10. mája 2000 ● Zo slovenskej tlače
Slovenská samospráva v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) 25. mája vo veľkej sále miestneho Slovenského domu usporiada Fórum obyvateľov. Zbor slovenských poslancov obce na podujatie pozval každého občana, kto sa zaujíma o otázky súvisiace s miestnym slovenským obyvateľstvom. Záujemci si vypočujú referát o doterajších aktivitách a o ďalších cieľoch a plánoch miestnej slovenskej samosprávy, pričom, samozrejme, bude možnosť aj na pripomienky, otázky a prediskutovanie aktuálnych problémov Mlynčanov.
Kuratórium verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku vypisuje súbeh pre individuálnych uchádzačov na zhotovenie exponátov fotovýstavy, ktorá by sa konala pri príležitosti osláv tohoročného Dňa menšín pod názvom Menšiny v Maďarsku v poslednom desaťročí 20. storočia. µ Cieľom výstavy je prezentovať život, kultúru a akcie trinástich v Maďarsku žijúcich národností. µ Do súbehu sa možno prihlásiť vlastnými čiernobielymi alebo farebnými fotografiami rozmeru 18 X 24 cm, pričom jeden účastník môže zaslať maximálne 12 fotografií. µ Výstava bude prebiehať v dňoch 10. až 20. decembra 2000 v aule reduty Pesti Vigadó a bude pozostávať zo 120 najúspešnejších záberov. Najlepšie diela budú odmenené cenami. µ Súťažné práce spolu s vyplneným špeciálnym tlačivom treba doručiť na adresu verejnej nadácie (A Magyarországi Nemzeti és Etnikai Kisebbségekért Közalapítvány, Budapest V., Akadémia u. 3. II/240; poštová adresa: 1387 Budapest 62., Pf.: 25) najneskôr do 1. septembra 2000. µ Tlačivo spolu s informačným materiálom si možno zaobstarať v kancelárii nadácie. Všetky informácie súvisiace so súbehom sú uvedené aj na internetovej adrese nadácie: http://w3.datanet.hu/mnekk.
Dielňa Maďarskej akadémie vied pre menšinové výskumy prijme spoločenskovedných výskumných pracovníkov zaoberajúcich sa prítomnosťou v Maďarsku žijúcich národností. Ich pracovnou náplňou by mal byť výskum a organizovanie výskumov. Podmienkou prijatia je aktívna znalosť jedného svetového a niektorého menšinového jazyka. Uprednostňovaní budú sociológovia a právnici s doktorským titulom. Prihlásiť sa možno do 31. mája s odborným životopisom a zoznamom publikovaných prác na adrese: AKM, 1014 Budapešť, Úri utca 53.
Ministerstvo školstva Maďarskej republiky vypísalo súbeh na podporu tzv. akreditovaných doškoľovaní národnostných pedagógov, resp. doškoľovaní v materskej krajine. O cieľoch a podmienkach súbehu sa možno informovať na nasledujúcej adrese: Oktatási Minisztérium, Közoktatási és Kisebbségi Kapcsolatok Főosztálya, Budapest, Szalay u. 10-14.; telefón: (1) 312-2273, resp. z internetovej stránky ministerstva www.om.hu, z ktorej si zároveň možno stiahnuť potrebné tlačivo. Termín zaslania súťažných prác: 15. mája 2000, pričom súbehy budú vyhodnotené do 30. mája 2000.
Ministerstvo školstva Maďarskej republiky (MŠ MR) vypisuje súbeh na podporu čitateľských táborov príslušníkov národných menšín, resp. táborov upevňujúcich väzbu národnostných žiakov k tradičnej kultúre. Cieľom súbehu je podporiť prehlbovanie jazykových poznatkov národnostných žiakov, aktivity zamerané na pestovanie tradícií a kultúry v Maďarsku žijúcich národných menšín, ako aj na spoznávanie národopisu a kultúry ich materskej krajiny. Súbehu sa môžu zúčastniť národnostné školské inštitúcie rôzneho typu (základné školy, v ktorých sa vyučuje národnostný jazyk ako predmet, dvojjazyčné školy, ako aj školy s menšinovým vyučovacím jazykom), ale i tie celoštátne národnostné samosprávy, ktoré v súlade s horeuvedenými cieľmi usporiadajú najmenej pre 15 žiakov základných škôl aspoň týždňový alebo dlhší tábor. Súťažné práce majú obsahovať: plánovaný termín a dejisko programu, vypracovaný odborný program, plánovaný rozpočet s uvedením jednotlivých položiek a všetkých finančných zdrojov, ako i cenové ponuky pre jednotlivé služby (cestovanie, nocľah, strava), počet účastníkov podujatia. Termín zaslania súťažných prác: 15. mája 2000. Súbehy budú vyhodnotené 30. mája 2000. Adresa: Oktatási Minisztérium Közoktatási és Kisebbségi Kapcsolatok Főosztálya, Budapest, Szalay u. 10-14., poštová adresa: Budapest, Pf.: 1., PSČ: 1884.
