30. januára 2000 ● Zo slovenskej tlače
Verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku vypisuje tohoročný súbeh na udelenie štipendií menšinovým tvorcom. Súbeh je zameraný na podporovanie zrodu umeleckých diel a adresovaný menšinovým tvorcom, ktorí svojou tvorivou činnosťou pestujú alebo prezentujú výtvarnú, hudobnú, literárnu, resp. autentickú tanečnú kultúru národností žijúcich v Maďarsku. Cieľom súbehu a udelenia štipendií je napomáhať zabezpečenie priaznivých podmienok pre rozvoj tvorivej činnosti na vysokej úrovni. Termín zaslania prihlášok: 10. marca 2000. Rozhodnutie o udelení podpory: koncom apríla. Prihlášky treba podať na špeciálnom tlačive, ktoré si spolu s patričným informačným materiálom možno osobne zaobstarať v kancelárii verejnej nadácie (A Magyarországi Nemzeti és Etnikai Kisebbségekért Közalapítvány Irodája, Budapest V., Akadémia u. 3. II/240). Všetky informácie súvisiace so súbehom, formuláre a tlačivá záujemci nájdu aj na internetovej adrese verejnej nadácie: http://w3.datanet.hu/~mnekk.
Druhé stretnutie Spoločnej slovensko-maďarskej komisie o európskej a euroatlantickej integrácii sa konalo v druhej polovici januára na základe Základnej dohody medzi Slovenskou a Maďarskou republikou v Budapešti. Stretnutiu predsedal štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Ján Figeľ a jeho maďarský partner János Herman. Prediskutovali sa možnosti prehĺbenia spolupráce medzi oboma krajinami v oblasti európskej integrácie a vo svetle záverov helsinského summitu Európskej únie (EÚ), na základe ktorých SR vstupuje do procesu rokovaní. Ďalšou ťažiskovou témou zasadania komisie boli možnosti spolupráce pri začleňovaní Slovenska do NATO. J. Figeľ sa počas návštevy Budapešti stretol aj s ministrom zahraničných vecí Maďarska Jánosom Martonyim.
Na podnet ombudsmana Národného zhromaždenia Maďarskej republiky pre menšinové práva Jenőa Kaltenbacha sa Ústavný súd MR na konci minulého roka začal zaoberať dvomi pálčivými problémami. Ombudsman požiadal o výklad ustanovenia o menšinách ako štátotvorných faktoroch krajiny a o preskúmanie ústavnosti uplatňovania 5-percentnej hranice na vstup do parlamentu aj v prípade národnostných a etnických menšín. Podľa názoru J. Kaltenbacha by sa spomínaná hranica v prípade minorít mala zrušiť, čo by prispelo k likvidácii súčasného stavu, ktorý je v rozpore s ústavou, pretože v Maďarsku žijúce menšiny nedisponujú parlamentným zastúpením. Počet sťažností, ktoré v minulom roku dostal maďarský úrad ombudsmana pre práva národnostných a etnických menšín, sa oproti predošlému zvýšil o 15 percent.
Predstavitelia rómskej populácie z obce Zámoly, kde po zrážkach medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom naďalej panuje napätie, sa obrátili na ombudsmana Národného zhromaždenia Maďarskej republiky pre menšinové práva Jenő Kaltenbacha, aby preskúmal príčiny meškania výstavby ich nových príbytkov a určil zodpovedných za terajší stav vrátane Celoštátnej rómskej samosprávy. Rómovia, ktorých majetok sa údajne v kontajneroch v Zámolyi znehodnotil alebo bol rozkradnutý, by sa v súčasnom provizóriu v jednom z budapeštianskych obvodov chceli prihlásiť aspoň na dočasný pobyt. Nie je to však možné vzhľadom na fakt, že objekt patrí sponzorovi. Keďže Rómovia nemajú prechodné bydlisko, nemôžu sa zamestnať, čo im ešte viac komplikuje situáciu. Rómske domy nechala samospráva v Zámolyi zbúrať a v lete Rómov vysťahovala aj z miestneho kultúrneho domu. Na nutnosť riešenia rómskej otázky Maďarsko v minulosti opakovane upozornilo aj medzinárodné spoločenstvo.
