16. februára 2000 ● Zo slovenskej tlače
O situácii Maďarov žijúcich za hranicami krajiny a problematike cirkevných majetkov v Maďarskej republike (MR) sa v druhej polovici februára hovorilo vo Vatikáne pri súkromnej audiencii Árpáda Göncza u pápeža Jána Pavla II. Prezident MR požiadal hlavu rímskokatolíckej cirkvi o pomoc pri zachovaní národnej identity krajanov spoza hraníc a informoval ho o prípravách osláv milénia založenia uhorského štátu. Á. Göncz následne stretol aj so štátnym tajomníkom Svätej stolice, kardinálom Angelom Sodanom, s ktorým si medziiným pripomenuli 10. výročie uzavretia bilaterálnej dohody o obnovení diplomatických vzťahov medzi MR a Vatikánom. Najvyšší predstaviteľ našej krajiny v rámci dvojdňovej návštevy Ríma sa zúčastnil na slávnostnom otvorení seriálu podujatí pri príležitosti tisíceho výročia založenia uhorského štátu na pôde Maďarskej akadémie v talianskom hlavnom meste. Záštitu nad seriálom prevzal popri maďarskom prezidentovi kardinál Paul Popard, predseda Pápežskej rady pre kultúru.
Za rozšírenie Ústavy Maďarskej republiky na všetkých príslušníkov maďarského národa vrátane Maďarov žijúcich za hranicami materskej krajiny sa koncom februára v Budapešti vyslovil úradujúci podpredseda Strany maďarskej koalície (SMK) a jeden z možných kandidátov na post šéfa Svetového zväzu Maďarov Miklós Duray. V prednáške o národe a ústavnosti, ktorou otvoril podujatie Ústavnej dielne a fóra Svetového zväzu Maďarov, uviedol, že nový základný zákon Maďarska by mal obsahovať predpisy týkajúce sa celého maďarského národa; avšak tak, aby neboli urážlivé pre iné národy alebo minority. Na Slovensku parlament schválil podľa jeho názoru namiesto občianskej „duchom národnú” ústavu, ktorá rozdelila spoločnosť na dve časti, občanov prvej a druhej kategórie. Slovenskí občania patriaci do nižšej kategórie sa nemôžu zúčastňovať na ústavodarnom procese, povedal podľa tlačovej agentúry MTI M. Duray.
Od začiatku marca začína pôsobiť v Budapešti prvá európska pobočka amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI). Podľa šéfa odboru vyšetrovania maďarského policajného veliteľstva Lászlóa Ferencziho kancelária FBI nebola zriadená na základe žiadosti maďarskej vlády, ale na základe spoločného záujmu oboch strán. V budapeštianskej pobočke FBI bude pracovať desaťčlenný spoločný tím amerických a maďarských kriminalistov, ktorého prvoradou úlohou bude zmapovanie a odhaľovanie trestnej činnosti organizovaných skupín z Ruska a ďalších východoeurópskych krajín so zameraním na pranie špinavých peňazí, pašovanie zbraní, narkotík a falšovanie peňazí.
Za užitočnú výmenu skúseností označil maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi pracovné stretnutie so svojou rakúskou kolegyňou Benitou Ferrerovou-Waldnerovou, ktoré sa konalo 25. februára v Budapešti. Témou rokovania, ktoré sa uskutočnilo z rakúskej iniciatívy, boli podľa rakúskej ministerky - ktorú na základe spoločného rozhodnutia Európskej únie neprijímajú na oficiálnej úrovni v európskych hlavných mestách - otázky európskej integrácie, vstup Maďarska do EÚ a súčasné predsedníctvo Rakúska v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Rakúsko sa dostala do medzinárodnej izolácie po vstupe krajne pravicovej strany slobodných do vlády. „Verím, že som mohla odstrániť obavy maďarskej vlády, keď som mohla potvrdiť, že v rakúskej zahraničnej politike bude vládnuť úplná kontinuita, predovšetkým v otázke pristúpenia k EÚ, ktorá je taká dôležitá pre Budapešť,” vyhlásila ministerka. Zároveň uviedla, že chcela vyvrátiť mylný názor, podľa ktorého chce Rakúsko zabrániť vstupu Maďarska do únie. J. Martonyi sa netajil tým, že účasť Slobodných (FPÖ) v rakúskej vláde vyvoláva na maďarskej strane obavy. „Povedal by som, že máme problémy, o ktorých ešte budeme diskutovať, kým sa budeme môcť dohodnúť,” vyhlásil. Za problémové body v rokovaniach medzi oboma krajinami označil otázky voľného pohybu pracovných síl a služieb.
