28. októbra 2000 ● Zo slovenskej tlače
Predsedu Úradu pre národnostné a etnické menšiny Toša Dončeva uvoľnia s platnosťou od 10. novembra z funkcie. Túto prekvapujúcu informáciu uverejnil denník Magyar Hírlap (27. 10.) s odvolaním sa na viacero nemenovaných, spoľahlivých zdrojov. Niekdajší dlhoročný predstaviteľ bulharskej minority v Maďarsku sa do čela spomínanej inštitúcie dostal po nástupe súčasnej koaličnej vlády k moci. Vzhľadom na úzke vzťahy Toša Dončeva s mladými demokratmi, na ktorých kandidátke nechýbal v predchádzajúcich voľbách, to bolo logické personálne rozhodnutie. „Moje vymenovanie i uvoľnenie závisí od pána premiéra,” uviedol v reakcii Tošo Dončev a dodal, že od Viktora Orbána predbežne takúto informáciu nedostal. Najvyšší predstaviteľ Úradu netajil, že medzi ním a rezortom spravodlivosti, do ktorého právomoci patria menšiny, jestvujú rozdielne názory. Vyhol sa však priamej odpovedi, či zo strany ministerstva prišiel podobný podnet. Politický štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti Maďarskej republiky Csaba Hende na telefonický dotaz redakcie liberálneho denníka nereagoval.
V súvislosti so Sviatkom všetkých svätých bude v nedeľu v čase od 10.00 h do 20.00 h dočasne otvorený slovensko-maďarský hraničný priechod Tachty-Cered, ktorý môžu využiť v oboch smeroch chodci, cyklisti i motoristi - občania SR a MR. Tento hraničný priechod nemožno využiť na autobusovú dopravu. Ako v Budapešti informovala maďarská Pohraničná stráž, dočasne budú pre občanov príslušných krajín k dispozícii aj niektoré hraničné priechody na maďarsko-rakúskom a maďarsko-rumunskom hraničnom úseku.
Úrad francúzskeho premiéra Lionela Jospina zažaloval totiž jednu exkluzívnu budapeštiansku reštauráciu. Počas poslednej Jospinovej návštevy v Maďarsku si premiér spolu s ostatnými členmi francúzskej delegácie zašiel na obed. Za účet zaplatili prostredníctvom kreditných kariet. Až po tom, ako sa francúzski predstavitelia vrátili domov do Paríža, zistili, že maďarské špeciality boli akési drahé - na účtoch im totiž chýbalo niekoľko tisíc frankov. Ako predpokladajú, pracovníci budapeštianskej reštaurácie použili vo východnej Európe rozšírený podvodnícky spôsob - špeciálnym prístrojom odkopírovali magnetické pásy kreditných kariet, vďaka čomu mohli pokojne inkasovať peniaze z cudzích účtov. Teraz budú musieť pracovníci inkriminovanej budapeštianskej reštaurácie dokazovať svoju nevinu na súde.
V nasledujúcich dvoch rokoch dostanú politické strany z maďarského štátneho rozpočtu iba takú istú sumu, aká bola vyčlenená na tento rok, čiže 2,5 miliardy forintov, čo je asi 417 miliónov korún. To znamená, že strany budú musieť hospodáriť aj v roku 2002, keď budú nasledujúce voľby, z takého istého objemu peňazí, aký bol k dispozícii v predchádzajúcich bežných rokoch. Pred poslednými voľbami v roku 1998 Hornov socialistický - slobodno- demokratický kabinet zvýšil dotáciu politických strán o 30 %, takže strany mali dovedna namiesto 1 656 miliónov forintov celkových 2 132 miliónov na zvýšené výdavky predvolebnej kampane.
Nové Orbánovo nariadenie však nevyvolalo vo vedení väčších strán nervozitu. Je dávno známe, že zákon z r. 1990, ktorý limitoval výdavky strán na predvolebnú kampaň v sume 368 miliónov forintov a spresnil povolené výdavky stranám na jedného kandidáta v sume jeden milión forintov, je zastaraný už aj pre infláciu. Svedčí o tom aj príklad z minulej jesene, keď pri náhradných voľbách v Székesfehérvári prekročili kandidáti Fideszu (Občianska strana) a MSZP (socialisti) miliónovú hranicu výdavkov iba inzerciami do novín, nehovoriac o ďalších výdavkoch na plagáty, reklamné spoty, pohostenia atď. Podľa odborníkov volebné výdavky väčších strán prekračujú niekedy aj sumu dve miliardy forintov. Je verejným tajomstvom, že každá kandidujúca strana používa tzv. „čierne fondy”, ktoré sa napĺňajú z najrozličnejších zdrojov, často aj nezákonnými cestami.
