Logo

20. novembra 2000 - Zo slovenskej tlače

Kategória: 1999-2000

20. novembra 2000 Zo slovenskej tlače

V Komárne diskutovali o pripravovanom zákone o štatúte Maďarov v zahraničí

19. novembra

O pripravovanom zákone upravujúcom štatút Maďarov žijúcich za hranicami Maďarskej republiky diskutovali v sobotu v Komárne účastníci otvoreného fóra, ktoré zorganizovalo občianske združenie Európa klub. Na podujatí bol prítomný výkonný podpredseda Strany maďarskej koalície Miklós Duray a poslanec maďarského parlamentu, podpredseda Maďarského demokratického fóra Miklós Csapody. V Maďarskej republike (MR) pripravuje v súčasnosti Stála konferencia Maďarov (SKM), v ktorej sú zastúpení Maďari žijúci v zahraničí a vláda MR, zákon podobný slovenskému o zahraničných Slovákoch. Ako sa vyjadril M. Duray v tejto súvislosti, podporoval najprv dvojité občianstvo zahraničných Maďarov, neskôr však pochopil, že takéto riešenie nie je najoptimálnejšie. M. Csapody uviedol, že tento návrh zákona bude konkretizovaný v decembri na rokovaní SKM. Schválený bude najskôr v priebehu budúceho roka, dodal.

Premiéri členských krajín SEI, vrátane Slovenska, sa stretnú v Budapešti

19. novembra

Vrcholná schôdzka Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) na úrovni premiérov sa v dňoch 24.-25. novembra uskutoční v hlavnom meste Maďarska, úradujúcej predsedníckej krajiny tejto regionálnej organizácie, v Budapešti. Už v stredu, pred summitom členských krajín SEI, na ktorom bude SR zastupovať premiér Mikuláš Dzurinda, sa v maďarskej metropole začne štvordňové ekonomické fórum, na ktorom sa za účasti asi 800 pozvaných hostí, vrátane predstaviteľov medzinárodných inštitúcií - Európskej banky pre obnovu a rozvoj, Svetovej banky - bude hovoriť predovšetkým o hospodárskych aspektoch euroregiónov oblasti. V piatok by sa v maďarskej metropole malo uskutočniť aj neformálne rokovanie ministrov zahraničných vecí a hospodárstva členských krajín SEI. Podľa informácií z Budapešti budú prioritnými témami dvojdňového summitu SEI problematika euroatlantickej integrácie, otázky hospodárskej kooperácie v rámci organizácie, ako aj spolupráce v juhovýchodnej Európe, vrátane procesu demokratizácie Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR) a obnovy Kosova. Je veľmi pravdepodobné, že sa na tomto fóre bude hovoriť aj o návrate JZR do SEI, o čom svedčí, že medzi pozvanými sú aj juhoslovanský a čiernohorský prezident, Vojislav Koštunica a Milo Djukanovič. Belehrad musí oficiálne požiadať o členstvo v SEI, čo sa predbežne nestalo, ale je pravdepodobné, že znovuprijatie JZR, ktorá ako spoluzakladajúci člen organizácie prišla oň v súvislosti s vojnovým konfliktom na Balkáne v roku 1992, ostatné členské krajiny podporia. SEI je voľné združenie 16 krajín, ktorého cieľom je priblížiť štáty strednej a východnej Európy k európskym štruktúram, podporiť európsku integráciu a ekonomické zmeny v reformovaných krajinách. Myšlienka stredoeurópskej regionálnej spolupráce sa rozvinula koncom 80-tych rokov ako reakcia na historické zmeny v strednej a východnej Európe so snahou o oživenie spolupráce krajín patriacich do spoločného geografického a kultúrnohistorického kontextu strednej Európy. Najskôr vznikla Iniciatíva "4", ktorá sa neskôr zmenila na Pentagonálu, respektíve Hexagonálu. V súčasnosti tvorí organizáciu SEI, ktorá nesie tento názov od roku 1992, 16 štátov: Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, ČR, Chorvátsko, Macedónsko, Maďarsko, Moldavsko, Poľsko, Slovensko, Slovinsko, Rakúsko, Rumunsko, Taliansko a Ukrajina.