Oficiálne uznávané národnostné menšiny v Rakúsku, ktorými sú Chorváti, Slovinci, Maďari, Česi, Slováci a Rómovia, požadujú začatie dialógu s novou viedenskou vládou s cieľom dosiahnuť zlepšenie materiálnej podpory a zákonnej ochrany národnostných skupín. Predstavitelia menšín sú znepokojení poklesom finančnej podpory menšinovej činnosti. Žiadajú aj korekcie ústavy, definujúce rakúsky štát ako „národný“ pre nemecky hovoriace obyvateľstvo, a predefinovanie na štát občanov mnohých národností.
Vláda Slovenskej republiky (SR) vo všeobecnosti rešpektovala ľudské práva svojich občanov a situácia v tejto oblasti sa počas uplynulého roku zlepšila, hoci problémy v niektorých oblastiach zostávajú. Konštatuje to výročná správa ministerstva zahraničných vecí USA o stave ľudských práv vo svete, ktorá bola koncom februára zverejnená. Správa spomína, že v SR došlo pravdepodobne k jednému zabitiu osoby príslušníkom polície a vyskytli sa i prípady zlého zaobchádzania alebo zbitia príslušníkov rómskej menšiny. Podľa správy úrady príležitostne porušovali práva občanov, hoci boli odstránené praktiky zneužívania Slovenskej informačnej služby (SIS), prejavujúce sa za predchádzajúcej vlády a zamerané na sledovanie politikov, novinárov a ich rodinných príslušníkov.
Hlavná srbská opozičná strana v juhoslovanskej provincii Vojvodina požaduje, aby Vojvodina v záujme posilnenia stability na Balkáne dostala štatút republiky. Podľa lídra Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny (LSDV) Nenada Čanaka vznik republiky by pomohol zabrániť rozpadu Srbska a pomohol by Belehradu udržať si provinciu Kosovo, kde albánska menšina presadzuje nezávislosť. „Republika Vojvodina je potrebná ako faktor mieru a stability na Balkáne, je potrebná, aby dostalo šancu federálne Srbsko,” dodal. Obe provincie - Kosovo aj Vojvodina, kde žije početná slovenská a maďarská menšina, mali do roku 1989 rozsiahlu autonómiu, o ktorú prišli vďaka juhoslovanskému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi. Vojvodinskí opoziční politici obviňujú Belehrad, že kontroluje tok všetkých finančných prostriedkov a ochudobňuje provinciu. N. Čanak však zdôraznil, že neobhajuje odštiepenie od Srbska, ale predefinovanie vzájomných vzťahov.
Pod názvom Achnaton v nebi - Ekhnáton az égben v budapeštianskom vydavateľstve Pont vyšiel dvojjazyčne výber z básní a esejí významnej maďarskej poetky Ágnes Nemes-Nagyovej (1922-1992) v preklade Oldřicha Kníchala. Verše tejto autorky zaujmú originalitou a jedinečnosťou svojej výpovede. Tento prvý výber z diela najväčšej maďarskej poetky v slovenčine iste uvítajú naše slovenské ustanovizne a organizácie, ale aj ostatní záujemcovia - aj ako vhodný darček pre svojich priateľov a známych doma i v zahraničí. Publikáciu si môžete objednať na adrese PONT Kiadó, H-1300 Budapest 3, Pf. 215. Cena jedného výtlačku 840,- Ft. Pri objednávke aspoň desiatich exemplárov sa poskytuje desaťpercentná zľava. Zo zbierky prinášame krátku ukážku:
Nad každou vecou svetlo je.
Jak póly jagajú sa aleje.
S gloriolou do nebeských vrchov
tiahne zástup 92 prvkov,
hviezd podoba im žiari z čela -
verím vo vzkriesenie tela.
V budove Štátnej cudzojazyčnej knižnice (OIK) v Budapešti je v súčasnosti inštalovaná výstava, ktorá návštevníkom približuje literatúru a kultúru národnostných menšín v Maďarsku a na ktorej nachádzame zastúpené beletristické a národopisné publikácie tunajších slovenských autorov. V podstate ide o kolekciu, ktorá bola vystavená v rámci maďarskej expozície na nedávnom Medzinárodnom knižnom veľtrhu vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku.
