1. októbra 2000 ● Zo slovenskej tlače
Generálny štrajk a celkovo dramatická situácia v Juhoslávii pripomínajúca už tzv. mimoriadny či vojenský stav hrozí občianskou vojnou. Akcie občianskej neposlušnosti v Srbsku (štrajky, protestné pochody a blokády ciest) na protest proti krádeži víťazstva opozičného kandidáta Vojislava Koštunicu v prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konalo 24. septembra, minulý týždeň pokračovali. Dramatický bol štrajk v uhoľnej bani Kolubara pri Lazarevaci, pre ktorý začali v krajine výpadky elektriny. Vláda Srbska zaviedla v elektrárňach pracovnú povinnosť. Polícia obsadila priestor bane a proti štrajkujúcim zasiahla i obuškami.
Vláda Srbskej republiky vydala vyhlásenie, podľa ktorého „rozličné zahraničné agentúry pokračujú v špeciálnej vojne s cieľom vyvolať chaos, zastrašiť občanov a destabilizovať politický systém”. Srbská vláda deklarovala odhodlanie „prekaziť a potrestať každú podvratnú činnosť ohrozujúcu istoty a bezpečnosť občanov”. Vyhlasuje, že podnikne „osobitné opatrenia proti organizátorom” terajších udalostí a médiám, ktoré „financujú zo zahraničia, šíria klamstvá, klebety a podnecujú krviprelievanie”.
Rusko sa medzitým snažilo priviesť prezidenta Slobodana Miloševiča a V. Koštunicu do Moskvy na rokovania. Americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová vyhlásila, že volebné víťazstvo V. Koštunicu musí byť „podporené a potvrdené”, zatiaľ čo S. Miloševič patrí ako obvinený vojnový zločinec pred haagsky tribunál. M. Albrightová ďalej prisľúbila odvolanie embarga proti demokratickej Juhoslávii, ktorá bola podľa jej slov „kedysi perlou Balkánu a dnes je čiernou dierou”.
13. 1950 W František Švantner, Praha (á 29.1.1912. Bystrá), slovenský spisovateľ, vrcholný reprezentant lyrizovanej prózy - naturizmu, inšpirovaný prírodou, ľudovými tradíciami a mytológiou (Malka, Nevesta hôľ - sfilmovaná režisérom M. Ťapákom, Život bez konca - spoločenský román vydaný posmrtne) - 50. výročie
14. 1910 á Ľudovít Hečko, Budapešť, slovenský maliar, grafik a ilustrátor, brat maliara J. Hečku - 90. výročie
15. Deň bielej palice (Svetová únia nevidiacich)
16. Svetový deň výživy (OSN)
1700 á Juraj Radvanský (Radvánszky), Radvaň (W 1763 Radvaň), stoličný hodnostár, hospodáril na rodových majetkoch v Radvani, 1724-44 podžupan Zvolenskej stolice, od 1747 kráľovský radca (ako prvý protestant), dištriktuálny dozorca ev. cirkvi, pietista, žiak M. Bela - 300. výročie
18. Sviatok sv. Lukáša, patróna umelcov a maliarov
20. 1850 K. Tisa sa stal predsedom uhorskej vlády, zastával aj funkciu ministra vnútra - 150. výročie
21. 1750 á Juraj Fándly, Častá (W 7.3.1811 Doľany) osvietenský spisovateľ (Dôverná zmlúva mezi mňíchom a diablom; Piľní domajší a poľní hospodár, Zelinkár; O uhoroch aj včelách rozmlúváňí, Slovenskí včelár), predstaviteľ prvej generácie bernolákovcov, člen a pokladník Slovenského učeného tovarišstva, katolícky kňaz - 250. výročie
1800 W PhDr., ThDr. Ján Krstiteľ Horváth SJ, Pešť (á 13. 7. 1782 Kőszeg), filozof, fyzik, prvý profesor, ktorý sústavne prednášal fyziku na Trnavskej univerzite (zástanca newtonovskej fyziky), bol tu aj profesorom filozofie - 200. výročie
22. 1920 v Bratislave vznikol národnokultúrny spolok Slovenská liga, založený z podnetu Slovenskej ligy v Amerike. Staral sa o národnostný a kultúrny rozvoj Slovákov na národnostne zmiešaných územiach, 1948 včlenený do MS - 80. výročie
25. 1940 začali znova vychádzať Katolícke noviny, založené r. 1849 - 60. výročie
1990 SNR prijala zákon č. 428 o slovenčine ako úradnom jazyku v SR - 10. výročie
26. Deň osvetových pracovníkov
28. 1930 á László Dobos, Kráľovský Chlmec, maďarský spisovateľ (Földönfutók, Egy szál ingben, Gondok könyve, Sodrásban) a literárny kritik žijúci na Slovensku, riaditeľ vydavateľstva Madách, od r. 1990 poslanec SNR za MKDH - 70. výročie
29. 1800 W Daniel Trsťanský (Tersztyánszky), Budín (á 30. 1. 1730 Krompachy), dvorský úradník, 1761-74 c. k. dvorný radca, 1775-79 tajomník a registrátor dvorskej kancelárie vo Viedni, od 1779 c. k. radca Uhorskej komory v Bratislave, spolupracovník F. A. Kollára. Spolupracoval na príprave školských reforiem Márie Terézie - 200. výročie
31. Svetový deň sporenia
Rada Európy organizuje kampaň Európa, spoločné dedičstvo a do jej rámca vhodne zapadlo i podujatie, ktoré na prvé dni októbra pripravila SR - Výstup na 101 hradov Slovenska. Nie je to žiadna narýchlo pripravená doplnková akcia. Turisti organizujú už jej desiaty ročník a záštitu nad ním prevzal prezident SR Rudolf Schuster. Ústredným bodom podujatia bolo slávnostné stretnutie na Fiľakovskom hrade. Na akcii sa podieľalo Ministerstvo kultúry SR a veľvyslanectvá Maďarskej a Tureckej republiky na Slovensku. Účastníci si pripomenuli obdobie tureckej invázie v 16. a 17. storočí, jej vojenské, hospodárske a kultúrne súvislosti. Prvým októbrom sa otváral Mesiac hradov Slovenska. Počas neho sa konajú spoločné výstupy na sto ďalších hradov, ktoré zohrali v histórii našej materskej krajiny významnú kultúrnu i politickú úlohu.
Miestny odbor Matice slovenskej v Považskej Bystrici má vo svojej náplni práce i starostlivosť o zahraničných Slovákov. Po návšteve Slovákov z Chorvátska a z Vojvodiny tamojší matičiari nedávno prijali aj Slovákov z Maďarska, konkrétne zo Slovenského Komlóša. O tom, že sa hostia cítili v Považskej Bystrici dobre, svedčí i ďakovný list, z ktorého vyberáme: "V mene Organizácie komlóšskych Slovákov vám ďakujeme, že ste prijali náš kolektív v Považskej Bystrici a pripravili pre nás nádherný program. Sme šťastní, že sme mali príležitosť prežiť s Vami nezabudnuteľné chvíle, na ktoré často spomíname. Videli sme prekrásny kaštieľ, kde sme sa naučili všeličo o histórii Vášho mesta, o jeho vývoji, o pamätihodnostiach a prírodných krásach celého okolia. Sme presvedčení, že tam žijúci ľudia majú svoje rodné mesto a jeho okolie veľmi radi, lebo takto preukázať mesto vie len ten, kto cíti k nemu úprimnú lásku. Ďakujeme za milé privítanie a pohostenie. Cítili sme sa u Vás ako medzi svojimi. Program detí nás tiež milo prekvapil. Ich piesne z pások často počúvame. Dúfame, že toto stretnutie bolo iba začiatkom nášho priateľstva a budeme v ňom pokračovať, že budeme mať príležitosť aj Vás u nás privítať.“
Stretnutie Slovákov zo Slovenského Komlóša a matičiarov z Považskej Bystrice sa mohlo uskutočniť i vďaka finančnému príspevku mestského úradu a primátora Ľuboša Lackoviča, vedeniu Považského múzea v Orlovom, ktoré poskytlo prehliadku múzea i odbornú prednášku bezplatne, vedúcej SEV Poniklec Viere Križanovej, ktorá oboznámila Komlóšanov s prírodnými krásami okolia Považskej Bystrice, riaditeľke PX Centra Elene Panákovej, ktorá hostiteľom a hosťom poskytla klubovňu, kde sa mohli stretnúť, a súboru Melódia, ktorý kresťanskými národnými, piesňami rozohrial srdcia všetkých prítomných. Teda keď sa spoja dobrí a ochotní ľudia i za málo peňazí sa môže poskytnúť svojim blížnym veľa radosti a šťastia a pripraviť im chvíle, na ktoré budú dlho spomínať v dobrom. Ako sa to stalo i v tomto prípade.
