3. januára 2000 ● Zo slovenskej tlače

Pred štrajkami

Odbory maďarských železničiarov oznámili, že ochromia železničnú dopravu v krajine na 60 hodín. ďalší štrajk by sa mal začať 10. januára, ak sa dovtedy nepodarí dosiahnuť konsenzus o mzdových požiadavkách a kolektívnej zmluve. Odbory železničiarov, Odbory rušňovodičov a Slobodné odbory zamestnancov železníc, ktoré boli 20. decembra iniciátormi deväťhodinového všeobecného štrajku, tak reagovali na neúspešné rokovania so zamestnávateľmi. Maďarské štátne železnice (MÁV) ponúkajú zvýšenie miezd o 8,5 percenta s odôvodnením, že na viac nemajú, odborári však tvrdia, že návrh znamená pokles ich reálnych miezd a požadujú novú ponuku. Minister dopravy, spojov a vodného hospodárstva Kálmán Katona ostro kritizoval ohlásenie ďalšieho štrajku a poznamenal, že by mal negatívne dôsledky najmä na hospodárske výsledky MÁV. Odbory cestnej dopravy, ktoré majú 16-tisíc členov a združujú väčšinu zamestnancov spoločnosti Volán - najväčšieho cestného prepravcu krajiny, avizovali už skôr na 10. januára dvojhodinový varovný štrajk. Podľa oficiálne nepotvrdených správ by sa v tento deň mala v prípade absencie dohôd zastaviť na 30 minút aj mestská hromadná doprava v hlavnom meste Budapešti.

Drahšia nafta a benzín

Ceny všetkých druhov benzínu a dieselovej nafty sa v Maďarsku s platnosťou od 1. januára 2000 zvýšili v priemere o 8,1 forinta za liter, respektíve 7,1 HUF za liter. Podľa spoločnosti Mol je úprava cien dôsledkom legislatívnych zmien, ktoré schválili poslanci maďarského parlamentu. Za liter 98-oktanového benzínu platia motoristi v Maďarsku od Nového roku 222,50 forinta, za liter 95-oktánového 213,50 HUF a nová cena 91-oktánového benzínu bude 209,50 forinta za liter. Liter dieselovej nafty je možné natankovať za 202,40 HUF.

Založil sa kultúrny spolok v Čabasabadi

Pred nedávnom v Čabasabadi za účasti jedenástich miestnych civilných organizácií bol založený kultúrny spolok. Jeho zakladatelia sa uzniesli na tom, že spolok bude účinkovať ako verejnoprospešná organizácia. Za predsedu spolku bol zvolený Pavol Skorka, hospodárskou vedúcou sa stala Alžbeta Erősová. Medzi zakladajúcimi členmi je aj miestny Slovenský klub, Dom detských hier, krúžok citaristov a Slovenský spevácky zbor. Na zakladajúcom zasadaní boli zvolené aj pracovné výbory spolku. Riadením činnosti Výboru pre zahraničnú spoluprácu bol poverený predseda Slovenskej menšinovej samosprávy v Čabasabadi Matej Kesjár. Ustanovujúce zasadanie si zvolilo tiež Dozorný výbor, predsedníčkou ktorého sa stala M. Himlerová, jeho členmi sú podpredseda miestnej slovenskej samosprávy Michal Petrás a vicestarosta obecnej samosprávy Ondrej Kósa. Zakladatelia sa rozhodli umožniť pripojenie ďalších organizácií k spolku. Nasledujúce valné zhromaždenie novozaloženého kultúrneho spolku v Čabasabadi bude vo februári r. 2000.

Pozvánka na ples

Slovenská samospráva Budapešti (SSB) usporiada 29. januára 2000 (v sobotu) fašiangový ples, na ktorý srdečne pozýva všetkých záujemcov, ako aj bývalých žiakov, učiteľov a priaznivcov Budapeštianskej slovenskej školy a gymnázia. Ples sa bude konať v priestoroch Hotela AGRO v Budapešti (Normafa út 54). V rámci programu vystúpi folklórny súbor zo Slovenska. Vstupenky v cene 3000 Ft si možno objednať na sekretariáte SSB - Akadémia u. 1/III., Tel./fax: (1) 302-5117.

Možnosti doškoľovania  našich pedagógov na UMB v banskej bystrici

Metodické centrum Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici pre Slovákov žijúcich v zahraničí - s podporou Ministerstva školstva SR a v spolupráci s Celoštátnou slovenskou samosprávou (CSS) - aj v tomto roku ponúka učiteľom materských, základných škôl (nižšieho i vyššieho stupňa), ako i pedagógom stredoškolských inštitúcií odborné a jazykové kurzy v Banskej Bystrici v nasledovnom harmonograme: Kurz pre učiteľov 2. stupňa základných škôl a stredných škôl (všeobecnovzdelávacie a prírodovedné predmety) Počet pedagógov z Maďarska: 10. Termín: 13. - 25. marca 2000. Termín podania prihlášky: najneskôr do 10. februára 2000. Kurz pre učiteľov 1. stupňa základných škôl Počet pedagógov z Maďarska: 10. Termín: 3. - 15. apríla 2000. Termín podania prihlášky: najneskôr do 1. marca 2000. Kurz pre učiteľky materských škôl Počet pedagógov z Maďarska: 10. Termín: 29. mája - 10. júna 2000. Termín podania prihlášky: najneskôr do 27. apríla 2000. Všetky kurzy pozostávajú z troch zložiek. V rámci odbornej zložky si účastníci vypočujú odborné prednášky na katedrách UMB v Banskej Bystrici. Druhú (metodickú) zložku tvorí hospitačná činnosť na miestnych a okolitých materských, základných a stredných školách. V rámci kultúrno-poznávacej časti sa pre účastníkov pripravia nasledujúce tematické exkurzie: Spiš - galéria renesancie a baroka na Slovensku; Tatry - symbol Slovákov (marec) Po stopách spisovnej slovenčiny a slovenskej štátnosti (v apríli) Centrá národnej histórie a kultúry (máj - jún) Cieľom všetkých spomenutých kurzov je získanie certifikátu o absolvovaní kurzu a spôsobilosti vyučovať v slovenskom jazyku. Ministerstvo školstva SR pre účastníkov zabezpečí ubytovanie a stravu. Cesta sa uskutoční spoločne z Budapešti za podpory Ministerstva školstva MR (z bydliska do Budapešti a z Budapešti späť si každý účastník hradí cestovné). Kurzy Metodického centra UMB sa v zmysle nariadenia vlády MR započítajú do pravidelných (po siedmych rokoch povinných) doškoľovaní. Záujemci o kurzy majú vyplnenú prihlášku poslať (vo vlastnom záujme čím skôr, najneskôr však v uvedených termínoch) na adresu CSS (Országos Szlovák Önkormányzat, Budapešť, Fadrusz u. 11/A., PSČ: 1114), pričom informovať sa môžu i telefonicky u školskej referentky CSS Márie Matejdesovej na číslach CSS: (1) 466 9463, 386 8759, resp. faxom na č. 386 4077.

