26. novembra 2000 ● Zo slovenskej tlače
V tomto týždni navštívili Slovensko predstavitelia Spolku spisovateľov a umelcov píšucich v Maďarskej republike po slovensky. Okrem iného navštívili aj Vodné dielo Gabčíkovo. Ako sa pozeráte na kultúrny význam podobných návštev krajanov zo sveta na Slovensku? - Literatúra, okrem rozhlasu, je jediným zdrojom slovenského písaného slova, s ktorým sa krajania v celom svete môžu zoznámiť. Takže predstavitelia spomenutého spolku sú vlastne kriesitelia ohňa a udržiavatelia slovenskej kultúry v tamojšej enkláve. To je jedna vec. Druhá vec je, samozrejme, že sú zvedaví na krajinu svojho materského pôvodu, teda na Slovensko a na to, čo sa tu deje. Okrem iného diania, ktoré súvisí priamo s literatúrou, boli zvedaví aj na Vodné dielo Gabčíkovo, pretože nie všetky informácie, ktoré sú im dostupné v Maďarsku, musia zodpovedať skutočnosti, a preto chceli na vlastné oči vidieť toto vodné dielo a, samozrejme, aj informovať svojich čitateľov, aká je vlastne skutočnosť. Nie je to spolok spisovateľov, je to spolok spisovateľov a umelcov, pretože medzi nimi sú aj výtvarníci a a ľudia z inej oblasti činnosti, pokiaľ ide o umelecké žánre a druhy. Neboli tu tentoraz na pozvanie Spolku slovenských spisovateľov, sponzoroval ich tamojší vydavateľ. Je to človek rumunského pôvodu, ktorý je nadšeným vydavateľom slovenskej literatúry v Maďarsku, autorov píšucich po slovensky. A práve on zabezpečil celé toto podujatie. Prišli viac-menej zo zvedavosti a aj vzhľadom na to, že kontakty, ktoré v minulosti medzi týmto združením a Spolkom slovenských spisovateľov boli akosi utlmené, chceli by ich znovu obnoviť a nadviazať novú formu spolupráce. Ide im predovšetkým o to, aby sme sa vzájomne informovali, čo sa deje na Slovensku, čo sa tu vydáva, aby sme si navzájom vymieňali jednotlivé médiá, teda časopisy, knižky... Jednoducho, aby tu vznikali normálne kontakty, aké medzi dvoma takýmito organizáciami byť majú a s tým sa dá jedine súhlasiť a podobné aktivity by sme mali podporovať, keď aj nie priam finančne, tak určite aspoň z morálneho hľadiska.
Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo kultúry SR, Štátny pedagogický ústav, vydavateľstvo Mladé letá, Matica slovenská, Spolok slovenských spisovateľov a Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV vyhlasujú 9. ročník celoslovenskej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám Slovensko. Cieľom súťaže je podchytiť záujem detí a mládeže o slovenčinu a Slovensko, o významných dejateľov svojho kraja, svoj rodostrom, nárečie a iné aktuálne otázky spojené so slovenčinou a Slovenskom formou slohových úloh, prozaických žánrov, básní a iných foriem jazykového prejavu. Do súťaže sa môžu zapojiť žiaci všetkých typov a druhov základných a stredných šklôl v Slovenskej republike prostredníctvom škôl, metodických centier, knižníc a iných subjektov, v zahraničí prostredníctvom spolkov a združení. SÚťažné práce sa posudzujú v štyroch kategóriách. Do celoslovenského kola možno z jednej školy prihlásiť v každej kategórii maximálne tri pôvodné výtvory žiakov, ktoré ešte neboli posudzované v nijakej súťaži. Školy zodpovedajú za dodržiavanie súťažných podmienok. Pri ich nedodržaní sa práce vyradia zo súťaže. Vybrané súťažné práce treba zaslať do 15. januára 2001 (zahraniční účastníci do 15. marca 2000) v piatich exemplároch s vyplnenou prihláškou na adresu: Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, 830 00 Bratislava, heslo SLOVENČINA. Slánostné vyhlásenie výsledkov bude v júni 2001 v Nových Zámkoch.