Jednota tlmočníkov a prekladateľov (JTP) usporiadala 28. septembra v bratislavskom Zichyho paláci pri príležitosti Medzinárodného dňa prekladu slávnostný večer s prednáškami. Na programe bolo hodnotenie 10. rokov pôsobenia dnes už medzinárodnej, inak česko-slovenskej JTP, ktorá má z 509 sto slovenských členov, 75 v Slovenskej republike a 25 v zahraničí.
Práve v týchto dňoch oslavuje Slovenská spoločnosť prekladateľov odbornej literatúry 10. výročie svojho vzniku. Každoročne poriada Slovníkové semináre, Prekladateľské univerziády a Letné školy prekladu, ktorých úroveň je dobrá a teší sa vždy veľkému záujmu aj zo strany mladých začínajúcich prekladateľov a tlmočníkov.
Riaditeľ Oddelenia európskej integrácie Ministerstva kultúry SR P. Tvarožek vo svojom príhovore spomenul aj snahu Slovenska o integráciu do Európskej únie (EÚ) na príklade MK SR z prekladateľského a terminologického uhla pohľadu. Prístupový proces zo strany SR je obsiahnutý v ôsmych kapitolách, z ktorých dve sa týkajú kultúry. Tieto dve kapitoly zatiaľ nie sú uzavreté pre nedostatky v oblasti audiovízie. Napriek tomu, že SR nie je členom EÚ, tá sa vyjadrí, za akých podmienok bude súhlasiť so zapojením sa Slovenska do kultúrnych projektov únie. Jedným z nich je Eurolingua - projekt na vzdelávanie prekladateľov a tlmočníkov. K tomu slúži Prekladateľský servis, jeho oddelenie terminológie, ktorý pripravuje odborné slovníky na preklady dokumentov EÚ do slovenčiny. Prekladateľský servis zabezpečuje vysokú kvalitu prekladu medzinárodných dokumentov a poriada každých šesť mesiacov výberové konanie záujemcov o prekladateľskú prácu, len do materinského jazyka.
Súčasťou večera bolo aj vyhlásenie výsledkov súťaže Slovník roka a udelenie cien víťazným dielam z produkcie slovenských vydavateľstiev. Predseda JTP Andrej Rády udelil dve ceny, jednu za prekladové elektronické slovníky Lexicon 2000 (angličtina a nemčina), ktorý okrem českej obsahuje zároveň aj slovenskú verziu. Druhou cenou bola odmenená viaczväzková slovenská Encyklopédia Beliana, ktorej prvý, dávno očakávaný zväzok sa nám práve dostáva do rúk. Na rozvoj a uchovanie si jazykovej kultúry je dôležité mať a vytvárať dobré slovníky a encyklopédie. Prekladanie a tlmočenie je a bude povolaním, ktoré má veľkú budúcnosť.
Prekladatelia umeleckej literatúry, ktorí sa venujú prekladu poézie, resp. kritike prekladu poézie sa mohli v bratislavskej Mestskej knižnici zúčastniť na seminári o knihe Jána Zambora Preklad ako umenie. Klub kultúry prekladu aj naďalej poriada každý utorok v Univerzitnej knižnici prednášky ako napr.: Vulgarizmy v preklade, O zastarávaní prekladu či Preklad reálií.
Séria akcií Medzinárodného dňa prekladu pokračovala na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici prednáškou O význame terminológie v mnohojazyčnej informačnej spoločnosti.
Býva už tradíciou, že v Dabaši je druhá polovica septembra venovaná kultúre, podnikateľom a rozvoju regiónu. Tento rok bol ale v znamení milénia organizovaný tak, aby bol pamätný pre všetkých obyvateľov mesta i okolia. A mal ešte jednu zvláštnosť. Týmto slávnostným dňom predchádzala návšteva predstaviteľov mesta Dabaš v Banskej Bystrici, na oslavách 745. výročia založenia mesta. Na tom by nebolo nič zvláštne, veď spolupráca dvoch miest sa začala presne pred rokom, ale slávnostné podpísanie zmluvy o priateľstve sa uskutočnilo za prítomnosti starostov a primátorov ďalších miest z rôznych krajín Európy, s ktorými Banská Bystrica priateľskú spoluprácu už má. A veru Dabašania neoľutovali, že tam prišli práve v tie dni. Mesto na Hrone dýchalo kultúrou od ranných hodín, na Námestí SNP sa striedali sprievody v historických kostýmoch, tancovali súbory a na javisku predvádzali divadelné kreácie, predstavujúce históriu od Adama a Evy. Svetelné efekty a ohňostroj len umocňovali aj tak nezabudnuteľný zážitok.
Delegácia po návrate domov sotva stačila privítať v dabašskom internáte šantiaci 45-členný Folklórny súbor Radosť z Banskej Bystrice, ktorý medzitým dorazil do Dabaša. Už v sobotu od rána rozdával radosť v uliciach i na javisku hlavného námestia. A tak vlastne spoluotváral Dabašské dni, ktoré sa oficiálne začali Dňom podnikateľov. V pestrých šiatroch ponúkali rôzne výrobky, uzatvárali sa obchody, obyvatelia obdivovali zručnosť remeselníkov a bohatý program slovenských detí. Ako inak, všetkého sa zúčastnili aj predstavitelia Banskej Bystrice, ktorí sa v piatok večer s nami rozlúčili, aby sme ich my v sobotu mohli privítať zas v Dabaši.
Nedeľa nebola o nič menej pestrá, ba naopak, pretože dabašskými ulicami prechádzali alegorické vozy, „husári” na koňoch a voz spevavých slovenských žien zo Šáre. Začal sa totiž oberačkový (dožinkový) deň, ktorý okrem krásneho pohľadu na rozšantený sprievod ponúkal bohatú hostinu na mnohých zastávkach a večer veľký oberačkový bál. Aj ten spestril súbor Radosť. Hostia z Banskej Bystrice nestíhali fotografovať, veď takéto typické maďarské slávnosti nevidia každý deň.
Ďalšie dni sa niesli v znamení športových zápolení a, samozrejme, ako inak, súťažiť prišli aj mladí športovci zo Stredného odborného štúdia stavebného v Banskej Bystrici. Medzitým prebiehal deň historického dedičstva pod názvom Stavebné pamiatky Dabaša. Je známe, že v tomto meste sa nachádza veľký počet kúrií, ktoré majú nesmiernu historickú hodnotu. V jednej z nich je aj mestská knižnica, ktorá bola rekonštruovaná k tejto príležitosti - tu odhalili sochu Boldizsára Halásza, podľa ktorého odteraz knižnica ponesie svoj názov.
Na dni pod názvom 11-ročné mestá sa stretli starostovia, ktorých mestá oslavujú 11. rokov vyhlásenia za mesto. Spoločne rozmýšľali, ako ďalej rozvíjať ich mladé mestá. Večer pripravili program deti dabašských škôl pod názvom Talentované deti Dabaša. A veru sa nedali zahanbiť. Ani tie, čo sa učia slovenský jazyk!
