Maďarsko má problémy so všetkými svojimi susediacimi krajinami. Tvrdí to prezident Ivan Gašparovič. „S kým zo susedov má problém Slovensko? S nikým okrem Maďarska. S kým má problém Maďarsko? S každým zo svojich susedov. Je to jeden z pohľadov, ako sa pozerať na problém vzťahov,” vyhlásil v relácií STV O päť minút dvanásť Gašparovič. Slovenský prezident aj na summite hláv štátov Visegrádskej skupiny (V4) v poľskom Sopote cítil, že „pochopili postavenie Slovenska a pozície maďarskej strany”. Podľa Gašparoviča si maďarskí predstavitelia musia uvedomiť, že ich oficiálnymi partnermi sú predstavitelia štátu, teraz podľa neho považujú sa partnerov „tvrdé jadro SMK”. Dôležité je podľa neho komunikovať o problémoch a maďarská strana sa momentálne komunikácií vyhýba. „Argumentačne sme oveľa silnejší ako maďarská strana,” dodal prezident.
Premiér Robert Fico opätovne zopakoval, že novela jazykového zákona sa použila na kampaň proti Slovensku. „Bolo tu toľko klamstiev a lží, že keby to bola pravda, museli by sme tento zákon zrušiť,” vyhlásil. Premiér sa vo štvrtok stretol so svojim maďarským partnerom Gordonom Bajnaiom. Nepáčili sa mu však prísne bezpečnostné opatrenia z maďarskej strany. Svojmu partnerovi odkázal, že na Slovensku by prebiehalo inak. Podľa jeho slov ho tu v prípade jeho návštevy nebudú čakať kordóny policajtov, ale tlieskajúci ľudia, ktorí mu dajú aj kvetiny. Podľa Fica však je potrebné hovoriť a vysvetliť si práve nový jazykový zákon, ktorý maďarská strana podľa neho označila ako hlavný dôvod zhoršenia vzťahov. Štvrtková schôdzka s Bajnaiom však jasne ukázala, že zákon je v poriadku. „Spolu s pánom predsedom vlády sme sa zhodli, že na zákone netreba zmeniť ani paragraf,” vyhlásil. Fico odmietol kroky SMK aj strany Most - Híd, ktoré podľa neho o zákone klamú. „Nahnali do Dunajskej Stredy 10-tisíc ľudí a naklamali im,” povedal. Zároveň argumentoval tým, že zvyšné menšiny okrem maďarskej, ktoré žijú na Slovensku, nemajú k zákonu výhrady. Téma sa zvrtla aj na súkromnú návštevu prezidenta Maďarska Lászlóa Sólyoma, ktorý chcel 21. augusta odhaliť sochu svätého Štefana v Komárne. Odmietol sa pritom stretnúť so slovenskými predstaviteľmi. Podľa Fica nešlo o súkromnú návštevu, ale posilňovanie maďarskej štátnosti na slovenskom území. „Keď raz niekto povie, že ide na súkromnú návštevu, nech ide do kúpeľov alebo na poľovačku,” uviedol Fico, podľa ktorého v takom prípade nemá mať predstaviteľ druhého štátu politické aktivity.
Nezávislý poslanec a líder Mostu-Híd Béla Bugár je po štvrtkovom stretnutí premiérov oboch štátov miernym optimistom. Musí sa však podľa neho napĺňať program, na ktorom sa predsedovia vlád dohodli. Podľa neho je novela jazykového zákona zlá, pretože sa dá interpretovať rôzne. Na to podľa neho poukázal aj komisár OBSE pre menšiny Knut Vollebaek. „Ak sa prejednáva zákon, ktorý sa týka aj menšín, treba sa dohodnúť aj s tými menšinami a ich zástupcami. Nie je predsa možné, že sa dá ten istý paragraf vykladať rôznym spôsobom,” konštatoval Bugár. Tiež odmietol výčitky za protesty maďarskej menšiny. „Vyčítajú nám že došlo k protestnému mítingu v Dunajskej Strede. Nemuselo k nemu dôjsť, keby ste nás počúvali,” dodal.
Do prvého čítania sa dnes dostal návrh na novelizáciu nedávno schválenej novely zákona o štátnom jazyku, ktorá je účinná od 1. septembra. Jazykový zákon vyvolal nevôľu poslancov maďarskej národnosti hlavne tým, že zavádza za zlé používanie štátneho jazyka pokuty. Nezaradení poslanci László Nagy a Zsolt Simon navrhujú, aby kodifikovanú podobu štátneho jazyka zo zákona zverejňovalo ministerstvo kultúry na internetovej stránke tak, ako ju navrhnú odborné slovakistické jazykovedné pracoviská. Zároveň navrhujú zrušiť pokuty za používanie nespisovnej slovenčiny. Schválený zákon môže podľa predkladateľov predstavovať diskrimináciu osôb patriacich k národnostným menšinám a tiež osôb používajúcich nárečia, „pričom neúmerne uprednostňuje používanie českého jazyka”. Iniciatívu plánuje v druhom čítaní podporiť aj opozičná SDKÚ-DS. Do dnešného programu sa dostal aj návrh nezaradených poslancov združených v KDS Vladimíra Palka a Pavla Minárika na vydanie ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku. V prvom čítaní skončila aj debata o návrhu poslankyne Kataríny Cibulkovej z SDKÚ-DS na vydanie zákona, ktorý by mal novelizovať zákon o dani z príjmov. Štyridsiata schôdza Národnej rady bude pokračovať až v stredu 16. septembra. Poslanci budú rokovať o návrhu poslankyne Cibulkovej. Po predpoludňajšom hlasovaní majú zvoliť v tajné voľby členov disciplinárneho súdu aj členov správnej rady Ústavu pamäti národa.
Maďarský premiér Gordon Bajnai bude v pondelok informovať prezidenta Lászlóa Sólyoma o priebehu a výsledkoch jeho minulotýždňového rokovania so slovenským premiérom Robertom Ficom. Prezident Sólyom potom zoznámi verejnosť so svojím hodnotením rokovania medzi Slovenskom a Maďarskom, informuje maďarská tlačová agentúra MTI. Bajnai so Sólyomom budú rokovať aj o budúcoročnom rozpočte a ďalších vnútropolitických témach. Premiéri Maďarska a Slovenska rokovali vo štvrtok v maďarskom meste Szécsény. Výsledkom schôdzky je jedenásťbodová deklarácia, ktorej plnenie si podľa premiérov bude môcť verejnosť odsledovať sama. Bajnaia podrobila maďarská opozícia veľkej kritike, predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolt Németh napríklad vyhlásil, že „Fico vytrel s Bajnaiom podlahu”.
Premiér Robert Fico sa cez víkend mýlil, keď tvrdil, že na zabezpečenie návštevy maďarských ústavných činiteľov na Slovensku by neboli potrební ostreľovači a samopaly, ako počas jeho návštevy v Maďarsku. „Je tak vypätá atmosféra v Maďarsku, čo sa ukázalo tým, aké bezpečnostné opatrenia bolo treba prijať. Ktorýkoľvek maďarský predstaviteľ bude na Slovensku privítaný so všetkou pompou, bez ostreľovačov a samopalov a ďalších nezmyslov, ktoré sme tam videli,” povedal Fico v diskusnej relácií STV O päť minút 12. Fico však nemal celkom pravdu. Na zabezpečenie ich bezpečnosti by boli podľa bývalého riaditeľa Úradu na ochranu ústavných činiteľov Juraja Zábojníka rovnaké sily a prostriedky. „Opatrenia by boli určite v takom istom rozsahu, ako boli v Maďarsku,” povedal Zábojník. Slovenský aj maďarský úrad na ochranu ústavných činiteľov sú totiž zapojené v spoločnej medzinárodnej organizácii. „Preto požiadavky na ochranu a spoluprácu v tejto oblasti vychádzajú z rovnakého myslenia. A opatrenia sa nikdy nesmú podceniť,” dodal. Každej návšteve zahraničného činiteľa na Slovensku, alebo naopak slovenského predstaviteľa v cudzine, predchádza vzájomná porada kancelárií a ochraniek, priblížil Zábojník. Ministerstvo vnútra rozčleňuje návštevy do troch základných skupín, podľa ktorých sú priamo úmerne vyčlenené sily a prostriedky na zabezpečenie konkrétnych opatrení. „Špecifikovať rozsah ochrany pri jednotlivých stupňoch z bezpečnostných dôvodov nemôžeme,” povedala pre Aktuálne.sk Lucia Garajová z komunikačného odboru Ministerstva vnútra. „V prípade akcií najvyššieho významu sa nasadzuje celá škála zložiek. K dispozícií sú operatívne zložky, bezpečnostné, dopravné, samotní ochrankári Úradu na ochranu ústavnýh činiteľov. Ten má zároveň vlastných hygienikov, pyrotechnikov či vodičov,” dodal Zábojník. Podľa exšéfa úradu na ochranu ústavných činiteľov sa aj Ficova cesta do Maďarska pripravovala podobným spôsobom a nároky na jeho bezpečnosť vzniesla jeho kancelária. „Závisí na tom, aká je situácia medzi danými krajinami. Každý minister vnútra sa snaží, aby tie opatrenia boli na patričnej úrovni, a preto môže vyvíjať vlastnú iniciatívu. Preto mohli byť aj opatrenia v Maďarsku posilnené,” konštatoval Zábojník. Dodal však, že aj na Slovensku by v podobnej situácii určite boli posilnené. „Pri poskytnutí ochrany maďarským predstaviteľom by rozsah opatrení vychádzal z aktuálnej bezpečnostnej situácie,” dodala Garajová. Exminister vnútra Martin Pado nechcel špekulovať, aká by bola miera zabezpečenia v prípade návštevy maďarských ústavných činiteľov na Slovensku. „Dáme len do pozornosti vyjadrenia pána ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Povedal, že prezident Maďarska László Sólyom nemohol prísť na Slovensko, lebo by sme nevedeli zabezpečiť jeho bezpečnosť. Čo viac k tomu treba povedať?,” povedal Aktuálne.sk Pado.
Premiér Robert Fico v nedeľu nepriamo označil SNS za jednu z príčin napätých slovensko-maďarských vzťahov. Premiér popoludní diskutoval v Slovenskej televízii o výsledkoch schôdzky s maďarským predsedom vlády Gordonom Bajnaiom. Po relácii dostal od novinárov otázku, ako hodnotí názor predsedu SNS Jána Slotu, že stretnutie nebolo veľmi úspešné. „Slovenská národná strana rozbije okno, potom sa skryje za plot a spoza plota na mňa kričí - Robo, nejako pomaly ti to zasklievanie toho okna ide,” povedal Fico novinárom. Premiér zopakoval, že schôdzka bola potrebná, pretože partneri musia diskutovať o problematických otázkach. Napríklad pri spornom jazykovom zákone stretnutie ukázalo, že táto právna norma je v poriadku. „Spolu s pánom predsedom vlády sme sa zhodli, že na zákone netreba zmeniť ani paragraf,” vyhlásil Fico. „Nie je to pravda a toto vyjadrenie pána premiéra viac nebudeme cez médiá komentovať,” uviedla hovorkyňa SNS Jana Benková. Lídri SNS na piatkovej tlačovej konferencii vyhlásili, že stretnutie nebolo pre Slovensko veľmi úspešné. Slota povedal, že stretnutie bolo „len o tom, že sa budeme naďalej stretávať, čo je dosť málo”. Podobne reagovala podpredsedníčka SNS Anna Belousovová. „Pri výsledkoch stretnutia som bola trochu rozpačitá. Naozaj to vyzerá tak, akoby sa otvorili sporné otázky, akoby tie dvere bolo otvorené, každý ostal viac či menej na svojej strane miestnosti, ale Slovensko v tomto stretnutí ťahalo za kratší koniec,” odkázala premiérovi Ficovi.
Premiér Robert Fico má eminentný záujem na dobrých vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom, ale takýto záujem nemôže byť používaný ako nástroj na presadzovanie požiadaviek jednej z dvoch strán. Vyhlásil to v diskusnej relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť. Štvrtková schôdzka s maďarským premiérom Gordonom Bajnaiom v maďarskom Szécsény nebola podľa Fica o tom, kto vyhrá. „Nejde o víťazstvo alebo prehru, takto to ani nebolo vnímané,” konštatoval Fico a dodal, že dôležité bolo spolu hovoriť a vysvetliť si nový jazykový zákon, ktorý maďarská strana podľa neho označila ako hlavný dôvod zhoršenia vzťahov. „Argumentačne sme silnejší než maďarská strana, vzišlo niečo, čo Európska únia dokáže pochopiť,” komentoval v relácii schôdzku premiérov prezident republiky Ivan Gašparovič. Slovenský prezident aj na summite prezidentov Visegrádskej skupiny (V4) v poľskom Sopote cítil, že „pochopili postavenie Slovenska a pozície maďarskej strany”. Podľa prezidenta si maďarskí predstavitelia musia uvedomiť, že ich oficiálnymi partnermi sú predstavitelia štátu, teraz podľa neho považujú sa partnerov „tvrdé jadro SMK”. Podľa lídra strany Most-Híd Bélu Bugára je teraz dôležité, aby sa plnili body, na ktorých sa premiéri v Szécsény dohodli. „Som mierny optimista,” vidím možnosť, ako ísť ďalej, ale počúvam aj rozdielne interpretácie,” povedal Bugár. Diskutujúci sa nezhodli v názore na nový jazykový zákon. Podľa Fica aj vysoký komisár OBSE Knut Vollebaek konštatoval, že na zákone netreba meniť jediný paragraf, Bugár tvrdí, že komisár upozornil na problém nejednoznačnej interpretácie zákona. Fico na adresu podujatia v Dunajskej Strede proti jazykovému zákonu povedal, že desaťtisíce ľudí boli klamané. Podľa Bugára nemuselo vôbec dôjsť k protestu v Dunajskej Strede, keby počas prípravy zákona autori počúvali aj zástupcov menšín. „Nečudujte sa, že sú tu protesty, lebo zákon nie je jednoznačný,” konštatoval Bugár. Fico zas argumentoval tým, že zvyšné menšiny okrem maďarskej, ktoré žijú na Slovensku, nemajú k zákonu výhrady. Bugár je proti pokutám v súvislosti s používaním jazyka, podľa Gašparoviča sú pokuty v poriadku. Prezident viac ráz argumentoval príkladom Francúzska, podľa neho tam nemajú menšiny spomínané ani v Ústave, ktorá obsahuje len pojem občan. Premiér Fico sa vrátil aj k plánovanej návšteve maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma v Komárne, čo sa skončilo diplomatickou nótou Slovenska, aby Sólyom na Slovensko v tom čase nešiel. „Keď raz niekto povie, že ide na súkromnú návštevu, nech ide do kúpeľov alebo na poľovačku,” uviedol Fico, podľa ktorého v takom prípade nemá mať predstaviteľ druhého štátu politické aktivity. Podľa premiéra sa so svojím maďarským partnerom v Szécsény dohodli, ako budú vyzerať neoficiálne návštevy politikov. Bugár v tejto situácii Ficovi pripomenul staršiu návštevu bývalého českého premiéra a šéfa ČSSD Jiřího Paroubka na Slovensku, ktorý bol na súkromnej návšteve a neprejavil záujem stretnúť sa s vtedajším slovenským premiérom. Bugár označil za potrebnú vec spoločnú slovensko-maďarskú policajnú skupinu, ktorá má na základe dohody premiérov zo schôdzky v Szécsény riešiť problematiku extrémizmu. Fico uviedol, že nechce dať znamienko rovnosti v miere extrémizmu v oboch krajinách, situácia v Maďarsku je podľa neho aj vzhľadom na ekonomickú situáciu vypätejšia. Bugár zas upozornil na to, že v deň schôdzky premiérov začali zástupcovia SNS akciu „Na Slovensku po slovensky”.