Záujem o pripravovaný právny štatút zahraničných Maďarov zisťovali sociológovia v oblastiach osídlených maďarskou menšinou v susedných krajinách dvoma komparatívnymi prieskumami. Podľa tohtoročných prieskumov prejavilo na južnom Slovensku 64,8 percenta opýtaných, na Ukrajine o nový štatút záujem 86,5 percenta opýtaných, v rumunskej Transylvánii 80,3 percenta a vo Vojvodine 79,9 percenta. Navrhovaný zákon o právnom štatúte zahraničných Maďarov, ktorého prijatie sa očakáva v lete budúceho roku, odporúča dať občanom maďarského pôvodu žijúcim v zahraničí právo na slobodný pohyb, pobyt a uplatnenie čo najširších práv v Maďarsku.
Nedávno prednášal v Dunajskej Strede riaditeľ budapeštianskeho Vojenského historického múzea Sándor Szakály, kde prezentoval svoje pohľady na účasť Maďarska v druhej svetovej vojne, s ktorými aj doma historici veľmi často a zásadne polemizujú. Hovoril o. i. aj o úlohe povestného žandárstva, „kosírkaroch”, najobávanejšej mocenskej silovej organizácie Horthyho a Szálasiho Maďarska. Podľa informácie denníka Új Szó Szakály tvrdil, že „príslušníci maďarského kráľovského žandárstva v súvislosti s deportáciou židovského obyvateľstva uskutočnili tie politické rozhodnutia, o ktorých sa rozhodlo na politických miestach, ale zároveň nemožno hovoriť o krikľavej nemilosrdnosti počas deportácií”. Szakály to potom doplnil vetou, ktorá aj vyše pol storočia po spomínaných udalostiach vyvoláva mrazenie u tých, čo poznajú skutočnosť. Povedal totiž, že „ak sa napríklad niekto pozrie, koľko žandárov sprevádzalo deportovaných, tak musí zistiť, že tento pomer bol v prípade počtu žandárov veľmi nízky v prospech deportovaných”. Táto trochu zložitá veta hovorí, že ich bolo podstatne menej po zuby ozbrojených, dobre živených žandárov, ako už predtým nimi vyhladovaných, okradnutých a ubiedených židov. Je to naozaj tak: deportovali šesťstotisíc židov, ale v Maďarsku určite nebolo šesťstotisíc žandárov. Pritom by zrejme bolo dobré dodať, že žandári boli „povoľní” voči bezbranným deťom, ženám a starcom. Keď sa však stretli so skutočným odporom, napríklad v prípade antifašistického národného hrdinu Endre Bajcsy Zsilinského a jeho druhov, ktorých žandári a nyilašovci (príslušníci fašistického hnutia šípových krížov) dohnali až na šibenicu, tak si vždy zabezpečili aj početnú prevahu. A že neboli nemilosrdní? Citujem Istvána Bibóa, ktorý vo svojej známej štúdii Židovská otázka v Maďarsku (po slovensky v jeho knihe Bieda východoeurópskych malých národov, Kalligram, Bratislava 1996, str. 351), ako očitý svedok napísal: „Deportácie sa uskutočňovali pod vedením nyilašovcov, jednotky maďarskej poriadkovej polície, najmä s pomocou žandárstva. Deportácie sa prakticky uskutočňovali tak, že ich spôsob a »cestovný poriadok« určili Nemci: Židov - veľmi drasticky - sústreďovali a do vagónov nakladali žandári, súpravy preberali a odvážali Nemci.” Poznamenávam, že Bibóov svokor bol známy kalvínsky biskup László Ravasz, ktorý počas druhej svetovej vojny navrhol niekoľko protižidovských zákonov vo vtedajšej hornej komore maďarského parlamentu. Sám Bibó bol vari najlepším reprezentantom maďarských nemarxistických spoločenských vied a počas Kádarovho režimu bol aj väznený. Teda svedok udalostí hovorí „veľmi drasticky”. Azda sa mu dá veriť. Táto otázka nie je vnútorná záležitosť iba maďarská alebo Maďarska. Veď títo žandári