Zbytočnú hystériu jazykový zákon nevyvoláva len v našej vládnej koalícii, evidentne stúpa aj na druhej strane Dunaja, kde sa to prejavuje tiež najmä trepaním nezmyslov, len s opačným znamienkom. Bajnaiov názor, že má zákon obmedzovať slúženie omší v maďarčine, je len svietiaci vrchol ľadovca. Je skoro vedľajšie, či maďarský premiér zavádzal vedome, alebo len mal chybu v podkladoch, ktoré mu jeho pobočníci predložili. V druhom prípade ide o krásnu ukážku kvalít maďarskej diplomacie, ktorou sa na Slovensku toľko straší - jej účinnosť je pritom práve pre takéto kiksy a nepoctivosť minimálna. Bajnaiov výrok však dobre dokumentuje atmosféru, v ktorej je už možné o zlých úmysloch toho druhého uveriť čomukoľvek a ani najextrémnejšiu informáciu si netreba overovať. Zhovárajúci sa novinár premiéra na chybu tiež neupozornil, čomu sa nedá čudovať, ak sa orientuje napríklad zo správ verejnoprávnej Maďarskej televízie, ktorej dopisovateľ z Bruselu hlási, že aj tam zaregistrovali, že „v praktickom uplatnení jazykového zákona na Slovensku už došlo k ústupkom, na verejných priestranstvách už možno hovoriť po maďarsky”. Bez vypustenia pary z kotlov na oboch stranách Dunaja je pokrok vo veci jazykového zákona a ďalších menšinových káuz nemožný - teda v prípade, že majú politickí aktéri o upokojenie situácie vôbec záujem. Ak áno, musí maďarská strana uznať, že aj keď je zákon naozaj problém, nie je až taký šialený, ako o ňom často tvrdí a celá kauza, nie je len čiernobiely boj dobra so zlom. A slovenská musí uznať, že aj keď zákon nie je až taký zlý, ako občas zaznieva, je dosť zlý na to, aby v ňom urobila aspoň tie zmeny, o ktoré ju veľmi diplomatickým jazykom žiada komisár OBSE.
Konečne sme si mohli utvoriť obraz o jazykovom zákone, ktorý tak rozhádal Maďarov so Slovákmi. V televíznej debate sa vo štvrtok stretli Marek Maďarič a šéf SMK Pál Csáky a ďalší diskutéri. Ich zostava síce nebola spravodlivá, lebo Csáky sedel proti obrovskej presile, no kto počúval len Maďariča a Csákyho, mohol zistiť, že predseda SMK ťahá pri tejto téme za veľmi kratučký koniec. Minister kultúry ho totiž v diskusii usvedčil z neznalosti zákona. Dokonca keď Csáky hovoril, ako sa jazykovým zákonom Maďarom pohorší, Maďarič mu na konkrétnych prípadoch vysvetľoval, že to nie je pravda. Csákyho argumenty neobstáli ani pri pokutovaní za používanie maďarčiny. Maďarič ho usmernil, že slovenských Maďarov nikto pokutovať nebude. A presne toto mal minister urobiť oveľa skôr, namiesto toho, čo stále rozpráva, že všetci klamú.
Zodpovedný občan by mal pristupovať k svojej vláde s podozrením. Bez ohľadu na to, či ide o občana slovenského, alebo o maďarského. Ak slovenský občan počúva od svojich činiteľov, že podľa posudku vysokého komisára OBSE sleduje novela o štátnom jazyku legitímny cieľ, tak je potrebné, aby vzal na vedomie aj vetu komisára, ktorá hovorí, že niektoré prvky tejto novely „môžu vyvolať otázky o ich zlučiteľnosti s medzinárodnými štandardmi a ústavnými princípmi Slovenskej republiky“. Ak maďarský občan počuje od svojho premiéra, že po prijatí jazykového zákona môžu byť ľudia, ktorí sú občanmi SR, obťažovaní a pokutovaní, „lebo chcú hovoriť so svojím lekárom v materinskom jazyku, alebo si chcú vypočuť omšu v maďarčine“, tak je potrebné, aby vzal na vedomie, že premiér Bajnai práve povedal hlúposť. Politici radi podliehajú vlastnej propagande, lebo sa im to vypláca. Keď ich propagande podľahnú občania, vždy na to iba doplatia.
Demonštrácia v Dunajskej Strede možno zmobilizovala Maďarov, osloviť slovenskú verejnosť však nedokázala. Otázkou je, či sa o to organizátori vôbec snažili. Je vtipné, ak predstavitelia slovenských opozičných strán ohľadne mítingu proti jazykovému zákonu v Dunajskej Strede hovoria o potrebe dialógu namiesto podobných provokácií. Sami predsa doteraz žiadnu ochotu na dialóg o tejto veci so svojím blízkym spojencom neprejavovali - uspokojili sa len so servilným preberaním vládnych nacionalistických stanovísk. Míting SMK je však zároveň aj dobrým príkladom toho, ako sa podobná akcia môže míňať účinkom. Aspoň ak veríme tomu, že cieľom mítingu malo byť okrem mobilizácie samotných príslušníkov menšiny aj oslovenie demokratickej slovenskej verejnosti a vyriešenie samotného sporu. Aby sa to nepodarilo, stačilo, že u organizátorov akcie stranícky záujem a neschopnosť vcítiť sa do kože tých, ktorých vraj chcete osloviť, zvíťazili nad záujmom menšiny. Vďaka tomu nebolo celý čas jasné, či v tomto konkrétnom prípade ide naozaj o oprávnený protest proti vládnej diskriminácii, alebo o predvolebný míting, ktorý túto, inak reálnu diskrimináciu, využil ako zámienku na mobilizáciu vlastných voličov. Ak malo ísť o mobilizáciu menšiny proti útokom na ňu, je ťažké pochopiť, prečo medzi rečníkmi nemohol vystúpiť predseda strany Most Bugár. Je možné, že po spoluzodpovednosti komárňanského primátora Bastrnáka za škandál v Komárne (nepozvaním slovenských predstaviteľov) a Bugárových trápnych výhovorkách o významnom členovi jeho strany je projekt Mostu už v podstate mŕtvy. To však ukážu až voľby, zatiaľ ide o významných predstaviteľov menšiny, ktorí mali mať na mítingu týkajúcom sa problémov celej menšiny svoje miesto. Iné to, samozrejme, je, ak sa v Dunajskej Strede konal len predvolebný míting SMK - v tom prípade je logické, že na ňom konkurenčná strana nedostala priestor na vyjadrenie. A je logické aj to, že sa viacerí rečníci vo svojich príhovoroch venovali kritike rozkolníkov a zradcov maďarskej jednoty. Organizátori mítingu majú pravdu, že nikdy úplne nemožno zabrániť tomu, aby na takúto akciu preniklo zopár šialencov a extrémistov, ktorí ju využijú na vlastné ciele a snažia sa na seba strhnúť všetku pozornosť. Pri bránach na štadión sa však ani nezdalo, že sa ktokoľvek vážnejšie snažil podľa oblečenia a vlajok ľahko rozpoznateľným extrémistom vysvetliť, že tam nemajú čo hľadať. Na akciu predsa pozvali „všetkých demokratov” a do tejto kategórie spomenutí páni zjavne nepatria. Dištancovať sa od nich a poslať ich inam nenapadlo ani nikomu z rečníkov, aj keď muselo byť mnohým jasné, že spoluúčasť maďarských nacionalistov a nedemokratov hodnovernosť celého protestu proti slovenským nacionalistom a ich nedemokratickým praktikám výrazne znižuje. Nehovoriac o tom, že organizovanie demonštrácie priamo na „ich” futbalovom štadióne museli extrémisti chápať ako priamu pozvánku.
Podľa premiéra Fica sú médiá značne zodpovedné za to, v akom stave sú slovensko-maďarské vzťahy. Vraj na rozdiel od Maďarska, kde všetky hovoria „proti Slovensku, proti Slovensku, proti Slovensku“, slovenské píšu inak. Keby sme tu všetci písali „proti Maďarsku, proti Maďarsku, proti Maďarsku“, boli by tie vzťahy lepšie? Podľa SNS má slovenská diplomacia robiť „podstatne razantnejšie kroky“, lebo vraj reálne hrozí, že „Maďarsko bude dovtedy eskalovať napätie v strednej Európe, kým nezapáli vojnový konflikt“. Keby Maďarsku išlo o to, aby vyvolalo konflikt, tak by „podstatne razantnejšie kroky“ iba privítalo. Pred pätnástimi rokmi privolala Mečiarova vláda veľké zhromaždenie v Komárne, lebo minister Hofbauer dal odstrániť spred obcí tabule v maďarčine. Ficova vláda privolala zhromaždenie v Dunajskej Strede, lebo minister Maďarič dal novelizovať jazykový zákon, aby sa odstránila maďarčina aj z tých oblastí života, o ktoré by sa štát vôbec nemal zaujímať. Kto chce dobré vzťahy, také niečo nerobí.
Čo je tak asi pravdy na tvrdení, že zakázané ovocie chutí najlepšie? Na pozadí maďarskej reality sa nad tým zamýšľa Gregor Martin Papucsek. Otázku si položil pri čítaní inzertných stránok novín a časopisov. V Maďarsku nie je sex tabuizovaná téma - lebo reč bude práve o skrytých i otvorených reklamách naň - ale - ako v každej slušnej spoločnosti - aj tam existujú isté obmedzenia, hranice a etické normy. A keď sa do toho zapletú aj ochrancovia spotrebiteľov, je to už poriadne zložité. Aby sme sa úplne nezamotali, dostane slovo budapeštiansky znalec tamojších pomerov.
Erotika v reklame je bežná - láka, dráždi, a možno aj podnecuje k nákupu. Ja osobne uprednostňujem hydinu, ale doteraz som ju nikdy nespájal so sexom, hoci výraz „pipi” - čiže pipka - aj v maďarčine znamená okrem kuraťa aj ženu ľahkých mravov. Spájať tieto dve témy v reklame však nebýva až takým častým zvykom, aj keď kulinársky zážitok môže byť tiež vzrušujúci... Aby som už toľko neokolkoval: pri maďarských cestách sa v lete objavil poburujúci veľkoplošný plagát, ale ho zakázala samotná reklamná únia. Ja som na toto rozhodnutie čakal celé týždne. Držiac volant sa mi totiž neraz stalo, že som mykol hlavou, keď som jedným okom zbadal billboard s krásnou devou nasnímanou odzadu, ako čupí. Telo však mala rozkúskované trhanými líniami, ktoré vyznačovali krídlo, chrbát, stehienka, nožičky (chýbal však biskupský kúsok, a keďže bola od chrbta, logicky aj prsíčka). Takto býva označené u mäsiara prasa či hovädo, aby aj slabšie kuchárky vedeli, ktorá časť ako sa nazýva. Skoro som zabudol: veľkoplošný plagát propagoval výrobky známej hydinárskej firmy. Aby to však bolo zrozumiteľné, bol tam aj text: „Bombové kura”, hoci podľa mňa sa tým len vystupňovala dvojzmyselnosť reklamy. Žena ako mäso - drsné! Odstrániť! - takto znela od etickej komisie zväzu reklamy výzva, ktorá bola aj vypočutá, hoci práve tento týždeň som ešte videl jednu zabudnutú „pipku” na okraji Budapešti... Tu však bol sex v reklame nepriamo. Musím poznamenať, že po istej prestávke sa v maďarskej tlači vôbec opäť húfne objavujú priame sex-reklamy, ktoré sú zakázané už dobrých päť rokov. Záťahy proti nim - myslím na reklamy a inzeráty - pravidelne robí ORGÁN na ochranu spotrebiteľov. Faktom je, že pri čítaní inzerátov človek často naráža na tajuplné texty. Pravda, len začiatočník a „naivka” si môže pomyslieť na obchod s mačkami, keď číta, že „Vyholená cicuška hľadá svojho kocúrika”. Výrazy ako „plavý démon”, „čierna leopardica”, „ryšavá domina” sa, veru, nevyskytujú v klasických zoznamovacích inzerátoch, lež skrývajú ponuky na sexuálne služby. Najnovšie už ani nepoužívajú „kvetnatý” jazyk so zastieracími slovami - viď cicuška a kocúrik, nebodaj pipka --, ale otvorene vyzývajú na využívanie spomínaných služieb. Postihovať ich je však naďalej problematické. Zákon o reklame už dávno zakazuje sexuálne ponuky v takzvanej neodbornej tlači. Do tejto kategórie patria aj inzertné i bulvárne noviny. Predsa v nich toto odvetvie opäť prekvitá. Až si to všimli aj ochrancovia práv spotrebiteľov. V poslednom čase iniciovali desiatky konaní proti podaktorým bulvárnym denníkom a vyrubili nejednu pokutu - v priemere išlo o stotisíc forintov, čo je asi 400 eur. Táto suma však zďaleka nie je odstrašujúca, pretože keď zverejníte v jednom čísle 10-15 takýchto inzerátov, čistý zisk môže dosiahnuť milión forintov. Pokuta teda nerieši nič. Pre mňa je už roky záhadné, ako usvedčujú hriešnikov. Úsmev na mojej tvári vyvoláva predstava, že ochrancovia spotrebiteľov v spolupráci s políciou čítajú denne stovky inzerátov, zakrúžkujú si tie „kritické” a A čo potom? Urobia skúšobný „nákup”? Vysvitlo, že v mnohých prípadoch nič iné nepomôže. Noviny sa totiž bránia tým, že si mysleli, že ide o jednoduché zoznamovacie inzeráty a nemajú možnosti si to overiť. No a keď náhodou inzerujúcu služobníčku sexu odhalia, tá sa vyhovára, že chcela iba naštvať svojho priateľa. Pravdepodobne pomôžu iba „hĺbkové” kontroly, čiže prichytenie pri čine, avšak v tomto prípade jedným z aktérov musí byť inšpektor Nno, je to háklivé! Hoci logické. Apropó! Neznámy autor v jednom grafity na budapeštianskej ulici sa raz vyznal takto: „Sex je lepší, než logika, ale neviem to dokázať.”
Diplomatické zastupiteľstvá Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska majú byť umiestnené do spoločnej budovy. Tento nápad presadzujú diplomati zo strednej Európy. Hlavným dôvodom je hospodárska kríza, ktorá núti krajiny robiť obmedzenia aj v oblasti zahraničnej politiky, uviedol dnes poľský denník Gazeta Wyborcza. Tabuľky s nápisom „Veľvyslanectvo Vyšehradskej štvorky” majú visieť na diplomatických budovách v Ázii, Afrike a Južnej Amerike. Spoločné konzuláty krajín V4, ktoré budú vydávať víza do Schengenskej zóny, budú možno aj v postsovietskych krajinách. „Budeme predskokani spoločnej európskej diplomacie a hlas vyšehradskej skupiny bude znieť v rámci EÚ silnejšie,” povedal pre denník spolupracovník poľského ministerstva zahraničných vecí. O podrobnostiach projektu by mali šéfovia rezortu zahraničných vecí Česka, Poľska, Maďarska a Slovenska rokovať ešte tento rok v poľskom meste Sopot. Podľa hovorcu poľského ministerstva zahraničných vecí Piotra Paszkowského Varšava tento nápad plne podporuje. Idea veľvyslanectiev Vyšehradskej štvorky nie je nová. Maďarskí diplomati majú napríklad pracovať na poľskom veľvyslanectve v bieloruskom Minsku. Myšlienka sa však doposiaľ nezrealizovala, pretože krajiny nechceli upustiť od symbolov nezávislosti. Maďarsko muselo tento rok kvôli kríze uzatvoriť štyri veľvyslanectvá a osem konzulátov. „To isté urobili aj moji kolegovia z Poľska, Česka a Slovenska. V niektorých významných častiach sveta strácame naše zastúpenie. Nevydávajú sa víza, nie sú kontakty, na mape sú čierne diery,” uviedol maďarský šéf diplomacie Péter Balázs. „Spoločne si prenajmeme budovu a potom ju rozdelíme na štyri časti,” dodal Balázs a pripomenul, že spoločná by bola recepcia a priehradka, kde sa prijímajú žiadosti o víza. Hovorca slovenského ministerstva zahraničných vecí Peter Stano zdôraznil, že táto záležitosť je značne naliehavá. Podľa neho sa musia štyri krajiny na zatvorení veľvyslanectiev dohodnúť. „Nesmie sa pripustiť, aby sa napríklad všetky štyri stiahli z Laosu alebo Nového Zélandu. Jedna krajina musí svoje zastúpenie ponechať,” pripomenul Stano.
Každé štyri roky, vždy v období pred parlamentnými voľbami, vzrastajú v Maďarsku antisemitské tendencie, a po voľbách opäť klesnú. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Szonda Ipsos. Bez započítania sezónnych výkyvov sa hranica antisemitizmu v Maďarsku pohybovala za posledné dva roky v priemere okolo 10 percent. Uviedol v piatok v komentári k prieskumu maďarský sociológ András Kovács. Podľa posledného prieskumu, zrealizovaného medzi 27. júnom a 3. júlom na reprezentatívnej vzorke 1000 dospelých, vyjadrilo 10 percent opýtaných protižidovské pocity. Pre porovnanie, v roku 1993 sa hranica antisemitizmu pohybovala okolo 14 percent. Kovács zo Stredoeurópskej univerzity ďalej novinárom pri pamätníku holokaustu v Budapešti povedal, že 11 percent extrémnych antisemitov v Maďarsku nepopiera fakt holokaustu. Popieranie holokaustu nie je „otázkou nevedomosti”, ale súčasťou „legitimizácie” protižidovských nálad. „Popieranie holokaustu však v posledných dvoch rokoch vzrástlo,” dodal. Sociológ varoval, že nárast počtu osôb popierajúcich existenciu tejto historickej udalosti je spojený s množiacimi sa internetovými stránkami a inými médiami, ktoré upevňujú predsudky.
