28. novembra 2000 ● Zo slovenskej tlače
Dohoda o kultúrnej a školskej spolupráci medzi Slovenskou a Maďarskou republikou stále nie je podpísaná. „Už je hotová 11. verzia dohody. Verím, že je to posledná verzia, že nebude ďalšia,“ povedal štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Milan Gacík. Znenie dohody medzi oboma štátmi sa pripravuje už od marca minulého roku. Rok a pol sa hľadá konsenzus na oboch stranách. Podľa M. Gacíka problémy nie sú v kultúrnej oblasti, ale skôr v otázkach okolo školského systému v oboch krajinách. Na dokončenie bilaterálnej dohody je vytvorená Zmiešaná slovensko-maďarská komisia pre kultúru a tlač. Podľa štátneho tajomníka ak nebude dohoda podpísaná tento rok, určite to bude začiatkom budúceho roku.
û
Premiéri MR a SR Viktor Orbán a Mikuláš Dzurinda sa zúčastnili na summite predsedov vlád štátov Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) v Budapešti, ktorý sa konal koncom novembra. Hlavnými cieľmi SEI sú prehĺbenie a rozšírenie ekonomickej spolupráce medzi krajinami stredoeurópskeho regiónu. Súčasnou prvoradou úlohou SEI je tiež pomáhať členským štátom, ktoré sa usilujú o členstvo v EÚ, pokračovať v ich vnútornej ekonomickej transformácií a odstraňovať prekážky, ktoré bránia alebo spomaľujú ich hospodársku integráciu do EÚ. SEI nie je medzinárodnou organizáciou, ale len jednou z foriem regionálnej spolupráce.
û
Minister zahraničných vecí MR János Martonyi koncom novembra v Budapešti nevylúčil, že Európska únia pripraví na summite v Göteborgu v júni 2001 už harmonogram pričlenenia pre všetky kandidátske krajiny. Na rozšírenom zasadaní parlamentného výboru pre európsku integráciu šéf diplomacie zdôraznil význam budúcoročnej národnej správy z hľadiska diferenciácie uchádzačov o plnoprávne členstvo v únii a zdôraznil, že s jej tohtoročnou verziou, vrátane kritických pripomienok, sa maďarský vládny kabinet zhoduje.
û
Do konca roka 2001 dosiahne na základe dohody medzi SR, MR, Rumunskom a Ukrajinou pohotovosť medzinárodná jednotka TISA pre zásahy pri živelných pohromách.
û
V posledný novembrový deň ministri obrany MR a SR podpísali rámcovú politickú dohodu o formovaní medzinárodnej jednotky, ktorá odštartuje ďalšie fázy jej prípravy.
û
MR sa pripojila k spoločnému stanovisku Rady Európskej únie z 10. novembra o zrušení ostávajúcich sankcií voči Juhoslovanskej zväzovej republike, ktoré platili od roku 1998. Zrušenie sankcií sa však netýka opatrení proti Slobodanovi Miloševičovi a jemu blízkym osobám. Zákaz vstupu a zmrazenie ich v zahraničí umiestnených finančných prostriedkov zostáva teda v platnosti. Európska únia po októbrovom uvoľnení ropného embarga a zákazu letov zrušila v plnom rozsahu zákaz nových investícií v Srbsku a moratórium týkajúce sa podpory štátne financovaných exportných obchodných a investičných úverov, ako aj privatizácie.
û
Na maďarskej politickej scéne dochádza k podstatným zmenám postavenia jednotlivých subjektov na úkor vládnych mladých demokratov a maloroľníkov. Vyplýva to z výsledkov najnovšieho prieskumu verejnej mienky Gallupovho inštitútu. Podľa tohto zdroja začiatkom novembra podporovalo FIDESZ-MPP 17 percent dospelej populácie. Podpora opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) sa však za rovnaké obdobie zvýšila na 28 percent (+4%). Je zaujímavé, že podľa prieskumu poklesli o percento aj preferencie ďalších koaličných subjektov - Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) a Maďarského demokratického fóra (MDF).