Otázku dopravy na prihraničnom juhu Slovenska sa chystajú v krátkom čase riešiť obe strany - slovenská i maďarská. Má k tomu prispieť dostavba mostov a vytvorenie nových hraničných priechodov. Dopravou v regióne sa 4. mája zaoberal dunajský splnomocnenec maďarskej vlády László Szekély, ktorý navštívil niektoré oblasti na juhu Slovenska. Najskôr si prezrel podmytý most v Chľabe, potom sa stretol v Štúrove s primátormi a starostami okolitých miest a obcí a spolu hovorili o úlohe Mosta Márie Valérie. L. Szekély navštívil aj most a hraničný priechod Salka-Letkés. József Wollent z Ipeľskej únie v Šahách v tejto súvislosti pripomína, že záujmom únie je rozširovať spoluprácu Slovenska s Maďarskom, čo môže mať hlavne v prihraničných územiach priaznivý ekonomický, sociálny a environmentálny vplyv. „Už štvrtý rok sa usilujeme aj o vybudovanie cyklistickej magistrály, ktorá by viedla z Chľaby až po Lučenec,“ dodal. Jedným z dôvodov, prečo sa prihraničná spolupráca Slovenska s Maďarskom nerozvíja tempom, aké by si želali obe strany, je podľa J. Wollenta nezodpovedaná otázka, čo s vodným dielom Gabčíkovo-Nagymaros. Tieto nejasnosti podľa neho vplývajú nielen na slovenskú regionálnu, železničnú a cyklistickú dopravu, ale aj na rozvoj regiónov Maďarska a Slovenska pri Dunaji a v Poiplí. „Aj preto presadzujeme myšlienku úplného zastavenia ďalších stavebných aktivít na tomto vodnom diele,“ povedal predstaviteľ Ipeľskej únie pre bratislavský denník Sme.
Maďarsko má záujem na tom, aby sa Slovenská republika pripojila k Európskej charte menšinových jazykov. Uviedol to 29. apríla minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan, ktorý sa v Bratislave stretol s maďarským rezortným kolegom Jánosom Martonyim. Obe strany sa zhodli v názore, že implementácia rozsudku Medzinárodného súdneho tribunálu vo veci vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros bola depolitizovaná a vyjadrili záujem pokračovať v nastúpenej ceste právneho a technického riešenia tejto záležitosti.
Slovensko má v ostatných členských krajinách Vyšehradskej štvorky (V4) advokátov, ktorí podporujú jeho snahu integrovať sa do Severoatlantickej aliancie (NATO) a EÚ. Potvrdenie tejto pozície prinieslo stretnutie predsedov zahraničných, integračných a branno-bezpečnostných výborov parlamentov krajín V4, usporiadané koncom apríla v Častej-Papierničke a Bratislave. Poslanci a senátori z Českej, Poľskej a Maďarskej republiky na stretnutí s novinármi zdôrazňovali, že pri integrácii do EÚ je v tejto chvíli rozhodujúca vôľa štátov únie prijať kandidátske krajiny. „Lopta je na strane EÚ,“ povedal predseda zahraničného výboru českého parlamentu Ľubomír Zaorálek. Jeho maďarský kolega István Szent-Iványi dokonca vyhlásil, že prístupový proces do EÚ by sa mal skončiť najneskôr do decembra 2001 a vyjadril nesúhlas s termínmi vstupu v rokoch 2005 až 2007.
