5. novembra 1999 ● Zo slovenskej tlače
Na trvalo vzostupnej úrovni vzťahu medzi ozbrojenými silami Maďarskej republiky a Slovenskej republiky sa zhodli štátny tajomník Ministerstva obrany (MO) SR Jozef Pivarči a zástupca štátneho tajomníka MO MR pre obrannú politiku Zoltán Martinusz. Podľa oboch predstaviteľov dôkazom bilaterálnej i multilaterálnej spolupráce bolo aj stretnutie ministrov obrany krajín Višegrádskej štvorky, ktoré sa konalo v dňoch 3. a 4. novembra v Poľsku.
Koncom októbra nás vo veku 77 rokov navždy opustil vynikajúci ľudový umelec, profesor výtvarnej výchovy a ruštiny, Komlóšan Alexander Szokolay. Práce nášho akademického maliara a drevorezbára, čestného člena Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku poznajú a obdivujú po celej krajine, ba i v zahraničí (napríklad v Kanade, Nemecku a Amerike). Právom dosiahli neobyčajný úspech v našej materskej krajine v rámci putovnej výstavy Slováci z Maďarska. Mimoriadnym talentom požehnaný a dobrým zmyslom pre humor obdarovaný umelec A. Szokolay popri maľbe sa intenzívne venoval drevorezbárstvu, vlastnoručne vyrábal nábytok v ľudovom štýle. Zveľaďoval pritom i obdivuhodnú vlastnú národopisnú zbierku, zbieral najmä taniere, butelky, džbány, krčahy a ľudový nábytok. Svoje maľby, ktoré sa nám javia ako istý prechod od insitného umenia k akademickému maliarstvu a ktoré odborníci neraz označujú za “ľudový surrealizmus“, umelec charakterizoval týmito slovami: “zmenený svet, neorealizmus, lýra a slovenské ľudové umenie, ľudové tradície. Slovom: akási komlóšska maľba“.
Szokolay ako 14-ročný sa stal učňom v dielni svojho brata na farbenie plátna a modrotlače. Popri vyučení sa tohto remesla súkromne zmaturoval a na segedínskej vysokej škole získal diplom učiteľa ruštiny. Od r. 1953 popri vyučovaní v rodnom Komlóši diaľkovo študoval, na Univerzite ELTE absolvoval ruský jazyk a v Segedíne získal diplom učiteľa výtvarnej výchovy. „To však nie je zaujímavé,“ povedal raz pre náš týždenník „podstatné je to, čo som robil…“ V komlóšskej maďarskej základnej škole vyučoval stovky žiakov, bol i zástupcom riaditeľa a krátky čas vykonával i funkciu riaditeľa. Generáciám Komlóšanov približoval popri pôvaboch výtvarného umenia i tie najkrajšie stránky športu, v prvom rade futbalu. Samospráva Slovenského Komlóša na jar tohto roku v rámci osláv Dňa mesta odovzdala A. Szokolaymu vyznamenanie Pro Urbe. Pri tejto príležitosti nám prezradil, za najväčší úspech svojho života pokladá to, že má päť detí a štrnásť vnúčat, spomedzi ktorých viacerí sa tiež rozhodli pre pedagogickú dráhu a “aj maľujú, aj vyrezávajú drevá“. Posledná rozlúčka so zosnulým sa konala v jeho rodnom Slovenskom Komlóši 30. októbra. Česť jeho pamiatke!
