17. marca 2000 ● Zo slovenskej tlače
Prvý marcový deň prebiehal v Slovenskom inštitúte Budapešť v znamení predjaria – a to predjaria slovenskej kultúry, spoločnej akcie slovenského veľvyslanectva, Celoštátnej slovenskej samosprávy a samotného inštitútu. Podujatie, na ktoré zavítali početní slovenskí aktivisti, ale i maďarskí literáti zaoberajúci sa slovensko-maďarskými vzájomnosťami, pozostávalo z dvoch častí. V prvej odzneli prednášky ombudsmana pre národné menšiny Jenő Kaltenbacha a predsedu slovenského helsinského výboru profesora Miroslava Kusého. Obaja sa zamerali na národnostnú politiku Maďarska, respektíve Slovenska po zmene spoločenského zriadenia, s hlavným dôrazom na súčasnosť a zatiaľ nevyriešené problémy. V druhej časti stretnutia literárni kritici a etnografi predniesli krátke recenzie najnovších slovenských publikácií, ktoré uzreli svetlo sveta v Maďarsku. Informáciu o predjarí slovenskej kultúry v Slovenskom inštitúte Budapešť ilustrovanú fotografiami si môžete prečítať na titulnej strane týždenníka.
Na prvej strane sa začína reportáž z Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa, ktorá sídli neďaleko hlavného mesta, v dedinke Pilíšska Čaba. Univerzita rozbehla svoju činnosť pred ôsmimi rokmi. Ako jediná vysokoškolská inštitúcia v Maďarsku má samostatný Ústav slavistiky a strednej Európy, v rámci ktorého pôsobí Katedra slovakistiky. Ústav vedia renomovaný slovakista docent István Käfer. Ako uviedol, katedra začínala s dvadsiatimi tromi študentmi, dnes ju navštevuje 115 poslucháčov. My k tomu dodávame, že v Maďarsku odbory slovenského jazyka a literatúry zápasia s nedostatkom poslucháčov, nájdu sa také vysoké školy, kde je v štyroch ročníkoch 10 či 20 študentov, preto sa v posledných rokoch uvažuje o ich transformácii. Na rozdiel od mnohých iných, tunajší absolventi si osvoja nielen odborné poznatky, ale aj jazyk, o čom sa mohla presvedčiť autorka reportáže Karola Klauszová priamo na mieste, keď sa zhovárala s tromi poslucháčmi. Jeden bol Slovák z Maďarska, druhá Maďarka zo Slovenska a tretí Maďar z Maďarska, ktorý prišiel na katedru bez minimálnych znalostí slovenského jazyka. Všetci na úrovni komunikujú. Ako tvrdili, veľmi im pomáhajú študijné pobyty na Slovensku a náročný prístup profesorov. Niečo v tom bude, lebo zo 100 prijatých študentov sa do piateho ročníka dostáva približne 20. Vedúci ústavu, docent István Käfer to komentoval nasledovne: Tomu, koho zaujíma slovenský jazyk, treba dať šancu na osvojenie si vedomostí. Keď je záujem zo strany študenta skutočný, tak sa u nás uchytí, keď nie, tak vypadne. Reportáž z univerzity Petra Pázmaňa nájdete na 1. a na 2. strane Ľudových novín.
I keď toto číslo vyšlo deň po Popolcovej strede a teda po skončení fašiangov, prináša fotografiami ilustrované príspevky z troch slovenských bálov, ktoré sa konali v Slovenskom Komlóši, budapeštianskej slovenskej škole a v santovskej škole. Všade sa zabávali dospelí i deti – jedni pri slovenských dychovkách, druhí na diskotékach. Články sú umiestnené na 1., 2. a na 3. strane.
V kultúrnej rubrike zaujme príspevok Štefana Hudáka o záhadnom rumovisku pri Balatone s podtitulom Ján Kollár pátral po kostole kniežaťa Pribinu v Blatnohrade. Je to pre Slovákov v Maďarsku mimoriadne hodnotný článok, veď sa z neho dozvedia množstvo údajov, s ktorými sa doteraz pravdepodobne nestretli. Jeho autor zavedie čitateľa do začiatku 9. storočia, do čias moravského a nitrianskeho kniežatstva, teda kniežat Mojmíra a Pribinu. Cez Veľkomoravskú ríšu ho prostredníctvom Pribinu a jeho syna Koceľa privedie do Blatnohradu, teda k dnešnému Balatonu. Pribina dal za svojej vlády vystaviť 13 kostolov, hlavný bol kostol panny Márie v Blatnohrade, ktorý roku 850 vysvätil salzburský arcibiskup Liupram. Nuž po tomto kostole pátral v minulom storočí Ján Kollár. Našiel po ňom stopy, ale až roku 1946 sa maďarským archeolgom podarilo objaviť pozostatky základov baziliky z Pribinovských čias. Zaujímavý článok je uverejnený na 4. strane 10. čísla Ľudových novín.
Začiatkom marca bol Slovenský inštitút opäť dejiskom cimbalového koncertu profesorky banskobystrickej Akadémie múzických umení Viktórie Herencsárovej a jej hostí zo Slovenska, Maďarska, Ukrajiny, Švajčiarska a Turecka. Preplnenou sálou sa niesli lahodné, a pritom náročné, mimoriadne pôsobivé a virtuózne predvedené skladby svetových skladateľov. Na úspechu akcie sa podieľali maďarské ministerstvo národného kultúrneho dedičstva, Svetový cimbalový zväz a veľvyslanectvá Slovenskej republiky, Švajčiarska, Turecka a Ukrajiny.