û
Pred transformáciou dozoru zdravotníckych fondov neprichádza do úvahy personálna zmena na čele ministerstva zdravotníctva. Vyplýva to z interview premiéra Viktora Orbána, ktoré odvysielal verejnoprávny rozhlas. Predseda vlády zároveň dementoval špekulácie o zmene na čele rezortu obrany. Na otázku, či pokles preferencií mladých demokratov a maloroľníkov pripisuje činnosti vlády alebo útokom na jednotlivých politikov, V. Orbán uviedol, že na funkciu predsedu FIDESZ-MPP rezignoval svojho času okrem iného preto, aby sa nemusel zaoberať popularitou koaličných strán.
û
O pripravovanom zákone upravujúcom štatút Maďarov žijúcich za hranicami MR diskutovali v druhej polovici novembra v Komárne účastníci otvoreného fóra, ktoré zorganizovalo občianske združenie Európa klub. Na podujatí bol prítomný výkonný podpredseda Strany maďarskej koalície Miklós Duray a poslanec maďarského parlamentu, podpredseda Maďarského demokratického fóra Miklós Csapody. V súčasnosti pripravuje Stála konferencia Maďarov, v ktorej sú zastúpení Maďari žijúci v zahraničí a vláda MR, zákon o zahraničných Maďaroch. Právna norma, ktorá by mala byť podobná slovenskému Zákonu o zahraničných Slovákoch, bude schválená najskôr v priebehu budúceho roka.
û
V Maďarsku vlani zomrelo na následky hnisavého infekčného zápalu mozgových blán osem ľudí a ochorelo celkove asi 50 osôb. Prvou obeťou tohto ochorenia v zimnej sezóne 2000-2001 sa stal trojročný chlapček z Telekgerendášu. Dieťa dostalo v materskej škôlke vysoké teploty, ale oslovený lekár vážne nebezpečenstvo nespozoroval. Keď rodičia na druhý deň po zhoršení zdravotného stavu malého pacienta zalarmovali záchranku, bolo už neskoro. Príčinu úmrtia odhalilo až následné vyšetrovanie. Predškolské zariadenie dezinfikovali a nevyhnutné antibiotikum poskytli bezplatne všetkým, potenciálne ohrozeným osobám, ktoré mohli prísť do kontaktu s chlapčekom.
û
Režisér Miloslav Luther v týchto dňoch štartuje s nakrúcaním svojho projektu Anjel milosrdenstva. Chystá päťdielny televízny seriál a ak to dobre pôjde tak aj dvojhodinový kino film Útek do Budína. Podľa literárnej predlohy Vladislava Vančuru by mal vzniknúť príbeh Slováka a Češky odohrávajúci sa v čase vzniku spoločného Československého štátu. Rok 1918 bol zároveň rokom obrovskej premeny doby a spoločnosti, ktorá bude vo filme prítomná. Tento projekt vzniká v slovensko-česko-maďarskej koprodukcii.
Dom zahraničných Slovákov (DZS) v snahe o prehĺbenie utužovania vzájomných vzťahov, o neformálne zbližovanie a o kontakt krajanov s vysokými politickými činiteľmi a predstaviteľmi spoločenského, kultúrneho a ekonomického života poriada podujatia rozličného charakteru, medzi ktoré patrí aj ples zahraničných Slovákov. V poradí štvrtý sa bude konať 6. januára 2001 o 20.00 v reprezentatívnych priestoroch Hotela Kyjev na Rajskej ul. č. 2. v Bratislave. Ples bude súčasne benefičnou akciou v prospech Pamätníka slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov, ktorého základný kameň je položený v Sade Janka Kráľa v Bratislave - Petržalke.
Vstupenku na ples v hodnote 1 200,- SK je možné rezervovať alebo zakúpiť si v priebehu decembra - podľa možnosti čím skôr - v DZS (8 11 05 Bratislava, Štefánikova 25) buď na Odbore kultúrnych stykov a prezentácie - tel. č. 004217/5244-2777 - alebo na Správe hospodárenia, ekonomiky a prevádzky - tel. č. 004217/5240-6911, resp. cez sekretariát DZS - tel. č. 004217/5249-5088. V prípade záujmu majú hostia plesu zľavu na ubytovanie v Hoteli Kyjev - jedno lôžko 999,- Sk/osoba.