Strana maďarskej koalície (SMK) obvinila Slovenskú poštu, že interpretuje novelu zákona o štátnom jazyku bez toho, aby počkala na metodické pokyny z ministerstva kultúry. Informoval o tom dnes na tlačovej besede podpredseda SMK József Berényi. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií odmieta, že by pošta niečo porušila. Slovenská pošta tvrdí, že by bolo absurdné, ak by zamestnancov nútila porušovať zákon. Slovenská pošta vydala obežník, v ktorom tvrdí, že zamestnanci pošty sú pri výkone svojich činností v úradnom styku povinní používať štátny jazyk slovom a písmom a predpokladom na výkon práce je preukázanie primeranej znalosti štátneho jazyka slovom a písmom. „Chýba odvolávka na to, že nad 20 percent možno používať aj jazyky národnostných menšín,” konštatoval Berényi. „Ide o jednoduchý list, ktorý informoval o zmenách v jazykovom zákone,” povedal agentúre SITA hovorca ministerstva dopravy Stanislav Jurikovič. Pripomenul, že každú zmenu oznamuje pošta takýmto spôsobom. Obežník bol určený regionálnym riaditeľom. Povinnosť používať slovenský jazyk v úradnom styku majú podľa obežníka vedúci pôšt, ktorí majú tiež dohliadať na dodržiavanie tejto povinnosti. Tvrdí, že informovali len o zmene, ktorá vstúpila do platnosti 1. septembra. Berényi si myslí, že ide o zámer. Jurikovič to odmietol: „V prípade zmeny akéhokoľvek zákona, ktorý sa týka činnosti pracovníkov pôšt, informuje vnútorným listom o týchto zmenách.” Berényi tvrdí, že záujmom strany je, aby mohli zamestnanci pošty komunikovať so svojimi klientmi v menšinovom jazyku, ak ho obaja ovládajú. „S maďarskými po maďarsky, so slovenskými po slovensky,” uviedol. Hovorca Slovenskej pošty Juraj Danielis SITA potvrdil, že zamestnancov informovali o zmene jazykového zákona interným obežníkom. „Informovali sme ich prostredníctvom dvoch vnútorných listov,” uviedol. Účelom prvého bolo podľa neho vysvetlenie legislatívy, ktorá vstúpila do platnosti a účelom druhého informovanie o tom, že v oblastiach, kde žije viac ako 20 percent občanov menšiny, možno používať na pošte aj jazyk menšín. Berényi sa pýta, ako je možné, že pošta nepočkala na pokyny z rezortu kultúry. Pýta sa tiež, či sú ešte vôbec nejaké potrebné alebo je to len nejaká diplomatická hra voči vysokému komisárovi OBSE pre menšiny. Tvrdil, že strana sa v parlamente obráti na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomíra Vážneho, od ktorého bude žiadať, aby obežník zmenil a dal prepracovať. Jurikovič potvrdil, že obežník pošta nestiahne. Podľa Danielisa takých obežníkov pošle pošta ročne stovky. SMK je tiež pobúrená interpretovaním stanoviska vysokého komisára OBSE o novele jazykového zákona verejnoprávnou STV. V hlavnej spravodajskej relácii televízie podľa SMK odznela informácia, že komisár vyslal pre našu krajinu odkaz, že zákon do jazykových práv menšín nezasahuje a zmeny v ňom nepožaduje. Potom tiež zverejnili citát: „Najpodstatnejšie je, že implementácia zákona nepostihuje negatívne práva ľudí, ktorí patria k národnostným menšinám”. Berényi dodal, že ak mu niekto ukáže podobnú vetu, akú zverejnila STV, tak mu dá svoj mesačný plat. Podľa neho ide o dezinterpretáciu, ktorá mu pripomína najhoršie časy 20. storočia. V preloženom stanovisku, ktoré dnes poskytla SMK novinárom, vysoký komisár podľa strany tvrdil, že „podstatné je, aby implementácia zákona nezasahovala do práv osôb patriacich k národnostným menšinám na Slovensku”.
Slovenská národná strany (SNS) odštartovala petičnú akciu na podporu schválenej novely zákona o štátnom jazyku a s požiadavkou, aby parlament napadol na ústavnom súde školský zákon pre písanie geografických názvov. Ako uviedla dnes na tlačovej besede prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová, petičná akcia sa nesie v duchu dvoch hesiel z 90. rokov „Na Slovensku po slovensky“ a „Slovenčinu si nedáme!“ Členmi petičného výboru sú okrem Belousovovej aj europoslanec Jaroslav Paška, analytik Anton Bonko, akademický maliar Ondrej Zimka a jazykovedci Ábel Kráľ a Ján Doruľa. SNS podľa Belousovovej reaguje petičnou akciou na súčasné dianie a stupňujúci sa tlak politikov SMK a Mostu-Híd. Slovenskí občania majú podpísaním petície povedať, ako si predstavujú používanie štátneho jazyka a geografických názvov. „Treba dať odpoveď na zhromaždenie na štadióne v Dunajskej Strede a na ohováranie SR v európskych inštitúciách. Vyzývame občanov, aby sa postavili na ochranu Slovenska a pred štváčmi,“ vyhlásila Belousovová. Petícia podľa predsedu národniarov Jána Slotu nie je populistická. „V posledných dňoch ataky SMK a strany Most sú veľmi drastické,“ vyhlásil a upozornil, že doma i v zahraničí spochybňujú zákon, ktorý prešiel normálnym legislatívnym procesom. „Verím, že slovenský národ sa zobudí a povie nie. Verím, že na Slovensku je veľa patriotov,“ povedal Slota. Slota tiež upozornil, že blokáda slovensko-maďarských hraničných priechodov pripomína zápas Československa v rokoch 1938 a 1939. Zároveň pripomenul, že Maďari idú za svojim cieľom - politickou autonómiou. Dodal tiež, že maďarské neofašistické skupiny majú voľný vstup na Slovensko a ich aktivity môžu skončiť pri ozbrojených útokoch. Míting v Dunajskej Strede proti novele jazykového zákona zorganizovala SMK v utorok. Zhromaždenie podľa podpredsedu strany Józsefa Berényiho ukázalo, že SMK má podporu pri odpore voči novele. „Dokázali sme, že to nie je len otázka SMK, ale celej maďarskej komunity,” vyhlásil Berényi. Podľa neho organizátori neočakávali, že na štadión príde 10 000 ľudí. Priznal, že SMK má 12 000 členov a na štadión zvážala ľudí z celého Slovenska autobusmi. „Predpokladám, že 500 000 ľudí sa zhromaždiť nedá. Prvýkrát sa Maďari zišli v takomto počte,” vyhlásil.
Petícia za podporu jazykového zákona, odmietanie spolupráce pri jeho výklade, slovné prestrelky premiérov - boj o jazykový zákon podľa politológov tak skoro neutíchne. „Maďarská karta” bude podľa nich rezonovať vo verejnej diskusii prinajmenšom do volieb. „Politici veľmi dobre vedia, že je to citlivá otázka, pretože súvisí s myšlienkou štátnosti a s blížiacimi sa voľbami po nej vždy vďačne siahnu, pretože majú istotu, že im prinesie voličské hlasy,” hovorí politologička Darina Malová. Tie parlamentné by mali byť na oboch brehoch Dunaja v budúcom roku - na Slovensku v júni, a v Maďarsku v apríli. Ani po voľbách však nebudú mať obyvatelia zaručený pokoj. „Vždy sa nájdu problémy, ktoré politikov diskreditujú, a vtedy sa umelo otvorí maďarská karta, čím sa odpúta pozornosť voličov,” dodáva politológ Miroslav Kusý. Zo zneužívania témy obvinila politikov maďarskej stany aj ĽS-HZDS. „Ak opadne hystéria, tak vlastne zistíme, že v Maďarsku sa pripravujú voľby a nacionalisti potrebujú nepriateľa. Keďže ho nemajú, tak si ho vyrábajú,” tvrdí ĽS-HZDS v platenej správe. Odmietli v nej tiež prípadné aktivity Európskeho parlamentu vo vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom. Niečo také naznačil predseda europarlamentu Jerzy Buzek po stretnutí s maďarskou šéfkou parlamentu Katalin Sziliovou. Aj včera využívali strany jazykový zákon z dielne ministra kultúry Mareka Maďariča ako politické strelivo. Delegácia SMK sa stretla s vysokým komisárom OBSE pre menšiny Knutom Vollebaekom. Ten podľa rezortu kultúry vyhlásil, že zákon je v súlade s medzinárodnými štandardmi a rešpektuje zákonné práva národnostných menšín. „Pán komisár nám povedal, že zákon môže byť nepriamym nástrojom na podkopávanie práv národnostných menšín,” oponuje podpredseda SMK József Berényi a ministerstvo vyzval, aby uverejnilo kompletnú korešpondenciu s komisárom. Koaličná SNS zasa nadnes naplánovala petičnú akciu na podporu jazykového zákona. O pravidlách používania slovenčiny budú o týždeň rokovať aj premiéri Robert Fico a Gordon Bajnai. Na schôdzke v severomaďarskom meste Sečany (Szécsény) chce Bajnai predložiť Ficovi konkrétne návrhy na zlepšenie situácie. Bajnai v rozhovore pre maďarskú tlačovú agentúru MTI vyhlásil, či „je v Európe 21. storočia potrebné, aby ľudia, ktorí sú nepopierateľné slovenskými občanmi, boli prenasledovaní a pokutovaní iba preto, že hovoria s doktorom či počúvajú omšu v maďarčine”. Premiér Fico označil tieto slová za neznalosť problematiky. Zákon podľa Fica vôbec neupravuje používanie liturgických jazykov a komunikácia v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach nemôže byť pokutovaná. „Predseda vlády verí, že ide iba o nedbalosť pri oboznamovaní sa s obsahom zákona,” uviedla hovorkyňa premiéra Silvia Glendová.
Maďarský premiér Gordon Bajnai na slovenskej ambasáde v Budapešti vyhlásil, že obe krajiny by pri riešení vzájomných sporov mali mať na pamäti ľudské hodnoty a európske právne normy, napísala agentúra MTI. Stretnutie, na ktoré ho pozval veľvyslanec Peter Weiss, sa uskutočnilo v rámci osláv slovenského štátneho sviatku Dňa ústavy, ktorý si Slovensko pripomenulo 1. septembra. Weiss povedal novinárom, že očakáva zlepšenie vzájomných vzťahov po Bajnaiovej schôdzke so slovenským premiérom Robertom Ficom. Obaja premiéri sa stretnú 10. septembra v semeromaďarskom meste Sečany (Szécsény) pri hraniciach so Slovenskom. „Musí byť obnovený dialóg, medzinárodné fóra nie sú pre riešenie spoločných sporov tým pravým dejiskom,” vyhlásil Weiss. Dodal, že rokovanie by malo byť tvrdé, ale rozumné. Vzájomná roztržka vraj spôsobila škody na oboch stranách hranice. Tradične napäté maďarsko-slovenské vzťahy sa výrazne zhoršili prijatím novely slovenského jazykového zákona, ktorý vstúpil do platnosti 1. septembra. Podľa nej sa musí na úradoch používať slovenský jazyk, v slovenčine musia byť aj verejné tabule či reklama. Po slovensky by mali hovoriť aj policajti, vojaci a sudcovia. Za prehrešky budú od januára hroziť pokuty až 5-tisíc eur. Česi však môžu svoje materčinu na úradoch i v iných inštitúciách na Slovensku bežne používať. SNS odštartovala podpisovú kampaň na podporu jazykového zákona. Chce tak vraj reagovať na protesty Maďarska a maďarskej menšiny na Slovensku. Heslom petície je „Na Slovensku po slovensky” a SNS v nej otvorila aj otázku zemepisných názvov. V minulosti totiž ministerstvo školstva, ktoré vedú práve národniari, presadilo, aby pomenovanie riek či miest v maďarčine v učebniciach pre maďarskú menšinu nahradili slovenské názvy. Parlament nakoniec zmenu schválil s úpravou, že za maďarským názvom bude nasledovať slovenský výraz. Proti novele začali naopak zbierať podpisy maďarskej organizácie na Slovensku. Podľa predsedu SMK Pála Csákyho plánujú zhromaždiť viac ako 30-tisíc podpisov do konca septembra, keď chcú podpisové archy odovzdať v Európskom parlamente.
Maďarský premiér Gordon Bajnai prijal pozvanie veľvyslanca SR v Budapešti Petra Weissa na dnešnú slávnostnú recepciu, ktorá sa usporiada pri príležitosti štátneho sviatku Slovenskej republiky a Dňa ozbrojených síl. Agentúre MTI to dnes oznámil úrad hovorcu premiéra Maďarskej republiky. Prijatím pozvania na slávnostnú recepciu chce Bajnai demonštrovať, že Maďarsko rešpektuje a vysoko hodnotí slovenskú štátnosť, tradície slovenského národa a historickú spojitosť slovenského a maďarského národa. Úrad maďarského premiéra už 1. septembra oznámil, že Gordon Bajnai srdečne zablahoželal slovenskému národu k jeho štátnemu sviatku, Dňu Ústavy Slovenskej republiky.
Slovenský a maďarský prezident sa navzájom obvinili zo zodpovednosti za vyvolávanie krízy v slovensko-maďarských vzťahoch. Urobili tak v rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, ktorý vyjadrenie oboch politikov uverejnil vo štvrtok na svojich internetových stránkach. Za provokáciu označil slovenský prezident Ivan Gašparovič augustovú cestu svojho maďarského náprotivku Lászlóa Sólyoma na slávnostné odhalenie sochy uhorského kráľa sv. Štefana v Komárne, kvôli ktorej Bratislava pred dvoma týždňami zakázala Sólyomovi vstup na Slovensko. Maďarsko podľa Gašparoviča nechce prestať nazerať Slovensko ako na svoje územie. Maďarský prezident ale akékoľvek územné nároky svojej krajiny voči severnému susedovi odmietol. Obvinil naopak Slovákov, že utláčajú maďarskú menšinu na juhu Slovenska. Ako príklad uviedol kontroverznú novelu jazykového zákona, ktorá umožňuje pokutovať menšiny za nepoužívanie slovenčiny v úradnom styku. Novela začala platiť 1. septembra a podľa Sólyoma viedla k neprehliadnuteľnému zhoršeniu postavenia maďarskej menšiny. Maďarský prezident FAZ povedal, že novela porušila dvojstranné dohody a je v rozpore s medzinárodnými normami. To ale Gašparovič odmietol. Sólyom sa vrátil aj k odopreniu vstupu na slovenské územie, ktoré je podľa neho porušením európskeho práva. Poškodilo to vraj aj maďarské práva. Je preto presvedčený, že sa týmto sporom musí zaoberať EÚ. S tým ale nesúhlasí slovenský prezident, ktorý je proti „internacionalizácii problému”. „Som presvedčený, že si to musíme vyriešiť sami,” povedal Gašparovič FAZ. Neprikláňa sa ani k návrhu, aby obe strany menovali sprostredkovateľa, ktorý pomôže vzájomné spory urovnať. Nevidí vraj možnosť riešenia, „pokiaľ budú vznášané požiadavky na revíziu zmluvy z Trianonu”. Na základe trianonskej zmluvy z roku 1920 prišlo po prvej svetovej vojne Uhorsko o dve tretiny svojho územia vrátane Slovenska. Najmä v medzivojnovom období neprestávali maďarskí politici požadovať revíziu tejto zmluvy a obnovu uhorského štátu v pôvodnom rozsahu.
Aj o napätí v maďarsko-slovenských vzťahoch kvôli novele zákona o štátnom jazyku sa dnes hovorilo v Helsinkách pri stretnutí fínskeho a maďarského premiéra, Mattiho Vanhanena a Gordona Bajnaiho, ktorý je vo Fínsku na jednodňovej pracovnej návšteve. Ďalšími témami bilaterálnych rokovaní boli hospodárska kríza, jej dopady a protikrízové opatrenia, ako aj aktuálne otázky Európskej únie. Bajnai na tlačovej konferencii po stretnutí s Vanhanenom v reakcii na jednu z otázok konštatoval, že Maďarsko neiniciovalo a ani nestupňuje spomínané napätie. Budapešť má záujem na zmiernení napätia, avšak sa domnieva, že sa treba zastať práv a hodnôt, na báze ktorých vznikla Európska únia. Za neobvyklý, neopodstatnený a vo vzťahu dvoch krajín symbolicky negatívny krok, ktorý bol v rozpore so Schengenskou dohodou a ktorý predstavuje zlý precedens, označil predseda maďarskej vlády odopretie vstupu maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi na slovenské územie z 21. augusta. Za podstatne vážnejšiu a bolestnejšiu záležitosť však považuje Bajnai schválenie novely slovenského zákona o štátnom jazyku. Podľa jeho slov je v období svetovej hospodárskej krízy potrebné mierniť, a nie vyostrovať napätia. To by bola múdra politika, dodal. Vanhanen v tejto súvislosti takisto odpovedajúc na otázku konštatoval, že v jeho krajine sa kladie veľký dôraz na rešpektovanie jazykových a etnických práv menšín. Za mimoriadne dôležitý príklad označil, aby skôr narodení mali možnosť požiadať o zdravotnícku starostlivosť v materskom jazyku. Súčasne však poznamenal, že v tejto téme nemôže nikto pôsobiť ako advokát inej krajiny, pretože ide o otázku, ktorá je vnútornou záležitosťou každého štátu. Obaja premiéri si pred schôdzkou vyskúšali schopnosti v hre známej pod označením šípky, avšak Gordon Bajnai bol nútený priznať, že jeho „parketou” je skôr futbal a špeciálne futbalová bránka, v ktorej je obvykle úspešnejší. Napokon, presvedčil o tom aj v stredu, keď pri návšteve v tréningovom stredisku futbalovej reprezentácie chytil penaltu niekdajšiemu vychýrenému strelcovi Antalovi Dunaimu. Predseda maďarskej vlády absolvoval vo fínskej metropole aj stretnutia s poprednými manažérmi tamojších firiem, ktoré majú zastúpenie na maďarskom území alebo sa zaujímajú o možnosť investícií v jeho krajine. Po nich uviedol, že dôjde možno k rozšíreniu budapeštianskeho centra Nokia Siemens Network, ktoré v súčasnosti ponúka 800 pracovných príležitostí. Konzultácie o tom by sa mali začať v nasledujúcich týždňoch. Podniky, ktoré mali zástupcov na obchodnom rokovaní, poskytujú v Maďarsku prácu celkove pre viac ako 15.000 ľudí. Na Gordona Bajnaiho čakali ešte rokovania s fínskym ministrom kultúry a športu Stefanom Vallinnom a predsedom parlamentu krajiny Saulim Niinistöm, aby sa vo večerných hodinách vrátil do vlasti.
Maďarský premiér Gordon Bajnai sa so svojím slovenským kolegom Robertom Ficom stretne 10. septembra v meste Szécsény (po slovensky Sečany) na severe Maďarska. Dnes to oznámil hovorca maďarskej vlády Domokos Szollár. Mesto sa nachádza v Novohradskej župe neďaleko maďarsko-slovenských hraníc. Szollár ešte v pondelok vyhlásil, že Bajnai rokovanie nechce upriamiť iba na problémy medzi krajinami, ale aj na spoluprácu. Slovenský zákon o štátnom jazyku, ktorý sa nepáči maďarskej strane, je nevyhnutnou a dôležitou otázkou, ale takou je aj rozvoj hospodárskych vzťahov medzi krajinami, uviedol vtedy hovorca odvolávajúc sa na Bajnaia. Cieľom dialógu bude znížiť pretrvávajúce napätie medzi Slovenskom a Maďarskom.
Z normalizácie svojich vzťahov by žali úrodu Maďarsko aj Slovensko, uviedol dnes maďarský premiér Gordon Bajnai v rozhovore pre tlačovú agentúru MTI. Bajnai povedal, že vzájomná spolupráca by vzala politiku z rúk extrémistov v oboch krajinách. Maďarsko-slovenské vzťahy dosiahli úplné dno, uviedol premiér a vzápätí dodal: „Odtiaľto sa môžeme posunúť iba dopredu.” Bajnai, ktorý sa má so svojím slovenským kolegom Robertom Ficom stretnúť 10. septembra, uviedol, že je veľmi potrebné rokovať o tom, ako uvoľniť napätie vytvorené „úplne zbytočne” Slovenskom, ktoré prijalo zákon o štátnom jazyku. „Viem, že zvonka, z perspektívy Európy, toto všetko vyzerá ako hašterenie sa dvoch detí na pieskovisku, ktoré úplne ničí povesť oboch krajín. Súčasná vláda však nemôže nenamietať, ak etnická maďarská menšina musí znášať takú závažnú nespravodlivosť,” vyhlásil maďarský premiér. „Na našom mieste by to urobila každá krajina,” dodal. Bajnai na otázku, čo Slovensko zákonom získalo, povedal: „Prečo je v Európe 21. storočia potrebné, aby ľudia, ktorí sú nepopierateľne slovenskými občanmi, boli prenasledovaní a pokutovaní iba preto, že hovoria s doktorom či počúvajú omšu v maďarčine? Prečo by toto malo posilniť Slovensko?” Maďarsko by sa nemalo vyhýbať pozitívnym iniciatívam, povedal Bajnai a dodal, že svojmu slovenskému kolegovi predloží konkrétne návrhy na zlepšenie situácie. Premiér tiež doplnil, že až dovtedy neprezradí žiadne detaily týchto návrhov. Slovenský prezident Ivan Gašparovič podpísal novelu jazykového zákona 17. júla. Novela od 1. septembra sprísňuje dohľad nad spisovnou slovenčinou a umožní pokutovať jej porušovanie. Pokuty môžu dosiahnuť až 5 000 €. Pokutovať by sa malo už po prvom písomnom upozornení ministerstva kultúry.
Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) je nepríjemne prekvapený neznalosťou maďarskej strany o obsahu novelizácie zákona o slovenskom štátnom jazyku. Reagoval tak na dnešnú otázku premiéra MR Gordona Bajnaia, ktorý sa pýta „prečo je v Európe 21. storočia potrebné, aby ľudia, ktorí sú nepopierateľne slovenskými občanmi, boli prenasledovaní a pokutovaní iba preto, že hovoria s doktorom, či počúvajú omšu v maďarčine?” Fico toto tvrdenie označil za „absolútne nepresnosti”. Zákon o štátnom jazyku totiž podľa jeho slov vôbec neupravuje používanie liturgických jazykov a komunikácia v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach nemôže byť podľa citovaného zákona pokutovaná. Šéf slovenského kabinetu verí, že ide iba o nedbalosť pri oboznamovaní sa s obsahom zákona o slovenskom štátnom jazyku a nie o úmysel, šíriť za každú cenu lživé informácie o Slovensku a jeho legislatíve. Premiér Fico zároveň víta pripravované stretnutie s Bajnaiom, ktoré sa má uskutočniť vo štvrtok 10. septembra v maďarskom Szécsényi. „Na rokovaní je pripravený diskutovať o všetkých témach, ktoré predloží maďarská strana. Opäť však pripomína, že úspešnému priebehu tohto stretnutia neprospievajú jednostranné obvinenia Slovenska zo zhoršenia slovensko-maďarských vzťahov, ktoré neustále vznáša maďarská strana,” upozornila jeho hovorkyňa Silvia Glendová. Bajnai pre agentúru MTI tiež vyhlásil, že maďarsko-slovenské vzťahy sa dostali na dno. V rámci nevyhnutného stretnutia premiérov obidvoch štátov preto bude podľa neho nutné otvorene položiť otázky, kam vedú ostatné kroky vlády SR, prečo sú prospešné pre Slovensko a aké výsledky môže strednodobo priniesť umelo vyvolaná vnútorná rozpoltenosť. „Odtiaľto môžeme ísť už len dopredu. To, čo v súčasnosti potrebujeme, nie sú slávnostné, bezvýznamné návštevy a vojenské prehliadky, ale pracovné stretnutia, v rámci ktorých by sme sa mali pokúsiť vyriešiť napätú situáciu, ktorú Bratislava úplne zbytočne generovala prijatím jazykového zákona,” povedal Bajnai. Predseda maďarskej vlády si uvedomuje, že zvonku môže spor medzi Maďarskom a Slovenskom vyzerať ako škriepka dvoch detí na pieskovisku, škodiaca imidžu obidvoch štátov. Maďarská vláda si však podľa neho nemôže dovoliť nechať bez povšimnutia žiaden prípad vážneho porušenia práv etnických Maďarov, žijúcich v susedných krajinách. Tvrdí, že nejde o čisto maďarskú, ale aj o európsku záležitosť a každý štát by v našej situácii konal podobne. „Do EÚ sme vstúpili preto, lebo sme si mysleli, že v tomto klube platia hodnoty a morálne pravidlá vyššieho stupňa. Jazykový zákon Bratislavy protirečí týmto európskym hodnotám,” povedal. Zároveň je presvedčený, že k normalizácii bilaterálnych vzťahov však môže dôjsť len v tom prípade, „ak budú na Slovensku zastavené opatrenia, škodiace záujmom maďarskej národnostnej menšiny, ktorých hlavným cieľom je s veľkou pravdepodobnosťou snaha zakryť skutočné, predovšetkým hospodárske problémy,” poznamenal v závere rozhovoru pre MTI maďarský premiér.
Predseda vlády SR Robert Fico víta pripravované stretnutie s predsedom vlády Maďarskej republiky Gordonom Bajnaiom, ktoré sa má uskutočniť 10. septembra v Maďarsku. Na rokovaní je pripravený diskutovať o všetkých témach, ktoré predloží maďarská strana. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa predsedu vlády SR Silvia Glendová. „Opäť však pripomína, že úspešnému priebehu tohto stretnutia neprospievajú jednostranné obvinenia Slovenska zo zhoršenia slovensko-maďarských vzťahov, ktoré neustále vznáša maďarská strana,” píše Glendová. „Predseda vlády SR Robert Fico je nepríjemne prekvapený neznalosťou maďarskej strany o obsahu novelizácie zákona o slovenskom štátnom jazyku. Toto prekvapenie je o to hlbšie, ak s absolútnymi nepresnosťami vystupuje jeho maďarský partner Bajnai,” tvrdí hovorkyňa. Bajnai sa dnes v rozhovore pre maďarskú tlačovú agentúru MTI okrem iného pýta, „prečo je v Európe 21. storočia potrebné, aby ľudia, ktorí sú nepopierateľne slovenskými občanmi, boli prenasledovaní a pokutovaní iba preto, že hovoria s doktorom či počúvajú omšu v maďarčine”. Zákon o štátnom jazyku totiž podľa Fica vôbec neupravuje používanie liturgických jazykov a komunikácia v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach nemôže byť podľa citovaného zákona pokutovaná. „Predseda vlády verí, že ide iba o nedbalosť pri oboznamovaní sa s obsahom zákona o slovenskom štátnom jazyku a nie o úmysel, šíriť za každú cenu lživé informácie o Slovensku a jeho legislatíve,” uzavrela Glendová.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs dnes vyhlásil, že spor týkajúci sa odopretia vstupu do SR maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi slovenskými úradmi by mali „uzavrieť dôstojne spoločne so Slovákmi”. Plánované stretnutie medzi maďarským premiérom Gordonom Bajnaim a slovenským predsedom vlády Robertom Ficom sa uskutoční v Maďarsku neďaleko hraníc. Ako Balázs vysvetlil, presné miesto stretnutia sa verejnosť dozvie čoskoro. Maďarská strana tam nepôjde so žiadnymi predbežnými podmienkami, a to by sa malo týkať aj slovenskej strany, povedal. Minister tiež uviedol, že jeho slovenský kolega nepotvrdil správy, ktoré sa objavili v médiách, že Fico odmieta rokovať o niektorých problémoch. V súvislosti so slovenským zákonom o štátnom jazyku, ktorý začal platiť 1. septembra, Balázs povedal, že existuje malý priestor pre diplomatický manéver s tým, že problém je možné riešiť pod patronátom medzinárodných organizácií, čo by však fungovalo iba vtedy, ak by s tým súhlasila aj slovenská strana.
Prijatím novely slovenského zákona o štátnom jazyku podľa vysokého komisára Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre otázky národnostných menšín Knuta Vollebaeka nedošlo k narušeniu práv národnostných menšín a bola zachovaná rovnováha, ktorej ďalšie vylepšovanie je teraz najdôležitejšou úlohou. Vyplýva to z Vollebaekovho stanoviska, ktoré je k dispozícii na webovej stránke OBSE a zdôrazňuje sa v ňom fakt, že implementácia jazykového zákona by sa nemala dotknúť práv príslušníkov národnostných menšín žijúcich na Slovensku. Vysoký komisár OBSE pripomenul, že v uplynulých mesiacoch rokoval o jazykovom zákone s predstaviteľmi vlád a parlamentov oboch krajín, ako aj so zástupcami maďarskej menšiny. Podčiarkol, že sa mieni spolupodieľať na riešení problému až dovtedy, kým sa nenájde forma riešenia, prijateľná pre všetky strany. Vollebaek aj osobne navrhol - ako upozornil - opatrenia, ktoré môžu zlepšiť rovnováhu, a kroky, na základe ktorých by bola možná adekvátna realizácia zákona. Vysoký komisár OBSE opäť povzbudil vlády oboch krajín, aby v duchu dobrého susedstva a priateľstva pokračovali v dialógu konštruktívneho charakteru o otvorených témach a využili všetky možnosti na dvojstrannej úrovni. Vollebaek, ktorý privítal pozitívnu reakciu oboch strán na jeho účasť na blížiacom sa zasadaní zmiešanej komisie pre menšinové otázky, považuje za imperatív, aby sa ďalšie kroky udiali v úzkej kooperácii s predstaviteľmi národnostných menšín žijúcich na Slovensku. Vollebaek avizoval vo svojom stanovisku návštevu oboch krajín v polovici septembra.
Ministerstvo zahraničných vecí SR vníma návštevu predstaviteľov Strany maďarskej koalície u vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín Knuta Vollebaeka ako krok, ktorý by mal prispieť k odstráneniu nejasností o novele jazykového zákona. „Z vyjadrení SMK po stretnutí s Knutom Vollebaekom je zjavné, že SMK nedokázala spochybniť podstatu jeho posudku, že zákon sleduje legitímny cieľ a je v súlade s medzinárodnými normami. MZV očakáva, že SMK tento fakt zohľadní v jej prípadnom ďalšom vyjadrovaní sa k zákonu,” vyhlásil hovorca rezortu diplomacie Peter Stano. Delegácia SMK sa s Vollebaekom stretla v stredu. Úrad vysokého komisára má byť zapojený do prípravy metodických pokynov k novele zákona o štátnom jazyku, SMK chce, aby ministerstvo kultúry pozvalo aj zástupcov maďarskej menšiny. SMK dnes vyzvala vládu a kompetentné ministerstvá, aby zverejnili celú korešpondenciu s Vollebaekom o novele jazykového zákona. Podpredseda strany József Berényi v zverejnení len komisárovho stanoviska vidí paralelu so zverejňovaním zmluvy o predaji emisií. Podľa neho informácia ministerstiev kultúry a zahraničných vecí o Vollebaekovom stanovisku k zákonu nebola korektná a vyvážená. Komisár OBSE podľa Berényiho na stretnutí s predstaviteľmi SMK vyslovil poľutovanie, že jazykový zákon bol schválený v parlamente ešte pred zaslaním jeho pripomienok. Berényi upozornil, že komisár v stanovisku päťkrát spomína, že niektoré paragrafy zákona môžu vyvolať obavy. Zároveň upozornil, že ide o diplomatický jazyk. Podľa Berényiho Vollebaek považuje za najväčší problém zákona pokuty. Berényi avizoval tlak na SR od zahraničných inštitúcií, aby prijala komplexný zákon o menšinách. Zároveň podľa neho budú presadzovať vyjasnenie jazykového zákona i revíziu zákonov, ktoré sa týkajú jazykov menšín. „Ako členský štát EÚ už SR nedostane demarše, ale musí brať vážne odporúčania,” zdôraznil podpredseda SMK. Dodal tiež, že SMK uprednostňuje domácu komunikáciu.
Pre ministerstvo kultúry prichádza do úvahy spolupráca s SMK na vypracovaní metodického pokynu k novele zákona o štátnom jazyku iba v prípade, ak strana verejne odvolá najväčšie lži, ktoré jej predstavitelia šíria o zákone. Pre TASR to potvrdil hovorca rezortu Jozef Bednár. „Ako je možné spolupracovať na metodickom pokyne k zákonu o štátnom jazyku s niekým, kto o tomto zákone nehorázne klame? Čím chce prispieť SMK? Týmito klamstvami?” reagoval Bednár na záujem strany podieľať sa na tomto procese. Svoj záujem naznačili zástupcovia SMK pri stredajšom (2.9.) stretnutí s vysokým komisárom OBSE pre menšiny Knutom Vollebaekom. Podľa zástupcu predsedu SMK Józsefa Berényiho to dokonca Ústava SR vyžaduje od vládnych činiteľov. Bednár dodal, že slovenská strana bude pri príprave metodického pokynu konzultovať a spolupracovať s vysokým komisárom OBSE. Rezort kultúry považuje za najväčšie lži zo strany predstaviteľov SMK to, že na základe novely budú trestaní obyčajní ľudia za používanie menšinového jazyka, že budú hovoriť po maďarsky u lekára, alebo že budú musieť byť menené nápisy na hroboch. Hovorca ministerstva tiež upozornil na to, že ani po rokovaní Vollebaeka s SMK sa nezmenilo ani slovo na základnom hodnotení zákona z jeho strany a síce, že zákon je v súlade s medzinárodnými štandardmi a rešpektuje zákonné práva národnostných menšín. SMK dnes vyzvala vládu, ale hlavne ministerstvá zahraničných vecí a kultúry, aby zverejnili všetku korešpondenciu s vysokým komisárom OBSE pre menšiny Knutom Vollebaekom. Delegácia strany v stredu 2. septembra rokovala s komisárom. Ako uviedol Berényi, na tomto základe sa dopracovali k názoru, že existujú aj ďalšie materiály medzi oboma ministerstvami a komisárom, ktoré zverejnené neboli, ale v budúcnosti môžu ovplyvňovať celú diskusiu ohľadne jazykového zákona. Informácie zo strany MZV aj MK k posudku Vollebaeka k novele zákona preto podľa Berényiho neboli korektné, správne a vyvážené.
Ministerstvo kultúry nemieni prizvať Stranu maďarskej koalície (SMK) k príprave metodického pokynu, zjednocujúceho výklad novely jazykového zákona. Požiadavku SMK dnes hovorca rezortu Jozef Bednár rázne odmietol. „Ako je možné spolupracovať na metodickom pokyne k zákonu o štátnom jazyku s niekým, kto o tomto zákone nehorázne klame? Čím chce prispieť SMK, týmito klamstvami? Akákoľvek spolupráca prichádza do úvahy len v tom prípade, ak SMK verejne odvolá tie najväčšie lži, ktoré jej predstavitelia šíria o zákone o štátnom jazyku, že ním budú trestaní obyčajní ľudia za používanie menšinového jazyka, že budú trestaní za to, že budú hovoriť maďarsky u lekára, že budú musieť byť menené nápisy na hroboch a podobne,” uviedol pre agentúru SITA Bednár. Konštatoval, že ani po stredajšom rokovaní vysokého komisára OBSE pre menšiny s SMK sa nezmenilo ani slovo na základnom hodnotení zákona Knutom Vollebaekom, že zákon je v súlade s medzinárodnými štandardmi a rešpektuje zákonné práva národnostných menšín. „Zákon nerieši primárne používanie menšinových jazykov a ani netrestá ich používanie, ale zabezpečuje komunikáciu v štátnom jazyku vo vybraných oblastiach,” zdôraznil hovorca ministerstva kultúry. Slovensko bude metodický pokyn konzultovať nie s SMK, ale s OBSE. Pokyn by mal byť v januári, dovtedy ministerstvo nebude dávať pokuty za porušenie zákona o štátnom jazyku.
Spravme prvý krok je heslo blížiaceho sa Maďarského víkendu, ktorý sa uskutoční ako súčasť Salamandrových dní v dňoch 11.-13. septembra v starobylej Banskej Štiavnici. Hlavný organizátor - Mesto Banská Štiavnica v spolupráci s Maďarským inštitútom ním zareagovalo na udalosti, ktoré naštrbili slovensko-maďarské vzťahy. „Chceme byť tí, ktorí ukážu, že spolupráca medzi našimi národmi existuje a môže existovať aj v budúcnosti. Tými, ktorí začnú robiť prvé kroky k zmiereniu dvoch národov, štvaných proti sebe extrémistami a nešťastnými vyhláseniami a skutkami politikov na oboch stranách“, povedal vedúci odboru kultúry a cestovného ruchu na Mestskom úrade v B. Štiavnici Rastislav Marko. Okrem pestrého kultúrneho programu podpíšu počas víkendu predstavitelia Banskej Štiavnice a maďarského Sopronu partnerskú zmluvu, ktorou sa potvrdí existujúca spolupráca týchto miest. Zmena čaká aj oficiálny program Salamandrových dní, kde sa bude okrem iného spomínať na zosnulých z handlovskej tragédie. Tradíciu Salamandrových dní začali študenti slávnej Baníckej akadémie. Od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa konajú každoročne. Okrem historického Salamandrového sprievodu sú plné hudby, tradičného jarmoku a ďalšej zábavy. Od vlani sa usporadúvajú ako mestský festival s hudbou rôznych žánrov, akciami pre deti, výstavami, samotným sprievodom, trhmi a ďalším programom.
Prezident Ivan Gašparovič včera symbolicky otvoril školský rok v maďarskej aj slovenskej základnej škole vo Veľkom Mederi. Ani v čase napätých susedských vzťahov to však netreba vnímať ako gesto, tvrdí prezident. „Ja to beriem ako niečo normálne, normálne pôjdem aj na iné školy,“ povedal Gašparovič po návšteve Základnej školy Bélu Bartóka s vyučovacím jazykom maďarským. Ako uviedol v príhovore, rád pôjde všade, kam ho pozvú. Vítanie prezidenta zástupkyňou maďarskej školy sprevádzalo „fuj“ jedného z rodičov, ktorý Gašparovičovi pri odchode zaštrngal kľúčmi. Prezident v príhovore žiakov a učiteľov upozornil, že nie je výnimočné, ak medzi nich prišiel. „Ja som vždycky s vami, so všetkými tými, ktorí sa chcú učiť. Po celom Slovensku, po celom svete. Lebo len človek, ktorý niečo vie, vie veľa vecí pochopiť,“ hovoril Gašparovič. Slovami o hľadaní spoločnej cesty začínala hlava štátu návštevu slovenskej Základnej školy Jána Ámosa Komenského. „Aby sme si rozumeli, potrebujeme spoluprácu a potrebujeme sa dohovoriť, preto som veľmi rád, že na Slovensku zachovávame všetko pre to, že by každý sa mohol učiť vo svojej materinčine,“ vysvetľoval Gašparovič. Ako ďalej povedal, občan Slovenska musí vedieť po slovensky, ak chce mať rovnoprávny život so všetkými občanmi. Nájsť si zamestnanie v celom štáte podľa neho znamená dohovoriť sa. „Som presvedčený, že bez tohto uvedomenia si je život vždycky ťažší,“ myslí si Gašparovič.
Prezident SR Ivan Gašparovič dnes symbolicky otvoril školský rok v maďarskej aj slovenskej základnej škole vo Veľkom Mederi. Ani v čase napätých susedských vzťahov to však netreba vnímať ako gesto, tvrdí prezident. „Ja to beriem ako niečo normálne, normálne pôjdem aj na iné školy,“ povedal Gašparovič novinárom po návšteve Základnej školy Bélu Bartóka s vyučovacím jazykom maďarským. Ako uviedol v príhovore, rád pôjde všade, kam ho pozvú. Vítanie prezidenta zástupkyňou maďarskej školy sprevádzalo „fuj“ jedného z rodičov, ktorý Gašparovičovi pri odchode zaštrngal kľúčmi. Prezident v príhovore žiakov a učiteľov upozornil, že nie je výnimočné, ak medzi nich prišiel. „Ja som vždycky s vami, so všetkými tými, ktorí sa chcú učiť. Po celom Slovensku, po celom svete. Lebo len človek, ktorý niečo vie, vie veľa vecí pochopiť a vie si ich rozumne,“ hovoril Gašparovič. Slovami o hľadaní spoločnej cesty začínala hlava štátu návštevu slovenskej ZŠ Jána Ámosa Komenského. „Aby sme si rozumeli, potrebujeme spoluprácu a potrebujeme sa dohovoriť, preto som veľmi rád, že na Slovensku zachovávame všetko preto, žeby každý sa mohol učiť vo svojej materinčine,“ vysvetľoval Gašparovič. Ako ďalej povedal, občan Slovenska musí vedieť po slovensky, ak chce mať rovnoprávny život so všetkými občanmi. Nájsť si zamestnanie v celom štáte podľa neho znamená dohovoriť sa. „Som presvedčený, že bez tohto uvedomenia si je život vždycky ťažší,“ myslí si Gašparovič.
