20. januára 2000 ● Zo slovenskej tlače
Trilaterálne stretnutie vedúcich predstaviteľov vládnych kabinetov Slovenskej republiky, Maďarska a Rakúska - Mikuláša Dzurindu, Viktora Orbána a Viktora Klimu - by sa malo uskutočniť 25. januára v Budapešti, informuje denník Népszabadság, ktorý zároveň pripomína, že Maďarsko malo byť už v roku 1997 hostiteľom vrcholnej slovensko-maďarsko-rakúskej schôdzky, ktorej predchádzajúcimi dejiskami boli rakúsky Rust (1995) a slovenské Piešťany (1996). Toto stretnutie sa však v dôsledku vtedajších slovensko-maďarských vzťahov na bode mrazu uskutočnilo napokon vo Viedni. Očakáva sa, že prvé trojstranné stretnutie premiérov SR a MR s rakúskym kancelárom prinesie nové podnety na rozvoj spolupráce "v trojuholníku Bratislava - Budapešť - Viedeň".
Členovia Spoločnosti slovensko-maďarského priateľstva chcú iniciovať zmenu názvu mosta medzi Štúrovom a Ostrihomom (Esztergom). Významná dopravná tepna medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou by po obnovení podľa spolupredsedu spoločnosti Jozefa Slabáka už mala charakterizovať novodobé vzťahy medzi oboma krajinami ako Most priateľstva. "Zdá sa, že tento názov vyjadruje súčasnosť a budúcnosť väzieb Slovenska a Maďarska výstižnejšie. Samozrejme, môže ísť aj o jeho modifikáciu, veď bude v skutočnosti spojnicou porozumenia a tolerancie. Doterajší názov už patrí histórii," poznamenal Slabák. Mimochodom, Mária Valéria, dcéra cisára Františka Jozefa a kráľovnej Alžbety (zomrela v roku 1924) nezanechala údajne na dejinách Rakúsko-Uhorska mimoriadnu osobnostnú pečať. Slabák predpokladá, že práce na predmostiach z oboch strán sa začnú v priebehu apríla. Podľa prednostu Krajského úradu (KÚ) v Nitre Petra Miššíka miestna štátna správa urobila v tomto prípade všetky potrebné kroky. Rozhodnutie o stavebnom povolení, ktoré vydal odbor dopravy KÚ, nadobudlo právoplatnosť 18. decembra 1999. "My sme si svoje povinnosti splnili a tešíme sa, že rovnako urobia aj ostatní. Momentom oznámenia víťaza medzinárodného tendra na dodávateľa stavby by mala obnova odštartovať," zdôraznil Miššík. Na túto chvíľu netrpezlivo čakajú obyvatelia Štúrova a okolia, kde sa miera nezamestnanosti dlhodobo pohybuje nad 30 percent. Medzištátnu zmluvu o výstavbe mosta podpísali 16. septembra 1999 premiéri Slovenska a Maďarska. Náklady na polovicu rekonštrukcie (asi 5 mil. eúr) pokryje fond PHARE, zvyšok hradia oba štáty. Slovensko, ktoré bude financovať aj rozšírenie príjazdovej cesty a výstavbu colnice, vyjde obnova asi na 260 miliónov Sk. Obyvatelia Štúrova nepokladajú za nereálne spojazdnenie mosta 26. decembra 2001, kedy si pripomenú 58. výročie jeho zničenia nemeckými vojakmi.
Dňa 12. februára t. r. predstavil mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Štefan Markuš v budapeštianskom sídle Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) v spoločnosti riaditeľa Slovenského inštitútu Budapešť (SIB) Karola Wlachovského novozvolených funkcionárov veľvyslanectva - zástupcu veľvyslanca Milana Kurucza a tretieho tajomníka veľvyslanectva Henricha Sasaia. S predsedom CSS Jánom Fuzikom a podpredsedníčkou Etelou Rybovou rokovali hostia o možnostiach ďalšej spolupráce. Š. Markuš zdôraznil potrebu politickej angažovanosti Slovákov v Maďarsku, ktorá by sa mala posilniť na februárovom stretnutí s predstaviteľmi slovenských menšinových samospráv a civilných organizácií v SIB. K. Wlachovský predstavil návrh tematického plánu SIB na rok 2000. J. Fuzik v mene CSS privítal ďalšiu spoluprácu najvyššieho voleného zboru Slovákov v Maďarsku s veľvyslanectvom SR v Budapešti a SIB.
