27. októbra 2000 ● Zo slovenskej tlače
Boj proti chudobe bude najdôležitejšou úlohou novej maďarskej politickej strany, ktorej založenie chce rómska organizácia Lungo Drom spolu s ďalšími subjektmi oznámiť ešte v tomto roku. Predseda Celoštátnej rómskej samosprávy a predseda Lungo Drom Flórián Farkas pre budapeštiansky denník Népszabadság vyjadril ďalej nádej, že nová strana si v nasledujúcich voľbách zabezpečí taký počet hlasov, ktorý jej umožní ovplyvniť zloženie budúcej vlády krajiny. Lungo Drom doručil dotazníky do 1500 obcí krajiny, aby zistil, či by miestne rómske komunity podporili založenie strany. Aj keď vyhodnocovanie tejto ankety ešte neskončilo, entuziazmus Rómov pre túto myšlienku prekonal očakávanie, uviedol F. Farkas. Podľa jeho slov rátajú iniciátori vzniku nového subjektu nielen s podporou organizácií zastúpených v celoštátnej samospráve Rómov, ale dúfajú, že sa im pre vec podarí získať všetky rómske zoskupenia. Spoluprácu plánujú aj s nerómskymi organizáciami. Finančné zdroje na zabezpečenie novej strany, ani jej názov Farkas ešte neprezradil. Zdôraznil však, že v ňom nebude zmienka ani o Rómoch, ani o cigánoch. Chceli by sme aj týmto spôsobom dať najavo, že likvidácia chudoby nie je výlučným problémom rómskej komunity. Podľa slov lídra rómskej menšiny v Maďarsku sú prípravy na založenie samostatnej strany tentoraz omnoho vážnejšie ako v roku 1998, keď Rómovia hrozili, že založia vlastný subjekt, ak sa nevyrieši otázka parlamentného zastúpenia minorít. Vtedy však k založeniu strany nedošlo napriek tomu, že problematika zastúpenia menšín v zákonodarnom zbore zostala nevyriešená.
Úlohy súvisiace s pričlenením k Európskej únii v každom prípade zdôvodňujú užšiu spoluprácu železníc krajín Visegrádskej štvorky pri rozvoji infraštruktúry a vozového parku. Odznelo to dnes v hlavnom meste Maďarska na tlačovej konferencii po dvojdňových rokovaniach vedúcich predstaviteľov železničných spoločností ČR, Maďarska, Poľska a SR. Spoločným záujmom zúčastnených strán je koordinácia osobnej a nákladnej dopravy, ako aj rozvoja infraštruktúry. Udržiavanie kontaktov a neustála výmena informácií sú nevyhnutným predpokladom pre realizáciu reformných procesov. Na posúdenie konkrétnych otázok a úloh ustanovia pracovné skupiny expertov. Podľa slov hostiteľa podujatia, generálneho riaditeľa Maďarských štátnych železníc (MÁV) Mártona Kukelyho, môže byť spoločným cieľom v osobnej doprave zvýšenie počtu cestujúcich do metropol a rekreačných oblastí jednotlivých krajín a v nákladnej doprave ďalší rozvoj medzinárodnej kombinovanej dopravy, resp. presun tzv. uzavretých vlakových súprav.
V reformných štátoch nemožno prehliadnuť príklon k náboženstvu. Tento vývoj sa podľa známeho maďarského sociológa Miklosa Tomku prejavuje okrem iného aj na raste prestíže a stále väčšej úlohy cirkví vo verejnosti.