 

Torgyán prezidentom?

Vedenie mládežníckej organizácie Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) oficiálne podporilo kandidatúru lídra tohto vládneho subjektu - ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Józsefa Torgyána v prezidentských voľbách. V komuniké Celoštátneho predsedníctva Nezávislej mládeže sa zdôrazňujú zásluhy tohoto politika o “rozkvet strany", jeho podiel na účasti FKGP vo vláde, ako aj jeho úsilie splniť predvolebné prísľuby a dať do poriadku maďarský vidiek. Signatári upozorňujú aj na Torgyánovú schopnosť integrovať a pripomínajú, že je stúpencom spolupráce medzi metropolou a vidiekom. Mladí maloroľníci sa domnievajú, že v roku 2000 potrebuje Maďarsko aktívneho prezidenta, ktorý prekročí protokolárne rámce a jeho národná angažovanosť sa prejaví aj v činoch. Prezident musí zastupovať záujmy celého maďarského národa vrátane zahraničných Maďarov, musí byť stelesnením národného konsenzu, a nie “politikom paktov“, tvrdia mladí z FKGP. V zmysle koaličnej dohody medzi Zväzom mladých demokratov - Maďarskej občianskej strany (FIDESZ-MPP) a FKGP majú právo nominovať nástupcu Árpáda Göncza vo funkcii hlavy štátu práve maloroľníci. Mladí demokrati si však vyhradili “čosi ako právo veta". Líder FIDESZ-MPP a predseda FKGP Viktor Orbán i J. Torgyán označovali problematiku kandidáta na túto funkciu doteraz za predčasnú a ubezpečovali, že vo vhodnom čase sa k nej konkrétne vyjadria. Prípadná kandidatúra J. Torgyána je vzhľadom na výhrady viacerých - nielen opozičných - poslancov voči nemu spájaná s pochybnosťami o úspešnosti prezidentských volieb.

Speváci a hudobníci v Balašských Ďarmotách a v Banskej Bystrici

 Na spoločných     javiskách

V koncertnej sále umeleckej školy v Balašských Ďarmotách koncom uplynulého roka vystúpili s veľkým úspechom členovia speváckeho zboru Neosiliun, sláčikový septet Camerata Neosiliun, sólistka banskobystrickej opery Mária Tomková a organista Milan Hric. V rámci adventného koncertu sa okrem hostí zo Slovenska predstavili i zástupcovia hostiteľského novohradského mesta, 136-ročný ďarmotský spevokol pod vedením dirigenta Csabu Embera, ako aj organista Zsolt Perneczky so svojim synom Balázsom, študentom segedínskeho konzervatória. Ako sólisti, tak aj hudobné kolektívy interpretovali klasické diela svetovej hudobnej literatúry, pričom ďarmotskí speváci predviedli i Ave Mariu Oldřicha Hemerku. Prekvapením slávnostného koncertu bolo, keď Cs. Ember dirigoval Bystričanom. Vydarený koncert s totožným programom umelci zopakovali v Banskej Bystrici, kde hostí z Maďarska pri spoločnej večeri pozdravil i starosta mesta Ing. Ján Králik.

Nálepky - nové poplatky na autostrádach

Na maďarských diaľniciach M1 a M3, vedúcich z Budapešti do Bratislavy, respektíve Košíc, je od 1. januára 2000 povinné používanie diaľničných nálepiek. Na poslednom minuloročnom zasadaní o tom rozhodla vláda Maďarskej republiky. Cena ročnej nálepky je 22-tisíc forintov. Za mesačnú zaplatia motoristi 2 400 forintov a za tzv. týždennú, ktorej platnosť bude 9 dní, 1 300 forintov. Ich platnosť sa v budúcnosti môže rozšíriť aj na ďalšie diaľničné úseky s výnimkou objazdu M0 neďaleko Budapešti, ktorý zostane bezplatný. Vodiči, ktorých polícia odhalí pri využívaní autostrád bez zakúpených známok, musia rátať s pokutou vo výške do 100-tisíc forintov.

Mediálni partneri DZS chcú pomôcť zahraničným Slovákom

Aktivity bratislavského Domu zahraničných Slovákov (DZS), prezentácie tvorby zahraničných Slovákov, Dni zahraničných Slovákov v SR, ples zahraničných Slovákov, program krajanov na FSP Detva a mnohé ďalšie projekty sú objektom záujmu dvoch zmlúv, ktoré podpísal DZS s dvomi mediálnymi partnermi, Slovenskou televíziou (STV) a Slovenským rozhlasom. Predmetom zmluvy s obomi partnermi je spolupráca týchto mediálnych inštitúcií s DZS, ktorú treba chápať ako pomoc zahraničným Slovákom v záujme udržania ich identity. Čím môžu dosahovať takýto výsledok? V rámci zmlúv budú vystupovať ako mediálny partner DZS pri vrcholných prezentačných podujatiach DZS. Okrem toho napr. STV poskytne na nekomerčné šírenie televízne filmy, inscenácie, rozprávky, vzdelávacie relácie, pre archív DZS poskytne filmy o živote zahraničných Slovákov, atď. DZS zabezpečí umelecký program v rámci Dní zahraničných Slovákov v SR a program na FSP Detva a poskytne jeho šírenie obom médiám bez nároku na autorské práva. Navyše poskytne odborný potenciál Domu pri vysielaní pre zahraničných Slovákov. Keďže obe zmluvy sú podpísané na neurčitý čas, sú zárukou dlhodobej, určite obojstranne výhodnej a plodnej spolupráce na prospech takmer dvojmiliónovej slovenskej komunity vo svete a na prospech šírenia informácií o nej na území Slovenska.

