26. júla 1999 ● Zo slovenskej tlače
Možnosť nadviazať kontakty a priateľské vzťahy so Slovákmi žijúcimi v zahraničí mali účastníci Medzinárodného tábora - Slovensko 99, ktorý sa začal 19. júla v Ružbašskej Milave a potrval do začiatku augusta. Účastníkmi tábora, usporiadaného Slovenskou radou Pionier, bolo aj 36 deti zahraničných Slovákov.
Už desiaty ročník Čitateľského tábora krajanov zo slovenských gymnázií sa konal v dňoch 17. až 27. júla v Martine a na Oraviciach. Čitateľský tábor pripravila Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a Dom zahraničných Slovákov v spolupráci s Turčianskou a Oravskou knižnicou na Oraviciach a v Martine. Tábor mal charakter literárno-vlastivednej exkurzie doplnenej turistikou. Tábora sa zúčastnili absolventi prvých ročníkov zahraničných gymnázií s vyučovacím jazykom slovenským. Ide o Lýceum J. G. Tajovského v rumunskom Nadlaku, Lýceum v Jablonke na poľskej Orave, Slovenské gymnázium v Budapešti a absolventov fakultatívnej výučby slovenčiny na základných školách v Zakarpatskej Ukrajine. Tentokrát chýbali študenti zo známeho Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci a slovenskej triedy Gymnázia v Kovačici, ktorí tábora sa nezúčastnili vzhľadom na súčasnú situáciu v Juhoslávii. Neprišli však ani absolventi Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Karvinej v Českej republike. V tomto roku nepomohla ani výzva v pražskom mesačníku Slovenské dotyky.
Slovenský prezident je rozhodnutý podporovať cezhraničnú spoluprácu Slovenskej republiky (SR) so všetkými susednými štátmi. Svoju snahu potvrdil aj na nedávnych rokovaniach s predstaviteľmi Krajského úradu v Trenčíne. “Pri svojich dvoch prvých zahraničných návštevách - v Českej republike a Rakúsku - som o týchto otázkach diskutoval a získal som ubezpečenie, že tieto dve krajiny budú takúto spoluprácu podporovať,“ povedal Rudolf Schuster na tlačovej besede.
Rok Milana Rastislava Štefánika, nad ktorým prevzal záštitu prezident SR Rudolf Schuster koncom júla pri príležitosti 119. výročia Štefánikovho narodenia v jeho rodných Košariskách, vyhlásili predstavitelia Spoločnosti M. R. Štefánika, Spolku rodákov M. R. Štefánika a Nadácie M. R. Štefánika. Ako pri tejto príležitosti vyhlásil predseda Spoločnosti M. R. Štefánika Peter Uhlík, prvoradým cieľom pamätného roku je prijatie zákona o zásluhách M. R. Štefánika, ktorý by riešil trvalo zachovanie pamiatky na dominantnú osobnosť slovenského národa. Okrem toho chcú vyhlasovatelia Roku M. R. Štefánika iniciovať zmenu prezidentskej štandardy, do ktorej by podľa ich návrhu malo byť zapracovane Štefánikovo krédo “veriť - milovať - pracovať“. Ďalším z cieľov iniciátorov pamätného roku je udelenie slovenskej generálskej hodnosti In memoriam M. R. Štefánikovi, ktorý je doposiaľ generálom francúzskej armády. Poslanec Národnej rady SR Peter Tatár pred účastníkmi zhromaždenia prisľúbil maximálnu osobnú podporu k navrhovanému zákonu o zásluhách M. R. Štefánika. Podľa jeho vyjadrenia nie je možné tento zákon neprijať. Rok M. R. Štefánika bude ukončený 21. júla 2000 pri príležitosti 120. výročia jeho narodenia.
Juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič má podľa posledných prieskumov menej ako 15-percentnú podporu obyvateľov, a tak nemôže zostať pri moci, uviedla minulý týždeň pre novinárov srbská mimovládna aktivistka Sonja Lichtová, jedna z účastníkov konferencie o budúcnosti Juhoslávie v kontexte povojnovej rekonštrukcie, ktorú v Bratislave usporiadal Inštitút pre štúdie Východ-Západ a Ministerstvo zahraničných vecí SR. Ak však srbská opozícia nebude mať jasné vedenie, môže dôjsť podľa jej slov k nebezpečnému vývoju. Šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan odmietol posledné snahy maďarskej politiky v súvislosti s Kosovom otvoriť otázku autonómie Vojvodiny. “Je veľa otázok, ktoré treba riešiť v Juhoslávii, Kosove a na Balkáne. Nevymýšľajme si ešte ďalšie,“ uviedol. Maďarský premiér Viktor Orbán medzičasom opätovne vyslovil požiadavku autonómie pre Maďarov vo Vojvodine, pričom sa priklonil k vojenskému zabezpečeniu tejto autonómie silami NATO. Podľa S. Lichtovej však nemožno v multietnickej Vojvodine hovoriť o autonómii na etnickom princípe. “Vojvodina mala problémy s politickým režimom, ale nie problémy etnické,“ pripomenul osobitný vyslanec Organizácie spojených národov pre Juhosláviu Jiří Dienstbier. Problémom vo Vojvodine podľa neho sú tisíce srbských utečencov zo Slavónska a Krajiny, oblastí dnes patriacich Chorvátsku, a treba robiť všetko pre to, aby sa títo ľudia mohli vrátiť domov. Predseda malej srbskej opozičnej strany Nová demokracia Dušan Mihajlovič načrtol predstavu budúceho Srbska ako decentralizovanej krajiny so silnými miestnymi vládami, kde by boli Kosovo a Vojvodina európskymi regiónmi. “Sme za úplnú autonómiu Vojvodiny ako najlepšiu cestu do Európy,“ povedal Mihajlovič, pričom zdôraznil, že je to vec Juhoslávie, nie Maďarska.
Východoeurópske krajiny, ktoré sa usilujú o začlenenie do Európskej únie (EÚ), musia pristúpiť k činom a skončiť s diskrimináciou svojich rómskych menšín. V Helsinkách to koncom júla vyhlásil fínsky premiér Paavo Lipponen, ktorého krajina teraz predsedá EÚ. “S ohľadom na životné podmienky 12 miliónov Rómov žijúcich na našom kontinente, vyvolávajú postoje k tejto menšine vo východnej a strednej Európe znepokojenie,“ zdôraznil Lipponen. Ako dodal, “je na vládach, aby začali brať tento problém vážne a skoncovali s diskriminovaním Rómov“. Podľa Lipponena sú vo Východnej Európe Rómovia diskriminovaní v prístupe k vzdelaniu, v otázkach spojených s bývaním, v oblasti zdravotníckej starostlivosti a zamestnania. Ako povedal, úradné zanedbávanie tejto veci je spojené so všeobecnými predsudkami voči Rómom. Diskusie medzi predstaviteľmi európskych Rómov a vlád sa majú dostať na program rokovaní októbrového summitu EÚ, ktorý sa zíde v Helsinkách. EÚ teraz vedie rokovania o členstve s Českou republikou, Estónskom, Maďarskom, Poľskom a Slovinskom. O začlenenie do únie sa usilujú tiež Slovensko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Rumunsko. Pre Helsinky sa rómska otázka stala naliehavou pred niekoľkými týždňami, kedy začali do Fínska odchádzať stovky Rómov zo Slovenska, ktorí uvádzali ako dôvod odchodu z vlasti domácu perzekúciu. Fínsko potom začiatkom júla zrušilo bezvízový styk so Slovenskou republikou a zaviedlo pre slovenských občanov vízovú povinnosť.