SMK nezmenila svoj názor ani po štvrtkovom stretnutí premiérov Slovenska a Maďarska, Roberta Fica a Gordona Bajnaia, a pre jazykový zákon sa obráti na americký Kongres. V diskusnej relácii Slovenského rozhlasu (SRo) Sobotné dialógy to vyhlásil líder strany Pál Csáky. Podľa predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara to bude hanba. „Ale čia? Pána Csákyho? Keď ho nechávame, aby do celého sveta išiel a trúbil, tak len preto, že sme si vedomí, že hovorí o jazykovom zákone nepravdu,” povedal. Mečiar je presvedčený, že práva menšiny nie sú ničím dotknuté a SMK si robí iba politickú agitku. Ako dodal, nový zákon prináša len to, že verejné oznámenia musia byť okrem jazyka menšiny zverejnené aj v slovenčine. SMK podľa Csákyho podporí návrh novely zákona o štátnom jazyku, ktorý do parlamentu predložili členovia strany Most-Híd. Novelou by sa mali zrušiť pokuty za porušenie zákona.
Strana Most-Híd nie je podľa jej predsedu Bélu Bugára druhou maďarskou stranou na Slovensku. Ako uviedol dnes na tlačovej besede po skončení druhého snemu strany v Komárne, Most-Híd je pre všetkých ľudí, ktorí hľadajú toleranciu a nechcú napätie. Bugárova strana nemá v programe, ktorý dnes schválili delegáti snemu, autonómiu. Podľa lídra strany, pre menšiny sú dôležité tri veci - používanie jazyka, kultúra a vzdelávanie. Všetky ostatné problémy sú pre všetkých spoločné. Most-Híd bude sledovať, ako Smer-SD a ĽS-HZDS naloží s kauzami a najmä ako bude najsilnejšia vládna strana narábať so slovensko-maďarským napätím. Ak bude programovo zneužívať toto napätie, bude sa znižovať šanca na uzatvorenie možnej povolebnej koalície medzi týmito stranami po parlamentných voľbách v roku 2010, vyhlásil Bugár. Podľa Bugára sú pre jeho stranu novembrové regionálne voľby dôležité vo všetkých krajoch. Dodal, že on si vie v nich predstaviť koalíciu s SMK, ale zároveň pripomenul, že práve SMK koalíciu s jeho stranou odmieta. Šéf strany tiež priznal, že v straníckych štruktúrach je zatiaľ nepomer medzi Slovákmi a Maďarmi. Podľa neho je z členov Most-Híd približne 25 percent Slovákov. „Koncom roka tento nepomer bude pomer,“ vyhlásil s tým, že pozícia Slovákov sa bude už len vylepšovať, lebo na severe a strede Slovenska vznikajú nové organizácie. Ako Bugár uviedol, jeho strane sa podaril husársky kúsok, keď za dva mesiace od svojho vzniku má krajské štruktúry v siedmich krajoch. Na budúci týždeň by krajská organizácia mala vzniknúť aj v Trenčianskom kraji. Na tlačovej besede Bugár zopakoval, že Most-Híd má v schválenom programe zakotvené centralizovanie verejného obstarávania. Most-Híd tiež deklaruje, že bude presadzovať zníženie odvodového zaťaženia a zníženie administratívnej záťaže. Cieľom strany je tiež zníženie dane z príjmu na 17 percent. Most-Híd chce iniciovať prijatie zákona o menšinách a tiež zákon o financovaní menšinových kultúr. V záujme spoločenskej integrácie Rómov chce strana zriaďovať internátne stredné školy „Gándhího“ typu na dobrovoľnej báze a plánuje znovu obnoviť projekt rómskych asistentov. Tí, čo sa starajú o svoje zdravie, by mali mať lacnejšie zdravotníctvo. V školstve chce Bugárova strana presadzovať moderné učebnice a moderné učebné pomôcky, liberalizáciu trhu s učebnicami. Pre vysokoškolákov, ktorí po skončení zostanú pracovať na Slovensku, navrhuje Most-Híd preplatenie pôžičiek na štúdium štátom. Strana tiež chce požaduje zlepšenie kvality vyučovania slovenského jazyka na národnostných školách. Most-Híd je za rovnomerné budovanie infraštruktúry po celom Slovensku. Prvý snem strany Most-Híd sa konal 11. júla 2009 v Šamoríne-Čilistove v Dunajskostredskom okrese. Za predsedu strany delegáti zvolili Bélu Bugára. V júni stranu založila pätica bývalých poslancov SMK Béla Bugár, Gábor Gál, Zsolt Simon, László Nagy a Tibor Bastrnák.
Spory s Maďarmi zasiahli už aj futbal. Polícia z obavy, že dôjde k násilnostiam, nechala preložiť nedeľňajší zápas najvyššej slovenskej súťaže medzi Dunajskou Stredou a Slovanom Bratislava. Stalo sa to vôbec po prvý raz v histórii slovenského futbalu. Do Dunajskej Stredy sa podľa polície vo veľkom chystali extrémisti. „Mali sme informácie o pripravovaných provokáciách zo strany rôznych extrémistických hnutí,” uviedla Andrea Polačiková z policajného prezídia. Ak by zápas nezrušili, na štadión by zrejme museli poslať ťažkoodencov. „Je rozumnejšie preventívne ako masívne bezpečnostné opatrenie,” dodala. Viac ako tisíc policajtov vlani v októbri nezabránilo v Dunajskej Strede výtržnostiam. Na zápas so Slovanom vtedy prišli provokovať priaznivci Ferencvárosu Budapešť. Zranených bolo zhruba 30 ľudí, jedného mladíka museli oživovať. Maďarskí fanúšikovia by prišli aj túto nedeľu. Napäté slovensko-maďarské vzťahy ešte viac vyostrujú nálady na štadiónoch. Podľa fanúšika Slovana Andreja Drina preložený zápas atmosféru neupokojí. „Práve naopak, vyostrí sa ešte viac,” myslí si Drin. Krok polície odsudzuje. „V čase, keď slovenská reprezentácia dosahuje výborné výsledky a ľudia žijú futbalom, je to nepochopiteľné,” zdôraznil. O preložení zápasu rozhodla Únia ligových klubov. „Ak by sme tak neurobili, spravila by to polícia za nás, má túto právomoc,” povedal jej šéf Karol Belaník. Podľa neho k napätej situácii prispel najmä protest SMK proti jazykovému zákonu na štadióne v Dunajskej Strede, ale aj štvrtkové stretnutie premiérov oboch krajín. „Šport by však mal zostať apolitický,” poznamenal. Podobná situácia nastala aj na konci minulej sezóny, keď sa taktiež rizikový zápas medzi Trnavou a Slovanom, odohral bez divákov. „Tentoraz sa určite bude hrať pred divákmi,” zakončil Belaník. Únia klubom navrhla nový termín zápasu 28. október.
Strana maďarskej koalície podporí návrh novely zákona o štátnom jazyku, ktorý do parlamentu predložili jej bývalí členovia Zsolt Simon a László Nagy. Chcú ňou dosiahnuť zrušenie pokút za jej porušenie. V diskusnej relácii Slovenské rozhlasu Sobotné dialógy to uviedol predseda strany Pál Csáky. Podporu tejto iniciatíve už avizovala aj SDKÚ-DS. Csáky zároveň priblížil, že SMK sa chce naďalej pre jazykový zákon obrátiť aj na americký Kongres. Podľa predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara otvorenie témy jazykového zákona v Kongrese bude hanba, pýta sa však, čia. Podotkol, že keď Csákyho nechávajú, aby o tom „trúbil” do celého sveta, tak len preto, že je istota, že nehovorí pravdu. Objasnil, že oproti doterajšej situácii sa mení iba to, že verejné oznámenia musia byť zverejnené nielen v jazyku menšiny, ale aj v slovenčine. „A kvôli tomuto by mal zasiahnuť americký Kongres?” zhrnul s tým, že práva menšiny nie sú ničím dotknuté. Obaja politickí lídri sa dotkli aj budúcoročných volieb do Národnej rady, v ktorých podľa nich ich strany uspejú. „SMK je etablovaná strana a bude aj v budúcom parlamente,” konštatoval Csáky. Objasnil, že pre jeho stranu zostáva naďalej ako najbližší potenciálny partner SDKÚ-DS, ale majú záujem spolupracovať aj s KDH. Líder ĽS-HZDS považuje za reálne, že jeho strana svoju pozíciu ešte upevní a na vládnutie postačí aj vláda zložená z dvoch strán. „Naši voliči sú všade, je nás dosť a bolo nás dosť,” uzavrel Mečiar.
Premiér Robert Fico nepovažuje zrušenie uznesenia, na základe ktorého je Fórum poslancov karpatskej kotliny podriadené maďarskému parlamentu, za recept na vyriešenie sporov medzi dvoma krajinami. Podľa predsedu vlády by sa tým nič nezmenilo. Reagoval tak na vyjadrenia šéfa strany Most-Híd Bélu Bugára. Ten totiž práve spomínané uznesenie vníma ako zdroj napätia medzi Maďarskom a Slovenskom. Je len otázkou, času, kedy bude musieť maďarská zákonodarná moc vyriešiť problém s podriadenosťou fóra karpatskej kotliny maďarskému parlamentu. Povedal to po sneme strany Most-Híd v Komárne jej predseda Béla Bugár: „Nie je dobré, keď kvôli jednému uzneseniu je takéto napätie. Ak k úprave nedôjde, tak prijmeme uznesenie, ale predpokladám, že jeden z nás tam príde a povie, že toto je naša základná pripomienka, ktorá by mala byť akceptovaná.” Podľa premiéra Roberta Fica by sa však zrušením uznesenia nič nezmenilo. Pre predsedu vlády je jediným východiskom iba koniec celého fóra: „Či sa to volá tak alebo onak, dôležité je ako to funguje. A či zrušia alebo nezrušia uznesenie, Fórum maďarských poslancov karpatskej kotliny je fórum, na ktoré chodia poslanci národných parlamentov maďarskej národnosti na politickú inštruktáž.” Politológ Michal Horský však konštatuje, že premiér sa mýli: „Ak maďarský parlament odsúhlasí zrušenie priamych väzieb maďarského Fóra na budapeštiansky parlament, je to nepochybne ústretový krok, ktorý slovenská strana by mal po zrelej úvahe oceniť.”
Na účasti poslancov za SMK na piatkovom rokovaní Fóra poslancov Karpatskej kotliny v Budapešti nevidí predseda SMK Pál Csáky nič nevhodné. Pobúrenie premiéra Roberta Fica a jeho žiadosť o prehodnotenie tejto inštitúcie, ktorú predostrel ešte na štvrtkovom stretnutí s maďarským premiérom Gordonom Bajnaiom, označil Csáky za neopodstatnené. „Ak niekto z toho urobí prípad alebo politický akt alebo aféru na budúci týždeň, tak ten nemá záujem na tom, aby sa situácia upokojila,” vyhlásil líder SMK v relácii Slovenského rozhlasu (SRo) Sobotné dialógy. Šéf ĽS-HZDS Vladimír Mečiar je naopak presvedčený, že SMK tým porušuje zvrchovanosť Slovenska a koná v rozpore s Ústavou SR. „Ak sa poslanecký klub SMK stáva závislý od maďarského parlamentu a stáva sa jeho organizačnou súčasťou, porušuje princíp zvrchovanosti,” vyhlásil. Ako zdôraznil, jeho strana požiada, aby všetci poslanci SMK, ktorí sú vo funkciách, kde sa vyžaduje mlčanlivosť, boli týchto funkcií zbavení a tiež požiada Mandátový a imunitný výbor Národnej rady SR, aby poslancov vyzval vzdať sa svojich mandátov. Ak tak neurobia, Mečiar vidí ďalšie dve riešenia, a to buď cez podanie žaloby na Ústavný súd SR, aby určil, či porušili sľub a ústavu obzvlášť hrubým spôsobom alebo prijatím ústavného zákona, ktorým by sa doplnil zákon o konflikte záujmov. Takáto účasť v inom parlamentnom zhromaždení by sa podľa neho v zákone mala postaviť mimo ústavy a mala by za následok automaticky stratu mandátu. Mečiar tvrdí, že tieto kroky má „trošku” predrokované. „Sem-tam s niekým, s poslancami,” priblížil. „Je to guláš a nezmysel vo všetkých častiach,” zareagoval na Mečiarove slová Csáky. Ako zdôraznil, „Slovensko sa nikdy nedostane z tohto marazmu, keď páni budú súperiť, kto je väčší národovec v negatívnom zmysle slova, alebo kto je viac protimaďarsky naladený.” Csáky je presvedčený, že z právneho hľadiska Mečiarove avizované kroky nemôžu obstáť. Názory šéfa ĽS-HZDS, podľa ktorého je nevyhnutné, aby akákoľvek spolupráca s maďarským národným fórom bola najprv odobrená slovenským parlamentom, označil Csáky za vyjadrenia podobné obdobiu Tretej ríše. „je to absolútny nezmysel, aby bol poslanec Národnej rady SR obmedzený, ak chce ísť rokovať do iného parlamentu, ak má pozvánku,” je presvedčený Csáky. SMK nezmenila svoj názor ani po štvrtkovom stretnutí premiérov Slovenska a Maďarska, Roberta Fica a Gordona Bajnaia, a pre jazykový zákon sa obráti na americký Kongres. Podľa predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara to bude hanba. „Ale čia? Pána Csákyho? Keď ho nechávame, aby do celého sveta išiel a trúbil, tak len preto, že sme si vedomí, že hovorí o jazykovom zákone nepravdu,” povedal. Mečiar je presvedčený, že práva menšiny nie sú ničím dotknuté a SMK si robí iba politickú agitku. Ako dodal, nový zákon prináša len to, že verejné oznámenia musia byť okrem jazyka menšiny zverejnené aj v slovenčine. SMK podľa Csákyho podporí návrh novely zákona o štátnom jazyku, ktorý do parlamentu predložili členovia strany Most-Híd. Novelou by sa mali zrušiť pokuty za porušenie zákona.
Predseda SMK Pál Csáky je presvedčený, že opozičná spolupráca bude aj napriek naštrbeným vzťahom pokračovať naďalej. „My potrebujeme ich a oni potrebujú nás,” skonštatoval v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu (SRo) Sobotné dialógy. Stretol sa tak s predsedom SDKÚ-DS Mikulášom Dzurindom, ako aj s lídrom KDH Pavlom Hrušovským. Csáky si myslí, že trojica SMK, SDKÚ a KDH by mohla byť slušnou a silnou alternatívou k pozícii Smeru. „Túto politickú hru by sme mali hrať aj pre budúcnosť,” myslí si. Ako dodal, tento týždeň sa stretol „tak zľahka” so stranou Sloboda a Solidarita, aby sa zoznámili. Pre lídra SMK by bolo v regionálnych voľbách úspechom udržať súčasnú pozíciu. „Vzhľadom na situáciu to nebude ľahké, ale robíme všetko pre to, aby sme uspeli,” povedal. Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar, ktorý s Csákym debatoval, považuje za „optimálne na tento čas, túto dobu a to obdobie čo príde, keby súťaž koalícia - opozícia skončila výsledkom 8:0 - v prospech koalície”. Obaja veria, že ich strany uspejú aj vo voľbách do Národnej rady SR na budúci rok. ĽS-HZDS si podľa Mečiara ešte upevní pozíciu a potešilo by ho, keby mohli vládnuť v dvojkoalícii a Csáky považuje za svojho najbližšieho partnera aj naďalej SDKÚ.
