27. augusta 1999 ● Zo slovenskej tlače
Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda a predseda vlády Maďarskej republiky Viktor Orbán navštívia 27. augusta (dnes) II. letný tábor Spoločne do Európy v rekreačnom stredisku Madarász pri Blahovej (na Slovensku). Vystúpia tu s prednáškami a potom budú diskutovať s účastníkmi letného tábora. V rámci tejto návštevy sa uskutoční aj neoficiálne stretnutie premiérov medzi štyrmi očami. Po skončení je naplánované ich spoločné vyhlásenie.
Románový denník Pavla Závadu Jadvigin vankúš, ktorý vyšiel predvlani v edícii vydavateľstva Magvető, sa dočkal už štvrtého vydania. Tento román sleduje osud slovenskej rodiny stredného roľníka v Maďarsku, počínajúc obdobím prvej svetovej vojny, pričom v podstate ide o príbeh nevydareného manželstva protagonistu Andreja Ostatniho a Jadvigy. V pozadí udalostí tušiť i drámu storočia malých národov spolunažívajúcich v Karpatskej kotline.
V záujme realizácie filmovej podoby románu v hodnote 250 miliónov forintov sa spojilo niekoľko partnerov. Najskôr sa zúčastnila realizácie hraného veľkofilmu najväčšia vidiecka televízia so sídlom v Békéšskej Čabe, ktorá získala podporu 40 miliónov forintov v súbehu Celoštátneho združenia rozhlasu a televízie. Ďalšími 50 miliónmi prispeli Maďarská televízia (MTV) a televízna stanica Dunaj. Film pripravovaný v produkcii Mafilmu podporuje sumou 150 tisíc mariek aj Stredonemecká televízia v Lipsku (MRD), kde týmto dielom hodlajú odštartovať premietanie seriálu Panoráma stredoeurópskych národov.. Ďalšími domácimi grantmi sú jeden z majiteľov súkromného vysielania TV 2, Komunikácia MTM a verejná nadácia Maďarské kino (Mokép). Najväčší podiel na financovaní (takmer 100 miliónov forintov) má Mafilm.
Film nakrútili zväčša vo filmových ateliéroch a v Slovenskom Komlóši. Toto mesto a zároveň rodisko P. Závadu pripomína dejisko románu. Scenár napísal autor v spolupráci s režisérkou Kristínou Deákovou, kameramanom je Gábor Balogh. V hlavných úlohách Jadvigy a jej manžela vystupujú členka divadla M. Radnótiho Ildikó Tóthová a poslucháč 2. ročníka vysokej školy Viktor Bodó. Významné role pripadli herečke Mari Csomósovej a slovenskému hercovi Romanovi Luknárovi, známemu z populárnych televíznych seriálov.
Termín premiéry zatiaľ nebol určený, je však isté, že to bude v rámci budúcoročného filmového festivalu, ako to potvrdil riaditeľ Mafilmu György Marosi. O uvedení filmu sa rokuje s organizáciami InterCom, Mokép a Budapeštiansky film. Ako prví uvidia film diváci v Békéšskej Čabe.
Aj poslucháči práva maďarskej národnosti zo Slovenskej republiky sa zúčastnili na prvom stretnutí budúcich právnikov Karpatskej kotliny, ktoré sa konalo v dňoch 13. až 20. augusta v meste Gödöllő a ktoré otvorila ministerka spravodlivosti Ibolya Dávidová. Podľa jej slov bude v budúcnosti potrebné rešpektovanie minulosti, ako aj adekvátna odborná príprava, osvojenie si cudzích jazykov, spoznanie kultúr iných národov, čomu by malo poslúžiť aj terajšie stretnutie. Na využitie historickej šance “znovunájdenia maďarského národa,“ ktoré sa ukrýva v procese pričlenenia k Európskej únii (EÚ), je potrebné aj sformovanie spoločného právneho myslenia, zdôraznila ministerka.
Na podujatí, ktoré v rámci Letných Pázmányových dní pripravila Rákócziho spoločnosť, boli popri domácich prítomní aj právnickí elévi z juhoslovanskej Vojvodiny, rumunského Sedmohradska a Zakarpatskej Ukrajiny. Účastníci stretnutia, ktorí si vymenili názory na odborné aspekty rozširovania EÚ, ochranu minorít, možnosti autonómie vo Vojvodine, ako aj kresťansko-demokratické hodnoty v Maďarskej republike a Európe, sa na jeho záver zúčastnili osláv štátneho sviatku MR.
