20. septembra 2000 ● Zo slovenskej tlače
Väčšina tohoročných slávnostných podujatí aj v našej snáď najslovenskejšej obci, v podpilíšskych Mlynkoch (Pilisszentkereszt), sa nesie v znamení 1000. výročia založenia uhorského štátu. Samospráva obce a jej Výbor pre milenárne oslavy v spolupráci so Slovenskou samosprávou v Mlynkoch a s finančnou podporou Ministerstva národného kultúrneho dedičstva MR usporiadali 16. septembra - pri príležitosti tradičných mlynských hodov či púte na počesť zvelebovania Svätého Kríža - pestrý celodňový slávnostný program, hlavným patrónom ktorého bol minister Zoltán Rockenbauer.
O dopoludňajšiu vedeckú konferenciu o pilíšskom opátstve cisterciánov založenom vďaka kráľovi Belovi III. v roku 1184, ktorú viedol akademik Dr. György Győrffy, prejavili záujem mnohí Mlynčania, ako i odborníci z bližšieho a širšieho okolia. S vedecky fundovanými, ale zato i tzv. laikom zrozumiteľnými a viac než zaujímavými prednáškami popri predsedajúcom akademikovi vystúpil historik umenia, vedecký riaditeľ budapeštianskeho Múzea výtvarného umenia Dr. Imre Takács, kandidát vied Dr. Miklós Takács, akademik Dr. Ernő Marosi, cisterciánsky rehoľný brat Dr. Ferenc Levente Hervai a pracovník Archeologického ústavu Maďarskej akadémie vied Dr. Elek Benkő.
Konferencia sa sotva skončila a program už aj pokračoval v santovskom chotári obce, kde kedysi obyvatelia tejto susednej dediny postavili v posledných desaťročiach dosť zanedbaný kamenný kríž. Tento klenot „pri kamenárni” na počesť terajších slávností bezplatne (ako milodar) obnovil mlynský majster Jozef Peller. Požehnania kríža sa zúčastnili nielen obyvatelia Mlynkov a Santova, ale aj pútnici zo vzdialenejšieho okolia, snáď v najväčšom počte z Budapešti.
V preplnenom miestnom Slovenskom dome potom došlo k premiére dokumentárneho filmu 250 rokov v Mlynkoch v znamení milénia a dvojjazyčnej monografie obce Gregor Papuček: Mlynky a okolie - Pilisszentkereszt és környéke. Medzi pozvanými hosťami boli o. i. poslankyňa Národného zhromaždenia MR, čestná občianka obce Mária Jakabová-Šingeľová, radca Veľvyslanectva SR v Maďarsku Karol Wlachovský, podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Etelka Rybová, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová-Baráneková, predsedníčka Kresťanského spolku Slovákov v Maďarsku Ildika Klauszová-Fúziková, vedúci odboru Úradu pre národné a etnické menšiny MR Anton Paulik a tajomník verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Márton Molnár.
Slovenskými titulkami obohatený, verejnosti prvýkrát v Slovenskom dome premietnutý polhodinový propagačno-dokumentárny film o minulosti a súčasnosti Mlynkov uviedol a hodnotil predseda CSS Ján Fuzik, podľa ktorého táto práca spĺňa všetky odborné kritériá. Vydarený filmový dokument svedčí o pripravenosti svojich tvorcov (Nóra Gutiová, Péter Dömötör, Zsolt Szabó a Szilárd Szédely) a chváli podpilíšske „nebo na zemi”, Mlynky ako perlu Pilíša a pracovitých Pilíšanov, našich uvedomelých Slovákov. Vo filme účinkuje starosta Jozef Havelka, predseda miestnej slovenskej samosprávy Imrich Fuhl, farár Kálmán Ackermann a historik umenia Dr. Imre Takács. Ako to J. Havelka na obale videokazety píše, „prostredníctvom filmu máme možnosť kochať sa v našom prekrásnom, obdivuhodnom kraji aj z vtáčej perspektívy. Ak zostúpime na zem, zázrak pretrváva, veď naša rodná dedina je pekná - pre nás najkrajšia - z každého pohľadu. Film o našom pozemskom raji vrelo odporúčam každému, kto chce mať pôžitok z krásnych podpilíšskych záberov, nejakým spôsobom sa viaže k nášmu kraju, resp. dokáže sa stotožniť s každodenným životom tunajších jednoduchých ľudí.”
Dvojjazyčnú monografiu obce Mlynky a okolie - Pilisszentkereszt és környéke predstavila profesorka budapeštianskej Univerzity ELTE Anna Divičanová, ktorá vyjadrila svoje potešenie nad skutočnosťou, že po dlhých desaťročiach bola napísaná monografie slovenskej lokality v Maďarsku po slovensky, a nielen perom, ale i dušou a srdcom jej rodáka G. Papučka. Publikácia Samosprávy obce Mlynky vyšla v rozsahu 336 strán formátu A/5 nákladom 550 exemplárov s podporou Úradu poverenca vlády MR pre milenárne oslavy. Jej zodpovedným a technickým redaktorom ako i autorom fotografií (s výnimkou archívnych záberov) je I. Fuhl, pričom knihu do tlače pripravila mlynská spoločnosť FUHL BT. Slovenský originál do maďarčiny preložili miestni učitelia slovenčiny pod vedením Jozefa Sziveka. I. diel mlynskej monografie opisuje prírodné pomery Pilíša a spracúva históriu obce do konca 19. storočia - vyhovejúc ako očakávaniam tzv. laickej verejnosti, tak aj odborným kritériám. (Podrobnejšie o monografii sa na stránkach nášho týždenníka zmienime neskôr.)