Zvlášť slávnostná bola nastávajúce sobota, keď na Námestí 15. marca odhalili sochu svätého Štefana za prítomnosti sochárky Márie Majzilovej a poslancov parlamentu, pričom sochu požehnal arcibiskup dr. Balázs Bábel. V slede udalostí nemožno nespomenúť posledný septembrový štvrtok, keď malo svoj veľký deň Stredné odborné učilište. Minister školstva Zoltán Pokorni položil základný kameň ich novej modernej školy, keďže stará budova už nevyhovuje. Pri tejto významnej udalosti nemohli chýbať ani profesori družobnej školy z Banskej Bystrice.
Dabašský maratón udalostí sa skončil. Je dôkazom, že vedenie mesta svoje predvolebné sľuby plní. V nich bol zahrnutý aj sľub, že sa slovenskej národnosti v meste bude venovať zvýšená pozornosť, aby sa zachovala reč a tradície obyvateľstva slovenského pôvodu. Deje sa tak nad očakávanie.
Slovenská samospráva v Répášskej Hute koncom septembra usporiadala obecnú slávnosť, v rámci ktorej štátny tajomník Dr. Imre Szakács odovzdal obyvateľom našej Slovákmi obývanej obce v Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe milenárnu vlajku maďarskej vlády. V rámci slávnosti poslanec Národného zhromaždenia MR Sándor Tompa zároveň odhalil pamätný stĺp. Podujatie po požehnaní vlaky a stĺpa sa skončilo katolíckou slávnostnou svätou omšou.
6. októbra sa vo Varšave konalo stretnutie predsedov vlád krajín Višegrádskej štvorky - Poľska, Maďarska, Českej a Slovenskej republiky s britským premiérom Tony Blairom. Predmetom rokovaní boli najmä otázky európskych a transatlantických integračných procesov.
û
Nemecko si 3. októbra oslavami v Drážďanoch pripomenulo 10. výročie zjednotenia. Rozhodujúci podiel na zjednotení pririekli všetci rečníci občanom bývalej NDR. Poďakovali za zjednotenie Nemecka aj ľuďom z Maďarska, Československa a Poľska. „Nezabudneme im, že svojím bojom za slobodu prispeli k zjednoteniu krajiny,“ povedal nemecký prezident Johannes Rau. Zástupcom krajín Višegrádskej štvorky boli smerované aj ubezpečenia o bezvýhradnej podpore na ceste do Európskej únie.
û
Posúdenie potenciálnych zdrojov znečistenia v povodí Tisy a vypracovanie spoločného, medzinárodného programu prevencie bolo predmetom dvojdňových konzultácií expertov Maďarska, Rumunska a Ukrajiny, ktoré sa konali začiatkom októbra v Užhorode. Splnomocnenec maďarskej vlády János Gönczy zdôraznil význam takého projektu, ktorý by umožnil čo najrýchlejšie začatie úprav v objektoch určených ako najnebezpečnejšie potenciálne zdroje znečistenia.
û
Prvými hosťami Informačno-metodického centra Euroklubov pri Akadémii vzdelávania Slovenska boli generálni konzuli ČR Jozef Byrtus a MR György Varga, ktorí pôsobia na svojich pracoviskách v Košiciach. IMC Euroklub bol založený v máji t. r. pod gestorstvom Delegácie Európskej komisie a jej cieľom je poskytovanie informácií o integračných snahách vlády SR pri vstupe do EÚ. Hostia predstavili starostom a predstaviteľom štátnej správy proces vstupu do tohto elitného klubu silných štátov a osobitný priestor venovali vytváraniu euroregiónov a prihraničnej spolupráci. Táto oblasť spolupráce je podľa vyjadrenia diplomatov stále podceňovaná, čo odčleňuje vládnych činiteľov od obyvateľstva, žijúceho v blízkosti hraníc.
û
Deklarovanie účinných postupov a riešení protiprávneho konania v oblasti porušovania zákonnosti, etiky a zásad v styku s občanmi obsahuje vyhlásenie o vzájomnej spolupráci, ktoré podpísali účastníci medzinárodnej konferencie riadiacich funkcionárov kontroly a inšpekčnej služby rezortov ministerstiev vnútra štátov susediacich so SR. Účastníci konferencie z Slovenskej republiky, Maďarska, Česka, Rakúska, Ukrajiny a Poľska v dohode vytýčili aj zásady medzinárodnej spolupráce v prípadoch, kedy protiprávne konanie policajtov prekračuje hranice príslušnej krajiny. Spoluprácu chcú orientovať na analýzy a zovšeobecňovanie poznatkov využitím konkrétnych praktických skúseností jednotlivých štátov pri odhaľovaní korupcie policajtov, či prevádzačstvo, pašovanie a organizovaný zločin s účasťou policajtov.
û
Slovenským chlebom, červeným maďarským vínom a rakúskou minerálkou vítali návštevníkov stretnutia troch národov s názvom Agapé Európy 2000. Hody lásky, čo je grécky výraz pre spoločné stolovanie a priateľské stretnutia po slávení bohoslužieb, sa uskutočnili 1. októbra v Bratislave za účasti významných ústavných činiteľov zo spomínaných krajín. Hlavnou myšlienkou akcie bolo prepojiť dnešok s minulosťou a budúcnosťou a vyjadriť vďaku Bohu za to, že národy strednej Európy sa pred desiatimi rokmi pádom železnej opony zbavili komunistickej totality.
û
Vytvoriť priestor a podmienky na spoluprácu tvorcov z rôznych krajín a podieľať sa na vzniku medzinárodných projektov bolo cieľom festivalu bábkových divadiel Bábkarská Bystrica 2000. Na tohtoročnom 12. ročníku sa počas piatich dní prezentovalo 28 súborov z Maďarska, zo Slovenska, Českej republiky, Poľska a prvýkrát predstavili tvorbu pre deti a mladé publikum okrem bábkarov z krajín Višegrádskej štvorky aj Francúzi. Festival ponúkal rôzne formy a prejavy bábkového umenia, bábkárskych techník, divadla masiek, tieňového divadla, divadla objektov, hier tela a duše. V programe bolo 34 predstavení, 31 inscenácií, šesť pouličných vystúpení a tri koncerty.
û
Za celospoločenskú, politickú a právnu otázku označil predseda Celoštátnej rómskej samosprávy Flórián Farkas riešenie ťažkých existenčných podmienok rómskej komunity v Maďarsku. Súčasne vo vystúpení v Níreďháze zdôraznil, že treba urobiť všetko pre pozastavenie emigrácie Rómov a pre vyriešenie ich problémov doma. Líder rómskej menšiny v prejave pri spomienkovej slávnosti na pamiatku rómskych obetí holokaustu zdôraznil: "Vzhľadom na historické skúsenosti musí byť každému zrejmé, že rozširovanie predsudkov a vyvolávanie nenávisti vedie ku genocíde."
û
Právny zástupca príbuzných Pétera Cseteho ml. z Csákváru, ktorý sa v auguste 1999 v obci Zámoly stal obeťou zrážok s tamojšími Rómami, podal bezpríkladný podnet na Európsky súdny dvor pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu. Advokát Attila Monostory v ňom minulý týždeň upozornil medzinárodné grémium, ktoré sa v súčasnosti zaoberá sťažnosťou viac ako 40 maďarských Rómov z obcí Zámoly a Csór poukazujúcich na diskrimináciu rómskeho etnika v MR, že medzi žiadateľmi o politický azyl vo Francúzsku môže byť aj spolupáchateľ inkriminovanej vraždy, pričom 20-25 osôb spomedzi potenciálnych azylantov mohlo participovať na kolektívnom výtržníctve v Zámolyi.
