V Spišskej Kapitule sa 11. novembra 2009 uskutoční medzinárodná konferencia z príležitosti 800. rokov prvej zachovanej písomnej zmienky o existencii Spišského prepoštstva. Prednášky sa uskutočnia v aule Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule. Vzácnym hosťom bude aj primas Maďarska a predseda Konferencie biskupov Maďarska, Kardinál Péter ERDÖ, arcibiskup Ostrihomsko-Budapeštianskej diecézy, ktorý prednesie prednášku na tému: Právne postavenie Spišského prepoštstva v Ostrihomskom arcibiskupstve. Večer o 17.00 sa bude v katedrále svätého Martina v Spišskej Kapitule sláviť aj slávnostná svätá omša, nakoľko konferencia sa koná práve v deň slávnosti hlavného patróna Spišskej diecézy, svätého Martina z Tours.
Zosnulého maďarského biskupa Zoltána Meszlényiho, ktorý bol prenasledovaný bývalým komunistickým režimom, blahorečila dnes katolícka cirkev v bazilike v maďarskom Ostrihome. Biskup sa narodil v roku 1892 v meste Hatvan. Komunistickým vodcom povojnového Maďarska Mátyásom Rákosim bol považovaný za nepriateľa štátu. V roku 1950 ho zatkla štátna bezpečnosť a uväznili ho bez súdneho procesu v Ostrihome. Zomrel 4. marca 1951 na následky mučenia a zlého zaobchádzania vo väznici v Malej Tarči (Kistarcsa). Pápež Benedikt XVI. schválil Meszlényiho blahorečenie 3. júla tohto roka.
Vakcínu proti chrípke typu A (H1N1) odmieta 73 percent Maďarov. Vyplýva to zo zverejnených výsledkov prieskumu maďarského inštitútu Ipsos. Prípadných vedľajších účinkov očkovacej látky sa viac ako nákazy vírusom obáva 27 percent respondentov. Najväčší pomer odmietajúcich očkovanie - až 89 percent - zaznamenali vo vekovej kategórii 18 až 39 rokov, 21 percent opýtaných sa domnieva, že nebude nakazených vírusom novej chrípky. V Maďarsku vyčlenili na očkovanie proti tomuto vírusu chrípky šesť miliárd forintov (22,2 miliónov eur), štyri milióny vakcín aplikujú bezplatne, dva milióny sú k dispozícii za poplatok v lekárňach.
Maďarský premiér Gordon Bajnai ide príkladom. Po tom, čo vyše sedemdesiat percent Maďarov odmietlo v ankete očkovanie proti novému typu chrípky, predseda vlády ukázal, že sa nebojí. Dal sa zaočkovať priamo v budove maďarského parlamentu v Budapešti. Počas procedúry sa usmieval a po nej hrdo pózoval s očkovacou knižkou.
Pätnásťročný chlapec zomrel dnes v Nemocnici Gézu Hetényiho v maďarskom Szolnoku na následky ochorenia na novú chrípku. V Budapešti o tom na tlačovej konferencii informoval maďarský minister zdravotníctva Tamás Székely. Prítomnosť vírusu tzv. prasacej chrípky v tele tínedžera sa potvrdila ešte keď žil. Protokol o súdnej pitve mladíka by mal byť k dispozícii vo štvrtok, uviedol minister. Podľa jeho slov patril tínedžer do skupiny významne ohrozených ľudí, pretože trpel aj viacerými inými chorobami. Mladík je s veľkou pravdepodobnosťou piatou maďarskou obeťou novej chrípky. V prvých troch prípadoch, u 41-ročného muža, ktorý sa infikoval zrejme v zahraničí a zomrel v júni, u 34-ročného muža zo župy Tolna, ktorý náhle zomrel v septembri doma a u 33-ročnej ženy, ktorá pred infikovaním trpela na nádorové ochorenie, sa prítomnosť nového chrípkového vírusu potvrdila. V štvrtom prípade 47-ročného muža, o ktorého úmrtí informovali maďarské úrady v polovici októbra, to ešte nie je úplne jednoznačné.
Príslušníci colnej a finančnej stráže v Maďarsku slúžiaci na ukrajinských hraniciach používajú kvôli epidémii chrípky typu A (H1N1) na Ukrajine rúška a rukavice. Počet osôb, ktoré na Sviatok všetkých svätých v nedeľu vstupovali z Maďarska na územie Ukrajiny oproti zvyčajnému množstvu podstatne klesol, informuje dnes maďarský denník Népszabadság. Zdroj: APV lekárňach maďarských prihraničných miest východnej časti župy Szabolcs-Szatmár-Bereg predali za niekoľko hodín toľko masiek, rukavíc, vitamínov a vakcín, ako predtým za niekoľko mesiacov. Vakcíny však nemôžu predávať Ukrajincom, pretože k tomu je potrebný recept s evidenčným číslom Európskej únie. Maďarsko podľa tlačovej agentúry MTI ponúklo Ukrajine, že zorganizuje očkovanie ukrajinských pohraničníkov slúžiacich na maďarských hraniciach.
Viacero strategických podnikov v Maďarsku si už objednalo pre svojich zamestnancov vakcínu proti novej a klasickej chrípke. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI štát zabezpečuje pre zamestnancov strategických podnikov bezplatné očkovacie látky. Budapeštiansky dopravný podnik (BKV) objednal 8600 vakcín proti chrípke typu A (H1N1) a 3000 vakcín proti sezónnej chrípke, doposiaľ zaočkovali 500 zamestnancov BKV. Bezplatné očkovanie proti chrípkam ponúkli aj pracovníkom Maďarskej pošty, túto možnosť využilo 5500 osôb, u maďarských železníc MÁV objednali celkom 9840 ampuliek očkovacích látok.
Po prepuknutí epidémie novej chrípky na Ukrajine dáva choroba o sebe vedieť aj z iných európskych krajín. Úmrtia hlási Maďarsko aj Rakúsko. V Nemecku dokonca takmer zomrel človek po vakcinácii. Očkovanie temer neprežil 30-ročný muž z Düsseldorfu. Nemeckému denníku Bild to potvrdil lekár Christian Wittig, ktorý ho očkoval. Pacient podľa neho utrpel anafylaktický šok a zlyhal mu krvný obeh. Po poskytnutí prvej pomoci ho sanitka previezla do nemocnice, no už po dvoch hodinách ho pustili domov. Podobné prípady sa vyskytli aj vo Švédsku. Zo 150-tisíc zaočkovaných ľudí nastali komplikácie s následkom smrti u piatich pacientov. Wittig však dodal, že očkovanie proti prasacej chrípke má podľa neho význam a je potrebné. Nemecko totiž pre vírus A (H1N1) registruje už vyše 30-tisíc ľudí neschopných práce a šesť už zomrelo. Prvé úmrtie nahlásilo aj Rakúsko. V Innsbrucku zomrelo 11-rocné dievča z Talianska, ktoré sa tam liečilo. Na následky novej chrípky zomrel včera v maďarskom Szolnoku 15-ročný chlapec. Ide o piatu obeť chrípky v krajine. Podobne ako v iných prípadoch, aj tento pacient mal okrem chrípky aj iné zdravotné problémy. V Taliansku zase paradoxne nákaze podľahol lekár. Stovky nakazených sú v Srbsku, tisíce v Rusku. Jeden Rus zomrel na následky chrípky krátko po prílete do Pekingu.
Celoštátna rada pre rozhlas a televíziu (ORTT) dnes podpísala v Budapešti licenciu pre dve nové komerčné rozhlasové stanice. Minulý týždeň sa vplyvom nejasností okolo nepredĺženia licencie populárnym rádiám Sláger a Danubius vzdal funkcie predseda ORTT László Majtényi, namiesto neho dnes podpisovala zmluvu za mediálny orgán členka ORTT delegovaná opozičnou stranou Fidesz Annamária Szalaiová. Podľa informácií maďarskej tlačovej agentúry MTI rozhodla ORTT minulú stredu hlasmi členov delegovaných Maďarským občianskym zväzom-Fidesz, Kresťanskodemokratickou ľudovou stranou (KDNP) a vládnou Maďarskou socialistickou stranou (MSZP) o zmene v pridelení frekvencií. Kroky ORTT kritizovali šéfovia frakcie opozičného Maďarského demokratického fóra (MDF), predseda frakcie Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) zasa inicioval založenie parlamentnej vyšetrovacej komisie, čo však Fidesz a MSZP odmietli. Po rozhodnutí rady 30. októbra sa Majtényi vzdal funkcie predsedu ORTT. Sláger rádió v utorok oznámilo, že sa obrátilo na súd kvôli rozhodnutiu ORTT, súčasne požiadalo Súd hlavného mesta o dočasné opatrenie v záujme zabránenia uzatvorenia zmluvy o licencii s „neoprávnene vyhláseným víťazom tendra”.
Dve najpočúvanejšie komerčné rádiá v Maďarsku Sláger Rádió a Danubius Rádió, ktoré sú populárne aj na Slovensku, o pár dní končia. Potopila ich podozrivá súťaž o frekvencie. Obom staniciam vyprší licencia o dva týždne a licenčná rada ovládaná vládnymi socialistami a opozičným Fideszom im ich už nepredĺžila. Maďarská rada pre rádio a televíziu rozhodla, že na ich frekvenciách budú vysielať iné stanice. Jedna blízka Fideszu, druhá socialistom. Médiá aj predseda rady László Majtényi tvrdia, že tender bol zmanipulovaný. „Na celej veci je niečo čudné, cítia to všetci,“ povedal Majtényi pre origo.hu. Ako šéf nemohol hlasovať a po stredajšom rozhodnutí rady odstúpil. Nasledujúcich sedem rokov by na frekvencii Danubiusu malo vysielať Klassz Rádió spoločnosti Advenio spájanej s Fideszom. Namiesto Sláger Rádia zase Neo FM patriace konzorciu Est Média FM1 údajne spojeného s vládnou Maďarskou socialistickou stranou. Štúdia Univerzity Mateja Korvína pritom hovorí, že FM1 ponúklo nesplniteľnú predstavu financovania, Advenio nedodržalo formálne podmienky. Vedenia Sláger Rádia odhaduje, že štátny rozpočet rozhodnutím licenčnej rady príde takmer o 2,5 milióna eur. Rozhodnutie rady vyvolalo búrlivé reakcie verejnosti. Protestná petícia má už takmer milión podpisov. „Sme veľmi znechutení z toho, že tieto stanice zaniknú pre politiku. Zdá sa, že namiesto našich obľúbených staníc budeme sedem rokov počúvať niečo, čo chcú politické strany,“ hovorí Erika Krajczár z Komárna. Darina z Galanty sa chystá na nedeľný protestný koncert Sláger Rádia do Budapešti: „Dúfam, že to nebude aj rozlúčka.“ Moderátor Danubius Rádia a stály hosť Sláger Rádia János Voga hovorí o 11. septembri pre maďarské médiá. Namiesto obvyklého hudobného programu Sláger rozbehne politický diskusný program. „Zrodilo sa politické rozhodnutie, čo znamená vážnu ujmu pre maďarskú demokraciu a slobodu tlače,“ píše sa na stránke rádia. Majiteľ Sláger Rádia Emmis sa obráti na súd. Ústavný právnik György Kolláth si myslí, že je to schodnejšia cesta na rozdiel od petícií. Parlament ani vláda totiž nemajú na prípad dosah. Napriek tomu, šéf demokratov János Kóka chce vec posunúť do parlamentu. Premiér Gordon Bajnai vyjadril znepokojenie a dúfa, že to bolo odborné, nie politické rozhodnutie, povedal pre televíziu ATV. Slovenský poslanec za Most-Híd a poslucháč oboch rádií Ladislav Nagy sa obáva, že asi došlo k zákulisnej dohode medzi stranami. „Je to zlé znamenie nielen pre poslucháča, ale aj pre Maďarsko, ktoré odzrkadľuje súčasnú maďarskú spoločnosť,“ povedal SME. SMK to považuje za záležitosť orgánov Maďarskej republiky a nechce to komentovať.
Prezident Maďarskej rady pre rádio a televíziu (ORTT) László Majtényi sa vzdal svojej funkcie. Stalo sa tak len 24 hodín po tom, ako kontrolný orgán rozhodol o odobratí frekvencií dvom najpočúvanejším staniciam. Informuje o tom portál Realdeal.hu. Majtényi doručil svoju rezignáciu osobne prezidentovi Sólyomovi. Vo funkcii skončí definitívne 30. novembra, aby mal prezident a premiér čas nájsť vhodného nástupcu. Svoj odchod okomentoval Majtényi slovami, že bolo nemožné, aby sa regulátor udržal odolný voči straníckej politike. Frekvencie dvoch najpočúvanejších rádií v krajine Danubius a Sláger si podľa médií rozdelili socialisti a opozičný Fidezs. Vypršanie koncesie na používanie frekvencií vyplývalo rádiám zo zákona. Od 18. novembra tak majú na ich vlnách vysielať víťazi tendra. V ňom ORTT vybrala Klassz rádió prevádzkované spoločnosťou Advenio a Neo FM spoločnosť Est Média Group. Pravicový Fidesz má mať väzby na spoločnosť Advenio, socialistická strana MSZP je zas spájaná s Est Média Group. Orgán pridelil frekvencie rádií Sláger a Danubius politickým favoritom: Maďarská licenčná rada zlikvidovala sestru Expresu László Majtényi ešte minulý týždeň avizoval, že Advenio nesplnil niektoré formálne podmienky a ostatným uchádzačom chýbal poriadny biznis plán. On sám nebol za udelenie frekvencií víťazom, no ako predseda ORTT nemá právo hlasovať, uvádza Budapest Business Journal. „Nemyslím si, že prípad je uzavretý, skôr je to len začiatok škandálu,“ povedal Majtényi agentúre MTI. Dodal, že je tu aj možnosť súdnej žaloby. Spoločnosť Emmis, majiteľ rádia Sláger, už vyhlásila, že rozhodnutie rady napadne na súde.
To, čo maďarská mediálna rada spravila dvojici najpočúvanejších staníc, by bolo tvrdé kafe ešte aj na Slovensku. Vzdialenosť politiky a podnikania či práce v médiách je na Slovensku v mnohých prípadoch nezdravo malá - dobrovoľne (médiá verejnej služby, kšeftovanie s digitalizáciou) alebo nedobrovoľne (úspešné žaloby politikov voči novinám, legislatívny nátlak, verbálne útoky, zavádzanie sankcií pre online video). V porovnaní s tým, čo sa tento týždeň stalo v Maďarsku, tu je však stále mediálny raj. Ak vám to náhodou ušlo - tamojšia licenčná rada, orgán prideľujúci frekvencie pre rozhlasové a televízne vysielanie, zničil viac než desať rokov fungujúcu dvojicu najpočúvanejších rozhlasových staníc. Politickí nominanti pridelili frekvencie spoločnostiam napojeným na ináč úhlavných nepriateľov - FIDESZ a MSZP. Jedna vec je pokutovať médiá a tým sťažovať či ohrozovať ich existenciu v správnych a súdnych konaniach, ako sa to deje na Slovensku. Aby však politika pre vlastné záujmy zlikvidovala dva fungujúce etablované súkromné podniky - to je na európske pomery tvrdá podpásovka. Na maďarskom prípade je smutne ironické, že tamojšia politika dokázala urobiť frašku ešte aj z tej metódy výberového konania, ktorú možno považovať za rezistentnejšiu voči podplácaniu politických bábok. Frekvencie, na ktoré Sláger Rádió a Danubius stratili po uplynutí lehoty nárok, sa nedali získať formou často subjektívneho a netransparentného beauty contestu, ale formou dražby. Firmy prepojené na FIDESZ a MSZP prisľúbili platiť za ročnú koncesiu až polovicu zo svojich tržieb - ak teda nič nezarobia, nemusia ani nič platiť. Informácia, odkiaľ budú rádiá brať peniaze na svoju existenciu, členov licenčného orgánu nezaujímala - ich životaschopnosť vraj ukáže čas.
Prepravca ruského zemného plynu v EÚ, spoločnosť eustream, a. s., chce prepojiť plynárenské prepravné siete Slovenska a Maďarska. Siete môžu byť v budúcnosti napojené na ďalšiu európsku plynárenskú infraštruktúru ako napríklad Nabucco, South Stream alebo chorvátsky LNG terminál. EÚ chce na tento projekt vyčleniť približne 2,4 miliardy eur (72,30 miliardy Sk). Informoval o tom predseda predstavenstva spoločnosti Andreas Rau. Plánovaný plynovod s dĺžkou asi 115 kilometrov by mal spojiť slovenský vysokotlakový plynovod pri meste Veľký Krtíš s maďarskou prepravnou sieťou pri obci Vecses na predmestí Budapešti. Plynovod by mohol začať fungovať začiatkom roka 2013. „Myšlienka tohto projektu je jednoduchá. Dodatočné cezhraničné kapacity zvýšia likviditu trhu s plynom a zároveň zvýšia bezpečnosť dodávok plynu pre tento región,” uviedol Rau. V prípade prerušenia dodávok plynu by slovensko-maďarské prepojenie mohlo byť využité na zabezpečenie dodávok plynu zo západných častí Európy cez Česko, Slovensko a Maďarsko, ďalej do Srbska, Bosny a Hercegoviny, Rumunska a Chorvátska. Projekt prepojenia Slovenska s Maďarskom je oficiálne zahrnutý do Plánu hospodárskej obnovy Európy (EERP), ktorý spustila Európska komisia v decembri 2008. Pomocou tohto plánu chce EÚ v rámci projektov v oblasti infraštruktúry plynu a elektrickej energie pre obdobie 2009 - 2010 vyčleniť finančnú podporu približne 2,4 miliardy eur (72,30 miliardy Sk).