Ako nás o tom informovala riaditeľka miestnej všeobecnej školy v Kestúci Pavlína Radovičová, v týchto dňoch vyšla najnovšia publikácia o obci pod názvom História Kestúca. Kniha obsahuje spracované pramene a bibliografiu a miestnym pedagógom ako i žiakom poskytne pomoc v získavaní poznatkov z oblasti vlastivedy a miestnej histórie.
Skladby Byrda, Hasslera, Bacha, Liszta, Kodálya, Praetoriusa, Faurého a ďalších hudobných skladateľov odzneli 22. augusta v Dóme svätej Alžbety v Košiciach na koncerte Detského zboru maďarského rozhlasu a televízie. Podujatie usporiadané Štátnou filharmóniou Košice bolo súčasťou Zemplínskeho festivalu umenia, ktorý sa v dňoch 21. až 28. augusta konal v jedenástich zemplínskych mestách na území Maďarska. Postupne sa na tridsiatich dvoch koncertoch predstavili významní maďarskí umelci, súbory, spevácke zbory a komorné orchestre. Počas osemročnej histórie festivalu, ktorého cieľom je pripomenúť obyvateľom zemplínskeho regiónu historické a kultúrne hodnoty tejto oblasti, sa po prvýkrát tohto roku stalo jeho súčasťou, a to vystúpením spomínaného zborového telesa, aj Slovensko, zastúpené mestom Košice. Detský zbor maďarského rozhlasu a televízie, ktorý účinkoval pod vedením dirigentov Gabriely Thészovej a Norberta Nemesa, sa venuje interpretácii vokálnej tvorby od gregoriánskej polyfónie až po súčasnú hudbu. V jeho programovej ponuke prevažujú diela Bartóka, Kodálya a skladby súčasných maďarských autorov.
Ako nás o tom informovala riaditeľka Slovenskej školy v Budapešti Anna Csörgölová, internát školy začiatkom školského roka 1999-2000 ešte disponuje voľnými kapacitami, ktoré by chcel využiť na ubytovanie žiakov stredných škôl. Prednosť majú uchádzači, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku v základných školách s vyučovacím jazykom slovenským, resp. v ktorých sa vyučuje slovenčina ako predmet. Podrobnejšie informácie záujemcom poskytnú na telefónnom čísle (1) 3500-481 denne od 8.00 hodiny.
Slovenská beseda pri Slovenskej samospráve Budapešti (SSB) z príležitosti nedožitých 75. narodenín významného slovenského herca Jozefa Kronera usporiada 6. septembra o 17.30 hodine v sídle SSB (Budapešť, Akadémia u. 1., III. poschodie) premietanie hraného filmu Pacho, hybský zbojník, natočeného v roku 1975 podľa námetu a scenára Petra Jaroša.
Prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster nevypíše referendum o používaní štátneho jazyka a neprivatizovaní strategických podnikov. Dôvodom jeho rozhodnutia je protiústavnosť oboch otázok. Prezident 24. augusta na rokovaní so šiestimi predsedami parlamentných strán vyhlásil, že si je vedomý politickej zodpovednosti za tento krok. Referendum iniciovali opozičné strany Národnej rady SR, pričom z vyše 440-tisíc podpisov na petičných hárkoch bolo okolo 382-tisíc platných. R. Schuster povedal, že si dal vypracovať k tejto problematike šesť odborných posudkov. Z nich pozitívny vo vzťahu k vyhláseniu referenda bol iba jeden, aj to iba pokiaľ išlo o prvú otázku. Ostatné posudky sa zhodovali v tom, že referendum nemožno vypísať. Negatívne sa k vypísaniu referenda vyjadril aj vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Max van der Stoel, ktorého o písomné vyjadrenie požiadal sám prezident. "Napriek tomu, že si ctím odovzdané hlasy občanov, nemohol som referendum vyhlásiť, pretože by tak došlo k porušeniu ústavy," povedal R. Schuster, ktorý očakáva, že jeho rozhodnutie bude na Ústavnom súde SR napadnuté.