Významný prvý deň ekumenizmu v rámci Jubilejného roku 2000 sa uskutočnil koncom januára v Ríme. Prvý raz v dejinách svätých rokov pápež otvoril dvere veľkej rímskej baziliky súčasne s dvoma predstaviteľmi iných cirkví. Na otvorení brány Baziliky sv. Pavla sa zúčastnilo 22 kresťanských nekatolíckych delegácií a delegácia Ekumenickej rady cirkví. Bazilika sv. Pavla (aj jej Svätá brána) má veľký symbolický význam. Pápež Ján XXIII. v roku 1959 na záver Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý sa koná každý rok od 18. do 25. januára, oznámil zvolanie koncilu. Druhý vatikánsky koncil obnovil priblíženie katolíckej cirkvi k ekumenizmu, judaizmu a nekresťanským náboženstvám.
V jedinej dodnes aj Slovákmi obývanej obci v zadunajskej Fejérskej župe, v Černi (Bakonycsernye), podobne ako tomu bolo aj v mnohých ďalších našich osadách, miestna slovenská samospráva vznikla najmä na báze pobočky Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM), združujúcej o. i. kolektív oduševnených ochotníckych ľudových spevákov. Členovia Slovenskej menšinovej samosprávy v Černi pravidelne usporadúvajú stretnutia so svojimi voličmi, pričom na poslednom verejnom fóre zboru bilancovali prvý rok druhého štvorročného volebného cyklu a zároveň stanovili svoje úlohy na najbližšie obdobie. Ako sme sa od predsedu čerňanského zboru slovenských poslancov Jána Szabóa dozvedeli, jubilejný rok 2000 aj v tejto obci sa nesie v znamení poučenia zakladateľa uhorského štátu, kráľa Svätého Štefana, podľa ktorého “kráľovstvo jediného jazyka a jediného mravu je slabé a krehké". Táto svätá pravda rezonuje podnes, a to nielen v tzv. veľkej politike, ale aj “v takej slovenskej kvapke“ nachádzajúcej sa “v maďarskom mori“ akou je Čerňa. Ak už nie zvovuvybudovanie “kráľovstva viacerých jazykov“, tak aspoň oživenie jazyka predkov dnešných generácií v Černi výrazne sťažuje o. i. fakt, že finančné zázemie obetavej verejnoprospešnej (morálne áno, ale inak nehonorovanej) práce slovenských poslancov predstavuje výlučne skromná normatívna podpora zo štátneho rozpočtu. Slovenská samospráva sa napriek tomu aktívne zapája do miestneho spoločenského a kultúrneho diania. Napomáha fungovanie klubu dôchodcov, pávieho krúžku a pobočky ZSM, ako aj usporadúvanie takých podujatí akým je napríklad Deň starcov. V minulom roku oslavovali Čerňania 25. výročie založenia svojho slovenského speváckeho zboru, a to celodenným jubilejným programom. Pri príležitosti 275. výročia znovuosídlenia obce usporiadali bohatú sériu slávnostných podujatí, vrátane odhalenia pamätnej tabule. V rámci jubilejných osláv pod názvom "Čerňanské obecné dni" obyvatelia vzdali hold pamiatke svojich predkov, ktorí znovuosídlili obec. Popritom po 13 rokoch opäť v Černi sa konal župný národnostný deň... - a mohli by sme pokračovať vo vyratúvaní aktivít, ktoré úzko súvisia s každodennou prácou miestneho slovenského voleného zboru. Medzi plánmi Slovenskej menšinovej samosprávy v Černi na poprednom mieste figuruje zriadenie stálej slovenskej vlastivednej zbierky, resp. vytvorenie podmienok na založenie obecného múzea. Slovenskí poslanci v budove niekdajšej knižnice, ktorú dostali od obecnej samosprávy, chcú vytvoriť vhodné priestory nielen pre svoje sídlo, ale najmä v záujme rozvinutie kultúrneho života obce. Na obnovu budovy však veľmi chýbajú už spomínané peniaze... Najväčším problémom čerňanských Slovákov podľa J. Szabóa je skutočnosť, že už dlhé roky sa trvalo nedarí riešiť ako v materskej, tak ani v základnej škole problém výučby slovenského jazyka. Nie sú k tomu vraj dané tzv. osobné predpoklady. Určité nádeje aj z hľadiska znovuzavedenia slovenského slova do miestnej škôlky a školy predstavujú piati čerňanskí poslucháči katedier slovenčiny, resp. skupinka žiakov, ktorá sa učí v budapeštianskej slovenskej škole.