Spoločnosť Eustream, a.s. už zisťuje potenciálny záujem o prepravnú kapacitu plynového prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom. Ako informovala spoločnosť, záujemcovia o prepravnú kapacitu sa už môžu nezáväzne registrovať na internetovej stránke spoločnosti. „Prostredníctvom nezáväzného procesu prieskumu trhu by Eustream a jej maďarský partner FGSZ Zrt. radi získali prehľad o požiadavkách trhu. Súčasne sú obe spoločnosti pripravené s účastníkmi rokovať o ich požiadavkách na prepravnú kapacitu. Informácie, ktoré obchodníci poskytnú, nebudú v tejto etape považované za právne záväzné,” uviedla spoločnosť. Prepojenie medzi maďarskou a slovenskou prepravnou sieťou by malo posilniť súčasné energetické prepojenia v strednej Európe. Memorandum o porozumení vybudovať nový plynovod podpísali Eustream a spoločnosť FGSZ Zrt. v júni tohto roka. Plánovaný plynovod má dĺžku približne 115 kilometrov. Mal by spojiť slovenský vysokotlakový plynovod pri meste Veľký Krtíš s maďarskou prepravnou sieťou pri obci Vecses na predmestí Budapešti. Eustream plánuje, že plynovod by mohol začať prevádzku začiatkom roka 2013. Projekt prepojenia Slovenska s Maďarskom je oficiálne zahrnutý do Plánu hospodárskej obnovy Európy (EERP), ktorý spustila Európska komisia v decembri 2008. Pomocou tohto plánu chce Európska únia v rámci projektov v oblasti infraštruktúry plynu a elektrickej energie pre obdobie 2009 - 2010 vyčleniť finančnú podporu približne 2,4 mld. eur. „Myšlienka tohto projektu je veľmi jednoduchá. Dodatočné cezhraničné kapacity zvýšia likviditu trhu s plynom a zároveň zvýšia bezpečnosť dodávok plynu pre tento región,“ uviedol predseda predstavenstva spoločnosti Eustream Andreas Rau. „Navyše projekt môže byť v budúcnosti napojený na ďalšiu európsku plynárenskú infraštruktúru, ako napríklad Nabucco, South Stream alebo chorvátsky LNG terminál,“ dodal člen predstavenstva spoločnosti Eustream Antoine Jourdain. V prípade prerušenia dodávok plynu by tak slovensko-maďarské prepojenie mohlo byť využité na zabezpečenie dodávok plynu zo západných častí Európy cez Českú republiku, Slovensko a Maďarsko, ďalej do Srbska, Bosny a Hercegoviny, Rumunska a Chorvátska. Spoločnosť Eustream je najväčším prepravcom zemného plynu v Európskej únii s kapacitou prepravnej siete viac ako 90 mld. metrov kubických za rok a celkovou dĺžkou 2 270 kilometrov. Firma Eustream (do 31. decembra 2007 známy pod obchodným názvom SPP-preprava, a.s.) začal svoju činnosť ako samostatná spoločnosť po právnom odčlenení prepravných aktivít od materskej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s., (SPP) 1. júla 2006.
Najsilnejšou politickou stranou na Slovensku je stále Smer. Vyplýva to z výskumu preferencií politických strán, ktorý uskutočnila agentúra MVK od 15. do 26. októbra 2009 na vzorke 1036 respondentov. Smer by v parlamentných voľbách získal 42,3%, na druhom mieste by skončila SDKÚ s 12 % a na treťom by bolo KDH s 10 %. Do parlamentu by sa ešte dostali SNS s 8 %, SMK s 6,1 %. HZDS a Most-Híd by získali rovnako, po 5,2 %. Päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti atakuje strana Sloboda a Solidarita, ktorej by odovzdalo hlas 4,8 percenta ľudí. Ak by voľby dopadli v súlade s preferenciami zistenými v tomto prieskume, Smer by získal 71 poslaneckých mandátov, SDKÚ by v Národnej rade SR zastupovalo 20 poslancov, KDH 17 zákonodarcov, SNS by disponovala 14 hlasmi, desať kresiel by obsadila SMK a po deväť členov by mali poslanecké kluby HZDS a Mostu Híd. Čo sa týka účasti na voľbách, 18,9% opýtaných uviedlo, že by sa na nich určite nezúčastnili a 17,4% nevedeli, či by sa zúčastnili, resp. koho by v nich podporili.
Frakcia Maďarskej socialistickej strany (MSZP) podporí návrh rozpočtu pre rok 2010. Vyplýva to z dnešného rokovania ľavicových poslancov s predsedom maďarskej vlády Gordonom Bajnaim. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI členovia frakcie jednohlasne podporili vládou navrhované úpravy štátneho rozpočtu a vyjadrili zámer hlasovať 30. novembra za prijatie návrhu rozpočtu, povedal predseda frakcie socialistov Attila Mesterházy. Bajnai pripomenul, že rozpočet je dôležitý preto, aby sa Maďarsko mohlo vydať na cestu stability a rastu. Rozpočet podľa jeho slov umožní, aby sa od roku 2011 začalo maďarské hospodárstvo mohutne rozvíjať. „Každý, kto podporuje záujmy krajiny, musí tak urobiť aj v parlamente,” dodal. Predseda pracovnej skupiny pre rozpočet Lajos Szabó podčiarkol, že deficit štátneho rozpočtu chcú udržať aj naďalej na úrovni 3,8 percenta z HDP. Rezervy rozpočtu na riešenie diskutabilných záležitostí síce budú podľa jeho slov nižšie, to však nenaruší stabilitu rozpočtu. Opozičný Maďarský občiansky zväz-Fidesz tvrdí, že vláda v rozpočte pre budúci rok nerátala so štátnymi výdavkami, ktoré dodatočne zaťažia rozpočet rádovo o stovky miliárd forintov. Podľa podpredsedu Fideszu Mihálya Vargu vláda s číslami robí rôzne triky. „Vláda v hospodárskej politike robí opak toho, čo sa deje v Európe - namiesto znižovania daní ich zvyšuje, namiesto tvorby pracovných príležitostí zavádza úsporné opatrenia, a namiesto jasnej reči zahmlieva,” konštatoval Varga.
Politické napätie medzi Maďarskom a Slovenskom sa od septembrového stretnutia premiérov týchto krajín uvoľnilo a vzťahy zlepšili na pragmatickú partnerskú spoluprácu. Zhodli sa na tom ministri zahraničných vecí Maďarska a Slovenska Péter Balázs a Miroslav Lajčák na dnešnej tlačovej besede po stretnutí, na ktorom hodnotili plnenie plánu dohodnutého v septembri premiérmi. „Existujú otázky, v ktorých pretrvávajú názorové rozdiely. Zlepšilo sa to, že o všetkých diskutujeme v konštruktívnej, priateľskej atmosfére s úsilím nájsť spoločné riešenie,” uviedol Lajčák. Ako príklad záležitosti, na ktorú majú maďarská a slovenská strana rozdielny názor, uviedol postavenie maďarského Fóra poslancov Karpatskej kotliny, ktoré podľa neho nie je v súlade s dobrými susedskými vzťahmi. Dodal však že nejde o záležitosť vlád. Balázs pripomenul, že na medzivládnej úrovni funguje 12 zmiešaných výborov, maďarská strana tiež navrhuje zriadiť dve nové inštitúcie - fond a radu pre spoluprácu. Jeden zo zmiešaných výborov sa zaoberá aj slovenským jazykovým zákonom. „K zákonu sa momentálne pripravujú vykonávacie predpisy. Oceňujeme, že slovenská strana ich je ochotná dopredu konzultovať s maďarskou stranou. Dohodli sme sa aj na tom, že vykonávací predpis bude mať formu vládneho nariadenia,” uviedol Balázs. Lajčák dodal, že jazykový zákon je v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami a nie je dôvod ho meniť, otázky súvisia len s jeho implementáciou. Experti z oboch ministerstiev zahraničných vecí rokovali aj o protokolárnych pravidlách oficiálnych aj neoficiálnych návštev štátnych predstaviteľov, aby sa neopakoval incident z 21. augusta v súvislosti s neuskutočnenou návštevou maďarského prezidenta na Slovensku. Podľa Lajčáka sa na pravidlách návštev ústavných činiteľov rýchlo dohodli, lebo nebolo nutné vymýšľať nijaké nové pravidlá. „Skôr sme si ich zopakovali a potvrdili, aby nedošlo k nedorozumeniam, ktoré nemusia byť zle mienené, ale nakoniec vypália tým spôsobom, ktorý si ani jedna strana nepraje,” uviedol Lajčák.
Atmosféra vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom po rokovaní predsedov vlád 10. septembra v maďarskom meste Szécsény sa upokojila. Obe strany sa po ňom vrátili k pragmatickej, partnerskej spolupráci a komunikácii. Konštatovali to dnes ministri zahraničných vecí Miroslav Lajčák a Péter Balázs po rokovaní v Banskej Bystrici. Minister Lajčák zdôraznil, že k zlepšeniu vzťahov prispela aj realizácia 11-bodového programu, na ktorom sa 10. septembra dohodli predsedovia vlád Slovenska a Maďarska. Tí od šéfov diplomacií chcú po dvoch mesiacoch odpočet krokov, ktoré urobili pri ich realizácii. Preto sa dnes stretli, aby si spresnili, čo všetko už realizovali a čo ešte majú do budúceho týždňa urobiť. Maďarský minister tiež zdôraznil, že politické napätie sa po stretnutí šéfov vlád uvoľnilo. Prispelo k tomu aj to, že problémy obe strany konkrétne pomenovali a začali sa nimi zaoberať. Šéf slovenskej diplomacie dnes na tlačovej besede po rokovaní so svojím maďarským partnerom konštatoval, že obe strany sa pri napĺňaní spomínaného programu uberajú dobrým smerom a dobrým tempom, a dodržiavajú celkový plán tak, ako sa na tom dohodli koncom septembra počas ich stretnutia v New Yorku. Za ťažiskové označil najmä bilaterálne iniciatívy a rokovania, ktoré sa uskutočnili v októbri.
Koncom budúceho kalendárneho roka spoja Slovensko a Maďarsko dva nové mosty cez rieku Ipeľ. Základný kameň jedného z nich - medzi osadou Rároš, patriacou pod obec Trenč v okrese Lučenec a maďarskou Rárospusztou v Maďarsku položili ministri zahraničných vecí oboch krajín Miroslav Lajčák a Péter Balázs. Stavať sa začne na jar 2 010. Predsedníčka občianskeho združenia Pre obnovu ipeľských mostov, ktoré o opätovnú výstavbu počas druhej svetovej vojny zrútených mostov usiluje už niekoľko rokov Katalin Molnárova zdôraznila, že celkové náklady na výstavbu mosta pri Rárosi, ale aj mosta spájajúceho obec Peťov v okrese Veľký Krtíš a maďarského Szécsény, ktoré sa budú stavať naraz, predstavujú 7, 2 milióna eur. „Na ich postavenie prispeje Európska únia, spolufinancovať ho budú piatimi percentami nákladov aj Banskobystrický samosprávny kraj a Národná infraštruktúrna spoločnosť z Maďarska. Práce majú byť ukončené do decembra budúceho roku,” poznamenala Molnárová. Ľudia na oboch stranách rieky Ipeľ stavbu mostov vítajú. Starosta Kováčoviec v okrese Veľký Krtíš, pod ktoré patrí aj obec Peťov Jozef Filip (nezávislý) uviedol, že kým musel cestovať do Rárospuszty 70 kilometrov, po sprevádzkovaní ich mosta bude táto trasa dlhá len pätnásť kilometrov. Oba mosty budú nielen pre peších a cyklistov, ale aj pre motorové vozidlá. V tom vidí výhodu aj starosta Dolnej Strehovej v okrese Veľký Krtíš Dušan Mališ (nezávislý). „U nás v budúcom roku kúpalisko rozširujeme o akvapark. Vďaka jednému z nových mostov, ktorý bude od našej obce len sedem kilometrov, očakávame nárast počtu turistov z Maďarska, ktorí k nám zavítajú,” zdôraznil. Dvadsaťpäťročná obyvateľka Trenča v lučeneckom okrese Katarína Čipčalovú vidí výhodu nových mostov aj v tom, že cesta za nákupmi do Maďarska, kde občas chodieva, bude pre ňu kratšia. Ministri zahraničných vecí oboch krajín poznamenali, že podobné aktivity budú vlády oboch krajín podporovať a považovať za jednu z priorít. „Našu pozornosť budeme aj v budúcnosti sústreďovať na stavanie mostov. No nielen tých cez rieku, ale aj mostov medzi ľuďmi oboch krajín,” poznamenal - mimochodom po slovensky maďarský minister zahraničných vecí Balázs.
Atmosféra vo vzťahoch Slovenska a Maďarska sa upokojila a vracia sa k európskemu štandardu. Vyhlásil to po stretnutí ministrov zahraničných vecí obidvoch krajín v Banskej Bystrici slovenský minister Miroslav Lajčák. „Vrátili sme sa k pragmatickej partnerskej spolupráci,” konštatoval po rokovaní spokojný Lajčák. Maďarský rezortný kolega Péter Balázs potvrdil uvoľnenie napätia a ohraničil ho septembrovou schôdzkou premiérov Bajnaiho a Fica v Szécsény. „Napätie sa uvoľnilo, pretože sme urobili všetko preto, aby sme pomenovali problémy a aby sme sa nimi začali zaoberať,” dodal. Tohtoročné leto vo vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom označil ešte nedávno šéf slovenskej diplomacie za turbulentné. Vyostrili sa natoľko, že Lajčák o nich hovoril ako o najhorších bilaterálnych vzťahoch medzi dvoma členskými krajinami Európskej únie. Diplomatickú prestrelku medzi Bratislavou a Budapešťou vyvolalo prijatie novely slovenského jazykového zákona, ale aj zákaz vstupu do krajiny maďarskému prezidentovi. Napätie sa pokúsili upokojiť premiéri Gordon Bajnai a Robert Fico na schôdzke v maďarskom Szécsény. O niekoľko dní si však už Lajčák volal na pohovor maďarského veľvyslanca. Šéfa slovenskej diplomacie rozhnevali údajné vyjadrenia maďarského kolegu Balázsa pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung. Balázs mal hovoriť o Slovensku ako o mladšom bratovi, ktorého treba naučiť európskym obyčajom. Balázs poprel zverejnené informácie v nemeckom denníku. „Toto nie je môj hlas. Slovensko považujem za rovnocenného suverénneho a veľmi dôležitého partnera,” zdôraznil. Lajčák s Balázsom riešili sporné momenty v diplomatických vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom, napríklad otázky novely jazykového zákona a návštev ústavných činiteľov. Obidvaja sa po rokovaní tvárili spokojne. Balázs ocenil prísľub slovenskej strany, že bude vykonávacie predpisy k novele jazykového zákona dopredu konzultovať s maďarskou stranou. „Vieme, že k tomuto zákonu sa na Slovensku pripravujú vykonávacie predpisy. Veľmi oceňujeme, že slovenská strana je ochotná predbežne, pred vydaním predpisov, konzultovať s maďarskou stranou. Dohodli sme sa na tom, že tento vykonávací predpis bude mať jasnú formu vládneho nariadenia,” vyhlásil šéf maďarskej diplomacie. Minister Lajčák potvrdil, že nepôjde len o informovanie maďarskej strany, ale o dialóg. „Z nášho pohľadu je zaujímavé sledovať, aké otázky kladie maďarská strana, ako vnímajú niektoré veci. Je to pre nás určité obohatenie, na čo si treba dať pozor pri výklade zákona,” dodal. Šéf slovenskej diplomacie však v odpovedi na otázku maďarských novinárov nepripustil diskusiu o otvorení novely jazykového zákona a o jeho zmene. „Nevidíme dôvod, prečo by sme ho mali meniť. Otázky maďarskej strany sú o jeho implementácii. Diskusia je zameraná na to, aby sme otázky zodpovedali, aby nevznikli žiadne pochybnosti o účele tohto zákona,” reagoval Lajčák. Zákaz vstupu maďarskému prezidentovi na Slovensko v auguste tohto roku vyvolal aj otázky, či sú protokoly obidvoch štátov schopné zabrániť podobným incidentom. Minister zahraničia Lajčák vyhlásil, že dohoda bola rýchla, pretože žiadne nové pravidlá s Balázsom nevymýšľali. „Ani Maďarsko ani Slovensko nie je v situácii, že by nás bolo treba učiť. Skôr sme si pravidlá zopakovali, aby nedošlo k nedorozumeniam. Dohodli sme sa, akým spôsobom sa bude informovať vláda druhej krajiny, partner, ústavní činitelia. Dohodneme sa, či sa uskutoční, alebo neuskutoční stretnutie partnerov, aby nedošlo k nedorozumeniu,” konkretizoval Lajčák. Nevyriešenou otázkou v slovensko-maďarských vzťahoch zostáva aj po rokovaní ministrov postavenie Fóra poslancov Karpatskej kotliny. Lajčák zopakoval, že Slovensko s momentálnym stavom nesúhlasí. „Sme presvedčení, že to nie je v poriadku, a nie je to v súlade s atmosférou dobrých susedských vzťahov. Predložili sme maďarskej strane právnu analýzu a do dnešného dňa sme nedostali odpoveď. Zdôrazňujem ale, že táto téma nie je v kompetencii maďarskej vlády.” Lajčák vníma pokusy škandalizovať Slovensko na medzinárodnej scéne najmä od poslancov Európskeho parlamentu, ale označil ich za „smiešne a trápne”.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs a jeho slovenský rezortný partner Miroslav Lajčák v utorok položili základný kameň nového mosta, ktorý spojí maďarský a slovenský breh rieky Ipeľ pri obci Ráróspuszta. Podujatie na maďarskej strane hranice bolo prvým bodom programu celodenného pracovného stretnutia ministrov. Balázs počas neho vyhlásil, že nový most významne prispeje k budovaniu vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskom. Lajčák pritom označil ipeľský most za prioritný projekt pre slovenskú i maďarskú vládu a poďakoval sa všetkým, ktorí ho Cezhraničný most by mali otvoriť 30. novembra 2010. Náklady na stavbu dosahujú približne 3,6 milióna eur.