Predsedovia strán súčasnej slovenskej vládnej koalície (SDK, SDĽ, SMK a SOP) rozhodnutie prezidenta privítali. Predseda opozičného Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimír Mečiar však po stretnutí s prezidentom vyhlásil, že otázky sú v súlade s ústavou a prezident bol povinný referendum vypísať. Potvrdil, že opozícia sa obráti na ústavný súd, dokonca aj na Medzinárodný súd pre ľudské práva. Bývalý predseda vlády naznačil, že môžu využiť aj “iné roviny protestov" občianskej nespokojnosti. Na rozhodnutie zareagovali organizátori petície výzvou “k ľudu Slovenska“, aby využili svoje právo na odpor.
Slovenská strana považuje výhrady maďarskej diplomacie voči obsahu, úrovni zákona o používaní menšinových jazykov po jeho prijatí Národnou radou Slovenskej republiky za akési “dočasné atmosferické poruchy" a nie za podstatné narušenie dvojstranných vzťahov. Pre maďarskú národnú tlačovú agentúru MTI to v Bratislave uviedol minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan. Šéf slovenskej diplomacie pri tejto príležitosti vysoko ocenil, že susedné krajiny SR, vrátane Maďarska, dodržujú sľuby a “na početných medzinárodných konferenciách veľmi korektne a veľmi jednoznačne podporujú úsilie Slovenska o vstup do NATO“. Z hľadiska úsilia SR o členstvo v aliancii vôbec nie je zanedbateľné, ba je veľmi dôležité, aby krajiny regiónu dobre fungovali aj ako členské štáty NATO, veď ich dobrá práca je považovaná za nepriamu podporu Slovenska, zdôraznil minister. Na margo fungovania zmiešaných grémií pre kontrolu realizácie slovensko-maďarskej základnej medzištátnej zmluvy, ktoré vznikli po nástupe vlády premiéra Mikuláša Dzurindu, šéf slovenskej diplomacie uviedol, že niektoré pracujú aktívnejšie, niektoré menej aktívne a že to vždy závisí od spolupredsedov a členov týchto komisií.
Za reálne označil E. Kukan šance SR na jej preradenie do prvej skupiny krajín uchádzajúcich sa o členstvo v Európskej únii na decembrovom summite v Helsinkách. Slovensko sa naň veľmi intenzívne pripravuje, a pred jeho konaním bude SR podľa ministra zahraničných vecí “intenzifikovať diplomaciu". E. Kukan potvrdil, že od zahraničných partnerov dostáva i otázky tykajúce sa vnútropolitického vývoja na Slovensku. “Je to len forma otázok, ktoré nevyjadrujú jasnú pozíciu," zdôraznil. Minister zahraničných veci SR konštatoval, že prijatím zákona o používaní jazykov národnostných menšín bol splnený záväzok, ku ktorému sa SR zaviazala v dokumente Partnerstvo pre vstup do Európskej únie. Dodal, že zároveň sa naplnil príslušný článok Ústavy SR, rovnako aj článok rámcového dohovoru o ochrane príslušníkov národnostných menšín. Pripomenul, že aj vysoký komisár OBSE Max van der Stoel uvedený zákon ohodnotil pozitívne a rovnaké stanovisko možno očakávať aj od Európskej únie.
Vypracovanie projektu konkrétnej spolupráce šiestich stredoeurópskych krajín, ktorý by stieral fyzické aj psychické hranice a bol priestorom na výmenu skúseností o riešení pálčivých problémov rasovej a národnostnej neznášanlivosti, bol cieľom tretieho stretnutia Cezhraničné rozhovory, ktoré sa v druhej polovici augusta uskutočnilo v Komárne. Trojdňové podujatie usporiadala Sociálnodemokratická mládež Slovenska (SDMS) za účasti zástupcov z Českej republiky, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rakúska a Slovinska. Prvé stretnutie sa uskutočnilo vo Viedni a druhé v meste Šopron.
Dvanásť starostov obcí Komárňanského okresu (na Slovensku) a samospráva obce Neszmély v Maďarsku založili dunajský mikroregión, sídlo ktorého sa nachádza v Iži. Úlohou nového mikroregiónu je hlavne odbúranie hraníc aspoň v rámci spolupráce medzi stranami na slovensko-maďarskej hranici a zladenie rozvojových plánov usadlostí. Medzi prvé naplánované projekty by malo patriť zriadenie cyklistickej trasy po hrádzi Dunaja medzi Komárnom a Štúrovom a otvorenie spojenia kompou medzi Ižou a Neszmélyom.
