Slovensko v budúcnosti naďalej neplánuje uznať nezávislosť Kosova. Vyhlásil to predseda vlády Robert Fico (Smer) po rokovaní so svojím srbským kolegom Mirkom Cvetkovičom. Fico naznačil, že postoj krajiny súvisí s politikou SMK, ktorá reprezentuje záujmy maďarskej menšiny na Slovensku. Bývalá srbská provincia Kosovo vyhlásila jednostranne samostatnosť vlani vo februári. Viaceré krajiny jej samostatnosť spochybňujú a nechcú ju uznať. „Vláda Slovenskej republiky doteraz neuznala Kosovo ako samostatný štát a nevidíme ani žiadne dôvody na zmenu tohto postoja,” vyhlásil Fico. Kosovo ako nový štát doposiaľ uznalo viac ako 60 štátov, vrátane USA a väčšiny krajín Európskej únie (EÚ). S kosovskou samostatnosťou naopak nesúhlasí Rusko. Neuznaním samostatnosti Kosova si Slovensko chce podľa Fica chrániť vlastné národné záujmy, ktoré vraj ohrozuje „nebezpečná politika” predsedu SMK Pála Csákyho. „Náš postoj ku Kosovu nie je iba záležitosťou sympatií ku Srbsku a nemá ani nič spoločné s naším vzťahom k Spojeným štátom americkým alebo Ruskej federácii,” tvrdil Fico. Reakciu SMK zisťuje. Fico v minulosti viackrát obvinil SMK zo zhoršenia vzťahov medzi Bratislavou a Budapešťou. Spory sa ešte viac vyostrili po tom, čo parlament schválil sporný jazykový zákon, ktorý od septembra posilňuje postavenie slovenčiny a zavádza pokuty. SMK proti zákonu zorganizovala viacero protestov. Na stretnutí s premiérom Srbska Fico vyjadril balkánskemu štátu aj podporu v jeho snahách vstúpiť do EÚ. „Nevidíme žiadny dôvod, prečo by sa malo odkladať ďalšie rozširovanie Európskej únie,” poznamenal Fico. „Srbsko sa môže spoľahnúť na absolútnu podporu slovenskej vlády pri integrácii do Európskej únie,” zdôraznil to Fico po rokovaní so srbským partnerom Mirkom Cvetkovičom s tým, že nevidí žiadny dôvod, aby sa odďaľovalo ďalšie rozširovanie únie. Ponúkol Srbsku pomoc a bude závisieť na ňom, do akej miery ju v procese integrácie využije. Rovnako predseda vlády privítal všetky kroky, ktoré sa urobili na ceste k zrušeniu vízovej povinnosti pre občanov Srbska do krajín EÚ od začiatku roku 2010. Predstavitelia rezortov financií oboch krajín dnes podpísali finančné memorandum medzi ministerstvami financií oboch krajín, ktoré sa týka dohody o rozvojovej spolupráci. „Chceme byť naďalej aktívni v poskytovaní rozvojovej pomoci,” dodal. Slovensko v rokoch 2003 až 2008 podporilo zhruba 90 projektov v celkovej sume 9 miliónov eur. Premiéri diskutovali tiež o dlhu, ktorý má Srbsko voči Slovensku. Cvetkovič prišiel s návrhom, aby peniaze mohli byť preinvestované v Srbsku. „Napríklad aj na podporu slovenskej menšiny,” poznamenal Fico.
Strana maďarskej koalície (SMK) sa ohradila voči dnešným výrokom predsedu vlády Roberta Fica. Po prijatí srbského partnera Mirka Cvetkoviča premiér vyhlásil, že neuznaním nezávislosti Kosova chce slovenská vláda dať najavo, že bude všetkými silami chrániť národné záujmy proti nebezpečnej politike, ktorú proti suverenite Slovenska uskutočnila SMK na čele s Pálom Csákym. SMK voči tomuto výroku protestuje a pripomína, že svojou činnosťou vo veľkej miere prispela k akceptovaniu Slovenska ako členskej krajiny Severoatlantickej aliancie a Európskej únie (EÚ). „SMK je toho názoru, že nevypočítateľné a nepremyslené výroky Roberta Fica značne škodia záujmom Slovenskej republiky v demokratickom svete. Strana sa ďalej v tejto záležitosti vyjadrovať nebude,” dodala hovorkyňa SMK Eva Dunajská. Fico srbskému partnerovi pripomenul, že naša krajina bola jednou z tých, ktorá nezávislosť Kosova neuznala a nevidí žiaden dôvod pre zmenu tohto postoja. Za úspech srbskej diplomacie považuje, že otázku nezávislosti Kosova bude posudzovať Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Predseda slovenskej vlády vyjadril podporu pri integrácii Srbska do EÚ. Nevidí žiadny dôvod, aby sa ďalšie rozširovanie únie odďaľovalo. Srbsku ponúkol Fico pomoc a bude závisieť na ňom, do akej miery ju v procese integrácie využije.
O dezinterpretáciách, ktoré súvisia s posledným vývojom slovensko-maďarských vzťahov bude v utorok v Bruseli hovoriť predseda parlamentu Pavol Paška s predsedom Európskeho parlamentu Jerzym Buzekom a podpredsedom Európskej komisie Jacquesom Barrotom. V stredu bude Paška rokovať s predsedom Snemovne reprezentantov Belgického kráľovstva Patrickom Dewaelom a s podpredsedom Senátu Belgického kráľovstva Hugom Vanderbergem o prehĺbení vzájomných vzťahov a rozvoji spolupráce s oboma komorami parlamentu Belgického kráľovstva a tiež o spolupráci medzi V4 a zoskupením krajín Beneluxu. Slovensko-maďarské vzťahy sa vyhrotili po tom, čo v júli Národná rada SR schválila novelu zákona o štátnom jazyku. Proti tejto legislatívnej norme protestovali politickí predstavitelia maďarskej národnosti na Slovensku, ale aj predstavitelia Maďarska. Novela jazykového zákona je však podľa vysokého komisára Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre národnostné menšiny Knuta Vollebaeka v súlade s medzinárodnými štandardmi, aj keď to neznamená, že je dobrá. Dodal tiež, že kritika zákona bola často prehnaná a zavádzajúca. K vyhroteniu vzťahov prispela aj plánovaná návšteva maďarského prezidenta László Sólyoma, ktorý sa mal 21. augusta zúčastniť na odhaľovaní sochy sv. Štefana v Komárne. Nakoniec prešiel len k hranici na moste cez Dunaj spájajúcom Komárno a Komárom. Ministerstvo zahraničných vecí SR mu totiž prostredníctvom diplomatickej nóty odoprelo vstup na územie Slovenska.
Maďarsko sa bude uchádzať o členstvo v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2012-2013. Oznámil to dnes v New Yorku generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi maďarský premiér Gordon Bajnai. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Bajnai generálnemu tajomníkovi povedal, že Maďarsko v tejto záležitosti už rokovalo s viacerými krajinami a v rokovaniach pokračuje. MTI pripomína, že Maďarsko bolo nestálym členom 15-členného orgánu naposledy v období rokov 1992-1993. Pan Ki-mun požiadal maďarského premiéra, aby Maďarsko v utorok na svetovom summite o klimatických zmenách prijalo vodcovskú úlohu. Podľa slov hovorkyne vlády Bernadett Budaiovej Bajnai „dal jednoznačne najavo, že na Maďarsko sa dá spoľahnúť”. Generálny tajomník OSN vyzval Maďarsko, aby sa prihovorilo v prospech riešenia problematiky ovzdušia. Bajnai vystúpi v utorok na summite s prejavom v rámci diskusie za okrúhlym stolom v súvislosti s predĺžením platnosti kjótskeho protokolu. V stredu sa maďarský premiér zúčastní na otvorení 64. Valného zhromaždenia OSN.
Denník Pravda 31. augusta 2009 sa pohoršuje nad tým, že žiaci z národnostných škôl s vyučovacím jazykom maďarským dostanú dejepisy, v ktorých sa dočítajú, že za čias Rakúsko-Uhorska neexistoval Felvidék, čiže Horná zem, ale Slovensko. Neodborné stanovisko „slovenského” denníka podporila odborníčka na rakúsko-uhorské dejiny Eva Kovalská z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Kovalská kritizuje, že dostanú takéto knihy. Podľa nej „v rámci Rakúsko-Uhorska nemožno hovoriť o Slovensku. Slováci vtedy neboli národom v modernom zmysle slova.” Územie dnešného Slovenska skutočne netvorilo do roku 1918 oficiálne pomenovanú samostatnú politickú či administratívno-správnu jednotku, ale pojem Slovensko existoval dávno predtým. Od roku 1918 sa aj oficiálne začalo nazývať Slovensko a toto pomenovanie sa hneď prenášalo aj na minulosť. V roku 1923 vyšla kniha Václava Chaloupeckého Staré Slovensko, ktorá sa zaoberala dejinami územia Slovenska do konca 13. stor. a vtedy proti tomu názvu u nás nikto neprotestoval. Bolo to nepochybne preto, lebo sa toto územie chápalo, ako obývané od najstarších čias (ešte spred príchodu starých Maďarov) prevažne predkami dnešných Slovákov. Maďarska iredenta, usilujúca sa po roku 1918 o obnovenie starého Uhorského kráľovstva, alebo aspoň o územnú revíziu, neuznávala pomenovanie Slovensko a používala pomenovanie Felvidék - Horná zem, čim chcela zdôrazniť, že ide o časť vtedajšieho Maďarska. Z hľadiska Slovákov a slovenských dejín je tento termín neprijateľný, lebo označuje iba časť celku a Slovensko je jedným celkom. Termín Felvidék nemal v minulosti rovnaký význam. V stredoveku sa územie Slovenska pokladalo za Partes superiores - Horné (severné) časti Uhorského kráľovstva. Maďarský pojem Felvidék nie je z tých čias písomne doložený. Po Moháči (1526) za vlády Habsburgovcov v 16. až 18. stor. sa za Dolné Uhorsko (Alsó Magyarország) pokladalo územie Bratislavskej komory, ležiace bližšie k Viedni, za Horné Uhorsko zas, územie Spišskej (Košickej) komory, teda územie vzdialenejšie od Viedne. Stredoslovenské banské mestá sa vtedy nazývali „banské mestá Dolného Uhorska (alsó-magyarországi bányavárosok).” V 19. stor. termín Felvidék označoval prevažne severné časti Uhorska. Napriek tomu v dnešnom Maďarsku dodnes dožíva označenie Felvidék pre severovýchodnú časť dnešného Maďarska. V druhej polovici 20. stor. aj časť maďarských historikov chápala neprijateľnosť termínu Felvidék pre Slovákov, pretože sa tým politicky chápalo Slovensko ako časť Maďarska a niekedy sa používal termín „Szlovák lakta terület - Územie obývané Slovákmi” a pre stredoslovenské banské mestá sa vyskytovalo označenie „pohronské banské mestá”. Od 90. rokov 20. stor. sa zo strany mnohých maďarských historikov (aj pôsobiacich v Rakúsku) Slovákom odporúčalo používať termín Felvidék, čomu žiaľ podľahli aj niektorí nerozmýšľajúci slovenskí historici aj z oficiálnych slovenských vedeckých inštitúcii. V súčasnosti sa zvlášť medzi maďarskými politikmi vyskytujú názory, že pomenovanie Felvidék sa vzťahuje na národnostne zmiešané územie, približne vymedzené hranicou určenou viedenskou arbitrážou 2. novembra 1938. Historický odbor Matice slovenskej
Sólyomove provokácie, protestné zhromaždenie proti jazykovému zákonu v Dunajskej Strede, protesty Maďarov pred slovenskými veľvyslanectvami v Budapešti, Bruseli, Londýne a New Yorku logicky poukazujú na fakt, že riadiace protislovenské centrum sídli v Budapešti a SMK je piatou kolónou v tyle „slovenského nepriateľa”. Jazykový zákon, ktorý neprekáža iným menšinám na Slovensku, je len zámienkou na vyvolávanie nepokojov. Protislovenská akcia v Dunajskej Strede stála nemalé peniaze. Autobusy zvážali Maďarov nielen z východu Slovenska, ale aj z Ukrajiny, Rumunska a Maďarska. Spoza Dunaja prišlo okolo dvesto extrémistov z Jobbiku, Národnej stráže a Hnutia 64 žúp so zástavami veľkého Uhorska, protislovenskými heslami. „Ria, ria, Hungária,” vykrikovali známe fašizoidné skupiny a ich pohlavár Gábor Vona na hraniciach medzi Komáromom a Komárnom usporiadal tlačovú konferenciou, na ktorej nechýbali ani slovenské médiá. Tieto koordinované akcie naplánované na 1. september, Deň Ústavy Slovenskej republiky a začiatok 2. svetovej vojny nie sú ničím iným ako otvorenou vyhrážkou slovenskej vláde: Ak nebudú Slováci tancovať podľa želania Maďarov, riskujú nepokoje! Zmanipulovaná časť maďarskej menšiny, ktorá ani netuší, o čom je jazykový zákon a počúva iba maďarské rádiá, pozerá iba Duna Tv a číta Iba Új szó a Népszava, žije v strachu, že nebude môcť hovoriť na verejnosti po maďarsky, pretože ju čakajú ťažké pokuty. Toľko nehoráznych klamstiev, ktoré vyprodukovala Budapešť spolu s Csákym a Bugárom sa nalepilo na hlavy prostoduchého maďarského obyvateľstva, že to pripomína goebelsovské dezinformačné metódy spred 2. svetovej vojny. Jednoducho, Maďari si pomýlili storočie. Pre politiku tohto štýlu je príznačné, že ju podporujú aj maďarskí intelektuáli, ktorým sa na Slovensku celkom dobre darí. Aj oni vedome šíria prostredníctvom ochotných slovenských médií túto nehanebnú maďarskú lož o jazykovom zákone. Slovenským médiám akosi uniklo, že na štadióne v Dunajskej Strede išlo o čosi viac ako o paragrafy jazykového zákona. Všetky tie nekonkrétne hlúpe reči o okliešťovaní jazykových práv menšín boli len propagandistickou zásterkou výzvy na cezhraničnú jednotu maďarstva, na otváranie autonómnych tém a starých trianonských rán. Prirodzene, akcia mala voličom ukázať, že jednota Maďarov na Slovensku je možná len pod egidou SMK. Preto bola na štadióne z verejných prejavov ostrakizovaná strana Most - Híd Bélu Bugára. Na potvrdenie vplyvu a moci SMK, dotiahol Csáky na tribúnu aj Jediný slovenský hlas - marginálneho politického krikľúňa Ondreja Dostála, ktorý zožal nadšený potlesk tak zo strany slovenských Maďarov, ktorí meno Dostál počuli po prvý raz, ako aj zo strany extrémistov, ktorí mu nerozumeli. Na pozadí týchto provokácii SMK, ale aj provokácie Solyóma v súvislosti s odhaľovaním sochy kráľa Štefana v Komárne, hysterických maďarských reakcii a útokov na slovenské veľvyslanectvo a veľvyslanca v Budapešti chce konečne Bajnai rokovať s premiérom Ficom. Vraj cieľom dialógu má byť zníženie napätia medzi Slovenskom a Maďarskom. Len ťažko možno veriť tomu, že Maďari, ktorí napätie vyvolali, ho chcú teraz znížiť, najmä ak predmetom rokovania má byť opäť jazykový zákon a odopretie vstupu na Slovensko maďarskému prezidentovi. Maďarská diplomacia, ako vždy, vnucuje slovenskej strane jednostranné témy a slovenská strana márne vysvetľuje hluchým maďarským ušiam. Pritom spoločných tém by bolo neúrekom. Napríklad práva slovenskej menšiny v Maďarsku a maďarskej menšiny na Slovensku na papieri a v praxi, otázka podpory národnostných menšín a reciprocity v prístupe k maďarskej a slovenskej menšine, problém extrémizmu a jeho legislatívny postih. To by malo predovšetkým zaujímať obe rokujúce strany a nie zámerne vyrobený problém jazykového zákona, ktorý je v súlade s európskymi normami a je výsostnou vnútornou záležitosťou Slovenskej republiky. Slovenská vláda nesmie ustúpiť ani o piaď. Prijímať kompromisy v otázkach slovenských zákonov na základe akéhokoľvek vonkajšieho tlaku by bolo pre budúcnosť slovenskej suverenity tou najhoršou cestou. Po dvadsiatich rokoch existencie Slovenskej republiky sa zdá, že maďarská politika voči svojmu severnému susedovi ťahá za kratší koniec a hrá vabank. Slovenskej diplomacii by v tomto štádiu vývoja nemala stačiť Iba obhajoba našej pravdy pred európskou byrokraciou, ale poukazovanie na maďarské lži rovnako v otázkach zahraničnej politiky voči Slovensku, ako aj vnútornej menšinovej politiky v samotnom Maďarsku. Klamstvo - viditeľné na gýčovej soche kráľa Štefana v Komárne s korunou, ktorú tento panovník nikdy na hlave nenosil, lebo vznikla až o dvesto rokov neskôr - je len nepatrnou ukážkou z celého radu maďarských klamstiev, ktoré sa premietajú aj do súčasnej maďarskej politiky. Lenže v politike sú lži oveľa nebezpečnejšie a boj s nimi si vyžaduje veľa energie. Inak to však nejde. Slovenská vláda už nemá kam ustúpiť.
