25. augusta 2000 ● Zo slovenskej tlače
Na najvyšších ústavných činiteľov SR, prezidenta Rudolfa Schustera a premiéra Mikuláša Dzurindu, ako aj na šéfa slovenskej diplomacie Eduarda Kukana sa listom obrátili mladí demokrati zo Salgótarjánu. Predmetom ich žiadosti je zjednodušenie prístupu na hrad Šomoška, ležiaci v bezprostrednej blízkosti slovensko-maďarskej hraničnej čiary. Ako informoval predseda salgótarjánskej organizácie Zväzu mladých demokratov-Maďarskej občianskej strany (FIDESZ-MPP) Gyula Lörincz, cieľom iniciatívy, ku ktorej sa pripojili aj členovia mládežníckej organizácie Fidelitas a Združenia Mladí spoločne za Salgótarján, je dosiahnuť, aby sa spomínaný hrad dal navštevovať aj z maďarskej strany s predložením iba občianskeho preukazu. Historickú pamiatku môžu v súčasnosti turisti navštevovať iba zriedkavo, pri rôznych sviatkoch, aj vtedy však iba za predpokladu, že disponujú platným cestovným pasom. "V čase, keď sa pre maďarských občanov otvárajú možnosti, aby do stále väčšieho počtu európskych krajín mohli cestovať s občianskym preukazom, považujeme za smutné, že táto atrakcia stojaca v zanedbateľnej vzdialenosti je nedostupná pre miestnych občanov, ako aj pre turistov, navštevujúcich región," uvádzajú signatári listu. Na žiadosť reagovala ako prvá Kancelária prezidenta SR. Riaditeľ politických analýz kancelárie Jozef Božek v písomnej reakcii ubezpečil maďarských žiadateľov, že R. Schuster je stúpencom otvárania podobných turistických trás, ako aj prihraničných kontaktov. Žiadosť zo Salgótarjánu preto Kancelária prezidenta SR postúpila kompetentnému rezortu, Ministerstvu vnútra SR s prosbou o jej podporu.
Prípadné zriadenie „jazykovej polície” by na Slovensku malo nedozerné vnútropolitické dôsledky, povedal pre liberálny denník Magyar Hírlap podpredseda vlády SR pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Pál Csáky. Vicepremiér otázku vraj nadniesol na rokovaní Koaličnej rady a už predtým naznačil, že by o nej chcel rokovať s ministrom kultúry SR Milanom Kňažkom, čo platí aj naopak. Iniciatívu rezortu kultúry, ktorý opätovne zvažuje zriadenie „jazykovej polície”, označil P. Csáky za prekvapujúcu a veľmi nebezpečnú. Po výmene vlády v roku 1998 to bol práve minister kultúry SR, ktorý šmahom zrušil predmetné nariadenie. „Vtedy sme mu za to okamžite vyjadrili uznanie,” konštatoval vicepremiér, podľa názoru ktorého je súčasný postup M. Kňažka akousi „hyperkompenzáciou”. Pronárodne orientované strany a im blízka tlač v poslednom čase často označovali ministra za protinárodného. Tento krok je však odborne i politicky rovnako neprijateľný, poznamenal P. Csáky a zdôraznil: - Keďže je na Slovensku pri moci vláda považujúca sa za demokratickú, nedokážem si predstaviť, žeby sa táto úvaha preniesla aj do praxe. Predmetný návrh skrýva v sebe aj nebezpečenstvo vládnej krízy, na čo vraj vicepremiér upozornil aj predsedu vlády Mikuláša Dzurindu. Jazykoví inšpektori by mali kontrolovať, ako právnické osoby rešpektujú ustanovenia zákona o ochrane slovenského jazyka, respektíve v prípade ich porušenia vyrubiť pokuty. Návrh vypracovala pôvodne vláda Vladimíra Mečiara, stal sa aj súčasťou zákona, ale uplatniť ho v praxi sa nikdy nepodarilo. Vtedajšia opozícia, ktorá dnes tvorí koalíciu, sa totiž obrátila na Ústavný súd SR, ktorý potvrdil, že pasáž legislatívnej normy týkajúca sa jazykových inšpektorov je v rozpore s Ústavou SR. Takže vtedy boli tí, ktorí podľa inšpektorov nepostupovali - ako napríklad duchovní - v súlade so zákonom, vystavení „iba” obťažovaniu. "Myšlienka jazykovej polície vzbudila, mimochodom, nielen pohoršenie menšín, ale aj demokraticky zmýšľajúcich Slovákov," píše Magyar Hírlap. Súčasne pripomína, že v zmysle prísneho výkladu ustanovení jazykového zákona by mohli byť trestaní aj napríklad tí, ktorí sa usilujú propagovať svoje produkty prostredníctvom nápaditého využitia dialektov v reklamnej oblasti.
Predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Béla Bugár nevylúčil odchod z vládnej koalície v prípade nesplnenia požiadavky na vytvorenie Komárňanskej župy pri zavádzaní nového územnosprávneho členenia Slovenska. K prijatiu takéhoto rozhodnutia by však muselo dospieť mimoriadne rokovanie Republikovej rady SMK. "Jedno je isté, ozývajú sa hlasy, ktoré hovoria, že táto vládna koalícia sa vôbec nesnaží plniť tie priority programového vyhlásenia vlády, ktoré sú z hľadiska SMK veľmi citlivé. Tie hlasy sú dosť silné, či padne takéto rozhodnutie, to vylúčiť neviem," vyhlásil B. Bugár. Vyhlásenie lídra politického zoskupenia Maďarov na Slovensku kritizuje nielen opozícia, ale i predstavitelia jeho koaličných partnerov. Podľa predsedu Strany občianskeho porozumenia Pavla Hamžíka je nezodpovedné "tlačiť koaličných partnerov takýmto spôsobom k múru" a vyhrážať sa odchodom z vlády. "Zo strany SMK by to bol mimoriadne nezodpovedný krok aj vzhľadom na to, že je potrebné schváliť novelu ústavy," vyhlásil P. Hamžík. Parlamentný poslanec Strany demokratickej koalície Ivan Šimko v súvislosti s Bugárovým vyhlásením povedal, že je potrebné vážiť slová, pretože nie je dobré, keď sa "kategoricky vyjadruje politik, ktorý nesie spoluzodpovednosť za vládnu politiku". Podľa Šimka je dôležitejšie než konkrétne geografické vymedzenie územných celkov otázka prechodu právomocí zo štátu na samosprávy. Za nezodpovedné považuje Bugárovo vyhlásenie aj poslanec parlamentu za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ) Vladimír Faič. Podľa neho je potrebné držať sa cieľov stanovených v programovom vyhlásení vlády. SDĽ neodmieta rokovania s SMK, v otázke vytvorenia vyššieho územného celku na etnickom princípe však ľavičiari nemienia robiť "výmenné obchody".
K príjemnej atmosfére ceremoniálu slávnostného otvorenia Generálneho konzulátu Maďarskej republiky v Košiciach 18. augusta prispeli aj očividne veľmi dobré, priateľské vzťahy premiérov Viktora Orbána a Mikuláša Dzurindu. V uvoľnenej nálade obaja viackrát zdôraznili, že jedno z ich tohtoročných stretnutí bude v Békéšskej Čabe - na klobásovom festivale. Predsedovia vlád budú spoločne plniť chýrne dolnozemské klobásy. Generálny konzulát SR v Békéšskej Čabe by podľa premiérov mohol začať provizórne fungovať už do konca tohto roka. Predsedovia vlád by sa však chceli čo najskôr stretnúť aj pri otváraní nového Mosta Márie Valérie cez Dunaj. V. Orbán síce pred novinármi pripustil, že v duchu tradície sa takmer všetko i v Maďarsku deje s oneskorením, napokon však dlho očakávaná slávnosť na moste bude. Obaja predsedovia vlád si v Košiciach dali aj ďalší záväzok - chceli by ešte v tomto funkčnom období stihnúť i zlepšenie cestného spojenia medzi Miškovcom a Košicami. V. Orbán sa počas svojho pobytu vo východoslovenskej metropole stretol i s prezidentom SR Rudolfom Schusterom v jeho rodinnom dome. Vytvorenie Generálneho konzulátu MR v Košiciach považuje novovymenovaný generálny konzul György Varga za veľký krok dopredu v rozvoji slovensko-maďarských vzťahov. Podľa jeho presvedčenia aktivity konzulátu prispejú predovšetkým k zintenzívneniu kontaktov medzi východným Maďarskom a východným Slovenskom, keďže, ako povedal, spomínané regióny sú hospodársky zaostalejšie, než západné časti v oboch krajinách. Základnými prostriedkami na vytvorenie klímy vzájomného prepojenia sú podľa diplomata cezhraničná spolupráca, budovanie spoločných podnikov i minieuroregiónov. Dodal, že regionálna spolupráca prinesie aj ďalšie dimenzie v oblasti kultúry, cestovného ruchu i bežných osobných kontaktov. To, ako poznamenal, povedie k prehlbovaniu dôvery medzi štátmi a ich obyvateľmi. Košický konzulát bude poskytovať štandardné konzulárne služby pre občanov vlastnej republiky, ako aj obyvateľov Slovenska, vrátane udeľovania víz občanom tretích krajín. Prevádzku pre verejnosť začal 28. augusta. Gy. Varga je absolventom budapeštianskej univerzity, kde ukončil študijný odbor bohemistika - maďarská literatúra. Koncom 80. rokov pracoval ako publicista pre československé vysielanie Rádia Slobodná Európa. V roku 1990 sa stal posledným veľvyslancom MR v Československu a po vzniku Českej republiky nastúpil diplomatickú misiu v Prahe.
V dňoch od 15. do 20. augusta samospráva, slovenská menšinová samospráva a organizácia Slovákov v Poľnom Berinčoku (Mezőberény) usporiadali Berínske dni spojené so Svetovým stretnutím Berinčanov. Bohatý program série celotýždňového podujatia sa začal organovým koncertom Évy Gurmaiovej v evanjelickom kostole na Lutherovom námestí. V Dome dôchodcov na Jesenského ulici došlo k slávnostnému otvoreniu príležitostnej výstavy vecných pamiatok miestnych Slovákov pozbieraných členmi slovenskej organizácie, ako i k prezentácii novej knižky. Vzácnu zbierku ľudových piesní pod názvom Na berínskom moste zostavila Ildika Očovská, ktorá zaradila vyše sto piesní rôzneho druhu (od detských hier a balád cez lyrické a svadobné až po žartovné či vojenské piesne) do ôsmich kapitol. Publikácia v rozsahu 200 strán vyšla v náklade 530 výtlačkov. Na vernisáži spojenej s krstením zbierky hostí v našej materinskej reči pozdravili do slovenského ľudového kroja vyparádené deti z Materskej školy na ulici Z. Kodálya. Oslavujúci miestni občania a ich rodáci zo šíreho sveta (samozrejme, vrátane našej materskej krajiny) sa s „malými Slováčikmi” stretli aj ďalší deň, a to na priestrannom námestí, kde vystupovali spolu s ochotníckym ľudovým speváckym zborom (pávím krúžkom) Berinčanov a folkloristami z Topoľčianok (zo Slovenska). Vyvrcholením kultúrneho programu „pod holým nebom” bolo vystúpenie ďalších hostí z materskej krajiny - folklórneho súboru ROMANOVA z Michaloviec. Oslavy 20. augusta sa začali v dvoch kostoloch už v ranných hodinách, najprv slovenskou evanjelickou, potom v katolíckom kostole spoločnou bohoslužbou štyroch berínskych zborov, v rámci ktorej sa konala Večera Pánova a sväté prijímanie. V popoludňajších hodinách po slávnostnom „svätoštefanskom” pouličnom sprievode, sa konalo v evanjelickom Božom chráme medzinárodné stretnutie cirkevných spevokolov, pričom k slávnostnému ukončeniu svetového stretnutia Berinčanov došlo vo večerných hodinách opäť na námestí.
