11. novembra 2000 ● Zo slovenskej tlače
V prvom novembrovom vysielaní humorne ladenej relácie maďarskej komerčnej televíznej stanice RTL Klub Heti Hetes už druhýkrát padlo nemálo slov o svetoznámej čabianskej klobáse. Riaditeľka Domu slovenskej kultúry pôsobiacom pri Čabianskej organizácii Slovákov Anna Ištvánová reagovala na výrok ministra pôdohospodárstva Józsefa Torgyána (citovaný v predchádzajúcom programe obľúbenej veselej „sedmičky”), ktorý chutnú dolnozemskú špecialitu označil prívlastkom „originálne hungarikum”. Televíznej redakcii predstaviteľka békéščabianskej Slovače zaslala popri ochutnávke klobásy plnenej do „odritného čreva” a ošklivej, ale zato o to chutnejšej „Dorky” i publikáciu nebohého čabianskeho evanjelického kňaza. Vedecká práca Júliusa Dedinského totiž tiež svedčí o tom, že čabianska klobása je vlastne „vynálezom”, produktom našich slovenských predkov usadených na Dolnej zemi pred takmer 300 rokmi. Dnešná „čabajka” môže byť tým pádom nanajvýš originálnym multikultúrnym výrobkom - akýmsi „slovaco-hungaricom”...
Štúdiu o vytvorení hospodárskej zóny v trojuholníku Bratislava-Viedeň-Győr 10. novembra na stretnutí v Bojniciach predložil maďarský premiér Viktor Orbán svojim kolegom zo SR a Rakúska Mikulášovi Dzurindovi a Wolfgangovi Schüsselovi. Maďarsko v budúcoročnom rozpočte vyčlenilo na hospodársky rozvoj miliardu dolárov. Každý investovaný dolár by mal podľa V. Orbána priniesť ďalšie tri. K tomu by mala prispieť práve nová hospodárska zóna, do ktorej chce Maďarsko počas nasledujúcich štyroch rokov nasmerovať vysoké investície. Predloženie štúdie, ku ktorému sa premiér MR zaviazal počas predchádzajúceho trilaterálneho stretnutia v meste Šopron, ocenil predseda slovenskej vlády. Hoci euroregióny vo všeobecnosti vznikajú „zdola”, zo svojej pozície ich chcú podporiť aj predsedovia vlád. Rakúsky kancelár W. Schüssel vyslovil želanie, aby sa trojuholník Bratislava-Viedeň-Győr stal centrom hospodárskeho rastu Európy. Budovaním tejto ekonomickej zóny sa podľa neho v praxi realizuje strategické partnerstvo troch krajín v srdci Európy.
Trojstranné stretnutia podľa premiérov nemajú byť konkurenciou Višegrádskej štvorky (V4), keďže sa zaoberajú odlišnými vecami. Stretnutie sa uskutočnilo krátko po zverejnení správy o napredovaní kandidátskych krajín Európskej únie (EÚ), takže premiéri neobišli ani túto otázku. W. Schüssel ocenil, že Maďarsko aj Slovensko sa dostali podľa hodnotenia do prvotriednej vyjednávacej pozície. Podľa rakúskeho spolkového kancelára nastal čas, aby EÚ hodnotila kandidátske krajiny individuálne, nie začleňované do skupín. Skupinové hodnotenie nedáva dostatočný prehľad o plnení podmienok pristupujúcich krajín.
Napriek nevľúdnemu počasiu vládla na Bojnickom zámku príjemná nálada. Zazneli fanfáry hradnej hudby, do špiku kostí premrznuté dievčatá v historických kostýmoch dokázali zaťať drkotajúce zuby, usmiať sa na premiérov a vystrúhať pred nimi dokonca dvorný pukerlík. Všetko za ohlušujúcej streľby z historických zbraní. V. Orbán sa pred novinármi vyznal, že návštevou tohto zámku sa mu splnil chlapčenský sen, keďže o ňom ako chlapec mnoho čítal a s históriou jeho národa má veľa spoločného. Orbán aj Schüssel poďakovali premiérovi SR za zorganizovanie dobre pripraveného stretnutia. Hostia v súvislosti s referendom o predčasných voľbách v SR vyjadrili, že je internou záležitosťou, ale pripomenuli, že bez Dzurindovej vlády a jeho osobnej zaangažovanosti by SR nebola tam, kde dnes je.