Udalosti 21. 8. 2009 predstavujú podľa slovenských médií „dno” slovensko-maďarských a maďarsko-slovenských vzťahov. Je alarmujúce, že k tomu prispel najvyšší ústavný činiteľ Maďarskej republiky prezident László Sólyom a novovzniklá strana Híd-Most. V prípade prezidenta je to o to zarážajúcejšie, že ide o špičkového právnika, bývalého predsedu Ústavného súdu Maďarskej republiky (1989-2005). Zvláštnosťou maďarskej ústavy a ústavného práva je, že funkciu prezidenta nepokladá za súčasť výkonnej moci. Podľa § 29 ústavného zákona č. XX/1949 prezident fyzicky zosobňuje jednotu národa (kifejezi a nemzet egységét) a súčasne zastupuje maďarský štát (képviseli a magyar államot). Sólyom v istých súvislostiach pokladá prezidenta za inštitúciu. Už po svojom zvolení deklaroval právo na samostatné aktivity na základe osobného zváženia. Podľa vyjadrenia pre Magyar Hírlap z 5. 8. 2005 nemienil vždy zohľadňovať stanovisko Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky, t. j. vlády. V súvislosti s tým prezident plní významné poslanie aj v oblasti zahraničnej politiky a diplomacie. Týka sa to aj jeho ciest do zahraničia. Po uplynutí polovice funkčného obdobia (august 2005 - december 2007 ) najčastejšie bol na Slovensku - šesťkrát. V rozhovore pre Magyar Hírlap 5. 8. 2005 zdôraznil, že ešte pred zvolením za prezidenta Maďarskej republiky prvé interviev poskytol bratislavskému denníku Új Szó 24. 6. 2005. Z jeho troch priorít na prvom mieste je podpora maďarských menšín v zahraničí, ďalšími odstránenie chudoby a ochrana prírody. Kriticky sa vyslovil, že otázka menšín stala sa v Maďarsku vyslovene vecou politických strán, hoci osobne ju skôr pokladá za odborný problém. Na základe tohto svojho presvedčenia zorganizoval štyri medzinárodné konferencie expertov (máj 2006-november 2007). Tretia konferencia 18. 5. 2007 sa zamerala na veľmi výbušnú tému autonómie a regionalizmu, na ktorej Sólyom obhajoval právo kompaktných maďarských menšín na územnú autonómiu a roztrúsených maďarských komunít na kultúrnu autonómiu. Súčasne však konštatoval, že uvedený cieľ sa dosiahne iba ťažko, keďže v okolitých krajinách sa konštituujú národné štáty na úrovni 19. storočia. V dôsledku toho Sólyom navrhol novú paradigmu menšinovej politiky, ktorá bude rešpektovať heterogénne záujmy nastupujúcich ročníkov Maďarov v susedných štátoch, pri súčasnej spolupráci s väčšinovým národom. Na propagáciu novej paradigmy stále častejšie využíval formu súkromných návštev v susedných krajinách, čo je v porovnaní s diplomatickými aktivitami predchádzajúcich prezidentov významný prvok. V súvislosti s prijatím Rumunskej republiky do EÚ v januári 2007 rozhodol sa osláviť maďarský štátny sviatok 15. 3. 2007 medzi sedmohradskými Maďarmi. V tejto súvislosti sa treba zastaviť pri otázke, ako chápe Sólyom „jednotu maďarského národa” ktorý reprezentuje ako prezident Maďarskej republiky. Sólyom sa k tomu vyjadril 12.12. 2007 v rozhovore pre TV DUNA. Pod maďarským národom chápal regionálne kultúrne spoločenstvá Maďarov (regionális kulturális nemzetként kell felfognunk). Podľa neho otázku zahraničných Maďarov možno vnímať predovšetkým v ústavno-právnej polohe, v rámci možných technických riešení a v súlade so želaním väčšinového národa. Sólyom zdôraznil, že národné povedomie nevzniká na pokrvnom základe a pôvode, ale na individuálnej identite, voľby príslušnosti ku kolektívu. Sólyom neprikladal rozhodujúci význam štátnemu občianstvu, najmä po vstupe nových krajín do EÚ. Východisko pre zahraničných Maďarov videl v garancii osobnej slobody a samosprávy ako základov územnej a kultúrnej autonómie. To si však vyžaduje úplne novú stratégiu maďarskej menšinovej politiky, čo závisí od bilaterálnej spolupráce so susednými štátmi. Sólyom v druhej polovici funkčného obdobia nenaplnil svoje predstavy, stal sa integrálnou súčasťou oficiálnej zahraničnej politiky a diplomacie maďarskej vlády a parlamentu. Dňa 13.11. 2008 podporil Katalin Sziliovú a Ferenca Gyurcsánya s požiadavkou, aby NR SR odvolala svoje stanovisko z 5. 11. 2008 o Fóre poslancov krajín Karpatskej kotliny. Ešte závažnejšia bola jeho podpora pravicového konzervatívneho FIDESZ-u v otázke nových parlamentných volieb po vyhlásení Ferenca Gyurcsánya 21. 3. 2009, že odstupuje z funkcie premiéra Maďarskej republiky. Rozhodnutie László Sólyoma zúčastniť sa na odhalení sochy sv. Štefana v Komárne 21. 8. 2009 bolo jasným odkazom, že súčasné maďarské politické špičky sa nechcú vzdať ani takého kúska územia Slovenska, akým veľkým bol stôl na mierovej konferencii v Trianone. To už nie je hra o volebné preferencie novej strany Most-Híd, ale o bezpečnosť a stabilitu Európy. Udalosti v Komárne 21. 8. 2009 jednoznačne svedčia o niekoľkých neodškriepiteľných skutočnostiach. Predovšetkým vedenie novej politickej strany Most - Híd ( Béla Bugár, László A. Nagy, Zsolt Simon, Gábor Gál) najmä však Tibor Bastrnák chce zvyšovať svoje predvolebné preferencie na úkor SMK ešte razantnejším hungarofilstvom. Uhorský kráľ Štefan I. bol a ostáva predovšetkým symbolom expanzie a práva na dobyté územia. Nikdy nebol a nebude symbolom kultúrnej identity Maďarov, ich prínosu do európskej civilizácie, či multikultúrneho spoločenstva obyvateľov Karpatskej kotliny. Postavenie sochy Štefana I. v Komárne je manifestáciou príslušnosti mesta k zatiaľ virtuálnemu Veľkému Maďarsku, čo chcel demonštrovať aj prezident Maďarskej republiky László Sólyom. Už teraz možno konštatovať, že nádejných vyše 5% preferencií pre Most-Híd aj vďaka Slovákom je nadobro prešustrovaných. Pred stranou Most-Híd sú iba dve možnosti - bratovražedný boj s SMK, alebo znovusplynutie. Z pohľadu Slovákov namiesto mostu zblíženia je tu loďka na riečke Styx.
Ján Slota v nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike vyhlásil, že Maďarsku ide nielen o zrušenie Benešových dekrétov a Trianonských dohôd, ale o zrušenie niektorých štátov. Naznačil, že v Maďarsku sa konajú vojenské cvičenia s názvom „Smer útoku”, ktoré sú smerované proti Slovensku. Ďalej vyhlási, že SMK a Miklós Duray pripravujú vyhlásenie autonómie. Podľa Slotu sa takto začala aj vojna v Juhoslávii. Takzvaný „popolčekový” tender bol podľa predsedu Slotu absolútne čistý. „Košická firma, ktorá neuspela v tendri a spustila to v médiách, teraz bez výberového konania, na priame zadanie, dostala veľkú zákazku v košickej teplárni,” povedal Slota, ktorý však bližšie podrobnosti nechcel konkretizovať. V relácii ďalej uviedol, že v pondelok 21. septembra odovzdá Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcii vyjadrenie k svojmu letu do Chorvátska. „Uvidíte ako tá bublina pekne praskne,” povedal líder SNS a doplnil, že letel komerčným letom, za ktorý riadne zaplatil. Podľa medializovaných informácií sa pred letom Slota a posádka nepodrobili pasovej kontrole a hovorilo sa aj o vysokej cene prenájmu lietadla. K nedávnym výrokom, ktoré Slota adresoval lídrovi HZDS Vladimírovi Mečiarovi týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, šéf SNS uviedol, že to nemyslel v zlom. „Tie tvrdé slová, nebolo to tak myslené, to sú skutočnosti, ktoré mi povedali lekári,” vysvetľoval Slota a Mečiarovi poprial veľa zdravia a zisk aspoň piatich percent v najbližších parlamentných voľbách. Po nich má SNS ambíciu znova sa dostať do vlády. S výnimkou SMK a Most-Híd nevylúčil spoluprácu so žiadnou inou parlamentnou stranou.
Majú už tri kreslá v europarlamente, kam ich v júni pretlačilo 430-tisíc voličov. S vyhliadkami na dvojciferný zisk hlasov sa chystajú preniknúť aj do maďarského parlamentu. Národní radikáli nezadržateľne smerujú do prvej ligy maďarskej politiky. V športe sa už v najvyššej súťaži stihli udomácniť. Nacionalistická strana Jobbik má svoj hádzanársky klub. Oficiálne sa k nemu nehlási, lebo stanovy hádzanárskej federácie nepripúšťajú prepojenie na politiku a ženskému družstvu Hunnia by hrozilo vylúčenie z prvej ligy. Klub, ktorého spolumajiteľom je tieňový minister športu strany Jobbik, však nijako netají svoju nacionalistickú orientáciu. Hráčky nosia dresy v čiernej farbe, ako sú uniformy Maďarskej gardy, alebo s červeno-bielymi prúžkami árpádovskej vlajky, ktorú si prisvojili maďarskí fašisti. Na hrudi sa im skvie nápis Nová sila, čo je slogan Jobbiku, navyše je napísaný rúnovým písmom, obľúbeným v ultrapravicových kruhoch. Aj samotný názov Hunnia, odkazujúci na niekdajšiu ríšu presahujúcu hranice Karpatskej kotliny, je mnohovravný. Rovnako sa volá aj extrémistické zoskupenie, ktorého členov v súčasnosti vo väzbe vyšetrujú pre podozrenie zo spáchania série teroristických útokov. Fanúšikovia svoje družstvo povzbudzujú vlajkami s kontúrami Veľkého Maďarska. „Bol už najvyšší čas, aby sa aj v športe niekto verejne prihlásil k svojmu svetonázoru,” hovorí pre denník Népszabadság výkonný riaditeľ klubu Zoltán Miltényi. „Ako súkromnej osobe mi identita Jobbiku nie je vzdialená,” pripúšťa. Hunnia nevznikla na zelenej lúke. Začiatkom leta pohltila starý klub, ktorý mal finančné problémy. Zdedila po ňom aj právo účasti v prvej lige. Noví majitelia sa ihneď zriekli starého názvu. Klub totiž niesol meno židovskej rodiny Goldbergerovcov, textilných fabrikantov, ktorí ho pred ôsmimi desaťročiami v budapeštianskej Óbude založili. Ponechali si iba leva zo starého oddielového znaku, zjavne preto, lebo podobného má v erbe aj Maďarská garda. Napriek deklarovanému vlastenectvu družstvo netvoria len Maďarky. Jeho oporou sú tri ukrajinské legionárky. „V prechodnom období, kým zosilnieme, majú u nás miesto, perspektívne však chceme dávať prácu len Maďarom,” tvrdí Miltényi. „Mimochodom, ani jedna hráčka nemá námietky proti smerovaniu,” vysvetľuje pre Népszabadság a dodáva: „Vecou športovca je, aby športoval.”
Údajné slovensko-maďarské spory patria už roky do žánru science fiction, alebo sa dajú cucať z prsta Jána Slotu, čo je najväčší fantasta generácie - toľko konfliktov a hrozieb si nevymyslel ani L. Ron Hubbard v šialenom románe Bojisko Zem. Jasný dôkaz, že na bežnej ľudskej úrovni dokážu susedné národy spolupracovať k obojstrannému prospechu, ponúka Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku. S hanbou priznávam, že som ho navštívil prvý raz. Určite nie naposledy. Inštitúcia má hlavné sídlo v Brämerovej kúrii na bratislavskej Žižkovej ulici, ktoré sa v minulosti volala aj po Márii Terézii a Hermannovi Göringovi. Myslím si, že aj najzarytejší odporcovia Bratislavy trocha zmäknú, keď uvidia masívnu dvojposchodovú budovu z roku 1620. Patrila Franzovi Pramerovi, boháčovi zo štvrte Zuckermandel, ktorý služobníctvu dovolil prespávať vo vlastnom dome. Dnešné výstavné priestory sú bývalé malé i väčšie izby, členité a klenbovité, s prvkami pôvodného renesančného dizajnu. Škoda, že múzeum zostáva trocha mimo pozornosti médií a divákov. Do zastrčenej ulice si policajti chodievajú oddýchnuť počas služby - kriminalita predsa u nás dávno nejestvuje, tak sa treba zdokonaľovať v klebetení a fajčení. Výstava Dunaj v čase a v obrazoch mi prišla ako na objednávku, ale nemusíte práve písať román o rieke, aby ste si do múzea našli cestu. Dunaj z Bratislavy už takmer pred sto rokmi vyhnali, mesto ho opustilo, ohradilo, a voda, kedysi najdôležitejšia súčasť metropoly, sa do nej dnes vracia iba v kanistroch a fľašiach. Rozsiahla expozícia vznikla v spolupráci s maďarskými historikmi a zberateľmi, ktorých k Dunaju bez preháňania viaže láska. Skvostom sú raritné fotky od zabudnutého lodného kapitána, alebo od maďarského avantgardistu Erna Vadasa či medzivojnového kronikára V. Benescha (nemýliť si s menovcom Eduardom, ktorého Maďari z pochopiteľných dôvodov zväčša nechvália). Prekvapili ma ukážky ryžovania zlata v Bratislave, čím nemyslím privatizovanie, ani výpalníctvo, ale manuálnu otročinu s lopatou a drôteným sitom. Kto vedel, kde ryžovať, mal sa dobre už pred sto rokmi, a ani nemusel byť vo vládnej koalícii. Insitné čaro má spoločný dokumentárny film ôsmich podunajských krajín z roku 1956, keď Dunaj prvýkrát spojil ideologických nepriateľov - každý štát vyzerá ako bukolická idyla vytrhnutá z dejín, čo je pri pohľade na rok vzniku zvlášť krutá irónia. Za vrcholom výstavy som zostúpil do veľkej pivnice, kde sa rozprestierajú prvé kompletné mapy rieky a územia dnešného Slovenska - vyžiadal si ich cisár Jozef II., aby lepšie spoznal svoju obrovskú krajinu. Toto dedičstvo vytvárali generácie predkov a spoľahlivo lieči mindráky. Výstava trvá v Bratislave do 11. októbra a potom sa presunie do ďalšieho dunajského mesta, do Komárna.
Policajným hliadkam piateho budapeštianskeho obvodu namontovali na čiapku kamery. Podľa dnešného vydania maďarského denníka Népszava šéf maďarskej polície József Bencze uviedol, že ide o testovaciu prevádzku. Kamery skúšajú aj v hliadkovacích vozidlách, pevne namontované zariadenia sledujú udalosti pred a za autom. Kamery sú prostredníctvom internetu napojené ne centrálny dispečing, odkiaľ môžu sledovať dianie na verejných priestranstvách a prijať potrebné rozhodnutia. Modernú techniku neprivítali všetci policajti s jednoznačným nadšením, pretože to pre nich znamená súčasne aj neustály dozor nad ich činnosťou, píše denník Népszava, podľa ktorého ak sa testovaný systém osvedčí, rozšíria jeho aplikáciu.
Včera a dnes sa na pôde Univerzity Pavla Jozefa Šafárika konala konferencia pod názvom „Dohoda o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom (1946-1948) - osudy slovenských a maďarských presídlencov”. Viktória Pappová sa Štefana Šutaja zo Spoločenskovedného ústavu SAV a vedúceho Katedry histórie Filozofickej fakulty v Košiciach opýtala najskôr na hlavné témy konferencie.
Vzťahy medzi oboma krajinami sú dlhodobo napäté, k diplomatickej prestrelke medzi Bratislavou a Budapešťou prispel napríklad sporný jazykový zákon. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (Smer-SD) si predvolal maďarského veľvyslanca Antala Heizera. Na stretnutí odsúdil výroky šéfa maďarskej diplomacie Pétera Balázsa. Ten údajne označil Slovensko za „mladšieho brata, ktorého treba naučiť európskym obyčajom”. Krajinu vraj prirovnal k režimu bývalého rumunského komunistického diktátora Nicolaea Ceausescua. „Po stretnutí premiérov oboch krajín minulý týždeň v Szécsény (...), ako aj po návšteve vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín v Bratislave i Budapešti (...), sú motívy na takéto výroky ministra Balázsa nepochopiteľné,” uviedol vo vyhlásení pre médiá hovorca ministerstva Peter Stano. Poznamenal, že Lajčák označil Balázsove výroky za neakceptovateľné. Vzťahy medzi oboma krajinami sú dlhodobo napäté, k diplomatickej prestrelke medzi Bratislavou a Budapešťou prispel napríklad sporný jazykový zákon. Nevôľu na maďarskej strane vyvolal tiež zákaz vstupu do krajiny maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi, ktorý chcel počas súkromnej návštevy Komárna odhaliť sochu uhorského kráľa Štefana. Stupňujúce napätie sa pokúsili upokojiť premiéri oboch krajín Gordon Bajnai a Robert Fico pred týždňom na spoločnom stretnutí v maďarskom Szécsény, kde prijali vyhlásenie s cieľom zlepšiť vzájomný dialóg a spoluprácu. K zmierneniu napätia medzi krajinami mala prispieť aj stredajšia návšteva vysokého komisára OBSE Knuta Vollebaeka pre kontroverzný jazykový zákon. Komisár pripustil, že hoci bola kritika čiastočne oprávnená, niektoré výčitky boli prehnané. Slovenská strana zas prisľúbila, že prípadné nejasnosti zákona spresní v metodickom pokyne.
Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) SR si dnes popoludní predvolalo veľvyslanca Maďarskej republiky (MR) na Slovensku, aby mu tlmočilo rozhorčenie Slovenskej republiky a osobné rozčarovanie ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka z výrokov šéfa maďarskej diplomacie Pétera Balázsa v nemeckom denníku Süddeutsche Zeitung. MZV SR považuje jeho vyjadrenia zverejnené v dnešnom vydaní novín (o Slovensku ako mladšom bratovi, ktorého treba naučiť európskym obyčajom, a prirovnania SR k Ceaušescovmu režimu) za neakceptovateľné. Osobitne po stretnutí premiérov oboch krajín minulý týždeň v Szécsényi, na ktorom bol dohodnutý spoločný plán na upokojenie a zracionálnenie vzájomných vzťahov, ako aj po návšteve vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín v Bratislave i Budapešti a obojstrannom akceptovaní jeho odporúčaní, sú motívy na takéto výroky ministra Balázsa nepochopiteľné. Rezort diplomacie nepovažuje za vhodné, aby predstavitelia MR dávali partnerom a spojencom v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii lekcie zo správania a žiada, aby sa sústredili na to, čo od Slovenska a Maďarska očakávajú občania oboch krajín, Európska únia a ich partneri.
Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák odmieta súperiť so svojim maďarským kolegom Péterom Balázsom o to kto z nich je väčší Slovák, či Maďar. Šéf slovenskej diplomacie tak reagoval na Balázsovo vyhlásenie, podľa ktorého je Slovensko jediným problematickým susedom Maďarska. Podľa maďarskej strany sa totiž pod horúce politické leto podpísalo aj Slovensko. „Vnímam to ako propagandistické hlášky, ktoré sú určené skôr pre vnútropolitickú spotrebu. Nejakým spôsobom sa biť do hrude, kto je väčší Slovák, či väčší Maďar, neposúva naše vzťahy dopredu,” reagoval Lajčák na vyhlásenie maďarského šéfa diplomacie. Ako slovenský minister zahraničných vecí dodal, nedávne stretnutie premiérov susedných krajín a návšteva vysokého komisára OBSE pre menšiny Knuta Vollebaeka v oboch hlavných mestách uzatvorili smutnú kapitolu našich vzťahov. „Teraz presne vieme aký je náš zákon, čo nás čaká a mojou ako aj zodpovednosťou môjho maďarského partnera je dohodu predsedov oboch vlád naozaj zmeniť na konkrétne aktivity a konkrétne kroky,” dodal Lajčák na margo kritiky slovenského jazykového zákona. Aj preto by už budúci týždeň mal spolu s Balázsom zasadnúť za jeden rokovací stôl. V New Yorku by mali totiž rozpracovať spomínanú dohodu do konkrétnych krokov a opatrení. „Za dva mesiace totiž chceme demonštrovať zásadný posun pri plnení tohto spoločného vyhlásenia,” vyhlásil Lajčák. Vo štvrtok ráno sa zdalo, že svoje stredajšie výroky prehodnotil aj maďarský minister. Podľa TASR totiž pripomenul, že Slovensko nie je možné provokovať, rovnako ako si treba ctiť jeho štátnu územnú integritu a suverenitu. Odteraz tak nemá byť hlavným cieľom maďarskej strany principiálna interpretácia štátneho jazykového zákona, ale riešenie konkrétnych prípadov v tejto súvislosti. Práve vo štvrtok však nemecký denník Süddeutsche Zeitung uverejnil s Balázsom rozhovor. V ňom sa šéf maďarskej diplomacie na adresu Slovenska vyjadril ako o mladšom bratovi, ktorého treba naučiť európskym obyčajom. Rovnako prirovnal našu republiku k Ceausescovmu režimu. Voči tomu sa vzápätí samozrejme ohradilo slovenské ministerstvo zahraničných vecí. Z tohto dôvodu si dokonca popoludní predvolalo maďarského veľvyslanca.Tlmočilo mu rozhorčenie Slovenskej republiky a rozčarovanie ministra Lajčáka z takýchto výrokov šéfa maďarskej diplomacie. „Osobitne po stretnutí premiérov oboch krajín minulý týždeň v Szécsény, na ktorom bol dohodnutý spoločný plán na upokojenie a zracionálnenie vzájomných vzťahov, ako aj po návšteve Vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín v Bratislave i Budapešti a obojstrannom akceptovaní jeho odporúčaní, sú motívy na takéto výroky ministra Balázsa nepochopiteľné,” píše sa v tlačovej správe rezortu diplomacie.
