a Slovenskom. Počas minulého roka sa uskutočnili dve stretnutia na úrovni prezidentov, štyri na úrovni premiérov, dva na úrovni predsedov parlamentu, štyri na úrovni ministrov zahraničných vecí, šesť na úrovni ministrov a osem na úrovni parlamentných výborov, spresnila Mátraiová. „Je to viac než Maďarsko uskutočnilo s ktorýmkoľvek svojím susedom za uplynulých 12 mesiacov a to isté sa môže povedať aj o Slovensku,” dodala. Ako ďalej uviedla, „ani doteraz nechýbala príležitosť, ale dôležité je to, aby strany pristupovali k problémom skutočne s vôľou vyriešiť ich”. Výsledkom spomenutých stretnutí bolo zostavenie zoznamu problémov, ktoré čakajú na riešenie, a k ich konečnému vyriešeniu čaká maďarská strana aktívnu pripravenosť slovenského partnera, uvádza sa vo vyhlásení. Budapeštianske policajné riaditeľstvo (BRFK) dnes informovalo, že neznámi páchatelia nadránom hodili Molotovove kokteily na budovu slovenského veľvyslanectva v Budapešti. Zápalné fľaše nespôsobili škody. Policajné riaditeľstvo v tejto súvislosti začalo trestné stíhanie pre dôvodné podozrenie z výtržníctva. Budovu slovenskej ambasády strážia policajti.
Strana maďarskej koalície (SMK) odsudzuje neprijateľný čin, ktorý sa stal v noci na dnes pred veľvyslanectvom SR v Budapešti. TASR o tom dnes informovala hovorkyňa strany Eva Dunajská s tým, že strana zdôrazňuje, že násilím nie je možné riešiť žiadne existujúce problémy. Od orgánov činných v trestnom konaní Maďarskej republiky (MR) strana očakáva urýchlené zistenie okolností terajšieho smutného ataku a zistenie páchateľov, pričom nemôže vylúčiť ani alternatívu, že to mohla byť aj provokácia. „SMK považuje tento neprijateľný incident za ojedinelý a zároveň vyzýva každého zodpovedného k prístupu na riešenie vecných problémov v oblasti slovensko-maďarských vzťahov,” zdôraznila. Na slovenské veľvyslanectvo v Budapešti dopadli v noci nadnes dve fľaše s neznámou tekutinou. „Podľa doterajších zistení mohlo ísť o zápalný obsah, tzv. Molotovov kokteil,” uviedol pre TASR hovorca Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR Peter Stano. Priblížil, že po dopade pred dvere zastupiteľského úradu sa našťastie fľaše nevznietili a spôsobili iba minimálne materiálne škody. Prípad vyšetruje maďarská polícia. Podľa hovorcu budapeštianskej polície Pétera Pappa vyšetrujú nočný incident ako výtržníctvo. Maďarská polícia momentálne stráži budovu slovenského veľvyslanectva, uviedla tlačová agentúra MTI. SMK v tejto súvislosti zároveň pripomenula, že za terajšiu napätú situáciu vo vzťahoch medzi Slovenskou a Maďarskou republikou sú zodpovední premiér Robert Fico a prezident SR Ivan Gašparovič, ktorí minulý týždeň vyslovene provokovali slovenských neonacistov na atak v Komárne. „Krok vlády SR, ktorým vydala právne irelevantnú nótu v súvislosti s plánovanou návštevou prezidenta Maďarskej republiky Lászlóa Sólyoma v Komárne, považuje SMK naďalej za nevídanú provokáciu, ktorá značne prispela ku zvyšovaniu napätia. Zdá sa, že vláda Roberta Fica koná v tejto oblasti programovo,” uviedla Dunajská. V tejto súvislosti podľa SMK nemožno zabudnúť ani na prijatý reštriktívny jazykový zákon. Slovensko-maďarské vzťahy sa vyostrili po tom, čo v piatok (21.8.) slovenský rezort diplomacie odovzdal predstaviteľovi maďarského veľvyslanectva diplomatickú nótu, ktorou odoprelo na základe príslušných právnych predpisov Európskej únie a SR počas piatku vstup maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma na slovenské územie. Tomuto kroku predchádzalo viacero výziev zo strany najvyšších ústavných činiteľov SR, ktorí upozornili, že v ten deň bude Sólyom na našom území nevítanou osobou. Ten sa mal v Komárne zúčastniť na slávnostnom odhalení sochy sv. Štefana. Na podujatie nebol pozvaný žiadny slovenský zástupca.
Maďarský prezident László Sólyom odsúdil incident, pri ktorom neznámi útočníci hodili zápalné fľaše na budovu slovenského veľvyslanectva v Budapešti. Ako uviedol úrad hlavy štátu, „prezident je presvedčený, že podobné násilné činy sú za každých okolností neospravedlniteľné a vážne poškodzujú vzťahy Maďarska a Slovenska.” Prezident zároveň dúfa, že bezpečnostné orgány nájdu páchateľov a tí sa budú za svoje činy čo najskôr zodpovedať, uvádza v stanovisku. V súvislosti s útokom maďarská diplomacia vyjadrila znepokojenie. Incident podľa nej vážne poškodil imidž krajiny a ešte viac skomplikoval vzťahy medzi oboma susednými štátmi. „Incident je nielenže v rozpore s medzinárodným a maďarským právom, ale zatemňuje aj pohľad na Maďarsko, poškodzuje naše záujmy a ešte viac brzdí vyriešenie otázok súvisiacich s našimi bilaterálnymi vzťahmi,” vyhlásila hovorkyňa ministerstva Zsuzsanna Mátraiová. Nad udalosťou vyjadrilo obavy aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré ju ale považuje za „ojedinelú”. Ministerstvo zahraničných vecí SR znepokojuje incident z dnešnej noci, keď na slovenské veľvyslanectvo v Budapešti niekto hodil dve fľaše s tzv. molotovovým koktailom. „MZV SR sa na tento incident pozerá s veľkým znepokojením, zároveň ho však vníma ako ojedinelý kriminálny čin,” uviedol hovorca rezortu Peter Stano. Podľa neho tento odsúdeniahodný útok pripomína, že slovensko-maďarské vzťahy prežívajú obdobie, ktoré si vyžaduje zvýšenú citlivosť v prístupe k vzájomným vzťahom. Ministerstvo preto pri tejto príležitosti opakovane