Kniha o cintoríne, ktorú neznámemu Samkovi Tálemu nedávno vydalo L.C.A., neláme rekordy len na Slovensku, ale aj v zahraničí. Ako prezradil vydavateľ Koloman Kertész Bagala, knihu už prekladajú do češtiny, maďarčiny, nemčiny a švédčiny. Čiastočnú zásluhu na tom síce majú niekoľkomesačné dohady a pátranie čitateľov po zručnom spisovateľovi, podstata úspechu však spočíva v samotnom humornom texte autobiografie dementného mužíka z Komárna, ktorý popri zvážaní starého papiera na svojom vozíku stihol poudávať všetkých známych. Autorka, v Komárne pôsobiaca režisérka Daniela Kapitáňová, už dostala aj vďaka Samkovej sláve ponuky z Kanady, kde by mala byť ešte tento rok zrealizovaná jej fraška o pôsobení rozporuplnej Leninovej sochy pred nemenovaným slovenským JRD v najlepších rokoch hlbokého socializmu.
Východoslovenské múzeum v Košiciach pripravilo v spolupráci s Pamiatkovým ústavom v Bratislave a Országos Műemlékvédetmi Hivatal v Budapešti výstavu pod názvom Stredoveké nástenné maľby v srdci Európy. Výstava kvôli historickému podtextu bola v septembri t. r. zámerne inštalovaná v priestoroch stálej expozície Staroslovanské východné Slovensko v košickom Východoslovenskom múzeu. Podľa slov generálnej riaditeľky Pamiatkového ústavu v Bratislave PhDr. Kataríny Kosovej výstavu venovali podrobnému výskumu malieb na území niekdajšej Gemerskej župy. Tá bola súčasťou Spišsko-gemerského rudohoria bohatého na nerastné suroviny a práve hospodársky rozmach pozitívne ovplyvnil vývoj architektúry a umenia. Spomínaná lokalita navyše ležala v tesnej blízkosti dôležitej trasy spájajúcej Berlín a Krakov. Aj vďaka tomu nástenné maľby boli pod priamym vplyvom talianskeho maliarstva. Expozícia vznikla v úzkej spolupráci s maďarskými odborníkmi, čo sa kladne hodnotilo aj na pôde Rady Európy v Štrasburgu, kde mala výstava v januári t. r. premiéru. Oba inštitúty spolu prezentujú postup pri záchrane fresiek v 22 kostoloch spomínaného regiónu. Za najväčšieho nepriateľa tejto formy umenia zainteresovaní označujú nadmernú vlhkosť, ktorá spôsobuje výkvety solí a tvorbu machov. Aj to spôsobilo, že z niektorých fresiek sa zachovali iba fragmenty ako v prípade Kostola reformovanej cirkvi v Svinici. Podľa odborníkov možno za najcennejšie fresky tejto lokality označiť plešivecké nástenné maľby, medzi ktoré patrí Posledná večera či Kalvária. Vyvrcholenie tvorivých prúdov stredovekého maliarstva je zasa badateľné v prípade štítnických fresiek motivovaných životom sv. Františka z Assisi. Najväčšou súvislou pomaľovanou plochou v tomto regióne sa môže pochváliť kostol v Koceľovciach. Väčšina spomínaných kostolov však vyžaduje kompletnú obnovu interiéru a okamžitú záchranu vzácnych malieb. Milovníkov tohto druhu umenia okrem fotodokumentácie určite zaujme aj podrobný popis prostredia, analýza vzniku jednotlivých malieb ako aj miera ich poškodenia.
Hosťom prestížneho HNClubu - Klubu Hospodárskych novín bol 3. októbra prezident Maďarskej národnej banky (MNB) Dr. György Surányi. Početní záujemci v kongresovom centre Technopol Bratislave-Pertržalke si vypočuli expozé predstaviteľa prvej maďarskej banky o jej skúsenostiach a poznatkoch pri koncipovaní menovej, úverovej a finančnej politiky krajiny v kontexte procesu integrácie tak do NATO, ako aj príprav na vstup do Európskej únie.
Gy. Surányi je doktorom ekonómie budapeštianskej Ekonomickej univerzity. Od r. 1995 je prezidentom MNB, bol tiež výkonným riaditeľom v Central-European International Bank Ltd. V rokoch 1977-1989 bol postupne šéfom oddelenia Finančného výskumného ústavu v Budapešti, konzultantom Svetovej banky, Washington D.C. a poradcom podpredsedu maďarskej vlády, profesorom financií na Ekonomickej univerzite, bol členom výkonnej rady Institute for East West Studies a členom Rady maďarsko-amerického podnikateľského fondu, pričom pracoval aj v mnohých ďalších domácich a zahraničných výboroch a inštitúciách. Je autorom niekoľkých článkov a kníh o menových a finančných otázkach. V roku 1993 získal Cenu Svetového ekonomického fóra - Globálny vodca zajtrajška (Global Leader for Tomorrow), Cenu časopisu Euromoney pre najlepšieho guvernéra stredoeurópskej centrálnej banky roku získal v rokoch 1996 a 1998 a Známku A od Global Finance Magazine získal v rokoch 1997, 1998 a 1999.
Generálny sekretár Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Donald Johnston a minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan 28. septembra v Paríži slávnostne podpísali dohodu o pozvaní SR k prístupu k Dohovoru OECD. Podpisom dohody sa Slovensko stalo 30. členskou krajinou organizácie, ktorá vo finančnom svete nesie prívlastok „klub bohatých”. Po Poľsku, Maďarsku a Českej republike sa Slovensko stalo poslednou krajinou Visegrádskej štvorky, ktorá rozšírila rady OECD.
Podľa D. Johnstona v tejto chvíli nie sú z pohľadu OECD žiadne konkrétne priority, na ktoré by sa slovenská vláda mala v nasledujúcich rokoch sústrediť. „Robíme pravidelné prehľady o vývoji v jednotlivých členských krajinách. Naše odporúčania sú práve v týchto prehľadoch. Platí to tak pre Spojené štáty, ako aj pre Írsko a každého nášho člena. Podobný prehľad robíme aj v prípade Slovenska a takto budeme aj naďalej pokračovať,” povedal generálny sekretár organizácie.
Prijatie SR do OECD by podľa očakávaní slovenskej vlády malo urýchliť zvýšenie ratingového hodnotenia krajiny. Hoci vyjadrenia ratingových agentúr hovoria zatiaľ o mimoriadnej zdržanlivosti, podľa podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša možno zvýšenie ratingu Slovenska čakať už o niekoľko mesiacov. „Bude to záležať na pokračovaní reforiem. Ratingové agentúry sú dnes oveľa opatrnejšie ako pred niekoľkými rokmi. Osobne očakávam, že ak všetko pôjde ďalej tým správnym smerom, o čom som presvedčený, môžeme zlepšenie ratingového hodnotenia očakávať začiatkom budúceho roku. To však bude záležať na ratingových agentúrach, nie na nás,” vyhlásil I. Mikloš.
OECD zoskupuje krajiny, ktoré uplatňujú princípy trhovej ekonomiky, pluralitnej demokracie a rešpektujú ľudské práva. Jej zakladajúcimi členmi sa v roku 1961 stalo 20 krajín západnej Európy a Severnej Ameriky: Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Island, Írsko, Kanada, Luxembursko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, SRN, Švajčiarsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Turecko, USA, Veľká Británia. Neskôr pristúpili Japonsko (1964), Fínsko (1969), Austrália (1971), Nový Zéland (1973), Mexiko (1994), Česká republika (1995), Južná Kórea, Maďarsko a Poľsko (všetci 1996).