Prezident SR Ivan Gašparovič sa dnes spolu s manželkou Silviou vrátil z dvojdňového summitu hláv štátov Vyšehradskej štvorky v poľskom Sopote. Lech Kaczynski, Václav Klaus, László Sólyom a Ivan Gašparovič hovorili v piatok 11. septembra aj o postavení V4 v rámci európskej dvadsaťsedmičky. „Vyšehradská štvorka má svoje opodstatnenie a význam. Jej solidarita a vzájomná podpora členských štátov je dobrou cestou aj do budúcna. Mali by sme ešte viac využívať potenciál tohto zoskupenia na posilnenie našich pozícií vo vzťahu k EÚ,” pripomenul Gašparovič. Prezidenti podporili ďalšie rozšírenie únie, pričom zdôraznili potrebu usporiadania jej vnútorných vzťahov. Rovnako diskutovali aj o ďalšom fungovaní Európskej únie po prípadnom neprijatí Lisabonskej zmluvy, za dokončenie ratifikačného procesu sa vyslovila slovenská hlava štátu. Dodal však, že Európska únia by sa mala dohodnúť na budúcnosti vzťahov národných parlamentov s EÚ, predovšetkým v oblasti právomocí. Svojim partnerom navrhol zriadenie medzinárodnej vyšehradskej ceny prezidentov V4 spojenej s morálnym a prípadne i finančným ocenením pre jednotlivca, respektíve organizáciu z krajiny, v ktorej sa aktuálne summit koná. Konkrétne meno by mohli navrhnúť ministri zahraničných vecí, Medzinárodný vyšehradský fond, mimovládne organizácie, prípadne akademická obec. K ďalším návrhom slovenského najvyššieho ústavného činiteľa patrilo vytvorenie Vyšehradského regiónu v rámci európskej regionálnej politiky, čo by podľa neho bolo prospešné tak pre V4, ako aj pre EÚ. Svojim partnerom predostrel tiež myšlienku, aby sa zoskupenie pokúsilo v rámci členských krajín rozbehnúť televízne a rozhlasové vysielanie, ktoré by informovalo o tom, čo V4 aktuálne rieši a aké má problémy. Gašparovič je presvedčený, že by sa tento program mohol do budúcnosti stať súčasťou vysielania Európskej televízie. Na druhom dni summitu, ktorý sa konal v deň, keď si Poľsko pripomína 20. výročie nástupu prvej postkomunistickej vlády v bývalom socialistickom bloku, sa zúčastnil aj slovinský prezident Danil Türk. Počas rokovaní sa hlavy štátov zaoberali taktiež európskou energetickou bezpečnosťou a vytvorením spoločných konzulárnych úradov V4 v niektorých krajinách.
Slovenský prezident Ivan Gašparovič navrhol na summite hláv štátov Vyšehradskej štvorky vytvorenie Vyšehradského regiónu ako jedného z nových regiónov EÚ. Ako poznamenal po skončení dnešného plenárneho rokovania, niečo podobné sa už rozbieha pre Baltské more a v štádiu príprav je aj stratégia pre Dunajský región. „Bolo by to prospešné pre V4 aj pre EÚ, som presvedčený, že tým vzrastie sila tohto regiónu,” zdôraznil. Z tohto pohľadu ocenil prítomnosť slovinského prezidenta Danila Türka na dnešnom rokovaní, keďže zoskupenie chce spolupracovať so všetkými štátmi, ktoré budú mať určitý vplyv na riešenie problémov zoskupenia. Vyšehradský región by podľa Gašparoviča nebol založený na vytváraní nových inštitúcií, prijímal by ad hoc riešenia v prípade nutnosti. Slovenský prezident navrhol, aby sa zoskupenie pokúsilo v rámci členských krajín rozbehnúť televízne a rozhlasové vysielanie, ktoré by informovalo o tom, čo V4 aktuálne rieši a aké má problémy. Najvyšší ústavný činiteľ SR je presvedčený, že by sa tento program mohol do budúcnosti stať súčasťou vysielania Európskej televízie. Prezidenti tieto návrhy akceptovali s tým, že sa budú hľadať možnosti ich realizácie. Gašparovič ocenil ich spoločné stretnutie, ktoré označil za veľmi vecné, pričom v takmer všetkých otázkach našli spoločné stanovisko. „Zhodli sme sa všetci na tom, že V4 je inštitút, ktorý si plní svoju úlohu vo vzťahu k prezentácii tohto regiónu. Myslíme si, že máme ešte oveľa väčší priestor na to, aby sme mohli byť aj pri intenzívnejšej práci presadzovania niektorých predstáv,” konštatoval Gašparovič.
Agentúre MTI to v sobotu povedali nemenované zdroje z okruhu maďarského prezidenta v reakcii na Gašparovičov návrh, že obaja prezidenti by sa mali stretnúť na okraj rokovaní prezidentov krajín Visegrádskej štvorky v poľskom meste Sopot. Maďarská strana návrh na schôdzku ešte v piatok odriekla s odôvodnením, že čaká na odpoveď na nótu, v ktorej žiada vysvetlenie, prečo prezidenta Sólyoma nevpustili 21. augusta na Slovensko do Komárna a žiada tiež ospravedlnenie. Sólyom v Poľsku absolvoval stretnutie s českým prezidentom Václavom Klausom, otázku slovensko-maďarských vzťahov však neotvorili. Klaus novinárom v piatok povedal, že chápe postoj Slovenskej republiky v diplomatickom spore s Maďarskom. Svoje porozumenie pre Slovensko odôvodnil tým, že cíti z Maďarska snahy o rozširovanie svojho územia. Sólyom sa podľa zdrojov ku Klausovým slovám nevyjadril a reakciu prenechal maďarskej vláde. Očakáva sa, že ministerstvo zahraničia bude žiadať vysvetlenie od českého veľvyslanectva v Budapešti. Prezidenti krajín V4 v poľskom Sopote v piatok a sobotu rokovali najmä o vzťahoch väčšinových populácií a rómskych menšín vo svojich krajinách, ako aj o zlučovaní niektorých zahraničných veľvyslanectiev. Vytvorením spoločných veľvyslanectiev by chceli krajiny V4, teda Poľsko, Maďarsko, Česká republika a Slovensko, ušetriť prostriedky vo svojich štátnych rozpočtoch. Prezidenti hovorili aj o niektorých záležitostiach EÚ, najmä o nevyhnutnosti ukončenia ratifikácie Lisabonskej zmluvy.
Slovenský prezident Ivan Gašparovič sa bilaterálne nestretne so svojim maďarským náprotivkom Lászlóom Sólyomom na summite hláv štátov Visegrádskej skupiny V4, ktorý sa v piatok začal v Poľsku. Gašparovič tak bol neúspešný s piatkovým opakovaným návrhom, aby sa so Sólyomom predsa len v poľskom Sopote stretli osamote. Maďarský prezident Sólyom „odmieta schôdzku, kým nedostane odpoveď na diplomatickú nótu. Naša ponuka na stretnutie platí aj naďalej, „ uviedol hovorca slovenského prezidenta Marek Trubač. Pôvodne sa mali prezidenti stretnúť z iniciatívy maďarského prezidenta, ktorý o takomto záujme o schôdzku s Gašparovičom informoval médiá ešte pred svojou plánovanou návštevou Komárna v auguste. Slovenská strana o toto avizované stretnutie prejavila záujem. Maďarská strana však plánované stretnutie odmietla už pred poľským samitom V4, vraj čakala odpoveď na nótu, v ktorej žiada ospravedlnenie za nevpustenie prezidenta na Slovensko do Komárna a žiada tiež vysvetlenie tohto kroku. „Pracujeme na tom. Odpovede budú odovzdané v dohľadnom čase. Rovnako čakáme na odpovede na naše otázky, ktoré sme tlmočili cez veľvyslanca Petra Weissa,” povedal 8. septembra hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano. Slovenskú stranu zaujímalo prečo Sólyom napriek upozorneniam trval na svojej návšteve Komárna. Maďarský prezident László Sólyom sa mal 21. augusta zúčastniť na odhaľovaní sochy sv. Štefana v Komárne, nakoniec prešiel len k hranici na moste cez Dunaj spájajúcom Komárno a Komárom. Ministerstvo zahraničných vecí SR prostredníctvom diplomatickej nóty odoprelo maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi vstup na územie Slovenska.
Nemôžeme premiéra Fica podozrievať, že sa zámerne snažil urobiť všetko, len aby pred svetom spätne ospravedlnil doterajšiu neochotu svojich maďarských kolegov sa s ním stretávať. Ak by to však náhodou chcel urobiť, musel by sa správať presne tak, ako to predviedol na spoločnej tlačovke s Bajnaim. Fica síce môže hriať pri srdci hodnotenie politika z radov jemu mentálne najbližšieho Fideszu, podľa ktorého slovenský premiér so svojím maďarským kolegom vytrel podlahu. Problém však je, že to, čo Ficovi pomôže pred voľbami u slovenských nacionalistických voličov (ktorým bolo jeho vystúpenie určené), mimoriadne poškodilo Slovensko. A oslabilo to pozíciu Bratislavy aj v súčasnom spore o jazykový zákon, Sólyoma atď. Z tohto hľadiska bola schôdzka v Sečanoch výrazným maďarským úspechom. Dá sa síce pochybovať o tom, či išlo z maďarskej strany o vedomú taktiku, ako to už doma Bajnai vysvetľuje, alebo o prejav jeho slabosti a nevedomosti. Výsledný dojem nemohol byť presvedčivejší: priepastný rozdiel medzi zmierlivým, kompromisu a dohode nakloneným maďarským, a agresívnym, útočným, každého poučujúcim a sám seba neustále vychvaľujúcim slovenským premiérom neochotným priznať si akúkoľvek chybu a ukázať ochotu k minimálnemu ústupku. Aspoň z pohľadu západoeurópskych krajín a únie, ktoré sa v slovensko-maďarskom spore väčšinou nedokážu orientovať a obe strany im výrazne splývajú. Dojem urobený na nich bol pritom pri tomto stretnutí zásadný, práve na ich nátlak k schôdzke vôbec došlo. Doteraz bolo najsilnejším slovenským argumentom to, že práve agresívni Maďari nie sú ochotní rokovať a dohodnúť sa. Fico urobil vo štvrtok všetko pre to, aby tento argument padol pod stôl a aby ostatní v spore začali vidieť jasnejšie.
Deň po stretnutí premiérov Roberta Fica a Gordona Bajnaiho sa slovensko-maďarské vzťahy skôr vyostrovali, než upokojovali. V Budapešti sa včera za účasti zákonodarcov z SMK konalo zasadanie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny, proti ktorému sa už na stretnutí predsedov vlád ohradil Robert Fico. Predseda SNS Ján Slota pre účasť SMK na zasadnutí včera ohlásil aktivitu na zrušenie strany Pála Csákyho. Aj uskutočnenie schôdzky prezidentov Ivana Gašparoviča a Lászlóa Sólyoma na zasadnutí krajín V4 vyzeralo včera nepravdepodobne. V Budapešti delegáti zaujali kritické stanovisko k slovenskému jazykovému zákonu, k nevpusteniu maďarského premiéra na naše území i k slovenskej kritike fungovania fóra. „Počas môjho pôsobenia som sa každý rok stretávala s predsedami parlamentov susedných štátov a nikto z nich ani raz neuviedol nijaké výhrady k fungovaniu fóra,“ povedala predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová, pod ktorú fórum spadá. „Sme presvedčení, že ich čin napĺňa podstatu trestného činu, doslovne a do písmena velezrady,“ tvrdil Slota o 14 poslancoch SMK, ktorí mali byť na schôdzke v Budapešti. Slovenský trestný zákon velezradu nepozná. Pozná len vlastizradu, ktorú definuje ako spáchanie trestného činu úkladov proti republike, teroru, záškodníctva alebo sabotáže, pokiaľ niektorý z nich spácha tak, že sa spojí s cudzou mocou alebo činiteľom. Slota chce podať žiadosť o zrušenie strany generálnemu prokurátorovi a podať návrh mandátovému a imunitnému výboru, aby poslancom SMK parlament odobral mandáty. Ubúdanie slovenskej menšiny v Maďarsku Rafael Rafaj označil za „najväčšiu povojnovú genocídu“, pri ktorej sme obetovali niekoľkostotisícovú menšinu. Genocída je podľa slovníka cudzích slov hromadné vyvražďovanie obyvateľstva. „To ste zle pochopili. Genocída nie je len v tomto fyzickom ponímaní, ale je vnímaná aj ako národnostná genocída,“ tvrdil Slota. Používanie pojmu genocída menšín v Maďarsku vraj začal používať sám maďarský ombudsman pre menšiny. Historik Milan Zemko hovorí, že pomenovanie genocída je v tomto prípade prehnané. Aj historická literatúra používa tento pojem v súvislosti s vyvražďovaním. „V tomto prípade išlo o dosť systematické odnárodňovanie.“
Hoci šéf SNS Ján Slota sľubuje, že sa vyjadrí ku kauzám SNS, k svojmu letu do Chorvátska i k vnútrokoaličným sporom, mlčal aj včera. „Ja sa vyjadrím, nebojte sa. Veď je to prejednávané na výbore. Prečo by som sa tu mal vyjadrovať, keď ešte výbor nezasadal? Ja im predložím relevantné a uvidíte, o čom sa tam točilo. Okolo jednej veľkej kaše, ktorá nie je ani mliekom zaliata, ani ničím.“ Tvrdil, že svoju cestu lietadlom podnikateľa z emisnej kauzy vie vysvetliť. „Bude to tam zdokumentované po právnej stránke a nie na základe indícií“. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií sa má júlovým letom Slotu do Chorvátska zaoberať na budúci týždeň. Hrozí mu strata ročného platu poslanca.
Český prezident Václav Klaus chápe postoj Slovenskej republiky v spore s Maďarskom. Cíti vraj z Maďarska snahy o rozširovanie svojho územia. Český prezident Václav Klaus chápe postoj Slovenskej republiky v diplomatickom spore s Maďarskom. Uviedol to na tlačovej konferencii počas zasadania takzvanej Visegrádskej štvorky v severopoľskom meste Sopot. Klaus svoje porozumenie pre Slovensko odôvodnil tým, že cíti z Maďarska snahy o rozširovanie svojho územia. Ako povedal, pod takýmto tlakom robí jedna strana pochopiteľné chyby, no konkrétne konanie Bratislavy komentovať odmietol. „Ja cítim nervozitu, ktorá na Slovensku vzniká. Ja vnímam isté dlhodobo trvajúce ambície Maďarska niekam sa rozširovať. V tomto zmysle slovenským postojom rozumiem,” uviedol Klaus na tému sporu medzi Bratislavou a Budapešťou. Ako povedal na margo slovenského jazykového zákona, „nechcem hodnotiť jednotlivé slová a vety (v ňom) použité, no rozumiem, prečo vznikol. Nebránim každú formuláciu a myslím si, že je tam čo opraviť v tejto veci”. Český prezident v tejto súvislosti na záver dodal, že nie je možné „prepisovať minulú históriu, nie je možné robiť nejaké radikálne kroky, ktoré by zmenili usporiadanie Európy, tak ako vzniklo po prvej a druhej svetovej vojne”. V súvislosti so súčasnými vzťahmi medzi Maďarskom a Slovenskom Klaus hovoril o jednostrannom tlaku, ktorému sa druhá strana bráni a pri tom „sa urobia sem tam nejaké chyby”. Nespresnil však, ktorý zo štátov mal na mysli.