Dňa 8. januára sa v priestoroch hotela Fórum v Bratislave zišlo približne 400 Slovákov zo všetkých kútov sveta, aby sa spolu zabavili na III. Reprezentačnom plese zahraničných Slovákov. Hlavným organizátorom podujatia bol aj tentokrát Dom zahraničných Slovákov v Bratislave. Ples otvoril štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Milan Gacík a riaditeľ Domu zahraničných Slovákov Claude Baláž. Okrem príjemnej zábavy sa naskytla príležitosť aj na rozhovory so známymi a neznámymi priateľmi z rôznych krajín. Slovákov z Maďarska zastupovali na plese predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, predsedníčka Kultúrneho výboru CSS Alžbeta Hollerová-Račková, päťčlenná delegácia Slovenskej samosprávy Budapešti na čele s predsedníčkou Zuzanou Hollósyovou a redaktori slovenského národnostného vysielania Maďarského rozhlasu Zenta Dóžová a Ján Benčík.
Slovenský kultúrny spolok Vernosť v Sarvaši usporiadal nedávne oslavy Dňa sarvašských Slovákov v znamení 50. výročia založenia miestnej slovenskej školy. Hosťami osláv boli dôchodcovia, ktorí dlhé desaťročia pracovali v tejto inštitúcii. Prítomných pozdravili bývalý riaditeľ školy Ján Folytán a predseda Slovenskej samosprávy v Sarvaši Tibor Mótyán. V rámci podujatia došlo k odovzdaniu diplomov "Za úspešnú a dlhoročnú prácu vykonávanú v Slovenskej základnej škole a žiackom domove v Sarvaši". Osobitné poďakovanie a finančnú odmenu dostal J. Folytán, ktorý 33 rokov viedol inštitúciu. Podujatie spestril bohatý slovenský kultúrny program žiakov a dnešných pedagógov školy.
Predstavitelia rómskej populácie z obce Zámoly, kde po zrážkach medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom naďalej panuje napätie, sa obrátili na ombudsmana Národného zhromaždenia Maďarskej republiky pre menšinové práva Jenő Kaltenbacha, aby preskúmal príčiny meškania výstavby ich nových príbytkov a určil zodpovedných za terajší stav vrátane Celoštátnej rómskej samosprávy. Rómovia, ktorých majetok sa údajne v kontajneroch v Zámolyi znehodnotil alebo bol rozkradnutý, by sa v súčasnom provizóriu v jednom z budapeštianskych obvodov chceli prihlásiť aspoň na dočasný pobyt. Nie je to však možné vzhľadom na fakt, že objekt patrí sponzorovi. Keďže Rómovia nemajú prechodné bydlisko, nemôžu sa zamestnať, čo im ešte viac komplikuje situáciu. Rómske domy nechala samospráva v Zámolyi zbúrať a v lete Rómov vysťahovala aj z miestneho kultúrneho domu. Na nutnosť riešenia rómskej otázky Maďarsko v minulosti opakovane upozornilo aj medzinárodné spoločenstvo.
Medzinárodný festival vizuálneho umenia usporiadajú pri príležitosti roku 2000 v budapeštianskom Műcsarnoku. Súčasťou podujatia budú medziiným výstavy, tanečné predstavenia, filmové projekcie a prezentácie časopisov a ukážok prozaickej tvorby. Dňa 15. januára sprístupnia v Budapešti dve výstavy, ktoré vznikli pôvodne pre pražské Quadriennale 1999. Juhoslovan Miograd Tabački predstaví svoju tvorbu pod názvom Theatre Design a Švajčiar Marc Deggeler pod titulom Everybody Screams - For Love. V dňoch 20. - 21. januára sa v našom hlavnom meste predstaví súbor Teatro di Vita s predstavením Lotta d´Angeli a po jednodňovej prestávke bude nasledovať choreografia Rakúšanky Barbary Krausovej Kto chce, môže prísť. Ďalším rakúskym príspevkom bude tanečná kreácia Traja z dokonalého páru. Prvé tri februárové dni budú patriť projekciám diel poslucháčov Akadémie Bracu Kuriča. Juhoslovanský divadelný súbor Drama Theatre sa inscenáciou Sud s pušným prachom predstaví v dňoch 2. a 3. februára, po jednodňovej pauze vystúpia slovinskí umelci z Divadla Emila Hrvatina s Dejiskami pamäti a v dňoch 7. a 8. februára sa tanečný súbor Yvette Bozsikovej z Maďarska predstaví v programoch Pocta Mary Wigmanovej a Svadba.