Základný kameň nového mosta cez rieku Ipeľ položili dnes v severomaďarskej obci Ráróspuszta ministri zahraničných vecí SR a Maďarska Miroslav Lajčák a Péter Balázs. „Myslím si, že my na politickej úrovni vieme, čo sa od nás očakáva, ale zároveň chcem požiadať o čo najväčšie množstvo takýchto iniciatív, ktoré smerujú k zbližovaniu našich dvoch národov, k hľadaniu ciest, budovaniu mostov,” povedal minister Lajčák po položení základného kameňa mosta. Zdôraznil, že výstavba ipeľských mostov je jednou z priorít slovenskej vlády. Jeho maďarský partner zdôraznil význam výstavby mosta aj budovania vzájomných vzťahov. Ministri pokračujú dnes v rokovaniach v Banskej Bystrici, kde zhodnotia plnenie 11-bodového vyhlásenia, ktoré prijali začiatkom septembra premiéri Robert Fico a Gordon Bajnai v maďarskom Szécsényi. Plánované cestné mosty na Ipli budú výsledkom spoločného projektu v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarsko - Slovensko 2007-2013. Most v Ráróspuszte bude prvým zo série stavaných mostov. Mal by byť hotový do jedného roka. Náklady na realizáciu projektu výstavby mostov cez Ipeľ predstavujú sedem miliónov eur (vyše 210 miliónov Sk). Ipeľské mosty sú na cestách, ktoré nie sú v pôsobnosti štátu, ide teda na slovenskej strane o záležitosť Banskobystrického samosprávneho kraja. Finančné prostriedky z únie pokrývajú 85 percent nákladov investície, zvyšných 15 percent spoločne financuje slovenská a maďarská strana. Výstavbu cestných spojení cez Ipeľ pre medzinárodnú cestnú dopravu s maximálnou celkovou hmotnosťou do 12 ton dohodli vlády Slovenskej republiky a Maďarskej republiky. Pôvodne bolo na Ipli postavených 47 mostov, dnes z nich fungujú štyri.
Napätie medzi Slovenskom a Maďarskom sa v lete zvýšilo najmä po prijatí zákona o štátnom jazyku, ktorý podľa Budapešti obmedzuje práva maďarskej menšiny. Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák dnes so svojim maďarským kolegom Péterom Balázsom posúdia plnenie 11-bodového plánu na zlepšenie vzájomných vzťahov. Ten prijali začiatkom septembra v maďarskom Szécsény premiéri Robert Fico a Gordon Bajnai. Plán počítal napríklad s vytvorením spoločnej rady pre spoluprácu či policajnej komisie, ktorá bude bojovať proti rastúcemu extrémizmu. Šéfovia diplomacie pred rokovaním položia základný kameň nového mosta cez hraničnú rieku Ipeľ medzi obcami Rároš a Rárospuszta na maďarskej strane. Na výstavbe dvoch mostov sa krajiny dohodli už dávnejšie, začiatok výstavby blokovali okrem iného nejasné majetkové vzťahy k prístupovým cestám. Balázs s Lajčákom vystúpia aj s prednáškou pred študentmi na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Napätie medzi Slovenskom a Maďarskom sa v lete zvýšilo najmä po prijatí zákona o štátnom jazyku, ktorý podľa Budapešti obmedzuje práva maďarskej menšiny. Vzťahy zhoršilo aj nevpustenie maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma na územie Slovenska, kde mal v deň výročia okupácie vojskami Varšavskej zmluvy odhaliť v Komárne sochu maďarského kráľa Štefana.
Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák spolu so svojím maďarským partnerom Péterom Balázsom položia v utorok 3. novembra v pohraničnej obci Rárospuszta základný kameň nového mosta cez rieku Ipeľ. V obci Ipolytarnóc sa následne zúčastnia na prezentácii projektov cezhraničnej spolupráce. Na rokovaní v Banskej Bystrici zhodnotia pokrok v plnení 11-bodového programu na zlepšenie vzájomných vzťahov. Na ňom sa 10. septembra na spoločnej schôdzke v maďarskom Szécsényi dohodli premiéri Slovenska a Maďarska Robert Fico a Gordon Bajnai. Obaja šéfovia diplomacií tiež vystúpia s prednáškou pred študentmi na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Film Bathory režiséra Juraja Jakubiska je na Slovensku divácky najúspešnejším filmom od roku 1993, premiéru v slovenských kinách mal 10. júla 2008 a do dnešných dní ho videlo viac ako 431.000 divákov. V prvej desiatke najnavštevovanejších slovenských filmov a koprodukčných filmov so slovenským podielom je Fontána pre Zuzanu 2 režiséra Dušana Rapoša, ktorý od premiéry 18. júna 1993 navštívilo viac ako 343.000 divákov. Na tretiu pozíciu sa dostal Pokoj v duši režiséra Vladimíra Balka, ktorý si od premiéry 29. januára tohto roku pozrelo 117.000 divákov. Štvrtá priečka diváckej úspešnosti patrí záverečnej časti Rapošovej filmovej trilógie Fontána pre Zuzanu 3. Tá mala premiéru 26. augusta 1999 a počet návštevníkov prekročil 112.000. Na piate miesto sa už dostal najnovší slovenský koprodukčný projekt - Jánošík. Pravdivá história. Od premiéry 10. septembra si ho v slovenských kinách pozrelo už viac ako 111.000 divákov a v tabuľke návštevnosti postúpi určite na vyššie priečky. Do tucta úspešných filmov patrí Suzanne z roku 1996 na šiestom mieste s počtom 98.000 divákov, za ním je film „...kone na betóne“ z roku 1995 s návštevnosťou 76.000, Vášnivý bozk na ôsmom mieste videlo od premiéry v roku 1995 celkom 64.000 divákov, Na krásnom modrom Dunaji si od júna 1994 pozrelo 57.000 návštevníkov, desiata pozícia patrí ďalšej novinke - Bratislava film videlo od júla 54.000 divákov. Koprodukčný dobrodružný príbeh Sokoliar Tomáš na jedenástom mieste si v priebehu deviatich rokov od premiéry pozrelo 51.000 divákov. Dvanástym do tucta je film Záhrada režiséra Martina Šulíka. Od premiéry v júni 1995 sa naň prišlo pozrieť 49.000 divákov.
Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) bude aj v nasledujúcich troch rokoch viesť Vladimír Skalský. Na predsedníckom poste ho počas tohto víkendu potvrdila vyše stovka delegátov III. valného zhromaždenia SZSZ. Tí sa na ňom po troch rokoch zišli v Bratislave. Skalský po svojom znovuzvolení pre TASR uviedol, že sa chce sústrediť na lepšiu komunikáciu s členskou základňou, projekty prijímania televízneho a rozhlasového vysielania do zahraničia, ako aj spružnenie volebného zákona vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Ako priblížil, dôležitou zmenou bude vytvorenie inštitútu regionálnych tajomníkov. „Prinesú do našej práce priamy kontakt s členskými organizáciami, zvlášť v regiónoch v zámorí,” predstavil svoju víziu staronový predseda. Akcentovať chce Skalský aj spoluprácu s médiami, medzi iným na projekt zabezpečenia dostupnosti vysielania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu pre Slovákov v zahraničí. „Ide o projekt dodávky dotovaných prijímačov pre individuálny príjem pre jednotlivých Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí o to prejavia záujem,” konkretizoval s tým, že sa na tom dohodli s Ministerstvom kultúry SR. Ako doplnil, týmto spôsobom sa vyhnú problémom v súvislosti s autorskými právami, ktoré v minulosti komplikovali takéto riešenie. V legislatívnej oblasti je pre SZSZ v najbližšom čase prioritou spružnenie volebného zákona. Ten umožňuje voliť Slovákom žijúcim vo svete, no podľa Skalského je súčasný proces odvolenia spoza hraníc príliš komplikovaný, navyše je tam takáto možnosť málo spropagovaná. „Máme snahu, aby sa volebný zákon modernizoval, napokon aj v záujme občanov, ktorí žijú na Slovensku,” povedal s tým, že v prvej fáze by sa malo umožniť voliť na zastupiteľských úradoch, ale aj tým, ktorí prídu domov na Slovensko. Korešpondenčný spôsob voľby by sa mal podľa neho výrazne zjednodušiť a v dlhodobejšom výhľade by sa mala umožniť voľba prostredníctvom internetu. „Vytvorilo by to úplne nový komfort pre všetkých občanov SR,” uviedol Skalský s tým, že by sa to odrazilo na vyššej participácii vo voľbách. Za hranicami SR totiž žijú až dva milióny Slovákov, teda prakticky tretina národa. SZSZ má plány aj na európskej úrovni, pripomenul Skalský, ktorý sa pred niekoľkými týždňami stal podpredsedom organizácie Európania vo svete. Ako uviedol, majú záujem, aby sa po ratifikácii Lisabonskej zmluvy v budúcej štruktúre eurokomisariátov vytvorilo portfólio aj pre problematiku Európanov žijúcich mimo svojej rodnej krajiny, v rámci ktorého by malo ísť o dve politiky - pre Európanov žijúcich v iných krajinách EÚ a tých, ktorí žijú v tretích krajinách. Na aktuálnom stretnutí v Bratislave sa zúčastnil aj podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič. Ten delegátov ubezpečil o tom, že vláda SR bude podporovať združenia Slovákov v zahraničí prostredníctvom grantového systému, pretože ho považuje za najtransparentnejší spôsob podpory aktivít, ktoré vo vzťahu k týmto združeniam uprednostňuje. Ako pre TASR povedala generálna tajomníčka Slovenskej ligy v Amerike Nina Holá, práve cez žiadosti o grant financujú časť svojich aktivít slovenské spolky v USA. Ide pritom prevažne o kultúru. Jej organizácia zatiaľ o žiadne peniaze nežiadala, no plánuje tak urobiť iná, v ktorej je podpredsedníčkou a ktorá pripravuje Festival slovenského dedičstva v štáte New Jersey. SZSZ vznikla v roku 2002, pričom nadviazala na staršie existujúce zoskupenia, ktoré sa predtým schádzali v rámci Svetového kongresu Slovákov. Ten bol politickou organizáciou, ktorá sa usilovala o demokratický režim a zvrchovanosť na Slovensku. Naproti tomu SZSZ je širšou a v princípe apolitickou organizáciou, ktorá sa usiluje najmä o propagáciu a uchovávanie slovenskej identity vo svete. Združuje vyše 100 spolkov a inštitúcií v 23 krajinách na všetkých kontinentoch.
Vláda SR bude naďalej venovať pozornosť spolupráci so Slovákmi žijúcimi v zahraničí, a to prioritne prostredníctvom podpory grantového systému. Delegátov III. valného zhromaždenia Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) o tom v Bratislave ubezpečil podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič. Ako uviedol vicepremiér, vláda grantový systém považuje za najtransparentnejší spôsob podpory aktivít, ktoré vo vzťahu k zahraničným Slovákom uprednostňuje. Ide hlavne o oblasti kultúry, vzdelávania a médií. „Vždy keď budú zdroje, budeme podporovať aj veľké projekty,” dodal Čaplovič. Za také označil napríklad slovenskú školu a stredisko slovenskej kultúry v Užhorode na Ukrajine. Tamojšia škola pre slovenské deti má byť už čoskoro dokončená. Takisto spomenul 330.000 eur (10 miliónov Sk) vyčlenených na Slovenský dom v obci Mlynky (Pilisszentkereszt) a 200.000 eur (6 miliónov Sk), ktoré pôjdu na gymnázium v Báčskom Petrovci v srbskej Vojvodine. Podpredseda vlády prítomných informoval aj o tom, že slovenský parlament tento mesiac prijal správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Z nej je zrejmé, že mimo hraníc SR pôsobia viac ako dva milióny osôb slovenského pôvodu. Uplynulý rok nepriniesol výraznejšie zmeny v počtoch Slovákov žijúcich v zahraničí, avšak v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy sa Slováci začali vracať z niektorých krajín do vlasti. Slováci žijúci v zahraničí získali minulý rok na podporu svojich aktivít 1,3 milióna eur (40 miliónov Sk). O dotácie v celkovej hodnote 4,1 milióna eur (124,6 milióna Sk) požiadali krajania z 27 štátov vrátane Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Medzirezortná komisia odporučila prideliť financie z rozpočtu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) 536 z predložených 847 žiadostí. Čaplovič označil spoluprácu SR so SZSZ za racionálnu, no zároveň pripustil, že nebola celkom optimálna. „Mala svoje medzery, treba ich odstraňovať a hľadať nové formy spolupráce,” povedal. Zahraniční Slováci sa tento víkend stretávajú v Bratislave, aby si zvolili členov orgánov SZSZ, vrátane predsedu. Tým je v súčasnosti Vladimír Skalský. Tiež prerokujú správu o činnosti združenia a jeho jednotlivých pracovných skupín. Valné zhromaždenie SZSZ sa koná každé tri roky.
Je potrebné, aby tretinu slovenského národa žijúcu vo svete brali vážnejšie v Bratislave aj v Bruseli. Uviedol to v rozhovore pre TASR predseda Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí (SZSZ) Vladimír Skalský. „V prvom prípade to znamená aj zabezpečenie nekódovanej distribúcie vysielania verejnoprávnej televízie do zahraničia. Znamená to aj zmeny vo volebnom zákone, aby bola účasť zo zahraničia omnoho jednoduchšia,” zdôraznil Skalský. Za optimálne riešenie považuje voľby prostredníctvom internetu. Podľa neho je potrebné v zmysle štokholmských odporúčaní vytvoriť Agentúru pre Európanov vo svete s vlastným rozpočtom a garantovanie tejto politiky konkrétnym eurokomisárom. Skalský ocenil fakt, že sa postupne realizuje Koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Za negatívny vplyv označil hospodársku krízu. „V hľadaní ďalších zdrojov financovania napríklad televízneho vysielania pre Slovákov v zahraničí určite rezervy vidím,” dodal. Zhodnotenie činnosti SZSZ a voľba orgánov na nasledujúce volebné obdobie budú aj hlavným programom III. Valného zhromaždenia združenia, ktoré sa uskutoční v Bratislave v dňoch 31. októbra a 1. novembra. Ako uviedol súčasný predseda, ktorý bude na tento post kandidovať aj na nasledujúce volebné obdobie, túto funkciu by nemal zastávať niekto, kto by „bol buď spojený so starými konfliktami a priniesol svár dovnútra združenia, ako aj medzi nás a orgány Slovenskej republiky”. Zároveň podotkol, že podobnú strešnú organizáciu má len 15 z 27 krajín Európskej únie.
Expremiér a bývalý predseda Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Ferenc Gyurcsány dnes v Budapešti varoval pred vládou Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz, ktorý v jarných voľbách pravdepodobne vyhrá a prevezme moc. Bol to Gyurcsányov prvý verejný prejav po jeho odchode z čela vlády a strany. Na slávnostnej schôdzke Republikovej rady MSZP pri príležitosti 20. výročia založenia MSZP expremiér povedal, že ak socialisti budú mlčať, potom nadchádzajúca vláda spácha na krajine hriech. „Bude hriechom a potupou, ak budúca vláda uberie zo slobody, z ľudskej dôstojnosti, z demokracie a z toho spoločného sna, z ktorého bola budovaná tretia Maďarská republika,“ zdôrazňoval Gyurcsány, ktorý viackrát zvolal: „Demokrati budíček!“ Socialisti jeho prejav prerušovali mohutným potleskom. Členovia rady vydali vyhlásenie, podľa ktorého prišiel čas, aby socialisti ukázali, že majú pripravenú pre krajinu predstavu a obraz budúcnosti pre obdobie po kríze, informovala tlačová agentúra MTI. Podľa výsledkov októbrového prieskumu verejnej mienky majú socialisti asi osempercentnú podporu voličov, iba o jedno percento viac ako extrémistická pravicová strana Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik. Fidesz by získal 45 percent hlasov.
