Legendy skončili, Sláger a Danubius sú minulosťou. Maďarským éterom sa včera ozýval smiech aj plač. S poslucháčmi sa lúčili dve najpočúvanejšie rádiá. Program oboch staníc, najmä večer pripomínal Silvester. Žúrku v éteri o 23.00 vystriedal veľký smútok, emócie a slzy. Z jazykov spíkrov uleteli aj vulgarizmy. „Dajme nahrávky do p*če a lúčme sa naživo,” tak reagoval moderátor Danubiusu na vopred nahraté pozdravy v živom vysielaní. „Koho pošleme do sk*rvenej matere?” pýtal sa naživo spíker Sláger Rádia mysliac na politikov, ktorí to majú na svedomí. Pred budovami oboch rádií postávali stovky fanúšikov. Na Danubiuse boli moderátori v éteri do poslednej sekundy. „Bolo s vami fajn,” boli záverečné slová a potom ticho. Na Sláger Rádiu patrili posledné slová riaditeľke Edine Heal. Po jej emotívnych slovách rovnako ostalo ticho. Pauza na oboch najväčších národných okruhoch trvala asi 30 sekúnd, keď sa ozvali nové stanice Neo FM a Class FM. V noci hrala len hudba a jingle. Každú hodinu od 01:00 stanice ponúkali správy a dopravný servis. Hudobný formát sa u oboch staníc nedá presne definovať. V prvej hodine odznel na oboch staniciach guláš všetkého možného. Hity, nehity, hard rock, stredný prúd, ale aj dance. Presne tak, ako to tvorcovia avizovali v predchádzajúcich dňoch. Na spravodajských weboch do včera večera chýbala akékoľvek informácia o tom, odkiaľ vysielajú a koho hlasy budeme počuť. Objavilo sa len avízo o talk show a večerných verejnoprávnych programoch. V noci Class FM spustilo web. Prekvapením je programová štruktúra. Tá je na 90% identická s Danubiusom. Osadenstvo tvoria skoro všetci moderátori Danubiusu, dokonca portrétové fotky pochádzajú z ich doterajšieho pracoviska. Rádio sídli na adrese odkiaľ už niekoľko rokov vysiela vlastnícky prepojené Lánchíd Rádió, čo je politicky pravicovo orientovaná lokálna stanica v Budapešti. Ide o talk formát stanicu zameranú na politiku. Staniciam Danubius Rádió a Sláger Rádió, ako sme nedávno informovali neboli predĺžené licencie. Dôvodom boli silné politické tlaky. Radia.sk budú i naďalej sledovať dianie okolo Neo FM a Class FM.
To čo sa v týchto dňoch deje okolo dvoch maďarských celoplošiek Sláger a Danubius rozdúchalo vetry v rádiovej brandži aj za hranicami našich susedov spoza Dunaja. Dve najväčšie a najpočúvanejšie stanice vykrvácali v boji o znovupridelenie licencií a v stredu 18. novembra o 24. hod. končia svoju mimoriadne úspešnú cestu na mediálnej dráhe. Natíska sa otázka: končia Sláger aj Danubius ako stanice alebo sa mení len značka a inak sa ide ďalej? Isté je, že končia značky a aj doterajší majitelia a prevádzkovatelia staníc. Neo FM a Klassz FM totiž patria niekomu úplne inému. No nie je isté, či sa na celoplošných okruhoch rozbehnú aj programy úplne odlišné od Slágera a Danubiusu. Nové stanice sľubujú nábeh vo štvrtok 19. novembra úderom polnoci. To znamená, od udelenia licencií po „rozvysielanie“ prejdú dobré tri týždne. Čas nereálny na postavenie nového rádia. Kto a odkiaľ teda bude vysielať program Neo FM a Klassz FM? Dosť možné a pravdepodobné, že by to mohlo byť z doterajších štúdií končiacich staníc. Z obrovského množstva potvrdených či nepotvrdených správ na maďarských weboch sa dá vydedukovať, že na frekvenciách nových staníc budeme naďalej počuť doteraz známe a obľúbené hlasy moderátorov Slágeru a Danubiusu. Historicky a služobne najstaršia stálica Danubiusu, populárny a vtipný László Jáksó sa už údajne dohodol s Klassz FM a na svojom okruhu asi naďalej ostáva kľúčovým moderátorom. Sám to naznačil vo svojej televíznej talk-show, kde odkázal: „Počkajme si na tie nové rádiá, aké programy nám prinesú!“. Ďalšia hviezda Danubiusu, jeden z najpopulárnejších maďarských rádio a TV moderátorov Balázs Sebestyén je vraj takisto pred dohodou s Klassz FM. Veľa sa píše aj o moderátorskej dvojici najpopulárnejšej rannej show v krajine - Bumerang. Gábor Bochkor a Lajos Boros zo Sláger rádia ešte vraj čakajú a nie sú rozhodnutí ani s nikým dohodnutí. Ak ostane Sláger čo len na internete, ostávajú aj oni lojálni svojej materskej stanici. Ak Sláger úplne zmizne, sú ochotní prejsť na Neo FM. Pravda, ak si ich Neo FM kúpi od Slágeru za tučný bakšiš cca 25 mil. forintov (cca 80 tis. eur), lebo natoľko si ich doterajší chlebodarca cení exkluzívnu zmluvu s nimi. To, že Sláger veľkú šancu nemá, je jasné už pár dní. Stanica sa nakoniec nedohodla s Rádiom 1, od ktorého chcela „odkúpiť“ frekvenčnú sieť, takže sa nemá kam presťahovať. Uvidíme. Alebo započujeme. Denník Népszabadság komentoval počínanie Bochkorovcov s rezervou. V rannej show nabádajú poslucháčov aby posielali srdcervúce sms-ky a maily a telefonáty. A poobede si vraj chodia sadnúť s ľuďmi od nových projektov a rokujú. Čo však už potvrdili - na Sláger Rádiu bude v stredu pred polnocou veľký plač za rádiom - slzy by mali roniť všetci moderátori. Bude to plač úprimný alebo cez smiech? Žeby už bolo všetko dohodnuté a spokojní moderátori už majú podpísané nové kontrakty? Tak ešte jedna indícia: Klassz FM sľubuje každý deň popoludní kontaktnú talkshow. Danubius celý minulý týždeň vo svojom popoludňajšom „drive“ vysielal samý pokec - súčasní i niekdajší moderátori spomínali na doterajší život v Danubiuse. Išlo sa naživo, žiadne nahrávanie vstupov, tie boli dosť dlhé. Jedna z moderátoriek sa dokonca vyžívala: „jéj, aké dobré, že môžem hovoriť naživo do pesničky“. Mala to byť generálka na novú talkshow Klassz FM?
V prípade Slovenska však Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj zredukovala prognózu smerom nadol, v júni predpokladala, že slovenská ekonomika sa na budúci rok zväčší o 3,1 %, ale teraz ráta s rastom na úrovni 2 %. Väčšina ekonomík strednej a východnej Európy bude na budúci rok rásť rýchlejšie, ako sa očakávalo, ale zotavenie aj tak bude mierne, uviedla Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) v jesennej prognóze prognóze, ktorú zverejnila vo štvrtok. Rýchlejšie by malo rásť Poľsko, Česko a Slovinsko a spomaliť by sa mal pokles Maďarska. V prípade Slovenska však OECD zredukovala prognózu smerom nadol. Kým v júni predpokladala, že slovenská ekonomika sa na budúci rok zväčší o 3,1 %, teraz ráta s rastom na úrovni 2 %. V prípade Poľska zrevidovala prognózu nahor z úrovne 0,6 % na 2,5 %, v prípade ČR z úrovne 1,4 % na 2 % a Slovinska z 0,7 % na 2,7 %. Pokiaľ ide o Maďarsko podľa organizácie sa jeho ekonomika v roku 2010 zmenší o 1 %, hoci v júni rátala s poklesom o 2,2 %. Pokiaľ ide o porovnanie hospodárskeho rastu s rastom za celú eurozónu, aj Slovensko by malo byť v roku 2010 nad priemerom, keďže rast eurozóny OECD očakáva na úrovni 0,9 %. Rastu slovenskej ekonomiky na budúci rok podľa organizácie pomôže rast medzinárodného obchodu a obnovenie prílevu priamych zahraničných investícii. Rast nezamestnanosti by sa mal postupne stabilizovať. Oživenie ekonomiky Poľska podľa OECD budú ťahať hlavne investície, ale rast aj tak zostane hlboko pod potenciálnou úrovňou. Českú republiku potiahnu väčšie investície a silnejší zahraničný dopyt. Maďarsku tiež pomôže silnejúci zahraničný dopyt a zlepšenie dostupnosti úverov. Aj Slovinsku sa bude dariť lepšie vďaka silnejšiemu exportu, ale investície k rastu prispejú až v roku 2011.
Maďarský nízkonákladový letecký dopravca sa po zdĺhavých rokovaniach s bratislavským letiskom rozhodol odstúpiť od svojich plánov zriadiť základňu na Slovensku. Z tohto dôvodu zruší od 11. januára 2010 svoju jedinú pravidelnú linku z Bratislavy do Ríma Nízkonákladová letecká spoločnosť Wizz Air končí svoju prevádzku na letisku v Bratislave. Zdôvodnila to tým, že po zdĺhavých rokovaniach s bratislavským letiskom sa rozhodla odstúpiť od svojich plánov zriadiť základňu na Slovensku. Ako spoločnosť vo štvrtok ďalej informovala agentúru SITA, z tohto dôvodu od 11. januára 2010 zruší svoju jedinú pravidelnú linku z Bratislavy na rímske letisko Fiumicino. „Sme sklamaní, že sme neboli schopní dosiahnuť dohodu o obchodných podmienkach s Letiskom Bratislava,“ povedal výkonný viceprezident Wizz Air John Stephenson. Wizz Air, najväčšia nízkonákladová letecká spoločnosť v strednej a východnej Európe, začala prevádzkovať pravidelnú linku medzi Bratislavou a Rímom 20. septembra tohto roku. Z Bratislavy do Ríma na letisko Ciampino lieta od 3. novembra tohto roku írsky nízkonákladový dopravca Ryanair. Pravidelná linka funguje trikrát týždenne vo večerných hodinách, okrem utorka aj vo štvrtok a v sobotu. Pravidelnú linku do Ríma prevádzkovala do svojho bankrotu koncom augusta tohto roka slovenská nízkonákladová letecká spoločnosť SkyEurope Airlines. Wizz Air prevádzkuje jedinú pravidelnú linku na Slovensku medzi Bratislavou a Rímom/Fiumicino so štyrmi spojmi týždenne. Spoločnosť vlani prepravila 5,9 mil. cestujúcich, čo bolo medziročne viac o 40,5 %. Za posledných dvanásť mesiacov prepravila viac ako 7,5 mil. pasažierov. V tomto roku plánuje zvýšiť ich počet o 27 % na 7,5 milióna. Dopravca má 11 základní v šiestich krajinách - v Poľsku, Maďarsku, Bulharsku, Rumunsku, na Ukrajine a v Českej republike, a to v Katoviciach, vo Varšave, v Gdansku a Poznani, v Budapešti, Sofii, Bukurešti, Kluži a Temešvári, Kyjeve a Prahe. Spoločnosť prevádzkuje viac ako 150 liniek v 21 štátoch, disponuje 26 lietadlami Airbus A320 s priemerným vekom tri roky a zamestnáva vyše tisíc pracovníkov. Spoločnosť si objednala ďalších 50 Airbusov A320.
Člen Bugárovej strany Most-Híd, ktorá hlása porozumenie medzi Maďarmi a Slovákmi, si obliekol maďarskú nacionalistickú uniformu. Bugárova strana Most-Híd vznikla tento rok ako umiernenejšia strana, v ktorej majú spolu fungovať nielen Maďari, ale aj Slováci. Na rozdiel od Csákyho SMK šéf Mosta Béla Bugár odsúdil témy otvárania Benešových dekrétov či územnej autonómie. Z SMK však do Bugárovho Mosta prestúpil aj ekonóm Tomáš Ágoston (56), ktorý tento víkend kandidoval v župných voľbách. Ágoston pred dvomi rokmi počas návštevy vtedajšej šéfky maďarského parlamentu v Bratislave prišiel oblečený v kontroverznej uniforme a stál v nej pri odhaľovaní pamätníka Maďarom, ktorí sa museli vysťahovať po prijatí Benešových dekrétov. V Slovenskom národnom múzeu nám potvrdili, že aj keď nejde o vojenskú uniformu, má akcent národniarstva. „Je to odev na slávnostné príležitosti, svoj pôvod má v rokoch 1848/49. V medzivojnovom období sa rozšíril najmä v radoch školskej mládeže a volá sa Bocskai viselet. Odev s veľkým erbom Maďarska na čiapke nie je prejavom svetoobčianstva,“ opísal nám uniformu Gábor Hushegyi. „V žiadnom prípade nešlo o provokáciu. Keď si môže dať prezident detviansky kroj, tak ja si môžem dať pri slávnostnej príležitosti maďarský civilný oblek, ktorý prezentuje moju identitu. Toto oblečenie nosili v 19. storočí prevažne bankári a úradníci,“ reagoval Ágoston. Politik nám prezradil, že oblek si dal ušiť v Štúrove a táto paráda ho stála 1 328 eur (40-tisíc Sk). „V tom oblečení nevidím problém, je to slávnostné oblečenie. Pokiaľ by mal nejaké prejavy extrémizmu, tak by sme to, samozrejme, museli riešiť,“ komentoval to Béla Bugár.
Slovenskí žiaci boli v uplynulom školskom roku opäť úspešní, na medzinárodných olympiádach získali spolu 34 medailí. Školáci bojovali na predmetových súťažiach, vytvorili významné environmentálne projekty, venovali sa vedeckej práci či prírodným vedám. Úspech zožali aj mladí športovci na súťažiach vo floorballe, džude, zimnom triatlone, orientačnom behu či tanečnom športe. Zlato si odniesli štyria, striebro patrí deviatim, bronzom sa môžu pochváliť v 21 prípadoch. Žiakov za úspešnú reprezentáciu ocení minister školstva Ján Mikolaj. Pamätný list sv. Gorazda odovzdá 52 mladým ľuďom dnes popoludní v Bratislave.
Budapešť/Praha - Počet ochorení na novú chrípku typu A dosiahol v Maďarsku úroveň epidémie. Podľa údajov tamojších zdravotníckych orgánov sa s chrípkovými príznakmi sa v 46. týždni obrátilo na lekárov 22-tisíc pacientov, pričom hranica epidémie je v Maďarsku stanovená na úroveň 20-tisíc nových ochorení týždenne. Najviac ochorení zaznamenali v Peštianskej župe. V uplynulom polroku zaznamenali v krajine 500 potvrdených prípadov tzv. prasacej chrípky. Aktuálne sa zvýšil aj počet hospitalizovaných s ochorením, ktorých je medzičasom už 172, pričom 15 z nich je v intenzívnej starostlivosti lekárov. Komplikácie spojené s týmto infekčným ochorením si v Maďarsku vyžiadali doteraz sedem životov, informovala agentúra MTI s odvolaním sa na slová Ágnes Csohánovej, šéfky epidemiologického odboru Celoštátneho epidemiologického centra. Masový výskyt chrípkových ochorení zaznamenali v uplynulých týždňoch v Maďarsku v 11 predškolských zariadeniach, 19 základných a troch stredných školách. Päť vzdelávacích zariadení museli dočasne uzavrieť. V Českej republike je už 95-tisíc balení vakcíny proti obávanej chrípke typu A. Na rokovaní zdravotníckeho výboru českej Poslaneckej snemovne to uviedla ministerka zdravotníctva Dana Jurásková. Celkovo by malo mať Česko vakcíny až pre milión ľudí, teda desatinu obyvateľov. Pôvodne sa plánovalo, že každý očkovaný dostane až dve dávky. Podľa výrobcu látky to však nebude nutné a postačí jedna dávka. Zmenu spôsobu očkovania, respektíve zvýšenie počtu osôb, ktoré môžu látku dostať, prerokuje vo štvrtok bezpečnostná rada štátu. Očkovacia látka sa bude distribuovať do regiónov a praktickí lekári budú následne očkovať podľa menných zoznamov. Vakcínu proti vírusu H1N1 tak dostanú nielen chronicky chorí pacienti a ženy po prvom trimestri tehotenstva, ale aj zdravotníci, vybraní zamestnanci štátnej správy, bezpečnostných zborov a služieb, ktoré sú nutné na udržanie riadneho chodu štátu. Doteraz na novú chrípku v ČR zomreli dvaja ľudia.
Bezdomovci v Maďarsku dostávajú bezplatne vakcínu proti novej chrípke typu A. V Budapešti o tom na tlačovej konferencii počas rokovania Rady pre bezdomovcov informoval štátny tajomník rezortu sociálnych vecí a práce Lajos Korózs. Ilustračný obrázokZdroj: TASRPodľa jeho slov už zaočkovali proti infekčnému ochoreniu stovky ľudí bez strechy nad hlavou. Vzhľadom na avizované ochladenie v priebehu budúceho týždňa druhý muž ministerstva sociálnych vecí uviedol, že v prípade potreby je možnosť rozšíriť jestvujúcu kapacitu 7360 miest v útulkoch o ďalších 1200 lôžok na prenocovanie. Nedostatok lôžok je vraj pre bezdomovkyne.
Počet ochorení na novú chrípku typu A (H1N1) dosiahol v Maďarsku úroveň epidémie. Podľa dnes zverejnených údajov tamojších zdravotníckych orgánov sa s chrípkovými príznakmi obrátilo v 46. týždni na lekárov 22.000 pacientov, hranica epidémie je v Maďarsku stanovená na úroveň 20.000 nových ochorení týždenne. Najviac ochorení zaznamenali v Peštianskej župe. V uplynulom polroku zaznamenali v krajine 500 potvrdených prípadov tzv. prasacej chrípky. Aktuálne sa zvýšil aj počet hospitalizovaných s ochorením, ktorých je medzičasom už 172, 15 z nich v intenzívnej starostlivosti lekárov. Komplikácie spojené s týmto infekčným ochorením si v Maďarsku vyžiadali doteraz sedem životov, informovala agentúra MTI s odvolaním sa na slová Ágnes Csohánovej, šéfky epidemiologického odboru Celoštátneho epidemiologického centra. Masový výskyt chrípkových ochorení zaznamenali v uplynulých týždňoch v Maďarsku v 11 predškolských zariadeniach, 19 základných a troch stredných školách. Päť vzdelávacích zariadení museli dočasne uzavrieť.
Maďarské zdravotnícke orgány v stredu vyhlásili celoštátnu epidémiu chrípky po tom, ako počet pacientov s príznakmi nákazy dosiahol 22 tisíc. Podľa tlačovej agentúry MTI tak bola prekonaná 20-tisícová hranica, ktorá je v Maďarsku kritériom na vyhlásenie stavu epidémie. Ako uviedla pre agentúru predstaviteľka Národného epidemiologického centra Ágnes Csohánová, najvyššia koncentrácia prípadov je v Peštianskej župe. Počet pacientov, ktorí hlásia príznaky chrípky, v priebehu minulého týždňa vzrástol o 30 percent.
Dve tretiny Maďarov je presvedčených, že život po roku 1989 má viac nevýhod oproti životu pod komunistickou diktatúrou. Vyplýva to z prieskumu inštitútu PASOS, ktorého výsledky zverejnili v utorok v Budapešti. Prieskum prebiehal vo všetkých štyroch krajinách Visegrádskej štvorky (V4), no takýto názor zistil len v Maďarsku. Sedemdesiat percent Čechov, 60 percent Poliakov a 53 percent Slovákov je naopak presvedčených o tom, že život po roku 1989 má viac výhod ako nevýhod. Maďari a Slováci zdieľajú názor, že dianie na konci osemdesiatych rokov, ktoré vyústilo do pádu komunizmu, bolo určované skôr vonkajšími vplyvmi ako dianím na domácej scéne. Česi a Poliaci si myslia opak.