V septembri sa konalo zasadnutie s cieľom vyhodnotiť 22 projektov, ktoré predložili mimovládne organizácie v rámci druhého kola kooperatívneho grantového programu Regionálneho environmentálneho centra so sídlom v Budapešti. Celková čiastka, určená na podporu jednotlivých projektov činila 150 tis. EUR, pričom finančná požiadavka bola až 486 925 EUR. Už tieto čísla napovedajú o veľkej náročnosti a prísnych kritériách, ktorým sa museli jednotlivé projekty podrobiť.
Uchádzači predložili do kooperatívneho grantového programu 8 žiadostí z oblasti biodiverzity (problematika ochrana prírody, ochrana riek, hory, povodne, huby, Beskydy), 3 projekty z oblasti environmentálnej politiky (smernice EÚ ohľadom ochrany vody, zelený lobing, Natura 2000), 3 projekty zaoberajúce sa účasťou verejnosti v rozhodovacích konaniach (recyklácia tuhého odpadu, manažment vo vodnom hospodárstve a pod.), 5 návrhov zameraných na trvaloudržateľný rozvoj (lesy, obnoviteľné zdroje energie a využívanie biomasy, Rio +10 a pod.) a 3 kampane: farmy zamerané na chov zvierat, genetické inžinierstvo a trvaloudržateľný manažment pobrežia Čierneho mora.
Podporu získalo celkovo 8 projektov, o. i. nasledujúci žiadatelia (či už ako lídri projektov alebo ako spolupracujúce organizácie): SOSNA, Slovensko a Holocen T.E., Maďarsko (Ochrana krajiny, vôd a vzájomná spolupráca v regióne Horného Abova), ako i Centrum environment. štúdií, Maďarsko.
Tokajská vinohradnícka oblasť na juhovýchode Slovenska si vyžaduje výnimočnú pozornosť. Je jednou z mála oblastí na svete, kde je možné dopestovať hrozno a vyrobiť prírodné sladké vína. Túto schopnosť jej dávajú jedinečné pôdy sopečného pôvodu, kde pôsobením ušľachtilej plesne sa za správneho počasia tvoria z bobúľ hrozna cibéby, ktoré sú popri kvalitnom suchom víne základnou surovinou na výrobu tokajských výberov. V minulosti sa tieto vyvážali zo Slovenska v cisternách do Maďarska, kde sa plnili do fliaš a odtiaľ sa predávali pod maďarskou značkou. Po páde bývalého režimu ochranná známka ostala Maďarsku. Na základe dohody z roku 1993 sa do štátov EÚ a niektorých ďalších krajín distribuuje iba tokajské víno z Maďarska. Slovenský Tokaj sa podľa zákona rozprestiera na výmere necelých 909 hektárov, z čoho 490 ha je v užívaní podnikateľských subjektov a 180 ha obhospodarujú drobnopestovatelia a vlastníci viníc. Približne 240 ha tokajských honov je voľných, no existujú už projekty na vysadenie necelej polovice tejto plochy určenými odrodami - furmintom, lipovinou a muškátom žltým. Napríklad firma Ostrožovič z Veľkej Tŕne (okres Trebišov) približne po dvojročnej príprave pôdy tento rok plánuje výsadbu 5 ha vinohradov, 7 ha na budúci rok a v nasledujúcich rokoch postupne ďalších 18 ha.
Slovenská menšinová samospráva v Kestúci s radosťou vyhovela Slovenskému inštitútu Budapešť, ktorý ponúkol vystúpenie známeho slovenského folklórneho súboru Haviar z Rožňavy. Udalosť, ktorá sa konala 4. októbra v miestnom kultúrnom dome, bola skutočným sviatkom folklóru. Dobrá zvesť o súbore sem prilákala mnohých záujemcov, ktorí preplnili veľkú sálu kultúrneho domu. Medzi účastníkmi nekaždodenného predstavenia bol aj radca, zástupca veľvyslanca Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti Milan Kurucz a veľvyslanecký radca, riaditeľ Slovenského inštitútu Budapešť Karol Wlachovský.
Na javisku sa striedali pomalé lyrické a temperamentné tance a prekrásne melodické, viachlasné slovenské piesne. Úsmevy pekných dievčat a zdravá hrdosť urastených mládencov príjemne zapôsobili na divákov. Kestúcke obecenstvo sa nadšeným potleskom zavďačilo 15-ročnému súboru z Rožňavy, ktorý tu predstavil v prvom rade folklórne umenie Gemera.
Samospráva obce Mlynky, Slovenská samospráva v Mlynkoch a miestna organizácia Zväzu Slovákov v Maďarsku srdečne Vás pozývajú na OSLAVY 35. VÝROčIA ZALOžENIA SLOVENSKéHO PáVIEHO KRúžKU V mLYNKOCH. Čas: 7. októbra 2000 (v sobotu) o 17.00 hodine Miesto: Spoločenský dom (Horná ulička č. 7/F.)
V sobotu 14. októbra 2000 sa v zasadačke obecného úradu v Santove (Pilisszántó) uskutoční riadne valné zhromaždenie Kresťanského spolku Slovákov v Maďarsku (KSSM). Členovia spolku vyhodnotia tohtoročnú činnosť KSSM, zvolia si nové predsedníctvo a prerokujú pracovný plán na rok 2001. Vedenie spolku prosí všetkých svojich členov, aby sa vzhľadom na závažnosť programu rokovania zúčastnili valného zhromaždenia v čo najväčšom počte. Tohtoročné zasadnutie bude prebiehať v znamení ústrednej myšlienky: “Nech nás Boh požehná a nech si ho ctia končiny zeme.” (Žalm 67)
Zväz Slovákov v Maďarsku uskutoční v dňoch 6. až 8. októbra 2000 v Hronci pri Brezne Celoštátne stretnutie aktivistov ZSM. Podujatia - v rámci ktorého sa bude hovoriť o aktuálnych problémoch slovenskej národnosti v Maďarsku - sa zúčastnia aj predstavitelia vlády Maďarskej republiky a Slovenskej republiky.
Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti v spolupráci so Slovenskou samosprávou Budapešť vypisujú recitačnú súťaž pre žiakov základných a stredných škôl a poslucháčov vysokých škôl. Podujatie sa bude konať 11. novembra 2000 (v sobotu) o 10.00 hodine v Dome pre deti a mládež XIII. obvodu (Budapešť, 1138 Dagály u. 15). Súťaž bude prebiehať v troch vekových kategóriách: I. kategória: 1.-4. ročník základnej školy II. kategória: 5.-8. ročník základnej školy III. kategória: študenti stredných a vysokých škôl Každý súťažiaci bude recitovať dve básne: jednu povinnú a jednu podľa vlastného výberu. Povinné diela, z ktorých si môžete vybrať: I. kategória: Uspávanka (Alexander Kormoš) Pavúk (Gregor Papuček) Píšem, píšem (Juraj Marík) II. kategória: Zoraďte sa (Gregor Papuček) Život (Juraj Dolnozemský) Pieseň (Alexander Kormoš) III. kategória: Miluj ma za to (Pavol Samuel) Z kuchyne myšlienok (Gregor Papuček) Búrka (Juraj Dolnozemský) Prihlášky možno odoslať do 15. októbra 2000 na adresu: Slovenská samospráva Budapešť, 1054 Budapešť, Akadémia u. 1. Bližšie informácie dostanete na telefónnom čísle 302 5117.