Mlynské oslavy pokračovali na nádvorí obecného úradu a Slovenského domu dvojjazyčným (zato prevažne maďarským) príležitostným literárno-hudobným programom s historickou tematikou. Po recitáciách žiakov základnej školy Orsolyi Kruppovej a Dávida Kaisera javisko patrilo mlynským stredoškolákom a cirkevnému spevokolu pôsobiacemu pod vedením kantora Jánosa Kelemena.
K odhaleniu sochy kráľa Belu III. došlo na priestranstve pred farou a kostolom. Po zaznení fanfár, štátnej hymny, recitácie a pozdravných slovách starostu J. Havelku sochu odhalil akademik Dr. György Győrffy, pričom v krátkom kultúrnom programe vystúpil miestny páví krúžok, ako i interpreti Orsolya Kruppová, Margaréta Diószegiová a Katarína Havelková. Slávnostný rečník o. i. uviedol, že v minulosti sa neraz pozabúdalo na zásluhy Belu III., významného uhorského panovníka z rodu Árpádovcov, ktorý v roku 1184 pre cisterciánov daroval miesto kláštora tesne pod Pilíšom, na mieste tamojšieho benediktínskeho kláštora, čiže v chotári dnešných Mlynkov. Po tatárskom vpáde síce kráľ Belo IV. znovuvybudoval krajinu, avšak o to, aby bolo čo znovuvybudovať sa v značnej miere zaslúžil práve Belo III.
Sochu v prítomnosti štátneho tajomníka, predsedu Úradu pre národné a etnické menšiny MR Toša Dončeva vysvätil rímskokatolícky biskup Miklós Beer. Tvorcom sugestívneho diela rustického charakteru zhotoveného z trvácneho vápencového kameňa z okolia Süttő je 60-ročný sochár, nositeľ Ceny M. Munkácsyho, zaslúžilý umelec žijúci v Senondreji (Szentendre) Róbert Csíkszentmihályi. (Iba v zátvorkách poznamenáme, že nová socha vôbec nezaťažili obecnú pokladňu, keďže všetky výdavky spojené s jej prípravou kryla podpora Úradu poverenca vlády MR pre milenárne oslavy.)
Podpilíšsky slávnostný deň sa skončil slávnostnou svätou omšou a agapém - neviazanou rozhovorom Mlynčanov a k nim zavítajúcich pútnikov.
x x x
Bohužiaľ, je koniec leta, a tým i mnohých krásnych udalosti - skončil sa i Vacovský letný festival, ktorého spoluorganizátorov bola slovenská samospráva mesta. Podujatie, ktoré svojím významom presahuje rámec mesta a okolia, je neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho života Vacova. Otváracia slávnosť festivalu „v barokovej perle pri Dunaji” sa konala na hlavnom námestí, aj podľa nezaujatých návštevníkov na najkrajšom barokovom námestí strednej Európy. Po znelke fanfár a starosta László Lábai z balkónu radnice privítal o. i. zástupcov družobných miest nielen z Maďarska, ale i zo Slovenska, Fínska, Nemecka, Rumunska, Francúzska a Izraelu. Pestrý slávnostný sprievod, pozostávajúci z mažoretiek, husárov, gladiátorov, folklórnych súborov a dychoviek, značne prispel k slávnostnej atmosfére.
Samotný festivalový program sa začal v kostole na hlavnom námestí koncertom fínskeho speváckeho zboru. Dvojdňový kultúrny program ponúkal každému návštevníkovi čosi lákavé a pútavé. Miestni obyvatelia a hostia sa tešili ako popredným predstaviteľom domáceho hudobného života rôznych žánrov, ale aj divadelníkom z Komárna, folklórnemu súboru Vršatec zo Slovenska a dychovej kapele z Nemecka. Akcie prebiehali paralelne na viacerých javiskách - okrem spomínaného námestia aj pri Dunaji, a to od rána do neskorých večerných hodín.
Vo Vacove žije a pracuje veľa známych umelcov, miestni výtvarníci sa počas festivalu prezentovali vo viacerých výstavných sieňach. Pod názvom Memento mori boli predstavené pohrebné zvyky niekdajších Vacovčanov, pričom mnohých prilákali exponáty výstavy tisícročia vacovskej cirkevnej diecézy. Na nábreží Dunaja sa záujemci mohli zoznamovať s rôznymi ľudovými remeslami a ich tvorcami. V stánkoch predávali prekrásne výšivky, kožené výrobky, ľudovú keramiku zo Sedmohradska i z Maďarska. Dobrú náladu iba stupňovalo pečenie vola a čapovanie piva. Teda za krásneho počasia a v atmosfére, v ktorej človek zabúda na všetky starosti, každý mohol obdarovať svojho ducha a telo tým najlepším...