zdôrazňuje „potrebu normálneho štandardného dvojstranného dialógu medzi slovenskými a maďarskými predstaviteľmi na všetkých úrovniach”. Ako na tlačovej besede uviedol predseda strany Most-Híd Béla Bugár, incident je tiež dôkazom toho, že slovensko-maďarské vzťahy sa v súčasnosti vyhrocujú. Vyhrocovanie vzťahov medzi oboma krajinami sa pritom podľa Bugárových slov stalo agendou súčasnej slovenskej vlády a je načase zastaviť slovensko-maďarské trenice. „To nemusí byť koniec a toho sa ja obávam,“ uviedol v súvislosti s najnovším incidentom v Maďarsku Bugár. Zároveň takýto útok jednoznačne odsúdil. V diplomatickom spore okolo neuskutočnenej návštevy maďarského prezidenta v Komárne zlyhala podľa Bugára tak slovenská ako aj maďarská diplomacia. Bugár pritom zdôraznil, že bolo chybou nepozvať na minulotýždňové odhalenie sochy sv. Štefana zástupcov slovenskej strany. Strana maďarskej koalície (SMK odsudzuje útok a zdôrazňuje, že násilím nie je možné riešiť existujúce problémy. Zároveň pripomína, že „za terajšiu napätú situáciu vo vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom je zodpovedný Robert Fico a Ivan Gašparovič, ktorí minulý týždeň vyslovene provokovali slovenských neonacistov na atak v Komárne”. Strana naráža na diplomatickú nótu, ktorú vláda SR vydala minulý týždeň v súvislosti s plánovanou návštevou maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma v Komárne. Tento diplomatický krok považuje SMK naďalej za nevídanú provokáciu, ktorá značne prispela k zvyšovaniu napätia. „Zdá sa, že vláda Roberta Fica koná v tejto oblasti programovo,” uvádza sa v stanovisku SMK. SMK očakáva od orgánov činných v trestnom konaní Maďarskej republiky urýchlené zistenie okolností útoku aj páchateľov. „...pričom SMK nemôže vylúčiť ani alternatívu, že to mohla byť aj provokácia”. Strana považuje tento neprijateľný incident za ojedinelý a zároveň vyzýva každého zodpovedného k prístupu na riešenie vecných problémov v oblasti slovensko-maďarských vzťahov. Strana Pála Csákyho v tejto súvislosti pripomína aj prijatý jazykový zákon. „Ďalšou provokáciou” je podľa SMK krok ministra školstva SR Jána Mikolaja, ktorý sa „v týchto dňoch bez právneho zmocnenia snaží nanucovať vydavateľom učebníc pre školy s vyučovacím jazykom maďarským neodborne pripravený zoznam dvojjazyčných geografických názvov”. Na slovenské veľvyslanectvo v Budapešti dopadli v noci dve fľaše s neznámou tekutinou. Podľa doterajších zistení mohlo ísť o takzvaný molotovov koktail. Fľaše dopadli pred dvere zastupiteľského úradu, no našťastie nezačali horieť. Nikto sa pri incidente nezranil, zaznamenali len minimálne materiálne škody. Prípad vyšetruje maďarská polícia. Maďarský prezident sa mal minulý týždeň v piatok zúčastniť na odhaľovaní sochy sv. Štefana v Komárne, nakoniec prešiel len k hranici na moste cez Dunaj spájajúcom Komárno a Komárom. Prezident, ktorý hranicu neprekročil, uviedol, že podľa diplomatickej nóty zo slovenského ministerstva zahraničných vecí bola jeho účasť na slávnosti bezpečnostným rizikom. Ministerstvo zahraničných vecí SR totiž v piatok prostredníctvom diplomatickej nóty odoprelo maďarskému prezidentovi Sólyomovi vstup na územie Slovenska. Podľa slovenského premiéra Roberta Fica cieľom jeho súkromnej návštevy Komárna bolo vyprovokovať konflikt. Európska únia zatiaľ nevidí dôvod, aby sa zaoberala diplomatickým sporom medzi Slovenskom a Maďarskom.
Na slovenské veľvyslanectvo v Budapešti dopadli v noci nadnes dve fľaše s neznámou tekutinou. „Podľa doterajších zistení mohlo ísť o zápalný obsah tzv. Molotovov kokteil,” uviedol pre TASR hovorca Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR Peter Stano. Priblížil, že po dopade pred dvere zastupiteľského úradu sa našťastie fľaše nevznietili a spôsobili iba minimálne materiálne škody. Prípad vyšetruje maďarská polícia. Podľa hovorcu budapeštianskej polície Pétera Pappa vyšetrujú nočný incident ako výtržníctvo. Maďarská polícia momentálne stráži budovu slovenského veľvyslanectva, uviedla tlačová agentúra MTI. „MZV SR sa na tento incident pozerá s veľkým znepokojením, zároveň ho však vníma ako ojedinelý kriminálny čin,” konštatoval Stano. Podotkol, že aj tento odsúdeniahodný útok pripomína, že slovensko-maďarské vzťahy prežívajú obdobie, ktoré si vyžaduje zvýšenú citlivosť v prístupe k vzájomným vzťahom. Rezort diplomacie preto pri tejto príležitosti opakovane pripomína potrebu normálneho štandardného dvojstranného dialógu medzi slovenskými a maďarskými predstaviteľmi na všetkých úrovniach.
Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) je presvedčený, že maďarské bezpečnostné sily dokážu ochrániť slovenské veľvyslanectvo v Budapešti tak, ako my sme bez problémov schopní ochrániť všetky zastupiteľské úrady na Slovensku. Vyhlásil to pred dnešným výjazdovým rokovaním vlády vo Svidníku na margo informácie, že na slovenské veľvyslanectvo v maďarskej metropole dopadli v noci nadnes dve fľaše s neznámou tekutinou. „Veci, ktoré sú mimo nášho územia, môže rezort vnútra len veľmi ťažko riešiť. My môžeme ponúknuť naše sily, aby sme zlepšili ochranu veľvyslanectva,” vysvetlil s tým, že Maďari to však zvládnu. Tvrdí, že slovenské orgány nedopustia, aby sa u nás takéto veci mohli diať. „Verím, že sa urobia adekvátne opatrenia, aby sa takéto udalosti nediali ani v Maďarsku,” uzavrel vicepremiér.