Vládna SNS chce šíriť vlastenectvo špeciálnym zákonom. V školách, v parlamente, vo vláde či na miestnych zastupiteľstvách by sa podľa predstáv národniarov mala povinne hrať slovenská hymna. Poslanci, štátni úradníci, ale aj pätnásťroční školáci pri preberaní občianskeho preukazu by zas mali skladať sľub vernosti. Vyplýva to z návrhu, ktorý poslanci SNS predložili do parlamentu. Pod návrh sa podpísal šéf strany Ján Slota a predseda poslaneckého klubu Rafael Rafaj. „Z úcty k stovkám národovcov, ktorí trpeli za národné presvedčenie, osobitne z úcty ku generáciám bernolákovcov a štúrovcov, vnímame zodpovednosť za dorastajúcu mládež, ktorej chýba jasné vedomie slovenskej identity, a u ktorej sa prejavuje národné bezvedomie hraničiace s ľahostajnosťou,” napísali autori v dôvodovej správe k zákonu. Ak by poslanci zákon schválili, zmeny by čakali predovšetkým školy. V osnovách by sa objavila výchova k vlastenectvu. V triedach by nesmel chýbať štátny znak, zástava, text hymny a preambula ústavy. Pred začiatkom prvej hodiny v týždni by sa hrala štátna hymna. Podobné pravidlá by však platili aj pre rokovania parlamentu, vlády, samosprávy. Slovenská hymna by podľa návrhu znela aj na začiatku športových akcií, mestských či obecných podujatí i okolo polnoci vo verejnoprávnom rozhlase a televízii. Predloha z dielne SNS navyše počíta s tým, že poslanci, úradníci, starostovia či ďalší komunálni politici budú skladať sľub vernosti štátu. Zaviažu sa v ňom chrániť celistvosť a suverenitu krajiny a ctiť si štátne symboly. Takýto sľub by mal na ústavu odprisahať aj každý pätnásťročný školák pri preberaní prvého občianskeho preukazu. SNS navrhla, aby bol zákon účinný od apríla budúceho roka. Zmienka o prípadných trestoch za jeho nedodržiavanie v texte nie je. Slotova strana predložila v minulosti viacero podobných návrhov. V tomto volebnom období napríklad v snemovni presadila uzákonenie zásluh predvojnového katolíckeho politika Andreja Hlinku, ktorého časť verejnosti obviňuje z nacionalizmu. V 90. rokoch stála za návrhmi zmien Trestného zákona známymi ako „zákon na ochranu republiky”. Šírenie vlastenectva presadzuje aj najväčšia vládna strana Smer-SD. Jej šéf premiér Robert Fico sa tiež prihováral za spievanie hymny na školách alebo za budovanie sôch postavám národnej histórie. Vládna koalícia presadila i jazykový zákon. Ten mal okrem iného slúžiť na ochranu slovenčiny na južných územiach a vyvolal spory so susedným Maďarskom.
Predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek potešil šéfa SMK Csákyho. Vraj nevylúčil zmenu jazykového zákona, ktorý kritizovala maďarská menšina. Podľa premiéra Fica je to však už za nami. „Myslím si, že je to dobré. Pán Buzek nevylúčil ani možnú zmenu zákona. My dúfame, že na základe takéhoto európskeho dialógu tie hlúpe pasáže zákona, predovšetkým pokuty, sa nebudú aplikovať, minimálne do volieb v budúcom roku,” tvrdí Csáky. Dodal, že budú spoločne rozmýšľať o tom, ako by nastolili inteligentnejší jazykový režim na Slovensku. Buzek odporúča dialóg medzi politikmi a menšinami. Dôležitá je jej správna aplikácia zákona v praxi. Premiér Fico považuje túto tému za uzavretú. „Jazykový zákon je za nami,” povedal po rokovaní. Vláda bude garantovať takú aplikáciu, ktorá zabezpečí rovnováhu medzi používaním slovenčiny a jazyka menšín. Slovensko vraj nemá potrebu, aby sme problémy okolo zákona vyvážali do europarlamentu. Do volieb sa pokuty dávať nebudú. Podľa vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny Knuta Vollebaeka bola kritika jazykového zákona často prehnaná a zavádzajúca.
Vicepremiér Dušan Čaplovič potvrdil, že vláda je otvorená prípadným zmenám k novele zákona o štátnom jazyku. Ako povedal po dnešnom stretnutí s predsedom Európskeho parlamentu (EP) Jerzym Buzekom, zákony sa robia pre ľudí, treba ich pripravovať tak, aby reagovali na meniacu sa situáciu. „Zákony tu nie sú naveky a treba ich využívať tak, aby slúžili tým, pre ktorých sa pripravujú,” poznamenal s tým, že vykonávací predpis k novele jazykového zákona bude vytvárať všetky podmienky na to, aby občania SR neboli v žiadnej oblasti diskriminovaní. Na stretnutí zopakoval, že novela nie je namierená proti národnostným menšinám na Slovensku ani používaniu jazyka národnostných menšín. Jej hlavný význam spočíva v plnej aplikácii štátneho jazyka vo verejnom styku a k zachovaniu dvojjazyčnosti na jazykovo zmiešanom území. Slovensko-maďarské vzťahy označil za štandardné, pričom sa rozvíjajú vo všetkých oblastiach. „Žiaľ, niekedy do toho vstupujú nezodpovední politici najmä v menšinových otázkach, ktoré tieto bilaterálne vzťahy naštrbujú,” zdôraznil. Buzek v tejto súvislosti pripomenul, že z hľadiska Európskeho parlamentu je najdôležitejší neustály dialóg medzi štátnymi orgánmi a menšinami, ako aj správne napĺňanie zákona v praxi. „Ak by to bolo v budúcnosti potrebné, bolo by dobré, aby orgány boli otvorené vykonať jednu-dve zmeny zákona,” poznamenal. Šéf EP je optimista nielen čo sa týka vývoja dôležitých tém na Slovensku, ale aj v rozvoji bilaterálnych vzťahov s jeho susedmi.
Predseda opozičnej SMK Pál Csáky dúfa, že na základe európskeho dialógu sa minimálne do parlamentných volieb v budúcom roku nebudú aplikovať „hlúpe pasáže jazykového zákona, ako napr. pokuty”. Vyhlásil to po dnešnom stretnutí s predsedom Európskeho parlamentu (EP) Jerzym Buzekom s tým, že bude tiež rozmýšľať, ako na Slovensku nastoliť inteligentnejší jazykový režim. „Pán Buzek nevylúčil ani možnú zmenu tohto zákona, čo je dobré. V súlade s našim názorom je aj jeho požiadavka na dialóg medzi autoritami a legitímnymi zástupcami maďarskej komunity,” informoval Csáky. Podľa jeho slov zástupcovia SMK Buzekovi ukázali aj 30.000 podpisov, ktorými občania signalizujú, že majú s týmto zákonom problém. Csáky zároveň zdôraznil, že poslanci za SMK sú zvolenými zástupcami, ktorí dostali mandát a „nárokujem si, aby sme boli prizvaní k tomuto dialógu”. Na druhej strane nemá nič proti tomu, ak sa doňho zapoja aj civilní predstavitelia, „ale tí nemôžu nahradiť zvolených zástupcov maďarskej komunity”. Bývalý vicepremiér pre ľudské práva a menšiny opäť deklaroval, že SMK nemá záujem zvyšovať napätie. „Chceme aj takýmito krokmi tomuto predísť, lebo ak sa začnú aplikovať pokuty, tak rozhodne to bude vyvolávať ďalšie napätie medzi vládou a maďarskou komunitou,” upozornil. Ak podľa jeho slov vláda nevylučuje budúce zmeny v jazykovom zákone, tak to len víta a je pripravený rokovať. „Keby bol dialóg skôr, mohli sme predísť tejto situácii,” konštatoval. Narážal pritom na slová podpredsedu kabinetu Dušana Čaploviča (Smer-SD), ktorý nevylúčil, že jazykový zákon bude mať do budúcnosti inú podobu. Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, ktorý s Buzekom rokoval ešte pred Csákym aj v spoločnosti lídra KDH Jána Figeľa, poznamenal, že na stretnutí kládol dôraz na dôsledné uplatňovanie hodnôt v ekonomike, v politike a v každodennom živote. „Vyjadril som isté znepokojenie nad tým, že v Európe sa presadzuje populizmus, šírenie ľahkých a lacných sľubov, čo vedie k obrovským deficitom, zadlžovaniu a prehlbovaniu nerovnováh. To raz bude potrebné zaplatiť aj s úrokmi,” podčiarkol. Myslí si, že v európskej a národnej legislatíve, ako aj v praktických krokoch vlád, by bolo potrebné viac presadzovať zodpovednosť a premýšľanie nielen v krátkodobých, ale aj stredno a dlhodobých horizontoch. Na margo separátneho rokovania, keď s Buzekom najprv diskutovali spolu predstavitelia SDKÚ-DS a KDH a až následne SMK, Csáky podotkol, že sa tak stalo na základe dohody. „Jazykový zákon my asi vidíme špecificky a pán Buzek zrejme pochopil, že naše stanovisko má byť takýmto spôsobom tlmočené. Za to sme mu vďační,” uzavrel. O jazykovom zákone dnes s Buzekom hovoril aj predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD). Šéf EP po rokovaní vyhlásil, že ak by bolo v budúcnosti potrebné zmeniť nejaký odsek tejto právnej normy, on sám bude ochotný o tom hovoriť. V tejto chvíli je však podľa Buzeka kľúčové, aby vláda SR udržiavala neustály dialóg s menšinami. „Vždy sme mali záujem o dodržiavanie ľudských a menšinových práv,” povedal s dôvetkom, že SR sa v týchto otázkach môže spoliehať na asistencie OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe) a Rady Európy. „Je dôležité zabezpečiť správnu aplikáciu tohto zákona v praxi,” uzavrel Buzek.
Premiér Robert Fico považuje tému jazykového zákona, ktorý kritizovali najmä predstavitelia maďarskej menšiny, zrejme za uzavretú. „Jazykový zákon je za nami,” povedal po rokovaní s predsedom europarlamentu Jerzym Buzekom v Bratislave. Dodal, že vláda bude garantovať takú aplikáciu, ktorá zabezpečí rovnováhu medzi používaním slovenčiny a jazyka menšín. Fico pripomenul, že naša krajina nemá potrebu, aby sme problémy okolo zákona „vyvážali do europarlamentu.” Tvrdil, že je to problém, ktorý sme schopní riešiť „tu doma” a „bez ťažkostí.” Buzek Ficovi povedal, že dôležité je viesť neustály dialóg medzi vládou a menšinami a zabezpečiť správnu aplikáciu zákona v praxi. Ak sa podľa neho v budúcnosti ukáže, že je ho potrebné zmeniť, „môžeme o tom hovoriť.” Novela zákona o štátnom jazyku vyhrotila aj slovensko-maďarské vzťahy. Podľa vysokého komisára Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre národnostné menšiny Knuta Vollebaeka, ktorý obe krajiny navštívil, je norma v súlade s medzinárodnými štandardmi, aj keď to neznamená, že je dobrá. Dodal však, že kritika voči nemu bola často prehnaná a zavádzajúca.
Zákon o štátnom jazyku bol jednou z tém, ktorým sa v rozhovore venovali šéf Národnej rady SR Pavol Paška s predsedom Európskeho parlamentu Jerzym Buzekom. Paška ho informoval, že momentálne Slovensko ešte čaká na niektoré pripomienky zo strany komisára OBSE pre otázky národnostných menšín, ako aj z Rady Európy. „Sme pripravení ich implementovať a dúfam, že čo najskôr sa tieto pravidlá stanú záväznými, aby tento zákon prestal vyvolávať napätie medzi Slovákmi a Maďarmi,” podotkol Paška na brífingu po rokovaní. Buzek, pre ktorého téma jazykového zákona nie je nová a diskutoval o ňom aj s lídrom SMK Pálom Csákym, je presvedčený, že vďaka dialógu norma prestane vyvolávať emócie. Obaja predstavitelia diskutovali tiež o spolupráci Európskeho parlamentu s Národnou radou SR, ako aj o situácii v Európskej únii. Hneď po bilaterálnom rokovaní odišli do Slovenského národného divadla, kde je pripravený galaprogram k 20. výročiu Nežnej revolúcie. V stredu sa Buzek stretne s ďalšími predstaviteľmi slovenského politického života.
Predseda Národnej rady (NR) SR Pavol Paška dnes predsedu Európskeho parlamentu (EP) Jerzyho Buzeka na spoločnom rokovaní v Bratislave informoval o spôsobe, akým sa naša krajina snaží vysporiadať s určitými obavami a ako plánuje odstrániť určité implementačné ťažkosti zákona o štátnom jazyku. Ten vyvolal určitú kontroverziu najmä zo strany maďarskej reprezentácie. „Informoval som ho o prebiehajúcej príprave materiálu o implementácii, kde ešte stále čakáme na niektoré pripomienky vysokého predstaviteľa OECD Knuta Vollebaeka ako aj niektoré pripomienky z Rady Európy, ktoré sme pripravení implementovať,” povedal Paška na brífingu. Ako poznamenal, verí, že tieto pravidlá sa stanú čo najskôr záväzné pre reálny život tak, „aby tento zákon už prestal vyvolávať napätie medzi Slovákmi a Maďarmi žijúcimi na Slovensku”. Témou spoločného rokovania bola i spolupráca Európskeho parlamentu a NR SR pri prijímaní aktov Európskej únie (EÚ). Paška informoval Buzeka v tomto smere o technike, ktorú náš parlament má už od roku 2005, o postavení výboru NR SR pre európske záležitosti a o záväznosti stanovísk pre jednotlivé ministerstvá. Podľa jeho slov sme na úrovni NR SR možno o niekoľko krokov pred niektorými ostatnými členskými krajinami, kde sa národné parlamenty budú ešte len musieť vysporiadať s posilnenou pozíciou národných parlamentov pri prijímaní záväzných aktov EÚ. Šéf európskeho parlamentu Buzek sa dotkol i udalostí spred 20 rokov a pripomenul, že pred 20 rokmi sme si nedokázali ani predstaviť, že demokratické pravidlá prinesú taký veľký úspech stredoeurópskym krajinám. „Pred 16 rokmi sa Slovensko stalo celkom nezávislou krajinou. Sú to dve veľmi dôležité veci, 20 rokov demokracie a 16 rokov nezávislosti Slovenska,” zdôraznil.
Slovenská pospolitosť dnes tradične vyrazila do ulíc Bratislavy. Pravicoví radikáli využívajú výročie 17. novembra opakovane, aby upozorňovali na svoje myšlienky. Akciu maskujú zväčša pod pochody za slobodu slova, prípadne proti totalite. Výnimkou preto nie je ani dnešok. Vyše sto priaznivcov Pospolitosti sa o 14. hodine stretlo na Hlavnej stanici. Krátko na to vyrazili pochodovať cez mesto až pred budovu Národnej rady. Tam predniesli svoje prejavy vodca Pospolitosti Ivan Sýkora a jeho pobočník Michal Laššák. Zamerali sa na kritiku súčasnej vlády a polície. Následne ostro vystúpili voči Rómom a kritizovali politiku vlády v tejto oblasti. Polícia, ktorá priebeh pochodu celý čas monitorovala, napokon nemusela zasiahnuť. Slovenská pospolitosť prežíva opätovný rozmach po tom, čo v júli Najvyšší súd zrušil rozhodnutie Ministerstva vnútra o rozpustení občianskeho združenie. Pravičiari od vtedy zorganizovali množstvo pochodov v rôznych kútoch Slovenska namierených proti Rómom. Zakladateľ Pospolitosti a jej najvýraznejší rečník Marián Kotleba kandidoval vo voľbách do vyšších územných celkov na župana v Banskobystrickom kraji. Skončil štvrtý zo ziskom viac ako 13-tisíc hlasov. Ministerstvo rozpustilo Pospolitosť už vlani v novembri za rekordný týždeň. Na základe zákona o združovaní občanov ich najprv museli upozorniť na protiústavnú činnosť a až po nevykonaní nápravy rozpustiť. List s upozornením je datovaný zo 7. novembra 2008, podľa hovorcu ministerstva vnútra Erika Tomáša ho poslali 10. novembra a rozhodnutie o rozpustení padlo už z 13. novembra. Mimovládne organizácie vtedy upozornili, že takéto konanie nemusí byť správne. Ich tvrdenia napokon potvrdil aj Najvyšší súd, ktorý v júli kvôli procesným chybám rozhodnutie o rozpustení zrušil. Ministerstvo vnútra sa už v júli opäť avizovalo, že bude chcieť združenie znovu rozpustiť. „Odstránime spomínané nedostatky v súlade s verdiktom súdu. Keďže občianske združenie ani po pôvodnom rozhodnutí MV SR neupustilo od svojej nezákonnej činnosti, sme pripravení v krátkom čase opäť rozhodnúť o jeho rozpustení,” povedal hovorca rezortu vnútra Erik Tomáš. Rezort v septembri konanie znovu inicioval.. Rozpustenie Pospolitosti oznámil 14. novembra 2008 sám predseda vlády Robert Fico. Urobil tak deň pred rokovaním so svojim maďarským partnerom Ferencom Gyurcsányom, s ktorým mal hovoriť práve o extrémizme. Na stretnutí Fico protestoval proti exportu maďarského extrémizmu na Slovensko a poukázal, že jeho vláda systematicky zasahuje proti extrémizmu. Ako príklad uviedol práve rozpustenie Slovenskej pospolitosti a očakával od Gyurcsánya rovnaký postoj voči maďarským gardám. Maďarský priemer vtedy vyhlásil, že zrušiť nejakú organizáciu môže v Maďarsku iba súd. „Podľa mňa Maďarská garda narušuje demokratické princípy a hodnoty mierového spolužitia. Ale úprimne sa priznám, že podľa maďarského právneho poriadku je takmer jedno, aký názor zastávam. A pokladám za správne, že nemôžem prikázať ministrovi vnútra, aby zrušil nejakú organizáciu. V Maďarsku o tom musí rozhodovať súd,” zdôraznil Gyurcsány. Podľa jeho slov rozpustil súd tento rok na jar Maďarskú gardu. Slovenská pospolitosť ako občianske združenie funguje od roku 1995. Od vzniku až do súčasnosti sa pohybuje v ultrapravicovom priestore, kladné hodnotie fašistického režimu z rokov 1939 až 1945 a založenie strany Slovenská pospolitosť - Národná strana ju však posúvajú na hranicu radikálneho spektra smerom k extrémizmu. Konštatuje to nezávislá správa o plnení bezpečnostnej politiky v oblasti extrémizmu. Spomínanú národnú stranu rozpustil Najvyšší súd 1. marca 2006 pre jej nesúlad s Ústavou SR. Zakladateľ Pospolitosti Marián Kotleba aj viacerí členovia vrátane pobočníka vodcu Michala Laššáka čelili v minulosti trestným oznámeniam a žalobám. Posledné stíhanie Kotlebu za použitie fašistického pozdravu „Na stráž!” prokuratúra zastavila. Čelí však ďalším stíhaniam za činnosť spojenú so Slovenskou pospolitosťou.