Povstalo šíre more,
to more národov;
zem-nebo predesila
tá jeho hrozná sila,
čo vlny hádže hrou.
Vidíte tento tanec?
Čujete? Hudba hrá!
Ak ste to nechápali,
dnes by ste chápať mali,
jak ľud sa zabáva.
Dvíha sa more, vyje,
lode sa zmietajú,
padajú v pekla tlamy,
sťažne i s vetrilami
strhané klesajú.
Vyzúr sa, potupa ty,
vyzúr si presilu.
Ukáže hĺbku, zraky
vrhni až po oblaky
tú penu zbesilú;
napíš ňou na nebesá
na večnú poučku:
Hoc loď si pláva hore
a dolu je len more,
more je vládcom tu!
Preložil: E. B. Lukáč
V minulom mesiac nás po ťažkej chorobe navečnosť opustila Rozália Hrivnáková, aktívna členka Miestnej slovenskej organizácie - klubu. V minulosti zohrávala dôležitú úlohu najmú v kultúrnom živote keď sa aktívne zapájala do diania miestneho ochotníckeho divadla. Svedomite plnila úlohu šepkárky, čím bola nápomocná svojmu otcovi Pavlovi Hrivnákovi, bývalému kultúrnemu pracovníkovi a známemu režisérovi. Česť jej pamiatke!
Projekt RED (Regional Economic Development) alebo Regionálny ekonomický rozvoj pripravuje študentská organizácia AIESEC spolu s tromi krajinami - Slovenskom, Rakúskom a Maďarskom. Projekt je určený vybraným študentom štvrtých a piatych ročníkov vysokých škôl ekonomického smeru z troch miest: Bratislavy, Viedne a Győru. Podmienkou účasti je vynikajúca znalosť anglického jazyka, tímový duch, analytické a kreatívne myslenie. Finálna konferenčná časť projektu bude prebiehať v apríli postupne vo všetkých troch mestách. Samotnej konferencii predchádza výber študentov a víkendový prípravný seminár spojený s prezentáciou regiónu. Študenti budú na konferencii riešiť reálne prípadové štúdie v zmiešaných medzinárodných tímoch, ktoré poskytnú firmy pôsobiace, prípadne chystajúce sa pôsobiť v tomto subregióne. Firmy očakávajú od študentov nové kreatívne a inovačné riešenia ich problémov, ba aj nové pohľady a návrhy na rozvoj podnikania v tomto regióne. Firmy z každej krajiny budú študentov počas práce v tímoch pozorovať a nakoniec tým najlepším ponúknu možnosť odbornej praxe.
V Nitre v dňoch 29. februára až 5. marca usporiadali 10. ročník medzinárodného veľtrhu nábytku a bytových doplnkov Nábytok a bývanie, ktorý sa už tradične zaraďuje k najväčším podujatiam tohto druhu v strednej Európe. Svojou koncepciou nadväzuje na významné európske nábytkárske veľtrhy v Paríži, Kolíne nad Rýnom a v Miláne. Na celkovej ploche 14 500 m2 sa prezentovalo 365 vystavovateľov z 8 štátov Európy. Priamo alebo prostredníctvom distribútorov tu mali zastúpenie nábytkári z Maďarska, Českej republiky, Dánska, Poľska, Rakúska, Rumunska, Talianska, Slovinska a Chorvátska. Nosnou ideou jubilejného ročníka boli trendy nábytku a štýlov bývania nového tisícročia. Súčasťou veľtrhu bolo opätovne aj Fórum dizajnu, kde sa predstavili najnovšie trendy súčasného európskeho nábytkárskeho dizajnu. Pre odbornú verejnosť bola určená konferencia KVALITA 2000 a medzinárodné sympózium Nábytok 2000.
Utajovanie víťaza medzinárodného tendra na kapitálový vstup do Slovnaftu prinieslo začiatkom marca na slovenský kapitálový trh nervozitu. Na finančných trhoch sa objavili nepotvrdené informácie, podľa ktorých sa novým strategickým partnerom jedinej slovenskej rafinérie stane maďarská firma MOL. Akcie spoločnosti MOL na tieto správy reagovali silným nárastom o viac ako dvesto forintov. Akcie Slovnaftu však na túto nervozitu reagovali úplne opačne. Ich cena totiž na bratislavskej burze klesla. Napriek tomu však oficiálne nie je nič jasné. Svoj záujem o Slovnaft najintenzívnejšie prezentovala firma MOL a rakúsky OMV. Nevylučuje sa však ani spojenie s ruskou firmou LukOil.
Slovensko ponúklo Maďarsku pomoc svojich odborníkov pri likvidácii ekologickej havárie na rieke Tisa. Informovali o tom začiatkom marca členovia výboru slovenského parlamentu pre životné prostredie, ktorí navštívili ekohaváriou postihnutú oblasť Maďarska. Ubezpečili maďarských kolegov z partnerského výboru, že slovenské podniky sú zabezpečené proti úniku jedovatých látok v podobnom rozsahu. Predsedovia výborov sa pritom dohodli, že budú iniciovať stretnutie zástupcov krajín, ktorých sa dotýka Konvencia o ochrane Dunaja, aby tento dokument mohol byť v plnej miere naplnený. Poslanci oboch výborov hovorili aj o spolupráci v legislatíve, a to najmä o výmene noriem týkajúcich sa zákona o odpadoch. Ďalšou oblasťou bol vznik bilaterálneho národného parku v Poiplí, pričom slovenskú súčasť by tvorila pripravovaná Chránená krajinná oblasť Krupinská planina.