Od 1. novembra môžu byť poistenci Zdravotnej poisťovne Dôvera hospitalizovaní aj v nemocnici v Ostrihome. Využívať budú môcť akútnu aj plánovanú lôžkovú zdravotnú starostlivosť na všetkých jej 13 oddeleniach. Sú to oddelenia interné, neurologické, psychiatrické, chirurgické, urologické, traumatologické, ORL, oftalmologické, gynekologicko-pôrodnícke, oddelenie intenzívnej medicíny, reumatologické, onkologická rehabilitácia a oddelenie fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie. Poisťovňa a nemocnica podpísali zmluvu 16. októbra s účinnosťou od 1. novembra. Ako pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa Dôvery Zuzana Horníková, ostrihomská nemocnica bude so zdravotnou poisťovňou spolupracovať a komunikovať tak ako ostatné slovenské nemocnice. Poistenci v nej budú môcť byť hospitalizovaní akútne aj plánovane. Hospitalizáciu odporučí ošetrujúci lekár. “Nárok na zdravotnú starostlivosť im vznikne na základe európskeho preukazu zdravotného poistenia, ktorý im zdravotná poisťovňa vydá bezplatne na základe žiadosti,” povedala Horníková. Dôvera zabezpečí svojim poistencom v ostrihomskej nemocnici všetku zdravotnú starostlivosť súvisiacu s hospitalizáciou vrátane prípadných kontrol. V spádovom území nemocnice má najväčšia súkromná zdravotná poisťovňa 12 000 poistencov. Horníková zdôraznila, že spolupráca Dôvery a nemocnice v maďarskom Ostrihome je zmluvným vzťahom týchto dvoch partnerov a nie je súčasťou žiadneho projektu tretích strán. O projekte medzištátnej zdravotnej starostlivosti v pohraničnej oblasti v nemocniciach Štúrovo a Ostrihom sa totiž hovorilo aj na Medzivládnej slovensko-maďarskej komisii pre cezhraničnú spoluprácu a aj na zastupiteľstve Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Primátor Košíc František Knapík podpísal Zmluvu o pridelení nenávratného finančného príspevku vo výške 275.321 Eur na projekt s názvom Podpora rozvoja cestovného ruchu v regióne prostredníctvom cezhraničnej spolupráce. Ako informovala hovorkyňa košického magistrátu Lucia Mihoková, projekt bude financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika 2007 - 2013. „Z projektového rozpočtu je financovaný maďarský aj slovenský partner. Košice ako leadpartner projektu získal z uvedenej sumy nenávratný príspevok 194.549 Eur a mesto Miškolc ako cezhraničný partner Košíc príspevok 80.772 Eur. Miera spolufinancovania päť percent je zabezpečená podľa jednotlivých čiastkových rozpočtov oboch partnerov projektu,“ spresnila Terézia Vysocká, projektová manažérka. Cieľom projektu je podpora rozvoja turizmu v prihraničných regiónoch Slovenska a Maďarska prostredníctvom tvorby viacjazyčných návštevníckych informačných a propagačných materiálov, brožúr, CD a DVD vizitiek, DVD filmu o oboch partnerských mestách. K lepšej orientácii turistov pri návšteve oboch miest má pomôcť zavedenie informačných systémov. „Na území mesta je v súčasnosti rozdiel v úrovni poskytovaných služieb verejnou správou. Cieľom tohto projektu je podporiť vyváženosť regionálneho rozvoja, no najmä napomôcť informatizácii verejných služieb. Týmto krokom chceme priblížiť ešte viac verejnú správu obyvateľom, predovšetkým v oblasti školstva, sociálnych služieb, kultúry, zdravotníctva a regionálnej politiky. Našou snahou v neposlednom rade bude dosiahnuť rozmach turizmu a zvýšiť povedomie populácie o turistických atrakciách a kultúrnom dedičstve oboch miest,“ uviedol v súvislosti s podpisom zmluvy primátor Knapík. Rovnosť príležitostí prístupu k informáciám chce mesto Košice dosiahnuť aj mutáciou webovej stránky mesta v anglickom a maďarského jazyku, ale predovšetkým sprístupnením webovej stránky slabozrakým. „Priemerne sa počas pracovného dňa na webovú stránku mesta Košice prihlási 2000 až 2500 návštevníkov. Za rok 2008 sme evidovali 949 000 prihlásených. Rátame, že po implementácii projektu sa toto číslo znásobí na približne 1 400 000 používateľov za rok, a že mutáciou a sprístupnením stránky pre slabozrakých dosiahneme zamedzenie informačného deficitu,“ uzavrela Vysocká.
Sándor Petőfi (Alexander Petrovič) bol snáď najvýznamnejším maďarským básnikom a tiež jedna z najvýraznejších postáv revolúcie v roku 1848. Málokto však vie, že tento maďarský hrdina bol vlastne Slovák vlastným menom Alexander Petrovič. Narodil sa slovenským rodičom 1. januára 1823 v Malom Kereši v Maďarsku, kde aj v súčasnosti žije slovenská národnostná menšina. Otec pochádzal z Vaďoviec v Nitrianskej stolici a matka z turčianskej obce Necpaly. Otec sa volal Štefan Petrovič, bol mäsiarsky majster a maďarčinu ovládal len lámane, matka sa volala Mária Hrúzová a po maďarsky nevedela vôbec. Zaujímavý životný príbeh Šándora Petófiho, alebo Alexandra Petroviča pri necpalskom evanjelickom kostole Kataríne Gogolovej vyrozprával znalec tunajšej histórie Róbert Škula.
Opäť sa vráťme do turčianskej obce Necpaly, ktorá má bohatú históriu spätú najmä s významným zemianskym rodom Juštovcov, po ktorom v obci zostali štyri kaštiele. Na tunajšom evanjelickom kostole je umiestnená pamätná tabuľa necpalskej rodáčke Márii Hrúzovej, z ktorej sa dozvedáme zaujímavý fakt, že to bola matka maďarského básnika a revolucionára Šándora Petófiho. Od historika Róberta Škulu sme sa dozvedeli, že nielen matka, ale aj otec bol slovenskej národnosti. Volal sa Štefan Petrovič a pôvodné meno Šándora Petófiho bolo Alexander Petrovič. Petőfi bol žiakom slovenského národovca Štefana Koreňa, chodil so slovenskej školy, v Banskej Štiavnici bol spolužiakom Andreja Sládkoviča dokonca v slovenskom evanjelickom chráme v Pešti ho po slovensky ako 10-ročného konfirmoval Ján Kollár. Meno si pomaďarčil ako dvadsaťročný. O tom, prečo tak urobil ale aj o záhadnom konci života tohto básnika, Róbert Škula porozprával Kataríne Gogolovej.
28. októbra, teda práve dnes, si pripomíname Deň vzniku samostatného československého štátu z roku 1918. Možno neviete, ale na východnom Slovensku vznikom samostatného Československa vznikla aj samostatná obec. Pozdĺž toku rieky Roňava bola medzi Maďarskom a Československom utvorená štátna hranica, ktorá dovtedy jednotné mesto rozdelila na maďarské mesto Sátoraljaújhely a na slovenskú časť, ktorá ako obec dostala názov Slovenské Nové Mesto, v maďarčine Újhely, pričom až do roku 1922 Slovenské Nové Mesto patrilo pod obecnú správu Borše. V obci sa k maďarskej národnosti v súčasnosti hlási 12 percent jej obyvateľov, na čo pri mikrofóne Jána Kondora reagoval starosta Slovenského Nového Mesta Ján Kalinič:
Vandal rozbil v utorok večer výklad na budove Slovenského inštitútu na Rákócziho triede v Budapešti. Informuje o tom portál Slovákov v Maďarsku www.luno.hu Podľa slov pracovníčky inštitútu, ktorá bola očitým svedkom udalosti, vandal hodil do výkladu Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) fľašu od alkoholu, pričom obscénnymi výrazmi hanobil Slovensko. V priestoroch inštitútu vtedy prebiehalo podujatie, v rámci ktorého sa predstavilo mesto Sarvaš. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano povedal, že páchateľ je zatiaľ neznámy, maďarská polícia incident vyšetruje.
Po čiastočnom upokojení vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom zaútočil v utorok večer na budovu Slovenského inštitútu v Budapešti neznámy vandal. Páchateľ rozbil výklad kultúrnej inštitúcie na rušnej Rákócziho triede v centre mesta a podľa svedkov pri čine obscénnymi gestami hanobil Slovensko. Svedkov udalosti bola údajne zamestnankyňa inštitútu. Podľa jej výpovede vandal hodil do výkladu fľašu od alkoholu. Bol pritom poškodený sklený výklad Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, ktorý sídli v budove Slovenského inštitútu. V priestoroch inštitútu prebiehala v tej dobe kultúrna akcia. Hovorca slovenského ministerstva zahraničných vecí Peter Stano uviedol, že maďarská polícia prípad vyšetruje, ale páchateľa zatiaľ nechytila. Slovensko-maďarské vzťahy sa vyostrili pred rokom, keď slovenská polícia na futbalovom stretnutí v Dunajskej Strede tvrdo zasiahla proti fanúšikom domáceho mužstva. Maďarskí nacionalisti vzápätí demonštrovali pred slovenským veľvyslanectvom v Budapešti, kde pálili slovenskú vlajku. Následne skupiny extrémistov zablokovali hraničné prechody so Slovenskom. Vzájomné vzťahy tento rok negatívne poznamenal aj na Slovensku schválený jazykový zákon, ktorý podľa Budapešti obmedzuje práva polmiliónovej maďarskej menšiny žijúcej na juhu Slovenska, i slovenské odmietnutie umožniť vstup na svoje územie maďarskému prezidentovi. Maďarský prezident sa chcel zúčastniť odhalenia sochy uhorského kráľa v deň výročia okupácie bývalého Československa, ktorej sa v roku 1968 v rámci tzv. Varšavskej zmluvy zúčastnili aj maďarskí vojaci. V auguste tohto roku sa slovenské veľvyslanectvo v Budapešti stalo terčom útoku s fľašami s horľavinou. Fľaše sa nevznietili, takže útok nespôsobil žiadne škody ani nikoho nezranil.
Vandal rozbil v utorok večer výklad na budove Slovenského inštitútu na Rákócziho triede v Budapešti. TASR o tom informoval server Slovákov žijúcich v Maďarsku luno.hu. Podľa slov pracovníčky inštitútu, ktorá bola očitým svedkom udalosti, páchateľ hodil do výkladu Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) fľašu od alkoholu, pričom obscénnymi výrazmi hanobil Slovensko. Udalosť sa stala v utorok večer okolo 19.00 h, keď v priestoroch inštitútu prebiehalo podujatie, v rámci ktorého sa predstavilo mesto Sarvaš. Pri incidente nebol nikto zranený. Polícia začala stíhanie vo veci poškodzovania cudzieho majetku.
Slovensko a Maďarsko si chcú navzájom poskytovať bezplatnú zdravotnú starostlivosť v pohraničnej oblasti. Umožniť to má európska zdravotná karta. Užšie spolupracovať by mala Poliklinika Štúrovo a Ostrihomská nemocnica. Do projektu bude zapojená jedna maďarská a jedna slovenská zdravotná poisťovňa - Dôvera. V súčasnosti sa hľadá právny mechanizmus na zabezpečenie fungovania projektu, informoval dnes na tlačovej besede po zasadnutí Medzivládnej slovensko-maďarskej komisie pre cezhraničnú spoluprácu vo Svätom Petri v okrese Komárno štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Vladimír Čečot. Cieľom projektu je umožniť pacientom zo Štúrovského regiónu hospitalizáciu v Ostrihomskej nemocnici, rovnako pacienti z ostrihomského regiónu by mohli využiť ambulantné zdravotné služby Polikliniky Štúrovo na základe zdravotného poistenia. Spolupráca medzi Slovenskom a Maďarskom v oblasti zdravotníctva bola jednou z mnohých tém dnešného 11. zasadnutia slovensko-maďarskej komisie. Čečot ho označil za prelomové, pretože obe strany sa zhodli na vytvorení samostatných pracovných skupín pre riešenie odborných otázok. Tento krok má pomôcť konkrétnejšie riešiť jednotlivé problémy, ktoré sa bytostne dotýkajú občanov. Samostatné pracovné skupiny by mali vzniknúť napríklad pre oblasť zdravotníctva, kultúrneho dedičstva a archivárstva, zamestnanosti, rómskej menšiny, stavebníctva či cestných komunikácií. “Témy sú témami novými, veľmi významnými a komisia bude do budúcna pracovať efektívnejšie,” skonštatoval Čečot. Najbližšie zasadnutie slovensko-maďarskej komisie bude na jar v Maďarsku. Štátny tajomník Ministerstva pre samosprávu Maďarskej republiky Imre Forgács zdôraznil potrebu väčšieho zapájania samospráv pri čerpaní finančnej pomoci z Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika. “Pomaly sa už dostávame z ekonomickej a finančnej krízy a práve v tomto období je veľmi dôležité, aby sa iniciovalo využívanie rezerv, ktoré sa ešte medzi samosprávami dajú pri spolupráci nájsť,” uviedol. Napríklad pri riešení problémov rómskej komunity môžu slovenské samosprávy z programu cezhraničnej spolupráce získať celkovo 200 miliónov eur. Ako informoval splnomocnenec Vlády SR pre rómske komunity Ľudovít Galbavý, uzávierka na podávanie projektov je 31. januára 2010.
Aktualizované | Vládna SNS si v najnovšom prieskume preferencií agentúry Focus výrazne pohoršila (na snímke predseda SNS Ján Slota). Národniarov by v októbri volilo 5,8 percenta rozhodnutých voličov, zatiaľ čo v septembri by strana Jána Slotu získala o 2,8 percentuálneho bodu vyššiu podporu. Na prahu zvoliteľnosti s 5,1 percentami sa podľa ankety ocitla opozičná SMK, ktorá zastupuje záujmy polmiliónovej maďarskej menšiny. Rebríček preferencií strán tradične vedie s výrazným odstupom Smer-SD. Zástupcovia SNS vo vláde čelia v posledných mesiacoch viacerým škandálom. Strana prišla napríklad o kreslo ministra životného prostredia, ktoré jej odňal premiér Robert Fico (Smer-SD). Ministerstvo čelilo pod vedením SNS kritike za sporný tender na likvidáciu popolčeka z teplární v hodnote 85 miliónov eur (2,6 miliardy Sk) či za predaj emisných kvót. Sporné je aj pôsobenie ďalšieho nominanta národniarov, ministra výstavby Igora Štefanova. Jeho úrad už dlhšie kritizujú za kontroverzný tender za zhruba 120 miliónov eur (3,6 miliardy Sk), ktorý vyhrali firmy údajne blízke SNS. Štefanova chce za prešľapy odvolať opozícia. Stranu Most-Híd, ktorá sa tiež uchádza o podporu maďarskej menšiny, v ankete podporilo 5,8 percenta rozhodnutých voličov, čo je rovnaký počet ako v predchádzajúcom mesiaci. Podľa nedávneho prieskumu inej agentúry by sa však SMK ani strane Most-Híd nepodarilo získať dostatok voličov na to, aby sa dostali do parlamentu. Analytici už v minulosti upozorňovali, že nedávno založená strana Most-Híd bývalého predsedu SMK Bélu Bugára, môže oslabiť voličskú základňu SMK. Na čele ankety sa opäť umiestnil Smer-SD, ktorého podpora oproti poslednému prieskumu stúpla o 2,1 percentuálneho bodu na 37,4 percenta. Polepšila si aj najväčšia opozičná strana SDKÚ-DS, ktorú by volilo 14,4 percenta rozhodnutých voličov. Do parlamentu by sa dostala tiež ďalšia opozičná strana KDH s 10,1 percentuálnou podporou a ĽS-HZDS s takmer siedmimi percentami. Agentúra uskutočnila prieskum od 7. do 13. októbra na vzorke 1036 respondentov nad 18 rokov. Parlamentných volieb by sa podľa výsledkov ankety zúčastnilo 64,6 percenta oslovených voličov. Naopak, voliť by nešla zhruba pätina opýtaných a zvyšok respondentov sa nevedel rozhodnúť alebo nechcel v ankete odpovedať. Najbližšie voľby do Národnej rady sa uskutočnia v roku 2010.
Gyula Bárdos hovorí, že ľudia sa ho pýtajú na otázky národnostných menšín ale aj sociálne veci či zdravotníctvo. Ako zmenili život občanov? Splnili svoje sľuby? Veľké predvolebné „zúčtovanie” práce poslancov v novom seriáli HN. Dnes predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos. X Človek, ktorý sa nezľakne pochmúrneho vchodu v centre Bratislavy a takmer rozbitého zvončeka, si môže byť istý, že do poslaneckej kancelárie Gyulu Bárdosa nešiel nadarmo. Každý deň sa v nej striedajú dvaja poslancovi asistenti. V pondelok a vo štvrtok je možné tam zastihnúť samotného Bárdosa. „Chodia sem aj Maďari, aj Slováci, predovšetkým starší ľudia, ktorí majú problémy sociálneho charakteru, problémy v zdravotníctve, niečo nevedia vybaviť, alebo sa prídu len posťažovať,” hovorí poslancov asistent Sándor Neszméri. Predseda poslaneckého klubu SMK Bárdos sa na nedostatok spätnej väzby od občanov nemôže sťažovať. Často ho oslovujú na športových alebo kultúrnych podujatiach, len tak na ulici alebo v obchodoch. „Najčastejšie sa ma pýtajú na otázky národnostných menšín, prečo sa nedohodneme. Potom sú na rade sociálne veci, zdravotníctvo. Sú aj takí, ktorí aj vynadajú do Maďarov.” Bárdos je na vrcholnej politickej scéne už od roku 1994. V tomto volebnom období sa podieľal na príprave siedmich návrhov zákonov. Posledné tri roky svojej politickej kariéry považuje za jedny z najslabších. Keďže je v opozícii, nebol schválený ani jeden jeho zákon. „Príprava návrhu zákona je zložitý proces a všetko sa jediným hlasovaním zmierne zo stola. Tak to potom, samozrejme, má vplyv aj na vás, a preto je iniciatíva taká, aká je.” Pôsobenie 15 rokov v parlamentne sa odrazilo aj na Bárdosovej popularite medzi ľuďmi. Náplň jeho práce pozná málokto, nikto z oslovených však nemal problém sa naňho rozpamätať. „Nie som ani Maďarka, ani volička SMK, ale Bárdos je mi sympatický. Možno by som ho aj volila, keby nepresadzoval maďarskú politiku,” hovorí Svetlana, predavačka suvenírov v Bratislave. „Nezaprie, že je z košiara SMK, ale patrí medzi tých, s ktorými sa dá aspoň porozprávať, a dokonca aj zažartovať,” ohodnotil Gyulu Bárdosa Rafael Rafaj z SNS. Podľa Tomáša Galbavého z SDKÚ je Bárdos skúsený politik bez afér a škandálov. „Patrí k politikom, ktorí skôr spájajú, než rozdeľujú. Je to politik s potenciálom urovnať napäté vzťahy medzi SMK a bugárovcami.” Za jedného z najskúsenejších poslancov so zmyslom pre realitu ho označuje aj politológ Peter Horváth. „Je ten, koho považujú za človeka schopného dohodnúť kompromis, rozhodne patrí medzi lídrov maďarskej politiky na Slovensku, ktorého voliči vnímajú pozitívne.”