Tempo medziročného rastu priemernej hrubej mzdy v Maďarsku sa v septembri zrýchlilo na 0,7 % z augustových 0,6 % Tempo medziročného rastu priemernej hrubej mzdy v Maďarsku sa v septembri zrýchlilo na 0,7 % z augustových 0,6 %. Pod mierne zrýchlenie rastu sa podpísalo zvýšenie odmien v súkromnom sektore, uviedol v utorok maďarský štatistický úrad. Rast hrubých miezd súkromného sektora bez zarátania prémií, ktorý pozorne sleduje centrálna banka pri nastavovaní úrokových sadzieb, sa však v septembri spomalil na 4,1 % zo 4,8 % v auguste. Medziročný rast miezd v súkromnom sektore v auguste predstavoval 4,3 % oproti augustovým 3,6 %. „Hrubé mzdy v súkromnom sektore mierne vzrástli vďaka tomu, že prémie, ktoré boli vyplatené minulý rok v auguste, boli tento rok preložené na august, čo vylepšilo medziročný výsledok,” uviedla predstaviteľka štatistického úradu Erzsebet Eperjesi. Mzdy vo verejnom sektore poklesli v septembri medziročne o 7,4 % v porovnaní s augustovým medziročným poklesom na úrovni 6,5 %.
Pred dvadsiatimi rokmi demonštrácia pôvodne venovaná Dňu študentstva spustila v Československej republike lavínu zmien, ktorú neskôr označili ako Nežnú revolúciu. Hoci si to na začiatku novembrových udalostí málokto naplno uvedomoval, občiansky odpor vtedy spôsobil definitívny koniec komunizmu v Československu a začiatok úplne novej éry v živote oboch národov.
Diskusiou pri okrúhlom stole na pôde budapeštianskej Filozofickej fakulty Univerzity Eötvösa Loránda si dnes popoludní pripomenú 20. výročie udalostí zamatovej revolúcie vo vtedajšom Československu. Diskusie s názvom „Nežná revolúcia v Československu-1989” sa zúčastnia hovorca hnutia Charta '77 Miloš Rejchrt, vodca slovenských študentov v roku 1989 Anton Popovič a spravodajca Československého oddelenia rozhlasu Slobodná Európa György Varga. Podujatie bude moderovať historik László Szarka. Slovenský inštitút v Budapešti pripravil pri tejto príležitosti výstavu o Nežnej revolúcii, ktorá potrvá do 2. decembra.
Výstavu fotografií a plagátov pripomínajúcu udalosti, ktoré sa stali 17. novembra v bývalom Československu, otvorili dnes na pôde Európskeho parlamentu pri príležitosti 20. výročia nežnej revolúcie slovenská europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová a český europoslanec Libor Rouček. Obidvaja sa zhodujú v tom, že je potrebné si pripomínať dôležité míľniky v histórii aj na pôde inštitúcie, v ktorej by Česká republika, ani Slovensko bez novembrových udalostí nemohli mať zastúpenie. Podľa českého poslanca práve 17. november 1989 prispel k tomu, že sa obidva národy mohli rozhodnúť, ako cestou sa chcú uberať. Slovenská europoslankyňa zdôraznila, že počas uplynulých 20 rokov nastal v oboch štátoch, ktoré sa 11 rokov od rozdelenia spoločnej republiky stretli v Európskej únii, obrovský posun v oblasti demokratických hodnôt. Slovenský komisár Maroš Šefčovič označil obdobie, ktoré uplynulo od pádu komunizmu, za mimoriadne úspešné. „Dnes, keď sa pozrieme, čo sme za 20 rokov dosiahli, tak si myslím, že aj tie najodvážnejšie očakávania boli prekonané. Asi ťažko by sme uverili, že budeme pevnou súčasťou EÚ, že budeme platiť eurom, že zmiznú hranice medzi členskými krajinami a toto si musíme veľmi vážiť. Nie vždy sa tomu dostáva také ocenenie, ako by si to zaslúžilo,” uviedol Šefčovič. Hoci od pádu Železnej opony uplynuli dve desaťročia, politici, pôsobiaci v európskych inštitúciách pripúšťajú existenciu určitých mentálnych bariér medzi Východom a Západom. „Stačí sa pozrieť do Nemecka. Nemci sú jeden národ, hovoria jedným jazykom, ale to 40 rokov trvajúce oddelenie urobilo svoje, takže aj v Nemecku vidíme určité mentálne bariéry a vidíme ich aj napríklad medzi ČR a SR na jednej strane a Rakúskom a Nemeckom na strane druhej. Myslím si, že to bude trvať minimálne ďalšiu generáciu, než sa zžijeme, než si na seba zvykneme,” tvrdí Rouček. V europarlamente Rouček podľa svojich slov takéto bariéry nepociťuje, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že bol zvolený za podpredsedu EP, no pripomína, že kolegovia z parlamentných lavíc pochádzajúci z krajín, ktoré sú od ČR či SR vzdialenejšie, toho veľa o tomto regióne nevedia. Podľa Flašíkovej-Beňovej nie je opodstatnené, aby sa Slováci alebo Česi cítili menejcennými v porovnaní s občanmi západoeurópskych krajín. Platí to aj na pôde EP, kde nejde o to, odkiaľ poslanec pochádza, ale ako sa vie presadiť. „Dá sa ale povedať, že práve v ostatných rokoch dosť významne narástol pravicový extrémizmus, ktorý je samozrejme najmä o nenávisti voči skupinám ľudí a našou úlohou je bojovať s tým, aby opäť - keď už nemáme ploty a takéto bariéry - nevznikala nenávisť,” upozornila podpredsedníčka socialistickej frakcie v europarlamente. Slovenský eurokomisár si myslí, že mladá generácia už nie je poznačená minulosťou a bariéry tam už neexistujú. „Ja verím, že tá generácia, ktorá sa narodila po nežnej revolúcii, sa už bude na Európu pozerať ako na zjednotený, úspešný kontinent a tie bariéry, ktorá tá staršia generácia možno ešte niekde cíti, tak budú postupne miznúť a táto nová generácia ich už nebude cítiť,” dodal Šefčovič.
Čakali sme vyše 40 rokov na deň, keď sa zrútilo predchádzajúce usporiadanie sveta a pominulo obdobie studenej vojny. Ak si však chceme uctiť všetky obete v kalendári, nemôžeme sa upínať iba na tento dátum v kalendári. Uviedol to dnes prezident SR Ivan Gašparovič pri príležitosti štátneho sviatku Dňa boja za slobodu a demokraciu na Ružinovskom cintoríne v Bratislave. Hlava štátu pri Pamätníku popraveným a umučeným politickým väzňom vyzdvihla zásluhy padlých politických väzňov a všetkých, na ktorých bolo páchané násilie. „Boj za slobodu a demokraciu bol zložitý, prebiehal v konfrontácii so štátnou mocou, politickými procesmi, hľadaním vnútorného nepriateľa, sledovaním a zastrašovaním občanov. Slúži ku cti týmto ľuďom, ktorí tomuto vzdorovali a vynútili aj pre nás, aby sme mohli žiť v slobode,” pripomenul Gašparovič. Podľa jeho slov „ideály slobody a demokracie musíme predovšetkým žiť, osvojovať si ich a presadzovať v každom živote, pretože len v praktickom živote nadobúdajú svoj zmysel a svoju dôstojnosť,” povedal prezident. Pri pamätníku vystúpili aj arcibiskup Stanislav Zvolenský, podpredsedníčka SNS Anna Belousovová, predseda Európskej federácie politických väzňov Jure Knezović a predseda Zväzu protikomunistického odboja Arpád Tarnóczy. Všetci sa zhodli na tom, že formy politického, náboženského a triedneho útlaku, aké boli na našom území pred Nežnou revolúciou, sa už viac nemôžu opakovať.
Bez 17. novembra by Slováci nikdy nevytvorili samostatný štát, povedal dnes slovenský premiér Robert Fico v prejave na pôde University College London (UCL) pri príležitosti 20. výročia Nežnej revolúcie. Jednodňovú návštevu Veľkej Británie začal predseda slovenskej vlády stretnutím s pedagógmi a študentmi renomovanej svetovej univerzity. V prednáške „Slovensko v 21. storočí” Fico pripomenul význam 17. novembra, politickú silu Nežnej revolúcie a demokratizáciu spoločnosti, ale i privysoko dávané sľuby o prosperite. Zdôraznil, že bez sociálnych práv je realizácia občianskych a politických práv veľmi komplikovaná. Podľa slov slovenského premiéra sa urobili „enormné chyby” v spôsobe privatizácie, následkom čoho vznikali nové krivdy. Majetok sa dostal do rúk individuálnych vlastníkov alebo mimo SR, pripomenul Robert Fico. Ocenil, že tribúni Nežnej revolúcie sa pokúšali naplniť sen. Ako povedal, na Slovensku sa však zlyhalo v snahách zlepšiť životnú úroveň ľudí. Dodal, že v sociálnej oblasti treba dosiahnuť to isté ako v oblasti ľudských a občianskych práv. Slovenský premiér poukázal tiež na vplyv globálnej ekonomickej krízy na slovenské hospodárstvo, závislé od exportu, a na jednostrannosť rozvoja na báze automobilového priemyslu. Zároveň Robert Fico zdôraznil, že vďaka novembrovým udalostiam sa Slovensko stalo krajinou, ktorá robí nezávislé rozhodnutia na medzinárodnej politickej scéne, je členom EÚ a NATO. Dodal, že benefit ekonomického rastu sa má prejaviť aj v živote ľudí. A podčiarkol záväzok svojej vlády pri vytváraní sociálneho štátu.
Spomienkou na revolučné udalosti spred dvadsiatich rokov začal svoju pracovnú návštevu v Londýne premiér Robert Fico. V prejave na University College of London zmapoval novodobé slovenské dejiny. Hovoril o prínosoch i negatívach novembra 1989. Aj keď podľa neho ľudí priviedli do ulíc heslá ako „sloboda” a „demokracia”, realita sa od novembrových ideálov líšila. „Veľmi skoro vysvitlo, že tribúni revolúcie neboli vždy len féroví, boli v tom aj stranícke a ekonomické záujmy,” povedal Fico. Premiér skritizoval ponovembrovú privatizáciu, ktorá je vraj výsledkom chybnej politickej stratégie. Nežnú revolúciu označil za cestu k samostatnej Slovenskej republike. „Bez novembra '89 by sa Slovensko nemohlo osamostatniť,” tvrdí Fico. Premiér sa venoval aj súčasnému stavu slovenskej ekonomiky, predostrel aj vízie slovenskej vlády konsolidovať rozpočet. Ako dodal, rovnaké úspechy ako v oblasti občianskych práv teraz treba dosiahnuť i v oblasti sociálnych práv. Fico odpovedal aj na otázku jedného z prítomných k postaveniu maďarskej menšiny na Slovensku. Študent maďarskej národnosti sa ho opýtal, čo by urobil pre zlepšenie postavenia svojej menšiny, keby bol Maďarom žijúcim na Slovensku. „Urobil by som všetko pre to, aby bola zachovaná identita národnosti v oblastiach ako kultúra alebo literatúra, ktoré sa od slovenskej líšia,” reagoval premiér. Podľa neho má však maďarská menšina na Slovensku dostatočný priestor v školstve, divadlách i televízii. „Ale urobil by som ešte jednu vec, perfektne by som sa naučil po slovensky,” dodal Fico.
Predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD) je presvedčený, že 17. november je jeden z najvýznamnejších medzníkov v histórii Slovenska, ktorý prirovnáva k Slovenskému národnému povstaniu a vzniku samostatnej SR. Prvý muž zákonodarného zboru preto ďakuje všetkým, ktorí sa pričinili o to, kde dnes Slovensko je. Poukázal pritom na to, že krajina prešla pokojným spôsobom k prosperite a neuveriteľne úspešnému príbehu. Na druhej strane deň pred dnešným výročím apeloval, aby sa už prestalo so symbolikami, paušalizovaním a generalizovaním. „Nehaňme a nenálepkujme nikoho len preto, že má názor,” zdôraznil. Paška už skôr vyzval na to, aby ľudia nedovolili sprivatizovanie odkazu Nežnej revolúcie. „Hovorme o solidarite. Netvárme sa, že hŕstka intelektuálov, ktorá si sprivatizovala svoju pravdu, bude dnes meniť názory miliónov ľudí,” upozornil. Podľa neho treba 20. výročie Nežnej revolúcie využiť na to, aby sa o Novembri hovorilo bez ideologických skratiek a skresľovania. Za dôležité označil to, kam smeruje krajina, ako sú ľudia a politickí predstavitelia schopní ju občiansky a politicky modelovať. Zároveň vyzval na napĺňanie hesiel z roku 1989, ktoré nepovažuje iba za heslá, ale za historický záväzok. Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) ešte minulý týždeň vyslovil myšlienku, že na Slovensku nie je veľa ľudí, ktorí majú právo na vynášanie morálnych súdov v súvislosti s Novembrom 1989. O to viac je podľa neho inšpektorov demokracie, ktorí buď v roku 1989 svet ešte ani nevnímali, alebo boli aktívnou súčasťou predchádzajúceho režimu. Tvrdí, že on sám by si rád zachoval na obdobie pred rokom 1989 autentický pohľad mladého 25-ročného človeka. „Pamätám si, ako som musel žiadať svojho nadriadeného o súhlas vycestovať na Maltu na dovolenku, ale aj na to, že som nemal žiaden problém si na túto cestu našetriť z mimoriadne štedrého štipendijného systému pre študentov,” upozornil Fico. Zároveň konštatoval, že po novembrových udalostiach sa skoro ukázalo, že na tribúnach nestáli len bojovníci za demokraciu, ale aj ľudia s dopredu pripravenými mocenskými cieľmi a ekonomickými záujmami. „Tie sa rozhodli dosiahnuť aj v rozpore s tým, čo z tribún hlásali. Bez ostychu sa vedeli dohodnúť s časťou bývalých vysokých komunistických funkcionárov a spoločne kládli základy nových štruktúr štátu,” vyhlásil šéf kabinetu. Národné bohatstvo tvorené generáciami sa tak podľa neho dostávalo do súkromných domácich a zahraničných rúk nehľadiac na jeho cenu a národný strategický význam.
17. november spred 20 rokov vnímajú predstavitelia súčasnej parlamentnej opozície ako dôležitý medzník slovenskej histórie, keď demokracia dostala zelenú. Zhodujú sa na tom predsedovia týchto strán Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS), Pál Csáky (SMK) a Ján Figeľ (KDH). Pre Dzurindu ide o vôbec najvýznamnejší zo všetkých štátnych sviatkov SR, pretože bez 17. novembra by neexistovali ani tie cirkevné, Deň Ústavy SR či výročia vstupu Slovenska do Európskej únie. „Vďaka nemu sa presadila do každodenného života sloboda a demokracia ako spôsob správy vecí verejných,” uviedol šéf SDKÚ-DS, podľa ktorého iba v slobodnom svete je možné „robiť tak, aby ľudia mohli v pokoji žiť, aby sa mohli uplatňovať, rozvíjať a aby sa zvyšovala ich životná úroveň”. Podľa Figeľa znamená 20 rokov demokracie prítomnosť novej generácie, ktorá zdieľa dar slobody, demokracie a európskej integrácie. Zároveň pripomenul, že pamäť a identita spolu úzko súvisia. „Aktívna pamäť je najlepšou odpoveďou na zápas o slobodu a demokraciu, o dominanciu práva a dôstojnosť ľudskej osoby,” nazdáva sa predseda KDH. Preto je potrebné, aby aktívna pamäť v SR rezonovala, pričom v budúcnosti by sa aj Ústav pamäti národa (ÚPN) ako pamätná a edukačná inštitúcia mala dostať z tieňa súčasného diania. Taká silná skupina hodnôt ako sloboda, demokracia a pluralita nesmie byť diskutabilná, nazdáva sa Csáky. Spoločnosť na Slovensku si musí podľa neho uvedomiť, že napriek istej ambivalencii, keď ponovembrový vývoj priniesol negatíva i pozitíva, jej budúcnosť môže byť budovaná len na základe tých hodnôt, ktoré jej priniesol November 89. „Musíme byť vďační všetkým, ktorí sa o to pričinili. Aj v 70-tych, 80-tych rokoch a aj v tom dvadsaťročnom období, ktoré máme za sebou,” uviedol šéf SMK. Dzurinda reagoval aj na pozvanie osláviť 20. výročie Nežnej revolúcie, ktoré dnes opozícii opätovne tlmočil predseda Národnej rady SR Pavol Paška. Všetkých bez ohľadu na názory a politickú príslušnosť pozval, aby sa na oslavách zúčastnili. „Ja nemôžem za to, že nie sme schopní ani taký výrazný historický medzník uchopiť trošku konsenzuálne,” povedal Paška. Podľa Dzurindu ak by prijal pozvanie, bolo by to čosi také, ako keby prijal „pozvanie na oslavy Slovenského národného povstania, ktoré by organizovali fašisti”. „To dosť dobre nejde,” uzavrel šéf SDKÚ-DS.
Protestný pochod bratislavských študentov, ktorý sa začal 16. novembra 1989 o 18.00 h na vtedajšom Mierovom námestí, považuje Ján Čarnogurský za súčasť diania, ktoré zmenilo nielen politický režim v bývalom Československu, ale aj diania, ktoré zjednotilo Európu. Uviedol to počas slávnostného odhalenia pamätnej tabule na budove ministerstva pôdohospodárstva, ktorá pripomína túto udalosť. Pred 20 rokmi v jej priestoroch sídlilo ministerstvo školstva. Čarnogurský je jedným z iniciátorov vyhotovenia predmetnej tabule. Ako ďalej pokračoval, pád železnej opony bola najdôležitejšia udalosť od skončenia 2. svetovej vojny a práve tento pochod bol jeho súčasťou. „Som presvedčený, že jeho účastníci v daný deň a v danú hodinu celkom netušili, že aj oni dávajú impulz na rozhýbanie kyvadla demokratického času, ktoré sa od tej chvíle dalo do pohybu a so železnou pravidelnosťou sa odchyľuje raz vpravo a raz vľavo. Presne tak, ako je to v demokratickej spoločnosti prirodzené,” uviedol v príhovore generálny riaditeľ TASR Jaroslav Rezník. Inštalovanie tabule je súčasťou projektu História sebavedomia, ktorý agentúra realizuje. Podľa poslankyne Národnej rady SR Oľgy Nachtmannovej sa na schodoch pred budovou ministerstva uskutočnil pred 20 rokmi historicky prvý dialóg v rámci celého Československa medzi politickou opozíciou a vládnucou komunistickou mocou. „Dnes môžeme hovoriť o Slovensku a o jeho stredoeurópskych susedoch ako o úspešnom príbehu transformácie a jeho prvé dejstvo sa odohralo práve tu, na týchto schodoch,” zdôraznila. Na protest si zaspomínal aj priamy účastník Rado Števčík, ktorý bol jedným z približne 400 študentov, ktorí sa vydali ulicami Bratislavy. „Dvadsať rokov sa o tomto pochode na Slovensku veľmi nehovorilo, možno aj preto, že 16. november zostal v tieni nasledujúceho dňa a ďalších novembrových dní,” domnieva sa. Poznamenal, že dôsledky, ktoré sa vtedy dali očakávať a exemplárne tresty, ktorými im hrozili ich pedagógovia, sa neuskutočnili práve vďaka 17. novembru. Dodal, že práve Filozofická fakulta Univerzity Komenského bola prvou fakultou na Slovensku, ktorá sa otvorene pripojila k pražským študentom, začala štrajk, prerušila vyučovanie a začala diskutovať s jej vedením.