V Galérii Slovenskej sporiteľne v Banskej Bystrici koncom minulého roka v spolupráci s Kultúrnym inštitútom Maďarskej republiky v Bratislave a Slovenskou sporiteľňou, a. s., pod názvom Spolu a vedľa seba usporiadali výstavu obrazov umelca slovenskej národnosti žijúceho v Maďarsku Ondreja Lukoviczkého spoločne s predstavením výberu z diel jeho manželky Ildikó Bálintovej. Výstavu otvorila teoretička umenia PhDr. Klára Kubičková, pričom vernisáže sa zúčastnili aj autori. Teoretici umenia zvyčajne so zvedavosťou skúmajú, aké sú spoločné črty umeleckých manželských párov a aké rozdiely v tvorbe dvoch spolu žijúcich umelcov. Tu sa zavše vynára otázka, kto ovplyvňoval toho druhého. Stačí sa pozrieť na obrazy I. Bálintovej a O. Lukoviczkého a je to jasné, že sú to práce dvoch nezávislých umelcov, ktorí síce majú spoločné zážitky, ale tieto interpretuje každý svojim spôsobom. Ich tvorba hovorí o čase a priestore, pričom obrazy oboch umelcov sa vzájomne dopĺňajú. Hoci manželský pár maliarov tvorí v oddelených ateliéroch, divák pociťuje, že ich diela boli vytvorené vedľa seba.
Bratislavské obecenstvo, ovládajúce maďarský jazyk, malo možnosť 11. januára tohto roku vychutnať bravúru literárneho jazyka Istvána Örkénya. Vo vypredanom divadle Štúdio S v Bratislave Pál Mácsai predstavil monológ zo spomienok o živote, z prekladov aj na Slovensku známeho povojnového, dnes už klasického maďarského spisovateľa pod názvom Teraz mi to porozprávaj, Pišta. Náročný večer jedného herca nebol obvyklý zo žiadneho hľadiska. Nepredstavil sa autor svojím dielom, ale sám autor. Osobné listy z pozostalosti, rozhovory, interview, rodinné magnetofónové nahrávky... Z týchto vznikol text na dvakrát päťdesiat minút. Tak sa pred nami odvíjal život jedného maďarského spisovateľa dvadsiateho storočia, s jeho a jemu vlastnou iróniou. Predstavenie začalo pomyslenou otázkou zostaviteľov textu: "Čo by sa stalo, keby sa spisovateľ I. Örkény jedného dňa znovu objavil medzi nami v osobe jedného herca, sadol by si a rozprával nám o svojom živote, potom by znovu zmizol…" Sugestívny prejav Pála Mácsaia dal divákovi zabudnúť, že pred ním je herec, že je v divadle. Takmer dve hodiny sa k obecenstvu prihováral svojou bezprostrednosťou, vtipom a ľahkosťou, sebaironizujúcou výrečnosťou - spisovateľ. Divák mal skutočne dojem, že počúva samotného autora, spisovateľa veľmi ľudského a veľmi citlivého, nikdy však nie sentimentálneho. Výber textov bol výnimočný aj tým, že obsahoval také podrobnosti zo života I. Örkénya a jeho rodiny, ktoré dotvárajú obraz jeho osobnosti a o ktorých sa, naviac, nedočítame v žiadnej publikácii. Örkény sa k nám prihováral svojou otvorenosťou, jemným štýlom, šarmom; herec a režisér Pál Mácsai divákov presvedčivo vtiahol do intímnej atmosféry spomínania na detstvo, ktoré vďaka rodinnému zázemiu prežil v hojnosti a bezstarostne, na študentské roky, na roky dospelosti, vojny a zajatia, kde sa podľa vlastných slov stal človekom. Spomínal na svoje literárne začiatky, na roky mlčania a na opätovný euforický nástup do literatúry. Komu patril dlhotrvajúci potlesk, hercovi alebo autorovi, ktorého sme akoby živého videli na stoličke, jedinej rekvizite javiska? Text, ktorý odznel, s veľkou citlivosťou vybrali a spracovali G. Bereményi a P. Mácsy. Podujali sa na riskantnú úlohu, lebo aj dobrý text sa dá pokaziť, ale oni to vynikajúco zvládli. Hold vzdal spisovateľovi Örkényovi herec Mácsai aj tým, že ozdobný kôš živých kvetov, ktorý dostal na konci predstavenia, symbolicky položil na stoličku. Predstavenie budapeštianskeho divadla Komédium Színház dosiahlo doteraz viac ako 150 repríz, okrem Budapešti predstavili hru v Paríži, New Yorku, Chicagu, Toronte, Prahe, Ríme a teraz aj v Bratislave.