Maďarské ozbrojené sily vyšlú do Afganistanu v roku 2011 dva vrtuľníky typu Mi-17 a 30-člennú posádku, oznámil v utorok minister obrany Imre Szekeres. Maďarsko v spolupráci s ostatnými členskými štátmi Severoatlantickej aliancie (NATO) zabezpečí logistiku potrebnú pre prevoz vrtuľníkov, povedal minister. Zameranie afganskej misie NATO sa v roku 2010 zmení - väčší dôraz sa bude klásť na výcvik miestnej armády. Pre tento dôvod NATO do krajiny vyšle viac štábnych dôstojníkov a vojenských inštruktorov, dodal Szekeres. K maďarskému rekonštrukčnému tímu v afganskej provincii Baglán sa má čoskoro pripojiť 30-členný kontingent z Čiernej Hory, ktorého úlohou bude zúčastňovať sa na ochrane maďarskej základne. Maďarskí vojaci, ktorí základňu strážili doteraz sami, budú poverení inými úlohami, dodal.
Neznámi páchatelia počas uplynulého víkendu rozbili okno neobývaného rodinného domu rumunského majiteľa v maďarskej obci Battonya. V poštovej schránke nechali mapu Veľkého Uhorska a hanlivý odkaz. V odkaze sa podľa maďarského župného servera Békešskej župy beol.hu uvádza: „Špiny Rumuni, nestačilo vám Sedmohradsko, vlámali ste sa aj na tento malý zvyšok zeme?! Nebudeme spokojní dovtedy, kým v Karpatskej kotline budú žiť Rumuni. Skupina obrancov vlasti.” Na papieri bolo tiež veľkými písmenami napísané: „Preč s Trianonom!” Majiteľ, ktorý je podnikateľom v rumunskom Arade, prípad nahlásil v sobotu polícii, ktorá začala vyšetrovanie vo veci trestného činu poškodzovania majetku. Preveruje tiež, či poškodzovanie má súvislosť s dokumentom nájdeným v poštovej schránke. V Battonyi v ostatných rokoch kúpili rumunskí občania najmä z neďalekého Aradu viacero domov. Obnovili ich a niektorí sa aj presťahovali. V obci, kde doposiaľ nezaznamenali podobný prípad útoku, funguje aj rumunská škola. Predseda Celoštátnej rumunskej samosprávy v Maďarsku Traján Kraszta označil útok za smutný. Podľa neho však v Battonyi, kde v pokoji spolunažívajú Rumuni, Srbi a Maďari, ide o izolovaný prípad. Domnieva sa, že páchateľ si neuvedomil závažnosť toho, čo napísal.
Najhoršie už má Európa za sebou, vyhlásil včera do sveta Brusel. Hoci ešte tento rok by sa malo európske hospodárstvo prepadnúť o viac ako štyri percentá, v roku 2010 už má znova napredovať. Najhlbšia, najdlhšia a najrozsiahlejšia kríza v histórii Európskej únie by tak mala byť čoskoro zažehnaná. Uviedla to včera Európska komisia v najnovšej predpovedi o vývoji v európskych krajinách, ktorú prvýkrát po dvoch rokoch menila k lepšiemu. „Ekonomika Európskej únie je na ceste z útlmu. Vďačí za to predovšetkým ambicióznym opatreniam, ktoré prijali vlády, centrálne banky a celá únia. Nesnažili sa len zabrániť zosypaniu systému, ale rovno naštartovali oživenie,” citovala ČTK včera eurokomisára pre hospodárske otázky Joaquína Almuniu. Slovensko by sa malo ešte v tomto roku prepadnúť takmer o šesť percent, čím sa zaradí medzi najslabšiu desiatku z európskej dvadsaťsedmičky. Budúci rok však už má viesť rebríček krajín s najrýchlejším tempom napredovania. „Rast v budúcom roku do dvoch percent je však do veľkej miery len štatistický. Pre obrovský prepad v prvom polroku 2009 krajina vykáže v budúcom roku rast, aj keby ekonomika pri porovnaní výkonu medzi jednotlivými štvrťrokmi stagnovala,” upozornil Ján Tóth, hlavný ekonóm UniCredit Bank. Už v roku 2011 by v tempe rastu ekonomiky malo Slovensko podľa Bruselu predbehnúť susedné Poľsko, Maďarsko či Bulharsko. Hoci európske hospodárstvo sa znova postupne naštartuje, dosahy krízy budú krajiny cítiť aj naďalej. Z krízových úderov sa bude len pomaly spamätávať trh práce, kde sa ešte v nadchádzajúcich mesiacoch bude vo veľkom prepúšťať. Pomerne rýchly obrat k lepšiemu je tiež vykúpený štátnymi injekciami, ktoré budú musieť teraz krajiny splácať. Diera vo verejných financiách sa v únii vyšplhá tento rok priemerne na takmer sedem percent z výkonu hospodárstva. Slovensko preskočí tento rok šesť percent, chystá sa však schodok znižovať. V budúcom roku by mal deficit klesnúť na 5,5 percenta. Plánu slovenskej vlády však Brusel veľmi neverí a 5,5-percentnú dieru očakáva až v roku 2011. „Pri verejnom schodku v budúcom roku existujú riziká v súvislosti s voľbami a ponechaním výdavkov bez reformy. Ďalším problémom môže byť, že nepritečú peniaze z eurofondov. To vytvorí tlak na budúcu vládu po voľbách, aby domáce výdavky zvýšila,” myslí si Tóth.
Prezident Českej republiky Václav Klaus v utorok oznámil, že podpísal Lisabonskú zmluvu. Hlava štátu to uviedla vo svojom vyhlásení s tým, že voči verdiktu ústavného súdu má výhrady. Podpis prezidenta Klausa znamená dokončenie ratifikácie Lisabonskej zmluvy nielen v ČR, ale aj v celej únii. Česko bolo poslednou krajinou, kde sa čakalo na dokončenie ratifikácie. Klaus tak dnes opäť prekvapil novinárov aj politikov. Podpis reformnej zmluvy, ktorý prišiel len štyri a pol hodiny po vynesení nálezu a zdôvodnenia českého ústavného súdu, sa dnes neočakával. Existoval totiž predpoklad, že hlava štátu počká na doručenie písomného vyhotovenia nálezu. Václav Klaus navyše už v stredu odlieta do USA, odkiaľ sa má vrátiť až v nedeľu. „Oznamujem, že som Lisabonskú zmluvu v utorok o 15. hodine podpísal,” oznámil Klaus krátko po 16.00 h. Hlava štátu si neodpustila ostrú kritiku verdiktu ústavného súdu a rozhodnutie najvyššej súdnej autority označila za „zaujatú politickú obhajobu Lisabonskej zmluvy”. Paradoxom však je, že väčšinu súčasných ústavných sudcov menoval v ostatných rokoch práve Václav Klaus. „Rozhodnutie ústavného súdu som očakával a rešpektujem ho, aj keď s jeho obsahom aj zdôvodnením zásadne nesúhlasím. Nemôžem súhlasiť s jeho formou, teda s jeho právnou kvalitou. Nález ÚS nie je neutrálnou právnou analýzou, ale zaujatou politickou obhajobou Lisabonskej zmluvy zo strany jej stúpencov. Je to vidieť aj na celkom neadekvátnom konfrontačnom spôsobe spracovania a aj prezentácie tohto nálezu,” poznamenal prezident ČR. Klaus svojím podpisom dokončil ratifikáciu Lisabonskej zmluvy v ČR napriek tomu, že je presvedčený, že verdikt súdu a jeho ratifikačný podpis znamená stratu českej suverenity. „Keď vstúpi Lisabonská zmluva do platnosti - navzdory politickému názoru ÚS - Česká republika prestane byť suverénnym štátom,” konštatoval český prezident.
Česká republika si v prípade Charty ľudských práv, ktorá je súčasťou Lisabonskej zmluvy, vyrokovala výnimku, ktorá nemá s Benešovými dekrétmi nič spoločné. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave to po skončení rokovania Európskej rady konštatoval predseda vlády SR Robert Fico. „Hoci sme boli presvedčení, že neexistuje žiadny právny vzťah medzi Chartou ľudských práv a Benešovými dekrétmi, ostro sme situáciu sledovali,” poznamenal premiér, podľa ktorého sa Slovensko neobávalo Charty ľudských práv, ale toho, že Česko vyrokuje výnimku diskriminujúcu občanov Slovenskej republiky. V skutočnosti sa však Česká republika podľa Fica rozhodla pridať k tzv. protokolu 30 Lisabonskej zmluvy, ktorý vyníma Českú republiku, Poľskú republiku a Veľkú Britániu z tej časti charty, ktorá garantuje viacero sociálnych práv. „Prejavil sa vplyv konzervatívnych politikov v Českej republike,” vyhlásil Fico, podľa ktorého českí politici nechcú českým občanom garantovať sociálne práva, ktoré sú súčasťou charty. „Je to ich suverénne právo,” dodal. Slovensko o túto výnimku nežiadalo, namiesto toho do záverov Európskej rady presadilo ustanovenia, ktoré je možné považovať za výkladové pravidlá charty. Podľa nich sa Charta ľudských práv uplatňuje výlučne vtedy, keď ide o právo Európskej únie. „Benešove dekréty nie sú súčasťou práva Európskej únie,” uzavrel predseda vlády.
Maďarské požiadavky týkajúce sa výnimky z Charty základných práv EÚ pre Českú republiku boli splnené v plnej miere. Po skončení dvojdňového summitu EÚ v Bruseli to v piatok povedal maďarský premiér Gordon Bajnai, ktorý predtým nevylučoval, že bude českú výnimku vetovať. Budapešť mala podľa neho celkovo tri požiadavky. Prvou bolo, aby znenie dodatku k Lisabonskej zmluve, ktorej súčasťou je charta, neobsahovalo narážky na kontroverzné Benešove dekréty. Možnosť ich napadnutia bola pritom deklarovaným dôvodom, pre ktorý český prezident Václav Klaus výnimku požadoval. Ďalšími požiadavkami Maďarska bolo, aby výnimka nepripravila o žiadne práva občanov krajín, kde žije väčšia maďarská menšina, a obsahovala výzvu na čo najskoršiu implementáciu Lisabonskej zmluvy. Budapešť by podľa Bajnaiho nepristúpila na žiadne riešenie, ktoré by nespĺňalo ktorúkoľvek z týchto podmienok. „Je v bytostnom záujme Európy vrátane Maďarska konečne zaviesť funkčný správny systém,” povedal Bajnai. Vyjadril tiež názor, že hlavne vďaka „nátlaku Maďarska” sa vyjasnilo, že Benešove dekréty by nemali mať nič spoločné s Lisabonskou zmluvou. Maďarsko reformný dokument ratifikovalo ako prvý členský štát EÚ.
Maďarsko nesúhlasí s tým, aby sa Európska únia v súvislosti s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy v Českej republike zaoberala Benešovými dekrétmi. Na záver dvojdňového stretnutia ministrov zahraničných vecí EÚ v Luxemburgu to uviedol šéf maďarského rezortu diplomacie Péter Balázs. Požadované výnimky by podľa neho nemali otvárať otázky predošlých dohôd medzi členskými štátmi dvadsaťsedmičky. „Čo sa týka Maďarska, toto je červená čiara, ktorá nesmie byť prekročená,” povedal Balázs pred novinármi. „Nemalo by sa nijako odvolávať na právne dohody medzi členskými štátmi, obzvlášť nie so spätným účinkom,” dodal. Ako v pondelok uviedol Balázs pre spravodajský server Hírszerző, Maďarsko nebude súhlasiť s tým, aby EÚ udelila Českej a Slovenskej republike v súvislosti s Lisabonskou zmluvou výnimku. Dokument podľa neho nemá s citlivou témou Benešových dekrétov nič spoločné a jej otvorenie by predstavovalo veľký krok späť. Česká republika je poslednou krajinou únie, ktorá ešte neratifikovala Lisabonskú zmluvu. Prezident Václav Klaus nedávno oznámil, že Praha žiada trvalú výnimku z Charty základných práv EÚ, ktorá je súčasťou zmluvy. Tá má zaručiť platnosť Benešových dekrétov a zabrániť tak ďalším majetkovým nárokom Nemcov odsunutých zo sudetskej oblasti po druhej svetovej vojne. K tejto požiadavke sa pripojilo aj Slovensko, keďže bolo v tej dobe súčasťou Československa a dekréty sa týkajú aj odsunu Maďarov.
Ešte v piatok český prezident Klaus oznámil, že je spokojný so zárukami o nespochybniteľnosti Benešových dekrétov, ktoré navrhlo Švédske predsedníctvo. Maďarský minister však v interview naznačil, že by Budapešť mohla návrh vetovať. Úplná ratifikácia Lisabonskej zmluvy už stojí iba na podpise českého prezidenta - zarytého euroskeptika a odporcu dokumentu. Začiatkom mesiaca podmienil podpísanie zmluvy prijatím výnimky, ktorá zabezpečí, aby Charta základných práv nijako nespochybnila Benešove dekréty. Česká vláda rokovala o požiadavke so Švédskym predsedníctvom. Hoci podľa veľkej väčšiny právnych expertov nemôže Lisabonská zmluva dekréty nijako spochybniť, európski partneri pristúpili na Klausovu podmienku v záujme záchrany Zmluvy, ktorá mala podľa pôvodného plánu platiť už od začiatku tohto roku. Ku Klausovej požiadavke sa pridalo aj Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk » Premiér predminulý týždeň vyhlásil, že keďže sme rovnako nástupníckym štátom Československej republiky, budeme žiadať o zahrnutie do „českej“ výnimky. Koncom minulého týždňa poslalo Švédske Predsedníctvo Českej republike bližšie nešpecifikovaný návrh, o ktorom by sa malo rokovať na tohtotýždňovom summite EÚ. „Prezident... dostal návrh Švédskeho predsedníctva, ktorý je odpoveďou na jeho požiadavku týkajúcu sa ratifikácie Lisabonskej zmluvy v Českej republike“, píše sa vo vyhlásení kancelárie prezidenta. „Tento návrh korešponduje s tým, čo žiadal prezident, a je s ním možné ďalej pracovať.“ Návrh nie je nijak bližšie špecifikovaný. Český minister pre európske záležitosti Štefan Fuele informoval parlamentný výbor, že vláda žiada pripísanie Českej republiky do zoznamu krajín, ktoré majú výnimky z Charty. Pozorovatelia sa zhodujú na tom, že nebude možné zasahovať do textu zmluvy - mohlo by si to vyžiadať opätovnú ratifikáciu vo všetkých členských krajinách. Ratifikácia v Českej republike závisí aj od Ústavného súdu, ktorý rozhoduje o podaní o nesúlade Zmluvy s českým právnym poriadkom. V tomto prípade sa však očakáva, že súd žiaden nesúlad nenájde. Zdá sa, že problém je z pohľadu Prahy vyriešený, teraz sa však objavila hrozba v Budapešti. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs v rozhovore pre Hírszerző pohrozil, že Maďarsko nebude akceptovať spomenutie Benešových dekrétov v akejkoľvek forme. Podľa ministra je to nerelevantná otázka: „Maďarská pozícia sa zhoduje s niektorými ďalšími krajinami. Lisabonská zmluva s tým nemá nič spoločné, pretože je o budúcnosti, nie o minulosti, teda nie je retrospektívna.“ Budapešť je ochotná akceptovať garancie vo všeobecnej rovine, nie však výslovné spomínanie dekrétov. „Írsko vznieslo niekoľko fiktívnych obáv, ktoré boli upokojené deklaráciou, ktorá nemá žiaden konkrétny vplyv, ale ovplyvnila írskych voličov. Tu (v prípade Českej republiky) si viem predstaviť rovnako nejaké všeobecné garancie právnej povahy, ktoré stanovia, že Lisabonská zmluva nemení žiadne právne zväzky ustanovené v minulosti. Možno to urobiť veľmi jednoduchým spôsobom, v jednej vete.“ Nesmie sa to vak urobiť tak, aby sa otvorila opäť ratifikácia, pripomenul minister.
Spôsob, akým si Robert Fico nabehol na dilemu, či zajtra na summite premiérov bude, alebo nebude pýtať - nad rámec „Klausovho dodatku” - ešte jednu čiarku a za ňou výraz Slovenská republika, je ódou na diletantizmus, s akým on a jeho koalícia robia vrcholnú politiku. Strihať ušami by mali najmä tí voliči Smeru, ktorých Fico možno pripraví o rozsiahle „sociálne práva”. To nastane vtedy, ak sa 25 zvyšných lídrov (mimo Čechov) pod stresom času i iných tlakov, milosrdne uznesie, že aj Slovensko dostane komplexný a trvalý „opt out” z Charty základných práv EÚ. Keďže systémom „zázraky do troch dní” Európska rada už neraz úradovala, všetky tipy sú na vode. Do žuly je však zapísané, že kým Václav Klaus sústavnou kritikou Lisabonu i jeho predchodcu, ústavnej zmluvy, k takejto výnimke vždy akosi smeroval, Robert Fico a jeho bláznivá koalícia urobili z európskej zmluvy a jej prijatia konské dostihy, v ktorých za celý čas nezaznela ani jedna hláska k veci. Ani k Benešovi. Lisabon si nevšimli dokonca ani v rozprave ku komickej deklarácii „o nemeniteľnosti a nezrušiteľnosti” dekrétov, v ktorej ich nacionálny rev pripravil o hlasivky. Iste, Benešove dekréty nie sú k veci, ale od veci. Ako zámienka geniálne, ako strašenie hanebné. To patrí Klausovi. Keby pod kopytami straníckej propagandy nebola na Slovensku zadupaná normálna diskusia k najdôležitejšej medzinárodnej zmluve, ani premiérovi by sa nemohlo stať, aby ho česká podmienka zastihla v negližé. Netušiaceho, že konkrétna zmienka o Benešovi sa - s veľmi vysokou pravdepodobnosťou - nemôže do žiadnej prílohy ani protokolu k Lisabonu dostať. Takže jediná cesta, ako sa držať výkriku, že chce „rovnakú politickú ochranu” ako Česko, je naozaj len to, čo už dnes vie aj Lajčák: „Štylistická vsuvka - a Slovensko.” Keďže to neznamená nič menej než nerozšírenie pôsobnosti luxemburského súdu, i všetkých slovenských, na nároky vyplývajúce z charty, ak sa predseda Smeru o výnimku prihlási, mal by svojim ovečkám vysvetliť, prečo kladie Beneša nad, napríklad, kolektívne práva zamestnancov, právo na „zdravé životné prostredie” a tak ďalej. Niežeby autorovi slovenský „opt out” na chartu prekážal, avšak nevie zamlčať, že jej presadenie za právne záväznú prílohu Lisabonu pokladajú socialisti azda za svoj najväčší úspech za uplynulých desať rokov.