Odpor proti totalitnej moci počas druhej svetovej vojny si 17. novembra pripomínajú študenti na celom svete. Medzinárodný deň študentstva vyhlásil Medzinárodný zväz študentstva v roku 1941 na manifestácii solidarity s českými študentmi v Londýne ako spomienku na rozpútanie fašistického teroru proti českým vysokým školám a ich študentom v roku 1939. Od roku 2001 na Slovensku 17. november slávime aj ako štátny sviatok - Deň boja za slobodu a demokraciu. Podnetom na vyhlásenie Medzinárodného dňa študentstva sa stali udalosti na jeseň 1939 vo vtedajšom Protektoráte Čechy a Morava. Okupácia českých území nemeckými vojskami vyvolala v uliciach Prahy 28. októbra 1939 demonštráciu v spojitosti s oslavami vzniku Československa. Pri zrážke medzi demonštrantmi a ozbrojenými zložkami, pričom ich príslušníci použili aj strelné zbrane, zahynul mladý robotník Václav Sedláček. Trinásti ďalší účastníci demonštrácie utrpeli ťažké zranenia, medzi nimi aj študent medicíny Univerzity Karlovej Jan Opletal, ktorý o dva týždne zraneniam podľahol. Opletalova smrť vytiahla 17. novembra 1939 do ulíc stovky vysokoškolákov bez rozdielu ich príslušnosti k fakulte alebo škole vôbec. Chceli sa pochodom cez mesto s medikom dôstojne rozlúčiť pred pohrebom v dedinke Lhota nad Moravou. Strety s políciou a nemeckými vojakmi trvali celý deň a ich následky boli tragické. Špeciálne nemecké komandá SS a SD prepadávali vysoké školy a internáty v Prahe, Brne a Příbrame. Nasledovali popravy bez súdu, vyše 1200 študentov odvliekli do koncentračného tábora Sachsenhausen-Oranienburg. O bleskovej protištudentskej akcii rozhodol 16. novembra v Berlíne nemecký vodca Adolf Hitler. Pri príležitosti druhého výročia uzatvorenia českých vysokých škôl a odvlečenia študentov do koncentračného tábora sa v Londýne stretli delegácie študentov 26 národov pod záštitou prezidenta Edvarda Beneša a exilovej československej vlády. V slávnostnom vyhlásení stanovili 17. november za Medzinárodný deň študentstva. V roku 1942 na zasadnutí Medzinárodného študentského zhromaždenia vo Washingtone bol 17. november potvrdený a opäť vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva. Na akte potvrdenia sa zúčastnili delegáti študentov 50 národov.
Podobne ako v roku 1939 aj v novembri 1989 zohrali najmä v Prahe a v Bratislave významnú úlohu študenti vysokých škôl. Stali sa katalyzátormi všetkých neskôr nasledujúcich zmien. Udalostiam zo 17. novembra 1989, keď sa študentskými demonštráciami začala Nežná revolúcia, predchádzali nelegálne stretnutia študentov v Prahe aj v Bratislave. Poslucháči vysokých škôl ich zorganizovali v predvečer Medzinárodného dňa študentstva. V novembri 1989 príslušníci Verejnej bezpečnosti na Národnej triede v Prahe zbili študentov demonštrujúcich za základné ľudské práva. Postupne udalosti na podporu študentov a na vyjadrenie odporu voči socialistickému zriadeniu nadobúdali väčší rozmach, až vyústili do pádu režimu. Rok 1989 priniesol národom v Československu, ako aj miliónom ďalších ľudí v strednej a východnej Európe, slobodu, demokraciu, obnovenie ľudských práv a vieru. Federálne zhromaždenie ČSFR schválilo 9. mája 1990 zákon č. 167/90 Zb. z., na základe ktorého sa 17. november - Deň boja študentov za slobodu a demokraciu - stal pamätným dňom ČSFR. Národná rada SR na svojom zasadnutí 20. októbra 1993 prijala nový zákon č. 241/1993 Zb. z., ktorým zrušila ustanovenia zákona č. 167/90 Zb. z. a 17. november - Deň boja proti totalite - vyhlásila za pamätný deň SR. Poslanci NR SR na 52. schôdzi dňa 25. októbra 2001 rozhodli schválením príslušného zákona, že 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu - bude štátnym sviatkom SR. V Českej republike je 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu, štátnym sviatkom od roku 2000.
Sľúbili sme si lásku, sľúbili vravieť pravdu len, sľúbili sme si vydržať, sľúbili sme si nový deň - to je refrén najznámejšej novembrovej pesničky z roku 1989. Martinský rodák Ivan Hoffman ju spieval na bratislavskom Námestí SNP prvýkrát práve pred 20 rokmi. Udalosti novembra, eufóriu a spolupatričnosť národa vystihol Hoffman aj v tretej slohe piesne: „Na našich uliciach podajme si ruky, neviery a strachu už naozaj bolo dosť“. Pesnička Sľúbili sme si lásku vyšla na singli vydavateľstva Opus, na druhej strane bola ďalšia jeho pieseň Nech mi nehovoria. Ivan Hoffman dnes pracuje ako novinár pre Český rozhlas. Po 20 rokoch nahral cover verziu tejto piesne Ivan Tásler so skupinou IMT Smile. „Táto pesnička mi nedala pokoj už niekoľko rokov, aj sme kúsok z jej začiatku párkrát zahrali na koncertoch. Nahrávka samotná vznikla spontánne, začali sme si tú tému hrať v štúdiu a tak sme ju aj nahrali, domixovali sme do nej autentické zvuky z novembrového námestia,“ povedal pre TASR Tásler a dodal: „Ivan Hoffman ma nepoznal, keď som sa na neho ako autora kontaktoval, tak som sa mu predstavil a poslal aj svoje nahrávky. Našu verziu piesne Ivan Hoffman počul a súhlasil s ňou.“ V slovenskom éteri sa nová verzia piesne hrá už viac ako dva týždne, vydaná bude na novom albume, ktorý Ivan Tásler s IMT Smile pripravuje na marec budúceho roku. K „nežnej“ patrí aj pieseň Pravda víťazí skupiny Tublatanka. „Sme radi, že sa zapísala do povedomia ľudí ako taká nepísaná hymna revolúcie,“ povedal pre TASR Martin Ďurinda, líder kapely a dodal: „Pesnička vznikla už dva roky pred revolúciou, na motto masarykovského hesla Pravda zvíťazí, chcel som, aby tá pesnička bola rebelská, aby bola zrkadlom doby a myslím, že textár Martin Sarvaš to vystihol. Tesne po revolúcii sme k nej natočili aj videoklip.“ Ďurindu a Tublatanku spája s Nežnou revolúciou aj ďalšia skutočnosť. „Prvé tri dni mítingov na Námestí SNP boli ozvučené mojou gitarovou aparatúrou a mikrofónom, ako pódium poslúžil podstavec pod bicie nástroje nášho bubeníka Ďura Černého. Boli sme na takzvanom nultom mítingu, ktorý bol ešte na Hviezdoslavovom námestí. Milan Kňažko a ostatní hovorili ľuďom o stretnutí ďalší deň na Námestí SNP a dúfali, že príde veľa ľudí. Aparatúru sme doviezli naším zájazdovým autobusom, keď sme ju stavali, tak sme sa obzerali okolo seba, aj si nás nakrúcali dvaja nenápadní príslušníci ZNB. Naša snaha pomôcť revolúcii však bola jasná,“ dodal Ďurinda. Známy refrén piesne „Pravda víťazí, pravde čas nevadí, ani lesk všemocných peňazí, pravda víťazí, ak ju sám nezradíš, pravda vždy zvíťazí“ má dnes už viac ako 20 rokov. Pocta Majakovskému Roba Grigorova s textom Kamila Peteraja patrí k novembrovým udalostiam, textu dominuje sloha „odpusť Bože, odpusť básnikom, za to že prišli na tento svet zmeniť, čo bolo včera a predvčerom“. Grigorov patrí medzi hudobných rebelov, mal šestnásť, keď začínal vo folkovej skupine Prešporok, po nej to bol Ventil RG, Mona Lisa, vlastná kapela Midi. V roku 1988 odišiel do Belgicka, vrátil sa po Nežnej revolúcii. „Dve veci ma inšpirovali k tejto skladbe, prvou bola už neznesiteľná spoločenská situácia, druhou bola moja spolupráca s Robom, ktorý mohol takúto tému interpretovať,“ uviedol pre TASR Peteraj a dodal: „Pesnička vznikla z vnútorného pocitu a presvedčenia a myslím, že úspechom prekonala naše očakávania.“ K novembru 1989 patrí jednoznačne pesničkár a básnik Karel Kryl. Tento rodák z moravského Kroměříža vydal prvú LP platňu Bratříčku, zavírej vrátka v marci 1969. Ešte v roku 1969 emigroval do NSR. V roku 1971 nahral v Nemecku koncertnú verziu platne Bratříčku, zavírej vrátka, tá sa potom do Československa dovážala ilegálne v obale platne ako Viedenské valčíky. V Nemecku vydal Karel Kryl ďalšie LP platne Rakovina, Karavána mraků, Plaváček či Vůně. Do Československa sa vrátil po Nežnej revolúcii v roku 1989. Na koncertoch po celom Československu hral najviac piesne Morituri te salutant, Anděl, Děkuji aj Král a klaun. Karel Kryl zomrel vo veku nedožitých 50 rokov 3. marca 1994, v pesničkovej tvorbe pokračuje jeho mladší brat Jan Kryl, ten začal s vystupovaním dva roky po bratovej smrti. Práve Jan je ten „bratříček, ktorý mal zavírat vrátka“. Svoje vystúpenia končí dnes Jan obyčajne pesničkou Děkuji. V auguste 2008 vydal album Není bratr jako bratr. K novembrovým interpretom patrí aj rodák z Olomouca, folkový pesničkár Jaroslav Hutka. Bol signatárom Charty 77, z tohto dôvodu mal už v roku 1977 zakázané verejné vystupovanie. Pre politický nátlak odišiel v októbri 1978 z Československa, žil v emigrácii v Holandsku. Vrátil sa v novembri 1989, na Letenskej pláni po boku Marty Kubišovej spieval svoje piesne, medzi nimi aj Stůj břízo zelená. V novembri 2007 dal o sebe opäť vedieť, keď nahral skladbu Udavač z Těšína. Je adresovaná Jaromírovi Nohavicovi, ktorý podal informácie Štátnej bezpečnosti o Karlovi Krylovi výmenou za možnosť vycestovať do Rakúska. Jedným zo skutočných symbolov Novembra 1989 je speváčka Marta Kubišová. Jej životný príbeh je skutočne dramatický. Pesničku Modlitba pro Martu autorov Jindřicha Brabca a Petra Radu nahrala 23. augusta 1968. Aj text tejto piesne bol dôvodom, prečo dostala od štátnych cenzorov 3. februára 1970 zákaz vystupovania. Nepomohli ani priaznivé zahraničné ohlasy z ich koncertov v parížskej Olympii či na festivale Midem v Cannes. Po 20 rokoch, naživo bez hudobného sprievodu ju spievala z balkóna na Václavskom námestí v začiatku zamatovej revolúcie a potom z tribúny na Letenskej pláni pred miliónom ľudí. Po jej boku stáli Alexander Dubček a Václav Havel. Textár Petr Rada napísal nadčasový text tejto piesne, aktuálny v roku 1968 aj v roku 1989: „Ať mír dál zůstává s touto krajinou, zloba, závist, zášť, strach a svár, ty ať pominou, ať už pominou. Teď, když tvá ztracená vláda věcí tvých zpět se k tobě navrátí, lide navrátí.“ Dodnes je táto skladba záverečnou na koncertoch Marty Kubišovej.
Za skutočných hrdinov novembrovej revolúcie v roku 1989 považuje slovenský prezident Ivan Gašparovič ľudí, ktorí v uliciach miest volali pred dvadsiatimi rokmi po zmene politiky. Práve tí podľa hlavy štátu vynútili zmeny vlády a spoločenského usporiadanie verejných vecí. Nežnú revolúciu novembra 89 zaradil prezident medzi najvýznamnejšie udalosti novodobej histórie slovenského národa. Je presvedčený, že každý si uvedomuje aj osobnú zodpovednosť za výhody, ktoré boli v minulom režime. „Novembrové udalosti roku 1989 boli vyvrcholením nespokojnosti a túžby ľudí po slobode. V čase novembra sme s nadšením vítali nový pohyb v spoločnosti, zvlášť atmosféru slobody, ktorá k nám prichádzala,” konštatoval Ivan Gašparovič pre TASR. Priznal, že novembrové udalosti sa už od začiatku „dotkli i jeho života a vryli sa mu natrvalo do pamäti”. V tom čase pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského ako pedagóg. „Živo si spomínam na spontánne študentské stretnutia, ktoré zo živelného nadšenia postupne prešli do organizovaných akcií s jasnými požiadavkami, ku ktorým sme sa pridali i my učitelia. Rozhodujúcou úlohou úspešnosti v organizovaní akcií bola spolupráca so študentmi, na ktorej sa v tom čase spolupodieľal jeden zo študentov mojej skupiny,” spomína prezident. Vtedy spolu s profesorom Karolom Plankom spoluzakladali Verejnosť proti násiliu. „Prvý krok k verejnému protestu urobili študenti 16. novembra 1989 v uliciach Bratislavy, ktorý prekvapil nielen ministra školstva, ale aj predstaviteľov Ústredného výboru Komunistickej strana Slovenska. Na druhý deň došlo k pražským udalostiam. Mnohým z nás sa dodnes vynárajú obrazy demonštrácií, napätia a očakávania v davoch, či pocity nádeje pri televízoroch a rádiách,” komentoval. Komunistická vláda si podľa neho vtedy musela uvedomiť, že už končí. Výhody a garancie minulého režimu vo forme sociálnych istôt nahradila podľa prezidenta sloboda. Ako dodal, nájdu sa aj takí, ktorí sú sklamaní. „Veď za slobodu a demokraciu mnohí dodnes platia stratou sociálnych istôt, ktoré im garantoval predchádzajúci režim. Tie sú však nahradené niečím iným - slobodou. Slobodou a svojím vlastným rozhodovaním o sebe či o budúcnosti,” podčiarkol prezident. Demokratické zmeny, ktoré sa odohrali po novembri 89, priniesli podľa neho predovšetkým pozitívne zmeny. Myslí si však, že sa až príliš rýchlo vytratil počiatočný entuziazmus, odhodlanie a vzájomná slušnosť a úcta človeka k človeku. „Hospodárske reformy a prechod na trhovú ekonomiku priniesol javy, ktoré boli pred novembrom ťažko predstaviteľné. Naši ľudia sa na vlastnej koži zoznámili s tým, čo znamená liberalizácia či privatizácia, ako vyzerá a čo prináša zatváranie brán fabrík. Teda aj fenomén nezamestnanosti, odchod za prácou do zahraničia. Hospodárske reformy a transformáciu sociálnej sféry pretrpeli najmä radoví občania, predovšetkým početná nižšia vrstva,” konštatoval. Príchod demokracie, slobody pohybu či slobody prejavu vytvoril podľa Gašparoviča priestor aj pre diskusiu, čo bude ďalej s Československom. „November 1989 bol politickým zlomom, ktorý nakoniec priviedol Slovensko k najzávažnejšiemu rozhodnutiu - budovaniu samostatnej Slovenskej republiky,” domnieva sa prezident. Pripomenul, že SR je dnes suverénna demokratická krajina, člen EÚ, NATO, či OSN, súčasťou Schengenu a prijala euro. Deň 17. november 1989 prirovnal k míľnikom slovenských dejín 20. storočia. „Ako je 28. október 1918, 29. september 1938 či 25. február 1948, alebo 21. august 1968. V každom z týchto zlomových momentov sa rozhodovalo o ďalšom politickom vývine spoločnosti, ktorý mal rozhodujúci vplyv na život našich občanov,” konštatoval prezident.
Ministerstvo zahraničných vecí pripravilo v súvislosti s oslavami pádu komunizmu výstavu Cestou zamatovej revolúcie: Slovensko po roku 1989, ktorú inštalovali slovenské veľvyslanectvá, generálne konzuláty a slovenské inštitúty na viac ako 80 miestach po celom svete. November 1989 sa zaradil do série historických udalostí, ktoré bezprecedentným spôsobom pretvorili tvár Európy aj svetovej politiky. Myslí si to minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. „Spolu s vymenovaním prvej nekomunistickej vlády v Poľsku, otvorením hraníc Maďarska s Rakúskom, pádom Berlínskeho múru a decembrovými dramatickými udalosťami v Rumunsku ukončil éru neslobody i rozdelenie Európy železnou oponou,“ zdôraznil Lajčák pri príležitosti 20. výročia pádu komunizmu. O význame 17. novembra pre Slovensko a strednú Európu chce minister hovoriť aj počas týždňa vo Washingtone a v New Yorku s americkými politickými elitami a krajanmi. Rezort zahraničia pripravil v súvislosti s oslavami výstavu Cestou zamatovej revolúcie: Slovensko po roku 1989, ktorú inštalovali slovenské veľvyslanectvá, generálne konzuláty a slovenské inštitúty na viac ako 80 miestach po celom svete. Na Slovensku zase MZV pri príležitosti výročia 17. novembra organizuje sériu diskusných podujatí so študentmi stredných a vysokých škôl. Podľa Lajčáka Nežná revolúcia odštartovala zmeny, ktoré viedli k vytvoreniu Slovenska a jeho začleneniu do najprestížnejších svetových zoskupení. Sedemnásty november nasmeroval SR na cestu do spoločenstva demokratických hodnôt a ľudských práv v rámci Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. „Z malého hráča s regionálnym dosahom sme sa stali súčasťou najprestížnejších svetových zoskupení a zodpovedným aktérom na medzinárodnej scéne,” tvrdí Lajčák. Minister prízvukuje, že už nie sme len príjemcami výhod členstva v EÚ a NATO, ale aktívne a konštruktívne v nich prispievame k plneniu spoločných cieľov. Z príjemcu pomoci sme sa stali jej poskytovateľom pre tých, ktorí sa dnes boria s podobnými problémami aké sme mali v minulosti my.
V predvečer nežnej revolúcie, keď sa skupina bratislavských študentov vydala na protestný pochod, bolo už o osude režimu rozhodnuté. Dnes, s odstupom dvadsiatich rokov, vieme, že medzinárodný komunizmus bol v tom čase porazený. Pre svetovú históriu nemá 17. november dejinný (prelomový) význam, ale skôr symbolický. Rozhodujúce bitky sa totiž vybojovali skôr. Ako prví ich začiatkom roku 1989 vyhrali Poliaci. Spolu so svojím (a tiež naším) pápežom Jánom Pavlom II. V júni začali Maďari trhať železnú oponu. Nemci 9. novembra prelomili Berlínsky múr. Medzičasom americký politológ Fukuyama vydal slávnu esej Koniec dejín?, v ktorej oslávil zánik svetového komunizmu. A ohlásil koniec historického vývoja. Človek (vraj) dospel k najvyššej a konečnej forme spoločenského poriadku. K liberálnej demokracii, ktorá stratila zdatného konkurenta. Esej napísal v lete 1989. Štyri mesiace pred 17. novembrom. Napriek tomu my, čo sme november zažili, musíme trvať na tom, že bol veľký, osudový a hlavne nádherne čarovný a čistý. Romanticky čistý. Ľudia vtedy zo seba dostali to najlepšie, čo v nich bolo. Odvahu. Ideály. Silu. Lásku k spoločenstvu, ktoré vytvorili. A túžbu po spravodlivosti, slušnosti a slobode. Česi a Slováci vtedy vybojovali s komunistami rovnako odvážny a osudový boj ako Poliaci, Maďari, Nemci. Komunistickú stranu držala v rukách generácia tvrdých normalizátorov. Demonštráciu 17. novembra surovo rozohnali obuškami. Prikrčili sa až po tom, čo rozhnevaná opozícia ovládla ulice. A Moskva prestala dvíhať telefón. Dnes, po dvadsiatich rokoch, vieme aj to, že november bol celkom úspešný. Bezprostredné ciele sa naplnili prekvapujúco rýchlo. Padol monopol komunistickej strany. Otvorili sa hranice - fyzické, politické aj duchovné. Úspešne sa napĺňajú aj historické možnosti a výzvy, ktoré priniesol november. V roku 1989 sa nemenila len Európa, ale celý svet. Takmer revolučne. Dejiny začali pod tlakom globalizácie prerastať do novej, informačnej éry. V nej uspeli len slobodné národy. A slobodní ľudia s otvorenou hlavou. Slováci majú od roku 1993 slobodný, nezávislý štát. A vo svete kopec šikovných a uznávaných ľudí (od špičkových vedcov v ČERŇ e až po hokejistov v NHL). Keby november prišiel o desať rokov neskôr, svet by nám veľkými skokmi ušiel. Boli by sme „off line”. Ak november niečo nenaplnil, tak to boli romantické očakávania. Sny. Ideály spravodlivosti a čistoty. To mu však môžeme odpustiť. Revolúcie menia veľa, ale nemenia povahu človeka a sveta. Takisto tu ostal ešte jeden starý silný nepriateľ - materializmus. Akurát už nie je „dialektický”, ale „kapitalistický”. Na tento boj však máme ešte času dosť... Dejiny - a svet - sa predsa neskončili. Od novembra 1989 sú opäť naše.