Komárňanská župa prijme pracovné sily zo Slovenska

Predstavitelia Úradu pre zamestnanosť Komárňanského okresu sa nedávno stretli v Tatabányi s vedením župného strediska pre zamestnanosť, aby preskúmali možnosti bilaterálnej výmeny voľných pracovných síl v pohraničnej oblasti. Stretnutie vychádzalo jednak zo slovensko-maďarskej vládnej dohody o vzájomnom zamestnávaní občanov obidvoch krajín, ako aj z jesenného stretnutia predstaviteľov rezortov práce oboch krajín a pohraničných žúp, ktoré sa konalo v Lučenci. V zmysle dohôd obe strany majú možnosť vyslať do susednej krajiny na stálu, resp. sezónnu prácu po 400 robotníkov. Stretnutie v Tatabányi malo za úlohu horeuvedenú dohodu skonkretizovať a rozpísať na úroveň Komárňanskej župy. Ako sa na porade konštatovalo, Komárňanská župa je čo sa týka zamestnanosti vo výhodnejšej situácii ako náš severný sused. Kým v maďarskom Komárne dosahuje nezamestnanosť 8,3 percenta, v okrese Komárno je to až 20 percent. V Komárome sú dokonca také výrobné oblasti, kde je citeľný nedostatok pracovných síl. Na Slovensku je situácia opačná, takže záujmy sa stretávajú. Na maďarskej strane je nedostatok pracovných síl napríklad v tatabanskom textilnom závode či v krajčírskej dielni v Almásfűzitő. Na slovenskej strane hraníc by mohli prijať pracovné sily komárňanské lodenice, obuvný závod, závod na výrobu káblov a pivovar Zlatý bažant v Hurbanove. Rokujúci partneri sa zhodli v tom, že výmena 400 zamestnancov v celoštátnom merítku nebude stačiť. Problémom je aj cena zadováženia dokladov potrebných k získaniu pracovného povolenia, ktoré v súčasnosti stoja približne štyridsaťdva tisíc Ft. Hosťujúcim robotníkom uchádzajúcim sa o prácu v Rakúsku táto suma nemusí robiť veľké starosti, veď činí približne výšku týždenného platu, v maďarsko-slovenskej relácii je to však približne jeden a pol mesačný netto zárobok. Rokujúce strany sa zhodli aj v tom, že v rokovaniach treba pokračovať a styky v oblasti zamestnávania treba ďalej upevňovať.

Vysviacka kaplnky v Békéšskej Čabe

V centre mesta Békéšskej Čaby sa vypína dvojvežový rímskokatolícky kostol, postavený z červených tehál na prelome 20. storočia, ktorý sa stal dominantnou umeleckou pamiatkou tohto dolnozemského mesta ako aj celej Békéšskej župy. Katolícky kostol sv. Antona Paduánskeho v Békéšskej Čabe oslavuje v Jubilejnom svätom roku 2000 tri významné jubileá. Cirkevná obec sa tu založila pred 785 rokmi, ktorá sa po tureckej nadvláda obnovila pred 250 rokmi a terajší kostol bol vysvätený pred 90 rokmi. Pri príležitosti Jubilejného roku 2000 a milénia Maďarska sa tu kola 2. januára 2000 vysviacka jubilejnej kaplnky, zasvätenej Panny Márie, ktorú odbavoval biskup Csanádsko-szegedínskej diecézy Endre Gyulay. Jubilejná kaplnka sa vytvorila pri svätyni kostola z bývalej sakristii. V jubilejnej kaplnke umiestnili sochu Panny Márie, ktorá pochádza zo 17. storočia.

Otvorenie milénia

Za účasti biskupov Konferencie biskupov Maďarska a J. Em. kardinála Lászlóa Paskaiho, prímasa, arcibiskupa Budapeštiansko-ostrihomskej arcidiecézy bola 1. januára 2000 o 18.00 hodine slávnostná svätá omša v Bazilike sv. Štefana v Budapešti. Slávnostná svätá omša sa konala pri príležitosti dvojitého jubilea: 2000 výročia narodenia Ježiša Krista a tisíceho výročia oficiálneho vzniku Uhorského kráľovstva. Hlavným celebrantom svätej omše bol kardinál László Paskai a kázeň mal predseda Konferencie biskupov Maďarska, arcibiskup István Seregély. Slávnostnej sv. omši sa zúčastnili prezident Maďarskej republiky Árpád Göncz, premiér Viktor Orbán, predseda Národného zhromaždenia János Áder, členovia diplomatických zborov, poslanci Národného zhromaždenia MR, ministri jednotlivých rezortov, predstavitelia spoločenských, civilných organizácií, menšinových samospráv, veriaci a hostia z okolitých krajín. Celoštátnu slovenskú samosprávu prezentovala predsedníčka Náboženského podvýboru CSS Ildika Klauszová Fúziková.

