Vlastenecký zákon z dielne SNS by mohol mať svoju obdobu aj v Maďarsku. S podobnými nápadmi prichádzajú politici Fideszu. Žiaci miestnych základných a stredných škôl by si mali každý týždeň v pondelok ráno pred prvou vyučovacou hodinou spoločne zaspievať maďarskú hymnu, aby sa posilnila ich vlastenecká výchova, navrhol v septembri primátor mesta Szolnok Ferenc Szalay z Fideszu. Na mestskom úrade vzápätí zriadili samostatnú pracovnú skupinu na realizáciu nápadu. Konečné rozhodnutie však v Szolnoku ležiacom na brehu rieky Tisy stále nepadlo. Szalayovi sa však medzitým dostalo podpory z vyšších miest. Budeme presadzovať, aby sa posilňovanie lásky k vlasti stalo prioritnou súčasťou základného učebného plánu škôl, oznámil tento mesiac Bence Rétvári, poslanec opozičnej maďarskej Kresťansko-demokratickej ľudovej strany (KDNP). KDNP je formálne samostatná strana fungujúca ako pobočka Fideszu bývalého a najskôr aj budúceho premiéra Viktora Orbána. Do parlamentu sa dostala na spoločnej kandidátke s Fideszom, samostatne sa neuvádza ani v prieskumoch. V parlamente má vlastný klub z praktických dôvodov. Napríklad v televíznej diskusii, do ktorej musia pozvať predstaviteľa každej parlamentnej strany, tak má Fidesz oproti ostatným stranám dvoch zástupcov. Radikálnejšie KDNP Fideszu slúži aj na prieskum terénu. Jeho politici predkladajú nápady, s ktorými súhlasí aj Orbánova strana, nechce s nimi však byť zatiaľ spájaná. Podľa Rétváriho by mali posilneniu vlastenectva slúžiť aj organizované zájazdy študentov na maďarské územia za hranicami a výmenné pobyty medzi domácimi a zahraničnými maďarskými komunitami. „Bez správneho poznania našej histórie, spoločných národných cieľov a vzájomnej solidarity členov maďarského národa je naša budúcnosť spečatená,“ tvrdí. Posilňovanie vlastenectva bolo prioritou aj vlády Fideszu v rokoch 1998 až 2002. Orbán napríklad oznámil, že bude z rozpočtu financovať každoročne nakrútenie jedného historického veľkofilmu o maďarských hrdinoch.
Najvyšší súd Maďarskej republiky dnes potvrdil rozsudky súdov nižšej inštancie a rozhodol o rozpustení spolku a hnutia Maďarská garda. Informáciu priniesla agentúra MTI. Prvostupňový súd hlavného mesta Maďarska rozhodol v rovnakom duchu ešte 16. decembra 2008. Stalo sa tak na konci pojednávania, ktoré iniciovala budapeštianska hlavná prokuratúra. Prokurátor návrh na rozpustenie gardy zdôvodnil tým, že cieľom organizácie je zastrašovanie. Podujatiami organizovanými v obciach obývanými Rómami, pochodmi členov gardy a prejavmi jej vodcov porušujú práva iných. Organizácia spochybnila rovnocennosť Rómov, vyvolávala protirómske nálady a konkrétne porušovala ľudskú dôstojnosť iných skupín obyvateľstva. Verdikt o rozpustení Maďarskej gardy potvrdil 2. júla 2009 Budapeštiansky odvolací súd, ktorý v zdôvodnení konštatoval, že garda útočila na poriadok a pokoj, ktoré sú súčasťou podstaty demokracie a upozornil, že v právnom štáte nemožno prelomiť štátny monopol aplikovania násilia a že. Maďarská garda deklarovala svoje názory v rámci demonštrácie sily polovojenského charakteru. Už pri vynesení rozsudku odznelo, že v demokratickej spoločnosti nemožno prostriedkami, ktoré sú v rozpore s hodnotami demokracie, realizovať ciele, ktoré sa dajú z jej hľadiska považovať za užitočné. Predseda Maďarskej gardy a Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Gábor Vona a obhajca gardy Tamás Gaudi-Nagy po vynesení rozsudku avizovali odvolanie gardy na najvyšší súd i podnet na štrasburský súd pre ľudské práva. Obaja zhodne tvrdili, že spolok síce bol zrušený, ale členovia gardy budú pokračovať ďalej vo svojej činnosti. Vona spresnil, že tak budú robiť v rámci uplatňovania práv jednotlivých členov gardy. Maďarská garda vznikla v júni 2007 z iniciatívy mimoparlamentnej extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko Jobbik. Prvých 56 gardistov zložilo prísahu vlani v auguste, odvtedy sa počet členov gardy rozrástol na vyše 2500 členov.
Situácia a posledné udalosti súvisiace so slovenským jazykovým zákonom sú znepokojujúce. Na rokovaní s predstaviteľmi Maďarov žijúcich v zahraničí to v Budapešti vyhlásil maďarský premiér Gordon Bajnai. Maďarsko bude podľa Bajnaiho rozhodne reagovať na to, ak nejaká krajina prijme opatrenia, ktoré nebudú v súlade s európskymi normami, a tým viac v prípade, ak budú takéto opatrenia znevýhodňovať maďarskú menšinu. Maďarský premiér narážal na slovenský jazykový zákon, ktorý podľa Budapešti nespĺňa európske štandardy. Bajnaiho letné stretnutie so slovenským premiérom Robertom Ficom podľa maďarského premiéra ukázalo, že je šanca vyriešiť tieto záležitosti pokojným spôsobom. Námestník maďarského ministerstva zahraničných vecí Vilmos Szabó v utorok vyhlásil, že Maďarsko by chcelo ešte diskutovať o slovenskom jazykovom zákone. „Prijatie zásad na vykonávanie zákona o štátnom jazyku, o ktorom má v stredu rozhodnúť slovenská vláda, je predčasné,” vyhlásil Szabó. Pripomenul, že maďarská strana navrhovala ďalšie stretnutie so slovenskou delegáciou na 15. decembra, slovenská strana však už ďalšie stretávanie sa k otázke jazykového zákona v tomto roku odmietla. Podľa Szabóa sú ďalšie rokovania potrebné najmä preto, že súčasťou zásad na vykonávanie zákona, ktoré má v stredu schváliť slovenská vláda, „sú nové záležitosti, ktoré v pôvodnom texte zákona neboli”. Zmiešaná slovensko-maďarská komisia pre záležitosti menšín sa zaoberala témou slovenského jazykového zákona naposledy 4. decembra. V pondelok slovenské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že slovenská strana síce zostáva otvorená ďalšej diskusii, no tento rok sa už s maďarskou stranou na tému jazykového zákona baviť nebude. „Rokovania by mali byť meritórne a konštruktívne, maďarskou stranou navrhovaný termín 15. decembra tento účel neplní a preto by sa mali uskutočniť v novom roku, keď bude možné vyhodnotiť uplatňovanie novely zákona o štátnom jazyku SR v praxi,” uviedlo slovenské ministerstvo zahraničia.
Novela jazykového zákona nie je v poriadku a nebude ani vtedy, ak vláda prijme zásady jeho uplatňovania. SMK bude pokračovať vo svojich aktivitách aj po novom roku. Povedal to dnes v Budapešti pre TASR predseda SMK Pál Csáky po piatom kole maďarsko-maďarských vládnych konzultácií. Csáky pripomenul, že na konzultáciách predstaviteľov maďarskej vlády so zástupcami organizácií zahraničných Maďarov sa hovorilo o situácii v jednotlivých krajinách. „V súvislosti so Slovenskom dominoval samozrejme jazykový zákon, respektíve zákon o štátnom jazyku. Ten zákon nie je v poriadku a nebude v poriadku ani po prípadnom prijatí zásad vlády. Takže ľutujem, že téma zostala otvorená, nedohodli sa ani dve strany, slovenská a maďarská vláda,” konštatoval Csáky. Predseda SMK vyjadril názor, že slovenská vláda neplní dohodu zo Szécsényu, čo označil za zlé. „Kolegu Berényiho dnes mám v Haagu, kde rokujeme o ďalších možných krokoch. SMK bude pokračovať vo svojich aktivitách aj po novom roku,” dodal. Csáky si myslí, že maďarský premiér Gordon Bajnai chápe súvislosti. „Teraz už je jeho problém, ako prispeje k tomu, aby dohoda zo Szécsényu bola naplnená,” povedal predseda SMK po tom, čo po ukončení konzultácií krátko rokoval medzi štyrmi očami s Bajnaim.
Maďarsko by chcelo ešte diskutovať o slovenskom jazykovom zákone, ktorý podľa Budapešti nespĺňa európske štandardy v oblasti menšinových práv. Prijatie zásad na vykonávanie zákona o štátnom jazyku, o ktorom má slovenská vláda rozhodovať v stredu, je predčasné, vyhlásil v utorok v Budapešti námestník maďarského ministerstva zahraničných vecí Vilmos Szabó. Pripomenul, že maďarská strana navrhovala ďalšie stretnutie so slovenskou delegáciou na 15. decembra, slovenská strana však už ďalšie stretávanie sa k otázke jazykového zákona v tomto roku Podľa Szabóa sú ďalšie rokovania potrebné najmä preto, že zásady na vykonávanie zákona, ktoré má v stredu schváliť slovenská vláda, „obsahujú nové záležitosti, ktoré v pôvodnom texte zákona neboli”. Zmiešaná slovensko-maďarská komisia pre záležitosti menšín sa zaoberala témou slovenského jazykového zákona naposledy 4. decembra. V pondelok slovenské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že slovenská strana síce zostáva otvorená ďalšej diskusii, no tento rok sa už s maďarskou stranou na tému jazykového zákona baviť nebude. „Rokovania by mali byť meritórne a konštruktívne, maďarskou stranou navrhovaný termín 15. decembra tento účel neplní a preto by sa mali uskutočniť v novom roku, keď bude možné vyhodnotiť uplatňovanie novely zákona o štátnom jazyku SR v praxi,” uviedlo slovenské ministerstvo zahraničia.
Slovenská diplomacia odmieta obvinenia maďarskej strany, že by jednostranne prerušila rokovania o novele jazykového zákona. Podľa hovorcu ministerstva zahraničných vecí Petra Stana je Slovensko otvorené dvojstranným expertným rokovaniam s Maďarskom, tie by sa však mali uskutočniť až v novom roku. Budapešť chcela zorganizovať zasadnutie Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín k dnešnému dňu, s čím však Bratislava nesúhlasila. Zamietavé stanovisko tlmočila slovenská diplomacia v pondelok maďarskému veľvyslancovi v SR Antalovi Heizerovi. „Sme kedykoľvek pripravení rokovať, keď je zaručený konštruktívny výsledok, čo v prípade tak narýchlo zvolaného zasadnutia, ako to chcelo Maďarsko teraz, nebolo možné,” povedal dnes Stano pre TASR. Maďarský spolupredseda komisie a štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Vilmos Szabó vyhlásil, že Slovensko odmietnutím schôdzky jednostranne prerušilo rokovania o novele jazykového zákona. Podľa neho je stredajšie rokovanie slovenského kabinetu o vykonávacích predpisoch k zákonu za daných okolností predčasné. Slovenské ministerstvo zahraničia reagovalo, že ide o vnútroštátnu právnu normu a vláda postupuje v súlade s dohodou s vysokým komisárom OBSE pre národnostné menšiny Knutom Vollebaekom.
Slovenská strana teraz nepovažuje zvolanie schôdzky za vhodné. Podľa Maďarov tak ale porušili dohodu premiérov zo schôdzky v maďarskom Szécsényi. Slovensko odmietnutím schôdzky zmiešanej medzivládnej slovensko-maďarskej komisie pre menšiny, ktorú maďarská strana iniciovala na dnes v Budapešti, jednostranne prerušilo rokovania o novele jazykového zákona. Uviedol to dnes v Budapešti pre novinárov maďarský spolupredseda komisie a štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Vilmos Szabó. Podľa neho stredajšie rokovanie slovenskej vlády o vykonávacích predpisoch je za týchto okolností predčasné. Ako povedal, slovenská strana v pondelok informovala o tom, že nepovažuje zvolanie schôdzky teraz za vhodné. Ďalšie rokovania by podľa nej mohli byť v novom roku. „Slovenská strana týmto krokom jednostranne prerušila rokovania, čo protirečí dohode premiérov zo schôdzky v maďarskom Szécsényi. Za danej situácie považuje Maďarsko za predčasné, aby 16. decembra slovenská vláda prijala vykonávacie predpisy k novele jazykového zákona,“ konštatoval Szabó. Maďarsko podľa jeho slov považuje za nutné ďalšie rokovania, vrátane vecných rokovaní s predstaviteľmi maďarskej menšiny na Slovensku. Maďarský predseda poukázal aj na to, že premiéri Robert Fico a Gordon Bajnai 10. septembra v Szécsényi sa v 5. bode 11-bodového vyhlásenia zaviazali k akceptovaniu odporúčaní vysokého komisára pre menšiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v súvislosti s novelou jazykového zákona a jeho vykonávacích predpisov.
Poslanci maďarského parlamentu dnes na poslednom tohtoročnom rokovacom dni odmietli návrh na zoštíhlenie zákonodarného zboru. Iniciatívu Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) a Maďarského demokratického fóra (MDF), ktorá podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI mala znížiť počet poslancov z terajších 386 na 200, podporilo 199 poslancov. Dvaja boli proti a 148 zákonodarcov sa zdržalo hlasovania. Zdržali sa poslanci frakcie opozičného Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP), dvaja poslanci SZDSZ a piati nezávislí. Popri 182 poslancoch Maďarskej socialistickej strany (MSZP) návrh zákona podporilo 13 poslancov SZDSZ a štyria nezávislí.
Na Ministerstvo zahraničných vecí SR dnes pozvali veľvyslanca Maďarskej republiky v SR Antala Heizera. Generálny riaditeľ Sekcie európskych záležitostí MZV SR Juraj Nociar ho oboznámil s obsahom verbálnej nóty, ktorá je odpoveďou na návrh maďarskej strany zorganizovať ďalšie expertné stretnutie k uplatňovaniu zákona o štátnom jazyku v SR dňa 15. decembra 2009 v Budapešti. Rokovania by mali byť meritórne a konštruktívne, maďarskou stranou navrhovaný termín 15. decembra tento účel neplní a preto by sa mali uskutočniť v novom roku, keď bude možné vyhodnotiť uplatňovanie novely zákona o štátnom jazyku SR v praxi, informoval TASR riaditeľ Tlačového odboru MZV SR Igor Skoček. Slovenská strana ostáva naďalej otvorená diskusii v rámci zasadnutí Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín a je pripravená pokračovať v spolupráci s Vysokým komisárom OBSE vo fáze uplatňovania zákona. Originál verbálnej nóty odovzdal veľvyslanec SR v Budapešti dňa 11. decembra 2009 na MZV MR. Slovenská strana tlmočila maďarskému veľvyslancovi, že návrh zásad vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku bol vypracovaný v úzkej spolupráci s expertmi vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín. Podľa vyjadrenia Knuta Vollebaeka návrh zásad v súčasnej podobe predstavuje solídny základ pre uplatňovanie ustanovení novelizovaného zákona. Napriek tomu, že maďarská strana nie je účastníkom vnútroštátneho legislatívneho procesu SR, v zmysle dohody predsedov vlád SR a MR zo Szécsénya, slovenská strana venovala veľkú pozornosť informovaniu maďarskej strany o novele zákona a príprave zásad pre jeho uplatňovanie. Uskutočnili sa štyri expertné rokovania pod vedením spolupredsedov Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín, z toho posledné tri za účasti expertov Vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín. Na týchto stretnutiach slovenskí experti trpezlivo a otvorene vysvetlili všetky ustanovenia zákona a zásad vlády. Na základe týchto skutočností vláda SR v súlade s dlhodobo známym zámerom prerokuje tieto zásady 16. decembra 2009.