Obyvatelia niekdajšieho centra Zemplínskej župy - Nového Mesta pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) - sa každý rok pred štátnym sviatkom Svätého Štefana - 20. augustom stávajú svedkami folklórneho festivalu. Prehliadka detských ľudových tancov v podaní skupín z 10 krajín aj tentokrát počas celého týždňa zabávalo obecenstvo mesta. Početní návštevníci počas tropických večerov vyhľadávali najmajestátnejšie miesto mesta - Kossuthovo námestie, nad ktorým sa týči veža impozantného rímsko-katolíckeho kostola a na ktorom sa nachádza aj mestská radnica, v tých dňoch ovešaná pestrou spleťou národných zástav. Plagáty už hodne pred začiatkom festivalu vábili miestnych, ale i okolitých obyvateľov, aby si uvoľnili večery na mimoriadne pestrú ponuku programov tanečníkov z Grécka, Cypru, Gruzínska, Holandska, Izraela, ďalej Poľska, Lotyšska, Maďarska, Slovenska a napokon z Turecka a aby si dali šancu zbohatnúť na duchu spoznávaním kultúry iných krajín. Je to ozaj výnimočná vec. V 20-tisícovom mestečku, akým je Nové Mesto pod Šiatrom, pre ktoré je vo všedných dňoch každodennou témou nezamestnanosť, zadĺženosť a finančné problémy, sa konečne na päť dní odreagovalo. Potešením bolo zahliadnuť aj v tohoročnom zozname účastníkov festivalu, jeden slovenský súbor. Tentokrát k nám zavítali deti z Prešova. Názov osemročného súboru Rozmaria, ako sa volajú, je prevzatý zo šarišského nárečia, veľmi blízkeho zemplínskemu, akým hovoria v Báňáčke i v slovenských dedinkách v Medzihorí. Nie čudo, že okrem hlavného celovečerného vystúpenia slovenský súbor Rozmaria zavítal aj do Báňáčky i Fizéru. Na revanš za milé pohostenie Ženský páví krúžok v Báňáčke sa naučil od hostí pesničku s názvom - ako ináč - Rozmaria. O šikovných prešovských deťoch treba vedieť, že vo svojom repertoári majú detské hry, piesne a tance z oblasti Šariša i Zemplína. Vo svojich programoch približujú obecenstvu dávne zvyky, sviatky a obyčaje ľudí. Ich ľudové umenie zožalo úspech aj vo Švédsku, Nemecku, Poľsku, ako aj v Čechách. Dlhovlasá, vždy usmiata choreografka súboru Danka Kovalčíková však tvrdí, že ani v jednej z krajín, kde boli, sa im takého milého pohostenia nedostalo. Dobrý pocit z poznania, že v severovýchodnom regióne Maďarska žijú i Slováci, mali i muzikant súboru Tóno Potočňak a manažér detí Ing. Peter Kopčík. Verím, že mihotajúce sa tanečné páry budú ešte dlho víziou žiakov novomestskej slovenskej školy a súzvuk tónov karičky či verbunku bude dlho znieť v ich ušiach, veď onedlho, presnejšie 27. októbra 2000, to roztočia sami, na galaprograme školy, pri príležitosti jej založenia.
Spoločnosť Concorde Securities Company predpovedá, že do konca tohto roku by malo 26 percent maďarskej populácie vlastniť mobilný telefón, pričom do konca roku 2001 by mal tento pomer stúpnuť až na 40 %. V súčasnosti sa podiel vlastníkov „mobilov” odhaduje na 22,43 %, čo je o 5,0 - 5,5 % viac ako v marci tohto roku. Na základe júlových údajov zverejnených Maďarským telekomunikačným úradom, väčšina vlastníkov mobilných telefónov je klientami spoločnosti Westel Services (približne 55,33 % majiteľov mobilov), kým 39,27 % sú klientami spoločnosti Pannon GSM, a 5,4 % klientami Vodaphone. Všetky tri uvedené spoločnosti poskytujú v Maďarsku služby v oblasti mobilných telekomunikácií. Spoločnosť Concorde ďalej predpovedá, že do roku 2002 bude vlastniť mobilné telefóny priobližne 53,9 % maďarského obyvateľstva, pričom do roku 2003 by mal tento podiel vzrásť na 64,8 %.