Zápalnú fľašu, tzv. molotovov koktail hodil niekto dnes nadránom na slovenské veľvyslanectvo v Budapešti. Ako ďalej uviedol na tlačovej besede predseda strany Most-Híd Béla Bugár, aj to je dôkazom toho, že slovensko-maďarské vzťahy sa v súčasnosti vyhrocujú. Vyhrocovanie vzťahov medzi oboma krajinami sa pritom podľa Bugárových slov stalo agendou súčasnej slovenskej vlády a je načase zastaviť slovensko-maďarské trenice. „To nemusí byť koniec a toho sa ja obávam,“ uviedol v súvislosti s najnovším incidentom v Maďarsku Bugár. Zároveň takýto útok jednoznačne odsúdil. Informácie o incidente v súčasnosti preveruje polícia, dodal. V diplomatickom spore okolo neuskutočnenej návštevy maďarského prezidenta v Komárne zlyhala podľa Bugára tak slovenská ako aj maďarská diplomacia. Bugár pritom zdôraznil, že bolo chybou nepozvať na minulotýždňové odhalenie sochy sv. Štefana zástupcov slovenskej strany. Maďarský prezident László Sólyom sa mal minulý týždeň v piatok zúčastniť na odhaľovaní sochy sv. Štefana v Komárne, nakoniec prešiel len k hranici na moste cez Dunaj spájajúcom Komárno a Komárom. Prezident, ktorý hranicu neprekročil, uviedol, že podľa diplomatickej nóty zo slovenského ministerstva zahraničných vecí bola jeho účasť na slávnosti bezpečnostným rizikom. Ministerstvo zahraničných vecí SR totiž v piatok prostredníctvom diplomatickej nóty odoprelo maďarskému prezidentovi Sólyomovi vstup na územie Slovenska. Podľa slovenského premiéra Roberta Fica cieľom jeho súkromnej návštevy Komárna bolo vyprovokovať konflikt. Európska únia zatiaľ nevidí dôvod, aby sa zaoberala diplomatickým sporom medzi Slovenskom a Maďarskom.
Predseda strany Most-Híd Béla Bugár sa domnieva, že znížiť napätie v slovensko-maďarských vzťahoch nebude možné bez mediátora. Dokazujú to podľa neho aj udalosti posledných dní. K slávnostnému odhaľovaniu sochy sv. Štefana v Komárne v piatok 21. augusta zopakoval, že bolo chybou organizátorov nepozvať naň žiadneho zástupcu slovenskej strany. Je však presvedčený, že okrem nich zlyhala tak slovenská ako aj maďarská diplomacia. Poukázal na to, že celá situácia bola využitá na nezmyslenú hysterizáciu slovensko-maďarských vzťahov. Ako dodal, slávnosť nepripravovala žiadna politická strana, a tým ani Most-Híd, ktorý v tom čase ešte neexistoval. Bugár pripomenul, že zníženie napätia vo vzájomných vzťahoch je v záujme oboch krajín a v tejto súvislosti uviedol, že dnes v noci bola na slovenské veľvyslanectvo v Budapešti hodená zápalná fľaša. Túto udalosť odsúdil. Tri roky vládnutia súčasného kabinetu podľa Bugára dokazujú, že Smer-SD vyhrocuje slovensko-maďarské vzťahy. Toto sa stalo strategickou agendou najsilnejšej koaličnej strany a agresívnou hrou s maďarskou kartou majú zakryť to, že premiér Robert Fico a Smer-SD nevedia riešiť problémy vyplývajúce z hospodárskej a finančnej krízy. Konštatoval tiež, že hra maďarskou kartou má pomôcť zobrať preferencie voličom SNS.
Vláda nevie účinne riešiť problémy spojené s dopadmi hospodárskej krízy na slovenskú ekonomiku a rôznymi pseudoproblémami sa snaží zakryť skutočné problémy a vlastné zlyhania. Myslí si to predseda strany MOST-HÍD Béla Bugár. Strana aj preto pripravila návrh programu, ktorý by mal pomôcť vyriešiť súčasné ekonomické problémy. Tie podľa ekonóma Szolta Bindicsa spočívajú predovšetkým vo vysokej miere nezamestnanosti, v poklese hrubého domáceho produktu a vysokom deficite verejných financií, ktorý by v tomto roku mohol prekročiť šesť percent výkonu ekonomiky. MOST-HÍD sa chce vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu sústrediť predovšetkým na zníženie nezamestnanosti, podporu podnikateľského prostredia, či zefektívnenie verejných výdavkov. K ďalším prioritným oblastiam strana zaradila ľudský kapitál a energetiku. Rovnako sa v budúcnosti chce pokúsiť presadiť napríklad zníženie rovnej sadzby dane z príjmov na 17 %, avšak len v prípade pozitívneho vývoja ekonomiky. V prípade pozitívneho vývoja hrubého domáceho produktu, ktorého rast by prekračoval tri percentá, chce MOST-HÍD uzákoniť aj povinnosť zastavenia vyrovnaného rozpočtu. Vlastné opatrenia na zmiernenie dopadov hospodárskej krízy na slovenskú ekonomiku chce v najbližších týždňoch do parlamentu predložiť aj opozičná SDKÚ-DS. Jej poslanci napríklad navrhujú predĺženie doby na poberanie dávky v nezamestnanosti. Podmienky na vznik nároku na túto dávku chce upraviť aj ďalšia opozičná strana KDH. Poslanci SDKÚ-DS okrem iného navrhujú aj napríklad zvýšiť podiel dane z príjmov fyzických osôb transferovaný do rozpočtov miestnej a územnej samosprávy zo súčasných 93,8 % na 100 %. S cieľom minimalizovať dopady krízy na hospodárstvo zriadila vláda v tomto roku Radu pre hospodársku krízu. Tá už kabinetu odporučila prijať niekoľko desiatok opatrení. Naposledy zasadala začiatkom apríla.
Predseda vlády Robert Fico na nočný útok na slovenské veľvyslanectvo v Budapešti dnes reagoval iba stroho. Povedal, že je to fakt, ktorý sa stal, a ministerstvo zahraničných vecí dalo k tomu jednoznačné stanovisko. Premiér odmietol komentovať výroky Bélu Bugára, ktorý povedal, že Smer-SD ohrozuje bezpečnosť krajiny, pretože svojou politikou vyostruje vzťahy s Maďarskom. Fico práve jeho považuje za hlavného vinníka konfliktu v Komárne. „Pán Bugár spískal návštevu prezidenta Sólyoma v Komárne a ako politická trasorítka ušiel v čase jeho návštevy na východné Slovensko.... Pritom zodpovedá priamo za to, čo sa stalo v Komárne,“ povedal premiér. Podľa Fica občania vo voľbách spočítajú strane Smer-SD jej štyri roky vládnutia. Neobáva sa hodnotenia ich rozhodnutí, ktoré viedli k stabilizácii krajiny. Menoval politiku nastavenia privatizácie strategických majetkov, stiahnutie vojakov z Iraku, bezproblémové zavedenie eura, zvládnutie schengenu, návrat majetku Transpetrolu do štátnych rúk, či rozhodnutia o výstavbe atómových elektrární. Kriticky sa vyjadril aj k dnešnej tlačovej besede SDKÚ-DS v Bratislave, kde Mikuláš Dzurinda spochybňoval sľuby vlády na pomoc svidníckemu regiónu. Podľa neho sa v čase vlády Dzurindu do tohto kraja nedostali žiadne vládne stimuly. Prešovský župan Peter Chudík k tomu povedal, že je vo funkcii sedem rokov a nikdy tu vláda nezasadala, kraj nedostal takúto finančnú pomoc. S výsledkom dnešného výjazdového rokovania je maximálne spokojný. A nemá pocit závisti, že na Bratislavský hrad pôjde viac peňazí, lebo ho považuje za symbol Slovenska.