Slovenská strana ostáva naďalej otvorená diskusii v rámci zasadnutí Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín a je pripravená pokračovať v spolupráci s vysokým komisárom OBSE Knutom Vollebaekom vo fáze uplatňovania jazykového zákona. Tento rok sa však na túto tému odmieta s Maďarmi stretnúť. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré agentúre SITA poskytol riaditeľ Tlačového odboru Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR Igor Skoček po dnešnom stretnutí generálneho riaditeľa Sekcie európskych záležitostí MZV SR Juraja Nociara s veľvyslancom Maďarskej republiky v SR Antalom Heizerom. Maďarská strana navrhla na stretnutie termín ešte v tomto roku, 15. decembra, deň pred plánovaným schválením zásad na vykonávanie zákona o štátnom jazyku, ktorý má vláda schváliť v stredu. „Rokovania by mali byť meritórne a konštruktívne, maďarskou stranou navrhovaný termín 15. decembra tento účel neplní a preto by sa mali uskutočniť v novom roku, keď bude možné vyhodnotiť uplatňovanie novely zákona o štátnom jazyku SR v praxi,” uviedlo prostredníctvom Skočeka slovenské ministerstvo zahraničných Na stretnutí Nociar oboznámil maďarského veľvyslanca s obsahom verbálnej nóty, ktorá je odpoveďou na návrh maďarskej strany zorganizovať ďalšie expertné stretnutie k uplatňovaniu zákona o štátnom jazyku v SR dňa 15. decembra 2009 v Budapešti. „Originál verbálnej nóty odovzdal veľvyslanec SR v Budapešti 11. decembra na MZV Maďarskej republiky,” uviedol Skoček. V nóte podľa Skočeka slovenská strana tlmočila maďarskému veľvyslancovi, že návrh zásad vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku bol vypracovaný v úzkej spolupráci s expertmi vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín. „Podľa vyjadrenia Knuta Vollebaeka návrh zásad v súčasnej podobe predstavuje solídny základ pre uplatňovanie ustanovení novelizovaného zákona,” konštatuje v stanovisku slovenskej diplomacie Skoček. Napriek tomu, že maďarská strana nie je účastníkom vnútroštátneho legislatívneho procesu SR, v zmysle dohody predsedov vlád SR a MR zo Szécsénya slovenská strana venovala veľkú pozornosť informovaniu maďarskej strany o novele zákona o štátnom jazyku a o príprave zásad pre jeho uplatňovanie, konštatuje v stanovisku MZV SR. „Uskutočnili sa štyri expertné rokovania pod vedením spolupredsedov Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín, z toho posledné tri za účasti expertov Vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín. Na týchto stretnutiach slovenskí experti trpezlivo a otvorene vysvetlili všetky ustanovenia zákona a zásad vlády,” uvádza za rezort Skoček. Novela jazykového zákona platí od 1. septembra. Zásady vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku prerokuje kabinet 16. decembra. Podľa návrhu ministerstva kultúry by mali platiť od 1. januára 2010. Dovtedy nemá ministerstvo kultúry dávať pokuty vyplývajúce z jazykového zákona.
Všetci sa pripravujeme na Vianoce - snažíme sa, aby bolo čisto okolo nás, ale najmä v nás, keď sviatky prídu. Slováci roztrúsení v rôznych krajinách, ktoré sa stali ich domovom, prežívajú sviatky po svojom. V čom sú spoločné, v čom odlišné, si môžete porovnať v cykle, ktorý práve dnes otvárame. Každý deň vám prinesieme rozprávanie našich kolegov a ich hostí o tom, ako prežívajú čas adventný i sviatočný - vianočný. Včera bolo Lucie. V archíve slovenskej redakcie Maďarského rozhlasu v Segedíne si ako oko v hlave uchovávajú záznam s nahrávkou etnografa Ondreja Krupu, ktorý nielen veľa vedel, ale aj pútavo rozprával. Snímka vznikla v roku 1988. Posiela vám ju redaktorka slovenskej redakcie Maďarského rozhlasu v Segedíne Mária Margová.
http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/m3u_ondemand_soundID84793.m3u
Etnograf Ondrej Krupa by vedel ešte veľa rozprávať o sviatkoch a segedínskym Slovákom mnohé zo zvykov ich predkov aj pripomenul. Nevynechal ani vianočný vinš, ten v slovenskej redakcii pribalili aj pre vás:
http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/m3u_ondemand_soundID84794.m3u
Ministri zahraničných vecí Slovenska a Maďarska Miroslav Lajčák a Péter Balázs sa dohodli, že predĺžia čas na podávanie nominácií na spoločnú susedskú cenu. Termín uzávierky sa tak posúva z 15. decembra tohto roka na koniec januára 2010. Ministri vyzývajú občanov, inštitúcie a spoločenské združenia oboch krajín, aby navrhli kandidátov na udelenie slovensko-maďarskej ceny s názvom Dobré susedstvo a porozumenie. Cieľom ocenenia, na ktorom sa šéfovia diplomacií Slovenska a Maďarska dohodli vlani v decembri, je verejné uznanie tých osôb slovenskej či maďarskej národnosti, občianskych združení, organizácií, spoločenstiev alebo spoločenských združení verejného života, školstva, kultúry a cirkevného života, vedy a médií, ktoré v značnej miere prispeli k rozvoju slovensko-maďarských vzťahov a upevnili vzájomné pochopenie medzi oboma národmi. Uznanie sa spája s finančnou odmenou v hodnote 2000 eur, resp. tomu zodpovedajúcej sume vo forintoch. Občania, inštitúcie a spoločenské združenia v oboch krajinách môžu návrhy na ocenenie doručiť do 31. januára 2010 paralelne na ministerstvá zahraničných vecí Maďarska a Slovenska alebo na bratislavské veľvyslanectvo Maďarskej republiky, resp. na budapeštianske veľvyslanectvo Slovenskej republiky. Adresa slovenského rezortu zahraničia je Ministerstvo zahraničných vecí SR, 2. teritoriálny odbor, Hlboká cesta 2, 833 36 Bratislava 37, e-mailový kontakt Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. . Na doručenie na maďarské ministerstvo treba písať adresu A Magyar Köztársaság Külügyminisztériuma, II. Európai Főosztály, 1027 Budapest, Bem rakpart 47. E-mailový kontakt je Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. . Ambasády majú adresy - Veľvyslanectvo SR v Budapešti (Szlovák Köztársaság Nagykövetsége, 1143 Budapest, Stefánia út 22-24, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. ) a Veľvyslanectvo Maďarskej republiky v Bratislave (Magyar Köztársaság Nagykövetsége, Sedlárska 3, 814 25 Bratislava, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. ). Návrh musí obsahovať meno nominovaného alebo presný názov spoločnosti, organizácie, spoločenstva, popis činnosti a jej výsledkov a prínosu k rozvoju a upevňovaniu slovensko-maďarských vzťahov. Spomedzi prijatých nominácií ministri zahraničných vecí na základe konsenzu vyberú jedného slovenského a jedného maďarského nominanta na ocenenie. Ceny odovzdajú v marci 2010 na výročie podpísania slovensko-maďarskej základnej zmluvy.
Na kongrese Maďarskej socialistickej strany dnes zvolili za kandidáta na post premiéra Attilu Mesterházyho, ktorý je v súčasnosti predsedom frakcie socialistov. Podľa maďarskej tlačovej agentúry hlasovalo za Mesterházyho 90 percent delegátov. Predsedníčka MSZP Ildikó Lendvaiová oznámila, že za celoštátnu volebnú listinu hlasovalo 70 percent účastníkov kongresu. Podľa jej vyjadrenia hlasovanie preukázalo, že maďarská ľavica má budúcnosť. Mesterházy vo svojom vystúpení po zvolení za kandidáta povedal, že sa chystá na úprimnú, intenzívnu a hrdú kampaň. „Nadchádzajúce parlamentné voľby v Maďarsku sú z pohľadu MSZP a ľavice zvlášť dôležité, ide v nich o to, či Maďarsko dokáže uchovať demokratické tradície,” konštatoval. Kandidáta na post premiéra vyberalo predsedníctvo MSZP a konzultovali o ňom aj s predsedami župných organizácií strany. Mesterházyho odsúhlasila i republiková rada MSZP. Kandidát socialistov nedávno vyhlásil, že v kampani bude tvrdým protivníkom umiernenej pravici a nekompromisným protivníkom extrémnych pravičiarov.
Hlavná maďarská opozičná strana Fidesz by v prípade svojho víťazstva vo voľbách zaviedla obmedzenia, ktoré by znemožnili zahraničným občanom nadobudnúť poľnohospodársky využiteľnú pôdu v Maďarsku. Pre novinárov to v piatok povedal člen Európskeho parlamentu za Fidesz Tamás Deutsch. Podľa jeho slov by sa nový parlament prioritne zaoberal relevantnými zákonmi, ktoré by povolili kupovať pozemky zahraničným občanom, len ak v Maďarsku bývajú. Cieľom plánovaného obmedzenia je „ochrana maďarskej zeme”, nebude však brániť napríklad dánskemu farmárovi pri kúpe majetku, pokiaľ sa ten v krajine usadí, povedal Deutsch. Dodal, že podobný princíp už funguje v Dánsku.
Ak sa poslanec SMK Miklós Duray odvolal voči exekúcii potvrdenej prvostupňovým súdom, ktorá od neho vyžadovala ospravedlniť sa SNS v slovenskom jazyku, a je odhodlaný sťažovať sa na porušenie svojich práv v krajnom prípade až na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, pravdepodobne sa spolieha na „maďarský lobing v inštitúciách, na ktoré sa chce odvolať”. V reakcii na Durayovo odvolanie sa voči rozhodnutiu o exekúcii to pre TASR povedal predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. „Keď nezávislý súd rozhodol o exekučnom konaní v rámci vymáhania súdneho rozhodnutia, tak má povinná osoba za to, aby ho splnila a nie kritizovala,” dodal na margo argumentácie Miklósa Duraya, ktorý je presvedčený, že bolo jeho ľudským právom zaslať SNS ospravedlnenie vo svojom rodnom jazyku. „Pokiaľ je tam odvolací titul, môže ho využiť, ale sme presvedčení o tom, že konanie Duraya je skôr rázu politického, chce zo seba urobiť martýra,” doplnil Rafaj. „My trváme na tom, aby sme ospravedlnenie dostali v slovenskom jazyku, pretože sa nachádzame na území Slovenskej republiky a tu je štátnym a úradným jazykom slovenčina,” uzavrel Rafaj. Duray pre TASR potvrdil, že už prebral exekučný príkaz vydaný na základe poverenia Okresného súdu Bratislava III z októbra tohto roku. „Odvolal som sa cez okresný súd na krajský súd s odôvodnením, že mám na to ústavné právo,” doplnil Duray, ktorý netajil prekvapenie nad tým, že vôbec prvostupňový súd exekúciu umožnil. „Po mne chceli ospravedlnenie v slovenskom jazyku. A keď sa neospravedlním, tak mi môžu vyrubiť až 30.000 eur (903.780 Sk) pokutu,” poznamenal Duray. Strategický podpredseda SMK avizoval svoje odvolanie už 30. októbra v reakcii na informácie o rozhodnutí okresného súdu vydať poverenie na exekúciu. Vyhlásil, že sa na porušenie svojich práv bude sťažovať aj na Najvyššom súde SR. „A pôjdem až do Štrasburgu, ak bude treba,” vyhlásil Duray. Bratislavský krajský súd zaviazal Duraya ospravedlniť sa SNS za výrok, ktorý ju spájal s fašizmom a predpísal mu aj presný text ospravedlnenia. Duray uznáva, že bol povinný zaslať SNS ospravedlnenie. „Čo som im aj poslal. Využil som svoje ústavné právo a poslal som to vo svojom materinskom jazyku,” povedal pre TASR 30. októbra. Slovenská národná strana takýto spôsob ospravedlnenia nepovažovala za naplnenie rozsudku a podala návrh na exekúciu. Na otázku, či je pripravený aj na variant, že by napokon SNS poslal ospravedlnenie aj po slovensky, Duray uviedol, že ak súd rozhodne, že takáto exekúcia je možná, iná možnosť mu neostane. V takom prípade sa však chce súdiť kvôli porušeniu svojich ľudských práv. „Žiadosť exekútora o vydanie poverenia k exekúcii bola podaná na OS Bratislava II dňa 19. októbra. Okresný súd Bratislava III 26. októbra vydal exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie voči povinnému. Súd podľa ustanovení Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o vydanie poverenia exekútorovi - keďže nezistil rozpor žiadosti so zákonom a s exekučným titulom, písomne vydal poverenie,” povedal 28. októbra pre TASR hovorca Krajského súdu v Bratislave (KS) Pavol Adamčiak. Senát KS v Bratislave 18. júna v odvolacom konaní rozhodol, že Miklós Duray sa musí SNS písomne ospravedlniť za výrok „Vláda nie je v jednoduchej situácii v súvislosti s odpoveďou na takýto list. Slovenská vláda totiž pozostáva z jednej tretiny zo Slotovej strany, ktorá je fašistickou stranou”, nemusí jej však zaplatiť zadosťučinenie vo výške 33.193 eur (jeden milión Sk). Zmenil tak pôvodné rozhodnutie okresného súdu, podľa ktorého mal Duray zaplatiť súdne trovy vo výške 22.870 eur (689.000 Sk), ale aj nemajetkovú ujmu. „Dôvodom rozhodnutia je, že podľa názoru odvolacieho súdu uvedený výrok bol neoprávneným zásahom, preto sa musí odporca písomne ospravedlniť. V časti primeraného zadosťučinenia v peniazoch navrhovateľom neboli v celom konaní preukázané negatívne dôsledky do zásahu dobrej povesti,” povedal po vyhlásení rozsudku hovorca KS Adamčiak.
Nielen SMK a Most-Híd majú výhrady k návrhu vykonávacích predpisov, ktoré ku kontroverznému jazykovému zákonu pred niekoľkými dňami predstavilo ministerstvo kultúry. Zmeny v Maďaričovom „šlabikári” totiž požaduje aj opačný koniec politického spektra: Slovenská národná strana. Pre Aktuálne.sk to povedal predseda poslaneckého klubu národniarov Rafael Rafaj. V rámci pripomienkového konania tak chcú využiť možnosti na jeho úpravu, aby bol podľa nich v súlade s filozofiou samotného jazykového zákona. Máme totiž pocit, že v niektorých oblastiach je návrh opatrení priveľmi benevolentný a možno ide aj nad rámec niektorých iných zákonov,” skonštatoval Rafaj pre Aktuálne.sk. Predstavitelia SNS majú totiž podozrenie, že vďaka „šlabikáru” by sa obchádzal aj Zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Súčasná legislatíva umožňuje používať menšinový jazyk v úradnom styku len v tých obciach, kde žije minimálne 20 percent príslušníkov národnostnej menšiny. „Sú to možno situácie, ktoré sú ľudsky zvládateľné, ale tie vyrieši samotná prax. Nikto by nepredpokladal pri zásahu lekárskej pomoci nejaké sankcie, ale prejudikovať to vo vykonávacom predpise sa nám zdá ako nie dobrá cesta,” dodal predseda poslaneckého klubu SNS pre Aktuálne.sk. Národniari sa tak paradoxne pridali na stranu kritického tábora, ktorý doteraz pozostával predovšetkým z tandemu SMK a Most-Híd. Tí však samozrejme vyčítajú vykonávacím predpisom iné údajné nezrovnalosti. „Neodstraňujú ďalšie subjektívne prvky udelenia pokút, nakoľko pokutu môže svojvoľne udeliť ten istý štátny orgán, ktorý s prvkami subjektívneho posudzovania zisťuje údajné porušenie konkrétnej časti zákona,” píše sa v stanovisku SMK k Maďaričovmu „šlabikáru”. Podľa názoru predstaviteľov strany Bélu Bugára Most-Híd zverejnené zásady zase len potvrdzujú, že „zlý zákon sa nedá jednoducho nahradiť ani 20 stranovým dokumentom bez právnej sily”. Navyše Bugárovci upozorňujú, že návrh zásad ide v niektorých bodoch nad rámec samotného jazykového zákona a v niektorých prípadoch je aj v priamo rozpore s platným právom. „Potvrdili sa navyše aj naše slová spred niekoľkých mesiacov, že nárečia sa v úradnom styku nebudú môcť používať,” tvrdia zástupcovia Mostu-Híd v stanovisku.