Členstvo Slovenska v Európskej únii (EÚ) podporujú viac ako dve tretiny občanov Slovenskej republiky (SR). Čo sa týka členstva v NATO prevažuje negatívny postoj. Proti vstupu SR do Aliancie je takmer 50 percent verejnosti. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý na objednávku Tlačovej agentúry SR vykonala Agentúra MVK. Expert Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson si myslí, že vstup do EÚ je pre slovenských občanov vecou konzumu, kým vstup do NATO pripúta našu materskú krajinu k západu ideovo a politicky. Podľa neho slovenská spoločnosť nie je zatiaľ pripravená na to aby sa ideovo, to znamená politickou vôľou pripojila k západu. Tento postoj Slovenska má vraj historickú tradíciu a vychádza z politickej kultúry, ale aj neinformovanosti verejnosti. Informácie, ktoré podávala slovenská vláda v rokoch 1994 až 1998, boli dvojzmyselné, neboli úprimné, neboli presvedčivé, informácie, ktoré podávala súčasná vláda po voľbách po roku 1998 zase neboli úplné. I. Samson zdôraznil, že prvým výrazným neúspechom slovenskej zahraničnej politiky bolo informovanie o kosovskej kríze. Vláda absolútne nechala verejné médiá, resp. štátnu televíziu na pospas srbským cenzurovaným správam, čo bolo nemysliteľné v televíziách Maďarska, Poľska a Česka. Spomínaný expert na bezpečnostnú politiku si myslí, že vláda môže pre zlepšenie obrazu NATO v slovenskej spoločnosti robiť iba väčšiu propagáciu, ale inteligentným spôsobom. Mala by podľa neho poukazovať na fašizmus a komunizmus a zdôrazňovať úlohu aliancie, ktorá pri jeho páde zohrala jednoznačnú úlohu.
V budove Matice slovenskej (MS) na Hostihore v Martine sa konalo v poradí posledné zasadnutie Rady Slovákov žijúcich v zahraničí (RSŽZ), ktorá je najvyšším poradným orgánom MS pre spoluprácu so slovenským zahraničím a je vlastne prvým takto konštituovaným telesom pri Matici. Jej členovia s vedením tejto inštitúcie zhodnotili doterajšiu činnosť, prerokovali viaceré problémy, ktoré súvisia s aktuálnym dianím okolo najstaršej kultúrnej ustanovizne Slovákov, jej presahom medzi krajanov v zahraničí i spätnými väzbami, pričom hovorili aj o prípravách na Rok Matice slovenskej 2001. Na záver zasadnutia RSŽZ prijala rezolúciu, ktorú prinášame v plnom znení:
RSŽZ ako koordinačný orgán MS pre spoluprácu so slovenským zahraničím, zastúpená slovenskými osobnosťami zo všetkých svetadielov, zhodnotila svoju činnosť, v rámci ktorej sa plne zapojila do riešenia problémov vyplývajúcich z ekonomickej a legislatívnej likvidácie jednoty a celku MS, vypracovala analýzu používania jazykov národnostných menšín v krajinách, kde jej členovia žijú. Ocenila úsilie MS bez podpory štátu investovať časť neštátnych prostriedkov na pomoc slovenskému zahraničiu a pozitívne prezentovať kultúrne hodnoty SR mimo jej územia. Zhodnotila celonárodnú zbierku na pomoc deťom a matkám z postihnutej Juhoslovanskej zväzovej republiky bez pomoci štátu, vypracovala kritický ohlas Ministerstvu kultúry SR, Národnej rade SR, vláde SR a prezidentovi SR voči vylučovaniu MS zo štátnej podpory jej aktivít v slovenskom zahraničí, ako i vyňatiu Slovenskej národnej knižnice MS a Pamätníka národnej kultúry MS z jej štruktúry pripravovaným knižničným zákonom.
Rada pripravila svoje zámery na rok 2000-2001 s orientáciou na 6. Matičný svetový festival slovenskej mládeže a na Rok Matice slovenskej 2001. RSŽZ naďalej trvá na spolupráci MS a štátu a žiada o prioritné postavenie MS v pomoci Slovákom žijúcim v zahraničí, na úprave právneho poriadku tak, aby sa pobyt Slovákov žijúcich v zahraničí na Slovensku zjednodušil, aby bol rovnaký s postavením občanov SR, vrátane ich účasti na ekonomickom, spoločenskom a politickom dianí na Slovensku. RSŽZ požaduje riešiť ujmy a straty napáchané na Slovákoch v zahraničí bývalým režimom, o čo sa už desať rokov usiluje MS.