Hosťom Slovenskej samosprávy vo Vacove bol svetoznámy slovenský folklórny súbor Vršatec z družobného mesta - Dubnica nad Váhom. Úspešný súbor bol založený r. 1953 a tvoria ho mladí ľudia rôznych profesií, ako aj študenti zamilovaní do folklóru. Základom repertoáru súboru sú pôvodné tanečné čísla, vytvorené na základe národopisných výskumov v rôznych oblastiach našej materskej krajiny. Významná a rozsiahla je činnosť súboru v oblasti prezentovania slovenského folklórneho umenia ako doma, tak i v zahraničí. Úroveň a atraktívnosť vystúpenia tanečníkov z Dubnice nad Váhom, ktorí sa nedávno vrátili z Portugalska, vysoko hodnotili diváci v rôznych európskych krajinách, ale aj v Afrike, Amerike a Ázii. Nebolo tomu inak ani vo Vacove, kde sa predstavili takmer poldruhahodinovým programom. Očarené obecenstvo sa kochalo v krásnych ľudových tancoch Hornej a Dolnej Poruby, Horehronia, Zliechova, Čičmian, Papradina, Terchovej, Zemplína, Podpoľania a Oravy.
x x x
V rámci programu zameraného na udržiavanie infraštruktúry obce sa v Mlynkoch začala rekonštrukcia viacerých ulíc. Výmena asfaltového povrchu Hornej uličky si vyžiada 10 miliónov forintov, ktoré zabezpečí obecná samospráva z vlastných zdrojov.
û
Ministri zahraničných vecí Maďarskej republiky a Slovenskej republiky János Martonyi a Eduard Kukan v New Yorku, kde v druhej polovici septembra prebiehalo zasadnutie 55. valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, v rámci osobitného stretnutia prerokovali aktuálne otázky slovensko-maďarských vzťahov, vrátane tých, ktoré boli medializované v uplynulých týždňoch. Obaja ministri sa zhodli na potrebe udržiavať korektný a konštruktívny dialóg o otázkach obojstranného záujmu s cieľom zachovať súčasnú vysokú kvalitu bilaterálnej spolupráce.
û
Možné referendum, v ktorom by sa občania členských štátov Európskej únie (EÚ) vyjadrovali, či chcú, aby sa Maďarsko stalo členom Únie, by bolo krokom, ktorý by urazil národné cítenie Maďarov, uviedol pre Berliner Zeitung predseda vlády Viktor Orbán. Dodal, že maďarskí občania majú v členských krajinách EÚ dobré meno a Maďarsko sa preto nebojí výsledku takéhoto hlasovania. Podľa premiéra by však referendum o rozšírení bolo bezprecedentné. „Ak bude tento nástroj použitý, potom sa pýtam, či sme my, Maďari, nebezpečnejší ako Portugalci, Gréci alebo Španieli. Keď oni vstúpili do EÚ, referendum sa nekonalo,” uviedol V. Orbán.
û
O úprave medzištátnej dohody o vzájomnom zamestnávaní občanov rokoval v Maďarsku slovenský minister práce Peter Magvaši. Očakáva sa zmena procesu úpravy kvót zamestnancov. Mala by to byť záležitosť ministerstiev. Slovenský Národný úrad práce (NÚP) vydal do polovice tohto roka 61 platných povolení na zamestnávanie maďarských občanov v SR. V Maďarsku je situácia iná, keďže nepomerne viac slovenských občanov chce pracovať v Maďarsku. NÚP v roku 1999 zaslal maďarskej strane až 452 žiadostí občanov SR o zamestnanie na jeden rok. Dohoda pritom umožňuje vzájomne zamestnať ročne 400 občanov.
û
Predstaviť odbornej verejnosti komplexný balík programov Vysokých Tatier je cieľom prezentačno-kontraktačného podujatia nazvaného Vysoké Tatry v zime a v lete, ktoré usporiadalo Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry 21. septembra v bratislavskom hoteli Sorea. Cieľom podujatia bolo osloviť subjekty podnikajúce v oblasti cestovného ruchu zo Slovenska, z Maďarska, Čiech, Poľska, Ruska, Ukrajiny, Litvy, Lotyšska, Estónska, Nemecka a Bieloruska. Počas celodennej prezentácie sa predstavili okrem miest Vysoké Tatry a Kežmarok aj obce Ždiar, Nová a Stará Lesná, cestovné kancelárie, ubytovacie a liečebné zariadenia, kúpele, ako i reštaurácie a poskytovatelia služieb z regiónu.
û
Na ojedinelom podujatí v Európe pod názvom Nostalgia v oblakoch pary - Grand Prix Slovenska 2000, ktoré sa uskutočnilo pri príležitosti Dňa železničiarov v areáli zvolenskej nákladnej železničnej stanice, sa zúčastnili lokomotívy z Maďarska, Česka, Rakúska a hostiteľskej krajiny. Svoje sily si historické rušne zmerali v šprinte na sto metrov, v prevážaní plechovky piva položenej voľne na ojnici, v presnom zastavení a v anglickej pošte. Premiéru mala disciplína Pomsta Indiánov, pripomínajúca prepady vlakov v Amerike. Súťažné posádky museli prejsť určenú trasu čo najrýchlejšie, odstrániť z nej padnutý strom a uhasiť horiaci „podval”.