Maďarská vláda je nespokojná s vývojom trojstranných rokovaní Maďarska, Slovenska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo veci novely jazykového zákona v SR. Chce preto zvolať mimoriadnu schôdzu zmiešanej slovensko-maďarskej medzivládnej komisie pre menšiny, uviedla dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Maďarskí vládni predstavitelia tvrdia, že aj skúsenosti poslednej schôdzky komisie svedčia o tom, že „rokovania neprebiehajú v duchu dohody premiérov zo Szécsényu”. Obavy, ktoré sa viažu k diskriminačným prvkom novely jazykového zákona, nie sú rozptýlené, pričom slovenská strana chce už ukončiť rokovania, píše agentúra, odvolávajúc sa na nemenované vládne zdroje. Podľa MTI by maďarská vláda chcela, aby mimoriadne zasadla zmiešaná komisia ešte pred 16. decembrom, pretože slovenský parlament mieni - ako píše maďarská tlačová agentúra - v ten deň prijať vykonávacie predpisy novely, ktoré na základe informácií z kruhov maďarskej vlády v budúcnosti spôsobia viac problémov, než ich vyriešia. Agentúra pripomína, že štátny tajomník úradu vlády zodpovedný pre menšiny a národnú politiku Ferenc Gémesi po poslednej schôdzke zmiešanej komisie pre menšiny novinárom povedal, že „Maďarsko dostalo vecné odpovede na základné otázky, ktoré sú preň dôležité, iba v skromnej miere”. „Ministerstvo zahraničných vecí SR so značným počudovaním sleduje únik informácií o komunikácii, ktorá má na základe slušnosti a diplomatických zvyklostí v tejto fáze byť len medzi naším a maďarským ministerstvom - to je podstata každej nóty a diplomatickej komunikácie slušných a vyspelých partnerov,” reagoval dnes na správu MTI rezort slovenskej diplomacie prostredníctvom svojho hovorcu Petra Stana. Dodal, že v diplomatickej praxi je slušné a obvyklé vyjadrovať sa o obsahu nóty až potom, keď je doručená adresátovi a ten na ňu pošle odpoveď. „Slovenská odpoveď do Budapešti ešte neprišla, pripravujeme ju, a my ju samozrejme odkomunikujeme slušným a štandardným spôsobom najskôr partnerovi a potom sa o jej obsahu môžeme vyjadriť verejne,” zdôraznil Stano. Na margo agentúrnej správy MTI zároveň uviedol, že obsahuje viacero nepresností. „Napríklad to, že vykonávací predpis k jazykovému zákonu schvaľuje parlament - hoci v skutočnosti je to vláda - a podobne,” spresnil Stano, dodajúc, že MZV SR dúfa, že tieto nepresnosti nie sú účelové.
Maďarská vláda je nespokojná s výsledkami rokovaní medzi Maďarskom, Slovenskom a Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) o spornom slovenskom zákone o štátnom jazyku a plánuje zvolať mimoriadne zasadanie maďarsko-slovenského spoločného výboru pre menšiny s úmyslom ďalších rokovaní, informovala tlačová agentúra MTI, odvolávajúc sa na vládne zdroje. Výbor zasadal 4. decembra, pričom témou rokovaní bola implementácia nového zákona, ktorý na Slovensku začal platiť 1. septembra. Maďarsko tento zákon považuje za diskriminačný, pretože pokutuje miestne menšiny, vrátane maďarskej, za používanie materinského jazyka v úradnom styku. Vysokopostavený predstaviteľ vlády, ktorého MTI nemenovala, uviedol, že predošlé rokovania neviedli k žiadnemu pokroku smerom k zmierneniu obáv Maďarska v súvislosti s diskriminujúcimi časťami zákona, zatiaľ čo slovenská strana sa už snaží dialóg uzavrieť. Po rokovaniach zo začiatku decembra štátny tajomník pre otázky menšín Ferenc Gémesi vyjadril obavy v súvislosti so súčasným stavom. „Naše základné otázky sme nastolili v lete a na jeseň, no dostali sme len málo odpovedí,” povedal Gémesi.
„Demokracia je viac ako autonómia. Menšinovo-väčšinové vzťahy nemajú v Európskej únii jeden model,” povedal pre Pravdu Ján Figeľ. Predsedu KDH na kongrese Európskej ľudovej strany v Bonne nezvolili za podpredsedu organizácie. Je prvý náhradník.
- Boli ste kandidátom na jedného z desiatich podpredsedov Európskej ľudovej strany (EPP). Vo voľbách ste skončili ste jedenásty. Prečo vás kolegovia z krajín Európskej únie nepodporili v dostatočnom počte?
- Byť prvým náhradníkom nie je neúspech, samozrejme, uchádzali sme sa o zvolenie. Bolo to prvý raz, čo sa niekto zo Slovenska snažil získať jednu z popredných riadiacich funkcií v európskych stranách. Ukázalo sa však, že výsledok závisí aj od dohôd. Potom sa zohľadňuje tiež geografické rozloženie. Stredná Európa by bola zastúpená Poľskom, Maďarskom a Slovenskom. Jednou z príčin výsledku bolo to, že kandidoval Slovák aj Čech. Mnohí si vyberali buď - alebo. Snažili sme sa dohodnúť, ale nebola ochota. Úlohu hrá aj rodová otázka. Základ politiky je vždy doma. Mať však vplyv aj na európske rozhodnutia je dôležité. Bol som veľmi rád, že ma podporili slovenské strany v EPP aj strany z iných štátov.
- Podporili vás aj maďarskí zástupcovia v EPP?
- V prípade Fideszu som mal pozitívne signály od Pála Schmitta, ktorý je vážený predstaviteľ tejto strany.
- Predseda Fideszu Viktor Orbán sa podpredsedom stal, o niekoľko mesiacov už môže byť maďarský premiérom. Podľa niektorých expertov to môže zhoršiť vzťahy s Maďarskom. Môže zohrať EPP nejakú úlohu, aby k tomu nedošlo?
- Dúfam, že sa vzťahy nezhoršia. To však závisí aj od ďalších faktorov, napríklad od slovenských volieb. Od toho, ako si jednotlivé strany a vlády postavia svoje úlohy a priority. EPP je a môže byť platforma pre spoluprácu. Je to najvýraznejšia politická štruktúra v Európskej únii. Má troch čelných predstaviteľov v únii, najviac poslancov v europarlamente, komisárov a premiérov. Preto má aj istú zodpovednosť. Stredná Európa potrebuje výraznejší návrat k dialógu a spolupráci.
- Orbána však veľká časť Slovenska vníma ako politika, ktorý tvrdo presadzuje národné témy. Aké postavenie má Fidesz v Európskej ľudovej strane?
- Má solídne postavenie. Je to jedna zo silných strán v strednej Európe. Problematika, ktorú otvára, sa rozlične vníma v rôznych častiach Európy. Celkom inak je to v na severe a na juhu, v strednej Európe alebo vo Francúzsku. Jeden model menšinovo-väčšinových vzťahov v EÚ neexistuje. Je to mozaika. Dôležitý je rešpekt k základným princípom a základným ľudským právam.
- Takže názory Fideszu existujú v rámci diskusie o rôznych prístupoch k menšinovým politikám?
- Či už ide o historické, alebo súčasné otázky, odpoveďou Európy nie je revízia histórie. Ide o spolužitie na základe rovnosti, o účasť na spravovaní vecí verejných, o demokracii, nie hľadaní nejakých špeciálnych modelov. Autonómia nie je jediná možnosť pre vzťahy medzi väčšinou a menšinou. Nikdy by som ju neodporúčal ani nenadraďoval nad demokraciu. Fungujúci slobodný právny štát je aj pre menšiny viac ako nejaké špecifické formy. Tie nie sú len neprijateľné, ale môžu viesť aj k odcudzeniu a vylučovaniu zo spoločnosti.
- Európska ľudová strana prijala rezolúciu, ktorá sa týka práv národnostných menšín. Stáli za ňou maďarskí členovia strany zo Slovenska a z Maďarska. Je to odpoveď na slovenský jazykový zákon?
- Keď padli komunistické režimy, na Balkáne sa vzápätí vznietil vojnový konflikt. Išlo v ňom aj o vnímanie národnostných rozdielov. Preto je menšinová problematika v EÚ súčasť diskusií. Zostáva aj naďalej jednou z tém pri rozširovaní únie, ale ako som povedal, nejde o definovanie jedného modelu. Európska integrácia nemôže byť náhradou za dezintegráciu regionálnu a lokálnu. Zjednotenie môže fungovať len na báze hodnôt a princípov, ktoré sú základom pre jednotlivé štáty. Ak to nebude platiť, tak ani rozširovanie, ani súdržnosť únie neobstoja. Menšinové otázky riešia v plnej právomoci členské štáty. Únia má pomáhať pri spolupráci, nie ju nahrádzať. Som presvedčený, že v rámci EPP aj v rámci celej EÚ sa dá nielen diskutovať, ale aj nachádzať konkrétna odpoveď na mieru zodpovednosti a spôsoby riešení základných problémov.
- Keď hovoríme o miere zodpovednosti, tak Slováci majú neraz pocit, že to, čo prejde Maďarom, neprejde im. Aj na poli práv národnostných menšín.
- Na Slovensku majú menšiny v rámci ústavného poriadku svoje zákonné postavenie. Aj vzhľadom na relatívne dlhodobý vývoj sa dá povedať, že menšinová realita je tu oveľa silnejšia ako v iných susedných krajinách. A konkrétne aj v Maďarsku. Ovocie vývoja v menšinovej politike na Slovensku je viditeľné a pozitívne, i keď existujú problémy. V Maďarsku žili v povojnovom období početné menšiny. Dnes sú z nich zvyšky. To je iný obraz vývoja. Nesie zaň zodpovednosť susedná krajina. Každý si to môže porovnať.
Ústav pamäti národa (ÚPN) dnes na svojich internetových stránkach www.upn.gov.sk zverejnil počty Židov na územiach južného Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ktoré boli arbitrážnym rozhodnutím Nemecka a Talianska z 2. novembra 1938 (prvá Viedenská arbitráž) pričlenené k Maďarsku. „Prehľad zverejnený na stránkach ÚPN umožňuje širokej verejnosti oboznámiť sa s počtami židovských obyvateľov podľa výsledkov sčítania, ktoré na územiach pripojených k Maďarsku v decembri 1938 uskutočnili maďarské orgány,” uviedol hovorca ÚPN Ján Pálffy. Informoval, že prehľad obsahuje údaje za oblasti pôvodne patriace Československu o celkovom počte obyvateľov, domov a osôb židovského pôvodu v jednotlivých okresoch vytvorených podľa územnosprávneho členenia Maďarského kráľovstva. Podľa hovorcu ústavu slovenská a česká literatúra pri uvádzaní počtov obyvateľov na arbitrážnom území doposiaľ vychádzala zo súpisu vydaného koncom roku 1938 čs. štatistickým úradom, podľa ktorého na územiach Slovenska pripojených k Maďarsku žilo 26 151 a na pripojených územiach Podkarpatskej Rusi 25 427 osôb židovskej národnosti. „Údaje Štátneho štatistického úradu však presne nedokumentujú stav v čase arbitráže, pretože vychádzajú zo sčítania ľudu z roku 1930,” upozornil. Podľa sčítania, ktoré uskutočnili maďarské orgány, bolo Židov v obciach na južnom Slovensku 44 075, židovských obyvateľov z pripojených oblastí Podkarpatskej Rusi bolo 37 645. „Veľké rozdiely v počtoch židovských obyvateľov, uvádzané v československých a maďarských prameňoch, vyplývajú z rozdielnej metodiky sčítaní,” uviedol Pálffy. Ako ďalej vysvetlil, československé sčítanie ľudu umožňovalo slobodnú voľbu národnosti, maďarské sčítanie za prvoradý ukazovateľ národnosti považovalo materinský jazyk.
Chodiť na nákupy k našim susedom sa neoplatí. Podľa prieskumu HN nákup, ktorý u nás kúpite za 30 eur, v Česku ušetríte tri eurá, v Maďarsku a Rakúsku vás však vyjde dnes drahšie.
Ak si na sobotný obed chcete urobiť napríklad cibuľovú polievku a vyprážané kura so zemiakmi, všetky potrebné suroviny vás vyjdu najlacnejšie doma. Vidieť slovenskú „ešpézetku“ v pohranicí síce nie je vzácnosť, je ich však oveľa menej ako pred pol rokom. „Chodíme sem nakupovať najmä veci, ktoré u nás nie sú veľmi bežné, ako dary mora či rôzne syry,“ vysvetľuje nám pán v stredných rokoch, ktorého sme zastihli na nákupoch v rakúskej dedinke Kittsee. Kým v prvých mesiacoch tohto roka bol zhruba každý druhý až tretí zákazník v maďarských predajniach v pohraničí zo Slovenska, dnes je to skôr výnimka. „Naši zákazníci sú vzdelaní aj matematicky podkutí, takže keď to bolo pre nich výhodné, chodili nakupovať do zahraničia,“ hovorí prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak. Teraz je už situácia celkom iná. Naši obchodníci sa museli o zákazníka so svojimi konkurentmi v cudzine „pobiť “. Začali propagovať výhody nakupovania v domácich predajniach. Sú najmä v tom, že ak ľudia uprednostnia naše výrobky, podniky môžu ďalej vyrábať, menej sa bude prepúšťať, čím sa udržia aj mzdy. A to zasa umožní ľuďom nakupovať. Aby obchodníci nestratili zákazníkov, lákali ich aj na nižšie ceny, hlavne potravín. V októbri to viedlo až k deflácii. Rozhodujúcou príčinou, prečo Slováci prestali nakupovať hlavne v Maďarsku, bol však silnejúci forint. Kým v marci sa dalo za jedno euro kúpiť až 316 forintov, teraz len necelých 270. Pri výmene peňazí v maďarských obchodných centrách je to ešte menej. S nákupnou turistikou prestali Slováci aj v Česku. Z našich ľudí tam míňajú spravidla len tí, ktorí tam aj pracujú. Do Poľska chodia nakupovať hlavne na trhoviská. „Naši zákazníci si začínajú uvedomovať riziko spojené s problémami s reklamáciou a vrátením tovaru v Poľsku,“ upozornil analytik trhu Ľubomír Drahovský.