Ústav jazykovej a odbornej prípravy zahraničných študentov Univerzity Komenského (ÚJOP UK), ako súčasť najväčšej a najstaršej slovenskej vysokej školy, je jedinou inštitúciou na Slovensku, ktorá pripravuje zahraničných študentov pre ich štúdium na všetkých typoch slovenských vysokých škôl. Študenti absolvujú intenzívnu prípravu zo slovenského jazyka a profilových odborných predmetov v rozsahu jedného školského roku. Príprava je diferencovaná podľa záujmu študentov o jednotlivé študijné odbory, a to pre oblasť medicínsko-biologických, prírodovedných, technických, ekonomických, humanitných a umeleckých odborov. Jazykové vedomosti a odborné znalosti sa v rámci mimovyučovacích aktivít dopĺňajú poznatkami o živote, kultúre a histórii krajiny, v ktorej zamýšľajú študenti stráviť svoje študentské roky. Po úspešnom ukončení prípravy študent obdrží vysvedčenie - certifikát o absolvovaní jazykovej a odbornej prípravy s uvedením, že splnil všetky podmienky pre ďalšie vysokoškolské štúdium v zvolenom študijnom odbore. Tento certifikát síce nezaručuje prijatie na príslušnú vysokú školu, avšak podstatne zvyšuje predpoklady pre úspešné absolvovanie prijímacích skúšok a následné štúdium.
Ústav zabezpečuje aj jazykovú prípravu pre záujemcov o postgraduálne formy štúdia na slovenských vysokých školách. ÚJOP UK propaguje slovenský jazyk a slovenskú kultúru v zahraničí. Ponúka štúdium slovenčiny ako cudzieho jazyka formou kurzov rôzneho rozsahu a úrovne znalosti jazyka pre záujemcov z rôznych kútov sveta. Päť a desaťmesačné kurzy slovenského jazyka sú určené pre cudzincov, ktorí majú záujem naučiť sa jazyk a spoznávať novú krajinu alebo ktorí znalosť slovenčiny potrebujú v zamestnaní či každodennom živote. Sú to napríklad pracovníci zahraničných zastupiteľstiev, diplomati, manažéri medzinárodných firiem a lektori cudzieho jazyka. V mnohých prípadoch ide o krajanov, spojených so Slovenskom rodinnými zväzkami, ktorí si chcú doplniť svoje znalosti o poznanie jazyka krajiny svojich rodičov alebo prarodičov. Kurzy dávajú možnosť zvládnuť slovenský jazyk na stredne pokročilej a pokročilej úrovni.
V období prázdnin sa v Ústave konajú intenzívne letné kurzy slovenského jazyka, ktoré sú zamerané nielen na získanie základov či zdokonalenia bežnej komunikácie v slovenskom jazyku, ale aj na rôzne aktivity spojené s poznávaním slovenskej kultúry, histórie a reálií Slovenska. Základným obsahom programovej náplne kurzu je výučba slovenčiny s komunikatívno-poznávacím zameraním. Vyučovanie je diferencované podľa úrovne a štruktúry frekventantov. Súčasťou programu kurzu sú odborné prednášky zo slovenských reálií ako aj pestrá paleta akcií a podujatí ako výlety, exkurzie, besedy, nácvik ľudových tancov či varenie typického slovenského jedla. Kurzy sú určené pre všetkých, ktorí majú chuť naučiť sa nový jazyk, bez ohľadu na vzdelanie či vek. Taktiež sa ich zúčastňujú deti Slovákov, ktoré síce žijú v zahraničí, ale nechcú stratiť kontakty s vlasťou svojich predkov. Títo záujemcovia využívajú možnosť získania krajanských štipendií Ministerstva školstva SR. Rozmanité sú nielen krajiny účastníkov kurzu, ale aj ich vekové rozpätie. Sú medzi nimi stredoškolskí študenti i dôchodcovia. Všetkých spája úprimný záujem spoznávať novú krajinu a snaha osvojiť si jej jazyk.
ÚJOP UK v spolupráci s lektorátmi slovenského jazyka a literatúry v zahraničí realizuje odborné stáže študentov slovakistiky v rozsahu 1 – 4 týždne s cieľom zdokonaľovania sa v jazyku a spoznávania života na Slovensku. Popri týchto kurzoch je Ústav držiteľom akreditácie Ministerstva školstva SR na vykonávanie štátnej skúšky zo slovenčiny ako cudzieho jazyka. Je určená zahraničným občanom s povolením trvalého pobytu v SR, ktorí majú záujem o osvojenie si slovenského jazyka. Kandidát má na skúške preukázať spoľahlivú kompetenciu v ústnej i písomnej forme, schopnosť porozumieť hovorený i písaný text a samostatne sa ústne i písomne vyjadrovať o daných témach v rozsahu jazykových prostriedkov a znalostí stanovených učebnými osnovami.
40 rokov nášho Ústavu, to je obrovské množstvo priekopníckej práce vo vyučovaní slovenčiny ako cudzieho jazyka vedúcej od vypracovania metodických postupov, učebných pomôcok cez materiálne a technické zabezpečenie, vybudovanie kvalitného pedagogického zboru až po súčasnú rôznorodosť vzdelávacích aktivít. Výsledkom je niekoľko tisíc študentov z mnohých krajín celého sveta, ktorí po absolvovaní prípravy na Ústave získali diplom alebo študujú na niektorej z vysokých škôl na Slovensku.
- Pán duchovný, aj ako niekdajší člen slovenskej katolíckej misie v Maďarsku, čo si myslíte o stave maďarsko-slovenských vzťahov práve v oblasti cirkevnej, kde by vari ľudia v mene spoločnej kresťanskej viery mali mať k sebe najbližšie?
- Teší ma, že môžem aj ja prispieť k pohľadu na súčasné slovensko-maďarské vzťahy v cirkevnej oblasti. Nebude to exaktná analýza týchto vzťahov, keďže sa tejto otázke nevenujem systematicky, je to skôr mozaika mojich osobných postrehov a skúseností z pastoračnej práce na národnostne zmiešanom území. Od roku 1995 som pôsobil v Budapešti ako duchovný pre katolíkov žijúcich v tzv. slovenských obciach v Maďarsku. Navštevoval som takmer 40 autochtónnych obcí osídlených zväčša katolíkmi z bývalého horného Uhorska. Aj keď si uvedomujem, že zriadenie misie bolo skôr politické gesto z jednej i druhej strany, som presvedčený, že to bol v postkomunistickom období jeden z významnejších pokusov na zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov na úrovni katolíckej cirkvi. A zvlášť, že bol vlastne aj konkrétnou odpoveďou na túžbu Kresťanského spolku Slovákov v Maďarsku - mať na zachovanie svojej identity aspoň občas v týchto obciach bohoslužby v slovenčine. Projekt bol veľmi pôsobivo prezentovaný v médiách a primerane propagandisticky využitý na politické ciele v oboch krajinách. Po necelých dvoch rokoch pôsobenia som vážne ochorel a musel som sa vrátiť domov. Teraz je misia neobsadená.
- Mohli by ste sa nám predstaviť a povedať niečo o sebe?
- Pochádzam z typickej uhorskej rodiny, moji starí rodičia boli potomkami Maďarov a Nemcov, Chorvátov a Slovákov. Vyrastal som v malom multikultúrnom mestečku, v ktorom som nikdy nezažil, čo je to národnostné napätie či národnostný problém. Mojím jediným problémom bolo, aby som si zapamätal, ktorú tetu mám pozdraviť „čókolom” a ktorú „ruky bozkávam” a ktorý strýčko je Egon a ktorý je Bélabáči. Neprekonateľným vzorom tolerancie mi bola a zostane stará mama, ktorú musím spomenúť, lebo vďaka nej som sa naučil úcte k našim uhorským dejinám a k našim svätcom, či už k sv. Štefanovi alebo k sv. Cyrilovi a Metodovi. Nikdy som ju nepočul povedať, že je Maďarka alebo Slovenka - všetci vedeli len to, že to bola pokorná a skromná, hlboko veriaca žena, ktorá to aj dokazovala každodennými skutkami. Ona ma naučila, že hodnota človeka je ďaleko nad tým, akou rečou hovorí, akú má pleť alebo čím je. Viedla ma k hrdosti, že v mojich žilách prúdi krv mojich predkov pochádzajúcich z viacerých národov Uhorska. Mal som šťastie aj na učiteľov dejepisu, ktorí nás aj napriek komunistickej dobe učili objektívne uhorské dejiny bez akýchkoľvek známok šovinizmu. Za mnohé vďačím aj kňazom, ktorí boli pre mňa vzorom katolicity a tolerancie.
