25. marca 2000 ● Zo slovenskej tlače
Ticho je na zemi i v nebi - zatĺkalo srdce v nemom zvone od náhlej bolesti. Smútok sa nám rozlial v duši, studený dotyk zasiahol naše srdcia. Zostalo ticho v našom meste, onemel každý od náhlej bolesti, keď 19. marca toho roku po tragickej nehode, nám osud navždy vzal obetavú riaditeľku Kultúrneho strediska Petra Vajdu. Skromne, otvorene a s dobrou vôľou rozdávala celým priehrštím lásku, teplo a pokoj nielen svojej dcére - gymnazistke a svojim drahým v rodine. V jej blízkosti sme všetci cítili zmysel spolupatričnosti, význam ľudského pochopenia. S jej menom je spojené kultúrne dianie Sarvaša, veď od roku 1975 pracovala v kultúrnom stredisku, kde od roku 1989 pôsobila vo funkcii riaditeľky. 25 rokov služby obyvateľom Sarvaša a jeho okolia v duchu rozvíjania slovenských tradícii, porozumenia a priateľstva nám nedovolí zabudnúť. Plamienok sviečky, čo pred kultúrnym domom v týchto dňoch horí navždy ožiari jej nekonečnú pamiatku.
Na jej počesť kladieme do smútočnej kytice ruží sľub - nezabudneme. Česť jej pamiatke!
Prezident Slovenskej republiky (SR) Rudolf Schuster s manželkou Irenou v dňoch 21. až 23. marca absolvovali na pozvanie prezidenta Maďarskej republiky (MR) Árpáda Göncza trojdňovú oficiálnu návštevu Maďarska. Slovenského prezidenta sprevádzali šéfovia rezortov pre správu a privatizáciu národného majetku Mária Machová, školstva Milan Ftáčnik, pôdohospodárstva Pavel Koncoš, výstavby a verejných prác István Harna, štátny tajomník ministerstva hospodárstva Peter Brňo, ako aj veľvyslanec SR v Maďarsku Štefan Markuš.
R. Schustera slávnostne privítal na námestí Lajosa Kossutha Á. Göncz. Rokovania jednotlivých ministrov s ich maďarskými rezortnými kolegami, ako aj samotné rozhovory oboch hláv štátov (ku ktorým došlo v pracovni hostiteľa v úzkom kruhu) sa uskutočnili v priestoroch parlamentu. Po plenárnom rokovaní ministri školstva Zoltán Pokorni a M. Ftáčnik podpísali dohodu o vzájomnom uznávaní dokladov o vzdelaní.
Na tlačovej konferencii vyjadrili obaja prezidenti spokojnosť s konštruktivitou a vecným charakterom rokovaní. R. Schuster poďakoval maďarskej strane za podporu úsilia Slovenska o začlenenie sa do euroatlantických štruktúr, o vstup do OECD a o kreslo nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Podľa neho slovensko-maďarské vzťahy ešte nikdy nemali takú šancu na dobrú perspektívu ako teraz. Vzácny hosť zdôraznil, že vláda SR, parlament i on osobne v maximálnej miere podporujú dobré vzťahy so susedmi. Vyjadril nádej, že Maďarsku sa podarí vyriešiť otázku parlamentného zastúpenia menšín a vyzdvihol pripravenosť Maďarska odovzdať slovenským partnerom skúsenosti z riešenia rómskej problematiky.
Á. Göncz poukázal na to, že zahraničnopolitické záujmy oboch krajín sú úplne totožné a že SR smeruje tam, kam Maďarsko. „Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sa tam dostalo čo najskôr,” zdôraznil hostiteľ. Na tlačovej konferencii odznelo, že nosnými témami stretnutia oboch prezidentov (a čiastočne i rokovaní členov slovenskej delegácie) bolo zhodnotenie prístupových rokovaní SR, kooperácia v sfére školstva a kultúry, situácia národnostných menšín v oboch krajinách a varianty jej riešenia s dôrazom na vytvorenie a činnosť zmiešaných grémií, ako aj regionálna a bezhraničná, resp. hospodárska spolupráca.