Neznáma osoba poslala šéfovi štábu predsedu opozičného Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz Péterovi Szíjjártóovi poštou náboj. Zásielku, ktorú prevzali v Kancelárskej budove poslancov, preveruje policajný expert na zbrane, podľa prvých výsledkov preverovania ide o ostrú muníciu. Podľa tlačovej agentúry MTI budapeštianska polícia začala trestné stíhanie voči neznámej osobe, ktorá je podozrivá z trestného činu zneužitia zbrane, alebo streliva. Šéf komunikačného odboru Fidesz Bertalan Havasi predtým MTI povedal, že Szíjjártóovi poslal niekto podozrivý predmet, pravdepodobne náboj. Záležitosť preveruje aj Fidesz, zástupca hovorcu strany András Cser-Palkovics sa k nej vyjadrí neskôr.
Obnovenie plnohodnotného členstva v Strane európskych socialistov (PES) jednoznačne ukázalo, že Európa sa absolútne nestotožnila s účelovými a nepravdivými tvrdeniami o znižovaní úrovne postavenia maďarskej menšiny na Slovensku. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave to uviedol predseda Smeru-SD Robert Fico. Ako ďalej pokračoval, na dvojdňovom zjazde PES v Prahe problematiku národnostných menšín ani niekto neotváral. Toto rozhodnutie podľa neho potvrdilo, že Smer-SD je typickou sociálno-demokratickou stranou a zároveň je to uznanie aj toho, čo dosiahla v boji proti svetovej ekonomickej a sociálnej kríze. „Je to pre nás veľké povzbudenie,” konštatoval. Delegáti 8. zjazdu PES v českej metropole dnes podporili obnovenie plného členstva Smeru-SD. Tento krok urobilo predsedníctvo európskej strany už 14. februára 2008, bolo však nutné, aby to odhlasoval aj zjazd. Za plné obnovenie jeho členstva, sa postavilo 187 z 201 hlasujúcich delegátov kongresu, čo predstavuje plných 93 percent. Proti hlasovalo 14 delegátov. Členstvo Smeru-SD pozastavili ešte v októbri 2006 z dôvodu vstupu do koalície s SNS. Podľa vtedajšieho vyjadrenia šéfa eurosocialistov Poula Nyrupa Rasmussena strana postupovala v súlade s Berlínskou deklaráciou z roku 2001, na základe ktorej sa musia členské strany zdržať akéhokoľvek politického zoskupovania alebo spolupráce na všetkých úrovniach s politickou stranou podnecujúcou alebo rozdúchavajúcou rasové či etnické predsudky a rasovú nenávisť.
Strana Smer-SD sa stala plnoprávnym členom Strany európskych socialistov (PES). Ako pre TASR potvrdila hovorkyňa Smeru-SD Katarína Kližanová Rýsová, dnes za to v Prahe hlasovala drvivá väčšina delegátov kongresu PES. Členstvo im pozastavili ešte v októbri 2006 z dôvodu vstupu do koalície so Slovenskou národnou stranou. Podľa vtedajšieho vyjadrenia šéfa eurosocialistov Poula Nyrupa Rasmussena strana postupovala v súlade s Berlínskou deklaráciou z roku 2001, na základe ktorej sa musia členské strany zdržať akéhokoľvek politického zoskupovania alebo spolupráce na všetkých úrovniach s politickou stranou podnecujúcou alebo rozdúchavajúcou rasové či etnické predsudky a rasovú nenávisť. Pôvodne sa mala otázka členstva Smeru-SD prehodnotiť v júni 2007, predsedníctvo PES sa však v máji rozhodlo odložiť túto otázku na 4. októbra, pričom tento krok odôvodnilo technickými, a nie politicky motivovanými príčinami. V októbri rozhodli o odložení rozhodovania na február 2008 s tým, že PES chce začať nový dialóg so Smerom-SD. Delegáti PES sa zišli na 8. kongrese v českej metropole v pondelok 7. decembra. Okrem diskusie o programe, dopadoch krízy a klimatických zmien, volili aj nového predsedu a predsedníctvo strany. Rasmussen sa stal staronovým šéfom európskych socialistov napriek tomu, že otvorene priznal, že socialistické a sociálnodemokratické strany v Európe nezvládli nástup hospodárskej krízy a až na ojedinelé výnimky nie sú úspešné ani vo voľbách do národných parlamentov, ani pri poslednom hlasovaní do Európskeho parlamentu.
Maďarsko by sa mohlo v prebiehajúcom kvartáli dostať z najhoršej recesie za ostatných 18 rokov. Na budúci rok by ekonomika krajiny mala stagnovať a v roku 2011 sa zrejme vráti k rastu. Tvrdí to vo svojej aktuálnej prognóze maďarský inštitút na výskum hospodárstva GKI. Predpokladá, že maďarský hrubý domáci produkt (HDP) sa v tomto roku zníži o 6,5 %. Vláda počíta s poklesom až o 6,7 %. Maďarsko bolo prvým členským štátom únie, ktorý dostal medzinárodnú pomoc počas úverovej krízy. Krajina sa spolieha na oživenie dopytu na kľúčových exportných trhoch, ako je Nemecko a Francúzsko. „Recesia sa technicky vo väčšine sveta skončila v 3. štvrťroku. Očakávame, že v Maďarsku sa to stane vo 4. kvartáli,” uvádza sa v správe GKI. „EÚ zrejme zaznamená v roku 2010 mierny rast, u nás počítame so stagnáciou.” Maďarský HDP klesá od 2. štvrťroka 2008. V 3. kvartáli sa medziročne znížil o 7,1 % a medzimesačne o 1,8 %.
Ratingová agentúra Fitch Ratings dnes potvrdila úverový rating Maďarska na úrovni BBB s negatívnym výhľadom, čo znamená, že ekonomická situácia krajiny je napriek prísnej finančnej politike a oživeniu svetovej ekonomiky naďalej neistá. „Vysoký deficit verejného a zahraničného dlhu ponechávajú úverovú pozíciu Maďarska veľmi citlivú na akékoľvek ďalšie otrasy,” povedal David Heslam z agentúry Fitch. „Vzhľadom na to, že štátny dlh by sa mal ku koncu tohto roka vyšplhať na 79 % hrubého domáceho produktu (HDP), je dôležité, aby si krajina udržala prísnu finančnú disciplínu aj po parlamentných voľbách,” dodal. Podľa analytikov je nezmenený rating určitým negatívom pre maďarský trh, no vzhľadom na nedávne vyhlásenia Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz, by nemalo mať dnešné oznámenie agentúry Fitch väčší dosah na trhy. Fidesz, ktorý na základe preferencií má veľkú šancu vo voľbách v apríli alebo máji zvíťaziť, vyhlásil, že rozpočtový deficit Maďarska dosiahne na budúci rok 7 až 7,5 % HDP, čo je podstatne viac ako je stanovený vládny cieľ na úrovni 3,8 %. Dôvodom podľa Fideszu je, že určité jednorazové výdavky neboli do budúcoročného rozpočtu započítané. Agentúra však vyhlásenie Fideszu pri svojom rozhodovaní o ratingu nebrala vážne. „Fitch považuje nedávne vyhlásenia Fideszu, že rozpočtový deficit v roku 2010 dosiahne okolo 7 % skôr za politikárčenie pred voľbami než za seriózny finančný údaj,” uviedla ratingová agentúra.
Pád maďarského hospodárstva, najhorší za 18 rokov, sa v 3. štvrťroku 2009 zmiernil vďaka oživeniu vývozu na kľúčové trhy v západnej Európe, ktoré už prekonali recesiu. Hrubý domáci produkt (HDP) Maďarska sa od začiatku júla do konca septembra 2009 znížil medziročne o 7,5 %, pričom analytici odhadovali, že klesne o 7,2 %. Na porovnanie: v 2. kvartáli sa HDP prepadol o 7,5 %. Produkcia maďarského priemyslu sa však aj v 3. štvrťroku oproti predchádzajúcemu kvartálu znížila, už šiesty raz po sebe, a to o 1,8 %. V medziročnom porovnaní klesla o 15,6 %, čo je lepší výsledok ako v predchádzajúcom kvartáli, keď sa prepadla o 20,5 %. Ale medziročný pokles spotrebiteľských výdavkov v období júl - september sa zrýchlil na 9,8 % zo 6,6 % v predchádzajúcom štvrťroku. Maďarsko, ktoré muselo ako prvé zo štátov Európskej únie (EÚ) požiadať Medzinárodný menový fond (MMF) o záchranný úver, tak závisí najmä od dopytu po svojich produktoch v Nemecku a vo Francúzsku, ktoré sú najväčšími ekonomikami eurozóny. Zahranično-obchodná bilancia Maďarska v októbri skončila s prebytkom 464,1 milióna eur (13,98 miliardy Sk). To je obrovský rozdiel v porovnaní so schodkom 315 miliónov eur (9,49 miliardy Sk) v rovnakom období minulého roka.
Šoféri sa tu musia predierať. Sprava míňajú mohutné platany a hneď zľava len na pár centimetrov oprotiidúce autá. Cesta do Maďarska cez mestá Komárno a Komárom je najnovšie tesná a zdĺhavá. Z takmer polminútovej rovinky je zrazu pätnásťminútová obchádzka. Príčinou je oprava starého mosta. Cez Dunaj z Komárna vedú dva mosty, ktoré idú hneď po sebe. Alžbetin most a takzvaný otvárací most. Ten sa v minulosti otváral, aby uľahčil prechod veľkým lodiam. Jemu to v súčasnosti sťažujú veľké autá. „Nebol postavený na takú záťaž. Preto si vyžaduje rekonštrukciu,” naznačil Béla Sánta z mestského úradu. Cestári vyrobili dve obchádzky. Prvá vedie nákladné autá do vzdialenejšieho hraničného priechodu v Medveďove. Osobné autá a autobusy do 20 ton nemusia ísť tak ďaleko, no treba sa prekľučkovať cez Alžbetin ostrov. Vozidlá od Bratislavy alebo Nitry musia zísť z Bratislavskej ulice pri Kauflande smerom na lodenice. Pokračujú po ulici Á. Jedlíka a po Platanovej aleji, na jej konci sa napoja na Alžbetin most a môžu prekročiť Dunaj. Šofér Miloš Kramár, ktorý cez mosty dochádza denne do práce, nebol z obchádzky nadšený. „Cesta je veľmi úzka. Na viacerých miestach musím zastať a pustiť auto idúce oproti, inak by sme sa ťukli. Blížia sa sviatky, bude to tu ešte hustejšie. Nemám však inú možnosť, ako sa dostať na druhú stranu.” Po roku 2013 by pritom mal Komárno a Komárom prepojiť nový most. Autá by tak nemuseli prúdiť cez centrum mesta a pôvodné mosty by slúžili len na komunikáciu dvoch susediacich obcí. Vlády Slovenska a Maďarska sa už dohodli na mieste, kde by malo nové dielo za vyše 50 miliónov eur vyrásť - bude to v západnej časti Komárna blízko železničného mosta. Zatiaľ sa však nezhodli na presnom termíne. Otvárací most budú cestári opravovať do konca apríla. Alžbetin most už síce zrekonštruovali pred pár rokmi, no oba nevyhovujú modernej doprave. „Len Alžbetin most má vyše 100 rokov a maximálnu nosnosť 20 ton. Toľko dnes váži jeden kamión. A pritom ich tadiaľ prechádza niekedy aj viacero naraz,” dodal Sánta. Jeden tank T 72 váži cez 40 ton. Mosty by tak zrejme neustáli prechod jediného Slotovho tanku. Nieto celej maďarskej armády, pred ktorou varoval na jeseň Slovákov a radil, aby sa neinvestovalo do obnovy a stavby nových Dunajských a Ipeľských mostov. Vraj už dnes ich je toľko, že by vojaci nepotrebovali žiadne pontóny.
Zväz výrobcov hrozna a vína (ZVHV) na Slovensku verí, že sa Ministerstvu pôdohospodárstva SR v spolupráci s príslušnými orgánmi a zástupcami pestovateľov hrozna a výrobcov vína podarí presadiť oprávnené záujmy slovenských vinohradníkov a vinárov v otázke Tokaja. „Zväz zastáva názor, že Európska komisia postupovala diskriminačne, ak neuznala Slovenskej republike chránené označenie pôvodu Tokaj,” myslí si výkonná riaditeľka ZVHV na Slovensku Jaroslava Kaňuchová Pátková. Konštatovala, že Slovenská republika má uvedené v európskom elektronickom registri E-Bacchus chránené označenie pôvodu „Tokajská/Tokajské/Tokajský vinohradnícka oblasť”. Maďarská republika mala uvedené do novembra 2009 chránené označenie pôvodu „Tokaji, Tokaji borvidék”, v súčasnosti má však uvedené označenie „Tokaj”. Podľa jej názoru takéto rýchle vytvorenie registra E-Bacchus však v sebe prináša riziká, ktoré využilo aj Maďarsko. „Platí totiž, že krajine, ktorá si schválila názvy vinárskych oblastí do 31. júla 2009 v legislatíve, sa jej jednoducho zapíšu do E-Bacchusu,” informovala. Výhoda tohto postupu je, že takéto názvy oblastí a teda po novom „chránené označenia pôvodu” uznané v krajine do 31. júla tohto roku nepodliehajú oficiálnemu procedurálnemu postupu pre zápis do E-Bacchusu, a teda sa k nemu nevyjadrujú iné členské štáty EÚ. Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku považuje schválenie takéhoto postupu za veľmi nebezpečný precedens. Povinnosť nahlásiť zmenu uskutočnenú do 31. júla 2009 majú členské krajiny dva roky, to znamená, že v roku 2011 sa môžu objaviť aj ďalšie označenia „Tokaj”, napríklad pre Taliansko, Francúzsko, alebo Ukrajinu. „Aj keď sú to zatiaľ len dohady, môžu sa premeniť na skutočnú hrozbu,” myslí si Kaňuchová Pátková. Pripomenula, že elektronický register vín E-Bacchus sa pripravoval už v apríli 2009 a práve vtedy vzniesla SR pripomienku, aby sa jej opravil názov „Tokajská vinohradnícka oblasť” na chránené označenie pôvodu. Návrh na zápis označenia „Tokaj”, tak ako to bolo uvedené v zákone číslo 182 z roku 2005, EÚ neakceptovala. EÚ podľa výkonnej riaditeľky jednoznačne nepostupovala správne, keď SR odmietla zapísať výraz „Tokaj” medzi chránené označenia pôvodu a zapísala jej názov „Tokajská vinohradnícka oblasť”. V SR k 31. júlu 2009 platil zákon, ktorý obsahuje názov oblasti „Tokaj” a zároveň platila tzv. špecifikácia, ktorá určuje presný názov chráneného označenia pôvodu a v nej je tiež uvedené „Tokaj”. „Oboje, aj zákon, aj rozhodnutie, slúžia ako podklad pre E-Bacchus,” dodala.