Pád komunizmu v Československu nebol izolovanou udalosťou. Naši občania pozorne sledovali vývoj v susedných štátoch, najmä v Poľsku, Maďarsku a vo východnom Nemecku (NDR). Málokto však predpokladal, že sa československý totalitný režim zrúti tak rýchlo. V Poľsku a Maďarsku sa totiž komunistické strany dobrovoľne vzdali mocenského monopolu po niekoľkomesačných rokovaniach s opozíciou. Udalosti v Československu mali podobný, ale oveľa rýchlejší priebeh, ako v NDR, kde sa vládnuci režim zrútil pod tlakom desať týždňov trvajúcich masových demonštrácií. Poľsko bolo tradične najslabším článkom sovietskeho bloku. Po likvidácii nezávislého odborového hnutia Solidarita v roku 1981 sa v krajine rýchlo zhoršovala ekonomická situácia. Zahraničný dlh vyšplhal na 40 mld. dolárov, v obchodoch bol akútny nedostatok tovaru a úspory občanov zničila inflácia. Neúspech referenda o hospodárskej reforme v novembri 1987 bol dôkazom, že vláda úplne stratila dôveru občanov. Prvý tajomník vládnucej Poľskej zjednotenej robotníckej strany (PZPR) a ministerský predseda generál Wojciech Jaruzelski to pochopil, preto pristúpil na rokovania so Solidaritou. Na základe dohody zástupcov PZPR a opozície sa v júni 1989 konali voľby, ktoré sa skončili úplnou porážkou komunistov. Novú vládu zostavil jeden z vodcov Solidarity Tadeusz Mazowiecki a pod jeho vedením sa Poľsko rýchlo transformovalo z totalitného štátu na demokraciu. V Maďarsku vládol od potlačenia povstania roku 1956 generálny tajomník Maďarskej socialistickej robotníckej strany (MSZMP) János Kádár. Na rozdiel od Poľska v krajine neexistovala organizovaná opozícia. Drvivá väčšina Maďarov sa s režimom vyrovnala vďaka politike tzv. gulášového komunizmu. Štát zásoboval občanov kvalitným spotrebným tovarom zo Západu a legalizoval drobné súkromné podnikanie. Maďarsko sa preto označovalo ako najveselšie miesto v sovietskom bloku. Cenou za relatívny blahobyt bol zahraničný dlh, ktorý na konci 80. rokov dosiahol výšku 15 mld. dolárov. V dôsledku hospodárskych problémov sa proti Kádárovi začala v radoch MSZMP formovať opozícia a 22. septembra 1988 ho na poste generálneho tajomníka nahradil konzervatívec Károly Grosz. Reformní komunisti pod vedením Imre Pozsgaya však postupne získali v strane prevahu, presadili liberalizáciu hospodárstva, rehabilitáciu aktérov povstania roku 1956 a otvorenie hraníc s Rakúskom. V októbri 1989 sa MSZMP dobrovoľne vzdala mocenského monopolu a umožnila konanie slobodných volieb. V Nemeckej demokratickej republike (NDR) vládol podobne ako v Československu ultrakonzervatívny komunistický režim. Generálny tajomník Zjednotenej socialistickej strany Nemecka (SED) Erich Honecker odmietal akúkoľvek demokratizáciu a otvorene sa staval proti reformám sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova. Podobne ako v Maďarsku neexistovala ani v NDR organizovaná opozícia. Nespokojnosť s komunizmom sa prejavovala emigráciou do západného Nemecka, hlavne po tom, čo Maďarsko začalo v máji 1989 rúcať železnú oponu. Ďalšia vlna utečencov zaplavila západonemecké ambasády v Prahe a vo Varšave. V septembri 1989 začali v NDR vznikať prvé opozičné skupiny, ktoré organizovali masové demonštrácie proti mocenskému monopolu SED. Po kritike zo strany Gorbačova stratil Honecker podporu v radoch vlastnej strany a 18. októbra 1989 ho vo funkcii generálneho tajomníka nahradil Egon Krenz. Tieto kozmetické úpravy však nemohli občanov uspokojiť. Protesty pokračovali ďalej a s pádom Berlínskeho múru 9. novembra 1989 sa zrútil nielen mocenský monopol SED, ale aj celá NDR.
„Nebyť nežnej revolúcie, asi by som teraz niekde pestoval zeleninu,” hovorí Oszkár Világi (46), šéf Slovnaftu, jedného z najväčších podnikov na Slovensku. November 1989 mu však úplne zmenil život. Z radového notára z Dunajskej Stredy, ktorý si prilepšoval na trhoch predajom zeleniny, najmä karfiolu, sa stal najskôr politik reprezentujúci maďarskú menšinu a teraz jeden z najvplyvnejších podnikateľov na Slovensku. Világi žije s rodinou vo vile na juhu Slovenska. V jeho garáži parkujú rýchle drahé autá. O terajších príjmoch hovoriť nechce. Sú mnohonásobné oproti roku 1989. „Pred revolúciou som sa oženil a narodila sa nám dcéra. Žili sme z môjho notárskeho platu 1900 Kčs v Dunajskej Strede. Privyrábal som si pestovaním zeleniny. Ani auto sme nemali. Môj dopravný prostriedok bol bicykel, na ktorom som každý deň vozil dcéru do školy,” hovorí Világi. V Dunajskej Strede bolo podľa neho určité opozičné centrum proti režimu. Preto aj podpísal jednu z posledných petícií proti režimu Niekoľko viet. Piatok 17. novembra 1989 ho zastihol na oslave známeho, sudcu v Leviciach. „V sobotu sme už vo veľkých diskusiách formulovali prvú výzvu v mene novej strany Maďarská nezávislá iniciatíva,” hovorí Világi. Udalosti potom nabrali pre neho rýchly spád. Za novú stranu sa Világi dostal do československého federálneho parlamentu - na kandidátke VPN, ku ktorej sa Maďari pridali. „Bol to významný okamih, keď sa spojili demokratickí Slováci a Maďari,” spomína. V parlamente sa rýchlo schvaľovali zákony. „Rukami nám za dva roky prešlo asi 300 zákonov, ktoré vytvorili základ demokratického štátu,” hovorí. Mal vtedy len 29 rokov. V roku 1992 sa však Világiho Maďarská nezávislá iniciatíva nedostala do parlamentu. „Dal som vypovedá spolu s kolegyňou a kamarátkou Erikou Csekes sme založili právnickú kanceláriu v Dunajskej Strede,” hovorí Világi. Keďže podniky vtedy menili majiteľov, začali ponúkať hĺbkové právne analýzy pri kúpe firiem. „Vtedy to nikto nerobil. Darilo sa nám. Oslovila nás dokonca jedna americká advokátska kancelária,” dodáva podnikateľ. Jeho právnická firma bola pri vstupe U. S. Steelu do Východoslovenských železiarní, France Telecomu do dnešného Orangeu či maďarského MOL-u do Slovnaftu. „Z našej spolupráce vznikla dôvera vedenia MOL-u v moju osobu. Na základe toho som sa v roku 2003 dostal do orgánov v podniku a od roku 2006 spoločnosti šéfujem,” dodáva Világi. Podnikateľ bol v médiách spájaný s bývalým šéfom SMK a terajším predsedom strany Most Belom Bugárom. Celé roky ho považovali za šedú eminenciu a financmajstra Strany maďarskej koalície, sám to však popiera. Tvrdí, že postup v Slovnafte si vydobyl sám.
Ráno 17. novembra 1989 som sa poškriepil s manželkou. Povedal som, že si beriem auto, lebo idem na oslavu narodenín do Šale. Odvetila mi, že tak teda je nedeľňajší obed fuč, lebo v obchode jej odložili čerstvé kurča a nové zemiaky, a keď si to v ten deň neodnesie, zoberie si to niekto iný. A povedala aj to, že ak už som na nič užitočné nepoužiteľný, aby som cestou domov kúpil aspoň šampón, lebo večer chce deťom umyť vlasy.Veď vieš, že v piatok večer je teplá voda, ale v sobotu to už nie je také isté, upozorňovala ma. Lebo v tom čase sme mali také starosti, či dostaneme mandarínky na Vianoce, či protektorované pneumatiky vydržia celú zimu, či bude koncom týždňa teplá voda, či nám trafikant odloží Sparty, či colník pustí cez hranice štangľu maďarskej salámy a či nás vôbec pustí? Ideš teda s kamarátmi a zase urobíte nejakú blbosť a my sa môžeme doma znervózňovať, pokračovala manželka. Lebo odvtedy, čo sa ma opýtal istý policajt v civile, či sa nezvyknem báť, keď moja desaťročná dcéra Kata len tak prebehuje pomedzi nákladné autá po rušnej hlavnej ulici, moja manželka veľmi neznášala, keď som išiel na takéto oslavy. A keď mi hostiteľ Karcsi Tóth už asi piaty raz povedal, že oslava je len zásterka, lebo my dvadsaťniekoľkí sme sa uňho v byte zišli v podstate preto, aby sme založili stranu, vydesil som sa. Lebo ja som dovtedy poznal len komunistickú stranu, a aj tú len zvonka. A teraz ja mám byť zakladateľom nejakej novej strany? To je nonsens. Pravda, na niekoľkých protestných akciách som sa už zúčastnil, s priateľmi spisovateľmi sme vytvorili aj PEN club, ale aby sme založili stranu?... Tak sa mi zdalo, že aj Lajos Grendel mal podobné problémy, lebo počas večera sa na vec opýtal aspoň päťdesiatkrát. Uvidíte, raz sa tento režim zosype a potom bude potrebná nejaká strana, opakoval Karcsi. Laco Öllös zas vysvetľoval, že my intelektuáli môžeme založiť jedine liberálnu stranu, lebo liberalizmus je nám najbližší. Napokon sme predsa len nezaložili stranu, ale hnutie. Pomenovali sme ho Maďarská nezávislá iniciatíva. Po polnoci sme s Lacom Szigetim odchádzali domov. Zapol som rádio a Hlas Ameriky hlásil niečo také, že v Prahe bola večer demonštrácia a jedného študenta zabili. Demonštrácia, u nás? Pozreli sme sa neveriacky na seba. Lebo Karcsi Tóth skutočne povedal, že raz sa režim zosype. Ale to nepovedal, že ten raz bude už zajtra. No, ráno uvidíme, lúčil sa Szigeti. Manželka sa zobudila na vŕzganie dverí. Stavme sa, že ste hovorili zas o nejakej blbosti. a zabudol si na šampón, povedala a otočila sa na druhý bok. A ja som sa modlil za to, aby ráno ešte bola teplá voda a my sme mohli umyť deťom vlasy. A potom môže prísť revolúcia.
Ako každú prevratnú historickú udalosť sprevádza aj november 1989 veľa mýtov a konšpiračných teórií. Vždy je oveľa ťažšie dokázať, že sa niečo neudialo. Historici vyvracajúci konšpiračné teórie sa navyše v očiach ich priaznivcov stávajú súčasťou veľkého sprisahania - nepopierali by ich predsa tak vehementne, keby to nebola pravda
Aj odborníci sa sporia, či november '89 možno nazvať revolúciou. Podľa niektorých definícií možno odborný termín revolúcia používať len pre násilné prevraty (spojenie nežná či zamatová revolúcia je podľa týchto názorov nezmysel). Podľa inej, rozšírenejšej, definície je však revolúcia zásadná zmena politických a spoločenských pomerov, čím november určite bol. Spĺňal aj ďalšiu zo zvyčajných požiadaviek revolúcie: účasť širokých más.
Najrigidnejšie komunistické režimy v strednej a východnej Európe -východonemecký, československý a rumunský - mohli padnúť len za určitých revolučných okolností, bez vnútorného otrasu by pravdepodobne pretrvali, vo viac-menej autoritárskej forme,” píše v najpodrobnejšom spracovaní novembrových udalostí v knihe Labyrintem revoluce český historik Jiří Suk. Komunistická strana, najmä jej ortodoxné krídlo, sa po 17. novembri rozhodne nemienila vzdať moci a ustupovala len postupne, pod nátlakom demonštrácií, a najmä generálneho štrajku.
Hlavným argumentom v prospech tohto mýtu je ľúbivá skratka „od Jalty k Malte”, podľa ktorých sa povojnové rozdelenie Európy začalo konferenciou počas druhej svetovej vojny a skončilo na ostrove v Stredozemnom mori. Summit medzi americkým prezidentom Georgeom Bushom a sovietskym lídrom Michailom Gorbačovom na lodi pri pobreží Malty sa však odohral až 2. a 3. decembra 1989. Jeho výsledok vrátane deklarovania konca studenej vojny už z časových dôvodov nebol ani tak dohodou dvoch superveľmocí o povolení zmien a „zrušení Jalty” ako skôr potvrdením výrazne slabnúceho sovietskeho vplyvu. Spolu so znovuzjednotením Nemecka (ku ktorému summit naozaj prispel) a rozpadom Sovietskeho zväzu bola potom Malta jedným zo symbolických ukončení studenej vojny.
Je pravdepodobné, že komunistické tajné služby ako ŠtB a KGB sa pripravovali na možnosť zmeny režimu. O stave ekonomiky, spoločnosti a náladách ľudí mali napokon často presnejšie informácie, než stranícke vedenie. Úloha tajných služieb v niektorých udalostiach novembra nebude zrejme nikdy úplne objasnená, určite sa však snažili vývoj ovplyvniť aj s pomocou ľudí nasadených v rôznych opozičných štruktúrach. Vývoj bol však nakoniec, ako pri väčšine podobných historických udalostí, príliš spontánny, a náhodných prvkov príliš mnoho, aby ho bolo možné riadiť z jedného centra. Ak by aj tajné služby revolúciu „plánovali”, vymkla sa im z rúk.
Správa o zabití študenta pri pražskej demonštrácii mala naozaj silný účinok na veľkú časť dovtedy pasívnej spoločnosti. Zrejme nikdy nebudeme jednoznačne vedieť, ako a prečo správa vznikla, či išlo od začiatku o omyl, alebo vedomú manipuláciu. Po brutálnom zákroku proti študentom však znela úplne vierohodne, nedala sa rýchlo overiť a pre predchádzajúce klamstvá a utajovanie komunistickému režimu a jeho médiám už nikto neveril, keď ju dementovali. Šíritelia správy z disidentských kruhov a zahraničné agentúry asi len naleteli.
K nejakým dohodám o spôsobe postupného odovzdávania moci došlo, ich presný obsah a rozsah však nepoznáme. Zmierlivý postoj ku komunistom však vychádzal už z prevažujúceho charakteru prednovembrového disentu. Od založenia Občianskeho fóra Václav Havel „veľmi zásadne razil cestu tomu, čo sa potom nazvalo zamatovou revolúciou (...) cestu zmierenia, akéhosi pokusu dostať na ňu všetkých, aby sa zabránilo excesom”, hovorí vtedajší Havlov spolupracovník Jiří Kŕižan. Existenciu rozsiahlych dohôd nutne nedokazuje ani hojná účasť bývalých vysokých komunistov v ponovembrovej politike a ekonomike. Je veľa dôvodov, prečo sa napríklad v hospodárstve uplatnili predrevolučné riadiace kádre. Mali najlepšie informácie, skúsenosti a kontakty, a nemali žiadne zábrany.
Účastníci vtedajších rokovaní aj historici sa zhodujú na Čalfovej významnej úlohe pri pokojnom a pomerne plynulom odovzdaní moci a „zaškolení” neskúsených disidentov, ako sa robí reálna politika. Ani tu však netreba predpokladať hlbšiu konšpiráciu. Je pravdepodobnejšie, že pragmatik Čalfa len dobre odhadol ďalší vývoj a to, kde má lepšie vyhliadky. Opustil potápajúcu sa komunistickú loď a prešiel na druhú stranu. Vtipné je, že Čalfovo priezvisko pochádzajúce z maďarčiny (csalfa, čítaj čalfa) pôvodne znamená klamný, falošný.
Násilné riešenie presadzoval ideologický tajomník komunistickej strany Vasil Biľak. Minister obrany Milan Václavík ponúkal straníckemu vedeniu, že armáda „kontrarevolúciu” potlačí a neoficiálne vyzýval na vojenský zásah proti opozícii šéfa najsilnejšieho vojenského zoskupenia, jednotiek Západného vojenského okruhu. Generál Mojmír Zachariáš však váhal, nebol si istý ani postojom podriadených a radových vojakov. Mnohí dôstojníci sa však báli, čo im nový režim prinesie a či nepríde tvrdé zúčtovanie. „Musel byť pod obrovským tlakom niektorých šéfov z ministerstva obrany či Ústredného výboru KSČ,” povedal denníku MF Dnes Michael Kocáb, ktorý v mene OF so Zachariášom rokoval. Práve po týchto rokovaniach 27. novembra 1989 údajne padlo rozhodnutie, že armáda nebude do politického vývoja zasahovať. Delegácia OF sa Zachariášovi zaručila, že proti vojakom nič nechystá.
V takto vyhranenej forme to nie je úplne pravda. Študentská demonštrácia sa v Bratislave konala už deň pred pražskou 16. novembra 1989. Zostala však bez väčšieho ohlasu. Rozhodujúce určite boli udalosti v Prahe, kde sa študenti oveľa viac angažovali už pred novembrom 1989 a kde bolo oveľa silnejšie a organizovanejšie aj disidentské hnutie. Prejavilo sa to aj na vzniku VPN, ktoré podľa Martina Bútoru (v porovnaní s OF) „preskočilo štádium už existujúcich ilegálnych alebo pololegálnych organizácií, občianskych združení, ktoré už mali svoje názvy, svojich predstaviteľov (...) produkovali nejaké dokumenty, pokúsili sa o verejné akcie”.
Významné revolučné aktivity sa diali aj v Košiciach, ale tiež v Banskej Bystrici a na iných miestach Slovenska. Mnohé boli pomerne nezávislé od Bratislavy a dokonca sa s bratislavským vedením VPN dostávali do sporu. V Košiciach a ďalších stredo- a východoslovenských mestách namiesto pobočiek VPN vznikali odnože českého OF. Disidenti v týchto mestách mali aj pred novembrom 1989 viac kontaktov s Prahou ako s Bratislavou.