û
Cezhraničná spolupráca sa rozbehla medzi časťou mesta Košice Staré Mesto a maďarským mestom Szikszó ležiacom na hlavnej ceste medzi východoslovenskou metropolou a Miškovcom. Dohodu po schválení poslancami miestneho zastupiteľstva v septembri podpísali starostovia Ján Süli a József Panyik. Spolupráca je zameraná hlavne na pomoc zamestnanosti rómskeho etnika. Mesto Szikszó vypracovalo projekt a získalo naň dotáciu vo výške niekoľko miliónov forintov. V projekte sa počíta so zavedením ochutnávky vín a miestnych gurmánskych špecialít pre domácich i zahraničných turistov, ktorým spríjemní chvíle dobrá muzika. A tak sa v Szikszó budú striedať domáce cigánske kapely s podobnými z Košíc a okolia. Ich vystúpenia budú patrične honorované.
û
V rámci „Maďarskej kultúrnej jesene” v košickom Dome umenia sa predstavil prestížny Symfonický orchester Ernő Dohnányiho z Budapešti. Pod taktovkou rakúskeho dirigenta Georga Kugiho zahrali maďarskí symfonici o. i. diela Dvořáka a Kodálya. Na klavíri hrali košickí sólisti Ľudmila Kojanová a Pavel Novotný. Symfonický orchester E. Dohnányiho vznikol v roku 1970 a meno významného maďarského skladateľa prijal v roku 1989 so zámerom propagovať jeho hudbu. Teleso má 80 členov a zaujíma významné miesto v domácom hudobnom živote. Pravidelne koncertuje aj v zahraničí, ako napríklad v Rakúsku, Mexiku, Španielsku a Nemecku.
û
Piati sochári tvorili umelecké diela v areáli Bašty V. v Komárne v rámci 6. ročníka medzinárodného sochárskeho sympózia „Bašta-ad memoriam Alfred Kotkowski”. Umelci vytvárali svoje práce z tardošského vápenca, teda z kameňa neďalekého lomu pri Slovákmi obývanej obci v Maďarsku, ale aj z višňového a ibišového dreva a z bronzu. Ide o abstraktnú tvorbu s realistickými detailmi.
û
Na nádvorí Nápravno-výchovného zariadenia a väznice vo Vacove (Vác) sa uskutočnilo predstavenie slávnej rockovej opery autorov Levente Szörényiho a Jánosa Bródyho István a király (Kráľ Štefan). Kuriozitou bola aj skutočnosť, že slávny opus maďarskej národnej rockovej literatúry predviedol tentoraz súbor zložený z väzňov. Členovia hudobného a divadelného krúžku sa pripravovali na prezentáciu populárneho diela už od mája. Medzi príležitostnými hercami a spevákmi sa predstavilo aj viacero skutočných talentov. Aj scénu pre inscenáciu pripravili väzni prostredníctvom vlastnými rukami vyrobených predmetov, kostýmy poskytla filmová spoločnosť Mafilm. Na predstavenie, ktoré sprevádzali primerané bezpečnostné opatrenia a ktoré sledovali stovky väzňov, pozvali aj vedúcich predstaviteľov celoštátnej správy nápravnovýchovných zariadení a mesta Vacov.
Definitívnu identitu bývalého maďarského vojaka, v súčasnosti 75-ročného Andrása Tamása, ktorého po 53 rokoch prežitých v ruskej psychiatrickej klinike v polovici augusta previezli do Budapešti, objasní do začiatku októbra genetický test. S veľkou pravdepodobnosťou však ide o Andrása Tomu z pôvodne tzv. Tirpákmi, čiže Slovákmi obývanej lokality Sulyánbokor neďaleko Níreďházy. Závery o rodisku posledného maďarského vojnového zajatca vyplývajú z reportáže televíznej stanice TV2, ktorá odvysielala zábery z prvého stretnutia A. Tamása so svojimi súrodencami a bývalými spolužiakmi. Na stretnutí s niekdajšími spolužiakmi si spomenul na mená niektorých svojich učiteľov. Anna a János Tomovci tvrdia, že musí ísť o ich brata. „Vyzerá ako náš otec a aj všetko, čo hovorí, sedí,“ povedala A. Tomová. Príbuzenský vzťah však určí až porovnanie vzoriek deoxyribonukleovej kyseliny (DNK) A. Tamása a A. a J. Tomovcov.
Spoločenské uznanie maďarskej armády nebolo pred rokom 1989 veľké. V súčasnosti však kleslo až na dno. Pre verejnosť je totiž ťažko pochopiteľné, prečo sa začala reforma ozbrojených síl vyštvaním jedného z vysokopostavených odborníkov ministerstva. Bývalý štátny tajomník rezortu obrany Tamás Wachsler mal všetky predpoklady na svoju funkciu - okrem znalostí armády získal skúsenosti v bruselskej Nadácii Manfreda Wörnera. Jeho chybou však bolo, že sa odvážil vysloviť svoj názor o maloroľníckom ministrovi obrany Jánosovi Szabóovi a tiež jeho politickom zástupcovi Jánosovi Homokim. Podľa bývalého tajomníka sú vraj diletanti.