O možnostiach vniesť pozitívny impulz do slovensko-maďarských vzťahov hovoril minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák s predstaviteľmi mimovládneho sektora maďarskej menšiny na Slovensku. „Najnovšia eskalácia vzťahov okolo zamýšľanej návštevy prezidenta Sólyoma v Komárne nikomu neprospieva a vrhá zlé svetlo na obe krajiny. Preto musíme hľadať východiská a spôsoby, ako napätie zmierniť. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú aj postoje a názory občianskej spoločnosti,” zdôraznil minister Lajčák na stretnutí s Lászlóom Szigetim z vydavateľstva Kaligram, Kálmánom Petöczom a Péterom Hunčíkom z Fóra inštitútu pre výskum menšín. TASR informoval hovorca rezortu slovenskej diplomacie Peter Stano.
Európska komisia nechce rozsúdiť, či smernicu o voľnom pohybe osôb interpretuje správne Slovensko, alebo Maďarsko. Futbaloví chuligáni, teroristi, kriminálni recidivisti. Na tieto kategórie ľudí sa väčšinou vzťahuje európska smernica, na základe ktorej Slovensko odoprelo vstup na svoje územie maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi. Ten mal v piatok v Komárne na pozvanie miestnej samosprávy odhaliť sochu svätého Štefana. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí v piatok v protestnej nóte napísalo, že „vzhľadom na bezpečnostné riziká príslušné orgány na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38, zákona o pobyte cudzincov a o policajnom zbore odopreli vstup prezidentovi Maďarskej republiky“ na slovenské územie. Maďarská strana, ktorá si v pondelok predvolala nášho veľvyslanca v Budapešti Petra Weissa, však hovorí, že takto smernicu používať nemožno. „Smernica jasne definuje podmienky, ktoré musia byť naplnené, keď sa vo výnimočných prípadoch aplikujú obmedzenia cestovania. Slovensko ich nezobralo do úvahy, jeho rozhodnutiu preto chýba právny základ,“ tvrdí maďarský rezort diplomacie. Európska komisia sa k záležitosti odmietla vyjadriť. Európska smernica prenesená do slovenského zákona o pobyte cudzincov umožňuje členským štátom obmedziť voľný pohyb osôb, chápe to však ako poslednú možnosť, keďže ide o obmedzenie základnej slobody. Členské štáty môžu obmedziť voľný pohyb občanov únie na základe verejnej politiky, verejnej bezpečnosti alebo zdravia verejnosti, píše sa v smernici. „Opatrenia prijaté z dôvodov verejnej bezpečnosti musia vychádzať výlučne z osobného správania jednotlivca. Toto správanie musí predstavovať skutočnú, existujúcu a dostatočne vážnu hrozbu pre záujmy spoločnosti,“ vysvetľuje advokát Martin Škamla. Právnička Zuzana Števulová dodáva, že zákaz vstupu do členského štátu pre občana únie je výnimočným opatrením a musí byť adekvátne zdôvodnené. „Ak nejde o štátne tajomstvo, rozhodnutie musí obsahovať nielen konštatovanie ohrozenia bezpečnosti, ale aj konkrétne dôvody,“ hovorí. Extrémisti, ktorí sa kvôli Sólyomovi mali zhromaždiť v Komárne a o ktorých ako o nebezpečenstve hovoril premiér Robert Fico, sa v texte nóty ako vysvetlenie rizika neobjavili. Hovorkyňa maďarského rezortu diplomacie Zsuzsanna Mátrai hovorí, že by to aj tak bolo bezpredmetné, keďže podľa smernice musí zákaz vstupu vychádzať „výlučne zo správania danej osoby“. Advokát Škamla si myslí, že označiť maďarského prezidenta za hrozbu pre verejnú bezpečnosť je len ťažko zdôvodniteľné. Proti verejnému činiteľovi európsku smernicu použili zatiaľ v jedinom známom prípade - keď krajne pravicového holandského poslanca Geerta Wildersa, ktorý mal v Snemovni lordov predstaviť kontroverzný film spájajúci islam s terorizmom Fitna, nevpustila na svoje územie Veľká Británia. Poslanca, ktorého doma trestne stíhajú, však Británia na nevpustenie vopred upozornila.
Diplomatický spor Slovenska a Maďarska zaujal aj zahraničných novinárov. Niektorí nemeckí komentátori zaň vinia priamo slovenského premiéra Roberta Fica. Vojna slov medzi Bratislavou a Budapešťou je nebezpečnou hrou s ohňom a mala by ju zastaviť Európska komisia, píše nemecký časopis Spiegel. Jasne vinu rozdeľuje vplyvný Frankfurter Allgemeine Zeitung. „Ešte sa nestalo, aby jeden členský štát Európskej únie povedal prezidentovi druhého členského štátu, že je persona non grata,“ píše časopis. „Reakcia Bratislavy je prehnaná, tak ako mnoho z toho, čo Ficova nacionalistická vláda vymyslela proti Maďarom a čiastočne aj proti maďarskej menšine na Slovensku.“ Konflikt môže podľa časopisu odlákať pozornosť od slovenských problémov s ekonomickou krízou.
Slovenský jazykový zákon zásadne porušuje ľudské práva, medzinárodné záväzky a štandardy Európskej únie, uviedol vo svojej správe Inštitút pre etnicko-národnostné menšiny Maďarskej akadémie vied. Správu zverejnil v stredu na svojej internetovej stránke. „V záujme ochrany a podpory materinského jazyka, novela slovenského jazykového zákona porušuje niekoľko základných práv, ktorých ochranu v každom prípade vyžadujú medzinárodné právne záväzky,” uvádza sa v analýze inštitútu. Slovensko sa v súvislosti s jazykovými právami menšín žijúcich na jeho území prihlásilo k viacerým medzinárodným právnym záväzkom akými sú Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov, ako aj doložka o ochrane jazykových práv v maďarsko-slovenskej základnej zmluve z roku 1995, uvádza think tank. Inštitút problém ilustruje príkladom, že človek žijúci v oblasti, kde národnostná menšina nedosahuje požadovaných 20 percent z celkového počtu obyvateľstva, nemôže používať iný jazyk ako slovenský, napríklad ako pacient v nemocnici. „Predstavte si nasledujúci scenár: hasič pomáhajúci unikajúcemu človeku, ktorý nehovorí po slovensky, je (zákonom) nútený odpovedať po slovensky,” uvádza sa v správe. Ďalšie príklady, na ktoré inštitút poukázal v súvislosti s používaním slovenčiny ako úradného jazyka, sa týkajú ľudí pracujúcich vo verejnej doprave a telekomunikačných spoločnostiach, pracovníkov pošty, ozbrojených síl, zahraničných učiteľov a jazykových korektorov, škôl a ďalších vzdelávacích inštitúcií. Podľa inštitútu je to diskriminujúce a porušuje to základné ľudské práva.
