Stagnáciu v starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí vyčíta súčasnej vláde opozičná poslankyňa za SDKÚ-DS Magda Vášáryová. Podľa nej sa ani po troch rokoch nepodarilo naštartovať nový systém a „stále sa pohybujeme v kruhu toho istého.“ Reagovala tak na Správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpory Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2008 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2010, ktorú pred poslancami predniesol vicepremiér Dušan Čaplovič. Vášaryovej chýba bližšia analýza výdavkov, priority a nové projekty, medziiným tiež televízne vysielanie pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ráznejšie kroky sú podľa nej nevyhnutné aj v legislatívnej oblasti. Dušan Jarjabek zo Smeru-SD označil Vášáryovej vystúpenie za „nekritickú kritiku,“ len aby niečo povedala. „Už by mal niekto spraviť analýzu vášho pôsobenia ako veľvyslankyne,“ dodal. Vicepremiér Čaplovič pripustil, že na rok 2010 plánujú pre krízu na Slovensku menej akcií určených pre krajanov, no posilnia grantový systém. Gyula Bárdos z SMK upozornil, že na rokovaní o správe nebol v sále ani jeden zástupca národniarov, „ktorí stále hovoria o tom, že sa chcú starať o krajanov.“ V zahraničí žije podľa odhadov viac než dva milióny ľudí slovenského pôvodu. V roku 2008 sa ich počty výraznejšie nezmenili, aj keď pre finančnú a hospodársku krízu sa viac Slovákov vrátilo späť do vlasti. Slováci pôsobili vo vyše 50 krajinách. V oblasti ochrany práv a záujmov Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2008 dominovala otázka postavenia slovenskej menšiny v Maďarsku. K najsledovanejším prípadom vtedy patrilo vysťahovanie zo Slovenského domu v maďarskej obci Mlynky. Vláda vyčlenila z rezervy 10,8 milióna korún na výstavbu a vybavenie nového Slovenského domu v tejto obci. Šesť miliónov putovalo na rekonštrukčné práce 21. školy s vyučovacím jazykom slovenským a Slovenské kultúrne centrum v Užhorode. V grantovom systéme podporili v roku 2008 projekty krajanov sumou 40 miliónov korún. Tradične najväčší počet žiadostí predložili Slováci zo Srbska, Maďarska a Rumunska. V rámci programu Pomoc krajanom v zahraničí poskytol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí 60 miliónov korún.
Odborové zväzy maďarských železničiarov na utorok ohlásili dvojhodinový štrajk so začiatkom o 10:00, ktorým chcú protestovať proti zastaveniu premávky na niektorých vedľajších tratiach v krajine. Tlačovú agentúru MTI o tom v pondelok informoval predseda jedného z piatich zúčastnených zväzov Dezső Simon. Maďarské štátne železnice (MÁV) a odbory sa podľa neho nedokázali dohodnúť na zachovaní minimálneho rozsahu spojov počas štrajku. Ako uviedol, železničiari už tento týždeň neplánujú žiadne ďalšie prerušenia práce vzhľadom na blížiaci sa Sviatok všetkých svätých. Hoci rokovania odborárov s vládou o novej dlhodobej koncepcii dopravnej politiky vrátane konkrétnych plánov rušenia tratí zatiaľ neboli úspešné, podľa Simona by mali pokračovať budúci pondelok. Železničnú dopravu v Maďarsku 19. októbra ochromil štrajk organizácie Slobodné odbory železničných zamestnancov (VDSZSZ), ktorý trval od začiatku premávky, o 9:00 ho však pozastavili.
Maďarské opozičné hnutie Fidesz obvinilo slovenských politikov z nerešpektovania podstaty Európy a Európskej únie, napísala dnes agentúra MTI. Ide o ďalšie zo série roztržek kvôli spornému zákonu na ochranu slovenčiny, ktorý umožňuje Bratislave trestať prehrešky proti štátnemu jazyku. „Nie je to prvýkrát, keď vysoko postavení slovenskí politici ukázali, že ignorujú podstatu Európy a Európskej únie, „uviedol parlamentný Fidesz vo vyhlásení. Reagoval tak na výrok slovenského vicepremiéra Dušana Čaploviča v piatkovom programe slovenskej televízie JOJ, v ktorom označil nedávny prejav šéfa Fideszu Viktor Orbán v Rimavskej Sobote za politický útok proti Slovensku a slovenským a európskym hodnotám. Orbán predniesol prejav pred týždňom na kongrese Strany maďarskej koalície, ktorá na Slovensku zastupuje práva maďarskej menšiny. Tvrdo kritizoval novelu slovenského jazykového zákona. Podľa neho by mala mať maďarská menšina, ktorá tvorí asi desať percent obyvateľstva Slovenska, rovnaké práva ako menšiny v západnej Európe. Fidesz sa vraj v politike voči Karpatskej kotline bude radšej naďalej zameriavať na európske riešenie ako na vyhlásenia slovenských politikov. V rámci Európskej únie nemôže podľa konzervatívcov existovať dvojaký štandard. „Maďari žijúci v Karpatskej kotline by mali mať nárok na to isté, čo majú Katalánci alebo iné etnické komunity žijúce v západných (európskych) krajinách, „ vyhlásil Fidesz. V júni prijatý zákon umožňuje na Slovensku od 1. septembra trestať prehrešky proti slovenčine; od januára sa majú za porušovanie normy uplatňovať pokuty až 5000 eur. Zákon vyžaduje používanie slovenčiny v oficiálnom styku. Svoj jazyk môžu národné menšiny používať pri komunikácii s úradmi v mestách a dedinách, kde tvoria viac ako dvadsať percent obyvateľov. Novela vyhrotila vzťahy medzi Budapešťou a Bratislavou. Maďarsko argumentuje znevýhodnením maďarskej menšiny na Slovensku. Bratislava naopak tvrdí, že zákon posilňuje práva menšín. Kvôli zlepšeniu vzájomných vzťahov sa v septembri zišiel maďarský premiér Gordon Bajnai so svojím slovenským kolegom Robertom Ficom v severomaďarském meste Szécsény, kde sa dohodli na ďalšej spolupráci, na bilaterálnom riešení svojich sporov a na rešpektovaní názorov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) k slovenskému jazykovému balíčku.
Dušan Čaplovič označil vystúpenie predsedu Fidesz Viktora Orbána na kongrese SMK za politickú agresiu. Podľa neho je nabitý klamstvami, ktoré prichádzajú z SMK a osobitne zo strany pána Csákyho a pána Duraya. „Za posledných 20 rokov formujúcej sa slovenskej demokracie nikto tak neklamal, ako v poslednom období klamú po Európe Pál Csáky a Miklós Duray,” vyhlásil v piatkovej relácii TV Joj De Facto podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny a poverený minister životného prostredia Dušan Čaplovič. Podpredseda vlády sa kriticky vyjadril aj na adresu predsedu Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz Viktora Orbána, ktorého vystúpenie na kongrese SMK v Rimavskej Sobote označil za „politickú agresiu voči Slovensku, voči slovenským hodnotám a voči európskym hodnotám”. Ako jeho ospravedlnenie uviedol, že „je nabitý klamstvami, ktoré prichádzajú z SMK a osobitne zo strany pána Csákyho a pána Duraya”. Predseda SMK Pál Csáky jeho vyhlásenia odmietol a oponoval, že „ak niekto nehovorí pravdu, ak niekto zdeformoval verejný život na Slovensku, tak je to súčasná vládna koalícia”. Zároveň dodal, že „zákon o štátnom jazyku je hanba pre Slovenskú republiku a hanba pre Európu”. Podľa Csákyho je nezmyslom tvrdenie, že ovplyvňuje mienku v Európe. Čaplovič označil za nepravdu to, že občania maďarskej národnosti nemôžu hovoriť medzi sebou po maďarsky a podľa vlastných slov vie komunikovať s mnohými maďarskými politikmi, predsedovi SMK však povedal: „Nemôžem komunikovať v tejto oblasti zodpovedne a priamo s vami, pretože cítim z vás klamstvo.” Podľa neho je maďarská menšina pod vplyvom SMK a pod jej vplyvom sú potom dezinformovaní aj mnohí občania a politici v Maďarskej republike. Csáky navrhol Čaplovičovi pre zlepšenie spoločenskej klímy zrušiť sporný zákon. „Zrušme tento zákon a skúsme si dojednať aj s Radou Európy a Benátskou komisiou lepšiu verziu,” vyhlásil predseda SMK. Potom si vymenili svoje pohľady a názory na sporný zákon. Csáky argumentoval tým, že „prišlo 12.000 ľudí na futbalový štadión do Dunajskej Stredy a hovorili, že máme pravdu my, že nás podporujú a majú taký istý názor ako my”. Čaplovič označil ľudí na štadióne za zmanipulovaných. „Takto prišli v 30. rokoch na mítingy do Nemecka mnohí občania, ktorí boli podobne zmanipulovaní,” vyhlásil. Obaja sa vyjadrili aj k poklesu návštevnosti turistov z Maďarska. Csáky si myslí, že za nezáujmom je jazykovým zákonom pokazený imidž Slovenska. Čaplovič za poklesom vidí krízu a nedostatočnú kvalitu služieb. Ani Čaplovič ani Csáky však v závere diskusie nevylúčili možnú povolebnú spoluprácu. Zhodli sa na tom, že rozhodnú voliči.
Výnimka z Lisabonskej zmluvy pre Česko a Slovensko možno bude. Maďarsko ju vraj neodmieta. Naši susedia však trvajú na tom, že zmluva sa netýka minulosti. Bratislava čaká, či jej výnimku z Lisabonskej zmluvy, ktorú pre Benešove dekréty žiada český prezident Václav Klaus, vybojuje Česko. Vyplýva to z vyjadrení slovenskej diplomacie. Maďarský šéf diplomacie Péter Balázs dal najavo, že sa mu nápad s výnimkou nepozdáva. Maďarsko patrí medzi krajiny, ktorých sa Benešove dekréty bolestne dotkli. „Klausov cieľ je za každú cenu blokovať zmluvu. Tým, že využíva takúto citlivú otázku, otvára témy, ktoré nikomu neprospejú,“ povedal Balázs pre server hirszerzo.hu. Pre Maďarsko je blokovanie Lisabonskej zmluvy pod zámienkou Benešových dekrétov neakceptovateľné. Budapešť trvá na tom, že Lisabonská zmluva sa netýka minulosti. „Riešenie nemôže viesť k novej ratifikácii a ani nesmie odkazovať na žiadnu časť národnej legislatívy,“ vysvetlila hovorkyňa maďarského rezortu diplomacie Zsuzsanna Mátrai. Podľa nej však Maďarsko nič blokovať nebude. Práve na základe Benešových dekrétov Československo po druhej svetovej vojne vzalo majetky a vysťahovalo zo svojho územia Maďarov do Maďarska. Budapešť však ústami Balázsa hovorí, že nemá záujem vracať sa k „mŕtvym“ dekrétom. V roku 2002 predseda Fideszu Viktor Orbán v Európskom parlamente povedal, že dekréty nie sú v súlade s právom Európskej únie a Maďarsko očakáva, že po vstupe do Európskej únie budú automaticky vymazané z právneho poriadku Česka a Slovenska. Mikuláš Dzurinda vzápätí odriekol účasť na stretnutí premiérov V 4. Práve Orbán bude pravdepodobne víťazom budúcoročných parlamentných volieb. Slovensko podľa ministerstva zahraničných vecí s nikým o výnimke nerokuje a zodpovednosť je na strane Česka, čo výnimku dohaduje so švédskym predsedníctvom Európskej únie. „My sme iba upozornili, aby sa pri výnimke pamätalo aj na Slovensko ako nástupnícky štát Československa,“ povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano. Podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka je maďarský postoj rovnaký, ako ostatných členských štátov. Premiér Robert Fico ešte minulý týždeň vyhlásil, že ak výnimku z Lisabonskej zmluvy v otázke dekrétov dostane Česko, Slovensko bude na nej trvať tiež. Dokonca sme podľa premiéra ochotní blokovať českú výnimku, ktorá by nás nezahŕňala na európskej úrovni. Český premiér Jan Fischer i minister zahraničia Jan Kohout sa už vyjadrili, že veria v takú formuláciu výnimky, ktorá by vyhovovala aj Slovensku. Okrem nej však musí Praha prísť aj so zárukou, že potom Klaus zmluvu naozaj podpíše. Po rokovaní šéfov diplomacií v Luxemburgu to včera vyhlásila švédska ministerka pre európske záležitosti Cecilia Malmströmová.
Maďarsko nebude súhlasiť, aby Európska únie udelila Českej republike a Slovenskej republike v súvislosti s Lisabonskou zmluvou výnimku. Serveru hirszerzo.hu to povedal maďarský minister zahraničia Péter Balázs. Podľa jeho názoru sa český prezident Václav Klaus pokúša blokovať dokument „za každú cenu”. Skutočnosť, že na to používa citlivú tému, môže otvoriť otázky, ktoré nie sú v záujme Európskej únie, myslí si Balázs. „Lisabonská zmluva s Benešovými dekrétmi nemá nič spoločného, pretože sa zaoberá budúcnosťou, a nie minulosťou,” zdôraznil šéf maďarskej diplomacie s tým, že otvorenie tejto témy by znamenalo veľký krok späť. Lisabonská zmluva je medzinárodná zmluva, ktorá mení zakladajúce zmluvy EÚ a bola podpísaná 13. decembra 2007 v Lisabone. Skladá sa z preambuly, siedmych článkov, dvanástich protokolov a 51 vyhlásení. Zmluva vzišla z rokovaní členských štátov, ktoré sa stretli na medzivládnej konferencii. Do práce medzivládnej konferencie sa zapojili aj Európska komisia a Európsky parlament. Pred vstupom zmluvy do platnosti ju musí ratifikovať všetkých 27 členských štátov. Je na každom z nich, aký spôsob ratifikácie si v súlade so svojim právnym poriadkom zvolí. Musia ju ratifikovať všetky krajiny, inak dokument nemôže vstúpiť do platnosti. Česká republika je poslednou krajinou únie, ktorá ešte Lisabonskú zmluvu neratifikovala. Klaus nedávno oznámil, že pre ČR žiada trvalú výnimku z Charty základných práv EÚ, ktorá je súčasťou Lisabonskej zmluvy. Výnimka má chrániť platnosť Benešových dekrétov a zabrániť tak ďalším majetkovým požiadavkám Nemcov odsunutých zo sudetskej oblasti po druhej svetovej vojne. K tejto požiadavke sa pripojilo aj Slovensko, keďže bolo v tej dobe súčasťou Československa a dekréty sa týkajú aj odsunu Maďarov. Slovenská diplomacia nebude výroky komentovať. „Keďže Slovensko nie je aktérom, ani účastníkom rokovaní o českej výnimke a do tohto procesu nevstupujeme, vyjadríme sa až k definitívnej finálnej podobe textu českej výnimky, na ktorom sa dohodne ČR so švédskym predsedníctvom Európskej únie. Preto sa nebudeme vyjadrovať ani k žiadnym výrokom, ktoré zaznejú počas tohto procesu,” uviedol hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Stano.
Slovenská diplomacia nebude komentovať žiadne výroky na margo možnej výnimky z Lisabonskej zmluvy. Týka sa to aj slov maďarského ministra zahraničia Pétera Balázsa, ktorý sa podľa serveru hirszerzo.hu vyjadril, že Maďarsko nebude súhlasiť, aby Európska únia udelila Českej republike a Slovenskej republike v súvislosti s Lisabonskou zmluvou výnimku. „Keďže Slovensko nie je aktérom, ani účastníkom rokovaní o českej výnimke a do tohto procesu nevstupujeme, vyjadríme sa až k definitívnej finálnej podobe textu českej výnimky, na ktorom sa dohodne ČR so švédskym predsedníctvom Európskej únie. Preto sa nebudeme vyjadrovať ani k žiadnym výrokom, ktoré zaznejú počas tohto procesu,” uviedol v stanovisku pre agentúru SITA hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Stano. Maďarský minister zahraničia Péter Balázs v rozhovore pre serveru hirszerzo.hu uviedol, že podľa jeho názoru sa český prezident Václav Klaus pokúša blokovať Lisabonskú zmluvu „za každú cenu”. Skutočnosť, že na to používa citlivú tému, môže otvoriť otázky, ktoré nie sú v záujme Európskej únie, myslí si Balázs. „Lisabonská zmluva s Benešovými dekrétmi nemá nič spoločného, pretože sa zaoberá budúcnosťou, a nie minulosťou,” zdôraznil šéf maďarskej diplomacie s tým, že otvorenie tejto témy by znamenalo veľký krok späť. Česká republika je poslednou krajinou únie, ktorá ešte neratifikovala Lisabonskú zmluvu. Klaus nedávno oznámil, že pre ČR žiada trvalú výnimku z Charty základných práv EÚ, ktorá je súčasťou Lisabonskej zmluvy. Výnimka má chrániť platnosť Benešových dekrétov a zabrániť tak ďalším majetkovým požiadavkám Nemcov odsunutých zo sudetskej oblasti po druhej svetovej vojne. K tejto požiadavke sa pripojilo aj Slovensko, keďže bolo v tej dobe súčasťou Československa a dekréty sa týkajú aj odsunu Maďarov. Lisabonskú zmluvu o reforme fungovania Európskej únie a jej inštitúcií musia ratifikovať všetky krajiny, inak dokument nemôže vstúpiť do platnosti.