* 4. 11. 1859, Békéšska Čaba
† 23. 9. 1941, Békéšska Čaba
140. výročie narodenia
Autor cestopisov, cirkevný spisovateľ a hodnostár, publicista, prekladateľ, farár, zakladateľ časopisu Evangelikus Egyházi Szemle, Čabianskeho kalendára a Evanjelického hlásnika.
Bibliografia (výber): Z mojich ciest po cudzozemsku (Lipt. Mikuláš 1900), Na ďalekom severe (Lipt. Mikuláš 1916), Mojžiš a či Ježiš? (Lipt. Mikuláš 1918), Luther či Loyola? (Lipt. Mikuláš 1929), Dolnozemskí slovenskí spisovatelia (Spolu s M. Franciscim - Békéšska Čaba 1935).
* 12. 12. 1904, Lipt. Ján
† 29. 7. 1977, Lipt. Mikuláš
95. výročie narodenia
Jazykovedec, univerzitný profesor, dialektológ, popredný slavista, priekopník slovenskej historickej onomastiky, vynikajúci znalec dejín slovenského jazyka, člen, korešpondent ČSAV a SAV. Vo vedeckovýskumnej práci sa zaoberal dialektológiou, staroslovienčinou, najmä jazykovými a kultúrnymi pomermi vo veľkomoravskom období. Osobitnú pozornosť venoval účinkovaniu Cyrila a Metoda na území Veľkej Moravy. Ďalej sa zaoberal slovenskou historickou gramatikou, štúdiom najstarších dejín slovenského jazyka a Slovákov, najmä ich osídlenia v Panónii. Sústavne si všímal aj otázky slovenskej spisovnej výslovnosti. Svojimi prácami vybudoval materiálový základ pre ďalší historický výskum slovenčiny vo vzťahu k slovanským jazykom.
Bibliografia: Liptovské nárečie (Martin 1932), Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda (Bratislava 1933), Pôvod východoslovenských nárečí (Bratislava 1935), K jazykovednému dielu Antona Bernoláka (Bratislava 1941), Kultúra starých Slovanov (Bratislava 1944), K južnej a východnej hranici slovenského osídlenia v stredoveku (Bratislava 1944), Slovanskí apoštoli Cyril a Metod a ich činnosť vo Veľkomoravskej ríši (Bratislava 1945), Odkryté mená slovenských miest a dedín (Bratislava 1947), Slovenský juh v stredoveku 1-2 (Martin 1948), Po stopách predkov (Bratislava 1948), Zo života slov a našich predkov (Bratislava 1950), Vývin slovenského jazyka (Bratislava 1951-52), Slovenská výslovnosť (Martin 1953), Slovenská historická dramatika 1-4 (Bratislava 1955-56, 1962), Kultúra slovenského hovoreného slova (Martin 1955), Dejiny slovenského jazyka 1-5 (Bratislava 1956-73), Z rusko-slovenských kultúrnych stykov v časoch Jána Hollého a Ľudovíta Štúra (Bratislava 1957), Starosloviensky jazyk 1-2 (Bratislava 1978, 1987), Hudba, spev, reč (Bratislava 1978).
* 24. 8. 1856, Slovenská Ľupča
† 18. 12. 1909, Csillaghegy (teraz Budapešť)
90. výročie úmrtia
Jazykovedec, prozaik, publicista.
Uverejnil celý rad jazykovedných publikácií a štúdií, ktoré zohrali dôležitú úlohu pri ustaľovaní spisovnej normy slovenčiny. Chcel preskúmať jazyk slovenského ľudu na celom území, zozbierať jazykový materiál a na základe tohto materiálu dokázať, že jazyk Slovákov je samostatným slovanským jazykom. Urobil iba I. diel, v ktorom vyšli cenné autentické zápisy východoslovenských rozprávok.
Bibliografia: Slovenský pravopis (Budapešť 1890), K reči o slovenskom pravopise (Budapešť 1891), Potreba nového Slovníka slovenského a maďarského (Budapešť 1891), Rukoväť spisovnej reči slovenskej (Martin 1902), Slováci a ich reč (Budapešť 1903), Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov (Martin 1906), Prostonárodné slovenské povesti (Spolu s A. H. Škultétym a P. Dobšinským - Zoš. 12. Martin 1948), Slovenské ľudové rozprávky zo zbierok Sama Czambela (Bratislava 1959), Janko Gondášik a Zlatá pani - Slovenské rozprávky zo zbierok Sama Czambela (Bratislava 1969).