Rozhodnutím Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (MK SR) boli z financovania zo štátneho príspevku vylúčené viaceré ustanovizne Matice slovenskej (MS), resp. niektorým boli finančné príspevky krátené na približne polovicu. Uvádza sa to vo vyhlásení MS, ktoré TASR poskytol jej predseda Jozef Markuš. “Po radikálnom znížení príspevku zo štátneho rozpočtu pre MS v roku 1999 sa napriek úsporným opatreniam prejavuje finančná kríza, čo negatívne ovplyvňuje plnenie úloh MS." Podľa vyhlásenia MS boli za obdobie január až august 1999 zo štátneho rozpočtu poskytnuté finančné prostriedky vo výške 58,56 milióna korún, čo predstavuje 61 percent zo schváleného tohtoročného rozpočtu 96 miliónov Sk - uvádza sa v dokumente MS.
V novom školskom roku sa na Slovensku otvorí 291 materských škôl, 283 základných škôl, 16 gymnázií, 6 stredných odborných škôl a 7 stredných odborných učilíšť a učilíšť s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Ako pre TASR uviedol riaditeľ Odboru národnostného školstva Ministerstva školstva SR Ladislav Szabó, tento stav je v porovnaní s minulým školským rokom nezmenený.
Koncom augusta bola rekreačná oblasť v Kurínci pri Rimavskej Sobote zaplnená nielen tradičnými návštevníkmi, ale aj účastníkmi 14. ročníka letného tábora výtvarníkov Letavy ´99. Podľa jedného z organizátorov Tibora Lajgúta tu asi 150 profesionálnych i neprofesionálnych umelcov zo Slovenska, z Juhoslávie, Chorvátska, Rumunska, Čiech a Maďarska pracovalo v tvorivých dielňach na tému Kompozícia a dekompozícia. Ďalší z organizátorov Marián Lacko považuje podujatie za veľmi vydarené aj preto, že prejavili oň záujem mladí ľudia z umeleckých škôl z celého Slovenska. Spestrením podujatia bola slávnostná akadémia, na ktorej si umelci pripomenuli 31. výročie vpádu sovietskych vojsk na územie Československa. Išlo o recesiu, v ktorej nechýbali sovietske relikvie ako vlajka, uniformy a tanky. Letavy ´99 sa skončili slávnostnou nočnou vernisážou prác, ktoré na tomto podujatí vznikli. Verejnosť si ich bude môcť pozrieť do 22. októbra v Dome kultúry v Rimavskej Sobote.
Okresný a mestský úrad a Slovenská obchodná a priemyselná komora v Lučenci sú hlavnými organizátormi týždenného podujatia venovaného cezhraničnej spolupráci s Maďarskom, v rámci ktorého by sa mali stretnúť najvyšší predstavitelia obidvoch krajín. Podujatie sa uskutoční v dňoch 27. septembra až 2. októbra tohto roku. Počas prvých dvoch dní sa v Lučenci uskutoční odborný seminár riaditeľov okresných úradov práce. 27. septembra je na programe aj odborný seminár o cezhraničnej spolupráci, ktorého sa v Maďarsku zúčastnia prednostovia krajských a okresných úradov, primátori okresných miest, zástupcovia tretieho sektoru a obchodnej komory z juhu Slovenska. V seminári budú jeho účastníci pokračovať v Lučenci, kam na odplatu zavítajú hostia z Maďarska. 29. septembra by sa v Lučenci mali stretnúť ministri vnútra a štátni tajomníci ministerstiev zahraničných vecí obidvoch krajín, v ten istý deň bude v Lučenci otvorená výstava Region Kontrakt. 2. októbra sú na programe výstavy Region Kontrakt Maďarské dni, kde by sa mali stretnúť prezidenti obidvoch krajín. V prvý októbrový deň je v Lučenci pripravené IV. Svetové stretnutie Novohradčanov.