Získať rozhovor s Viktorom Obánom nie je jednoduchá vec. Vďaka odporúčaniam sme nakoniec koncom mája dostali prísľub: krátko po júnových euro voľbách, možno týždeň-dva, času bude dostatok, ozvalo sa z telefónu perfektnou angličtinou. V polovici júna to bol dobrý čas, ponúkalo sa hneď niekoľko tém. Orbán vyhral v Maďarsku voľby so ziskom vyše 56 percent a to je číslo, ktoré - ak nerátame Putina - v Európe len tak nenájdete. Navyše 15 percent Maďarov volilo extrémny Jobbik, ktorý sa tešil podpore práve fideszáckych médií a slovenský parlament krátko predtým rokoval a hlasoval o Orbánovom výroku o maďarských poslancoch zastupujúcich Maďarov Karpatskej kotliny, ktorý povedal v rámci kampane v Ostrihome. Čas plynul, témy sa dopĺňali a pondelok čo pondelok som bol tým istým dokonalým prízvukom uistený, že naša žiadosť je na vrchole Orbánových „rozhovorových” priorít. Prešlo leto, začala sa jeseň a náš čas prišiel až v deň snemu SMK, keď Orbán prišiel do Rimavskej Soboty podporiť stranu Pála Csákyho. „Máte dvadsať minút,” povedal nám niekto z Orbánových ľudí v momente, keď sme začali robiť interview. Výsledok už poznáte. Aj tento príbeh dobre ilustruje, kto je to Viktor Orbán. Je to muž, ktorý dlho čaká na funkciu premiéra, a teda vie, že ak má zvýšiť svoj význam, aj na neho treba čakať. Keď na to príde, hovorí spontánne, je pripravený, žiadna otázka ho nezaskočí a dokáže navodiť dobrú atmosféru, úsmevmi, gestami, všetkým, čím treba. Napriek tomu cítite, že nie je celkom taký, aký sa javí vo svojich odpovediach. Kde-tu ho prezradí drobnosť, ako napríklad slová o tom, že jednou z jeho najväčších reforiem je zdvojnásobnenie minimálnej mzdy, ale viac ostane ukryté. Ak Orbána možno s niekým na Slovensku porovnať, je to Robert Fico. Aj on, keď vystupuje v zahraničí, či už je to diskusia u Václava Moravca alebo summit EÚ, je uhladený, racionálny a vecný. Dokonca konštruktívny, ako Fica opísal Mirek Topolánek. Ale inak je to rad podobností. Obidvaja, Fico aj Orbán, riadia strany, kde sa pestuje a odmeňuje poslušnosť, a nie diskusia. Obidvaja milujú moc a svoju popularitu, ktorú spájajú so spoločenskými náladami, nie reformami či nejakými konkrétnymi zákonmi. Nie je to teda politická sláva, ktorou sa zapisujú do dejín, ale sláva mediálna, dobová. V tom sú presným opakom bývalých disidentov, ktorí spoločenským náladám nikdy nepodliezali. Podobne ako Fico pred štyrmi rokmi, ani Orbán vám nepovie, kto bude v jeho vláde minister financií a kto minister vnútra. Tak o politike neuvažujú. Sú však aj dôležité rozdiely, kde Orbána s Ficom porovnávať nemožno. Tým prvým je vzťah ku komunizmu. Orbánov najslávnejší prejav je z roku 1989, keď na opakovanom verejnom pohrebe Imre Nagya v rozpore s dohodnutými podmienkami vystúpil a žiadal slobodné voľby. Tým druhým je vzťah k národu. Národ a štát, to sú vážne veci, hovorí v rozhovore pre.týždeň a človek cíti, že to myslí vážne. Po voľbách v roku 2010 budú zrejme Slovensku aj Maďarsku vládnuť dvaja silní a veľmi podobní muži. Obidvaja - keď to bolo užitočné- uzavreli registrované partnerstvá s domácimi nacionalistami. Keď to však pominie, nemajú problém sa ich zbaviť. Keď treba, správajú sa však rovnako. Orbán preto nebude mať problém schváliť dvojité občianstvo, ktoré mu neprešlo v referende, rovnako ako Fico bude opakovane hrať protimaďarskou kartou. A ak myslíte na témy ako historické vyrovnanie, zabudnite na to. Politici ako Fico a Orbán na podobné témy nemyslia. V politike ich totiž držia nálady, nie skutočné víťazstvá.
V maďarskom meste Nyiregyháza si tamojšie predajné slečny doslova kupujú policajtov, aby mohli v pokoji vykonávať najstaršie remeslo na svete. Mužom zákona dávajú úplatky, aby ich počas „šichty“ jednoducho „nebuzerovali“, píše portál Bors. Ešte koncom septembra zadržali troch policajtov v Nyiregyháze, ktorí sú teraz podozriví z korupcie. Podľa vyšetrovateľa poddôstojníci s pomocou sprostredkovateľa prijali koncom minulého mesiaca peniaze práve od prostitútok. Dvoch z troch zadržaných mužov už zo služieb policajného zboru prepustili a umiestnili do cely predbežného zaistenia. Mužov zadržali ich vlastní kolegovia, a keď sa potvrdí, že sú vinní, hrozí im 8 až 10 rokov väzenia.
Generálna prokuratúra nie je zrejme spokojná s lekárskym posudkom dekana Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Petra Labaša o zdravotnom stave Hedvige Malinovej, preto požiadala o jeho doplnenie. Aktuálne.sk o tom informoval námestník generálneho prokurátora Ctibor Košťál. Údajne má ísť o výhrady, ktoré voči posudku písomne vzniesol Roman Kvasnica, advokát Hedvigy Malinovej Žákovej. Peter Labaš si však znova dáva na čas, doteraz požiadavke prokuratúry nevyhovel. Nechcel ani prezradiť, kedy požadované informácie doplní. „Vám nič nepoviem, to je záležitosť medzi mnou a prokuratúrou. Už mi nikdy nevolajte a máme to vyriešené,” vysvetlil Aktuálne.sk Labaš. V septembri pre Aktuálne.sk povedal, že za posudok osobne preberá plnú zodpovednosť. Podľa informácii Aktuálne.sk z dôveryhodného zdroja smeruje prípad Hedvigy Malinovej k obžalobe. Advokát Hedvigy Malinovej pritom napadol fakt, že minimálne deväť lekárov, ktorí mali spolupracovať na vypracovaní znaleckého posudku v čase jej údajného napadnutia, nezložili sľub znalca. „Pokiaľ nezložili sľub znalca, tak ako to zákon vyžaduje, nemôže ísť o znalecký posudok, ktorý je možné použiť v trestnom konaní,” povedal pre Aktuálne.sk Roman Kvasnica, advokát Hedvigy Malinovej. Peter Labaš je znalcom, a ako jediný posudok aj podpísal. Podľa profesora Labaša je však jedno, ktorý z lekárov je znalcom, lebo plnú zodpovednosť za výsledky posudku prebral on. Podľa lekára si Malinová mohla spôsobiť zranenia sama, napríklad tak, že sa pohrýzla do pery. Navyše zranenia si podľa Labaša spôsobila ešte pred údajným útokom 25. októbra 2006. Nezbil ju vraj nikto. Na posudku sa malo podieľať okrem Labaša ďalších dvanásť lekárov. Niektorí zo zainteresovaných lekárov sa od posudku dištancovali a svoju účasť na jeho vypracovaní odmietli. Roman Kvasnica to považuje za absurdné, argumentuje platným zákonom. Zo zákona č. 301/2005 trestného poriadku vyplýva, že akýkoľvek posudok, ktorý nevypracoval oficiálny znalec, nemôže byť použitý k právnym úkonom. „Ak v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo osoba zapísaná v zozname znalcov, nemôže podať znalecký posudok, alebo podanie znaleckého posudku by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, možno do konania pribrať aj inú osobu s potrebnými odbornými a občianskymi predpokladmi, ak s tým súhlasí. Taká osoba je povinná pred vykonaním znaleckej činnosti zložiť sľub podľa osobitného zákona; ak ide o právnickú osobu, sľub zloží fyzická osoba poverená touto právnickou osobou vykonaním znaleckej činnosti,” píše sa v zákone. Ani generálnej prokuratúre neprekáža, že lekári, ktorí sa mali podieľať na vypracovaní posudku, nie sú znalci a ani nezložili sľub znalca. Ctibor Košťál povedal, že posudok si objednali od Lekárskej fakulty UK a tá vystupuje ako poverený znalecký ústav. „Pán advokát preukázal, že nepozná trestný poriadok, lebo toto je znalecký posudok ústavu, nie znalecký posudok konkrétnej osoby. A práve od ústavu záleží, koho poverí spracovaním jednotlivých častí posudku. Za správnosť posudku zodpovedá ústav, v tomto prípade Lekárska fakulta UK. Nás nezaujíma, či tí ľudia sú súdni znalci alebo nie sú,” povedal v septembri pre Aktuálne.sk Košťál. Kvasnica však upozorňuje, že Lekárska fakulta nie je právnym subjektom a preto prokuratúra mohla požiadať o vypracovanie znaleckého posudku len Univerzitu Komenského ako právny subjekt. Jej štatutár mal určiť, kto sa bude na vypracovaní posudku podieľať. „O tom, kto má vypracovávať posudok ma rozhodnúť rektor UK. Podpísané pod posudkom majú byť osoby, ktoré určí rektor. Vyplýva to zo skutočnosti, že Lekárska fakulta nemá právnu subjektivitu,” tvrdí Kvasnica. Kauzu Hedvigy Malinovej chcela Generálna prokuratúra ukončiť do augusta 2008, neskôr požiadala ešte o lekársky posudok. Jeho vypracovanie sa neustále naťahovalo, trvalo vyše roka. Prípad Hedvigy Malinovej sa začal 25. augusta 2006, keď ju podľa jej verzie v Nitre zbili dvaja holohlaví mladíci za to, že hovorila po maďarsky. Išla na skúšku na fakultu a cestou hovorila po maďarsky. Počas útoku jej údajne napísali na blúzku protimaďarské nápisy. Polícia po krátkom vyšetrovaní skonštatovala, že študentka si incident vymyslela a obvinila ju z krivého svedectva. Viktor Žák, bývalý riaditeľ nemocnice v Nitre, kde Malinovú ošetrovali, vtedy tvrdil, že ženu zbili. Podľa neho mala pomliaždeniny na bruchu a stehnách. Znalec, ktorý však prehliadol pacientku až o niekoľko dní, skonštatoval absenciu poranení, čo bolo v rozpore s tvrdeniami ošetrujúcich lekárov. Polícia začala trestné stíhanie vo veci zločinu lúpeže proti neznámym páchateľom. Deň nato zverejnila identikity údajných páchateľov. O prípad sa začali zaujímať nielen slovenské, ale aj maďarské médiá, a rovnako aj politici z oboch strán Dunaja. Polícia následne 9. septembra priviezla Hedvigu na výsluch, ktorý trval vyše päť hodín. Zvrat vo vyšetrovaní prišiel o dva dni nato. Polícia zastavila trestné stíhanie, pretože bolo „preukázané, že skutok sa nestal”. Argumentov bolo viac. Z mobilu, do ktorého mala Hedviga po maďarsky hovoriť, nebol zaznamenaný v ten deň žiadny hovor. Podľa znaleckého posudku vraj Malinová neutrpela zranenia. Tretím argumentom bol, že písmo na blúzke údajne vykazovalo spoločné znaky s písmom Hedvigy Malinovej. Vyšetrovateľ Horák, ktorý trestné stíhanie zastavil, pôjde zhodou okolností v pondelok na výsluch na Generálnu prokuratúru, ktorá prípad prevzala. V utorok si na GP predvolal prokurátor ďalších dvoch ľudí na výsluch. Kauza sa definitívne spolitizovala 12. septembra 2006, keď minister vnútra Robert Kaliňák a premiér Robert Fico zorganizovali tlačovú besedu, na ktorej poskytli médiám informácie o vyšetrovaní. Viaceré informácie, ktoré odzneli na tlačovej besede, však neskôr vyvolali otázniky o ich objektivite. Hedviga Malinová zareagovala hneď na druhý deň. Povedala, že polícia počas vyšetrovania vyvíjala nátlak a nútila ju priznať sa, že si útok vymyslela. Minister vnútra Robert Kaliňák a policajný prezident Ján Packa zorganizovali v reakcii na jej vyhlásenie tlačovú konferenciu, na ktorej zverejnili podrobnosti z vyšetrovacieho spisu. Prvým právnym zástupcom Hedvigy Malinovej sa stal poslanec opozičnej SMK Gábor Gál. Tým k spolitizovaniu kauzy prispela svojou časťou aj samotná Hedviga. K zmene advokáta však prišlo takmer okamžite. Už 19. septembra 2006 sa začal prípadu venovať advokát Roman Kvasnica. Ďalším zvratom v prípade bol 10. november 2006. Polícia dostala trestné oznámenie voči Malinovej pre podozrenie z krivej výpovede. Muž, ktorý podal trestné oznámenie na Malinovú, však podľa polície spáchal 4. mája samovraždu. Ďalšie trestné oznámenie podal údajne už bývalý člen Slovenskej informačnej služby Peter Korček. Televízia TA3 odvysielala 20. júna 2007 výpoveď muža, ktorý tvrdil, že Malinovú naozaj prepadli a pozná aj údajného útočníka. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka si 31. augusta znovu vyžiadal vyšetrovací spis a oznámil, že preverí, či polícia alebo prokuratúra pri vedení trestného stíhania nepochybili. Zároveň rozhodol, že polícia vypočuje svedka, ktorý pre slovenské médiá poskytol vyjadrenie, že útok na Hedvigu Malinovú sa skutočne stal. Svedok svoje vyhlásenie potvrdil 19. októbra 2007. Aktuálne.sk následne informovalo, že Dobroslav Trnka vyčlenil 24. septembra 2007 päťčlenný tím ľudí, ktorý sa má zaoberať len prípadom Hedvigy Malinovej. Priznal, že dovtedajší vyšetrovatelia urobili chyby. Na výsluch na GP zavolal prokurátor aj jedného muža, nápadne sa podobajúceho na jeden z identikitov, ktoré Hedviga poskytla polícii. Róbert Benci vypovedal 22. októbra 2007. Ďalší z údajných útočníkov, Marcel Grzyba vypovedal na GP až 8. marca 2008. Obaja vinu popreli a tvrdili, že sa poznajú len z videnia. Zaujímavým na GP bol 1. február. Vtedy vypovedal údajne už bývalý člen SIS Korček. Tvrdil, že, keď podal trestné oznámenie, plnil si len občiansku povinnosť. Údajný bývalý agent podal v novembri 2006 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, na základe ktorého začala polícia trestné stíhanie za krivú výpoveď voči Hedvige Malinovej. Ďalší oznamovateľ Juraj Kubla minulý rok spáchal podľa polície samovraždu. Pri podávaní trestného oznámenia sa Korček podľa študentkinho advokáta Romana Kvasnicu inšpiroval tlačovou besedou ministra vnútra Roberta Kaliňáka na tému Malinová. Dobroslav Trnka, ktorý spis pôvodnému vyšetrovateľovi z Nitry v kauze Malinová odňal a zriadil špeciálny tím k tomuto prípadu, potvrdil, že vo vyšetrovaní sa vyskytli chyby. Aj to bol dôvod, prečo prípad prebrala generálna prokuratúra. Trnka ponúkol Hedvige Malinovej Žákovej (medzitým sa vydala), že ak by prešla detektorom lži a výsledky by boli v jej prospech, generálny prokurátor by zastavil voči Malinovej trestné stíhanie za prečin krivej výpovede. To však Malinová odmietla. Malinová však už jeden výsluch s výsledkom v jej prospech absolvovala, avšak mimo Slovenska.
Maďarský futbalový klub Ferencváros Budapešť bude musieť nasledujúce tri domáce ligové zápasy odohrať pred prázdnymi tribúnami. Rozhodli o tom predstavitelia Maďarskej futbalovej federácie, ktorí takto „ocenili” výtržnosti na štadióne mužstva v sobotňajšom stretnutí 13. kola najvyššej súťaže proti Diósgyőru. Pokladnica klubu bude pre správanie tiežfanúšikov ľahšia o tri milióny forintov (10 800 eur). Hlavný arbiter sa rozhodol ukončiť spomenutý duel v 69. min, keď hostia viedli 3:1. Domáci fanúšikovia totiž v priebehu stretnutia začali hádzať na ihrisko petardy, zapaľovali a vytrhávali sedadlá a takto narúšali pokojný priebeh súboja. Rozhodca najprv duel ukončil, po príchode policajtov však nechal hráčov v zápase pokračovať. Výbuchy petárd však neprestávali a nakoniec arbiter poslal hráčov definitívne predčasne do šatní.