* 27. 12. 1904, Budapešť
† 4. 9. 1976, Bratislava
95. výročie narodenia
Básnik, literárny kritik a teoretik, redaktor, prekladateľ, publicista, politik.
Významný predstaviteľ avantgardnej ľavicovo orientovanej poézie od 20. rokov, ktorú rozvíjali stúpenci okolo časopisu Dav; L. Novomeský bol v 30-tich rokoch jeho redaktorom. Jeho poézia je občiansky i stranícky angažovaná a sociálne zameraná.
Bibliografia:
Nedeľa (Bratislava 1927), Romboid (Lamač pri Bratislave 1932), Otvorené okná (Praha-Bratislava 1935), Svätý za dedinou (Praha 1939), Pašovanou ceruzkou (Bratislava 1948), Vila Tereza (Bratislava 1963), Do mesta 30 minút (Bratislava 1963), Stamodtiaľ a iné (Bratislava 1964), Nezbadaný svet (Bratislava 1964).
Aj tohto roku prichádza k čitateľom netradične spracovaný Národný kalendár 2001. Ide o pokračovanie úspešných kalendárov Slovenskí velikáni a Slovenské udalosti z minulých rokov. Pozoruhodne je spracované národné kalendárium, vedľa ktorého sú občianske mená. Estetický dojem je umocnený pútavým výtvarným stvárnením takých významných osobností ako napr. Svätopluk, sv. Kliment Slovenský, J. Jessenius, V. Benedikt, A. Rudnay, Š. Moyzes, J. Francisci, J. Murgaš a ďalší. Pod každou maľbou je stručná charakteristika. Autorom výtvarnej časti je opäť Ivan Pavlisko, textovej časti Pavol Holeštiak. Kalendár tohto roku putuje za slovenskými krajanmi do 21 krajín sveta. Tento nástenný kalendár je celý vo farebnom prevedení na lesklom kriedovom papieri. Cena jedného výtlačku je vrátane poštovného iba 400,- forintov. Pri objednávke nad 10 kusov si možno uplatniť zľavu. Bližšie informácie: Pavol Holeštiak, Janka Kráľa 2585/36, 022 01 Čadca, Slovensko; telefón: (00-421)824-433-9017 alebo (00-421)824-433-2447.
Z iniciatívy vedenia reštaurácie Lakoma-Tanya sa v nákupnom a zábavnom stredisku Lurdy Ház (1095 Budapest, Könyves K. krt. 12-14.) 25. novembra - švábskym večerom - začali národnostné večery, ktorých cieľom je prezentácia kultúry a gastronómie jednak národností, žijúcich v Maďarskej republike, a vo všeobecnosti európskych národov. 1. decembra o 17. hodine sa kultúrnym programom, ale aj jedlami a nápojmi predstavia tunajší Gréci, pričom toto stretnutie organizuje reštaurácia Chorintos.
Slovenský večer sa bude konať 9. decembra od 19. do 24. hodiny. Hosťom - náhodným kupujúcim, ale aj Slovákom zblízka i zďaleka - ktorých v priestoroch nákupného strediska Lurdy očakáva špeciálne za týmto účelom vytvorená reštaurácia, bude po celý čas - na počúvanie, ale aj do tanca - vyhrávať ľudová kapela Kláry Erdéiovej Csendes, ktorá bude sprevádzať aj tanečníkov súboru Prameň. Ani tu nebudú, samozrejme, chýbať typické slovenské jedlá. 16. decembra od 18. hodiny nasleduje český večer, ktorým však cyklus večerov nekončí - organizátori by v ňom chceli pokračovať v polovici januára tak trochu vo fašiangovom duchu...
Usporiadatelia, ku ktorým sa ako koordinátor slovenského večera pripojila aj Celoštátna slovenská samospráva, vítajú všetkých záujemcov o dobrú náladu, ale aj o kultúru iných národností a národov Európy. Národnostné večery sa konajú s podporou podniku Gösser.