Ak sa do česko-slovenskej výnimky v Lisabonskej zmluve dostanú Benešove dekréty, Budapešť ju nikdy neprijme. Odhodlanie Maďarska v takom prípade výnimku zablokovať opakovane zdôraznil šéf maďarskej diplomacie Péter Balázs. „O Benešových dekrétoch tam nesmie byť ani slovo,” vyhlásil Balázs v Luxemburgu, kde je na schôdzke ministrov zahraničných vecí EÚ. „Lisabonská zmluva nemá nič spoločné s historickými právnymi dokumentmi, pracujeme pre budúcnosť,” spresnil maďarský minister svoje slová z rozhovoru pre maďarský portál Hírszerző. Ten české internetové spravodajské portály spočiatku interpretovali ako maďarské „nie” pre akúkoľvek českú výnimku. „Takzvané Benešove dekréty nebudú vo formulácii, ktorú po EÚ požaduje prezident Václav Klaus, vôbec zmienené,” povedal český minister pre európske záležitosti Štefan Füle. Švédske predsedníctvo únie dokonca vyhlásilo, že výnimka bude len v prípade záruk Prahy, že po tom Klaus Lisabonskú zmluvu podpíše. Práve výnimkou podmieňuje český prezident Václav Klaus ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Pán pražského Hradu požaduje, aby sa Česka netýkali ustanovenia Európskej listiny základných práv, ktoré podľa neho nadradzujú rozhodnutia európskych orgánov nad rozhodnutia českých súdov. Klaus vyjadril obavy, že to by mohlo viesť k prelomeniu Benešových dekrétov a ohrozeniu právnych istôt českých občanov. Po Klausovom vyjadrení sa ozval i slovenský premiér Robert Fico, ktorý žiada, aby sa výnimka týkala i Slovenska. Na rozdiel od ČR však Slovensko Lisabonskú zmluvu v pôvodnej podobe už ratifikovalo. „Cieľom Václava Klausa je za každú cenu blokovať zmluvu,” povedal Balázs pre Hírszerző. „To, že používa takú citlivú otázku (Benešove dekréty - pozn. red.), môže otvoriť také témy, ktoré nie sú v ničom záujme. Slovensko sa iba prihlásilo, že bolo tiež súčasťou Československa, ktoré prijalo dekréty,” tvrdí Balázs. S výnimkou, ktorá by mala všeobecné znenie, podľa neho Budapešť problém nemá. „Možno si predstaviť jednu všeobecnú poistku právneho charakteru, ktorá hovorí, že Lisabonská zmluva z nijakého pohľadu nezmení právne vzťahy z minulosti. To sa dá úplne najjednoduchšie povedať jednou vetou,” povedal Balázs pre Hírszerző. Lisabonská zmluva, ku ktorej prijatiu chýba už len český podpis, nanovo upravuje vzťahy medzi štátmi v Európskej únii. Podľa jej autorov zmluva fungovanie únie s 27 štátmi zjednodušuje a umožňuje i jej ďalšie rozširovanie. Únia sa bude českou výnimkou zaoberať na summite vo štvrtok a v piatok, od Klausa však záruky podpisu žiadať nebude. „Myslím si, že prezident Klaus je džentlmen. Ak existuje politická požiadavka Českej republiky a my by sme s prijatím tej požiadavky súhlasili, považujem podpis prezidenta Klausa za zaručený,” vyhlásil taliansky minister zahraničných vecí Franco Frattini. O tom, či je Lisabonská zmluva v súlade, alebo rozpore s českou ústavou, začne v utorok rozhodovať i český Ústavný súd.
Bojovný titulok „Vo veci Benešových dekrétov neustúpime”, pod ktorým vyšiel rozhovor s maďarským ministrom zahraničia Péterom Balázsom, a ktorý prevzali všetky agentúry, našťastie neodzrkadľuje význam ministrových slov. Publikovaný text naopak vzbudzuje dojem, akoby ním Balázs chcel dokázať, že jeho reči o Slovensku ako menšom bratovi Maďarska a potrebe ho poučovať boli len jednorazovým úletom. Podľa rozhovoru ministrovi prekáža skôr to, že Klaus (s ktorým sa Fico len vezie) chce za každú cenu zablokovať prijatie Lisabonskej zmluvy, ako to, že na to využíva Benešove dekréty. Dvakrát opakuje, že Lisabon nemá právnu relevanciu do minulosti a dodáva, že by nás otváranie tejto otázky zaviedlo priďaleko. Azda ako prvý maďarský politik v inej časti rozhovoru dokonca hovorí, že prípadná autonómia môže mať pre maďarské menšiny aj negatívne vplyvy a preto by si mali krajania veľmi dobre zvážiť, či ju naozaj chcú. Z rozhovoru rozhodne nevyplýva, že by Budapešť Benešove dekréty prestali zaujímať, alebo že by ich považovala za niečo, čo je úplne v poriadku. To však Balázsovi ťažko vyčítať, dekréty naozaj v poriadku nie sú, a neboli ani vo svojom čase, čo by si zase pre zmenu konečne mali priznať českí a slovenskí politici. Z rozhovoru sa len zdá, že Budapešť nechce, aby sa táto otázka stala zástupnou témou populistickej politiky, pretože to nikam nevedie. Rozhovor má jediný vážny nedostatok: ukazuje názory vlády, ktorá bude v Maďarsku pri moci už len niekoľko mesiacov a ktorej zdržanlivosť v susedských otázkach plynie aj z toho, že má viac než dosť iných starostí. Jej nástupcovia dávajú už teraz najavo, že vidia veci zásadne inak a že sa chcú vydať práve cestou, pred ktorou Balázs varuje.
A je to tu. Český prezident Václav Klaus dostal na Benešove dekréty od únie presne to, čo žiadal: „obdobnú výnimku”, akú majú Británia a Poľsko, teda komplexný „opt out” z Charty základných práv Európskej únie. Nie je jasné, či vyhlásenie slovenského premiéra, že „buď budeme vetovať český návrh, alebo sa bude vzťahovať i na nás”, platí ešte aj dnes. Alebo naň rýchlo zabudne, čo by bolo vynikajúce. Poňatím politiky ako lietajúceho cirkusu - od Puškárovej k Moravcovi a rýchlo späť do STV - totiž Robert Fico vtiahol Slovensko do nepríjemnej pozície. Jej podstatou je, že ak trvá na rovnakej „právnej ochrane” ako Česko, tak sa musí na nadchádzajúcej Európskej rade postaviť proti deklarácii všetkých ostatných. Tá by mala Česku záväzne sľúbiť, že hneď pri prvej zmene primárneho práva, ktorým má byť ratifikácia prístupovej zmluvy Chorvátska, sa meno Česka dostane do protokolu k Lisabonskej zmluve o výnimkách z Charty. Hneď za mená Veľkej Británie a Poľska. Kto pokladá Fica za schopného takého radikálneho kroku, a nie za „gate na vešiaku”, vie si zrejme predstaviť aj masívny tlak, aký vyvinie Slovensko na unijných lídrov, fascinovaných 1. januárom 2010, do ktorého chcú Lisabon stihnúť za každú cenu. Čo sa však predstaviť nedá, sú politické náklady takého veta. Alternatívou tohto scenára je jedine predstava, že by nielen určujúce mocnosti, ale ozaj všetci (Maďarsko), rýchlo súhlasili s ešte jednou čiarkou a doplnením Slovenska do protokolu s výnimkou. No. Nielen so zreteľom na základný rozum, ale tiež na základe prvých reakcií na Fica od švédskeho predsedníctva (Carl Bildt) i komisie, toto je viac krajná hypotéza ako reálny scenár. Nedá sa úplne vylúčiť, keďže, ako presviedčajú aj v terajšej zrážke s Klausom, europolitici sú pre Lisabon schopní naozaj mnohého. Zásadná vec a zásadný rozdiel spočíva v tom, že Česi majú pred ratifikáciou, kým my už dávno po. Keby 25 lídrov (okrem Čechov) v tejto situácii vyšlo Ficovi v ústrety, tak po prvé by súhlasili s tým, že „Listina práv je trhací kalendár, akýsi večerníček pre eurohujerov” (český politológ Bohumil Doležal), a po druhé s tým, že na „prelomiteľnosti” Benešových dekrétov niečo musí byť. Veď, ak len a len preto dostanú - po ratifikácii!! - čistý „opt out” ešte aj Slováci. Existuje dosť dobrých dôvodov priamo v charte, napríklad významné rozšírenie tzv. sociálnych práv, pre ktoré bolo rozumné pýtať si z nej dávno výnimku. Benešove dekréty však nepatria medzi ne ani náhodou. Z iracionálnych a nacionálnych motívov, ktoré Klaus zdvihol, aby po prijatí Lisabonu oklieštil pôsobnosť európskych súdov a práva v Českej republike, vyrobil slovenský premiér problém, ktorý ho presahuje a svedčí len o úžasnej miere nekompetencie a diletantizmu, s akými tento štát vedie. I preto dnes nič lepšie nemá, len rýchlo zabudnúť na Beneša.
Maďarsko nebude súhlasiť, aby Európska únia udelila výnimku Českej republike a Slovensku v záležitosti Benešových dekrétov. Vyhlásil to dnes maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs v rozhovore pre spravodajský server hirszerzo.hu. Šéf diplomacie sa domnieva, že český prezident Václav Klaus má za cieľ blokovať Lisabonskú zmluvu za každú cenu. Skutočnosť, že na to používa citlivú tému, akou sú Benešove dekréty, môže otvoriť otázky, ktoré nie sú v záujme nikoho. Balázs podotkol, že Slovensko sa „iba prihlásilo”, že bolo súčasťou Československa, ktoré dekréty prijalo. Maďarský postoj je v súlade s postojmi mnohých: Lisabonská zmluva s tým nemá nič spoločné, pretože hovorí o budúcnosti, a nie o minulosti, nemá teda ani retroaktívny účinok. „Ak by sme sa tejto témy dotkli, viedlo by nás to dosť ďaleko späť,” dodal maďarský minister. Podľa jeho slov Lisabonská zmluva žiadnym spôsobom nemení vzťahy z minulosti. To je možné veľmi jednoducho vyjadriť jedinou vetou. Treba však tiež deklarovať, že to neotvára opäť ratifikačný proces. „Keby sa začalo odznova, nič by z toho celého nebolo,” konštatoval maďarský minister zahraničných vecí.
Celý rad slovenských politológov (a vlastne aj politikov) už upozornil, že výsledok parlamentných volieb v Maďarsku významne ovplyvní aj naše parlamentné voľby, ktoré budú krátko po maďarských. Zatiaľ čo z ich strany to znelo skôr ako varovanie predseda Fideszu Viktor Orbán to svojim spojencom u nás slávnostne prisľúbil. Predvolebné zbrojenie v Strane maďarskej koalície (SMK) naznačuje, akým smerom sa bude najbližších šesť mesiacov uberať jej politika. Víkendový snem strany asi ničím neprekvapil a je zjavné, že SMK sa bude spoliehať najmä na silnú podporu spoza našich južných hraníc. Budúci maďarský premiér, ktorý stihne do funkcie nastúpiť ešte pred našimi voľbami ich ubezpečil, že ju budú mať.
Viktor Orbán sa nikdy netajil tým, že chce byť premiérom 15 miliónov Maďarov. Už táto jeho politika významne atakovala koncept menšinovej politiky zaužívaný v Európskej únii, lebo hoci hraničné kontroly medzi štátmi miznú, hranice a z nich vychádzajúca štátna príslušnosť zostáva. V sobotu však jeho „novátorstvo“ dosiahlo ďalší vrchol a šéf Fideszu dokonca zaútočil na podstatu menšinovej politiky. Menšinová politika je totiž politika väčšiny vo vzťahu k menšine, ale Orbán vyhlásil, že chce, aby menšiny už neexistovali. „Namiesto menšín sa v Európe čoraz častejšie začína hovoriť o spoločenstvách, národných spoločenstvách, ktoré predstavujú prirodzený štátotvorný prvok. Ani my tu, v Karpatskej kotline, by sme sa na seba nemali pozerať ako na národnostné menšiny, ale ako na takéto národné spoločenstvo,“ vyhlásil pred delegátmi snemu SMK. Podľa neho si každé národné spoločenstvo zaslúži rovnaké práva bez ohľadu na to, či je vo väčšine, či menšine. „Medzi takéto práva patrí napríklad aj právo používať svoj materinský jazyk,“ povedal Orbán. Budúci maďarský premiér rúca pomyselnú, ale veľmi významnú bariéru, lebo podľa jeho novej „koncepcie“ by mali byť jazyky národnostných menšín postavené na úroveň úradných. Dvojjazyčnosť by sa teda mala týkať celého územia štátu a všetkých úradných úkonov a úradných listín. Inak povedané, aby sa dorozumel vo všetkých kútoch krajiny, musel by každý na Slovensku ovládať nielen slovenčinu, ale aj jazyky všetkých národnostných menšín.
V. Orbán za búrlivého potlesku delegátov snemu SMK „zabojoval“ aj za autonómiu pre maďarské „národné spoločenstvo“ na Slovensku tvrdiac, že to „ predstavuje hodnotu, ktorá má širokú podporu“. A celkom otvorene povedal, že to nezostane len v polohe rečníckych deklarácií. „Ak dostaneme (Fidesz) dôveru od maďarských voličov, navrátime stratenú dôveru v Maďarsko a maďarskú vládu, začneme spoločné plánovanie budúcnosti Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline,“ vyhlásil maďarský opozičný líder. Toto sú už mimoriadne nebezpečné slová, jasne vykresľujúce prístup budúcej maďarskej vlády k Slovensku. Viktor Orbán má predstavu, že Maďari u nás by sa nemali riadiť podľa slovenskej vlády, slovenského parlamentu a slovenských úradov, ale ich „budúcnosť“ sa bude „plánovať“ v Budapešti. Preto podporil a poďakoval SMK, že sa „napriek odporu“ zúčastňuje na zasadaniach Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny (FMPKK), ktoré je podľa neho „dôležitým medzinárodne uznávaným fórom na zladenie snáh a plánov národných spoločenstiev žijúcich v rôznych krajinách.“ Lenže o medzinárodnom uznaní FMPKK nemôže byť ani reči. Západní europoslanci už dokonca maďarských predstaviteľov upozornili, že ak by bolo existovalo pred jeho vstupom do EÚ, museli by ho zrušiť. Orbán však evidentne chce jeho úlohu ešte posilniť, takže SMK bude na Slovensku robiť politiku podľa príkazov maďarského parlamentu, keďže Fórum je mu oficiálne podriadené.
„Každý sa v Maďarsku bude tešiť, ak sa zúčastnite. Maďarsko vám odkazuje, že Maďarsko je s vami, Maďarsko je s Felvidékom,“ vyhlásil predseda Fideszu. Nie náhodou použil túto formuláciu, lebo presne takto (Felvidék je s tebou, Viktor) podporil v minulosti Fidesz Miklós Duray, súčasná sivá eminencia SMK. Podľa politológa Juraja Marušiaka možno Orbánovo vystúpenie považovať za nebezpečné: „To odmietanie menšinového statusu je nebezpečné chápanie.“ Šéf Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov jeho slová zľahčuje ako predvolebnú rétoriku, ibaže brať ich na ľahkú váhu by bola chyba. Nie preto, že ich V. Orbán povedal (jemu ide naozaj najmä o volebné víťazstvo), ale preto, kde ich povedal, a najmä preto, akú reakciu zo strany SMK vyvolal. Potlesk delegátov i obhajoba Orbánovych slov zo strany predsedu SMK Pála Csákyho sú jednoznačným signálom, že maďarský politik hovoril „z duše“ členov SMK. A to už je naozaj veľmi nebezpečné.