Za logické označil nový generálny konzul Maďarskej republiky v Košiciach György Varga to, že jeho prvá oficiálna mimokošická cesta (24. augusta) viedla do Prešova a na stretnutia s tamojším primátorom Jurajom Kopčákom a prednostom Krajského úradu Jozefom Polačkom. Podľa jeho slov odniesol si z nej veľmi dobré dojmy. Vyhlásil, že SR a MR majú v regionálnej spolupráci tie isté záujmy a ich napĺňanie napomôže. Podľa jeho chápania prihraničná spolupráca sa nemusí týkať len priamo susediacich okresov, ale jej rozvoj si vie veľmi dobre predstaviť - vzhľadom na krátke vzdialenosti - aj v trochu širšom kontexte. Východné cípy tak SR, ako aj MR patria k zaostalejším regiónom v oboch štátoch, aj preto prihraničná spolupráca môže byť pre nich prospešná. K snahám verejnej správy v SR získať prostriedky z predvstupových fondov Európskej únie napr. aj tým, že vláda SR rozhodla o zaradení Prešovského kraja k prioritným regiónom, uviedol, že nie je to len otázka potenciálu, ale aj umenia, ako také prostriedky získať. Dokumentoval to tým, že Maďarsko bolo vo viacerých prípadoch neúspešné v získaní peňazí z fondu Phare.
Európa v Trenčíne je názov festivalu, na ktorom toto mesto privítalo výpravy zo svojich partnerských miest z Francúzska, Poľska, Talianska, Maďarska, Juhoslávie a Česka.
Netradičný festival sa začal 25. augusta ráno otvorením dvojdňového workshopu zástupcov tretieho sektora a miestnych samospráv. Jeho témou je budovanie partnerských vzťahov medzi miestnou samosprávou a mimovládnymi organizáciami. Mierové námestie v historickom centre Trenčína bude patriť Dňu Európskej únie. Prezentovať sa na ňom má Delegácia Európskej komisie v SR, Centrum pre európsku politiku v Bratislave a Úrad vlády SR. Jeho súčasťou sa stane Internet Café Európa s účasťou osobností dôverne známych z politiky či kultúry a rôzne súťaže. Európu bez bariér má symbolizovať súťaž telesne postihnutých a zdravých športovcov, na ktorej sa zúčastní aj Rasťo Tureček, slovenský reprezentant na viacerých európskych i celosvetových maratónoch zdravotne postihnutých. Záujemcovia budú mať k dispozícii prázdne vozíčky, aby si aj zdraví ľudia mohli vyskúšať na vlastnej koži, aké ťažké je zdolávať niektoré prekážky, ktoré považujú za samozrejmé.
Trenčiansky hrad bude dnes a v sobotu dejiskom umeleckého workshopu. Asi desať domácich a zahraničných umelcov na ňom vytvorí spoločné umelecké dielo na plátne veľkom 4-krát 6 metrov, ktoré potom zostane hostiteľskému mestu. V Trenčíne tiež zostane plastika, ktorú tu má počas festivalu zhotoviť česká výtvarníčka Renáta Šimlíková zo Zlína. Kultúrny program Európa vás baví je rozčlenený na dnes aj sobotu a vystúpia v ňom hudobné, tanečné a divadelné súbory z francúzskeho Cran Gevrier, poľského Tarnowa, talianskeho Cassalecchio di Reno, maďarskej Békešskej Čaby a moravských miest Zlín a Uherské Hradiště. Na malom jarmoku ľudových remesiel zúčastnených miest bude napríklad Békešská Čaba ponúkať svoje vychýrené klobásy. Bábkové divadlo Nápsugár z tohto maďarského mesta v sobotu predpoludním príjemne prekvapí najmenších divákov hrou Maťko Husiar, ktorú naštudovalo v slovenčine.
Slovensko-maďarské vzťahy na prahu nového tisícročia sú hlavnou témou 3. ročníka Slovensko-maďarskej letnej univerzity. Podujatie sa začalo 24. augusta v rekreačnom stredisku Madarász pri Blahovej v Dunajskostredskom okrese. Letnú univerzitu otvoril podpredseda Strany maďarskej koalície (SMK) Miklós Duray a podpredseda Demokratickej strany (DS) Peter Osuský. Podľa Osuského je význam tohto podujatia aj v tom, že začiatok tisícročia prináša Slovákom a Maďarom jedinečnú šancu zanechať spory z minulosti a sústrediť sa na spoločné ciele budúcnosti. Z diskusie na úvodnú tému Zahraničný kapitál na Slovensku a v Maďarsku vyplynulo, že stabilné politické prostredie a transparentná privatizácia úspešne prilákali do Maďarska zahraničných investorov. Počas nastávajúcich dvoch dní vystúpi na letnej univerzite viacero politikov a ústavných činiteľov zo Slovenska, medzi nimi aj štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí MR Zsolt Németh, predseda FIDESZ László Kovér, minister športu a mládeže Tamas Deutsch, minister školstva Milan Ftáčnik, podpredsedovia NR SR Béla Bugár a Pavol Hrušovský a minister výstavby István Harna.
Za ekologickú rehabilitáciu Mošonského Dunaja a rozvoj vodnej turistiky sa vyslovil poslanec maďarského parlamentu János Pap, ktorý je súčasne predsedom komisie pre Malý Žitný ostrov. Člen parlamentnej frakcie vládnych mladých demokratov označil však za nepochopiteľné, že splnomocnenec vlády MR pre dunajskú problematiku László Székely v rozpore s uznesením parlamentu z roku 1993 súhlasil s čiastočným uvedením vzdúvadla v Dunakiliti do prevádzky. Zariadenie, ktoré pôvodne postavili na odklonenie Dunaja, ale po realizácii variantu C slovenskou stranou ostalo nevyužité, nedisponuje na základe spomínaného uznesenia povolením na prevádzku. László Székely sa podľa Jánosa Papa pre budapeštiansky denník Magyar Nemzet nemal vlani v máji dohodnúť so slovenskou delegáciou, že pre jachty postupne uvedú do prevádzky plavebný kanál zariadenia.