R. Schuster vo svojom apartmáne v budapeštianskom hoteli Hilton prijal známeho maďarského podnikateľa Sándora Demjána, predsedu Maďarskej socialistickej strany (MSZP) László Kovácsa, lídra Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) Bálinta Magyara, ako aj predsedu Celoštátnej rómskej samosprávy Flóriána Farkasa. Po položení vencov k pomníku maďarských hrdinov prezident SR rokoval s predsedom Národného zhromaždenia MR Jánosom Áderom.
Vyvrcholením úvodného dňa návštevy bol prejav R. Schustera na plenárnom zasadnutí maďarského parlamentu, ktorého poslednú časť vzácny hosť predniesol po maďarsky. Slovenský prezident pripomenul vlastnú výzvu na zmierenie, adresovanú na Nový rok občanom SR. Podľa vlastných slov verí, že myšlienka zmierenia sa prenesie cez regióny aj k našim susedom a vytvorí tak ešte lepšie podmienky na vzájomnú dôveru a dobrú spoluprácu. Zároveň ubezpečil, že je rozhodnutý urobiť v tomto smere všetko, čo je v jeho silách. V spojitosti s národnostnou problematikou uviedol: „Pevne verím, že sa nájde dostatok vôle a síl u kompetentných orgánov MR na doplnenie legislatívnych predpokladov aj na uplatnenie zákona o národnostných a etnických menšinách v praktickom živote. Rovnako verím, že sa postupne nájde aj viac finančných prostriedkov na rozvoj menšinového školstva a kultúry”. R. Schuster sa poďakoval poslancom, predsedovi parlamentu, maďarskej vláde, prezidentovi Á. Gönczovi i občanom MR za doterajšiu podporu pri úsilí Slovenska vstúpiť do OECD, NATO a Európskej únie. Podľa slovenského prezidenta slovensko-maďarské zmierenie cestou zmysluplného dialógu by malo byť podnetom na prekonanie historických predsudkov, ktoré zvyčajne otravujú vzťahy medzi národmi vrátane Slovákov a Maďarov.
R. Schuster zavítal večer do budapeštianskeho Slovenského inštitútu, kde otvoril výstavu slovenského maliara Jozefa Fabiniho.
Nabitý program druhého dňa návštevy sa začal pracovnými raňajkami prezidenta SR s maďarským ministrom zahraničných vecí Jánosom Martonyim, ktorý mu sprostredkoval mienku generálneho tajomníka NATO Georgea Robertsona, že Slovensko je najlepšie pripraveným kandidátom na vstup do Severoatlantickej aliancie. Hlavy štátov sa potom zúčastnili otvorenia maďarsko-slovenského hospodárskeho fóra v budapeštianskej obchodnej komore, kde sa hovorilo najmä o skúsenostiach z privatizačného procesu, ktorý je v Maďarsku najpokročilejší z postkomunistických krajín, ako aj o zvyšujúcom sa záujme o cezhraničnú hospodársku spoluprácu. Ministerka pre privatizáciu M. Machová upozornila podnikateľov na priaznivé investičné možnosti na Slovensku. „Pri rokovaniach podnikateľov sa rodia dohody, ktorých konkrétne výsledky možno posúdiť až v priebehu niekoľkých mesiacov. Veríme však, že budú pozitívne, pretože záujem o hospodársku spoluprácu existuje nepochybne na oboch stranách,“ konštatoval Á. Göncz.
Na magistráte Budapešti sa slovenský prezident stretol s primátorom hlavného mesta Gáborom Demszkym, ktorý mu odovzdal symbolické kľúče od mesta a navrhol vytvorenie informačnej horúcej linky v povodí Dunaja. Zároveň oznámil, že Budapešť chce pre obnovený Dóm sv. Martina v Bratislave darovať zvon, ktorý by vyrobili v ČR a ktorý by symbolizoval priateľstvo českého, slovenského a maďarského národa. R. Schuster túto ponuku privítal a vyslovil sa za zintenzívnenie vzťahov medzi Budapešťou a Bratislavou.