Slovenský jazykový zákon nie je otázkou, ktorou by sa mal zaoberať Európsky parlament alebo Európska únia ako taká. Myslí si to britský konzervatívny europoslanec Charles Tannock. Podľa neho by intervencia zo strany Bruselu viedla len k tomu, že by sa EÚ či EP stali na Slovensku obzvlášť nepopulárnymi. Tannock tak reagoval na dnešné vyhlásenie svojho nemeckého kolegu Markusa Ferbera, ktorý vyzval Európsku komisiu a švédske predsedníctvo v EÚ, aby sa venovali tejto problematike. „Slovensko je suverénnym štátom a má právo mať jeden oficiálny štátny jazyk na svojom území tak ako ktorákoľvek iná krajina,” konštatoval Tannock, podľa ktorého by zapojenie sa EÚ do tejto kauzy podnietilo už i tak rastúce ultrapravicové nacionalistické nálady. Tannock pripomína, že novelou jazykového zákona sa zaoberala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), podľa ktorej je v zákon v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenska, vrátane chárt Rady Európy o právach menšín. Nemecký europoslanec podľa Tannocka zavádza médiá, keďže postavenie maďarskej menšiny má ďaleko od toho, aby sa mohlo hovoriť o jej marginalizácii v rámci slovenskej spoločnosti. V súvislosti s jazykovým zákonom však britský europoslanec poukázal na ukončenie vysielania popradského rádia RTI v anglickom jazyku, pretože podľa zákona musia byť takéto relácie tlmočené do slovenčiny.
Maďarská polícia sa podľa všetkého blíži k cieľu v pátraní po vrahoch, ktorí majú za posledný rok na svedomí smrť šiestich Rómov. Páchatelia útočili na niekoľkých miestach Maďarska streľbou z brokovnice, zápalnými fľašami a granátmi. Šéf národného vyšetrovacieho úradu potvrdil, že štyria v piatok zadržaní muži budú obvinení, pretože ich z činu usvedčujú vzorky DNA i zbrane, ktoré v ich bytoch našli policajti. Zhodujú sa so zbraňami použitými pri vraždách. „Motívom útočníkov bol veľmi pravdepodobne rasizmus,” oznámil riaditeľ úradu Attila Petöfi. Polícia už čelila kritike za to, že dlho nemohla páchateľom prísť na stopu. Vypočula tisíce ľudí, skontrolovala desaťtisíce automobilov a odpočúvala státisíce telefónnych hovorov. Zatiaľ nezverejnila, čo nakoniec viedlo k zadržaniu kvarteta podozrivých. Štyria zadržaní majú od 18 do 24 rokov. Údajne sú medzi nimi pekár, vojak a zvukár. Všetci boli zatknutí v jednom nočnom klube, kde pracovali ako členovia ochranky. Maďarské médiá píšu, že jedným zo zatknutých je zrejme bývalý profesionálny vojak, ktorý slúžil v deväťdesiatych rokoch v maďarskej jednotke v rámci medzinárodných síl OSN v Bosne a Hercegovine. Všetci muži sú z Debrecínu na východe krajiny, kde je koncentrácia Rómov z celej krajiny najväčšia. Zároveň ide o najchudobnejší región Maďarska s najväčšou nezamestnanosťou, kde sa najviac prejavujú dôsledky hospodárskej krízy. Situácia okolo Rómov v Maďarsku je v posledných mesiacoch krajne napätá. Radikálna nacionalistická strana Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik) sa hlavne vďaka ostrej protirómskej rétorike dostala do Európskeho parlamentu a podľa posledných prieskumov by ju volilo viac ako desať percent Maďarov. Jobbik má vo svojom programe pasáž o boji proti „rómskej kriminalite.” Podľa niektorých komentátorov sa na situácii podieľa i nervozita z ekonomickej krízy, ktorá silno zadlžené Maďarsko postihla tvrdšie ako iné stredoeurópske štáty. Vláda si dokonca vzala pôžičku od Medzinárodného menového fondu. Rómovia tvoria v desaťmiliónovom Maďarsku zhruba sedem percent obyvateľov. Mnohí sa obávajú ďalších násilností a chcú radšej emigrovať. Agentúre MTI to potvrdil predseda maďarskej Celoštátnej rómskej samosprávy (OCÖ) Orbán Kolompár. Podľa nej sa dáva do pohybu exodus stoviek maďarských Rómov smerom do Kanady, Británie, Švédska, Dánska, USA či Belgicka. Kanadské úrady pred časom naznačili, že počet žiadostí maďarských Rómov o azyl v krajine stúpa a Maďarsko tak môže rovnako ako Českú republiku postihnúť obnovenie vízovej povinnosti do Kanady.