? ! @
Slovenská samospráva vo Veľkej Tarči usporiadala 30. októbra svoj tradičný národnostný večierok spojený s pestrým kultúrnym programom. V preplnenej sále miestneho Klubu Maďarskej armády pozdravili hostí a obecenstvo predsedníčka zboru slovenských poslancov Mária Galántaiová a predseda Slovenskej menšinovej samosprávy VI. obvodu Budapešti Ladislav Petro. Poukazujúc na zvýšenú zodpovednosť a neustále rastúce povinnosti národnostných samospráv zdôraznil potrebu výučby slovenského jazyka. V znamení podobných myšlienok sa ujal slova i miestny evanjelický duchovný Gábor Smidéliusz, ktorý pomocou biblického príkladu veľmi plasticky vysvetľoval a potvrdzoval potrebu upevňovania identity v živote každého človeka a zvlášť príslušníka národnostnej menšiny ako jednu z najdôležitejších a nepostrádateľných čŕt osobnosti. Veľká škoda, že potrebám našich Slovákov tak pozitívne naklonený dušpastier nehovorí po slovensky. Keďže na večierok prišli v peknom počte i Slováci z Kerepestarcse, v ich mene sa k úvodným pozdravom pripojila i podpredsedníčka tamojšej samosprávy Mária Epressová.
Kultúrny program v pestrofarebnom tarčianskom kroji rozprúdili členky miestneho ženského speváckeho a tanečného spolku Venčok. Úvodom predniesli zopár maďarských piesní a svoje vystúpenie uzavreli bohatou kyticou slovenských ľudových piesní. Jadro kultúrneho programu však tvorilo vystúpenie Slovenského folklórneho súboru Rozmarín z Tatabánye-Bánhidy. Jeho dorast, detská skupina Rozmarín, sa predstavila obľúbenými čardášmi a polkami. Dospelí tanečníci predviedli dobre známe dynamické slovenské tance ako Horehronský, Myjavský, Šibačku a Dupák. Nie div, že obecenstvo bolo nadmieru spokojné.
Po vydarenom kultúrnom programe nasledovala veselá tanečná zábava, a to až do rána. Do tanca hrala známa dychovka z Verešváru (Pilisvörösvár). Tradičný národnostný deň Veľkotarčanov pokračoval v nedeľu v kostole, kde pani farárka Alžbeta Nobiková zo Sarvaša odbavovala slovenské bohoslužby.
? ! @
Dňa 27. októbra maďarskí policajti chytili bankového lupiča prezývaného Whiskový. Policajné orgány len zriedka investovali toľko energie do pátrania po jednom páchateľovi ako v prípade Attilu Ambrusa, ale veď on ani nie je hocijaký lupič - skóre jeho prepadov bolo 28:2. A. Ambrus alias lupič whiskový je určite ojedinelým zjavom v histórii maďarskej kriminalistiky. Zrodili sa o ňom sociologické štúdie, vznikli jeho fankluby, spôsobil rozruch v reklamných kruhoch a bol nevyčerpateľnou témou masmédií.
Život 31-ročného muža by mohol poslúžiť ako vďačný námet dobrodružného románu. Narodil sa v Rumunsku, v meste Miercurea Ciuc sa stal hokejistom. Roku 1989 sa mu zunoval ceaušescov režim a utiekol do Maďarska. Tu sa usadil a v Budapešti pokračoval v športovej kariére. Zdá sa však, že nebol príliš spokojný s honorovaním svojich športových výkonov, preto v januári 1993 začal lúpiť. Ako prvý si vyhliadol jeden poštový úrad. Za jeden rok sedemkrát prepadol peňažné inštitúcie. Pred každou akciou si v niektorom pohostinstve v blízkosti vybraného objektu dal pohár whisky, preto mu časom prischla prezývka whiskový. V nasledujúcich rokoch vykradol ďalších 20 peňažných inštitúcií, celkovo ulúpil 142 miliónov forintov. Podľa masmédií oplýval mimoriadnym zmyslom pre humor: na miestach činu zanechal policajtom rôzne predmety, občas kvety, raz sa dokonca zamaskoval - podľa svedkov veľmi úspešne - za veliteľa pododdelenia budapeštianskej polície pre vyšetrovanie lúpeží.