Minister pôdohospodárstva P. Koncoš sa medzitým so svojím rezortným kolegom Józsefom Torgyánom dohodol, že ani Maďarsko, ani Slovensko nepripustí revidovanie dohody CEFTA, o čo sa snaží viac krajín, lebo by sa tým zúžili možností voľného obchodu.
Prezident SR zavítal i do sídla Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), kde ho popri predsedovi Jánovi Fuzikovi a podpredsedníčke Etelke Rybovej čakali vedúci našich celoštátnych civilných organizácií - predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Baráneková-Egyedová, predsedníčka Kresťanského spolku Slovákov v Maďarsku Ildika Fúziková-Klauszová a predsedníčka Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Mária Matejdesová. Na stretnutí sa hovorilo o. i. o potrebe riešenia priameho parlamentného zastúpenia národností v Maďarsku, o našich potrebách v cirkevnom živote, o plánoch na zriadenie Školy v prírode na Slovensku pre krajanské deti s celoročnou pôsobnosťou, potrebe učebníc, kníh a videokaziet a o naďalej nevyriešenom probléme prijímania signálov Slovenskej televízie na území Maďarska. Predstavitelia našej Slovače sformulovali i želanie, aby naša materská krajina prejavovala o nás trvalý a konkrétny záujem, čomu dozaista napomôže i zriadenie Úradu splnomocnenca pre zahraničných Slovákov, ktorý bude pôsobiť pri Ministerstve kultúry SR.
Po slávnostnom obede s maďarským premiérom Viktorom Orbánom sa obaja prezidenti presunuli vlakom do Békéšskej Čaby. Po parádnom, skutočne vrelom a dojímavom privítaní na stanici, kde ich čakal starosta János Pap, predstavitelia mesta a početné kultúrne súbory, vrátane slovenských, hostia navštívili mestskú radnicu a prezreli si aj priestory budúceho generálneho konzulátu SR.
Prezidenti SR a MR potom navštívili čabiansku slovenskú základnú školu a gymnázium. Riaditeľka inštitúcie Edita Pečeňová na úvod pestrého literárno-hudobného a tanečného programu vyzdvihla: „Staré knihy našich rodičov a starých rodičov, písané švabachom v pevných tepaných väzbách strážia minulosť na svojich zodraných, zožltnutých stránkach. Odovzdávanie tohto duchovného dedičstva, ako aj ochrana a rozvíjanie jazyka našich rodičov a starých rodičov, je našou najdôležitejšou úlohou.”
Vzácni hostia si pozreli i čabiansky slovenský pamätný ľudový dom, pričom preplnený program ukončili stretnutím so slovenskými aktivistami v Dome slovenskej kultúry. Bezprostredného rozhovoru s hosťami sa zúčastnili najmä členovia Čabianskej organizácie Slovákov, nechýbali však ani predstavitelia slovenských samosprávnych zborov mesta a celého békéšskeho regiónu.
R. Schuster v spoločnosti Á. Göncza (aj ako exprimátor Košíc) navštívil 23. marca Miškovec (Miskolc), s ktorým východoslovenská metropola nadviazala úzke kontakty práve v čase jeho pôsobenia na čele tamojšej radnice. V Miškovci sa zúčastnili fóra o regionálnej spolupráci oboch miest.
Prvej dáme SR Irene Schusterovej hostitelia pripravili tiež bohatý program, ktorý absolvovala v spoločnosti manželky prezidenta MR Zzuzsanny Gönczovej a manželky veľvyslanca SR v Maďarsku Drahomíry Markušovej čiastočne v kruhu Slovákov v Maďarsku. 21. marca zavítali do podpilíšskej obce Santov, kde navštívili obecný úrad, materskú školu a kostol. Tzv. ženská delegácia sa oboznamovala s pamätihodnosťami Budapešti a zavítala na Kardiologické oddelenie detskej kliniky Univerzity I. Semmelweisa v Budapešti, i do budapeštianskej slovenskej školy. Riaditeľka inštitúcie Anna Csörgölová po slávnostnom privítaní hosťov a predstavení školy odovzdala slovo žiakom, ktorí sa pripravili s milým kultúrnym programom. Súčasťou programu boli aj ukážkové hodiny a bezprostredný rozhovor so žiakmi a pedagógmi.