Slovensko si podľa prvej podpredsedníčky SNS Anny Belousovovej značku Tokaj, jedinečný produkt našich výrobcov, zobrať nenechá. „Slovenská národná strana využije svoje prostriedky na dosiahnutie právneho stavu, kedy sa bude Tokaj vyrábať a predávať pod značkou, ktorá mu patrí. Tento boj dotiahneme k víťazstvu pre Slovenskú republiku,“ uviedla dnes pre agentúru SITA Belousovová. Tokajské víno je podľa Belousovovej svetoznámym vysokokvalitným produktom slovenských pestovateľov, ktorého exkluzívna chuť sa získava špeciálnou technológiou spracovania odrôd Furmintu, Lipoviny a Muškátu žltého. V Tokajskej oblasti vypestované hrozno dozrieva v dubových sudoch v tufových pivniciach, ktorých prostredie zušľachťuje tzv. cibébovanie. „Tradícia pestovania viniča v tejto oblasti východného Slovenska je stará viac ako 2000 rokov a jeho neskorý zber dá vyniknúť kvalite pôdy, slnka a vody tohto ojedinelého ekosystému,“ vyhlásila. Belousovová upozornila, že maďarská strana jednostranne ukončila rokovania a nekonzultovala zmenu v legislatíve so Slovenskom, čím porušila vzájomnú dohodu. „Je to len príklad maďarskej politiky, ktorej útoky musíme odrážať a nie jej ustupovať,“ Ak by podľa Belousovovej aj existovala veľkorysá slovenská vôľa, je veľmi veľa miest, kde vidíme, že z maďarskej strany nejde o susedské vzťahy a spoluprácu, ale o permanentné kroky poškodzovať Slovenskú republiku. „Konkrétne v oblastiach školstva, jazyka, menšinových práv, energetiky, hospodárstva, zahraničných vzťahov. Pritom všetky spomenuté skutočnosti sú výsostnou vecou Slovenskej republiky a aj zostanú. Preto bude vhodné zmenšovať pole pôsobnosti reprezentantov Maďarov, ktorých republika nemá problém porušovať dohody, či tolerovať fašistické prejavy chlapcov, ktorých zlý psychický stav núti dobrovoľne pochodovať v garde. Takéto správanie patrí skôr do ázijských púští ako do Európy,“ vyhlásila Belousovová.
Maďari nás oklamali. I napriek dohode, že všetko, čo sa týka názvu Tokaj, budú s nami konzultovať, nás obišli. V júli upravili názov z Tokaji na Tokaj. Zmenu už uznala aj Európska komisia. Európska komisia má dvojaký meter. Inak sa nedá nazvať jej počínanie. Slovensko ju totiž už v marci požiadalo o zaregistrovanie názvu Tokaj pre svetoznáme vína vyrábané v Tokajskej vinohradníckej oblasti na juhovýchode republiky. Túto požiadavku Európska komisia zamietla. Maďarsko neskôr postupovalo poza náš chrbát a značku dalo zaregistrovať iba pre seba. Komisia mu o pár mesiacov nepochopiteľne vyhovela! Slovensku teraz hrozí, že značku Tokaj nebude môcť používať na označenie svojich vín.Obe krajiny sa pritom predtým dohodli na spoločnom postupe pri registrácii značky. „Nemôžeme súhlasiť s postupom, že jednému členskému štátu sa uzná legislatívny podklad a druhému nie,“ povedal minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan. Ministerstvo, ktorému šéfuje, zaslalo preto eurokomisárke pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Marianne Fischer Boelovej list. V ňom ju žiadajú o pomoc pri riešení tejto kauzy. Upozorňujú ju aj na nekorektný postup Maďarska. „Slovensko považuje takýto krok za jednostranné ukončenie rokovaní zo strany Maďarska,“ vyhlásil Chovan. Slovenskí vinári, ktorí pôsobia v Tokajskej oblasti, sú pobúrení. „Dalo sa to od nich čakať,“ komentovala Alžbeta Zlatnícka z firmy J&J Ostrožovič Tokaj postup Maďarov. Podľa nej je to nekorektné správanie. Sklamaná je aj z počínania Komisie. „Keby neprešla registrácia slovenskej značky, tak to bude mať určite vplyv na našu a ostatné slovenské vinárske firmy,“ dodala. Je to prírodné sladké víno, zaradené do kategórie žltých prírodných vín. Ich charakter a chemické zloženie je dané nielen osobitnou odrodovou skladbou, kvalitou suroviny či prírodnými podmienkami, ale aj technológiou výroby. Prítomnosť kyslíka v priebehu zrenia hrozna i vína je príčinou tvorby chlebovej príchuti, ktorá charakterizuje vína tohto typu. Tokajské víno možno vyrábať len z hrozna dopestovaného na tokajských vinohradníckych honoch. Víno vyrobené v Tokajskej vinohradníckej oblasti a disponujúce geografickým označením pôvodu sa člení na akostné víno pochádzajúce z Tokajskej oblasti a Tokajské víno.
Producenti tokajského vína a ministerstvo poľnohospodárstva majú na odvrátenie hrozby dva mesiace. Maďari svojvoľne zmenili dohodnutý názov Tokaji na Tokaj. A Európska komisia zverejnila ich nárok vo vestníku. Lehota na pripomienkovanie plynie. KOŠICE. Maďarsko požiadalo Európsku komisiu o chránené označenie pôvodu Tokaj. Komisia zverejnila návrh v úradnom vestníku 1. decembra tohto roku. Slovensko má dva mesiace na to, aby presadilo svoje záujmy a o názov neprišlo. Postup Európskej komisie spôsobil šok medzi slovenskými výrobcami tokajského vína i zástupcami ministerstva pôdohospodárstva. Zajtra sa majú stretnúť v Bratislave, aby pripravili kvalifikované argumenty, ktoré by dokázali komisiu presvedčiť, že zverejnenie je v rozpore s platnou legislatívou, a situáciu zvrátiť. „Samozrejme, že boj o značku nevzdáme. Zverejnením vo vestníku začala plynúť dvojmesačná lehota, v rámci ktorej môžeme žiadosť pripomienkovať. Chystáme sa do Bruselu na bilaterálne rokovania,” povedala včera pre denník SME Jarmila Dúbravská z ministerstva pôdohospodárstva. Rezort považuje postup komisie za neštandardný. Slovensko totiž požiadalo v marci tohto roku o zaradenie názvu Tokaj, na ktorom sa dohodli s maďarskou stranou, do elektronického registra. Komisia návrhu nevyhovela, pretože rokovania s južným susedom neboli ukončené. Medzitým Maďari svojvoľne zmenili dohodnutý názov Tokaji na Tokaj. A komisia bez problémov zverejnila ich nárok. Minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan už podnikol konkrétne kroky. Napísal list eurokomisárke pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischer-Boelovej, v ktorom ju požiadal o pomoc pri riešení spornej situácie. Ďalším listom oslovil rezortného kolegu v Maďarsku. „Vyjadril poľutovanie nad jednostranným ukončením rokovania. Zároveň ho upozornil, že podnikneme všetky kroky, aby sme vzácne dedičstvo, ktoré značka Tokaj na Slovensku predstavuje, ochránili,” uviedla Dúbravská. Jedným z hlavných argumentom pred európskou komisiou má byť historický fakt, že tokajská oblasť bola od svojho vzniku v stredoveku súčasťou dnešného územia Slovenska. Navyše, obidve krajiny podpísali v decembri 2007 na úrovni ministrov pôdohospodárstva spoločnú deklaráciu. Podľa nej mali oba štáty vypracovať špecifikáciu tak, aby bol Tokaj zachovaný a chránený pre obidve strany. Dúbravská odmieta tvrdenia, že rezort niečo podcenil. Podľa jej názoru Maďarsko zrejme využilo lobistov v Európskej komisii: „Slovensko určite nezlyhalo. My sme rokovali čestne. A musí o tom vedieť aj zástupca Európskej komisie, ktorý sa na trilaterálnych rokovaniach zúčastňoval.” Slovenská časť Tokajskej vinohradníckej oblasti je súčasťou prístupovej zmluvy SR, v dohodnutých termínoch bola pripravená aj vnútroštátna legislatíva. Na ťahu je teraz Európska komisia. „Snažili sme sa nájsť s Maďarskom kompromis. Žiaľ, nepodarilo sa, keďže druhá strana kládla neustále neprijateľné podmienky v súvislosti s výmerou. Tokaj nie je otázkou výmery, ale skôr kvality. Myslím si, že každá členská krajina v Európskej únii by mala mať rovnaké práva a povinnosti. Komisia by to mala rešpektovať,” povedala Dúbravská.
Vinohradníkov a výrobcov tokajského vína na juhovýchodnom Slovensku postup Európskej komisie poriadne rozčertil. Svoj boj o značku tokaj nemienia len tak ľahko vzdať. Haburovci boli známou vinárskou rodinou v tokajskej oblasti už pred prvou svetovou vojnou. Svoje vinice mali v Malej i Veľkej Trni. V rodinnej tradícii pokračuje vnuk s manželkou. „Už naša babička mala certifikát na výrobu tokajského vína. Tokaj sa tu vyrábal od nepamäti. Dedko stále hovoril: Tokajská oblasť tu bola aj za Rakúsko-Uhorska. Hranica, ktorú nakreslili v roku 1918 po vzniku Československa, ju predsa nemôže rozdeliť,” hovorí Magda Haburová. Bývalá novinárka je prezidentkou Združenia pestovateľov a malovýrobcov Tokaja na Slovensku. Postup Európskej komisie, ktorá bez problémov zverejnila žiadosť Maďarov o chránené označenie pôvodu Tokaj, čím sa začalo legislatívne konanie o priznanie značky, považuje za nôž do chbta: „Doteraz sme museli za značku bojovať s Maďarmi, teraz aj s Európskou komisiou. Keď sme vstupovali do únie, neverila som, že sa to takto otočí. Je to podraz najhrubšieho zrna!” Jaroslav Ostrožovič začal vyrábať tokajské po skončení vinohradníckej školy. Namiesto zlatého prsteňa si po promóciách pýtal od rodičov malú viničku. Tokajské víno z rodinného podniku, ktorý nesie jeho meno, patrí dnes k najznámejším na slovenskom trhu. Snahu Maďarov o získanie značky a ich podporu zo strany európskej komisie vníma ako výsledok tvrdého lobbingu. „Keď má komisia rozhodovať na základe protekcionizmu a nie práva, načo nám je? Radšej sa poberme kade ľahšie,” zlostí sa majiteľ rodinnej firmy. Podľa jeho názoru chyba sa stala už v minulosti, keď Slovensko ustupovalo požiadavkám maďarských výrobcov. „Je nemysliteľné, aby nám neustále diktovali, koľko hektárov a ktoré hony môžu byť v tokajskej oblasti. Sami si však robia čo chcú. Pritom naše tokajské je prinajmenej tak kvalitné ako ich.” Skúsený vinár má obavy, že Slovensko môže prísť o značku. „Sú to dopredu premyslené kroky. Teraz si nechajú zaregistrovať chránené označenie pôvodu a o chvíľu budú tvrdiť, že Tokaj sa na Slovensku nikdy nevyrábal.” Macikovci z Malej Trne dokazujú, že dobrým vinárom sa človek nestáva, musí sa ním narodiť. Dôkazom je značkové tokajské víno z rodinného podniku. Mária Maciková považuje postup komisie za škandál: „Zlostí ma, ako rýchlo, a bez nášho vedomia, postupovala. Je to prinajmenej nekorektné.” Podpredsedníčka Združenia tokajských obcí bola na väčšine rokovaní s maďarskými vinohradníkmi a so zástupcom Európskej komisie. „Tokaj nikdy nepatril výhradne maďarským vinárom. Máme na značku rovnaký nárok ako oni. A uznávajú to aj odborníci v únii.” Nič ale nevidí stratené. Pravda, Slovensko bude musieť o Tokajskú oblasť tvrdo zabojovať. Aj preto sa chce podieľať na príprave kvalifikovanej reakcie. „Značku Tokaj máme na Slovensku, rovnako ako naši susedia, legislatívne ošetrenú. Komisia sa nemôže tváriť, že jej sa tento spor netýka. Nie je možné, aby v únii platili v dvoch krajinách dva rôzne metre.”
Ide o geograficky uzatvorenú oblasť v povodí rieky Bodrog. Na Slovensku siaha po Zemplínske vrchy, na juhu v Maďarsku ju ohraničuje sútok riek Tisa a Bodrog. Je historickou aj teritoriálnou súčasťou veľkého tokajského regiónu, ktorého väčšia časť sa rozprestiera na území Maďarska (približne 5 000 hektárov). Na Slovensku je zákonom delimitovaných 907 hektárov. Prvá písomná zmienka o Tokajskej oblasti je z roku 1248. Ešte v časoch Rakúsko - Uhorska tvorila jeden historický celok. Po vzniku ČSR v roku 1918 ju hraničná čiara rozdelila na dve časti - slovenskú a maďarskú. Spor o značku Tokaj riešili v priebehu desaťročí rôzne inštitúcie na rôznych úrovniach. Maďarská strana nesúhlasila s jej používaním na slovenských výrobkoch. Slovensko argumentuje historickými dokladmi a nezmenenými prírodnými podmienkami na pestovanie špeciálnych odrôd hrozna a výrobu vína, ktoré dokazujú jeho historicko-právny nárok na označenie. Do Tokajskej oblasti na Slovensku patria vybrané hony v katastroch obcí Malá a Veľká Trňa, Viničky, Bara, Čerhov, Černochov, Slovenské Nové Mesto.
Maďarská armáda bude mať od roku 2012 vojakov v zálohe. Príslušnú novelu zákona o právnom postavení profesionálnych vojakov a vojakov v zmluvnom vzťahu prijali poslanci maďarského parlamentu v pondelok, uviedla dnes maďarská tlačová agentúra MTI. V rámci dobrovoľnej vojenskej služby v zálohe armáda plánuje prijať takmer 4000 osôb, financie sú údajne zatiaľ iba pre 400 uchádzačov. Vojaci v zálohe by si najskôr odslúžili 25 dní, potom by ich mohli povolať najviac na 15 dní ročne. Počas trojročného zmluvného vzťahu by služba vojenskej zálohy mohla dosiahnuť súhrnne najviac šesť mesiacov. Novela obsahuje aj riešenie odmeňovania, uhrádzania výdavkov, ako aj zľavy a podporu, na ktoré bude mať vojak v zálohe nárok. V rámci náboru podľa iného zdroja hľadajú najmä vodičov ťažkých vozidiel, chirurgov a tlmočníkov. Podmienkou je vek od 18 do 50 rokov a dobrý zdravotný stav.
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí dôrazne odsudzuje poškodenie budovy Slovenského inštitútu v Budapešti (SI). Pre maďarskú tlačovú agentúru MTI to dnes v Bruseli uviedol maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs. MTI pripomína, že maďarská polícia pátra po neznámom páchateľovi, ktorý v nedeľu nadránom rozbil výklad na SI sídliacom na Rákócziho ceste. „Ministerstvo zahraničných vecí MR dôrazne odsudzuje poškodenie budovy kultúrnej ustanovizne Slovenskej republiky v Budapešti a vyjadruje v súvislosti s týmto prípadom ľútosť,” uviedol Balász. Ako dodal, rezort diplomacie vyzval políciu, aby v podobných prípadoch konala so zvýšenou pozornosťou a čo najskôr. V tomto roku to už bol tretí útok na budovu SI.