Vysoký komisár OBSE Knut Vollebaek v stredu v Bratislave opatrne kritizoval jazykový zákon, pričom nedal za pravdu ani jednej strane. Vyplýva to z pohľadu viacerých maďarských médií, ktoré dnes reagovali na Vollebaekovu návštevu Slovenska. Spravodajský server FigylelöNet vyzdvihol, že komisár nechce byť rozhodcom v tejto záležitosti. Podľa informácií tohto portálu by mohlo byť kompromisom, že novela jazykového zákona zostane síce v platnosti bezo zmien, niektoré jeho časti sa však nebudú v praxi aplikovať. Vollebaek v Budapešti v utorok a potom v stredu v Bratislave podčiarkol určité argumenty oboch strán, v zásade však nedal za pravdu žiadnej z nich. Niektoré kritické pripomienky uznal a ako povedal, ochrana štátneho jazyka neprotirečí medzinárodnému právu, píše FigylelöNet. Nemenované zdroje pre server uviedli, že zrušenie zákona či jeho úpravu nemožno očakávať, pretože to by sa „ťažko vysvetľovalo nacionalistom podporujúcim vládu”. Kompromisom by mohlo byť, že určité časti zákona v praxi sa nebudú aplikovať, dodali zdroje. Mienkotvorný denník Népszabadság v podtitulku cituje časť Vollebaekových vyjadrení v Bratislave, podľa ktorých povedal, že nikdy netvrdil o jazykovom zákone, že je dobrý. Denník v titulku konštatoval, že komisár odporúča opatrnosť. Verejnoprávna televízia Duna TV, ktorá sa najviac aktivizuje v otázke ochrany práv Maďarov žijúcich v zahraničí, uviedla spravodajstvo z Bratislavy titulkom: Predsa len budú pokutovať tých, čo porušia jazykový zákon.
Slovensko dnes odpovedalo Maďarsku, prečo na svoje územie 21. augusta nevpustilo maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma. Na tlačovej besede to potvrdil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Slovensko mu odoprelo vstup diplomatickou nótou. Maďarský prezident sa mal zúčastniť odhalenia sochy sv. Štefana v Komárne. V Budapešti odovzdal odpoveď štátnemu tajomníkovi ministerstva zahraničných vecí slovenský veľvyslanec Peter Weiss, ktorého si maďarská strana predvolala 24. augusta, aby im dôvody nevpustenia vysvetlil. Ide o dôvernú odpoveď, ktorá sa v diplomatickej praxi nezverejňuje, upozornil hovorca rezortu zahraničných vecí Peter Stano. Zatiaľ nie je známe, ako a kedy na ňu bude susedný štát reagovať. S maďarským šéfom diplomacie Péterom Balázsom chce Lajčák rokovať už na budúci týždeň počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Cieľom bude najmä rozpracovanie vyhlásenia o riešení dvojstranných vzťahov, ktoré podpísali premiéri oboch štátov minulý týždeň v maďarskom meste Szécsényi. Konkrétne návrhy by mali predložiť do dvoch mesiacov.
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák sa na okraj budúcotýždňového zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku stretne so svojím maďarským partnerom Péterom Balázsom. Cieľom rokovania bude rozpracovať vyhlásenie o riešení dvojstranných vzťahov, ktoré podpísali premiéri oboch krajín minulý týždeň v maďarskom Szécsényi, do podoby konkrétnych krokov a opatrení. Pre novinárov to dnes potvrdil šéf slovenskej diplomacie. „Chceme za dobu dvoch mesiacov demonštrovať výrazný posun pri plnení tohto spoločného vyhlásenia predsedov vlád,” uviedol Lajčák. Minister reagoval aj na stredajšie slová Balázsa o tom, že Slovensko je momentálne jediným problematickým susedom Maďarska. „Pokiaľ ide o takéto vyhlásenia, ja to vnímam ako také propagandistické hlášky, ktoré sú určené skôr pre vnútropolitickú spotrebu. Nejakým spôsobom sa biť o to, kto je väčší Maďar alebo kto je väčší Slovák, neposúva naše vzťahy dopredu,” povedal Lajčák. Šéf diplomacie vyjadril presvedčenie, že stretnutie predsedov vlád a návšteva vysokého komisára OBSE pre menšiny Knuta Vollebaeka v Budapešti a Bratislave „uzatvorili smutnú kapitolu vzťahov” v súvislosti so spormi o obsah novely zákona o slovenskom štátnom jazyku.
Dvoma protivládnymi demonštráciami si dnes v Budapešti pripomínajú tretie výročie zverejnenia tajnej nahrávky prejavu vtedajšieho ľavicového predsedu vlády Ferenca Gyurcsánya. Prejav, ktorý zaznel v máji na rokovaní frakcie vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) v Balatonöszöde, spôsobil nevídanú sériu pouličných nepokojov. Podľa maďarského opozičného denníka Magyar Nemzet si výročie pripomenú dvoma protivládnymi demonštráciami. Polícia avizovala, že nebude zvýšená pohotovosť poriadkových síl, pretože nemajú o tom informácie, že by sa demonštranti pripravovali na výtržnosti. Budapeštiansky súd práve dnes vyriekol rozsudok na prvom stupni nad šiestimi obvinenými, ktorý sa zúčastnili útoku na budovu štátnej televízie 18. septembra 2006. Násilnosti vypukli po tom, čo televízia odmietla prevziať petíciu protivládnych demonštrantov, ktorí žiadali odstúpenie Gyurcsányovej vlády. Pouličné nepokoje, pri ktorých sa zranili desiatky demonštrantov aj policajtov, pokračovali aj v nadchádzajúcich mesiacoch. Premiér Gyurcsány, ktorý sa na jar v tomto roku vzdal postu, označil vtedy svoje vystúpenie za „reč pravdy“, opozícia ho vnímala ako priznanie klamstva. Zvukový záznam zverejnil na svojom internetovom portáli verejnoprávny Maďarský rozhlas 17. septembra 2006 bez uvedenia zdrojov, z ktorých ho získal. Už krátko po zverejnení fragmentov prejavu pre obrovský záujem verejnosti portál skolaboval. Gyurcsány v prejave použil na ilustráciu situácie krajiny po rokoch vládnutia socialistov veľmi expresívne slová a konštatoval, že čosi podobné sa ešte nestalo v žiadnej európskej krajine. „Je evidentné, že sme posledné 1,5-2 roky preklamali. Bolo úplne jasné, že to, čo hovoríme, nie je pravda....A pritom sme, mimochodom, štyri roky nerobili nič. Nič. Nedokážete mi povedať také podstatné vládne opatrenie, na ktoré by sme mohli byť hrdí s výnimkou toho, že sme sa na koniec z h...a dokázali vrátiť k vládnutiu,” citovala okrem iného zo slov predsedu maďarskej vlády národná agentúra MTI.
Maďarská charitatívna organizácia na ochranu detí zažalovala Maďarsko za údajné porušovanie práva na rovnosť šancí. Informoval o tom vo štvrtok denník Népszabadság. Nadácia Šanca pre znevýhodnené deti uviedla, že začala právne konať, pretože „má dosť toho”, ako školy stále beztrestne segregujú rómske deti. Riaditeľka nadácie Erzsébet Mohácsiová pre noviny uviedla, že zamestnanci relevantných ministerstiev vedeli veľmi dobre zo sociologických prieskumov, v ktorých mestách a dedinách s rómskymi deťmi znevýhodnene zachádzajú a napriek tomu s tým doteraz nič nespravili. Proti týmto školám nik celé roky nezasiahol, povedala. Podľa jej údajov sú malí Rómovia aj naďalej v triedach a školách separovaní od iných detí, učia sa v zlých podmienkach a dostáva sa im v porovnaní s ostatnými žiakmi nižšej úrovne vzdelania.
Maďarská nadácia Šancu pre znevýhodnené deti zažalovala Maďarskú republiku za školskú segregáciu rómskych detí. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság s tým, že nadácia požaduje vyplatiť 50 miliónov forintov (185.295 eur). Podľa nadácie sa v segregácii pokračuje aj napriek tomu, že vláda už dávnejšie prijala zákony na zlikvidovanie tohto negatívneho javu - nedodržiavajú sa totiž právne normy. Rezort školstva neaplikuje zákony zakazujúce segregáciu rómskych detí, aj keď má na to množstvo prostriedkov: môže upozorňovať školské zariadenia - dokonca zažalovať ich prevádzkovateľov - i preverovať kvalitu výučby, uvádza nadácia. Šéfka Šance pre znevýhodnené deti Erzsébet Mohácsiová pre Népszabadság uviedla, že vláda prijala v roku 2003 celý rad právnych noriem na likvidáciu segregácie, odvtedy sa však situácia skôr zhoršila. Právne normy porušujú aj socialistickí primátori - ako prevádzkovatelia škôl -, ktorí hlasovali za zákon o šanci na rovnosť. Ako dodala, rómske deti sa učia vo viacerých mestách a obciach oddelene od ostatných detí za zlých podmienok a dostávajú vzdelávanie slabšej kvality. Podľa Mohácsiovej sa pomer maturantov spomedzi rómskych detí, ktorý nedosahuje ani desať percent, už dlhé roky nemení.
Príslušníci jednotky osobitého určenia maďarskej polície museli v stredu v neskorých večerných hodinách zasahovať v tábore pre utečencov v Békešskej Čabe, aby zabránili eskalácii násilia pri bitke približne troch desiatok občanov Afganistanu a Gruzínska. Informáciu priniesla dnes tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na policajné zdroje. Pri incidente utrpeli dvaja Afganci a piati Gruzínci ľahšie zranenia. Materiálne škody vyčíslili na zhruba 200.000 forintov. Polícia vo veci koná pre dôvodné podozrenie z trestných činov výtržníctva a poškodzovania cudzieho majetku.
Zástupkyňa Medzinárodného menového fondu v Maďarsku Iryna Ivasčenková uviedla, že návrh maďarského rozpočtu na rok 2010 je dôveryhodný, ale upozornila na ekonomické riziká aj na riziká v oblasti realizácie vládnych rozpočtových zámerov. Maďarská vláda pripravila dôveryhodný plán zníženia svojho deficitu v budúcom roku na 3,8 percenta hrubého domáceho produktu, avšak existujú ekonomické riziká aj riziká v oblasti realizácie vládneho plánu, povedala zástupkyňa Medzinárodného menového fondu v Maďarsku Iryna Ivasčenková. Dodala, že menový fond súhlasí s prognózou maďarskej vlády, podľa ktorej sa ekonomika krajiny v tomto roku zmenší o 6,7 percenta a na budúci rok o 0,9 percenta, no dodala, že v oblasti realizácie budúcoročného rozpočtu existujú riziká. Neuviedla však nijaké podrobností.
Rast priemernej hrubej mzdy v Maďarsku v júli spomalil viac, ako analytici očakávali. To dáva priestor centrálnej banke, aby znížila kľúčové úrokové sadzby a pomohla tak ekonomike zotaviť sa z recesie. Podľa štatistického úradu v Budapešti sa priemerná hrubá mesačná mzda v júli 2009 zvýšila medziročne o 1,4 % na 196.992 HUF (730 eur). Ekonómovia však odhadovali, že vzrastie o 1,9 %. Platy v súkromných firmách sa pritom zvýšili v priemere o 4,7 %, zatiaľ čo vo verejnej sfére hrubé mzdy klesli o 5,9 %. Recesia výrazne zredukovala príjmy štátu a núti vládu aj firmy, aby si strážili výdavky, okrem iného aj na platy. Maďarsko odhaduje, že výkon jeho ekonomiky tento rok klesne o 6,7 %, čo je najviac od roku 1991. Premiér Gordon Bajnai už zaviedol sériu opatrení, aby udržal rozpočtový schodok pod kontrolou a splnil tak podmienky na získanie ďalšej splátky úveru od Medzinárodného menového fondu (MMF). Štatistický úrad dnes zverejnil aj údaje z maďarského stavebného sektora, ktoré ukázali, že jeho produkcia v júli klesla medziročne o 5,1 %. To je prudký pád po júnovom raste o 15,9 %. V medzimesačnom porovnaní sa výkon stavebného priemyslu v Maďarsku v júli znížil o 12,2 %. Stavebníctvo zaznamenalo v júni nečakaný rast, ale analytici už vtedy upozornili, že je to sezónna záležitosť a že hlavným dôvodom tohto výsledku bola realizácia vládnych projektov. To sa aj potvrdilo a stavebná produkcia sa začala znova znižovať. Za prvých 7 mesiacov 2009 klesol výkon sektora medziročne o 2,4 %. Okrem toho, stavebné firmy v Maďarsku zaregistrovali v júli o 10,6 % menej objednávok ako v rovnakom období minulého roka.
Zavedenie eura so silným konverzným kurzom spolu s oslabením okolitých mien kvôli hospodárskej kríze urýchlilo platové dobiehanie susedov z Vyšehradskej štvorky. Kým v roku 2007 Slováci zarábali v eurách priemerne o štvrtinu menej ako ich vyšehradskí kolegovia, v prvom polroku 2009 bol tento rozdiel už takmer úplne vymazaný. Slováci poberali platy o 5 percent vyššie ako Maďari, a takmer úplne totožné ako Poliaci. Krajinou s najvyššími mzdami ostáva Česká republika. Príkladom dobiehania susedov môže byť aj porovnanie s Českou republikou. Kým v roku 2002 bol pomer slovenskej a českej mzdy len okolo troch ku piatim, dnes je to viac ako štyri k piatim. Za prvý štvrťrok dosiahol tento pomer dokonca historických 88 percent. Hrubé mzdy však tvoria len väčšiu časť celkových nákladov firiem na pracovnú silu. Zamestnávatelia musia za zamestnancov ešte platiť odvody: podľa OECD najvyššie v Čechách a Maďarsku (viac ako tretina hrubej mzdy navyše), najnižšie v Poľsku (18 percent nad hrubú mzdu). Pripočítanie odvodov k hrubej mzde obraz zásadne nemení. Kým v minulosti bolo Slovensko v cene pracovnej sily s odstupom na chvoste Vyšehradskej štvorky, dnes sa nachádza na rovnakej úrovni ako Maďarsko a Poľsko. Krajina tak do veľkej miery stratila dôležitú konkurenčnú výhodu v rámci stredoeurópskeho regiónu. O vytrácajúcej sa mzdovej konkurencieschopnosti písali už vo februári analytici UniCreditu. Vtedy však išlo len o odhady, keďže mzdové náklady za celú ekonomiku v tom čase ešte neboli k dispozícii. Absolútne čísla za celkové náklady práce v eurách oficiálne publikuje Eurostat až s pomerne veľkým časovým oneskorením. Od prvého štvrťroku síce vyšehradské meny znovu získavali na sile (v treťom štvrťroku posilnili od troch do siedmich percent), zásadné zmeny to do mzdovej konkurencieschopnosti Slovenska neprináša. Môže za to trvalý vplyv silného konverzného kurzu. Aj ten spôsobil, že zahraniční investori sa v prípade Slovenska už musia obzerať po iných výhodách, akými sú euro, produktivita práce, infraštruktúra či podnikateľské prostredie. Netreba zabúdať ani na fakt, že oproti priemeru starej EÚ pätnástky sú miestne mzdové náklady stále iba štvrtinové.
Rast verejného dlhu v dôsledku hospodárskej krízy môže do roku 2010 ohroziť ratingové hodnotenie Poľska, Českej republiky a Maďarska. Tvrdí to medzinárodná ratingová agentúra Fitch vo svojej správe, ktorú zverejnila v pondelok. Česká republika a Maďarsko zaznamenali v tomto roku prudký hospodársky pokles a najväčší postkomunistický člen EÚ Poľsko očakáva spomalenie rastu na 1 % z minuloročných 4,9 %. Prudký výpadok daňových príjmov a výrazný rast sociálnych výdavkov, ktorý si vynútila rastúca nezamestnanosť, spôsobili v regióne dramatický nárast rozpočtových deficitov a verejného dlhu. Podľa agentúry Fitch hrozbu pre verejné financie vo všetkých krajinách predstavujú aj blížiace sa voľby. Agentúra Fitch očakáva, že verejný dlh Poľska prekročí v tomto roku hranicu 55 % hrubého domáceho produktu krajiny (HDP). Verejný dlh Českej republiky by mal medzi rokmi 2008 a 2010 vzrásť na 40,8 % HDP a v prípade Maďarska agentúra predpovedá, že verejný dlh krajiny dosiahne ku koncu roka 2010 až 82,5 % HDP. Agentúra Fitch pridelila Českej republiky rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene na úrovni A+ so stabilným výhľadom a rating dlhodobých záväzkov v domácej mene na úrovni AA-, rovnako so stabilným výhľadom. Maďarsko má v agentúre Fitch rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene na úrovni BBB a rating dlhodobých záväzkov v domácej mene na úrovni BBB+. Výhľad oboch ratingov je negatívny. Dlhodobé ratingy záväzkov v cudzej a domácej mene sú v prípade Poľska na úrovni A-, resp A so stabilným výhľadom.
Nový zákon o vinárstve a vinohradníctve rapídne znižuje kvalitatívne požiadavky kladené na hrozno a víno. Na pondelkovej tlačovej konferencii Strany maďarskej koalície (SMK) to povedal jej podpredseda a poslanec NR SR Iván Farkas. Dôvodom je podľa neho prebratie legislatívy z Európskej únie (EÚ). Ako ďalej Farkas uviedol, nový zákon umožňuje ešte masívnejší dovoz nekvalitných vín zo zahraničia a podľa neho bolo ministerstvo hospodárstva a vládna koalícia veľmi servilní voči Bruselu. SMK vidí možné riešenie vzniknutej situácie v osvete, ako aj v komunikácii s obchodnými reťazcami. Ako prípad Farkas uviedol, že v slovenských supermarketoch sa predáva až 80 % zahraničných vín, naopak v Maďarsku predstavuje tento podiel domáca produkcia. Ďalším východiskom môže byť uznanie nových odrôd hrozna všeobecne platných a uznaných v iných krajinách Európskej únie, ale aj nanovo vyšľachtených na Slovensku. SMK tiež nesúhlasí o úvahe vlády o zavedení spotrebnej dane na tiché víno vo výške 33 eur za hektoliter, čo by podľa neho trh s tichým vínom položil. Národná rada schválila vládny návrh zákona o vinohradníctve a vinárstve, ktorým Slovensko preberá európske nariadenia súvisiace s výrobou vína už koncom júna tohto roku. Zákon hovorí okrem iného aj o novej kategorizácii vín, ktorá je založená na zdôraznení zemepisného označenia. Napriek zmene ostala možnosť označiť vína tradičným výrazom, ako napr. akostné, ale tento výraz sa bude používať iba popri chránenom označení pôvodu alebo zemepisnom označení vín. Zákon je v platnosti už od 1. septembra tohto roka.
Jazykový zákon už pár mesiacov rezonuje nielen v našom parlamente, ale i v médiách a celej EÚ. Tá sa však odmietla do Slovensko-maďarského sporu o jazykovom zákone miešať. Ostáva to teda opäť len v rukách dvoch štátov - Slovenska a Maďarska. Dodržiavanie pravidiel štátneho jazyka je od 1.9. 2009 pod prísnejším dohľadom ministerstva kultúry. Do účinnosti vstúpila širokodiskutovaná novela zákona o štátnom jazyku, ktorá vyvolala polemiku nielen na Slovensku. Zaoberala sa ňou aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) či maďarský zákonodarný zbor, ktorý žiadal zrušenie novely. Ministerstvo kultúry (MK SR) má do konca roka pripraviť metodický pokyn k uplatňovaniu jazykového zákona. Dovtedy nebude jeho porušovanie pokutovať, iba upozorňovať. Po tomto dátume však môže výška pokuty dosiahnuť až 5000 eur. Proti tomuto zákonu vo veľkej miere vystupuje SMK, na čele s Pálom Csákym. Ani novovzniknutá strana Most-Híd nezaostáva. Tí chcú na absurditu jazykového zákona poukázať billboardami v maďarskom, rómskom jazyku a v troch nárečiach. SMK ich však s billboardovou kampaňou zrejme predbehla. Foto billboardu uverejnil na svojej internetovej stránke portál Pravda.sk. „Tieto billboardy boli umiestnené časovo pred protestným zhromaždením v Dunajskej Strede na území okresu Dunajská Streda a bolo ich 22 kusov”, potvrdila Eva Dunajská z tlačového oddelenia SMK. Pre portál Aktuality.sk sa k celej záležitosti vyjadrili národniari:”Billboardy sú len potvrdením toho, čo SNS zdôrazňuje od začiatku prípravy jazykového zákona a výhrad SMK voči nemu - že ide o lživú, ale dobre naplánovanú a dôsledne financovanú kampaň z Budapešti, ktorej vďačnými vykonávateľmi sú na Slovensku SMK a strana Most-Híd. Svoje argumenty však nemajú podložené žiadnym relevantným argumentom, pretože aj podľa medzinárodných organizacií náš jazykový zákon spĺňa všetky medzinárodné normy a je v súlade s medzinárodným právom”, povedala Jana Benková - tlačová tajomníčka SNS. Ďalšou nezodpovedanou otázkou ostáva, kde bral inšpiráciu tvorca týchto billboardov. Zrejme je veľkým fanúšikom známej rockovej skupiny Rolling Stones. Na transparente totiž použil logo od Johna Pasha (jazyk s perami - jediný rozdiel je, že jazyk nie je len červený, ale s farbami maďarskej vlajky), ktorý ho vytvoril pre „Stoneov”. Tí ho poprvýkrát ukázali svetu v roku 1971 na albume Sticky Fingers. „Ide určite o najslávnejšie rockové logo na svete,” povedala Victoria Broakes z múzea V&A. A to je asi dobrá motivácia, ako zaujať! A čo autorké práva? S tým si asi ťažkú hlavu nerobia. Aspoň pre zaujímavosť však treba podotknúť, že londýnske múzeum V&A ho kúpilo za 92 500 amerických dolárov (asi 1,9 milióna Sk/ 63 068 €). Polovicu sumy zaplatila nadácia podporujúca umenie The Art Fund, ktorá prácu označila za „jedno z vizuálne najdynamickejších log na svete”. Umelec John Pasche dostal v roku 1970 za vytvorenie symbolu 50 libier.