Český prezident Václav Klaus odmieta tvrdenia, že jeho piatkové výroky týkajúce sa napätia v maďarsko-slovenských vzťahoch boli narážkou na územné nároky Maďarska. Ako vyhlásil na záver dvojdňového summitu Visegrádskej štvorky v poľskom meste Sopot, vetou o „ambíciách Maďarska rozširovať sa” myslel rozširovanie jeho vplyvu na maďarské menšiny v zahraničí. Podľa Klausa, ktorého cituje český spravodajský server iDNES.cz, boli jeho slová „zjednodušene a skratkovito publikované” a chybne preložené do angličtiny. „Včera som povedal, že s istou obavou sledujem dlhodobo trvajúce ambície Maďarsko rozširovať svoj vplyv cez hranice svojej krajiny voči maďarským menšinám v zahraničí. Nepovedal som nič o teritoriálnych nárokoch Maďarska, toto je úplná dezinterpretácia môjho výroku,” zdôraznil Klaus. Podľa iDNES.cz český prezident svoje slová v sobotu dopoludnia vysvetľoval maďarskému partnerovi Lászlóovi Sólyomovi, s ktorým absolvoval bilaterálne stretnutie. Klaus počas piatkovej tlačovej konferencie povedal, že chápe postoj Slovenska v diplomatickom spore s Maďarskom. „Rozumiem Slovensku. Ja cítim nervozitu, ktorá na Slovensku vzniká. Ja vnímam isté dlhodobo trvajúce ambície Maďarska rozširovať sa niekam, neviem ako ďaleko,” cituje prezidenta iDNES.cz. Anglický preklad tejto vety, ktorý hovoril o „ambíciách Maďarska rozšíriť svoje územie”, údajne vyvolal na schôdzke prezidentov napätie.
Je na mieste, ak si Slovensko stráži nedeliteľnosť a požaduje lojalitu národnostných menšín - vrátane tej maďarskej, píšu české Lidové noviny. Rovnako je však oprávnené, ak sa Maďarsko stará o to, aby juh Slovenska, od nepamäti maďarský, maďarským v národnostnom zmysle slova zostal. Prezident Klaus sa do sporu zamiešal nešťastným spôsobom. Jeho tvrdenie, že Maďarsko sa chce kamsi rozširovať, je nepravdivé a hádže Klausa do jedného vreca s Jánom Slotom - kam pri všetkých výhradách, ktoré je možné k nemu mať, nepatrí. Do hlavy pána prezidenta nie je vidieť, ale možno vysloviť domnienku, že hlavným dôvodom takého hlasného zastania sa Slovákov je spoločná záťaž známa ako Benešove dekréty. Ich obhajovanie je spoločným záujmom - niektorých Čechov a niektorých Slovákov. Viac ako čokoľvek iné je to však spoločná hanba. A čo sa týka rozširovania sa, my Česi sme sa dekrétmi rozšírili. Slovami pána prezidenta - kamsi.
Dvakrát žiadal prezident Ivan Gašparovič o stretnutie maďarského kolegu Lászlóa Sólyoma, no ten mu ukázal chrbát. Aj v takomto duchu sa nieslo rokovanie prezidentov Visegrádskej štvorky. Dusno však bolo aj medzi Sólyomom a českou hlavou štátu Václavom Klausom, ktorý sa nepriamo postavil na našu stranu. „Rozumiem Slovensku. Ja cítim nervozitu, ktorá na Slovensku vzniká, vnímam isté dlhodobo trvajúce ambície Maďarska rozširovať sa niekam, neviem ako ďaleko,“ vyhlásil Klaus v poľskom meste Sopot. Neskôr svoje tvrdenie upresnil, že nenarážal na územné nároky Maďarov, ale na ich vplyv na maďarské menšiny v zahraničí. Klaus sa vyjadril aj k spornému jazykovému zákonu. „Nechcem hodnotiť jednotlivé slová a vety v ňom použité, no rozumiem, prečo vznikol.“ Maďarsko si kvôli jeho slovám predvolalo českého veľvyslanca. Maďarský prezident si na rokovaní V4 držal od nášho prezidenta odstup. Žiadosť Ivana Gašparoviča o stretnutie pred rokovaním v Sopote odmietol a rovnako sa zachoval, aj keď ho naša hlava štátu požiadala o termín druhýkrát. Budapešť vraj odriekla schôdzku preto, lebo očakáva ospravedlnenie a vysvetlenie nevpustenia prezidenta na Slovensko.
Poslanci SMK sa správajú ako slobodní občania Európy. Povedal to dnes v Budapešti pre TASR predseda SMK Pál Csáky v prestávke schôdzky Fóra poslancov Karpatskej kotliny (KMKF) na margo výhrad, ktoré zazneli voči fóru zo strany predsedu vlády Roberta Fica aj predsedu SNS Jána Slotu. „My sa správame aj tu ako slobodní občania slobodnej Európy. Dostali sme pozvanie do maďarského parlamentu ako hostia, bez hlasovacieho práva, bez práva dávať akékoľvek veľké návrhy už pred dvoma mesiacmi. My sa správame ako slobodní ľudia, ak dostaneme obdobné pozvanie do rakúskeho, nemeckého, francúzskeho, európskeho parlamentu, pôjdeme aj tam,” konštatoval Csáky. Ako dodal, dnešnú atmosféru nenarušili oni, ale súperenie Jána Slotu s Vladimírom Mečiarom o to, ako je treba vytlačiť poslancov SMK zo slovenského parlamentu. „Považujem to za krajne nešťastné,” zdôraznil. Csáky v rozhovore pre jednu z maďarských rozhlasových staníc povedal, že je zvláštnym špecifikom, že maďarského prezidenta nevpustili na Slovensko a poslancov SMK nechcú púšťať von zo Slovenska. Na margo štvrtkovej schôdzky slovenského premiéra s jeho maďarským partnerom Gordonom Bajnaim predseda SMK povedal, že sa na nej nepodarilo doriešiť rozdielne názory na jazykový zákon, ani na Fórum poslancov Karpatskej kotliny. Predsedníčka fóra a maďarského parlamentu Katalin Sziliová pred novinármi odmietla útoky, ktoré sú voči fóru zo slovenskej strany. Povedala, že v Európe funguje množstvo podobných iniciatív „národnej politiky”. V zmysle dnešnej dohody účastníkov fóra pripravia prehľad o systéme podobných inštitúcií. Účastníci fóra sa rozchádzali v posudzovaní štvrtkovej schôdzky premiérov SR a Maďarska, vyjadrili ale zhodu v odmietavom postoji k slovenskému jazykovému zákonu. „Zlý zákon nie je možné dobre aplikovať,” citovala názor účastníkov fóra Sziliová. Dodala, že v tejto otázke je dôležitá úloha OBSE, je však žiaduce otvoriť ju aj na iných európskych fórach. Fórum vo vyhlásení, ktoré by mali prijať večer, vyzve podľa Sziliovej maďarskú vládu, aby urobila medzinárodné právne kroky v záležitosti nevpustenia maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma na slovenské územie.
Otvorený list všetkým kresťanom na Slovensku a v Maďarsku adresovali dnes viacerí kresťanskí aktivisti z oboch krajín. V liste v slovenčine i maďarčine pripomínajú, že kresťanská viera a učenia kresťanských cirkví hovoria o porozumení medzi národmi a vyžadujú, aby sme sa o porozumenie usilovali. „Ježišovo prikázanie, aby sme sa navzájom milovali, a jeho dar pokoja patria neoddeliteľne spolu a spájať sa so všetkými ľuďmi, čo naozaj milujú pokoj, aby sme si pokoj vyprosili a vystavali, je naliehavá výzva pre všetkých kresťanov,” napísali aktivisti v liste. Aktivisti v liste pripomínajú, že v tomto duchu zdôrazňuje pápež vo svojej najnovšej encyklike, že kresťanské náboženstvo ako aj ostatné náboženstvá vtedy prispejú k napredovaniu spoločnosti, ak Boh bude mať miesto aj vo verejnom živote, v kultúrnej, sociálnej, hospodárskej a zvlášť politickej oblasti. Zároveň upozorňujú, že vo vedomí jednoty ocenili katolícki biskupi Maďarska a Slovenska úspechy Slovákov a Maďarov v oblasti vedy, umenia a kresťanskej kultúry počas spoločných viac než tisícročných dejín. Zároveň ľutovali neprávosti a nespravodlivosti, ktoré sa udiali. Preto vyznali pred tvárou svojich národov 29. júna 2006: „Odpúšťame a prosíme o odpustenie!“ Aj na základe týchto výziev a našich spoločných kresťanských koreňov aktivisti vyhlasujú, že chcú žiť podľa evanjelia a zasadzovať sa za solidaritu a pokoj. „Preto odmietame akýkoľvek anachronistický nacionalizmus, ktorý šíri napätia, nepriateľstvo, môže priniesť krv a slzy a bráni priateľstvu, spolupráci a vzájomnej úcte. Dozrel čas pre službu zmierenia pre dialóg, ktorý presahuje etnické hranice, pre svedectvo pokoja a súdržnosti medzi maďarským a slovenským ľudom,” zdôrazňujú aktivisti. Zároveň dodávajú, že odmietajú akýkoľvek druh politiky, ktorý podnecuje nepriateľstvo. „Veríme, že náš mnohonárodnostný región môže mať budúcnosť len vtedy, keď bude postavený na hodnotách kresťanstva a osvieteného humanizmu,” dodávajú v liste. Iniciátormi a autormi listu sú univerzitný profesor zo Szegedu András Máté-Tóth, a vysokoškolský profesor Pavel Mikluščák. Pod listom je ďalších 38 podpisov. Okrem iných sú tam podpísaní filozof Teodor Münz, kňazi Ján Sucháň a Karol Moravčík. Záujemcovia môžu pod list pripojiť svoje podpisy prostredníctvom internetovej stránky: http://www.petitiononline.com/SKH001/petition.html
Situáciu v slovensko-maďarských vzťahoch bude schopná vyriešiť iba nová maďarská vláda, ktorá bude mať poverenie na dlhšiu dobu. Vyhlásil to v reakcii na štvrtkové stretnutie premiéra SR Roberta Fica s jeho maďarským partnerom Gordonom Bajnaim predseda Maďarského občianskeho zväzu - FIDESZ Viktor Orbán. Opozičný politik a expremiér počas rokovaní v Bruseli pre maďarskú komerčnú televíznu stanicu RTL-Klub označil Bajnaiho osobu za „prechodný jav a dočasného premiéra”. Podľa jeho vyjadrenia ak niekto chce dlhodobo riešiť slovensko-maďarské vzťahy, tak to nebude terajší premiér. Orbán dodal, že aj preto je nutná čo najskoršia výmena vlády v Budapešti.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs označil výsledok štvrtkového stretnutia premiérov Maďarskej a Slovenskej republiky v pohraničnom meste Szécsény (Sečany) za prelom, čo sa týka otázky spornej novely slovenského jazykového zákona. Spoločné vyhlásenie Gordona Bajnaiho a Roberta Fica považuje za prelomové, pretože Bratislava podľa neho na rozdiel od predošlého postoja prijala všetky odporúčania vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny týkajúce sa jazykového zákona. Ako uviedla v piatok tlačová agentúra MTI, Balázs trvá na tom, že zákon by mal byť pozmenený, nie je však možné očakávať, že Slovensko na túto požiadavku pristúpi „do týždňa”. Maďarská strana by ho mala o tom postupne presviedčať v spolupráci s medzinárodnými organizáciami, myslí si minister. Priaznivý výsledok summitu Balázs pripisuje „ofenzíve” maďarskej vlády a parlamentu. Čo sa týka skutočnosti, že obaja premiéri vyjadrili poľutovanie nad udalosťou z 21. augusta, keď maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi slovenské orgány neumožnili návštevu Komárna, minister poukazuje na to, že výraz poľutovanie je „veľmi silným slovom v diplomatickom jazyku”. Znamená totiž, že „slovenská strana si priznala chybu”. Maďarsko však podľa neho incident stále považuje za otvorenú záležitosť a čaká na oficiálne stanovisko európskeho komisára pre spravodlivosť Jacqua Barrota. Balázs stretnutie v Sečanoch zhodnotil ako úspech a nezdar zároveň, pričom kritizoval „extrémne a prehnané reakcie opozície”. Samotný fakt, že sa uskutočnilo, podľa neho naznačuje priaznivý posun v maďarskom a slovenskom postoji smerom k hľadaniu vzájomného porozumenia namiesto obviňovania sa.
Bojové pole medzi Maďarskom a Slovenskom dymí ďalej. Premiéri Robert Fico a Gordon Bajnai vo štvrtok nedokázali urovnať ani jeden z vážnejších sporov. Slovenský jazykový zákon hodili na plecia odborníkov a s extrémistami si má poradiť nová policajná komisia. Premiéri sa vo štvrtok zišli v pohraničnom meste Szécsény, aby riešili pošramotené vzťahy. Po vyše hodinovom stretnutí síce dookola opakovali, že rokovali v zmierlivom tóne, spoločnú reč však nenašli. Najväčším problémom zostal jazykový zákon, ktorý od septembra na Slovensku zaviedol pokuty za zlú slovenčinu. Kým Bajnai trvá na tom, že zákon poškodil Maďarov na Slovensku, Fico to označil za klamstvo. „Je klamstvom, ak niekto tvrdí, že zákon o štátnom jazyku obmedzuje národnostné menšiny pri používaní materinského jazyka,” vyhlásil Fico. Podľa neho sa o Slovensku šíri v zahraničí nepravdivá kampaň. „Ani jeden paragraf netreba meniť,” dodal Fico. Bajnaia však obáv nezbavil. „Zákon narušil rovnováhu v spolunažívaní,” povedal Bajnai. Maďarský premiér požaduje od slovenskej vlády urýchlené prijatie zákona o ochrane menšinových jazykov. U Fica však neuspel. Fico mu navrhol ďalšiu schôdzku v Komárne, ale pod podmienkou. „Ak spoločne prejavíme rešpekt a úctu tak slovenským vierozvestcom, ako soche sv. Štefana,” zdôraznil. Fico chce, aby spoločne odhalili sochu Cyrila a Metoda blízko pomníka prvého uhorského kráľa. Toho mal v lete odhaľovať maďarský prezident László Sólyom, ale Fico mu v tom zabránil. Slovenský premiér kritizoval aj Fórum Karpatskej kotliny, ktoré v budapeštianskom parlamente združuje poslancov maďarskej národnosti z okolitých krajín. „Považujeme za nevhodné, že poslanci SMK pôjdu na fórum 24 hodín po schôdzke Fico - Bajnai. Opätovne žiadame o prehodnotenie tejto inštitúcie,” dodal. Obaja politici sa dohodli, že čo najskôr vznikne spoločná policajná komisia, ktorá bude bojovať proti extrémistom. Bez policajtov sa nezaobišla ani schôdzka premiérov. Kaštieľ, kde politici rokovali, uzavreli ťažkoodenci. Tí dohliadali na niekoľko desiatok prívržencov Maďarskej gardy a extrémistickej strany Jobbik. Na stretnutie okamžite reagoval šéf SNS Ján Slota. „Maďarsko je rozbuška v strednej Európe,” vyjadril sa Slota. Ten kritizoval ministra zahraničných vecí za Smer Miroslava Lajčáka, ktorý je podľa neho v diplomacii slabý. Obvinil aj predsedu Národnej rady Pavla Pašku zo Smeru, že z podnetu poslanca Bélu Bugára zrušil petičnú akciu za jazykový zákon. Pod petíciu SNS v parlamente sa podpísal minister kultúry Marek Maďarič aj poslanci Smeru a HZDS.