V najväčšej budapeštianskej tržnici Nagyvásárcsarnok sa začali dnes Slovenské dni. V rámci trojdňového podujatia zorganizovaného veľvyslanectvom SR a Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch (SACR) prezentujú Budapešťanom a návštevníkom maďarskej metropoly slovenské výrobky a rekreačné možnosti na Slovensku. „Tržnica je všade na svete miestom, kde ľudia uspokojujú svoje každodenné potreby a keďže sme susediace štáty, spojenci, sme spriatelené národy, tak je to veľmi pekné podujatie, ak prichádzajú na tržnicu predstavitelia obchodu, výrobcovia z druhej krajiny ponúkajú svoje produkty,” povedal pre TASR slovenský veľvyslanec v Budapešti Peter Weiss. Podľa jeho slov vo vzájomných slovensko-maďarských vzťahoch vidieť, ako ľudia citlivo reagujú na zmeny kurzu a ekonomické udalosti. „Mali sme nákupnú horúčku Slovákov v Maďarsku. V Maďarsku už začali volať po serióznych štúdiách fenoménu, ktorý prišiel nedávno, že Slováci začali vo veľkom počte kupovať pozemky v prihraničných oblastiach Maďarskej republiky. Sociológovia majú urobiť štúdie, čo to bude znamenať. Teda ľudia veľmi živo reagujú v rámci Európskej únie na tie zmeny a takáto prirodzená obchodná výmena v oblasti každodennej spotreby je veľmi pekným signálom, že tá spolupráca funguje a že sa navzájom potrebujeme,” zdôraznil Weiss.
Ako povedal vedúci obchodno-ekonomického oddelenia slovenskej ambasády Peter Horváth, v roku 2008 bol objem vzájomnej výmeny tovaru 5,5 miliardy eur a každoročne objem exportu a importu rastie. „Bohužiaľ, dopad finančnej krízy nám nepomohol a za prvý polrok 2009 bol objem výmeny tovaru 2,4 miliardy eur,” konštatoval Horváth, podľa ktorého hlavnými oblasťami vzájomného obchodu je elektrotechnický a automobilový priemysel. Maďarským návštevníkom v tržnici prezentujú slovenskí výrobcovia syry, sladkosti, pivo i džemy. Vedúca zastúpenia SACR v Budapešti Soňa Jelínková uviedla, že maďarským záujemcom pri tejto príležitosti ponúkajú pobyty v termálnych kúpeľoch, lyžovačku v niektorých z 90 dobre vybudovaných lyžiarskych stredísk aj návštevu slovenských miest. Najväčšiu krytú tržnicu maďarskej metropoly - na konci známej ulice Váci utca, na námestí Fövám -, ktorú otvorili v roku 1897, navštívili v minulosti už mnohé svetové osobnosti, herci, ale aj prezidenti. Počas víkendu a pred víkendom v nej nakupuje denne okolo 40.000 zákazníkov.
Nespokojnosť s úspornými opatreniami maďarskej vlády vyjadrilo dnes v Budapešti 2500 požiarnikov. Hasiči demonštrujúci pred parlamentom v uniformách a s prilbami na hlave odovzdali predstaviteľom frakcií parlamentných strán petíciu. Podľa tlačovej agentúry MTI požiarnici na výzvu troch odborárskych zväzov prišli zo všetkých kútov krajiny. Protestovali proti zámeru vlády znížiť v budúcoročnom rozpočte výdavky na požiarny zbor o 1,8 miliardy forintov (44,1 miliónov eur). Podľa odborárov by takýto krok ohrozil funkčnosť požiarneho zboru. Na transparentoch boli medzi inými aj tieto nápisy: Ty by si riskoval svoj život za 470 forintov (1,75 eur) na hodinu?, alebo My pomôžeme aj mačke, nám ani pes!. Podľa MTI sa demonštrácie mohli zúčastniť iba tí požiarnici, ktorí mali voľno. Službukonajúci hasiči vyjadrili protest modrými stuhami. Rečníci zdôraznili, že ak parlament prijme štátny rozpočet v terajšej forme, hasiči opäť pôjdu do ulíc.
Maďarsko má jednu z najvyšších úrokových sadzieb v regióne strednej Európy. Analytici očakávajú, že maďarská centrálna banka v priebehu nasledujúceho roka postupne zníži svoju kľúčovú úrokovú sadzbu až na úroveň 5,5 %. Maďarská centrálna banka znížila v pondelok svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov na 7 %, čo je najnižšia úroveň od júla 2006. Podľa minulotýždňového prieskumu agentúry Reuters, 23 z 25 analytikov predpovedali zníženie sadzby o 0,5 %, jeden predpokladal zníženie o 0,25 % a jeden očakával, že banka sadzbu nezmení. Analytici predpokladajú, že Maďarsko a susedné Rumunsko, ktoré má kľúčovú sadzbu na úrovni 8 %, ich budú aj tento rok naďalej znižovať, aby pomohli svojim ekonomikám dostať sa z recesie. „Za znižovaním sadzieb môžu byť tie isté príčiny ako aj v predchádzajúcich mesiacoch, a to slabá ekonomika, inflačný výhľad, stabilný forint a pozitívna nálada na trhoch,” uviedla analytička Erste Bank, Orsolya Nyeste. Maďarsko má jednu z najvyšších úrokových sadzieb v regióne strednej Európy. Analytici očakávajú, že maďarská centrálna banka v priebehu nasledujúceho roka postupne zníži svoju kľúčovú úrokovú sadzbu až na úroveň 5,5 %.
Šestnásť neonacistov zo Slovenska i Maďarska, ktorých vlani v júni prichytili policajti hajlovať pri Dunaji v Komárne, by sa malo do konca tohto roka postaviť pred slovenský súd. Uviedla to dnes Televízia Markíza vo svojej spravodajskej relácii Televízne noviny. „Okresná prokurátorka v Komárne podala obžalobu na 16 obvinených, z ktorých siedmi sú štátni príslušníci Maďarskej republiky,” povedal v reportáži hovorca Krajskej prokuratúry v Nitre Jaroslav Maček. Páchateľov usvedčili zábery zo zadržaného fotoaparátu, kde hajlujú, ako aj zhabané predmety s nacistickou symbolikou. Budú tak čeliť obžalobe z propagácie fašizmu. „Prejavili sympatie k hnutiu, ktoré násilím smeruje k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,” povedal Maček. Obvinení môžu za mrežami stráviť až tri roky, uviedol redaktor TV Markíza.
Ak by sa parlamentné voľby konali v septembri, do Národnej rady SR by sa nedostala Strana maďarskej koalície (SMK), ani jej nový konkurent Most-Híd. SMK by získala 4,6 percenta, Most-Híd 3,1 percenta. Obom stranám tak hrozí osud SNS z roku 2002, keď po založení Pravej SNS sa ani jeden z národniarskych subjektov nedostal do parlamentu. Tabuľku preferencií naďalej jednoznačne vedie Smer-SD, ktorý by v septembri získal 42,9 percenta hlasov. Opozičná SDKÚ-DS by oslovila 16,3 percenta voličov. Tretím najsilnejším subjektom by bolo KDH, za ktoré by hlasovalo 10,8 percenta občanov. Päťpercentné kvórum zvoliteľnosti do parlamentu by prekročila ešte SNS s podporou 9,8 percenta voličov a ĽS-HZDS, ktorá by získala 7,8 percenta hlasov. Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky, ktorý od 31. augusta do 27. septembra uskutočnila agentúra Median SK na vzorke 1142 respondentov. Odpovedali na otázku, koho by volili, ak by sa voľby do Národnej rady uskutočnili „zajtra”. Ak by sa voľby skončili s rovnakým výsledkom ako tento prieskum, socialisti by v zákonodarnom zbore obsadili 74 kresiel, SDKÚ 28, KDH 18, SNS 17 a ĽS-HZDS 13. Väčšinovú vládu by Robert Fico mohol zostaviť s ktoroukoľvek inou parlamentnou stranou. V prípade spojenectva s akoukoľvek stranou okrem ĽS-HZDS by vládna koalícia disponovala aj ústavnou väčšinou. Ak by sa rozhodlo pokračovať v spolupráci súčasné vládne zoskupenie, v snemovni by ho zastupovalo 104 poslancov. Ide o prvý prieskum verejnej mienky, podľa ktorého by sa ani jedna z menšinových strán nedostala do parlamentu. Napríklad podľa októbrového prieskumu agentúry MVK by zastúpenie v Národnej rade mali obe strany - Most-Híd 5,4 percenta, SMK 5,1. Smer-SD, ktorý pravidelne získava v prieskumoch Medianu SK najviac percent v rámci prieskumov preferencií, zaznamenal v septembri najslabší tohtoročný výsledok. Politológ Grigorij Mesežnikov upozorňuje, že v prieskumoch Medianu vychádza pravidelne nadštandardná podpora Smeru a naopak, nízka pre SMK. „To, že sumárna podpora SMK a Mostu je necelých osem percent, znamená, že k prieskumu treba pristupovať opatrnejšie. Most totiž podporujú aj Slováci a len podpora maďarskej menšiny by sumárne mala byť desať až dvanásť percent,” povedal pre Aktuálne.sk politológ Grigorij Mesežnikov. „Výsledky tejto agentúry sa výrazne líšia od výsledkov ďalších dvoch agentúr uverejnených nedávno. Všetky agentúry skrátka nemôžu mať pravdu, tie rozdiely sú na to príliš veľké. Pokiaľ ide o maďarské strany, tak táto agentúra im nameriava pravidelne menej percent. Ale tá možnosť, že by sa ani jedna z týchto strán nedostala do parlamentu, je možná, aj keď si myslím, že výsledok by bol aj teraz lepší ako namerané údaje z prieskumu,” povedal Öllös pre Aktuálne.sk. Okrem strán reprezentujúcich maďarskú menšinu by pred bránami parlamentu ostala aj Sloboda a Solidarita so ziskom 2,8 percenta hlasov. Všetky ostatné subjekty by spolu dostali 1,8 percenta hlasov. Na voľbách by sa určite zúčastnilo 28,7 percenta voličov, skôr by sa zúčastnilo ako nezúčastnilo 28,6 percenta. K volebným urnám by určite neprišlo 30,3 percenta občanov a skôr neprišlo ako prišlo 8,5 percenta. Ohľadom účasti je zatiaľ nerozhodnutých 3,9 percenta voličov. Príbeh rozdelenej SMK sa tak môže veľmi podobať osudu ich najväčšieho politického rivala, SNS. Po nástupe prvej Dzurindovej vlády v roku 1998, odchode SNS do opozície a neúspešnej kandidatúre Jána Slotu na prezidenta republiky v roku 1999, narastala v radoch národniarov nespokojnosť s pôsobením predsedu strany. Vyvrcholila zvolením Anny Malíkovej (Belousovovej) do čela SNS. Výmena najvyššieho predstaviteľa však nepriniesla upokojenie, naopak. Rozbroje medzi Malíkovej a Slotovým krídlom vygradovali tak, že Slota v roku 2001 so svojimi najvernejšími odišiel a založil Pravú SNS. Prieskumy preferencií pred voľbami v roku 2002 naznačovali, že podpora oboch subjektov je približne rovnaká a ani v jednom prípade nemusí stačiť na prekročenie päťpercentnej hranice zvoliteľnosti. Pokus o predvolebné zmierenie sa oboch lídrov sa však skončil nezabudnuteľnou scénou - Malíková ponúkla Slotovi nezvoliteľné miesta pre jeho družinu a tlačovú konferenciu absolvovala s košíkom s vajcami, pričom Slota tvrdil, že už pri rokovaní bola Malíková pripravená rozbiť mu tieto vajíčka o hlavu. Vo voľbách získala Pravá SNS 3,7 percenta hlasov, SNS 3,3 percenta. Súčet hlasov teda približne zodpovedal pôvodnej podpore SNS, ktorá oscilovala okolo ôsmich percent. Štyri roky mimo parlamentu pomohli uzmieriť vnútrostraníckych protivníkov Slotu s Belouosovou a do volieb 2006 šla strana opäť jednotná.
Buď budeme v Európskej rade vetovať český návrh, alebo budeme trvať na tom, aby sa vzťahoval aj na Slovensko. Konštatoval v súvislosti so žiadosťou českého prezidenta Václava Klausa o výnimku pre Česko pre Benešove dekréty, slovenský premiér Robert Fico. „Ak tak neurobíme, nielenže vidím celý rad farizejov, ktorí nás budú obviňovať z nedostatočného obhajovania národných záujmov SR, vidím najmä okamžité pokusy atakovať Benešove dekréty, ktoré budú na rozdiel od ČR požívať nižšiu politickú ochranu,” dodal vo videokomentáre, ktorý ma TASR k dispozícii z Tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR. Dekrétmi prezidenta Beneša sa podľa Fica povojnové Československo vyrovnalo s nepriateľmi a fašistickými kolaborantmi. „Sú trvalou súčasťou tak českého, ako aj slovenského právneho poriadku, Národná rada SR ich správne označila za nezmeniteľné a nezrušiteľné,” povedal. Premiér zároveň upozornil, že Benešove dekréty dlhodobo spochybňuje na Slovensku predovšetkým maďarská politická reprezentácia. „Ich zrušením by sa totiž otvorila cesta k majetkom, ktoré Československo spravodlivo odňalo ľuďom podporujúcim fašistický režim,” konštatoval predseda vlády. Zároveň upozornil, že „spiacu tému Benešových dekrétov pokropil živou vodou český prezident Václav Klaus,” ktorý sa podľa Fica obáva, že Charta ľudských práv, ktorá sa po ratifikácii stane záväznou súčasťou Lisabonskej zmluvy umožní opätovné posudzovanie legitimity dekrétov a tým aj znovuoživenie nárokov na spravodlivo skonfiškované majetky. Prečo tak prezident Klaus urobil až teraz, na záver ratifikačného procesu Lisabonskej zmluvy nie je podľa premiéra podstatné. „Zdá sa, že podstatné nie sú ani kvalifikované európske právne posudky, ktoré vylučujú takýto účinok Lisabonskej zmluvy a s ktorými vláda SR súhlasí,” dodal. „Situácia, ktorú vyvolal prezident Klaus nie je pre Slovensko príjemná. Sami sme sa pri ratifikácii Lisabonskej zmluvy natrápili, pretože nás bezprecedentne vydierala slovenská opozícia, ktorá nakoniec ratifikáciu ani nepodporila,” uviedol s tým, že Slovensko dnes musí jasne formulovať svoje postoje. „Ak ČR vyrokuje pre seba výnimku, a politicky zvýši svoju ochranu pred akýmkoľvek spochybňovaním Benešových dekrétov, Slovensko s tými istými dekrétmi a ich oponentmi nemôže zostať pasívne,” zdôraznil. Premiér pripomenul, že vláda SR Lisabonskú zmluvu plne podporuje. „Dokázali sme ju ratifikovať napriek tomu, že slovenská opozícia uprednostnila pred obhajobou národnoštátnych záujmov Slovenska svoj amorálny cieľ poškodiť vládu a Slovensko za každú cenu,” povedal s tým, že Lisabonská zmluva znamená efektívnejšie fungovanie Európskej únie, posilnenie zahraničnej a bezpečnostnej politiky únie, menej poslancov Európskeho parlamentu, silnejšie postavenie národných parlamentov, komisára pre každý členský štát, možnosť ďalšieho rozširovania EÚ. „Budeme sa preto v tejto komplikovanej politickej situácii, ktorú sme sami nevyvolali, správať tak, aby nebola ohrozená definitívna ratifikácia Lisabonskej zmluvy, ale ani oprávnené záujmy Slovenska súvisiace s nedotknuteľnosťou a nezmeniteľnosťou Benešových dekrétov,” uzavrel predseda vlády.