Maďarská republika otvorí v Košiciach, pravdepodobne v auguste tohto roku, konzulárne zastupiteľstvo na úrovni generálneho konzulátu v Slovenskej republike. Štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí SR Jána Figeľa o tom na osobnom stretnutí informoval veľvyslanec MR v SR Miklós Boros. Podľa verbálnej nóty, ktorú M. Boros odovzdal J. Figeľovi, otvoriť spomínaný úrad na východe Slovenska sa maďarská vláda rozhodla na základe principiálnych dohôd, vyplývajúcich z maďarsko-slovenských stretnutí na najvyššej úrovni.
Poľský prezident Aleksander Kwaşniewski koncom apríla navštívil povodňami postihnuté oblasti Maďarska a odovzdal kamión humanitárnej pomoci, medziiným detskú výživu a tepláky určené obetiam prírodnej katastrofy. „Pokúšame sa týmto odplatiť Maďarsku pomoc, ktorú nám poskytlo pri povodniach spred troch rokov”, uviedol poľský prezident.
Vo väčšine krajín sveta sa 1. mája konali oslavy Sviatku práce. Mnohé z nich charakterizovala nespokojnosť so súčasnou životnou úrovňou ľudí práce. V Budapešti od zmeny spoločenského zriadenia po prvýkrát oslavovalo 1. máj spoločne šesť najvýznamnejších konfederácií odborových zväzov. Predseda Celoštátneho zväzu maďarských odborov (MSZOSZ) László Sándor v mene konfederácií vo svojom slávnostnom prejave zdôraznil, že teraz po prvý raz sa im podarilo odložiť nedorozumenia a spoločne vystúpiť v záujme pozitívnych zmien pre pracujúcich. Demonštrovanie solidarity práce vo svojom liste pozdravil aj prezident Árpád Göncz, ktorý zdôraznil, že s úprimnou radosťou privítal skutočnosť, že odbory odložili svoje spory.
Vzájomnú kultúrnu spolupatričnosť Slovenska a Európy prezentujú Dni Európy 2000 v Bratislave. Podujatie s podtitulom Medzinárodný festival hudby, filmu, tanca, výtvarného umenia a radosti trvá od 2. do 15. mája. V rámci bohatého kultúrneho programu Dní vystúpi Lúčnica, koná sa koncert Slovenskej filharmónie a predstavenie pantomimickej komédie Carmen. Spestrením sú výstavy a vystúpenia zahraničných umelcov.
7. ročník Medzinárodného festivalu duchov a strašidiel na Bojnickom zámku usporiadali cez dva uplynulé predĺžené víkendy (od 28. apríla do 1. mája a od 5. do 8. mája). Podujatie sa tentoraz nieslo v znamení karpatských duchov a démonov. Spomedzi 120 stálych zámockých strašidiel pozval duch grófa Juraja Pálffyho napr. aj krvilačného grófa Drakulu, panovačnú Alžbetu Bátoryčku, transylvánskych vlkolakov a upírov. K najväčšej atrakcii patrila Strašidelná prehliadka zámku spolu s duchmi, démonmi a bosorkami. Nezvyčajné divadelné predstavenia, kde účinkovalo asi 200 postáv a tanečníkov, sa konalo nielen v komnatách, ale aj na nádvoriach.
Dvadsiate storočie je prvým storočím odfotografovaným od r. 1901 až do dnešného dňa. Na tomto fakte je založená myšlienka Francúza A. Genestara, tvorcu knihy Dvadsiate storočie Paris Match. Kniha je pomenovaná podľa týždenníka Paris Match, ktorý má najväčšie fotografické archívy. Skupina odborníkov vybrala z týchto archívov 400 nezabudnuteľných fotografií 20. storočia. Fotografie otextovali spisovatelia, žurnalisti a ich texty vysvetľujú dané obdobie. Kniha dokumentuje bláznivé predvojnové roky, ktoré sa zmenili na utrpenie, povojnové obdobie, boj žien za rovnoprávnosť a pod. Všetko je v obrazoch, a tie, ako hovorí autor knihy, nemôžu klamať.