Charitatívna akcia v našich obciach a mestách

Celoštátna slovenská samospráva a Kresťanský spolok Slovákov v Maďarsku začiatkom decembra m.r. - pri príležitosti vianočných sviatkov a Jubilejného Svätého roka 2000 - vydali výzvu na charitatívnu činnosť pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich náboženskú či politickú príslušnosť, aby sa zjednotili v úsilí pomôcť ľuďom - svojím rodákom. Vyzývali všetkých ľudí dobrej vôle, šľachetných dobrodincov, aby sa v každej našej obci a meste zapojili do charitatívnej činnosti, do zberu potravín, šatstva a predmetov dennej potreby pre deti a dospelých a to nielen pred vianočnými sviatkami, ale aj počas celého Jubilejného svätého roka 2000. Úmyslom tejto charitatívnej akcie je teda pomôcť osamelým ľuďom či sociálne postihnutým spoluobčanom. Začiatkom roku 2000 sme dostali informácie o tom, že už na mnohých miestach sa zapojili do tejto charitatívnej akcie. Je pre nás nesmierne potešiteľné, že členovia cirkevných zborov, slovenských civilných organizácií, poslanci obecných samospráv, slovenských menšinových zborov iniciovali zbierku a postarali sa o jej spravodlivé rozdelenie. Navyše, na mnohých miestach obecné samosprávy poskytli aj finančnú podporu pre mnohodetné rodiny a starších ľudí. Doteraz sa do akcie zapojili Spoločnosť sociálnych sestier - Inštitút apoštolského života v Budapešti, samosprávy, menšinové samosprávy, cirkevné zbory, slovenské civilné organizácie a organizácie Červeného kríža v Békéšskej Čabe, Číve, Fizéri, Gute, Kestúci, Kondoroš, Mlynkoch, Níže, Novom Meste pod Šiatrom, Pilíšskej Čabe, Santove, Sudiciach, Osagárde a Veňarci. Organizátorom charitatívnej akcie, ako aj všetkým dobrodincom, ktorí sa pričinili o to, aby svojim milodarom dokázali zohriať príjemným pocitom ľudí aj v tých najkrajších a najrušenejších dňoch, ďakujeme za spoluprácu a ochotu.

Spomienka na Jána Gerčiho

Novozámčania hostili Čabanov

Spomienkové stretnutie na ľudového básnika a dramatika Jána Gerčiho, rodáka z Békéšskej Čaby, sa uskutočnilo koncom uplynulého roka v zasadačke Okresného úradu v Nových Zámkoch. Podujatie, ktorého organizátorom bol Miestny odbor Matice slovenskej, Požitavské múzeum, Dom zahraničných Slovákov (DZS) a ďalšie organizácie, sa začalo pre žiakov základných škôl a zvlášť pre študentov novozámockých stredných škôl prednáškou pracovníčky DZS dr. Ľubice Bartalskej o živote, práci a literárnej tvorbe tohto prostého, ale veľmi talentovaného muža, ktorý takmer polovicu svojho života prežil v Nových Zámkoch, kde bol aj pochovaný. Vzácnym obohatením prednášok boli ukážky z jeho básní Vravela mi moja mať a Žijeme!, i z divadelných hier, kde sa v sviežom dialógu postáv odráža autorov mimoriadny zmysel pre humor. Na prvé stretnutie s autorom, ako aj na ďalšie roky spolupráce si zaspomínal vtedajší redaktor Slovenskej jednoty dr. František Bartošek. Hosťami stretnutia, určeného pre verejnosť, boli deti Jána Gerčiho - Ján a Alžbeta, ako aj ev. a. v. farárka v Nových Zámkoch Janka Uhliková a skupina rodákov z Békéšskej Čaby na čele s predsedom Čabianskej organizácie Slovákov Michalom Lásikom. V priateľskej debate, ktorá sa rozvinula v ďalšej časti stretnutia, si mnohí z prítomných zaspomínali na Jána Gerčiho ako na pracovitého človeka, ktorý zasvätil svoj život duchovným potrebám pospolitého ľudu, predovšetkým však vzdelávaniu v materinskej reči - v slovenčine. Záver Slovenského popoludnia spestrili ľudové piesne, spoločne znejúce z úst Čabanov i Novozámčanov.

Maďarská colná správa O roku heroínu

Rok 1999 bol v Maďarsku “rokom heroínu". Takmer 90 percent z celkového množstva 170 kilogramov zabavených drog tvoril práve tento nebezpečný a veľmi návykový prášok. Podľa informácie maďarskej colnej správy od minuloročnej vojny v Juhoslávii vedie trasa pašovania drog cez Rumunsko. To je aj dôvod, prečo najväčšie úspechy colníkov v boji s pašerákmi zaznamenali na maďarsko-rumunskej a maďarsko-rakúskej hranici. Na budapeštianskom letisku colníci zápasia okrem iného s kategóriou pašerákov nazývaných ako “bodypackers", teda s ľuďmi, ktorí ukrývajú drogu vo svojich vnútornostiach. Napríklad v žalúdku jedného juhoslovanského občana našli nedávno 90 kapslí s heroínom. Časy používania kufrov s dvojitým dnom sú dávno minulosťou. Skrýše sú čoraz rafinovanejšie. V podpätku jednej dámskej topánky našli napríklad 425 gramov kokaínu. Pašeráci ukrývajú neraz drogu aj vo fľašiach od whisky, v podprsenkách a dokonca i v čokoládových vajíčkach s prekvapením známe ako “kindervajcia". Mnohým však prekazia plány špeciálne cvičené psy.