- Priblížte, prosím, našim čitateľom vaše skúsenosti s národnostnými problémami a kedy ste sa po prvýkrát v živote s nimi stretli?
- Prvýkrát som sa stretol s národnostným problémom, žiaľbohu, v seminári, tu som počúval prejavy nespokojnosti mojich maďarských spolužiakov so situáciou národnostných menšín. Priznám sa, že som sa tým trápil, keď som sa dozvedel o krivdách v národnostnej oblasti. Prekvapilo ma však aj neobjektívne, netolerantné až šovinistické správanie jednotlivcov na oboch stranách, s čím som v týchto kruhoch vôbec nerátal. Tu kdesi vo mne zrelo rozhodnutie urobiť niečo vo svojom povolaní pre vzájomné porozumenie medzi našimi bratskými národmi. Jedno z mojich prvých kaplánskych miest bolo práve Komárno, tu som prežil nezabudnuteľné chvíle pokoja a plodnej spolupráce bez rozdielu jazyka. Nadobudol som presvedčenie, že sa dá žiť v úcte s ľuďmi v národnostne zmiešanom prostredí. Najmä ak sú skutoční kresťania a budú určite aj tolerantní, citliví a nekonfliktní ľudia.
- Ako by ste špecifikovali slovensko-maďarské vzťahy v cirkevnej oblasti na základe svojich skúseností z Maďarska?
- Ak by som chcel striktne vymedziť tému slovensko-maďarských vzťahov v cirkevnej oblasti, musím začať vzťahmi oficiálnymi - v prvom rade medzi biskupskými konferenciami Slovenska a Maďarska. Viem, že tieto vzťahy existujú, ale nemal som možnosť sa dozvedieť žiadne bližšie informácie o ich intenzite a efektívnosti. Konkrétnym, mne známym výsledkom spolupráce bolo zriadenie slovenskej katolíckej misie na území Maďarska. Na univerzitnej pôde existuje spolupráca Katolíckej univerzity v Pilíšskej Čabe s Trnavskou univerzitou. Je to však spolupráca len akademická. V Pilíšskej Čabe paradoxne študujú na katedre slovakistiky slovenský jazyk prevažne Maďari zo Slovenska. Podobné je to aj na teologickej fakulte. Prípady štúdia Slovákov v Maďarsku sú zriedkavé, existujú skôr v sekulárnych vzdelávacích inštitúciách. Poďme však ku konkrétnej realite slovensko-maďarských vzťahov, ako som ich vnímal počas môjho takmer dvojročného pôsobenia v Maďarsku. Prvé kroky sprevádzali milé a srdečné stretnutia s vtedajším tajomníkom MKPK biskupom Ternyákom, ktorý pripravoval a koordinoval vytvorenie celej misie. Prijatie u pána kardinála Paskaiho pri príležitosti svätorečenia košických mučeníkov a pozvanie k štátnemu tajomníkovi Cs. Tabajdimu boli ďalším vyjadrením dôležitosti, ktorú maďarská strana celému projektu misie venovala. Ubytovanie som dostal vo farnosti Békásmegyer v Budapešti. Po skončení letného jazykového kurzu v Debrecíne som sa za výdatnej pomoci predsedníčky Kresťanského spolku Slovákov v Naďarsku pani Ildiky Fúzikovej začal oboznamovať so situáciou tunajšej slovenskej katolíckej menšiny. Tešilo ma, že KSSM šlo skutočne o duchovné dobro tunajších katolíkov, a nie o politickú propagandu. Od začiatku som sám chápal svoju službu ako čisto duchovnú bez akéhokoľvek národného podtónu. Rešpektoval som vyjadrenia veriacich, ktorí mi hovorili, my sme Uhri alebo Maďari a naša materská reč je slovenčina. Mnohí prišli na bohoslužby v slovenskom jazyku radi, ale nevedeli sa zapojiť do slovenskej liturgie. Po II. vatikánskom koncile sa v ani jednej z týchto slovenských obcí neuskutočnili liturgické reformy v reči ľudu a veriaci prešli z latinčiny na maďarčinu. Preto im dnes robí slovenská liturgia značné problémy. Ťažko je z toho niekoho viniť, skutočnosť je však taká, že slovenská liturgia je pre tunajších veriacich cudzia a prakticky ju nemožno oživiť. V niektorých obciach si zachovali slovenské náboženské piesne, ktoré však so starou generáciou aj vymierajú.
Obava biskupa Ternyáka, že najväčšie problémy budú s kňazmi, sa potvrdila. Zo začiatku ma prijímali diplomaticky bez poznámok, no keď som sa usiloval o opätovnú návštevu farnosti, niektorí kňazi odpovedali vyhýbavo, iní s nechuťou a niektorí mi otvorene povedali - čo tu politizuješ, tu už žiadni Slováci nežijú, a aj tí, čo tu zostali, si to neprajú. Pokladal som tieto ich reakcie za prechodné a dúfal som, že pominú, ak sa kňazi presvedčia, že moja úloha je čisto duchovná. Nestalo sa tak, naopak, viacerí kňazi aj otvorene vyjadrovali svoj protest proti mojim návštevám vo farnosti. Zväčša dôvodili tým, aby som zariadil maďarské bohoslužby pre Maďarov na Slovensku, ktorí tam trpia a nemôžu sa modliť v rodnom jazyku. Dialóg bol nemožný. Vtedy som si uvedomil, že ide buď o hrubú nevedomosť, alebo o zlú vôľu s náznakmi šovinizmu. Bol som z toho smutný. Podobný smútok sa ma zmocňoval, keď som občas zablúdil do niektorého z kostolov a započúval sa do kázne, v ktorej kňaz s trikolórou na ornáte vo svojej kázni 36-krát spomenul slovo „magyarság”, len trikrát Boh a raz Ježiš a ľudia v kostole sa rozcitliveli iba na konci pri národnej hymne s rukou na srdci. Vážim si národnú hrdosť a sebavedomie každého človeka, ak nezasahuje do práv iného.
Počas svojho pôsobenia v Maďarsku som sa stretol aj s asi desiatimi kňazmi, ktorí rozprávali celkom slušne po slovensky. Keď som sa ich pýtal na názor, odpovedali mi so strachom a vyhýbavo. Jeden z nich ma poprosil, aby som nikomu nehovoril, že rozpráva po slovensky. Starosta obce Čemer pri Budapešti (s evidentne slovenským menom) vo svojom uvítacom prejave, ktorý predniesol v maďarčine, nezabudol poznamenať, že sa teší, že po 75 rokoch tu v kostole znovu počuť slovenčinu, s dôvetkom, aby konečne aj na Slovensku mohli mať Maďari bohoslužby v rodnom jazyku. Bola to hrubá nevedomosť alebo ignorancia faktu, že aj v najmenšej maďarskej obci na Slovensku sa pravidelne slúžia bohoslužby v rodnom jazyku veriacich? Neviem. Zažil som doslova šok, keď prišiel do kostola dedko s vnúčikom bez toho, aby sa poklonili pred oltárom, viedol ho do sakristie, kde visel obraz historického Uhorska, a vysvetľoval mu: „Pozri, toto všetko nám ukradli tí k... Tóti.” Takmer každý deň som sa stretával s problémom potreby revízie Trianonu, počúval som o nespravodlivostiach páchaných na Maďaroch celé stáročia a o vine Slovákov na rozpade Uhorska. Škoda, že vo vedení katolíckej cirkvi som nevidel trochu snahy o zmierňovanie týchto zaiste historicky konfliktných momentov.