S cieľom zapríčiniť infláciu v Maďarsku a otriasť dôverou v jeho menu poverila svojho času Slovenská informačná služba (SIS) v rámci svojej protimaďarskej kampane “miestne mafiánske kruhy“ falšovaním päťtisícových bankoviek v celkovej hodnote desať miliárd forintov. Túto informáciu zverejnil budapeštiansky bulvárny denník Blikk 23. augusta. Staré päťtisícové bankovky sa u nás stiahli z obehu koncom júna, keď sa v obehu objavili falošné. Úradom sa zatiaľ podarilo identifikovať desaťtisíc sfalšovaných bankoviek. Medzi falšovateľov a distribútorov falošných päťtisícoviek patril podľa denníka údajne aj Tibor Pápai, ktorý sa v marci tohto roku spolu s ôsmimi kolegami stal obeťou hromadnej popravy slovenských mafiánov v Dunajskej Strede. Podľa informátorov denníka skupiny kriminálnikov na území Slovenska, Zakarpatskej Ukrajiny, rumunského Sedmohradska a juhoslovanskej Vojvodiny vyrobili a distribuovali falošné päťtisícovky v hodnote najmenej desať miliárd forintov. Do Maďarska sa vraj veľké množstvo sfalšovaných forintov dostalo prostredníctvom turistov i samotných kriminálnikov. Ako o tom informovala Tlačová agentúra Slovenskej republiky, na Slovensku sa podarilo odhaliť a rozbiť dve väčšie organizácie falšovateľov forintov. V ilegálnej tlačiarni v obci Bátka (okres Rimavská Sobota) napríklad zhabali príslušníci bezpečnostných síl popri falšovaných päťtisícovkách v hodnote 22 miliónov forintov aj niekoľko ton špeciálneho papiera používaného pri výrobe bankoviek.
Približne 600 milovníkov slovenského folklóru sa zišlo na prvom medzinárodnom festivale Jánošíkov dukát, ktorý sa uskutočnil v uplynulom mesiaci vo Valašskom múzeu v prírode v Rožnove pod Radhoštěm. Jeho cieľom bola prezentácia slovenského folklóru, pestovaného v Českej republike (ČR). "Festival by mal zblížiť Čechov a Slovákov a podporiť prihraničnú a regionálnu spoluprácu," uviedol riaditeľ festivalu Vlastimil Fabišík. Na festivale sa zúčastnilo 12 súborov z ČR, Slovensko reprezentovala Dúbrava z Prešova a Matičiarik z Banskej Bystrice, pričom podujatia sa zúčastnili aj skupiny z Ukrajiny, Juhoslávie a Maďarska. Organizátormi akcie boli občianske združenie Obec Slovákov v ČR, Folklórne združenie Púčik Brno a Slovenský inštitút v Prahe.
Po troch desaťročiach spoľahlivého fungovania si vyžiadal komárňanský sklápací most veľkú opravu, počas ktorej vymenia izoláciu vozovky a chodníkov, vynovia nosné rošty a komunikácia dostane nový asfaltový koberec. Opravu unikátneho mosta, jediného svojho druhu v celej Slovenskej republike, si načasovala Správa a údržba ciest v Komárne presne na začiatok letnej turistickej sezóny, z čoho, samozrejme, neboli nadšení Komárňania a ani návštevníci z Maďarska. Most tvorí totiž dôležitú spojnicu medzi mestom a frekventovaným hraničným priechodom do Maďarskej republiky. Dôsledkom rekonštrukcie mosta bol teda pravidelný dopravný chaos. Polovica vozovky bola zo začiatku uzavretá a premávku riadili semafory.
Situáciu, prečo sa začalo s prácami až tak neskoro, vysvetlil pre bratislavský denník SME riaditeľ Správy a údržby ciest v Komárne Miroslav Hulák. Podľa plánu rekonštrukcie chceli práce rozbehnúť už na jar, no pre rozpočtové provizórium nemali na to prostriedky. Okrem toho mnohé technologické úkony na mostnom telese možno urobiť výlučne v lete. Od 21. júla, keď sa stavbári presťahovali do podpovrchových častí mosta, boli obidva jazdné pruhy voľné, nie však nadlho. Od 16. augusta sa opäť pracuje na povrchu, preto jeden jazdný pruh museli znova uzavrieť. Autá idúce do Komárna z maďarskej strany môžu jazdiť plynulo, no v opačnom smere, teda z mesta na hraničný priechod, je premávka usmernená cez Alžbetin ostrov. To znamená pre vodičov päťkilometrovú obchádzku. Obmedzenie potrvá najneskôr do 24. septembra, keď definitívne otvoria obidva jazdné pruhy. Kompletnú opravu sklápacej spojnice dokončia do 30. novembra tohto roka.