Napriek tomu, že Most Márie Valérie spájajúci kedysi Štúrovo s Ostrihomom má už svoje múzeum, dôležitá medzinárodná dopravná tepna medzi SR a MR sa nechystá odísť do histórie. Práve naopak... Ako múzeum z maďarskej strany slúži obnovený mýtny dom. Dobové fotografie, textové dokumenty a nonstop audiovizuálny záznam o kľúčových míľnikoch histórie mosta zatiaľ nie sú uzavretou muzeálnou expozíciou. Pribudnú doň ďalšie artefakty z prác na obnove, ktoré by mali byť hotové do konca septembra 2001. Už dnes je však jasné, že najstaršia písomná pamiatka o prekročení Dunaja medzi Štúrovom a Ostrihomom sa viaže k roku 170 nášho letopočtu, keď sa práve na tomto mieste brodili rímske légie cisára Marca Aurélia. Pontónový most v roku 1585 spojil oba brehy Dunaja na celých sto rokov, až do zničenia ustupujúcimi Turkami. Už pred takmer 240 rokmi sa objavila na rieke kompa s pravidelnou premávkou. Nad Dunajom sa v histórii vodného spojenia medzi Štúrovom a Ostrihomom najviac klenuli pontónové monštrá, až kým sa v roku 1892 nerozhodlo o postavení železného mosta zo štátneho rozpočtu.
Santovský folklórny súbor Studienka, ktorý pôsobí pod vedením Magdalény Papučkovej, scénicky spracoval miestne svadobné zvyky, ktoré úspešne predviedol na starobudínskych hodoch. Nedávno reprezentoval slovenské ľudové umenie našej minority na Národnostnom dni v Budakalászi, kde vystúpili súbory siedmich menšín.
Päť veľkých zvonov a dva malé na odbíjanie času vo vežových hodinách Konkatedrály sv. Martina v Bratislave dnes slávnostne posvätil arcibiskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Ján Sokol. Zvony boli zasvätené Panne Márii, sv. Margaréte, mučeníkom Jánovi a Pavlovi, sv. Vojtechovi a sedembolestnej Matke Božej. Na posviacke a na slávnostnej svätej omši sa zúčastnili premiér Mikuláš Dzurinda, podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský, vicepremiér Pavol Hamžík, ako aj ďalší predstavitelia parlamentu a vlády. Prítomní boli aj primátori a viceprimátori miest, ktoré Bratislave zvony darovali, Viedne, Budapešti, Varšavy, Prahy a Kyjeva. Primátor Bratislavy Jozef Moravčík sa v slávnostnom príhovore poďakoval primátorom hlavných miest susedných krajín za ich veľkorysé uvažovanie a pochopenie symbolu zvonov na tomto chráme, čím "symbolicky vyjadrili našu vzájomnosť a potvrdili, že hranice štátov sa stávajú čoraz menej dôležité pre spolužitie národov". Poďakovanie patrilo aj všetkým spoluobčanom, ktorí iniciovali myšlienku vytvorenia zvonov, i farskému úradu pri Dóme sv. Martina za ich pomoc. Pri tejto príležitosti tiež slávnostne odhalili pamätnú tabuľu, ktorej text bude ľudstvu pripomínať duchovné poslanie zvonov od zrodu človeka až po jeho skon. Na tabuli, umiestnenej v Konkatedrále, je zaznamenaná aj faktografia o predchodcoch dnešných zvonov a o spolupráci pri tvorbe tých dnešných. K historickému zvonu Wederin dnes popoludní pribudne ďalších päť zvonov a ako sa vyjadril na dnešnej slávnosti minister zdravotníctva SR Roman Kováč, "vždy, keď sa rozozvučia ich srdcia z piatich európskych miest, budú oznamovať všetkým, že Slovensko je v Európe, že tam patrilo, patrí a bude patriť".