Štátnu dotáciu politických strán v Maďarsku upravuje zákon z roku 1990. Podľa neho ju môže dostať strana, ktorá vo voľbách získala aspoň jedno percento hlasov. V tom istom roku bola suma dotácií 700 miliónov forintov. Na to však už každá strana zabudla. Je zaujímavé, že od roku 1998 dostáva najväčšiu sumu Maďarská socialistická strana (755 mil.), hoci voľby vyhral Fidesz (Zväz mladých demokratov), ktorý sa musel uspokojiť iba so 635 miliónmi. Vysvetlenie je jednoduché: socialisti dostali najviac hlasov a kandidáti Fideszu boli často na spoločnej kandidátke s inými stranami. Maďarské demokratické fórum, ktoré vládlo v rokoch 1990 až 1994, by sa napríklad nemohlo dostať do parlamentu, pretože nedosiahlo potrebných päť percent. Keďže však malo spoločných kandidátov s Fideszom, stalo sa parlamentnou stranou. Štátnu dotáciu dostáva deväť strán. Okrem šiestich parlamentných strán je dotovaná aj extrémne ľavicová Strana robotníkov, pravicová Kresťansko-demokratická ľudová strana a Maďarská demokratická ľudová strana.
Napriek tomu, že Most Márie Valérie spájajúci kedysi Štúrovo s Ostrihomom má už svoje múzeum, dôležitá medzinárodná dopravná tepna medzi SR a MR sa nechystá odísť do histórie. Práve naopak. Pri prestrihnutej reťazi na bráne 56 rokov uzatvárajúcej monštrum bez troch vnútorných pilierov, podpísali rezortní ministri oboch krajín Jozef Macejko a László Nógrádi memorandum potvrdzujúce vlaňajšiu medzivládnu dohodu SR a MR o jeho obnove. Ako múzeum zo strany našich maďarských susedov slúži obnovený mýtny dom. Dobové fotografie, textové dokumenty a nonstop audiovizuálny záznam o kľúčových míľnikoch histórie mosta zatiaľ nie sú uzavretou muzeálnou expozíciou. Pribudnú doň ďalšie artefakty z prác na obnove, ktoré by mali byť hotové do konca septembra 2001. Už dnes je však jasné, že najstaršia písomná pamiatka o prekročení Dunaja medzi Štúrovom a Ostrihomom sa viaže k roku 170 nášho letopočtu, keď sa práve na tomto mieste brodili rímske légie cisára Marca Aurélia. Pontónový most v roku 1585 spojil oba brehy Dunaja na celých sto rokov, až do zničenia ustupujúcimi Turkami. Už pred takmer 240 rokmi sa objavila na rieke kompa s pravidelnou premávkou. Nad Dunajom sa v histórii vodného spojenia medzi Štúrovom a Ostrihomom najviac klenuli pontónové monštrá, až kým sa v roku 1892 nerozhodlo o postavení železného mosta zo štátneho rozpočtu. Pre túto obriu zákazku vybrali spomedzi štyroch záujemcov firmu Cartry Szaléz (mimochodom, aj o súčasnú rekonštrukciu sa uchádzali štyri konzorciá, vyhrala „najlacnejšia” slovensko-maďarská spoločnosť Ganz IS). Prípravné práce trvali tri mesiace, celková realizácia dva roky. Štyristo robotníkov použilo pri výstavbe 2500 ton železa a 17 700 kubických metrov kameňa. Most dlhý takmer 500 metrov sa bude obnovovať podľa pôvodných projektov s úsekom pre chodcov, vozičkárov i cyklistov. Zatiaľ okolo muzeálneho mýtneho domu denne chodí stovka robotníkov zo Štúrova i okolia, ktorí pracujú v ostrihomskej fabrike Suzuki. Podľa primátora Jána Oravca však scelenie Márie Valérie bude šancou na zakotvenie subdodávateľov japonského výrobcu aj na slovenskej strane.
Autor: Ágnes Vajda, Éva Kuti Vydavateľ: SPACE - Centrum pre analýzu sociálnej politiky, Bratislava, 2000 Pocet stran: 83 strán Jazyk: Slovenský Typ: Knihy
V decembri 1999 prijala Národná rada SR zákon o dani z príjmu, ktorý v § 48 ustanovuje, že „Daňovník môže predložiť správcovi dane vyhlásenie, v ktorom uvedie, že 1% ním zaplatenej dane sa použije na úhradu výdavkov na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, sociálnu starostlivosť, na telovýchovu, šport, ochranu životného prostredia, kultúru a obnovu kultúrnych pamiatok, a to v prospech ním určenej fyzickej alebo právnickej osoby”. Podobné ustanovenie prijal maďarský parlament v decembri roku 1996 a ešte rok trvala diskusia o spôsobe jeho uvedenia do života. Publikácia je prekladom výskumnej štúdie, ktorá popisuje vznik tohoto nového daňového opatrenia, ale najmä podrobne analyzuje jeho dopady na občiansku spoločnosť v Maďarsku. MVO na Slovensku majú túto cestu pred sebou, preto trojročná skúsenosť susedov môže byť pre inšpiráciou.