Výstavu polstovky originálnych obrazov a sieťotlačí svetoznámeho predstaviteľa Op Artu, maďarského rodáka Victora Vasarelyho, otvorili v štúrovskej Mestskej galérii.
x
Dvanásť špičkových predstaviteľov maďarskej hereckej školy sa môže od 22. augusta pýšiť titulom Herec alebo Herečka národa. V deň, v ktorý si maďarská kultúrna verejnosť pripomína 173. výročie vzniku prvej národnej divadelnej scény - Peštianskeho maďarského divadla, si príslušné diplomy prebrali v Budapešti z rúk premiéra Viktora Orbána desiati z ocenených. Hrdý titul, ktorý dnes udelili vôbec po prvý raz, bude doživotne patriť Gáborovi Agárdymu, Ferencovi Bessenyeimu, Katalin Berekovej, Ivánovi Darvasovi, Dezsö Garasovi, Ferencovi Kállaimu, Erzsi Máthéovej, Irén Psotovej, Gellértovi Raksányimu a Mari Töröcsikovej, ako aj Margit Lukácsovej a Imre Sinkovitsovi, ktorí sa na dnešnom ceremoniáli nemohli zúčastniť zo zdravotných dôvodov. Všetkým laureátom bude doživotne patriť mesačný príspevok vo výške pol milióna forintov. Zodpovední však predbežne skúmajú, či pôjde v tomto prípade o brutto, či netto sumu čiže nezdaniteľný obnos.
Predseda vyšetrovacej komisie maďarského parlamentu pre objasnenie ilegálnych ropných transakcií a účasti verejne činných osobností na nich, maloroľnícky poslanec László Pallag (minulý týždeň) v Budapešti odovzdal dvom členom grémia desať obalov spisov týkajúcich sa predmetnej problematiky. Poslanec Nezávislej maloroľníckej strany v minulom týždni zverejnil informácie, podľa ktorých sa zhromažďovali osobné údaje o jeho návštevníkoch a on sám sa cítil byť sledovaný neznámymi osobami. Poslanec dnes predložil značné množstvo písomností, ktoré - ako zdôraznil - sú kópiami materiálov, originály ktorých si ponechal.
Na Ústavný súd MR sa obrátil s podnetom predseda vyšetrovacej komisie maďarského parlamentu na objasnenie zainteresovanosti verejne činných osobností na ilegálnych ropných transakciách László Pallag, lebo podľa jeho názoru predsedu parlamentného grémia nemožno trestne stíhať skôr, než dokončil prácu. Poslanec Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) by sa vzhľadom na trestné oznámenie ministra vnútra Sándora Pintéra mal už 31. augusta dostaviť pred príslušný súd Peštianskej župy. Niekdajší vrchný veliteľ maďarskej polície a súčasný šéf rezortu vnútra podal na maloroľníckeho poslanca trestné oznámenie, za výrok: „Vtedajší vrchný veliteľ polície v období 1992 - 1996 vedel, čo sa deje v župe Bács-Kiskun, pretože sa viackrát zúčastnil na podujatiach organizovaných podsvetím. Z týchto stretnutí odchádzal v spoločnosti ďalších vozidlom, v ktorom sa nachádzali tašky s 20, alebo s 50 miliónmi forintov.”
Maďarskí poslanci 23. augusta (minulý týždeň v stredu) prerušili svoje dovolenky, čo, mimochodom, doteraz nikdy nebolo potrebné, a dostavili sa na mimoriadnu schôdzu do parlamentu. Prišli, aby si na želanie Maďarskej socialistickej strany (MSZP) urobili jasno v ropných kauzách. Všetci tušia, že mafia, polícia a ešte vyššie miesta museli mať niečo spoločné v biznise storočia, ako sa nazýva speňažovanie ľahkého vykurovacieho oleja za takmer dvojnásobné ceny nafty v 90. rokoch. Menej jasné to však je s priamou osobnou zodpovednosťou politikov. Tej v stredu v parlamente štátny prokurátor Péter Polt zbavil všetkých vysokopostavených aktérov, keď povedal, že obvinenia korunného svedka aféry Zsolta Nógrádiho sa nepotvrdili. Zároveň upokojil verejnosť, že z 360 vyšetrovaných osôb v prípade „zosvetľovania“ ľahkého vykurovacieho oleja, ktorý sa prifarboval, aby sa odlíšil od drahšej nafty, sa už potvrdila vina 256 menších rýb a súd im aj vymeral tresty.