Minister obrany pred dvomi rokmi začal svoju vojenskú kariéru nie veľmi úspešným krokom: chcel dať vyvesiť v každom vojenskom útvare svoj portrét, aby vraj vojaci vedeli, kto je ich ministrom. Vážnejšie dopadlo jeho rozhodnutie o vojenskom letisku v Pápe. Za pol miliardy forintov ho nechal s pomocou NATO najprv zrekonštruovať, ale nedávno vydal rozkaz na úplné zrušenie letiska. Premiér Viktor Orbán má čo robiť, aby toto nezmyselné rozhodnutie zrušil. No je tu aj stále komplikujúca sa záležitosť so stíhačkami. V maďarskej armáde slúžia teraz MiG-29, ktoré sa majú prerobiť pre kompatibilnosť s NATO. Modernizáciu odporučili odborníci cestou ruskej deblokácie. Ale neskoršie americký veľvyslanec v Budapešti Peter Tufo vyhlásil, že Maďari zbytočne vyhadzujú peniaze na modernizáciu migov, jednoduchšie by vraj bolo nakúpiť stíhačky F-16 vo firme Lockheed, ktoré používa aj NATO. Nie bez významu je aj fakt, že Nemecko sa angažuje za modernizáciu migov a pochopiteľne, ani ono nechce prísť o dobrý obchod.
Príčinou týchto afér je pravdepodobne skutočnosť, že terajšia vládna koalícia sa už dávnejšie rozhodla, že ministerstvo obrany patrí strane maloroľníkov a že do ich práce premiér nebude zasahovať. Minister životného prostredia Pál Pepó od maloroľníkov už musel pre neschopnosť a podozrenie z korupcie odstúpiť - takto rozhodol vodca maloroľníkov József Torgyán. Druhý muž vo vláde by mal teraz urobiť poriadok na ministerstve obrany, ak chce udržať svoju pozíciu vo vládnej koalícii. Je nesporné, že bude mať ťažkú úlohu.
Základné zmluvy, ktoré Maďarská republika podpísala so susednými štátmi, nemali pozitívny účinok v tom zmysle, že vážne politické sily v okolitých štátoch naďalej obviňujú maďarskú vládu z úmyslov o revíziu existujúcich hraníc. Robia to napriek tomu, že MR v základných zmluvách jednoznačne uznáva existujúce hranice, konštatoval v rozhovore pre denník Népszabadság (18. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí MR Zsolt Németh. Podľa neho zoslabiť vplyv tohto škodlivého názoru možno „iba cieľavedomou národnou politikou" a politikou spolupráce. „Ak dané spoločnosti budú mať skúsenosť, že sa s Maďarskom dá spolupracovať dobre v hospodárstve, kultúre a infraštruktúre, ak sa to stane ich presvedčením, v budúcnosti môžu protimaďarské názory ustupovať,” konštatoval Zs. Németh.
Podľa štátneho tajomníka politický obsah základných zmlúv je veľmi plytký, obsahuje iba všeobecné zásady, avšak „problémy medzi Maďarskom a jeho susedmi sú veľmi konkrétne”. Ako ďalej pripomína, vtedajšie maďarské opozičné strany práve preto kritizovali pripravované zmluvy, že „neobsahovali konkrétne riešenia konkrétnych problémov”. Ich význam štátny tajomník vidí v tom, že „na bilaterálnom základe vznikol mechanizmus kontroly, čo rozširuje dvojstranné styčné plochy”. Na otázku, či terajšia maďarská vláda nespochybňuje základné zmluvy, Zs. Németh uviedol: „My to nerobíme, ale sme toho názoru, že tieto dokumenty neposkytujú veľa východísk na riešenie dvojstranných problémov medzi susedmi”. Preto treba konkrétnou spoluprácou hľadať riešenia vznikajúcich problémov. Na otázku, či menšiny majú byť mostom medzi štátom, kde bývajú, a materským štátom, štátny tajomník uviedol, že menšiny sa nechcú dostať do centra dvojstranných medzištátnych stykov, na druhej strane sa často ocitnú v akejsi folkloristickej pozícii. Podľa neho riešením by bolo „strojuholnenie” dvojstranných stykov.
V edícii Meniaci sa svet (Változó világ) vydavateľstvo Útmutató-Press Publica vydáva rad knižočiek, približujúcich celkový život, najmä však kultúru v Maďarsku žijúcich národností. Prvou lastovičkou, priekopníckou prácou, bola publikácia Anny Divičanovej a Ondreja Krupu A magyarországi szlovákok (Slováci v Maďarsku), ktorá vyšla roku 1997. Anglický variant pôvodne v maďarčine vydanej knižky predstavili minulý rok v Bratislave, pričom premiéra slovenského znenia zväzky sa konala v júli t. r. v Martine. Medzičasom uzreli svetlo sveta podobné publikácie o Nemcoch, Rumunoch a Rómoch žijúcich v našej vlasti a v dohľadnom čase majú vyjsť i knižky o Srboch a Slovincoch.
Táto výsostne populárno-vedecká publikácia je veľmi praktická nielen kvôli svojmu vreckovému formátu (rozmer 14,5 x 9,5 cm), vhodnému na čítanie trebárs pri cestovaní. Pod zámienkou jej najnovšieho vydania by sme mali pripomenúť zásluhy vedúceho vydavateľstva, resp. hlavného redaktora edície Todora Szimeonova, ako aj prekladateľky Etely Rybovej a zodpovednej redaktorky Very Orbánovej, ktorí vykonali úctyhodnú prácu. Vydavateľstvo využijúc každú „piaď zeme” na vnútornej obálke niekoľkými vetami predstavuje dvojicu autorov, naznačujúc ich bohaté odborné a vedecké zázemie.