Pamätnú tabuľu lekárovi, ktorý navádzal deti, aby hrali v noci stolný tenis? Na prvé počutie sa to zdá trocha „trhnuté”, no keď poviem, že tento lekár svojím patentom, teda nočným pingpongom, zachránil tisíce mladých ľudí pred alkoholom a drogami, tak hádam tá tabuľa nie je taká prehnaná. Odhalili ju v treťom obvode Budapešti. „Pingpongdoki” - takto familiárne ho nazývali aj za života, ale ani teraz sa o ňom nehovorí ináč. Jeho ctené meno je Sándor Faragó, zomrel na rakovinu pred rokom ako 63-ročný, no zanechal po sebe hnutie a sieť klubov „polnočného pingpongu” v celej krajine. Maďarský spolok polnočných majstrovstiev - to je zasa názov organizácie, ktorá zastrešuje snahy o záchranu potulujúcich sa detí a mládeže pred drogami, alkoholom a inými hrozbami nočného života. Dnes už funguje po celom Maďarsku 35 klubov, v ktorých sa zväčša v piatok a sobotu večer v noci hrá stolný tenis v takom prostredí, kde zaručene nie je alkohol, ani drogy, ani cigarety. Ale poďme pekne po poriadku! Detský psychiater liečil drogovo závislé deti už v 70. rokoch. V 80. vymenil kliniku za post obvodného lekára v Starom Budíne, kde už vtedy stála paneláková džungľa - so všetkým, čo k tomu patrí, teda aj s deťmi, ktoré sa na sídlisku nudili a potulovali. Doktor Faragó poznal americké pokusy, ako zabrániť pomocou nočného basketbalu tomu, aby sa mládež totálne opustila a dostala do rúk kriminálnych živlov. Basketbal síce miloval aj on, ale predsa sa rozhodol pre stolný tenis. Keď sa ho pýtali, prečo práve pingpong, odpovedal jednoducho: zdalo sa mu to najlacnejšie, sám vynikajúco hral a náhodou mal doma jeden stôl. To sa už písali 90. roky, predsa nebolo jednoduché zmeniť čakáreň v obvodnej ordinácii detského lekára na pingpongový parket. Kolegovia a úrady ho považovali za šialenca, keď pred nimi argumentoval tým, že rozsiahla miestnosť je od ôsmej večer do rána nevyužitá a nič sa tam nedeje. Na vlastnú päsť teda v čakárni umiestnil svoj pingpongový stôl a čakal. Najskôr prišli šimlovia, ktorí žiadali od neho, aby podpísal papier: celým svojim majetkom mal ručiť za to, že ordinácia sa nestane v nočných hodinách korisťou gangstrov. Kriminálnici a mafiáni neprišli, ale postupne začala chodiť mládež, ktorú zo začiatku lákala aj strava zdarma v podobe namasteného chleba s cibuľou. Podstatná však bola hra, šport a dobré slovo doktora! Neuplynuli tri týždne a v ordinácii už trieskalo do malej bielej plastikovej loptičky 30 mladých ľudí. To bol teda zárodok, z ktorého sa rozvinulo už spomínané celoštátne hnutie s niekoľkými desiatkami týchto nočných klubov, v ktorých si volia mladí ľudia namiesto drog a alkoholu spoločné športovanie. Pingpongový „doki” dal aj názov tomuto hnutiu: Mesačný svit. Možno tým myslel aj na to, že ide prevažne o deti, ktoré nepoznajú slnečnú stránku života? Blahodarné účinky tohto spôsobu „liečby” sa prejavili aj v iných „chorých” oblastiach, ako je, povedzme, rasizmus. On sám, doktor Sándor Faragó o tom hovorí na archívnej nahrávke takto: „V stredisku pre pomoc rodinám funguje takýto nočný klub s jedným pingpongovým stolom, kde chodili prevažne rómske deti. Cítili sa tam veľmi dobre. Raz v noci ich však navštívila skupina skinheadov. Nočnú službu mala mladá žena, na chvíľu jej stuhla krv, ale sa geniálne vynašla, keď zvolala: ako dobre, že ste prišli, dostanete pingpongovú raketu a hrajte. Takže namiesto toho, aby sa začali biť, hrali stolný tenis. Odvtedy, keď sú väčšie súťaže, zloženie družstva tohto obvodu vyzerá takto: polovicu tvoria Rómovia, polovicu skinheadi”. Minulý víkend odhalili pingpongovému doktorovi pamätnú tabuľu na múre starobudínskej ordinácie, kde sa to celé začalo. Na letáčikoch, ktoré rozdávali v dave, ktorý sa tam zišiel, bolo aj krátke curriculum vitae Sándora Faragóa. Rád z neho zacitujem aj ja: „Väčšinu svojich rozmanitých nápadov som uskutočnil. Ale aj tak som predovšetkým synom svojej 90-ročnej matky, manželom, otcom, dedkom, priateľom a lekárom. A som najmä nevyliečiteľný optimista. Ťažko strácam svoju dobrú náladu a vieru, že svet je krásny a bude stále lepší. Je to údajne aj znakom demencie, ale ja verím, že to tak nie je”.
Predstavitelia Slovenskej národnej strany (SNS) na čele s jej predsedom Jánom Slotom sa minulý pondelok zúčastnili na pietnej spomienke v obci Černová, kde si pripomenuli 102. výročie Černovskej tragédie. „Musíme sa schádzať a pripomínať si Černovskú masakru, už len kvôli 15 brutálne zavraždeným a 47 sirotám po nich. Nešlo ani o náhodu, ani o nehodu, ani o tragickú udalosť ako sa píše, ale o vyústenie systematickej celoplošnej maďarizácie, utláčania nemaďarských národov a prenasledovania panslávskych buričov, asimiláciu a genocídu slovenského národa,” zdôraznil v slávnostnom príhovore Ján Slota a pokračoval: „Rovnako tak treba povedať, že na vine nebola tzv. uhorská, ale maďarská vláda a maďarizačná politika: s dennodennými perzekúciami, prenasledovaním vlastencov, útlakom v školách, na súdoch, ale aj v cirkevnom živote veriacich, ako to dokazuje aj príčina černovskej masakry. Preto je potrebné odsúdiť príčinu - maďarizačný útlak a pripomenúť, že v októbri 1907 nešlo v Černovej o náhodu či nehodu. Černovská masakra, ktorá pohla svetom bola len vyústením krutovlády, brachiálnej moci a nekresťanskej šovinistickej politiky Maďarov vo vtedajšom Uhorsku.” Černovská tragédia je krvavý masaker, ktorý sa odohral 27. októbra 1907 ako dôsledok národnostného útlaku v Uhorsku. V Černovej, ktorá je časťou Ružomberka, si obyvatelia z vlastných financií a z iniciatívy svojho rodáka Andreja Hlinku, postavili katolícky kostol. Trvali na tom, aby ho vysvätil práve A. Hlinka, no sišský biskup Párvy rozhodol inak. Hlinka bol v tom čase suspendovaný a odsúdený pre „poburovanie proti maďarskej národnosti”. V čase udalostí v Černovej bol na prednáškovom turné na Morave. Dva pánske koče prišli na vysvätenie kostola, dedinčania protestovali, žandári štyrikrát strieľali do ľudí. Tragédia mala 15 mŕtvych, 12 ťažko zranených a 60 ľahko zranených, 40 dedinčanov bolo odsúdených do väzenia alebo na peňažné tresty. Udalosti pripomína v cintoríne pamätník a na mieste tragédie pamätná tabuľa. Dnes nás o to viac zaráža, že aj 102 rokov od týchto pohnutých udalostí nachádzame paralelu medzi vtedajšou a súčasnou protislovenskou politikou najvyšších maďarských predstaviteľov: Dokazuje to aj veľkomaďarský šovinizmus Viktora Orbána, ktorý nemá v modernej Európe čo hľadať.
Okrídlená veta, že SNS nemôže bez SMK existovať, že sa navzájom potrebujú, nie je celkom fér. Potvrdila to ostatná návšteva lídra Fideszu a podpredsedu Európskej ľudovej strany Viktora Orbána na Slovensku. Delegátov snemu SMK povzbudil k staronovým víziám, keď otvorene prezentoval revizionistickú politiku Budapešti, ktorou Maďarsko dlhodobo obťažuje svojich susedov. Budapešť na realizáciu svojich cieľov nevyhnutne potrebuje vysunuté pracoviská za hranicami a je jedno, či sa nazývajú SMK, Most alebo nejaké iné spoločenstvo. Či na odpor voči expanzívnej politike Maďarska stačí jedna desaťpercentná slovenská strana, je viac než otázne. O aktivitách poslancov maďarskej národnosti, či už z Maďarska, alebo zo susedných štátov v Európskom parlamente, sa slovenská verejnosť dozvedá len sporadicky. Napokon, o nič viac o slovenských a keď už, tak ich aktivity nie vždy potešia. V novom funkčnom období dáva o sebe vedieť najmä europoslanec za KDH Miroslav Mikolášik, ktorý sa pridal ku kritikom jazykového zákona a kritizoval aj slovenskú vládu, že oficiálne neprijala Dalajlámu počas jeho návštevy Slovenskej republiky. Ktovie, možno sa Slovensko z jeho strany dočká aj pranierovania toho, že sekretárky na zastupiteľských úradoch nebozkávajú šéfa pri rannom nástupe do služby, ako si to želal Mikolášik v Kanade. Po medializovaných informáciách europoslankyne Moniky Flašíkovej (Smer) o aktivitách europoslancov maďarskej národnosti v Európskom parlamente už azda nik nepochybuje o tom, že usmernenia Viktora Orbána berú europoslanci maďarskej národnosti zo Slovenska vážne a absolútne ich rešpektujú. Pred voľbami do Európskeho parlamentu sa na mítingu v Ostrihome zúčastnil aj Pál Csáky. Viktor Orbán pri tejto príležitosti na Slovensko odkázal, že v eurovoľbách ide o to, koľko maďarských poslancov bude v Bruseli obhajovať záujmy Maďarov z Karpatskej kotliny. Europoslanci za SMK, SDKÚ-DS a KDH sú členmi Európskej ľudovej strany. Nepochopiteľne sa nepostavili proti maďarskému návrhu voči Slovensku v súvislosti s jazykovým zákonom, okrem skúseného politika, europoslanca Kukana (SDKÚ-DS). O jazykovom zákone sa popísalo dosť. I o tom, že politikom maďarskej národnosti v ňom najviac prekážajú sankcie za porušenie zákona. Jedným z kandidátov za predsedu Trnavského samosprávneho kraja je poslanec NR SR Gábor Gal (Most), ktorý evidentne porušoval volebný zákon predčasnými predvolebnými aktivitami a zdôvodňoval to tým, že zákon je bezzubý, lebo nemá sankcie... V slovenskom zákonodarstve je viac takých bezzubých zákonov a jedným z nich, o ktorom boli informované európske i svetové inštitúcie, je tlačový zákon. Ak sa vydavatelia postavia k zákonu podobne ako poslanec Gal, právo na opravu, právo na odpoveď a právo na dodatočné oznámenie je presne takým vymožiteľným právom, ako volebný zákon, ale opozícii stál za to, aby ním vydierala pri hlasovaní o Lisabonskej zmluve. Pravda, okrem SMK. Azda už v tom čase predpokladali, že sa im Lisabonská zmluva zíde v súvislosti s Benešovými dekrétmi? Zákernosť politického významu kartárskeho pojmu maďarská karta tkvie v tom, že je s absolútnou samozrejmosťou podsúvaný do slovenských rúk a s ešte väčšou samozrejmosťou vykladaný tak, že slovenskí politici nim vytĺkajú politický kapitál na úkor práv maďarskej menšiny. Ale maďarskou kartou predsa hrajú Maďari. Orbán na sneme SMK sľuboval plánovanie budúcnosti Maďarov v Karpatskej kotline. Čo je to za geopolitický útvar tá Karpatská kotlina? Nestotožňujú ju Maďari s hranicami Uhorska? „Pomaly aj tu v Karpatskej kotline by sme my Maďari mali vnímať seba za hranicami nie ako menšinu, ale ako štátotvorné spoločenstvo,” vyhlásil v Rimavskej Sobote Orbán. A súčasný maďarský prezident Sólyom má zrejme rovnaký názor, keď požaduje od Slovenska, aby sa maďarský jazyk stal druhým úradným jazykom, ako sa podľa tejto logiky na štátotvorný maďarský národ patrí. Orbánov odkaz má ďalekosiahle konzekvencie. Tvrdí, že pojem menšina v Európe vychádza z módy a nahrádza ho termínom národné spoločenstvo, ktoré je podľa Orbána prirodzeným štátotvorným prvkom. Čo z toho vyplýva? Podľa platných medzinárodných konvencií iba národom prislúcha sebaurčovacie právo na vlastný štát. Precedensom je Kosovo, v ktorom albánska menšina vyhlásila samostatnosť. Teda druhé Albánsko. Albánsko koketuje s myšlienkou otvoriť hranice so všetkými susedmi, kde žije albánska menšina, od čoho nie je ďaleko realita veľkého Albánska. Maďarsko má otvorené hranice so Slovenskom a Rumunskom, lebo tieto štáty sú členskými štátmi EÚ. Zostáva Srbsko, ktoré sa tiež pripravuje na vstup do EÚ. Čo teda sleduje Orbán, keď vyhlasuje, že Maďari za hranicami by sa mali vnímať nie ako menšiny, ale ako štátotvorné spoločenstvo? Ak je národné spoločenstvo, ako tvrdí Orbán, prirodzeným štátotvorným prvkom, potom môže ísť len o dve riešenia: alebo prinútiť krajiny, v ktorých menšina žije, aby bola postavená na úroveň šátotvorného národa so všetkými právami, a potom je požiadavka maďarského prezidenta na dvojjazyčnosť na Slovensku zrozumiteľná, alebo mu ide o sebaurčovacie právo pre národné spoločenstvo po vzore Kosova a vytvorenie niekoľkých maďarských štátov pri svojich hraniciach. Maďarský revizionizmus bujnie v zlom čase. Západ prechádza krízou hodnôt, dekadenciou morálky. Liberalizmus navyše zdôrazňuje výnimočnosť jednotlivca, ego sa stáva dôležitejším než spoločenské väzby. Príklad slovenskej spoločnosti vo vykorenenosti je priam odstrašujúci. Azda sa nenájde nijaký iný národ, ktorý by odmietal samostatný štát, ako to urobila značná časť slovenskej inteligencie. Strata koreňov, ako tvrdí nemecký spisovateľ Peter Hahne, prirodzene vedie ku strate životných cieľov. Koľko slovenských politikov si môže povedať, že sú vlastencami? Aké životné ciele, okrem túžby po moci, prezentujú pred verejnosťou? Politika SMK je jednoznačne usmerňovaná z Budapešti. Napokon celkom bez zábran maďarský parlament inštitucionalizoval Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny, o ktorom Orbán v rozpore so skutočnosťou vyhlásil, že „je medzinárodne uznávaným fórom na zladenie snáh a plánov národných spoločenstiev žijúcich v rôznych krajinách” a vyjadril radosť nad tým, že „SMK sa aj napriek odporu zúčastňuje Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny”. Revizionistickej politike z Maďarska by nemala vzdorovať len Slovenská národná strana. Zjavné úsilie Maďarov o obnovu Uhorska by malo naraziť na odpor nielen na Slovensku, ale vo všetkých dotknutých štátoch a vzhľadom na vyvolávanie nestability v regióne aj na odpor Európskej únie ako takej. Na Slovensku má však politika SMK zjavnú podporu opozičných strán. Osem rokov spolu vládli a aj v súčasnosti predstavitelia opozície považujú SMK za najbližšieho koaličného partnera. Síce smerom k verejnosti vysielajú aj signály znamenajúce nesúhlas, ako predseda KDH Figeľ, ktorý odporúčal SMK, aby si uvedomila, že pre ňu by mala byť Bratislava a Slovensko bližšie než Budapešť a Maďarsko, ale jeho podpredseda Brocka v diskusnej relácii TA3 vyslovil názor, že SMK spolu s SDKÚ-DS považuje za najbližších koaličných partnerov KDH. Podobné vyhlásenie po dlhom mlčaní vyslovil aj predseda SDKÚ-DS Dzurinda, avšak konkrétne činy politikov tejto strany sú diametrálne odlišné. Kandidát na župana Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo (SDKÚ-DS) má v predvolebnom programe aj kurióznu návštevu útulku Slobody zvierat neďaleko Bratislavy a tiež stretnutie s predstaviteľmi Šopronskej župy v Maďarsku. Stanislav Janiš (SDKÚ-DS) dokonca vyhlasuje, že Orbán nikoho nezaujíma. Fidesz má v parlamente väčšinu a preto návrh, ktorý v polovici októbra predložili traja poslanci Orbánovho Fideszu a s ním spojenej kresťanskodemokratickej strany na uľahčenie získania maďarského občianstva pre zahraničných Maďarov, môže byť úspešný. Už raz síce návrh neprešiel, ale len preto, že sa o jeho hlasovaní v referende nezúčastnil potrebný počet voličov. Návrh zákona obsahuje dve podmienky - jednou je ovládanie maďarského jazyka, druhou, že aspoň jeden z predkov žiadateľa má mať trvalý pobyt na území Maďarska. Túto podmienku však chcú zo zákona vypustiť. To by znamenalo, že všetci príslušníci maďarskej menšiny na Slovensku (ale aj v iných štátoch) by sa mohli stať právoplatnými občanmi aj Maďarskej republiky. Radikalizujúca sa politika Budapešti má svoju ozvenu v Bratislave. Niet pochýb, že voľby v Maďarsku na jar 2010 vyhrá Fidesz s Orbánom na čele. Menšinovým politikom na Slovensku imponuje Orbánova politika, veď Duray mu nie tak dávno z budapeštianskeho námestia odkázal: „Viktor, Felvidék je s tebou”. V Rimavskej Sobote na oplátku zaznelo: „Maďarsko je s vami, Maďarsko je s Felvidékom”. Ostatné prieskumy verejnej mienky iste nepotešili Csákyho ani Bugára. Podľa ich výsledkov by sa totiž ani jedna z týchto strán nedostala do parlamentu. Znamenalo by to nielen koniec Csákyho sna o účastí SMK vo vláde, ale aj v parlamente. Niet pochýb, že Orbán by si aj s takouto drobnosťou poradil. Jemu totiž nejde o SMK, jemu ide o Veľké Maďarsko.