„V súlade s § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom ( ďalej len „autorský zákon) je predmetom autorského práva aj maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia, teda aj spomínané logo. Autorské právo zahŕňa výhradné osobnostné a výhradné majetkové práva. Na základe týchto práv vychádzajúcich z ustanovení § 17 a § 18 autorského zákona má autor právo napr.: /- rozhodnúť o zverejnení svojho diela - právo na jeho nedotknuteľnosť, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela,ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti. / Tieto práva predstavujú osobnostné práva autora okrem ktorých disponuje autor aj právami majetkovými,tými je predovšetkým /právo autora udeľovať súhlas na každé použitie diela./ V tomto prípade išlo predovšetkým o použitie: /- vyhotovením rozmnoženiny diela - spracovaním diela - verejným vystavením diela / Súhlas udeľuje autor licenčnou zmluvou, ktorá musí obsahovať/ zákonom stanovené náležitosti/ (spôsob použitia diela, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia) a musí byť /písomná/, v opačnom prípade je neplatná (§ 40 autorského zákona). Použitie diela bez súhlasu autora je neoprávneným použitím autorského diela a je zásahom do autorských práv. Podľa ust.§ 56 ods. 1 písm.e) a f) autorského zákona autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorému hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať aj : - /odstránenia následkov zásahu do práva na náklady osoby, ktorá neoprávnene zasiahla a to aj zničením neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, jej stiahnutím z obehu alebo z iného použitia - náhrady ujmy podľa osobitného predpisu. Týmto je Občiansky zákonník, konkrétne ustnanovenie § 458 písm a) o bezdôvodnom obohatení.Ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442 ods. 2./,” vyjadrila sa Miroslava Majerová z licenčného oddelenia spoločnosti LITA.
Dovedna 12 darcov je zatiaľ uvedených na zozname finančných podporovateľov mimoparlamentnej strany Most-Híd, ktorý tento politický subjekt zverejnil na svojej internetovej stránke. Najštedrejší bol zatiaľ Ladislav Krajňák, občan SR, ktorý má bydlisko uvedené v Prahe. Strane Bélu Bugára venoval 50.000 eur (1,5 milióna Sk). Krajňák je podľa výpisu z obchodného registra členom predstavenstva spoločnosti CTY GROUP, a. s., ktorá podniká v oblasti energetiky, hutníctva, polygrafie či strojárstva. Podľa medializovaných informácií patrí do prvej dvadsiatky najbohatších Slovákov. Druhým najštedrejším darcom je Ľudovít Kulcsár, podnikateľ z Dunajskej Stredy. Strane Most-Híd venoval 35.000 eur (1,05 milióna Sk). Zvyšní desiati darcovia, medzi ktorými sú aj vedúci predstavitelia strany vrátane Bugára, prispeli sumou po 10.000 eur (301.260 Sk). Bugár ešte ako člen prípravného výboru strany Most-Híd avizoval, že budúci členovia jeho politickej strany zatiaľ nebudú platiť tomuto subjektu žiadne členské. Podľa jeho slov by totiž vyžadovanie finančných prostriedkov v čase hospodárskej krízy nebolo správne. „Zatiaľ o tom neuvažujeme. Aké členské teraz môžete dať, keď je kríza? My nechceme to, čo je v iných stranách, myslím si, že to nemá význam,” povedal pre TASR. V súvislosti s financovaním Mostu vtedy zdôraznil, že musí byť veľmi prehľadné, „lebo na nás z každej stany budú používať veľkú lupu. Podaktorí nás totiž považujú za konkurentov”. Aj preto sa strana obrátila napr. na Alianciu Fair-play s otázkou, ako má vyzerať darovacia zmluva. Vznik strany Most-Híd ohlásili bývalí členovia SMK 9. júna. Podľa ich vyjadrenia bude tento politický subjekt otvorený spolupráci na všetkých úrovniach a pre všetkých občanov. Za týmto projektom stoja okrem Bugára aj László Nagy, Zsolt Simon, Gábor Gál a Tibor Bastrnák. Ministerstvo vnútra zaregistrovalo stranu 3. júla po tom, ako jej predstavitelia odovzdali 28.139 podpisov. Zákon vyžaduje na registráciu strany minimálny počet 10.000 podpisov.
Maďarský protimonopolný úrad (GVH) uložil pokutu nízkonákladovým leteckým prepravcom Ryanair a SkyEurope. Každá z leteckých spoločností dostala pokutu v sume 10 mil. forintov (HUF). Ako úrad vo štvrtok oznámil, dôvodom pokuty bolo zavádzanie zákazníkov o cenách pri predaji leteniek. Podľa úradu aerolínie nesprávne informovali zákazníkov o možných dodatočných výdavkoch, ako sú dane, letiskové poplatky, či ďalšie poplatky za služby alebo prepravu batožiny. „Nedostatočné informovanie zákazníkov, že budú musieť zaplatiť dodatočné poplatky k inzerovanej cene, predstavuje podľa úradu zavádzanie zákazníkov,” uviedol protimonopolný úrad vo vyhlásení. Spoločnosť SkyEurope Airlines so sídlom v Bratislave skončila svoju prevádzku 1. septembra po tom, čo od svojho vzniku hospodárila so stratou a problémy s rastúcimi dlhmi jej napokon po takmer ôsmich rokoch existencie neumožnili pokračovať v prevádzke. Okresný súd Bratislava I vyhlásil konkurz na majetok SkyEurope 4. septembra a zároveň zastavil reštrukturalizačné konanie na majetok dlžníka. SkyEurope predala pred prerušením prevádzky okolo 280 tisíc leteniek, ktoré tak prepadli. Klienti, ktorí platili za letenky a služby kreditnými kartami, si môžu uplatniť náhradu čiastočne vo svojich bankách, alebo v konkurze. Je však pravdepodobné, že mnohí cestujúci, ale aj zamestnanci SkyEurope, či jej dodávatelia, svoje peniaze už neuvidia.
Možno ani netušíte, ale Riviéra by mohla byť bližšie, ako by ste si mysleli. Pravda, s tým, že voda tam nie je slaná, ale sladká. Zato hodvábna, tyrkysová, veľká... O Balatone si totiž Maďari myslia čoraz silnejšie, že je ako Riviéra... Osobne sa o tom mohli presvedčiť aj húfy našincov, ale aj Gregor Martin Papucsek stále opakuje, ako ozvena, že Pre mňa je Balaton Riviéra. Prepáčte, že tu vykrikujem, nič ma nebolí, ani som sa nezbláznil. Iba čakám na ozvenu! Pri krásnej soche dievčaťa, ktoré symbolizuje echo. Kde? Na kopci nad Balatonom, v obci Tihany. Tu je tá slávna tihanská ozvena, a vždy znova skúšam, či naozaj funguje. Takže zakričím na jednej strane kopca, môj hlas by sa mal vrátiť od stredovekého múru opátstva... počúvajme teda. Óh!!! Fantastické, zázračné! Vzťahuje sa to na naozaj zriedkavú ozvenu, na uplynulú turistickú sezónu je vhodnejšie zdržanlivé vyjadrenie. Najnovšie štatistiky totiž ukazujú, že pri maďarskom mori bolo o desať percent menej hostí ako vlani. Starosta hlavného mesta Balatonu, Siófoku Árpád Balázs predsa nie je zronený: „Naša skúsenosť je taká, že v každom predbežnom očakávaní bolo niečo pravdy, teda sezóna nie je taká, ako predchádzajúca, nie je oveľa horšia, ani lepšia, ale inakšia.” Také už nejestvuje, že rodina príde k Balatonu na dva týždne, maximálne iba na sedem dní či na víkend. A ešte niečo. „Tu už nerobia rezervácie na letovanie pri Balatone vo februári či máji, ale v stredu na štvrtok”. A takto improvizovať nedokážu Nemci, čo treba spomenúť preto, lebo kedysi, ale aj nie tak dávno, boli hlavnými aktérmi balatonskej sezóny. Aj tento rok očakávali Maďari návaly nemeckých turistov, najmä na znak vďaky, či pre spomienku na leto pred dvadsiatimi rokmi, keď sa tu zhlukovali pri jazere na desaťtisíce východných Nemcov, a čakali, kedy maďarská vláda otvorí pred nimi svoje západné hranice. Takže Nemci zostali neverní. „Počet maďarských hostí sa radostne zvýšil a pre nás spôsobuje ešte väčšiu radosť, že prichádza sem stále viac ľudí z okolitých krajín, zo Slovenska, Poľska, ale aj Česi a Rumuni.” Ale tohtoročná sezóna stála nakoniec jednoznačne na domácej klientele. Môžem to potvrdiť aj na základe vlastných skúseností: niekoľkokrát som bol „dole”, pri jazere - na jeden deň - a toľko maďarského slova som roky nepočul. Plno mladých ľudí, ale aj rodiny s deťmi! Tí prví skôr podriemkavali na trávniku po pretancovanej noci, tí druhí zasa ich budili svojim bezbrehým šantením. Aj voda bola kvalitná, voňavá, hoci hĺbka jazera sa nezmenila a miestami siaha voda stále iba po kolená. Nuž čo, treba si ľahnúť - mysleli si aj Maďari, ktorí sa cítili odviazaní, voľní, slobodní, šťastní, možno ako Francúzi na Riviére. To je stará pesnička zo 60. rokov, aj teraz je aktuálna a nie náhodou sa dožila ďalších, modernejších spracovaní. Mladých Čechov a Poliakov som stretol ešte tento týždeň, na postsezonálnej obchôdzke v Tihanyi, ktorý je, ako som už spomínal, známy po stredovekom benediktínskom opátstve a po ozvene, ktorá sa odráža od jej múrov. A ako echo je aj hostinský z rovnomennej reštaurácie na kopci, ktorý zhŕňa celobalatonské skúsenosti takto. „Myslím si, že sezóna bola dobrá, nemôžem sa sťažovať. Aby som bol presný: sezóna bola prijateľná, oproti tomu, čo predpovedali vo februári, bola vyslovene dobrá. Maďarskí hostia dominovali, Nemcov bolo veľmi málo, skoro nula, ale bolo viac Poliakov, Slovákov, Čechov.” Z tej ozveny sú tu všetci trocha poznačení, lebo keď sa pýtam majiteľa reštaurácie Echo, ako by charakterizoval svoj rodný Balaton, niekoľkokrát opakuje: zázračný, nič iné, než zázračný, podľa mňa zázračný.
Vysoké vedenie v prieskumoch voličských preferencií si v Maďarsku naďalej udržiava opozičná strana Fidesz expremiéra Viktora Orbána. Podľa posledného prieskumu inštitútu Median, ktorého výsledky v stredu zverejnila agentúra MTI, je Fidesz pripravených voliť 67 percent z tých voličov, ktorí sú už rozhodnutí. Socialisti stúpli v tejto skupine zo 16 na 18 percent, podpora krajne pravicovej strany Jobbik klesla o jedno percento, z 11 na súčasných desať. Prieskum prebiehal od 4. do 8. septembra na vzorke 1200 dospelých Maďarov.
Nováčik najvyššej maďarskej basketbalovej súťaže mužov KSE Salgótarján pozval na tradičný Memoriál Sándora Szerta (18. - 20. septembra) dve slovenské mužstvá - BK 04 AC LB Spišská Nová Ves a ŠKP Banská Bystrica. Takto chcú prispieť k zmiernenieu napätia v slovensko-maďarských vzťahoch. „Urobili sme tak preto, aby sme ukázali všetkým, že obyčajní ľudia na oboch stranách hranice žijú vedľa seba v pokoji. Vo vzťahoch oboch krajín sa objavujú problémy, ale sú to väčšinou médiá, politici a ľudia, ktorí nežijú v pohraničných oblastiach, ktorí veci zveličujú,” uviedol manažér KSE Salgótarján Tamás Dániel. Štvrtým mužstvom, ktoré sa predstaví na 33. ročníku Memoriálu Sándora Szerta, bude iránsky klub.
Maďarská diplomacia mala horúce leto vďaka Slovensku, ktoré je jediným problémovým susedom Maďarska. Na tlačovej konferencii v Budapešti to v stredu povedal maďarský minister zahraničia Péter Balázs. Na mysli mal prijatie jazykového zákona a odmietnutie vstupu prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi na Slovensko. Obe udalosti vyvolali bilaterálnu krízu, ktorá bola urovnaná na stretnutí premiéra Roberta Fica s jeho maďarským kolegom Gordonom Bajnaim v meste Szécsény. Balázs poznamenal, že obe krajiny súhlasili s akceptovaním stanoviska a všetkých odporúčaní Vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny. Ako dodal, Slovensko by nikto nemal provokovať a odmietať jeho teritoriálnu integritu, hranice a suverenitu. Etnickým Maďarom na Slovensku odkázal, aby „používali svoj materinský jazyk bez strachu, pretože za nimi stojí európska verejnosť”. Postoj Slovenska k Sólyomovej návšteve nazval neakceptovateľným a uviedol, že akonáhle dostanú na oba dokumenty odpovede, budú zvažovať právne kroky.
Slovensko je momentálne jediným problematickým susedom Maďarska. Vyhlásil to dnes v Budapešti pred novinármi maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs v rámci predstavenia aktuálnych priorít maďarskej diplomacie a informovania o najdôležitejších pripravovaných udalostiach. Šéf maďarskej diplomacie uplynulé obdobie označil za horúce leto, ako spresnil, kvôli Slovensku. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Balázs pripomenul, že slovenský parlament prijal novelu jazykového zákona a Slovensko 21. augusta odmietlo vpustiť maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma na svoje územie. Vzťahy SR a Maďarska sa stali od týchto momentov kritickými. Toto obdobie uzatvorila schôdzka maďarského premiéra Gordona Bajnaiho s jeho slovenským partnerom Robertom Ficom v maďarskom Szécsényi, povedal šéf maďarskej diplomacie.
Vysoký komisár OBSE pre menšiny Knut Vollebaek zopakoval, že novela zákona o štátnom jazyku nie je v rozpore s medzinárodnými štandardmi, nikoho neohrozuje ani nediskriminuje. „Neznamená to, že zákon je dobrý, ale je to zákon, s ktorým sa dá pracovať, aby sa správne implementoval,” uviedol na dnešnej tlačovej konferencii. Jeho aplikácia v praxi a eliminovanie negatívneho dopadu na menšiny sa dá podľa neho zabezpečiť podrobnými a záväznými predpismi, pričom je dôležité, aby sa pred ich vypracovaním zákon neuplatňoval svojvoľne. Komisár dodal, že prijatie novely vyvolalo kontroverzné reakcie s obavami na negatívny dopad na menšinové obyvateľstvo. „Niektoré z kritických bodov boli férové a konštruktívne, niektorá kritika bola zavádzajúca a prehnaná,” konštatoval. Minister kultúry SR Marek Maďarič ubezpečil Vollebaeka, že SR akceptuje jeho odporúčania k jazykovému zákonu. Objasnil, že to znamená najmä vytvorenie interného predpisu pre kodifikáciu štátneho jazyka, ako aj metodického pokynu, ktorý zjednotí výklad nejednoznačných ustanovení, ako aj tých, ktoré vyvolávajú na základe dezinformácií obavy a strach. Podotkol, že pri tvorbe metodických pokynov bude rezort kultúry spolupracovať s expertmi kancelárie vysokého komisára. Zároveň chce nájsť riešenie, aby tieto pokyny mohla schváliť vláda, alebo ich aspoň vziať na vedomie. Vollebaek upozornil, že tvorba metodických predpisov musí byť transparentná tak, aby sa do tohto procesu mohli zapojiť politici, občianske združenia či menšiny. Spomínané usmernenia by sa podľa Maďariča mali dotýkať najmä tých ustanovení, nad ktorým dohľad vykonáva ministerstvo kultúry, ako napríklad úradný styk, geografické názvy v učebniciach, oznamy miestneho rozhlasu, neperiodické publikácie a príležitostné kultúrne tlačoviny, kultúrne podujatia, pamätníky a pamätné tabule či správne konania. Zavedenie sankcií označil vysoký komisár za nie veľmi dobrú myšlienku. Zdôraznil, že to nie je nelegálne, pričom Slovensko má na to plné právo a že aj iné krajiny v Európe ich majú. „Môžem sa pýtať, aká je v tom politická múdrosť,” doplnil. Na margo sankcií v prípade porušenia zákona Maďarič konštatoval, že tie sa zavedú až po schválení metodického pokynu a nie je preto potrebné posúvať účinnosť právnej normy. Poznamenal tiež, že potreba vytvorenia metodického pokynu vznikla kvôli zastrašovaniu ľudí, čo rezort kultúry neočakával. K vyše 15 konkrétnym pripomienkam zo strany komisára OBSE, ktoré majú byť realizované v praxi a dnes o nich po rokovaní Zahraničného výboru NR SR hovoril šéf SMK Pál Csáky, Vollebaek poznamenal, že je to pre neho novinka. „My sme dali stanovisko, ktoré ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo na svojej internetovej stránke. Boli v ňom aj odporúčania, ale nemyslím, že ich bolo 15,” reagoval. Ako dodal, ich vzájomnú korešpondenciu môže slovenská strana zverejniť, ale on osobne na to nevidí dôvod. Jej zverejnenie požaduje SMK. Vollebaek privítal tiež spoločné vyhlásenie premiérov Slovenska a Maďarska Roberta Fica a Gordona Bajnaiho z 10. septembra, pričom za dôležitý považuje záväzok prijať opatrenia proti extrémizmu, xenofóbii a rasovej neznášanlivosti. Ako objasnil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, 25. septembra zasadne zmiešaná slovensko-maďarská komisia, na ktorú budú prizvaní aj experti zastupujúci úrad vysokého komisára OBSE. Vollebaek podotkol, že obe krajiny nepotrebujú sprostredkovateľa, keďže majú dostatočné komunikačné kanály, občas sa im však zíde možno nejaká rada či námet. Dnešná návšteva vysokého komisára OBSE sa uskutočnila na pozvanie šéfa slovenskej diplomacie. Lajčák zdôraznil, že Slovensko starostlivo vníma jeho odporúčania k uplatňovaniu zákona v praxi. „Na týchto odporúčaniach vláda SR veľmi vážne, otvorene a transparentne pracuje.”