„Namiesto desaťročia trvajúceho pesimizmu z odkresťančovania za komunistického režimu vládne dnes náboženský optimizmus, pretože sa očakáva pokračovanie tohto náboženského rozmachu,“ hovorí Miklos Tomka a rozvádza to podrobnejšie: „V jednotlivých krajinách však pozorujeme diferencovaný obraz. V Poľsku a Rumunsku sa napríklad označuje v súčasnosti 80,4% a 72,8% obyvateľstva za nábožensky založených. V Českej republike je to však len 28,8%. Východní Nemci sú na konci tabuľky s 22,5%. Pritom „nereligiozitu“ nestaviame na roveň ateizmu.“ „Nereligiozita“, ako vysvetľuje Tomka, „znamená v tomto kontexte, že Boh sa v kultúre, jazyku a vedomí prakticky už nevyskytuje. Avšak aj tu odporúčame bližšie sa tomu prizrieť. Tak napríklad v Chorvátsku, Poľsku alebo Litve sa ľudia síce označujú za nábožensky založených, avšak proti tomu stojí veľmi nízky stupeň praktizovania náboženstva.“
Vývoj k „nereligiozite“ v období marxizmu-leninizmu súvisel podľa prieskumov M. Tomku so stupňom modernizácie v komunistických podmienkach. „Čím vyšší bol stupeň industrializácie, urbanizácie, hustoty informácií a mobility, tým výraznejší bol odklon od náboženstva. Súvislosti badáme aj vo vzťahu k veku: Ľudia nad 65 rokov si väčšinou vieru zachovali. Väčšina nenábožensky založených ľudí je vo veku medzi 30-65 rokov. Vo vekovej skupine pod 30 rokov sa však od pádu komunizmu ukazuje väčší záujem o náboženstvo. Náboženstvo však v tomto kontexte nemožno klásť na roveň príslušnosti k cirkvi,“ zdôrazňuje Tomka. „Pod náboženstvo musíme zaradiť aj záujem o sekty a ezoteriku. V tejto súvislosti možno ale napriek tomu konštatovať, že náboženský rozmach vo východnej Európe je v podstate rozmachom mladých ľudí.“
„Štatistický vývoj postoja k cirkvám znázorňuje budapeštiansky vedec grafmi. V západnej Európe plynie táto krivka mierne ale kontinuálne smerom dolu. Vo východnej Európe naproti tomu táto krivka, po extrémnom zlome, už od konca 70-tych rokov opäť stúpa. Odvrátenie sa od cirkví zasiahlo bez výnimky všetky krajiny západnej Európy – najsilnejšie Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko a Švédsko. Všetky krajiny východnej strednej a južnej Európy – najvýraznejšie Lotyšsko, Rusko a Slovensko – však jasne ukazujú návrat ku kresťanskej viere. Slovensko drží už štyri roky medzi všetkými európskymi krajinami rekord v kňazských povolaniach. Vo vedomí národov prežíva náboženstvo v prvom desaťročí po obrate zreteľný rozmach. A vo všetkých krajinách s výnimkou východného Nemecka sa očakáva, že tento trend bude v ďalšom desaťročí pokračovať.“
Funkciu náboženstva pri opätovnom získavaní kultúrnej a národnej identity nemožno podľa Tomku vôbec dostatočne oceniť. V nábožensky poznamenanom prostredí sa kultúrna identita zachováva oveľa lepšie ako v „nereligióznom“. „Napriek renesancii náboženstva, ktorú nemožno prehliadnuť, je takmer vo všetkých reformných štátoch rozšírená nostalgia po komunizme. Dôvodom je relatívna rovnosť a istota v zamestnaní, bývaní a sociálnej starostlivosti, ktorá tam bola pred rokom 1990, aj keď na nízkej úrovni. Najviac sa smúti za komunistami na Ukrajine, v Slovinsku a v Českej republike. Menej náchylní na takúto nostalgiu sú však rozhodne mladí ľudia. Mládež dosiahla medzičasom už výchovu a vzdelanie, ktoré prehodnotili mnohé veci. „Už sa veľmi nenosí výchova k poslušnosti, tvrdej práci a sporivosti. Vyššie ako predtým stoja hodnoty zodpovednosti a tolerancie. Hodnotenie náboženstva ako výchovného cieľa a obsahu vzrástlo z 20% na 40%,“ hovorí Miklos Tomka.
Umelci bratislavského Slovenského národného divadla (SND), vrátane sólistov Petra Dvorského, Sergeja Larina (obidvaja tenor), Petra Mikuláša (bas), Martina Babjaka (barytón) a Adriany Kohútkovej (soprán) vystúpia 7. novembra tohto roku v Budapešti v rámci operného galapredstavenia. Na ňom odznejú úryvky z diel Eugena Suchoňa, Georgesa Bizeta, Gaetana Donizettiho, Charlesa Gounoda, Ruggiera Leoncavalla, Giuseppa Verdiho a iných skladateľov. Operné predstavenie, ktoré je oplátkou za letné vystúpenie členov Maďarskej štátnej opery v Bratislave, sa bude konať pod záštitou ministrov kultúry Maďarska a Slovenska. Orchester a spevácky zbor SND budú v Budapešti dirigovať Wolfdieter Maurerer, Rastislav Štúr a Dušan Štefánek. Maďarskí umelci vystúpili v lete pred bratislavským obecenstvom s operou Ferenca Erkela Bánk bán.