Fínske veľvyslanectvo na Slovensku poskytuje informácie v troch jazykoch: vo fínčine, švédčine a v angličtine. Švédčina je totiž vo Fínsku druhým úradným jazykom, hoci švédska menšina tvorí len 6 percent obyvateľstva krajiny tisícich jazier. K tomuto modelu dvojjazyčnosti sa dnes hlásia aj viacerí predstavitelia maďarskej menšiny na Slovensku. „Kým však švédčina je druhým úradným jazykom na celom území Fínska, maďarčina by túto úlohu plnila iba v južných národnostne zmiešaných okresoch Slovenska,” vysvetľuje politológ László Öllös. Vo fínskych obciach, kde sú Švédi vo väčšine, sa všetky nápisy uvádzajú najprv vo švédčine, až potom vo fínčine. Podobná jazyková prax platí aj na belgicko-nemeckom pomedzí. Nemčina je v tejto časti Belgicka takisto druhým úradným jazykom. Minister Marek Maďarič (Smer) sa zvykne odvolávať na jazykový zákon platný v Slovinsku, ktorý počíta s oveľa tvrdšími pokutami ako nový slovenský zákon. Podľa Ágnes Biró, poslankyne Národnej rady za SMK, sa však zabúda na inú dôležitú okolnosť. V oblastiach Slovinska, ktoré sú obývané talianskou a maďarskou menšinou, platí oficiálna dvojjazyčnosť. „Talianske a maďarské názvy sa uvádzajú dokonca aj na mapách vydaných slovinskými úradmi a v národnostne zmiešaných obciach sú národnými symbolmi - napríklad maďarskými zástavami - označené aj verejné budovy,” prízvukuje Biró. Podľa Öllösa treba jazykový zákon novelizovať, ale nielen to. Už je najvyšší čas prijať zákon o úradnom používaní jazyka menšín. „Slovensko pristúpilo k Európskej charte regionálnych a menšinových jazykov, dodnes však nemá vnútorné zákony a vykonávacie predpisy, aby sa jazyk menšín dal používať oficiálne, v úradnom styku,” pripomína politológ. Bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Štefan Markuš si myslí, že tvorcovia jazykového zákona sotva predpokladali, čo všetko vyvolá v kontexte aktuálnych vnútropolitických problémov. „Môže však nepriaznivo poznamenať vzájomné slovensko-maďarské vzťahy na dlhšie než do najbližších parlamentných volieb,” obáva sa Markuš. Pritom zákon sám osebe nepovažuje za zlý, vhodnejšie by však boli nateraz odporúčania vydané ministerstvom kultúry. „Načo hneď hroziť pokutami, na to reagujú slovenskí Maďari veľmi citlivo. Navyše zákonom sa nepodarí podnietiť záujem o slovenský jazyk a jeho kultiváciu. Kto chce študovať v Maďarsku, na tamojších školách, má dnes dvere otvorené - veď všetky hranice padli, s výnimkou jazykových,” pripomína Markuš.
Minister kultúry Marek Maďarič vidí za utorkovým (1.9.) protestom v Dunajskej Strede protislovenskú provokáciu a snahu vyvolať napätie. Ako uviedol, niektoré prejavy ľudí na zhromaždení nehovorili o tom, že by išlo o jazykový zákon. Zopakoval, že organizátori akcie dobre vedia o tom, že zákon je v poriadku a zhromaždili na futbalovom štadióne niekoľko tisíc oklamaných ľudí. Tí sú podľa neho klamaní najmä z maďarských, ale čiastočne aj zo slovenských médií. Klamstvá, že majú byť pokutovaní lekári či ľudia, ktorí nebudú hovoriť spisovnou slovenčinou, vedome rozširujú politici ako Pál Csáky a Béla Bugár. Šéfa rezortu kultúry mrzí, že slovenské médiá prechádzajú často mlčaním vynikajúcimi a vecnými argumentmi podložený posudok vysokého komisára OBSE pre menšiny Knuta Vollebaeka. „Poskytol konštatovania, že novela je legitímna, medzinárodne štandardná a nijakým spôsobom neobmedzuje národnostné menšiny pri používaní menšinových jazykov,” upozornil po dnešnom rokovaní vlády. Zároveň potvrdil, že pri implementácii zákona sa bude postupovať veľmi citlivo a zodpovedne. Slovensko-maďarské vzťahy označil za komplikované, k ich zlepšeniu a uvoľneniu by podľa neho malo nepochybne napomôcť aj avizované stretnutie premiérov Roberta Fica a Gordona Bajnaiho. Schôdzka predsedov vlád SR a MR sa má uskutočniť 10. septembra na maďarskom území neďaleko slovenských štátnych hraníc.
Maďarská menšina ostala v proteste proti jazykovému zákonu sama. SMK jazykovým protestom provokuje, zhodla sa koalícia s opozíciou. Šéf SNS strašil vypuknutím vojnového konfliktu medzi Slovenskom a Maďarskom. Asi šesť až osemtisíc ľudí prišlo v utorok na futbalový štadión, kde takmer pred rokom policajti zbili maďarských fanúšikov. Protestovali proti jazykovému zákonu, ktorý začal platiť 1. septembra. Tisíce ľudí na štadióne, blokáda hraníc extrémistami z Jobbiku, petícia slovenskému veľvyslancovi, falošná bomba pred Slovenským inštitútom v Budapešti. Z oboch strán slovensko-maďarskej hranice sa v utorok zdvihol maďarský masívny odpor proti slovenskému jazykovému zákonu. Pred slovenským veľvyslanectvom sa zišlo asi päťsto ľudí. Dve stovky blokovali hranicu v Komárome. Mnohonásobne viac, asi až osemtisíc ľudí, prišlo na futbalový štadión do Dunajskej Stredy. „Nie je to protislovenské stretnutie,“ ubezpečoval v prejave šéf SMK Pál Csáky, podľa ktorého slovenskí Maďari požadujú len „európske pomery, a nie primitívny nacionalizmus“. „Za skutočný zmysel akcie považujeme snahu o mobilizáciu maďarskej menšiny na vytváranie nepokojov a eskalovanie národnostného napätia na Slovensku,“ vyhlásil o mítingu predseda SNS Ján Slota. Zároveň varoval, že slovensko-maďarské spory môžu viesť až k vojne. „Aj dnešnou akciou v Dunajskej Strede chce Budapešť cez verných sluhov z SMK zvýšiť napäté vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. Reálne hrozí, že Maďarsko bude dovtedy eskalovať napätie v strednej Európe, kým nezapáli vojnový konflikt,“ napísal predseda SNS v oficiálnom vyhlásení. „Na takú hlúposť niet čo povedať,“ reagoval predseda SMK Pál Csáky. Premiér Robert Fico, ktorý sa má už 10. septembra stretnúť s maďarským premiérom Gordonom Bajnaiom, odmietol slová svojho koaličného partnera komentovať. Rovnako ako ministerstvo zahraničných vecí, ktoré Slota vyzval na „razantnejšie kroky“. „Keby vyšla takáto reakcia aj z maďarskej strany, napätie by možno eskalovalo až do takej miery, ktorú nikto nechce,“ povedal poslanec HZDS Ján Kovarčík. Slota to podľa Csákyho opozičných partnerov z SDKÚ a KDH prehnal, aj oni však míting označili za provokáciu. „Je poľutovaniahodné, že SMK nabehla na politiku maďarskej strany, ktorá chce vyťahovaním národnej karty prekryť domáce problémy,“ povedal podpredseda KDH Daniel Lipšic. Slota chce podľa neho výrokmi o vojne prekryť „všetky tendre a kauzy, respektíve to, ako táto koalícia vrátane SNS neuveriteľne kradne a korumpuje“. Najväčšiu pozornosť slovenských médií na mítingu pútala asi dvestočlenná skupinka extrémistov väčšinou z Maďarska, ktorí v jednom rohu štadióna mávali transparentmi požadujúcimi autonómiu, vyvesili mapu Veľkého Uhorska a skandovali heslá ako Smrť Trianonu. „Slovenský parlament by sa mal pozrieť do zrkadla, aké reakcie sa mu podarilo vyvolať,“ vyhol sa Csáky odpovedi na otázku SME, prečo sa nepokúsil zahriaknuť extrémistov, ktorí aj jemu chceli piskotom zabrániť povedať časť prejavu po slovensky. Predstaviteľ Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku Kálmán Petőcz po slovensky poďakoval všetkým Slovákom, ktorí nestratili súdnosť a sú ochotní viesť dialóg. „Čakáme, kedy bude na tento dialóg pripravená aj štátna moc,“ dodal. Jeden z najväčších potleskov dostal jediný slovenský rečník, opozičný politik a aktivista Ondrej Dostál, podľa ktorého „nastal čas, aby sa slovenskí politici prestali k maďarskej menšine správať ako k nepriateľovi“. Prišiel aj Béla Bugár, predseda strany Most. Csáky na štadióne rečnil.
Médiá sú podľa premiéra Roberta Fica značne zodpovednosti za to, v akom stave sú slovensko-maďarské vzťahy. „Pustite si v Maďarsku televíziu, rádio, alebo otvorte noviny. Bez ohľadu na to, či čítate liberálnu, konzervatívnu, ľavicovú tlač alebo bulvár, zistíte, že všetci hovoria to isté - proti Slovensku, proti Slovensku, proti Slovensku, aj keď toho svojho prezidenta možno nemajú niektorí radi. Otvorte slovenské noviny. To je na zúfalý plač. Ja som toľko novinárov, čo špinia túto krajinu nevidel, koľko je na Slovensku. To jednoducho nie je normálne,” vyhlásil predseda vlády v rozhovore pre agentúru SITA. Fico pripomenul, že slovenská strana päť dní jasne argumentovala pred celým Slovenskom a pred celou Európou, v čom bol problém pred návštevou maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma v Komárne. „Že prezident si vybral nevhodný dátum výročia okupácie. Ide oslavovať maďarskú štátnosť na územie Slovenskej republiky a že tam nepozvali prezidenta SR, pričom maďarský prezident sa s ním ani nemal záujem stretnúť. Ja sa však dozviem, že sme podvodníci a klamári, keď sme sa bavili o nejakom termíne, kedy sme sa o tom dozvedeli, alebo nedozvedeli. To nebol nikdy náš problém, kedy sme sa dozvedeli o návšteve Sólyoma,” zdôraznil Fico. Zároveň dodal, že má problém aj s tým, že samospráva Komárna dáva pokuty Slovákom, keď chceli inštalovať sochu svätých Cyrila a Metoda. Tá sa v súčasnosti podľa premiéra nachádza na nedôstojnom mieste, pričom „na najkrajšom mieste aké majú, postavia sochu sv. Štefana, ktorý vôbec nie je kráľom Slovákov”. „Pod zástavou Štefana sa robila najtvrdšia maďarizácia. My máme svojho kráľa Svätopluka a nie sv. Štefana,” vyhlásil Fico. Predseda vlády tiež pripomenul, že slovenská strana sa naozaj bála, čo sa mohlo v Komárne udiať. „Všetky sily sme použili, aby sme eliminovali stret extrémistov v Komárne. Ja teraz čítam noviny a zisťujem, že vláda SR, ktorá obhajuje národné záujmy tohto štátu, ktorá povedala, že si neželá oslavy maďarskej štátnosti na Slovensku, ktorej vadí, že Cyril a Metod je na balkóne, ktorej vadí, že Sólyom prichádza 21. augusta, ktorej vadí, že prezident SR tam nie je - tak my sme blbci, a to píšu slovenské noviny o slovenskej vláde. Ale tí, čo spôsobili arogantným správaním tento problém sú národní hrdinovia,” uviedol Fico. Niekedy sa hanbí, že toľko protislovenskosti, toľko vecí proti slovenskému štátu sa objavuje v médiách. „Ja som Slovák, ale nebúcham si do pŕs, ale robím konkrétne rozhodnutia. Nemám žiadny problém s nikým pokiaľ ide o maďarskú národnosť, ale odmietam, aby niekto z Komárna robil ďalší okres Maďarskej republiky. Toto rešpektovať jednoducho nebudem, či sa to niekomu páči, alebo nepáči,” vyhlásil premiér. Fico zároveň priznal, že rozhodnutie nevpustiť Sólyoma na Slovensko nebolo ľahké. „Ak si myslíte, že sme tu sedeli a výskali od radosti, že sme im dali... Ja doteraz mám s tým problém. Pretože bolo to tvrdé rozhodnutie, ktoré bolo treba prijať, ale nie je to rozhodnutie, aby som chodil do krčmy a pripíjal si s nejakými Hej Slovákmi, že sme im dali. To nie,” dodal.
S iniciatívou zriadiť špeciálny štátny finančný fond, z ktorého sa by pokrývali prípadné náklady súvisiace so sankciami za porušenie slovenského jazykového zákona, prišlo dnes v Budapešti opozičné Maďarské demokratické fórum (MDF). Ako uviedol hovorca strany Szabolcs Kerék-Bárczy na tlačovej konferencii v maďarskom hlavnom meste, MDF bude iniciovať čo najrýchlejšie parlamentné schválenie zákona o vytvorení takéhoto fondu, opierajúceho sa o príspevky a dary. Za pomoci Maďarského jazykového fondu, ktorý by vytvorili sčasti s využitím rozpočtových prostriedkov, sčasti z príspevkov a darov súkromných osôb, by sa pomáhalo tým, ktorých na Slovensku potrestali za používanie maďarčiny, odznelo podľa agentúrnej správy MTI pri tejto príležitosti. V reakcii na jednu z otázok Kerék-Bárczy ozrejmil, že do fondu by mohli prispievať aj právnické osoby. MDF sa domnieva, že treba využiť všetky možné diplomatické prostriedky, aby sa dosiahlo stiahnutie legislatívnej normy, ktorá je v úplnom rozpore s duchom Európskej únie, zdôraznil hovorca strany. Podľa názoru MDF je maďarský štát povinný ochrániť všetkých Maďarov aj za hranicami krajiny, dodal. Szabolcs Kerék-Bárczy privítal, že sa v krátkom čase stretnú premiéri oboch krajín, Robert Fico a Gordon Bajnai, avšak poznamenal, že MDF nevidí mnoho šancí na to, aby vláda SR pozmenila svoje stanovisko k jazykovému zákonu
Slovensko v riešení otázky slovensko-maďarských vzťahov nepôjde cestou škandalizácie, pre ktorú sa rozhodla maďarská strana. „Účinnosť diplomacie sa nehodnotí podľa toho, ako silno búchame po stole,” povedal dnes minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák na zasadnutí zahraničného výboru Národnej rady (NR) SR. Ten dnes prerokoval aktuálny stav bilaterálnych vzťahov medzi Slovenskou a Maďarskou republikou. Šéf slovenskej diplomacie sa pri tejto príležitosti dotkol aj utorkových udalostí v Dunajskej Strede, kde sa na štadióne zišli kritici jazykového zákona. Práve táto novela podľa Lajčáka zjednotila celú maďarskú politickú sféru, ktorá začala kampaň proti zákonu. Zdôraznil, že „kampaň bola zneužívaná na celkovú škandalizáciu Slovenskej republiky, keď Slovensko bolo vykresľované ako krajina, kde neplatia princípy právneho štátu”. Zhromaždenie na futbalovom štadióne Lajčák nepovažuje za šťastné riešenie. „Som z toho smutný, lebo na štadiónoch sa takéto diskusie vo vecnej atmosfére nedajú viesť,” uviedol pred novinármi minister, ktorý vidí riešenie spoločných problémov medzi dvoma krajinami skôr v bilaterálnych rokovaniach. Slovensko pri nich podľa Lajčáka stavia na vecné diskusie, pri ktorých však nemieni robiť jednosmerné kroky. Dodal, že so svojimi problémami by krajiny nemali obťažovať európske a iné širšie fóra. „To naozaj neprispieva k riešeniu problémov,” myslí si Lajčák, ktorý nepredpokladá, že by sa problémy medzi krajinami mali vyriešiť v rámci orgánov Európskej únie. „Európska komisia sa už jasne vyjadrila, že to nie je téma, ktorej by sa ona mala venovať,” poznamenal Lajčák. V rámci diskusie na výbore otvorili jeho účastníci aj tému spornej návštevy maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma v Komárne. Minister tvrdil, že kroky, ktoré Slovensko v tejto súvislosti podniklo, boli správne. S tým však nesúhlasili poslanci z opozície. „Prečo sme nepoužili napríklad skrytú diplomaciu?” spýtal sa ministra predseda KDH Pavol Hrušovský. „Použili sme všetky dostupné prostriedky. Išlo o bezprecedentnú reakciu na bezprecedentné správanie,” reagoval minister. Riešeniami problémov v slovensko-maďarských vzťahoch, ktoré sa vyhrotili na konci jari tohto roku, by sa mali už 10. septembra zaoberať predsedovia vlád oboch krajín. Slovensko bude podľa Lajčáka pri týchto rokovaniach vychádzať z toho, ako sa plní program spolupráce, ktorý v minulosti prijal premiér Robert Fico a jeho vtedajší maďarský kolega Ferenc Gyurcsány.
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák dnes vyzval slovenských a maďarských politikov, aby svojimi vyjadreniami neohrozili chystanú schôdzku premiérov oboch krajín. Chce, aby budúcotýždňové stretnutie dopadlo dobre a bolo aj užitočné, povedal Lajčák novinárom po dnešnom rokovaní parlamentného zahraničného výboru. Koho upozornil, Lajčák nepovedal. Tvrdil, že už viackrát sa vyjadril na adresu šéfa národniarov Jána Slotu a predsedu zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolta Németha. Okrem politikov, ktorým vyhovuje vyhrocovanie vášní, podľa neho existujú aj „zdravé sily“, ktorým záleží na tom, aby sa vzťahy medzi krajinami vytvárali inak. Na výbore tiež minister povedal, že Slovensko nemení postoj, ktorý zaujalo po tom, ako 21. augusta odoprelo vstup maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi na územie SR. Cieľom ministerstva v čase pred odopretím bolo podľa Lajčáka využiť všetky dostupné prostriedky medzinárodnej komunikácie. Až potom nasledovalo zakázanie vstupu. Lajčák očakáva, že kampaň proti Slovensku sa nezastaví. Pripomenul, že problémy, ktoré vznikajú, je najlepšie riešiť bilaterálne. „Nikto nemá pocit, že by Európska únia mala riešiť spor medzi dvoma európskymi krajinami,“ povedal Lajčák. Jeho záujmom je riešiť slovensko-maďarské vzťahy nie cestou škandalizácie, ale cestou dialógu. Minister dnes odmietol kritiku niektorých poslancov, že diplomacia zrejme v riešení slovensko-maďarských vzťahov nefunguje efektívne. Kritickí boli poslanci opozície - Pavol Kubovič (SDKÚ-DS) a bývalý šéf parlamentu Pavol Hrušovský (KDH), ktorý vidí problém v tom, že Slovensku sa situácia vymkla z rúk. Lajčák tvrdil, že to nie je pravda. Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sa zhoršili najmä po tom, ako slovenský parlament prijal kontroverznú úpravu jazykového zákona. Na proteste v Dunajskej Strede v utorok proti nemu vystúpila aj opozičná SMK a rôzne mimovládne organizácie. Lajčák je z ich konania smutný. Tvrdí, že na štadiónoch sa takéto debaty vo vecnej atmosfére viesť nedajú. Útoky na slovenskú ambasádu v Budapešti a veľvyslanca Petra Weissa vyvolalo neskôr zakázanie vstupu na územie Slovenska maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi. Šéf zahraničného výboru Juraj Horváth dnes poslancom tvrdil, že nemá problém, aby na jedno zo zasadnutí prišiel aj Weiss a rozprával o tom, ako sú na tom slovensko-maďarské vzťahy. Problémom medzi Budapešťou a Bratislavou sa budú venovať premiéri oboch krajín už na budúci týždeň 10. septembra v Maďarsku.