Regionálna komora Slovenskej obchodnej priemyselnej komory (SOPK) Lučenec a Trade Center, s.r.o., Lučenec boli organizátormi účasti slovenských a českých záujemcov na 6. ročníku medzinárodného obchodného stretnutia Ukrajina kontakt 2000. Stretnutie, ktoré sa uskutočnilo v Užhorode v dňoch 15. až 17. marca, bolo zamerané na drevársky, stavebný, potravinársky a ľahký priemysel. Účastníckymi krajinami boli Ukrajina, Maďarsko, Česká republika a Slovenská republika. Cieľom medzinárodného obchodného stretnutia bolo pripraviť podmienky na dvojstranné rokovania a prezentáciu firiem. Okrem toho formou odbornej prednášky oboznámili účastníkov s osobitným hospodárskym pásmom Podkarpatsko s platnosťou 30 rokov a s osobitným colným a daňovým režimom, ako aj výhodami investovania v tomto pásme.
Severná Morava má teraz asi tretinovú šancu, že priláka holandský Philips, ktorý sa čoskoro chce rozhodnúť o umiestnení novej továrne na výrobu elektronických súčiastok za 500 mil. USD. Podľa českej vládnej agentúry Czechinvest Philips plánuje produkciu špičkových elektronických súčiastok a investícia má vytvárať vyššiu pridanú hodnotu ako napríklad v plzenskej továrni na výrobu televízorov Panasonic. Philips zatiaľ odmieta o svojom investičnom zámere hovoriť. „ČR, Maďarsko, Poľsko a Slovensko sú veľmi zaujímavou lokalitou. O akejkoľvek investícii budeme informovať až v okamihu podpisu zmlúv,” uviedol hovorca firmy pre východnú Európu André Manning.
Tohtoročného deviateho ročníka Medzinárodného turistického veľtrhu Expotour Slovakia 2000, ktorý sa koná v dňoch 16. -19. marca v Žiline, sa zúčastňuje vyše 400 spoluvystavovateľov. Okrem cestovných kancelárií, ktorých sa na Expotour prihlásilo približne 40, sa na ňom predstavujú aj slovenské a zahraničné regióny, mestá a prevádzkovatelia dopravy (Železnice SR, Slovenská autobusová doprava). Zo zahraničných účastníkov sa prezentujú turistické centrály a samostatní vystavovatelia najmä z Českej republiky (ČR), Maďarska a Poľska, ako aj subjekty z Turecka, Bulharska, Francúzska a Talianska.
Cieľom veľtrhu je prezentovať možnosti cestovného ruchu na Slovensku s dôrazom na rozvoj regiónov. Sprievodný program veľtrhu sa nesie v znamení krajín Višegrádskej štvorky. Prvý deň je venovaný ČR, druhý deň Maďarsku a tretí Poľsku. Prvé dva dni Expotour-u sú určené odbornej verejnosti. Počet vystavujúcich subjektov zodpovedá minuloročnej účasti, čo v súčasnej ekonomickej situácii možno považovať za úspech.
Výsledky sociologického výskumu v rámci projektu Revitalizácia mikrooblasti Rimava a Rimavica prezentovali začiatkom marca jeho autori v obci Rimavská Baňa. Projekt zahrňuje osem obcí na cestnom ťahu z Maďarska na sever medzi Rimavskou Sobotou a Hnúšťou. Jeho cieľom je zaangažovať občanov do tvorby návrhov, ale najmä do rozhodovacieho procesu v jednotlivých samosprávach. Zároveň chcú vytvoriť koncepciu ich oživenia podľa princípov Európskej únie. To znamená partnerstva, programovania, koncentrácie síl a zdrojov, doplnkovosti, subsidiarity a najmä transparentnosti na obdobie 15 rokov. Výsledky výskumu použijú na prípravu plánu oživenia a rozvoja mikrooblasti i regiónu.
Zámerom projektu je zatraktívniť túto oblasť pre domácich i zahraničných návštevníkov. Obce Hrachovo, Nižný Skálnik, Vyšný Skálnik, Kociha, Rimavské Zalužany, Rimavská Baňa, Rimavské Brezovo a Lehota nad Rimavicou majú od 240 do 880 obyvateľov. Ležia na cestnom ťahu spájajúcom Maďarsko s atraktívnymi územiami slovenských národných parkov Muránska planina, TANAP a NAPANT, ale i s dolinou Rimavica. Predpokladá sa aj preradenie súčasnej komunikácie 2. triedy Rimavská Sobota - Tisovec - Brezno do cestnej siete prvej triedy. Finančné zdroje na realizáciu projektu na 90 percent poskytol program Európskej komisie Phare Partnership prostredníctvom Nadácie na podporu občianskych aktivít. Zvyšok poskytli zainteresované obce.