Niekdajší maďarský premiér a dlhoročný viceprezident Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) so sídlom v Londýne Miklós Németh nebude na novembrovom zjazde maďarských socialistov kandidovať na žiadnu stranícku funkciu. Jeden z najobľúbenejších predsedov maďarskej vlády povojnového obdobia to uviedol v Budapešti na stredajšom zasadaní príslušnej straníckej komisie. Miklósa Németha, ktorý sa po návrate z britskej metropoly zapojil do vnútropolitického života a ktorého pozorovatelia považujú za možného špičkového kandidáta socialistov v parlamentných voľbách 2002, bol navrhovaný na funkcie predsedu a podpredsedu strany, ako aj člena Celoštátneho predsedníctva Maďarskej socialistickej strany (MSZP). V podobnom duchu ako Németh sa údajne vyjadril aj posledný socialistický premiér Maďarskej republiky Gyula Horn, ktorý takisto neakceptuje žiadnu kandidatúru. Na hearingu, ktorý trval takmer dvojnásobok pôvodne stanoveného času, Gyula Horn kritizoval líniu svojho nástupcu na čele socialistov László Kovácsa a označil ju za nedostatočne rozhodnú a priveľmi defenzívnu. Zároveň navrhol, aby sa kandidátom strany na post premiéra stal práve Miklós Németh, pretože by to zvýšilo šance socialistov na víťazstvo vo voľbách. Líder socialistov využil fórum na predloženie politickej stratégie strany a konkretizovanie jej úloh v období do parlamentných volieb. Miklós Németh, ktorý informoval o svojom odmietavom postoji k možnej kandidatúre a ktorý svoje stanovisko predložil aj v písomnej forme, zdôvodnil toto rozhodnutie podľa oficiálne nepotvrdených informácií tým, že v rámci súčasných stanov MSZP by nedokázal realizovať vlastné predstavy. Na kongrese sa bude rozhodovať o personálnom obsadení 27 funkcií, na ktoré návrhová komisia MSZP dostala niekoľko sto návrhov. Podľa dostupných zdrojov boli za predsedu socialistov navrhnutí László Kovács, za ktorého sa vyslovila väčšina organizácií strany, Miklós Németh a Katalin Sziliová, za podpredsedu strany Miklós Németh, ako aj Ferenc Juhász, Péter Kiss, Ildikó Lendvaiová, Katalin Sziliová a Sándor Nagy. Menoslov kandidátov sa zúži na zasadaní návrhovej komisie 2. novembra, kde bude predpokladom pre postup do ďalšieho kola zisk 20-percentnej podpory členov grémia.
Predseda budapeštianskeho Úradu pre Maďarov spoza hraníc (HTMH) Tibor Szabó už odovzdal návrh protokolu zasadania zmiešanej maďarsko-slovenskej komisie pre menšinovú problematiku, ktorého príprava je v plnom prúde, podpredsedovi slovenskej časti grémia Lászlovi Szigetimu. Budapešť očakáva odpoveď Bratislavy do konca októbra. Tibor Szabó podľa dnešného vydania denníka Magyar Nemzet uviedol, že zasadanie komisie sa v každom prípade uskutoční ešte v tomto kalendárnom roku, ak to bude závisieť od maďarskej strany. Podľa rovnakého zdroja hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Boris Gandel potvrdil pripravenosť slovenskej strany na zasadanie a dodal, že Bratislava čaká od Budapešti stanovenie príslušného termínu. Spolupredseda komisie, štátny tajomník MZV SR Jaroslav Chlebo už podľa Gandela rokoval so zástupcami Slovákov žijúcimi v Maďarsku o ich očakávaniach. Obe strany konzultovali aj program zasadania. Slovenská strana preto verí, že sa rokovanie plánované pôvodne na jar uskutoční aspoň v priebehu jesenných mesiacov, informuje dnešné vydanie Magyar Nemzet.
Pražská radnica sa nepripojí k výzve, ktorú z iniciatívy primátora Budapešti Gábora Demszkého mali vo štvrtok spoločne adresovať národom a vládam Európy primátori hlavných miest Česka, Maďarska a Poľska. V utorok o tom rozhodlo vedenie pražského mestského zastupiteľstva. Podľa slov pražského primátora Jana Kasla sa za iniciatívu vyslovilo päť z 11 členov mestskej rady, ostávajúcich šesť sa hlasovania zdržalo. O rozhodnutí, ktoré Kasl označil za veľmi nešťastné a politicky krátkozraké, bude Praha informovať písomne partnerov z Budapešti a Varšavy. Argumenty odporcov iniciatívy boli veľmi rôznorodé. Podľa jedného z viceprimátorov Martina Hejla siahajú právomoci grémia po hranice mesta a je otázne, či môže zaujať stanovisko vo veci, týkajúcej sa celého štátu. Ďalší viceprimátor Otto Kechner sa zdržal hlasovania preto, že vyhlásenie by malo byť kratšie a sebavedomejšie. O výzve primátorov metropol Česka, Maďarska a Poľska v záujme pričlenenia týchto troch krajín k Európskej únii v roku 2003 informoval v utorok na tlačovej konferencii v Budapešti jej primátor Gábor Demszky. Politik, ktorý sa profiluje ako budúci líder v súčasnosti opozičného Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) a možný nástupca premiéra Viktora Orbána, pripomenul, že slobodná Európa mala v prípade maďarskej revolúcie z roku 1956, Pražskej jari z roku 1968 a vyhlásenia výnimočného stavu v Poľsku v roku 1981 vždy výčitky svedomia, ale napriek nim ponechala odporcov niekdajšieho prosovietskeho systému bez pomoci. Primátori Budapešti, Prahy a Varšavy chceli podľa jeho slov spoločne apelovať na svedomie Európy s odvolaním sa na toto historické dedičstvo.