Premiér Robert Fico zatiaľ nepožiadal ministra kultúry Mareka Maďariča o rozbor jazykového zákona, ktorým by argumentoval na stretnutí s maďarským partnerom Gordonom Bajnaiom na budúci štvrtok. Maďarič nepozná zloženie delegácií, dlho odkladané rokovanie premiérov však podľa neho môže uvoľniť napätie a vysvetliť nedorozumenia vo vzájomných vzťahoch. „Slovensko-maďarské vzťahy sú komplikované a nepochybne vždy môže stretnutie na najvyššej úrovni napomôcť tomu, aby také komplikované neboli, alebo aby sa zlepšili, alebo aby sa to napätie uvoľnilo,“ povedal po rokovaní vlády pre agentúru SITA. Maďarič pripravoval novelu jazykového zákona, ktorá pobúrila Maďarsko aj Maďarov na Slovensku. Novela platí od utorka, metodický pokyn, ako ju uplatňovať bude od januára. Dovtedy ministerstvo kultúry (MK SR) nebude za jeho porušenie pokutovať. Jazykový zákon a zákaz vstupu maďarskému prezidentovi sú popri hospodárskej spolupráci hlavné témy, ktoré 10. septembra nastolí maďarský premiér. Minister Maďarič už predtým obvinil Maďarsko z bezprecedentnej protislovenskej kampane. Do nej zaradil aj utorkové zhromaždenie proti jazykovému zákonu na futbalovom štadióne v Dunajskej Strede, ktoré zorganizovala SMK. „Podľa môjho názoru išlo predovšetkým o protislovenskú provokáciu, snahu vyvolávať napätie.“ Maďarič je presvedčený, že tu vôbec nešlo o jazykový zákon. SMK zhromaždila tisíce ľudí, oklamaných Csákym či Bugárom. Oni aj ďalší, vrátane médií, šíria lži. „Klamstvá typu, že budú pokutovaní lekári, že budú ľudia pokutovaní za to, že nebudú spisovne hovoriť, že si budú musieť prerábať náhrobky.“ Jazykový zákon je dobrý, jeho legitimitu potvrdil aj vysoký komisár OBSE pre menšiny, zopakoval dnes Maďarič. Už predtým potvrdil, že SR nevidí žiaden dôvod na zmenu zákona alebo pozastavenie jeho účinnosti, ako to žiada Budapešť. „Bude záležať na implementácii, na citlivej implementácii zákona...Bude robený metodický pokyn a určite budeme pri implementácii zákona postupovať veľmi citlivo a zodpovedne,“ ubezpečil minister. Metodický pokyn, ako vykladať a uplatňovať zákon po novelizácii, chce konzultovať s OBSE.
Nepriateľstvo nikoho nikam neprivedie a je čistým záujmom Maďarska zmierniť rastúce napätie medzi krajinami, uviedol maďarský premiér Gordon Bajnai narážajúc na vzťah jeho vlasti so Slovenskom. Jeho výroky v stredu uverejnil denník Észak Magyarország. Podľa Bajnaiho jeho krajina nie je tou, ktorá vyprovokovala toto napätie. „Neprijali sme jazykový zákon a nezakázali sme vstup do Maďarska významným slovenským politikom,” povedal pre denník Bajnai. Avšak v snahe vyriešiť problém je potrebné vzťahy hľadať na najvyššej úrovni a je dôležité, aby obe strany ukázali záujem na zmiernení napätia a nezneužívali situáciu menšín - odmietajúc národné povedomie iných - usilujúc sa o získanie politickej výhody, vysvetlil premiér. Podľa Bajnaia dôvod, prečo inicioval stretnutie so slovenským predsedom vlády, je prerokovať tieto problémy. „Musíme odstrániť jed... pretože keď toto prekonáme, bude tu obrovské množstvo vecí, dôležitých záležitostí, ktoré nás zaväzujú, a s nimi môžme budovať naše vzťahy,” dodal. Hovorca maďarskej vlády v utorok oznámil, že premiér Gordon Bajnai sa so slovenským predsedom vlády Robertom Ficom stretne 10. septembra v Maďarsku, neďaleko hraníc medzi krajinami. Bližšie detaily zatiaľ nie sú známe.
Schôdzka predsedov vlád Slovenska a Maďarska môže upokojiť rastúce napätie vo vzťahoch, verí minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Premiér Gordon Bajnai má podľa neho skutočný záujem o normálny, vecný, racionálny rozhovor. „Takto sa od začiatku prejavuje, rovnako tak sa správa aj minister zahraničných vecí Péter Balázs. Takže mám naozaj dôvod veriť, že to stretnutie bude konštruktívne.“ Rokovanie nebude jednoduché, pretože obe strany majú toho veľa na srdci. „Ale dôležité je, či vediete rozhovor s cieľom posunúť vzťahy dopredu, alebo či vediete rozhovor s cieľom ublížiť im. V danom prípade vidím, že z oboch strán je teda ten pozitívny prístup,“ povedal Lajčák. Zákaz vstupu maďarskému prezidentovi na Slovensko bol pre jeho ochranu, uviedol Lajčák k diplomatickej nóte z 21. augusta, ktorá zabránila Lászlóovi Sólyomovi prejsť hraničný most v Komárne a pobúrila Maďarsko. Takéto vysvetlenie povie aj maďarskej strane na schôdzke premiérov 10. septembra. „Bolo tam naozaj riziko, že dôjde k stretu extrémistických skupín, bolo tam riziko, že dôjde nejakým spôsobom k zneucteniu jeho pobytu na Slovensku“. Ďalším dôvodom ale bola „nevhodnosť“ návštevy. „Považovali sme za nevhodné, aby v tej atmosfére, ktorá dva mesiace tu prevláda v slovensko-maďarských vzťahoch, keď sme obviňovaní z genocídy, z fašizmu a z podobných záležitostí, maďarský prezident prišiel ostentatívne na Slovensko a predniesol tu verejný prejav, urobil niekoľko politických aktov a ešte demonštratívne vylúčil z toho slovenských predstaviteľov.“ Lajčák naďalej považuje prezidentove oznámenie návštevy Slovenska 19. júna pri nástupe nového veľvyslanca SR v Maďarsku za nedostatočné. „Zvykom v medzinárodných vzťahoch je, že nasleduje oficiálny kontakt, kde sa povie, kedy sa chce prísť, čo je predmetom návštevy, aký je program, aké sú očakávania od hostiteľskej strany. A toto všetko nenasledovalo, až 13. augusta sme dostali oficiálnu nótu, z ktorej sme sa aj tak o programe nič nedozvedeli a o programe sme sa dozvedeli až z návštevy prípravnej skupiny prezidenta Sólyoma v utorok minulý týždeň.“ Vláda počíta s protestmi proti jej menšinovej politike na Slovensku aj mimo. „Je tu istá skupina ľudí, ktorá bude tie vzťahy zhoršovať. Je tu predsedníčka maďarského parlamentu, ktorá cestuje po európskych hlavných mestách a sťažuje sa na Slovensko. S tým nič neurobíme.“ Za dôležité považuje, aby zároveň s týmito „nekonštruktívnymi“ aktivitami pokračoval normálny, rozumný, civilizovaný dialóg. „Myslím si, že ten sme v nedeľu (v slovinskom Blede - pozn. SITA) s mojím kolegom začali a verím, že premiéri v ňom budú (10. septembra) pokračovať,“ dodal Lajčák.
Európsky parlament nevstúpi do maďarsko-slovenského sporu okolo jazykového zákona. Vyhlásil to šéf europoslancov Jerzy Buzek - po schôdzke s maďarskou partnerkou Katalin Sziliovou. Podľa neho europarlamentné plénum nemá v spomínanej oblasti žiadne právomoci. Po včerajšom občianskom proteste prevzala štafetu v kritike jazykového zákona šéfka maďarského parlamentu Katalin Sziliová. Priamo v Bruseli trvala na tom, že spor nie je bilaterálny a potrebuje zásah európskych inštitúcií: „Európska únia by mala dohliadať na dodržiavanie európskych štandardov nielen pred vstupom do Únie, ale aj po ňom.” Podľa Jerzyho Buzeka Europarlament stojí na strane menšinových a ľudských práv, výzva Budapešti na priamu intervenciu však nepadla na úrodnú pôdu. Europoslanci na to nemajú nástroje, povedal ich predseda: „Najužitočnejší a najdôležitejší spôsob riešenia je v bilaterálnych rozhovoroch. Európsky parlament nemá rozhodovacie právomoci v jazykovej oblasti.” Jerzy Buzek však prehodil loptičku na stranu Európskej komisie, strážkyne toho, či sú národné zákony v súlade s európskym právom: „Ak bude nevyhnutné, aby Európska komisia chránila právny rámec Únie, som si istý, že to spraví, lebo je za to zodpovedná. Takže zákon treba preštudovať, či sa neporušuje niektorý článok európskeho práva.” Delegácia z Budapešti momentálne lobuje v Európskej komisii. Podľa hovorcu sa očakáva, že Brusel vyzve na návrat k normálnym vzťahom, vrátane ochrany menšín, no pri samotnom jazykovom spore sa údajne vyhne rozhodcovskej úlohe s argumentom, že nejde o právomoc Únie.
Napätie v slovensko-maďarských vzťahoch zrejme tak skoro nepoľaví. Pred členmi parlamentného zahraničného výboru to v stredu naznačil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Na údajnú protislovenskú kampaň pritom nemajú byť podľa Lajčáka používané len štátne prostriedky, ale napríklad aj silné postavenie strany Viktora Orbána v pravicovej frakcii európskych ľudovcov a demokratov EPP-ED. „Je jasné, že tá kampaň sa nezastaví. Po celý ten čas som však v kontakte s partnermi z európskeho spoločenstva, a ten jednoznačný odkaz je, že nikto nevíta internacionalizáciu tohto sporu. Obťažovanie medzinárodných fór neprispieva k riešeniu problémov,” tvrdí minister zahraničných vecí. Na údajnú protislovenskú kampaň nemajú byť podľa Lajčáka používané len štátne prostriedky, ale aj silné postavenie strany Viktora Orbána. Šéf slovenskej diplomacie tiež pripomenul, že pred oboma štátmi nie sú len stretnutie premiérov či delegácií parlamentných výborov, ale aj zasadanie poradného orgánu maďarského parlamentu Fóra poslancov karpatskej kotliny, naplánované na polovicu septembra. Účasť slovenských poslancov za SMK v tomto Fóre pritom vzbudila nevôľu už v uplynulých mesiacoch. Napriek tomu zástupcovia SMK odmietli z tohto orgánu vystúpiť. Pohoršenie členov zahraničného výboru však vyvolala aj stredajšia jazda poslancov SMK bruselskými štruktúrami Európskej únie, či utorňajší míting na futbalovom štadióne v Dunajskej Strede. „Nič nové. Nie je to zrejme ani prvá, ani posledná takáto jazda. Hodnotil by som to ako veľa kriku pre nič. Nakoniec to skončí jednou veľkou nulou,” zhodnotil iniciatívu SMK Lajčák pre Aktuálne.sk. Poslankyňa Zdenka Kramplová (ĽS-HZDS) skonštatovala, že atmosféra na tomto podujatí jej dokonca pripomínala históriu spred niekoľkých desaťročí. „Tie zábery, ktoré som videla z Dunajskej Stredy, mi pripomenuli stretnutia, ktoré boli na štadiónoch v tridsiatych rokoch v Nemecku a organizoval ich Adolf Hitler,” vyhlásila poslankyňa vládneho hnutia. Predseda KDH Pavol Hrušovský síce podporil Kramplovú, keď skonštatoval, že míting SMK v Dunajskej Strede mu naháňal husiu kožu, vzápätí však upozornil aj na iný problém. Tým má byť nesúrodá vládna koalícia Roberta Fica, ktorá sa pod zhoršenie slovensko-maďarských vzťahov tiež podpísala. „Ja nevidím vinníka v maďarskom prezidentovi, ale v organizátoroch, ktorí si trúfli nepozvať najvyšších slovenských ústavných činiteľov,” pripomenul nedávno plánovanú návštevu maďarskej hlavy štátu L. Sólyoma v Komárne šéf kresťanských demokratov. V stredu však európskymi štruktúrami neputovali len poslanci SMK, ale s predsedom Európskeho parlamentu Jerzym Buzekom sa v stredu stretla aj predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová. Kým Buzek odkázal, že týmto sporom sa europarlament nebude zaoberať, šéf európskych pravičiarov Joseph Daul bol, podľa slov Pavla Hrušovského, voči maďarskej političke ústretovejší. Frakcia EPP-ED pritom je najsilnejšou parlamentnou frakciou v rámci Európskeho parlamentu. Môže sa tak stať, že maďarská diplomacia predsa dosiahne prerokovávanie slovenského jazykového zákona, ktorý je hlavným bodom sváru. Aj preto predseda KDH kritizoval predsedu slovenského parlamentu. „Očakával som, že pán predseda bude rovnako ako Katalin Szili sedieť s Buzekom,” vyhlásil Hrušovský. Napriek tomu minister Lajčák verí, že tento diplomatický súboj uhrá slovenská strana k svojmu víťazstvu. Celý spor sa dá vyriešiť len vzájomným rokovaním. „Nepôjdeme však cestou škandalizácie, hrať sa na žalobaby a žalovať na našich susedov. Zdá sa mi to nedôstojné,” odkázal Lajčák do Budapešti. Šéf slovenskej diplomacie však nepriamo kritizoval aj výroky jedného z predsedov koaličných strán - Jána Slotu. Líder národniarov totiž vyhlásil, že kroky Maďarska môžu viesť až k vojnovému konfliktu medzi oboma krajinami. „Už viackrát som sa vyjadril aj na adresu pána Slotu a všetkých tých, ktorí svojimi vyjadreniami zhoršujú atmosféru vzájomných vzťahov,” vyhlásil na adresu predsedu SNS Lajčák.
Maďarsko by malo oficiálne vyzvať slovenskú vládu, aby zrušila diskriminačný zákon o štátnom jazyku alebo aspoň pozastavila jeho uplatňovanie, kým nebudú ukončené súvisiace medzinárodné rokovania. V utorňajšom liste adresovanom maďarskému premiérovi Gordonovi Bajnaimu to uviedol predseda poslaneckého klubu opozičného Zväzu slobodných demokratov - Maďarskej liberálnej strany (SZDSZ) János Kóka. Sporná novela, ktorá začala na Slovensku platiť v utorok, podľa neho vážnym a nebývalým spôsobom sankcionuje Maďarov za používanie svojho jazyka, čo patrí medzi základné ľudské práva. Maďarsko by podľa Kóku malo požiadať príslušné organizácie v rámci Európskej únie, aby vytvorili medzinárodný monitorovací orgán s úlohou preskúmať vykonávanie zákona a akékoľvek uplatnené postihy so zvláštnym dôrazom na medzinárodné a európske záväzky Slovenska a jeho záväzky týkajúce sa základných práv maďarskej menšiny. Liberálny politik ďalej navrhuje, aby maďarská vláda zaviedla bezplatnú telefonickú linku a internetovú stránku pre občanov Európskej únie, ktorí sa cítia byť znevýhodnení alebo diskriminovaní. Slovenský jazykový zákon v súčasnej podobe odporuje základným hodnotám únie, ako aj snahám všetkých Európanov o integráciu, tvrdí Kóka. Kóka nedávno vystúpil s návrhom, aby sa na tému slovenského jazykového zákona uskutočnila medzinárodná konferencia jazykovedcov na pôde Maďarskej akadémie vied.
Európsky parlament (EP) je pripravený zúčastniť sa na trilaterálnych rokovaniach s Maďarskom a Slovenskom s cieľom prediskutovať problém týkajúci sa slovenského zákona o štátnom jazyku, uviedol v stredu pre novinárov predseda EP Jerzy Buzek. Po rokovaní s maďarskou predsedníčkou parlamentu Katalinou Sziliovou povedal, že parlament sa „pozrie na problém, ktorý vznikol prijatím nového zákona,” ale ako dodal, na takéto situácie má Európska únia obmedzené možnosti právneho zásahu. Slovenský prezident Ivan Gašparovič podpísal novelu jazykového zákona 17. júla. Novela od 1. septembra sprísňuje dohľad nad spisovnou slovenčinou a umožní pokutovať jej porušovanie. Pokuty môžu dosiahnuť až 5 000 €. Pokutovať by sa malo už po prvom písomnom upozornení ministerstva kultúry.
Európsky parlament nevstúpi do maďarsko-slovenského sporu okolo jazykového zákona. Vyhlásil to šéf europoslancov Jerzy Buzek - po schôdzke s maďarskou partnerkou Katalin Sziliovou. Podľa neho europarlamentné plénum nemá v spomínanej oblasti žiadne právomoci. Po včerajšom občianskom proteste prevzala štafetu v kritike jazykového zákona šéfka maďarského parlamentu Katalin Sziliová. Priamo v Bruseli trvala na tom, že spor nie je bilaterálny a potrebuje zásah európskych inštitúcií: „Európska únia by mala dohliadať na dodržiavanie európskych štandardov nielen pred vstupom do nej, ale aj po ňom.” Podľa Jerzyho Buzeka Europarlament stojí na strane menšinových a ľudských práv, výzva Budapešti na priamu intervenciu však nepadla na úrodnú pôdu. Europoslanci na to nemajú nástroje, povedal ich predseda: „Najužitočnejší a najdôležitejší spôsob riešenia je v bilaterálnych rozhovoroch. Európsky parlament nemá rozhodovacie právomoci v jazykovej oblasti.” Jerzy Buzek však prehodil loptičku na stranu Európskej komisie, strážkyne toho, či sú národné zákony v súlade s európskym právom: „Ak bude nevyhnutné, aby Európska komisia chránila právny rámec Únie, som si istý, že to spraví, lebo je to jej povinnosť. Takže zákon treba preštudovať, či niektorý článok nie je v poriadku.” Europoslankyňa Smeru Monika Flašíková-Beňová sa reakcie Bruselu neobáva, keďže jazykový zákon už obstál v teste Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe: „Keďže Maďarsko nenašlo podporu v OBSE, hľadajú pravdepodobne nejakú inú inštitúciu, kde by mohli prezentovať svoje názory.” Kroky šéfky maďarského parlamentu Katalin Sziliovej teraz smerujú do Európskej komisie a vzápätí na pôdu OBSE v Haagu.