Publikácia je priehľadne členená do jednotlivých kapitol: Historický prehľad, Spoločnosť, spôsob života, Tradičný spôsob života, Tradičná ľudová kultúra, Národnostné, etnické povedomie a jazyk, Spoločnosť a kultúra po roku 1945 a Významné historické osobnosti a ľudoví tvorcovia. V súvislosti s niektorými vážnejšími národopisnými, ale aj inými otázkami a pojmami čitateľ dostáva náčrt o duchovnej a materiálnej kultúre našich Slovákov. Ako príklad uveďme stravovanie našich predkov, stravu, ktorú odjakživa determinoval kraj a podnebie, veď pestované rastliny určovali rovnako hospodárenie ako i druhy jedál. V tejto súvislosti sa vytvárali podobnosti u rôznych etník žijúcich v totožných alebo veľmi podobných podmienkach - samozrejme, s odlišnými historickými koreňmi a jazykmi. Ako u Maďarov, tak i u Slovákov hlavnou potravinou bola i zostala pšenica. Na hornatých krajoch usadení Slováci v lúčnom a senovom hospodárení používali archaické nástroje - kosili srpom, používali kosu s krátkou čepeľou a pod... Pilíšski Slováci sa zase ako relikt staroeurópskej praxe zachovali takzvanú kopu.
Knižočka obsahuje plno podobných zaujímavostí. Na záver nám zostáva iba konštatovať, že publikácia A. Divičanovej a O. Krupu slúži ako rukoväť Slovákov v Maďarsku. Okrem nakrátko načrtnutých tém čitateľ v nej nájde i zoznamy slovenských národnostných kultúrnych a školských inštitúcií, organizácií, ľudových pamätných domov a taktiež zoznam lokalít obývaných Slovákmi s uvedením ich slovenského a úradného maďarského pomenovania. Tejto knižočke, ktorá je prístupná vo viacerých jazykoch, sa môžeme iba tešiť.
Sotva týždeň po tom, ako zatvorila svoje brány Celoštátna poľnohospodárska výstava OMÉK 2000, otvorili na výstavisku v Kőbányi 104. Budapeštiansky medzinárodný veľtrh, jednu z najstarších a najväčších výstav spotrebného tovaru tohto regiónu Európy.
O 104. BNV, ktorý sa konal od 15. do 24. septembra, vzrástol nielen záujem domácich, ale aj zahraničných vystavovateľov. Na ploche 30 tisíc štvorcových metrov sa predstavilo 932 firiem, z toho 715 domácich a 105 zahraničných. V rámci kolektívnych expozícií sa prezentovali Belgicko, Južná Afrika, Egypt, India, Irán, Čína, Hongkong a Taliansko, ale svoje výrobky vystavilo aj Rakúsko, Brazília, Česká republika, Nemecko, Vietnam a Šrí Lanka. Zo zahraničných vystavovateľov sa na najväčšej ploche (240 štvorcových metrov) predstavila Čína.
Dominujúcim tematickým okruhom 104. BNV bol Domov. Svoje najnovšie výrobky predstavili najvýznamnejšie výrobné a obchodné firmy špecializujúce sa na nábytok, stavebný materiál, domáce elektrospotrebiče a zariadenia, hračky, ale aj na zábavnú elektroniku, foto- a štúdiovú techniku. Pre odborné kruhy pripravili organizátori rad odborných programov, pre širokú verejnosť bohatú paletu kultúrnych podujatí.
Tohoročný BNV bol mimoriadny preto, lebo preferovaným hosťom nebol jeden štát, lež v duchu milénia maďarskej štátnosti krajanské podnikania v susedných štátoch. Expozíciu Maďarský svet 2000 doplnila séria kultúrnych podujatí.
Samostatný pavilón patril podnikateľom maďarskou národnosťou obývaných oblastí Slovenska, Ukrajiny, Rumunska, Juhoslávie, Chorvátska a Slovinska. Na hlavnom javisku sa predstavili s folklórnym programom, modernými tancami a hudbou domáce i krajanské umelecké súbory. Zo Slovenska sa prezentovalo osem vystavovateľov z Dunajskej Stredy, Ohrad, Komárna, Galanty, Pribety a Veľkých Ulian.
104. BNV otvoril prezident MR Ferenc Mádl, ktorý sa zmienil o histórii a rozvoji maďarských veľtrhov od skromných začiatkov až po dnešné medzinárodne uznávané prehliadky spotrebného tovaru. Zdôraznil význam výsledkov maďarského hospodárstva, ktoré sú už porovnateľné s výsledkami väčšiny vyspelých štátov Európy.
Na tohoročnom jesennom veľtrhu sa v porovnaní s predošlým rokom predstavilo o 30 percent viac domácich malopodnikateľov. Výrobky domácich vystavovateľov, ktoré dosiahli osvedčenie vysokej kvality vyrovnávajúce sa normám EÚ, boli inštalované v Dome maďarskej kvality. V Európskom centre sa konali medzinárodné konferencie a odborné prednášky.
Veľkú cenu 104. BNV udelili trom maďarským výrobkom: rodine biolôžok s antiallergénnym účinkom firmy Biotextima, a. s., Konvektoru FÉG a sérií armatúr Junior z Mosonmagyaróváru.