Požiadavka českého prezidenta Václava Klausa o výnimku z Lisabonskej zmluvy pre Česko kvôli Benešovým dekrétom nie je síce potrebná, ale ak túto výnimku Česká republika (ČR) dostane, musí ju mať aj Slovensko. Na dnešnej tlačovej konferencii Ministerstva zahraničných vecí SR to vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. Dodal, že záujmy Slovenska sú vďaka týmto dokumentom síce ochránené, ale keďže ČR chce ešte dodatočnú ochranu, v tom prípade ju chce aj SR. „Nemyslíme si, že ju potrebujeme, ale ak má byť ešte jedna dodatočná poistka pre ČR, tak pochopiteľne musí byť aj pre SR,” zdôraznil minister s tým, že obidva štáty sú nástupníckymi krajina bývalého Československa, a preto nikto nemôže v tejto špecifickej otázke odlišne posudzovať jednu nástupnícku krajinu od druhej. Zároveň vylúčil, že by v prípade vyhovenia požiadavke českej hlavy štátu hrozil medzi Slovenskom a Českom nejaký konflikt. „Ja si takú situáciu neviem predstaviť,” konštatoval Lajčák, podľa ktorého k nej ani nemôže dôjsť, „pretože tu nie je žiadne nedorozumenie”. Benešove dekréty sú podľa neho súčasťou slovenského právneho systému tak, ako sú súčasťou právneho systému ČR. „Čiže vôbec nepripúšťam, že by tu vôbec medzi ČR a SR malo nastať nejaké súperenie,” doplnil Lajčák. Zdôraznil však, že hoci Slovensko nechce vyrábať nejaké problémy ani vo vzájomných vzťahoch SR a ČR, ani vo vzťahoch SR k EÚ a k procesu ratifikácie Lisabonskej zmluvy, nemôže ignorovať situáciu, v ktorej sa SR bez vlastného pričinenia ocitla. „Keď táto téma vznikla bez nášho pričinenia, tak je zodpovednosťou vlády zabezpečiť, aby úroveň našej právnej ochrany, nášho štátu a našich občanov bola rovnaká ako v ČR,” vyhlásil s tým, že v prípade vzniknutej situácie sa bude určite hľadať riešenie, ktoré bude akceptovateľné pre všetkých partnerov. Predseda vlády SR Robert Fico v súvislosti so žiadosťou českého prezidenta Václava Klausa o výnimku pre Česko pre Benešove dekréty konštatoval, že Slovensko bude buď vetovať český návrh v Európskej rade, alebo bude trvať na tom, aby sa vzťahoval aj na Slovensko. „Ak tak neurobíme, nielenže vidím celý rad farizejov, ktorí nás budú obviňovať z nedostatočného obhajovania národných záujmov SR, vidím najmä okamžité pokusy atakovať Benešove dekréty, ktoré budú na rozdiel od ČR požívať nižšiu politickú ochranu,” dodal vo videokomentári, ktorý má TASR k dispozícii z Tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR. Dekrétmi prezidenta Beneša sa podľa Fica povojnové Československo vyrovnalo s nepriateľmi a fašistickými kolaborantmi. „Sú trvalou súčasťou tak českého, ako aj slovenského právneho poriadku, Národná rada SR ich správne označila za nezmeniteľné a nezrušiteľné,” povedal s tým, že situácia, ktorú vyvolal prezident Klaus nie je pre Slovensko príjemná. Premiér pripomenul, že vláda SR Lisabonskú zmluvu plne podporuje, ale „ak ČR vyrokuje pre seba výnimku a politicky zvýši svoju ochranu pred akýmkoľvek spochybňovaním Benešových dekrétov, Slovensko s tými istými dekrétmi a ich oponentmi nemôže zostať pasívne”. Dodal, že SR sa preto bude „v tejto komplikovanej politickej situácii”, ktorú sama nevyvolala, správať tak, „aby nebola ohrozená definitívna ratifikácia Lisabonskej zmluvy, ale ani oprávnené záujmy Slovenska súvisiace s nedotknuteľnosťou a nezmeniteľnosťou Benešových dekrétov”.
Jedným z nepísaných módnych pravidiel sa dnes stalo nadávať na Klausa. Obviňujú ho z brzdenia integračného pokroku, podrývania EÚ či dokonca z vlastizrady. Málokomu pritom dochádza, že Klausove výhrady k Lisabonskej zmluve sú tentoraz užitočné. Pre Čechov, pre Slovákov a napokon aj pre celú úniu. Napriek tomu, že prišli neskoro. Klausova požiadavka sa dotýka nielen Čechov (a Nemcov), ale aj Slovákov (a Maďarov). Benešove dekréty, na ktoré sa odvoláva Klaus, sú totiž stále platné aj na Slovensku. V roku 1945 sa nimi odstránili následky maďarskej okupácie južného Slovenska. A podľa deklarácie Národnej rady z roku 2007 sú pokusy o otváranie dekrétov - a prehodnotenie povojnového poriadku - neprijateľné... Po definitívnej ratifikácii Lisabonskej zmluvy to však už nemusí platiť. Problémom nie je len Charta základných práv EÚ, ale hlavne rozsiahle posilnenie právomocí Súdneho dvora EÚ. V podstate to bude „ústavný súd” únie, nadradený národným súdom. Podľa Lisabonu má Charta „rovnakú právnu silu ako zmluvy”. Ktorýkoľvek štát EÚ - a v niektorých prípadoch aj ktorákoľvek fyzická osoba či organizácia - môže pred Súdnym dvorom napadnúť zmluvu, zákon alebo právny akt, ktorý považuje za nezlučiteľný s právom únie (jeho súčasťou bude aj Charta). Dôsledkom môžu byť stovky majetkových, občianskych a medzištátnych sporov, namierených proti Benešovým dekrétom, resp. proti rozhodnutiam českých (slovenských) súdov... V takom prípade budú silácke deklarácie Národnej rady zdrapom papiera. Rozhodujúce slovo nebude mať slovenský parlament či slovenské súdy, ale „ústavný súd” EÚ, ktorý nebude prihliadať ani na slovenské záujmy, ani na slovenský (povojnový) právny poriadok. A možno nebude prihliadať ani na zhubné politické dôsledky svojich rozhodnutí. Ako prví si tieto riziká uvedomili Poliaci a Briti (aj keď s dôrazom na iné problémy). Vynútili si ústupky, výnimky, garancie. Dzurinda a po ňom Fico v tom čase len poslušne prikyvovali. Po nich potom nadšene prikývol aj parlament a nakoniec aj „prezident” Gašparovič. Teraz nám už nezostáva nič iné, len držať Klausovi a českej vláde palce. A dúfať, že dodatočné záruky EÚ nebudú len „české”, ale všeobecné. Aby sa na nich slovenská vláda mohla - ako to má vo zvyku - bezstarostne zviezť.
Chartou sa nerozširuje možnosť Súdneho dvora Európskej únie, ani iného súdu či súdneho orgánu Poľska alebo Spojeného kráľovstva, aby určil, či sú zákony, iné právne predpisy či administratívne ustanovenia, postupy alebo konanie Poľska alebo Spojeného kráľovstva v súlade so základnými právami, slobodami a zásadami, ktoré opätovne potvrdzuje. Predovšetkým, a aby sa vyhlo akýmkoľvek pochybnostiam, žiadne ustanovenie hlavy IV charty nevytvára práva, ktorých je možné sa súdne domáhať, uplatniteľné v Poľsku alebo Spojenom kráľovstve okrem prípadov, keď sú tieto práva ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch Poľska alebo Spojeného kráľovstva. Toto je znenie článku 1 Protokolu o uplatňovaní Charty základných práv EÚ na Poľsko a Spojené kráľovstvo, obsiahnuté v texte Lisabonskej zmluvy - ktorého variáciu by zrejme chcel mať v podobe dodatku k Lisabonskej zmluve český prezident Václav Klaus a aké by v tom prípade chcel mať aj slovenský premiér Robert Fico (spor, či český úspech by bol ohrozením slovenských záujmov, jednoznačne neriešia ani právnici). Čo síce nevyvracia základný postreh, že Benešove dekréty akceptovali kolektívnu vinu, čo je odsúdeniahodný, aj keď v povojnových rokoch pochopiteľný akt, súčasne však ex post dokazuje, že ešte počas prijímania Lisabonskej zmluvy sa mali slovenskí diplomati inšpirovať poľským a britským postojom a uvažovať, či Benešove dekréty sú skutočne takým nezrušiteľným a nemeniteľným aktom (v tom čase v bloku s Poliakmi a Britmi by sme vyjednali viac ako dnes sami a po Klausovi). Lebo dnes dúfať, že ak sa Čechom, ktorých EÚ ešte potrebuje, podarí vyjednať dodatok a potom sa to podarí aj nám, ktorí sme už podpísali všetko, čo sa dalo, je dosť naivné. Zatracovať Fica by však bolo dnes smiešne - takto postavený problém nebol na Slovensku obsahom verejnej ani odbornej diskusie. Čo je smutná správa o stave slovenskej diplomacie, politiky a sčasti aj médií.
Päť rokov po neúspešnom referende sa Fidesz vracia k myšlienke zjednodušeného udeľovania maďarského občianstva krajanom. Predpokladaný víťaz budúcoročných parlamentných volieb pritom so zmenou nemieni čakať pol roka, kým sa s najväčšou pravdepodobnosťou dostane k moci. Strana expremiéra Viktora Orbána spolu so svojím satelitom Kresťanskodemokratickou ľudovou stranou svoj návrh novely zákona už predložila, oznámila včera agentúra MTI. Jedným z trojice predkladateľov návrhu je predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolt Németh, známy svojím výrokom, že „Maďarsko hraničí s Maďarskom”. Tento horúci kandidát na kreslo šéfa diplomacie v budúcej možnej vláde Fideszu trvá na tom, aby sa parlament touto otázkou zaoberal už na terajšom jesennom zasadaní. „Nemožno sa tomu vyhnúť,” povedal nedávno pre portál FigyelőNet. „Potrebujeme zmenu pohľadu,” upozornil v narážke na referendum z decembra 2004, keď v obavách z ekonomických dôsledkov masového udelenia občianstva krajanom k urnám neprišlo dosť voličov. „V zahraničných Maďaroch musíme vidieť nie ťarchu, ale možnosti,” dodal. Podľa návrhu novely podmienkou udelenia občianstva už nemá byť trvalé bydlisko v Maďarsku. Zažiadať oň môže každý, kto doloží, že niektorý z jeho priamych predkov mal maďarské občianstvo a že ovláda maďarčinu. Procedúra sa má skrátiť zo súčasného jedného roku na niekoľko mesiacov. Uchádzač už kvôli žiadosti nebude potrebovať ani prekročiť hranice, stačí, ak ju podá na veľvyslanectve v krajine, v ktorej žije. Predkladatelia zdôrazňujú, že zmena zákona by neznamenala kolektívne ani automatické udelenie občianstva krajanom, čo by bolo proti normám EÚ. Pred piatimi rokmi, keď Fidesz viedol kampaň pred referendom o dvojakom občianstve, jeho hlavným argumentom bolo, že medzi materskou krajinou a Maďarskom sa nesmie spustiť železná opona. Odvtedy však význam maďarského pasu pri „otváraní” európskych hraníc pre krajanov v susedných krajinách zväčša pominul. Iba traja zo siedmich susedov Maďarska nie sú v EÚ, a od januára budúceho roku, keď sa Srbsko dostane na bielu schengenskú listinu, už len občania Ukrajiny budú potrebovať na cestu do Maďarska víza. Paradox pritom je, že Ukrajina dvojaké občianstvo neuznáva, a tamojším Maďarom preto pripravovaná novela zákona nepomôže.
Maďarský Fico Viktor Orbán tvrdí, že za jeho nastávajúcej vlády sa slovensko-maďarské vzťahy zlepšia. Bolo by načase, ich prudké zhoršenie tiež nastalo za Orbánovej vlády, a to už je dobrých osem rokov. Prečo by sa však vzťahy konkrétne mali zlepšiť, nie je vôbec jasné. V čase ich prudkého zhoršenia bola napríklad SMK súčasťou vládnej koalície a mala k Orbánovej vláde naozaj veľmi blízko. Platili teda obe podmienky, ktorých splnenie je podľa Csákyho nutným predpokladom zlepšenia vzťahov. Tie sa však namiesto toho zhoršili tak, že sa z tej priepasti dodnes nevyhrabali. Zlepšenie vzťahov nevyplýva ani z avizovanej Orbánovej politiky voči susedom a krajanom. Nadväzuje totiž nerušene na politiku bývalej Orbánovej vlády, ktorá sa o zhoršenie vzťahov podstatne zaslúžila (spolu s nacionálnymi reakciami slovenských politikov - nutné dodať). Ak sa v niečom zmenila, tak azda len v tom, že je ešte radikálnejšia. Ex a next maďarský premiér ako prvú vec po nástupe k moci sľubuje masové udeľovanie maďarského občianstva Maďarom od susedov na etnickom základe. Fidesz totiž plánuje presne toto - je vedľajšie, ako sa bude vec konkrétne volať, akými právnymi formulkami bude ošetrená a že sa budú žiadosti podávať individuálne. Pokračovať bude i rečnenie o jednote maďarského národa o autonómii, bez toho, aby sa spresnilo, čo jedno či druhé znamená. Pokračovať bude zasahovanie do vnútorných pomerov krajanských komunít a snaha posilniť v nich radikálne prúdy na úkor umiernených. Orbánovci majú pravdu, že dvojaké občianstvo na etnickom základe pre krajanov nie je v stredo-východnej Európe nič mimoriadne, praktikuje ho mnoho krajín vrátane Slovenska. Pobúrenie našich politikov nad maďarským návrhom je teda pekne pokrytecké. Podstatný rozdiel je však práve v rétorike, ktorá dvojaké občianstvo sprevádza. Ak Orbán jedným dychom hovorí aj o zjednotení národa a plánovaní spoločnej budúcnosti Maďarov v Karpatskej kotline, je takmer druhoradé, čo pod týmito vecami konkrétne chápe. Nemôže sa čudovať, ak jeho výroky vzbudzujú obavy a že sa odmietavé reakcie napokon týkajú všetkého, čo robí. A že to nepomôže nielen vzájomným vzťahom, ale ani menšinovým Maďarom. Maximálne tak ich politikom očakávajúcim od novej budapeštianskej vlády tučné dotácie.
Nacionalistickú politiku na Slovensku je nutné zastaviť, tvrdí to šéf zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolt Németh. Ako povedal predstaviteľom maďarskej menšiny vo Washingtone, Budapešť sa v spore o slovenský jazykový zákon teší medzinárodnej podpore. Németh, ktorý zastupuje opozičnú stranu Fidesz, si myslí, že Slovensko treba podrobiť „silnému tlaku”. Slovenský jazykový zákon je totiž podľa neho dôsledkom dlhého procesu vývoja nacionalistickej politiky v SR. Németh svojim krajanom žijúcim v USA povedal, že Spojené štáty sa zatiaľ nepripojili k medzinárodnej kritike jazykového zákona. Pripomenul však návštevu niekdajšieho guvernéra štátu New York a významného člena Republikánskej strany Georgea Patakiho v Bratislave, ktorý vyhlásil že slovenský jazykový zákon vytvára nebezpečenstvo pre maďarskú menšinu na Slovensku. Slovenský prezident Ivan Gašparovič podpísal 17. júla novelu zákona o štátnom jazyku, ktorá obmedzuje používanie jazykov národnostných menšín vo verejnej sfére. Novela od 1. septembra sprísňuje dohľad nad spisovnou slovenčinou a umožňuje pokutovať jej porušovanie. Maďarsko sa obáva toho, že príslušníkov etnickej menšiny na Slovensku môže zákon diskriminovať.
Vo vzťahoch medzi Maďarskom a Rakúskom nie sú žiadne problémy. Vyhlásil to v stredu na návšteve Rakúska maďarský prezident László Sólyom. „Nemáme dôvod sa báť - Maďari v Rakúsku majú pred sebou svetlú budúcnosť,” vyhlásil Sólyom po rokovaní s rakúskym prezidentom Heinzom Fischerom. Maďarský prezident vo Viedni navštívil okrem iného maďarskú školu, ktorú navštevuje takmer 200 detí, ako aj Maďarský dom, v ktorom sídli Federácia etnických Maďarov v Rakúsku. Predseda federácie Ernő Deák problematiku maďarskej menšiny v Rakúsku nevníma až tak optimisticky ako maďarský prezident. Tvrdí, že „Maďarom v Rakúsku hrozí asimilácia, a práve preto je také dôležité vzdelávanie mladej generácie”.
Každý, kto sníva o územnej autonómii na Slovensku, sa raz podľa predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu zobudí zo sna, ktorý je hlúpy a smiešny. Ako uviedol dnes na tlačovej besede po stretnutí s predstaviteľmi KDH, hranice po prvej a druhej svetovej vojne sú nemenné a nenájdeme človeka, ktorý by o tom pochyboval. Občas však o tom podľa neho hovoria Miklós Duray a Viktor Orbán. Dzurinda nechce podceňovať rétoriku Duraya a Orbána, pretože sa podieľajú na vytváraní zlej klímy. Predsedovi SMK Pálovi Csákymu odporučil, aby zašiel do zmiešanej obce Sírnik v okrese Trebišov, aby videl, akými problémami tam ľudia žijú. „Nie sú to problémy, o ktorých hovorí Csáky,“ vyhlásil. Podľa neho ľudí trápi nedostatok práce. „Zdá sa mi, že Pál Csáky potrebuje Jána Slotu, Ján Slota Pála Csákyho a Csáky niekedy potrebuje Viktora Orbána,“ zdôraznil. Zároveň sa pýta Csákyho, prečo pomáha Robertovi Ficovi v zahmlievaní problémov. Podľa neho každý, kto vypúšťa nacionalistické balóniky, zastiera zlé. Podľa predsedu KDH Jána Figeľa je odpoveďou na revizionistické snahy spoločná Európa. „Nie pokus o revíziu, ale budovanie spoločnosti na demokracii, slobode a práve,“ zdôraznil. Upozornil tiež, že prvým štátom, ktorému únia musela pomáhať bola Maďarská republika, pretože by sa bola dostala do platobnej neschopnosti. Dodal však, že predsedovia poslaneckých klubov SDKÚ-DS, KDH a SMK spolu komunikujú a spolupracujú. O autonómii sa hovorilo v sobotu v Rimavskej Sobote na kongrese SMK. Ako hosť na kongrese ju spomínal predseda maďarskej opozičnej strany Fidesz Viktor Orbán.