Nová publikácia Výskumnej dielne menšín pri Maďarskej Akadémii Vied vychádza koncom januára t.r. v budapeštianskom vydavateľstve OSIRIS. Publikácia je vlastne prvou v novej edícii Menšiny vo Východnej a Strednej Európe, ktorá si vytýčila za cieľ uverejnenie materiálov vypracovaných vo Výskumnej dielni menšín pri Maďarskej Akadémii Vied. Ako to aj z názvu publikácie vyplýva, zaoberá sa s menšinovými samosprávami Maďarska. Štyri väčšie časti knižky sú nasledovné: právne základy národnostného samospravovania; empirický výskum činnosti menšinových samospráv (1995 - 1998); skúsenosti činnosti celoštátnych menšinových samospráv a praktický výskum v obecných menšinových samosprávach. Toto členenie zabezpečí pomerne široký rozhľad v tematike, ktorú si autori zvolili. Avšak teoretická stránka je silnejšia než praktická. V publikácii nájdeme viacej predpisov a menej praktických rád, ktoré by boli osožné pre všeobecnú činnosť menšinových samospráv. Na ochranu autorov musíme povedať, že sa pokúsili o jedinečný kus: zmapovať činnosť menšinových samospráv, tak celoštátnych, ako aj miestnych vtedy, keď tieto boli ešte iba na začiatku svojej činnosti, pri tzv. hľadaní svojho miesta. Tiež si musíme priznať, že nemohlo byť jednoduché vyhľadať aspoň reprezentantov samospráv všetkých 13 menšín v Maďarsku. Preto im patrí chvála, že sa o to aspoň pokúsili. V knihe, ktorá zvolením tematiky tak silno zavážila (ja som sa aspoň cítila nadšená, keď som ju uvidela) po prelistovaní prvých strán s obsahom ma odpudila. A to napriek tomu, že – aspoň na základe zoznamu spolupracovníkov -, máme pozbieranú tvrdú robotu viacerých autorov. Žiaľ, ani grafická stránka nie je vábivá (riadky sú husto vytlačené), ale o to zaujímavejšie je grafické členenie jednotlivých materiálov rôznymi grafmi a tabuľkami. Čo sa týka nás, Slovákov v Maďarsku, nájdeme viacero odkazov tak na Celoštátnu slovenskú samosprávu (CSS), ako aj na miestne slovenské menšinové samosprávy. CSS je venovaná jedna časť v tretej kapitole (Skúsenosti činnosti celoštátnych menšinových samospráv), kde rozoberajú spoločne tri celoštátne menšinové samosprávy: chorvátsku, nemeckú a slovenskú. Táto časť je rozdelená na päť menších častí. Tieto sú: orgány celoštátnych samospráv; finančné predpoklady ich činnosti; kontakt s miestnymi menšinovými samosprávami; kľúčové oblasti z hľadiska zachovania identity a „politická sieť„. Spomedzi miestnych slovenských menšinových samospráv sa s Čívskou samosprávou zaoberá jedna samostatná časť vo štvrtej časti (Praktický výskum v obecných menšinových samosprávach), ktorá je rozdelená na dve menšie časti, a to na: prvé kroky menšinovej samosprávy a výsledky. Dozvedeli sme sa z nej o tom, že päťčlenná samospráva má dobré kontakty s väčšinovou samosprávou; pri organizovaní kultúrnych akcií zohráva dôležitú úlohu; zapríčinila sa za to, aby v obci boli aj slovenské nápisy, zaoberala sa so školskými otázkami; vydala dvojjazyčnú pohľadnicu; má tiež dobré kontakty s Celoštátnou slovenskou samosprávou; atď. Napriek hore uvedeným „nedostatkom„ – ktoré ani nemôžeme takto nazvať, skôr chybičkami novej iniciatívy – táto publikácia by nemala chýbať ani v jednom úrade menšinovej samosprávy. Záujemci si ju môžu objednať, alebo priamo kúpiť v kníhkupectve Vydavateľstva OSIRIS (1055 Budapešť, Veress Pálné u. 4-6) za 1480,- Ft-ov.