Predseda Maloroľníckej strany (FKGP) mal byť kandidátom vládnej koalície na post prezidenta, József Torgyán to však odmietol. Verný svojmu populistickému štýlu, svoje rozhodnutie vysvetlil slovami, že „dobrý rodič nemôže opustiť vlastné dieťa” a ako minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieku musí „odsunúť bokom osobné záujmy a pokračovať v boji za zlepšenie situácie v malých obciach a dedinách, za celkový rozkvet Maďarska”. Líder maloroľníkov rozhodne odmietol požiadavku opozičných socialistov a liberálov na rozhovory o osobe nástupcu Árpáda Göncza. Koaličná dohoda so Zväzom mladých demokratov - Maďarskou občianskou stranou (Fidesz-MPP) premiéra Viktora Orbána dáva maloroľníkom právo nominovať spoločného prezidentského kandidáta. Zvolenie J. Torgyána za hlavu štátu si však neželá viac ako 80 percent obyvateľov. V prvých dvoch kolách tajného parlamentného hlasovania predseda FKGP prakticky nemal šancu získať potrebnú dvojtretinovú väčšinu. Lenže aj jednoduchá nadpolovičná väčšina hlasov v treťom kole mohla byť nad jeho sily, lebo ani vládna koalícia sa zaň nepostavila jednotne. Výhradami k prezidentskej kandidatúre J. Torgyána sa netajili viacerí predstavitelia Fidesz-u a predsedníčka koaličného Maďarského demokratického fóra (MDF), ministerka spravodlivosti Ibolya Dávidová otvorene oznámila, že jej poslanecký klub bude hlasovať proti.
Neznámi vandali v apríli t. r. rozbili pamätnú tabuľu na priečelí budovy Domu Matice slovenskej (MS) v Dunajskej Strede. Okrem toho napísali čiernym sprejom pod rozbitú tabuľu aj hanlivý nápis „spodina” v maďarskom jazyku. Pamätná tabuľa bola venovaná občanom Slovenska, ktorí trpeli a položili život za suverenitu a územnú celistvosť v čase maďarskej okupácie južného Slovenska v rokoch 1938-1945. Daroval ju americký Slovák Ľudovít Mišík. Miestna organizácia MS a vedenie Domu MS dali podnet polícii na trestné stíhanie neznámeho páchateľa a zároveň vyjadrili rozhorčenie nad týmto vandalským činom. MS dôrazne odsúdila rozbitie pamätnej tabule 50. výročia Viedenskej arbitráže v Dunajskej Strede a vyjadrila obavy, že ide o súčasť organizovaných útokov na túto celonárodnú ustanovizeň Slovákov. Ako vo vyhlásení MS uviedol podpredseda a hovorca Matice Stanislav Bajaník, je to zároveň pokus o vyvolávanie občianskych nepokojov na slovenskom juhu. Preto žiadal príslušné orgány o okamžité vyšetrenie tohto prípadu.
Kandidátom na úrad maďarského prezidenta a zároveň osobou, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou aj vystrieda Árpáda Göncza v prezidentskom kresle, bude Ferenc Mádl. Nominovala ho Nezávislá maloroľnícka strana (FKGP) v súlade s koaličnou dohodou so stranou Fidesz - Maďarskou občianskou stranou (MPP), so súhlasom a s podporou najsilnejšej koaličnej strany. Mádlovu kandidatúru po včerajšej schôdzke šéfa FKGP Józsefa Torgyána s premiérom Viktorom Orbánom už schválili predsedníctva obidvoch vládnych strán. Podľa koaličnej dohody z roku 1998 mali nominovať prezidentského kandidáta maloroľníci, čo sa dlho považovalo za výraz osobných ambícií šéfa FKGP stať sa hlavou štátu. Vzhľadom na dosť nízku popularitu u maďarských občanov a tiež v radoch poslancov Fideszu však maloroľníci nakoniec nominovali iného, prijateľnejšieho kandidáta po tom, čo sa Torgyán koncom minulého týždňa zriekol úmyslu kandidovať. Maloroľníci a Fidesz zároveň uzavreli podobnú dohodu aj pre prípad nasledujúcich volieb, teda že obe strany pôjdu spoločne do volieb v roku 2002, víťaz vymenuje premiéra a jeho koaličný partner prezidenta. Mandát Árpáda Göncza vyprší začiatkom augusta. Nový prezident musí byť zvolený najneskôr mesiac pred týmto termínom.