Ako sa žije našincom, ktorí si kúpili domy a byty u našich južných susedov? Ako za starého Uhorska! V dedinkách na severe Maďarska neďaleko slovenských hraníc sa maďarčina mieša s nemčinou a so slovenčinou. Nemci sú tu už od druhej svetovej vojny. Slováci začali tento rovinatý kút sveta znovu objavovať len pred pár rokmi. Zlákali ich lacné nehnuteľnosti a pokoj vidieka, hoci za prácou stále dochádzajú do Bratislavy. Ako sa im tu žije? Zapadli? Dorozumejú sa? A čo museli dediny kvôli nim zmeniť? Hovorí sa: Iný kraj, iný mrav. Na severe Maďarska by sa mohlo hovoriť: Iná dedina, iní Slováci. Väčšina z nich sa sem presťahovala z rovnakých dôvodov: kvôli lacným nehnuteľnostiam na pokojnom vidieku, z ktorého sa však dá rýchlo a bez zápch na cestách dostať do Bratislavy. Ale zaujímavé je, že každej dedine dáva prednosť iná veková a spoločenská vrstva. Napríklad najbližšiu Rajku si vyberajú mladé páry, ktoré ešte deti nemajú, alebo ich majú malé. O 14 kilometrov ďalej - v Dunaszigete sa zas usídľujú Slováci okolo päťdesiatky. Deti majú dávno dospelé a zväčša sú to lekári, advokáti či právnici. Slováci však žijú aj v dedinke Dunakiliti či vo vzdialenejšom Mosonmagyaróváre a čoraz častejšie objavujú aj ďalšie maďarské obce. Všade ich vítajú s radosťou, pretože pomáhajú domácim viac zarábať a lepšie žiť.
Najviac to pociťujú v Rajke. Z 2 700 obyvateľov je Slovákov okolo 500. „A pribudnú ďalší, len musí pominúť kríza,” je presvedčený starosta Lajos Bazsó. „Prví Slováci sa sem začali sťahovať asi pred tromi rokmi, kupovali staršie domy, ale aj pozemky, kde si postavili novostavby, a už tu máme aj niekoľko čisto slovenských bytoviek. To, že sa sem sťahujú, dedine určite pomáha, pretože sa rozbehli služby. Miestni podnikatelia si pochvaľujú, že sa míňa viac peňazí, je väčšia spotreba materiálu, aj stavební remeselníci majú dosť roboty.” Ale pomáha aj obec im? „Podľa mňa áno. Ja napríklad nemám auto a jediné, čo mi tu chýba, je supermarket,” hovorí 60-ročná Viola Olleová, ktorá sa sem prisťahovala z Rimavskej Soboty. „Deti ma vezmú raz- či dvakrát za mesiac do Bratislavy. Ale od januára má z Rajky do Bratislavy niekoľkokrát za deň jazdiť autobusová linka. To vybavil obecný úrad,” pochvaľuje si.
„Áno, Slováci sa už dlhšie snažili vybaviť tento spoj. Najskôr to skúšali sami, ale nedarilo sa im. Potom požiadali o pomoc aj nás. A podarilo sa,” hovorí starosta. „Nemáme problém prispôsobovať služby obyvateľom cudzincom. Máme tu veľkú nemeckú menšinu, v škole nemecké triedy a sme pripravení takto vyjsť v ústrety aj Slovákom, ak budú chcieť. Ale zatiaľ záujem nie je.” Najmä preto, že slovenské deti sú ešte malé. Rodičia sa však nebránia dávať ich v Rajke do maďarskej škôlky či jaslí. „V Rajke ešte nebývame, dom, ktorý sme kúpili, zatiaľ prerábame, ale môj syn Adrián sem chodil do jaslí a teraz aj do škôlky. Odmala sa tak učí nielen po slovensky, ale aj po maďarsky, to nie je na zahodenie,” hovorí Silvia Darašová (25) s trvalým pobytom stále v bratislavskej Petržalke. „Vždy sme chceli bývať na vidieku. Domy v okolí Bratislavy sú však pridrahé. Hoci „vďaka“ Slovákom stúpli ceny nehnuteľností aj v Maďarsku, stále je tu o tretinu až polovicu lacnejšie.”
Mnoho prisťahovaných Slovákov po maďarsky nevie. Niektorí sa jazyk učia v kurze na obecnom úrade. Ale sú aj takí, ktorí o maďarčinu záujem nemajú. „Nepotrebujem ju,” tvrdí 26-ročná Lucia, ktorá sa s manželom presťahovala do Maďarska pred rokom. „Keď chcem niečo vybaviť na úradoch, vždy sa nájde niekto, kto mi tlmočí, alebo sa dohodnem po nemecky.” Prácu má v Bratislave, v Rajke s manželom trávia všetok voľný čas. „Neprekáža nám, že kino či kultúrne podujatia nie sú v slovenčine. Keď chceme spoločnosť, kamaráti k nám zájdu z Bratislavy a okrem toho sa poznáme takmer všetci z bytovky, sú to samí Slováci,” vysvetľuje Lucia. „Najúžasnejší je tu však ten pokoj. Ruchu veľkomesta si užijeme dosť a potom sme len radi, že tu sa takmer nič nedeje.” „To sa veľmi páči aj mne,” zapojí sa do debaty aj Luciin otec, ktorý ju prišiel navštíviť. „Tiež vážne rozmýšľam, že sa sem presťahujem. Len o tom nepíšte, pretože sa sem budú všetci hrnúť a potom to tu zase zdražie,” žartuje.
Štrnásť kilometrov východne od Rajky je malebná dedinka Dunasziget. Rozprestiera sa na mŕtvych ramenách Dunaja, rovno uprostred dediny je veľká pláž aj lodenica. V lete sa tu len tak hemží rekreujúcimi sa Rakúšanmi. Nedávno dedinu objavili aj Slováci. Zatiaľ ich tu býva niečo vyše sto. „Neviem, čím to je, ale páči sa tu ľuďom, ktorí už majú veľké deti a pomerne dosť peňazí. Možno oceňujú, že je u nás krásne a zároveň pokoj. Je to stredná a vyššia vrstva, lekári, právnici, inžinieri. Miestni sa tešia, keď Slovákom môžu predať pozemok, pretože sú ochotní a schopní zaplatiť aj o polovicu viac ako Maďari,” vysvetľuje starosta István Tóth. „Avšak cez týždeň tu nikoho z nich nenájdete. Ráno odídu do práce a vracajú sa až neskoro večer. Ale príďte cez víkend. To robia grilovačky, nevyhýbajú sa ani miestnej krčme, dobre zapadli,” pochvaľuje si.
Úplne inak je to v Dunakiliti - dedinke, ktorá je vzdialená asi 30 kilometrov od Bratislavy. Žije v nej viac ako 120 Slovákov, ale podľa starostu Sándora Szokoliho nezapadli. „Prví sa sem prisťahovali pred sedemnástimi rokmi, aj keď v posledných dvoch-troch rokoch ich zase prichádza viac. Nemôžem tvrdiť, že by s nimi boli nejaké problémy, to určite nie, ale do života v dedine sa vôbec nezapájajú. Miestni sú na jednej strane radi, keď im môžu predať pozemok, ale zase im prekáža, že postavené domy ohradzujú vysokými betónovými múrmi, na to sme tu neboli zvyknutí,” hovorí hlava obce. Miestnym v Dunakiliti prekáža aj to, že kvôli zvyšujúcemu sa počtu obyvateľov treba stavať chodníky a robiť nové cesty, a to niečo stojí aj samosprávu, aj krajinu. Ale cudzinci platia iba nízke miestne dane (6 000 forintov, teda 22,56 euro ročne), a pretože nemajú maďarské občianstvo a pracujú na Slovensku, do maďarskej štátnej kasy neprispievajú ani forintom. „Že by kvôli tomu vznikali nejaké konflikty, to nie. My si jednoducho žijeme svojím životom, oni svojím, to je celé,” tvrdí Szokoli.
Ešte niečo je v maďarských pohraničných dedinách zvláštne. V každej sa nájde niekoľko domov, ktoré na plote po slovensky oznamujú: Dom na predaj. A v každej dedine je minimálne jedna realitná kancelária. Natíska sa otázka: Prečo Maďari vo veľkom predávajú svoje nové domy? „Je to jednoduché,” vysvetľuje realitný maklér Mikuláš Rusó. „Miestni veľa peňazí nemajú, dom postavia na hypotéku, ale pôžičky nemajú radi. Predajú ho Slovákom za toľko, že vyplatia dlhy, a ešte im ostane dosť na to, aby si postavili menší domček o tri dediny ďalej. Tam, kde Slováci nemajú o nehnuteľnosti záujem, sú totiž pozemky stále veľmi lacné.” Spokojní sú teda všetci. Slováci, že majú pekné lacné bývanie v pokojnom prostredí, a Maďari, že majú tiež nové domčeky a žiadne hypotéky. A akékoľvek národnostné rozpory sú tu väčšine ľudí ukradnuté.
Za posledných dvadsať rokov, počas obdobia od „zmeny režimu“, ktorá zaviedla v Maďarsku skutočne demokratický systém vlády, zažívame celkom nový príbeh. No súčasne je to aj prastarý príbeh. Boh vyslobodil Izraelitov z egyptského otroctva, aby už nikdy nemali iného Boha okrem neho: prikázal im dodržiavať zákony, aby už nemuseli úpieť pod despotickou vládou. Medzi ľudom to spočiatku vyvolalo radosť. No všetko nešlo tak hladko, ako si to predstavovali, okamžite zas zatúžili vrátiť sa do egyptského pohodlia a začali uctievať zlaté teľa. Zhruba čosi také sa za posledných dvadsať rokov odohráva aj v strednej Európe.
Tí, čo na vlastnej koži zažili útlak a pre koho je sloboda najväčšou hodnotou a darom, sa neprestali radovať dodnes. Do tohto tábora patrím i ja. Zmena režimu je zázrak, po ktorom som túžila, hoci som neverila, že sa ho dožijem, zázrak, ktorý trvá dodnes. Na tom sa nič nezmení. Ako povedal János Vajda vo svojej básni z roku 1876 Po dvadsiatich rokoch: nech by žena, ktorú miloval posledných dvadsať rokov, urobila čokoľvek, vždy to bude žena, ktorej jeho láska bude patriť naveky. Táto nádej je viac než prázdna túžba. Takmer od začiatku máme k dispozícii schému demokratických inštitúcií a neustále tu je možnosť tieto inštitúcie korigovať a vylepšovať. V priebehu týchto dvadsiatich rokov sa Maďarsko stalo členským štátom Európskej únie a dosiahlo, že ostatní celkom zabudli (tak ako sme, žiaľ, zabudli aj my sami), že sme v oboch svetových vojnách bojovali na nesprávnej strane. Povedala by som dokonca, že naša krajina sa konečne raz pripojila k víťaznej strane. Chýba nám len demokratický duch, podnikateľský elán, odvaha a vlastenectvo - to všetko je nedostatkový tovar. Keby ste sa pred zmenou režimu opýtali ľudí, čo pokladajú za šťastnú krajinu s demokratickým politickým systémom, väčšina opýtaných by uviedla nášho šťastného a prosperujúceho suseda Rakúsko. Možno nie v prvom rade ako príklad demokracie, ale ako príklad prosperity. Keby sa Maďarsko bolo dokázalo oslobodiť v roku 1956, možno by sme aj my mohli zažiť takúto prosperitu. Ale keďže to tak nebolo, žiaden západný štát nemal politický záujem, aby Maďarsko prosperovalo. Maďarsko neprestalo byť relatívne chudobnou krajinou, pretože zdedilo štátne dlžoby, nahromadené za posledné desaťročie či viac Kádárovej éry; životná úroveň podstatnej časti obyvateľstva súčasne klesla oveľa hlbšie než predtým. A tak nás sotva môže prekvapiť, že tí, čo utrpeli škody, zatúžili po egyptskom pohodlí. Víťazstvo socialistov vo voľbách v roku 1994 bolo síce hrozivým signálom, ale bolo aj pochopiteľné. Bol to tiež signál neduživosti demokratickej mentality, znehodnotenia slobody. Možno si toto drvivé víťazstvo vysvetľovať ako hlas za Maďarskú socialistickú stranu ako takú, či dokonca ako hlas za dedičstvo Jánosa Kádára? Politici ukázali, že im chýba skúsenosť v hre na demokratickú politiku. Nemali ani možnosť, ani čas naučiť sa ju hrať, a tak pokračovali v tom, čo už vedeli alebo čo sa naučili predtým. Keď sú v opozícii, nesprávajú sa (česť výnimkám) ako opozícia proti demokraticky zvolenej vláde, ale ako opozícia proti straníckej diktatúre. Akoby boli jedinými, čo nesú vlajku poctivosti v boji proti nepoctivým. No keď sa sami stanú vládnucou stranou (a tu je už ťažšie nájsť významnejšiu výnimku) bez ohľadu na vek hrajú rovnakú paternalistickú a populistickú politickú hru. Demokratický politik potrebuje určité diplomatické schopnosti. Potrebuje byť flexibilný v kontaktoch so všetkými aktérmi, ktorí podporujú demokratický konsenzus. Zdá sa, že pramálo politikov v strednej Európe takúto schopnosť nadobudlo. Okrem toho sa od obyvateľstva znalého demokracie očakáva, že bude prejavovať úctu voči tým, čo zastávajú vysoké štátne funkcie, nech sú kýmkoľvek. Táto schopnosť, lepšie povedané táto tendencia sa nerozvíja, skôr naopak, za posledných pätnásť rokov sa zhoršila. Extrémne antidemokratické a rasistické sily a politické organizácie sú na vzostupe. Pravica často prijíma ich podporu a ešte častejšie využíva nedostatok úcty k demokratickým normám pre vlastné účely. Ľavica sa zas často spolieha skôr na formálne právnické kľučky než na mobilizáciu verejnej mienky. Bodovanie jednotlivých politických strán v parlamente (ktoré je, samozrejme, rozhodujúce) sa vydáva za jednoznačný protiklad politického bodovania na uliciach. Do omrzenia sa opakuje, že úspech v politike závisí od komunikácie. Médiá utvárajú verejnú mienku tým, že si vyberajú heslá zo slovníka masových demokracií a papagájujú ich, domnievajúc sa, že sa tým sami stávajú demokratmi. Demokratická mentalita sa však rodí len z demokratických činov, zatiaľ čo úspech komunikačného procesu závisí od toho, nakoľko sú jeho prijímatelia otvorení.
Spochybnené sú aj ideály. Ľavica si vypomáha tradičnými čačkami. Za iných okolností by tieto ideály mohli byť dokonca aj produktívne. Jedným z nich je napríklad sociálno-demokratická myšlienka sociálneho štátu; základným predpokladom fungujúcej sociálnej politiky je však existujúca miera prosperity. Maďarsku sa o tom momentálne môže len snívať. Aj pravica vyťahuje staré ideológie bez toho, aby im dala nový obsah. Snáď najhoršou z nich je myšlienka vlastenectva, hoci symbolické politikárčenie tu hrá len mizivú úlohu. Nielen Maďarsko, ale takmer všetky členské štáty EÚ majú vážne problémy s mladšou generáciou. Akoby moderné demokracie v Európe - na rozdiel od Spojených štátov - nedokázali naučiť svojich mladých ľudí ceniť si slobodu alebo dodržiavať pravidlá demokracie. V Maďarsku je problém o to horší, že staršia generácia má krátku pamäť. Zdá sa, že zabudli na štátnu bezpečnosť, na udavačov, na to, ako sa takmer denne uchyľovali k pretvárke, úskokom a otvorenej lži. Namiesto toho sa im cnie za záhumienkami, ktorými si dopĺňali družstevnícke mzdy a za plnou zamestnanosťou. Niektorí čerpajú silu z ideológie predvojnových Horthyovských čias, obdobia, ktoré len máloktorí z nich osobne zažili, a nadšene ňou kŕmia iných nad rozprestretou mapou veľkého Maďarska, preklínajúc všetkých susedov. Dnešní mladí ľudia nezažili žiaden iný politický systém okrem súčasného; nečudo, že vidia len temné stránky kapitalizmu a slobôd, ktoré prináša. Na vine sú čiastočne aj hnutia a strany, ktoré uskutočnili zmenu režimu. Slobodu - právo na osobnú slobodu, slobodu zhromažďovania, slobodu vyznania a slobodu prejavu - pokladali za takú samozrejmú a neodškriepiteľnú hodnotu, že si nikto nevšimol, že nie každý s tým musí súhlasiť.
Rozumejú dnes ľudia, čo len malá časť, pravidlám a šanciam sveta, v ktorom teraz žijeme? Keď sa povie kapitalizmus, rozumejú tým privatizáciu, stratu zamestnania a zahraničný kapitál. Čo vedia ľudia o trhoch? Vedia napríklad, čo skutočne znamená samoregulujúci trh, štátna regulácia a štátna intervencia? Čo vedia o demokracii? Vo väčšine prípadov len to, že máme zbytočný parlament, rozhádané strany, skorumpovaných politikov, ktorí klamú, sú posadnutí mocou a zarábajú obrovské peniaze za ničnerobenie, prípadne čosi horšie. A keď sa ľudí opýtame, čo s tým možno urobiť, odpoveď obvykle znie: nič. Je tu len zlosť, frflanie a obviňovanie iných. Ľudia sú menej ochotní využiť možnosti, ktoré majú k dispozícii. Platí to tak ako o možnostiach, ktoré sa otvorili zmenou režimu, ako aj o tých, ktoré priniesol vstup do Európskej únie. Je načase, aby sme si uvedomili, ako veľmi poznačili posledné roky Kádárovej éry maďarský charakter. Premenil sa „najlepší barak” v socialistickom tábore na „najhorší barak” po roku 1989. Ako sa môžeme konečne oslobodiť od dedičstva Kádárových rokov? Treba obrátiť list - okamžite.
---------------------