Predseda SMK Pál Csáky aj po dnešnom stretnutí s vysokým komisárom OBSE pre menšiny Knutom Vollebaekom tvrdí, že novela zákona o štátnom jazyku je zlá a treba ju zmeniť. Zároveň poukázal na komisárovo tvrdenie, že to, že táto právna norma je v línii medzinárodných zvyklostí, ešte neznamená, že je dobrá. Podľa Csákyho Vollebaek v súvislosti so široko diskutovanou novelou na stretnutí skonštatoval, že je opatrným optimistom. Takýto názor viac-menej zdieľa aj SMK. Za ďalší dôležitý odkaz zo schôdzky Csáky považuje komisárov názor, že najdôležitejšie je, aby so zákonom o štátnom jazyku boli spokojní tí, ktorých sa to týka. „Teda menšiny na Slovensku,” dodal Csáky. Líder SMK dnes dopoludnia po rokovaní Zahraničného výboru NR SR s komisárom povedal, že požaduje zverejnenie všetkých Vollebaekových pripomienok, pričom tak má urobiť ministerstvo zahraničných vecí. Ako upozornil, existuje ich vyše 15, pričom celý tento balík má byť podľa Csákyho aj realizovaný v praxi. Vollebaek na podvečernej tlačovej konferencii podotkol, že toto je preňho novinkou. „My sme dali stanovisko, ktoré ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo na svojej internetovej stránke. Boli v ňom aj odporúčania, ale nemyslím, že ich bolo 15,” reagoval. To, že SR akceptuje odporúčania komisára, už niekoľkokrát predtým avizoval tak minister kultúry Marek Maďarič, ako aj šéf diplomacie Miroslav Lajčák. Obaja to dnes spoločne zopakovali pred novinármi. „Som rád, že vysoký komisár potvrdil, že takéto odporúčania existujú a potvrdil to aj minister zahraničných vecí Lajčák,” vyhlásil Csáky s tým, že verejnosť má právo vedieť, o aké odporúčania ide. „Ale ja to nemôžem zverejniť,” uzavrel. Ku kritizovaným zákonným ustanoveniam o pokutách Csáky poznamenal, že argumentácia o vymožiteľnosti zákona v tejto súvislosti neobstojí, keďže v SR existuje viacero právnych predpisov, ktoré s pokutami nenarábajú. „Každý zákon môže byť aj inak vymožiteľný,” nazdáva sa. Dodal, že plány jeho strany vystúpiť v americkom Kongrese s touto problematikou, sú stále aktuálne, no s Vollebaekom o nich nehovorili. Csákyho stranícky kolega József Berényi dnes potvrdil, že SMK zatiaľ nemá do Kongresu pozvánku.
Pál Csáky v boji proti slovenskému jazykovému zákonu pohorel. Knut Vollebaek zopakoval to, čo tvrdí od začiatku: OBSE nežiada zákon zmeniť, pretože je v súlade s medzinárodným právom a sleduje legitímne ciele. Csáky sa síce pokúsil o prielom, keď 2. septembra vycestoval za Vollebaekom, aby ho „spracoval”, ale zjavne neuspel. Mimochodom, postoj Vollebaeka sa dal odhadnúť ešte pred vznikom sporu. Tento nórsky diplomat pri menšinových problémoch trvá na jednom dôležitom - a rozumnom - princípe. Na dvojjazyčnosti. Menšiny musia mať garantované používanie vlastného jazyka. A zároveň by mali v dostatočnej miere ovládať a používať väčšinový štátny jazyk. Aby krajine, resp. menšinovým komunitám nehrozila rasová, národná alebo kultúrna segregácia. A presne tento cieľ sleduje Maďaričov jazykový zákon... Maďari spor o jazykový zákon prehrávajú, pretože podcenili (resp. precenili) tri veci. Po prvé, prehliadli fakt, že Slovensko je v práve. Takmer všetky kontroverzné body zákona sa ukázali ako výmysly a klamstvá SMK. Napriek tomu slovenská vláda prejavila ústretovosť a - aj keď to nepriznáva - ustúpila. Zákon sa do konca roka nebude uplatňovať. Po druhé, Maďari podcenili silu slovenskej diplomacie. Časy, keď sa chodilo žalovať na slovenskú vládu - a zo Západu prichádzali varovania „vysokých komisárov” - sú preč. EÚ už nemôže zasahovať do vnútorných záležitostí Slovenska ako pred desiatimi rokmi. Nemá na to právo. A po tretie, maďarská diplomacia precenila vlastné sily. Už dávno neplatí to, čo sa tu povrchne omieľalo v 90. rokoch - že „maďarská loby má obrovský vplyv” v Bruseli, Štrasburgu či vo Washingtone. Maďarské požiadavky odbila nielen OBSE, ale aj Európska komisia, švédske predsedníctvo EÚ a Európsky parlament. Pre kľúčové západné krajiny je rozmach maďarského nacionalizmu neprijateľný. Maďarská „loby” v Bruseli nie je vnímaná ako úspešná, ale ako otravná. Inak Vollebaek si v Budapešti neodpustil jednu diplomatickú, ale veľmi jasnú poznámku. Maďarskú doktrínu „spájania národa ponad hranice” odsúdil ako bezpečnostné riziko. Cezhraničný nacionalizmus vyvoláva pochybnosti o jeho skutočnej motivácii. A môže vytvárať dojem, že za touto politikou je „karta iredentizmu”. Čo boli v reči nórskeho diplomata mimoriadne tvrdé a kritické slová. Tvrdé, ale užitočné... Potvrdili, že z mierneho odstupu sa ako vážny problém nejaví Maďaričov jazykový zákon, ale skôr večná nespokojnosť a arogancia „tých druhých”...
SNS vyjadruje ľútosť nad tým, že Vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre národnostné menšiny Knut Vollebaek sa dnes stretol s predstaviteľmi dvoch politických strán jednej národnostnej menšiny, no nevyjadril záujem stretnúť sa aj s jej predstaviteľmi. V stanovisku predsedu SNS Jána Slotu sa zdôrazňuje, že strana novelu jazykového zákona podporila v parlamente, víta ju, podieľala sa na nej a podporuje ju aj svojou najnovšou iniciatívou - petíciou občanov. „Pána Vollebaeka by sme oboznámili s tým, ako sa obdobné právne normy používajú a implementujú do praxe napríklad v Maďarsku. Oboznámili by sme ho so správami dvoch maďarských menšinových ombudsmanov, pánov Kaltenbacha a Kállaia, ktoré hovoria o tom, že oficiálna maďarská politická reprezentácia v MR národnostné menšiny zlikvidovala,” uviedol Slota. Predseda SNS považuje za zarážajúce, ako sa stále v zahraničí vytvára ilúzia, že Slovensko v rámci menšinových práv stále niečo porušuje, keď môžeme byť v menšinovej politike vzorom pre mnohé krajiny. „A je zarážajúce, že sa stále nachádzame len v akejsi obrannej pozícii a prichádzajú nám zo zahraničia na základe lživých obvinení a kampaní ´kontrolovať´ zákony, ktoré jasne spĺňajú medzinárodné štandardy,” dodal. Podľa neho treba upriamiť pozornosť medzinárodných inštitúcií na to, aká národnostná genocída prebieha v Maďarsku. SNS preto plánuje komisára informovať „inou cestou”.
Jazykový zákon nie je ideálny, ale nie je v rozpore s európskymi právnymi štandardmi. Vymáhať finančné pokuty za nedodržiavanie pravidiel o ochrane štátneho jazyka nepokladáme za najlepšie, ale Slovensko má na takýto krok právo. Aj tak by sa dalo všeobecne zhrnúť posolstvo vysokého komisára OBSE pre menšiny Knuta Vollebaeka, ktoré zvestoval zástupcom vlády a predstaviteľom maďarskej menšiny na Slovensku. „Neznamená to, že zákon je dobrý, ale je to zákon, s ktorým sa dá pracovať, aby sa správne implementoval,” povedal Vollebaek po stretnutí s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom a šéfom rezortu kultúry Markom Maďaričom. Zástupca OBSE však zároveň ministrov upozornil, že nie každá kritika znesená na adresu tejto právnej normy, bola zavádzajúca. „Niektoré kritiky boli férové a konštruktívne,” pripomenul Vollebaek. Vysoký komisár OBSE tiež podporil snahu ministra kultúry o vypracovanie metodických pokynov k jazykovému zákonu. Tie by mali predstavovať pomyselný „šlabikár” pre tých, ktorí budú so zákonom prichádzať do kontaktu v dennej praxi. Šéf slovenskej diplomacie na slová zástupcu OBSE reagoval s tým, že je v slovenskom záujme ukázať európskym partnerom, že zákon nikoho neohrozuje a nejde proti európskym hodnotám. „V podstate je potrebné pripomenúť, že na samotnom zákone netreba meniť ani slovo,” odkázal kritikom Lajčák. Ešte pred stretnutím s členmi kabinetu Roberta Fica sa Knut Vollebaek na parlamentnej pôde porozprával aj so zástupcami politických strán SMK aj Most-Híd. Tí pritom čoraz menej hovorili o snahe meniť kritizovaný jazykový zákon. Miesto toho sa snažia upriamiť pozornosť na spomínané metodické pokyny. Ako po stretnutí s vysokým komisárom pre menšiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Knutom Vollebaekom vyhlásil podpredseda SMK József Berényi, ich diskusia sa skôr než na samotnú právnu normu sústredili nato, čo by malo prísť ďalej. „Tlmočili sme názor, že lepšie by bolo keby tie metodické pokyny boli schválené na úrovni vlády a nie ministerstva. Minister totiž môže byť po roku 2010 iný a jednou rukou by to mohol zrušiť,” vysvetľuje Berényi. Pochopenie pre tento návrh podľa podpredsedu SMK vyjadril aj Vollebaek. To, že zástupca OBSE nežiada zmeny v zákone, však pre SMK vraj nepredstavuje žiadne sklamanie. „To, že chce vypracovať metodické pokyny, to nie je preto, že je zákon v poriadku. Ak by totiž bol v poriadku, nežiadal by ich vypracovať. A keby bol zákon úplne v poriadku, určite by na Slovensku neprišiel a nežiadal by vyjasnenie zákona pomocou metodických pokynov,” tvrdí Berényi. Kým predtým SMK presadzovala hlavne zrušenie finančných sankcií, ktoré z novely zákona vyplývajú, čo očakáva od tohto pripravovaného „šlabikára” zatiaľ presne nevie. „V každom prípade chceme vyjasniť, ako to bude s používaním zemepisných názvov, ako to bude s komunikáciou maďarského klienta a maďarského úradníka v obciach, kde je pod 20 percent zástupcov národnostnej menšiny a tiež chceme vyjasniť kultúrne podujatia a potom tiež, či ministerský úradník môže vetovať požiadavku na pamätnú tabuľu,” naznačil požiadavky podpredseda SMK. Paradoxne však iný názor tlmočil Berényiho stranícky šéf Pál Csáky. Predseda SMK totiž tvrdí, že Vollebaek presadzuje zrušenie sankcií. „My sme za. Skúsme to urobiť a už bude menej napätia, pretože dať pokuty za nejasných podmienok v právnom štáte je neprijateľné,” cituje Csákyho TASR. Šéf SMK podľa TASR zároveň potvrdil, že jeho strana naďalej trvá na zverejnení celej korešpondencie medzi ministerstvom zahraničných vecí a predstaviteľom OBSE. Údajne totiž existuje balík 15 konkrétnych pripomienok, ktoré by sa vraj mali zapracovať do praxe. V podobnom duchu ako József Berényi, sa po separátnom rokovaní s Vollebaekom vyjadril aj líder Mostu-Híd Béla Bugár. Hlavnou požiadavkou tejto politickej strany už nie je zrušenie finančných pokút, ale odstránenie nejednotnosti niektorých paragrafov zákona. Aj preto by chceli, aby maďarská menšina mala zastúpenie pri tvorbe spomínaných metodických pokynov. „Musí byť jednoznačné, ktoré sankcie načo a koľko. A hovoril som tiež o možnej inej interpretácii ohľadne používania nárečí alebo ohľadne používania menšinových jazykov v zdravotníctve či v sociálnych zariadeniach,” priblížil Bugár východiskové body Mostu-Híd pri tvorbe „šlabikára” k jazykovému zákonu.
Novela jazykového zákona je podľa vysokého komisára Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre národnostné menšiny Knuta Vollebaeka v súlade s medzinárodnými štandardmi, ale to neznamená, že je dobrý. Ako uviedol dnes na tlačovej besede po stretnutí s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom a šéfom rezortu kultúry Marekom Maďaričom, so zákonom sa dá pracovať. Dodal tiež, že kritika zákona bola častokrát prehnaná a zavádzajúca. Cieľom návštevy vysokého komisára je podľa neho to, aby novelou zákona neboli dotknuté práva menšín. Zdôraznil, že slovenský zákon má posilniť štátny jazyk a v európskych normách nie je nič, čo by to zakazovalo. Naopak myslí si, že je správne, ak to slovenská vláda robí. Na druhej strane je tu však aj právo národnostných menšín používať materinský jazyk. Zároveň dodal, že v texte sú niektoré nejednoznačné ustanovenia a preto je dobré podľa neho vypracovať metodické pokyny, aby sa vyhlo dezinterpretáciám. Tieto pokyny by mala podľa neho schváliť vláda. „Je dôležité, aby ustanovenia zákona neboli dezinterpretované,“ zdôraznil. Vollebaek nemôže zo svojej pozície žiadať zrušenie sankcií v zákone. „Nemyslím, že je dobré mať sankcie, ale na druhej strane, nie je to nelegálne,“ vyhlásil. Zároveň dodal, že sa môže len pýtať, aká je v sankciách politická múdrosť. Podľa neho je dôležité, aby pokuty neprekročili zákonný rámec. Vysoký komisár nevidí dôvod, aby slovenské úrady zverejnili celú komunikáciu s jeho úradom k novele zákona, ako to požadovala SMK. Pripomenul, že ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo jeho stanovisko na svojej internetovej stránke. Vollebaek zdôraznil, že nie je žiadny mediátor a sprostredkovateľ medzi Slovenskom a Maďarskom. „Slovensko a Maďarsko nepotrebujú sprostredkovateľa. Možno niekedy radu,“ uviedol. Zároveň upozornil, že menšiny častokrát slúžia ako premostenie medzi susednými krajinami, ale niekedy aj ako zdroj istého napätia a práve preto bol vytvorený jeho úrad. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák zdôraznil, že Slovensko bolo od júla vystavené brutálnej kampani založenej na klamstve. Snahou Slovenska podľa neho je ukázať, že zákon je normou členského štátu Európskej únie a nikoho nediskriminuje. Zároveň avizoval, že 25. septembra sa stretne zmiešaná slovensko-maďarská skupina pre národnostné menšiny a bude rokovať o novele. Minister kultúry Marek Maďarič uviedol, že akceptuje odporúčania komisára k zákonu. Zároveň prisľúbil, že ministerstvo vypracuje metodické pokyny k tým ustanoveniam zákona, pri ktorých kampaňou vznikla obava z ich uplatňovania. Zároveň dodal, že jeho rezort bude aj naďalej spolupracovať s expertmi úradu vysokého komisára. Vollebaek prišiel na Slovensko na pozvanie ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Ide o pokračovanie konzultácií po prijatí novely zákona, proti ktorej ostro protestuje maďarská menšina aj Maďarsko. SR a MR sa v spoločnom vyhlásení z ostatnej schôdzky premiérov Roberta Fica a Gordona Bajnaia minulý štvrtok zaviazali akceptovať odporúčania komisára i jeho monitorovanie uplatňovania novely v praxi. Vollebaek sa dnes stretol s predsedom vlády, ministrami zahraničných vecí a kultúry, poslancami Národnej rady (NR) SR, Radou vlády pre menšiny. Večer ho ešte čaká stretnutie s predsedom SMK Pálom Csákym. Maďarsko tvrdí, že novela jazykového zákona je v rozpore s európskymi normami a medzinárodnými dohodami, zhoršuje práva menšín, ktoré sľúbil premiér Robert Fico pri nástupe jeho vlády udržať na dovtedajšej úrovni. Slovensko obvinenia odmieta a argumentuje posudkom Vollebaeka, že zákon sleduje legitímny cieľ.
Zákon o štátnom jazyku je podľa vysokého komisára OBSE pre menšiny Knuta Vollebaeka v súlade s medzinárodným právom. Znovu to potvrdil na dnešnom stretnutí s premiérom Robertom Ficom. Implementácia rovnako ako samotný zákon musí podľa neho zostať vnútornou záležitosťou SR. „To som povedal aj v Budapešti,” podotkol. Obaja predstavitelia sa zhodli, že zámerom a ani dôsledkom zákona nie je nútiť Maďarov hovoriť po slovensky, ale regulovať používanie štátneho jazyka vo verejnom styku. Vollebaek v tejto súvislosti Ficovi povedal, že aj partnerov v Budapešti upozornil, že v žiadnom prípade nemôžu byť proti dvojjazyčnosti, v tom jeho podporu nezískajú,informoval Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR. Vollebaek nepožaduje zmeniť kontroverznú novelu zákona o štátnom jazyku. Vyplynulo to z vyjadrení slovenských poslancov, ktorí sa s ním dnes stretli v parlamente. Predseda zahraničného parlamentného výboru Juraj Horváth novinárom povedal, že komisár je ochotný podieľať sa na príprave metodických pokynov, nemieni však byť mediátorom vo vzájomných sporoch medzi Slovenskom a Maďarskom, ktoré vznikli po prijatí normy. „Jednoznačne charakterizoval zákon ako zákon, ktorý je v poriadku,“ upozornil Horváth. Komisár podľa neho uviedol, že zákon nie je ani v rozpore s medzinárodnými pravidlami a právom, ani Ústavou SR. Predseda SMK Pál Csáky má opačný názor. „Ten zákon je zlý,“ povedal v súvislosti s tým, že od septembra sa používanie nespisovnej slovenčiny môže trestať aj pokutami. Ich dávanie bez jasných podmienok považuje za neprijateľné. Podľa Horvátha komisár nepovedal, že by sa pokuty mali zrušiť. „Nepoprel ich legitímnosť,“ uviedol. Csáky naopak upozornil, že Vollebaek zrušenie pokút presadzuje. Horváth potvrdil, že s poslancami výboru sa komisár nerozprával o zmene zákona. Podľa neho však zdôraznil nutnosť prípravy jednotného výkladu. Csáky však požaduje zverejnenie všetkých komisárových pripomienok k norme. Zverejniť ich má rezort zahraničných vecí, ktorý už skôr zverejnil jeho interné hodnotenie. Komisár vtedy uviedol, že viaceré ustanovenia zákona medzinárodné štandardy neporušujú, niektorým paragrafom však vyčítal nejasnú terminológiu. Podľa Horvátha ide o dôvernú záležitosť, myslí si preto, že ministerstvo zahraničných vecí to nezverejní. Vollebaek dnes v parlamente osobitne diskutoval aj s podpredsedom SMK Józsefom Berényim a predsedom Mostu Bélom Bugárom. Berényi tvrdil, že sa s ním stretol ako šéf parlamentného výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Komisárovi tlmočil názor, že metodické pokyny na vysvetlenie jazykového zákona by mala vypracovať vláda, nie ministerstvo kultúry. V budúcom roku totiž podľa neho môže byť minister kultúry iný a môže ich zrušiť. „Aby sa ľahko nedali zrušiť,“ vysvetlil. Nie je sklamaný z toho, že komisár zákon nepožaduje zmeniť. Uviedol, že posilnenie slovenčiny zmenou jazykového zákona by bolo možné v budúcnosti vyvážiť zmenami v zákone o jazykoch národnostných menšín i prijatím samostatného zákona o právach menšín. Za tým podľa neho stojí aj komisár. Z jazykového zákona treba podľa Bugára odstrániť niektoré nejednoznačné paragrafy. „Musí byť jednoznačné, ktoré sankcie, čo, koľko,“ povedal novinárom. Pripomenul, že je tiež dôležité, aby rezort kultúry prizval k vypracovaniu metodických pokynov aj zástupcu maďarskej menšiny. „Nemusí konkrétne mňa,“ povedal. Podotkol, že podľa toho, ako budú pokyny pripravené, podľa toho sa zariadi. Podľa Horvátha je komisár pripravený dať nielen slovenskej, ale aj maďarskej strane odporúčania v prípade, ak sa na neho strany obrátia. Vollebaek sa popoludní stretne ešte s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, ministrom kultúry Marekom Maďaričom a večer bude rokovať so šéfom SMK Pálom Csákym.