strieľali na Vianoce 1938 v Šuranoch do ľudí zhromaždených pred kostolom a zabili mladé dievča. Ľubomír Lipták, autor Dejín Slovenska (Dejiny Slovenska, Bratislava, AEP, 2000, str. 260) s plným právom dodáva: „Pripomenulo to tragédiu z roku 1907 v Černovej.” Aj to urobili žandári a veľmi drasticky. A na tieto skutočnosti sa pamätajú aj maďarskí historici na Slovensku. László Koncsol napísal, že židov z Orechovej Potône, ktorá sa po prvej Viedenskej arbitráži dostala do Maďarska, odvliekli žandári v roku 1944 do Dunajskej Stredy, tam ich naložili do železničných nákladných vozňov (70 ľudí do jedného vozňa!) a nikdy viac sa nevrátili. Podľa Pétera Püspökiho Nagya sa z Dunajskej Stredy dostalo do zlopovestných železničných vozňov 3000 židov. Prečo teda Sándor Szakály berie žandárov pod ochranu? Azda nezávidí Milanovi S. Ďuricovi jeho pochybnú slávu, ktorý vo svojej známej knihe Dejiny Slovákov a Slovenska cynicky tvrdí, že Tuka a Mach žiadali, aby pri transportoch netrhali židovské rodiny, a tak od apríla 1942 začali odvážať aj celé rodiny. To bol ich „humanizmus”. Príslušníci Hlinkovej gardy takisto neboli „nemilosrdní”, ako aj maďarskí žandári... Sándor Szakály sa pred niekoľkými mesiacmi pokúšal stať predsedom Svetového zväzu Maďarov. Nezvolili ho. Teraz sa mu vari zažiadalo získať vavríny, podobne ako Milan S. Ďurica? Alebo sa vari stal preňho príkladom Jörg Haider, ktorý zľahčuje a ospravedlňuje historickú zodpovednosť príslušníkov SS? A všetko to musel Szakály vyrozprávať aj v Dunajskej Strede?
Slovensko, Poľsko a Maďarsko nemienia akceptovať medzinárodné odporúčania a uzákoniť registrované partnerstvo homosexuálov. Zhodli sa na tom na záver trojdňového rokovania v poľskom Szczyrku ministri spravodlivosti krajín visegrádskej štvorky. Český zástupca Pavel Rychetský však informoval, že ich vláda mieni na budúci rok registrované partnerstvo uzákoniť. Ministri diskutovali aj o zriadení medzinárodného trestného súdu v Ríme, ktorého štatút už podpísali všetky štyri krajiny, no ani jedna ho pre ústavné problémy neratifikovala. Ako vysvetlil minister spravodlivosti Ján Čarnogurský, štatút v rozpore s ústavou predpokladá vydávanie vlastných občanov, podozrivých z vojnových zločinov a genocídy. Všetky štyri krajiny budú podľa Čarnogurského liberalizovať trh právnych služieb. Najreštriktívnejší je maďarský, kde je podmienkou advokátskej praxe štátne občianstvo. Najďalej je Česká republika, ktorú mieni SR nasledovať. Ako dodal, značne liberalizované sú aj právne služby v Poľsku, kde pripúšťajú zahraničných advokátov.
Podpis Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou posilní medzinárodné postavenie SR a vytvára bázu na ucelený zmluvný vzťah so Svätou stolicou. Na improvizovanom brífingu na rímskom letisku Ciampino to včera pred odletom do Bruselu vyhlásil slovenský premiér Mikuláš Dzurinda. Predseda vlády SR informoval aj o priebehu súkromnej audiencie u pápeža Jána Pavla II. Na Dzurindovo: „Svätý otče, do Levoče” hostiteľ reagoval, že v Levoči už bol, ale zato ešte nenavštívil Banskú Bystricu a Rožňavu. Ján Pavol II. sa podľa premiérových slov zaujímal i o vzťahy Slovenska so susednými krajinami a o ambície SR v integrácii do Európskej únie a NATO. Na pozvanie na návštevu Slovenska pápež reagoval: „V tomto roku to už zrejme nestihnem”. „Máme však nádej, že sa tak stane na budúci rok,” uviedol.