V dňoch 19.-25. júna 2000 sa v okresoch Liptovský Mikuláš a Ružomberok uskutoční Svetové stretnutie Liptákov pod ústredným mottom S novým tisícročím prichádza do Liptova svet. Cieľom tohto projektu je pozvať na návštevu Liptova všetkých žijúcich rodákov z celého sveta, ktorí v minulosti z rôznych dôvodov zmenili svoje životné pôsobisko a predstaviť im Liptov ako región s nesmiernym bohatstvom prírodných krás, ktorý ako z historického pohľadu, tak i zo súčasnosti patrí medzi kultúrne klenoty Slovenskej republiky. Región, na ktorý môžu byť hrdí, ktorý sa k nim hlási a chce ich pri ďalšom rozvoji prizvať k spolupráci. Pre organizátorov bude cťou počas podujatia predstaviť rodákom ich rodný kraj v celej svojej kráse, aby v ich srdciach ostal stále živý, aby sa sem radi a často vracali, aby v rámci svojich možností pomohli vytvoriť z tohoto regiónu skutočnú - vo všetkých oblastiach prosperujúcu - perlu Slovenska. Súčasťou Svetového stretnutia Liptákov budú konferencie, semináre, výstavy, športové a spoločenské podujatia. Zámerom organizátorov je vydať publikácie o histórii, súčasnosti i budúcnosti Liptova. Podrobnejšie informácie získate na telefónnych číslach: 00/421/844/522-2214, 00/421/849/562-1394, 00/421/848/323-106. Príďte a prežite naplno čas, v ktorom sa presvedčíte, že Liptov je aj Váš. Presvedčíte sa, že jeho obyvatelia Vás považujú za svojich vyslancov dobrej vôle vo svete, v ktorom ste našli nové domovy!
Usporiadatelia pripravujú okrem iných nasledovné podujatia:
· slávnostné zasadnutia Mestských a Obecných zastupiteľstiev s udelením pamätných listov;
· živú reťaz (spojenie miest Liptovský Hrádok - Liptovský Mikuláš - Ružomberok, ako symbol súdržnosti Liptákov do nového tisícročia - predpokladaná účasť: cca. 25 000 osôb);
· koncert vážnej hudby s účasťou špičkových slovenských umelcov v drevenom artikulárnom evanjelickom chráme v Svätom Kríži (kostol pôvodne stál v Paludzi);
· v priamom vysielaní Slovenského rozhlasu „Večer spomienok rodákov“;
· slávnostné galaprogramy zostavené z ponuky domácich súborov a umelcov v mestách Liptova;
· tematické popoludnie „Keltské osídlenie a keltská kultúra v Liptove“ (archeologické nálezisko a múzeum v prírode „Havránok“ nad priehradou Liptovská Mara);
· “Benátska noc“ v zátoke priehrady Litovská Mara v lokalite Bobrovník s bohatým kultúrnym programom (súčasťou podujatia budú aj ohňostroje vo všetkých mestách Liptova);
· historický sprievod v mestách s hranými ukážkami histórie Liptova s upečením najdlhšieho Liptovského drobu na svete s pokusom o zápis do Guinessovej knihy rekordov;
· večerná féeria „Mikulášske zastavenia“ (divadelno-hudobno-svetelná freska o historických medzníkoch mesta Liptovský Mikuláš;
· „Sviatočný deň vo Vlkolinci“ - predstavenia klenotu ľudovej architektúry zapísaného do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO;
· futbalové stretnutie SCP Ružomberok - zvyšok Liptova.
Maďarský rozhlas, a. s. v októbri a novembri roku 2000 usporiada pri príležitosti milénia II. súťaž ľudovej hudby pre domáce a zahraničné maďarské skupiny ľudovej hudby, ako aj pre interpretov z radov v Maďarsku žijúcich národností. Súťaže sa môžu zúčastniť troj- až osemčlenné kolektívy spevákov a hudobníkov vo veku 10 až 30 rokov. Pred prvým kvalifikačným kolom súťaže, do 28. apríla, treba usporiadateľom zaslať popri prihláške stručné odborné informácie o interpretoch a ich repertoári, a maximálne 12-minútový magnetofónový záznam z repertoáru. Podrobné informácie poskytnú redaktori MR Ágnes Lipcseiová, János Dévai a László Máder. Telefón: (1) 328 7307, Fax: (1) 328 8056, E-mail:
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
.
Skutočnosť, že cez Maďarsko vedie jedna z hlavných ciest prepravy drog smerom na západ, kritizovalo začiatkom marca americké ministerstvo zahraničných vecí. Pašerácke bandy z Albánska, Turecka a Nikaraguy prevážajú heroín, kokaín a ópium cez Maďarsko prakticky bez akýchkoľvek problémov. Nekalý obchod prekvitá aj na budapeštianskom letisku Ferihegy. Podľa správy amerického minsterstva zahraničia používajú tureckí drogoví kuriéri predovšetkým autá s nemeckými poznávacími značkami. Dokument sa tiež pozastavuje nad tým, že maďarská vláda vydáva ohľadne konzumácie drog vo vlastnej krajine rozdielne údaje a podľa mienky organizácií na ochranu ľudských práv sa v tejto krajine sankcionuje príležitostný konzum drog príliš tvrdo. Podľa nového maďarského antidrogového zákona možno v tejto súvislosti rátať s trestom odňatia slobody až na dobu dvoch rokov. Na následky používania heroínu umrelo v Maďarsku doteraz deväť osôb, z toho jedna neplnoletá.