Pred niekoľkými týždňami sa objavilo na verejnosti monumentálne dielo jazykovedca-slavistu Jána Stanislava (1904-1977) Slovenský juh v stredoveku, ktorého prvý zväzok vyšiel po polstoročí znova iba s minimálnymi úpravami. Pôvodné matičné vydanie tohto diela z r. 1948 nemalo žičlivý osud a pre dnešných používateľov je takmer nedostupné. Preto ho bratislavské Národné literárne centrum vydalo v reedícii s doslovom Š. Ondruška Slovenský juh v stredoveku a súčasná slavistika a s edičnou poznámkou J. Skladanej. Zodpovedné redaktorky J. Skladaná a G. Ripková celý text upravili a prispôsobili ho súčasnej pravopisnej norme. Namiesto podrobného francúzskeho rezumé pôvodného vydania má reedícia kratšie anglické zhrnutie.
Stanislavovo dielo je aj dnes aktuálne, pretože výsledkami podobného jazykovedného slavistického výskumu presvedčivo ukazuje, že územie slovansko-slovenského osídlenia pred príchodom Maďarov do Dunajskej kotliny sa rozkladalo na juh až po Blatenské jazero (Balaton) a po povodie rieky Drávy, najväčšia časť Panónie bola pôvodne slovenská, osídlená predkami dnešných Slovákov. Slovenský juh v stredoveku nesiahal iba po Dunaj a Ipeľ, po súčasnú južnú hranicu Slovenskej republiky, alebo, nedajbože, po dvojjazyčné tabule na južnom Slovensku. Podľa výskumov historickej toponymie, historických osadných názov západoslovansko-slovenského pôvodu, ktoré vykonal pred polstoročím J. Stanislav, bolo “staré“ Slovensko niekoľkonásobne väčšie ako dnešné územie Slovenskej republiky, v mnohých oblastiach Slováci po príchode starých Maďarov do Dunajskej kotliny vyhynuli alebo boli pomaďarčení. J. Stanislav podrobným slavistickým výskumom a interpretáciou dovtedajších historických prameňov posunul dopredu poznanie o najstaršom slovenskom osídlení Dunajskej kotliny a aj podľa štúdie Š. Ondruša v doslove reedície ani súčasná historická veda Stanislavove výklady nepopiera, hoci v jednotlivostiach môže byť jeho interpretácia sporná.
V prvej časti zväzku, ktorý vyšiel v reedícii, autor charakterizoval slovanské osídlenie v Zadunajsku (Panónii), v Preddunajsku (v južných oblastiach západného a stredného Slovenska a v Peštianskej stolici), v Potisí i v Zátisí. V druhej časti je podrobný a systematický opis osídlenia podľa historických žúp (stolíc) a povodí, s dôkladnou analýzou historicky doloženej slovenskej toponymie z celoslovanského hľadiska. Tretia časť obsahuje metodické poznámky. Veľmi by sa žiadalo, aby v reedícii vyšli aj ďalšie dva zväzky tohto Stanislavovho diela. Druhý zväzok obsahuje abecedný dokladovo-výkladový slovník interpretovaných názvov, tretí zväzok súbor máp, na ktorých sú zakreslené aj vykladané historické slovansko-slovenské geografické názvy. Možno iba dúfať, že sa aj tieto časti monumentálneho Stanislavovho diela podarí sprístupniť tak, ako sa to podarilo reedíciou prvej časti.