Ako starosta Békéšskej Čaby János Pap vo svojej krátkej bilancii o výsledkoch minulého roka a tohoročných predstavách rozvoja župného mesta informoval predstaviteľov tlače, už pri plánovaní rozpočtu na r. 1999 bolo vedeniu mesta zrejmé, že hospodárenie samosprávy bude poznamenané závažnym nedostatkom financií. Po dlhých rokoch sa prvýkrát stalo, že rovnováhu rozpočtu mesta sa podarilo obnoviť len prostredníctvom úverov. Rok sa začal reorganizáciou mestských inštitúcií a stupňovanou pohotovosťou v dôsledku nebezpečenstva vyvolaných povrchovými vodami. Čoskoro vysvitlo aj to, že financie zabezpečené ústredným rozpočtom a vyberaním miestnych daní postačia len na zabezpečenie činnosti mesta. Túto činnosť bolo treba zachovať v záujme toho, aby sa rozvoj a obnova nemuseli zastaviť - charakterizoval J. Pap trendy roku 1999. Ako starosta povedal, napriek tomu, že neblahá situácia, negatívne podmieni aj tohoročné rozvojové možnosti župného strediska, jej samospráva má veľa plánov a predstáv o tom, ako by mesto malo vyzerať o 10 - 15 rokov. Závislosť od centrálneho rozpočtu je však taká silná, že koncepcia rozvojových predstáv sa bude môcť podložiť len veľmi ťažko. Medzi hlavné úsilia vedenia mesta patrí vytváranie pracovných možností, dovŕšenie kanalizácie a úmerný rozvoj vonkajších častí mesta. Tento rozvojový program sa stretáva so súhlasom a podporou väčšiny obyvateľstva Békéšskej Čaby. V rámci rozhovoru s novinármi J. Pap zdôraznil, že v r. 2000 pozície, ktoré mesto získalo v regióne, treba upevňovať v tom smere, aby malo možnosť využiť širšie rozvojové zdroje v prvom rade v oblasti vytvárania pracovných možností. Pripojením sa našej krajiny k Európskej únii tuzemské rozvojové zdroje môžu byť významnou mierou rozšírené aj financiami z Bruselu. Dostupnosť župného sídla sa výrazne zlepší vybudovaním mostu v Tiszasugu, či je dôležitou podmienkou ďalšieho rozvoja. Závažnou úlohou nasledujúceho obdobia bude stabilizovanie situácie čabianskych veľkopodnikov a rôznych firiem poskytujúcich obyvateľom pracovné možnosti. Ďalšou úlohou bude získať štátnu podporu na kanalizačné práce, vytvoriť podmienky pre ďalšie náročné investície ako Priemyselný park Čaba Center, ako aj ďalšie podnikania, ktoré prispejú k zlepšeniu pracovných možností a životných podmienok obyvateľov župného sídla.
Minulý rok nebol ľahkým pre volený zbor samosprávy Veľkého Bánhedeša. Vedenie obce celý rok zápasilo s finančnými ťažkosťami, ktoré značne obmedzovali jeho rozvojové možnosti. Účinnými úspornými opatreniami z dlhu vo výške 8 miliónov Ft, ktorý pretrvával od predošlého roku, sa im podarilo splatiť 5 miliónov Ft. Ešte na začiatku roku 1999 v obci bola založená krajčírska dielňa, ktorá poskytla pracovnú možnosť 30 ženám. Samospráva bola nútená rehabilitovať termálnu studňu osady, čo sa po druhom pokuse s pomocou nadácie aj podarilo. V súčasnej dobre prebieha skúšobná prevádzka. Paralelne s tým v budove termálnych kúpeľov prebiehali renovačné práce, ktorých sa v rámci verejnoprospešnej práce okrem bánhedešských občanov zúčastnili aj mnohí zo susedných osád. Termálne kúpele a k nim patriace budovy samospráva poskytla cestou súbehu do nájmu miestnemu podnikateľovi. Pekné výsledky dosiahli Bánhedešania aj v zlepšovaní svojho životného prostredia a vďaka Spoločnosti pre skrášľovanie osady a pomoci školákov centrum obce je po celý rok plné kvetov a zelene. Veľké starosti spôsobili samospráve v minulom roku časté zrážky a tým sa znovu nastolila potreba hĺbenia priekop, keďže v minulom období na mnohých miestach priekopy boli zrušené. Z tohto dôvodu ešte aj na konci minulého roku osada čelila pohotovosti druhého stupňa v dôsledku nebezpečenstva vnútorných vôd. Prvá etapa budovania miestnej základnej školy sa úspešne zakončila, ale s ďalšou etapou samospráva musí počkať, až si zadováži financie prostredníctvom nadácie. Starostka V. Oláhová a členovia voleného zboru dúfajú, že v r. 2000 budú schopní vyrovnať dlh 3 milióny Ft, ktorý ich dosiaľ zaťažuje. Na ďalší rozvoj zatiaľ sa neopovažujú ani pomyslieť. Budú radi, ak chod obce sa podarí zabezpečiť bez schodku skromného rozpočtu a na to chcú vynaložiť všetky sily.