Členovia samosprávy Békéšskej Čaby na svojom slávnostnom zasadnutí, ktoré sa konalo 16. novembra t. r., si spomenuli udalosť spred 50. rokov, keď sa štatút sídla Békéšskej župy dostal z mesta Gyula do Slovákmi obývanej Békéšskej Čaby. Pri tejto príležitosti za účasti poslancov mesta pod arkádami mestského domu odhalil člen samosprávy dr. László Vécsei mramorovú tabuľu. Po slávnosti odznela prednáška historika, riaditeľa mestského múzea na dôchodku dr. Ferenca Szabóa, ktorý hovoril o príčinách a okolnostiach udelenia štatútu župného sídla Békéšskej Čabe. Záverom svojej prednášky F. Szabó zdôraznil, že uplynulých 50 rokov svedčí o tom, že toto rozhodnutie bolo v podstate správne.
Do života národností prinieslo nepriaznivú zmenu, že vláda dozor nad menšinovým úradom preniesla z Úradu predsedu vlády do Ministerstva spravodlivosti – konštatoval Jenő Kaltenbach, ktorý hodnotil skúsenosti uplynulých dvoch rokov. Parlamentný ombudsman pre národnostné práva mal nedávno prednášku na jednom fóre v Debrecíne. Podľa jeho slov je v mnohých prípadoch „spochybniteľná” čistota volieb menšinových samospráv, ktoré majú iba minimálne právomoci a ktorých financovanie funguje na zostatkovom princípe. Situáciu okolo menšinových práv označil ombudsman za jeden z chúlostivých bodov procesu integrácie krajiny do Európskej únie. Zároveň poukázal tu aj na to, že v maďarskej vláde niet osoby, ktorá by sa zaoberala výlučne menšinovými otázkami. Zastupoval mienku, že Úrad pre národné a etnické menšiny má nepatrnú právomoc: radšej vysluhuje, ako ovplyvňuje politiku vlády.
O činnosti medzirezortného výboru pre záležitosti Rómov tiež nemal priaznivú mienku a ako uviedol, niet príčiny na spokojnosť ani v oblasti použitia štátnych peňazí. Menšinová a rómska verejná nadácia má k dispozícii 700 miliónov forintov, avšak asi desatina tejto sumy sa použije na prevádzku týchto nadácií. Podľa J. Kaltenbacha osožné by bolo zamyslieť sa nad ich zrušením. V súvislosti s parlamentným zastúpením našich menšín opäť upozornil, že tento nevyriešený problém je protiústavný. "Zvlášť v prípade mnohopočetnej rómskej menšiny je nevyhnutné riešiť jej parlamentné zastúpenie" – vyhlásil ombudsman pre národnostné práva.
Tri zrejme najznámejšie skupiny maďarskej beatovej a rockovej éry, ešte stále aktívna Omega, ako aj Illés a Metró, ktoré sa už s fanúšikmi rozlúčili, vystúpia v júni 2001 na spoločnom superkoncerte na budapeštianskom Népstadióne. Toto podujatie by mali zástupcovia troch formácií, známych aj z vystúpení na Slovensku, oficiálne avizovať v Budapešti v priebehu budúceho týždňa. Na koncerte sa už údajne dohodli s producentkou Máriou Rostaovou. Takmer trojhodinový program bude ojedinelým zážitkom pre príslušníkov viacerých generácií, keďže skupiny boli už v 60. rokoch továrňami na hity. Členovia skupín sú dodnes mimoriadne populárni na maďarskej scéne rockovej a populárnej hudby. Platí to nielen o známom Jánosovi Kóborovi a Gáborovi Presserovi (Omega), Leventem Szörényim a Jánosovi Bródym (Illés), či Zoránovi Sztevanovitym a Károlyovi Frenreiszovi (Metró), ale aj o ich spoluhráčoch.
Spolužitie v Európe 2000 - Vzťah menšiny ako kultúrneho celku ku kultúre väčšiny - pod týmto názvom usporiadal Maďarský osvetový ústav z poverenia Ministerstva národného kultúrneho dedičstva MR medzinárodnú konferenciu. Patrónom podujatia, ktoré sa konalo v dňoch 17. a 18. novembra na Univerzite Sv. Štefana v meste Gödöllő pod heslom „Spoločne, jeden za druhého, nikdy nie proti sebe!”, bol predseda Paneurópskej únie Dr. Ottó Habsburg. Poprední znalci menšinovej problematiky z takmer 20 krajín vo svojich prednáškach a diskusiách zdôrazňovali bohatosť kultúrneho dedičstva minorít nášho kontinentu. Skúmali predovšetkým to, akým spôsobom môžu prežiť málopočetné jazykové, resp. etnické skupiny a ako sa môže rozvíjať ich kultúra v zjednocujúcej sa Európe.