Politikom však vinu netreba dokázať (napokon málokedy sa to podarí), stačí ju naznačiť (aspoň v tých, na rôzne špinavosti citlivých spoločnostiach). Túto úlohu splnil v júli svedok Nógrádi. Médiám vtedy neuniklo, že jeho svedectvo pôsobilo ako namemorované, ale to už bol džin z fľaše von. Ku kauze sa vyjadroval kdekto a záležalo len na obratnosti, komu z nej vyplynie väčší politický kapitál. Nedávno vysvitlo aj to, že premiér Viktor Orbán bol pripravený prešeriť mieru viny kompetentných orgánov počas vlády jeho predchodcu, socialistu Gyulu Horna, čím by vina ostala v jeho tábore. Nečudo, že sa aj v stredu v parlamente zrážali také vyhlásenia, ako „minulosť MSZP je plná naftových škvŕn“ alebo že aféra poukazuje na „temné machinácie“. Koniec takémuto troškáreniu urobilo to, že zástupca najvyššej spravodlivosti spochybnil vierohodnosť svedkovej výpovede. Lepšie povedané konštatoval, že sa nič z nej dôkazmi nedalo podložiť. Ministra vnútra Sándora Pintéra dokonca očistil aj konkrétnymi dôkazmi: jeho auto údajne nemohlo mať dosť veľký kufor na to, aby unieslo 750 miliónov, ktoré mal prijať na kampaň MSZP. Pintér, ktorý bol v čase prekvitania ropných obchodov policajným šéfom, pred parlamentom priznal vinu štátnych orgánov, no pripísal ju skôr neskúsenosti ako vypočítavosti. Nógrádi sa možno napokon dostane pred súd za falošné svedectvo a osočovanie.
Maďarská verejnosť dlhé roky, ktoré už trvá vyšetrovanie, márne čaká na dôkazy, dostatočne dôveryhodné na to, aby začali padať hlavy. Tie sa alebo dôkladne odpratali, alebo ani nemali vyplávať. Premiér, keď chce klbko naozaj rozmotať, musí sa obrátiť nielen proti podsvetiu, ale aj proti polícii a vina politikov v takomto prípade zrejme ostane len akousi čerešničkou na torte. Je isté, že celý tento krik niekomu čertovsky vyhovoval, ale stále nie je jasné komu. Jedni v tom vidia snahu podsvetia dostatočne všetko zamotať, aby sa na skutočných vinníkov zabudlo. Alebo že by minister vnútra niekomu prekážal? Niekomu, kto sa zameral na jeho kreslo? Napríklad maloroľníkom, z ktorých radov pochádza iniciátor a šéf parlamentnej vyšetrovacej komisie László Pallag? Tí, čo to všetko spustili, sa ale zatiaľ nedajú odlíšiť od tých, čo aféru len využívajú.
Podľa výkonného riaditeľa Visegrádskeho fondu Urbana Rusnáka sa táto jediná inštitúcia krajín V4 dostala z virtuálneho sveta do sveta reality. Od podpisu premiérov 9. júna, ktorým bol fond formálne zriadený so sídlom v Bratislave, bol menovaný riaditeľ, a zriadené sídlo s ďalšími dvoma pracovníkmi. Na účet fondu presunuli Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko po 250 000 eúr pre roky 2000 a 2001. Záujem o využitie prostriedkov fondu je, ako povedal U. Rusnák, pomerne veľký predovšetkým zo Slovenska, aj keď ide zatiaľ skôr o konzultácie, týkajúce sa rôznych sfér od jadrovej energetiky až po ekologické iniciatívy či problematiku korózie. Uzávierka žiadostí od fyzických a právnických osôb je 15. septembra, zatiaľ prijal sekretariát dve, jednu zo Slovenska - týka sa výskumu problematiky rómskej menšiny a druhú z ČR, zameranú na rozšírenie vzdelávacieho programu Batoh prostredníctvom elektronických médií i na štáty V4. Bratislavský sekretariát odstúpi všetky žiadosti Rade veľvyslancov do Varšavy, keďže Poľsko v súčasnosti fondu predsedá. Následne veľvyslanci Česka, Maďarska a Slovenska vo Varšave rozhodnú koncom októbra o pridelení prostriedkov na jednotlivé projekty. Podmienkou pridelenia grantu je, aby sa projekt týkal svojou problematikou celej V4. Prevahy slovenských a českých projektov sa riaditeľ neobáva, lebo ide o spoluprácu na úrovni celej V4, udelený grant by mal byť rovnomerne rozložený všetkým stranám zúčastneným na projekte. Slovensko ako sídlo fondu nemá žiadnu protekciu, zdôraznil. Našim zámerom je podporovať aktivity, idúce nad rámec financovania ministerstvami, aktivity, na ktorých majú spoločný záujem všetky krajiny V4, dodal U. Rusnák. Ako na záver povedal, potenciálny trh je podľa neho obrovský, pretlak síce ešte nie projektov, ale ideí spolupráce vo visegrádskom formáte je veľký. Skôr sa zrejme ukáže, že 1 mil. euro na rok nebude dosť. Bližšie podrobnosti a formuláre žiadostí o granty sú prístupné na internetovej adrese www.visegrad.org.
Významný štátny sviatok dôstojne oslávili aj obyvatelia Ďurku (Galgagyörk), kde obecná samospráva a slovenská menšinová samospráva usporiadali 18. a 19. augusta v rámci Obecných národnostných dní dvojdňovú sériu spoločenských, kultúrnych a športovo-zábavných programov. Verne tradíciám predchádzajúcich rokov vedenie obce pozvalo na oslavy delegáciu spriatelenej obce Jelka na Slovensku, kam sa onoho času presídlili desiatky ďurkovských rodín. Oficiálnu delegáciu Jelky sprevádzali aj potomkovia bývalých presídlencov, ktorí prišli navštíviť svojich príbuzných a zároveň prezentovať kultúrny život svojej obce.