Ak október, tak festival čabianskej klobásy - hoc aj pod týmto sloganom by mohli organizátori propagovať štvrtý ročník podujatia, ktoré mobilizuje profesionálnych i amatérskych mäsiarov, ale najmä labužníkov. Toto zápolenie už prerástlo rámce Békéšskej Čaby i župy a stalo sa medzinárodným. Nominujú sa naň súťažiace družstvá zo Slovenska, Juhoslávie i Rumunska, ba pri súťažných stoloch si dali rezervovať miesta aj záujemci zo vzdialenejších krajín. Nie div, že po dvoch ročníkoch sa vlani museli usporiadatelia poobzerať po väčších priestoroch. Zdá sa, že Športová hala Békéšskej Čaby a jej okolie, ktorá bola v predošlom roku dejiskom festivalu, sa osvedčila a od 20. do 23. októbra sa opäť zmení na provizórny mäsokombinát s výlučne ručnou a originálnou výrobou. Keďže 23. októbra je štátny sviatok, usporiadatelia sa rozhodli rozšíriť festival na štvordňový.
Popri hlavnej a najviac očakávanej atrakcii - súťaži vo výrobe čerstvých klobás - organizátori aj v tomto roku pripravili bohatý program. Odborníkov čakajú konferencie, agrárne a potravinárske fóra, prednášky a odborné demonštrácie. Osvedčené programy ako súťaž a výstava nakladanej zeleniny, tradičná čabianska zabíjačka, súťaž kuchárov, výstava vín a súťaž suchých údených čabianskych klobás sú, samozrejme, zaradené aj do programu tohoročného festivalu. K dobrej atmosfére i prispejú aj zaujímavé športové podujatia a široká paleta kultúrnych programov.
Pravidelným hosťom a zároveň súťažiacim festivalu čabianskej klobásy je už od prvého ročníka premiér Maďarskej republiky Viktor Orbán. Súťaží s dobre osvedčeným stálym mužstvom - s dvomi čabianskymi majstrami, ozajstnými expertmi na výrobu klobásy. Novinkou však je, že na tohoročnú súťaž si V. Orbán pozval "posilu" v osobe premiéra Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu, takže budú miešať klobásu spoločne pri jednom stole. Slovenský premiér pozvanie s radosťou prijal a nedávno potvrdil, že v októbri zavíta do Békéšskej Čaby.
Tohoročný festival čabianskej klobásy sa teda obohatí o senzačnú udalosť, o kulinárne stretnutie premiérov MR a SR.
Slovenská samospráva XIII. obvodu v Budapešti v spolupráci so Slovenskou samosprávou Budapešti vypisujú recitačnú súťaž pre žiakov základných a stredných škôl a poslucháčov vysokých škôl. Podujatie sa bude konať 11. novembra 2000 (v sobotu) o 10.00 hodine v Dome pre deti a mládež XIII. obvodu (Budapešť, 1138 Dagály u. 15.)
Tri vekové kategórie recitátorov:
I. kategória: 1-4. ročník základnej školy
II. kategória: 5-8. ročník základnej školy
III. kategória: študenti stredných a vysokých škôl
Každý súťažiaci bude recitovať dve básne: jednu povinnú a jednu podľa vlastného výberu.
Povinné diela, z ktorých si môžete vybrať:
I. kategória: Uspávanka (Alexander Kormoš)
Pavúk (Gregor Papuček)
Píšem, píšem (Juraj Malík)
II. kategória: Zoraďte sa (Gregor Papuček)
Život (Juraj Dolnozemský)
Pieseň (Alexander Kormoš)
III. kategória: Miluj ma za to (Pavol Samuel)
Z kuchyne myšlienok (Gregor Papuček)
Búrka (Juraj Dolnozemský)
Prihlášky odosielajte do 15. októbra 2000 na adresu Slovenskej samosprávy Budapešti (1054 Budapešť, Akadémia u. 1.) Informácie dostanete na telefónnom čísle 302 5117.
Pri príležitosti 245. výročia založenia malebnej rekreačnej obce Nová Huta (Bükkszentkereszt) zorganizovala miestna samospráva spolu so slovenskou menšinovou samosprávou 16. septembra veľkolepý obecný deň. Séria podujatí sa začala slávnostným odovzdaním milenárnej zástavy, ktorú prevzal z rúk zástupcu štátneho tajomníka Ministerstva vnútra Gábora Orosza starosta obce Rezső Halász . Po tejto ceremónii riaditeľ župného múzea László Veres odovzdal obyvateľom obce pamiatkový park, ktorý postavili na počesť jubilea Novej Huty. Starosta Rezső Halász vo svojom slávnostnom príhovore zdôraznil, že Novú Hutu založili pred 245 rokmi prevažne slovenskí sklári a síce na mieste, kde predtým nikdy nebolo osídlenie, na bukovej planine. Vytvorili tu sklársku hutu a tým i podmienky pre usadenie sa. V obci, dnes už známom rekreačnom stredisku s 1200 obyvateľmi, ešte žije jazyk a tradície slovenských predkov.
Po požehnaní zástavy pokračovali oslavy v miestnej športovej hale, kde mal riaditeľ miestneho obecného múzea Alexander Balogh krátku prednášku o dejinách Novej Huty. Hovoril o najdôležitejších medzníkoch takmer dva a polstoročnej osady, ktorá od roku 1940 nesie maďarský názov Bükkszentkereszt.