Slovenský inštitút v Budapešti sa v nedeľu stal opäť terčom vandalského útoku. Zatiaľ neidentifikovaný muž rozbil niekoľko okien v budove inštitútu na rušnej Rákócziho triede v centre mesta. Oznámila to dnes agentúra MTI s odvolaním sa na budapeštianskej polície. Ide už o tretí podobný útok na slovenské kultúrne stredisko od tohto leta. Podľa hovorcu budapeštianskej polície Oszkára Sassa útok spáchali v nedeľu skoro ráno. Páchateľom bol mladý muž, ktorý okná prekopol. „Sledujeme podobné vandalské útoky, aj keď v súčasnosti sa odohrávajú so znepokojujúcou frekvenciou,” uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano. Ako dodal, slovenská vláda má dôveru v maďarské úrady, že záležitosť dôkladne vyšetria. Slovenský inštitút v Budapešti sa stal terčom útoku už koncom októbra. Vtedy vandal hodil do výkladu fľaša od alkoholu. Poškodil pritom výklad SACR, ktorá sídli v budove inštitútu. V auguste našla polícia pred inštitútom balíček s nápisom „pozor bomba”, ktorý obsahoval kovové predmety a protislovenský list, ale žiadnu výbušninu. Ten istý mesiac sa slovenské veľvyslanectvo v Budapešti stalo terčom útoku s fľašami s horľavinou. Fľaše sa ale nevznietili, takže útok nespôsobil žiadne škody ani nikoho nezranil. Vzájomné vzťahy v tomto roku negatívne poznamenal predovšetkým nový slovenský jazykový zákon, ktorý podľa Budapešti obmedzuje práva polmiliónová maďarskej menšiny žijúcej na juhu Slovenska. Ďalšie vyhrotenie potom prinieslo slovenské odmietnutie vstupu maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma, ktorý sa chcel 21. augusta - teda v deň výročia vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa, na ktorom sa podieľala aj maďarská armáda - zúčastniť v Komárne na odhalení sochy zakladateľa uhorského štátu svätého Štefana.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs dnes odsúdil útok na Slovenský inštitút v centre Budapešti, pri ktorom neznámy páchateľ v nedeľu rozbil na budove okná. „Maďarské ministerstvo zahraničných vecí ostro odsudzuje poškodenie kultúrneho inštitútu Slovenskej republiky v Budapešti a vyjadruje v súvislosti s týmto prípadom ľútosť,” povedal dnes večer v Bruseli Balász. Podľa tlačového tajomníka budapeštianskej polície Oszkára Sassa išlo už o tretí útok na túto budovu od leta tohto roku. „Sledujeme podobné vandalské útoky, aj keď v súčasnosti sa odohrávajú so znepokojujúcou frekvenciou,” povedal hovorca slovenského ministerstva zahraničných vecí Peter Stano. Ako dodal, vláda na Slovensku dôveruje maďarským úradom v tom, že podobné incidenty dôkladne vyšetrí.
Slovensko očakáva od maďarskej strany vyšetrenie tohtoročných útokov voči slovenským inštitúciám v susednej krajine. Ministerstvo zahraničných vecí SR ich považuje za vandalské. Očakáva, že vinníci, ktorí sú za ne zodpovední, sa nájdu a budú potrestaní, povedal pre agentúru SITA hovorca rezortu Peter Stano. Posledným incidentom bol víkendový útok na Slovenský inštitút v Budapešti. „Takéto útoky sledujeme so znepokojením. Považujeme ich za vandalské činy a očakávame, že maďarské úrady ich uspokojivo vyšetria, nájdu a potrestajú páchateľov a zabránia opakovaniu takýchto činov, ktoré sa povážlivo opakujú,” tvrdil Stano. Inštitút čelil od leta už tretiemu útoku, ani v jednom prípade však nebol vyšetrený. Pri víkendovom útoku rozbili na inštitúte v centre hlavného mesta okná. Útokom objekty čelili najmä po tom, ako Slovensko v auguste odoprelo vstup maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi na naše územie. Terčom útoku sa stal aj slovenský veľvyslanec v Budapešti Peter Weiss. V auguste ležal pred vchodom do inštitútu balíček s nápisom „bomba”, na budovu slovenského zastupiteľského úradu zas hodil neznámy útočník zápalnú fľašu, tzv. molotovov koktail.
Neznáme osoby v nedeľu rozbili okná na Slovenskom inštitúte v centre Budapešti. Agentúru MTI o tom informovala miestna polícia. Jej zástupca Oszkár Sass uviedol, že útok vandalov na kultúrnu ustanovizeň Slovákov bol už tretím od leta tohto roku. „Sledujeme podobné vandalské útoky, aj keď v súčasnosti sa odohrávajú so znepokojujúcou frekvenciou,” povedal hovorca slovenského ministerstva zahraničných vecí Peter Stano. Ako dodal, vláda na Slovensku dôveruje maďarským úradom v tom, že podobné incidenty dôkladne vyšetria.
Slovensko očakáva od maďarskej strany vyšetrenie tohtoročných útokov voči slovenským inštitúciám v susednej krajine. Ministerstvo zahraničných vecí SR ich považuje za vandalské. Očakáva, že vinníci, ktorí sú za ne zodpovední, sa nájdu a budú potrestaní, povedal pre agentúru SITA hovorca rezortu Peter Stano. Posledným incidentom bol víkendový útok na Slovenský inštitút v Budapešti. „Takéto útoky sledujeme so znepokojením. Považujeme ich za vandalské činy a očakávame, že maďarské úrady ich uspokojivo vyšetria, nájdu a potrestajú páchateľov a zabránia opakovaniu takýchto činov, ktoré sa povážlivo opakujú,” tvrdil Stano. Inštitút čelil od leta už tretiemu útoku, ani v jednom prípade však nebol vyšetrený. Pri víkendovom útoku rozbili na inštitúte v centre hlavného mesta okná. Útokom objekty čelili najmä po tom, ako Slovensko v auguste odoprelo vstup maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi na naše územie. Terčom útoku sa stal aj slovenský veľvyslanec v Budapešti Peter Weiss. V auguste ležal pred vchodom do inštitútu balíček s nápisom „bomba”, na budovu slovenského zastupiteľského úradu zas hodil neznámy útočník zápalnú fľašu, tzv. molotovov koktail.
Neznáme osoby v nedeľu rozbili okná na Slovenskom inštitúte v centre Budapešti. Agentúru MTI o tom informovala miestna polícia. Jej zástupca Oszkár Sass uviedol, že útok vandalov na kultúrnu ustanovizeň Slovákov bol už tretím od leta tohto roku. „Sledujeme podobné vandalské útoky, aj keď v súčasnosti sa odohrávajú so znepokojujúcou frekvenciou,” povedal hovorca slovenského ministerstva zahraničných vecí Peter Stano. Ako dodal, vláda na Slovensku dôveruje maďarským úradom v tom, že podobné incidenty dôkladne vyšetria.
K budove Slovenského inštitútu na jednej z hlavných ulíc Budapešti prišiel včera nadránom neznámy mladík a vykopol výklad. Zničil celú sklenenú výplň. Informácie Nového Času potvrdil aj rezort diplomacie s tým, že od leta je to tretí útok na túto inštitúciu. Slovenský inštitút v Budapešti má podľa informácií Nového Času aj záznam z bezpečnostných kamier. Podľa neho nemuselo ísť o náhodný čin. Mladý útočník mal totiž obuté kanady alebo inú tvrdšiu obuv, ktorou cielene rozrazil hrubé sklo. Nejde pritom o prvý útok, rezort zahraničia ho eviduje od leta už ako tretí. Pred inštitútom sa už raz našla škatuľa s nápisom bomba a tiež hodili do výkladu fľašu. Maďarská polícia útoky vyšetruje, ale páchateľov ešte nechytila. Posledný útok prichádza v čase kritiky jazykového zákona. „Podobné útoky vnímame ako vandalské činy, ktoré sa v poslednom čase povážlivo opakujú. Očakávame, že maďarské orgány podniknú všetko potrebné na ich vyšetrenie,“ reagoval hovorca MZV Peter Stano.
Rumunský prezident Traian Basescu zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb. Podporu mu vyjadrilo 50,37 percenta voličov. Jeho súper, socialista Mircea Geoana, získal 49,63 percenta hlasov. Vyplýva to z konečných výsledkov, zverejnených dnes ústrednou volebnou komisiou. Na paralelne prebiehajúcej tlačovej konferencii Geoanov kandidát na post premiéra, Klaus Johannis, vyhlásil: „Moja cesta tu končí”. Naznačil tak nemožnosť koaličnej dohody medzi sociálnymi demokratmi a tretím najväčším politickým subjektom, Národnou liberálnou stranou, ktorá by bola uzavretá v prípade Geoanovho víťazstva. Rumunsko nemá funkčnú vládu už sedem týždňov a Basescova snaha vyriešiť politickú krízu zatiaľ nebola úspešná. Basescu, ktorý si vyslúžil uznanie za úspešné dovedenie krajiny do Európskej únie, obviňuje svojho rivala z prepojenia na bývalú komunistickú stranu a z neochoty k reformám.
Európsky regulátor pre energetiku bude v slovinskej Ľubľane, nie v Bratislave. Premiér Robert Fico to tento týždeň pripísal tomu, že za nás nehlasovalo Maďarsko ani Bulharsko, hoci nám to sľúbili. „Nemôže to fungovať inak ako na džentlmenských dohodách. Keď podám ruku, tak to platí. Ak som dostal ruku od Maďarov a Bulharov, že podporu dostaneme a túto podporu nám potom nedali, treba sa pýtať, čo bolo dôvodom tohto rozhodnutia,” citovala TASR premiéra. Podpora zo strany maďarskej vlády bola podľa Fica oficiálne vyjadrená na stretnutí predstaviteľov V4, v prípade Bulharska počas iných rokovaní. Bulharsko má od júla novú vládu, otázne je, či na jej podporu sa premiér odvolával. Kým Slovinsko pri záverečnom kole hlasovania na zasadnutí Rady EÚ pre energetiku v Bruseli podporilo 15 krajín, Slovensko získalo 11 hlasov. Švédsko ako predsednícka krajina nehlasovalo. Bulharské veľvyslanectvo na Slovensku včera pre SME uviedlo, že v tomto prípade nemá jednoznačnú informáciu, že by sa bulharskí zástupcovia zaviazali na podporu Slovenska počas druhého kola volieb. „Tradičná bulharsko-slovenská blízkosť a sympatia nie je podriadená času a jednostranným, bilaterálnym a multilaterálnym rozhodnutiam,” vyhlásila bulharská ambasáda vo svojom stanovisku. Maďarský postoj bol ešte kritickejší. „Nie je najšťastnejšie, že po oznámení rôznych dôverných informácií diplomatickými cestami bolo rozhodnutie Maďarska (aj Bulharska) vystavené kritikám na vysokých, ba aj najvyšších úrovniach. Podľa nášho názoru na zasadnutí ministrov energetiky EÚ sa zrodilo - v súlade s praxou EÚ - ťažké, ale dobré rozhodnutie. Podobne ako väčšina členských štátov sme podporovali najviac pripraveného kanditáta. Tešíme sa, že agentúra ACER bude v našom susedstve, v našom regióne,” vyhlásil veľvyslanec Maďarskej republiky na Slovensku Antal Heizer. Agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER) bude vydávať usmernenia a dopĺňať regulačné úlohy, ktoré sú v kompetencii národných regulačných úradov. Takisto má rozhodovať aj o podmienkach pre prístup k cezhraničnej infraštruktúre. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek pripustil, že hlas Maďarska sme nezískali pre jazykový zákon. „Myslím si, že to je ten dôvod,” povedal. Slovensko stavilo najmä na výhody polohy Bratislavy, kde mala mať agentúra sídlo a na skúsenosti našej krajiny so všetkými druhmi energií. Exminister zahraničných vecí Eduard Kukan súhlasí s tým, že slovenská strana v snahe získať agentúru nič nezanedbala, ale reakcia vlády sa mu nepáči. „Slovinci mali zrejme silnejší lobing. Keď takáto vec nevyjde a odôvodňuje sa to potom verejnými vyhláseniami, ktoré rozkrývajú diskrétne dohody, nech už je to akokoľvek, nie je to dobré, nie je to slušné. Perspektívne sa to môže znovu proti nám negatívne obrátiť,” povedal. Súhlasí s ním aj politilóg Grigorij Mesežnikov. „To sú veľmi citlivé veci a to, čo sa stalo, môže podľa mňa naštrbiť naše vzťahy nielen s dotknutými krajinami, ale o Slovensku sa začne vytvárať obraz, že táto krajina má vedenie, ktoré v takýchto nepríjemných situáciách sa nedokáže diplomaticky zdržať.” Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku pripomína, že na júnovom summite sa predsedovia vlád V4 dohodli na podpore pri rôznych kandidatúrach o sídla európskych agentúr či pri uchádzaní sa o posty. „Je pravda, že Maďarsko je jediná z višegrádskych krajín, ktorá kandidatúru Slovenska v súťaži so Slovinskom v druhom kole nepodporila,” povedal Duleba. Slovensko sa uchádzalo tiež o úrad pre rovnosť pohlaví, ktorý získala Litva. Neuspeli sme ani pri Európskom technologickom inštitúte, ktorý má Budapešť.
Slovenská vláda so svojou snahou získať sídlo európskeho energetického regulátora pre Slovensko neuspela. Členské štáty Európskej únie totiž v nedeľu večer rozhodli prideliť Európsku agentúru pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) slovinskej Ľubľane. Úrad začne svoju činnosť vykonávať od 3. marca 2011. O sídlo agentúry sa okrem Slovenska a Slovinska uchádzalo aj Rumunsko. Informovalo o tom na svojich stránkach švédske predsedníctvo únie. Ako ďalej informovalo Ministerstvo hospodárstva SR (MH) v prvom kole hlasovania získalo Slovinsko 11 hlasov, Slovensko osem a Rumunsko sedem hlasov. „V druhom kole sa výsledok hlasovania skončil v prospech Slovinska 15:11. Švédsko ako predsednícka krajina nehlasovalo,” dodal rezort hospodárstva. „Pre nás je podstatné to, že sme skončili druhí. Za Slovensko sa vyslovili najväčšie štáty a ekonomiky EÚ ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko či Rakúsko. Hlasovanie ovplyvnil aj postoj Maďarska, ktoré ešte taktizovalo aj minulý týždeň na stretnutí V4 v Budapešti. Teraz je jasné, že už vtedy bolo zrejme rozhodnuté, že podporia Slovinsko. Nič sa nedá robiť, život ide ďalej. Výsledky prijímame a ďakujeme všetkým, ktorí nás podporovali,” vyhlásil minister Jahnátek. Podľa neho Slovensko urobilo pre úspech maximum. „Minister Jahnátek bol prekvapený aj z postoja Bulharska, ktorého zástupca pravdepodobne omylom zahlasoval za Slovinsko, hoci v prvom kole dalo Bulharsko hlas Slovensku,” konštatoval rezort hospodárstva. Slovensko malo o tento úrad eminentný záujem a za jeho sídlo v krajine lobovali aj premiér Robert Fico či minister Jahnátek. Minister v máji tohto roka v Bruseli argumentoval okrem iného vhodnou geografickou polohou Bratislavy a dobre rozvinutou energetikou na Slovensku, skúsenosťami so všetkými druhmi energií a takisto dôležitosťou krajiny ako významného prenosového energetického uzla do jednotlivých častí Európskej únie. Ani tieto argumenty však napokon nestačili. Úlohou európskej agentúry má byť vydávanie nezáväzných usmernení na európskej úrovni k dopĺňaniu regulačných úloh, ktoré sú v kompetencii regulačných úradov. Medzi hlavné úlohy má patriť zabezpečenie rámca pre spoluprácu národných regulátorov. Ďalej sa má agentúra zaoberať riešením kompatibility regulačných rámcov medzi regiónmi, dohľadom nad spoluprácou prevádzkovateľov prenosových sústav, monitorovaním nových projektov prepojení a zabezpečovaním poradenstva pre Európsku komisiu a jej odborné zložky. Okrem agentúrnych činností bude mať presne špecifikovanú možnosť rozhodovať aj v konkrétne definovaných prípadoch, akými sú napríklad podmienky pre prístup k cezhraničnej infraštruktúre.