Dvojdňový slávnostný program sa začal v piatok popoludní privítaním hostí zo Slovenska, ktorých pozdravil predseda slovenskej samosprávy Jozef Szlifka, a pokračoval vo večerných hodinách na prírodnom javisku miestneho kultúrneho domu parádnym galaprogramom miestnych a pozvaných kultúrnych súborov. Hostí, účinkujúcich a početné obecenstvo slávnostného programu pozdravil starosta Ján Matejcsok. Slávnostný prejav mal predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, ktorý o. i. hovoril o prežití národných kultúr a o mimoriadnom význame zachovania a pestovania národnostných kultúrnych hodnôt aj v podmienkach Európskej únie. Predseda CSS vyzdvihol záslužnú činnosť dávnejších i novších pokolení Ďurčanov, ktoré po stáročia pestovali ľudové tradície a kultúru svojich predkov a vyznamenávali sa vysokou úrovňou hospodárenia. Ocenil, že popri kultúrnych skupinách z Jače a Ďurku sa miestnemu obyvateľstvu a hosťom zo Slovenska predstaví aj náš popredný súbor z Tardošu, slovenský národnostný tanečný súbor Červený mramor. Starosta Jelky Ondrej Ravasz vo svojej zdravici vyzdvihol zásluhy zakladateľa spoločného štátu kráľa svätého Štefana a jeho myšlienky, nabádajúce k dobrému spolunažívaniu národov v spoločnej vlasti. Vysoko ocenil prínos priateľských stykov obyvateľov Ďurku a Jelky, ktoré sa obsahovo z roka na rok obohacujú. Ako nám v prestávke kultúrneho programu povedal, priateľské styky sa spočiatku tradovali ako rodinné. Postupne však začalo ubúdať tých, ktorí udržiavali blízke rodinné styky a ich funkciu začali preberať vzdialenejší príbuzní. Z obáv, aby časom priateľské styky nezanikli, sa volené zbory oboch obcí rozhodli nadviazať oficiálne kontakty. “Pred šiestimi rokmi sme sem prišli ako neznámi, v súčasnosti sa stretáme ako priatelia, ktorí si vo všetkom dobre rozumejú,“ konštatoval starosta Jelky O. Ravasz.
V pestrom slávnostnom programe sa najprv predstavila Folklórna skupina z Jače. Založili ju r. 1999 mladí ľudia, ktorí si predsavzali pestovať ľudovú kultúru svojich slovenských predkov. Naviazali na bohaté tradície súboru, ktorý úspešne pôsobil v ich obci pred poldruha desaťročím. Pracujú pod vedením učiteľky Emese Gimesiovej Szokolovej, ktorá za rok dokázala pripraviť mladých jačanských kultúrnikov, aby boli schopní na úrovni sa predstaviť pred širšou verejnosťou a tak mohli právom prežívať radosť z úspechu. Temperamentnými maglódskymi, horehronskými a pilíšskymi tancami si získali srdcia obecenstva. Dúfame, že sa stanú pravidelnými účastníkmi národnostných podujatí.
Obecenstvo s láskou prijalo mladých kultúrnikov miestnej základnej školy, ktorí pod odborným vedením slovenskej učiteľky Estery Lamiovej predniesli dve tanečné kompozície, choreografie národopisca Štefana Lamiho, zobrazujúce ľudové zvyky. Vrúcny potlesk zožal aj Miešaný spevácky zbor z Ďurku. Jeho predchodca úspešne pôsobil od roku 1977, ale po istom čase sa rozpadol. Roku 1998 sa niekoľko bývalých členov, ku ktorým sa pripojila dospievajúca mládež, rozhodlo obnoviť zbor a pokračovať v tradíciách bývalej speváckej skupiny. Čerpajú z bohatej klenotnice ľudového umenia a v repertoári majú veľa maďarských a slovenských ľudových piesní.
K slávnostnej atmosfére večierka a dobrej nálade hostí vo veľkej miere prispel tardošský slovenský tanečný súbor “Červený mramor" vedený choreografkou a zanietenou odbornou vedúcou Ibolyou Nagyovou a podporovaný slovenskou učiteľkou a predsedníčkou Slovenskej národnostnej samosprávy v Tardoši Annou Crnečkou, ktorá je neúnavnou vedúcou prosperujúceho národnostného života rodnej obce. Pestrý program amatérskeho súboru prednesený na profesionálnej úrovni bol dôstojným vyvrcholením kultúrneho programu a oprávnene zožal veľký aplauz obecenstva.
Vedenie Ďurku pripravilo pre účastníkov Obecných národnostných dní ohňostroj, na ktorý budú iste dlho spomínať.. V sobotu pokračoval program dvomi slávnostnými udalosťami v milenárnom parku - odovzdaním milenárnej vlajky, ktorú darovala obci maďarská vláda, a vysvätením milenárneho pomníka. Vlajku odovzdal starostovi osady Jánovi Matejcsokovi po stručnom prejave minister sociálnych vecí a rodiny Péter Harrach. Po krátkom slávnostnom programe, v ktorom spoluúčinkovali Dychový orchester hudobnej školy vo Veresegyháze a Spevácky zbor PRO MUSIKA z Pišpeku, predseda Valného zhromaždenia Peštianskej župy András T. Mészáros odhalil Milenárny pomník obce, ktorý je zároveň pamätníkom hrdinov revolúcie r. 1948-49.
Milenárnu vlajku a pomník vysvätili miestny evanjelický kňaz János Pintér a katolícky farár László Baranyai. Popoludnie patrilo športovým zápoleniam a priateľským návštevám hostí zo Slovenska a miestnych obyvateľov. Vyvrcholením dvojdňového programu bola tanečná zábava.