Jedným z hlavných súčasných problémov maďarských dopravcov je okrem zvyšovania cien pohonných látok aj samotná obnova vozidlového parku. Podľa vyjadrenia generálneho tajomníka Združenia maďarských cestných dopravcov (MKFE) Miklósa Hinfnera očakávajú maďarskí dopravcovia od vlády podporu pri získavaní finančných prostriedkov na nákup nových vozidiel. Maďarské komerčné banky totiž poskytujú úvery pri úrokovej miere nad 20 %, čo je pre nich neprijateľné. Nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty si maďarskí autodopravcovia môžu uplatniť až od určitého limitu dosiahnutých výkonov, pričom do nich nemôžu byť zahrnuté výkony realizované v zahraničí. Ako H. Miklós dodal, dopravcovia týmto spôsob fakticky úverujú štát. Možnosť získania licencie na živnosť v oblasti medzinárodnej dopravy je podľa slov H. Miklósa v Maďarsku obmedzená. Právo rozdeľovania licencií má podľa platnej legislatívy Ministerstvo dopravy, spojov a vodného hospodárstva MR. Na tento rok ich má rozdeliť celkovo pre 4 800 vozidiel. Žiadatelia sú momentálne registrovaní na čakacej listine. V Maďarsku v oblasti dopravy podniká približne 20 000 subjektov (vrátane vnútroštátnej), pričom MKFE združuje asi 2 000 z nich.
Maďarská ekologická organizácia Klub Reálni zelení kriticky hodnotí vládny návrh usporiadania dunajskej problematiky na hornom maďarskom úseku európskeho veľtoku. Domnievajú sa, že splnenie záväzkov Maďarska voči Dunajskej komisii v sfére splavnosti rieky nemožno zaručiť úpravou jej toku, ale vzdutím. Na realizáciu potrebných 150-200 miliárd forintov považujú za "vyhodené peniaze". Sú presvedčení o tom, že ak by sa vybudovalo vzdúvadlo, ktoré by využilo energiu rieky, bolo by možno produkovať množstvo elektrickej energie bez negatívnych účinkov na životné prostredie.
Koncom januára sa v Bratislave uskutočnilo medzinárodné podujatie s názvom Slovensko-maďarsko-rakúske fórum o vidieckej turistike v 21. storočí. Cieľom fóra bola prezentácia dosiahnutých výsledkov vo vidieckej turistike a ďalší program jej rozvoja v jednotlivých krajinách. Aké sú možnosti spolupráce zúčastnených krajín, vzájomná ponuka turistických služieb, pohraničná spolupráca regionálnych združení vidieckej turistiky, uplatnenie programu Sapard a možnosti jeho aplikácie vo vidieckej turistike, to boli témy stretnutia. Na podujatí prednášali prezidentka nemeckého zväzu Dovolenky na roľníckom dvore Mária Mayerová Greshoffová, prezident Maďarskej federácie vidieckej turistiky Árpád Hanus, zástupca profesijného zväzu Rakúska a štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva SR Viktor Mészároš, riaditeľka pre rozvoj vidieka Jela Tvrdoňová a predseda Slovenského zväzu vidieckého turizmu a agroturizmu Ivan Zubaj.
Legislatíva a koncepcia v oblasti výroby jadrovej energie, zvyšovanie jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením, ako aj výsledky monitorovania rádioaktivity v životnom prostredí záujmových lokalít boli základnými témami januárového rokovania predstaviteľov vládnych organizácií Maďarska a Slovenskej republiky v Demänovej. Ako informoval hovorca Úradu jadrového dozoru SR Mojmír Šeliga, stretnutie sa uskutočnilo na základe bilaterálnej Dohody medzi SR a Maďarskom o výmene informácií a spolupráci v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany pred ionizujúcim žiarením. Vedúcimi delegácií boli vedúci predstavitelia oboch štátnych dozorov Miroslav Lipár a nový generálny riaditeľ maďarského štátneho dozoru József Rónaky. Slovenská strana svojich maďarských kolegov podrobne informovala o energetickom hospodárstve, o spúšťaní a súčasnom stave I. bloku a spúšťacích prácach na II. bloku Atómových elektrární Mochovce, o zvyšovaní bezpečnosti blokov V1 a V2 Atómových elektrární Bohunice (EBO), ďalej o súčasnom stave likvidácie EBO A1 a nakladania s rádioaktívnymi odpadmi. Dôležitým bodom rokovania boli prezentácie o systéme protihavarijného plánovania v oboch krajinách. Prvýkrát bola do bilaterálneho stretnutia zaradená aj problematika informovania verejnosti a komunikácia s masmédiami. Vládni predstavitelia ďalej diskutovali o problematike výmeny údajov radiačných monitorovacích systémov životného prostredia a okolia jadrových elektrární. Zástupcovia Ministerstva životného prostredia SR prezentovali súčasný stav v príprave dohody o novej dvojstrannej spolupráci oboch environmentálnych ministerstiev.