V dňoch 15. - 17. 11. 2000 sa v priestoroch košického hotelu Slovan uskutoční 2. ročník medzinárodného podujatia krajín Karpatského euroregiónu Communal Expo 2000.
V rámci programu Karpatskej nadácie Cena pre miestne samosprávy za inovačný prístup sa v dňoch 15. - 17. novembra 2000 uskutoční v Košiciach druhý ročník medzinárodného podujatia Communal Expo 2000 Karpatského euroregiónu. Program si kladie za cieľ identifikovať a oceniť najlepšie a najinovačnejšie riešenia miestnych problémov v krajinách Karpatského euroregiónu - Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Ukrajina a Rumunsko. V rámci Communal Expo sa popri slávnostonom odovzdaní cien najlepším uskutoční tiež výstava a konferencia ktorá umožní predstaviteľom samospráv uvedených krajín výmenu skúsenosti a nadviazanie nových vzťahov v cezhraničnej spolupráci. Jej hlavnou témou bude reforma verejnej správy v stredo-východoeurópskych krajinách, vo svetle procesu európskej integrácie a úloha týchto krajín pri pomoci Ukrajine. Medzi ocenenými najlepšími projektami miestnych samospráv v Karpatskom euroregióne za rok 2000 sú mestá a obce Uszka v Maďarsku, Lutowiska v Poľsku, Oradea v Rumunsku, Užhorod na Ukrajine a Svinia na Slovensku.
Stupeň rozvoja cezhraničnej spolupráce Slovenska s okolitými štátmi je veľmi pozitívny a za pomerne krátky čas nadobudol rozmery, o akých v západnej Európe mnohí politici dlho pochybovali. S mimoriadne pozitívnym prejavom vystúpil včera v Košiciach na konferencii o slovensko-maďarských hraničných regiónoch generálny sekretár Združenia európskych hraničných regiónov Dr. Jens Gabbe. Národné programy štátov si vyžadujú budovanie spoločných projektov, aby si krajiny medzi sebou nevytvárali psychologické bariéry a cieľom EÚ je predložiť na prerokovanie predbežný akčný plán. Podklady na jeho tvorbu sa pripravujú v rámci štátnej správy a územnej samosprávy v každom z oslovených štátov. Garantom spolupráce u nás je ministerstvo vnútra a štátny tajomník Ivan Budiak členom tohto združenia pripomenul založenie 8 spoločných centier medzi Maďarskom a SR. Budovanie zmluvnej základne prichádza do záverečnej fázy, čo vyplýva zo septembrového rokovania v Budapešti a ďalšie expertné stretnutie sa uskutoční v novembri v Bratislave. Výsledkom bude dokument Dohody medzi vládami SR a MR o cezhraničnej spolupráci. Maďarský štátny tajomník Dr. Pál Kara upozornil na nevyhnutnosť zosúladenia právnych noriem a kvalitnejšiu priepustnosť cez štátne hranice. Zovšeobecnenie skúseností susedných krajín, ale aj Írska, Španielska a Francúzska, bude témou novembrovej konferencie a na jej príprave sa podieľa Rada Európy.