Slovensko-maďarské vzťahy sa po včerajšku odrazili od dna. V maďarskom Szécsényi prijali premiéri oboch krajín 11-bodové vyhlásenie, ktoré má prispieť k riešeniu napätých vzťahov. Otázka jazykového zákona nebola na stretnutí kľúčová. Stretnutie bolo užitočné a prinieslo konkrétne výsledky. Zhodli sa predsedovia oboch vlád. Toho dôkazom je aj 11-bodové spoločné vyhlásenie. Hovorí sa v ňom napríklad aj o spoločných policajných jednotkách, ktoré majú vzniknúť na potlačenie extrémistov, či potrebe pomenovať problémy v rámci všetkých zmiešaných, slovensko-maďarských komisií. Reč bola aj o slovenskom jazykovom zákone. Premiér Bajnai: „Obe krajiny príjmu odporúčania Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Vyhlasujeme tiež, že sa budeme plne riadiť odporúčaniami šéfa tejto organizácie pre menšiny.” Robert Fico v tejto súvislosti prízvukoval, že maďarská verejnosť je zavádzaná: „Zákon o štátnom jazyku, jeho novelizácia žiadnym spôsobom neobmedzuje používanie jazykov príslušníkov národnostných menšín. Aj tu prehlasujem, všetci príslušníci maďarskej národnostnej menšiny môžu naďalej používať svoj materinský jazyk v takom rozsahu, ako ho používali do prijatia zákona o štátnom jazyku.” Politici sa snažili preklenúť krízu, ktorú spôsobil incident v Komárne z 21. augusta, kedy slovenské úrady nevpustili maďarského prezidenta na naše územie. Opäť Gordon Bajnai: „Napriek tomu, že máme rozdielne názory na to, čo sa stalo počas návštevy nášho prezidenta v Komárne, obe vlády to ľutujeme. Aby sa v budúcnosti predišlo podobným incidentom, iniciujeme stretnutia na odbornej úrovni, kde by sme sa dohodli na normách pre podobné prípady.”
Opatrný optimizmus, skepsa alebo povinná jazda - tak okomentovali niektorí poslanci schôdzku dvoch premiérov v susednom Maďarsku. To, či ich spoločný program nie je len ďalšou všeobecnou deklaráciou ukáže podľa nich až každodenná politika. Podľa nezávislého poslanca a predsedu strany Most Bélu Bugára je už úspech, že sa vôbec predsedovia vlád oboch krajín stretli, rokovali a že si vytýčili nejaký program: „Verme tomu, že sa začne aspoň pracovať na realizácii niektorých bodov, ja som taký mierny optimista.” Józef Berényi z SMK je však k výsledkom stretnutia skeptický. Pripomína, že podobný deklaratívny program už vyšiel pred časom z rokovania Roberta Fica s bývalým maďarským premiérom Ferencom Gyurcsanyom. Podotkol, že jeho napĺňanie, resp. nenapĺňanie už teraz nik nehodnotil. „Keď nedošlo v vyhodnoteniu prvých akčných bodov, kde je garancia, že dôjde k realizácii tohto pracovného plánu.” Pozícia SNS zostáva naďalej nemenná. Zodpovednosť za napätie je na maďarskej strane, tvrdí predseda poslaneckého klubu strany Rafael Rafaj. „Bolo síce potrebné, aby sa premiéri stretli, ale pokiaľ sa neodstránia príčiny napätia, a tie sú podľa SNS u nášho južného suseda, aj toto stretnutie skončí ako všetky predchádzajúce.”
Jedenásť bodov deklarácie Bajnai - Fico je výsledok dialógu, ktorého účastníci museli zachovať principiálnu tvár k domácemu publiku a súčasne ukázať kompromisnú tvár Európe, odkiaľ vzišla silná objednávka na toto stretnutie. Kto verí, že obom ide o zlepšenie vzťahov, môže brať Szécsény ako „nový začiatok“. Na vlastnú zodpovednosť. Za vetami o nie úplne rovnakých právnych názoroch sa skrývajú úplne odlišné pohľady na jazykový zákon. Ak niekto môže byť zo včerajška nešťastný, tak je to komisár Vollebaek, ktorý sa v role arbitra obom nezavďačí. Či je spokojný László Sólyom s „poľutovaním“ nad tým, čo sa stalo v Komárne, je tiež otázne. Vytvorenie komisie expertov na skúmanie, ako majú chodiť prezidenti k susedom, je, pre zmenu, na popukanie. Z toho padnú v Bruseli všetci na zadok. Ak stretnutie vzťahy nezlepší, netreba ho haniť, po dlhom čase sme videli udalosť, ktorá by ich aspoň nemusela zhoršiť.
Stretnutie Fica a Bajnaiho malo od začiatku jednu principiálnu chybu. Bolo umelé. Vynútené. Európska únia a viaceré západné vlády neoficiálne upozornili aj Budapešť, aj Bratislavu, aby prestali otravovať vzduch a trucovať. A aby začali komunikovať. Premiéri poslúchli. A... A nič. Fico a Bajnai môžu v tejto fáze riešiť len obal problému. Nie jadro. Ohnisko. To je mimo priameho dosahu jednej aj druhej vlády. Jadrom problému je Csákyho SMK. A postavenie maďarskej menšiny na Slovensku. Kým bude strana menšinových Maďarov pobúrená a nervózna, dovtedy bude pobúrená a nervózna aj maďarská vláda. Bez ohľadu na to, že Csáky nemá pravdu... Výmysly a klamstvá o slovenskom jazykovom zákone nemajú pôvod v Budapešti. Maďarská vláda ich prevzala od SMK. Jednoducho povedané: prímerie v tomto spore nemôžu vyhlásiť Fico s Bajnaiom. Bolo by umelé. A nepresvedčivé. Skutočné prímerie môžu vyhlásiť len Fico s Csákym. A tento scenár je do júna 2010 takmer nemožný... Csáky si nemôže priznať, že to s komentármi k jazykovému zákonu (učebniciam, útlaku, Karpatskej kotline...) hlúpo prehnal. Pretože bojuje o tvrdé jadro maďarských voličov s Bugárom. A Fico si zas nemôže priznať, že robí chybu, keď pri citlivých témach ignoruje postoje SMK. Pretože bojuje o voličov so Slotovou SNS. Štvrtkové stretnutie premiérov bolo v nesprávnom zložení na nesprávnom mieste. Problém má ohnisko, aktérov aj riešenie na Slovensku, nie v Maďarsku. Dokonca aj hlavná téma bola pomýlená. Csákyho verzia jazykového zákona, ktorou SMK straší Dunajskú Stredu, Budapešť, Brusel a dokonca aj americký Kongres, neexistuje. Je vymyslená. Ako poplašná správa s politickou zápletkou... Napriek tomu by slovenská vláda mohla pri jazykovom zákone - dočasne - ustúpiť. S prísľubom, že sporné pravidlá a vykonávacie normy prerokuje s maďarskými menšinovými stranami. Pripomienky OBSE ako „konečného arbitra” sú v tomto spore druhoradé. A pre Slovensko nedôstojné - nie sme na tom tak zle, aby sme potrebovali zahraničných „mierových sprostredkovateľov”...Postoj, ktorým sa na čas ustupuje z oprávnených nárokov, vyzerá škaredo, ale... Má pekné meno: veľkorysosť. A niekedy aj pekné účinky.
Vždy je lepšie, keď sa premiéri susedných krajín stretávajú, ako keby si mali iba odkazovať cez hranice viac či menej pomýlené konštrukcie toho, čo sa podľa nich deje u susedov (v tomto sa možno sporiť iba o intenzitu omylov oboch premiérov). Takisto je lepšie, ak pred molotovovými koktailmi majú prednosť koktaily na rokovaní medzi štyrmi očami. Nemožno pochybovať ani o tom, že obaja premiéri za sebou vlečú niekoľko storočí staré traumy oboch spoločenstiev - aj so vzájomnými krivdami, aké si spôsobili počas behu dejín. A keďže „tisícročný útlak“ a „trianonská krádež“ v oboch spoločenstvách majú silnú vypovedaciu a hlavne voličskú hodnotu, je veľmi dôležité, ako navzájom komunikujú elity oboch štátov. V tomto majú rezervy obe strany - čo platí o vzdialenejšej aj najčerstvejšej minulosti či prítomnosti. Hľadať, kto hodil kameňom ako prvý, je kontraproduktívne - lebo sa nezastavíme ani pri lekárskom posudku o Hedvige Malinovej, ani na komárňanskom moste, ani pri jazykovom zákone, ani na balkóne s Cyrilom a Metodom, ani pri úbytku slovenskej menšiny v Maďarsku, ani pri vysídľovaní maďarskej menšiny po druhej svetovej vojne, ani pri vyháňaní slovenskej väčšiny pred ňou... a to sme len pri tých historických udalostiach, ktoré majú ešte stále svojich pamätníkov. Bolestných bodov majú tieto susedné spoločenstvá medzi sebou veľa - faktom však je, že viaceré krajiny si ublížili viac (Nemci a Česi, Nemci a Francúzi...), dokážu však spolu komunikovať nie ako dve rozhádané deti na pieskovisku, ale ako dospelí ľudia, spoluzodpovední za budúcnosť. Z tohto hľadiska nebol ani včerajšok úplne beznádejný (hoci to politické školenie mužstva si mohol premiér Fico odpustiť). Pretože ak sa obe strany zaviazali, že budú rešpektovať odporúčania OBSE pri jazykovom zákone, že sa pokúsia dohodnúť na pravidlách návštev prezidentov, že vzniknú viaceré spoločné komisie na riešenie spoločných problémov, že sa urýchlia viaceré spoločné ekonomické projekty, bolo stretnutie oboch predsedov vlád rozumným ústretovým krokom, na ktorom sa dá stavať. Samozrejme, obe strany poznajú svojich „kazisvetov“ aj svoje limity - vymedzené prinajmenej budúcoročnými voľbami, ktoré do veľkej miery môžu pozmeniť vládne koalície. Ak však aspoň na niekoľko mesiacov nastane aké-také zmierenie, mohli a mali by to občania oboch krajín zvažovať pred volebnými urnami - lebo to, aké karty majú v rukách extrémisti, určujú práve oni.
Jedenásťbodovú deklaráciu oboch premiérov sa oplatí prečítať. Bod po bode, pekne pomaly. Okrem vyhlásení typu: budeme dodržiavať to, na čom sme sa dohodli alebo k čomu sme sa zaviazali, sú tam aj také, pri ktorých sa človek smiechu nezdrží.. Hneď od úvodu idú z ostra - uvedomujúc si zodpovednosť voči občanom, opierajúc sa o spoločné hodnoty a opäť potvrdzujúc dôležitosť dodržiavania a implementácie všetkých ustanovení o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci... Nádhera. Aké osvietenie.. Hneď z prvých dvoch bodov je jasné, že pokiaľ to doktor myslel vážne, koalícia so Slotom je minulosťou. Bohužiaľ, nemyslel.. Tretí bod je dobrý vtip. Skupina expertov vytvorí súbor princípov a pravidiel, ktoré v budúcnosti zabránia podobným, poľutovania hodným situáciám, aké vznikli pri nedávnej „návšteve“ maďarského prezidenta. Haha, experti.. Proti extrémistickým fenoménom treba prijať prísne opatrenia. Obe strany sa zhodli na tom, že do dvoch mesiacov zvážia vytvorenie spoločnej policajnej skupiny. Si živo predstavujem, ako príde za Slotom maďarský člen „skupiny“ a požiada ho napr. o vysvetlenie niektorých z jeho výrokov.. Potreba implementácie pracovného plánu z júna 2007 konečne dozrela, čo sa prejaví - do konca septembra 2009 vytvoreným - harmonogramom spoločných prác (ako staré matere vravievali, nikdy nie je neskoro..). Rada pre maďarsko-slovenskú spoluprácu z bodu 9 je jeden z najlepších nápadov. Ako nepolitický a nezávislý orgán bude každoročne hodnotiť vzájomnú spoluprácu a navrhovať odporúčania na zlepšenie vzťahov. Som zvedavý komu tie návrhy budú adresované a kto ich bude realizovať.. Plánovaný Fond maďarsko-slovenskej spolupráce by mal byť pod kontrolou práve tejto nepolitickej a nezávislej Rady. Teším sa na detaily, ktoré by mali byť známe do dvoch mesiacov. Úplne idylicky túto deklaráciu uzatvára bod 11. Či rovnako idylicky bude aj marec 2010 sa nechajme prekvapiť.
Odídenci z SMK Zsolt Simon a László Nagy chcú opraviť jazykový zákon zrušením pokút za jeho porušenie. SDKÚ-DS plánuje ich návrh novely zákona o štátnom jazyku s istými zmenami podporiť. „Poslanecký klub SDKÚ-DS je pripravený podporiť tento návrh s istými zmenami, ktoré predloží, ak návrh prejde do druhého čítania,” povedal dnes v rozprave k návrhu nezávislých poslancov Simona a Nagya poslanec Národnej rady (NR) SR Pavol Kubovič. Dodal, že najsilnejšia opozičná strana nemá námietky proti vypusteniu pokút, ale na druhej strane chce, aby v zákone zostalo ustanovenie, ktoré zabezpečuje občanom Slovenskej republiky rozumieť nápisom na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach na verejných priestranstvách v ktorejkoľvek časti Slovenska a to tak, že nápisy majú byť uvádzané aj v štátnom jazyku. „Ak obsahujú text aj v iných jazykoch, musí byť obsahovo totožný s textom v štátnom jazyku. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu. Ide o to, aby ktorýkoľvek občan SR, ktorý sa bude pohybovať po SR, vedel napríklad, pri akom pamätníku stojí. A preto je potrebné, aby to tam bolo uvedené aj v štátnom jazyku,” vysvetlil Kubovič. Dodal, že podľa neho by zároveň mal byť odstránený ten paragraf, na základe ktorého môžu byť za porušenie jazykového zákona pokutované fyzické osoby. „Ja som dosť dobre nerozumel, ako je to s pokutou pre fyzickú osobu. Čo ja viem a čo rozumiem z toho schváleného jazykového zákona, nie je možné dať pokutu fyzickej osobe. Čiže žiadna osoba v obchode, u lekára, v domove dôchodcov alebo niekde inde nemôže dostať žiadnu pokutu preto, že používa jazyk národnostnej menšiny,” reagoval na Kubovičovo vystúpenie poslanec NR SR Jozef Halecký (ĽS-HZDS). Dodal, že zákon o štátnom jazyku žiada inštitúcie, organizácie, verejné fóra, aby používali v prvom rade slovenský jazyk a potom jazyk národnostných menšín. „Takže čo ja mám vedomosti, žiadna fyzická osoba, žiadna žena, žiaden muž v osobnom styku, v styku s úradmi, s lekárom, so sociálnym zariadením, poštou a podobne, nemôže dostať pokutu,” opätovne zdôraznil Halecký. Predkladatelia navrhujú, aby sa od decembra zrušili pokuty za nedodržiavanie pravidiel spisovnej slovenčiny, ako aj ustanovenia týkajúce sa uvádzania nápisov na pamätníkoch. Podľa schválenej právnej normy z dielne Ministerstva kultúry (MK) SR bude možné udeľovať pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona v rozsahu od 100 eur (3013 Sk) do 5000 eur (150.630 Sk). „Považujeme za neopodstatnené vynucovať správne používanie štátneho jazyka prostredníctvom finančných pokút,” tvrdia nezávislí poslanci. Nagyovi a Simonovi sa nepozdáva ani ustanovenie upravujúce pravidlá uvádzania nápisov na pamätníkoch. Platí, že sa uvádzajú v štátnom jazyku a ak obsahujú aj inojazyčné texty, tak tie nasledujú až po nápise v slovenčine, pričom musia byť obsahovo totožné a rovnakým alebo menším písmom. Aj tento paragraf chcú Nagy a Simon vypustiť. Tvrdia totiž, že „daný bod neopodstatnene zasahuje do civilnej sféry vyžadovaním záväzného stanoviska od ministerstva kultúry. Používanie jazyka v týchto oblastiach považujeme za vec slobodného rozhodovania každého občana a zásah štátu je neopodstatnený”.