V rámci stabilizačného programu, ktorý schválilo valné zhromaždenie diósgyőrskej oceliarne DAM, by sa počet pracovníkov vo firme a jej dcérach mal znížiť o 400. Východoslovenské železiarne, a. s., Košice (VSŽ) ako vlastník DAM-u už v októbri 1999 spustili reštrukturalizáciu aj v tejto firme, ktorá sa vyznačovala vysokou nákladovosťou výroby, čím neúmerne zaťažovala aj VSŽ. V priebehu niekoľkých mesiacov sa ukázalo, že na udržanie nulového salda v prevádzkovom výsledku maďarskej oceliarne je potrebná výroba 25-tisíc ton mesačne, pričom v minulom roku bolo toto číslo o niekoľko tisíc ton vyššie. Niektoré zdroje blízke vedeniu VSŽ však hovoria, že minimálna výroba na udržanie DAM-u by mohla byť ešte o niečo nižšia. VSŽ v minulom roku splnili kapitálové záväzky z privatizačnej zmluvy s maďarským Fondom národného majetku. Prepúšťanie zamestnancov je podľa komuniké z januárového valného zhromaždenia DAM v súlade s podmienkami privatizačnej zmluvy. DAM, ktorý sa nedostal do zoznamu tzv. core spoločností skupiny VSŽ, by mal do konca júna vyrovnať záväzky voči menším dodávateľom, s väčšími sa chcú dohodnúť na nových splátkových harmonogramoch. Podľa informácií bratislavského denníka Pravda prebiehajú aj rokovania na úrovni VSŽ a maďarská vláda o budúcnosti diósgyőrskej oceliarne.
Predstavitelia Úradu pre zamestnanosť Komárňanského okresu sa nedávno stretli v Tatabányi s vedením župného strediska pre zamestnanosť, aby preskúmali možnosti bilaterálnej výmeny voľných pracovných síl v pohraničnej oblasti. Stretnutie vychádzalo jednak zo slovensko-maďarskej vládnej dohody o vzájomnom zamestnávaní občanov obidvoch krajín, ako aj z jesenného stretnutia predstaviteľov rezortov práce oboch krajín a pohraničných žúp, ktoré sa konalo v Lučenci. V zmysle dohôd obe strany majú možnosť vyslať do susednej krajiny na stálu, resp. sezónnu prácu po 400 robotníkov. Stretnutie v Tatabányi malo za úlohu horeuvedenú dohodu skonkretizovať a rozpísať na úroveň Komárňanskej župy. Ako sa na porade konštatovalo, Komárňanská župa je čo sa týka zamestnanosti vo výhodnejšej situácii ako náš severný sused. Kým v maďarskom Komárne dosahuje nezamestnanosť 8,3 percenta, v okrese Komárno je to až 20 percent. V Komárome sú dokonca také výrobné oblasti, kde je citeľný nedostatok pracovných síl. Na Slovensku je situácia opačná, takže záujmy sa stretávajú. Na maďarskej strane je nedostatok pracovných síl napríklad v tatabanskom textilnom závode či v krajčírskej dielni v Almásfűzitő. Na slovenskej strane hraníc by mohli prijať pracovné sily komárňanské lodenice, obuvný závod, závod na výrobu káblov a pivovar Zlatý bažant v Hurbanove. Rokujúci partneri sa zhodli v tom, že výmena 400 zamestnancov v celoštátnom merítku nebude stačiť. Problémom je aj cena zadováženia dokladov potrebných k získaniu pracovného povolenia, ktoré v súčasnosti stoja približne štyridsaťdva tisíc Ft. Hosťujúcim robotníkom uchádzajúcim sa o prácu v Rakúsku táto suma nemusí robiť veľké starosti, veď činí približne výšku týždenného platu, v maďarsko-slovenskej relácii je to však približne jeden a pol mesačný netto zárobok. Rokujúce strany sa zhodli aj v tom, že v rokovaniach treba pokračovať a styky v oblasti zamestnávania treba ďalej upevňovať.