Novým predsedom slovenskej časti zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín sa stal z rozhodnutia vlády štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (MZV SR) Jaroslav Chlebo. Nahradil na tomto poste štátneho tajomníka MZV SR Jána Figeľa, ktorý požiadal o uvoľnenie v súvislosti s výkonom funkcie hlavného vyjednávača s Európskou úniou. Slovenská vláda o zmene osoby predsedu informovala začiatkom marca.
Úlohou komisie je bilaterálne posudzovanie praktického uplatňovania Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom v otázkach situácie a ochrany práv osôb patriacich k maďarskej národnostnej menšine na Slovensku a k slovenskej národnostnej menšine v Maďarsku.
Terezínska slovenská samospráva vás srdečne pozýva na koncert skupiny Debnička, ktorý sa uskutoční 23. marca (vo štvrtok) o 10.00 hodine v Kultúrnom stredisku poštárov - Postás Művelődési Központ (Budapešť VI., Benczúrová ulica 27). Skupina prednesie zhudobnené detské básne Sándora Weöresa v slovenčine a maďarčine. Program odporúčame hlavne žiakom nižšieho stupňa základných škôl a škôlkárom. Vstup voľný.
Koncom minulého roka vytvorením Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov (ZRKSPS) sa splnil dávny sen mnohých slovenských aktivistov spod Pilíša, jedného z najvýznamnejších symbolov Slovače v Maďarsku. Oficiálne registrovaná civilná organizácia regionálneho a nonprofitového charakteru v uplynulých mesiacoch rozbehla svoju činnosť v Slovenskom dome v Mlynkoch (Pilisszentkereszt). Budovu pre združenie zabezpečila miestna samospráva a sídlia v nej i Slovenská samospráva v Mlynkoch, miestna pobočka Zväzu Slovákov v Maďarsku a Slovenský klub a Klub dôchodcov.
Predseda ZRKSPS a mlynský starosta Jozef Havelka (na snímke) nás po nedávnom zasadnutí predsedníctva informoval o tohoročnom pláne činnosti a o rozpočte regionálneho spolku, do pokladnice ktorého postupne prichádzajú individuálne a kolektívne členské príspevky. Na zabezpečenie technických predpokladov fungovania pritom poskytla vzácnu finančnú pomoc Celoštátna slovenská samospráva a jej právnik pomáhal pri zdokonaľovaní základných dokumentov a pri registrácii ZRKSPS.
V zmysle stanov združenia predsedníctvo schválilo na rok 2000 bohatý program v znamení zosilňovania spolupatričnosti a identity pilíšskych Slovákov. Jeho hlavné črty J. Havelka zhrnul takto: „Určili sme viacero smerov. Všetky osady, ich kultúrny, náboženský a športový život, ale aj národnostnú výučbu chceme písomne zachytiť a zviditeľniť v spoločnej brožúre. Postupne sa rozvíjajúcu pilíšsku slovenskú databázu mienime neskôr sprístupniť aj na celosvetovej elektronickej sieti Internet. Mienime pritom vytvoriť a prevádzkovať aj tzv. video-databázu o živote v osadách, aby sme sa aj takýmto spôsobom lepšie spoznávali a posilňovali spolupatričnosť regiónu. Zúčastníme sa viacerých programov, časť ktorých iniciuje, usporiada alebo aspoň spoluorganizuje naše regionálne združenie. Nemôžeme zanedbávať ani kontakty s ostatnými Slovákmi obývanými regiónmi krajiny, ba chceme s nimi úzko spolupracovať. Neobmedzíme sa však na Maďarsko, veď už aj v súčasnosti máme veľmi živé družobné styky s osadami na Slovensku, ktoré by sme tiež chceli systematizovať tak, aby boli rozšírené na celé regióny. Slovom, ako doma, tak aj vo svojich stykoch s našou materskou krajinou presadzujeme regionálny princíp.”
Členstvo Slovenska v Európskej únii (EÚ) podporujú viac ako dve tretiny občanov Slovenskej republiky (SR). Čo sa týka členstva v NATO, prevažuje negatívny postoj. Proti vstupu SR do Aliancie je takmer 50 percent verejnosti. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý na objednávku Tlačovej agentúry SR vykonala Agentúra MVK. Expert Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson si myslí, že vstup do EÚ je pre slovenských občanov vecou konzumu, kým vstup do NATO pripúta našu materskú krajinu k západu ideovo a politicky. Podľa neho slovenská spoločnosť nie je zatiaľ pripravená na to, aby sa ideovo, to znamená politickou vôľou pripojila k západu. Tento postoj Slovenska má vraj historickú tradíciu a vychádza z politickej kultúry, ale aj neinformovanosti verejnosti. Informácie, ktoré podávala slovenská vláda v rokoch 1994 až 1998, boli dvojzmyselné, neboli úprimné, neboli presvedčivé, informácie, ktoré podávala súčasná vláda po roku 1998 zase neboli úplné. I. Samson zdôraznil, že prvým výrazným neúspechom slovenskej zahraničnej politiky bolo informovanie o kosovskej kríze. Vláda absolútne nechala verejné médiá, resp. štátnu televíziu napospas srbským cenzurovaným správam, čo bolo nemysliteľné v televíziách Maďarska, Poľska a Česka. Spomínaný expert na bezpečnostnú politiku si myslí, že vláda môže pre zlepšenie obrazu NATO v slovenskej spoločnosti robiť iba väčšiu propagáciu, ale inteligentným spôsobom. Mala by podľa neho poukazovať na fašizmus a komunizmus a zdôrazňovať úlohu aliancie, ktorá pri jeho páde zohrala jednoznačnú úlohu.