V rámci konferencie sa konala beseda za okrúhlym stolom za účasti popredných predstaviteľov v Maďarsku žijúcich národností, pričom jej tzv. sprievodným programom bola odborná, spoznávacia exkurzia v troch národnostných lokalitách Peštianskej župy. Zahraniční účastníci konferencie zavítali do Senondreja (Szentendre), Solymáru a Mlynkov (Pilisszentkereszt). V Slovenskom dome našej podpilíšskej osady si vypočuli krátky kultúrny program, pozostávajúci z recitácií a vystúpenia miestneho pávieho krúžku. Stretnutie vzácnych hostí s mlynskými Slovákmi uviedol starosta Jozef Havelka a predseda slovenskej samosprávy obce Imrich Fuhl. Menšinoví experti z rôznych krajín Európy prejavili živý záujem o národnostné aspekty každodenného života Pilíšanov a o ich svojskú kultúru. Samozrejme, zastavili sa aj pred viacjazyčnými nápismi o. i. v pamätnom parku a pri novej soche kráľa Belu III., no a nemohli nenavštíviť ani oblastný dom so stálou vlastivednou zbierkou.
Vo veku 83 rokov nás navždy opustil náš známy novohradský bádateľ slovenského písomníctva Július Hemerka. Posledná rozlúčka so zosnulým sa konala v Balašských Ďarmotách (Balassagyarmat) 20. novembra. J. Hemerka, ktorý popri svojej bádateľskej práci sa pravidelne zaoberal organizovaním kultúrneho života, ako i prekladom, bol aktívnym členom Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku (ZSSUM) a Zväzu Slovákov v Maďarsku. Jeho prácu Celoštátna slovenská samospráva v minulom roku ocenila udelením vyznamenania Za našu národnosť.
J. Hemerka vykonal veľmi užitočnú a významnú činnosť v prospech našej národnosti, vytvárajúc trvalé hodnoty vo viacerých oblastiach nášho kultúrneho života - najmä v oblasti propagovania histórie, literatúry a folklórneho bohatstva novohradských Slovákov, ako aj pri upevňovaní slovensko-maďarského priateľstva. Ďarmoťania jemu môžu ďakovať zavedenie tradície pravidelného usporadúvania tzv. dní literárnych pódií, úspech podujatia Palócsky jazyk, ale aj zriadenie galérie v meste a organizovanie celého radu regionálnych kultúrnych akcií.
Dvojitá väzba v prípade J. Hemerku vyplývala z toho, že nielen geneticky, ale najmä kultúrne vyrástol z dvoch koreňov. Narodil sa 25. júna 1917 v Prešove v známej hudobníckej rodine. Po absolvovaní konzervatória v Bratislave pôsobil ako slovenský a maďarský herec a organizátor na rôznych scénach na Slovensku a v Maďarsku, o. i. aj ako člen ochotníckeho bábkového divadla pri Demokratickom zväze Slovákov v Maďarsku, pre ktoré prekladal hry najmä z češtiny. Bábkové hry a jednoaktovky prekladal aj pre potreby maďarského Osvetového ústavu a vydavateľstvo Gondolat. Od r. 1955 pracoval ako riaditeľ Domu osvety v Jászberényi a diaľkovo vyštudoval osvetu a knihovníctvo na budapeštianskej Univerzite ELTE. Od r. 1957 žil v Balašských Ďarmotách, kde 17 rokov viedol Dom osvety a založil Folklórny súbor Palóc. Viac ako 30 rokov sa zaoberal slovenskými tradíciami novohradského regiónu, v prvom rade literatúrou. Výsledkom tejto činnosti sú údaje o živote a činnosti 59 spisovateľov, ktorí sa narodili, alebo žili a tvorili v Novohradskej župe. J. Hemerka sa pričinil aj o popularizovanie ich diel a založil nadáciu na pamiatku svojho pradeda Ondreja Szabóa, obroditeľa výučby v materských školách. Za svoje zásluhy v osvetovej činnosti získal o. i. dvakrát štátne vyznamenanie (1976, 1980), titul Vynikajúci osvetár (1979), dvakrát ministerskú pochvalu a v roku 1993 Cenu Nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku. J. Hemerka patril medzi autorov publikácie ZSSUM Cestou k slovám. Knižne vydal štúdiu Život a pedagogická činnosť Ondreja Szabóa, časopisecky o. i. štúdiu Slovenská literatúra v Novohrade, pričom v rukopise je jeho práca Pôsobenie B. Němcovej a J. Kráľa v Balašských Ďarmotách, ako aj niekoľko kratších štúdií o slovenských spisovateľoch, a bibliografia slovensky písanej literatúry v Novohrade.