V čakárni maďarského veľvyslanectva v Bratislave som získal farebný prospekt, ktorý vydal Tourinform Budapest, na titulnej stránke s týmto textom Maďarsko je zem Maďarov. Pritom je známe, že v Maďarsku žije vyše milióna príslušníkov národnostných menšín. V texte sa okrem toho tiež uvádza, že úradný jazyk je maďarčina, mnohí rozprávajú po anglicky a nemecky. Iné jazyky, teda jazyky menšín, sa neuvádzajú, hoci podľa časopisu Világgazdaság z 18. 6. 1998 žije v Maďarsku 600-tisíc Cigánov (neuvádzajú Rómov), 220-tisíc Nemcov, 110-tisíc Slovákov, 90-tisíc Chorvátov, 25-tisíc Rumunov, 10-tisíc Poliakov a najmenej 20-tisíc príslušníkov iných menšín.
Podpisom mierových zmlúv Saint Germainskej a Trianonskej po prvej svetovej vojne prevzalo Maďarsko i ČSR aj záväzok, že budú poskytovať menšinám na ich území demokratické práva. Spravodlivosť kázala i káže, aby sa tak dialo na princípe reciprocity. Ako si oba štáty svoje záväzky plnili, svedčia výsledky.
Podľa odhadov žilo pri vzniku ČSR v Maďarsku len o málo menej Slovákov ako Maďarov na Slovensku. Podľa publikácie predsedu Maďarského štatistického úradu Dr. Alajosa Kovácsa z roku 1936 „sčítanie obyvateľstva v roku 1920 preukázalo 399 273 ľudí, ktorí vedeli po slovensky, čo je päť percent obyvateľov”, ďalší sa k tomu zrejme neodvážili priznať. Čs. presídľovacia komisia, pôsobiaca v rokoch 1946-1947 v Maďarsku, tam zistila a podľa obcí a miest špecifikovala 473 552 Slovákov, z ktorých sa v rámci výmeny obyvateľstva presťahovalo na Slovensko 73 273, takže v Maďarsku ostalo v roku 1948 ešte 400 279 Slovákov. Ale pri poslednom sčítaní ľudu v Maďarsku v roku 1990 sa odvážilo prihlásiť k slovenskej národnosti už iba 10 495 občanov.
Na Slovensku sa pri poslednom sčítaní ľudu v roku 1991 prihlásilo k maďarskej národnosti až 567 296 občanov. Napriek známej nízkej pôrodnosti maďarského obyvateľstva a viacerým úbytkovým situáciam.
- Ako hodnotíte úroveň vzájomnej obchodnej spolupráce medzi Slovenskom a Maďarskou republikou (MR)?
– Obojstranný záujem o dobré susedské vzťahy, previazanosť a dopĺňanie sa ekonomík v geopolitickom priestore strednej Európy, riečne, cestné i železničné prepojenie, to sú impulzy priaznivo ovplyvňujúce vzájomnú obchodnú spoluprácu. Významne sa na tom podieľajú aj prihraničné a regionálne kontakty. Na rozvoj tejto spolupráce sú vytvorené základné právne predpoklady. Obe krajiny podpísali zmluvy o podpore a vzájomnej ochrane investícií, o vzájomnom obchode a platbách, o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmu a z majetku. Dôležitým dokumentom pozitívne vplývajúcim na vzájomnú obchodnú výmenu je Dohoda o zriadení medzivládnej slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre hospodársku spoluprácu, podpísaná dňa 6. októbra 1995 v Budapešti. Práve v týchto dňoch sa pripravuje 4. zasadnutie komisie, ktoré sa uskutoční tento mesiac na Slovensku.
- Akú úroveň dosiahla obchodná bilancia krajín za posledné roky?
– MR nepatrí k najväčším obchodným partnerom SR. V roku 1999 sa MR podieľala na celkovom dovoze 2,35 % a vývoz do MR tvoril v celkovom vývoze SR 4,49 %. Vzájomný obrat od vzniku samostatného Slovenska má však rastúci trend, pričom si SR udržiava aktívnu bilanciu. Výsledky v roku 1999 sú z pohľadu Slovenska ideálne, pretože pri 14,8 % raste exportu, poklese importu o 2,2 % vzrástol obrat o 8 % a saldo zahraničného obchodu o 51 %. Podobný vývoj registrujeme aj v roku 2000. Vzájomný obrat za prvých sedem mesiacov dosiahol takmer 21 mld. Sk, pričom dovoz vzrástol iba o 1,8 %, ale vývoz takmer o 40 %. Za toto obdobie má SR kladné saldo voči MR vo výške 8,2 mld. Sk.
- Ktoré najvýznamnejšie investičné aktivity by ste mohli v tejto súvislosti spomenúť?
– Najväčší maďarský investor v SR je holdingová spoločnosť MOL, ktorá má monopol v oblasti plynu, ropy a iných strategických materiálov. Spoločnosť v SR do dnešného dňa postavila 19 benzínových čerpadiel v hodnote asi 25 mil. USD. To, že MOL sa významne angažuje v bratislavskom Slovnafte, je všeobecne známe. Práve v týchto dňoch Protimonopolný úrad SR po posúdení všetkých otázok súvisiacich s koncentráciou vydal súhlasné stanovisko k vstupu tejto spoločnosti do Slovnaftu. MOL už v súčasnosti vlastní 13,22 % akcií slovenskej rafinérie, ktoré získal od tretích strán. Celkový objem priamych zahraničných investícií z Maďarska v SR k 31. júnu 2000 predstavoval 30,4 mil. USD. Na Slovensku je registrovaných približne 500 menších spoločných slovensko-maďarských podnikov s hodnotou asi 5,5 mil. USD, z čoho asi polovica je čisto maďarský kapitál. Prevažná väčšina týchto spoločností sa zameriava na obchod a sprostredkovateľské služby.
- Aké vidíte možnosti pri príprave spoločných projektov v hospodárskej oblasti?
– Maďarská republika je pridružená k Európskej únii, je členom NATO, WTO, OECD a patrí k zakladajúcim členom CEFTA. Dnes sa Maďarsko svojím hospodárstvom radí medzi najvyspelejšie ekonomiky vstupujúce do rodiny krajín EÚ. Obrovský priestor na spoluprácu vidím najmä v priemyselných parkoch. A to jednak v priestore štvoruholníka Viedeň – Budapešť – Bratislava – Brno a tiež v pripravovanej silikátovej zóne Lučenec, kde už napokon aj dnes dobre funguje regionálna spolupráca. Dôkazom toho je aj fakt, že mesto Lučenec je sídlom spoločnej Slovensko-maďarskej obchodnej a priemyselnej komory.
- Kde sú dnes najväčšie rezervy vo vzájomných vzťahoch?
– Som rád, že môžem konštatovať, že v súčasnosti vo vzájomných vzťahoch nie sú otvorené problémy, ktoré by zásadným spôsobom komplikovali hospodársku spoluprácu. Pre zefektívnenie obchodno-ekonomických vzťahov by sa žiadalo dospieť k dohode o vzájomnom uznávaní certifikátov, zrýchliť prechod tovaru cez hranice a odstrániť dlhé čakacie lehoty pri colnom odbavovaní tovaru. Rezervy existujú v podpore malého a stredného podnikania v spoločných slovensko-maďarských podnikoch.
- Akým smerom by sa mal slovensko-maďarský obchod vyvíjať v najbližšom období?
– Vzájomný obchod sa doteraz vyvíjal veľmi priaznivo. Považujem za reálne, že aj v budúcich rokoch bude objem obchodnej výmeny narastať. Dá sa však oprávnene predpokladať, že sa bude pomaly vyrovnávať rozdiel v salde zahraničného obchodu, ktoré je doteraz vysoko pozitívne v prospech SR. Najväčší vplyv na jeho vývoj bude mať určite rozsah hospodárskej spolupráce medzi podnikateľskými subjektmi oboch krajín.