Premiér Robert Fico vo štvrtok po rokovaní s maďarským partnerom nehovoril pravdu, zistilo Rádio Expres. Na tlačovej besede presviedčal o nadštandardných právach národnostných menšín na Slovensku. Dôkazom je podľa Fica aj to, že občania maďarskej národnosti sa pre porušovanie svojich práv neobrátili na Ústavný súd ani na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Premiér „zabudol“ na kauzu bývalej študentky maďarskej národnosti Hedvigy Malinovej, ktorá trvá už tri roky. Malinovej obhajca Roman Kvasnica Rádiu Expres potvrdil, že sa v decembri 2006 obrátili na Ústavný súd, ich sťažnosť však označil za predčasnú. V novembri 2007 požiadali o rozhodnutie európsky súd, konanie ešte nie je skončené. „Proti Slovenskej republike na Ústavný súd nebola podaná ani jedna sťažnosť. Rovnako nám nebolo avizovaná žiadna sťažnosť z pozície Európskeho súdu pre ľudské práva,“ tvrdil vo štvrtok v Szécsényi Robert Fico. Expres chcel zistiť, prečo „zabudol alebo zavádzal”, premiér však hral futbal v Skalke nad Váhom. Jeho hovorkyňa sa odmietla vyjadriť.
Minister kultúry Marek Maďarič v súvislosti s kritizovanou novelou zákona o štátnom jazyku upozornil na zneužívanie pojmu jazyková polícia. Ako vysvetlil, pôjde o dvoch pracovníkov na ministerstve, ktorí budú vykonávať dohľad tak, ako sa to robí v mnohých iných oblastiach. Odmietol však tvrdenia, že by chodili po celom Slovensku, počúvali, ako ľudia rozprávali a pokutovali ich za to. „Pôjde o dohľad v širšom slova zmysle, ako napríklad posudzovania situácie či riešenie podnetov. Ak dvaja ľudia pre niekoho predstavujú jazykovú políciu na celom území Slovenska, tak to je naozaj skôr na úsmev, alebo možno na zaplakanie, ak sa to občanom takto podsúva,” vysvetlil v rozhovore pre TASR. Maďarič sa nedomnieva, že by zo strany niektorej medzinárodnej inštitúcie prišla na SR požiadavka odstrániť zo zákona pokuty, keďže sankčný mechanizmus v takýchto legislatívnych predpisoch má množstvo štátov nielen Európskej únie. „To znamená, že sankcie ako také sú legitímne a náš mechanizmus tým, že mu predchádza písomné upozornenie, je skôr nastavený preventívne, pričom nepatrí ani k tým najvyšším,” podotkol. Ako ďalej pokračoval, Slovensko bude akceptovať odporúčania, aby sa citlivo pristupovalo k posudzovaniu priestupkov a udeľovaniu sankcií. „V tomto zmysle akceptujem aj odporúčanie vysokého komisára OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe) pre národnostné menšiny Knuta Vollebaeka, aby boli odstránené sporné výklady a boli pripravené interné právne akty, ktoré by mali smerovať k tomu, že ešte presnejšie nadefinujú spôsob a rozsah udeľovania pokút,” pripomenul. Šéf rezortu kultúry nevidí ďalší priestor na zmenu zákona, keďže Slovensko sa v tomto ohľade opiera nielen o vlastné presvedčenie, ale aj posudok Vollebaeka, že právna norma je ako celok v poriadku a ak sa bude aplikovať presne v súlade s Ústavou SR, tak nemôže žiadnym spôsobom obmedziť práva príslušníkov národnostných menšín. Rovnako poukázal na to, že novela ani samotný zákon nezväzuje používanie jazyka, keďže sa nedotýka tlače, literatúry ani súkromnej komunikácie, čo sú podľa neho oblasti, v ktorých sa jazyk najviac rozvíja a modernizuje. Maďariča však prekvapila miera agresivity a absurdností lží, ktoré používali niektorí predstavitelia národnostných menšín na Slovensku. „Dalo sa tušiť, že pre SMK a aj niektorých maďarských politikov to bude predstavovať zámienku na rôzne ataky a kritiku, ale že pôjdu do takých klamstiev a do polohy, že novela utláča menšiny, tak to by ma naozaj nenapadlo,” konštatoval.
V prípade, že sa poslanci Strany maďarskej koalície a strany Most-Híd zúčastnia na zasadnutí Fóra Karpatskej kotliny, bude Slovenská národná strana žiadať ich zrušenie. Na tlačovej konferencii to povedal líder národniarov Ján Slota. „Fórum Karpatskej kotliny je podriadené maďarskému parlamentu a ak sa na ňom poslanci strán SMK a Most-Híd zúčastnia, podáme žiadosť na Generálnu prokuratúru na zrušenie týchto dvoch subjektov. Dopustia sa totiž trestného činu velezrady,” informoval Slota. SNS sa tiež plánuje obrátiť na imunitný výbor NR SR, aby poslancom odobral mandáty. Účasťou poslancov SMK, do ktorej patrili aj poslanci strany Most-Híd, na rokovaniach fóra sa v roku 2008 zaoberala aj Národná rada SR. Parlament vyjadril hlboké znepokojenie nad premenou fóra na stálu inštitúciu maďarského parlamentu, kde sa stalo poradným orgánom. NR SR vyjadrila obavu, že maďarský parlament tak neprípustne zasahuje do záležitostí suverénnej Slovenskej republiky, čo je v ostrom protiklade s hodnotami a princípmi EÚ.
Voči členom Maďarskej gardy, ktorá bola 2. júla rozhodnutím súdu rozpustená, sa opäť začalo priestupkové konanie. V maďarskej obci Kerepes sa totiž počas víkendu gardisti zhromaždili na tzv. rodinnom dni. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszava. Podľa ľavicového periodika sa na súkromnom pozemku zišlo takmer 500 ľudí, z ktorých bolo viacero oblečených do uniforiem gardy. Polícia zasiahla, pretože časť účastníkov naplnila skutkovú podstatu „prečinu účasti na činnosti rozpustenej spoločenskej organizácie”. Polícia legitimovala 477 osôb a voči 17 začala priestupkové konanie. Podobne postupovala polícia aj 22. augusta v Szentendre na ilegálnej prísahe gardistov, kde navyše voči predsedovi mimoparlamentnej extrémne pravicovej strany Jobbik a zakladateľovi gardy Gáborovi Vonovi, ako organizátorovi podujatia, začali konanie za zneužitie práva na zhromažďovanie. Podľa denníka gardisti nedávno podali trestné oznámenie na políciu za zneužitie moci. Policajti totiž podľa nich mali odmietnuť vykonať protiprávne rozkazy.
Dali ste si niekedy veštiť budúcnosť? Možno z dlane... ale veštili vám už z tváre? Keby ste sa prechádzali v týchto dňoch po Budapešti, ľahko môžete naraziť na takúto - povedal by som - ponuku. Stalo sa to aj nášmu spravodajcovi Gregorovi - Martinovi Papucsekovi, ktorý - úplne náhodou - mal so sebou aj mikrofón a samozrejme aj magnetofón, takže keď chcel aj nahrávať, malo ho to vyjsť drahšie, no celkom nečakane dostal štedrú zľavu. Prečo? Počúvajte a dozviete sa! - Hudba: „Aki magára haragszik....friss ropogós.” - To bol odkaz pre všetkých, ktorí sa na mňa hnevajú - vraj nech prasknú... Tento ortieľ mladej Cigánky schvaľujem, no neviem, ako by som mohol byť „frišký a chrumkavý...” Ale poďme ďalej! „Vaše oči a ústa sa usmievajú, srdce máte nepokojné... Veľa pracujete, snažíte sa... ale máte z toho málo úžitku... Na všetkých desiatich prstoch by ste mohli mať ženu... Ale jestvuje iba jediná, ktorú milujete.... V pracovných záležitostiach vyhráte.” Tu by sme mohli na chvíľu celú procedúru prerušiť. Kde sme vlastne? Pri Parlamente. Práve idem odtiaľ a dobre som sa pobavil. Parkovací lístok mi ešte nevypršal, nemám za stieračom šek na zaplatenie pokuty, navyše svieti slnko, slovom: naladený som vynikajúco. A preto som sa nechal nahovoriť staršou a mladou Rómkou, aby mi začali veštiť. No čo? Vôbec nie sú dotieravé a zaujmú ma ponukou veštiť z tváre. To som zvedavý! - Ezt a kis néma hajába... „hádka”... - Už sme pri kľúčovom momente. Mladá vytrhne mi vlas a zabalí do bankovky, ktorú som jej dal predtým. Nastupuje staršia, ktorá ma vyzve, aby som priložil takú istú bankovku... - Keze lába páros... smiech -... vraj ruky a nohy mám tiež dve. A mám myslieť na dve veci, ktoré sú mi vzácne. Ide o „veštkyne”, a tak sa ani nečudujem, keď uhádnu, že som nemyslel na majetok, ale na zdravie a lásku... Zato nemali celkom pravdu, lebo sa mi v mysli objavilo podozrenie, že by mohli s dvoma bankovkami utiecť. To robia tie predsudky! Keď to vyslovím aj nahlas, div sa neurazia a vracajú mi peniaze, ale ma varujú, že v tomto prípade sa mi nestane nič dobré, naopak, mohli by ma aj zakliať... To by som nerád riskoval, takže posuňme dej ďalej. „Odháňam z vašej hlavy starosti, zo srdca smútok, z tela nenávisť... Nech každé nešťastie od vás odíde, cez deväť hraníc do deviatich cintorínov... Prisahám vám, že peniaze neurobia šťastnou ani mňa, ani vás...” Mal som fúknuť na bankovky - viete, v jednej bol môj vlas, druhá bola len tak, do páru, hoci som hneď tušil, že to bude „honorár”. Zneistel som, čo postrehla staršia Cigánka, preto prevzala iniciatívu - aj dve bankovky - ona. A ochotne odpovedala na moju otázku, ako ľudia znášajú, keď ich takto „prepadnú”. „Veľmi dobre. Mnohí ľudia majú duševnú bolesť, ktorú nedokážu zo seba dostať. Ale mi tieto bolesti odoženieme. Natoľko ich bolí duša, že sa niekomu musia posťažovať. Z čŕt tváre už možno zistiť, čo tlačí dušu.” Hm. Vybrali si dobré miesto, veď sme na parkovisku pri Parlamente, kde sa to len tak hemží poslancami... Túto politickú líniu nie sú ochotné dve Rómky rozvinúť, no vehementne sa vrhnú do diskusie o honorári. Opäť vyskakuje možnosť kliatby, alebo prinajmenšom neúčinnosti veštby. Podstatné je, že chcú si nechať obidve bankovky, najmä preto, lebo boli ochotné zúčastniť sa na tomto riportíku. Už-už „zmäknem”, keď si všimnú, že v aute mi hrá Rádio C, prvé a zatiaľ jediné rómske rádio v Maďarsku. Mám túto stanicu naladenú v neposlednom rade kvôli vynikajúcej hudbe. Takže sa začudujú, že „gádžo” počúva takúto muziku rád. A vtedy mi dajú - akoby - zľavu: jednu bankovku mi vracajú aj so želaním šťastia, aby sa mi podarilo všetko, do čoho sa pustím. - „Sok szerencsét” - smiech - Posledným slovám som nerozumel, ale sa spokojne usmievali, čiže ma nezakliali... Ani ja ich, hoci si uvedomujem, že prvú cenu v lotte nikdy ešte nevyhrala veštkyňa...
Dva druhy antibiotík zistila vo viacerých druhoch medu z Maďarska kontrola v laboratóriu Applica v severonemeckých Brémach. Informáciu priniesla maďarská tlač aj elektronické médiá. Podľa nich nejde o antibiotikum, ktoré sa výlučne v prípade ochorenia môže v istých prípadoch, v čase, keď nedochádza k produkcii medu, preventívne používať na ochranu včelích rodín, ale o preparáty, ktoré veterinári obvykle predpisujú pre bravčový a hovädzí dobytok. Ak sa potvrdí nezákonné použitie týchto preparátov, výrobcom hrozia pokuty. Každý, kto vlastní inkriminované produkty, by ich mal vrátiť a nemal konzumovať. Predseda zväzovej organizácie obchodníkov s medom Gyula Fazekas sa vyslovil za neodkladné stiahnutie výrobkov z obchodnej siete. Úradujúci šéf Maďarskej lekárnickej komory Attila Horváth-Sziklai potvrdil, že neodôvodnená konzumácia antibiotík v mede oslabuje imunitu organizmu, navyše napomáha vytvoreniu mutovaných podôb baktérií.
OTP Banka Slovensko plánuje vydať dva aj pol ročnú emisiu hypotekárnych záložných listov, ktorých úročenie bude pevné so sadzbou 3,5 % p.a. OTP Banka Slovensko plánuje vydať hypotekárne záložné listy v celkovom objeme 10 mil. eur, pričom menovitá hodnota jedného dlhopisu je 10 tis. eur. Banka začne dlhopisy vydávať 18. septembra tohto roka počas predpokladanej polročnej lehoty. Úročiť sa budú pevnou úrokovou sadzbou 3,5 % p.a. Výplaty výnosu dlhopisov banka stanovila na ročné intervaly, pričom termín splatnosti je 18. marca 2012. Vyplýva to z informácií zverejnených spoločnosťou. Dlhopisy vydá OTP Banka v zaknihovanej podobe na doručiteľa na základe neverejnej ponuky vopred známym investorom. Emisný kurz hypotekárnych záložných listov bude 90 - 110 % z menovitej hodnoty dlhopisu. Splatenie menovitej hodnoty dlhopisov a vyplatenie výnosov bude zabezpečené výnosmi z poskytnutých hypotekárnych úverov, prípadne náhradným krytím. Banka nepožiada Burzu cenných papierov v Bratislave, ani žiadnu inú burzu cenných papierov alebo organizátora trhu, o prijatie dlhopisov na akýkoľvek trh cenných papierov. OTP Banka Slovensko pôsobí na slovenskom trhu od februára 1992, vtedy ešte pod názvom Investičná a rozvojová banka. Maďarská OTP Bank sa stala majoritným vlastníkom OTP Banky Slovensko v apríli 2002.
Podmienky záchranných úverov Medzinárodného menového fondu (MMF) môžu ešte viac poškodiť ekonomiky Maďarska, Lotyšska a Ukrajiny. Tvrdí to štúdia Centra pre výskum hospodárstva a politiky (Center for Economic and Policy Research). Podmienky, ktoré vyrokoval MMF s vládami výmenou za pohotovostné úvery, zahŕňajú opatrenia siahajúce od sprísnenia fiškálnej politiky k reštriktívnej menovej politike, čo sťažuje oživenie uvedených ekonomík. „Nemajú toľko podmienok, ako mali ešte pred 10 rokmi, ale aj tie dnešné často škodia,” uviedol jeden z riaditeľov Centra Mark Weisbrot. Podľa štúdie vo všetkých troch krajinách boli možné aj citlivejšie odpovede na krízu, ktoré by obmedzili počet stratených pracovných miest, zníženie sociálnych dávok a pokles ekonomiky, rovnako ako politickú nestabilitu, ktoré spôsobila kríza. Centrum pre výskum hospodárstva a politiky je neziskovou organizáciou, ktorú financujú prevažne nadácie. Medzi členmi jeho dozornej rady sú aj držitelia Nobelovej ceny Robert Solow a Joseph Stiglitz.
