23. novembra 2000 ● Zo slovenskej tlače
Premiér Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda poslal dolnozemským Slovákom svoj osobný dar, ktorý sľúbil pri svojej návšteve v marci v Békéšskej Čabe. Zásielka obsahovala nové Biblie a Spevníky, zástavy a vlajky SR a kompletne vybavený počítač. Pri príležitosti vystúpenia Slovenského národného divadla v Békéšskej Čabe v preplnenej sále divadla predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik prečítal list splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov Clauda Baláža a odovzdal prítomným predstaviteľom dolnozemského regiónu zástavy so spevníkom. Počítač slúži potrebám dolnozemských Slovákov v Dome slovenskej kultúry.
V dňoch 20. až 22. novembra v Gabčíkove sa konalo jesenné Valné zhromaždenie (VZ) Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku (ZSSUM). Účelom vysunutého snemovania našej záujmovej občianskej organizácie s celoštátnou pôsobnosťou bolo o. i. obnovenie kontaktov so Spolkom slovenských spisovateľov (SSS) a spoznávanie problematiky vodného diela Gabčíkovo. Program VZ ZSSUM pozostával zo zvolenia poroty pre udelenie literárnej ceny za najlepšie dielo posledných troch rokov (založenej r. 1997), prijatia nových členov a iných aktuálnych otázok súvisiacich s činnosťou organizácie. Členovia Združenia sa v Gabčíkove stretli s vedúcimi predstaviteľmi obce, zástupcami SSS, osobitne i so spisovateľom Ladislavom Ťažkým a absolvovali i plavbu po Dunaji, spojenú s prehliadkou vodného diela.
Pál (Pavol) Závada - Sociológ a literát. Ročník 1954. V roku 1997 vyhlásili jeho román Jadvigin vankúšik za knihu roka a P. Závada za ňu dostal najprestížnejšie maďarské literárne ceny. Postavy románu napísaného denníkovou podobou podávajú správu z prostredia slovenskej society, z ostrovčeka v kraji juhovýchodného Maďarska, ktoré je rodiskom spisovateľa aj dôverne známym predmetom jeho niekdajších sociologických štúdií. Rodák zo Slovenského Komlóša pri príležitosti východoslovenského predstavenia filmu Jadvigin vankúšik o. i. povedal:
- Zaujíma ma 1. svetová vojna a zánik monarchie, vzťahy medzi Maďarmi a Slovákmi. Sám pochádzam z menšiny žijúcej v Maďarsku, takže podstatné je pre mňa to, ako si hľadala identitu. (...) Táto menšina od čias Márie Terézie vlastne nemala nijaký styk so Slovenskom, nič, nesledovala pokusy o slovenský literárny jazyk. Išlo o sedliacku spoločnosť, ktorá nemala inteligenciu, preto jazyk sa tam zachoval archaický. (...) Samozrejme, dá sa pranierovať politikov, lebo aj v 20. storočí vykonali veľa škody voči národnostným menšinám. Vlastenecké horlenie Mečiara tiež nepomohlo. Iba vyplytval veľa energie proti maďarským spoluobčanom. Avšak v podstate nijaká (slovenská, resp. československá - pozn. red.) vláda zásadne nepomohla svojim krajanom v zahraničí. Ak nerátame Šumichrastov a letenky pre kanadských Slovákov, ktorí sľubovali, že po rozdelení Československa z kraja pod Tatrami svojimi dolárikmi stvoria druhé Švajčiarsko.
Päť veľkých zvonov a dva malé na odbíjanie času vo vežových hodinách Konkatedrály sv. Martina v Bratislave 11. novembra slávnostne posvätil arcibiskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Ján Sokol. Na posviacke a na slávnostnej svätej omši sa zúčastnili premiér SR Mikuláš Dzurinda, ako aj ďalší predstavitelia vlády a parlamentu. Prítomní boli aj poprední predstavitelia miest, ktoré Bratislave zvony darovali - Budapešti, Prahy, Viedne, Varšavy a Kyjeva. Primátor Bratislavy Jozef Moravčík sa poďakoval primátorom hlavných miest štátov susediacich s našou materskou krajinou za ich veľkorysé uvažovanie a pochopenie symbolu zvonov na tomto chráme, čím „symbolicky vyjadrili našu vzájomnosť a potvrdili, že hranice štátov sa stávajú čoraz menej dôležité pre spolužitie národov”.
Na odliatie prvého z nových zvonov prispel budapeštiansky primátor aj zo svojho primátorského rozpočtu. „Tieto zvony budú okrem iného symbolizovať, že nás, Maďarov, viažu bratské, priateľské a rodinné vzťahy k Bratislave,” povedal Gábor Demszky slovenským novinárom a dodal: „Som rád, že prehovoria i k mojim príbuzným a predkom na slovenskom území. Lebo tieto národy boli od seba násilne oddelené. Dúfam, že v treťom tisícročí zvony prehovoria k ľuďom v zjednotenej Európe.”