Európsky parlament (EP) je pripravený zúčastniť sa na trilaterálnych rokovaniach s Maďarskom a Slovenskom s cieľom prediskutovať problém týkajúci sa slovenského zákona o štátnom jazyku, uviedol v stredu pre novinárov predseda EP Jerzy Buzek. Po rokovaní s maďarskou predsedníčkou parlamentu K. Sziliovou povedal, že parlament sa „pozrie na problém, ktorý vznikol prijatím nového zákona”, ale dodal, že na takéto situácie má Európska únia obmedzené možnosti právneho zásahu. Slovenský prezident Ivan Gašparovič podpísal novelu jazykového zákona 17. júla. Novela od 1. septembra sprísňuje dohľad nad spisovnou slovenčinou a umožní pokutovať jej porušovanie. Pokuty môžu dosiahnuť až 5 000 €. Pokutovať by sa malo už po prvom písomnom upozornení ministerstva kultúry. Buzek však povedal, že Európsky parlament nemá žiadne právomoci v oblasti týkajúcej sa jazykov a problém, akým je slovenský jazykový zákon, možno najlepšie vyriešiť bilaterálne. Šéfka maďarského parlamentu povedala Buzekovi, že slovenský jazykový zákon porušuje európsku legislatívu a EÚ by sa preto mala týmto problémom zaoberať. „Myslíme si, že to nie je bilaterálna, ale európska otázka. Tento zákon je podľa nás v rozpore nielen s kodanskými kritériami a Lisabonskou zmluvou, ale aj s mnohými ďalšími európskymi právnymi nástrojmi,” konštatovala Sziliová. Šéf europarlamentu pripomenul, že EP sa vždy zasadzuje za ochranu ľudských práv a práv menšín. V súvislosti s novelou slovenského jazykového zákona vyzdvihol, že je potrebné si vypočuť obidve strany a z tohto dôvodu sa tiež pripravuje stretnutie so slovenskými predstaviteľmi. Predseda Európskeho parlamentu prijal Sziliovej pozvanie na návštevu Maďarska a dodal, že je pripravený prísť aj na Slovensko. Buzek povedal, že EP pod jeho vedením vyjadril dôležitosť podpory práv menšín. Ak preskúmanie slovenského zákona povedie k záveru, že je v rozpore s legislatívou Európskej únie, potom orgány EÚ budú s cieľom urovnať záležitosť povinné pristúpiť k právnym krokom, dodal. Maďarská delegácia vo štvrtok navštívi aj Haag, kde sa stretne s Knutom Vollebaekom, vysokým komisárom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre národnostné menšiny. Buzek zdôraznil, že najužitočnejšie je, ak sa takéto konflikty riešia bilaterálne. Uviedol zároveň, že má informácie o určitých ťažkostiach v slovensko-maďarskom dialógu. Je preto otvorený debate, chce si zákon v priebehu nadchádzajúcich troch-štyroch týždňov preštudovať a je pripravený navštíviť obidve krajiny, aby sa informoval o situácii a aby videl, ako môže EP pomôcť. „Debata je vždy nápomocná a náš trialóg by bol veľmi nápomocný. Opakujem však, že neexistuje žiadna právna možnosť, ako zakročiť, minimálne nie teraz. Musíme si to dôkladne preštudovať, aby sme zistili, či bol v niektorých bodoch právny rámec narušený,” vyhlásil predseda EP upozorňujúc však, že „nie je možné debatovať o tejto otázke v pléne, pretože EP nemá pre túto oblasť rozhodovacie právomoci”. Podľa Buzeka môže EÚ zasiahnuť len vtedy, ak na to existuje právny rámec. V prípade jeho narušenia je úlohou Európskej komisie, aby sa tým zaoberala a to platí aj pre tento konflikt. EK však opakovane vyhlásila, že ide o bilaterálnu otázku a nemá v úmysle intervenovať. Podpredsedníčka socialistickej frakcie v EP Monika Flašíková-Beňová (Smer) si myslí, že maďarskí predstavitelia - po tom, ako nenašli podporu v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe - hľadajú inú inštitúciu, kde by mohli prezentovať svoje názory. Predsedovi EP poskytla slovenská strana všetky podklady, vrátane posudku vysokého komisára OBSE a stanovisko EP je podľa Flašíkovej-Beňovej jednoznačné: ide o bilaterálnu záležitosť. „Pravdepodobne chcel byť (Buzek) diplomaticky korektný voči predsedníčke maďarského parlamentu a preto sa asi snažil to vyjadrenie povedať takým jemnejším spôsobom. Vôbec neočakávam, že by EP z akéhokoľvek postu, či už z postu predsedu alebo niektorého výboru alebo priamo pléna rozhodol v tomto smere v neprospech ktorejkoľvek krajiny, je to skutočne bilaterálna záležitosť,” uzavrela slovenská europoslankyňa Flašíková-Beňová.
Csáky pozvážal Maďarov z celého juhu na masovú demonštráciu do Dunajskej Stredy. Bugár, aby náhodou nezaostával, chystá veľkú bilbordovú kampaň. Okrem strán demonštrujú a protestujú aj maďarskí učitelia a inteligencia... Zdá sa, že pre maďarskú menšinu je slovenský jazykový zákon naozaj neprijateľný. Zdanie však klame. Zákon o štátnom jazyku nie je ani zďaleka taký sporný a problémový, ako maďarské reakcie. Rieši len to, čo má už dávno vyriešené každý národný štát - používanie jednotného štátneho jazyka. Nezasahuje do menšinových práv, ale do menšinových povinností. Spôsobom, ktorý je oprávnený - ako potvrdil komisár OBSE Vollebaek. Ak je za bojovým pokrikom Maďarov jazykový zákon, tak len ako zámienka a rozbuška - nie príčina. Jednoducho, problém nie je v slovenskej akcii, ale v hysterickej maďarskej reakcii. Motívom protestov nie je boj o práva, ale boj o moc. A stratenú národnú prestíž. Csáky vedie svoj osudový boj s Bugárom, Orbán s Bajnaiom. Zdola do tohto „národného“ zápasu vstupujú maďarskí extrémisti okolo Jobbiku a Maďarskej gardy, zhora potom maďarská inteligencia. A dokonca aj akadémia vied... Pred nákazou na maďarskej strane neunikol nikto. Hoci jej slovenský „zdroj“ je celý čas neškodný.
Slovenská ústavná verchuška aklamatívne zvestovala maďarskému prezidentovi, že 21. augusta nie je žiaduci jeho príchod do Komárna. (Apropo august, Maďarsko sa po zmene režimu ako prvý štát ospravedlnilo.) Každý samostatný štát má právo robiť opatrenia proti politickej diverzii iného štátu aj prípadným zákazom vstupu toho, kto by mohol byť jej importérom. Nerobí to každý štát a keď aj, určite len vtedy, keby sa predpokladali akcie ohrozujúce jeho bezpečnosť. Na to však u nás nebol dôvod. Nebol dôvod ani na intoleranciu. Vo svete sa už stali prípady, keď niektorá hlava štátu nebola síce vítaná, ale jej nebránili v slobodnom vstupe a prejave. Generál de Gaulle napríklad v roku 1967 rečnil z balkóna montrealskej radnice o separatizme Quebecu, o slobodnej provincii, ktorá má právo na samostatnosť a vláda v Ottave ho neposlala domov. Obidva štáty boli a stále sú členmi NATO, a predsa to medzi nimi iskrilo. Na potrebu tolerancie si musíme zvyknúť. Keby bola naša verchuška čo len deň dopredu predvídala, čo vyvolá jej emóciami motivovaná kvázisebaobrana nášho štátu, mohla, ba aj bez toho mala konať inak. Už vyše týždňa niet jediného periodika v Maďarsku, ktoré by sa neujalo horúcej témy. Titulky lietajú v oblakoch, komentáre sú briskné, a všetky v zhode, že zo strany Slovákov to bolo zneuctenie ich prezidenta. Iné sme ani nemohli čakať, lebo si vieme predstaviť, čo by bolo u nás, keby nášmu prezidentovi urobili to isté pred bránami Kosova či inde, kde nie sme zajedno s tým, čo sa u nich robí. Slovensko si objednalo v Maďarsku neplatenú antireklamu v takom rozsahu, ako už dávno nie. Treba uznať, že vo väčšine komentárov sa kriticky reflektoval aj fakt nepozvania slovenskej elity na odhalenie sochy sv. Štefana, vice versa tiež nedostatočnú diplomatickú predprípravu návštevy. To ešte nevedeli napríklad o tom, čo povedal Béla Bugár, že on sám telefonoval Dušanovi Čaplovičovi, ale už nemohol ísť, lebo boli prijaté opatrenia (Lidové noviny 31. 8. 2009). Ale keby aj nie, čo to mení na tom, že revanš za spupné správanie sa komárňanského primátora bol neadekvátny, diplomatické faux pas. Práve diplomacia má preventívne zariaďovať, aby sa podobný incident nestal, mala byť lepším poradcom premiéra a nebyť hlásnou trúbou nacionálneho jedošstva, po ktorom treba hasiť reakcie nielen u susedov, ale aj v EÚ. Hovorí sa, že každé zlo je na niečo dobré. V týždenníku 168 óra (29. 8. 2009) napísal Péter Koczián esej s názvom Kto sú tí Slováci a čo je nás po nich? Nejde o nacionálnu posadnutosť, aká sa, žiaľ, v Maďarsku, a tiež u nás, pestuje. Naopak. Autor sa pýta, čo vedia Maďari o Slovákoch, odkiaľ sa vzali a znepokojene konštatuje, že Maďarov ostatné národy v regióne nezaujímajú, ani ich dejiny, že vôbec ich nevzrušuje, ako prežili to, že im chýbala štátnosť. „Slovákov vnímame bez ich historického a spoločenského kontextu a keď nášho prezidenta poj...kávajú, sú nám odporní. A len sa čudujeme, odkiaľ do frasa sa vzali a čo za problémy to majú?“ Napokon záver: chýba kontext, v ktorom by sme mohli skúmať slovensko-maďarské, srbsko-maďarské či rumunsko-maďarské vzťahy. To nie je výzva na hašterenie, ale ponuka na dialóg. Nič lepšie na politickom trhu ani nenájdeme.
Premiéri Slovenska a Maďarska Robert Fico a Gordon Bajnai sa stretnú 10. septembra popoludní, informoval dnes v Budapešti hovorca maďarskej vlády Domokos Szollár, ktorý o dejisku schôdzky prezradil, že sa nachádza na maďarskom území neďaleko slovenských štátnych hraníc. Predseda maďarskej vlády sa podľa slov hovorcu domnieva, že na schôdzke treba hovoriť tak o problémoch, ako aj o spolupráci. Otázku slovenského zákona o štátnom jazyku nemožno obísť a rovnako dôležitou je aj rozvoj hospodárskych vzťahov medzi oboma krajinami. Cieľom dialógu je fakticky zmierniť napätie medzi oboma krajinami. To však možno dosiahnuť len vtedy, ak ustanú problémy okolo jazykového zákona dopadajúceho na Maďarov a ďalšie minority žijúce na Slovensku. Bez slov nemožno ponechať ani protiprávne odopretie vstupu na slovenské územie maďarskému prezidentovi, citoval hovorca podľa tlačovej agentúry MTI slová premiéra Gordona Bajnaiho. Predseda maďarskej vlády podľa informácií Domokosa Szollára privítal pondelkové oznámenie slovenského ministra kultúry Mareka Maďariča, podľa ktorého zatiaľ nebudú sankcionovať tých, ktorí porušia ustanovenia novelizovaného zákona o štátnom jazyku. Gordon Bajnai sa domnieva, že najlepším riešením by bolo, keby sa uplatnenie úprav zákona, ktorý nadobudol dnes platnosť, v plnom rozsahu odložilo, kým sa nepodarí rozptýliť právne, dvojstranné politické a medzinárodné obavy. Maďarský premiér zablahoželal k štátnemu sviatku Dňa ústavy SR a zaslal slovenskému národu želania toho najlepšieho.
Schôdzka premiérov SR a MR Roberta Fica a Gordona Bajnaiho dňa 10. septembra má upokojiť súčasnú situáciu v slovensko-maďarských vzťahoch. „Je zhoda na najvyšších politických miestach, že stretnutie predsedov vlád musí byť práve preto, aby sa upokojili vzťahy a nedochádzalo k takým provokáciám, aké sme zažili v uplynulých dňoch,” povedal dnes pre TASR hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Stano. Rezort zahraničných vecí verí, že dnešný protest proti novele jazykového zákona v Dunajskej Strede neovplyvní túto schôdzku. „Občania očakávajú, že budeme komunikovať aj na úrovni vlád a riešiť problémy,” ozrejmil. Pred veľvyslanectvom SR v Bruseli je avizovaný na 17.00 h protest proti novele jazykového zákona. Protest z rovnakého dôvodu pred zastupiteľským úradom SR v Budapešti je od 15.00 h. Podľa Stanových slov slovenský veľvyslanec Peter Weiss prijal dvoch z organizátorov demonštrácie a prevzal petíciu. V rámci spoločného konštruktívneho dialógu na pôde veľvyslanectva Weiss zdôraznil, že novela nezasahuje do práv maďarskej menšiny. Na mieste protestu bola maďarská polícia, jeho priebeh je zatiaľ pokojný.
Protestnú demonštráciu voči novele slovenského zákona o štátnom jazyku usporiadala dnes popoludní pred sídlom slovenského zastupiteľského orgánu v Budapešti mimovládna organizácia Fórum civilné zomknutie (CÖF). Organizátori odovzdali slovenskému veľvyslancovi v Maďarsku Petrovi Weissovi petíciu požadujúcu zrušenie tejto legislatívnej normy. Text protestného dokumentu v anglickom a maďarskom jazyku doručia aj predsedom Európskeho parlamentu a Európskej komisie. Rečníci na protestnej akcii hovorili o tom, že Slovensko zavádza štátnu jazykovú cenzúru, ak zasahuje do slobodného používania jazyka. Aklamáciou prijali protestné vyhlásenie, v ktorom požadujú od Národnej rady SR, aby zákon o štátnom jazyku zrušila a schválila menšinový zákon. Zároveň požadovali ukončenie prejavov nenávisti a útlaku, ktorým sú údajne vystavení Maďari na Slovensku. Vystúpenia prerušili presne o 15.00 h zvony, ktoré sa podľa organizátorov v rovnakom čase mali rozozvučať za záchranu maďarského jazyka a maďarstva aj vo viacerých štátoch viacerých kontinentov, od Austrálie, cez Kodaň a Brusel až po USA, Kanadu, Mexiko a Argentínu, ale aj v Dunajskej Strede, ďalších Maďarmi obývaných lokalitách na Slovensku i v rumunskom Sedmohradsku. Okolie dejiska demonštrácie, na ktorej sa zúčastnilo približne 500 ľudí, polícia dočasne uzavrela, policajný kordón nechýbal ani pred samotným zastupiteľským úradom. V dejisku bolo vidieť maďarské štátne vlajky, transparenty s nápismi ako „Slovensko spustilo železnú oponu” a počuť heslá ako „Preč s Trianonom”.
Približne 50-60 ľudí protestovalo dnes pred budovou slovenského veľvyslanectva v Bruseli proti novele slovenského zákona o štátnom jazyku. Protestné zhromaždenie zorganizovali viaceré maďarské združenia. Podľa Lászlóa Csizmadiu z Fóra pre občiansku spoluprácu je potrebné, aby na zákon morálne i právne reagovala Európska únia. Maďarský predstaviteľ pripomenul, že problémy medzi Maďarskom a Slovenskom nikdy neboli medzi občanmi, ale na politickej úrovni, predovšetkým za súčasnej slovenskej vlády. Maďarský europoslanec József Szájer (Fidesz) označil zákon za „hanbu Európy” a za „jeden z najhorších zákonov od druhej svetovej vojny”. K zákonu by sa mal podľa neho vyjadriť predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, komisár pre slobodu, spravodlivosť a bezpečnosť Jacques Barrot a komisár pre mnohojazyčnosť Leonard Orban. Szájer avizoval, že dokiaľ zákon nebude zrušený, poslanci za stranu Fidesz „nepremeškajú žiadnu príležitosť na to, aby otvorili túto otázku na pôde Európskeho parlamentu”. Jedným zo združení, ktoré boli spoluorganizátorom podujatia, je aj Magyar Hullám (Maďarská vlna), združujúca maďarských občanov pracujúcich v európskych inštitúciách a žijúcich v Belgicku. Podľa Mártona Vajnu z tejto organizácie je slovenský jazykový zákon „proti duchu Európskej únie”. Organizátori preto odovzdali maďarským europoslancom petíciu určenú pre predsedu EP Jerzyho Buzeka, ako aj pre šéfa komisie Barrosa a komisárov Orbana a Barrota. „Ako občianske združenie by sme chceli vyzvať politikov, aby urobili maximum s cieľom dosiahnuť zrušenie slovenského jazykového zákona,” uviedol Vajna, podľa ktorého bolo pôvodne v pláne aj odovzdanie petície slovenskému veľvyslancovi v Belgicku. Protestné podujatie, ktoré malo pokojný priebeh, podporila aj niekdajšia maďarská ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová. Medzi účastníkmi protestu bola tiež slovenská europoslankyňa Edit Bauer. „Viac-menej sa to považuje za bilaterálnu záležitosť, ale aj tak si myslím, že v určitých častiach, prinajmenšom v jednom paragrafe, (zákon) narušuje právo Európskeho spoločenstva, a to patrí do kompetencie EÚ a tam by EK mohla byť aktívna, a nie nečinná,” myslí si slovenská europoslankyňa. Európska komisia však už v júli uviedla, že nebude reagovať na novelu slovenského jazykového zákona. Minulý týždeň zopakovala, že na tomto postoji zotrváva. O slovenskom jazykovom zákone chce v stredu hovoriť s predsedom EP predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová.
Takmer 4000 ľudí prišlo dnes popoludní na futbalový štadión v Dunajskej Strede, aby protestovali proti novele jazykového zákona. Zhromaždenie zorganizovala opozičná SMK s viacerými občianskymi združeniami zastupujúcimi záujmy Maďarov na Slovensku. Právna norma, ktorá má posilniť postavenie slovenčiny, umožňuje udeľovanie pokút za nepoužívanie štátneho jazyka na úradoch či v oficiálnej komunikácii. Ministerstvo kultúry však už skôr informovalo, že sankcie za prehrešky voči slovenčine sa zatiaľ dávať nebudú. „Musíme upozorniť Európu na to, že na Slovensku nie je všetko v poriadku s aplikovaním moci zo strany vlády a ani v menšinovej oblasti to nie je v poriadku,” povedal novinárom predseda SMK Pál Csáky. Ľudí z južných oblastí Slovenska, kde žije asi polmiliónová maďarská menšina, zvážali organizátori na protest autobusmi. Podporiť ich prišli aj občania Maďarska či Rumunska. Viacerí si na dnešný protest priniesli maďarské vlajky. Na tribúne sa objavilo aj niekoľko transparentov s nápisom „autonómia”. Podľa policajného hovorcu Ľuboša Homolu polícia však zasahovať zatiaľ nemusela. Sporné zmeny v jazykovom zákone schválil parlament v júni. Najviac kritizované boli pokuty, ktoré hrozia inštitúciám, ak sa prehrešia proti slovenčine. Sankciu od 100 do 5000 eur (od 3013 do 150.630 Sk) môžu dostať napríklad za to, že v štátnom jazyku nebudú zverejňované oznamy, tabule či pozvánky. Pokute musí predchádzať napomenutie. Podľa Csákyho by maďarská menšina mala mať možnosť naďalej používať svoj jazyk aj vo verejnom živote. Ministerstvo kultúry, ktoré zmeny v zákone presadilo, však tvrdilo, že menšiny budú môcť vo svojich jazykoch naďalej hovoriť na úradoch tam, kde žije aspoň 20 percent ich príslušníkov. Proti zhromaždeniu vystúpila SNS Jána Slotu. „Považujeme to len za zastierací manéver SMK a za skutočný zmysel akcie považujeme snahu o mobilizáciu maďarskej menšiny na vytváranie nepokojov a eskalovanie národnostného napätia na Slovensku,” uviedol predseda národniarov. Prijatie zákona zvýšilo napätie v slovensko-maďarských vzťahoch, ktoré sú dlhodobo komplikované. Budapešť by rokovanie o právnej norme chcela zaradiť na schôdzku premiérov oboch krajín, ktorá sa uskutoční 10. septembra.
Predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky sa nazdáva, že je potrebné urobiť korekciu vo vládnej politike premiéra Roberta Fica a tiež v slovensko-maďarských vzťahoch. Vyhlásil to v utorok krátko pred začatím protestného zhromaždenia na štadióne DAC v Dunajskej Strede, kde sa podľa organizátorov doteraz už zišlo asi 12.000 ľudí. Tí prišli vyjadriť svoj nesúhlas s novelou jazykového zákona, ktorá dnešným dňom nadobudla účinnosť. Polícia odhaduje, že na štadióne je prítomných asi 6500 ľudí. Potvrdil to zástupca trnavskej krajskej policajnej hovorkyne Ľuboš Homola. Dnešný protest má podľa Csákyho upozorniť Európu, že na Slovensku nie je všetko v poriadku s aplikovaním moci zo strany vlády a ani v menšinovej oblasti. „Po druhé, chceme odtiaľto poslať odkaz všetkým Maďarom žijúcim na Slovensku, aby sa nenechali zastrašovať, aby sa nebáli a naďalej použili slobodne svoj materinský jazyk aj vo verejnom živote,” zdôraznil. Akcia má byť tiež odkazom pre Slovákov, ako túžba o normálne a rozumné spolunažívanie. Slovenskej vláde má odkázať, že zastrašovanie a provokovanie zo strany jej predstaviteľov nie je správna cesta. „Chceme korekciu v týchto vzťahoch a my sme pripravení o tom rokovať,” upozornil predseda SMK. Ďalej doplnil, že o spomínanom zákone sa bude diskutovať aj na európskej úrovni, mimo iného aj na Rade Európy. „Sme si istí, že Slovenská republika si neplní svoje medzinárodné záväzky, predovšetkým mám na mysli Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov,” povedal. Predsedovi strany Most-Híd Bélovi Bugárovi dnes Csáky priestor na pódiu podľa vlastných slov nedá. Na otázku, či by v prípade záujmu o prejav dostal túto možnosť, odpovedal so slovami: „Nie, program je hotový.” V súčasnosti na pódiu vystupujú pozvaní hostia. Ich prejavy sú sprevádzané búrlivým potleskom prítomných. Niektorí z nich majú v rukách vlajky s názvami slovenských miest južného Slovenska v maďarčine. V rámci programu dnes svoje názory odprezentujú okrem predsedu SMK Csákyho aj regionálni predstavitelia strany, či predseda Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku László Pék, celoštátny predseda zväzu Maďarov žijúcich na Slovensku Béla Hrubík a ďalší. Podľa plánovaného programu by mali všetci rečníci hovoriť v maďarskom jazyku. Csáky ale prisľúbil, že niektoré časti jeho prejavu, ktorým sa verejné zhromaždenie uzatvorí, zaznejú tiež v slovenčine aj v angličtine.
Kresťanskodemokratické hnutie nesúhlasí s umelo vytvoreným protestom, aký sa dnes uskutočnil v Dunajskej Strede. „Pre Slovensko by bolo najlepšie, keby sa vôbec nekonal,” uviedol v reakcii hovorca KDH Martin Krajčovič. „Predsedníctvo KDH vyslovilo znepokojenie v súvislosti s protestom proti jazykovému zákonu v Dunajskej Strede. KDH je presvedčené, že slovensko-maďarské vzťahy potrebujú dialóg a nie protestné zhromaždenia, ktoré slúžia iba na vytĺkanie politického kapitálu a eskalácie napätia. Organizovanie tohto protestu v deň štátneho sviatku prijatia Ústavy SR je otvorená provokácia, ktorá môže vážne narušiť naše spolunažívanie. Jazykový zákon nepovažuje KDH za dobrý, ale riešenie sa dá nájsť v rokovaniach a nie výstrelkami na štadiónoch,” dodal Krajčovič.
„Dnešný protest v Dunajskej Strede proti jazykovému zákonu vnímam ako vážny posun v politike Strany maďarskej koalície. Protest sa uskutočnil na štadióne, ktorý je jedným zo symbolov vyostrenia vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom, ale aj medzi Slovákmi a Maďarmi, žijúcimi na Slovensku. Odohral sa navyše v deň, ktorý pripomína významnú udalosť v dejinách Slovenska. Tieto okolnosti naznačujú, že SMK sa rozhodla zdvihnúť maďarskú kartu a hru s ňou pretvoriť na trvalú súčasť svojej politiky - ako vo vzťahu so stranami vládnej koalície, tak aj s konkurenčnou stranou Most-Híd,” uviedol vo svojom vyhlásení pre TASR poslanec Národnej rady SR za SDKÚ-DS Tomáš Galbavý. „Novelu jazykového zákona, ktorá dnes začala platiť, považujem za mimoriadne nebezpečný zákon, ktorý bol písaný so zlým úmyslom. Ide o zákon, ktorého cieľom bolo odpútať pozornosť od škandálov a neschopnosti vlády čeliť ekonomickým problémom. Strany, ktoré ho presadili, sa snažia získať politické body útokom na emócie a vyvolávaním napätia v spoločnosti, ktoré môže prerásť do vážnych a stupňujúcich sa konfliktov,” dodal okrem iného Galbavý.
Dunajskostredský protest organizovaný Stranou maďarskej koalície (SMK) vníma poslanec Národnej rady SR za Smer-SD Dušan Jarjabek ako prieskum voličského zázemia SMK pred budúcoročnými voľbami. Jazykový zákon slúži SMK ako zámienka, lebo patrí medzi štandardné zákony v rámci Európskej únie. Sám o sebe nedáva zámienku na takú mobilizáciu politických síl. Že ide o predvolebný prieskum popularity SMK dokazuje aj skutočnosť, že Pál Csáky nedovolil na zhromaždení vystúpiť predsedovi strany Most-Híd Bélovi Bugárovi,” dodal Jarjabek.
Podobné prejavy, ako bol dnešný protest organizovaný SMK proti jazykovému zákonu v Dunajskej Strede, sú v právnom štáte neprípustné, uviedol dnes pre TASR podpredseda ĽS-HZDS Jozef Habánik. „Zákony treba dodržiavať. Jazykový zákon má poslúžiť SMK na získanie hlasov v parlamentných voľbách v roku 2010. Protestné zhromaždenie bolo zbytočné, kontraproduktívne, rozhodne neprispeje k posilneniu demokracie a rozvoju vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom,” dodal Habánik.
Výkon maďarskej ekonomiky možno tento rok klesne menej, ako vláda predpovedala. Uviedol to maďarský premiér Gordon Bajnai. Podľa pôvodnej prognózy sa mal hrubý domáci produkt (HDP) krajiny znížiť o 6,7 percent. Ale vzhľadom na vývoj v západnej Európe, ktorá sa už dostáva z recesie, by aj Maďarsko mohol čakať lepší scenár. Centrálna banka v Budapešti však ešte koncom augusta potvrdila, že v tomto roku očakáva pokles HDP o 6,7 percent. Analytici, ktorých oslovila agentúra Reuters, sú väčšími optimistami: predpovedajú zníženie výkonu maďarskej ekonomiky o 6,35 percent. V 2. štvrťroku sa však recesia maďarskej ekonomiky, ktorá je najhoršia za ostatných 18 rokov, prehĺbila. Prepad hospodárstva bol dokonca väčší, ako analytici odhadovali. Hlavnými príčinami bol výrazný pokles priemyselnej produkcie a nepriaznivý vývoj v poľnohospodárstve. HDP Maďarska sa 2. kvartáli medziročne znížil o 7,6 percent po 6,7-percentný poklese v prvých troch mesiacoch roka. Medzikvartálne HDP klesol o 2,1 percent. Podľa odborníkov však maďarská ekonomika už v 2. kvartáli našla svoje dno a počas zvyšku roka by sa pokles mal spomaliť. Počíta sa totiž s oživením exportu. Medziročný pokles o 7,6 percent je najväčší od začiatku zverejňovania kvartálnych údajov o vývoji HDP v roku 1996.
Výhľady inflácie a hospodárskeho rastu umožňujú maďarskej centrálnej banke ďalej zmierňovať jej monetárnu politiku, no tempo ďalšieho znižovania úrokových sadzieb zatiaľ nemožno predpovedať. Uviedol to viceguvernér maďarskej centrálnej banky Ferenc Karvalits. „Je jasné, že ďalšie zníženie sadzieb je potrebné, no nemáme definitívnu predstavu o tempe,” povedal Karvalits pre maďarskú rozhlasovú stanicu Inforádió. Maďarská centrálna banka znížila za posledné dva mesiace svoju kľúčovú úrokovú sadzbu spolu o 150 bázických bodov na súčasných 8 %. Domáca ekonomika by sa mala podľa prognózy banky znížiť v súčasnom roku o 6,7 %, pretože krajina bojuje s najhoršou recesiou za posledné takmer dve desaťročia. Slabý domáci dopyt by mal podľa Karvalitsa do druhej polovice roka 2010 napomôcť poklesu inflácie na 2 až 2,5 %, čo je pod 3-percentným cieľom centrálnej banky. „Vyhliadky ekonomiky a inflačné predpovede ukazujú, že zmierňovanie menových podmienok je možné a nutné a centrálna banka má priestor na pokračovanie v proticyklickej menovej politike,” dodal Karvalits.
Najväčšou prekážkou pre zotavenie sektora je podľa realitných firiem neochota bánk poskytovať úvery Maďarský sektor stavebníctva, ktorý bol hlavným ťahúňom minulého rastu, dosiahol dno a objavujú sa v ňom známky zotavenia. Oživenie však bude pomalé a banky sú naďalej málo ochotné poskytovať úvery, uviedli odborníci z odvetvia stavebníctva. Developerské firmy začali oprašovať plány, ktoré odložili do šuplíkov pred rokom, kedy krajinu postihla globálna kríza. Niektorí sú pripravení spustiť nové projekty. Sektor, ktorý vlani zaznamenal príjmy v sume 1,957 bil. forintov (HUF), sa však pravdepodobne do normálnej situácie nevráti celé roky. Spoločnosť Nanette Real Estate Group NV je jedným z prvých developerov, ktorí sa chystajú vrátiť na trh, a na budúci mesiac spustí dva obytné projekty. „Kríza sa ešte neskončila, ale domnievam sa, že sme prešli najhorším a sme na začiatku konjunktúry,” povedal Tamir Kishon, regionálny riaditeľ spoločnosti pre strednú Európu. Dodal, že dopyt sa presunie do segmentu menších nehnuteľností. Zotavenie maďarského stavebníctva bude kopírovať paralelný vývoj v Poľsku, kde bolo skôr spomalenie ako kríza, a v Českej republike, ktorá sa tiež už dostáva na nohy, povedal Kishon. Rumunský trh sa však podľa jeho slov bude zotavovať dlhšie a vývoj na Ukrajine je ťažké predpovedať. Tibor Tatar, šéf spoločnosti Futureal Development Zrt, ktorá je jednou z najväčších realitných firiem v Maďarsku, tiež vidí pozitívne znaky. „Po úplne mŕtvom prvom polroku teraz vidíme, že nájomcovia nehnuteľností začínajú robiť rozhodnutia a dlhodobejšie plány,” povedal. Gergely Suppan, analytik Takarekbank, však uviedol, že bude trvať dlho, možno až celé roky, kým sa rastúci optimizmus zákazníkov a zvyšujúce sa výdavky premietnu do väčšej stavebnej produkcie. Pri výstavbe domov podľa jeho slov ešte dobiehajú minulé projekty, takže budúca stavebná produkcia sa opäť zmenší. Najväčšou prekážkou pre zotavenie sektora je podľa realitných firiem neochota bánk poskytovať úvery. „Takmer úplne prestali požičiavať a sústreďujú sa na získavanie vkladov,” povedal šéf spoločnosti Futureal Development.
Maďarsko sa usiluje o predĺženie obdobia, počas ktorého môže čerpať úver od Medzinárodného menového fondu a Európskej únie pretože chce mať na budúci rok bezpečnostnú rezervu, hoci sa čoraz viac vracia k financovaniu prostredníctvom trhu. Pre agentúru Reuters to v utorok povedal maďarský minister financií Péter Oszkó. Maďarsko muselo vlani v októbri požiadať o medzinárodnú finančnú pomoc a z úveru v sume 20 miliárd eur doteraz vyčerpalo zhruba 14 miliárd eur. Na základe minuloročnej dohody môže krajina zvyšok úveru čerpať do začiatku apríla budúceho roka. Maďarský minister financií uviedol, že z krátkodobého hľadiska krajina nepotrebuje dodatočné fondy, pretože dokáže získať dostatok financií na trhu. „Iniciatíva na predĺženie obdobia čerpania z existujúceho balíčka finančnej pomoci, teda vyzerá ako oveľa logickejší krok,” uviedol Oszkó. Dodal, že prípadné predĺženie obdobia čerpania pôžičky poskytnutej pod vedením Medzinárodného menového fondu je na programe rokovaní s poskytovateľmi úveru, ktorí v súčasnosti skúmajú to, ako si Maďarsko počína. Péter Oszkó zároveň povedal, že návrh maďarského rozpočtu na budúci rok je založený na predpoklade, že ekonomika krajiny sa zmenší o 0,9 percenta a priemerná inflácia v budúcom roku bude na úrovni 4,1 percenta. Tieto predpoklady sú v súlade s najnovšou prognózou centrálnej banky. Za tento rok krajina očakáva pokles hospodárstva o 6,7 percenta.
Maďarský premiér Gordon Bajnai, ktorý sa dnes v tréningovom centre stretol s futbalovou reprezentáciou krajiny, sa poriadne vytiahol. Na tréningovom ihrisku zneškodnil penaltu niekdajšieho vychýreného strelca, aktuálne jedného z podpredsedov Maďarského futbalového zväzu Antala Dunaiho. Je to držiteľ zlatej olympijskej medaily z Mexika 1968, ako aj Striebornej, respektíve Bronzovej kopačky z druhej polovice 60. rokov. Premiérova návšteva sa uskutočnila iba niekoľko dní pred kľúčovými kvalifikačnými stretnutiami v boji o postup na svetový šampionát 2010 v JAR, v ktorých na Maďarsko čakajú Švédi a Portugalci. Bajnai pri tejto príležitosti zdôraznil, že výstavba národného štadióna závisí okrem iného aj od výkonov futbalovej reprezentácie. „Štátu sa vyplatí podpora výstavby takéhoto zariadenia v prípade, že je adekvátna jeho využiteľnosť, teda, že pravidelne sa v ňom zaplní hľadisko,” uviedol. Súčasne podčiarkol význam eventuálneho úspechu reprezentácie v čase, keď sa krajina borí nielen s hospodárskou, ale aj duchovnou krízou. Bajnai odpovedal na otázky futbalistov, v zastúpení ktorých si z rúk trénera reprezentácie, holandského exinternacionála Erwina Koemana prevzal ako pozornosť všetkými autogramami ozdobený brankársky dres a brankárske rukavice. Po tom, čo si premiér v sprievode viacerých hráčov a trénera prezrel tréningové centrum, ho z bieleho bodu pre pokutové kopy takpovediac preskúšal podpredseda Maďarského futbalového zväzu Antal Dunai. Premiér, ktorý chytá v istom amatérskom tíme, penaltu smerujúcu do ľavého dolného rohu zneškodnil. Súčasne ubezpečil, že nebude so synom chýbať v hľadisku domácich kvalifikačných stretnutí a vyjadril nádej, že mu pracovné povinnosti umožnia zhliadnuť aj októbrové stretnutia maďarskej reprezentácie na ihriskách súperov.
Dnes večer sa v Bratislave uskutoční slávnostná premiéra veľkofilmu Jánošík. Pravdivá história. Prvýkrát v histórii sa premiérovo uvedie vo všetkých kinosálach bratislavského Auparku. Premiéra sa uskutoční v štýle amerických Oskarov vrátane červeného koberca pred vchodom, príchodu hostí limuzínami, osobitným pódiom pre fotografovanie pred vstupom, za účasti 1200 pozvaných hostí vrátane kompletnej zostavy tvorcov a hercov filmu. Film Jánošík. Pravdivá história vznikol za 90 filmovacích dní na slovenskej a poľskej strane Tatier, v Terchovej, Pieninách, v Podhalí a na Spiši. Je dielom známej režisérky poľského pôvodu Agnieszky Holland, ktoré realizovala spolu s dcérou Kasiou Adamik. Hlavnú úlohu stvárnil mladý český herec Václav Jiráček, jeho druha Uhorčíka hrá slovenský herec Ivan Martinka. Vo filme diváci uvidia aj mnoho známych slovenských, poľských a českých hercov, Mariána Labudu, Mariána Geišberga, Richarda Krajča, Karla Dobrého, Vladimíra Jedľovského, Táňu Pauhofovú či Gabrielu Bírovú a Katarzynu Herman. Výpravný veľkofilm vznikol podľa scenára scenáristky a režisérky Evy Borušovičovej, ktorá niekoľko rokov študovala archívne záznamy a dokumenty. Film sa začal nakrúcať v októbri 2002. Do konca januára 2003 sa nakrútilo približne 40 percent filmu. V nakrúcaní sa pokračovalo až od 21. júla 2008. V kinách bude mať film premiéru na Slovensku aj v Čechách 10. septembra.
Dvaja neznámi páchatelia prepadli kamionistu a jeho spolujazdca a podpálili prevážaný tovar. Incident sa stal vo štvrtok skoro ráno na parkovisku v katastri Starých Hôr v Banskobystrickom okrese. Štyridsaťročný maďarský vodič nákladného Renaultu Magnum práve kontroloval auto, keď ho prepadli dvaja muži. Ako agentúru SITA informovala banskobystrická policajná hovorkyňa Mária Faltániová, spútali mu ruky a oči mu prelepili lepiacou páskou, rovnako dopadol aj jeho o dva roky mladší spolujazdec, ktorého vytiahli z kabíny. Oboch potom naložili do osobného auta a spútaných ich vyložili na ceste v katastri Sielnice v okrese Zvolen. Muži vyviazli bez zranení. Páchatelia vo vnútri návesu založili požiar, ktorí uhasili banskobystrickí hasiči. Majiteľovi návesu vznikla škoda 50 tisíc eur, škody na prepravovaných mobilných telefónoch zatiaľ nevyčíslili. Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci pre poškodzovanie cudzej veci a obmedzovanie osobnej slobody. Prípad polícia vyšetruje.
Kultúrne pamiatky Nitrianskeho regiónu predstavia verejnosti Dni európskeho kultúrneho dedičstva. Začnú sa 5. septembra a potrvajú do 7. októbra. V rámci nich bude v sobotu voľný vstup do expozícií Diecézneho múzea na Nitrianskom hrade a prehliadka areálu hradu s odborným výkladom sprievodcov z Archeologického ústavu SAV a Katedry reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. V nedeľu otvoria v Mestskom parku na Sihoti výstavu Tradičná keramika Nitrianskeho regiónu a v synagóge organizuje mesto v spolupráci so Židovskou náboženskou obcou v Nitre koncert Salónneho orchestra Goldy Meirovej z Maďarska. V rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva sa budú môcť obyvatelia bližšie zoznámiť s kaštieľmi v Dolnej Malante, Močenku, Mojmírovciach a Horných Obdokovciach. Súčasťou prehliadok týchto kultúrnych pamiatok bude odborný výklad. Výstava Kaštiele Nitrianskeho kraja v synagóge zmapuje pamiatkovo chránené objekty vo vzťahu k ich architektonicko-historickému vývoju, súčasnému stavebno-technickému stavu a spôsobu využívania. V Ponitrianskom múzeu bude 15. septembra Deň otvorených dverí. V Kostole narodenia Panny Mária v Horných Krškanoch bude seminár venovaný prezentácii výsledkov archeologického a stavebno-historického výskumu a reštaurátorskej obnove tejto sakrálnej pamiatky so vzácnymi gotickými nástennými maľbami. Prehliadku pamiatkových objektov nitrianskeho Vŕšku organizuje mesto v spolupráci s krajským pamiatkovým úradom. Na hrade Hrušov otvoria 27. septembra turistickú cestu spájajúcu najvýznamnejšie stredoveké pamiatky Nitrianskeho kraja (Nitriansky hrad, hrad Hrušov, hrad Gýmeš, Oponický hrad, Živánska veža) a pamiatky na severe Maďarska (Vyšehrad, Tata, Ostrihom).