Maďarská polícia si je čoraz istejšia, že má za mrežami všetkých členov brigády smrti, ktorá vyše roka poľovala na Rómov. Štvoricu podozrivých zatkla minulý piatok v jednom debrecínskom bare. „Predbežne nepátrame po ďalších podozrivých,” uviedol včera Attila Petőfi, šéf maďarskej obdoby FBI. Dementoval tak informáciu denníka Népszabadság, že polícia pátra ešte po troch komplicoch „bandy štyroch”, ako podozrivých označuje tlač. Petőfi tiež potvrdil, že v pondelok po jedenástich mesiacoch prepustili z vyšetrovacej väzby trojicu mladých mužov, ktorých omylom podozrievali zo spáchania jedného z útokov. Ten už teraz polícia jednoznačne pripisuje „bande štyroch”. Trojica neprávom podozrievaných Rómov už oznámila, že bude žiadať mnohomiliónové odškodné. Séria útokov, pri ktorých páchatelia zabili šesť Rómov, ďalších päť zranili a päťdesiat ohrozili, sa skončila, ubezpečuje polícia. Strach Rómov, ktorých v desaťmiliónovom Maďarsku žije vyše pol milióna, však zo dňa na deň nepominul. Mnohí z nich už podpísali petíciu, v ktorej žiadajú o pomoc s vysťahovaním sa z krajiny. „V týchto dňoch sa na mňa obrátilo niekoľko stoviek Rómov so žiadosťou o potvrdenie, že sú pre svoj pôvod prenasledovaní,” uviedol podľa agentúry MTI šéf Celoštátnej rómskej samosprávy Orbán Kolompár. Polícia Rómov ubezpečuje, že odhalením páchateľov sériových vrážd sa zvýšené riziko skončilo. „Bolo to, ako hľadať ihlu v kope sena,” citovala Petőfiho agentúra MTI. Do objasnenia najvážnejšieho kriminalistického prípadu v dejinách Maďarska sa zapojilo 120 vyšetrovateľov. Tí vypočuli tisíce svedkov, prekontrolovali údaje o pol druha milióne motorových vozidiel a vyhodnotili štyri milióny výpisov z mobilov. Práve telefonická stopa ich napokon viedla k cieľu. Páchatelia totiž v blízkosti miesta činu viackrát použili rovnaký mobil. Hoci podozriví sa k útokom na Rómov zatiaľ nepriznali, polícia tvrdí, že má dosť dôkazov na ich usvedčenie. Najviac stôp vraj zanechali pri poslednom z deviatich vražedných útokov začiatkom tohto mesiaca. Vzorky DNA dvoch podozrivých, ktorí sa podľa vyšetrovateľov zúčastnili na všetkých útokoch, sa našli na mieste činu. Ide o bratov Árpáda a Istvána Kissovcov, z ktorých jeden je hudobník a zvukový technik a druhý vyhadzovač v bare. Zvyšní dvaja zatknutí - bývalý profesionálny vojak a cukrár - boli každý iba pri jednom útoku, domnieva sa polícia. O Istvánovi Csontosovi, dvojnásobnom veteránovi misie NATO v Kosove, vyšetrovatelia predpokladajú, že Kissovcom dodával strelné zbrane. Polícia u podozrivých našla šesť pušiek - najmä brokovnice, ale aj guľovnicu a dokonca i pušku s optickým zameriavačom.
Maďarská polícia je presvedčená, že má jednoznačné dôkazy proti štyrom mužom zatknutým pre podozrenie zo série protirómskych útokov. Tie si od polovice minulého roka u našich susedov vyžiadali šesť ľudských životov vrátane štvorročného dieťaťa a niekoľko ťažko zranených. Podľa celoštátneho veliteľa maďarskej polície Józsefa Benceho môžu dokázať, že dvaja zo zatknutých boli prítomní pri všetkých deviatich útokoch, ďalší dvaja aspoň pri jednom. Ide pravdepodobne o dôkazy založené na porovnaní DNA podozrivých so stopami z miesta činu, o ktorých policajné zdroje už skôr tvrdili, že sa zhodujú. Jeden zo zatknutých, maďarskými médiami spomínaný pod menom István Csihi, bol až do minulého roku profesionálnym vojakom. Slúžil aj v jednotkách KFOR v Kosove. Rasistické názory voči Rómom podľa televízie Duna prejavoval už od detstva a publikoval aj rasistické texty na internete. Maďarské ministerstvo obrany zatiaľ novinárom neodpovedalo na otázku, či Csihi v armáde prešiel nejakými psychologickými testami, a ak áno, prečo jeho rasistické sklony neodhalili. Už pred zatknutím psychológovia a policajní odborníci predpokladali, že by medzi páchateľmi mohli byť aj súčasní či bývalí členovia ozbrojených síl. Útoky boli veľmi profesionálne. Útočníci si starostlivo vybrali ciele, čas útoku a mysleli aj na únikové cesty. Útočili na dom na samom konci ulice, za ktorým už bolo pole alebo les. Podľa možnosti vtedy, keď bolo zamračené a dalo sa očakávať, že stopy zmyje dážď. Útoku predchádzal starostlivý prieskum terénu. Páchatelia si rozdelili úlohy, niekto zapálil dom, iný čakal a strieľal na jeho utekajúcich obyvateľov. Zadržanie údajných páchateľov vrážd situáciu v Maďarsku neupokojilo. Najmä Rómovia neveria tomu, že zatkli tých pravých, alebo, že zatkli všetkých útočníkov. V mnohých obciach preto vyzbrojení domácimi nástrojmi pokračujú v hliadkovaní. Stále dochádza k incidentom, keď tieto hliadky zastavujú podozrivé autá. Polícia hliadkam pohrozila, že tým porušujú zákon a že proti nim môže zakročiť. Predseda Celoštátnej rómskej samosprávy Orbán Kolompár v stredu oznámil, že za ním prišlo 120 rómskych rodín, ktoré sa rozhodli opustiť Maďarsko a požiadali ho o pomoc. „Chceli, aby som im potvrdil, že Rómov v Maďarsku ohrozuje terorizmus, aby mohli v zahraničí získať azyl,” povedal Kolompár. Podľa odborníkov však obavy z pokračovania útokov nemusia byť neopodstatnené. Nie je jasné, či polícia zadržala všetkých páchateľov a ako sa v takejto situácii zachovajú tí, ktorí možno zostali na slobode. Ak ešte nejakí z páchateľov unikajú, kriminálny psychológ Pál Bilkei sa obáva, že k útoku ešte dôjde. „Môžu chcieť dokázať, že sú silnejší a zároveň odviesť pozornosť od tých, čo polícia zatkla,” povedal Bilkei v Duna TV.
Trojmesačná priemerná miera nezamestnanosti za máj až júl v Maďarsku vzrástla na úroveň 9,7 %. Zostala tak v blízkosti 13-ročného maxima, keďže hospodárstvo naďalej trápi vážna ekonomická kríza. Informoval o tom vo štvrtok maďarský štatistický úrad. Počas apríla až júna bola trojmesačná priemerná miera nezamestnanosti v krajine na úrovni 9,6 %. V rovnakom období minulého roka bola nezamestnanosť v Maďarsku na úrovni 7,5 %. Analytici predpokladajú, že nezamestnanosť v krajine by sa mohla v tomto roku vyšplhať až na 10 %, keďže vláda očakáva, že ekonomika Maďarska sa zmenší až o 6,7 %. Počas mája až júla bolo v krajine priemerne 407 200 nezamestnaných, pričom za apríl až jún bolo bez práce priemerne 401 700 ľudí. V rovnakom období minulého roka zamestnanie hľadalo 315 700 obyvateľov krajiny. Počet zamestnancov v Maďarsku sa zmenšil na 3,811 mil. z úrovne 3,894 mil. v minulom roku.