V roku 2001, keď sa dokončila rekonštrukcia Mosta Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom, vtedajší maďarský premiér Viktor Orbán si na ňom potriasal ruky s Mikulášom Dzurindom a Belom Bugárom. Dnes Orbán nepotrebuje Dzurindu, Bugára ba možno ani most (čiže híd). Stačia mu priateľské vzťahy s SMK a jej predstaviteľmi Csákym a Durayom. Preto im prišiel vrátiť podporu, ktorú kedysi ich strana v mene Felvidéku vyslovila Fideszu. Rovnako vraj dnes Fidesz podporuje Felvidék a politických zástupcov Maďarov na Slovensku, ktorí podľa Orbána nepredstavujú menšinu, ale štátotvorné spoločenstvo. Na druhej strane predseda SMK Pál Csáky vôbec nevylučuje spoluprácu so Smerom, ktorý takmer naisto bude po voľbách zostavovať budúcu slovenskú vládu. Účasť v nej by istotne nebola ani proti srsti ďalšej maďarskej strany, ktorú vedie Bugár. (Samozrejme, ak sa nestane, že sa Most ani SMK nedostanú do parlamentu). Možno by tak aspoň krajina v ďalšom volebnom období bola ušetrená káuz ako boli Malinová či jazykový zákon. A politici z Maďarska by nechodili na felvidék, ale na Slovensko. Otázkou akurát je, ktorý most by si cestou vybrali.
Pred vyše mesiacom bol premiér Robert Fico žehliť napäté slovensko-maďarské vzťahy u suseda Gordona Bajnaiho. Vzájomne si sľubovali zlepšenie vyhrotených vzťahov. Márne sa však budú premiéri snažiť, keď oheň nesváru rozdúchavajú nižšie postavení politici. Napríklad pozvaním šéfa Fideszu Viktora Orbána na kongres SMK. Pozdraviť maďarskú menšinu má právo, treba však čakať, že radikálne názory bude prezentovať aj na slovenskej pôde. O autonómii si opäť húdol svoje. Nielen smutne známe výroky Jána Slotu tak majú zásluhu na nezhodách medzi krajinami. Rečniť na Slovensku o autonómii sa Slovákom nebude páčiť nikdy. Po voľbách má na čele maďarskej vlády stáť práve Orbán. Ak Fico v rovnakej funkcii zotrvá, zdá sa, že porozumenie s Orbánom, na rozdiel od Bajnaiho, veru nenájdu.
Štrajk maďarských železničiarov sa po deviatich hodinách skončil, medzinárodné vlaky medzi Maďarskom a Slovenskom začnú jazdiť podľa cestovných poriadkov. Do úplného obnovenia prevádzky môžu niektoré súpravy meškať päť až 20 minút, informoval ČTK hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko Miloš Čikovský. Maďarskí železničiari protestovali proti vládnej reforme systému verejnej dopravy a možnému prepúšťaniu. „Avizované dva vlaky, ktoré mali mimoriadne ukončiť jazdu v Štúrove, pôjdu už podľa platného cestovného poriadku,” uviedol Čikovský. Na slovenských hraniciach mal svoju cestu skončiť vlak EC Avala z Prahy cez Budapešť do Belehradu. Z tohto juhoslovenského mesta mal byť naopak vypravený vlak EC Hungaria z Budapešti do Berlína. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI sa k štrajku pripojila iba časť zamestnancov maďarských železníc. Podľa odborového zväzu VDSZSZ hrozí prepustenie tisícok železničiarov, maďarské ministerstvo dopravy tvrdí, že si odborári zle vysvetlili pripravované zmeny. Maďarskí železničiari už v tomto roku štrajkovali začiatkom mája za zvýšenie platov, vlani zastavili dopravu na viacerých železničných uzloch krajiny spolu štyrikrát.
Slobodné odbory železničných zamestnancov (VDSZSZ) prerušili v pondelok ráno o 9.00 celoštátny štrajk, oznámili predstavitelia maďarských štátnych železníc. Tak ako už dopredu oznámil predseda VDSZSZ István Gaskó sa štrajk začal na celom území krajiny o polnoci z nedele na pondelok. Železničná spoločnosť MÁV informovala, že zaznamenala niekoľkých svojich zamestnancov, ktorí sa na štrajku zúčastnili, čo spôsobilo malé prerušenie dopravy. Odborári protestujú proti úsporným opatreniam, ktoré železnice plánujú zaviesť od budúceho roka. Maďarská vláda plánuje zastavenie premávky na veľkom množstve železničných tratí, a to nielen regionálnych, ale aj na viacerých úsekoch celoštátnych hlavných ťahov. Celková dĺžka používaných železničných tratí sa tak má od budúceho roka znížiť na 3000 kilometrov. Vláda týmto rozhodnutím podľa kritikov výrazne skomplikuje život najmä obyvateľom vidieckych oblastí, ktorí prídu o pravidelné a spoľahlivé spojenie s okolitým svetom. Podľa Gaskóa redukcia tratí nebude znamenať len plánované prepustenie tisícov zamestnancov železníc - o prácu prídu aj desaťtisíce ďalších, pretože stratia dopravné spojenie do zamestnania. „Ak by sme teraz nezastavili železničnú dopravu my, vláda by ju neskôr možno zastavila už navždy,” tvrdí Gaskó. Maďarský minister dopravy Péter Hónig v nedeľu označil štrajk odborárov za „predčasný a unáhlený”. O záležitostiach, proti ktorým je štrajk namierený, sa podľa neho ešte dá diskutovať. Najbližšie rokovanie medzi vedením železničnej spoločnosti MÁV a odborármi je podľa ministra naplánované na utorok.
Dnešný štrajk maďarských železničiarov bol úspešný, výsledok prerušenia ich práce však bude viditeľný až vtedy, keď vláda stiahne svoje avizované návrhy na úsporné opatrenia. Kabinet by tak mal urobiť najneskôr do utorka (20.10.), keď sa začnú rokovania o kolektívnej zmluve. Vyhlásil to dnes v Budapešti na tlačovej konferencii šéf Slobodnej odborovej organizácie zamestnancov železníc (VDSZSZ) István Gaskó. Dodal, že na základe rozhodnutia štrajkového výboru odborárov prerušili o 9.00 hodine štrajk, ktorý sa začal dnes po nástupe zamestnancov do práce. Ak však utorkové rokovania budú neúspešné, odbory zvážia možnosť pokračovať v štrajku. Podľa vyjadrenia Gaskóa sa na dnešnom štrajku zúčastnilo asi 1500 zamestnancov železníc, čo úplne postačilo na to, aby v strategických bodoch ochromili dopravu v celej krajine. Na budúci rok chce vláda znížiť výdavky na financovanie železníc o 40 miliárd forintov (147,8 milióna eur), železničiari majú výhrady aj voči plánovaným reformám systému zliav v hromadnej preprave osôb. VDSZSZ má približne 10.000 členov, teda takmer polovicu všetkých železničiarov. Maďarskí železničiari štrajkovali tento rok naposledy 8. mája po tom, čo rokovania medzi predstaviteľmi VDSZSZ a zástupcami zamestnávateľa Maďarských štátnych železníc (MÁV) - sa skončili neúspechom. Časovo neobmedzený štrajk začali vlani vo februári, odvtedy ho viackrát prerušili.
Železničná spoločnosť Slovensko oznamuje cestujúcim, že dnes o 9.00 h ukončili železničiari v Maďarsku štrajk, ktorý sa začal o polnoci. Všetky vlaky ZSSK jazdia podľa platného cestovného poriadku. Do úplného obnovenia prevádzky môžu niektoré vlaky do svojich cieľových staníc meškať 5 až 20 minút. Avizované dva vlaky, ktoré mali mimoriadne ukončiť jazdu v Štúrove, pôjdu už podľa platného cestovného poriadku: - EC 345 Avala (Praha 5.28 h Bratislava 9.50 h Štúrovo 11.12 h Budapešť 12.32 h Belehrad 20.31 h) - EC 170 Hungaria (Budapešť 9.28 h Bratislava 12.01 h Praha 16.29 h Berlín 21.20 h) ZSSK upozorňuje cestujúcich, aby zvýšili pozornosť pri cestách do zahraničia pre prípad mimoriadnych štrajkov európskych železníc, najmä pri cestách do Francúzska, kde francúzske železnice (SNCF) ohlásili štrajk od dnešného večera o 20.00 h do stredy (21. októbra) do 20.00 h. Vlaky ICE, TGV, THALYS pôjdu aj napriek štrajku podľa platného cestovného poriadku. Všetky podrobnosti o cestovaní vlakom možno získať na čísle Kontaktného centra 18 188, v osobných pokladniciach Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s., alebo na internetovej stránke www.slovakrail.sk.
Členovia Slobodnej odborovej organizácie zamestnancov železníc (VDSZSZ) po vstupe do dnešnej zmeny začali štrajkovať. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI štrajk ochromil železničnú prepravu takmer v celom Maďarsku. Maďarské štátne železnice (MÁV) ráno informovali, že budapeštianske železničné stanice fungovali ešte do 6.00 hodiny, po výmene zmien však železničiari začali štrajkovať. Z Východnej stanice (Keleti pályaudvar) vypravili dva vlaky - do Pécsu a Szombathelyu, ostatné vlaky už nepremávali. Štrajk v niektorých regiónoch sa začal už o polnoci. Predseda VDSZSZ István Gaskó dnes ráno oznámil, že do štrajku železničiari, ktorí štrajkujú proti avizovaným úsporným opatreniam vlády, nastúpia na rôznych miestach v rôznom čase. Na budúci rok vláda mieni znížiť výdavky na financovanie železníc o 40 miliárd forintov (147,8 milióna eur), železničiari majú výhrady aj voči plánovaným reformám systému zliav v hromadnej preprave osôb. VDSZSZ má približne 10.000 členov, teda takmer polovicu všetkých železničiarov. Maďarskí železničiari štrajkovali v tomto roku naposledy 8. mája po tom, čo rokovania medzi predstaviteľmi VDSZSZ a zástupcami zamestnávateľa - Maďarských štátnych železníc MÁV - sa skončili neúspechom. Časovo neobmedzený štrajk začali vlani vo februári, odvtedy ho viackrát prerušili.
Maďarské železničiarske odbory vstupujú od pondelka do štrajku. Ako v nedeľu oznámil predseda Slobodných odborov železničných zamestnancov (VDSZSZ) István Gaskó, štrajk sa začína na celom území krajiny už o polnoci z nedele na pondelok. Štrajk bude podľa Gaska časovo neohraničený. Odborári protestujú proti plánovaným úsporným opatreniam, ktoré železnice plánujú zaviesť od budúceho roka. Maďarská vláda plánuje zastavenie premávky na veľkom množstve železničných tratí, a to nielen regionálnych, ale aj na viacerých úsekoch celoštátnych hlavných ťahov. Celková dĺžka používaných železničných tratí sa tak má od budúceho roka znížiť na 3000 kilometrov. Vláda týmto rozhodnutím podľa kritikov výrazne skomplikuje život najmä obyvateľom vidieckych oblastí, ktorí prídu o pravidelné a spoľahlivé spojenie s okolitým svetom. Podľa Gaska redukcia tratí nebude znamenať len plánované prepustenie tisícov zamestnancov železníc - o prácu prídu aj desaťtisíce ďalších, pretože stratia dopravné spojenie do zamestnania. „Ak by sme teraz nezastavili železničnú dopravu my, vláda by ju neskôr možno zastavila už navždy,” tvrdí Gaskó. Maďarský minister dopravy Péter Hónig v nedeľu označil štrajk odborárov za „predčasný a unáhlený”. O záležitostiach, proti ktorým je štrajk namierený, sa podľa neho ešte dá diskutovať. Najbližšie rokovanie medzi vedením železničnej spoločnosti MÁV a odborármi je podľa ministra naplánované na utorok.
Pre štrajk maďarských železničiarov, ktorý sa začal dnes o polnoci, nepôjdu niektoré vlaky medzi Slovenskom a Maďarskom. Súpravy viacerých medzinárodných vlakov budú až do odvolania štrajku jazdiť len po pohraničné prechodové stanice s Maďarskom a z nich sa budú podľa grafikonu vracať, informoval hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko Miloš Čikovský. Medzinárodný EC vlak 174 Ján Jesenius, ktorý jazdí na trase Budapešť - Berlín - Buchen, neodišiel dnes ráno z Budapešti, ale pôjde až zo Štúrova. Rovnako aj EC 170 Hungaria pôjde dnes predpoludním do Berlína len zo Štúrova. Vlak EN 477 Metropol, ktorý je na ceste z Berlína do Budapešti, ukončí svoju cestu v Štúrove. Jeho cestujúci môžu ďalej až do Budapešti pokračovať v ceste zmeškaným osobným vlakom 2137. IC 537 Hornád pôjde dnes ráno z Košíc do Budapešti pravdepodobne bez problémov. Medzi Maďarskom a Slovenskom jazdí denne vyše 50 osobných vlakov. Od rozsahu štrajku bude záležať, ktoré z nich pôjdu podľa cestovného poriadku. Medzi Slovenskom a Maďarskom jazdia vlaky osobnej dopravy cez pohraničné stanice: Štúrovo - Szob, Fiľakovo - Somosköújfalu, Lenártovce - Bánréve a Čaňa - Hidasnémeti Všetky podrobnosti o cestovaní vlakom možno získať na čísle Kontaktného centra 18 188, v osobných pokladniciach Železničnej spoločnosti Slovensko alebo na internetovej stránke www.slovakrail.sk.
Rozpačito, v tieni iného, neokrúhleho výročia si Maďari pripomenuli dvadsiate jubileum svojej tretej republiky. Dvadsiateho tretieho októbra 1989 Maďarská ľudová republika vyškrtla zo svojho názvu prívlastok, ktorý jej dali komunisti. Vyhlásenie novej ústavy súčasne zbavilo štátostranu jej paragrafmi istenej vedúcej úlohy. Podľa pamätníkov to bola najnežnejšia z nežných revolúcií, ktoré na jeseň 1989 otriasli strednou a východnou Európou. Pred budapeštianskym parlamentom sa vtedy síce zišlo vyše stotisíc ľudí, aby privítali vyhlásenie nekomunistickej republiky, oveľa viac Maďarov však využilo voľný deň na nákupnú turistiku. Oni už mohli. Vláda reformných komunistov v rámci postupnej liberalizácie pomerov rok predtým otvorila hranice a zrušila všetky výjazdné obmedzenia pre svojich občanov pri cestách na Západ. „V deň prvého slobodného 23. októbra kilometrové kolóny vyčkávali na rakúskych hraniciach,” spomína poslanec opozičného Fideszu Zoltán Balogh. „Mnohým napadlo, že to je skvelá príležitosť na nákupy vo Viedni, veď tam bol pracovný deň,” dodal pre denník Népszabadság. Rovnako ako v bývalom Československu aj v Maďarsku sa zmena režimu viazala na iný pamätný deň. Kým v Prahe si 50. výročie nacistami potlačených študentských manifestácií zvolila pre svoje protesty opozične naladená mládež, v Budapešti išlo všetko v réžii dosluhujúcej štátostrany. Tá si na vyhlásenie demokratickej ústavy vybrala výročie vypuknutia protikomunistickej revolúcie z roku 1956, ktorú ešte niekoľko mesiacov predtým označovala za kontrarevolúciu. „Bola to chyba práve v tento deň vyhlásiť republiku,” myslí si historik János M. Rainer. „Svoju rolu v tom zohral kŕč strachu. Chceli tento deň neutralizovať, odviesť pozornosť od roku 1956,” dodal Rainer, riaditeľ Ústavu 1956, pre Rádio Kossuth. Podľa neho reformní komunisti, ktorí začiatkom októbra 1989 svoju stranu pretransformovali na socialistickú, usporiadali oslavy novej ústavy, aby tak zdôraznili svoje zásluhy na demontáži totalitného režimu. Rainer si myslí, že tým uškodili starému sviatku, ale najmä novému, ktorý sa neujal. „V ankete, ktorú sme robili medzi stredoškolákmi, opýtaní nevedeli veľa ani o udalostiach roku 1956, to, že tento dátum je súčasne aj začiatkom tretej republiky, však nevedel nik,” uviedol. Nežná revolúcia v Maďarsku pripomínala viac evolúciu. Aj preto v jeho kalendári niet jedného kľúčového dátumu, o ktorom by historici mohli povedať, že práve ten zlomil komunistickému režimu väzy. V „najveselšom baraku východného bloku” sa prevrat udial postupne, keď stranícke vedenie bez väčšieho vzdoru vzdávalo pozíciu za pozíciou. Povolilo opozičné zoskupenia, začalo s nimi rokovať o prechode k demokracii a dohodlo pravidlá pre slobodné voľby, ktoré sa na jar 1990 skončili drvivou porážkou ľavice. Zmena režimu sa vo vedomí verejnosti spája viac so 16. júnom ako s 23. októbrom 1989. V ten deň Maďari spolu s exhumovanými pozostatkami revolučného premiéra Imre Nagya, mučeníka revolúcie, symbolicky pochovali aj staré poriadky. „Bol to psychologický vrchol zmeny režimu,” tvrdí historik Rainer a pre agentúru MTI dodáva: „Bola to exhumácia minulosti, pri ktorej milióny dostali príležitosť premyslieť si svoj dovtedajší život i to, čo ich čaká.”