Veľké pobúrenie v médiách a ostrú reakciu viacerých občianskych združení vyvolala správa pripravená v marci pre medzirezortný výbor pre rómsku otázku, v ktorej sa ako najväčší problém rómskej populácie v Maďarsku označuje „vysoká pôrodnosť” a návrh riešiť ju bezplatným rozdávaním prezervatívov. Napriek tomu, že pod správou figuruje podpis štátneho tajomníka pre štátnu správu a regionálny rozvoj Pétera Szegváriho, jeho úrad sa od týchto vyjadrení dištancoval. Správa mala odporučiť vláde, v ktorých oblastiach by sa dali zlepšiť podmienky pre Rómov. P. Szegvári však tvrdí, že kontroverzné prvky sa dostali do správy bez jeho vedomia. Jej zostavovateľ, poradca premiéra Péter Balázs, s ním jej obsah údajne neprediskutoval. P. Balász bol svojej funkcie v úrade premiéra už zbavený a o tom, či podobný osud stihne aj P. Szegváriho, sa rozhodne po prešetrení, či správa naozaj vznikla bez jeho vedomia. Podľa desiatich rómskych organizácií a hnutí na obranu ľudských práv „je neprijateľné, aby úradník maďarskej vlády pracoval na projektoch, ktoré vedú k sterilizácii nášho ľudu, a podobné návrhy ešte aj zverejňoval”.
x x x
Po stretnutí predstaviteľov menšín na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky zástupkyňa Rómov Helena Jonášová povedala, že na selektívnom prístupe k pôrodnosti majoritnej a minoritnej spoločnosti nevidí nič zlé, a zdôraznila, že hovorí v mene Rómov. Novinárom opakovane vysvetľovala funkciu kondómu: „Je to prevencia,” a v bezplatnom rozdávaní prezervatívov videla výhodu. Skutočnosť, že štátom plánované obmedzovanie pôrodnosti určitého etnika podľa historických skúseností vyjadruje názor, že daná komunita je nežiaduca, opomenula. Rómska publicistka (žijúca tiež na Slovensku) Anna Koptová problém nezľahčovala: „Veľmi záleží na spôsobe, akým v tejto téme Rómov oslovíte. V spoločenstvách, ktoré poznám, majú ľudia voči používaniu prezervatívov nedôveru. Podľa mňa v Maďarsku zrejme nezvolili v komunikácii s Rómami najvhodnejší spôsob. Je to veľmi citlivá oblasť - hoci najmä mladšej generácii Rómov nie je plánované rodičovstvo cudzie, je vhodné, aby s nimi o tom hovorili iní Rómovia, ktorí poznajú jazyk a význam každého slova. Potom možno predpokladať aj úspech.” Uviedla, že nepozná čerstvé prípady, že by rómske ženy nútili k sterilizácii. Pripustila však, že niektorí lekári individuálne navrhujú rómskym ženám sterilizáciu a „môžu byť i úspešní”. Obvykle to však lekári ženám navrhnú len ako dočasné opatrenie. V prípade, keď si to ženy rozmyslia, možno zásah, ktorý obmedzuje počatie, odstrániť. Tento stav sa nedá porovnávať s prípadmi, najmä z 80. rokov, keď na Slovensku bola sterilizácia rómskych žien vykonávaná u nezanedbateľného počtu pacientok.
Pápež Ján Pavol II. v druhej polovici marca absolvoval týždňové putovanie po Svätej zemi - miestach, ktoré sú historicky späté so životom Ježiša Krista. Prvou zastávkou historickej cesty sa stal jordánsky Ammán, odkiaľ odletel Svätý otec do Izraela a na palestínske územia. Podľa pápežových slov má celá návšteva výlučne náboženský charakter, aj keď si jej príprava vzhľadom na politickú situáciu v regióne vyžiadala maximálne diplomatické úsilie. „Nech táto cesta, inšpirovaná výlučne náboženskými dôvodmi, prinesie túžobne očakávané plody pre celú cirkev,“ vyhlásil v čase príprav na historickú návštevu Svätej zeme pred pútnikmi na Námestí svätého Petra v Ríme. Aj napriek týmto ubezpečeniam však stretnutia s izraelskými a palestínskymi predstaviteľmi sledovali aj zlepšenie vzťahov v regióne. Kľúčovým problémom je predovšetkým štatút Jeruzalema - mesta, ktoré je posvätným rovnako pre veriacich židov, kresťanov, ako aj mohamedánov.