Maďarská vláda uzatvorila s vládnucou stranou maďarských socialistov rámcovú dohodu o znížení výdavkov orgánov miestnej samosprávy o 120 mld. forintov. Tento krok je kľúčovým bodom pripravovaného rozpočtu na rok 2010. V piatok o tom informovala maďarská štátna tlačová agentúra MTI. Maďarskí socialisti taktiež podporili zníženie výdavkov potrebné na zúženie rozpočtového deficitu Maďarska. Schodok rozpočtu by mal v roku 2010 dosiahnuť úroveň 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom tento rok sa očakáva, že schodok dosiahne hodnotu 3,9 % HDP. Agentúra MTI taktiež informovala, že maďarskí socialisti a vláda sa dohodli tiež na znížení výdavkov v oblasti dopravy, a to o 40 mld. HUF. Maďarsko je prvým členským štátom Európskej únie, ktorý bol v minulom roku odkázaný prijať finančnú pomoc zo zahraničia. Medzinárodný menový fond (MMF) krajine vlani poskytol úver na úrovni približne 11,7 mld. eur. MMF tento týždeň začal s revíziou hospodárskych výsledkov Maďarska, v ktorých má krajina preukázať, ako pokročila so znižovaním výdavkov v rozpočte na rok 2010. Prvé čítanie týkajúce sa budúcoročného rozpočtu by malo prebehnúť 1. septembra. Maďarský minister financií rozpočet následne potvrdí 11. septembra.
Dobre si počína najmä Poľsko, ale aj jeho susedia Česká republika, Slovensko a Maďarsko, keďže profitujú zo zlepšenia situácie na nemeckom trhu. Za možno najlepšie ekonomické údaje zverejnené tento týždeň označil britský denník Financial Times poľské júlové maloobchodné tržby, ktoré prekvapujúco vzrástli o 5,7 %, hoci sa očakával ich rast o menej ako 1 %. Je čoraz pravdepodobnejšie, že Poľsko sa v tomto roku vyhne recesii, píše Financial Times. Poľsko, podobne ako jeho susedia, Česká republika, Slovensko a Maďarsko, profitovalo z nemeckej podpory predaja áut a z nedávneho zotavenia Nemecka, ktoré je ich hlavným exportným trhom. Región sa podľa FT vyhol kolektívnej katastrofe, ktorá bola možná ešte pred pol rokom. Výhľad regiónu je však podľa Financial Times stále neistý a veľmi závisí od vývoja v západnej Európe. Medzi jednotlivými krajinami tejto časti Európy sú veľké rozdiely, čo ilustrujú odhady, že poľská ekonomika v druhom štvrťroku o 0,5 % vzrástla, ale lotyšská sa o 20 % zmenšila. Hoci región ako celok sa rozsiahlej finančnej kríze vyhol, niektorým krajinám sa to pravdepodobne nepodarilo.
Podiel nesplácaných úverov na celkovom úverovom portfóliu vzrastie v prvom kvartáli budúceho roka na 13 až 15 %, kapitálová pozícia bank je však na absorbovanie strát postačujúca, povedala viceguvernérka maďarskej centrálnej banky Julia Király Bankový sektor Maďarska zaznamená pre hlbšiu recesiu zvyšovanie úverových strát, kapitálová pozícia bánk je však na ich absorbovanie postačujúca. Uviedla to v piatok viceguvernérka maďarskej centrálnej banky Julia Király. V prvom kvartáli budúceho roka dosiahne podiel nesplácaných úverov na celkovom úverovom portfóliu 13 až 15 %, banky sa pritom na tento stav už pripravujú rastúcou tvorbou finančných rezerv a posilnením kapitálu. Podiel nesplácaných úverov v krajine dosahoval koncom minulého roka viac než 4 %. Vyjadrenia viceguvernérky maďarskej centrálnej banky nasledovali deň po tom, čo medzinárodná ratingová agentúra Standard and Poor's varovala, že maďarský bankový sektor je v dôsledku slabých ekonomických vyhliadok mimoriadne zraniteľný. Negatívne by mali na banky pôsobiť aj vyššie finančné náklady a obmedzené refinančné kapacity materských bánk. Maďarská ekonomika by mala v tomto roku poklesnúť o 6,7 %, pričom rast by nemala evidovať až do roku 2011. Kapitálová primeranosť maďarského bankového sektora vzrástla v prvej polovici roka na viac než 12 %, keď materské spoločnosti reinvestovali svoje zisky a rekapitalizovali tak svoje divízie. Maďarské banky evidovali v prvom polroku zisk pred zdanením vo výške 192 mld. HUF, dodala Király.
Maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL zaznamenala v druhom kvartáli tohto roku nárast čistého zisku o 56 %. Pod pozitívny výsledok sa podpísala skutočnosť, že jednorazový zisk spoločnosti kompenzoval pokles prevádzkového zisku. Čistý zisk spoločnosti MOL v sledovanom období vzrástol na hodnotu 178,5 mld. forintov (HUF), pričom v rovnakom období roku 2008 predstavoval sumu 114,7 mld. HUF. Analytici predpokladali, že čistý zisk spoločnosti MOL dosiahne úroveň 140,7 mld. HUF. Prevádzkový zisk maďarskej spoločnosti v druhom kvartáli klesol o 12 % na 78,8 mld. HUF, napriek tomu však prekonal očakávania analytikov, ktorí predpokladali prevádzkový zisk vo výške 46,3 mld. HUF. Zdrojom čistého finančného príjmu bolo pre spoločnosť MOL aj posilnenie domácej meny voči euru, vďaka ktorému MOL získal 103,6 mld. HUF. V sledovanom období podnik evidoval pokles produkcie ropy o 10 %, zatiaľ čo produkcia zemného plynu klesla o 14 %. Skupina MOL je medzinárodnou integrovanou ropno-plynárenskou skupinou v strednej a východnej Európe so sídlom v Budapešti. Svoju činnosť vykonáva v Európe, na Blízkom východe, v Afrike a v bývalých krajinách Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). Na Slovensku pôsobí maďarský MOL prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej drží 98,4 % akcií.
Letnú sezónu na Slovensku zachraňujú domáci dovolenkári. Ako informovala Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR), poskytovatelia služieb v cestovnom ruchu zaznamenávajú počas tohtoročnej letnej turistickej sezóny zvýšený záujem domácich turistov o dovolenku na Slovensku. „Slováci začínajú konečne objavovať vlastnú krajinu, ktorá často ponúka silnejšie pozitívne zážitky ako pri návšteve zahraničia,” uviedla generálna riaditeľka Slovenskej agentúry pre cestovný ruch Svetlana Gavorová. Vďaka hospodárskej kríze však na Slovensku ubudlo zahraničných návštevníkov, najmä z okolitých krajín ako sú Česko, Poľsko a Maďarsko. Prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA) Tomáš Hasala si myslí, že na trend zvýšeného záujmu Slovákov dovolenkovať doma je potrebné jednoznačne nadviazať. Slovensko má podľa neho v oblasti cestovného ruchu čo ponúknuť. „Podnikatelia sa vplyvom krízy konečne zobudili a začali chápať potrebu marketingu, cenových zliav, ponuky balíčkov služieb a spolupráce medzi sebou,” konštatoval generálny riaditeľ sekcie turizmu Ministerstva hospodárstva SR Gabriel Kuliffay. Podľa agentúry pre cestovný ruch všetci oslovení odborníci z branže cestovného ruchu sa zhodli, že služby v cestovnom ruchu na Slovensku sa stále zlepšujú, aj keď existujú výnimky, respektíve by tempo rastu kvality služieb mohlo byť rýchlejšie.