Novela zákona o štátnom jazyku bola predmetom dnešného rozhovoru predsedu vlády Roberta Fica s vysokým komisárom OBSE pre národnostné menšiny Knutom Vollebaekom v sídle Úradu vlády SR. Premiér zdôraznil, že cieľom prijatia novely nebolo provokovať, ale regulovať používanie štátneho jazyka vo verejnom styku, pričom ochranu štátneho jazyka považuje vláda SR za legitímny cieľ. Robert Fico zopakoval, že zákon je v súlade s medzinárodnými štandardmi a nesiaha v ničom na garantované práva národnostných menšín. Aj Knut Vollebaek súhlasí s tým, že zákon je v súlade s medzinárodným právom. Chybou podľa neho je, že vyvoláva nervozitu časti národnostných menšín, konkrétne maďarskej. Jeho implementácia však, rovnako ako samotný zákon, musí zostať vnútornou záležitosťou SR. „To som povedal aj v Budapešti,” podotkol Vollebaek. OBSE môže poskytnúť poradenstvo, expertízy, ale musí to byť „slovenský proces”. V tejto súvislosti vysoký komisár OBSE odmietol hrať rolu akéhosi sprostredkovateľa v spore o podobu zákona. „Nepotrebujete mediátora, dokážete si to vyriešiť sami,” povedal. Prijatie vykonávacích predpisov vo vláde by podľa neho mohlo zvýšiť istotu národnostnej menšiny. Fico v ďalšej diskusii odmietol úvahy o prijatí jednotnej legislatívnej normy upravujúcej postavenie a práva národnostných menšín v SR, zdôraznil, že dnešné zákony pokrývajú túto oblasť dostatočne a v mnohých ohľadoch nadštandardne. Obaja predstavitelia sa zhodli na tom, že zámerom a ani dôsledkom zákona nie je nútiť Maďarov hovoriť po slovensky, ale regulovať používanie štátneho jazyka vo verejnom styku tak, aby boli všetky informácie dostupné aj v štátnom jazyku. Vollebaek v tejto súvislosti Ficovi povedal, že aj partnerov v Budapešti upozornil, že v žiadnom prípade nemôžu byť proti dvojjazyčnosti, v tom jeho podporu nezískajú. „Vo všeobecnosti, lebo isté problémy s používaním štátneho jazyka sú aj inde v Európe, je našou úlohou poradiť, ako zavádzať a používať štátny jazyk, ktorý je dôležitým nástrojom integrácie spoločnosti,” podotkol Vollebaek a spomenul napríklad Lotyšsko. Na záver stretnutia predseda vlády zopakoval záväzok spolupracovať na expertnej úrovni s OBSE pri implementácii zákona o štátnom jazyku a vyjadril presvedčenie, že pokuty budú mať preventívny a nie represívny charakter. „Nemáme dôvod vyrábať si nové problémy, lebo sa potrebujeme sústrediť na skutočne dôležité - a tými sú dopady globálnej hospodárskej krízy,“ zdôraznil premiér.
Predseda ľudskoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR József Berényi (SMK) je presvedčený o tom, že metodický pokyn k jazykovému zákonu by sa mal vypracovať na vládnej úrovni a nie na úrovni ministerstva kultúry. Svoj návrh odôvodňuje možnou zmenou na ministerskom poste po budúcoročných voľbách, pričom nový šéf rezortu by ich mohol následne zrušiť. „Mal som taký pocit, že to komisár pochopil a porozmýšľa o tom,” uviedol po dnešnom stretnutí s vysokým komisárom OBSE pre menšiny Knutom Vollebaekom. Berényi poznamenal, že pri ich vypracovaní chce byť nápomocný aj komisár spolu so zástupcami menšín. Berényi mu počas stretnutia tlmočil svoj názor, že parlament nestihne do volieb prijať novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín a ani legislatívny predpis k postaveniu národnostných menšín. Zasadzuje sa však za začatie diskusie k tejto otázke, avšak ich príprava by sa podľa Berényiho nemala uponáhľať. Nie je sklamaný z toho, že Vollebaek nežiada zmenu zákona o štátnom jazyku, ale jeho žiadosť o vypracovanie metodického pokynu má dokazovať, že právny predpis nie je v poriadku. „Inak by nenavštívil SR a nežiadal by vyjasnenie zákona ich prostredníctvom,” domnieva sa. Dodal, že kľúčovým by malo byť vyjasnenie udeľovania sankcií, používanie dvojjazyčných zemepisných názvov, komunikácia klienta a úradníka v obciach, kde je pod 20 percent predstaviteľov národnostnej menšiny. Berényi pokračoval, že pokyn má vyjasniť aj uvádzanie sprievodného slova pri kultúrnych podujatiach pre menšiny a schvaľovanie nápisov na pamätníkoch. Berényi prízvukoval, že jeho stretnutie s komisárom nebolo z pozície predstaviteľa SMK, ale šéfa parlamentného výboru. Na otázku, prečo neprišiel na rokovanie zahraničného výboru, odpovedal, že nie je jeho členom, pričom je logické, že sa Vollebaek ako komisár pre menšiny stretne so zástupcami výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. S komisárom samostatne diskutoval tiež nezávislý poslanec NR SR Béla Bugár (Most-Híd). Tlmočil mu hlavne potrebu odstránenia nejednoznačnosti niektorých paragrafov jazykového zákona. Metodický pokyn považuje Bugár za jedinú možnosť ako zabrániť odlišnej interpretácie tejto právnej normy. „V budúcnosti by bolo najlepšie, aby boli do celého procesu zapojení aj zástupcovia menšín,” upozornil s tým, že v tomto prípade predovšetkým maďarská, keďže jej sa najviac dotýka využívanie menšinových práv. „Ostatné možno používajú svoje jazyky doma, alebo možno ani tam nie,” konštatoval. Na margo sankcií Bugár uviedol, že podľa komisára sú určitým spôsobom akceptovateľné, ale musí byť zrejmý jednoznačný mechanizmus ich udeľovania.
Strana maďarskej koalície (SMK) chce v metodických pokynoch, ktoré má k spornej novele zákona o štátnom jazyku pripraviť ministerstvo kultúry, presadiť niekoľko vecí. Tvrdí, že strana chce vyjasniť, ako to bude s používaním dvojjazyčných zemepisných názvov. „Chceme vyjasniť, ako to bude s komunikáciou maďarského klienta a maďarského úradníka v obciach, kde je pod 20 percent zástupcov národnostnej menšiny,” povedal novinárom po stretnutí s vysokým komisárom OBSE pre menšiny Knutom Vollebaekom podpredseda SMK József Berényi. Vyjasniť by podľa neho chcela strana aj uvádzanie sprievodných slov pri kultúrnych podujatiach pre menšiny a schvaľovanie nápisov na pamätníkoch ministerskými úradníkmi. Berényi nie je sklamaný z toho, že komisár dnes nepožiadal o zmenu spornej normy. Uviedol, že jeho žiadosť o vypracovanie metodického pokynu má dokazovať, že právny predpis nie je v poriadku. „Inak by nenavštívil Slovensko a nežiadal by vyjasnenie zákona jeho prostredníctvom,” povedal novinárom.
Knut Vollebaek sa zaslúžil o to, že SMK i Budapešť budú musieť vycúvať z hraničných pozícií a tvrdení, že jazykový zákon je štátny teror proti menšine. Bez satisfakcie to však asi nebude. Jedna vec, s ktorou by Knut Vollebaek nemal rátať ani vo sne, je, že získa takú popularitu v Karpatskej kotline, akej sa teší jeho slávnejší menovec v berlínskej zoo. Ani včerajšia schôdzka s Ficom (po uzávierke textu), na ktorú sa presunul rovno z Budapešti, totiž sotvačo modifikovala na prognóze, že v úlohe vrchného arbitra jazykového zákona nedokáže uspokojiť obe strany. Je zatiaľ tajomstvom komisára OBSE, čo znamenajú „konkrétne opatrenia na vylepšenie rovnováhy medzi posilnením štátneho jazyka a ochranou práv osôb patriacich k menšinám”, ako znie jeho kľúčové odporučenie. Celkom by však dokázalo prekvapiť, keby za tým bolo čokoľvek menšie ako novelizácia zákona o jazykoch národnostných menšín. Azda by bola „nová rovnováha” nastoliteľná aj vykonávacími predpismi (metodickým pokynom) Maďariča, ale s tým zrejme bude mať prekérny problém SMK. A tým celkom iste aj Gordon Bajnai. O tom, aký problém by mal s „vyrovnávacou” novelou menšinového zákona terajší parlament a jeho vydarená väčšina, a ešte v predvolebnom tranze, nie je pochybnosť žiadna. Vollebaek sa zaslúžil, že v SMK i Budapešti budú musieť (už sa tak deje) vycúvať z pozícií typu „jazykový zákon je inštitucionalizácia prenasledovania Maďarov”, eventuálne „štátny teror proti menšine” (a pod.). Primeranou „satisfakciou”, aby sa neblamovali pred vlastným publikom, pre nich zostáva len zmena zákona. Ak nie priamo Maďaričovho, tak menšinového. Keby nestrašili a skromne, ale korektne a správne sa držali toho, že jazyková novela je neprijateľná (škodlivá) svojou filozofiou, čo dnes zdôrazňuje napr. Kálmán Petőcz, do polohy budúcich víťazov by sa mohli štylizovať omnoho pohodlnejšie. Skoro tak komfortne ako Fico a spol., ktorým prvá Vollebaekova veta, že zákon „sleduje legitímny cieľ”, ktorú prehrávajú ako zlatú platňu, stačí na to, aby slovenskú verejnosť poplietli úplne. Ani tento úvod, ani skutočnosť, že zákon neodporuje európskym normám, ktoré ani neexistujú (v tejto oblasti), nič nemení na tom, že Ficov súhlas s angažmán Vollebaeka posúva maďarsko-slovenskú otázku na nadnárodnú arbitráž, teda tam, kde ju Budapešť chcela mať. Vedno so zákonom sa tam sťahuje aj vypovedanie Sólyoma, keďže to je už kauza, v ktorej nejaká európska smernica porušená byť mohla. To najlepšie, čo môže nasledovať, je, ak Európa, vyložene neochotná sa nacionálnymi šarvátkami zaoberať a pohrúžená do iných problémov, nechá všetko na Vollebaeka vo viere, že implementácia jeho klinického nálezu už arbitráž nebude potrebovať. My tušíme, že také jednoduché to nebude už aj preto, lebo ak niekto povie, že „cieľ je legitímny”, tak „vyrovnávať” veci pod touto rozlišovacou čiarou je naozaj zadanie pre Knuta. Ľadového medveďa.
Jazykový zákon uráža menšinu a narobil veľa škody, a pritom je pomerne krotký. Paragraf 18. hovorí: „Akonáhle počet žiakov maďarskej národnosti v zmiešanej triede dosiahne 20 percent, potom je škola povinná zabezpečiť pre nich vyučovanie v maďarčine. Ak počet maďarsky hovoriacich žiakov dosiahne polovicu, je maďarčina povinná pre všetkých.” To hovorí uhorská školská norma z roku 1907 zo zbierky Apponyiho zákonov, keď pomaďarčovanie dosiahlo vrchol. Uhorskí úradníci pri sčítaní ľudí v roku 1900 zistili, že vyše 80 percent obyvateľov nemaďarskej národnosti nerozumie po maďarsky. Menšinové jazyky bujneli, a tak Albert Apponyi predniesol nesmrteľnú vetu. „Každý v tomto štáte sa musí podriadiť princípu, že tu sú páni Maďari.” Od vydania Aponnyiho zákonov uplynulo storočie a družina premiéra Fica začala vracať úder. Minister kultúry rovnako ako Apponyi chce chrániť štátny jazyk pred rozpínavým jazykom menšín. Naráža na rovnaký odpor, na aký narážali uhorské úrady. Pred storočím sa to skončilo krviprelievaním a rozpadom Uhorska, teraz sú z toho zatiaľ len hádky. Pritom je príznačné, že jazykový zákon len málokto čítal. Šíri sa okolo neho také množstvo nezmyslov, že dávam za pravdu premiérovi. Zákon by mal visieť pribitý na dverách každej redakcie v Bratislave i v Budapešti. Maďarská menšina je naštvaná a slovenská väčšina tiež. Pritom sa skoro nič nezmenilo, zákon je pomerne krotký a používanie maďarčiny neobmedzuje. Na druhej strane však určite neplní oficiálne proklamovaný cieľ, teda ochranu slovenčiny. Žiadny zákon nenaučí nikoho hovoriť po slovensky. K rozvíjaniu jazyka slúži kultúra, učitelia, dobrí a slušní rečníci v parlamente, ktorí okrem otrepaného klišé vedia vyloviť i nejaký ten citát alebo použiť rozvité súvetie. Ťažko môže byť vzorom Ján Slota. Jeho slovník je síce zvukomalebný, žiadajte však od rodičov, aby ho vštepovali deťom. To jedine nariadiť zákonom a trestať pokutou! Novela jazykového zákona sa od predchádzajúcej normy líši v dvoch hlavných bodoch. Stanovuje drakonicky vysoké pokuty, avšak nie občanom. Kľúčová zvrhlosť spočíva v tom, že paragrafy umožňujú nekonečné množstvo výkladov a teda možnosť trestu podľa potreby alebo na čísi pokyn. Či je to šlendriánstvo alebo úmysel, ponechávam na svedomí tvorcov. Zákon uráža menšinu a narobil viac škody než úžitku. Do 21. storočia nepatrí. Preto je dobré sa spýtať. Má väčšiu zásluhu na ochrane slovenčiny ministerstvo kultúry alebo „Maďar” Koloman Kertész Bagala, ktorého nakladateľstvo LCA je najväčším vydavateľom pôvodnej slovenskej literatúry na svete? Rozhrešenie vysokého komisára OBSE je zbytočné.
Zaujímavo sa k súčasným napätým vzťahom postavila maďarská armáda. Kým u nás polícia radšej zrušila rizikový víkendový futbalový zápas, Maďari nacvičujú inváziu cez Dunaj. Podľa našich vojakov sa nemáme čoho báť. Pravidelné vojenské cvičenie Bevetési Irány sa koná už piaty rok po sebe. Prvýkrát sa však konalo v Ercsi pri Budapešti a prvýkrát sa na ňom nacvičoval násilný prechod cez Dunaj. V skutočnosti takéto veľké obojživelné akcie netrénovala maďarská armáda od polovice 90. rokov. Prípravy na cvičenie sa začali už na jar a asi nebolo také jednoduché zrušiť ho ako jeden futbalový zápas u nás. Okrem nevhodného obdobia je však nevhodné aj miesto cvičenia - iba 80 km od slovenských hraníc. Podľa hovorcu Ozbrojených síl SR Milana Vangu nám však žiadne nebezpečenstvo nehrozí. „Každá krajina, ktorá má na svojom území k dispozícii takýto tok, tak ho aj využíva na štandardné cvičenia,“ reagoval Vanga. Na cvičení sa zúčastnil aj maďarský prezident László Sólyom, ktorého nedávno nevpustili na naše územie. Tanky sledoval ďalekohľadom.
Maďarsko sa zúčastní na programe, ktorého konečným cieľom je zatvorenie väzenského tábora Guantánamo, a prijme jedného bývalého väzňa. Oznámil to dnes v Budapešti maďarský premiér Gordon Bajnai. Podľa vyhlásenia, ktoré úrad vlády poskytol TASR, Maďarsko sa zaviazalo k ochrane ľudských práv, ľudskej dôstojnosti a slobody, preto aktívne podporuje boj slobodného sveta proti terorizmu. A preto podporuje aj program zatvorenia guatánamského väzenského tábora, ktorý naštrbil povesť transatlantického spojenectva. Po dôkladnom zvažovaní a príprave sa maďarská vláda rozhodla, že Maďarsko sa zúčastní medzinárodného programu zatvorenia tábora tým, že podobne ako ostatné spojenecké krajiny prijme jedného bývalého guantánamského väzňa. Kvôli zaručeniu bezpečnosti maďarských občanov prijme však Maďarsko v rámci tohto programu iba takého väzňa, proti ktorému neprebieha medzinárodný súdny proces alebo vyšetrovanie. Prijatie väzňa je dôležité preto, že jeho návrat domov je nemožný, píše sa v dokumente. Podľa hovorcu vlády Domokosa Szollára pravdepodobne prijmú Palestínčana. Bývalý väzeň absolvuje poldruharočný integračný program. Maďarsko dostalo 18. júna oficiálnu požiadavku Spojených štátov na prijatie niekoľkých väzňov z Guantánama. Žiadosť USA tlmočil v Budapešti predstaviteľom ministerstva zahraničných vecí a parlamentných strán osobitný poverenec amerického prezidenta Daniel Fried. Opozičná strana Fidesz po schôdzke s americkým predstaviteľom vydala vyhlásenie, v ktorom deklaroval obavy z prijatia väzňov podozrivých z terorizmu v situácii, aká panuje v súčasnosti v Maďarsku. Vláda totiž podľa Fideszu nie je schopná zaručiť poriadok a bezpečnosť v krajine a nedokáže ani uplatniť národno-bezpečnostné záujmy Maďarska, pretože tajné služby pravidelne využíva na vnútropolitické ciele. Prezident USA Barack Obama krátko po inaugurácii podpísal dokumenty, ktorými odštartoval zmeny v prístupe k osobám podozrivým z terorizmu. Okrem iného nariadil, aby osobitný vojenský väzenský tábor zatvorili do jedného roka.
Maďarský premiér Gordon Bajnai v stredu pripustil, že jeho krajina prijme jedného väzňa zadržiavaného v zariadení na vojenskej základni Guantánamo, ktoré chce americký prezident Barack Obama uzavrieť. Maďarskí experti si príslušného človeka vyberú v priebehu niekoľkých dní z Američanmi poskytnutého zoznamu, povedal Bajnai. Väzeň následne absolvuje 18-mesačný integračný program. Hovorca vlády Domokos Szollár spresnil, že Maďari pravdepodobne prijmú muža pochádzajúceho z Palestíny. Obama už dávnejšie prisľúbil, že Guantánamo zatvorí do konca roku 2009. Európske krajiny následne požiadal o možnosť umiestniť na ich území 50 zajatcov zadržiavaných v tomto kubánskom prístave, u ktorých bolo preukázané, že nepredstavujú žiadnu hrozbu. Prijatie bývalých väzňov z Guantánama zatiaľ okrem Maďarska pripustilo Belgicko, Británia, Francúzsko, Írsko, Portugalsko, Španielsko a Taliansko. Naopak, odmietavé stanovisko zaujalo napríklad Rakúsko či Česko.
Odkaz Roberta Fica, aby SNS nerozbíjala okná k susedom, v centrále Jána Slotu prepočuli. Národniari kritizujú Ficovu diplomaciu už nielen za postoj k Budapešti, ale aj za návštevu z najvyšších miest OBSE. Fico počas víkendu naznačil, že za zhoršené slovensko-maďarské vzťahy môže Slota. „SNS rozbije okno, potom sa ukryje za plot a spoza neho kričí: Robo, nejako pomaly ti to zasklievanie toho okna ide,” uviedol. Premiér takto reagoval na vyhlásenie SNS k jeho schôdzke s maďarským predsedom vlády Gordonom Bajnaiom. Podľa národniarov na nej Fico príliš ustupoval Maďarom pri jazykovom zákone, keď súhlasil, aby sa ním ďalej zaoberala OBSE. SNS na výhradách trvá, dokonca pritvrdila. Nepozdáva sa jej stredajšia návšteva vysokého komisára OBSE pre menšiny Knuta Vollebaeka na Slovensku. „Nie sme predsa protektorát, ale suverénna krajina,” povedal šéf poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. Podľa neho sa OBSE nemá čo starať do slovenských zákonov. Slovné prestrelky medzi Smerom a SNS sú podľa politológa Lászlóa Öllösa začiatkom predvolebného boja. „SNS bude mať v koalícii čoraz väčšie problémy,” myslí si politológ. Podľa neho chce Fico prebrať Slotovi časť voličov. „Aj preto Smer robí často agresívnu politiku, a nielen voči Maďarom,” dodal Öllös. Spory medzi Smerom a SNS však k rozpadu koalície podľa Rafaja nepovedú. „Aj keď sú snahy vytlačiť SNS z vlády,” podotkol. Nespresnil, ako bude SNS ďalej postupovať aj v prípade návštevy z OBSE. Na Slovensku bude Vollebaek rokovať o zákone, ktorý prekáža Budapešti, s ministerstvami kultúry a zahraničných vecí. V utorok v Maďarsku po schôdzke s premiérom Gordonom Bajnaim uviedol, že určité časti zákona sú nejasne formulované. Komisár sa už skôr vyjadril, že viaceré časti nie sú v rozpore s medzinárodnými pravidlami. Pri pokutách, ktoré Slovensko zaviedlo za porušenie zákona o štátnom jazyku, odporúča, aby boli poslednou možnosťou. O novele začiatkom týždňa rokoval šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák aj v Bruseli. Komisára EÚ pre viacjazyčnosť Leonarda Orbána presviedčal, že o Slovensku sa v zahraničí šíria dezinformácie. Komisár podľa Lajčáka potvrdil, že Brusel do slovensko-maďarského sporu vstupovať nebude, keďže otázky jazyka a menšín spadajú do právomocí členských štátov.