Nie je to mýtus. Alexander Dubček sa veľmi chcel stať československým prezidentom, mal pocit, že si to zaslúži. Považoval to za kompenzáciu za svoje zásluhy z roku 1968, symbolický význam a hodnotu revanšu pre neho malo asi aj to, že by v prezidentskej funkcii nahradil práve Gustáva Husáka, ktorý ho odstavil od moci. Za Dubčekom stála verejná mienka na Slovensku, proti ktorej sa VPN neodvážila otvorene ísť. Bolo preto veľmi dôležité, aby sa kandidatúry vzdal „dobrovoľne” a prijal ako náhradu kreslo šéfa Federálneho zhromaždenia. Presvedčiť ho však šlo veľmi ťažko, Dubček sa na rokovaniach niekoľkokrát rozplakal. „Keď sme dvadsiati piati členovia Koordinačného centra VPN videli, ako potenciálny líder Slovenska roní slzy, pretože má protikandidáta, tak zo mňa proste odišla vôľa vidieť takého človeka na čele toho pohybu na Slovensku,” spomínal Fedor Gál.
V začiatkoch revolúcie hrali študenti zásadnú úlohu, zmenu naštartovala ich demonštrácia v Prahe. „Účasť ľudí z disentu na akciách 17. novembra poobede a potom na Národnej triede bola mizivá. Boli to väčšinou študenti a príprava 17. novembra išla vlastne mimo nás,” opísal začiatky bývalý disident Ivan Dejmal. Na začiatku tiež boli študenti vedľa hercov najviac vidieť a tvorili masovú základňu protestov. Neznamená to však, že sa väčšina študentov na revolúcii aktívne zúčastnila. Po vyhlásení štrajku vysokých škôl napríklad väčšina študentov z Prahy odcestovala domov a revolúciu brala len ako mimoriadne prázdniny.
Pred 17. novembrom vedela drvivá väčšina obyvateľov o disente veľmi, málo alebo nič. Aj informácie o udalostiach v Prahe a niektorých slovenských mestách sa prvé dni po 17. novembri po krajine šírili len veľmi pomaly. Do zlomového generálneho štrajku 27. novembra 1989 sa však už zapojila veľká väčšina podnikov v Československu. Ešte predtým robotníci pražskej fabriky ČKD vypískali šéfa pražskej organizácie komunistickej strany Miroslava Štěpána, ktorý sa im snažil účasť na štrajku vyhovoriť. Do akej miery však bola podpora revolúcie najmä na vidieku masová a čo presne znamenala, je veľmi sporné.
Tento paradox pekne vyjadrila autorská dvojica Smoljak - Svěrák ako „spontánni dychtivost starého komunistického parlamentu mít už-už na Hrade svého oblíbeného disidenta”. Faktom je, že 29. decembra 1989 Havla po prvý raz za československého prezidenta zvolilo Federálne zhromaždenie v starom zložení, s drvivou väčšinou komunistických poslancov. Oproti tomu je už len drobnosť, že Havel bol v čase oznámenia kandidatúry oficiálne ešte v podmienke, z väzenia ho podmienečne prepustili v máji toho roku. Voliť svojho úhlavného nepriateľa za prezidenta nakoniec komunistických poslancov primalí najmä obavy o svoj ďalší osud, ak sa situácia zradikalizuje, a demonštrácie pred budovou parlamentu. Samotná voľba nakoniec pripomínala hlasovania, na aké boli títo poslanci zvyknutí za socializmu - trvala asi pol hodiny a bola jednomyseľná.
Disident Ján Budaj bol v novembri okrem herca Milana Kňažka najznámejšou tvárou VPN. Bol však evidovaný ako agent ŠtB, a preto sa po víťazných voľbách v júni 1990 vzdal svojho miesta na kandidátke VPN. Budaj sa vtedy bránil, že spoluprácu s ŠtB podpísal, len aby získal späť pas, ktorý mu odobrali pre neúspešný pokus o prechod hranice. Tvrdil, že s ŠtB nikdy nespolupracoval, len ju klamal. Dnes patrí k najznámejším slovenským kritikom lustrácií a spochybňovačom dôveryhodnosti archívov ŠtB.
Stále populárny mýtus oživoval v roku 2007 aj premiér Robert Fico pri oslavách 70. výročia zbrojárstva na Slovensku v Dubnici nad Váhom, keď kládol vinu za zánik pýchy slovenskej ekonomiky „havlovskej kvázi humánnej preorientácii slovenskej ekonomiky z prosperujúceho strojárstva na konverzné tápanie”. Neefektívne slovenské zbrojárske podniky však boli v kríze už na konci komunistickej éry a už vtedy z veľkej časti vyvážali na (dodnes sčasti nesplatený) dlh. Ranu z milosti potom slovenskému zbrojárstvu zasadil koniec studenej vojny, najmä kríza a zánik masových pozemných armád východného bloku a znížený dopyt v krajinách tretieho sveta. Navyše, po prijatí takzvaného kompetenčného zákona v decembri 1990 už o slovenskom zbrojárstve nerozhodovala Praha, ale slovenská vláda v Bratislave.
Podobne ako Čalfa sa na spolupráci s revolucionármi veľmi rýchlo preorientoval aj komunistický funkcionár, šéf východoslovenského kraja a od konca novembra 1989 predseda Slovenskej národnej rady Rudolf Schuster. VPN ho ponechala v pozícii na základe sľubu, že až bude požiadaný, prenechá funkciu kandidátovi hnutia. VPN chcela 1. marca 1990 Schustera odvolať a na jeho miesto zvoliť Budaja. Schuster formálne súhlasil, jeho prívrženci vrátane bývalých spolupracovníkov ŠtB však zorganizovali nacionalistickú demonštráciu s heslami ako „Budaj je Maďar”, vnikli dokonca do budovy parlamentu (pustila ich ochranka podriadená Schusterovi) a pomohli odvolanie Schustera zmariť.
Nádej, že sa budeme mať rovnako dobe ako ľudia na Západe, bola od začiatku jedným z hlavných motívov širokých más pri podpore revolúcie. Nádej na rýchle vyrovnanie rozdielov však bola od začiatku falošná. Socialistická ekonomika bola v oveľa horšom stave a oveľa menej konkurencieschopná, než väčšina tušila. Najmä na Slovensku sa navyše zaostávanie za Západom nezačalo za socializmu, siahalo hlbšie do histórie. Mnohí si tiež neuvedomovali, že západný štýl práce je tvrdší, než na čo si zvykli na väčšine socialistických „pracovísk”. Ilúzie dobre vystihlo dobové parodické heslo „Socialisticky pracovať, kapitalisticky žiť!”
Je to v podstate pravda. Podnikový právnik z Nemšovej Vladimír Mečiar sa naozaj vynoril z ničoho (mal spojenie len so spolkom reformných komunistov Obroda) na „konkurze” VPN na ministra vnútra začiatkom januára 1990. Lídrov VPN prekvapil detailnými znalosťami fungovania štátnej správy, ministerstva vnútra aj ŠtB. Keďže nemali nikoho fundovanejšieho, a aj na odporúčanie Alexandra Dubčeka, urobili z neho ministra vnútra slovenskej vlády. Málokomu vtedy došlo, že takéto podrobné informácie o fungovaní represívnych zložiek komunistického štátu môže mať iba niekto zvnútra systému človek, ktorý s ním zrejme spolupracoval.
Veľa absurdných mýtov sa vyrojilo okolo jednej z najznámejších postáv disentu a neskôr slovenskej politiky Jána Čarnogurského. Opäť ožili a boli vedome šírené, keď Čarnogurský v roku 1991 nahradil na čele slovenskej vlády populárneho Mečiara. Strašilo sa napríklad obrovským vplyvom a majetkom rozvetvenej rodiny Čarnogurských, jej neslovenským, poľským, goralským pôvodom. Najabsurdnejšie bolo tvrdenie, že je Čarnogurský nemanželským synom Gustáva Husáka.
K zrážkam medzi členmi mimo zákon postavenej Maďarskej gardy a príslušníkmi rómskeho etnika došlo v nedeľu v obci Sajóbábony na severovýchode Maďarskej republiky. V sobotu sa tam uskutočnilo fórum ultrapravicového Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik, čo vyvolalo protesty miestnych asi 200-300 Rómov. K zrážkam však došlo až po tom, čo sa v obci objavili členovia Maďarskej gardy. Prítomnosť početných policajných zložiek zabránila eskalácii prejavov násilia, pri ktorých utrpela zranenia jedna žena a došlo k poškodeniu jedného automobilu. Išlo o vozidlo, v ktorom podľa informácií miestnych Rómov sedeli gardisti a ktorého vodič zrazil vraj jedného z miestnych Rómov v tamojšej osade. Situácia v obci vyvolala u starostu neďalekého Miškovca Sándora Káliho dojem, že sa Maďarsko nepripravuje na blížiace sa voľby, ale na pomery pripomínajúce občiansku vojnu. Vedome šíria napätie, do Sajóbábonyu prišli s jednoznačne provokačným zámerom, vyhlásil dnes na margo postupu strany Jobbik predseda Nadácie pre občianske práva Rómov Aladár Horváth. Podľa jeho slov fórum tohto politického subjektu vyvolalo poplach v radoch tamojších občanov, keďže v obci sa objavil celý rad cudzích ľudí, navyše hlásiacich sa k Maďarskej garde, uniformy ktorej vyvolávajú samy osebe strach. Napätie v obci malo korene už v sobotňajšom fóre. Nedeľňajší incident, ktorého detaily treba ešte preskúmať, bol už iba jeho dôsledkom, vyhlásil Aladár Horváth.
Kvôli potýčkam medzi miestnymi Rómami a členmi zakázanej extrémistickej Maďarskej gardy obkľúčila maďarská polícia v noci na dnešok mesto Sajóbábony na severovýchode krajiny, aby radikálom zabránila vo vstupe. Dnes ráno uzáveru odvolala. Pri nedeľných násilnostiach zatkla podľa tlačových agentúr jedného človeka, zranená bola jedna žena. Incident odštartovala sobotná nepovolená demonštrácia stúpencov krajne pravicového Hnutia za lepšie Maďarsko (Jobbik) a Maďarské gardy na okraji mesta, ktoré leží si 200 kilometrov severovýchodne od Budapešti neďaleko hraníc so Slovenskom. V nedeľu potom radikáli provokatívne prechádzali autami rómskou štvrťou. Jej obyvatelia na jedno z aut zaútočili a poničili mu karosériu. Celkovo sa do šarvátok podľa agentúry MTI zapojilo na každej strane asi 100 osôb. „My sme miestnu menšinu neprovokovali,” hájil extrémistov miestny predák Jobbiku Gábor Bencs, podľa neho ich napadlo 30 až 40 Rómov s motykami a sekerami. Kvôli prítomnosti radikálov sa tri tisícové mesto cez víkend ocitlo v policajnom obložení. Do Sajóbábony prišlo policajné komando a jeho veliteľ vyzval obyvateľov, aby zostali doma. Povolaní boli aj muži zákona z neďalekého Miskolca. „V Miškovci nezostal skoro žiadny policajt,” popísal policajné manévre u Sajóbábony starosta Miškovca Sándor Káli.
12. novembra v Európskom parlamente Michal Polgár, viceprezident a Michal Kovács, čestný člen Euroatlantického centra prevzali z rúk podpredsedníčky Európskej komisie, Margot Wallström, ocenenie za príspevok k rozvíjaniu aktívnej diskusie o Európskej budúcnosti. Cena bola udelená za slovensko-maďarský projekt Spoločný imperatív pre spoločnú budúcnosť prestížnym európskym mediálnym portálom EurActiv v kategórii akademická iniciatíva pri príležitosti 10. výročia založenia medzinárodnej mediálnej siete. Euroatlantické centrum získalo ocenenie za iniciovanie projektu spomedzi 110 nominácií z 11 európskych krajín. Medzinárodná komisia vybrala spolu 7 laureátov v jednotlivých kategóriách. Ocenený projekt bol organizovaný v mestách Komárno a Komárom pri príležitosti 5. výročia vstupu Slovenska a Maďarska do EÚ a 60. výročia vzniku NATO. Stretnutie univerzitných študentov z oboch krajín bolo sprevádzané diskusiami na témy, ktoré Slovensko a Maďarsko zdieľajú. Symbolický akt otvorenia novej kapitoly vzájomných vzťahov pri moste spájajúcom slovenskú a maďarskú časť mesta demonštroval pripravenosť mladej generácie budovať vzťahy na nových základoch nezaťažených minulosťou. Laureát mimoriadneho ocenenia EurActiv za európsku demokraciu, predseda Európskeho parlamentu, Jerzy Buzek uviedol: „...európska demokracia je o robení európskych politík stále bližších a dôležitejších pre občanov“. „Som hrdý na mladú generáciu zo Strednej Európy, ktorá nie len že je európska, no dokazuje tiež, že je schopná európsky aj myslieť“, uviedol v tejto súvislosti iniciátor projektu, Michal Kovács. Pre EurActiv ďalej vysvetlil, koncept projektu: „Európska idea nám dala neoceniteľný spojovací element pre našu budúcnosť. Mimovládne organizácie zo Slovenska a Maďarska zorganizovali podujatie. No čo je najdôležitejšie, mladá generácia z oboch krajín dokázala, že je schopná rozširovať cestu spolupráce a priateľstva po ktorej sa učíme kráčať.“ Kovács tiež vyzdvihol úlohu slovenskej diplomacie, ktorá svojím aktívnym úsilím umožnila preniesť mimovládnu iniciatívu pod oficiálnu vládnu záštitu ministrov zahraničných vecí Slovenska a Maďarska. Michal Polgár v odpovedi na otázky novinárov v danom kontexte zdôraznil, že „mladí ľudia sú schopní zanechať historické sentimenty a začať s čistým stolom, treba ich však inšpirovať a nechať pocítiť že nie sú sami a majú podporu vládnych i mimovládnych inštitúcii.“ Projekt Spoločný imperatív pre spoločnú budúcnosť bol organizovaný spolu s Maďarskou mládežníckou atlantickou radou a Zastúpením európskej komisie v SR za podpory Severoatlantickej aliancie, Západoslovenskej energetiky a.s. a magistrátov miest Komárno a Komárom. Informácie poskytla Lucia Weinbergerová z Euroatlantického centra.
V dňoch 12. - 14. novembra 2009 sa v maďarskom meste Szombathely uskutočnila medzinárodná konferencia o pastorácii mládeže. Podujatie, ktorého cieľom bolo medzinárodné sieťovanie a spolupráca, organizoval Stredoeurópsky medzinárodný mládežnícky tím, ktorý v roku 2004 a 2007 zastrešoval stretnutie mladých v Mariazelli. Konferencia poskytla viac ako sedemdesiatim účastníkom z ôsmich stredoerópskych krajín priestor pre výmenu skúseností z práce s mládežou a pohľady na rôzne aspekty pastorácie mládeže v jednotlivých európskych krajinách. Program konferencie obsahoval prezentácie, diskusie, ako aj prácu v malých skupinkách, pri ktorej mohli mládežnícki pracovníci najlepšie prezentovať svoje konkrétne projekty a metódy pastorácie mládeže. Účastníkmi konferencie boli kňazi a laici zodpovední za pastoráciu mládeže z Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Slovinska, Maďarska, Českej republiky, Poľska, Rakúska a Slovenska. „Cieľom našej účasti na konferencii bolo lepšie spoznať ľudí z iných európskych krajín, ktorí sú postavení v rovnakej zodpovednosti ako my, a nechať sa inšpirovať ich poznatkami a skúsenosťami z pastorácie mládeže. Slovensko zastupovali na konferencii štyria účastníci. Spoločne sme prezentovali účastníkom Pastoračný plán Katolíckej cirkvi na Slovensku, ktorý je jedinečným v rámci celej Európy,“ vysvetlil vdp. Zdeno Pupík, metodik Rady KBS pre mládež a univerzity. Nakoľko Szombathely je rodiskom svätého Martina, účastníci konferencie mali možnosť zapojiť sa do osláv sv. Martina, ktoré prebiehali počas týchto dní.
Maďarský minister financií Péter Oszkó predpokladá, že krajina sa vráti k medzikvartálnemu rastu v druhom alebo treťom štvrťroku budúceho roka. Minister to vo štvrtok povedal pre agentúru Reuters. Vládny balíček úsporných opatrení podľa jeho slov poskytne centrálnej banke viac priestoru na uvoľňovanie monetárnej politiky. „Zdá sa, že máme veľmi reštriktívnu fiškálnu politiku, čo dáva centrálnej banke priestor na to, aby bola menej reštriktívna v monetárnej politike,” poznamenal. Oszkó ďalej povedal, že Maďarsko už nečerpá peniaze od Medzinárodného menového fondu, ktoré mu fond poskytol v rámci pomocného úveru. Nevyčerpanej časti úveru sa krajina ešte nevzdáva, ale až do budúceho roka sa predĺžilo obdobie, počas ktorého má úver k dispozícii. Oszkó uviedol, že nevyčerpaná časť sa ponecháva ako určitá rezerva, aby aj budúca vláda mala priestor na manévrovanie. Šéf maďarského rezortu financií okrem iného uviedol, že Maďarsko je pripravené na budúci rok začať diskusie o vstupe do mechanizmu výmenných kurzov ERM-2, ktorý je predsieňou prijatia spoločnej európskej meny.
Maďarsko môže dosiahnuť svoj zámer, že deficit jeho štátneho rozpočtu v tomto roku neprekročí úroveň 3,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) a že na budúci rok nebude vyšší ako 3,8 % HDP, povedal v pondelok maďarský minister financií Péter Oszkó. Po tom, ako zahraniční veritelia pod vedením Medzinárodného menového fondu (MMF) ukončili štvrté kolo posudzovania toho, či Maďarsko plní podmienky pomocného úveru v sume 25,1 mld. USD, Oszkó povedal že jeho krajina už nechce čerpať ďalšie tranže úveru. Šéf rezortu financií ďalej povedal, že maďarská ekonomika sa na budúci rok zmenší iba o 0,6 %, čiže menej v porovnaní s predchádzajúcim odhadom, ktorý hovoril o poklese na úrovni 0,9 %. Denník Népszabadság minulý týždeň uviedol, že MMF očakáva, že deficit rozpočtu Maďarska bude za tento rok na úrovni 4,1 % HDP. Denník však dodal, že MMF nepovažuje deficit v roku 2009 za príliš veľký problém, keďže sa zvýši iba mierne a bude výsledkom menších príjmov, ako sa očakávalo, čo vláda môže iba málo ovplyvniť.
Európska komisia (EK) dnes oznámila, že Maďarsko nevyužije celý objem finančnej pomoci od Európskej únie, ktorú Budapešť dostala vzhľadom na problémy súvisiace s ekonomickou krízou. Experti EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF)sa zhodli na tom, že Maďarsku sa prostredníctvom rozličných opatrení darí napredovať pri realizácii svojho ekonomického programu a nebude preto žiadať o uvoľnenie zostávajúcej časti z prisľúbenej pôžičky. Maďarská vláda urobila významný pokrok pri riešení dlhodobých štrukturálnych problémov, ako aj problémov súvisiacich s krízou, uvádza sa vo vyhlásení EK. Komisár pre ekonomické a menové otázky Joaquín Almunia však upozorňuje, že fiškálna konsolidácia musí pokračovať, aby sa posilnila udržateľnosť verejných financií, klesal verejný dlh a vytvoril sa potrebný priestor pre politiku orientovanú vo väčšej miere na rast. MMF, Svetová banka a EÚ sa v októbri minulého roku dohodli, že Maďarsku poskytnú pôžičku 25,1 miliardy USD (18,7 miliardy eur), ktorá mala krajine pomôcť vyrovnať sa so svetovou finančnou krízou. Z pôžičky v objeme 6,5 miliardy eur (195,82 miliardy Sk) poskytnutej Európskou úniou dostala Budapešť doteraz tri platby: dve tranže v objeme 4 miliardy eur (120,6 miliardy Sk) boli uvoľnené pre Maďarsko v decembri minulého roku a 1,5 miliardy eur (45,18 miliardy Sk) v marci tohto roka. Zvyšok Maďarsko vzhľadom na zlepšený prístup k financiám nevyčerpá, hoci tieto financie zostanú k dispozícii pre prípad potreby.