Práva menšín a samospráv v regióne juhovýchodnej Európy, ako aj boj proti organizovanej kriminalite patria medzi prioritné témy jesenného zasadania Parlamentného zhromaždenia Stredoeurópskej iniciatívy (SEI), účastníkov ktorého pozdravil dnes v Budapešti predseda maďarského zákonodarného zboru János Áder. Na zasadaní sú prítomní delegáti z 13 z celkove 16 členských krajín organizácie. SEI zohráva kľúčovú úlohu, veď je jedinou regionálnou organizáciou, do ktorej patria členské i kandidátske krajiny Európskej únie, ako aj štáty, ktoré sa vstupom predbežne nezaoberajú, povedal János Áder a zdôraznil, že pri výstavbe demokracie v Juhoslávii je potrebný systém, v ktorom sa bezvýhradne rešpektujú ľudské a menšinové práva. Zmenu režimu v Juhoslávii, ktorá by sa do práce SEI mala zapojiť pravdepodobne v roku 2001, môžu po zvolení prezidenta Vojislava Koštunicu naplniť parlamentné voľby v Srbsku 23. decembra, odznelo na tomto fóre. Na margo boja proti organizovanému zločinu János Áder uviedol, že Koordinačné centrum v Budapešti napomôže spolupráci krajín SEI v sfére boja proti obchodu s narkotikami, pašovaním ľudí a ilegálnym migráciou. Maďarská republika je v roku 2000 úradujúcou predsedníckou krajinou SEI. Budapešť bude preto v dňoch 24.-25. novembra dejiskom vrcholnej schôdzky premiérov členských krajín tejto organizácie. Paralelne sa tu uskutoční aj ekonomické fórum o hospodárskych aspektoch euroregiónov. SEI je voľné združenie 16 krajín, ktorého cieľom je priblížiť štáty strednej a východnej Európy k európskym štruktúram, podporiť európsku integráciu a ekonomické zmeny v reformovaných krajinách. Myšlienka stredoeurópskej regionálnej spolupráce sa rozvinula koncom 80-tych rokov ako reakcia na historické zmeny v strednej a východnej Európe so snahou o oživenie spolupráce krajín patriacich do spoločného geografického a kultúrnohistorického kontextu strednej Európy. Najskôr vznikla Iniciatíva „4”, ktorá sa neskôr zmenila na Pentagonálu, respektíve Hexagonálu. V súčasnosti tvorí SEI 16 štátov: Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, ČR, Chorvátsko, Macedónsko, Maďarsko, Moldavsko, Poľsko, Slovensko, Slovinsko, Rakúsko, Rumunsko, Taliansko a Ukrajina.
Situácia sa v dôsledku vetra zhoršila a v súčasnosti už lesný požiar v katastri Hrabušíc zasiahol 35 hektárov. Uviedol to veliteľ zásahu, náčelník odboru požiarnej ochrany Okresného úradu v Spišskej Novej Vsi Vladimír Buc. Spresnil, že zo vzduchu zasahuje rovnako ako včera vrtuľník MI-8 Ministerstva vnútra SR, od jedenástej pomáha vrtuľník z Českej republiky a tesne predpoludním sa zapojil do likvidácie požiaru aj vrtuľník z Poľska. Popoludní očakávajú ešte vrtuľník z Maďarska. Šéf zásahu spresnil, že dnes o 10.00 hodine stiahli oba turbo čmeliaky, kvôli nízkej efektivite a pomalosti. Na margo požiaru V. Buc uviedol, že včera boli údaje podhodnotené, preto požiadal zástupcov lesných podnikov, aby zrátali plochy objektívne. „Takéto nárasty zo dňa na deň sú nemilé a pritom včera sa toho urobilo viac ako deň predtým,” konštatoval šéf zásahu. Na likvidačných prácach sa dnes okrem iných podieľajú požiarne útvary z okresov Košice - okolie, Trebišom, Gelnica, Poprad, Spišská Nová Ves a nechýbajú ani špecialisti z Banskej Bystrice.
Na dvojdňovú návštevu Nemecka pricestoval dnes do Berlína maďarský prezident Ferenc Mádl. Hosť z Budapešti, pre ktorého je to prvá návšteva Nemecka v novej funkcii, sa zúčastní na 10. zasadaní maďarsko-nemeckého fóra, týkajúcom sa tentoraz problematiky rozšírenia Európskej únie. V rámci tohto podujatia sa stretne aj s nemeckým prezidentom Johannesom Rauom, ktorý ho oficiálne privítal pred zámkom Bellevue. Najvyšší maďarský predstaviteľ využije návštevu Nemecka aj na stretnutie so spolkovým kancelárom Gerhardom Schröderom, šéfom berlínskej diplomacie Joschkom Fischerom, mimochodom potomkov maďarských Nemcov, ktorí sa museli po II. svetovej vojne presťahovať do materskej krajiny, ako aj primátorom hlavného mesta Nemecka Eberhardom Diepgenom. Predmetom maďarsko-nemeckých rokovaní by mali byť hlavne podpora Berlína úsiliu Budapešti o vstup do Európskej únie a zintenzívnenie vzťahov v hospodárskej oblasti. V sobotu sa Ferenc Mádl v rámci pracovných raňajok stretne s predsedníčkou Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Angelou Merkelovou a následne s najvyšším predstaviteľom Bundestagu Wolfgangom Thiersem. Po vystúpení na záverečnom zasadaní bilaterálneho fóra prezident Maďarskej republiky so sprievodom ukončí návštevu Nemecka a v sobotu večer sa vráti do vlasti.