xxx
Akademik Ferenc Mádl (69), ktorého centropravicová vládna koalícia v stredu nominovala za prezidentského kandidáta, má veľkú šancu, že ho parlament zvolí uz v prvom kole. O dátume voľby nástupcu Árpáda Göncza (78), ktorého druhý a súčasne posledný päťročný mandát vyprší začiatkom augusta, rozhodne vedenie parlamentu dnes. Ako najvhodnejší termín prichádza do úvahy 22.-23. alebo 29.-30. máj. Dráma okolo nominácie koaličného kandidáta poľavila už minulú sobotu, keď sa populistický líder maloroľníkov József Torgyán napriek výzve celoštátnej konferencie svojej strany odmietol uchádzať o post hlavy štátu. Torgyán nechcel riskovať stratu prestíže v prípade, že v tajnom hlasovaní ho nepodporia ani koaliční poslanci. S hlasmi opozičných socialistov a liberálov, ktorí jeho pohrávanie sa s prezidentskými ambíciami označili za frašku, nemohol rátať. Ale aj najmenšia vládna strana - Maďarské demokratické fórum (MDF) - vopred avizovala, že bude proti. Výhradami ku kontroverznému ministrovi pôdohospodárstva a vidieckeho rozvoja sa však netajili ani viacerí predstavitelia Fideszu - Maďarskej občianskej strany premiéra Viktora Orbána, s ktorým Torgyán v roku 1998 podpísal koaličnú zmluvu oprávňujúcu maloroľníkov nominovať spoločného prezidentského kandidáta. Z tejto zložitej situácie Torgyán vykľučkoval so cťou, keď za prezidenta navrhol akademika Mádla, uznávaného profesora medzinárodného práva, niekdajšieho ministra bez kresla a neskôr šéfa rezortu školstva a kultúry vo vláde Józsefa Antalla. Hoci Mádl je nestraník, v minulosti mal najbližšie k MDF a v posledných rokoch k Fideszu. Obe tieto strany ho podporili v roku 1995, keď bez šance ohroziť znovuzvolenie prezidenta Göncza, nominovaného socialisticko-liberálnou parlamentnou väčšinou, bol jeho protikandidátom. Paradoxne, maloroľníci za Mádla vtedy nehlasovali, lebo presadzovali priamu voľbu prezidenta. V prvých dvoch kolách je na zvolenie prezidenta potrebná dvojtretinová, neskôr už len prostá väčšina hlasov. Socialisti vo štvrtok naznačili, že proti Mádlovi nepostavia protikandidáta. Spolu s liberálmi dokonca nevylúčili, že zaňho budú hlasovať. Rozhodnúť sa však chcú až po navrhovanom stretnutí s kandidátom, ktorý by ich mal presvedčiť, že bude nadstraníckym prezidentom. Tretia opozičná strana v parlamente - ultranacionalisti Istvána Csurku - už oznámila, že Mádla nepodporí.
Ochrane zdrojov pitnej vody pri slovensko-maďarskej pohraničnej rieke Roňava v Trebišovskom okrese má prospieť grant EÚ, z ktorého 1,6 milióna eúr smeruje do SR. Keďže EÚ podporuje cezhraničnú spoluprácu na ochranu povodia Dunaja, projekt slovenských a maďarských zemplínskych pohraničných obcí sa stal vzorový. „Ide o vybudovanie kanalizácie v okolí Roňavy, ktorá je cez Bodrog a Tisu prítokom Dunaja. Pre nás je dôležitá ochrana podzemných zdrojov pitnej vody, ktoré na slovenskej strane zásobujú mesto Trebišov a ďalších 21 obcí a na maďarskej strane mesto Sátoraljaújhely a 40 dedín,” povedal starosta Slovenského Nového Mesta Michal Michalčík. S cieľom získať podporu EÚ založilo Slovenské Nové Mesto a ďalších deväť zemplínskych obcí Združenie tokajských obcí, v ktorých sa bude spoločná kanalizácia budovať. „Grant umožní postaviť kanalizáciu v Slovenskom Novom Meste, Borši, Veľkej a Malej Tŕni a Čerhove. Pokryje 75 percent z nákladu 91 miliónov korún. Na zvyšok máme úverový prísľub od Prvej komunálnej banky,” povedal Michalčík. Vybudovanie kanalizácie vyrieši aj problém už pridlhej stavby čistiarne odpadových vôd (ČOV) v Borši, ktorej chýba už len technológia. Podľa projektu bude totiž ČOV v Borši slúžiť slovenskej a ČOV v Sátoraljaújhelyi maďarskej strane povodia Roňavy. „Bez pomoci EÚ by sme sa do výstavby nemohli pustiť. Grant postačí pre päť dedín Združenia tokajských obcí. Kanalizáciu vo Viničkách, Bare, Černochove, Ladmovciach a Zemplíne bude možné postaviť až v druhej etape. Ani tá sa však bez domácej alebo zahraničnej podpory nebude môcť uskutočniť,” dodal Michalčík.