Hlavným cieľom 27-hodinového pobytu Jána Pavla II. v Jordánsku bola návšteva vrchu Nebo, z ktorého Mojžiš prvýkrát uvidel zasľúbenú zem. Do nej po 40-ročnom putovaní doviedol židovský národ, aj keď on sám sa už jej pôdy nikdy nedotkol. Okrem toho navštívil pápež aj Vádí al-Charrar - jedno z dvoch miest, ktoré biblická archeológia označuje za možné dejisko Kristovho krstu Jánom Krstiteľom vo vodách Jordánu.
Nabitý pápežov program, ktorý sa uskutočnil mnohými presunmi na strednú vzdialenosť pomocou helikoptéry, robil túto cestu jednou z najnáročnejších, aké kedy Ján Pavol II. podnikol. V poradí 91. pápežova zahraničná pastoračná cesta mimo územia Talianska však je súčasne pokladaná za jeden z vrcholov nielen v rámci jubilejného roku 2000, ale aj celého viac ako 20-ročného pontifikátu Jána Pavla II. Počas pobytu v Izraeli a na palestínskych územiach navštívil pápež prakticky všetky významnejšie biblické miesta spojené so životom Krista. Symbolickým vyvrcholením pritom bolo slávenie eucharistie vo Večeradle, kde podľa katolíckej cirkvi Ježiš pred svojím ukrižovaním premenil chlieb a víno na svoje obetované telo a krv. Významným medzníkom medzináboženského dialógu bolo stretnutie s vrcholnými predstaviteľmi židovskej obce pri Múre nárekov - najposvätnejšom mieste judaizmu na troskách Šalamúnovho chrámu. Okrem toho navštívil Ján Pavol II. pamätník Jad Vašem venovaný obetiam holokaustu. Súčasťou návštevy palestínskych území bol aj pobyt v Kristovom rodisku Betleheme a stretnutie s Jásirom Arafatom.
Pápež nie je jedinou hlavou rímskokatolíckej cirkvi, ktorá navštívila Svätú zem. V roku 1964 podnikol podobnú cestu už Pavol VI., ak, samozrejme, nepočítame prvého rímskeho biskupa - apoštola Petra, ktorý z týchto končín pochádzal.
Európska únia (EÚ) nebude tolerovať srbské provokácie, ktoré by mohli viesť ku konfliktu v Čiernej Hore teraz, keď rok po vojne v Kosove je na Balkáne stále napätie. Dospeli k tomu v Budapešti účastníci rokovania predstaviteľov Severoatlantickej aliancie (NATO) a EÚ s premiérmi krajín susediacich s Juhosláviou. “Na adresu Miloševiča sme povedali veľmi jasne, že nestrpíme akýkoľvek problém v Čiernej Hore. Veľmi dúfam, že nás v oblasti (Balkánu) nečaká ďalší konflikt; ak áno, potom zaň bude bezpochyby zodpovedný Miloševič,” povedal novinárom po stretnutí najvyšší predstaviteľ pre zahraničnú a obrannú politiku EÚ Javier Solana. Čierna Hora je súčasťou Juhoslovanskej zväzovej republiky, ale nesúhlasí s politikou Belehradu, žiada novú definíciu vzťahov a hrozí referendom o nezávislosti. „Radi by sme v Srbsku videli vývoj; máme v oblasti stále čiernu dieru, ktorej vládne človek obvinený medzinárodným tribunálom zo zločinov proti ľudskosti,” povedal Solana.