Medziročná miera inflácie spotrebiteľských cien v Maďarsku sa v auguste spomalila na úroveň 5 % z júlovej úrovne 5,1 %. V piatok o tom informoval štatistický úrad krajiny. Inflácia je tak nižšia, ako očakávali analytici oslovení v prieskume agentúry Reuters, ktorí predpokladali, že v auguste bude medziročne na úrovni 5,5 %. Maďarská vláda od prvého júla zvýšila daň z pridanej hodnoty na 25 % z úrovne 20 % a zároveň zvýšila aj spotrebné dane z palív, alkoholu a tabaku. Obchodníci však zvýšenie daní úplne nepreniesli na spotrebiteľov, uviedol štatistický úrad. Medzimesačne sa ceny v Maďarsku v auguste o 0,3 % znížili po tom, ako v júli medzimesačne o 1,3 % vzrástli. Medziročná miera jadrovej inflácie bola v auguste na úrovni 5,1 %, v júli bola na úrovni 5,2 %.
Vysoký komisár OBSE pre menšiny Knut Vollebaek bude v stredu v Bratislave konzultovať jazykový zákon. Stretne sa s ministrami zahraničných vecí a kultúry aj poslancami Národnej rady (NR SR). Hovoriť by mal aj so zástupcami rezortu kultúry, ktorí pripravujú metodický pokyn k zákonu. V ňom má rezort presne povedať, ako uplatňovať zákon po ostatnej novelizácii. Maďarsko tvrdí, že novela jazykového zákona je v rozpore s európskymi normami a medzinárodnými dohodami, zhoršuje práva menšín, ktoré sľúbil premiér Robert Fico pri nástupe jeho vlády udržať na dovtedajšej úrovni. Slovensko obvinenia odmieta a argumentuje posudkom Vollebaeka, že zákon sleduje legitímny cieľ. Premiéri Slovenska a Maďarska vo štvrtok v Szécsényi potvrdili, že budú rešpektovať názor OBSE. Vysoký komisár v posudku varoval pred pokutami, ktoré novela umožňuje. „Ukladanie pokút by mohlo ľahko vyvolať či zostriť napätie a v zásade je potrebné sa mu vyhýbať. Ak sa k nemu pristúpi, orgány by mali postupovať s mimoriadnou opatrnosťou. Postihy by preto mali byť výnimočné, jasne definované a pravidelne monitorované z hľadiska ich účinku,“ uviedol. Nad rámec nutných údajov pre registráciu by štát nemal vyžadovať dokumentáciu cirkví v štátnom jazyku, ani žiadať výhradne štátny jazyk v súkromných zariadeniach. Vollebaek pripomenul, že „jazyk je základnou slobodou, preto by mal spravidla podliehať najnižšiemu možnému stupňu normatívnej regulácie...Je nutné zabezpečiť opatrné uplatňovanie ustanovení o dohľade a postihoch vo vzťahu k oblastiam, ktoré tradične alebo vo výrazných počtoch obývajú národnostné menšiny. V tomto kontexte sa zdá, že konečné znenie tohto ustanovenia prijaté parlamentom je skôr prísnejšie než pružnejšie, čo je potrebné vnímať ako negatívny vývoj“. Slovenskému zákonu o štátnom jazyku vytkol aj nejasnú terminológiu a odporučil buď zmenu zákona, alebo jasný vysvetľujúci predpis. „Terminológia, používaná v celom zákone, by mohla vyvolať určité problémy so správnym výkladom, keďže sa nezdá byť úplne konzistentná.“ Slovensko oznámilo, že zákon do januára spresní v metodickom pokyne. Dovtedy nebude ministerstvo kultúry dávať pokuty. „Postihy by mali byť využívané ako posledná možnosť a ich ukladanie by sa malo skôr sťažiť ako uľahčiť. Odporúčame, aby sa aspoň uplatňovanie týchto ustanovení pravidelne monitorovalo a po uplynutí istého času sa tam, kde je to vhodné, revidovalo. Predovšetkým bude potrebné po roku posúdiť, či zvýšenie správnych pokút prinieslo očakávané výsledky, najmä v oblastiach obývaných osobami patriacimi k národnostným menšinám,“ povedala OBSE.
Premiér Robert Fico má eminentný záujem na dobrých vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom, ale takýto záujem nemôže byť používaný ako nástroj na presadzovanie požiadaviek jednej z dvoch strán. Vyhlásil to v diskusnej relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť. Štvrtková schôdzka s maďarským premiérom Gordonom Bajnaiom v maďarskom Szécsény nebola podľa Fica o tom, kto vyhrá. „Nejde o víťazstvo alebo prehru, takto to ani nebolo vnímané,” konštatoval Fico a dodal, že dôležité bolo spolu hovoriť a vysvetliť si nový jazykový zákon, ktorý maďarská strana podľa neho označila ako hlavný dôvod zhoršenia vzťahov. „Argumentačne sme silnejší než maďarská strana, vzišlo niečo, čo Európska únia dokáže pochopiť,” komentoval v relácii schôdzku premiérov prezident republiky Ivan Gašparovič. Slovenský prezident aj na summite prezidentov Visegrádskej skupiny (V4) v poľskom Sopote cítil, že „pochopili postavenie Slovenska a pozície maďarskej strany”. Podľa prezidenta si maďarskí predstavitelia musia uvedomiť, že ich oficiálnymi partnermi sú predstavitelia štátu, teraz podľa neho považujú za partnerov „tvrdé jadro SMK”. Podľa lídra strany Most-Híd Bélu Bugára je teraz dôležité, aby sa plnili body, na ktorých sa premiéri v Szécsény dohodli. „Som mierny optimista,” vidím možnosť, ako ísť ďalej, ale počúvam aj rozdielne interpretácie,” povedal Bugár. Diskutujúci sa nezhodli v názore na nový jazykový zákon. Podľa Fica aj vysoký komisár OBSE Knut Vollebaek konštatoval, že na zákone netreba meniť jediný paragraf, Bugár tvrdí, že komisár upozornil na problém nejednoznačnej interpretácie zákona. Fico na adresu podujatia v Dunajskej Strede proti jazykovému zákonu povedal, že desaťtisíce ľudí boli klamané. Podľa Bugára nemuselo vôbec dôjsť k protestu v Dunajskej Strede, keby počas prípravy zákona autori počúvali aj zástupcov menšín. „Nečudujte sa, že sú tu protesty, lebo zákon nie je jednoznačný,” konštatoval Bugár. Fico zas argumentoval tým, že zvyšné menšiny okrem maďarskej, ktoré žijú na Slovensku, nemajú k zákonu výhrady. Bugár je proti pokutám v súvislosti s používaním jazyka, podľa Gašparoviča sú pokuty v poriadku. Prezident viac ráz argumentoval príkladom Francúzska, podľa neho tam nemajú menšiny spomínané ani v Ústave, ktorá obsahuje len pojem občan. Premiér Fico sa vrátil aj k plánovanej návšteve maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma v Komárne, čo sa skončilo diplomatickou nótou Slovenska, aby Sólyom na Slovensko v tom čase nešiel. „Keď raz niekto povie, že ide na súkromnú návštevu, nech ide do kúpeľov alebo na poľovačku,” uviedol Fico, podľa ktorého v takom prípade nemá mať predstaviteľ druhého štátu politické aktivity. Podľa premiéra sa so svojím maďarským partnerom v Szécsény dohodli, ako budú vyzerať neoficiálne návštevy politikov. Bugár v tejto situácii Ficovi pripomenul staršiu návštevu bývalého českého premiéra a šéfa ČSSD Jiřího Paroubka na Slovensku, ktorý bol na súkromnej návšteve a neprejavil záujem stretnúť sa s vtedajším slovenským premiérom. Bugár označil za potrebnú vec spoločnú slovensko-maďarskú policajnú skupinu, ktorá má na základe dohody premiérov zo schôdzky v Szécsény riešiť problematiku extrémizmu. Fico uviedol, že nechce dať znamienko rovnosti v miere extrémizmu v oboch krajinách, situácia v Maďarsku je podľa neho aj vzhľadom na ekonomickú situáciu vypätejšia. Bugár zas upozornil na to, že v deň schôdzky premiérov začali zástupcovia SNS akciu „Na Slovensku po slovensky”.
Prezident Ivan Gašparovič si myslí, že na tohtotýždňovom stretnutí premiérov Slovenskej a Maďarskej republiky Roberta Fica a Gordona Bajnaiho bolo Slovensko argumentačne silnejšie. Fico v tejto súvislosti v diskusnej relácii Slovenskej televízie O 5 minút 12 podotkol, že pri stretnutí nešlo o víťazstvo alebo prehru. Rokovanie pritom označil za úspešné, s čím súhlasil aj predseda strany Most-Híd Béla Bugár. Podľa neho však zostáva otázne, či sa nájde vôľa plniť dohodnuté vyhlásenie oboch premiérov. Fico v diskusii deklaroval, že má eminentný záujem na dobrých slovensko-maďarských vzťahoch, pripomenul však, že nemožno ustupovať pri obhajobe národných záujmov. V súvislosti so stretnutím s Bajnaiom tiež poukázal na prísne bezpečnostné opatrenia z maďarskej strany. Svojmu partnerovi odkázal, že na Slovensku by prebiehalo inak. Podľa jeho slov ho tu v prípade jeho návštevy nebudú čakať kordóny policajtov, ale tlieskajúci ľudia, ktorí mu dajú aj kvetiny. Hlavu štátu mrzí, že sa mu na stretnutí Vyšehradskej štvorky v Poľsku nepodarilo rozprávať s maďarským partnerom Lászlóom Sólyomom. Ako ďalej uviedol, Maďarsko avizovalo, že stretnutie sa neuskutoční, pokiaľ mu neodpovieme na diplomatickú nótu pre nepovolenie vstupu Sólyoma na Slovensko. Pokračoval, že slovenský rezort diplomacie už má odpoveď pripravenú a potom sa uvidí, či jeho partner pristúpi na stretnutie. „Som otvorený diskusii,” zhrnul s tým, že na histórii sa však obidve krajiny nikdy na sto percent nedohodnú. Témou diskusie bola aj novela zákona o štátnom jazyku, ktorej chybu vidí líder strany Most-Híd v jej nejednoznačnosti a možnosti viacerých interpretácií, na čo podľa neho upozornil aj komisár OBSE Knut Vollebaek. Uviedol tiež, že práve z tohto dôvodu sa objavili aj rôzne protesty. Prezident Gašparovič upozornil, že žiadnej inej menšine ako maďarskej právna norma neprekáža. Podľa Bugára je to však dôsledok toho, že svoj materinský jazyk tieto menšiny už nepoužívajú často ani doma. Šéf kabinetu na margo jazykového zákona povedal, že sa vôbec netýka používania jazykov národnostných menšín, ale upravuje používanie štátneho jazyka. Poznamenal tiež, že menšiny majú v SR nadštandardné postavenie. Bugár tvrdí, že keď sa prerokúva takýto zákon, je potrebné dohodnúť sa aj s menšinami. Práve dialóg považuje aj za riešenie komplikovaných slovensko-maďarských vzťahov. Riešenie v dialógu vidí aj premiér i prezident. Bugár však v tejto súvislosti upozornil, že dialóg je dôležitý, ale pri rozhovoroch je potrebné aj akceptovať názory druhej strany, „nie ich stále označovať za klamstvá”. Na margo iniciatívy poslancov SNS za zrušenie SMK pre účasť jej zástupcov na Fóre poslancov maďarskej kotliny šéf kabinetu konštatoval, že je to rozhodnutie poslancov a bude na to treba určitým spôsobom reagovať. „Ja by som však nepoužíval politickú silu,” upozornil. Béla Bugár si myslí, že poslanci za SMK sa v žiadnom prípade nedopustili vlastizrady.
Skutočnosť, že Maďarsko považuje štvrtkové stretnutie maďarského a slovenského premiéra za úspech, neznamená, že by ho malo Slovensko vnímať ako zlyhanie. V nedeľu to pre tlačovú agentúru MTI uviedol hovorca maďarskej vlády Domokos Szollár. Reagoval tak na výrok slovenského premiéra Roberta Fica v nedeľňajšej diskusnej relácii Slovenskej televízie o tom, že pri schôdzke s maďarským partnerom Gordonom Bajnaim v pohraničnom meste Szécsény (Sečany) nešlo o „víťazstvo alebo prehru”. Podľa Szollára môže byť stretnutie v súčasnej situácii interpretované ako obojstranné víťazstvo. „Skutočný prospech zo stretnutia však majú etnickí Maďari na Slovensku, pretože spoločné 11-bodové vyhlásenie prijaté oboma premiérmi deklaruje, že Maďarsko a Slovensko sa dohodli na prijatí všetkých odporúčaní vysokého komisára OBSE týkajúcich sa nedávnej novely slovenského zákona o štátnom jazyku,” povedal hovorca. Dohoda podľa neho predpokladá prijatie celého balíka návrhov komisára, vytvorenie podmienok pre sledovanie plnenia záväzkov a zapojenie slovenských Maďarov do procesu urovnania sporu. „Znamená to, že spolupráca medzi Slovenskom, Maďarskom a OBSE sa začala,” uzavrel Szollár.
Kto od štvrtkovej schôdzky slovenského premiéra Roberta Fica s jeho maďarským politickým partnerom Gordonom Bajnaim očakával namiesto hľadania riešení vzájomných vzťahov búchanie do stola, ten sa buď mýlil, alebo má záujem na prehlbovaní napätia. Konštatoval to maďarský premiér Gordon Bajnai. Jeho slová odzneli v nedeľu večer v relácii Sloboda slova maďarskej verejnoprávnej televízie M1. Televízia v súvislosti so schôdzkou pripomenula výsledky prieskumu maďarského inštitútu Medián. Na vzorke 1000 ľudí sa zistilo, že so štvrtkovou schôdzkou premiérov Slovenska a Maďarska vyjadrilo spokojnosť 78 percent respondentov, 16 percent nepovažovalo stretnutie za dobré a šesť percent opýtaných nechcelo alebo nevedelo zaujať stanovisko. Z hľadiska Maďarska je podľa Bajnaiho dôležité, že touto schôdzkou jeho krajina dokázala pomôcť občanom Slovenska patriacim k maďarskej menšine. „Som presvedčený, že sme im dokázali pomôcť. Rokovať sme išli s tým, aby sme dosiahli, aby nový jazykový zákon prispôsobili európskym normám. Slovensko súhlasilo, aby pri tvorbe vykonávacích predpisov zohľadnilo odporúčania komisára OBSE pre menšiny. Kým tieto nie sú prijaté v zmysle európskych noriem, dovtedy nemožno pokutovať. To bol náš najväčší problém,” dodal maďarský premiér. Na otázku redaktorky, či cieľom maďarskej strany na schôdzke nebolo zrušiť jazykový zákon, Bajnai reagoval, že nemôže suverénnej krajine nič nanucovať. „Mohol som povedať iba toľko, že zákon nie je v zmysle európskych noriem a požiadať, aby odporúčania vysokého komisára OBSE pre menšiny Knuta Vollebaeka vzali plne na vedomie,” uviedol. Na margo neuskutočnenej cesty maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma na Slovensko Bajnai povedal, že spoločne s Ficom skonštatovali, že ich postoje sú v tejto záležitosti diametrálne odlišné. „My sa domnievame, že došlo k porušeniu práva, došlo ku krokom protirečiacim európskemu právu. Každý bude musieť absolvovať svoju cestu. Maďarsko pôjde cestou, ktorú musí urobiť, keď zistí porušenie európskeho práva. Skonštatovali sme však, že aj slovenská strana považuje to, čo sa tam stalo, za poľutovaniahodné. Dokonca slovenská strana povedala aj to, že schengenské pravidlá a európske zákony o voľnom pohybe osôb si ctí a považuje za platné,” povedal Bajnai. Podľa jeho slov tí, čo očakávali, že si niekto na schôdzke bude verejne sypať popol na hlavu, asi nepoznajú diplomaciu, nechápu duševný svet rokovacích partnerov a mali nereálne očakávania. Druhou možnosťou je, že mali záujem na tom, aby napätie ďalej narastalo, aby sa namiesto hľadania riešení búchalo do stola. „Mojím záujmom bolo hľadať riešenia,” zdôraznil.