Rumunské úrady nariadili povinné umývanie áut, ktoré vstupujú do Rumunska cez Maďarsko s odôvodnením, že ide o prevenciu proti epidémiám. Proti tomuto zvláštne nariadenie, ktoré je v platnosti od 3. novembra, protestoval štátny sekretár maďarského ministra zahraničných vecí, Csaba Lörincz, a požiadal rumunského veľvyslanca v Maďarsku Petru Cordosa, aby ho Rumunsko okamžite odvolalo. Povinné umývanie vozidiel samozrejme nie je bezplatné - za umytie osobného vozidla sa platí 1,4 eura, minibusu 3,8 eura a za nákladné auto 7 eúr.
Prispieť k vzájomnému spoznávaniu sa a k zblíženiu je cieľom stretnutia katolíckych veriacich troch susediacich krajín - Maďarska, Rakúska a Slovenska, ktoré sa uskutoční v dňoch 11. a 12. novembra v novom kostole svätého Vincenta de Paul na Tomášikovej ulici. Ako povedal provinciál Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul Augustín Slaninka, toto duchovné podujatie nadväzuje na vlaňajšiu púť katolíkov uvedených troch krajín v rakúskom Frauenkirchene, ktorá sa konala z iniciatívy kardinála Franza Königa. Na stretnutie v Bratislave prídu okrem účastníkov zo Slovenska viacerí hostia a veriaci z Maďarska a Rakúska, medzi nimi kardinál König a rektor Katolíckej univerzity z Budapešti biskup Erdö Péter, skupiny bohoslovcov a ďalší účastníci. "Keďže umenie spája a zbližuje ľudí, začneme terajšie podujatie v sobotu 11. november o 18.00 h koncertom spojeným s prezentáciou CD poprednej slovenskej sopranistky Ľubice Rybárskej a organovaného i klavírneho majstra Jozefa Malíka," povedal A Slaninka. Dodal, že vstupné na koncert je dobrovoľné a získané finančné prostriedky sú určené na dobudovanie cirkevného centra, kde okrem kostola sv. Vincenta de Paul bude aj kňazský seminár, sociálne zariadenie Dom nádeje a hospic. Stretnutie veriacich z Maďarska, Rakúska a Slovenska vyvrcholí v nedeľu o 11.00 h slávnostnou svätou omšou. Hlavným celebrantom a kazateľom bude kardinál F. König z Rakúska.
Riaditeľ Slovenského filmového ústavu (SFÚ) Peter Dubecký a filmový scenárista Ondrej Šulaj informovali o podujatí Dni slovenského a českého filmu v Londýne 2000, ktoré sa uskutočnia v dňoch 14. – 17. Decembra 2000 v kine Curzon v Soho. Počas štyroch dní bude uvedených spolu 11 celovečerných filmov: Krajinka, Sokoliar Tomáš, Všetci moji blízki, Rivers of Babylon, Modré z neba, Neha, Všetko čo mám rád, Sedím na konári a je mi dobre, 322, Pelíšky, Výchova dievčat v Čechách. Keďže festival bude prebiehať kombinovanou formou kina a kaviarne, program budú dopĺňať videoprodukcie najlepších filmov z produkcie Vysokej školy múzických umení v Bratislave a výber slovenských animovaných filmov.
Prehliadku filmov budú dopĺňať aj sprievodné podujatia ako tlačové prezentácie zástupcov slovenskej filmárskej obce a výstava fotografií „Nezávislé od snov“ Zuzany Mináčovej, slovenskej fotografky pôsobiacej v Prahe.
Organizátormi podujatia sú Slovenský filmový ústav Bratislava a Slovenské veľvyslanectvo v Londýne.
Ďalšie podujatie prezentované SFÚ – jesenný programovací seminár filmových klubov Zlatý fond kinematografie a Fantastično vo filme sa uskutoční v Poprade v dňoch 16. – 19. novembra 2000. Seminár organizuje Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK), SFÚ a mesto Poprad s finančnou podporou MK SR.