Až 23 miliónov Sk z celkove 46 miliónov určených na podporu kultúry 12 národnostných menšín na Slovensku sa dostane na podujatia maďarskej národnosti. Ako uviedla vo štvrtok riaditeľka sekcie pre národnostné menšiny MK Gabriela Jarábiková, z 1164 žiadateľov bolo uspokojených 746 občianskych združení. Prostriedky z účelového transferu pre menšiny sú určené na podporu ich kultúrnych aktivít a vydávania periodickej a neperiodickej tlače. Napr. rómska menšina dostane 6 mil., ukrajinská 2,4, rusínska 2,3 a česká a nemecká po 2 mil. Sk. Celková suma 50 mil. Sk bez krátenia je rovnaká ako vlani a sú v nej zahrnuté aj podporné granty pre združenia zastupujúce hendikepovaných občanov. Kompletný zoznam uspokojených žiadateľov zverejní ministerstvo kultúry na svojej internetovej stránke v najbližších dňoch.
xxx
Účelovú dotáciu, vo výške 50 mil. Sk, ktorej každoročné poskytovanie schválila NR SR ešte počas funkčného obdobia doteraz poslednej Mečiarovej vlády a ktorú zdedilo aj súčasné Ministerstvo kultúry SR (MK SR) rozdelila nedávno 19-členná komisia zložená najmä z predstaviteľov národnostných menšín. Maďarská národnostná menšina dostala na svoju činnosť 23 014 000 Sk a rómska 6 054 980 Sk. Keďže rómske etnikum, hlásiace sa výrazne k maďarskej národnostnej menšine tvorí asi polovicu z približne 500-tisícovej maďarskej menšiny, dostali spolu asi tri pätiny celej sumy na podporu národnostných menšín. Oddelene sa hodnotili aj česká a moravská menšina, pričom prvá dostala 2 081 700 Sk a druhá 990 000 Sk. Rusínskej menšine pridelili 2 390 000 Sk a ukrajinskej 2 498 000 Sk. Dvojmiliónovú hranicu prekročila ešte nemecká menšina, miliónovú chorvátska a židovská a polmiliónovú hranicu prekročila bulharská, poľská a ruská národnostná menšina. Komisia rozdelila zatiaľ iba 45 893 180 Sk. Žiadatelia predložili spolu 865 žiadostí, pričom na kultúrne aktivity žiadali 20 004 530 Sk, na periodickú tlač 16 297 650 Sk a na neperiodickú tlač 9 591 000 Sk. Okrem deklarovanej rezervy 106 820 Sk sa ešte bude rozdeľovať suma, vo výške takmer 5 mil. Sk. Celkový objem financií určených na podporu kultúry menšín, predstavuje relatívne malú sumu, keďže v iných rezortoch - napríklad v školstve - prispieva SR miliardovými sumami. Menšiny majú okrem toho právo požiadať o finančné prostriedky aj z iných zdrojov, napríklad zo štátneho fondu kultúry Pro Slovakia.
Pod názvami Meniaca sa krajina a Miesta spomienok usporiadajú rakúski organizátori tradičnej Letnej akadémie ľudovej kultúry v dňoch 6. - 7. a 20. - 21. mája dve akcie, v rámci ktorých navštívia účastníci aj vybrané lokality susedného Slovenska a Maďarska. V tretiu májovú sobotu pricestujú na Slovensko, kde navštívia Pezinskú Babu, Modru, Pezinok a oboznámia sa s projektom „Vínna cesta“. V tretiu májovú nedeľu by sa na podujatí mal zúčastniť aj splnomocnenec rakúskej vlády pre rozšírenie EÚ, bývalý vicekancelár alpskej republiky Erhard Busek, ktorý by si v sprievode maďarských predstaviteľov mal zaspomínať na pamätné udalosti novodobej histórie (1956 a 1989) v hraničnom pásme oboch krajín. Letnú akadémiu usporadúvajú od roku 1992. Je akýmsi fórom na výmenu názorov bez ohľadu na politickú príslušnosť a príležitosťou nadviazať kontakty s partnermi v rôznych oblastiach kultúry, ale aj národopisu, architektúry, územného plánovania či muzikológie. V tomto roku bude mať novú koncepciu, podľa ktorej nebudú v centre pozornosti iba rakúske regióny, ale aj vybrané lokality v susedných štátoch.