Maďarsko si v piatok pripomína 53. výročie začiatku krvavej maďarskej revolúcie z roku 1956. Na Námestí Lájosa Kossutha pri tejto príležitosti za zvukov národnej hymny vztýčili národnú vlajku. V rovnaký deň si krajina pripomína aj 20. výročie vyhlásenia Maďarskej republiky, ktorá vznikla po páde komunizmu v roku 1989. Na spomienkovej slávnosti sa zúčastnili najvyšší ústavní činitelia vrátane prezidenta Lászlóa Sólyoma, premiéra Gordona Bajnaiho a predsedu parlamentu Bélu Katonu. Protikomunistická revolúcia z roku 1956 sa začala 23. októbra ako menšia študentská demonštrácia, neskôr sa k nej však pripojili tisíce Maďarov v celej krajine. Jej účastníci požadovali stiahnutie sovietskych vojsk z Maďarska. Armáda Sovietskeho zväzu prišla do Budapešti 4. novembra a obsadila ju. Maďarský odpor trval až do 10. novembra a pri bojoch vtedy prišlo o život asi 2500 Maďarov a 700 Sovietov. Približne 200 tisíc obyvateľov vtedy utieklo z krajiny.
Niekoľko tisíc účastníkov masového zhromaždenia mimoparlamentnej extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik skandovalo dnes v Budapešti heslo „Preč s Trianonom!” Na Deákovom námestí na oslavách výročia revolúcie proti diktatúre a sovietskej okupácii v roku 1956 boli stovky účastníkov v uniformách zakázanej Maďarskej gardy. Vedúca delegácie Jobbiku v Európskom parlamente Krisztina Morvaiová povedala, že vládnuca Maďarská socialistická strana (MSZP), ktorú označila za diktátorskú, musí zmiznúť v prepadlisku dejín. Vyjadrila sympatie Györgyovi Budaházimu, ktorý bol známou vodcovskou osobou pouličných výtržností v Budapešti v roku 2006. Budaházi je vo vyšetrovacej väzbe, pričom čelí obvineniu z terorizmu. Predseda Jobbiku Gábor Vona v prejave vyhlásil, že jeho strana bude čoskoro najsilnejšou v Maďarsku. Na podujatí vystúpili aj predstavitelia partnerských extrémistických strán zo Švédska, Talianska a Francúzska. Účastníci zhromaždenia sa po ukončení podujatia vydali smerom k parlamentu, kde majú byť ďalšie prejavy. Na Kossuthovom námestí dočasne nezastavujú súpravy metra. K stretu medzi policajtmi a extrémistami zatiaľ nedošlo.
Členom extrémne pravicového Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbik nemôžu byť bývalí členovia Maďarskej socialistickej strany (MSZP), Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ), či bývalí členovia Robotníckej strany a ani tí, ktorí boli po roku 2006 členmi Maďarského demokratického fóra (MDF). V sobotu o tom rozhodli delegáti kongresu Jobbiku. Ako dnes o tom informoval tlačovú agentúru MTI predseda predsedníctva strany Gábor Szabó, kongres upravil stanovy Jobbiku tak, aby otvoril priestor aj pre Maďarov žijúcich za hranicami a v emigrácii. Delegáti kongresu zvolili dvoch nových podpredsedov Republikového predsedníctva, Szabó tento krok zdôvodnil „rýchlym rozvojom strany“.
Krajne pravicová strana Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik podpísala v sobotu spolu s ďalšími štyrmi stranami z Francúzska, Talianska, Švédska a Belgicka dohodu o založení Združenia európskych národných hnutí. Informoval o tom podpredseda Jobbiku András Balczó. Podľa jeho slov sa združenie plánuje stať „oficiálnou európskou národnou stranou”, ktorá bude registrovaná buď v Belgicku alebo vo Francúzsku. Ako dodal, k združeniu sa plánujú pripojiť aj strany z Británie, Rakúska, Španielska a Portugalska. Deväťbodové vyhlásenie združenia podporuje myšlienku Európy zloženej zo slobodných, nezávislých a rovných krajín a odmieta všetky iniciatívy vedúce k federálnemu nadnárodnému štátu. Združenie chce chrániť Európu pred hrozbami terorizmu a „náboženským, politickým, ekonomickým alebo finančným imperializmom,” píše sa vo vyhlásení. Hlavným odkazom podľa Jobbiku je, že euroskeptické strany nie sú zamerané proti Európe. Alternatívou je podľa neho spolupráca, ktorá umožňuje národnú vládu na adekvátnej úrovni.
Nosenie uniforiem zakázanej nacionalistickej Maďarskej gardy je protizákonné. Akcie, na ktoré v nich prídu účastníci, môže rozpustiť polícia. Mimovládna organizácia Maďarský helsinský výbor tvrdí, že nosenie týchto uniforiem je pohŕdaním súdom. Ten radikálnu organizáciu zakázal. Podľa rozhodnutia je protizákonné každé správanie, ktoré jasne naznačuje, že rozpustená organizácia pokračuje vo svojej činnosti. Maďarský helsinský výbor dodal, že súdny zákaz vytvoril novú situáciu: Maďarská garda nemôže vykonávať žiadnu činnosť, dokonca ani vtedy, ak táto činnosť sama o sebe nie je protizákonná. Uniformované krídlo radikálnej politickej strany Jobbik zakázal a rozpustil v júli súd s tým, že jeho aktivity prekračujú právomoci kultúrneho združenia. Čierne uniformy jeho členov, pravidelné polovojenské cvičenia a protirómske pochody porušujú základné slobody občanov Maďarska.
Ak by sa teraz konali parlamentné voľby v Maďarsku, do parlamentu by sa dostali len tri politické subjekty: Vládnuci socialisti, opozičný Fidesz expremiéra Viktora Orbána a krajne pravicový Jobbik. Podľa prieskumu Pokrokového inštitútu by za Fidesz hlasovalo 41, za socialistov 19 a za Jobbik šesť percent opýtaných. Pod päťpercentnou hranicou potrebnou na vstup do parlamentu skončilo Maďarské demokratické fórum, novozaložená Strana zelených (po dve percentá), ako aj liberálni Slobodní demokrati (1 %).
Katolícky kňaz a významný predstaviteľ vojnovej Slovenskej republiky Jozef Tiso patrí k najkontroverznejším osobnostiam moderných slovenských dejín. Pre časť Slovákov je mučeníkom, ktorý dokázal svojmu národu zabezpečiť samostatný štát. Pre iných zasa zostáva predstaviteľom autoritárskeho režimu, ktorý poslal na smrť tisícky židovských občanov. Od zvolenia Jozefa Tisa za prezidenta takzvaného Slovenského štátu uplynie v pondelok 70 rokov. Prvá Slovenská republika, na čele ktorej stál Tiso najskôr ako predseda vlády a od 26. októbra 1939 ako prezident, bola faktickým vazalom nacistického Nemecka. Najzreteľnejšie sa to prejavovalo v jej zahraničnej politike, tá bola úplne podriadená záujmom Berlína. Kolaborácii s nacizmom sa však slovenskí predstavitelia nevyhli ani v ďalších oblastiach, aj keď časť z nich, vrátane prezidenta Tisa, mala spočiatku snahu presadzovať samostatnejšiu politiku aspoň vo vnútorných záležitostiach. Vďaka podriadenosti voči Berlínu bolo Slovensko po väčšinu svojej existencie ušetrené od okupácie a priamych dôsledkov vojenských operácií. Spolu s odkazom na hospodársku prosperitu krajiny, ktorá pramenila z vojnovej výroby v prospech Nemecka, ide o argumenty dodnes zabezpečujúce zástancov prezidenta prvej Slovenskej republiky. Kritici naopak poukazujú na fakt, že Tiso na Slovensku nastolil autoritársky politický režim, bol spoluzodpovedný za zavlečenie krajiny do vojenského ťaženia proti Poľsku i Rusku a mal tiež podiel na tragickom osude desiatok tisícov slovenských Židov, ktorí skončili v koncentračných táboroch. Škvrnou na povesti Tisa ako otca slovenskej štátnosti je aj skutočnosť, že po tom, čo na sklonku vojny zosilnelo povstalecké hnutie, súhlasil s okupáciou krajiny nemeckými jednotkami. Jozef Tiso sa narodil 13. októbra 1887 v Bytči. Po absolvovaní gymnázia v neďalekej Žiline vyštudoval vo Viedni teológiu a stal sa duchovným. Ako kaplán pôsobil Tiso na rôznych miestach a počas prvej svetovej vojny bol vojenským kňazom. V roku 1924 sa stal farárom a dekanom v Bánovciach nad Bebravou. Na politickú dráhu sa Tiso vydal krátko po vzniku Československa v roku 1918. Vtedy vstúpil do Slovenskej ľudovej strany, názov ktorej bol neskôr doplnený o meno jej vodcu, rovnako katolíckeho kňaza Andreja Hlinku. V roku 1925 Tisa zvolili za poslanca a o dva roky neskôr zasadol vo vláde premiéra Antonína Švehlu ako minister verejného zdravotníctva a telesnej výchovy. Na počiatku tridsiatych rokov ho vymenovali zástupcom predsedu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) a po Hlinkovej smrti v auguste 1938 vystúpil Tiso na samotný vrchol straníckej hierarchie. Po uzatvorení Mníchovskej dohody bol Tiso hlavným iniciátorom takzvanej Žilinskej dohody, v ktorej zástupcovia väčšiny slovenských strán pod vedením HSĽS vzniesli požiadavku na politickú autonómiu Slovenska. Ústredná československá vláda návrhu vyhovela a 7. októbra 1938 bol ustanovený slovenský kabinet na čele s Tisom. Slovensko tak získalo autonómiu a ľudáci prakticky politický monopol. Trinásteho marca 1939 sa Tiso, ktorého sa česko-slovenský prezident Emil Hácha krátko predtým pokúsil odvolať z úradu, stretol v Berlíne s Adolfom Hitlerom. Nacistický vodca dal Tisovi na výber: buď Slovensko vyhlási samostatnosť, alebo bude „ponechané svojmu osudu”, čo by v praxi znamenalo rozdelenie jeho územia medzi susedné štáty, hlavne Maďarsko. Tiso a následne i slovenský snem si vybrali prvú možnosť. Hitlerov pokus o nastolenie „novej Európy” skončil neúspechom a nad osudom Nemecka i jeho spojencov sa začali sťahovať mračná neodvrátiteľnej porážky. Uvedomoval si to aj Tiso, ktorý v apríli 1945 ušiel do kláštora v bavorskom Altöttingu, kde ho napokon zatkli Američania. Po vydaní do Československa Tisa postavili pred súd a odsúdili na trest smrti. Rozsudok bol vykonaný 18. apríla 1947.
Už o niekoľko dní pribudne do zoznamu blahoslavených ďalšie meno: Zoltán Meszlényi. Niekdajší pomocný biskup Ostrihomu bude prvý spomedzi obetí komunizmu v Maďarsku, ktorý sa dostane na oltár. Práve v Ostrihome sa bude v sobotu 31. októbra konať slávnostná svätá omša s obradom blahorečenia za prítomnosti kardinála Pétra Erdőa a Mons. Angela Amata, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých. Zoltán Meszlényi sa narodil v roku 1892 v maďarskom meste Hatvan. V roku 1937 sa stal pomocným ostrihomským biskupom. Po zatknutí kardinála Mindszentyho štátnou bezpečnosťou v decembri 1948 sa stal vikárom arcibiskupstva. O rok a pol neskôr, v lete 1950, si štátna bezpečnosť prišla aj poňho. Bol deportovaný do tábora v Kistarcsi, kde 4. marca 1951 po takmer ročnej väzbe na samotke podľahol následkom mučenia a surového zaobchádzania. Pochovaný bol v Budapešti, no v roku 1966 boli jeho telesné pozostatky exhumované a prenesené do ostrihomskej baziliky.
Podmienkou dobrých slovensko-maďarských vzťahov je, aby sme boli v budúcej vláde aj my, opakuje predseda SMK Csáky čoraz častejšie svoju politickú mantru. Vychádza z nezlomného presvedčenia, že na Slovensku nemožno bez SMK zostaviť nenacionalistickú plus relatívne slušnú a proreformnú vládu. Csákyho logika má dva háčiky. Nikde nie je napísané, že budúca vláda musí byť takáto. A ani to, že bude na Slovensku veľa ľudí veriť v možnosť dobrých vzťahov s Maďarskom, ktorému šéfuje Csákyho kamarát Orbán. Je čudné, že si to neuvedomuje práve SMK, ktorá z dnešnej opozície najviac stratila tým, že musela z vlády odísť. Nápadným zbližovaním sa s Orbánom si pritom Csáky zarúbava cestu nielen do budúcej koalície, ale vôbec šancu na vznik slušnejšej koalície. Orbán SMK možno prinesie pár tisíc hlasov. Za ne však strana i s maďarskou menšinou môžu zaplatiť príliš vysokú cenu, ak úmerne tomu strácajú koaličný potenciál a zvyšujú šance na zachovanie Ficovej vlády v nejakej, len mierne obmenenej forme.
Pokiaľ bol Béla Bugár predsedom SMK, tak si s Viktorom Orbánom rozumel. Ten mu však v sobotu odkázal, že na spoluprácu Fideszu a svojej novej strany Most-Híd musí zabudnúť. Orbán uprednostnil partnerstvo s SMK a Pálom Csákym. Prišiel aj na snem do Rimavskej Soboty, aby ukázal, že so staronovým predsedom počíta. „Spoločné zážitky, spoločne vybojované bitky sa v politike počítajú. Bolo by však chybou chápať politiku len ako osobné vzťahy,” vyhlásil Orbán pre denník Uj Szó. „S Csákyho stranou máme dva veľmi silné dôvody na spoluprácu, motivované rozumom aj srdcom, kým tieto v prípade Bugárovej strany neexistujú,” dodal predseda Fideszu. Orbán vidí prekážku v spolupráci s Mostom-Híd v tom, že na rozdiel od SMK nie je zatiaľ členom Európskej ľudovej strany a nezadefinovala ani „maďarsko-maďarskú” spoluprácu. „Zatiaľ som videl len vyhlásenie, že sa nechcú zúčastniť na činnosti nejakých fór. Ak sa na nich nezúčastnia, máme o jeden dôvod menej, aby sme budúcnosť plánovali spolu,” myslí si Orbán. Bugár totiž povedal, že Fórum poslancov Karpatskej kotliny sa bude musieť riešiť, pretože vyvoláva napätie medzi Slovenskom a Maďarskom. Bugára Orbánovo odmietnutie nezaskočilo. Hovorí, že je preňho dôležitejšie, aby sa Most-Híd ako nová strana etablovala najskôr na domácej scéne. „Zázraky sa nedejú, existujeme štyri mesiace, takže sme sa nemohli zatiaľ prihlásiť do európskych štruktúr.” Bugár zatiaľ nechce povedať, či vôbec o podporu Fideszu stojí. „Ak spolupráca prinesie prospech pre občanov maďarskej, ale aj slovenskej národnosti, tak bude vítaná,” povedal Bugár, podľa ktorého za Orbánovými vyjadreniami je Csáky. „Vidím za tým skôr podporu, ktorú pán Orbán ponúkol Csákymu pred sobotňajšou voľbou.” Predseda SMK v sobotu obvinil odídencov okolo Bugára zo zrady a nastoľovania protimaďarskej cesty. Csáky kritizoval aj médiá za masírovanie verejnej mienky a agentúry za manipuláciu s preferenciami. Reagoval tak na septembrový prieskum, v ktorom Mostu-Híd dôvera narástla na 5,8 percenta a takmer dobehla SMK so 6,2 percenta.