Cyklus filmov Fantastično vo filme je zameraný na prezentáciu filmov, ktoré kladú dôraz na rozprávkové alebo legendárne prvky a rozvíjajú iracionálne motívy. V tomto cykle sa objavia zaujímavé filmy, ktoré na Slovensku ešte neboli prezentované. Prehliadka bude doplnená o prednášky renomovaných slovenských a českých odborníkov v oblasti estetiky a filmológie.
Cyklus Zlatý fond kinematografie je reprezentatívnym výberom filmov, ktoré ASFK v súčinnosti s AČFK uvažuje zaradiť do projektu Zlatý fond kinematografie a ktoré budú reprezentovať históriu kinematografie a vývoj filmového umenia. Na seminári v Poprade bude predstavený pilotný projekt jeho realizácie. K tomuto projektu by neskôr mal byť vydaný katalóg, obsahujúci technické údaje, recenzie, odkazy na dostupnú literatúru, stručný popis dejín filmu a metodické návrhy najvhodnejšieho využitia filmov predovšetkým v oblasti estetickej výchovy stredoškolskej mládeže.
* 4. 11. 1859, Békešská Čaba (Maďarsko)
† 23. 9. 1941, Békešská Čaba (Maďarsko)
140. výročie narodenia
Autor cestopisov, cirkevný spisovateľ a hodnostár, publicista, prekladateľ, farár, zakladateľ časopisu Evangelikus Egyhási Szemle, Čabianskeho kalendára a Evanjelického hlásnika.
B (výber): Z mojich ciest po cudzozemsku. Lipt. Mikuláš 1900. - Na ďalekom severe. Lipt. Mikuláš 1916. - Mojžiš a či Ježiš? Lipt. Mikuláš 1918. - Luther či Loyola? Lipt. Mikuláš 1929. - Dolnozemskí slovenskí spisovatelia. (Spolu s M. Franciscim.) Békešská Čaba 1935.
* 24. 8. 1856, Slovenská Ľupča
† 18. 12. 1909, Csillaghegy (teraz Budapešť)
90. výročie úmrtia
Ps: C.; C. S.; CZ; dr. Cz.; -g-; Herman Poliaček; Ján Stránsky; J. V.; Ján Vlkolinský; Jar. Ig. Tatranovič; Nikita Matejevič; - ský-; V-ský
Jazykovedec, prozaik, publicista.
Uverejnil celý rad jazykovedných publikácií a štúdií, ktoré zohrali dôležitú úlohu pri ustaľovaní spisovnej normy slovenčiny. Chcel preskúmať jazyk slovenského ľudu na celom území, zozbierať jazykový materiál a na základe tohto materiálu dokázať, že jazyk Slovákov je samostatným slovanským jazykom. Urobil iba I. diel, v ktorom vyšli cenné autentické zápisy východoslovenských rozprávok.
B: Slovenský pravopis. Budapešť 1890. - K reči o slovenskom pravopise. Budapešť 1891. - Potreba nového Slovníka slovenského a maďarského. Budapešť 1891. - Rukoväť spisovnej reči slovenskej. Martin 1902. - Slováci a ich reč. Budapešť 1903. - Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov. Martin 1906. - Prostonárodné slovenské povesti. (Spolu s A. H. Škultétym a P. Dobšinským.) Zoš. 12. Martin 1948. - Slovenské ľudové rozprávky zo zbierok Sama Czambela. Výber zostavil a štúdiu napísal Jozef Minárik. Bratislava 1959. - Janko Gondášik a Zlatá pani. Slovenské rozprávky zo zbierok Sama Czambela. Vybral Jozef Minárik. Bratislavva 1969.
* 27. 12. 1904, Budapešť
† 4. 9. 1976, Bratislava
95. výročie narodenia
Ps: A. Krištof; Andrej Ogrod; Brkoslav; (-co); g.; G.; (G.); Gama; Gamma; l. n.; -l. n.-; L. N.; L. N-ý; N.; n. g.; (n. g.); -n. g.-; NG; N. G.; n. gorod; N. Gorod; n. m.; -o-; -om-; -on; -on-; Pavel Havran; Pavel Hronec; pb; (pb); -pb-; (-pb-); P. B.; P. H.; -sk-; ský; -ský-; Vacek; vn; -vn-; Xenon; -y-; ý; -ý; -ý-; (x)
Básnik, literárny kritik a teoretik, redaktor, prekladateľ, publicista, politik.