Predseda slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda pricestoval dnes vo večerných hodinách z Bruselu do Budapešti. Maďarské hlavné mesto, v ktorom sa už dnes uskutočnili neformálne rokovania zástupcov 16 členských krajín Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) na úrovni vedúcich predstaviteľov ministerstiev zahraničných vecí a hospodárstva, bude v sobotu dejiskom vrcholnej schôdzky SEI na úrovni premiérov. Prioritnými témami summitu by mala byť problematika euroatlantickej integrácie, ďalej otázky hospodárskej kooperácie v rámci organizácie, ako aj spolupráce v juhovýchodnej Európe, vrátane procesu demokratizácie Juhoslovanskej zväzovej republiky a obnovy Kosova. Slovenský premiér Dzurinda vystúpi - podobne ako vedúci ďalších delegácií - v Budapešti s prejavom na plenárnom zasadaní SEI. Pôvodne plánované bilaterálne stretnutie s juhoslovanským prezidentom Vojislavom Koštunicom sa neuskutoční, pretože najvyšší predstaviteľ JZR do Budapešti nepricestuje. Na záver summitu sa očakáva schválenie záverečného dokumentu, súčasťou ktorého by malo byť aj zhodnotenie politického a ekonomického vývoja v regióne a potvrdenie platnosti stratégie SEI, ktorá sa sústreďuje na udržanie súdržnosti a solidarity v Európe. SEI je voľné združenie 16 krajín, ktorého cieľom je priblížiť štáty strednej a východnej Európy k európskym štruktúram, podporiť európsku integráciu a ekonomické zmeny v reformovaných krajinách. Myšlienka stredoeurópskej regionálnej spolupráce sa rozvinula koncom 80. rokov ako reakcia na historické zmeny v strednej a východnej Európe so snahou o oživenie spolupráce krajín patriacich do spoločného geografického a kultúrnohistorického kontextu strednej Európy. Najskôr vznikla Iniciatíva „4”, ktorá sa neskôr zmenila na Pentagonálu, respektíve Hexagonálu. Organizáciu SEI, ktorá nesie tento názov od roku 1992, tvorí v súčasnosti 16 štátov: Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, ČR, Chorvátsko, Macedónsko, Maďarsko, Moldavsko, Poľsko, Slovensko, Slovinsko, Rakúsko, Rumunsko, Taliansko a Ukrajina.
V Budapešti sa dnes začal dvojdňový summit predsedov vlád štátov Stredoeurópskej iniciatívy (SEI). Dnes sa konalo neformálne stretnutie na úrovni ministrov zahraničných vecí a v sobotu bude summit pokračovať plenárnym zasadnutím predsedov vlád aj za účasti slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu. Delegáciu SR na neformálnom stretnutí viedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Jaroslav Chlebo. Rokovaniam dominovala predovšetkým téma hospodárskej spolupráce v regióne SEI s dôrazom na otázky cezhraničnej spolupráce euroregiónov. Diskutujúci venovali značnú pozornosť vývoju situácie na Balkáne, hlavne v Juhoslovanskej zväzovej republike. J. Chlebo v rámci svojho vystúpenia uviedol, že Slovenská republika víta demokratické zmeny, ku ktorým došlo v Juhoslovanskej zväzovej republike po prezidentských voľbách. V tejto súvislosti upozornil na dôležitosť dodržiavania princípov rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244. V rámci hospodárskych otázok štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR upozornil na dôležitosť splavnenia Dunaja, čo má ekonomický význam pre celý región. Zároveň zdôraznil význam spolupráce v rámci euroregiónov. Konštatoval, že cezhraničná spolupráca má šancu na úspešný rozvoj nielen na bilaterálnej, ale aj na trilaterálnej úrovni. Ako príklad spomenul výsledky nedávneho stretnutia predsedov vlád Rakúska, Maďarska a Slovenska v Bojniciach, kde sa dohodli na spolupráci v rámci trojuholníka Bratislava - Viedeň - Györ. Za príklad úspešnej cezhraničnej bilaterálnej spolupráce s Maďarskom uviedol Jaroslav Chlebo práce na obnove mosta Marie-Valérie. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR ocenil aj rozhodnutie Ukrajiny uzavrieť jadrovú elektráreň v Černobyle k 15. decembru tohto roku. V druhej časti neformálneho stretnutia ministrov zahraničných vecí účastníci príjmu výročnú správu výkonného sekretariátu SEI za tento rok. V sobotu pokračuje stretnutie plenárnym zasadnutím na úrovni premiérov. Očakáva sa, že predsedovia vlád príjmu záverečnú správu členských štátov SEI a posúdia žiadosť Juhoslovanskej zväzovej republiky o prijatie za člena tohto zoskupenia.