Most cez Ipeľ medzi obcami Chľaba a Ipoľdamášd (Ipolydamásd), ktorý má na svedomí slovensko-maďarské príbuzenské pletence do siedmeho kolena, patril koncom tohoročnej fašiangovej sezóny stovkám masiek. Piráti s polepenými očami, zubami drkotajúci Dalmatínec, sedemdesiatnička v maske buldoga, Dracula, čo každú chvíľu vypľúval zubiská, a aspoň päťdesiat fašiangových Cigánov stáli už ráno pred deviatou na slovenskej strane mosta, ktorý slávnostne spojazdnili počas 10. medzinárodného maškarného plesu zorganizovaného samosprávou obcí na oboch stranách Ipľa. Čo malo v hraničnej slovenskej dedine nohy, vytvorilo pred riekou štrúdľu dlhú stovky metrov. Príležitostný hraničný priechod, ktorý sa od roku 1990 otvára počas cirkevných sviatkov či hodov, využili predovšetkým tí, ktorí majú na druhej strane príbuzných. Veď v Ipoľdamášde žili v minulosti najmä Slováci.
Pol tisícročia vraj nad Ipľom stojí neveľká lávka a rovnako dlhá brada dorástla aj prirodzeným ľudským väzbám. Ako poznamenal zástupca euroregiónu Dunaj - Váh - Ipeľ preoblečený za staršinu, súčasná politická klíma je šancou znovu postaviť zbúrané mosty. Z pôvodných 27 ich údajne existuje už len päť. Obyvatelia z oboch brehov Ipľa by boli radi, keby sa aj táto spojnica nad riekou stala oficiálnym hraničným priechodom. Preto roky udržujú aj spoločný karnevalový oheň. A ten sa veru nielen v Ipoľdamášde, ale popoludní aj v Chľabe rozhorel nielen symbolicky. Pri čardášoch a slovenských ľudovkách Cigánky s podväzkami preskakovali plamene sálajúce z balov zapálenej slamy, medzinárodnú cestu Šahy-Budapešť zatarasili vari štyri stovky masiek. Vedľa seba kráčali gazdovský chľabanský pár Erika a Jano s ipoľdamášdskou maskou pasty Blendamed, maďarský bíreš so slovenskou misskou, ktorú iba podľa chlpatých nôh identifikovali ako chlapa. Gazdovia pred domami nalievali plesajúcim po štamperlíku hruškovice či tuhú slivovičku. Bistro uprostred Ipoľdamášdu spoluvlastní Banskobystričanka Martina Tóthová. “Už nikto nevie, kto má kde korene. A vôbec na tom nezáleží. Aj dnes zopár mládencov z oboch strán prešlo mostom za frajerkami,” utrúsil starosta Chľaby Jozef Bogdányi. Ako inak - so svojím maďarským kolegom v maske čerta už v sobotu večer na medzinárodnej tancovačke organizovali budúci karneval.
Členovia Slovenskej besedy, pôsobiacej pri Slovenskej samospráve Budapešti (SSB), sa stretávajú pravidelne v prvý pondelok mesiaca v sídle SSB (Budapešť, ul. Akadémia č. 1, III. posch.). Začiatkom tohto roka prediskutovali návrh programu klubových posedení, premietli film Pomsta starej dámy a na marcovom stretnutí diskutovali na tému Problematika revolúcie v Uhorsku v rokoch 1848-49 z pohľadu Slovákov na základe knihy Viktora Gabriela Legenda rokov meruôsmych (Kalligram, 1999).
3. apríla: Spomienka na J. Palárika (1822-1870) pri príležitosti 130. výročia jeho úmrtia
8. mája: Diskusia o filmovej podobe románu P. Závadu Jadvigin vankúšik. Predtým spoločná návšteva filmového predstavenia.
5. júna: Spomienka na nórskeho spisovateľa B. Björnsona (1832-1910) pri príležitosti 90. výročia jeho úmrtia.
2. júla: Spomienka na J. Š. Petiana (Petényiho) a na jeho pôsobenie v Cinkote v rokoch 1826-1833. Zájazd do Cinkoty.
20. až 24. júla: Vlastivedný seminár v Békéšskej Čabe. Témy: Úloha a význam vyššieho ev. gymnázia v Sarvaši vo vzdelávaní slovenskej mládeže na prelome 19. a 20. storočia. Významné osobnosti a slovenskí študenti tejto školy, 120. výročie narodenia M. R. Štefánika.
Metodické centrum Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici pre Slovákov žijúcich v zahraničí - s podporou Ministerstva školstva SR a v spolupráci s Celoštátnou slovenskou samosprávou (CSS) - ponúka slovenským učiteľkám našich materských škôl
Počet pedagógov (z Maďarska): 10.
Termín: 29. mája - 10. júna 2000.
Termín podania prihlášky: najneskôr do 27. apríla 2000.