Poskytovatelia služieb v cestovnom ruchu zaznamenávajú počas tohtoročnej letnej turistickej sezóny zvýšený záujem domácich turistov o dovolenku na Slovensku. Zatiaľ čo vplyvom hospodárskej krízy zahraničných návštevníkov, najmä tých z okolitých krajín - z Česka, Poľska a Maďarska, ubudlo, sezónu zachraňujú domáci dovolenkári. „Slováci začínajú konečne objavovať vlastnú krajinu, ktorá často ponúka silnejšie pozitívne zážitky, ako pri návšteve zahraničia. Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) v tomto roku vsadila na intenzívnejšiu podporu domáceho cestovného ruchu, čo sa ukázalo ako správna voľba,” uviedla generálna riaditeľka SACR Svetlana Gavorová. Oslovených odborníkov z branže cestovného ruchu zvýšený záujem Slovákov o dovolenku na Slovensku potešil, zároveň však dúfajú, že to nie je len vplyvom súčasnej hospodárskej krízy, ale že tento trend vydrží aj po jej skončení. „K tomu však musí štát vytvoriť vhodné podmienky, či už formou rekreačných šekov, alebo odpočtom z daňového základu a taktiež vhodnou reklamou a propagáciou krajiny. Podnikatelia zase na druhej strane musia pre návštevníkov vytvárať zaujímavú ponuku služieb za akceptovateľnú cenu,” poznamenal generálny sekretár Zväzu hotelov a reštaurácií (ZHR) SR Pavol Kašuba. Prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA) Tomáš Hasala si myslí, že na trend zvýšeného záujmu Slovákov dovolenkovať doma je potrebné jednoznačne nadviazať, a to vzhľadom na konkurenciu pobytov pri mori, ako aj atraktívnych ponúk z okolitých krajín, najmä Maďarska a Rakúska. Slovensko má podľa neho v oblasti cestovného ruchu čo ponúknuť, takže s postupným približovaním životnej úrovne k západoeurópskej očakáva aj výraznejšie zvyšovanie príjmov z domáceho cestovného ruchu. „Podnikatelia sa vplyvom krízy konečne zobudili a začali chápať potrebu marketingu, cenových zliav, ponuky balíčkov služieb a spolupráce medzi sebou. K vyššej návštevnosti v tomto roku určite prispieva aj kampaň SACR podporujúca domáci turizmus, série článkov o turistickom potenciáli jednotlivých regiónov v denníkoch i rozhlasové relácie o krásach našej vlasti,” konštatoval generálny riaditeľ sekcie turizmu Ministerstva hospodárstva (MH) SR Gabriel Kuliffay. Profesionáli z oblasti cestovného ruchu dali Slovákom aj niekoľko tipov, ako tráviť dovolenku na Slovensku. Podľa generálnej riaditeľky SACR by si mali Slováci pri plánovaní letnej dovolenky vyhradiť minimálne jeden týždeň dovolenky na Slovensku. „Nikdy sa mi nepáčilo konštatovanie, že Slováci nepoznajú vlastnú krajinu,” podotkla. „Odporúčam dovolenkárom dopriať si do roka aj niekoľko krátkodobých pobytov za poznaním zaujímavostí, atrakcií a pamätihodností nášho krásneho Slovenska. Rodičia by mali svojim ratolestiam poukazovať čo najväčší „kus” Slovenska. Moje čerstvé, tohtoročné skúsenosti z potuliek po Vysokých a Nízkych Tatrách sú tie najlepšie, stretával som v zariadeniach cestovného ruchu ľudí milých, usmiatych a ochotných. Nadobudol som dojem, že si všetci spoločne uvedomujeme, čo si služby v cestovnom ruchu žiadajú,” uviedol 1. viceprezident SACKA Stanislav Macko. Pavol Kašuba zo ZHR SR by Slovákom odporučil lepšie poznať svoju krajinu. V mnohých prípadoch podľa neho poznajú Česi naše hory lepšie ako Slováci. „Každoročne absolvujem jeden víkend v slovenských horách a keď je pekné počasie, tak nepoznám krajší pocit, ako pozerať sa z kopcov do údolí,” dodal. Všetci oslovení odborníci z branže cestovného ruchu sa zhodli, že služby v cestovnom ruchu na Slovensku sa stále zlepšujú, aj keď existujú výnimky, respektíve by tempo rastu kvality služieb mohlo byť rýchlejšie. „Nestačí mať len pekný hotel, penzión či akvapark. Kým pracovníci v turizme nepochopia, že slúžiť iným ľuďom je radosť a nielen povinnosť, za ktorú som platený, že bez úsmevu nie je pohoda, nebudeme mať viac spokojných návštevníkov. Neklaňajme sa len zahraničnému turistovi, domáci je pre nás aspoň taký dôležitý, navyše k nám môže zavítať častejšie, napríklad na predĺžený víkend. Aj cudzinec sa zvykne objaviť už len tam, kde to dobre funguje aj pre domáceho turistu,” uzavrel Kuliffay.
Futbalisti maďarského klubu DVSC Debrecín si zahrajú skupinovú fázu Ligy majstrov. Miestenku medzi 32 mužstiev lukratívnej súťaže si zaistili v odvete 4. predkola domácim víťazstvom nad Levski Sofia 2:0, hoci základ nečakaného úspechu položili už v prvom zápase, v ktorom vyhrali na pôde súpera 2:1. Dobrú východiskovú pozíciu z úvodných zápasov využili aj ďalšie domáce tímy. FC Zürich si mohol s lotyšským Ventspilsom dovoliť aj tesnú výhru 2:1, Maccabi Haifa zdolal Red Bull Salzburg (Švento odohral celý zápas) vysoko 3:0, o gól menej dalo Atlético Madrid gréckemu Panathinaikosu Atény (2:0). Z hostí si tak postup podľa predpokladov vybojoval iba Olympique Lyon, ktorý bruselský Anderlecht zdolal aj na jeho ihrisku (3:1).
.