Maďarská ekonomika by mala na budúci rok klesnúť menej, než sa pôvodne očakávalo. Kľúčové exportné trhy sa totiž dostávajú z recesie. Vláda teraz predpokladá, že hrubý domáci produkt (HDP) krajiny sa v budúcom roku zníži o 0,6 %. Doteraz prognózovala pokles o 0,9 %. Predpoveď na tento rok sa nemenila, naďalej počíta s poklesom o 6,7 %. Dnes o tom na tlačovej konferencii informoval minister financií Peter Oszkó. Maďarsko bolo vlani prvou krajinou Európskej únie (EÚ), ktorá si zabezpečila medzinárodnú finančnú pomoc. Ekonomika eurozóny v 3. štvrťroku 2009 v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom vzrástla o 0,4 %, čo znamená, že sa dostala z recesie. Až 60 % produktov vyrobených v Maďarsku, ako sú autá Audi alebo mobilné telefóny Nokia, sa predáva v eurozóne. Maďarský HDP v 3. štvrťroku medziročne klesol o 7,2 % po 7,5-% znížení v 2. kvartáli. Medzikvartálne klesol o 1,8 %. Bol to už šiesty medzikvartálny pokles HDP za sebou. Medzinárodný menový fond (MMF) predpokladá, že maďarská ekonomika by sa mohla dostať z recesie v 2. kvartáli 2010. Dnes to uviedol predstaviteľ fondu James Morsink. MMF, EÚ a Svetová banka (SB) poskytli Maďarsku úver vo výške 20 miliárd eur (602,52 miliardy Sk). Vláda očakáva, že miera inflácie na budúci rok dosiahne v priemere 3,9 %. Maďarská národná banka (MNB) od júla znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 250 bázických bodov na 7 %. Viceguvernér Ferenc Karvalits uviedol, že MNB môže pokračovať v cykle uvoľňovania menovej politiky.
Z času na čas má dať politik odpočet pre ľudí, ktorí mu dali dôveru, aby mohol pôsobiť vo verejnom živote, a to nielen pri voľbách, ale aj pri neformálnych stretnutiach. Uviedol to dnes predseda Strany maďarskej koalície Pál Csáky na prezentácii svojej novej knihy Ruka na zmier, ktorú ako prvú napísal v slovenčine. „Chcem zdôrazniť, že to nebolo a nie je preto, že existuje nejaký hlúpy zákon o štátnom jazyku. Je to z toho dôvodu, že autor má záujem komunikovať so slovenskou inteligenciou a inteligentnými občanmi slovenskej národnosti v ich jazyku. Pretože nikto nikdy takúto snahu z našej strany nespochybnil,” povedal Csáky o dôvode napísať knihu v slovenčine. Doteraz vydal deväť kníh v maďarčine. „Verejný život nie je a nesmie byť len výsadou nejakej politickej elity a len politikov. Verejný život je našou spoločnou vecou,” povedal na úvod prezentácie knihy Csáky. Kniha vyšla vo vydavateľstve Lilium Aurum. „V tejto knihe je maximálne desať takých strán, ktoré som napísal v tomto roku preto, aby to bolo pochopiteľné... Deväťdesiatpäť percent obsahu tejto knihy tvoria dobové dokumenty, rozhovory so mnou,” povedal Csáky o knihe, ktorá obsahuje aj jeho vystúpenia na rôznych fórach, analýzy. „Sú tam aj dôkazy o tom, že sme sa nebáli ani niektorých citlivých vecí aj v oblasti slovensko-maďarského spolunažívania. Aj vtedy vznikli určité trenice, napätia, ale na rozdiel od súčasnej doby sa nám to vtedy podarilo riešiť normálnym, elegantným spôsobom pri rokovacom stole a nie nejakými výkrikmi jeden na druhého cez médiá či politické fóra,” povedal autor. Csákyho na napísanie knihy nabádal politológ Miroslav Kusý, aby podal svedectvo o svojom takmer dvadsaťročnom pôsobení na slovenskej politickej scéne. Slovenský politológ je podpísaný v knihe aj pod predslovom, no na dnešnom uvedení knihy sa nezúčastnil. Kusý autorovi pred napísaním knihy pripomenul okamihy, keď maďarskí politici na slovenskej scéne zohrali významnú úlohu. „Boli sme aktívni pred dvadsiatimi rokmi, podporovali sme prvú demokraticky zvolenú československú aj slovenskú vládu od roku 1990. Pomohli sme pri výmene predsedu vlády, ktorý sa volal Vladimír Mečiar v roku 1991 a stabilizovali sme Čarnogurského vládu. V roku 1994 som opäť sedel v tej istej sále starého parlamentu, keď reč bola o tom, že či zase vymeníme predsedu vlády SR, ktorý sa zhodou okolností volal takisto Vladimír Mečiar. Stabilizovali sme Moravčíkovu vládu,” vymenoval Csáky okamihy, ktoré rozoberal s Kusým. Medzi ďalšie okamihy patril okrúhly stôl v 1998, keď sa už hovorilo o vstupe maďarskej strany do prvej vlády Mikuláša Dzurindu. „Potom sme dvakrát stabilizovali vlády v období medzi rokom 1998 až 2006,” dodal. Csáky spomenul aj svoje pôsobenie vo funkcii podpredsedu vlády SR pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny v rokoch 1998 až 2006. Podľa Csákyho z toho obdobia stoja za povšimnutie také veci ako jeho zodpovednosť za európsku integráciu, úspešné referendum o vstupe Slovenska do EÚ či odškodnenie obetí holokaustu. „Môj podpis je aj na dokumente o majetkovoprávnom vyrovnaní medzi gréckokatolíckou cirkvou a pravoslávnou cirkvou,” povedal. Csáky v knihe spomína aj svoj zápas za antidiskriminačný zákon, ale aj boj za decentralizáciu krajov, za vytvorenie regiónov a krajov v čase prvej Dzurindovej vlády. „Ja občas nie som rád, keď slovensko-maďarské dialógy sa vedú na veľmi nízkej úrovni,” povedal Csáky, podľa ktorého sa Slovensko vďaka rôznym zápasom pozitívne posunulo. Csáky nechcel hodnotiť udalosti, ktoré sú v knihe uvedené. Podľa jeho slov to necháva na čitateľa.
Osem kandidátov na predsedov štyroch samosprávnych krajov, v ktorých si občania nezvolili svojich šéfov v prvom kole volieb do orgánov samosprávnych krajov (14.11.), môže opäť prostredníctvom kampane oslovovať svojich voličov. Čas majú do štvrtka 26. novembra, keď začne plynúť volebné moratórium, pri ktorom sú ich propagačné aktivity zakázané. Volebné miestnosti sa opäť otvoria v sobotu 28. novembra v Bratislavskom, Trenčianskom, Banskobystrickom a Prešovskom samosprávnom kraji. V ostatných štyroch vyšších územných celkoch (VÚC) si občania svojich predsedov zvolili v prvom kole hlasovania. V Bratislavskom samosprávnom kraji sa bude v druhom kole rozhodovať v súboji o post predsedu medzi Pavlom Frešom (SDKÚ-DS, KDH, SMK, OKS a SaS), ktorý v prvom kole získal 41,29 percenta hlasov, a súčasným šéfom Vladimírom Bajanom. Ten kandiduje ako nezávislý s podporou Smeru-SD, ĽS-HZDS, SZS a HZD a do druhého kola postúpil so ziskom 29,49 percenta hlasov. Do ďalšieho súboja v Trenčianskom samosprávnom kraji postúpil z prvého miesta súčasný predseda Pavol Sedláček (ĽS-HZDS, Smer-SD, SNS) so ziskom 45,55 percenta hlasov a z druhého Martin Fedor (SDKÚ-DS, KDH, SaS, OKS), ktorému svoj hlas odovzdalo 29,72 percenta oprávnených voličov. V Banskobystrickom samosprávnom kraji budú súperiť Vladimír Maňka (Smer-SD a ĽS-HZDS) a Jozef Mikuš (SDKÚ-DS, KDH, OKS, Konzervatívni demokrati a SaS). Maňka postúpil do druhého kola so ziskom 35,40 percenta hlasov a Mikušovi prejavilo priazeň 28,80 percenta oprávnených voličov. V boji o kreslo predsedu sa v Prešovskom samosprávnom kraji stretnú Peter Chudík (Smer-SD, ĽS-HZDS, HZD, SZS), ktorý do druhého kola postúpil vďaka 47,17 percenta hlasov a Ján Hudacký (KDH, SDKÚ-DS, SaS), ktorého podporilo 24,66 percenta občanov. Za predsedu samosprávneho kraja má byť podľa zákona v druhom kole zvolený ten kandidát, ktorý získa najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov sa vykonajú nové voľby. V prvom kole hlasovania (14.11.) boli zvolení šéfovia VÚC v Košickom, Nitrianskom, Trnavskom a Žilinskom samosprávnom kraji. Vo všetkých si svoje pozície obhájili terajší predsedovia týchto VÚC. Nasledujúce štyri roky bude šéfovať v Košickom samosprávnom kraji Zdenko Trebuľa (Smer-SD, SMK, ĽS-HZDS, SF, Most-Híd, Liga-OLS, SOS, HZD; 60,25 percenta), v Trnavskom Tibor Mikuš (nezávislý s podporou Smer-SD, SNS a SZS; 52,99 percenta), v Nitrianskom Milan Belica (Smer-SD, SDKÚ-DS a KDH; 60,27 percenta) a v Žilinskom samosprávnom kraji Juraj Blanár (Smer-SD, SNS, ĽS-HZDS, HZD, SZ, SF; 63,20 percenta). Účasť dosiahla 22,9 percenta. V prvom kole volieb prišlo najviac ľudí k volebným urnám v Banskobystrickom kraji (27,06 percenta), za ním nasleduje Prešovský (26,31), Žilinský (23,68), Košický (22,93), Nitriansky (21,81), Trenčiansky (20,59) a Trnavský kraj (20,46 percenta). Najmenej ľudí prišlo voliť v Bratislavskom kraji, kde účasť dosiahla 19,46 percenta. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov Ústrednej volebnej komisie, ktoré vyhlásila na tlačovej konferencii v nedeľu (15. 11.).
Súboj SMK a Mostu, ktoré majú podľa posledných prieskumov len tesne okolo piatich percent, dopadol pre stranu Bélu Bugára oveľa horšie. Kým SMK získala štyridsať mandátov, Mostu sa ušli dve kreslá. V Bratislavskom a Trnavskom kraji má Most po jednom poslancovi, v nitrianskej župe, kde žije najviac Maďarov, dokonca nemajú ani jedno kreslo. Dobre nedopadol ani kandidát Mostu na bratislavského župana Robo Beňo, ktorý skončil až na štvrtom mieste a s 1057 „krúžkami” sa nedostal ani do župného parlamentu. „My ešte nemáme vytvorené základné štruktúry. Máme len okresné a krajské a napriek tomu sa nám podarilo získať 40 percent krúžkov. SMK má 60 percent,” povedal Bugár. Podľa predsedu Mostu v niektorých volebných obvodoch dostali viac hlasov ako SMK. Oproti roku 2005, keď získala 58 mandátov, prišla SMK o 18 poslancov. „Zmenili sa pravidlá hry,” povedal podpredseda Gyula Bárdos. Na výsledky podľa neho veľmi vplývali zmeny volebných obvodov v Nitrianskom kraji, ktoré presadila „slovenská koalícia”. Bárdos neodpovedal priamo otázku, či výsledok SMK a Mostu neposunie strany bližšie k tomu, aby sa pred parlamentnými voľbami spojili do koalície. „Špekulovať o tom je teraz neadekvátne.”
V Békešskej župe na juhovýchode Maďarska sa konajú v súčasnosti dni slovenskej kultúry. Ako povedal v piatok na úvodnej tlačovej konferencii riaditeľ Jókaiho divadla v Békešskej Čabe Péter Fekete, na ich scéne prebieha táto sezóna v znamení susedstva. V októbri tak hostili predstaviteľov ukrajinskej kultúry a november je zasa venovaný slovenskej kultúre. Už v piatok dopoludnia uviedlo divadlo hudobnú rozprávku slovenského autora Ivana Holuba Javor Zlobijca, ktorú režíroval József Czajlik. V ten deň v Jókaiho divadle vystúpilo aj Štátne divadlo Košice. V slovenskom jazyku - s maďarskými titulkami - premietnu komédiu Adriany Krúpovej Zoznamka, informuje agentúra MTI. Okrem iných podujatí, ako budú literárne večierky, výstavy fotografií (napríklad o Vysokých Tatrách) či gastronomické akcie predstavia v Sarvaši 25. novembra aj legendárnu hru Lasicu a Satinského Náš priateľ René. Milan Kurucz, riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti považuje za zvláštnosť mesiaca slovenskej kultúry skutočnosť, že klenoty slovenskej kultúry sa teraz predstavia tam, kde žijú už 300 rokov aj obyvatelia slovenskej národnosti.
Najsilnejšia opozičná politická formácia Maďarska, pravicový Zväz mladých demokratov - Maďarská občianska strana (FIDESZ-MPP), si udržuje veľký náskok pred vládnucimi socialistami, ak keď sa odstup medzi týmito stranami v porovnaní s predošlým mesiacom o niečo zmenšil. Vyplýva to z výsledkov najnovšieho prieskumu verejnej mienky, realizovaného inštitútom Szonda-Ipsos. FIDESZ-MPP by v súčasnosti pri volebných urnách podporilo 64 percent voličov (v októbri 65 percent), zatiaľ čo za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) by hlasovalo 19 percent dospelých obyvateľov Maďarska (v októbri 17 percent). Radikálna pravicová strana Jobbik, ktorá v súčasnosti nemá zastúpenie v parlamente, by získala šesť percent všetkých odovzdaných hlasov. Dve menšie politické formácie, ktorých poslanci v súčasnosti sedia v parlamente - Liberálna Strana slobodných demokratov (SZDSZ) a konzervatívne Maďarské demokratické fórum (MDF), by sa na základe výsledkov prieskumu do zákonodarného zboru nedostali. Parlamentné voľby sa v Maďarsku budú konať v apríli alebo v máji budúceho roku.
Viac ako kilogram kokaínu sa pokúsil v žalúdku prepašovať do Maďarska muž s dvojitým anglicko-nigérijským občianstvom, ktorého pokus znemožnili maďarské colné orgány. Ako informoval dnes hovorca Celoštátneho veliteľstva Colnej a finančnej stráže MR Jenö Sipos, muž upútal na letisku Ferihegy maďarskej metropoly pozornosť svojím správaním, v dôsledku čoho ho podrobili detailnej colnej kontrole. Drogového kuriéra, v ktorého tele odhalilo röntgenové vyšetrenie 82 kapsúl s kokaínom v hodnote okolo 22 miliónov forintov (viac ako 82.000 eur), zadržali a čaká ho trestné stíhanie.
Predovšetkým Európa si pripomína 20 rokov od pádu komunizmu. Tieto udalosti neobišli ani bývalé Československo. TASR prináša výberovú chronológiu najvýznamnejších udalostí v Slovenskej republike za ostatných 20 rokov.
17.11.1989 - V rámci Medzinárodného dňa študentstva došlo v Prahe k veľkej demonštrácii, ktorej potlačenie odštartovalo radikálne politické zmeny v krajine.
29.11.1989 - V Ústave Československej socialistickej republiky (ČSSR) boli odstránené články o vedúcej úlohe komunistickej strany a o výchove v duchu marxizmu-leninizmu.
20.12.1989 - Alexander Dubček bol zvolený za predsedu Federálneho zhromaždenia (FZ).
29.12.1989 - Václav Havel bol zvolený za prezidenta Česko-Slovenska.
29.3.1990 - FZ prijalo nový názov štátu - Československá federatívna republika.
20. 4.1990 - FZ upravilo názov štátu na Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR).
12.12.1990 - FZ schválilo novelu ústavného zákona o čs. federácii, tzv. kompetenčný zákon. Boli vymedzené kompetencie federálnych a republikových orgánov.
5.-6.6.1992 - Parlamentné voľby sa skončili v ČR víťazstvom koalície Občianska demokratická strana (ODS) - Kresťansko-demokratická strana a v SR víťazstvom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS).
23.6.1992 - Za predsedu Slovenskej národnej rady (SNR) bol zvolený Ivan Gašparovič.
24.6.1992 - Vymenovaná vláda SR na čele s Vladimírom Mečiarom.
25.6.1992 - Za predsedu FZ bol zvolený Michal Kováč (HZDS).
3. a 16.7.1992 - Konali sa voľby prezidenta ČSFR. Ani jeden z kandidátov nezískal potrebný počet hlasov.
17.7.1992 - SNR prijala Deklaráciu o zvrchovanosti SR. V. Havel oznámil, že odstúpi z postu prezidenta ČSFR.
1.9.1992 - SNR prijala Ústavu SR.
1.10.1992 - Ústava SR nadobudla platnosť.
4.11.1992 - Vláda ČSFR schválila návrh ústavného zákona o delení majetku ČSFR medzi ČR a SR.
13.11.1992 - FZ schválilo ústavný zákon o delení majetku federácie a jeho prevode na republiky.
25.11.1992 - FZ prijalo ústavný zákon o zániku ČSFR.
1.1.1993 - O 00.00 h vznikla rozdelením ČSFR samostatná Slovenská republika (SR). Na spoločnej schôdzi vlády SR a Národnej rady SR prijali poslanci vyhlásenie k vzniku nezávislej Slovenskej republiky.
1.1.1993 - Vstup SR do Severoatlantickej rady pre spoluprácu (NACC).
16.1.1993 - SR prijali za člena Svetovej banky.
19.1.1993 - Nezávislá SR sa stala členom OSN.
8.2. 1993 - Od 00.00 h začala v SR platiť nová mena - slovenská koruna.
9.2.1993 - SR sa stala plnoprávnym členom UNESCO.
15.2.1993 - Poslanci NR SR zvolili za prvého prezidenta demokratickej, povojnovej SR kandidáta HZDS Michala Kováča.
30.6.1993 - Do Rady Európy prijali SR ako jej 31. člena.
3.10.1993 - SR prijali za člena Interpolu.
25.5.1994 - Na hradnom vrchu v Bratislave oficiálne otvorili novú budovu NR SR.
1.2.1995 - Do platnosti vstúpila asociačná dohoda o pridružení SR k EÚ.
29.6.-3.7.1995 - SR navštívil pápež Ján Pavol II. Stretol sa s najvyššími predstaviteľmi SR a so státisícmi veriacich.
17.5.1996 - Do plnej a stálej prevádzky bolo uvedené VD Gabčíkovo vrátane vodnej elektrárne.
30.9.1996 - Prezident M. Kováč začal pôsobiť v novom sídle hlavy štátu SR - v Prezidentskom paláci (bývalom Grassalkovichovom paláci) v Bratislave.
25.9.1997 - MSD v Haagu vyniesol rozsudok v spore medzi MR a SR o výstavbe a využívaní SVD Gabčíkovo-Nagymaros, pričom rozsudok bol do určitej miery prijateľnejší pre slovenskú stranu sporu.
23.-24.1.1998 - V Levoči sa uskutočnilo stretnutie prezidentov 11 stredoeurópskych štátov.
29.1.1998 - Prvé skrutínium prvého kola prezidentských volieb v NR SR neurčilo hlavu štátu pre nedostatok získaných hlasov jednotlivých kandidátov. Novela Ústavy SR stanovila pre zvolenie prezidenta minimum 90 hlasov poslancov NR SR.