Významný kultúrno-spoločenský prínos Trnavskej univerzity pre vzdelanosť v 17. a 18. storočí si pripomenuli účastníci spomienkovej slávnosti, ktorá sa 13. novembra v Trnave uskutočnila pri príležitosti 150. výročia pôsobenia univerzity v tomto meste. Arcibiskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Ján Sokol počas vďakyvzdania pripomenul prvých 142 rokov existencie inštitúcie od jej založenia v roku 1635 až do jej presťahovania do Budína v roku 1777, no zameral sa hlavne na obdobie jej znovuzrodenia po roku 1989. Po slávnostnej svätej omši pokračovala spomienková slávnosť odbornou konferenciou, počas ktorej pedagogické osobnosti univerzity priblížili jej vzťah k mestu a Európe, ďalej minulosť filozofickej, teologickej, právnickej a lekárskej fakulty, ako aj súčasnosť pedagogickej fakulty, fakulty humanistiky a fakulty zdravotníctva a sociálnej práce.
Trnavská univerzita bola slávnostne otvorená presne pred 365. rokmi - 13. novembra 1635. Univerzita mala nadnárodný charakter, študovali na nej Slováci, Česi, Maďari, Nemci, Chorváti a študenti iných krajín. Známa bola aj vysokou úrovňou výučby, čo možno pripísať výborným podmienkam, pretože univerzita mala vlastnú hvezdáreň, botanickú záhradu, tlačiareň, papiereň, písmolejáreň i knihárstvo. V čase svojej najväčšej slávy študovalo na univerzite okolo tisíc študentov, pričom Trnava mala vtedy len 5 - 6 tisíc obyvateľov. Po odsťahovaní univerzity do Budína bola činnosť Trnavskej univerzity obnovená až v roku 1992, dnes v rámci siedmich fakúlt študuje na univerzite okolo 4000 študentov.
Vladimír Mečiar a jeho Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) utrpeli referende, ktoré sa konalo v našej materskej krajine 12. novembra, zdrvujúcu porážku. Všeľudové hlasovanie malo rozhodnúť o vypísaní predčasných volieb a páde súčasnej vlády. Otázka znela, či občania súhlasia, aby parlament prijal ústavný zákon, ktorým sa skončí súčasné volebné obdobie Národnej rady SR, a to dňom nových volieb, ktoré sa vykonajú do 150 dní od vyhlásenia výsledkov referenda. To znamená, že aj keby bol plebiscit úspešný, predčasné voľby by sa konali iba vtedy, ak by ich parlament 90 poslancami odsúhlasil.
K volebným urnám však prišlo len 20 percent voličov a hlasovanie je tak neplatné. Zákon totiž vyžaduje účasť nadpolovičnej väčšiny voličov. Prakticky ani v jednom volebnom okrese nehlasoval dostatočný počet voličov. V niektorých obciach, obývaných prevažne Maďarmi, bola účasť dokonca nulová. Referendum malo najväčšiu podporu na strednom Slovensku.
Po prehraných parlamentných a prezidentských voľbách je to už tretia veľká porážka V. Mečiara, ktorý vyjadril hlboké poľutovanie nad nedostatkom odvahy voličov odmietnuť súčasnú vládu. Vládne strany ocenili, že Slováci dali prednosť spoločenskej a politickej stabilite. Referendum, ktoré iniciovalo HZDS a Slovenská národná strana (SNS), čiže súčasná opozícia, je v poradí už štvrtým referendom, ktoré sa na Slovensku skončilo ako neplatné.
Podľa denníka Népszabadság HZDS a SNS „márne strašili ľudí, že kabinet Mikuláša Dzurindu chce plánovanou privatizáciou strategických podnikov a za rodinný klenot označovaných veľkých bankových ústavov vypredať krajinu, pričom takpovediac neustále ustupuje požiadavkám Maďarov, pracujúcich na odtrhnutí južných oblastí krajiny.” Najčítanejší maďarský denník konštatoval, že na Slovensku je veľmi mnoho ľudí, ktorí sú napriek rastúcej netrpezlivosti pripravení istý čas ešte znášať bolestnú a zdĺhavú terapiu, denne konfrontovaných s existenčnými problémami. Napriek nákladom vo výške minimálne 160 miliónov Sk nebude terajšie politické meranie síl neužitočné, ak kabinet M. Dzurindu dokáže dobre „gazdovať” s dôverou, predstavujúcou významný politický a morálny kapitál, ktorú - ako ukázalo referendum - nestratil napriek rôznym spoločenským problémom a vnútornej kríze.