Kurz pozostáva z troch zložiek. V rámci odbornej zložky si účastníci vypočujú odborné prednášky na katedrách UMB v Banskej Bystrici. Druhú (metodickú) zložku tvorí hospitačná činnosť na miestnych a okolitých materských školách. V rámci kultúrno-poznávacej časti sa pre účastníkov pripraví tematická exkurzia Centrá národnej histórie a kultúry.
Cieľom kurzu je získanie certifikátu o jeho absolvovaní a o spôsobilosti vyučovať v slovenskom jazyku. Ministerstvo školstva SR zabezpečí pre účastníkov ubytovanie a stravu. Cesta sa uskutoční spoločne z Budapešti za podpory Ministerstva školstva MR (z bydliska do Budapešti a z Budapešti späť si hradí cestovné sám účastník). Kurz Metodického centra UMB sa v zmysle nariadenia vlády MR započíta do pravidelných (po siedmych rokoch povinných) doškoľovaní.
Záujemci o kurz sa majú prihlásiť (vo vlastnom záujme čím skôr, najneskôr však v uvedenom termíne) na adresu CSS (Országos Szlovák Önkormányzat, Budapešť, Fadrusz u. 11/A., PSČ: 1114), pričom informovať sa môžu i telefonicky u školskej referentky CSS Márie Matejdesovej na číslach CSS: (1) 466 9463, 386 8759, resp. faxom na č. 386 4077.
Osem prezidentov zo štátov západnej, strednej a východnej Európy sa zúčastnilo 12. marca na stretnutí v poľskom Hnezdne. Schôdzka prezidentov Poľska, Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Litvy, Ukrajiny, Nemecka a Talianska je súčasťou série podujatí a osláv milénia v tomto starobylom meste pri Poznani. Slávnosti v Hnezdne mali cirkevný i politický rozmer, v intenciách spomienky na Hnezdniansky zjazd a synodu spred tisícročia, keď sa v tunajšej katedrále rozhodlo o založení arcibiskupstva a troch biskupstiev - v Krakove, Kolobrzegu a vo Vroclave. Oslavy v hnezdnianskej katedrále mali ekumenický charakter. Zúčastnili sa na nich reprezentanti rôznych kresťanských cirkví Poľska spolu s pozvanými prezidentmi a ďalšími hosťami. Spoločná komisia vlády Poľskej republiky a episkopátu, vedená vicepremiérom Longinom Komolowským a biskupom Alojzym Orszulikom, tiež potvrdila, že koncom apríla sa v Hnezdne pripravuje v rámci podujatí osláv milénia aj stretnutie premiérov Poľska, SR, MR, ČR, Nemecka, Litvy, Ukrajiny a Talianska.
Vláda Slovenskej republiky (SR) vo všeobecnosti rešpektovala ľudské práva svojich občanov a situácia v tejto oblasti sa počas uplynulého roku zlepšila, hoci problémy v niektorých oblastiach zostávajú. Konštatuje to výročná správa ministerstva zahraničných vecí USA o stave ľudských práv vo svete, ktorá bola koncom februára zverejnená. Správa spomína, že v SR došlo pravdepodobne k jednému zabitiu osoby príslušníkom polície a vyskytli sa i prípady zlého zaobchádzania alebo zbitia príslušníkov rómskej menšiny. Podľa správy úrady príležitostne porušovali práva občanov, hoci boli odstránené praktiky zneužívania Slovenskej informačnej služby (SIS), prejavujúce sa za predchádzajúcej vlády a zamerané na sledovanie politikov, novinárov a ich rodinných príslušníkov.
Kuratórium verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku vypísalo tohoročný súbeh na podporovanie činnosti, zameranej na zachovanie a rozvíjanie kultúry a identity národných a etnických menšín.
Prihlášky treba podať na špeciálnom tlačive, ktoré si spolu s patričným informačným materiálom možno v pracovnom čase osobne zaobstarať v kancelárii verejnej nadácie (A Magyarországi Nemzeti és Etnikai Kisebbségekért Közalapítvány Irodája, Budapest V., Akadémia u. 3. II/240). V prípade žiadosti o zaslanie prihlášky a tlačiva poštou treba pripojiť oznámkovanú obálku stredného rozmeru (C5) s adresou uchádzača, ktorú treba zaslať na poštovú adresu nadácie: 1387 Budapest 62., Pf.: 25. Všetky informácie súvisiace so súbehom, formuláre a tlačivá záujemci nájdu aj na internetových adresách verejnej nadácie: http://w3.datanet.hu/~mnekk, resp. http://www.romapage.c3.hu.
Nedávnym prevzatím slovenských pivovarov Martiner a Gemer holandským Heinekenom sa po desiatich rokoch od spustenia transformačného procesu vyjasňuje rozloženie síl v pivovarníctve našej materskej krajiny. Heineken sa s 39-percentným podielom usadil na prvej pozícii. Za ním nasleduje s 13 percentami juhoafrický South African Breweries (SAB). S miernym odstupom je na treťom mieste Topvar, ktorý je ešte stále v slovenských rukách. Práve súboj o tento pivovar naznačí, aké bude definitívne rozloženie síl.