Zelení demokrati chcú o dva roky do maďarského parlamentu

19. novembra

Cieľom Zelených demokratov (ZD) je získať v maďarských parlamentných voľbách 2002 najmenej päť percent hlasov a dostať sa do parlamentu. Na dnešnom kongrese v Budapešti to vyhlásil ich spolupredseda György Droppa. Zelení vo východnej Európe predbežne nepredstavujú významnejšiu politickú silu, v súvislosti s európskou integráciou však skôr či neskôr získajú podstatnú základňu, vyhlásil známy odporca vodného diela na Dunaji. Dodal, že v súčasnosti podporujú ZD dve až štyri percentá občanov. György Droppa pripomenul, že zelení v krajinách Európskej únie majú za sebou už takmer dve desaťročia politickej práce, sú zastúpení v zákonodarných zboroch 14 štátov a v siedmich z nich sú vládnou silou. Delegáti kongresu prerokovali program strany, definitívnu podobu ktorého schváli až ďalší kongres ZD v máji 2001. Ostrý priebeh mala diskusia o novele stanov strany, po ktorej sa prítomní dohodli, že dvoch súčasných spolupredsedov ZD nenahradí jediný predseda. K personálnym zmenám nedošlo na postoch troch podpredsedov strany, ani v jej 11-člennom predsedníctve a 20-člennom celoštátnom výbore. Rozhodlo sa však o tom, že župné predsedníctva budú doplnené aj o podobné, regionálne grémiá. Zelení demokrati sa v máji 2000 stali nástupníckym subjektom Zelenej alternatívy, ktorá ako politická strana pôsobila už od roku 1993. V ich politike hrá prím realizácia ekosociálnej trhovej ekonomiky, ako aj zachovanie pestrosti prírody a spoločnosti s osobitým dôrazom na vytvorenie rovnosti šancí.

Neznáma firma priviezla v odpade na spracovanie v DAM bomby z II. svetovej vojny

19. novembra

Päť mimoriadne účinných leteckých bômb, ktoré zhadzovali pred viac ako polstoročím na vybrané ciele, našli dnes v Maďarsku na skládke oceľového odpadu v Oceliarňach Diósgyör (DAM). Informovala o tom splnomocnenkyňa pre likvidáciu DAM Zsuzsana Endrédiová-Marjásiová. Zatiaľ nie je známe, odkiaľ bomby s dĺžkou 850 milimetrov a priemerom 150-170 milimetrov pochádzajú, pretože materiál na spracovanie vo vysokej peci priváža množstvo externých dodávateľov. O nebezpečnom náleze bola informovaná polícia a pyrotechnici. V oceliarňach vládne bezradnosť v súvislosti s pondelkovou prevádzkou. Napriek hermetickej izolácii nebezpečného nálezu existuje isté riziko, keďže bomby sú v závode vystavené značným tepelným výkyvom a silným rezonanciám. V jednej z prevádzok DAM došlo 8. augusta k silnej explózii, ktorá spôsobila škodu vo výške štyroch miliónov forintov na výrobnom zariadení závodu a straty vo výške 14-16 miliónov forintov vyplývajúce z prerušenia výrobného procesu. Krátko po incidente sa za jeho pravdepodobnú príčinu označovala prítomnosť výbušného materiálu v odpade a bolo podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