Aktuálne otázky reformy maďarských ozbrojených síl, problematika znižovania ich početného stavu a niektoré personálne otázky boli predmetom dnešných budapeštianskych rokovaní predsedu vlády Maďarskej republiky Viktora Orbána s vrchným veliteľom spojeneckých síl NATO v Európe, generálom Josephom Ralstonom. Maďarský premiér informoval hosťa o modernizačných rozhodnutiach jeho kabinetu, o uzavretí niektorých letísk a dislokačných opatreniach. Viktor Orbán poprel negatívny vplyv žiadosti siedmich z 20 pohotovostných pilotov maďarského letectva o zaradenie do výslužby a zdôraznil, že takýto krok nemôže paralyzovať žiadne odvetvie verejnej správy, nieto armády. Ak by tomu bolo naopak, musel by som sa vážne porozprávať s náčelníkom generálneho štábu, poznamenal. Joseph Ralston sa veľmi pozitívne vyslovil o aktivitách Maďarskej armády, vrátane jej účasti v SFOR, KFOR a na rôznych medzinárodných manévroch. Súčasne vyjadril radosť nad tým, že Viktor Orbán osobne dohliada nad priebehom reformy ozbrojených síl krajiny a participuje aj na personálnych rozhodnutiach, ktoré podľa jeho slov musia byť -podobne ako v infraštruktúre- tvrdé. Najťažšie je pozvať si po jednom dôstojníkov a plukovníkov a oznámiť im, že o ich prácu už nie je záujem, uviedol s odvolaním sa na vlastné skúsenosti americký generál. Vysoko ocenil úsilie budapeštianskej vlády umiestniť vynikajúcich odborníkov z armády v iných sférach, napríklad u pohraničnej stráže alebo polície a zdôraznil nevyhnutnosť znižovania početného stavu vzhľadom na nutnú modernizáciu a s ňou spojené náklady.
Na svete niet okrem Maďarska ešte jednej krajiny, v ktorej by sa verejnosť podarilo presvedčiť, že vodná elektráreň znečisťuje životné prostredie viac ako turbínová. Vo vyhlásení pri príležitosti ôsmeho výročia odklonenia Dunaja slovenskou stranou (23.-25. októbra 1992) to konštatuje maďarská ekologická organizácia Klub Reálni zelení.
VD Gabčíkovo vyrobilo Slovákom množstvo elektrickej energie, ktoré sa rovná celoročnej spotrebe elektrickej energie obyvateľstva Maďarskej republiky a ušlý zisk maďarskej strany v súvislosti s nevybudovaním SVD na Dunaji predstavuje 500 miliárd forintov. Táto stratová hodnota sa do roku 2016, v ktorom by Budapešť chcela usporiadať letné olympijské hry, zvýši na 1 800 miliárd forintov, kým zisk slovenskej strany bude vtedy v prepočte predstavovať 1 500 miliárd forintov. Na zabezpečenie splavnosti Dunaja bude musieť Budapešť vynaložiť ďalších 100 miliárd forintov, pripomína sa vo vyhlásení. Klub Reálni zelení v dokumente naznačuje nepriame súvislosti zavádzania verejnosti v kauze SVD na Dunaji so zavádzaním v prípade blokády taxikárov spred 10 rokov a údajnou snahou o zachovanie podmienok pre ilegálne ropné transakcie v krajine. Ich prostredníctvom úzky kruh urobil extrazisky vo výške 200 miliárd forintov, naproti tomu sa straty, týkajúce sa SVD, donekonečna dotýkajú všetkých maďarských občanov, uvádza sa vo vyhlásení signovanom predsedom organizácie László Juhosom.