Strom poznania a vzdelania, ktorého listy budú tvoriť rôzne znaky a symboly informačnej komunikácie, bude dominovať pred slovenským pavilónom na poslednej svetovej výstave v tomto tisícročí - EXPO 2000 v nemeckom Hannoveri. Výstavu otvoria 1. júna 2000 a potrvá do konca októbra, pričom slovenský deň pripadne na 1. septembra. Slovensko z ekonomických dôvodov neuprednostnilo samostatný pavilón, aký budú mať Česi, Poliaci či Maďari. Ako uviedol splnomocnenec vlády a generálny komisár slovenskej účasti Ján Píš, slovenská expozícia (s rozpočtom 65 miliónov SK) bude umiestnená medzi plochami vyhradenými Bulharsku, Lichtenštajnsku, San Marínu, Cypru, Bielorusku a Malte. Jej mottom sa stane slogan Slovensko - krajina, ktorú sa oplatí navštíviť. “Slovenské reálie chceme návštevníkom priblížiť zábavnou formou. Návštevníci by tu mali niečo zažiť,“ hovorí Karol Kállay z EXPO Line, spoločnosti, ktorá sa stala víťazom spomedzi 12 uchádzačov v konkurze na stvárnenie slovenskej expozície. Keďže podľa podmienok organizátorov môže každá krajina využiť len 20 percent vyhradenej plochy na komerčné účely, nemožno v expozícii SR počítať s reštauračnými službami, ráta sa však s rýchlym občerstvením a s posedením na stoličkách, ktoré ako umelecké objekty vyzdobia najlepší slovenskí výtvarníci.
Riešenie konkurencieschopnosti agrárneho sektora bude dôležité z hľadiska naplnenia integračných snáh všetkých asociovaných krajín vo vzťahu k Európskej únii (EÚ). Konštatovali to na spoločnom rokovaní v prvej polovici januára predstavitelia agrárnych samospráv krajín Visegrádskej štvorky (V 4), ktorí sa zišli v Bratislave. Prezident Agrárnej komory Českej republiky V. Hlaváček, predseda Agrárnej komory Maďarskej republiky M. Csikai, viceprezident Agrárnej komory Poľskej republiky W. Szmulewicz a predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) P. Magdolen sa zjednotili v názore, že budú požadovať pre svoje krajiny vytvorenie rovnocenných podmienok s EÚ už v predvstupovom období. Pritom východiskovou základňou pri ďalších rokovaniach o vstupe do EÚ by podľa nich nemala byť úroveň agrárnej výroby za posledné tri roky, ale v rokoch 1989 a 1990. Maďarská strana vyjadrila názor, že asociované krajiny by v predvstupovom období mali požadovať osobitné podmienky pre agrokomplex, ktorý bez toho nedosiahne rovnocenné postavenie s EÚ. Podľa neho maďarská vláda presadzuje vo vzťahu k Bruselu päť podmienok, medzi ktoré patrí aj aplikácia rovnakých alebo podobných podporných systémov, inštitucionálna kompatibilita a voľnejšie využitie prostriedkov z fondov určených na urýchlenie prípravy asociovaných krajín na vstup do EÚ.