V Revištskom Podzámčí (na Slovensku, neďaleko Žarnovice) koncom júla (od 23. júla) brezniansky klub Bombura už piatykrát usporiadal SlovenskÉ alternatÍvne leto. Tento rok vystúpilo päťdesiat hudobných skupín; zo Slovenska hral Marián Varga, skupiny Zóna A, Ľahká múza, Navara, Chiki liki tu-a, niekoľko formácií prišlo i z Čiech a z Maďarska (Korai Öröm a Másfél Chorchestr), dokonca aj z Ameriky a Austrálie. Alternatívne leto však nepozostávalo “iba“ z rockových koncertov, ale aj z premietaní vo festivalovom kine a ďalších akcií. Okolo dvetisíc záujemcov si mohlo pozrieť krátke filmy slovenských, českých a maďarských študentov filmových akadémií, experimentálne filmy osemdesiatych rokov a celovečernú klasiku Dušana Hanáka a Juraja Jakubiska. Sprievodnými akciami boli výstavy mladých výtvarníkov, predaj kníh a hudobných nosičov, ako i tetovacie štúdio. Piaty ročník Slovenského alternatívneho leta bol venovaný čínskemu väzňovi svedomia Liuovi Jingovi Shengovi, robotníkovi odsúdenému na pätnásť rokov väzenia a štyri roky odňatia politických práv za to, že sa pokúšal založiť v Pekingu slobodný odborový zväz.
Východoslovenské železiarne, a. s. Košice (VSŽ), ktoré sú majoritným akcionárom maďarských oceliarní DAM v Diósgyőri, sa v kúpno-predajnej zmluve uzavretej s maďarskou Spoločnosťou pre správu a privatizáciu štátneho majetku (ÁPV Rt.) zaviazala, že zvýši základné imanie spoločnosti DAM o 4,5 miliardy forintov. Posledná splátka vo výške 1,5 miliardy forintov mala byť zaplatená v apríli tohto roku, čo sa nestalo. Neuhradený záväzok bol predmetom niekoľkých rokovaní vedenia VSŽ s predstaviteľmi ÁPV Rt., na ktorých železiarne deklarovali záujem splniť všetky zmluvné podmienky. Vďaka intervencii prezidenta VSŽ Gabriela Eichlera na Ministerstve hospodárstva Maďarskej republiky a na ÁPV Rt. sa podarilo dosiahnuť dohodu o splátkovom kalendári, podľa ktorej železiarne sumu uhradia v šiestich mesačných splátkach do 15. októbra tohto roku. Vedeniu VSŽ sa okrem toho podarilo dosiahnuť písomný súhlas ÁPV Rt. o odpustení pokuty za nedodržanie aprílového termínu. Na druhej strane ÁPV Rt. dohodu podmienila splnením niekoľkých požiadaviek, na ktorých trvá - v novembri a decembri tohto roku nebude mať DAM záväzky po lehote splatnosti, nebude mať podlžnosti voči maďarskému štátu a bude plniť všetky nakontrahované zákazky. Nedávny nezávislý audit, ktorý na objednávku VSŽ Košice realizovala zahraničná firma, ukázal, že železiarne DAM v Diósgyőri môžu mať po reštrukturalizácii dobrú perspektívu.
Miera nezamestnanosti v Maďarsku sa znížila v júni t. r. na 9,4 percenta, keď počet oficiálne evidovaných osôb bez práce klesol po dlhom čase pod hranicu 400-tisíc - na 394.4 tisíca nezamestnaných. O najnovšom vývoji nezamestnanosti, ako aj o jeho vyhliadkach do konca tohto roku informovalo v druhej polovici júla Ministerstvo sociálnych a rodinných vecí MR na základe údajov Celoštátneho metodologického centra práce (OMMK). Zo zverejnených údajov vyplynulo, že v priebehu mesiaca bolo k dispozícii takmer 89-tisíc voľných pracovných miest, pričom vyše troch štvrtín evidovaných nezamestnaných je bez práce už viac ako jeden raz a takmer polovica z ich celkového počtu nemá žiadne vzdelanie. Prehĺbili sa opäť rozdiely medzi jednotlivými regiónmi, keď najnižšia nezamestnanosť bola stále v Budapešti s mierou 3.7 percenta a najvyššia v Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe s mierou nezamestnanosti 19.1 percenta. Odborníci predpovedajú, že vývoj nezamestnanosti sa do konca tohto roku zhorší a v decembri 1999 budú úrady práce evidovať približne 405- až 410-tisíc nezamestnaných. Miera nezamestnanosti by však aj v takomto prípade mala zostať ešte pod hranicou 10 percent. Toto negatívne očakávanie súvisí s výraznejším spomalením hospodárskeho rastu, ako sa pôvodne predpokladalo. V druhom polroku tohto roku sa má podľa OMMK zvýšiť počet zamestnancov o 7- až 8-tisíc, počet nezamestnaných zhruba o 10-tisíc.