Búrlivý vývoj zaznamenáva trh produkcie piva aj v ostatných stredoeurópskych krajinách. Podobne ako na Slovensku je Heineken jednotkou aj v Poľsku. V Česku a Maďarsku dominuje SAB. V Rakúsku má nadpolovičný podiel Brau Beteiligungs AG. Hoci táto firma disponuje kapacitami sedemkrát menšími ako Heineken, netají sa ambíciami pevne sa zakotviť na stredoeurópskom trhu. Najväčší úspech zatiaľ dosiahla v Maďarsku, kde jej patrí jedna pätina kapacít.
Spomedzi všetkých krajín strednej a východnej Európy zaznamená v rokoch 2000 až 2004 najvyšší rast hrubého domáceho produktu (HDP) Poľsko, ktorého prírastok HDP sa vyšplhá v priemere na 5 %. Vyplýva to zo správy vplyvného britského ekonomického inštitútu The Economist Intelligence Unit (EIU). Z ostatných krajín v stredoeurópskom regióne by mala najväčšiu expanziu zaznamenať maďarská ekonomika s priemerným rastom HDP v najbližších štyroch rokoch o 4,0 %. HDP Slovenska sa podľa EIU zvýši o 3,8 %; podobný osud čaká Bulharsko. Za nimi nasleduje Česká republika s 3,3 % a Rumunsko s 3,1 %. Podľa analytika EIU Gavina Graya rast HDP ovplyvní najmä export a spotreba investícií, z čoho bude väčšina financovaná priamymi zahraničnými investíciami. Preto EIU očakáva, že deficit bežného účtu v KSVE vzrastie v roku 2000 na 11,9 miliardy USD v porovnaní s 11,7 miliardy USD v roku 1999. Ak sa deficit stane ťažko kontrolovateľným, budú podľa G. Graya krajiny nútené pristúpiť k viacerým nepopulárnym opatreniam, ktoré sa podpíšu pod spomalenie rastu. Výrazné reštrikcie v hospodárskej politike však nepredpokladá, a to kvôli očakávanej obnove v Európskej únii a opatreniam, ktoré väčšina krajín v súčasnosti uskutočňuje.
V dňoch 13. až 18. marca obsadila niektoré časti hlavného mesta našej materskej krajiny kultúra privezená priamo z Maďarska. Bratislava bola totiž opäť dejiskom Dní maďarskej kultúry, ktoré usporiadal Kultúrny inštitút Maďarskej republiky. Záštitu nad podujatím prevzali ministri kultúry Maďarskej a Slovenskej republiky Zoltán Rockenbauer a Milan Kňažko. Päťdňovú prehliadku hudby, výtvarného či literárneho umenia, filmu i tanca odštartovala vernisáž výstavy Svetlo a farby v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy. Prehliadka maďarského výtvarného umenia, tentoraz tvorby jeho mladých výtvarníkov, pokračovala vernisážou v priestoroch Kultúrneho inštitútu MR. Ďalší deň patril hudbe, keď sa v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v Redute predstavil Symfonický orchester maďarského rozhlasu a televízie. V rámci podujatia sa v Kultúrnom inštitúte MR uskutočnili i Rozhovory literátov, kde vystúpili László Darvasi, Pál Závada a ďalší. Predstavenie súčasného tanca Polnočný maratón No.2-No.3 v podaní Andrei Ladányiovej a dance company si Štúdiu S tiež mnohí pozreli. Na tomto dejisku bola zároveň inštalovaná výstava fotografií - momentov z tohto predstavenia - od Ferenca Grunwalského. Rovnako v Štúdiu S sa predstavila folklórna skupina Hegedös. Počas celého podujatia prebiehala v kine Tatra prehliadka maďarských filmov, ktorú v rovnakých priestoroch doplnila výstava fotografií Zity Kovácsovej Svetelná sprcha.
Pod taktovkou medzinárodne uznávaného slovenského znalca vín Fedora Malíka sa v marci v Brne uskutočnil siedmy ročník medzinárodnej súťaže hodnotenia kvality vín Grand Prix Vinex 2000. Titul absolútneho šampióna vyfúkla českým, moravským a slovenským vinárom maďarská spoločnosť Polgár-Pince Kft. z Villányu s vínom Cabernet Sauvignon. Slovensko získalo primát v kategórii šumivých vín za Sekt Pálfy Brut - výrobca Víno Nitra.
Život a tvorbu maďarského poviedkára a románopisca Móra Jókaiho približovala do 18. marca výstava v Podunajskej knižnici v Komárne pri príležitosti 175. výročia narodenia spisovateľa. Expozícia obsahovala kópie jeho osobnej korešpondencie, napríklad listy manželkám, priateľom, ale aj korešpondenciu s mnohými vedcami, umelcami a osobnosťami z čias monarchie. Návštevníci si mohli pozrieť prvé vydania Jókaiho diel - Zlatý človek, Zoltán Kárpáthy, Synovia muža kamenného srdca a Zem sa predsa krúti. Zaujímavou súčasťou výstavy boli osobné veci a busta autora.
Už po 33. raz sa otvorili brány výstaviska TMM v Trenčíne veľtrhu módy a odievania s výlučne kontraktačným charakterom. Na ploche 3220 metrov štvorcových sa odbornej verejnosti aj bežným záujemcom o trendy v módnom dianí v dňoch 14. až 16. marca predstavilo 94 vystavovateľov. Boli medzi nimi popredné aj menej známe slovenské firmy, ktoré sa chcú na trhu ešte len uviesť, predstavili sa však aj firmy zahraničné - tentoraz z Maďarska, Poľska a Česka.