Významný predstaviteľ avantgardnej ľavicovo orientovanej poézie od 20. rokov, ktorú rozvíjali stúpenci okolo časopisu Dav; Novomeský bol v 30-tich rokoch jeho redaktorom. Jeho poézia je občiansky i stranícky angažovaná a sociálne zameraná. I napriek nútenej odmlke zotrval na pozíciach socialistickej poézie.
B: Poézia: Nedeľa. Bratislava 1927. - Romboid. Lamač pri Bratislave 1932. - Otvorené okná. Praha-Bratislava 1935. - Svätý za dedinou. Praha 1939. - Pašovanou ceruzkou. Bratislava 1948. - Vila Tereza. Bratislava 1963. - Do mesta 30 minút. Bratislava 1963. - Stamodtiaľ a iné. Bratislava 1964. - Nezbadaný svet. Bratislava 1964.
Výber: Otvorené okná. Bratislava 1964. - Dobrý deň vám. Bratislava 1964. - Básne. Bratislava 1973. - Z úrodných podstát človečích. Bratislava 1975. - Deň. Bratislava 1978. - Laco Novomeský vo výbere Miroslava Válka. Bratislava 1979. - Splátky veľkého dlhu: publicistika 1963-1970. (Zost. K. Rozenbaum.) Bratislava 1979. - Blížence. Bratislava 1987. - Umenie politiky, politika umenia. Bratislava 1988.
Súborné dielo: Básnické dielo 1-2. Bratislava 1971. - Analýza. Bratislava 1979.
Ostatné: O Hviezdoslavovi. Bratislava 1970. - O literatúre. Bratislava 1971.
* 12. 12. 1904, Lipt. Ján
† 29. 7. 1977, Lipt. Mikuláš
95. výročie narodenia
Jazykovedec, univerzitný profesor, dialektológ, popredný slavista, priekopník slovenskej historickej onomastiky, vynikajúci znalec dejín slovenského jazyka, člen, korešpondent ČSAV a SAV. Vo vedeckovýskumnej práci sa zaoberal dialektológiou, staroslovienčinou, najmä jazykovými a kultúrnymi pomermi vo veľkomoravskom období. Osobitnú pozornosť venoval účinkovaniu Cyrila a Metoda na území Veľkej Moravy. Ďalej sa zaoberal slovenskou historickou gramatikou, štúdiom najstarších dejín slovenského jazyka a Slovákov, najmä ich osídlenia v Panónii. Sústavne si všímal aj otázky slovenskej spisovnej výslovnosti. Svojimi prácami vybudoval materiálový základ pre ďalší historický výskum slovenčiny vo vzťahu k slovanským jazykom.
B: Liptovské nárečie. Martin 1932. - Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda. Bratislava 1933. - Pôvod východoslovenských nárečí. Bratislava 1935. - K jazykovednému dielu Antona Bernoláka. Bratislava 1941. - Kultúra starých Slovanov. Bratislava 1944. - K južnej a východnej hranici slovenského osídlenia v stredoveku. Bratislava 1944. - Slovanskí apoštoli Cyril a Metod a ich činnosť vo Veľkomoravskej ríši. Bratislava 1945. - Odkryté mená slovenských miest a dedín. Bratislava 1947. - Slovenský juh v stredoveku 1-2. Martin 1948. - Po stopách predkov. Bratislava 1948. - Zo života slov a našich predkov. Bratislava 1950. - Vývin slovenského jazyka. Bratislava 1951-52. - Slovenská výslovnosť. Martin 1953. - Slovenská historická dramatika 1-4. Bratislava 1955-56, 62. - Kultúra slovenského hovoreného slova. Martin 1955. - Dejiny slovenského jazyka 1-5. Bratislava 1956-73. - Z rusko-slovenských kultúrnych stykov v časoch Jána Hollého a Ľudovíta Štúra. Bratislava 1957. - Starosloviensky jazyk 1-2. Bratislava 1978, 1987. - Hudba, spev, reč. Bratislava 1978.