V rámci Dní maďarskej kultúry v Bratislave sa v Kultúrnom inštitúte MR uskutočnili Rozhovory literátov, čo na prvý pohľad vyzeralo ako mimoriadna hodina maďarskej literatúry pre študujúcu mládež, kde s ukážkami svojej najnovšej tvorby vystúpili László Darvasi, Lajos Parti Nagy, Pál Závada a literárny kritik László Szilasi. Slovenský preklad Renáty Deákovej ich prozaických diel čítal slovenský herec Peter Šimún. Prítomnosť kritika L. Szilasiho bola určitým posunom v literárnych popoludniach a svojimi odbornými postrehmi, ktoré boli miestami aj vtipné či až ironické, dramaturgicky dopĺňal a plasticky vykresľoval atmosféru celé dve hodiny trvajúcich “rozhovorov”. Svoj príhovor začal spomienkou na minuloročný Knižný veľtrh vo Frankfurte a krátkym, rýchlym prehľadom maďarskej literatúry po roku 1848. Zdôraznil fakt, že v maďarskej literatúre je rozhodujúca próza.
Zriedkakedy sa stáva, aby bol literárny večer taký dynamický a napriek tomu strohý v tom, že bolo otvorených niekoľko tém, na ktoré sa neušla možnosť rozpitvať ich. Tak napríklad otázka času a priestoru v dnešnej maďarskej literatúre, spontánnosť tvorby a mravenčia práca autora, a nakoniec všeobecný problém prijímania literárnych textov, čiže ich čitateľnosť. „Na prelome storočí a tisícročí sa vracajú prozaické diela, ktoré sú ľahko čitateľné,” vyslovil svoj názor L. Parti Nagy, „čo však neznamená, že tieto texty sú žánrovo ľahké.“ Krátke prózy L. Darvasiho sú stredoeurópske príbehy, ktoré sa môžu odohrávať kdekoľvek v týchto priestoroch a sú rozprávaním o nás.
Od utorka do soboty v tretí marcový týždeň si prišli na svoje aj priatelia filmu. Dni maďarského filmu predstavovali výber z 30. maďarskej filmovej prehliadky. Medzi premietanými dielami nechýbali ani na Slovensku známe mená režisérov ako sú Róbert Koltai alebo Miklós Jancsó. Zaujímavosťou bolo premietanie experimentálnych a krátkych hraných filmov mladých nádejných režisérov. Pestrú prehliadku maďarskej kultúry predstavenej v dňoch od 14. do 18. marca v Bratislave uzatváralo filmovými odborníkmi veľmi očakávané premietanie filmu Krisztíny Deákovej Jadvigin vankúšik, nakrúteného podľa románového bestselleru Komlóšana Pavla (Pála) Závadu.
Európsky parlament počas marcového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu vyzval členské štáty Európskej únie i kandidátske krajiny, aby venovali zvýšenú pozornosť boju proti rasizmu, xenofóbii a antisemitizmu, ako aj ochrane ľudských a menšinových práv. Poslanci sa zaoberali niekoľkými materiálmi venovanými tejto problematike. Parlament ocenil zlepšujúce sa postavenie maďarskej menšiny na Slovensku. Zároveň však vyjadril veľké znepokojenie nad situáciou rómskej menšiny vo viacerých východoeurópskych štátoch.
Podpisom spoločnej deklarácie vyvrcholilo 19. marca v Budapešti stretnutie ministrov zahraničných vecí Maďarska, Českej republiky a Poľska Jánosa Martonyiho, Jana Kavana a Bronislawa Geremeka, ktorí sa zišli na konferencii usporiadanej pri príležitosti prvého výročia prijatia svojich krajín do Severoatlantickej aliancie (NATO). Ministri v deklarácii vyhlásili, že prijatie nových členov prispelo k posilneniu a väčšej súdržnosti NATO, a zhodli sa v podpore ďalšieho rozširovania aliancie.