2.3.1998 - Prezident M. Kováč sa stretol s kompletnou vládou a v krátkom príhovore jej symbolickým spôsobom odovzdal vymedzenú časť kompetencií.
3.3.1998 - Vláda SR na zasadaní v Prezidentskom paláci poverila predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara výkonom niektorých právomocí prezidenta SR.
29.5.1998 - Ani prvé skrutínium štvrtého kola prezidentských volieb neurčilo hlavu štátu. Voľba prezidenta v slovenskom parlamente sa z dôvodu jeho nezvoliteľnosti zmenila na nedôstojnú frašku.
8.6.1998 - Do skúšobnej prevádzky spustili atómovú elektráreň Mochovce.
7.7.1998 - Premiér Vladimír Mečiar vyhlásil v zastúpení prezidenta SR druhé rozhodnutie o amnestii vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda v roku 1997 a na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny.
9.7.1998 - V piatom kole prezidentských volieb jedinému kandidátovi Ottovi Tomečkovi, ktorého navrhlo HZDS, k úspechu chýbali štyri hlasy.
25.-26.9.1998 - V parlamentných voľbách sa do NR SR dostalo šesť politických subjektov: HZDS (ziskom 27,00 % hlasov a 43 poslaneckých mandátov), SDK (26,33% a 42 mandátov), SDĽ (14,66% a 23 mandátov), SMK (9,12% a 15 mandátov), SNS (9,07 % a 14 mandátov) a SOP (8,01% a 13 mandátov). Tým opozičné strany - SDK, SDĽ, SMK a SOP - získali možnosť vytvoriť vládu s ústavnou väčšinou v parlamente.
29.10.1998 - NR SR začala ustanovujúcou schôdzou svoje druhé volebné obdobie. Za predsedu NR SR bol zvolený Jozef Migaš. Nový predseda parlamentu zastupujúci prezidenta SR dostal písomnú demisiu vlády SR vedenej Vladimírom Mečiarom.
14.1.1999 - Poslanci NR SR schválili ústavný zákon, na základe ktorého môžu občania priamo voliť prezidenta SR.
20.2.1999 - Z ruského kozmického centra Bajkonur v Kazachstane odštartovala kozmická loď, v ktorej posádke bol aj prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella.
15.5.1999 - V prvom kole priamych prezidentských volieb v SR si postup do druhého kola zabezpečili Vladimír Mečiar a Rudolf Schuster.
29.5.1999 - Víťazom priamych prezidentských volieb v SR sa stal Rudolf Schuster, ktorý získal v druhom kole podľa oficiálnych výsledkov Ústrednej volebnej komisie 57,18 percenta (1 727 481 hlasov) a jeho protikandidát Vladimír Mečiar 42,8 percenta (1 293 642 hlasov) všetkých platných odovzdaných hlasov voličov.
15.2.2000 - SR začala oficiálne rokovania o vstupe do EÚ.
22.5.2000 - Podpisom spoločného vyhlásenia premiérov ČR a SR, Miloša Zemana a Mikuláša Dzurindu, a odovzdaním symbolickej zlatej tehly Slovenskej republike sa v Prahe ukončil proces delenia bývalého federálneho majetku.
14.6.2000 - Prezidenta SR Rudolfa Schustera hospitalizovali v bratislavskej Nemocnici Ministerstva vnútra SR s vysokou horúčkou.
18.-19.6.2000 - Rudolf Schuster sa podrobil v nočných hodinách urgentnému chirurgickému zákroku.
19.6.2000 - V Bratislave sa konalo zasadnutie podvýboru Parlamentného zhromaždenia NATO. Témami rokovania boli ambície Slovenska na vstup do aliancie.
23.6.2000 - Hospitalizovanému prezidentovi Schusterovi sa náhle zhoršil zdravotný stav. Urgentne bolo zvolané chirurgické konzílium, ktoré konštatovalo zhoršenie lokálneho nálezu a rozhodlo o nutnosti chirurgickej revízie.
28.6.2000 - Prezidenta Rudolfa Schustera letecky previezli do rakúskeho Innsbrucku, kde na oddelení intenzívnej starostlivosti Krajinskej univerzitnej kliniky pokračovala jeho liečba.
15.9.2000 - 1.10.2000 - Na olympijských hrách v austrálskom Sydney získala plavkyňa Martina Moravcová 2 strieborné medaily, kanoisti Michal Martikán striebornú, Juraj Minčík bronzovú a v C2 Peter a Pavol Hochschornerovci zlatú medailu.
20.11.2000 - Prezident Rudolf Schuster sa vrátil po vyše piatich mesiacoch práceneschopnosti do svojho úradu.
8.3.2001 - Prezident SR Rudolf Schuster podpísal parlamentom schválenú novelu Ústavy SR.
4.7.2001 - Parlament hlasovaním prijal variant reformy verejnej správy s ôsmimi vyššími územnosprávnymi celkami (VÚC).
1.12.2001 - Uskutočnili sa voľby do VÚC.
19.3.2002 - Nominanta HZDS Pavla Kandráča NR SR zvolila v druhom kole hlasovania na post ombudsmana v SR.
11.5.2002 - Slovensko prvýkrát v histórii svojej štátnej samostatnosti získalo titul majstra sveta v hokeji. Vo finále 66. šampionátu vo Švédsku zdolali zverenci trénera Jána Filca Rusko tesne 4:3 gólom Petra Bondru v predposlednej minúte. Ich víťazstvo oslavoval celý národ.
27.6.2002 - Telesné pozostatky prvého Slováka vo funkcii ministerského predsedu československej vlády dr. Milana Hodžu po prevoze z USA uložili na Národnom cintoríne v Martine.
13.-14.9.2002 - V Bratislave sa konal 9. summit predsedov vlád krajín Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA). Predsedajúcou krajinou CEFTA v roku 2002 bola SR.
20.-21.9.2002 - Na území SR sa konali parlamentné voľby. HZDS v NR SR obsadila 36 kresiel, SDKÚ 28, Smer 25, SMK 20, KDH a ANO po 15 a KSS 11. Na voľbách sa celkovo zúčastnilo 70,06 percenta oprávnených voličov.
15.10.2002 - Poslanci sa stretli na ustanovujúcej schôdzi NR SR na tretie volebné obdobie. Za predsedu parlamentu bol zvolený Pavol Hrušovský (KDH).
3.11.2002 - Slovenské tenistky sa prvýkrát v histórii stali víťazkami Pohára federácie. Vo finále 40. ročníka prestížnej súťaže družstiev v Maspalomas rozhodli o triumfe nad domácim Španielskom už po dvojhrách.
6.-7.12.2002 - Na území SR sa uskutočnili komunálne voľby.
9.12.2002 - Slovensko začalo v Bruseli rozhovory o vstupe do NATO.
16.4.2003 - Prezident SR Rudolf Schuster a predseda vlády Mikuláš Dzurinda v Aténach podpísali Zmluvu o pristúpení SR do EÚ.
11.-14.9.2003 - Blahorečením gréckokatolíckeho pomocného biskupa Vasiľa Hopku a rádovej sestry Zdenky Schelingovej vyvrcholila oficiálna návšteva pápeža Jána Pavla II. v SR, v rámci ktorej navštívil Trnavu, Banskú Bystricu, Rožňavu a Bratislavu.
13.-14.9.2003 - Slovenský štvorkajak v zložení Richard Riszdorfer, Michal Riszdorfer, Erik Vlček a Juraj Bača získal na MS v rýchlostnej kanoistike v americkom Gainesville dve zlaté medaily v pretekoch na 1000 m a na 500 m.
17.-18.9.2003 - Vo Vysokých Tatrách sa uskutočnilo historicky prvé zasadnutie Rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) na Slovensku.
18.9.2003 - Deň pred začiatkom barážového zápasu Davisovho pohára Slovensko - USA premiér SR Mikuláš Dzurinda slávnostne otvoril Národné tenisové centrum v Bratislave.
4.12.2003 - NR SR po opätovnom prerokovaní schválila prezidentom vrátený zákon o dani z príjmov. Zákonom sa od 1. januára 2004 okrem iného zaviedla tzv. rovná daň so sadzbou 19 percent.
29.3.2004 - Slovensko sa stalo plnoprávnym členom NATO, keď premiéri siedmich pozvaných krajín odovzdali vo Washingtone ratifikačné dokumenty americkej vláde.
17.4.2004 - Novým prezidentom SR sa stal Ivan Gašparovič, ktorý v druhom kole získal 1 079 592 hlasov, čo predstavovalo 59,91 percenta. Jeho protikandidáta Vladimíra Mečiara podporilo 722 368 voličov, predstavujúcich 40,09 percenta. Voliči odovzdali spolu 1 801 960 platných hlasov.
1.5.2004 - SR vstúpila do EÚ.
13.-29.8.2004 - Výprava slovenských športovcov získala na OH v Aténach 6 cenných kovov (2-2-2) a patrilo jej spolu s Iránom 29. miesto. Išlo najúspešnejšie vystúpenie na OH v histórii samostatného Slovenska. O najcennejšie kovy sa postarali vodní slalomári bratia Peter a Pavol Hochschornerovci a Elena Kaliská, striebro vybojovali ďalší kanoista na divokej vode Michal Martikán a džudista Jozef Krnáč. O bronzové medaily sa zaslúžili strelec Jozef Gönci a štvorkajak v zložení Richard Riszdorfer, Michal Riszdorfer, Erik Vlček a Juraj Bača.
19.-20.11.2004 - Ekologická katastrofa v podobe prudkej víchrice zasiahla lesný porast v Tatrách, ale aj v iných častiach SR. Veterná smršť predovšetkým vo Vysokých Tatrách zmenila krajinu na nepoznanie a spôsobila stámiliónové majetkové škody.
28.5.2005 - V Bratislave bolo historicky prvé zasadnutie medzinárodného predsedníctva Paneurópskej únie.
1.7.2005 - Špeciálny súd začal fungovať v Pezinku.
30.7.2005 - Na území postihnutom veternou kalamitou v Tatranskej Polianke vo Vysokých Tatrách vypukol rozsiahly požiar, s ktorým hasiči bojovali štyri dni. Oheň zasiahol územie s rozlohou 230 ha.
26.11.2005 - Uskutočnili sa voľby do orgánov vyšších územných celkov. Najúspešnejšou stranou v regionálnych voľbách sa stalo Kresťanskodemokratické hnutie, na druhom mieste sa umiestnila strana Smer-SD a tretiu priečku obsadila SDKÚ so 62 poslancami.
1.1.2006 - Slovensko sa prvýkrát v histórii stalo nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN za východoeurópsku regionálnu skupinu.
19.1.2006 - Slovenské vojenské lietadlo AN-24 sa zrútilo pri maďarskej obci Hejce. Zo 43 vojakov vracajúcich sa z vojenskej misie v Kosove tragédiu prežil iba nadporučík Martin Farkaš.
7.2.2006 - Predseda KDH Pavol Hrušovský odstúpil z funkcie predsedu NRSR.
9.2.2006 - NR SR schválila ústavný zákon o skrátení III. volebného obdobia.
17.6.2006 - Na Slovensku boli predčasné parlamentné voľby. Zúčastnilo sa na nich 54,67 percenta voličov. Zvíťazila strana Smer-SD pred SDKÚ-DS a SNS. Do parlamentu sa dostali aj poslanci za SMK, ĽS-HZDS a KDH.
4.7.2006 - Pavol Paška sa stal predsedom Národnej rady SR. Prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu vlády Mikuláša Dzurindu a vymenoval lídra Smeru-SD Roberta Fica za predsedu vlády a 15 členov kabinetu.
1.12.2006 - Uskutočnili sa voľby do orgánov samosprávy miest a obcí.
1.2.2007 - Slovensko sa na mesiac stalo predsedajúcou krajinou Bezpečnostnej rady OSN.
2.3.2007 - V priestoroch Vojenského opravárenského podniku Nováky prišlo k výbuchu v delaboračnej miestnosti muničného skladu. Tragédia si vyžiadala životy ôsmich osôb.
14.4.2007 - V Bratislave slávnostne otvorili novú budovu Slovenského národného divadla, ktorú stavali dva politické režimy 21 rokov.
21.6.2007 - Ústav pamäti národa umožnil všetkým občanom prístup k archívnym fondom ŠtB.
23.6.2007 - Za účasti predsedu vlády Roberta Fica, predsedu parlamentu Pavla Pašku, ako aj ďalších predstaviteľov vlády a samosprávy otvorili v Bratislave slávnostne tunel Sitina.
21.12.2007 - Deväť z 12 nových členských krajín Európskej únie, vrátane Slovenska, sa stalo oficiálne členmi schengenského priestoru. Zrušenie kontrol sa týkalo v tom čase len pozemných a vodných komunikácií.
30.1.2008 - Gréckokatolícka cirkev na Slovensku má nové územné usporiadanie a nového arcibiskupa, metropolitu Jána Babjaka.
10.4.2008 - Národná rada SR schválila Lisabonskú zmluvu. Podporilo ju 103 zo 109 prítomných poslancov, piati boli proti, jeden nehlasoval. Na hlasovaní sa nezúčastnili poslanci za SDKÚ-DS a KDH.
12.5.2008 - Prezident SR Ivan Gašparovič podpisom ratifikoval Lisabonskú zmluvu.
21.5.2008 - Slovenská republika dosiahla výrazný diplomatický úspech, keď ju zvolili za člena Rady OSN pre ľudské práva so sídlom v Ženeve.
24.5.2008 - Zomrela bývalá prvá dáma Slovenska Irena Schusterová.
6.10.2008 - Slovenský oštiepok sa ako štvrtý výrobok s chráneným zemepisným označením na Slovensku zapísal do registra vedeného Európskou komisiou (EK). Slovensko má už registrované tri svoje výrobky, a to Skalický trdelník, Slovenskú parenicu a Slovenskú bryndzu.
1.1.2009 - Počet krajín Európskej únie (EÚ) používajúcich euro sa zvýšil na 16, keď sa k doterajším členom eurozóny pripojilo Slovensko. Spoločná európska mena nahradila slovenskú korunu, výmenný kurz sa stanovil na 30,1260 Sk za euro.
27.1.2009 - Slovensko prevzalo predsedníctvo v Medzinárodnej komisii pre ochranu rieky Dunaj (ICPDR).
21.3.2009 - Občania Slovenskej republiky v prvom kole volieb rozhodovali o tom, kto bude najbližších päť rokov zastávať funkciu prezidenta SR. Do druhého kola prezidentských volieb postúpili Ivan Gašparovič a Iveta Radičová.
1.4.2009 - Novela zákona o ochrane nefajčiarov vstúpila do platnosti.
4.4.2009 - Staronovým prezidentom SR sa stal Ivan Gašparovič. Víťaz druhého kola prezidentských volieb získal hlasov 1.234.787 hlasov, čo predstavuje 55,53 percenta. Protikandidátka Iveta Radičová stratila na svojho súpera 11,07 percenta, keďže získala 988.808 hlasov, teda 44,46 percenta.
18.4.2009 - Svätý otec Benedikt XVI. prijal zrieknutie sa úradu trnavského arcibiskupa Mons. Jána Sokola. Dôvodom bolo v súlade s Kán. 401 Kódexu kánonického práva dosiahnutie veku 75 rokov arcibiskupa Sokola.
21.4.2009 - Zomrel podpredseda Národnej rady (NR) SR Viliam Veteška (ĽS-HZDS).
23.4.2009 - Iveta Radičová (SDKÚ-DS) sa vzdala svojho mandátu poslankyne Národnej rady (NR) SR. Dôvodom jej kroku bola skutočnosť, že hlasovala aj za svoju stranícku kolegyňu, čo rokovací poriadok zakazuje.
28.4.2009 - Podpredsedom Národnej rady SR sa stal Tibor Cabaj (ĽS-HZDS), ktorý v kresle nahradil zosnulého Viliama Vetešku.
29.4.2009 - Generálnym riaditeľom verejnoprávnej Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) sa stal opäť jej súčasný šéf Jaroslav Rezník. Rozhodla o tom prvýkrát Správna rada TASR vo verejnej voľbe všetkými piatimi hlasmi. Dovtedy šéfa TASR menovala vláda SR.
20.5.2009 - Plénum Ústavného súdu SR pod vedením jeho predsedníčky Ivetty Macejkovej na verejnom zasadnutí nálezom rozhodlo, že zriadenie Špeciálneho súdu a Úradu špecializovanej prokuratúry, nebolo v súlade s Ústavou SR.
6.6.2009 - Novým arcibiskupom Trnavskej arcidiecézy sa stal Róbert Bezák.
6.6.2009 - Víťazom volieb do Európskeho parlamentu (EP) sa na Slovensku stala so ziskom 32,01 percenta hlasov strana Smer-SD, ktorá tak v EP obsadí päť mandátov. Na druhom mieste skončila SDKÚ-DS (16,98 percenta, dva mandáty), nasleduje SMK (11,33 percenta, dva mandáty) a KDH (10,87 percenta, dva mandáty). Po jednom kresle obsadia ĽS-HZDS (8,97 percenta) a SNS (5,55 percenta). Volebná účasť sa vyšplhala na 19,64 percenta (platný hlas odovzdalo 826.782 občanov).
15.6.2009 - Prezident SR Ivan Gašparovič sa zložením sľubu opätovne ujal výkonu funkcie hlavy štátu na druhé funkčné obdobie.
22.6.2009 - Predsedom Najvyššieho súdu SR sa stal Štefan Harabin. Rozhodla o tom Súdna rada SR v tajnej voľbe.
6.7.2009 - Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal zákon o Špecializovanom trestnom súde (ŠTS).
10.8.2009 - Pri likvidácii požiaru v časti Východnej šachty Bane Handlová približne 330 metrov pod zemou prišlo k výbuchu, ktorý si vyžiadal životy 20 osôb - 11 banských záchranárov a 9 civilných baníkov. Išlo o najväčšiu banskú tragédiu v histórii SR.
1.9.2009 - Vstúpila do platnosti novela zákona o ochrane nefajčiarov.
8.9.2009 - Noví zákonodarcovia - Jaroslav Demian, Milan Géci (obaja Smer-SD), Ján Rusnák (SDKÚ-DS) a Jakub Gajdošík (SNS) zložili poslanecký sľub.
16.9.2009 - Vláda SR schválila slovenské členstvo v medzinárodnej vedeckej organizácii Európska gridová iniciatíva so sídlom v holandskom Amsterdame.
21.9.2009 - Slovenský komisár Ján Figeľ zodpovedný za oblasť školstva, kultúry a odborného výcviku predložil predsedovi Európskej komisie (EK) Josému Manuelovi Barrosovi svoju rezignáciu. Dôvodom bolo jeho zvolenie za nového predsedu KDH.
1.10.2009 - Dlhoročný slovenský diplomat Maroš Šefčovič sa stal členom EK pre vzdelávanie, kultúru, mládež a odbornú prípravu.
7.10.2009 - Slovenská republika podpísala s výhradou ratifikácie Protokol 14bis k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Túto medzinárodnú zmluvu prijal Výbor ministrov Rady Európy na svojom 119. zasadnutí v Madride v máji 2009.
10.-11.10.2009 - Organizácia Európania vo svete (Europeans Throughout the World) si na svojom valnom zhromaždení v Bruseli zvolila nové vedenie. Predsedom sa stal Hans Jürgen Helms. Významný post vo vedení organizácie obsadil aj predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský, ktorý sa stal jedným z viceprezidentov.
22.-23.10.2009 - Bratislava historicky prvýkrát hostila ministrov obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie (NATO).
24.10.2009 - Novým stálym predstaviteľom Slovenska pri EÚ sa stal Ivan Korčok.
.
.
.
.
.
.........................................................................................................................................
.,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,
.........................................................................................................................................
.
.
.
..........................................................................................................................................
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
..........................................................................................................................................