Slovenský advokát, redaktor, vydavateľ, publicista, politik a krajanský pracovník Ľudovít Miloš Mičátek sa narodil 25. augusta 1874 vo vojvodinskom Kysáči a zomrel 6. júla 1928 vo Viedni. Pochádzal z učiteľskej rodiny. Základné vzdelanie získal u otca v rodnej obci, do gymnázia chodil v Sarvaši, Hradci Králové a v Kecskeméte, právo študoval v Prešove, Debrecíne a v Budapešti. Právnické vzdelanie ukončil a získal titul JUDr. v roku 1901. Prvé štyri roky pôsobil na Slovensku (Myjava a Martin) ako praktikant a koncipient. Potom sa vrátil na Dolnú zem a v Novom Sade si otvoril advokátsku kanceláriu, ktorú viedol do roku 1928. Stal sa významným predstaviteľom dolnozemských Slovákov, zastupoval ich v trestných i politických procesoch, organizoval ich kultúrny, hospodársky a politický život, zakladal finančné ústavy i časopisy. Ešte pred vznikom Česko-Slovenska bol tajomníkom Srbsko-slovenskej národnej strany vo Vojvodine, usiloval sa o dohodu a spoluprácu Slovákov so Srbmi. Po roku 1918 sa jeho pozícia medzi juhoslovanskými Slovákmi upevnila - stal sa predsedom Československého zväzu v kráľovstve SHS a Slovenskej národnej strany v Juhoslávii. V rokoch 1925-28 kandidoval za poslanca do juhoslovanského parlamentu. Veľkú pozornosť venoval slovenskému školstvu v Juhoslávii, bol spolutvorcom učebného programu s dôrazom na slovenčinu na tamojších slovenských stredných školách. Spolupracoval s viacerými časopismi, príspevky o hospodárstve a kultúre posielal do Hlasu i Národných novín. Zaslúžil sa o vydávanie mesačníka Dolnozemský Slovák ako majiteľ, vydavateľ i zodpovedný redaktor. Bol aktívnym členom kultúrnych spolkov na Slovensku i v Juhoslávii.
Podľa najnovších oficiálnych údajov zaznamená tohtoročný schodok verejných financií Maďarska minimálnu zmenu. Vládni ekonómovia tvrdia, že tohtoročný fiškálny schodok plánovaný na štyri percentá hrubého domáceho produktu je udržateľný. Zástupca štátneho tajomníka Ministerstva financií MR József Thuma oznámil, že ešte do konca leta sa uskutoční kontrola hospodárenia štátneho rozpočtu. Podľa predstaviteľov rezortu financií je už teraz zrejmé, že daný cieľ je splniteľný. Deficit štátneho rozpočtu vrátane mimorozpočtových zdrojov bude o 15 až 20 mld. forintov nižší, kým v prípade verejnoprávnych poistných fondov bude o 15 až 20 mld. forintov vyšší ako pôvodný predpoklad.
Schodok verejných financií v prvom polroku 1999 bol 391,2 mld. HUF a čoskoro dosiahne 89 percent deficitu predpokladaného na celý rok. Do jeho hodnoty nie sú zahrnuté príjmy samospráv a výnosy z privatizácie, ktoré predstavujú hodnotu 4 mld. HUF. V rámci toho schodok štátneho rozpočtu za prvých šesť mesiacov tohto roku predstavuje vyše 75 % povoleného deficitu na celý rok. Najväčší rast zaznamenal deficit štátneho rozpočtu v prvých mesiacoch tohto roka. V júni 1999 schodok verejných financií vzrástol o vyše desať miliárd forintov a štátneho rozpočtu o vyše tridsať miliárd forintov. Údaje, ktoré zverejnil rezort financií, nezahŕňajú výnos dane z pridanej hodnoty, tá sa totiž ohlasuje kvartálne.
Podľa niektorých expertov poľnohospodárstvo patrilo k tým odvetviam maďarského hospodárstva, ktoré absorbovali najviac finančných prostriedkov štátnej pokladnice. Napríklad počas prvých šiestich mesiacov tohto roka tento rezort pohltil takmer 75 % štátnych dotácií, čo predstavuje 93 mld. HUF. Vládni experti uvádzajú, že stav štátneho rozpočtu je v poriadku, ale poukazujú na to, že narastá import, čo zvyšuje príjmy z cla.
Tržby spoločnosti Mezőgép Rt. za prvý polrok nedosiahnu úroveň 4 mld. HUF, ktorú tento najväčší výrobca dielcov pre poľnohospodárske stroje v Maďarsku vykázal za rovnaké obdobie minulého roku. Informoval o tom hospodársky denník Napi Gazdaság. Mezőgép zaznamenal pokles tržieb po tom, ako sa po vlaňajšom znehodnotení ruského rubľa a poklese svetových cien poľnohospodárskych produktov znížil dopyt po poľnohospodárskych strojoch. Mezőgép sa teraz snaží preorientovať z poľnohospodárskych strojov na výrobu automobilových dielcov a bude potrebovať istý čas, kým dosiahne úplné využitie výrobných kapacít. Mezőgép oznámil, že o dva roky začne s realizáciou dodávok prevodovkových hriadeľov pre najväčšiu automobilku sveta General Motors Corp.