Šéf SMK Csáky v piatok po Fóre poslancov Karpatskej kotliny označil maďarskú stranu rokujúcu vo štvrtok s premiérom Ficom za servilnú. Očakáva vraj „ráznejšie vystupovanie” budúcej maďarskej vlády vedenej Fideszom. Podporil tým predvolebnú agitáciu Orbánovej strany, podľa ktorej sa slovenská vláda k tunajším Maďarom správa tak, ako sa správa, len preto, lebo je Maďarsko teraz slabé a v kríze. Pri silnej vláde, napríklad Orbána, bude vraj všetko inak. Summit premiérov však ukázal aj to, ako by asi ráznejšie vystupovanie Fideszu vyzeralo: videli by sme zákazy vstupu a nielen Fica, ale aj všetkých Slovákov urážajúce dementné listy od fideszáckych či Fideszu blízkych lídrov prihraničných maďarských obcí? Skrátka, na hysterické a hlúpe slovenské kroky by prichádzali rovnako hysterické a hlúpe reakcie spoza Dunaja už aj z najvyšších miest. Komu by to pomohlo? Postoj Ficovej vlády k menšinám neurčuje sila Maďarska, ale jej domáce potreby, ktoré nikto z Budapešti zásadne nezmení. Čo neznamená, že nemôže aj s SMK urobiť nič na upokojenie situácie. Nie však trucpodnikmi či ukazovaním svalov. Účasť na fóre Karpatskej kotliny síce nie je vlastizrada ani natoľko, ako okrádanie daňových poplatníkov, na čo sú majstri strany snažiace sa poslancom SMK odobrať mandát. Fórum však je i tak ako oficiálna inštitúcia parlamentu zbytočný cirkus, ktorý má najmä u krajanských politikov vytvárať dojem, že je na ich názor v Budapešti niekto zvedavý. Zrušenie jeho súčasného štatútu na žiadosť slovenskej strany reálne nič nezmení, ale možno vzťahy trochu upokojí. SMK by s tým vraj súhlasila, hneď sa však zbavuje zodpovednosti tvrdením, že ona nič, o veci musí rozhodnúť Budapešť. Prečo jej to teda otvorene nenavrhne?
Za nového predsedu Národného zhromaždenia Maďarskej republiky dnes zvolili poslanci Bélu Katonu z vládnucej Maďarskej socialistickej strany (MSZP). V tajnom hlasovaní po odstúpení Katalin Sziliovej ho podporilo 319 poslancov, 22 bolo proti. Podľa internetového portálu socialistov sa Katona narodil 9. februára 1944 v Budapešti, absolvoval Budapeštiansku technickú univerzitu, neskôr Ekonomickú univerzitu Karla Marxa. Členom Maďarskej socialistickej robotníckej strany (MSZMP) sa stal v roku 1972, od roku 1989 bol členom MSZP. V Hornovej vláde zastával post ministra bez portfeja dozorujúceho činnosť civilných tajných služieb.
Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová v pondelok informovala o svojej rezignácii. O dôvodoch tohto rozhodnutia zákonodarcov podrobnejšie neinformovala, uviedla len, že sú „osobné” a „politické”. Sziliová pôsobila vo funkcii predsedníčky maďarského zákonodarného zboru 88 mesiacov a stala sa tak najdlhšie pôsobiacim predsedom parlamentu od pádu komunizmu v krajine. Vo svojom pondelkovom rozlúčkovom prejave pred poslancami hovorila Sziliová najmä o tom, čo sa jej podarilo v kresle najvyššej zástupkyne parlamentu dosiahnuť. Jedným z najväčších úspechov bolo podľa nej vytvorenie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny, ktoré podľa jej slov „urobilo veľa pre naše národné hodnoty, rovnako ako pre ekonomické a kultúrne pozdvihnutie regiónu”. Fórum pred piatimi rokmi založila skupina poslancov maďarského zákonodarného zboru a jeho členmi sú aj zvolení zástupcovia pôsobiaci v parlamentoch susedných krajín. Prezidentkou fóra je práve Sziliová. Združenie dlhodobo kritizujú najmä predstavitelia Slovenska. Sziliová pôsobila ako predsedníčka maďarského parlamentu od mája 2002. Socialisti ju v roku 2005 nominovali na post prezidentky a v doplňujúcich voľbách v roku 2009 aj do funkcie primátorky mesta Pécs, žiadnu z týchto funkcií však nezískala.
Vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre menšiny Knut Vollebaek navštívi v stredu 16. septembra Slovensko. Pricestuje na pozvanie ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka, pričom jeho rokovania v Bratislave sú pokračovaním konzultačného procesu okolo novely zákona o štátnom jazyku. Rezort diplomacie v tejto súvislosti pripomína, že v spoločnom vyhlásení premiérov SR a MR Roberta Fica a Gordona Bajnaiho zo štvrtka (10.9.) sa Slovensko zaviazalo akceptovať odporúčania komisára i jeho aktívnu a podpornú a monitorovaciu úlohu v procese implementácie novely. V posudku k novele jazykového zákona sa Vollebaek zmieňuje o tom, že viaceré jeho ustanovenia, vrátane dvojjazyčných nápisov, nie sú v rozpore s medzinárodnými štandardmi. Za pozitívne označil zrušenie požiadavky, aby úradníci pred nástupom do úradu preukázali písomnú a ústnu znalosť slovenčiny ako štátneho jazyka. Nedostatky však vidí v terminológii používanej v zákone, keďže podľa neho môžu vzniknúť problémy s ich korektnou interpretáciou, takže odporúča jej zjednotenie. Najviac kritizovaným ustanovením novely zákona bolo zavedenie sankcií od 100 do 5000 eur (3013 až 150.630 Sk), opozičná SMK považuje ich udeľovanie za protiústavné. Komisár odporúča, aby pokuty boli poslednou možnosťou, pretože ich ukladanie by mohlo ľahko viesť k vytváraniu napätia, a preto sa im v princípe bolo potrebné vyhnúť. Mali by sa uplatňovať s maximálnou opatrnosťou, pričom by mali byť jasne definované a pravidelne monitorované.
Slovensko-maďarský spor sa dnes opäť objavil na pôde Európskeho parlamentu, kde si europoslanci z obidvoch krajín vymieňali názory na jazykový zákon a jeho interpretáciu druhou stranou. Počas tzv. jednominútových vystúpení, ktoré dávajú členom európskeho zákonodarného zboru možnosť vyjadriť sa k akejkoľvek téme, vystúpili viacerí slovenskí a maďarskí zástupcovia. Podľa Sergeja Kozlíka (HZDS) Maďarsko a maďarská menšina stále otvárajú problém menšín a prostredníctvom poloprávd a klamstiev sa snažia manipulovať verejnú mienku v Európskej únii. Kozlík poukázal na to, že v Maďarsku narastajú prípady extrémizmu, Budapešť túto situáciu nedostatočne zvláda a mali by sa tým zaoberať európske inštitúcie. O klamstvách a výmysloch hovoril v súvislosti s kritikou zo strany maďarských europoslancov na adresu slovenského jazykového zákona aj Boris Zala (Smer-SD), ktorý zdôraznil, že tento zákon neporušuje práva menšín. Maďarskí poslanci zavádzajúcimi informáciami podnecujú extrémizmus, čo Zala označil za „veľmi nebezpečnú politiku”. Ďalší slovenský europoslanec Eduard Kukan (SDKÚ) vyzval na „korektný partnerský dialóg” ako spôsob hľadania riešenia a spôsob ako „zobrať živnú pôdu extrémistom”. Maďarskí europoslanci apelovali na európske inštitúcie, aby nezatvárali oči pred tým, čo sa deje v členských krajinách. Podľa Pála Schmitta sa na Slovensku atakuje reč, ktorá ja úradným jazykom EÚ a porušuje sa právo menšiny na používanie jej jazyka. Csaba Sándor Tabajdi kritizoval, že EÚ sa vyjadruje k porušovaniu ľudských práv, keď sa tak deje mimo ňu, ale mlčí v prípade, ak sa to stáva v členskom štáte. Maďarská menšina na Slovensku je vystavená diskriminácii a slovenský jazykový zákon výrazne porušuje práva menšín, tvrdí Tabajdi, čo podľa jeho slov zistil aj vysoký komisár OBSE pre menšiny. Predseda EP Jerzy Buzek ešte začiatkom septembra vyhlásil, že EP nemá právomoci v jazykovej oblasti a vyzval na bilaterálne riešenie tohto sporu. Zasahovať doň nemieni ani Európska komisia, ani švédske predsedníctvo v EÚ.
Slovensko-maďarský spor o jazykovom zákone je bilaterálnou otázkou, do ktorej sa Európska únia nemieni miešať. Takýto odkaz ide z Bruselu v súvislosti s požiadavkami Maďarska, aby únia zasiahla do najnovšieho konfliktu medzi Bratislavou a Budapešťou. Brusel tak však môže urobiť len v prípade, ak má na to právomoci, a to neplatí pre všetky oblasti. Vo všeobecnosti sa vychádza z toho, že každá krajina uchádzajúca sa o členstvo v EÚ musí splniť širokú škálu podmienok, v rámci ktorých musí okrem iného dokázať, že je fungujúcou demokraciou s vládou zákona, kde sa dodržiavajú ľudské práva a práva menšín. Európska únia tak napríklad nekomentuje ani výsledky parlamentných volieb v jednotlivých členských krajinách, keďže ide o vyjadrenie vôle občanov demokratického štátu. Rovnako sa predpokladá, že krajiny, ktoré sa dokázali stať členmi únie, sú dostatočne vyspelé na to, aby si svoje prípadné roztržky vyriešili na bilaterálnej úrovni. Slovensko-maďarské otázky sa aj napriek tomu na európskej pôde objavujú pomerne často. Najčastejšie sa tak stáva na úvod plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu počas tzv. jednominútových vystúpení, ktoré dávajú europoslancom príležitosť vyjadriť sa k čomukoľvek. Slovné prestrelky medzi slovenskými a maďarskými zástupcami sú však v podstate jedinými výmenami názorov tohto druhu realizovanými pravidelne medzi zástupcami dvoch členských krajín. Bez zmienky o slovensko-maďarských záležitostiach, tento raz o jazykovom zákone, sa nezaobišlo ani inauguračné júlové zasadnutie europarlamentu v novom zložení a maďarskí poslanci v uplynulých týždňoch avizovali, že s týmto možno rátať aj naďalej, hoci Brusel opakuje, že jeho kompetencie oblasť jazykov nepokrývajú. Takéto slová si vypočula minulý týždeň v Bruseli od predsedu EP Jerzyho Buzeka aj šéfka maďarského parlamentu Katalin Sziliová, ktorá požadovala od EÚ, aby sa touto otázkou zaoberala, pretože slovenský jazykový zákon podľa nej porušuje európsku legislatívu a teda nie je len bilaterálnym problémom. Buzek po rokovaniach zdôraznil, že EP sa vždy zasadzuje za ochranu ľudských práv a práv menšín. Je však presvedčený, že najlepším spôsobom, ako takéto konflikty vyriešiť, je rokovací stôl, za ktorým sedia predstavitelia daných krajín. Nový šéf parlamentu si chce zákon síce preštudovať, vypočuť si obidve strany - na návštevu EP príde o dva týždne predseda NRSR Pavol Paška - a je pripravený pomôcť v debate, upozorňuje však, že „nie je možné debatovať o tejto otázke v pléne, pretože Európsky parlament nemá pre túto oblasť rozhodovacie právomoci”. Len existujúci právny rámec umožňuje Bruselu intervenovať v danej oblasti a žiadať nápravu. V prípade porušenia európskych pravidiel je úlohou Európskej komisie, aby sa tým zaoberala. EK však opakovane vyhlásila, že ide o bilaterálnu otázku a zakročiť preto nemá v úmysle. Šéfka maďarského kabinetu minulý týždeň o problematike debatovala aj podpredsedom EK Jacquom Barrotom, ktorý je zodpovedný za oblasť slobody, spravodlivosti a bezpečnosti. Ten si podľa slov Sziliovej chce zákon takisto preštudovať. Sám Barrot však obsah rokovaniu s maďarskou predstaviteľkou odmietol komentovať. Rovnako sa do sporu nezapája ani švédske predsedníctvo. Skutočnosť, že EÚ považuje túto kauzu za bilaterálnu, však neznamená, že v Bruseli či Štrasburgu sa na ňu zabudne. Maďarský europoslanec za stranu Fidesz József Szájer totiž aj napriek jasným vyhláseniam Buzeka o neexistencii právomocí avizoval, že dokiaľ zákon nebude zrušený, poslanci za Fidesz „nepremeškajú žiadnu príležitosť na to, aby otvorili túto otázku na pôde Európskeho parlamentu”. Hoci je medzi europoslancami bez ohľadu na krajinu a frakciu najnovší slovensko-maďarský konflikt známy, k tejto otázke sa zväčša nechcú vyjadrovať.
O novele slovenského zákona o štátnom jazyku sa v zahraničí šíria dezinformácie, presviedčal dnes v Bruseli minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák komisára Európskej únie (EÚ) pre viacjazyčnosť Leonarda Orbána z Rumunska. Komisár potvrdil, že Európska komisia (EK) do slovensko-maďarského sporu vstupovať nebude, keďže otázky jazyka a menšín spadajú do kompetencie členských štátov, informovalo MZV SR. Lajčák Orbána ubezpečil, že Slovensko „bolo a bude” veľmi zodpovedné pri uplatňovaní jazykového zákona v duchu odporúčaní Vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín Knuta Vollebaeka. „Som presvedčený, že Slovensko i Maďarsko sú takí vyspelí členovia Európskej únie, že dokážu sporné názory na zákon vyriešiť v korektnom susedskom dialógu bez zaťažovania európskych či medzinárodných inštitúcií,“ povedal šéf slovenskej diplomacie. Pozitívnym impulzom v tomto smere bolo podľa ministra stretnutie premiérov Slovenska a Maďarska minulý štvrtok v maďarskom Szécsény. Orbán pripomenul základný princíp európskej politiky viacjazyčnosti - aby ľudia, žijúci v danej členskej krajine ovládali aj jej jazyk. To sa podľa neho týka príslušníkov národnostných menšín i prisťahovalcov, pretože sa tak podporuje vzájomné porozumenie, posilňuje dialóg a multikultúrnosť, uviedlo v správe o stretnutí ministerstvo zahraničných vecí (MZV SR). Podvečer sa v Bruseli začne dvojdňové rokovanie šéfov diplomacií krajín únie. Lajčák bude s kolegami na pravidelnom zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy únie hovoriť o energetickej bezpečnosti, situácii v Iráne, na južnom Kaukaze, ale aj o vízovej povinnosti Kanady pre českých občanov.
.
.