O ďalšom osude kauzy ropa v Maďarsku bude rozhodovať ústavný súd

19. novembra

Predseda vyšetrovacej komisie maďarského parlamentu, ktorá má objasniť ilegálne ropné transakcie a prípadný podiel osobností verejného a politického života na nich, sa obrátil na Ústavný súd Maďarskej republiky. Predseda komisie a poslanec koaličnej Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) László Pallag požiadal súd o urgentné prerokovanie otázky, či uznesenie parlamentu o ukončení práce vyšetrovacej komisie k 30. novembru 2000 je v súlade s rokovacím poriadkom zákonodarného zboru. Komisia by totiž podľa Pallagovho názoru okrem komplexnej správy mala predložiť parlamentu aj návrh uznesenia o ďalších úlohách súvisiacich s výsledkom vyšetrovania kauzy. Dňa 30. novembra totiž grémium stratí možnosť predkladať vlastné predlohy, nebude sa môcť vyjadriť k pozmeňovacím návrhom uznesení a vecne sa zúčastniť na parlamentnej diskusii, argumentuje poslanec. Ilegálne ropné transakcie, ale predovšetkým naďalej nedokázané tvrdenia o údajnej zainteresovanosti popredných osobností maďarského verejného a politického života na machináciách, ktorú naznačil a neskôr konkretizoval účastník týchto obchodov - podnikateľ Zsolt Nógrádi, šokovali v tomto roku verejnosť v Maďarskej republike. K upokojeniu emócií neprispel ani výbuch ručného granátu pred vidieckym domom Nógrádiho brata, ani informácie Lászla Pallaga, podľa ktorých príslušníci osobitnej stráže parlamentu zostavovali zoznam jeho návštevníkov a podľa ktorých je sledovaný neznámymi osobami. Zákonodarný zbor 17. októbra schválil uznesenie, v ktorom vzal na vedomie informáciu generálneho prokurátora o doterajšej činnosti pracovnej skupiny a požiadal ho, aby najneskôr do 31. decembra informoval poslancov o výsledkoch ďalších aktivít vyšetrovateľov. Poslanci požiadali premiéra Viktora Orbána, aby do 31. decembra informoval o výsledkoch ním nariadeného vyšetrovania súvisiaceho s príslušnou činnosťou poriadkových orgánov a služieb národnej bezpečnosti. Zároveň sa obrátili so žiadosťou na šéfov rezortov spravodlivosti a financií, aby preskúmali, či platná legislatíva neumožňuje podobné zneužívanie v iných oblastiach.

V Salgótarjáne dnes prijíma gratulácie jubilant, ktorý sa dožil 100. narodenín

19. novembra

Rodákovi z Tiszanány, Kálmánovi Törökovi, ktorý dnes oslavuje 100. narodeniny, gratulovali v maďarskom Salgótarjáne nielen príbuzní a známi, ale aj vedúci predstavitelia miestnej samosprávy a príslušný poslanec zákonodarného zboru. Jubilant, ktorý žil 70 rokov v šťastnom manželstve, ovdovel pred šiestimi rokmi. Do nemocnice sa dostal vôbec prvý raz až toho roku. Jeho jediným, aktuálnym zdravotným problémom je mierne zhoršenie zraku. "Budem si musieť nechať urobiť nové okuliare," konštatoval. Pamäť však slúži niekdajšiemu roľníkovi a vrátnikovi veľmi dobre, o čom presvedčil aj dnes v reakcii na gratulácie. Voľný čas trávi oslávenec čítaním a sledovaním televízneho programu. Za svoju jedinú vášeň označuje športku (Lottó), pričom stále sníva o životnej výhre. Jubilant, o ktorého sa od smrti manželky stará jeho syn Kálmán, má dvoch vnukov, štyroch pravnukov a dvoch prapravnukov, o ktorých sa priebežne a živo zaujíma.

Na maďarsko-rumunskom hraničnom priechode v Nagylaku "uviazlo" 129 kg heroínu

19. novembra

Heroín v hodnote takmer 700 miliónov forintov našli dnes v skorých ranných hodinách maďarskí colníci na maďarsko-rumunskom hraničnom priechode v Nagylaku. Stalo sa tak pri kontrole tureckého kamiónu smerujúceho s nákladom južného ovocia do Nemecka. Pozornosť colníkov upútal fakt, že nameraná hmotnosť kamiónu nebola v súlade s údajmi uvedenými v sprievodných dokumentoch, preto sa rozhodli pre detailnú kontrolu vozidla. Pri nej sa našlo celkove 129 kg drogy zabalenej do 233 balíčkov v odhadovanej hodnote 696 miliónov forintov. Colníci drogový kontraband zhabali a tureckého vodiča začali stíhať pre dôvodné podozrenie zo zneužitia omamných látok.