Kráľovská koruna v parlamente

Uhorskú historickú kráľovskú korunu ako najvyšší symbol maďarského štátu a národa 1. januára napriek protestom opozície previezli z Národného múzea v Budapešti do budovy parlamentu, kde bude trvalo umiestnená a sprístupnená verejnosti. Stalo sa tak v rámci 1000. výročia oficiálneho vzniku Uhorského kráľovstva. Podľa starých legiend to bolo totiž práve 1. januára roku 1000, keď biskup českého pôvodu svätý Vojtech v Panónii položil na hlavu vojvodcu Vajka kráľovskú korunu od rímskeho pápeža, čím sa z pohana Vajka stal Štefan, neskôr svätý, prvý kráľ z rodu Árpádovcov, zakladateľ štátu. Premiestnenie koruny sprevádzali protestné akcie. Pred Národným múzeom sa zhromaždili demonštranti, aby vyjadrili nesúhlas s pripravovaným premiestnením. Proti vládnemu rozhodnutiu sa v parlamente vyslovili aj predstavitelia opozičných strán, podľa ktorých tento krok Orbánovej vlády poškodzuje obraz Maďarska ako modernej európskej krajiny, usilujúcej sa o integráciu do Európskej únie (EÚ). “Koruna je symbolom kráľovstva a stredoveku a jej miesto je v múzeu,“ vyhlásil na zhromaždení člen opozičného Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) Tamás Ónody. Vládna koalícia premiéra Viktora Orbána vníma “svätú korunu” ako symbol západnej orientácie Maďarska. Predseda vlády pri obrade v parlamente vysvetlil, že koruna umožnila Uhorsku vstúpiť pred 1000 rokmi do Európy a že Maďarsko dnes začína nové tisícročie s nádejou, že čoskoro vstúpi do EÚ. “Koruna nie je muzeálny exponát, je to stelesnenie kresťanského Maďarska,” usudzuje podpredseda vládnej Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) Zsolt Lányi, ktorý dodal, že “stelesňuje národ a všetci Maďari pod ňu patria, nech už sú z ‘okliešteného Maďarska’ v karpatskej oblasti alebo z ktorejkoľvek inej časti sveta”. Táto interpretácia naráža na nepochopenie nielen na vlastnej maďarskej politickej scéne, ale vyvoláva nepríjemné asociácie s minulou politikou, ktorá už vtedy prispievala k oživovaniu nedôvery susedných štátov voči skutočným zámerom maďarskej politiky a dodávala argumenty nacionalistickým politickým silám v okolitých štátoch. Návrat k tézam o “oklieštenom Maďarsku” opätovne spochybňuje usporiadanie v Európe po prvej svetovej vojne, známe ako Trianonská zmluva z r. 1920. Maďarský historik Miklós Szabó v tom vidí fakt, že “maďarská pravica si udržiava nároky na stratené územia”. Je len pochopiteľné, že to neprispieva k odstraňovaniu vzájomných starých krívd a k zlepšovaniu vzťahov s takými štátmi, ako je Rumunsko, Slovensko alebo Srbsko. Zahraniční pozorovatelia usudzujú, že povýšenie svätoštefanskej koruny na symbol maďarskej štátnosti má skôr vnútropolitický rozmer. Je zrejme reakciou pravicových strán vládnej koalície na pokles volebných preferencií a na kritické koncepcie opozičného SZDSZ a Maďarskej socialistickej strany (MSZP). Podnietenie návratu k nacionalistickým ideálom a uctievanie niektorých historických udalostí je zástupným riešením v časoch, keď sa maďarská spoločnosť ešte nedočkala zásadných reforiem v oblasti dôchodkov, daňovej politiky a zdravotníctva.

 

Maďari tisícročia - na čele s kráľom Sv. Štefanon

Zakladateľ uhorského štátu, kráľ Svätý Štefan sa stal Maďarom tisícročia v spoločnej ankete komerčných televíznych spoločností RTL Klub a TV2, denníka Népszava a programového televízneho týždenníka Színes RTV. Na ďalších miestach sa na základe hlasovania 34 tisíc divákov a čitateľov umiestnili významný uhorský politik prvej polovice 19. storočia István Széchényi, dlhoročný líder niekdajšej štátostrany János Kádár, vojvodca Árpád, kráľ Matej, osobnosť uhorskej medicíny Ignác Semmelweis, známy v polovici minulého storočia ako záchranca matiek a biochemik Albert Szent-Györgyi, nositeľ Nobelovej ceny (1937). Prvú desiatku historických osobností uzatvárajú velikáni maďarskej poézie Endre Ady a János Arany a politik Lajos Kossuth. Maďarský básnik a revolucionár (so slovenským pôvodom) Sándor Petőfi obsadil 12. a hudobní skladatelia Béla Bartók, Ferenc Erkel a Zoltán Kodály 16., 19. a 20. miesto. Osobnosťou prelomu tisícročí sa v rovnakej ankete stal prezident MR Árpád Göncz. Druhé miesto patrí v tejto kategórii expremiérovi Gyulovi Hornovi, tretie viacnásobnej olympijskej víťazke - plavkyni Krisztine Egerszegiovej. V prvej desiatke sa ďalej umiestnili vynálezca populárnych liečivých kvapiek - József Béres, herec - komik Géza Hofi, olympijský víťaz z Atlanty v boxe a v profesionálnom ringu neporazený István Kovács, zvaný Koko, olympijský víťaz v modernom päťboji András Balczó a americký finančník maďarského pôvodu George Soros. Na ďalších miestach sa umiestnili legenda maďarského a svetového futbalu Ferenc Puskás a jediný kozmonaut krajiny Bertalan Farkas. Vynálezca známej kocky Ernő Rubik skončil na 16 mieste.

POZVÁNKA Na benefičný večierok v Novom Meste pod Šiatrom

Nadácia za deti Všeobecnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom Vás pozýva na benefičný večierok, usporiadaný pod záštitou mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Maďarsku Štefana Markuša dňa 12. februára 2000 (v sobotu). Svojou prítomnosťou podujatie poctia aj poprední miestni činitelia. O dobrú náladu sa postarajú kultúrnym programom žiaci školy, ako aj folklórny súbor z Liptova. Vstupenka v cene 1 500 Ft zahŕňa aj večeru s hudbou. Prihlášky záujemcov s dobročinným srdcom čakáme na telefónnom, resp. faxovom čísle: (36) 47 321 060, alebo e-mailovej adrese: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