Vianoce patria podľa etnologických výskumov medzi najdôležitejšie cirkevné sviatky kalendárneho roka. Zábavné veštenie, obradné jedlá či vinše ako tradičné zvyky pretrvávajú v mnohých domácnostiach ako ich neodmysliteľná súčasť. Etnológovia však v prežívaní Vianoc zaznamenali viacero zmien. „Za posledné storočie sa tradičné obrady rapídne zmenili. Svet sa individualizoval, každý má inú predstavu o trávení sviatočného času,” konštatovala pre TASR etnologička Viera Feglová. Podľa nej súčasným sviatkom chýba najmä dôležitý a jedinečný „moment prekvapenia”. „Nie nadarmo skrývame pred malými deťmi vianočný stromček, tajne ho ozdobujeme.” Sviatočné chvíle podľa profesorky etnológie zovšednieva najmä spotrebné správanie sa spoločnosti a veľké nákupy v preplnených obchodoch. „Pre mňa osobne je katastrofické, keď začiatkom októbra sú v obchodoch vianočné ozdoby. Je to predčasné.” Etnologička ďalej upozornila, že vymizla aj niekdajšia atmosféra adventu a s ním spojeného pôstu. „Tie štyri týždne adventu mali človeka vtiahnuť do meditácie, pripraviť na sviatočnú chvíľu.” V minulosti boli prísne zakázané akékoľvek zábavy, svadby, ľudia sa orientovali skôr na duchovné než svetské záležitosti. Aj v súčasnosti tento zákaz čiastočne platí, podľa etnologičky sú zábavy a cirkevné sobáše tabu najmä na vidieku. Odborníčka skúmajúca zvyky ocenila, že práve na Vianoce sa stále zachováva pomerne dosť tradícií. Tie sa týkajú predovšetkým úpravy stola, spoločného jedenia, jedálneho lístka. „Pre každú rodinu je pomerne dosť dôležité ritualizovať si kontinuitu rodiny tradíciami,” poznamenala. Štedrovečerné večere, úkony pri večeri a rituály odrážajú napríklad pôvod manželov. „Každá rodina si musela vytvoriť svoj scenár, svoje menu, ktoré obidvoch manželov nejakým spôsobom spája s ich rodinou,” poznamenala. Hoci drvivá väčšina Slovákov konzumuje 24. decembra rybu so šalátom, výber pečiva, ale predovšetkým polievok sa podľa odborníčky značne líši. Mnoho tradičných úkonov na Vianoce vymizlo alebo sa zmenilo aj vplyvom nových zamestnaní obyvateľstva. Etnologička vysvetlila, že európska kultúra sa riadila podľa roľníckeho kalendára. Zvyky boli preto orientované hlavne na zabezpečenie zdravia, úrody, súdržnosti rodiny, lokálneho spoločenstva. Staršiu vrstvu obyčajov na konci roka tvorili obrady, magické úkony či zákazy. Zamerané boli aj na pozitívne ovplyvnenie prírody, zdravia, života, na veštby a pranostiky. Predpovedali sa nimi úroda, vydaj, narodenie a úmrtie členov rodiny. Kým na dedinách sa roľníci orientovali na zabezpečovanie úrody, v mestách fungovali skôr prejavy spoločenskej participácie, charity či aktivity spolkov a remeselníckych združení. „Obyvatelia miest pestovali namiesto orientácie na agrárny svet prejavy spoločenskej participácie. V súčasnosti sa to premietlo napríklad do populárnych vianočných trhov,” upozornila odborníčka. Podľa nej vianočné trhy v mestách sú príležitosťou na stretnutie ľudí, ktorí sa dlho nevideli a nemusí to byť len „o konzume”. Podľa nej totiž existuje snaha mať okolo seba okruh známych, blízkych práve na Vianoce a porozprávať sa napr. aj pri punči. Na vidieku aj v mestách ľudia dbali počas sviatkov narodenia Krista aj na uctievanie predkov. „Kult predkov bol v minulosti veľmi silný. Aj v súčasnosti sa prestrie človeku, ktorý z rodiny odišiel. Súvisí s tým aj návšteva cintorína na Vianoce, na hroby sa dávajú malé stromčeky a takým spôsobom sa pripomínajú predkovia,” opísala etnologička. Počas sviatkov bola dôležitá aj návšteva kostola, cirkevná hudba a modlitby. Práve modlitby sú podľa etnologičky vnímané ako začiatok štedrej večere aj u tých, ktorí nie sú hlboko veriaci. Novým javom, ktorý zaznamenali etnológovia, je aj dôraz na výzdobu vianočných stromčekov. „Už nastupujú experti, ktorí hovoria o tom, aká bude tohtoročná výzdoba Vianoc, v akých farbách, tak ako móda,” konštatovala Feglová. Sú podľa nej ľudia, ktorí sa riadia takouto módou, existujú však aj takí, ktorí sa vrátili k tradičnej výzdobe a siahajú napr. po slamených ozdobách a potom je ďalšia skupina, ktorá uchováva staré 30-40-ročné vianočné ozdoby pripomínajúce detstvo. Forma darčekov pod stromček sa podľa etnologičky takisto zmenila. „V minulosti to boli drobnosti - jabĺčko, nejaké hračky, ktoré sa vystružlikali. Dnes sú to často obrovské dary.” Vianoce boli pôvodne sviatkami zimného slnovratu, 25. december bol oslavovaný ako deň znovuzrodenia Slnka. Cirkev ho za deň narodenia Ježiša Krista ustanovila v 4. storočí. V cirkevnom kalendári trvá vianočný cyklus od 24. decembra do 6. januára (Traja králi).
Na dnešný večer pripravilo literárno - dramatické centrum premiéru fíčra Egona Tomajka s názvom „Ušiak Jimmy, Špinavý Fred a tí druhí”... Ak nie ste milovníkmi maďarského autora Jenöa Rejtö, ktorý písal aj pod pseudonymami P. Howard a Gibson Lavery, asi by ste nedokázali odhaliť, že tieto mená patria hrdinom jeho kníh, ktoré rozdávali a rozdávajú radosť doslova miliónom čitateľov predovšetkým v Maďarsku. Tohto autora však poznáme aj na Slovensku. Vo vydavateľstve Smena vyšlo koncom 60. a začiatkom 70. rokov niekoľko zošitov dobrodružných románov s názvami ako Štrnásťkarátové auto, kapitán Fred, Stratený krížnik, Predsunutá garnizóna či Karanténa v Grandhoteli... Ján Zaťko si k mikrofónu pozval Egona Tomajka a opýtal sa ho, koho by sme si mali predstaviť pod menom Jenö Rejtő... (+ klik na link:)
Zákon, ktorý vychádzal z doktríny jednotného politického národa, pričom za štátny jazyk bola určená maďarčina, diskriminoval nemaďarské národnosti v Uhorsku s výnimkou autonómie Chorvátov; upieral národnostiam kolektívne práva a uznával iba národnostné práva jednotlivcov pre Slovákov, Rusínov, Rumunov, Nemcov a Srbov. Na peštianskej univerzite mala byť zriadená katedra nemaďarských jazykov a literatúr a bolo povolené zakladanie spolkov a inštitúcií s cieľom rozvíjať kultúru a vedu. V praxi však práva nemaďarských národností v Uhorsku neboli vôbec dodržiavané a zákon ustanovenia obsahoval iba formálne.
Lúpežník oblečený za Mikuláša vylúpil v sobotu večer v juhomaďarskej Békešskej Čabe stávkovú kanceláriu. Zlodej sa v predvečer Mikuláša takýmto nekalým spôsobom obohatil o 200.000 forintov (743.11 eur). Páchateľ fyzicky napadol zamestnankyňu stávkovej kancelárie, čo na sídlisku Lencsés funguje aj ako požičovňa DVD. Žene nastriekal do tváre slzotvorný plyn a s lupom ušiel. Polícia pátra po maskovanom zlodejovi, ktorý ušiel z miesta činu so svetlým vozidlom značky Lada.
Mikuláš, ktorého sviatok si pripomíname 6. decembra, patrí k najobľúbenejším svätým. O jeho živote sa však zachovalo viac legiend ako faktov. Podľa tradície sa narodil v polovici 3. storočia v meste Patara v dnešnom Turecku ako jediný syn bohatých a zbožných rodičov. Známym sa stal najmä pre svoju štedrosť a súcit s chudobnými. Už renesančný básnik Dante Allighieri zachytil vo svojej Božskej komédii najznámejšiu legendu o tom, ako 18-ročný Mikuláš zachránil tri sestry pred údelom prostitútok. Ich rodina totiž upadla do veľkej biedy a bez vena stratili dievčatá nádej na vydaj. Mikuláš vtedy pod rúškom noci trikrát tajne vhodil do okna ich domu mešec ako na veno najstaršej, strednej a najmladšej dcéry. Po smrti rodičov Mikuláš odišiel do mesta Myra k strýkovi, ktorý tam bol biskupom. Keď sa biskupský stolec uvoľnil, miestni biskupi sa dohodli, že novým správcom diecézy sa stane ten, kto na druhý deň prvý vkročí do kostola. Pastiersku berlu získal Mikuláš. Jeho známu štedrosť podporovali podľa legiend nebesia aj zázrakmi. Známy je príbeh o veľkom suchu, po ktorom nastal v Myre hlad. V meste zakotvila loď s obilím, námorníci však nechceli predať ani vrece, lebo sa báli trestu, ak nedovezú na miesto určenia celý náklad. Biskup im sľúbil, že množstvo obilia na lodi sa nezmenší. A naozaj - po vyložení tovaru nechýbalo ani vrece. Mikulášovo pôsobenie však nebolo ľahké. Žil totiž v čase intenzívneho prenasledovania kresťanov a desať rokov pred Konštantínovým Milánskym ediktom z roku 313, ktorý zrovnoprávnil kresťanské náboženstvo, strávil vo väzení. Svätý Mikuláš sa stal patrónom námorníkov a rybárov, ale aj vôd a mostov a šťastného manželstva. Pomáha rodičkám a ochraňuje žiakov a deti v chorobách. Už v stredoveku si ľudia svätého Mikuláša pripomínali obdarúvaním svojich blízkych. K nám tento kult prenikol pravdepodobne v 12. a 13. storočí počas nemeckej kolonizácie. Tradícia mikulášskych obchôdzok s anjelmi a čertom vznikla v severofrancúzskych kláštorných školách a veľmi živá je najmä v štátoch Beneluxu a po nemecky hovoriacich krajinách. V týchto štátoch, ale aj v USA, Kanade a v Rusku poznajú deti aj tzv. vianočného muža. Po nemecky sa volá Weihnachtsmann, po francúzsky Pere Noël, po rusky Ded Moroz a po anglicky Santa Claus, čo je skomolenina latinského mena Sanctus Nicolaus. Táto postava sa výzorom podobá Mikulášovi, ale nemá kresťanský pôvod.
Až tretina vianočných svetiel predstavuje vážne bezpečnostné riziko, môžu spôsobiť požiar alebo úraz elektrickým prúdom. Prišli na to odborníci v rámci projektu dozoru nad trhom, do ktorého sa zapojilo päť členských štátov - Maďarsko, Nemecko, Slovensko, Slovinsko a Holandsko a Európska komisia. Medzi novembrom 2007 a májom tohto roku robili testy na 196 náhodne vybratých vzorkách svetelných reťazí všetkých cenových kategórií, z ktorých asi 41 percent pochádzalo z Číny. Skúmalo sa, či vzorky vyhovujú 20 administratívnym a technickým požiadavkám. Mnoho svetelných reťazí viacerými testami neprešlo. Agentúru SITA o tom informovala Jana Farkašová zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Vo všeobecnosti boli závažnými problémami nedodržanie technických požiadaviek na bezpečnosť týkajúcich sa konštrukcie, napríklad zástrčiek, upevnení káblov, káblov, izolácie či ochrany pred úrazom elektrickým prúdom. Menej závažné problémy, teda také, ktoré bezprostredne neohrozujú bezpečnosť používateľa, zistili v prípade ďalších 40 percent testovaných svetelných reťazí. Medzi ne patria isté nedostatky pri označení, nedostatky v návodoch na použitie alebo administratívne nedostatky. Štvrtina svetelných reťazí neprešla bezpečnostnými testami upevnenia káblu. Nedostatočné upevnenie káblu môže viesť k uvoľneniu elektrického kábla, čo predstavuje veľké riziko úrazu elektrickým prúdom. Požiadavke na prierez vodiča nevyhovuje 23 percent svetelných reťazí. To znamená, že káble sú príliš tenké pre elektrický prúd, ktorý nimi vedie, čo zvyšuje riziko prehriatia a požiaru. Bezpečnostnými testami káblov zase neprešlo 28 percent. Toto znamená, že izolácia a konštrukcia reťaze sú také, že existuje riziko úrazu elektrickým prúdom. Okrem toho sa pravidelne, aj keď menej často, vyskytujú napríklad základné mechanické problémy, ktoré môžu vyústiť do zranenia ostrými hranami. Takmer 15 percent vzoriek nemalo správne požadované technické označenia, čo je ešte horšie, pri 41 percentách vzoriek chýbali varovania a pri takmer 35 percentách náležitý návod na použitie. Svetelné reťaze pravidelne neprejdú viac ako jedným bezpečnostným testom. Niektoré svetelné reťaze neprešli úspešne takmer žiadnym technickým testom a mnoho nevyhovelo v štyroch až siedmych testoch. Úroveň nedodržiavania požiadaviek sa v rôznych členských štátoch odlišuje. Zatiaľ čo v Maďarsku predstavovalo takmer 96 percent testovaných reťazí vážne riziko pre spotrebiteľa, v Holandsku nevyhovovalo niektorej požiadavke iba 56 percent testovaných reťazí. To je čiastočne dané tým, že Holandsko už osem rokov vykonáva dozor nad trhom so svetelnými reťazami a tak sa podarilo znížiť počet nebezpečných výrobkov určených na trh, na polovicu. Vianočné svetlá by si spotrebitelia mali kupovať iba od renomovaných predajcov, u ktorých by malo byť zaistené dodržiavanie bezpečnostných noriem. Nikdy ich netreba nechávať zapnuté, keď nie je nikto doma alebo v noci.
Maďarská verejnoprávna televízia Magyar Televízió (MTV) chce z úsporných dôvodov zrušiť vidiecke štúdiá. V nich sa pripravujú aj relácie národnostných menšín. Podľa portálu Slovákov žijúcich v Maďarsku www.luno.hu sa to nestáva prvýkrát - vedenie MTV sa už aj v minulosti viackrát snažilo zrušiť svoje regionálne štúdiá, v ktorých sa pripravujú aj magazíny domácich národností. Regionálne štúdiá už neraz zachránil práve aspekt verejnoprávnosti inštitúcie, ktorá je financovaná daňovými poplatníkmi. História sa síce často opakuje, teraz sa to však zdá byť skutočne vážne, píše sa v luno.hu. Vláda drasticky znížila financie venované zo štátneho rozpočtu MTV, na čo sa vedenie televízie rozhodlo pre úplné odstránenie tzv. periférie - vidieckych štúdií MTV v Segedíne, Pécsi a Miškovci, ktoré fungovali 30 rokov. „No a keďže národné a etnické menšiny žijúce v našej vlasti sú štátotvornými činiteľmi - dodajme, že, žiaľ, neraz iba na papieri - veľmi nás to už ani neprekvapuje, že aj v tejto kauze sme sa ocitli i my na periférii záujmov,” poznamenáva autor článku Imrich Fuhl. Správy o zatvorení regionálneho štúdia MTV v Segedíne v prvých dňoch podľa jeho vyjadrenia vyvolali pobúrenie najmä v kruhu vedúcich Békešskej, Csongrádskej, Bács-Kiskunskej a Szolnockej župy, ako aj príslušníkov menšín - najmä Slovákov a Rumunov - a ich lídrov v Békešskom regióne. V týchto dňoch pripravujú a posielajú svoje protesty vedeniu MTV a vláde. „Národnostné relácie otvárali okná, cez ktoré sme sa mohli ukázať svetu, mali sme možnosť prezentovať svoje tradície, svoju kultúru. Cez tieto okná aj príslušníci iných menšín a väčšinového národa mohli nahliadnuť do nášho života. Národnostné programy televízie, napomáhajúc pokojnému spolunažívaniu, sa prihovárali nielen príslušníkom menšín,” povedal pre župný spravodajský server beol.hu predseda Slovenskej menšinovej samosprávy mesta Békešská Čaba Juraj Ando. Ako dodal, ak by malo dôjsť k zrušeniu niektorého média Maďarov v susednej krajine, určite by to vyvolalo veľké pobúrenie v Maďarsku. Predseda Celoštátnej menšinovej samosprávy Rumunov Traján Kreszta pre beol.hu zdôraznil, že ani zákon o médiách nedovoľuje, aby sa zrušili národnostné relácie verejnoprávnej televízie. Podľa informácií luno.hu mieni presadzovať záujmy Slovákov a ďalších menšín v Maďarsku i vedenie Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS).