Maďarská republika má záujem o zamestnávanie občanov Slovenskej republiky (SR). Vládami oboch krajín dohodnutá kvóta 400 pracovných miest pre obyvateľov SR v maďarských podnikoch je už naplnená, maďarské ministerstvo práce a sociálnych vecí však navrhuje jej zvýšenie na 800 trvalých a 200 sezónnych pracovných miest. Najväčším zamestnávateľom občanov SR v Maďarsku je závod Philipsu v Győri, ktorý je pripravený ponúknuť prácu aj pre osemsto ľudí zo Slovenska. V Győrsko-Mošonsko-Šopronskej župe sú voľné miesta aj pre zdravotné sestry, učiteľov, šičky a v stavbárskych profesiách.
Kontaminácia Tisy kyanidom, ktorý sa do rieky dostal po pretrhnutí hrádze odkalovacej nádrže pri zlatej bani Aurul v severnom Rumunsku 31. januára, spôsobila Maďarsku škody vo výške 1,8 miliardy forintov. Oznámilo to v druhej polovici marca maďarské ministerstvo životného prostredia. Presný rozsah ekologickej tragédie na Tise teraz skúma Výskumný ústav rybárstva v Sarvaši, podľa ktorého kyanid v Tise usmrtil celkom 1241 ton rýb. Maďarsko proti bani Aurul a jej materskému austrálskemu banskému koncernu Esmeralda podalo žaloby so žiadosťami o odškodnenie. Koncern sa v obave pred maďarskými nárokmi nechal už 15. marca vyhlásiť za nesolventný a previesť do konkurzu.
O rozdelení 50 miliónov Slovenských korún zo štátneho rozpočtu menšinovej kultúre rokovali s Ministerstvom kultúry SR zástupcovia národnostných menšín. Kultúrne zväzy predložili vyše tisíc projektov, ktorých realizácia by si vyžiadala takmer 210 miliónov korún. Zástupcovia maďarskej, rómskej, chorvátskej a židovskej menšiny konštatovali, že prístup centrálnych orgánov k nim a komunikácia s nimi sa po posledných voľbách veľmi zlepšili. Ocenili ďalej, že o peniazoch určených na národnostnú kultúru rozhodujú sami.
Česko, Bulharsko a Maďarsko sa stali terčom kritiky za diskriminačné praktiky voči ich rómskym komunitám, uvádza sa v správe, ktorú v Štrasburgu koncom marca zverejnila Európska komisia proti rasizmu a netolerancii (ECRI), ktorá pôsobí pri Rade Európy. ECRI poukázala na pretrvávajúce akty rasisticky motivovaného násilia, ktorých terčom je najmä, i keď nie výlučne, rómska komunita. Organizácia považuje za alarmujúcu brutalitu policajtov v styku s Rómami, ktorú zaznamenala vo všetkých troch štátoch. Za znepokojujúce ECRI označila problémy, s ktorými Rómovia zápasia pri hľadaní pracovného miesta. V Bulharsku je nezamestnaných 80-90 percent Rómov a v Maďarsku pod 60 percent príslušníkov tohto etnika.
Podľa prieskumu postojov žiakov základných a stredných škôl v Bratislave k príslušníkom inej rasy alebo národnosti sa v porovnaní s ostatnými menšinami najvýraznejšia netolerancia preukázala vo vzťahu k Rómom. Napríklad spoločnosť Rómov pri obede by „prekážala” až 53 percentám opýtaných. Afričan pri obede by prekážal 8 %, kým 17 % opýtaných by nerado obedovalo pri stole s Maďarom. Asi štvrtine opýtaných by prítomnosť príslušníka inej rasy alebo národnosti pri spoločnom obede neprekážala. Podľa slovenských odborníkov je znepokojujúce, že za posledné tri roky intolerancia k menšinám (aj na Slovensku) vzrástla. Nasvedčuje tomu o. i. stúpajúci počet rasovo motivovaných násilností páchaných na príslušníkoch menšín. Ako uviedol predseda Združenia afro-slovenských rodín ZEBRA Sayon Camara, na Slovensku nie je tzv. klasický rasizmus prejavujúci sa odsudzovaním členov inej národnostnej skupiny. Podľa neho sa rasizmus v SR prejavuje násilnosťami proti menšinám zo strany nacionalistických skupín.