Úspešná séria sa pretrhla v januári tohto roku. Práve aktuálnu akciu - na rozdiel od svojich zvykov - realizoval s kumpánom, ktorého v blízkosti miesta činu zadržala polícia. A. Ambrusa chytili ešte v ten istý deň večer, keď sa z maďarsko-rumunských hraníc vrátil do Budapešti po svojho psa. Po zadržaní poskytol niekoľko interview, v ktorých vystupoval ako inteligentný, sympatický mladý muž. Vďaka tomu, že sa stal vyhľadávaným objektom masmédií, jeho nimbus neustále rástol, mnohí občania s ním sympatizovali. O pol roka ako bomba zapôsobila na verejnosť správa: whiskový utiekol z budapeštianskej väznice, kde bol vo vyšetrovacej väzbe. V tom čase jeho popularita lámala rekordy. Objavili sa tričká s nápisom „I lowe whiskys“, na internete vznikli kluby jeho fanúšikov, tlač ho spomínala ako maďarského Robina Hooda. Jeden americký producer sa uchádzal o získanie práva sfilmovať jeho príbeh, neskôr vyšli jeho memoáre. Polícia ho márne hľadala, po whiskovom akoby sa zem zľahla.
28. septembra sa ohlásil prepadom ďalšej banky. Svoj čin zopakoval o tri týždne. Aj keď na miesto činu včas zavolali políciu, podarilo sa mu aj tentokrát utiecť. Ako sa ukázalo, nie nadlho. Polícia našla jeho úkryt a 27. októbra večer - za mimoriadne prísnych bezpečnostných opatrení - ho zadržala. Ukrýval sa v XIV. obvode Budapešti v jednom byte v poschodovom dome na križovatke ulíc Kráľovnej Alžbety a kráľa Ľudovíta Veľkého. Susedia ani len netušili, s kým žijú pod jednou strechou. Ako sa ukázalo, byt si prenajal jeden muž, ktorý podobne ako A. Ambrus prišiel do Maďarska z Rumunska. On poskytol úkryt whiskovému.
Popularita ešte pred pár mesiacmi div nie všeobecne obdivovaného lupiča v poslednom čase značne poklesla. Po poslednej lúpeži polícia vypísala pre toho, kto ju privedie na stopu whiskového, odmenu 5 miliónov forintov. Dennodenne vyzváňali telefóny, niekoľko informácií bolo údajne použiteľných, ale polícia oznámila, že odmenu nevyplatí, pretože whiskovému prišla na stopu nie na základe oznámenia. Podľa informácií masmédií A. Ambrusa odhalila vďaka neúnavnému sledovaniu jeho priateľa, ktorý ho ukrýval.
Budapeštianske vydavateľstvo Pont pripravilo pre slovenských a maďarských milovníkov poézie dvojjazyčný výber z básní a esejistiky Ágnes Nemes Nagyovej pod názvom Achnaton v nebi - Ekhnáton az égben v preklade Oldřicha Kníchala. Tento prvý výber z diela najväčšej maďarskej poetky v slovenčine iste uvítajú naše slovenské ustanovizne a organizácie, ale aj ostatní záujemcovia ako vhodný darček pod vianočný stromček pre svojich priateľov a známych doma i v zahraničí. Publikáciu si môžete objednať na adrese PONT Kiadó, 1300 Budapest Pf. 215. Cena jedného výtlačku 840,- Ft. Pri objednávke aspoň 10 výtlačkov zľava 10 %!
Vydavateľstvo VZLET Čadca prichádza aj tohto roku s ponukou netradičného národného nástenného kalendára - tento raz ide o Miléniový kalendár 2000 - Slovenské udalosti. Je to voľné pokračovanie úspešných kalendárov Slovenskí velikáni, v ktorom sa prelínajú kresťanské a národné motívy (na našej reprodukcii vidíte titulnú stranu). Pozoruhodne je spracované národné kalendárium obsahujúce veľa informácií i o Slovákoch vo svete, vedľa ktorého nachádzame aj občianske mená a sviatky. Estetický dojem umocňuje pútavé výtvarné stvárnenie prierezu slovenských národných dejín (napr. Samo na čele Slovanov, Turecké plienenie, Ľ. Štúr, M. R. Štefánik, Okupácia ´68 či kozmonaut I. Bella). Pod každou maľbou je uvedená stručná charakteristika. Autorom výtvarnej časti je opäť Ivan Pavlisko, textovej zase Pavol Holeštiak. Časť nákladu je určená pre krajanov v dvadsiatich krajinách sveta. Nástenný kalendár je zhotovený vo farebnom prevedení na lesklom kriedovom papieri vo formáte 21 cm X 15 cm. Cena jedného výtlačku pre Slovákov v Maďarsku, ktorá pokrýva viac-menej iba poštovné, je skutočne symbolická, predstavuje iba 200 forintov. Pri odbere nad 10 výtlačkov sa poskytuje zľava. Objednávky zasielajte na adresu: Pavol Holeštiak, Janka Kráľa 2585/36, 022 01 Čadca, Slovenská republika (Tel.: (00-421)824-4339017.