Česť jeho pamiatke!
Podľa niektorých oficiálnych maďarských prameňov „sčítanie ľudu v roku 1920 preukázalo 399 273 ľudí, ktorí vedeli po slovensky”. Avšak aj tento (možno iba našimi dnešnými očami) slušný počet Slovákov v Maďarsku „pretromfla” presídľovacia komisia, ktorá v rokoch 1946-1947 zistila u nás až 473 552 Slovákov, z ktorých sa v rámci výmeny obyvateľstva presťahovalo na Slovensko 73 273 „slovenských duší”, takže v Maďarsku malo ostať 400 279 Slovákov. Ako vieme, napriek tomu pri poslednom sčítaní ľudu v roku 1990 sa prihlásilo k slovenskej národnosti už iba 10 495 občanov.
Neuveriteľné čísla, svetový rekord - oprávnene by sme mohli kritizovať asimilačnú politiku uplynulých politických garnitúr, mohli by sme hľadať vinníkov (aj vo vlastných radoch), mohli by sme brať na zodpovednosť iných, mohli by sme sebakritickí spytovať svoje svedomie, mohli... V súvislosti so spomínanými údajmi o prudkom poklese počtu našej Slovače skutočne môžeme mať všelijaké pocity a postoje. Môžeme sa hnevať na celý svet, aj na seba. Otázkou však je, aký zmysel to má, čo tým dosiahneme, pomôže nám to? Pred februárom roku 2001 by nás malo trápiť čosi iné (i keď nie celkom), mali by sme sa totiž čím dôkladnejšie pripraviť na nadchádzajúce sčítanie ľudu, veď takúto príležitosť budeme môcť premárniť alebo využiť až o ďalších desať rokov. Verme tomu, že napriek všelijakým svojim skúsenostiam, záleží to aj na nás, či budeme (musieť) naďalej iba oplakávať svoje stratené duše, alebo či nám predsalen zostáva aj iná možnosť. Sčítanie ľudu môže a nemusí znamenať pre nás nebezpečenstvo.
V prvom rade by sme si mali uvedomiť, ak ani tentokrát neukážeme, nedokážeme svetu, že sme, môže to mať ďalekosiahle dôsledky pre našu národnosť. Aktuálnu politiku totiž pri rozhodovaní o tzv. menšinových financiách nijako nedokáže dojať nespravodlivá história, rany minulosti a rôzne zašlé previnenia voči našim predkom. Politika je už taká, že verí - najmä, ak je to pre ňu výhodné - radšej štatistickým údajom. Nemajme zbytočné ilúzie, politiku naďalej nebude zaujímať, na koho strane je väčšia hanba. Mali by sme teda byť pri rozume a aj štatisticky „vypumpovať” zo seba čo najviac slovenskosti, aby tie konečné oficiálne údaje boli čo najbližšie k reálnemu počtu Slovákov v Maďarsku.
Vzhľadom na spomínanú významnú udalosť, ktorá nás čaká v dňoch 1. až 21. februára 2001 a v záujme patričnej prípravy príslušníkov slovenskej národnosti na sčítanie ľudu ako najzávažnejšiu „aj-menšinovú” akciu najbližšieho obdobia Celoštátna slovenská samospráva (CSS) 14. novembra v budove budapeštianskeho Slovenského inštitútu usporiadala ústredné školenie. Podujatia sa zúčastnilo takmer 40 slovenských aktivistov - zástupcov miestnych slovenských samospráv, starostov a predstaviteľov Zväzu Slovákov v Maďarsku. Prítomným sa pred rozprúdením diskusie prihovoril popri predsedovi CSS Jánovi Fuzikovi vedúci odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Anton Paulik a hlavný odborný radca Ústredného štatistického úradu (KSH) Orbán Nagy.