SMK má program na najbližších dvadsať rokov. Počíta v ňom s rozširovaním školskej a kultúrnej samosprávy, pričom chce uplatniť aj modely z iných európskych štátov. Podpredseda strany József Berényi hovorí, že SMK je jedinou stranou na Slovensku, ktorá nechce len udržiavať, ale aj rozširovať práva národnostných menšín. O menšinových právach hovoril aj hosť kongresu SMK líder maďarskej opozície, predseda strany Fidesz Viktor Orbán, podľa ktorého právo menšiny nezáleží na tom, aká je veľká alebo malá. „Všetky menšinové spoločenstvá majú právo na použitie jazyku bez bariér, na vlastný kultúrny a politický život a každému národu patrí aj autonómia,” povedal Orbán, podľa ktorého jazykový zákon je „kultúrnou agresiou proti európskym kultúrnym hodnotám”. Slovákov upozornil, že by mali byť opatrní pri útokoch na práva menšín. „Najprv sú na rade Maďari, ale potom môžu prísť oni. Práva maďarskej menšiny na Slovensku pre mňa znamenajú vec slobody.” Europoslankyňa Smeru Monika Flašíková-Beňová slová maďarského opozičného lídra odmietla. „Mali by ste si uvedomiť, že Európa má kopec iných problémov a aj občania maďarskej národnosti žijúci na Slovensku potrebujú riešiť sociálne problémy,” povedala v STV. Csáky podľa nej podsúva maďarským spoluobčanom agendu, ktorá pôsobí nepriateľsky proti krajine, kde žijú. Europoslanec KDH Miroslav Mikolášik priznal, že slovenskomaďarské vzťahy viac dominujú v europarlamente po prijatí jazykového zákona, ale s Beňovou sa zhodol, že riešenie by malo ostať na bilaterálnej úrovni.
Maďarská opozičná strana Fidesz, ktorá by mala podľa prieskumov v budúcom roku vysoko zvíťaziť v parlamentných voľbách, v sobotu predložila do parlamentu návrh zákona, ktorý by zjednodušil podmienky pre získanie maďarského občianstva. Ak by návrh prešiel, podmienkou na získanie občianstva by už nebol trvalý pobyt na území Maďarska. Naďalej by platilo, že uchádzač musí mať aspoň jedného predka, ktorý je alebo bol maďarským občanom. V platnosti by mala zostať aj podmienka, že uchádzač o občianstvo musí preukázať znalosť maďarského jazyka. Fidesz tvrdí, že účelom návrhu zákona nie je zaviesť dvojité občianstvo pre príslušníkov maďarských menšín v susedných krajinách - uchádzači budú naďalej posudzovaní individuálne. Fidesz pritom v minulosti tvrdil, že po očakávanom volebnom víťazstve dvojité občianstvo pre Maďarov žijúcich v zahraničí zavedie. V roku 2004 sa v Maďarsku o tejto otázke konalo aj referendum, nebolo však platné, keďže sa ho nezúčastnil dostatočný počet voličov.
Rumunská polícia zatkla v sobotu deväť členov organizácie Sedmohradská maďarská mládež, ktorí chceli zorganizovať improvizovanú demonštráciu počas návštevy slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča v meste Salonta. Informovala dnes o tom maďarská tlačová agentúra MTI. Prezident SR v Salonte navštívil sídlo slovenského honorárneho konzula. Predseda organizácie Sedmohradská maďarská mládež (EMI) v meste Oradea Tamás Lovassy uviedol, že v štýle tzv. flashmobu, bleskovej improvizovanej akcie, chceli zdvihnutím niekoľkých transparentov protestovať proti slovenskému jazykovému zákonu na znak solidarity k slovenským Maďarom. Na jeden z ich transparentov bolo v angličtine napísané: „Gašparovič, si rasista?” a na druhom „Gašparovič, nerozprávaj po slovensky!”. Keďže členovia EMI vedeli o návšteve slovenskej hlavy štátu, deviati pricestovali do Salonty na troch autách. Pred vstupom do mesta ich na každom treťom kilometri zastavili v rámci „bežnej kontroly” a následne ich pustili ďalej. Podľa Lovassyho išlo o „zdržiavanie”. Členovia EMI nakoniec zaparkovali asi 150 metrov od Honorárneho konzulátu SR v Salonte. Slovenský prezident vtedy ešte nebol v meste prítomný a rumunské úrady aj tak uzavreli okolie konzulátu, pripomenul Lovassy. Asi desať minút po odparkovaní vozidiel sa podľa jeho slov pri členoch EMI objavili dvaja policajti, z toho jeden v civile, a všetkých deviatich odviezli na políciu. Pustili ich až o dve hodiny neskôr. Rumunskí policajti nijako neodôvodnili ich zatknutie, povedal Lovassy. Podľa neho sa s nimi rozprávali o všetkom možnom, o návšteve Gašparoviča však nepadlo ani slovo a rumunská polícia len zdržiavaním chcela zabrániť tomu, aby demonštrovali.
Desiatky obyvateľov obce Nová Huta na severozápade Rumunska dnes s nadšením privítali slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý v obci uskutočnil historicky prvú návštevu slovenskej hlavy štátu. Gašparoviča pred budovou školy s vyučovacím jazykom slovenským srdečne privítal starosta a kňaz Augustín Albert, ktorý zdôraznil význam návštevy prezidenta SR v Novej Hute a pripomenul, že sa ju podarilo zrealizovať aj napriek sťaženým podmienkam. V malebnej obci totiž tento týždeň napadlo veľké množstvo snehu, ktorý spôsobil komplikácie na cestách. Gašparovič vzdal krajanom hold za to, že si zachovali lásku k niekdajšej vlasti. „Po rozhovoroch s pánom prezidentom (Traianom) Basescom a ostatnými najvyššími predstaviteľmi Rumunska som mal ešte väčšiu radosť, keď mi povedali: 'Slováci v Rumunsku sú tí, ktorí sú jedni z najlojálnejších k svojmu novému štátu v novej vlasti.' Je to nesmierne veľká pocta pre mňa, že mám takýchto krajanov,” uviedol prezident SR. Spolu s manželkou následne navštívil priestory školy, kde vystúpil detský folklórny súbor Venček. Na obecnom úrade v Novej Hute podpísali aj dohody o spolupráci medzi obcami Nová Huta a Terchová, ako aj Nová Huta a Lúčky. Slovenský prezident mal podľa pôvodného plánu odcestovať aj do odľahlej obce Gemelčička. Táto návšteva sa však neuskutočnila v dôsledku nepriaznivého počasia a veľkého množstva snehu, ktorý v uplynulých dňoch v oblasti napadol a sťažil tam prístup. Gašparovič sa počas svojej oficiálnej návštevy Rumunska, ktorú uskutočnil na pozvanie rumunského prezidenta Basesca, stretol s najvyššími predstaviteľmi krajiny, vrátane šéfov oboch komôr parlamentu. Navštívil aj konzulát SR v meste Salonta, kde ho prijal slovenský konzul Miroslav Jablončík, a zapísal sa do pamätnej knihy. V Arade sa predtým stretol s miestnymi predstaviteľmi, medzi nimi aj podpredsedom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a predsedom Aradskej oblasti Pavlom Hlásnikom. Prezident SR ukončil svoju návštevu Rumunska vo večerných hodinách a spolu s manželkou Silviou Gašparovičovou pricestoval späť do vlasti.
Ak by predseda Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz Viktor Orbán nechcel provokovať, na sobotnom (17. októbra) kongrese SMK by výrazy ako Felvidék, na ktoré sú Slováci citliví, vôbec nepoužíval. V dnešnej relácii TV Markíza Na telo to povedal minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). „Je urážlivé používať termín z čias Rakúsko-Uhorska,” oponoval Kaliňák predsedovi SMK Pálovi Csákymu, podľa ktorého predseda Fideszu používal výraz „Slovenská republika” a termín „Felvidék” použil len raz v zmysle označenia určitého geografického územia. Podľa Csákyho výraz Felvidék označuje územie podobne ako napríklad Záhorie alebo východné Slovensko. „Viktor Orbán nás prišiel kamarátsky podporiť,” odpovedal Csáky na otázku moderátorky, či Orbán svojimi výrokmi o autonómii pomáhal skôr SMK alebo vlastnej predvolebnej kampani. Predseda Fideszu podľa neho len poukazoval na to, že „rovnaký meter” v menšinových právach by mal byť tak na západe ako aj východe Európy. Napríklad Fínsko, kde žije šesťpercentná švédska menšina, je celé dvojjazyčné. „Nie je dobré pokračovať v dialógu o slovensko-maďarských vzťahoch paranoidným spôsobom,” odkázal Kaliňákovi Csáky. „Zobrali ste Jána Slotu do koalície, a tým zdeformovali politický život na Slovensku. Prijatím jazykového zákona ste porušili status quo,” podčiarkol Csáky, podľa ktorého by sa mal Robert Kaliňák ospravedlniť Hedvige Malinovej, aj za zásah polície počas futbalového zápasu v Dunajskej Strede. Minister vnútra reagoval, že k prípadu Malinovej sa dlhodobo nevyjadruje práve preto, aby nezvyšoval politizáciu prípadu. „Až to uzavrie prokuratúra, rád si k tomu s vami sadnem,” poznamenal s dodatkom, že za všetkými svojimi vyjadreniami k prípadu si stojí. Na Csákyho tvrdenie, že pri zásahu v Dunajskej Strede policajti zranili devätnásťročného chlapca, Kaliňák reagoval slovami, že policajti sa k mladíkovi, ktorý sa zranil v tlačenici, nedostali bližšie ako na 20 metrov. „Ospravedlniť by sa mu mal futbalový klub DAC,” povedal Kaliňák, podľa ktorého museli policajti zasiahnuť najmä preto, že usporiadatelia zápasu situáciu nezvládli. Zároveň vytkol Csákymu, že sa zastáva ľudí, ktorí chodia na futbalové zápasy „hajlovať”. To však predseda SMK odmietol. Ku Kaliňákovej poznámke, že Csáky by sa mal ospravedlniť za evidentne nepravdivé informovanie v prípade obce, kde bol premaľovaný maďarský ekvivalent jej názvu, sa predseda SMK vôbec nevyjadril. V danej obci totiž požadovali iný maďarský preklad názvu práve občania maďarskej národnosti a so slovensko-maďarskými vzťahmi nemal tento prípad nič spoločné. Csáky kritizoval aj rozhodnutie českého prezidenta Václava Klausa viazať svoju ochotu podpísať Lisabonskú zmluvu na záruky, že vo vzťahu k Českej republike nebude možné otvárať Benešove dekréty. „V prípade pána Klausa nejde o Benešove dekréty, ale Klausov euroskepticizmus,” vyhlásil. „Každý normálny človek uzná výsledky 2. svetovej vojny,” poznamenal Csáky. Dodal však, že to neznamená, že súhlasí s tým, že sa po 2. svetovej vojne používali voči Nemcom a Maďarom podobné prostriedky ako počas vojny proti Židom. Kaliňák reagoval slovami, že Csáky spája neporovnateľné veci. Poznamenal tiež, že ak Česi v európskej legislatíve presadia zákaz revízie Benešových dekrétov, logicky by mal platiť aj pre Slovenskú republiku, keďže dekréty boli vydávané pre celé Československo.
Predseda SMK Pál Csáky nechápe, prečo slovenským politikom prekáža účasť bývalého premiéra Maďarska Viktora Orbána na sobotňajšom republikovom kongrese jeho strany. „Vedel, že máme kongres, vedel, že bude o mne hlasovanie, tak ma prišiel kamarátsky podporiť,” uviedol v dnešnej diskusnej relácii televízie Markíza Na telo. Odmietol kritiku ministra vnútra Roberta Kaliňáka zo Smeru, že Orbán používaním výrazu Felvidék provokoval. „Keby to nebola provokácia, nemusel by to hovoriť vôbec. Vieme všetci, čo si predstavujú pod Karpatskou kotlinou. Felvidék sa volalo Slovensko za Uhorska. Je to urážlivé,” vyhlásil Kaliňák. Podľa Csákyho je to názor „neseriózneho politického partnera.” Ako zdôraznil, „nie je dobré o slovensko-maďarských vzťahoch hovoriť paranoidným spôsobom” a Kaliňákove videnie označil za nepravdivé. Ako Csáky vyhlásil, Robert Kaliňák pôsobí v kresle ministra vnútra negativisticky. Upozornil na prípady študentky maďarskej národnosti Hedvigy Malinovej a 19-ročného mladíka, ktorý vlani v novembri skončil v nemocnici po futbalovom zápase Dunajská Streda - Slovan Bratislava, kde zasahovali aj kukláči. Podľa lídra SMK by im rezort vnútra mal dať za spôsobené ujmy peniaze. „Jeden z najväčších problémom Slovenskej republiky je to, že sa tu deformuje verejný život a súdy,” podotkol Csáky. Kaliňák je presvedčený, že polícia v týchto prípadoch chyby neurobila. Ako dodal, jeho úlohou je strážiť poriadok. Ako pripustil, „stali sa chyby, aj sme si ich priznali.” Csákyho metódou je podľa Kaliňáka manipulovanie všetkého „snáď okrem vlastného priezviska.” Ako dodal, na Slovensku bude pokoj vtedy, keď SMK prestane provokovať.
Spoločné plánovanie budúcnosti Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline a položenie slovensko-maďarských vzťahov na nové základy avizoval dnes v Rimavskej Sobote na 9. Republikovom kongrese SMK predseda Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz Viktor Orbán. „Ak dostaneme (Fidesz) dôveru od maďarských voličov, navrátime stratenú dôveru v Maďarsko a maďarskú vládu, začneme spoločné plánovanie budúcnosti Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline. Slovensko-maďarské vzťahy položíme na nové základy, ktorých princípom bude sloboda, vzájomná úcta a európske hodnoty,” povedal maďarský opozičný politik, ktorý sa na kongrese zúčastnil ako hosť. Orbán v prejave, ktorý delegáti kongresu niekoľkokrát prerušili mohutným potleskom, vyzval Maďarov žijúcich na Slovensku, aby sa hlásili k svojej národnosti „aj v časoch, keď to neprináša žiadne výhody”.
Budúca vláda Maďarskej republiky, ktorú by mohol viesť šéf opozičného Fideszu Viktor Orbán, má záujem o dobrú spoluprácu so Slovenskom. Uviedol to dnes na tlačovej besede po straníckom kongrese v Rimavskej Sobote predseda SMK Pál Csáky. Orbán dnes rečnil na sneme SMK o národnostných komunitách, ktoré by mali vznikať nielen v západnej časti Európskej únie, ale aj v niektorých krajinách na východe únie. „Namiesto menšín sa v Európe čoraz častejšie začína hovoriť o spoločenstvách, národných spoločenstvách, ktoré predstavujú prirodzený štátotvorný prvok. Aj my tu, v Karpatskej kotline, by sme sa na seba mali pozerať ako nie na národnostné menšiny, ale ako na takéto národné spoločenstvo,“ uviedol dnes pred delegátmi snemu SMK Viktor Orbán. Podľa neho si každé národné spoločenstvo zaslúži rovnaké práva bez ohľadu na to, či je vo väčšine, či menšine. „Medzi takéto práva patrí napríklad aj právo používať svoj materinský jazyk,“ povedal Orbán. Ako dodal, každé národné spoločenstvo má právo aj na autonómiu, čo predstavuje hodnotu, ktorá má širokú podporu. Za tieto slová Orbán zožal potlesk prítomných delegátov. Ako ďalej povedal, slovenský jazykový zákon je kultúrnou agresiou proti európskym hodnotám. V programe, ktorý dnes delegáti snemu schválili, sa hovorí o vytváraní vlastných samosprávnych orgánov v oblasti kultúry a školstva. Myslíme tým riešenie, aké majú napríklad Slováci v Maďarsku... Existuje tam systém menšinových samospráv na celoštátnej úrovni, na regionálnych úrovniach i na miestnych úrovniach, uviedol Csáky. „Myslíme si, že to funguje dobre,“ dodal. Podľa Csákyho by sa to malo dosiahnuť zákonom. Uviedol, že bude potrebné na Slovensku zaviesť systém menšinových kultúr a menšinového školstva. „Chceme sa zamerať na tento problém,“ povedal a dodal, že toto sľúbila aj vláda premiéra Roberta Fica na začiatku svojho pôsobenia v roku 2006. „Nezabudnime, že sľúbili napríklad vytvorenie inštitútu pre menšiny. Doteraz sa to nestalo,“ povedal Csáky, podľa ktorého je v demokratickej a slobodnej spoločnosti možné hovoriť o všetkom, čo nie je protizákonné. „O kultúrnej a školskej samospráve hovorí aj náš dokument,“ dodal Csáky, ktorý na tlačovej besede nepripustil debatu o územnej samospráve.