Jadvigin vankúšik P. Závadu je pasca na čitateľov

Neodolateľné trápenie

Maďarský sociológ slovenského pôvodu, rodák Slovenského Komlóša Pavol Závada vo svojej, teraz už aj na Slovensku dobre známej knihe Jadvigin vankúšik porušil všetky konvencie. Bestsellerom sa však táto rodinná sága nestala len preto. Román, ktorý v roku 1997 vyhlásili v Maďarsku za knihu roka, už stihli sfilmovať a do niektorých úloh obsadili aj slovenských hercov. Popri najprestížnejších maďarských literárnych cenách či filmovom spracovaní by mohla prinútiť návštevníkov kníhkupectiev ako doma, tak i v našej materskej krajine siahnuť po Jadviginom vankúšiku aj skutočnosť, že opisuje osudy slovenskej komunity žijúcej na maďarskom území. Román však nie je čítaním pre žiadnych Hejslovákov, pretože i keď historické udalosti 20. storočia (vojny, pokusy slovenskej menšiny o územnú autonómiu, vysťahovalectvo, konfiškácie) zasiahnu do života hrdinov, autor ich v konečnom dôsledku bagatelizuje. Masy čitateľov, presnejšie čitateliek, však určite zmagnetizuje neštandardný ľúbostný “ihlan" ako vypadnutý z ružovej knižnice, a fajnšmekrov zaujme spôsob, ako autor vzťahy ženy k otcovi, bratovi, synovi, milencovi i milenke načrtol. Prvé strany románovej prvotiny vo forme denníka dal Závada napísať čerstvému mladomanželovi Ondrišovi, ktorý do zväzku s chránenkou svojho mŕtveho otca vkladá veľké nádeje. Po tom, čo sa ohrdnutý prepil k smrti, jeho intímne zápisky vysvetlila a s výčitkami svedomia doplnila manželka Jadviga. Keď sa k tajomstvám oboch rodičov neskôr dostane najmladší syn Mišo, sám sa pasuje za správcu polorozpadnutého rodinného denníka. Analyzovanie otcových trápení z nenaplneného vzťahu a matkiných argumentov, odvádzajúcich v skutočnosti pozornosť od tajných avantúr, mu vypĺňa inak emocionálne prázdny život. Aj na staré kolená usilovne pátra po prešľapoch svojich blízkych. Zistenia, ale aj zhromaždené dokumenty o majetku a vysvetlivky maďarsko-slovenských výrazov dopisuje do denníka, z ktorého ako cenzor naopak vyhadzuje príliš otvorené prejavy túžby. Takto upravený dedičný zápisník sa dostáva k čitateľovi pod titulom Jadvigin vankúšik. Autor brilantne zneužil prirodzenú človečenskú túžbu odhaliť - “vyňúrať, vyšpehovať, prešacovať, vysnoriť, vyzvedieť" - tajomstvo. Utrpenie a trápenie v rodine, kde príbuzní medzi sebou takmer nekomunikujú, ale o to častejšie sa zdôverujú denníku, naozaj opísal čo najvierohodnejšie. Návrat k hodnotám klasickej prózy, ako román prezentujú informácie na záložke, to však určite nie je. Iba ak takmer päťstostranovým rozsahom, ktorý mnohých zbytočne odstraší.

Po úspešnom roku     slovenskej diplomacie

Minister zahraničných vecí Slovenskej republiky (SR) Eduard Kukan hodnotí rok 1999 z hľadiska slovenskej diplomacie ako úspešný. "Vo všetkých prioritách v oblasti zahraničnej politiky SR podľa programového vyhlásenia vlády Mikuláša Dzurindu boli dosiahnuté konkrétne pozitívne výsledky", uviedol v rozhovore pre TASR. Šéf slovenskej diplomacie pripomenul, že Slovensko sa rozhodnutím helsinského summitu dostalo do skupiny, ktorá už rokuje o vstupe do Európskej únie (EÚ). Odmietol názor, že zrušením kandidátskych skupín sa SR dostalo na úroveň Rumunska a Bulharska. "My sme sa dostali na úroveň Českej republiky, Poľska a Maďarska", zdôraznil Kukan. Podľa jeho slov pri samotnom negociačnom procese v roku 2000 sa v počte otvorených kapitol u jednotlivých krajín potvrdí rozdiel SR medzi Bulharskom a Rumunskom. Ako ďalej uviedol, pozícia SR v skupine ďalších uchádzačov o členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO) je potvrdená, pričom Slovensko má ambíciu stať sa v nej vedúcou silou. SR dosiahla pokrok aj vo vzťahoch k susedným krajinám a za pozitívny výsledok E. Kukan považuje i účasť SR v znovuoživenej Visegrádskej štvorke. V rámci medzinárodných organizácií pripomenul svoje vymenovanie za splnomocnenca generálneho tajomníka Organizácie spojených národov Kofi Annana pre Kosovo a zvolenie slovenského diplomata Jána Kubiša za generálneho tajomníka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Podľa E. Kukana to potvrdzuje, že vnímanie Slovenska sa zmenilo a dnes SR považujú za rovnocenného partnera a aktívneho účastníka pozitívnych trendov v medzinárodnej politike. "To je podľa mňa zásadná zmena, ktorú sa počas uplynulého roku podarilo dosiahnuť", uviedol. Zároveň však zdôraznil, že túto pozitívnu zmenu treba chápať predovšetkým ako dobrú východiskovú pozíciu pre naplnenie tých zahraničnopolitických cieľov, ktoré má vláda SR v programovom vyhlásení. Za hlavné úlohy Ministerstva zahraničných vecí SR v nasledujúcom roku označil E. Kukan aktívny vstup SR do negociačného procesu s Európskou komisiou, napĺňanie Národného programu pre prípravu na členstvo v NATO a získanie členstva v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. Zdôraznil pritom aj ambíciu SR byť aktívnym členom Visegrádskej štvorky a rozvíjať bilaterálnu spoluprácu so susedmi i ďalšími krajinami. "MZV chce ďalej pôsobiť tak, aby ťažisko týchto vzťahov a spolupráce slúžilo ekonomickým záujmom Slovenska a aby obyvatelia našej krajiny cítili, že zahraničná politika je aj pre nich prínosom a nebrali ju ako niečo abstraktné", povedal.

Vznikla Maďarská socialistická strana Slovenska

Maďarská socialistická strana Slovenska (MSSS) je názov nového politického subjektu so sídlom v Bratislave. Na ustanovujúcom zjazde bol za predsedu tejto strany zvolený Štefan György. Podľa slov hovorcu strany Jozefa Szőkeho sú zakladajúcimi členmi MSSS robotníci, roľníci, zamestnanci, príslušníci inteligencie, nezamestnaní žijúci v SR, ktorí, opierajúc sa o pozitívne výsledky historických zmien po roku 1989 usilujú sa o dosiahnutie a vytvorenie sociálne spravodlivejšej spoločnosti. V spolupráci so Stranou maďarskej koalície chce MSSS prispieť k riešeniu aktuálnych otázok maďarskej menšiny v SR, prehlbovaniu spolunažívania medzi príslušníkmi slovenského a maďarského národa a národnostnej menšiny maďarskej a ostatných.