Jazykový zákon, ktorý zhoršil vzťahy s Maďarskom vraj Slovensko nepotrebovalo. Podľa politológov je ale skôr zneužívaný ako zásterka pred problémami Maďarov. Dnes príde o zákone debatovať vysoký komisár OBSE Knut Vollebaek. Prijatie zákona o štátnom jazyku ešte v roku 1995 bolo zbytočné. „Od toho sa už potom odvíjajú otázky, že keď už ho máme, čo s ním. Že sa nebude vykladať tak striktne, ako to hovoria jeho odporcovia, to sa hovorilo už v čase, keď bol zákon za vlády Vladimíra Mečiara prijatý,” komentoval politológ Miroslav Kusý. Novela z júna pripúšťa rôzne výklady, čoho sa príslušníci maďarskej menšiny obávajú. Podľa politológa Rastislava Tótha je ale za zhoršením vzťahov niečo iné. „Je to len dymová clona kvôli niečomu, čo sa má udiať. A to niečo je hrozba štátneho bankrotu Maďarskej republiky,” tvrdí. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák očakáva, že návšteva Vysokého komisára OBSE Knuta Vollebaeka v Bratislave bude vecná a konštruktívna. Určité časti slovenského jazykového zákona sú formulované nejasne. Tvrdí komisár. Podľa Vollbaeka je dôležité, aby slovenská vláda pri implementácii zákona zaručila, že sa nebude zle interpretovať. Povedal to v Budapešti po schôdzke s maďarským premiérom Gordonom Bajnaim. Novela zákona o štátnom jazyku podľa posudku OBSE sleduje legitímne ciele a zodpovedá medzinárodným normám. Súlad s legislatívou Európskej únie v pondelok v Bruseli potvrdil aj komisár únie pre viacjazyčnosť Leonard Orban na rokovaní s ministrom Lajčákom.
Vysoký komisár OBSE pre menšiny Knut Vollebaek nemieni byť mediátorom vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou a Maďarskou republikou. Po dnešnom rokovaní s členmi Zahraničného výboru Národnej rady SR to uviedol jeho predseda Juraj Horváth (Smer-SD). Na druhej strane je pripravený dať odporúčania v prípade, ak sa na neho jedna alebo druhá strana obráti. Podľa Horvátha ocenil snahu oboch krajín spoločne rokovať. Zopakoval, že novela zákona o štátnom jazyku nie je v rozpore s medzinárodnými pravidlami, medzinárodným právom ani Ústavou SR. „Vyjadril presvedčenie, že celá táto kauza je na dobrej ceste a že očakáva dobré výsledky,” povedal Horváth novinárom. S prítomnými poslancami sa nerozprával o zmene zákona, avšak zdôraznil nutnosť prípravy kvalitného jednotného výkladu s tým, že je ochotný na ňom spolupracovať. V prípade sankcií komisár uviedol, že každý zákon ich v sebe logicky zahŕňa, inak by bol nevymožiteľný. On osobne však nie je zástancom príliš tvrdých pokút alebo ich uplatňovania vo veľkom meradle. „Ale nepoprel ich legitímnosť. Na dnešnom rokovaní neodznelo, že by sa mali zrušiť,” poznamenal šéf zahraničného výboru. K téme zverejnenia jeho korešpondencie so slovenskou stranou mal Vollebaek uviesť, že ide o dôvernú záležitosť. „Odvolával sa na dôvernosť postavenia vysokého komisára a všetkých jeho aktivít,” upozornil Horváth. Predseda SMK a člen zahraničného výboru Pál Csáky, naopak, požaduje medializovanie všetkých Vollebaekových pripomienok, pričom tak má urobiť ministerstvo zahraničných vecí. „Keď zverejnilo jeho interné hodnotenie, tak môže zverejniť aj ďalšie jeho odporúčania,” prízvukoval. S dnešným stretnutím vyjadril spokojnosť, pričom ho teší, že vláda SR chce rešpektovať všetky pripomienky Vollebaeka. „Neviem, či slovenská vláda vie, k čomu sa zaviazala,” upozornil. Ako dodal, existuje vyše 15 konkrétnych pripomienok zo strany komisára OBSE s tým, že celý tento balík má byť realizovaný aj v praxi. Csáky sa s nimi všetkými stotožňuje. O aké ide, nekonkretizoval avšak podľa Csákyho dokazujú, že zákon je zlý. Upozornil tiež, že Vollebaek presadzuje zrušenie sankcií. „My sme za. Skúsme to urobiť a už bude menej napätia, pretože dať pokuty za nejasných podmienok v právnom štáte je neprijateľné. Ale toto je len jeden z momentov, o ktorom môžem hovoriť. O jeho ďalšej korešpondencii nemôžem hovoriť, lebo na to nemám mandát,” vysvetlil. Predstavitelia SMK sa dnes o 17.30 h stretnú separátne s Vollebaekom.
Vysoký komisár pre menšinové otázky Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Knut Vollebaek rokuje v Bratislave o jazykovom zákone. Na Slovensko pricestoval z Budapešti, kde po stretnutí s maďarským premiérom Gordonom Bajnaim vyhlásil, že niektoré paragrafy spornej novely sú síce nejasné, no dokument nie je v rozpore s medzinárodným právom. Knut Vollebaek vyjadril v Budapešti spokojnosť nad tým, že sa Maďari a Slováci dohodli prihliadať na odporúčania OBSE: „V súčasnej situácii je dôležité, aby sme spolupracovali so slovenskou vládou. Oni ma o to aj požiadali, takže máme spoločný cieľ - nájsť cestu, aby sa jazykový zákon mohol stať súčasťou európskeho práva. V tomto smere musia prihliadať na medzinárodné štandardy a práva menšín.” Podľa odborníka na medzinárodné právo, Lászlóa Valkiho, ktorého v tejto súvislosti oslovila maďarská verejnoprávna televízia, komisár ani nemohol povedať iné, než že novela nie je v rozpore s medzinárodným právom. „Samozrejme komisár Vollebaek dobre vie, že pravidlá, ktoré sa dostali do jazykového zákona, sú z časti v rozpore s medzinárodným právom, lebo diskriminujú maďarskú menšinu. Úlohou vysokého komisára je, aby rokoval s obidvoma stranami. Keby teda hneď na začiatku vyhlásil, že on ešte nevidel horší jazykový zákon, slovenská strana by sa s ním nedala do reči. Vysokí komisári sa vo všeobecnosti nevyjadrujú tvrdo. Ich úlohou je skôr predstavovať návrhy, akceptovateľné pre obe strany.” Politológ Péter Huncsik upozorňuje na pozitívne zmeny v slovenskej spoločnosti: „Dochádza k veľmi zaujímavým veciam, najmä medzi slovenskou inteligenciou. Tí sa čoraz tvrdšie stavajú proti jazykovému zákonu. Zaujímavá je v tejto súvislosti návšteva Dalajlámu v Bratislave. Počas toho, ako mu udelili vyznamenanie, zazneli tri vystúpenia - Martina Bútoru, Petra Zajaca a Fedora Gála. Všetci skonštatovali, že Slovensko nemôže byť demokratické, pokiaľ sa tam Maďari necítia dobre.” S tým súhlasí aj predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu za najsilnejšiu opozičnú stranu Fidesz, Zsolt Németh: „Dnes sa zdá, že Slovensko si robí posmech z Maďarov a že im nejde o normalizáciu vzťahov, ale o ďalšiu eskaláciu napätia.”
Nór, ktorého Budapešť i Bratislava uznali za hlavného arbitra ich sporu o slovenský jazykový zákon, nepotešil Maďarov. „Novelizovaný slovenský zákon o štátnom jazyku nie je nevyhnutne protichodný s medzinárodnými, respektíve európskymi normami,” citovala agentúra MTI Knuta Vollebaeka, vysokého komisára Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre otázky národnostných menšín. Vollebaek, ktorého odporúčania i podpornú úlohu sa minulý týždeň spoločne zaviazali akceptovať premiéri Slovenska a Maďarska, rokoval v Budapešti, v stredu ho čakajú v Bratislave. Väčšina maďarských politikov tvrdí, že slovenský zákon porušuje európske normy, a preto vyzýva na jeho úpravu. Vollebaek sa však chystá sledovať len jeho uplatňovanie. „Zlý zákon nemožno dobre vykonávať,” namietal po stretnutí s komisárom šéf zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolt Németh. Vollebaek Budapešť poučil, že treba brať do úvahy „rozdiel medzi politickou a právnou stránkou zákona.” „To, ako na Slovensku prijali novelu zákona o štátnom jazyku, neprispelo k dobrej politickej atmosfére, ale to neznamená, že by zákon sám osebe bol v rozpore s medzinárodným právom,” cituje ho MTI. Komisár však pripustil, že isté paragrafy zákona sú hmlisté, preto je podľa neho dôležité starostlivo vypracovať vykonávacie predpisy, aby sa predišlo nesprávnemu výkladu právnej normy. Komisár si neodpustil ani kritickú poznámku na adresu maďarskej politiky takzvaného spájania národa ponad hranice. Prihraničná spolupráca by podľa neho mala byť postavená na územnom a nie etnickom základe. „Príspevky na etnickom základe môžu znamenať vážne bezpečnostné riziko tým, že v okolí hraníc vytvárajú privilegizované spoločenstvá. Môžu tiež vyvolať podozrenie o ich skutočnej motivácii a vytvoriť dojem, že ňou chcú použiť kartu iredentizmu,” cituje ho MTI.
Vysoký komisár pre menšiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Knut Vollebaek začal dnes popoludní v Budapešti rokovanie s maďarským premiérom Gordonom Bajnaim o novele slovenského jazykového zákona. Vysokého komisára pozvala maďarská delegácia po rokovaniach 22. júla v Haagu. Cieľom konzultácií je sledovať osud zákona, jeho budúcich vykonávacích predpisov a ich spoločenský vplyv. Určité časti novely jazykového zákona na Slovensku sú nejasne formulované. Je dôležité, aby slovenská vláda pri implementácii zákona zaručila, aby ho nebolo možné zle interpretovať. Povedal to dnes v Budapešti po schôdzke s maďarským premiérom Gordonom Bajnaim vysoký komisár pre menšiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Knut Vollebaek. „Oceňujeme preto výzvu na účasť pri vypracovaní vykonávacích predpisov tohto zákona,” konštatoval vysoký komisár, ktorý zopakoval, že samotný zákon nie je v rozpore s právnymi normami Európskej únie. Bajnai zdôraznil, že cieľom Maďarska je, aby pomohlo maďarskej menšine na Slovensku. Predseda slovenskej vlády Robert Fico a jeho maďarský partner Bajnai prijali 10. septembra spoločné 11-bodové vyhlásenie, ktorým by bolo možné urobiť pokrok v riešení vzájomných vzťahov. Zaviazali sa v ňom okrem iného dodržiavať práva národnostných menšín a vo veci jazykového zákona deklarovali, že obe krajiny prijmú odporúčania vysokého komisára OBSE. Najviac kritizovaným ustanovením novely zákona bolo zavedenie sankcií od 100 do 5000 eur (3013-150.630 Sk). Komisár odporúča, aby pokuty boli poslednou možnosťou, pretože ich ukladanie by mohlo ľahko viesť k vytváraniu napätia, a preto sa im v princípe bolo potrebné vyhnúť. Mali by sa uplatňovať s maximálnou opatrnosťou, pričom by mali byť jasne definované a pravidelne monitorované. Vollebaek v stredu odcestuje do Bratislavy, kde ho prijme slovenský premiér Robert Fico, rokovať bude aj s ministrom kultúry Marekom Maďaričom a ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, na ktorého pozvanie sa návšteva koná. Pripravenosť na spoluprácu v ďalšom procese uplatňovania jazykového zákona zdôrazní pri stredajšej návšteve vysokého komisára OBSE Knuta Vollebaeka šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. „Zároveň rozdiskutujeme možnosti, ako by aj on svojou autoritou mohol prispieť k zamedzeniu šírenia dezinformácií o tomto zákone,” dodal Lajčák. Rozhovory Vollebaeka v Bratislave sú pokračovaním konzultácií o novele zákona o štátnom jazyku, ktorá podľa posudku OBSE sleduje legitímne ciele a zodpovedá medzinárodným normám. Súlad s legislatívou Európskej únie v pondelok v Bruseli potvrdil aj komisár únie pre viacjazyčnosť Leonard Orban na rokovaní s ministrom Lajčákom. Okrem toho vo všeobecnosti pripomenul základný princíp politiky Európskej únie o viacjazyčnosti, aby ľudia žijúci v danej členskej krajine ovládali aj jej jazyk. To sa podľa neho týka príslušníkov národnostných menšín i prisťahovalcov, pretože sa tak podporuje vzájomné porozumenie, posilňuje dialóg a multikultúrnosť.
Určité časti novely jazykového zákona na Slovensku sú nejasne formulované. Je dôležité, aby slovenská vláda pri implementácii zákona zaručila, aby ho nebolo možné zle interpretovať. Povedal to dnes v Budapešti po schôdzke s maďarským premiérom Gordonom Bajnaim vysoký komisár pre menšiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Knut Vollebaek. „Oceňujeme preto výzvu na účasť pri vypracovaní vykonávacích predpisov tohto zákona,” konštatoval vysoký komisár, ktorý zopakoval, že samotný zákon nie je v rozpore s právnymi normami Európskej únie. Bajnai zdôraznil, že cieľom Maďarska je, aby pomohlo maďarskej menšine na Slovensku.
Vysoký komisár pre menšiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Knut Vollebaek začal dnes popoludní v Budapešti rokovanie s maďarským premiérom Gordonom Bajnaim o novele slovenského jazykového zákona. Vysokého komisára pozvala maďarská delegácia po rokovaniach 22. júla v Haagu. Cieľom konzultácií je sledovať osud zákona, jeho budúcich vykonávacích predpisov a ich spoločenský vplyv. Predseda slovenskej vlády Robert Fico a jeho maďarský partner Bajnai prijali 10. septembra spoločné 11-bodové vyhlásenie, ktorým by bolo možné urobiť pokrok v riešení vzájomných vzťahov. Zaviazali sa v ňom okrem iného dodržiavať práva národnostných menšín a vo veci jazykového zákona deklarovali, že obe krajiny prijmú odporúčania vysokého komisára OBSE. V posudku k novele jazykového zákona sa Vollebaek zmieňuje o tom, že viaceré jeho ustanovenia vrátane dvojjazyčných nápisov nie sú v rozpore s medzinárodnými štandardmi. Za pozitívne označil zrušenie požiadavky, aby úradníci pred nástupom do úradu preukázali písomnú a ústnu znalosť slovenčiny ako štátneho jazyka. Nedostatky však vidí v terminológii používanej v zákone, keďže podľa neho môžu vzniknúť problémy s ich korektnou interpretáciou, takže odporúča jej zjednotenie. Najviac kritizovaným ustanovením novely zákona bolo zavedenie sankcií od 100 do 5000 eur (3013-150.630 Sk). Komisár odporúča, aby pokuty boli poslednou možnosťou, pretože ich ukladanie by mohlo ľahko viesť k vytváraniu napätia, a preto sa im v princípe bolo potrebné vyhnúť. Mali by sa uplatňovať s maximálnou opatrnosťou, pričom by mali byť jasne definované a pravidelne monitorované. Vollebaek v stredu odcestuje do Bratislavy, kde ho prijme slovenský premiér Robert Fico, rokovať bude aj s ministrom kultúry Marekom Maďaričom a ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, na ktorého pozvanie sa návšteva koná.
Etnický princíp v spolupráci v prihraničných regiónoch môže vzbudzovať nedôveru v určitých kruhoch, čo môže nahrávať tým, ktorí hrajú iredentistickou kartou. Vyhlásil to dnes v Budapešti v úvode medzinárodnej konferencie o menšinách a cezhraničnej spolupráci v Európe vysoký komisár pre menšiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE) Knutt Vollebaek. V európskej cezhraničnej spolupráci podľa jeho vyjadrenia ide o územný a nie etnický princíp. „Ide o to, že výsledky cezhraničnej spolupráce sú v prospech všetkých obyvateľov, nezávisle na ich etnickom pozadí. Etnická spolupráca v prihraničných regiónoch môže vzbudzovať nedôveru v určitých kruhoch v súvislosti so skutočnou motiváciou, čo nahráva tým, ktorí hrajú iredentistickou kartou,” konštatoval vysoký komisár pred asi stovkou pozvaných účastníkov konferencie z oblastí samospráv maďarských prihraničných regiónov a štátnej správy.
Európska komisia (EK) nedisponuje právomocou kriticky posudzovať slovenský jazykový zákon, uviedol rumunský eurokomisár pre mnohojazyčnosť Leonard Orban. Ten tak reagoval na list od maďarského europoslanca Európskeho parlamentu (EP) Csabu Tabajdiho, ktorý ho požiadal o vyjadrenie. Orbanova odpoveď je tak vôbec prvým oficiálnym stanoviskom zo strany EÚ na margo sporného zákona. Ako eurokomisár potvrdil, Európska únia nemá žiadny právny podklad na začatie konania voči Slovenskej republike (SR). Ak by však konkrétny národný zákon porušoval jeden zo základných právnych princípov fungovania únie či porušoval ľudské práva, EK môže konkrétnu krajinu varovať, zdôraznil Orban v reakcii na Tabajdiho výzvu. Všetci členovia EÚ však musia garantovať práva príslušníkom národnostných menšín, čo platí aj pre Slovensko, dodal. Tabajdi v liste eurokomisárovi uviedol, že slovenský jazykový zákon, ktorý je jednou z hlavných príčin pošramotených diplomatických vzťahov medzi Bratislavou a Budapešťou, je diskriminačný a porušuje európske normy. Ako následne uviedol v reakcii na Orbanovu odpoveď, považuje ju za varovanie pre Slovensko, no nič to nemení na tom, že je z jeho vyjadrenia sklamaný a plánuje sa v tejto otázke obrátiť priamo na EK.
Sedem z desiatich Maďarov si myslí, že politický extrémizmus je nebezpečným trendom. Vyplýva to z prieskumu, ktorý dnes uverejnil denník Népszabadság. Iba 50 percent respondentov si myslí, že by nejaká z politických strán, ktoré sú v súčasnosti aktívne v maďarskej politike, mohla byť označená za extrémistickú. Štvrtina opýtaných nevidí žiadne nebezpečenstvo v politike extrémizmu. Prieskum uskutočnil Progressive Institute na vzorke 3500 opýtaných. Radikálna pravicová strana Jobbik získala 15 percent hlasov a tri kreslá v Európskom parlamente v júnových voľbách, dodáva tlačová agentúra DPA s tým, že ak zopakuje tento svoj úspech aj v parlamentných voľbách naplánovaných na jar, mohla by získať 50 kresiel v 386-člennom maďarskom parlamente. Zatiaľ čo 44 percent respondentov v prieskume uviedlo, že by nechceli vidieť Jobbik v národnom parlamente, traja z desiatich by prijali takýto výsledok.