Strana maďarskej koalície (SMK) je podľa koaličného poslanca Dušana Jarjabka zo Smeru-SD iba stranou hovorcu Viktora Orbána na Slovensku. Pre TASR to konštatoval v súvislosti s vystúpením predsedu Fideszu na dnešnom 9. Republikovom kongrese SMK v Rimavskej Sobote. „Pán Orbán by sa mal viac zaoberať maďarskou ekonomikou ako autonómiou na Slovensku, v opačnom prípade sa mu môže stať, že mu to Maďarsko niekto kúpi, a potom už nebude mať v mene koho rozprávať,” konštatoval Jarjabek. Orbán dnes vyhlásil, že každé spoločenstvo v Európe má právo aj na autonómiu, ktorá je široko akceptovanou európskou hodnotou. Hovoril aj o spoločnej budúcnosti Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline, vyzdvihoval národné spoločenstvá, ktoré by podľa neho mali byť prirodzenými štátotvornými prvkami. Vystúpenie Orbána je podľa Márie Sabolovej z opozičnej strany KDH „nadmerným vyjadrovaním sa k situácii v inej krajine”. „Ja si myslím, že maďarská národnostná menšina má na Slovensku dostatočné práva, ak sú problémy, tak sú politického rázu,” povedala TASR. Dodala, že tieto problémy väčšinou vyrobia dve národne až nacionalisticky orientované strany - SNS a SMK. Predseda koaličnej SNS Ján Slota upozorňuje, že provokácie Orbána netreba podceňovať. „Jasne dokumentujú, o čo maďarskej politickej špičke ide. Z tohto hľadiska je návšteva Viktora Orbána na kongrese SMK a vôbec na Slovensku nebezpečná,” uviedol v stanovisku pre TASR. Dodal, že hoci už teraz sú kvôli týmto zámerom slovensko-maďarské vzťahy napäté, po voľbách v roku 2010 v Maďarsku a predpokladanom úspechu maďarských šovinistických strán Fidesz a Jobbik budú katastrofálne. Výroky o tom, že každé spoločenstvo v Európe má právo aj na autonómiu, nie sú podľa poslanca NR SR Jozefa Haleckého (ĽS-HZDS) konštruktívne a prijateľné pre Slovensko a Slovákov. Orbán podľa neho hovorí o autonómii ako o snahe pripojiť maďarské etnické menšiny k MR a vytvoriť veľké Maďarsko. „Do budúcnosti sa to nielen že nedá vylúčiť, ale vieme, že k tomu smeruje aj celá politika domácich i zahraničných maďarských predstaviteľov,” dodal pre TASR. Opozičný poslanec Tomáš Galbavý z SDKÚ-DS zdôraznil, že výroky Orbána treba chápať ako predvolebnú rétoriku a budovanie pozícií strany pred blížiacimi sa voľbami v Maďarsku. „Škoda, že to nedokáže inak ako rozdúchavaním nedôvery. Naháňa si percentá siláckymi výrokmi aj za cenu, že tým škodí občanom maďarskej národnosti na Slovensku. Nuluje tým postavenie SMK ako potenciálneho koaličného partnera pre ktorúkoľvek zo slovenských politických strán,” uviedol v reakcii pre TASR.
Vystúpenie predsedu maďarského Fideszu Viktora Orbána, ktorý dnes v Rimavskej Sobote hovoril na kongrese SMK o spoločnej budúcnosti Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline, považuje politológ Juraj Marušiak za spochybňovanie doterajšieho spôsobu menšinovej politiky na Slovensku ako aj celkového systému medzinárodných dohôd, ktoré hovoria o menšinách. Orbán vyzdvihoval aj národné spoločenstvá, ktoré by podľa neho mali byť prirodzenými štátotvornými prvkami. „To odmietanie menšinového statusu je nebezpečné chápanie,” upozornil Marušiak. Slová maďarského politika, ktorý pravdepodobne nastúpi do budúcej maďarskej vlády, sú však podľa neho adresované prevažne maďarským voličom. S tým sa stotožňuje aj politológ Grigorij Mesežnikov, podľa ktorého Orbánove slová neobsahujú nijaké riziko pre Slovensko. „Ja by som teraz výroky Viktora Orbána nijako nedramatizoval, aj v Maďarsku je predvolebná situácia,” povedal TASR. „Aj keď si viem predstaviť, že niektorí politici na Slovensku teraz začnú vo svojich reakciách poukazovať na nejaké nebezpečenstvo,” dodal. Slovensku tak podľa Mesežnikova nijaké nebezpečenstvo nehrozí. Upozornil však, že vzťahy medzi Slovenskou republikou a Maďarskom po nástupe Orbána do maďarskej vlády budú „oveľa, oveľa napätejšie”. A to najmä vtedy, ak na Slovensku nedôjde k zmene menšinovej politiky, zdôraznil. Marušiak pre TASR ďalej konštatoval, že Orbánove vystúpenie bolo „na hrane”, a to aj napriek tomu, že sa v ňom vyhýbal konštatáciám, ktoré by boli explicitne vysvetľované ako zásah do štátnej suverenity. Orbán dnes vyzýval v rámci Európy za používanie rovnakého meradla. Maďari žijúci v Karpatskej kotline by mali mať podľa neho rovnaké práva ako Katalánci v Španielsku či Fíni žijúci vo Švédsku. Na Maďarov žijúcich na Slovensku apeloval, aby sa hlásili k svojej národnosti „aj v časoch, keď to neprináša žiadne výhody”.
Účasť Viktora Orbána na dnešnom kongrese SMK v Rimavskej Sobote a jeho návšteva na Slovensku je nebezpečná. Tvrdí to predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota. „Dnešná návšteva i vyjadrenia Viktora Orbána na kongrese SMK dokladujú, že bývalý maďarský premiér a pravdepodobný víťaz budúcoročných maďarských volieb vôbec neskrýva snahu zvýrazňovať jednotnosť maďarského národa v jednom politickom zoskupení, ktorého začiatkom má byť politická autonómia území štátov, susediacich s Maďarskom. Ešte v roku 2002 sa Viktor Orbán nechal počuť, že hranice Maďarska sú na hraniciach Poľska. Známy je jeho výrok, že bol premiérom 15 miliónov Maďarov. Dnes hovoril o spoločnej budúcnosti Maďarov v Karpatskej kotline. Tieto provokácie netreba podceňovať, jasne dokumentujú, o čo maďarskej politickej špičke ide,” píše Slota. „Politika SMK týmto snahám Budapešti poslušne súhlasne prikyvuje a farizejsky sa síce aj na dnešnom kongrese vyhla výrazu politickej autonómie na Slovensku, ale ide len o priehľadnú taktiku cez akési „menšinové samosprávy v rámci kultúry a školstva“ priblížiť sa k autonómii. Napokon, Pál Csáky aj Miklós Duray o autonómii vždy radi a otvorene hovorili - či už na Slovensku, alebo na medzinárodných fórach,” uzavrel Slota. Orbán dnes rečnil na sneme SMK o národnostných komunitách, ktoré by mali vznikať nielen v západnej časti Európskej únie, ale aj v niektorých krajinách na východe únie. „Namiesto menšín sa v Európe čoraz častejšie začína hovoriť o spoločenstvách, národných spoločenstvách, ktoré predstavujú prirodzený štátotvorný prvok. Aj my tu, v Karpatskej kotline, by sme sa na seba mali pozerať ako nie na národnostné menšiny, ale ako na takéto národné spoločenstvo,“ uviedol dnes pred delegátmi snemu SMK Viktor Orbán. Podľa neho si každé národné spoločenstvo zaslúži rovnaké práva bez ohľadu na to, či je vo väčšine, či menšine. „Medzi takéto práva patrí napríklad aj právo používať svoj materinský jazyk,“ povedal Orbán. Ako dodal, každé národné spoločenstvo má právo aj na autonómiu, čo predstavuje hodnotu, ktorá má širokú podporu. Za tieto slová Orbán zožal potlesk prítomných delegátov. Ako ďalej povedal, slovenský jazykový zákon je kultúrnou agresiou proti európskym hodnotám.
Predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky sa domnieva, že na Slovensku bude potrebné vytvoriť samosprávny menšinový systém v oblasti kultúry a školstva. Vyhlásil to dnes na tlačovej konferencii v Rimavskej Sobote po 9. Republikovom kongrese strany. „Chceme sa zamerať na tento problém. Naznačila to aj Ficova vláda na začiatku svojho pôsobenia,” konštatoval Csáky, ktorému dnes delegáti v tajnom hlasovaní v 270 prípadoch z 297 odovzdaných hlasovacích lístkov vyjadrili svoju dôveru. Podľa neho mal byť vytvorený aj inštitút pre menšiny a nestalo sa tak. SMK počíta podľa Csákyho v blížiacich sa voľbách do orgánov samospráv so ziskom 10 percent všetkých poslancov. SMK do nich stavia 108 kandidátov na poslancov a jednu kandidátku na predsedu VÚC, a to v Nitrianskom samosprávnom kraji. Koordinátorom volebnej kampane bude László Szigeti. „SMK je konsolidovaná, pripravená do volieb do VÚC.” SMK bude klásť dôraz nie na konfrontáciu, ale na demokratickú diskusiu. Podľa Ágnes Biró, ktorá je jedinou kandidátkou SMK na funkciu predsedu VÚC, vo voľbách do krajských samospráv chcú obhájiť všetky tie miesta, ktoré SMK mala. Pred štyrmi rokmi bolo do regionálnych parlamentov zvolených 54 poslancov za SMK. Šiesti však tento rok odišli do novozaloženej strany Most-Híd. Csáky kritizoval súčasnú úroveň verejnej moci, nakladanie s financiami či rozširovanie korupcie. Vláde SR vyčítal zvyšovanie chudoby v niektorých regiónoch Slovenska. Upozornil zároveň, že kritika SMK smerom k zákonu o štátnom jazyku bude ďalej pokračovať. Kongres v tejto súvislosti prijal vyhlásenie s názvom Sme nespokojní so stavom vecí verejných na Slovensku. „Považujeme za problematické, že sa znížila úroveň politickej kultúry v uplynulých troch rokoch,” uviedol Csáky a okrem iného kritizoval vládu SR aj za to, že podriadila súdnictvo a políciou svojim politickým záujmom. „Ľudia v sále potvrdili jednotnosť strany a odhodlanie ísť ďalej,” povedal Csáky. Dnešné hlasovanie o jeho dôvere označil za „riskantný krok”. „Považoval som za správne, aby sa mali delegáti možnosť vyjadriť k tejto téme,” vysvetlil. Csáky sa krátko zmienil aj o príhovore, ktorý mal pred účastníkmi kongresu predseda najsilnejšej maďarskej opozičnej stany FIDESZ Viktor Orbán. „Pre mňa bolo najsympatickejšie to, čo povedal na záver, a to, že budúca vláda v Maďarsku má záujem o dobrú spoluprácu so Slovenskom, čo ma teší,” konštatoval.
Počas dnešného 9. Republikového kongresu SMK v Rimavskej Sobote kritizoval predseda Pál Csáky vo svojom prejave bývalých členov SMK a rozhodol sa v strane urobiť inventúru spoločných vecí strany. „Naša krajina si zaslúži lepší osud. Napriek tomu sa jej vývoj nesie v znamení smutného vývoja v oblasti politickej kultúry, spravodlivosti a využívania moci, ponára sa do neuveriteľných temnôt v oblasti správy verejných financií a korupcie, slovíčko paranoja sa v súvislosti so slovensko-maďarskými vzťahmi skloňuje čoraz častejšie,” vyhlásil Csáky. Podľa neho odchod členov neotriasol stranou, pretože do nej následne viac členov vstúpilo. „Prípadné chyby alebo vážnejšie problémy týkajúce sa strany musíme medzi sebou tiež otvorene prediskutovať, aby sme mohli prijímať dobré rozhodnutia a aby sa k riešeniu nových úloh po roku 2011 mohla postaviť obnovená a silná SMK,” vyhlásil Csáky, ktorý zdôraznil, že strana konsolidovala svoje štruktúry a v každom okrese je akcieschopná. Csáky sa domnieva, že jeho strana dokázala do blížiacich sa volieb do samosprávnych krajov demokraticky postaviť takých kandidátov, ktorí majú veľké šance na úspech. Venoval sa aj otázke slovensko-maďarských vzťahov. „V mene slovensko-maďarského zmierenia nevykoná najviac ten, kto sa snaží viesť stály dialóg s rozhodujúcimi silami politickej scény Slovenska a Maďarska? Aký blázon sa nám snaží nahovoriť, že by sme aj dnes urobili najlepšie, ak by sme možnosť účasti neponúkli Mikulášovi Dzurindovi a Jánovi Figeľovi podobne ako Viktorovi Orbánovi a pánovi štátnemu tajomníkovi Ferencovi Gémesovi?” konštatoval. Dodal, že s Dzurindom sa zhodli na ďalšej spolupráci, ale aj na dohode, „že sa vzájomne nezúčastníme tohtoročných kongresov pracovného charakteru svojich partnerov”. Predseda SMK kritizoval aj médiá. Na záver dodal, že strana zorganizovala kongres v Rimavskej Sobote preto, lebo regióny sú pre nich mimoriadne dôležité. „Gemeru ale aj všetkým regiónom obývaným Maďarmi chceme ukázať nádej a šancu,” zakončil.
Konferencia maďarských a slovenských lingvistov o slovenskom jazykovom zákone, ktorej konanie iniciovala Maďarská akadémia vied (MTA), sa neuskutoční. Dôvodom je fakt, že Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied (SAV) odmietol svoju účasť. Pre tlačovú agentúru MTI to v piatok uviedla maďarská akadémia. Jazykovedný ústav MTA navrhol uskutočnenie konferencie 27. októbra po tom, ako slovenskí lingvisti vynechali medzinárodnú konferenciu zameranú na európske smernice týkajúce sa používania jazyka, ktorá sa 19. septembra konala v Holandsku, uvádza MTA vo svojom vyhlásení. Hlavnou myšlienkou konferencie malo byť vytvorenie diskusného fóra, kde by každý mohol vyjadriť svoj názor a to či už za, alebo proti slovenskému jazykovému zákonu. Vo vyhlásení Maďarskej akadémie vied sa ďalej píše, že stredajšie odmietnutie slovenskej strany považujú za prekvapenie, keďže sa už skôr dohodli na tom, že lingvisti, historici aj právnici budú o zákone diskutovať najskôr v Budapešti a potom v Bratislave. Slovenská strana však namietala proti prítomnosti médií na debatách a SAV preto navrhla, aby sa uskutočnilo alternatívne stretnutie na budúci rok. Chce z neho vylúčiť médiá a pozvať naň širokú škálu účastníkov. Jeho výsledkom by malo byť spoločné vyhlásenie. Slovenský prezident Ivan Gašparovič podpísal 17. júla novelu zákona o štátnom jazyku, ktorá obmedzuje používanie jazykov národnostných menšín vo verejnej sfére. Novela od 1. septembra sprísňuje dohľad nad spisovnou slovenčinou a umožňuje pokutovať jej porušovanie. Pokuty môžu dosiahnuť až 5 000 €. Maďarsko sa obáva toho, že príslušníkov jeho etnickej menšiny na Slovensku môže zákon diskriminovať.
Esterházy je meno, ktoré na Slovensku rezonuje. Všetci ho máme podvedome spojené s maďarskou (uhorskou) šľachtou. Esterházyovský dvor ospieval Goethe, v službách tohto rodu bol aj Josef Haydn. Poslanec Jánoš Esterházy ako jediný hlasoval proti odsunu Židov. Najnovšie lesk tohto mena zvyšuje Péter Esterházy (1950), súčasný maďarský prozaik, ktorý dosiahol európsky ohlas. Na pultoch našich kníhkupectiev sú v súčasnosti štyri jeho knihy. Dve staršie prózy Harmonia c·lestis a Opravené vydanie sú venované jeho otcovi, najnovšie novely Pomocné slovesá srdca a Žiadne umenie zasa jeho matke. Nie sú to však nijaké rodinné memoáre, aj keď úloha pamäti je v nich veľmi dôležitá. Péter Esterházy vstúpil do slovenského kontextu prekladom monumentálnej prózy Harmonia c·lestis. Je to vskutku impozantný opus. Už prvá veta je provokačná: „Potvorsky ťažké je klamať, keď človek nepozná holú pravdu.“ Kľúčovými slovami je pravda, ale aj prívlastok holá. Teda niečo surové, neprikrášlené, nevymyslené. Lenže literatúra v Esterházyho chápaní neklame práve vtedy, keď si vymýšľa, keď prepisuje skutočnosť podľa zákonov umenia. Po tejto Harmónii prichádza disharmónia. Keď autor dodatočne zistil, že jeho „apa“ spolupracoval s maďarskou tajnou políciou. Opravené vydanie by autor najradšej nenapísal, ale čo mal robiť, keď sa upísal literárnej pravde! Knihy o matke sú láskavejšie, plné humoru, aj keď sú spojené s jej umieraním. V čiernych rámoch sú láskavé historky z rodiny, zo spoločnosti, z futbalu, ktorý patrí chlapom a ktorému sa ženy iba trpne prizerajú - a nechápu. Všetky Esterházyho knihy spája kvalita jazyka, ktorý je plný ozdôb, metafor, a predsa je to jazyk epika! A ešte akého epika - robustného rozprávača, ironika, satirika, ale aj filozofa a melancholika. Esterházyho knihy patria naozaj k základnému fondu súčasnej stredoeurópskej literatúry.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
..........................................................................................................................................