Kronika podpilíšskej obce Senváclav

Od najstarších čias po dnešok

Zrodila sa obsiahla monografia o ďalšej Slovákmi obývanej obci v Maďarsku. Je napísaná v maďarčine a jej názov je Dejiny Senváclavu (Pilisszentlászló története - Pilisi Krónika). Podtitul naznačuje, že jej autor Rudolf Fraňo (inak starosta obce a miestny podnikateľ) zrejme nemal ambície napísať odbornú historickú prácu, avšak kronikárskym spôsobom zhromaždil a zaznamenal veľké množstvo faktov, pričom čerpal jednak z historických príručiek, archívov, tlače a iných písomností, jednak z informácií miestnych obyvateľov. Publikácia vyšla v spoločnosti FUHL BT v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) vlastným nákladom autora, jej redaktorom je tiež Pilíšan Imrich Fuhl. Knižka prináša bohatý materiál od najstarších čias až po súčasnosť, informuje o zemepisných a prírodných pomeroch širšieho pilíšskeho okolia a obce, o histórii kraja, počínajúc rímskym panstvom, cez sťahovanie národov a zaujatie vlasti starými Maďarmi, tureckú okupáciu a, samozrejme, znovuosídlenie oblasti a obce slovenským živlom na prelome 17. a 18. storočia, presnejšie práve pred 300 rokmi. O znovuosídlení hovoríme preto, že niektoré historické skutočnosti oprávňujú k domnienke, že Slováci, resp. Slovania tu žili ešte pred tureckou okupáciou. Bez zaujímavostí nie je ani to, že prvý opis obce z obdobia po vyhnaní Turkov je z pera veľkého uhorského polyhistora, Mateja Bela, po otcovi slovenského pôvodu. Z tohoto prameňa sa dozvedáme, že Senváclav je slovenská obec a že jej obyvatelia nezaostávajú svojou zručnosťou za nemeckými spoluobyvateľmi, žijú však skôr v zmiešaných manželstvách s Maďarmi, a osvojujú si ich reč. Pritom zostáva faktom, že Maďari v Senváclave sa slovakizovali. Údaje z kanonickej vizitácie z roku 1817 svedčia o takmer výlučne slovenskom resp. slovanskom charaktere obce. V slovenčine sa kázalo, spovedalo a prebiehala náboženská výchova. Táto situácia sa podstatne nezmenila do čias násilnej maďarizácie v období po prvej svetovej vojne. Poučná je epizóda z roku 1937, keď biskup László Svoj, ktorý navštívil obec, vyzval veriacich, aby sa nezhovárali po maďarsky so svojím kňazom, pokiaľ on sám nechce v kostole kázať po slovensky. Kým ešte na začiatku tohoto storočia v Senváclave takmer nikto nevedel po maďarsky, dnes, na sklonku storočia by sme mohli tvrdiť pomaly opak. Slovenčinu aktívne používajú starší obyvatelia a zriedka stredná a mladšia generácia. Čo nedokázal Horthyho režim, to dovŕšilo obdobie tzv. národnostného formalizmu a proletárskeho internacionalizmu, keď sa potreba zachovania národností a rozvíjania ich kultúry zdôrazňovala skôr verbálne. Už sme spomenuli, že monografia o tejto podpilíšskej obci vznikla v maďarčine, navyše s krátkym resumé v slovenčine. Nepomer je teda značný, keďže päť strán slovenského textu je trochu málo vzhľadom na vyše dvesto strán pôvodného textu, keď už jeho vydanie sa zrejme nemohlo realizovať dvojjazyčne. Pokiaľ ide o obrazovú prílohu a ďalšie ilustrácie, vo viacerých prípadoch postrádame ich bližšie a presnejšie označenie a charakteristiku. A nakoniec: v zozname použitej literatúry a prameňov sa čitateľ dozvedá o existencii ďalšieho rukopisu na tému histórie Senváclavu. Dúfajme, že aj táto práca uzrie svetlo sveta, ak nie v tomto, tak aspoň v budúcom storočí. Aj tristoročná minulosť obce k tomu poskytne viacero príležitostí.

O možnostiach slovenskej vzdelanosti v potrianonskom Maďarsku

V našej tuzemskej odbornej literatúre o Slovákoch je pomerne málo publikácií, ktoré by sa zaoberali situáciou slovenskej menšiny z hľadiska možnosti vzdelávania a osobitne v takom kritickom období, akým bola Horthyho éra. O zmapovanie vtedajšej situácie v dvoch dolnozemských župách sa na základe rozboru štatistických prameňov a ďalších archívnych materiálov pokúsil Štefan Tóth vo svojej dvojjazyčne vydanej práci pod názvom A Békés és Csanád megyei szlovákok anyanyelvi művelődési viszonyai - Vzdelávacie pomery v materčine u Slovákov v Békéšskej a Čanádskej župe 1919 - 1944. Autor pritom vychádza zo širších politických súvislostí ako aj z demografickej situácie slovenskej pospolitosti. Pokiaľ ide o slovenskú menšinu v potrianonskom Maďarsku, toto prelomové obdobie na jednej strane charakterizuje pokles počtu príslušníkov menšiny ako dôsledok drastického pomaďarčovania a na druhej strane slabosť slovenského národnostného hnutia, resp. úsilí o presadenie a uplatnenie menšinových práv, v prvom rade práva na výučbu a používanie materinského jazyka. Zložitosť tejto situácie navyše komplikovali rozporné a neurovnané vzťahy medzi Maďarskom a ďalšími nástupnickými štátmi Rakúska-Uhorska, v našom prípade predovšetkým Československa. Národnostné pomery v spomenutých dvoch župách sú v mnohom ohľade príznačné, keďže v tejto oblasti žila takmer polovica slovenského obyvateľstva súdobého Maďarska. Zároveň však je treba pripomenúť, že z hľadiska situácie školskej výučby podmienky v pojednávanom období tu boli pomerne žičlivejšie než inde. Národnostné hnutie, obmedzujúce sa prakticky na Békéšsku Čabu a Slovenský Komlóš, bolo systematicky sledované, jeho aktivisti pod rôznymi zámienkami stíhaní, obviňovaní z panslavizmu a vystavovaní represívnym opatreniam. Na značné prekážky - od administratívnych zásahov až po zákazy - narážali požiadavky týkajúce sa vyučovania v materčine, zakladania škôl, kultúrnych spolkov ako aj vydávania tlače. Pre úrady boli prijateľné nanajvýš aktivity na pôde cirkevných organizácií a inštitúcií a z tohoto hľadiska cirkevné školy - objektívne či subjektívne - boli často pokladané za poslednú baštu elementárneho vzdelávania v rodnom jazyku (menšinové školy boli v roku 1935 zrušené a namiesto nich zavedený typ zmiešaných škôl). Vyššie vzdelanie bolo dosiahnuteľné iba v maďarčine - v súlade s panujúcim názorom, podľa ktorého deväťdesiat percent Slovákov v Maďarsku je beztak dvojjazyčných. Záujmy pomaďarčovania a politické smernice vlády v tom čase horlivo presadzoval najmä vládny komisár Adolf Pecháň (jeho správy a hlásenie na vládne miesta vyšli knižne aj po slovensky), ktorého úlohou bolo kontrolovať aktivity v slovenských obciach, prípadne ich obmedzovať, aby neprekročili únosnú mieru. Týmto spôsobom Pecháň a jemu podobní ovplyvňovali napríklad pôsobenie Osvetového spolku Slovákov v Maďarsku, pokiaľ sa jeho funkcionári neprejavovali dostatočne vlastenecky, t.j. nešli na ruku úradom. Podobné zákroky sú dokumentované aj v oblasti pôsobenia ochotníckeho divadla v Slovenskom Komlóši a iných obciach. Vzhľadom k tomu, že nastolenej problematike bola dosiaľ venovaná minimálna pozornosť, alebo táto problematika bola posudzovaná v rôznych iných reláciách, recenzovanú prácu môžeme považovať za priekopnícku. Je zrejmé, že by mohla slúžiť ako spoľahlivé východisko pre spracovanie tejto témy v širšom meradle a prípadne i v širšom časovom rámci. Je chvályhodné, že práce vyšla paralelne i v slovenčine, avšak hodnotu tohto činu znižujú závažné jazykové nedostatky. V texte slovenskej verzie sa vyskytujú nespočetné gramatické, pravopisné, syntaktické a tlačové chyby, pričom na viacerých miestach neadekvátny preklad sťažuje pochopenie výpovede a vyžaduje si porovnávanie s originálom. U publikácií tohoto druhu by sa mala textu venovať zvýšená pozornosť.