Slovenská národná strana (SNS) nemôže dať zrušiť Stranu maďarskej koalície (SMK), nemohla by bez nej totiž existovať. Myslí si to politológ Rastislav Tóth, ktorý pre TASR povedal, že „SMK a SNS sa navzájom potrebujú, pretože ak by jedna vypadla, tak tá druhá zanikne, nebude mať o čom rozprávať”. Reagoval tak na vyjadrenie predsedu národniarov, ktorý v piatok (11.9.) vyhlásil, že ak poslanci SMK, prípadne Mosta-Híd odcestujú na stretnutie Fóra poslancov Karpatskej kotliny (FPKK) do Budapešti, SNS dá Generálnej prokuratúre SR podnet na ich zrušenie. „Pre SNS je to odpútanie pozornosti od rozmanitých majetkových prešľapov, ktoré narobili na ministerstvách, ako aj od toho, že si doteraz nenašli svoju politickú platformu, teda nevyjadrili, kým sú a čo chcú so Slovenskom urobiť,” domnieva sa Tóth. Podľa neho ani predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar nemyslí vážne vyhlásenie, že poslanci za ĽS-HZDS navrhnú, aby parlamentný mandátový a imunitný výbor vyzval všetkých poslancov za SMK na vzdanie sa svojich mandátov, keďže porušili Ústavu SR tým, že sa ako nositelia zvrchovanosti podriadili parlamentu iného štátu. „Pre HZDS je to zrejme nevyhnutná troška radikalizmu, ktorá asi nie je myslená tak, ako bola vyslovená,” poznamenal Tóth. Zdôraznil, že hoci účasť SMK na stretnutí FPKK bola politicky nezodpovedný krok, za vlastizradu, ako to nazvali niektorí slovenskí politici, by to nepovažoval. „Určite je to veľmi zvláštne postupovanie zo strany SMK, keď prijmú členstvo v nejakej organizácii, ktorá je vnímaná ako časť zahraničného parlamentu. Ale či je to až vlastizrada, to je ťažko posúdiť. Existuje zákon, ktorý definuje, čo je vlastizrada a tam toto asi nebude,” dodal politológ. Jeho kolega Miroslav Kusý považuje vyjadrenia SNS a ĽS-HZDS proti SMK za nezmysel. „Je to čistá akcia na vzbudenie pozornosti. Na to, aby sa nejako prezentovali tieto strany, ktoré majú problém, a aby odviedli pozornosť iným smerom od tých problémov, v ktorých sú namočené,” vysvetlil pre TASR Kusý, podľa ktorého nemá požiadavka, aby poslanci SMK vrátili mandáty, alebo aby sa SMK prípadne Most-Híd zrušili úplne, v právnom štáte šancu na úspech. „Sám premiér Robert Fico povedal, že takéto riešenie by bolo nevhodné, že je proti silovému, teda takémuto riešeniu. V tomto ohľade s ním plne súhlasím,” dodal politológ. Rovnako ako Tóth ani Kusý nepovažuje konanie poslancov SMK za vlastizradu. „Nemyslím si, že by poslanec nemal právo participovať na medzinárodných podujatiach. Možno sú tam sporné otázky, o ktorých možno diskutovať, napríklad to, akým spôsobom je FPKK viazané na maďarský parlament, ale v žiadnom prípade nejde o vlastizradu ani o nič podobné,” uzavrel Kusý.
Primátor Komárna Tibor Bastrnák sa prikláňa k myšlienke, že by v meste malo byť vytvorené a vystavené nové súsošie svätcov Cyrila a Metoda. S týmto návrhom prišiel predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar, ako aj prednedávnom permiér Robert Fico. „Vladimír Mečiar inicioval so mnou neformálne rokovanie o otázke súčasného súsošia Cyrila a Metoda v Komárne. Vyjadril názor, že by bolo treba túto chúlostivú otázku riešiť kompromisom a navrhol ako východisko, že by sa spoločnými silami postavilo nové súsošie Cyrila a Metoda. Toto kompromisné riešenie je priechodné, takže veľmi rád budem rokovať o tom aj konkrétne,” povedal v rozhovore pre agentúru SITA Bastrnák. O slovensko-maďarských vzťahoch chce rokovať aj s premiérom Robertom Ficom, ktorého listom oslovil 26. augusta. Predseda vlády mu už na list aj odpovedal. „Oslovil som premiéra listom, pretože cítim napätie, ktoré je nezdravé. Premiér mi poslal odpoveď, v ktorom ďakuje za môj list. Píše v ňom, že by považoval za pozitívny krok, keby sa našlo vhodnejšie miesto pre súsošie Cyrila a Metoda. Podľa premiéra by to zmenšilo aj napätie,” uviedol Bastrnák. Na odhalení súsošia svätého Štefana v Komárne, ktoré sa uskutočnilo 21. augusta, sa mal zúčastniť aj maďarský prezident László Sólyom ako súkromná osoba. Nakoniec však prešiel len k hranici na moste nad Dunajom, spájajúcom obe krajiny. Odtiaľ sa vrátil, pretože slovenské ministerstvo zahraničných vecí mu prostredníctvom diplomatickej nóty odoprelo vstup na územie Slovenska. Oficiálnym dôvodom bolo bezpečnostné riziko. Slovenský premiér Fico na udalosť zareagoval vyhlásením, že cieľom Sólyomovej súkromnej návštevy Komárna bolo vyprovokovať konflikt. Medzi oboma krajinami vznikol diplomatický spor. Do neho sa primiešal aj konflikt o novom jazykovom zákone, proti ktorému ostro vystupuje SMK aj maďarskí vládni predstavitelia. Minulý týždeň sa snažili rastúce napätie hasiť premiéri Slovenska aj Maďarska Robert Fico a Gordon Bajnai na spoločnom stretnutí. Na rokovaní slovenský premiér pozval svoho maďarského partnera na návštevu Slovenska, ktoré by sa podľa jeho slov mohlo uskutočniť pri sochách v Komárne. „Ponúkam primátorovi Komárna Tiborovi Bastrnákovi, aby našli dôstojné miesto pre sochu Cyrila a Metoda a potom tam môžeme spoločne ísť aj s maďarskými predstaviteľmi,” uviedol Fico s dodatkom, že pri tejto príležitosti je ochotný spoločne navštíviť aj sochu sv. Štefana. Zatiaľ čo socha uhorského kráľa je na čestnom mieste, sochy vierozvestcov sú podľa Fica „na balkóne”. „Na jednej strane komárňanská samospráva zakáže sochu Cyrila a Metoda, ktorá je neúctivo na balkóne Matice slovenskej, na druhej strane na krásnom mieste postavia sochu Štefana, ktorú nám teraz núkajú ako nášho kráľa,” povedal premiér s tým, že „pod zástavou prvého uhorského kráľa Štefana sa robila najtvrdšia maďarizácia.” „Teda nech sa teraz nikto netvári, že Štefan je nejaký slovenský kráľ. My máme svojho Svätopluka a nie Štefana,” vyhlásil pre TASR.
V rámci krajín V4 sa Slovensko v hodnotení Indexu ekonomickej slobody, ktorý každoročne zostavuje 75 mimovládnych organizácií z celého sveta pod hlavičkou Economic Freedom Network, a pod vedením kanadského Fraser Institute, umiestnilo najlepšie. Maďarsko obsadilo 38. miesto, Česká republika 54. a Poľsko 74. miesto. Hodnotilo sa 141 krajín sveta. Plnoprávne členstvo v eurozóne tak podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa, posilnilo zoznam slovenských výhod, ktorý sa odrazil aj na tomto hodnotení. „Netreba však zabúdať, že existencia výhod nemusí byť sama o sebe zárukou ich zužitkovania a rovnako tak nie je garanciou toho, že sa neprijmú opatrenia, ktoré by podnikateľské a investorské prostredie, naopak, zhoršili,” povedal pre TASR Vaňo. Slovenský priemysel tak podľa neho bude v budúcnosti viac než citeľne ťažiť z mimoriadneho stimulačného uvoľnenia menovej politiky Európskej centrálnej banky. Úročenie prevádzkových úverov na Slovensku je v rámci regiónu V4 prakticky bezkonkurenčne najlacnejšie, výrazne lacnejšie než v Rumunsku, Maďarsku, Poľsku, ale aj v susednej Českej republike. Vaňo zdôraznil, že to, ako bude jednotlivá krajina spomedzi V4 pripravená na opätovnú konjunktúru po doznení hospodárskej krízy, môže ovplyvniť aj rozsah, v akom sa opatrenia prijímané pod rúškom recesie dotknú jej konkurencieschopnosti. „Myslím najmä oblasť regulácie trhu práce, daňového či odvodového zaťaženia. Najmä malé a otvorené ekonomiky by preto nemali podceňovať riziko škodlivého dopadu krátkozrakých opatrení na atraktivitu podnikateľského a investorského prostredia,” uviedol analytik. Na záver Vaňo konštatoval, že podpora priaznivého prostredia pre podnikanie a investície je v prostredí recesie pre malú a otvorenú ekonomiku, akou je aj Slovensko, najdôležitejším sociálnym opatrením.
Maďarská priemyselná výroba sa v júli medziročne znížila o 19,4 %, informoval o tom v utorok maďarský štatistický úrad. Ide o konečné revidované údaje, ktoré sa však zhodujú s predbežným štatistickým odhadom. Podľa údajov upravených na základe počtu pracovných dní priemyselná výroba krajiny medziročne tiež klesla o 19,4 % a tento výsledok je tiež zhodný s predbežným odhadom. Medzimesačne na základe sezónne a podľa počtu pracovných dní upravených údajov sa výroba znížila o 0,7 %. Počas prvých siedmich mesiacov tohto roka bola maďarská priemyselná produkcia o 22,1 % nižšia ako v rovnakom období minulého roka. Maďarská vláda a centrálna banka predpokladajú, že ekonomika krajiny sa v tomto roku zníži o 6,7 % a rásť začne až v roku 2011. Objem nových priemyselných objednávok sa v júli medziročne znížili o 26 % po tom, ako v júni medziročne klesol o 24,4 %. Stav existujúcich objednávok bol na konci júla medziročne nižší o 20,8 %. Tržby maďarského priemyslu pri exporte boli v júli medziročne nižšie o 19,8 % a domáce tržby boli nižšie o 16 %.
Medziročná augustová inflácia na Slovensku na úrovni 0,5 % bola mierne nižšia v porovnaní s medziročnou infláciou v rámci celej Európskej únie (EÚ), ktorá bola na úrovni 0,6 %. Bola však vyššia v porovnaní s medziročnou infláciou v rámci eurozóny, ktorá bola v auguste záporná, a to na úrovni -0,2 %. Medzimesačná augustová inflácia bola v SR však bola tiež záporná, a to na úrovni -0,2 %. Bola tak nižšia v porovnaní s celou EÚ, ktorá za august vykázala medzimesačnú infláciu na úrovni 0,3 %, aj v porovnaní s eurozónou, ktorá tiež vykázala kladnú medzimesačnú infláciu na úrovni 0,3 %. V rámci Európskej únie mali najnižšiu medziročnú infláciu Írsko (-2,4 %), Portugalsko (-1,2 %) a Cyprus (-0,9 %). Zápornú infláciu malo ďalších sedem členských krajín únie. Najvyššiu infláciu mali Maďarsko (5 %), Rumunsko (4,9 %) a Poľsko (4,3 %). Medzimesačne mali najnižšiu infláciu Lotyšsko (- 1 %), Grécko (-0,8 %) a Maďarsko (-0,5 %). Nižšiu infláciu ako Slovensko malo aj Poľsko (-0,4 %) a rovnakú, čiže na úrovni -0,2 % mali Česko, Rumunsko a Portugalsko. Najvyššiu medzimesačnú infláciu mali v Belgicku (2,1 %), Luxembursku (1,3 %), Francúzsku a na Malte (zhodne 0,6 %).
Maďarské banky schválili nový kódex, v rámci ktorého si dobrovoľne obmedzili právomoc meniť už dohodnuté úverové zmluvy. Reagovali tak na rastúcu kritiku verejnosti, že v období najväčšej krízy zneužívali svoju moc, keď náklady spojené s jej riešením presúvali na klientov. Banky, ktoré sa na domácom trhu s komerčnými úvermi podieľajú 90 %, podpísali s vládou nový morálny kódex, na základe ktorého im teraz hrozí za porušenie pravidiel pokuta až 2 miliardy forintov (7,41 milióna eur). „Maďarské banky si počas krízy počínali veľmi dobre,” povedal maďarský premiér Gordon Bajnai. „Na druhej strane musím povedať, že keď sa podmienky na trhu začali zhoršovať, ľudia nadobudli pocit, že banky zneužívajú svoje postavenie a presúvajú náklady spojené s protikrízovými opatreniami na nich,” dodal. Teraz budú môcť banky napríklad zvýšiť poplatky maximálne o mieru inflácie a úrokové sadzby len na základe určitých podmienok. V prípade, že klient bude meškať so splátkami hypotéky, banky budú povinné ho ihneď informovať o možnosti prepracovania časového harmonogramu splátok a okrem toho mu musia dať minimálne 90 dní na prípadný predaj domu než mu ho vyvlastnia. Voči maďarským bankám sa v ostatných mesiacoch zdvihla vlna kritiky, keď oznámili, že za 1. polrok tohto roka dosiahli hrubý zisk 192,4 miliardy forintov. To je len mierne pod 207,1 miliardy forintov hrubého zisku za 1. polrok 2008. Pritom v prvých šiestich mesiacoch tohto roka sa nezamestnanosť zvýšila na takmer 10 %, ekonomika klesla o takmer 7 % a bežným obyvateľom sa výrazne zvýšili splátky hypoték.
Maďarská telekomunikačná spoločnosť Magyar Telekom prepustí 400 zamestnancov, pričom to pre ňu bude znamenať náklady v sume približne 7 miliárd forintov (HUF) na vyplatenom odstupnom, čo je takmer 26 miliónov €. Zníženie počtu zamestnancov však bude znamenať, že v priebehu budúceho roka sa dosiahnu úspory približne 6,5 miliárd HUF. V druhom kvartáli tohto roka Magyar Telekom zaznamenal pokles čistého zisku o 26,6 % na 23,13 mld. HUF. Výsledky ovplyvnil ekonomický prepad Maďarska a silná konkurencia, čo prispelo k zníženiu tržieb v segmente pevných ako aj mobilných sietí. Najväčším akcionárom firmy Magyar Telekom je nemecká skupina Deutsche Telekom, ktorá vlastní 59,2 % akcií maďarského operátora. Deutsche Telekom vlastní aj 51 % akcií Slovak Telekomu (ST).
Všestrannému maďarskému vynálezcovi Tivadarovi Puskásovi vďačíme nielen za telefónnu ústredňu, ale aj za slovo „haló”, ktorým sa často ohlasuje volaný aj volajúci v telefóne. Tivadar Puskás sa narodil pred 165 rokmi 17. septembra 1844 v Budapešti. Ilustračné fotoZdroj: AP/Motoya NakamuraMladého muža, vyštudovaného právnika a technika, hnala nepokojná povaha celým svetom. Z rodnej Budapešti sa dostal do Anglicka, kde pracoval v železničnej konštrukčnej spoločnosti. V roku 1873 pri príležitosti Svetovej výstavy vo Viedni založil cestovnú agentúru, iba štvrtú vo svete a prvú v strednej Európe, ktorá zabezpečovala záujemcom o výstavu dopravu, program a ubytovanie. Potom odcestoval na skusy do Ameriky. Po prvotnom nadšení pre ťažbu zlata sa dostal k Bellovmu telefonickému prístroju. Vycítil možnosti tohto objavu a začal spolupracovať s ďalším americkým vynálezcom Thomasom Edisonom. Podľa Edisona bol Puskás prvým človekom, ktorý začal uvažovať o telefónnej ústredni. Prostredníctvom ústredne mohlo telefonovať viac ľudí naraz. Pri jej skúšaní zaznelo prvýkrát slovo „haló”, ktoré Puskás povedal jednému pomocníkovi - „hallom” znamená v maďarčine „počujem vás”. Vynálezom ústredne prispel Puskás k rozkvetu telefonovania. Prvú (manuálnu) telefónnu ústredňu v USA malo k dispozícii mesto Boston v roku 1877. Tu sa však jeho tvorivosť neskončila. Po návrate do Európy v roku 1879 ako obchodný zástupca pracoval aj s bratom Ferencom štyri roky pre Edisona. V Paríži bratia založili telefónnu ústredňu ešte v tom istom roku. Vylepšenú ústredňu získala v roku 1887 Budapešť. V rodnom meste uviedol Puskás do života svoj ďalší vynález - predchodcu rozhlasu - telefonické správy. Prostredníctvom novej ústredne, ktorá umožňovala kvalitný prenos hovoreného slova i hudby, si mohli účastníci telefónnej siete (údajne až pol milióna) vypočuť vysielanie po telefóne. Vysielanie malo svoj program uverejňovaný v dennej tlači. Pozostávalo z parlamentných, športových, burzových, trhových a lokálnych správ a prenosov z divadla alebo opery. Telefonické vysielanie, ktoré mohli abonenti využívať až do prvej svetovej vojny, ohlásilo aj predčasné úmrtie Tivadara Puskása, ktorý zomrel 6. marca 1893 na srdcový infarkt vo veku iba 48 rokov.
Ak práve rozmýšľate nad tipmi na jednodňový výlet, tisícročné benediktínske opátstvo nad maďarskou obcou Pannonhalma vás dozaista nenechá chladnými. Za rozľahlým opátstvom na Vrchu sv. Martina (Szent Márton-hegy), ktorého meno nájdeme i na zozname svetového dedičstva UNESCO, našinec naozaj nemusí merať dlhú cestu. Obzvlášť zo západného Slovenska - Pannonhalma leží totiž 20 kilometrov juhozápadne od mesta Győr, len kúštik od slovenských hraníc. Práve sem pozval knieža Gejza v roku 996 z Česka učencov, mníchov, rehoľníkov a nasledovateľov svätého Adalberta, aby pre benediktínsky rád založili prvú uhorskú cirkevnú inštitúciu. Na nádvorí opátstva vás uvíta socha svätého Astrika a impozantná veža z 19. storočia, vysoká 43 metrov. No pre milovníkov dávnych dejín budú zrejme omnoho zaujímavejšie stredoveké pamiatky, ktoré sa ukrývajú za jeho múrmi. Jednou z nich je Porta Speciosa, postavená v 13. storočí. Jej červené stĺpy z mramoru, bohato zdobené motívmi vytesanými z vápenca, dnes slúžia už len na obdiv, no kedysi boli kostolnou bránou rehoľníkov. Neporušené zostali aj gotické stĺpy z rovnakého obdobia v suteréne kostola. Za pozornosť tiež stoja dva stredoveké náhrobné kamene tunajších opátov a maľba z roku 1479. Pre tých, čo našli zaľúbenie v knihách a starodávnych listinách, bude stelesnením raja na Zemi zaručene tunajšia knižnica. Tá je domovom až 360-tisíc historických zväzkov vrátane najcennejších písomností maďarského kráľovstva. Nájdeme v nej najstaršiu maďarskú jazykovú pamiatku, zakladajúcu listinu Tihaňského opátstva z roku 1055, historickú bibliu z 13. storočia, ako aj vedecké a umelecké zbierky nevyčísliteľnej hodnoty. Rajská záhrada sa však v kláštore nachádza aj v skutočnosti. V stredoveku tak nazývali parčík obkolesený múrmi kláštora - Paradisum. Mnísi tu pestovali liečivé bylinky, aby chorí mohli získať späť zdravé a silné telo - presné také, aké mali v raji. Oproti vchodu do kláštora sa rozprestiera arborétum s množstvom vzácnych rastlinných druhov. Prechádzka po promenádach lesoparku môže preto byť počas ešte teplých jesenných dní tou pravou romantikou. Nezabudnite, že vychýrené sú aj miestne vinice a vínne pivnice s kvalitnými vínami! Nenechajte si ujsť: - Kaplnku a kostolné katakomby, vysvätené v roku 1001. - Gotickú svätyňu s hviezdicovou klenbou. - Bránu Porta Speciosa z červeného mramoru. - Benediktínsku knižnicu, jednu z najväčších na svete. - Promenády v arboréte a lesoparku.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
......................................................................................................................................................
.
.
.
.......................................................................................................................................................