Maďarský minister dopravy, spojov a vodohospodárstva Kálmán Katona v uplynulom mesiaci podpísal s predstaviteľmi víťazného medzinárodného konzorcia Primatel koncesionársku zmluvu na sprevádzkovanie mobilnej siete DCS 1800 v Maďarsku. Primatel na tento účel založila nedávno sfúzovaná britsko-americká telekomunikačná spoločnosť Vodafone-AirTouch, ktorá je najväčším svetovým prevádzkovateľom mobilných telefónov spolu s nemeckou RWE-Telliance. Ich spoločné konzorcium zvíťazilo v maďarskom tendri s ponukou v prepočte 48,5 mld. forintov za odkúpenie koncesionárskych práv na používanie novej mobilnej siete. Súčasťou koncesie je aj pôvodná podmienka z tendra, že v novovzniknutej spoločnosti na prevádzkovanie mobilnej siete DCS 1800 budú aj dve domáce inštitúcie s celkovým podielom 25 percent plus jedna akcia, z čoho firma Antenna Hungária má získať 15 percent a jednu akciu a Magyar Posta by mala dostať 10-percentný balík akcií. Zástupcovia konzorcia Primatel po podpise koncesionárskej zmluvy oznámili, že ihneď začínajú rokovať s maďarskými partnermi o spôsobe založenia novej spoločnosti na prevádzkovanie mobilnej siete. Rozhovory majú uzavrieť do 23. augusta tohto roku, keď treba začať proces zaregistrovania tejto firmy. Primatel chce sprevádzkovať novú sieť do konca tohto roka. V priebehu 18 mesiacov po podpise zmluvy - od roku 2001 - môžu začať poskytovať služby v sieti DCS 1800 aj terajší dvaja prevádzkovatelia mobilnej siete Westel 900 GSM a Pannon GSM.
Nálada v krajinách strednej a východnej Európy sa vyznačuje pesimizmom. Ako vyplýva z ankety inštitútu pre výskum trhu ACNielsen (publikovanej v júli), v Rusku a Rumunsku počíta takmer 60 percent opýtaných so zhoršením osobnej situácie a hospodárskej situácie krajiny. V Českej republike je to dokonca 64 percent. V Maďarsku naproti tomu počíta s negatívnym vývojom len každý tretí. Len 15 percent Čechov verí, že sa situácia v tomto roku zlepší, v porovnaní so štvrtinou Maďarov a asi 20 percentami Rumunov a Rusov. Štúdia taktiež preukázala, ako málo zostáva ľuďom v týchto krajinách nazvyš. Podľa autorov dajú Rusi za životne dôležité veci, akými sú bývanie, elektrický prúd, voda a potraviny 82 percent zo svojich príjmov. V Rumunsku je to 80 percent z príjmu, v Maďarsku 72 percent a Čechách 68 percent. Z mála peňazí, ktoré im zostane, v takmer všetkých krajinách kupujú obyvatelia predovšetkým ošatenie. Pri ostatných nie životne dôležitých výdavkoch, akými je stravovanie vonku alebo šetrenie a investovanie, sú opäť väčšie rozdiely. Len 12, resp. 14 percent Rusov a Rumunov si môže dovoliť stravovať sa mimo domu, v porovnaní s takmer jednou tretinou Maďarov a 40 percentami Čechov. V Čechách uviedlo 42 percent, že si šetrí peniaze, v Maďarsku si peniaze odkladá len 27 percent. V Rumunsku môže na úspory siahnuť len 19 percent a takmer nikto nesporí v Rusku, čo sa však pripisuje nedostatočnej dôvere v bankový systém. Pri nákupných zvyklostiach sa preukázalo, že vo všetkých štyroch skúmaných krajinách obyvatelia nakupujú predovšetkým autá a elektroniku radšej drahých zahraničných značiek. Takmer žiadne šance naproti tomu nemajú potraviny a nápoje zo zahraničia.