Kde je miesto menšinovej literatúry

V súvislosti so slovensky písanou literatúrou mimo územie Slovenska sa dnes častejšie hovorí o potrebe a nutnosti jej postupného začleňovania do širšieho celku univerzálnej slovenskej literatúry. Tento proces prirodzene, neprebieha automaticky alebo direktívne, ale v závislosti na stupni vývinu tej ktorej literatúry a teda od univerzálnych hodnôt, ktoré by mala prinášať. Zároveň univerzálnosť v tomto prípade vôbec neznamená, že by napríklad menšinové literatúry mali rezignovať na svoje osobitosti, vyplývajúce z odlišného vývinu. Naopak, táto špecifickosť plní funkciu podobnú tej, ktorú zohrávajú jednotlivé hudobné nástroje v orchestri. Na uvedené a ďalšie problémy poukazuje Michal Babiak v publikácii pod názvom Literatúra a kontext, ktorú vydalo bratislavské vydavateľstvo Esa a Kultúrna a vedecká spoločnosť I. Krasku v Nadlaku. Autor v súbore štúdií sa iba stručne zmieňuje o literárnej tvorbe Slovákov v Maďarsku a Rumunsku a takmer výhradne sa zameriava na slovenskú vojvodinskú poéziu a prózu a jej najvýraznejších súčasných predstaviteľov (Babinka, Benka, Bohuš, Demák, Dudok, Hronec, Labát a ďalší) už z toho dôvodu, že túto literárnu enklávu ako celok môžeme považovať za plnohodnotnú súčasť celoslovenského literárneho a kultúrneho kontextu. Slovenská vojvodinská literatúra, ktorá sa zhruba v posledných päťdesiatich rokoch formovala ako svojrázny a vyspelý organizmus, sa od počiatku nachádza v postavení medzi srbskou a slovenskou literatúrou, pričom od prvej ju delí jazyk a od druhej často odlišné duchovné zázemie. To určovalo a určuje aj podmienky jej vývinu, v prvom rade orientáciu na obidve nadradené národné literatúry, prípadne ich hlavné prúdy. Zmena tejto orientácie vo vojvodinskej slovenskej poézii nastala v 60-tych rokoch a jej príznačným rysom bol práve príklon k univerzálnym hodnotám, ktorý však nijak nevylučuje národné tradície a vedomie, ibaže toto vedomie, ako to na inom mieste výstižne charakterizoval literárny kritik zo Slovenska - “prerastá svoju hlavatú národoveckosť a hľadá svoj rozmer vo svete, do ktorého vnáša svoje špecifiká“. V zmysle tejto poetiky sa v tamojšej slovenskej poézii zrodili diela, ktoré svojho času predčili úroveň súdobej estetickej praxe na Slovensku. Podobné, aj keď menej výrazné zmeny, možno v uplynulom období badať aj v próze. Autori napospol mladšej generácie prekonávali tradície klasického realizmu a pod vplyvom hodnôt srbskej a iných juhoslovanských či svetovej literatúry sa prikláňali k novým poetikám, vrátane postmoderny, zatiaľ čo stúpenci prežívajúceho realistického smerovania nachádzali svoju oporu skôr v stereotypnej, dodajme socialisticko-realistickej próze na Slovensku. Nemožno si pritom nevšimnúť ďalšieho závažného činiteľa ovplyvňujúceho a spluurčujúceho vývin každej literatúry, a tým je vedecká kritika. Táto tvorivá súčasť literárneho procesu má v prostredí vojvodinských Slovákov svoje pevné miesto a tradíciu, budovanú aj na pôde vedeckých a pedagogických ustanovizní a je predmetom záujmu nielen kritikov samotných, ale aj tvorcov poézie, prózy a drámy, ktorí sú zväčša dvoj- alebo viacdomí nielen jazykovo, ale aj žánrovo. Autor knižky v závere zdôrazňuje potrebu syntetického spracovania slovenskej literatúry v Juhoslávii a inde ako predpokladu jej plnšieho vnímania a prijímania aj v materskej krajine. Recenzovaná práca sama je významným krokom na tejto ceste.