Britský denník The Times na internete informoval, že extrémne maďarské pravicové Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik) sa chystá založiť svoju odnož aj v Londýne. Hovorca nového britského združenia však väzby na maďarskú nacionalistickú stranu poprel, uviedla maďarská tlačová agentúra MTI. Hovorca britského Združenia Jobbik Tamás Fehér vyhlásil, že hnutie síce môže mať podobné názory ako maďarský Jobbik, medzi ním a maďarskou stranou však neexistuje žiadne inštitucionálne prepojenie. Britský Jobbik sa tiež nechce zúčastniť politickej kampane, povedal MTI Fehér a dodal, že podľa neho zákon neumožňuje zakladať odnože v iných krajinách. Britské Združenie Jobbik na svojich internetových stránkach uvádza, že chce Maďarom žijúcim v Británii umožniť „pochopiť a podporovať národné hodnoty a program Jobbiku”. Koncom októbra mimoparlamentný Jobbik v Budapešti založil spolu so štyrmi ďalšími nacionalistickými stranami z Talianska, Švédska a Belgicka jednotný Spolok európskych národných hnutí. Prvá schôdza britského Jobbiku má byť v nedeľu.
Extrémistické hnutie za lepšie Maďarsko Jobbik sa rozhodlo rozšíriť svoje pôsobenie a založiť pobočku v hlavnom meste Veľkej Británie. Jobbik, v minulosti obvinený z antisemitizmu a rasizmu, sa tak stal prvou európskou stranou, ktorá sa snaží v Británii preraziť a získať podporu. Hlavným dôvodom založenia pobočky je umožniť Maďarom žijúcim v Británii správne pochopiť a podporiť národné záujmy a program hnutia Jobbik. Prvé stretnutie britskej pobočky sa konalo včera v Kentish Towne na severe Londýna, kde predstavili svoje ciele. Po založení hnutia sa v Británii vynorili špekulácie, že ho budú riadiť ľudia z čela maďarskej strany. Hovorca britského združenia Tamás Fehér však väzby na maďarskú národnú stranu poprel. Britský Jobbik podľa neho môže mať podobné názory ako maďarský, medzi ním a maďarskou stranou však neexistuje žiadne inštitucionálne prepojenie. Kritici Britskej národnej strany však varujú, že vstup Jobbiku na územie Veľkej Británie predstavuje veľké nebezpečenstvo. Podľa nich je práve toto dôkazom rastúceho vplyvu extrémnej pravice. „Británia je demokratická krajina a nechce mať nič spoločné so zahraničnými fašistami, ktorých hodnoty sú úplne odlišné od našich miernych hodnôt,“ vysvetlil zlý vplyv radikálov na britskú politickú a spoločenskú scénu James Bethel, zakladateľ internetovej stránky kritikov Britskej národnej strany. Maďarský Jobbik sa len nedávno stal členom Európskej aliancie, ktorú založil Nick Griffin, líder britských národniarov. Griffin získal podporu siedmich strán v rámci EÚ, ktoré spolu vytvorili akési paneurópske spoločenstvo.
Počas uplynulého víkendu zomrela v Segedíne 40-ročná žena infikovaná vírusom chrípky typu A(H1N1). Tehotná žena ležala už niekoľko týždňov na jednotke intenzívnej starostlivosti v kritickom stave, pred týždňom potratila. Podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry Független Hírügynökség pacientka mala vážne komplikácie, udržiavali ju dlhší čas v umelom spánku, bola napojená na dýchacie prístroje a jej krv umelo okysličovali. V súčasnosti sú na dvoch oddeleniach intenzívnej medicíny segedínskej Internej kliniky hospitalizovaní šiesti pacienti nakazení vírusom A(H1N1). Ich stav je podľa šéfa inštitútu pre anesteziológiu a intenzívnu medicínu kliniky Zsolta Molnára uspokojivý a stabilizovaný. V Maďarsku zomreli už tri tehotné ženy infikované vírusom novej chrípky.
V kritickom stave hospitalizovali v Debrecíne 29-ročného policajta, ktorý bol infikovaný vírusom chrípky A(H1N1) aj napriek tomu, že bol zaočkovaný. V Maďarsku je to prvý prípad, čo po zaočkovaní vakcínou proti novej chrípke niekto ochorel, informovala dnes maďarská komerčná televízia TV2. Stav pacienta je podľa hovorcu nemocnice už lepší - ako dodal, muž mal aj inú infekciu. Podľa Úradu centrálnej zdravotnej služby a hlavného lekára v Maďarsku (ÁNTSZ) očkovanie zabezpečuje 70-80-percentnú ochranu. V prípade, že ochorejú zaočkovaní, budú mať potenciálne podstatne ľahší priebeh choroby. Doteraz zaočkovali v Maďarsku takmer dva milióny ľudí; k zastaveniu epidémie by podľa ÁNTSZ bolo potrebné zaočkovať až šesť miliónov osôb.
Do Maďarska prepravili väzňa z kontroverznej americkej základne Guantanámo na Kube. Budapešť ešte začiatkom roka potvrdila, že je pripravená prijať jedného, maximálne dvoch zadržaných, stále však nebola vyriešená otázka voľného pohybu zajatca. Tamojší obyvatelia sú znepokojení - napriek tomu, že muž podozrivý z terorizmu už chodí po Maďarsku, kompetentní sú skúpi na informácie. Zajatca prepravili do Maďarska na neznáme miesto. Identitu bývalého väzňa Spojené štáty na žiadosť maďarskej vlády nezverejnia. Hovorí Gábor Juhász, zodpovedný za tajné služby: „Nezverejníme ani miesto príchodu, ani miesto pobytu bývalého väzňa. Robíme tak pre ochranu jeho osoby, ale aj pre našu ochranu.” Trochu viac naznačil premiér Gordon Bajnai: „Ide o Palestínčana zo Západného brehu, ktorý môže začať v Maďarsku nový život.” Kompetentní doplnili, že Maďarsko sa postará o jeho umiestnenie, zdravotnú starostlivosť, o to, aby sa naučil po maďarsky a našiel si prácu, ktorá ho uživí. Medzi obyvateľmi zaznievajú však obavy z bezpečnosti. Predsa len - ide o človeka, obvineného z terorizmu. Bezpečnostný výbor maďarského parlamentu prízvukuje, že nejde o kriminálnika, ale o človeka, ktorého zbavili obžaloby, no nemôžu ho vrátiť späť do krajiny. Hovorí podpredseda Bezpečnostného výboru maďarského parlamentu, Károly Tóth: „Maďarsko je schopné riešiť túto situáciu. Prízvukujem, že to nepredstavuje žiadne riziko pre našich obyvateľov.” Bývalý väzeň dostane povolenie na pobyt s obmedzením pohybu. Spočiatku nebude môcť opustiť ani svoje bydlisko.
Maďarský premiér Gordon Bajnai po stretnutí so šéfom Medzinárodného menového fondu vyhlásil, že jeho krajina je už z krízy vonku a peniaze z pôžičky sú už len akýmsi istiacim lanom. Maďarská opozícia to však vidí inak a poukazuje na splácanie 25-miliardového dlhu. Maďarská ekonomika podľa odborníkov stále nevykazuje dostatočný rast. Šéf Medzinárodného menového fondu Dominique Strauss-Kahn napriek tomu protikrízové kroky maďarského premiéra pochválil. Hovorca vlády, Domokos Szollár: „Šéf Medzinárodného menového fondu vyhlásil, že Maďarsko robí to, čo má v záujme prekonania krízy. Označil nás ako príklad správnych krokov. Takže sme dostali dobré body a to je pozitívna informácia pre Maďarsko.” Premiér Gordon Bajnai v reakcii na toto uznanie uistil partnerov, že finančná situácia Maďarska sa skutočne zlepšuje. Slová predsedu vlády tlmočí opäť hovorca, Domokos Szollár: „Pôžička Medzinárodného menového fondu už nie je záchranná, ale ide skôr o istiace lano pre prípad, že by sa Maďarsko zošmyklo. Inak stále stúpame nahor a dostávame sa z hospodárskej krízy.” Opozícia tieto výroky považuje za populizmus. Ekonómovia určité zlepšenie priznávajú, no v hodnotení sú opatrnejší, keďže podľa nich ešte Maďarsko zďaleka nie je z najhoršieho vonku. Ekonóm István Madár pre maďarské Inforádio vysvetľuje: „Súčasná pôžička nám vydrží približne do konca roka 2010. Dovtedy teda nepotrebujeme ďalšiu finančnú pomoc. Situácia však nie je tak jednoduchá. Ak je totiž zrejmé, že maďarské hospodárstvo sa nedokáže samofinancovať z trhov, tak potom by trhy privítali informáciu o novej pôžičke. Nikto sa predsa nechce dožiť toho, že 1. januára 2011 budeme v situácii, že naše hospodárstvo nie je schopné financovať sa.” Maďarskí politici zhodne tvrdia, že krajine by pomohlo členstvo v eurozóne. Viacerí ekonómovia nie sú v tejto súvislosti príliš optimistickí a tvrdia, že Maďarsko bude posledné spomedzi krajín Višehradskej štvorky, ktoré prijme spoločnú európsku menu.
K ochrane operencov v pohraničných oblastiach má prispieť spoločný slovensko-maďarský projekt vytvorenia online databázy o vtáctve. Pri identifikácii chránených vtáčích území (CHVÚ) vznikli v pohraničnom území oboch krajín CHVÚ, ktoré delí hranica, charakterom pritom tvoria celok. „Získavanie údajov z týchto území pomôže odborníkom identifikovať potrebné opatrenia na záchranu a zlepšenie podmienok vtákov,” informoval TASR Ján Gúgh zo SOS/BirdLife Slovensko. Priblížil, že online ornitologická databáza poslúži aj ako významná pomôcka pre úrady a pracovníkov štátnej správy, pri posudzovaní, rozhodovaní a umiestňovaní rozvojových investícií v krajine a usmerňovaní rozvojových plánov, ktoré by mohli poškodiť cenné územia. „V priebehu projektu vzniknú publikácie o vybraných územiach, ktoré priblížia obyvateľstvu význam ich ochrany v medzinárodnom kontexte,” doplnil. Na projekte, ktorý potrvá do augusta 2010, spolupracujú MME/BirdLife Maďarsko, SOS/BirdLife Slovensko a Slovenská akadémia vied. „Realizácia a výstupy projektu prispejú k zlepšeniu ochrany území a prinesú jedinečný interaktívny online produkt, ktorý v EÚ patrí medzi príkladné projekty spolupráce dvoch susediacich štátov,” zhrnul Gúgh.
Najviac samovrážd spomedzi krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) páchajú Juhokórejčania a Maďari. Vyplýva to z najnovšej správy, ktorú OECD zverejnila na svojej internetovej stránke. Organizácia porovnáva štatistiku samovrážd v 28 členských štátoch, ktoré jej poskytli údaje. Vo všetkých krajinách majú väčšie sklony k samovraždám muži. V Južnej Kórei si vezme život každý rok až 32 mužov, ale „len” 13 žien zo 100 tisíc obyvateľov. Počet samovrážd pritom v štátoch OECD všeobecne v posledných dvoch rokoch klesá. Výnimkou sú len samovraždy mužov v Južnej Kórei, ktorých počet sa v rokoch 1990 až 2006 strojnásobil. OECD si to vysvetľuje ekonomickým poklesom a úpadkom tradičnej podpory najstarších členov kórejských rodín. Slovensko skončilo v rebríčku na 12. mieste s priemerným počtom takmer 11 samovrážd na 100 tisíc obyvateľov.
V maďarskom Székesfehérvári zneuctili nezmámi páchatelia židovský cintorín. Podľa tlačovej agentúry MTI načmárali na 12 hrobov a podstavec pomníka hrdinov preškrtnutú Dávidovu hviezdu. Na stenu domu smútku sprejom napísali: „Netreba židovské kasíno” a na jednu kryptu nakreslili hákový kríž. Zneuctenie si všimol predseda miestnej židovskej náboženskej obce. Polícia začala trestné stíhanie vo veci poškodzovania cudzieho majetku, uviedla hovorkyňa veliteľstva polície župy Fejér Ágnes R. Szabó.
Mŕtve telo 75-ročného muža uchovávala rodina v maďarskej župe Veszprém dva týždne v ich rodinnom dome. Podľa informácie maďarskej komerčnej tlačovej agentúry HavariaPress dcéra nebohého zavolala v sobotu lekára, ktorý okamžite zistil nielen to, že pacient je mŕtvy, ale že zomrel už dávnejšie. Z rodiny, ktorá žije v obci v Bakonyskom regióne, však nikto nenahlásil úmrtie, pod jednou strechou s mŕtvym mužom prežili dva týždne. V dome bývali aj jeho vnúčatá. Žena polícii vysvetľovala svoje neštandardné správanie tým, že nedokázala spracovať smrť svojho otca. Polícia vyšetruje prípad v rámci správneho konania.
Neznámy Maďar sa pokúsil ukradnúť policajný minibus v Budapešti, nevšimol si však, že v jeho zadnej časti sedia dvaja príslušníci bezpečnostných síl. V stredu o tom informoval denník Népszabadság. Neúspešný zlodej sa k svojmu skutku odhodlal po tom, ako si všimol, že vodič vozidlo opustil bez toho, aby ho zamkol. Následne cez okná skontroloval, či v ňom niekto nesedí a posadil sa za volant. „Na vašom mieste by som to nerobil,” začul zrazu mladík hlasy ozývajúce sa zo zadnej časti minibusu. Muž sa síce následne pokúsil o útek, policajti ho však krátko na to zadržali.
Maďarská polícia zadržala troch maďarských občanov, ktorí vykrádali kancelárie obecných samospráv na severovýchode Maďarska a na východe Slovenska. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI zlodeji vylúpili 35 kancelárií v oboch krajinách. Ako o tom dnes informovali spoločne predstavitelia maďarskej a slovenskej polície, páchatelia pochádzajúci z okolia Vásárosnamény v župe Szabolcs-Szatmár-Bereg kradli zásadne iba hotovosť z pancierových skríň a pokladničiek. Celkom odcudzili 3,2 milióna forintov (11.836 eur) a 6000 eur. Riaditeľ kriminálneho oddelenia polície župy Szabolcs-Szatmár-Bereg Csaba Tarcsa uviedol, že v ich župe sa vlámali do 13 obecných úradov, v župe Borsod-Abaúj-Zemplén do siedmich a v župe Hajdú-Bihar do jedného úradu. Podľa riaditeľa Okresného riaditeľa Policajného zboru v Trebišove Ľubomíra Hankoščáka na Slovensku sa vlámali do 14 obecných úradov v blízkosti Trebišova, Košíc, Rožňavy a Michaloviec.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.........................................................................................................................................
.
.
.
.
........................................................................................................................................