Spoločná reprezentatívna farebná pozvánka Samosprávy obce Kestúc a miestnej slovenskej menšinovej samosprávy lákala občanov obce a hostí na mimoriadne pestré a bohaté programy Obecného dňa 2000, ktoré sa konali 19. augusta. Séria podujatí sa začala na obecnom úrade stretnutím bývalých Kestúčanov. Takmer osemdesiat rodákov, ktorí sa pred viac ako päťdesiatimi rokmi presídlili na Slovensko, i tých, ktorí opustili obec neskôr, sa s dojatím objímalo a bojujúc so slzami v očiach sa tešilo jeden druhému. Pri spoločnom obede v novej elegantnej reštaurácii Gimeskö-vin sa upevňovali staré a rodili sa nové známosti a priateľstvá.
Po slávnostnej spomienkovej omši za odsťahovaných rodákov v miestnom rímskokatolíckom kostole sv. Klementa sa na Námestí slobody konalo slávnostné otvorenie obecného dňa. Starosta Alexander Klányi vrúcnymi slovami pozdravil účastníkov slávnosti i hostí, medzi ktorými boli aj delegácie spriatelených obcí Búč a Horná Kráľová zo Slovenska na čele so starostami Jánom Szigetim a Jánom Veresom a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik. Kestúcky starosta vo svojom príhovore vysoko ocenil verejnú činnosť profesora miestnej základnej školy, umeleckého fotografa Lajosa Gaála a kestúckeho rodáka žijúceho v Kanade, akademického maliara Tibora Nyilasiho. Obom odovzdal vyznamenanie Za obec Kestúc.
Katolícky farár Ferenc Tarnóczi požehnal nový chlieb a rad podujatí pokračoval v miestnom obecnom klube, kde sa konala vernisáž výstavy diel akademického maliara Tibora Nyilasiho a účastníkov miestneho tábora výtvarníkov. Vyvrcholením kestúckych osláv obecného dňa bol slávnostný program v kultúrnom dome. Organizátori pripravili spoločné vystúpenie kestúckeho slovenského pávieho krúžku a Folklórneho, tanečného a speváckeho súboru Kultúrneho strediska a Gymnázia Ľ. J. Šuleka v Komárne Dunaj. Program pozostávajúci takmer výlučne zo slovenských piesní a tancov, si získal priazeň obecenstva, ktoré sa obidvom súborom zavďačilo vrelým potleskom. Večerné a nočné hodiny patrili už výlučne zábave. V kultúrnom dome bývalých i terajších občanov Kestúca zabávala kapela zo susedného Čívu. Na príjemne strávené hodiny Kestúčania i hostia budú ešte akiste dlho spomínať.
Vo vysielaní Maďarského katolíckeho rozhlasu-Jáger (Eger), ktorého sídlo požehnal 16. augusta arcibiskup jágerský a predseda Maďarskej katolíckej biskupskej konferencie István Seregély, sa dva razy denne objavujú aj 10-minútové správy v slovenskom a rómskom jazyku. Arcibiskup súčasne udelil požehnanie aj zamestnancom novej inštitúcie. Prvá maďarská katolícka rozhlasová stanica si kladie za cieľ sprístupniť po 20. storočí, v ktorom kresťanské duchovno prešlo ťažkými skúškami, odkaz Ježiša Krista aj bratom a sestrám, ktorí sa nestretli alebo sa rozišli s cirkvou, uviedla pri tejto príležitosti medzinárodne uznávaná osobnosť maďarského cirkevného života. Chceli by sme prispieť ku každodennému informovaniu v kresťanskom duchu, k obnove života a k mieru a blahu pre všetkých ľudí, povedal I. Seregély. Rozhlasová stanica začala vysielanie slávnostným programom pri príležitosti štátneho sviatku MR v dňoch 19. - 20. augusta, aby sa potom, po niekoľkotýždňovej prestávke, prihlásila s 24-hodinovým nonstop servisom pre asi 630.000 poslucháčov, žijúcich na území jágerskej diecézy, kde sú dvomi najpočetnejšími minoritami práve slovenská a rómska. Súčasťou jej programovej štruktúry budú pravidelné priame prenosy zo sv. omše v jágerskej bazilike (v každý pracovný deň), ako aj priame prenosy nedeľňajších a sviatočných bohoslužieb. Každú hodinu ponúkne rozhlasová stanica, ktorá ráta aj s preberaním relácii Vatikánskeho rozhlasu a londýnskej BBC v maďarskom jazyku, spravodajskú reláciu. Pilierom vysielania by sa mali stať publicistické relácie o témach ako ochrana prírodného bohatstva severomaďarského regiónu, sociálna situácia obyvateľstva, prezentácia národopisných hodnôt oblasti, či starostlivosť o cirkevné zbierky a poklady. Prevádzkovateľom rozhlasovej stanice je Nadácia jágerského katolíckeho rozhlasu. K pokrytiu nákladov by mali prispieť aj reklamy, ktoré sa objavia vo vysielaní a ktoré by mali spĺňať aj náročné požiadavky konzervatívneho poslucháča. Rozhlasová stanica, ktorá má v budúcnosti ambície stať sa elektronickým médiom s celoštátnou pôsobnosťou, má zatiaľ 30 zamestnancov, ktorých vybrali spomedzi 230 záujemcov. Po perspektívnom vybudovaní siete spravodajcov by jágerský vysielač mal mať 40 interných a 50-60 externých spolupracovníkov.