Integrácia a rozširovanie Európskej únie (EÚ) a priority francúzskeho predsedníctva v EÚ, ktoré na tomto poste v júli vystrieda Portugalsko, dominovali na stretnutí predsedov vlád Vyšehradskej štvorky (V4) 4. mája v Budapešti. Na stretnutí premiérov Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska v budove parlamentu, ktoré sa konalo na pozvanie predsedu vlády MR Viktora Orbána, sa zúčastnil aj francúzsky premiér Lionel Jospin.
Francúzsky premiér Lionel Jospin včera na stretnutí s predsedami vlád krajín Visegrádskej štvorky (V 4) v Budapešti svojich kolegov ubezpečil, že Európska únia bude pripravená na prijatie prvých členov koncom roku 2002. Schôdzka mala zvláštny význam vo svetle blížiaceho sa prevzatia predsedníckej štafety v EÚ Francúzskom. V tomto období sa bude Paríž snažiť, aby sa definovali tzv. veľké otázky, teda problémy, ktoré sa javia pre každú kandidátsku krajinu najťažšie riešiteľnými, ako aj mechanizmy ich riešenia. S týmto cieľom plánuje zvolať koncom roka do Nice ešte pred riadnym summitom únie stretnutie všetkých kandidátskych krajín. Slovenský premiér Dzurinda uviedol, že na Slovensku neexistuje „štrukturálne zásadne neriešiteľný problém“. Podľa jeho slov Slovensko úspešne napreduje v reforme aj v takých ťažkých oblastiach, ako je pôdohospodárstvo, zbrojársky alebo hutnícky priemysel. Za signál, že Slovensko sa čoraz viac etabluje v mienke európskych politikov a troch k únii najbližšie stojacich štátov - Maďarska, Česka a Poľska - považuje slovenský premiér slová Jospina o reálnej spolupráci medzi úniou a celou skupinou V 4.
Maďarsko na včerajšom stretnutí predsedov vlád Visegrádskej štvorky (V 4) s francúzskym premiérom Lionelom Jospinom tlmočilo obavy z oddialenia vstupu pre vnútorné problémy európskej pätnástky. V tejto súvislosti francúzsky premiér niekoľkokrát ubezpečoval maďarských politikov, že proces rozširovania sa nebude spomaľovať. Ako vyplynulo zo slov slovenského premiéra, Slovensko na rozdiel od Budapešti kladie stále väčší dôraz na vlastnú pripravenosť a naše šance vstúpiť do únie spolu so zvyšnými krajinami V 4 závisia od toho, ako dokáže „plniť kritériá únie, uchovať si vnútornú stabilitu a úspešne napredovať v reformách“. Slovenský premiér sa spomaľovania procesu rozširovania neobáva. Zdôraznil, že pre Slovensko je koniec roka 2003 absolútne realistickým termínom, v ktorom chce byť pripravené na vstup do EÚ. Počas stretnutia sa okrajovo spomínala aj otázka vzťahov štrnástich krajín EÚ a Rakúska. Na otázku SME, kde je miesto Slovenska v škále vzťahov k Viedni, ktorej okrajové prípady reprezentujú Francúzsko ako najväčší stúpenec postihu Rakúska a Maďarsko, ktoré nedávno hostilo rakúskeho kancelára, Mikuláš Dzurinda povedal: „Slovensko bude rozvíjať vzťahy s Viedňou na báze spoločných hodnôt, na ktorých stojí civilizovaný svet, na báze slobody, demokracie, právneho štátu a rozvíjania spoločnej bezpečnosti a vzájomnej dôvery.“
Vyše 170 kilometrov prešiel počas piatich dní Juraj Puci v rámci „cesty za dobrými ľuďmi” po Trebišovskom okrese, ktorá celkom meria vyše 400 km. Denne pri rýchlosti 5,5 až 6 km za hodinu prejde v priemere 40 km. Stále sa drží myšlienky zo svojej prvej knihy: Na svete sme preto, aby sme chodili. „Nechodím kvôli športovým rekordom, ale kvôli tomu, že holdujem pohybu a potrebujem komunikovať s dobrými ľuďmi”, uviedol 3. mája Puci na tlačovej besede v Strede nad Bodrogom. Uvedenou cestou začína tento diaľkový chodec sériu pochodov po Slovensku. Po skončení 11 etapy v Trebišove 9. mája sa pravdepodobne vydá na cestu po ďalších obciach Zemplína alebo Šariša. „Zaujímavé by bolo navštíviť aj slovenské obce v Maďarsku,” dodal Puci. Sedemdesiatjedenročný chodec - reportér, ktorý žije v súčasnosti v Prahe, si zaspomínal na ročný „pochod zdravia” šiestimi krajinami sveta z roku 1968/1969. Jeho snom je prejsť peši Parížom. Počtom prechodených kilometrov by niekoľkokrát obišiel zemeguľu a je zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov.