V januári t. r. sa v Bratislave zišli predstavitelia spotrebných družstiev z Maďarska, Česka a zo Slovenska, aby spoločne hľadali možnosť konkurovať západným nadnárodným megaobchodným systémom. Už krátko po roku 1989 bolo odborníkom zrejmé, že rozdrobenou maloobchodnou sieťou nemožno konkurenčne prežiť Európe otvorené trhové podmienky. Preto vo všetkých troch krajinách spotrební družstevníci očistili sortiment poskytovaných služieb a venujú sa prakticky len predaju potravín a potrebám dennej potreby. Po druhé, malé predajne predali živnostníkom a venovali sa vytváraniu veľkých obchodných jednotiek, v ktorých možno efektívne predávať. Po tretie, vo všetkých troch krajinách integrovali družstevný veľkoobchod do jednej organizácie, čím dokázali zabezpečiť nielen vysokú kvalitu služieb, ale aj relatívne najnižšie ceny. Ich úsilie im zatiaľ prináša ovocie, veď Jednota - spotrebné družstvá je na prvom mieste rebríčka obratu na Slovensku, v Maďarsku sú spotrební družstevníci na druhom mieste a v Česku na treťom mieste rebríčka predaja. Na stretnutí sa jednomyseľne dohodli na potrebe integrovať sa nielen v rámci jednotlivých krajín, ale aj v rámci strednej Európy. Spoločné rokovanie hodnotia ako veľmi užitočné. Poukázalo najmä na potrebu investovať do modernizácie obchodnej siete a spájania sa v nadnárodnom meradle. Podpredseda Maďarského zväzu spotrebných družstiev a námestník COOP HUNGARY László Murányi hovorí, že multinacionálne spoločnosti sú na maďarskom trhu realitou a bez nadnárodného spájania sa nemožno prežiť tento konkurenčný zápas. Spoločný veľkonákup potravín COOP Hungary a budovanie reťazcov supermarketov sa osvedčilo v Maďarsku do takej miery, že dnes zabezpečujú družstvá až 80 % predaja potravín a tovarov dennej potreby. Aj predseda Českého a moravského zväzu spotrebných družstiev Peter Broľek potvrdil, že investovali vyše miliardu ročne do modernizácie obchodnej siete. To je jediná cesta vedúca k porovnávaniu sa so západnou konkurenciou. Aj v ČR sú za zmysluplnú spoluprácu s Maďarskom a so Slovenskom. A ako na Slovensku? Cesta transformácie - podobne ako v Maďarsku a Česku - bola aj v našej materskej krajine veľmi náročná, ale dnes družstevný predaj dosahuje veľko- a maloobrat 25 mld. Sk, o ktorých sa im, napríklad pred piatimi rokmi, mohlo iba snívať.
Sexuálne obťažovanie žien je aj v strednej Európe zakorenené a právna ochrana obetí veľmi slabá. Ako napísal denník New York Times, šokom pre Čechov bol prieskum, podľa ktorého skoro polovica českých žien zažila na pracovisku sexuálne obťažovanie rôzneho stupňa. Skutočné čísla však budú vyššie, lebo ide o všadeprítomný jav, ktorý nikto neberie vážne a je zľahčovaný ako vynález hysterických amerických feministiek. Ženy sa väčšinou nesťažujú, aby nestratili zamestnanie. Stredoeurópania vnímajú sexuálne obťažovanie skôr ako západnú epidémiu, ktorá hrozí narušením "prirodzených vzťahov“ medzi mužmi a ženami. Nie všetko je však nevinné a došlo už aj na prvé súdne spory. Avšak ženy tu majú len málo zákonných prostriedkov, ako sa dovolať spravodlivosti. Slovinsko chce príslušný zákon schváliť na jar, česká vláda ho poslala do parlamentu k prvému čítaniu, Poľsko, Maďarsko a Slovensko ho ešte len musia pripraviť a posledné v tomto smere sú balkánske krajiny.