J. Fuzik úvodom vyzdvihol politickú váhu sčítania ľudu a po uvedení poučných údajov z roku 1990 privítal možnosť tzv. alternatívnych odpovedí pri vyplňovaní dotazníkov, pripúšťajúcich (f)ixovanie dvojitej, ba až trojitej väzby. Ako povedal, nejde tu „iba” o našu morálnu povinnosť, ale aj o elementárne (často i finančné) záujmy našich Slovákmi obývaných osád, veď národnostné financie dlhodobo zrejme nebudú obohacovať pokladnice lokalít, v ktorých Slováci štatisticky neexistujú. Predseda CSS vkladá svoje nádeje ako do miestnych slovenských samospráv, tak aj do civilných organizácií, ktoré predsa nemôžu jestvovať „vo vzduchoprázdne”. Ako povedal, varovaním pre nás je údaj z roku 1990, podľa ktorého najrýchlejšie starnúcou národnosťou je práve slovenská, veď takmer polovica občanov hlásiacich sa za Slováka je v inaktívnom veku.
Hlavný odborný radca KSH upozornil na zodpovednosť notárov, ktorí majú menovať sčítacích komisárov. O. Nagy, ktorý má bohaté skúsenosti v tomto smere, niekoľkými anekdotami z uplynulých sčítaní dokázal prítomných aj rozveseliť. Veľmi vážne sa však zmienil o novom momente tzv. národnostného sčítania. Priznanie viacerých materinských jazykov, hlásenie sa naraz k viacerým menšinám a národnostným jazykom či kultúram síce dáva štatistikom robotu navyše, avšak dozaista prispeje k zisteniu presnejších údajov ako tomu bolo pred desiatimi rokmi. Táto metóda je inak výsledkom celého radu rokovaní odborníkov na medzinárodnej úrovni. Podľa O. Nagya na školeniach sčítacích komisárov pracovníci KSH budú klásť patričný dôraz i na menšinové aspekty sčítania. Otázka totiž môže byť položená aj veľmi zle, napr.: „Ste Maďari, však?”
"Koľkých sa to týka?" - znie často otázka štátnych úradov, ak ide o posúdenie oprávnenosti nárokov menšinových kolektívov. A. Paulik zdôraznil, že staré obavy spôsobené o. i. výmenou obyvateľstva súčasná politika nepokladá za odôvodnené a akceptovateľné. Akože napríklad pri prideľovaní národnostnej normatívnej podpory za tisíce slovenských žiakov ťažko strávi údaj o tom, že v celom Maďarsku štatisticky existuje len 650 slovenských detí. Oprávneným očakávaním je, aby národnostné samosprávy mali za sebou stabilnú bázu a neopierali sa pri voľbách výlučne o hlasy sympatizantov z radov väčšinového národa.
Diskusia na ústrednom školení CSS sa niesla vo veľmi konštruktívnom duchu. Mali si teda čo poznamenávať aj členovia Predsedníctva CSS, ktorí na svojom v poradí poslednom zasadnutí vypracovali hlavné rysy stratégie na obdobie pred sčítaním ľudu. Dostali plno nových impulzov a tak J. Fuzik pri zhrnutí výmeny názorov informoval o tom, že vedenie nášho najvyššieho voleného zboru v najbližších týždňoch menovite osloví každého notára a starostu pôsobiaceho v Slovákmi obývaných lokalitách, ako i všetkých predsedov miestnych slovenských samospráv. Podľa inštruktáže predsedu KSH ako hlavného a zodpovedného koordinátora sčítania v národnostných osadách by sčítacími komisármi mali byť (aj) národnostní príslušníci. Pomoc sa právom očakáva aj od starostov, ktorí - pravda, ak zmýšľajú zodpovedne - by mali mať tiež záujem o zistenie reálneho počtu príslušníkov národností vo svojej osade. Úlohy pritom čakajú aj na členov miestnych slovenských samospráv, ktorí by mali navrhovať svojich kandidátov za sčítacích komisárov, no a v neposlednom rade priateľsky im povysvetľovať svoje očakávania a argumenty.