Do rodiny predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána má v októbri podľa informácií bulvárneho týždenníka Story pribudnúť k 11-ročnej Ráhel, 8-ročnému Gáspárovi a 6-ročnej Sáre ďalší potomok. Po manželke britského premiéra Tonyho Blaira Cherie (45) sa tak 37-ročná Anikó Lévaiová, ktorá pôvodne pracovala v istom peňažnom ústave, ale v súčasnosti vyučuje na Agrárnej univerzite v Gödöllö môže stať druhou ženou predsedu vlády na našej planéte, ktorá dá život štvrtému dieťaťu. Manželom Orbánovcom možno pribudne aj ďalší problém, pretože vo vládnej rezidencii pripomínajúcej povojnovú architektúru sa necítia priveľmi dobre už ani v pätici.
Verejná diskusia o význame Mosta Márie Valérie, ktorý o rok spojí Štúrovo s Ostrihomom, bola témou okrúhleho stola starostov prihraničných obcí troch krajín v Štúrove. Otechnických parametroch obnovy dôležitej spojnice sa vyjadrujú špecialisti. My sme sa chceli dotknúť, obrazne povedané, ľudskej stránky tejto medzinárodnej investície. Vypočuť si názory obyvateľov Štúrova vo väzbe so skúsenosťami, ktoré majú v tomto smere predstavitelia samospráv napríklad z hraničných obcí Hohenau a Moravský Svätý Ján, povedala pre PRAVDU Diana Némethová z nadácie Občan a demokracia, ktorá sa spolu s Mestským úradom v Štúrove s finančnou podporou Európskej únie podpísala pod organizáciu stredajšieho večerného podujatia, zatiaľ jediného svojho druhu v SR. Keď totiž pred niekoľkými rokmi otvárali most medzi Hohenau a Moravským Sv. Jánom, referendum v troch obciach na rakúskej strane dopadlo pozitívne iba v Hohenau. Podľa slov tamojšieho starostu Wolfganga Gajdu sa však pôvodné obavy o negatívnych vplyvoch zo slovenskej strany postupne rozptýlili. Dobrú spoluprácu oboch prihraničných obcí deklaroval aj richtár Moravského Sv. Jána Jozef Zajíc. Starostovia maďarského Letkésu a juhoslovenskej Salky majú zo šesťročného vzájomného premostenia len dobré skúsenosti. „Od 1. mája bude hraničný priechod otvorený od 8. do 20. hodiny a po dokončení Mosta Márie Valérie dúfame, že prevádzka bude nepretržitá,” informoval starosta Salky Viliam Ziman. Všetky nitky štúrovskej diskusie však smerovali najmä k rekonštrukčným prácam na Márii Valérii. Ako je už známe, vlani 16. septembra podpísali premiéri SR a MR dohodu o spoločnej obnove mosta, ktorá sa má začať tento rok a dokončiť koncom roku 200l. Celkové finančné náklady v čase podpísania dohody predstavovali 19,404 milióna eúr. Podiel slovenskej strany dosiahne 10,9 mil. eúr, PHARE sa bude na tejto sume podieľať sumou päť miliónov eúr. Ako 3. mája informoval primátor Štúrova Ján Oravec, už v týchto dňoch sa má v médiách publikovať text medzinárodného tendra na dodávateľa stavby. Podľa neho sa práce môžu začať v auguste. Primátori Štúrova aj Ostrihomu za okrúhlym stolom deklarovali spoločný záujem na dodržaní harmonogramu výstavby mosta.