Mimoriadne vrcholné rokovanie delegátov Svetového zväzu Maďarov (MVSZ), ktorého účastníci by mali zvoliť jeho podpredsedu, ako aj nástupcov tých členov predsedníctva zväzu, ktorí sa od májového zasadania v Budapešti nezapojili do práce vo vnútornou krízou otriasanej organizácii, sa uskutoční v dňoch 1.-2. decembra v Siófoku. V maďarskom hlavnom meste o tom dnes informoval predseda MVSZ Miklós Patrubány, podľa slov ktorého sa za výberom tohto dejiska skrývajú úsporné dôvody. Aj tak budú náklady navyše spojené s mimoriadnym rokovaním, na ktorom očakávajú delegátov z materskej krajiny, západného sveta, ako aj Karpatskej kotliny, vrátane SR, činiť asi 15 miliónov forintov. Kampaň, ktorá predchádzala májovým voľbám nového predsedu MVSZ, prakticky rozdelila Svetový zväz Maďarov do niekoľkých záujmových skupín, pričom kritici a odporcovia Miklósa Patrubánya znemožnili už pred polrokom úspešné ukončenie volebnej procedúry a odvtedy aj efektívnu činnosť zväzových orgánov.
Súčasný líder maďarských socialistov, exminister zahraničných vecí László Kovács bude na blížiacom sa kongrese opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) jediným kandidátom na post jej predsedu. Vyplýva to z priebehu dnešného zasadania návrhovej komisie strany v Budapešti. Podpredsedníčka parlamentu Maďarskej republiky Katalin Sziliová na tomto fóre oznámila, že na kongrese sa bude uchádzať „iba” o funkciu podpredsedníčky strany, pretože touto cestou môže najviac prispieť k jednote strany. Popri političke, ktorú navrhovali stranícke organizácie i za predsedníčku Celoštátneho výboru MSZP, by funkciu podpredsedu mal zastávať najúspešnejší zo štvorice Péter Kiss, Mónika Lamperthová, Ildikó Lendvaiová a Sándor Nagy. Predpokladom je aspoň 30-percentná podpora členov návrhovej komisie a akceptovanie kandidatúry.
Analýza rozvoja obchodno-ekonomických vzťahov CEFTA bude hlavným bodom 7. summitu predsedov vlád členských krajín, ktorý sa uskutoční 15. novembra vo Varšave. Predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu bude v slovenskej delegácii sprevádzať minister hospodárstva SR Ľubomír Harach. Zúčastnené strany tiež vyhodnotia plnenie Deklarácie predsedov vlád podpísanej v Budapešti v roku 1999 a záverov posledného rokovania Spoločného výboru CEFTA vo Varšave v októbri 2000. Multilaterálne rokovania budú rozšírené o dohodnuté bilaterálne rokovania. Počas summitu predsedov vlád krajín CEFTA podpíšu ministri zodpovední za zahraničný obchod Doplnkový protokol č.9 k CEFTA, ktorý sleduje zosúladenie a zjednodušenie postupov pri určovaní pôvodu tovaru vo vzájomnom zahraničnom obchode. Uvedený protokol bol predmetom rokovania Spoločného výboru CEFTA v októbri tohto roku vo Varšave. Stretnutiu predsedov vlád, ktoré zvolala Poľská republika ako predsedajúca krajina CEFTA, bude predchádzať stretnutie expertov členských krajín v utorok 14. novembra. Export SR do krajín CEFTA v septembri 2000 medziročne vzrástol o 31,3 %. Na celkovom slovenskom exporte sa krajiny CEFTA podieľali 30,1 %. Dovoz z CEFTA tvoril 21,4 % z celkového importu do SR. Objem dovezeného tovaru z CEFTA medziročne stúpol o 10,1 %. SR dosiahla v septembri tohto roka s krajinami CEFTa aktívne saldo zahraničnoobchodnej výmeny. Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode podpísali v roku 1992 v poľskom Krakove Česká a Slovenská republika, Maďarsko a Poľsko. Zmluva vstúpila do platnosti od prvého januára 1993. Od januára 1996 sa stalo zmluvnou stranou Slovinsko a od júla 1997 Rumunsko. Bulharsko je členskou krajinou Dohody od januára 1999. Cieľom signatárskych krajín bolo vytvoriť v priebehu prechodného obdobia, teda do roku 2001, zónu voľného obchodu a prispieť k rozvoju svetového obchodu postupným odstraňovaním tarifných a netarifných prekážok. CEFTA mala prispieť k zvýšeniu vzájomnej obchodnej výmeny medzi zmluvnými krajinami po rozpade Rady vzájomnej hospodárskej výmeny (RVHP).