Po prednáške nasledoval kultúrny program, v ktorom vystúpil aj miestny ľudový súbor so slovenskými a maďarskými ľudovými piesňami a tancami.
Na pozvanie Celoštátnej slovenskej samosprávy, v spolupráci s Domom slovenskej kultúry v Békéšskej Čabe, môžeme aj v tomto roku v dňoch 29. a 30. októbra privítať v Maďarsku najvýznamnejší slovenský divadelný súbor, Činohru Slovenského národného divadla. Slovenskí umelci sa predstavia komédiou slovenského dramatika Petra Karvaša Vlastenci z mesta YO čiže Kráľovstvo za vraha, pod ktorú sa ako režisér podpísal Ľubomír Vajdička a v ktorej sa zaskvie Emília Vašáryová, Mária Kráľovičová, Martin Huba, Elo Romančík, Marián Geišberg a iní poprední herci. Predstavenie v Jókaiho divadle v Békéšskej Čabe sa bude konať 29. októbra o 19. hodine. Lístky si môžete rezervovať v Dome slovenskej kultúry na čísle 66/321-771 alebo 66/441750. V Budapešti sa SND predstaví 30. októbra o 18.30 hodine v Divadle Bárka (1083 Budapešť, Ludovika tér 1.). Lístky si môžete rezerovať na úrade CSS na tel. číslach 386-8759, 466-9463, 386-4077.
Naša najväčšia civilná organizácia Zväz Slovákov v Maďarsku usporiada v dňoch 13. a 14. októbra 2000 v Békéšskej Čabe vedeckú konferenciu pod titulom Slovenská národnosť, Slováci – ako ďalej. Cieľom konferencie je formou prednášok analyzovať situáciu slovenskej národnosti v Európe, jej vzťah k Slovensku i k väčšinovému národu, ako aj hľadať východiská existencie našej národnosti v novej zjednotenej Európe. Organizátori konferencie požiadali o prednášky známych vedcov, politológov a politikov. Medzi prednášateľmi bude Prof. Miloslav Kusý CSc., Rudolf Chmel, Anna Divičanová, László Szarka. Matej Šipický, Peter Kováč, Claude Baláž a iní.
Oslavy vinobrania majú v malebnej podmatranskej obci Malá Nána dlhoročné tradície. Tohoročná oberačková slávnosť, ktorú usporiadala 9. septembra miestna samospráva spolu so slovenským menšinovým voleným zborom, bola dvojnásobne významnou udalosťou. Popri radosti z dobrej úrody účastníci slávnosti si mohli pripomenúť aj 15-ročné jubileum založenia miestneho speváckeho zboru Perla Matry. Organizátori sa o radosť a dobrú náladu chceli podeliť aj s priateľmi v blízkom i vzdialenejšom okolí a preto na jubilejné oslavy a oberačkovú slávnosť pozvali spevácky súbor Katice Dobóovej z Jágru (Eger), spevácky zbor zo Suchej Huty (Mátraalmás), slovenský ľudový súbor zo Šámšonu (Sámsonháza), spevácke zbory klubov dôchodcov z Domoszló a Verpelétu a ľudový súbor zo spriateleného Strekova na Slovensku, kam sa pred vyše päťdesiatimi rokmi presídlili viaceré malonánanské rodiny.
Po pestrom sprievode ľudových súborov po hlavnej ulici obce sa v prírodnom amfiteátri pod nánanským hradom začala jubilejná slávnosť. Po pozdravných slovách starostu obce Alexandra Koncsosa konferencierka kultúrneho programu Eva Kakuková Krizsóová oboznámila prítomných s činnosťou nánanského speváckeho zboru. Zdôraznila, že súbor sa pätnásť rokov podieľa na pestovaní slovenských ľudových tradícií obce. Roku 1985 ho založilo dvadsať členov vtedajšieho poľnohospodárskeho družstva pod vedením profesora Jána Vanyóa. Po dvoch rokoch pôsobenia získal súbor na župnej kvalifikačnej súťaži bronzovú medailu. O neustále zvyšovanie jeho umeleckej úrovne sa postarali takí odborníci ako je nánanský citarista, ľudový umelec Alexander Szőke a pracovník Hudobného ústavu Maďarskej akadémie vied István Németh. Nánanskí speváci r. 1998 na celoštátnej kvalifikačnej prehliadke získali za prednes miestnych slovenských ľudových piesní už zlatú medailu. Od tohto roku ich vedie Klára Józsová, ktorej v organizačných veciach pomáha agilná Mária Huszárová. Počas poldruha desaťročia súbor vystupoval na rôznych domácich festivaloch, spieval v rozhlase i televízii a predstavil sa i na Slovensku vo Vranove.
Po slovách konferencierky odovzdala Mária Huszárová kytice kvetov tým zakladajúcim členom, ktorí dnes už v zbore nespievajú a predseda miestnej slovenskej samosprávy Michal Hliva zasa daroval kvety aktívnym zakladajúcim členom. Po tomto pozdravil jubilujúci súbor starosta A. Koncsos a odovzdal mu dar obce.
V pestrom takmer dvojhodinovom kultúrnom programe jubilantov milými slovenskými detskými hrami pozdravil aj slovenský krúžok miestnej základnej školy, ktorý vedie Julianna Szlamová a všetky hosťujúce spevácke zbory.