Slovenské spolky a združenia redakcie slovenských novín a časopisov vo svete
Vážení predstavitelia slovenských spolkov a združení, redakcií slovenských novín a čsoipisov vo svete. Som rád, že Vás môžem opätovne úprimne matične pozdraviť a zaželať Vám vďaku za všetko, čo vykonávate pre dobro slovenských vecí kdekoľvek vo svete, veľa dobrého zdravia, stálej vytrvalosti a osobnej zanietenosti na práci na národa roli dedičnej. Nie som už tak potešený skutočnosťou, že Vám musím zasielať na zaujatie stanoviska a uverejnenie Memorandum Snemu Matice slovenskej v Žiari nad Hronom z 23. a 24. októbra 1999, ktorý sme zvolali v naliehavej ekonomickej i právnej situácii vo vzťahu k Matici slovenskej, ktorá ako celok je verejnoprávna ustanovizeň a pokladáme ju za vlastníctvo Slovákov z celého sveta. Pokladám si za povinnosť informovať Vás všetkých a Vašim prostredníctvom slovenský svet o neočakávanej situácii v akej sa ocitla MS, ktorá je ohrozená vo svojom sľubnom rozvoji po jej oslobodení roku 1989 od štátneho dirigizmu a to práve v čase, keď si pripomíname desiate výročie pádu totalitného režimu na Slovensku. Snem, výbor MS a všetky jeho demokraticky zvolené orgány jednoznačne trvajú na zachovaní MS ako celku, na jej nezávislosti a verejnoprávnom charaktere, ako to určuje Zákon NR SR č. 68/1997 o MS. Smutnou je i skutočnosť, že táto situácia podmieňuje do istej miery aj styky MS so slovenským zahraničím, jeho vedecký výskum a dokumentáciu jeho života, čo je zásah, ktorý nemá v jej novodobej histórii obdobu. Vyslovujem vieru, že slovenský parlament a štátna exekutíva nedopustí zopakovanie likvidačných krokov proti MS z obdobia Uhorska - smutné 125. výročie zatvorenia MS Kolomanom Tiszom si onedlho pripomenieme - a z obdobia komunistického režimu - uplynulo približne polstoročie od procesu poštátnená MS - k čomu by, podľa nášho názoru nemalo ostať ľahostajným ani slovenské zahraničie o to viac, že by to znamenalo aj zobratie zbierok darovaných Matici slovenskej od Slovákov z celého sveta. Keďže je situácia naliehavá a snaha rozbiť MS a poštátniť ako za bývalého režimu jej zbierkotvornú podstatu, Slovenskú národnú knižnicu v MS a Pamätník národnej kultúry MS (ktorý sa má formou zlúčenia ako matičný subjekt úplne zrušiť), oslabiť jej postavenie v národnom, kultúrnom, vedeckom a spoločenskom živote Slovenska, zasielame Vám výstupy z celoštátneho snemu MS očakávajúc, že Vás oslovia a oboznámia s najnovším vývojom MS na Slovensku, akiste aj podnietia na zamyslenie a náležité reakcie. Ku všetkému čo robíte a budete robiť pre slovenskú vec v krajine, v ktorej žijete, Vám želám veľa húževnatosti, Božej a všeobecnej priazne.
Jozef Markuš