Bolo cítiť, že je mimoriadne hrdý na to, že sa SMK podarilo dostať na futbalový štadión tisíce ľudí. Podľa predsedu strany Pála Csákyho tomu pomáha atmosféra strachu z pokút, na základe jazykového zákona. Nie jeho charizma. Odkazuje, že Maďarov sa netreba báť, s Maďarmi sa treba dohodnúť.
- Mal by každý Maďar žijúci na Slovensku ovládať slovenčinu?
- To je na rozhodnutí každého občana. Žiaden dokument nehovorí o povinnosti ovládať akýkoľvek jazyk. Ale je v záujme každého občana, aby dobre ovládal slovenský jazyk.
- Zástupcovia iných menšín vyjadrili podporu jazykovému zákonu. Jediní, kto sa ozýva, sú Maďari.
- Považujem to za postkomunistický a bolševistický akt. Pýtam sa pána Maďariča a zástupcov týchto menšín, aký jazyk používajú bežne - doma či na pracoviskách. Väčšinou slovenčinu. Oni sú v inej polohe ako my. Maďari sú jediná menšina, ktorá je taká početná, že má vlastné inštitúcie a v niektorých regiónoch žije ako regionálna väčšina, takže má nárok používať materinský jazyk.
- To mohol byť aj ich dobrovoľný akt.
- Nemyslím, že to bol celkom dobrovoľný akt. Pozrieme sa na konci roka, aké dotácie dostanú do 31. decembra.
- Podplatili ich?
- Povedal som, že sa pozrieme na dotácie.
- Čo konkrétne máte proti jazykovému zákonu?
- Najväčšou hlúposťou je kriminalizácia slovenského jazyka. Každý slovenský demokrat musí proti tomu protestovať. Kriminalizácia je v tom, že sa za nejasných okolností môže udeliť dosť vysoká pokuta. Druhá hlúposť je vytvorenie jazykovej polície. Že štátny úradník na ministerstve kultúry určí, kto porušuje zákon a môže pokutovať. Je tiež nešťastné, že kodifikácia slovenčiny bude podliehať štátnemu úradníkovi a nie napríklad akadémii vied. Zákon šíri neistotu a strach, paragrafy sú gumové. Som však rád, že do toho chce zasahovať aj OBSE.
- Prekážajú vám pokuty ako také, alebo že nie je jasné, za čo sa budú dávať?
- Jedno aj druhé. Oba momenty budú obsiahnuté v našom podaní na Ústavný súd. Základným atribútom právneho štátu je, že občan môže byť pokutovaný, ale pravidlá musia byť presne dané. A samotná kriminalizácia jazyka? Jazyk je jeden z najväčších zázrakov. Je to výtvor ľudskej duše. Jeho zneužitie ako biča proti iným je nezmyselné. Aj pán Maďarič v 90 percentách argumentoval južným Slovenskom, takže je jasné, proti komu je zákon.
- Pokuty za porušovanie jazykového zákona majú aj iné krajiny EÚ.
- Pokutu môže dať nezávislý orgán. Keby o tom za presných pravidiel rozhodoval súd, mohlo by byť o jeden kritický bod menej. Ale napriek tomu každé pokutovanie jazykového prehrešku je hanbou daného štátu.
- Mnohé zákony majú vykonávacie predpisy. Keby sa vyriešili sporné body ako napríklad to, že určia za čo udeliť pokutu, bolo by to dostatočné?
- Vysoký komisár OBSE povedal, že mu bola ponúknutá takáto možnosť a chce sa spolupodieľať na tvorbe takýchto podzákonných noriem. Aj my sa hlásime, že sa na tom chceme spolupodieľať. A berieme, že aj vláda to chce spresniť. Chcem však upozorniť, že z právneho hľadiska je to veľmi problematické, pretože zákon má byť čistý a jasný. Sama vaša otázka naznačuje, že je gumový a nejasný.
- Aká situácia by mohla podľa tohto zákona nastať?
- Už aj teraz niektorí podnikatelia nepoznajúc zákon hovoria zamestnancom, aby nepoužívali maďarčinu v strachu z pokuty. Rozrušujú ma informácie o tom, že pošta vydala nariadenie, že na poštách sa má používať len slovenčina. Zákon vytvára atmosféru strachu a 50. rokov.”
- Prečo strachu?
- Keď som sa Maďariča pýtal, ako budú jazykoví policajti v Bratislave vedieť, kde sa porušuje zákon, povedal, že vyzývajú ľudí, aby to oznamovali. Ale to je výzva na úrovni 50. rokov minulého storočia.
- Čakáte, že si tak ľudia budú riešiť susedské spory?
- Áno. Keď vytvoríte takúto možnosť, musíte počítať so zneužitím zákona.
- Hovoríte, že demonštrácia na štadióne v Dunajskej Strede bola akcia menšiny, aká tu od revolúcia nebola. Bola to akcia menšiny alebo SMK?
- Akcia menšiny iniciovaná SMK a vidím, že to na Slovensku niekoho znepokojuje. Netreba sa báť Maďarov. S Maďarmi sa treba korektne dohodnúť. Maďari sú korektní. Dokázali sme to v minulosti. Niektorí sú nervózni, že sme dokázali zmobilizovať toľkých.
- Zvážali ste ľudí autobusmi.
- Ľudia s niektorých regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť, sa nás pýtali, či musia platiť cestovné. Tak sme urobili jedinú vec - zaplatili sme odvoz. Oni si ho sami objednali aj organizovali.
- Takže neviete, koľko z tých tísícov ľudí ste tam zviezli?
- Nie.
- Rečníkov organizovala SMK?
- Keď bolo jasné, že také stretnutie urobíme, termín, miesto sme urobili my. Na programe sme sa dohodli pri okrúhlom stole maďarských občianskych inštitúcií. Nikto tam však nevystúpil ako súkromná osoba. Všetci hovorili za organizácie.
- Záujem vystúpiť mal aj Béla Bugár.
- Je slobodný občan a môže vystupovať, kde chce. Okrem podujatí, ktoré organizujeme.
- Prečo?
- Lebo urobil hlúposť. Vytvorenie mačkopsa, ktorý ani neviem, ako sa volá, nie je šťastné.
- Okrem Ondreja Dostála ste pozvali aj iných slovenských rečníkov?
- Nepozvali sme ho. Ozval sa sám. Hovoril za Konzervatívny inštitút a bol vítaný.
- Keď hovoril po slovensky, tak sa tlieskalo. Keď ste hovorili po slovensky vy, tak sa pískalo.
- Pískalo tak 30 ľudí. Boli to fanúšikovia Dunajskej Stredy. Prišli sa ospravedlniť, pretože im v Nitre nadávali a hádzali do nich kamene. Koho ozdoba je, že keď hrá Dunajská Streda v Nitre, kričia na tribúne Smrť Maďarom?
- V tvrdom jadre fanúšikov Dunajskej Stredy sú tak ako v iných kluboch nacionalisti. Vraj tam boli aj niektorí v uniformách Maďarských gárd. Ako sa tam dostali? SMK bola usporiadateľom.
- Máte dôkazy, že tam boli v uniformách?
- Niektorí tvrdia, že ich tam videli.
- Veta: Počul som také veci, nie je argument. Na internetovej stránke sme žiadali ľudí, aby tam nenosili žiadne symboly, ktoré by mohli byť problematické a myslím, že až na malé výnimky to bolo dodržané. Ale bolo to otvorené podujatie. Netestoval som, kto je z akej organizácie. Boli tam aj ľudia z iných krajín. Bolo to slobodné podujatie slobodných občanov.
- Nemali ste pocit, že by bolo dobré zahriaknuť niektorých, keď sa napríklad kričalo Ria, Ria, Hungaria?
- Nemyslím, že sme mali zakročiť proti veciam, ktoré neboli nasmerované iným.
- Čo bude nasledovať? Ďalšie štadióny? Pôjdete pred úrad vlády?
- V tejto chvíli nie. To nie je naším cieľom. Samotná myšlienka vyšla od ľudí, ktorí sa pýtali, či sa budeme mlčky prizerať že parlament prijme hlúpy protimaďarsky orientovaný zákon.
- Boli tam aj plagáty s heslom autonómie. Chce SMK autonómiu?
- Bolo to stretnutie slobodných ľudí. Túto otázku by ste mali položiť tým, čo tam boli s takýmito plagátmi.
- Akú formu autonómie by mali mať Maďari na Slovensku, podľa vás?
- Môj názor bude presne prezentovaný 16. októbra v dokumente SMK, ktorý bude prijatý.
- Budete žiadať územnú autonómiu?
- 16. októbra sa vrátime k tejto téme.
- SMK sa oficiálne snaží vyhýbať pojmu autonómia. Nemáte to v žiadnom oficiálnom dokumente. Iba samosprávu. Je to totožný pojem?
- Na Slovensku je problém hlúpa vláda, že sa kradne a hlúpy jazykový zákon. Proti tomu sme protestovali.
- Duray pred pár dňami povedal, že kým sa nevyrieši jazykový zákon, riešením má byť autonómia. Aj vy si to myslíte?
- Duray má právo na názor.
- Je to váš podpredseda.
- Kým to nie je protizákonné, rešpektujem slobodu názorov.
- Čo čakáte od stretnutia slovenského a maďarského premiéra?
- Nie veľa.
- Prečo?
- Na slovenskej strane nevidím vôľu na zlepšenie vzťahov. Po tom, čo sa stalo v prezidentských voľbách, pred voľbami do europarlamentu, bude hrať Robert Fico naďalej maďarskou kartou. Je to nebezpečné a vedie to len ku zvyšovaniu napätia. Podstata problému je v zložení slovenskej vlády a aplikovaní moci z jej strany. Ak sa v Bratislave zmení politický štýl, automaticky sa zmenia slovensko- maďarské vzťahy. Keby nebolo jazykového zákona, nebolo by napätie.
- V Komárne je problém so súsoším Cyrila a Metoda. Je na balkóne jednej z budov. Malo by sa v meste nájsť lepšie umiestnenie?
- Pokiaľ viem, boli ponúknuté tri miesta a boli zo strany Matice slovenskej odmietnuté. Do tejto veci ja nemôžem zasahovať. To je kompetencia miestnej samosprávy. Ale v Komárne je teraz väčší problém - vodárne. To je prípad, ktorý bude mať možno aj ďalšiu dohru - aj čo sa týka osoby pána Bastrnáka.
- Nekritizujete Bastrnáka preto, že je členom Mostu?
- Kritizujem ho ako primátora Komárna.
- Ale keď bol členom SMK, nekritizovali ste ho.
- Bastrnáka aj teraz kritizujem v polohe primátora.
- Čo hovoríte na vašich opozičných partnerov? Mikuláš Dzurinda povedal, že návšteva prezidenta Lászlóa Sólyoma bola provokáciou, KDH to isté hovorili o akcii v Dunajskej Strede. Nebola to provokácia?
- V EÚ je sloboda pohybu. Keď niekto nemôže ísť na podujatie, kam ho pozvala civilná organizácia, považujem to za nepochopenie toho, o čom by malo byť 21. storočie.
- Vám sa nezdá, že dátum 21. august nebol vhodný na takýto typ návštevy?
- Má sa považovať za provokáciu, že slovenský parlament prijal ústavu v deň výročia, keď Nemecko zaútočilo na Poľsko a tým začalo vojnu? Majú zmysel takéto za vlasy pritiahnuté porovnávania?
- Kto je hlavne zodpovedný za zhoršené slovensko-maďarské vzťahy?
- Robert Fico a vláda. Tým, že akceptoval Jána Slotu a postavil ho na piedestál. SNS má najviac problémov v štátnych inštitúciách, začali rozkrádať verejné majetky a v primitivizme sa celá koalícia a čiastočne aj verejné myslenie prispôsobuje Slotovi.
- Keď takto hovoríte o Ficovi, viete si s jeho stranou predstaviť povolebnú spoluprácu?
- V tejto chvíli to nehrozí.
- Vylučujete to?
- Vylučujeme spoluprácu s SNS. Ostatné závisí od volebných výsledkov a na programe, na ktorom sa vieme dohodnúť.
- A čo s Bugárovým Mostom. S nimi úplne vylučujete predvolebnú alebo povolebnú spoluprácu?
- Samozrejme. Je to škodlivé. Majú dohromady možno 80 členov. Nevedia založiť základné, ale ani okresné a krajské organizácie. Stanovy majú také, že funkcionárov vymenúvajú zhora. V čínskej komunistickej strane, v kórejskej komunistickej strane a v tejto strane predseda vymenuje, kto bude krajským a kto okresným šéfom. Čo je to za demokratickú stranu? To má byť partner pre nás?
Nedajte sa odradiť maďarskými gardistami, ktorí sem-tam z dlhej chvíle blokujú cesty v smere na naše hranice. Ak si chcete užiť jesenný víkend, pokojne sa vyberte hoci aj do hlavného mesta Maďarska. Jeseň je v maďarskom veľkomeste na Dunaji veselá a poriadne rušná. Počasie sa totiž bude už iba zhoršovať, a tak sa domáci vždy snažia využiť najmä dni voľna na zaujímavé kultúrne, gastronomické alebo aj športové akcie. Počas všetkých septembrových víkendov sa tak niečo deje. A je iba na vás, akému programu dáte prednosť. Budapešť je za rohom, dokonca z východného a západného Slovenska takmer rovnako ďaleko, takže by ste mohli pohodlne stihnúť aj SeptemberFest, ktorý sa koná v parku Népliget až do zajtra. Chýbať nebude ukážka ľudových remesiel a varenie maďarských špecialít. K programu sa pripája aj malý džezový festival, ale ak by ste si chceli napríklad zašportovať, môžete sa zaradiť k bežcom, ktorí sa v nedeľu vydajú na trať tradičného budapeštianskeho polmaratónu. Ten odštartujú zajtra presne o desiatej ráno. Ale ak sa necítite na 21 kilometrov, za ktoré musíte navyše zaplatiť 50 eur štartovné, precvičte svoje telo na trati nazvanej Fun Run, dlhej 3,5 kilometra. Ak však patríte viac k pôžitkárom a radi si vychutnáte napríklad dobré vínko, vyberte sa do Budapešti až na budúci týždeň. Od budúcej stredy až do konca víkendu, teda v dátumoch od 9. do 13. septembra sa totiž priamo v priestoroch Budínskeho hradu koná tradičný, v poradí už 18. ročník medzinárodného festivalu vína. Tento kráľovský nápoj patrí k neodmysliteľnej súčasti maďarskej histórie, čo dokazuje aj Dom maďarských vín, ktorý môžete na hradnom brale počas festivalu tiež navštíviť. Počas pracovných dní je festival otvorený v čase od druhej popoludní takmer až do polnoci, v piatok 11. septembra vám koštovku nalejú už od dvanástej a cez víkend ešte o dve hodiny skôr. Hlavné mesto Maďarska je celé stáročia známe ako miesto, kde zo zeme vyvierajú desiatky termálnych prameňov. A mnohé sú naozaj naplno a skvele využité. Až nedávny objav dokázal, že Budapešť sa nachádza na obrovskom podzemnom jazere, ktoré je naplnené termálnou vodou. Veľká časť týchto priestorov je ťažko alebo takmer neprístupná, no dôležitejšia je skutočnosť, že to, čo sa dostane na povrch, netečie nadarmo. V maďarskej metropole môžete otestovať minimálne 15 termálnych centier, ktoré dopĺňajú desiatky čoraz populárnejších wellness hotelov. No klasika sa nemení a svojich fanúšikov nestráca. Preto ak chcete vidieť termálnu históriu, zavítajte do Széchenyiho kúpeľov, ktoré nájdete oproti zoologickej záhrade a kde sa hráva šach priamo vo vode. Skvelé sú aj kúpele Rudas, ktoré sú vyhĺbené do skaly oproti Alžbetinmu mostu. Tam je nanovo sprístupnená aj časť, ktorú využívali Turci pred viac ako 500 rokmi.
Mesto je to veľké a rozdiel medzi centrom a ostatnými časťami je viditeľný na prvý pohľad. A nielen pri porovnávaní architektúry, ale aj pri cenách za služby.
V CENTRE
- Pivo: od 2,9 eura (87,36 Sk)
- Káva: od 2 eur (60,25 Sk)
- Fľaša vína: od 6 eur (180,75 Sk)
- Polievka: od 4 eur (120,50 Sk)
- Hl. jedlo: od 10,5 eura (316,32 Sk)
- Steak: od 17 eur (512,14 Sk)
- Hotel 3*: od 55 eur za osobu a noc (1 656,93 Sk)
MIMO CENTRA
- Pivo: od 1,2 eura (36,15 Sk)
- Káva: od 1 eura (30,126 Sk)
- Fľaša vína: od 4 eur (120,50 Sk)
- Polievka: od 1,5 eura (45,18 Sk)
- Hl. jedlo: od 5 eur (150,63 Sk)
- Steak: od 11 eur (331,38 Sk)
- Hotel 3*: od 30 eur za osobu a noc (903,78 Sk)
INÉ CENY
- Jedna jazda metrom: 1 euro (30,126 Sk)
- Celodenný lístok na metro: 5,45 eura (164,18 Sk)
VSTUP DO ZOO
- Dospelí: 6,7 eura (201,84 Sk)
- Deti: 4,6 eura (138,57 Sk)
- Rodina (2 dospelí a 2 deti): 19,23 eura
Nejde o žiadnu novinku, ale práve v tomto čase je návšteva budapeštianskeho Memento parku viac ako symbolická. Nachádza sa kúsok za mestom, ale cesta stojí za to. Je to doslova návrat do čias, ktoré ovládali celú východnú Európu do roku 1989. A ak zoberiete na výlet svoje deti, môžete im ukázať, aké sochy zdobili pred 20 rokmi nielen maďarské, ale aj naše námestia. Memento park sa totiž stal akýmsi depozitárom všetkých socialistických sôch, budovateľských mozaík a iných umeleckých skvostov, ktoré nevznikali vďaka umeleckej múze autorov, ale na objednávku ústredného výboru komunistickej strany. Niektoré sochy sa svojho dôchodku nedožili vôbec, iné zase len v čiastočnej podobe. To je aj prípad sochy tyrana Stalina, po ktorom zostali len nohy. Ale taký Lenin, Marx alebo Engels sa tešia plnej kráse.
Budapešť musíte naozaj dobre poznať, aby ste park našli sami vlastným autom. Oblasť Diosd-Érd je naozaj trochu odruky. Lepšie bude, ak pôjdete hromadnou dopravou. Z centra mesta, presne z rohu ulíc Fehérvári a Bocskai totiž odchádza každých 20 minút k parku autobus číslo 150. Vstupné pre dospelých je 5,3 eura a pre študentov 3,5 eura. Veľké letné výpredaje neobchádzajú ani Maďarsko. Preto ak pôjdete na výlet do Budapešti, nazrite do niektorého z veľkých nákupných centier. Za posledné roky ich tiež postavili niekoľko, takže ak by ste chceli prezrieť ponuku vo viacerých, museli by ste zaradiť návštevu obchodov na prvý bod svojho programu a je možné, že okrem toho by ste už iné ani veľmi nestihli. Niektoré vyrástli doslova na zelenej lúke v okrajových častiach mesta, no aj ak budete najmä v centre, máte šancu získať prehľad o výhodných nákupoch. Jedno z najobľúbenejších nákupných centier sa totiž nachádza neďaleko vlakovej stanice Nyugati, teda v širšom centre a iba dve stanice metrom od pešej zóny Váci utca. A ak si chcete spraviť iný program ako vaša manželka, pokojne ju nechajte v centre Westend a vy sa vyberte trebárs niekam na víno.
.
.
.
.
.
.
.
.....