Postup českej polície pri protestných akciách, ktoré sprevádzali septembrové zasadanie svetových finančníkov v Prahe, dnes v českej metropole ocenili predstavitelia policajných správ zo stredoeurópskych metropol, medzi ktorými bol aj riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Jozef Fruček. Na záver trojdňovej konferencie riaditeľov policajných zborov hlavných miest stredoeurópskeho regiónu sa účastníci zhodli, že najväčšie problémy spôsobujú mladí ľudia a organizované skupiny, ktoré sa špecializujú na krádeže osobných automobilov. Aj napriek spolupráci policajných zborov regiónu množstvo týchto áut končí na Balkáne alebo v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Majetkovú trestnú činnosť sa však aj napriek tomu podarilo znížiť a oproti minulému roku klesla alebo stagnuje. Účastníci konferencie z Viedne, Mníchova, Budapešti, Bratislavy a Varšavy sa počas stretnutia venovali spolupráci pri potieraní násilností počas futbalových zápasov. S týmto problémom sa borí najmä poľská polícia. Čoraz častejšie sú napríklad potýčky medzi poľskými a českými fanúšikmi. Policajní predstavitelia stredoeurópskych miest si vymenili skúsenosti zo zásahov proti pouličným demonštráciám, s ktorými má ČR bohaté skúsenosti. Všetci šéfovia policajných správ vyjadrili spokojnosť so zásahmi českej polície počas zasadania Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky (SB) a zhodli sa, že podobné akcie je potrebné vyhodnotiť a vziať si z nich ponaučenie. Pražský policajný riaditeľ Rastislav Charvát v tejto súvislosti zastáva názor, že kvôli podobným akciám by bolo dobré zriadiť špeciálny policajný útvar, ktorý by disponoval zodpovedajúcim technickým vybavením.
V prihraničných oblastiach s Rakúskom minú Slováci, Česi a Maďari ročne 14 miliárd šilingov. Najnovšia štúdia, ktorú si dala vypracovať Rakúska obchodná komora, tým dokázala, že Rakúsko nemá povesť nákupného magnetu iba v predvianočnom čase. Dlhé rady na hraničných priechodoch so Slovenskom naznačujú nákupnú horúčku celý rok. Najvychytenejšie je okolie Viedne, obchody v prihraničných spolkových krajinách Burgenlandsko a Dolné Rakúsko – hlavne nákupné centrum Shopping City Süd. Slováci, Česi a Maďari tu najviac utrácajú za šaty a topánky, potraviny, kozmetiku a elektroniku. „Len vo Viedni nechajú nákupní turisti až 11 miliárd šilingov,” konštatuje štúdia. Pre šéfa pobočky hospodárskej komory vo Viedni Waltera Nettiga a jeho dolnorakúskej kolegyne Sonji Zwazlovej je stúpajúca nákupná sila návštevníkov zo susedných krajín dôkazom, že východný región Rakúska ťaží z otvorenia hraníc. Napriek tomu nie sú Rakúšania spokojní. Ľudia prichádzajú len z prihraničných oblastí. „Slováci, Česi a Maďari sú ochotní precestovať maximálne 70 až 100 kilometrov.” Hospodárska komora by rada získala nových kupujúcich aj zo vzdialenejších oblastí. „Chceme vypísať konkurz na vypracovanie marketingového konceptu,” hovorí Nettig. Podľa štúdie viac ako 60 percent zákazníkov príde do Rakúska len na jeden deň a vlastným autom. Nettig preto chce, aby sa viac investovalo do verejnej dopravy, aby bola pohodlnejšia a cenovo výhodnejšia, čím sa podarí zredukovať aj dopravné zápchy. Rakúšania začínajú boj o východných zákazníkov v poslednej chvíli – aspoň o Bratislavu a okolie. V posledných dňoch a týždňoch im tu vyrástla konkurencia – nákupné centrum a Metro, ktoré doteraz lákali Slovákov k nim. Konečne sa slovenský zákazník dočká – budú si ho chcieť získať nielen doma, ale aj v zahraničí. Viedeň sa však o návštevníkov báť nemusí. Štúdia dokazuje, že Slovákov, Čechov a Maďarov nelákajú len obchody, ale aj pamätihodnosti Viedne, zámok Schönbrunn, Práter, atraktívny dom Hundertwasserhaus a teraz hlavne známe vianočné trhy pred viedenskou radnicou. Tie u nás konkurenciu len tak mať nebudú.
Vzťah ľudského tela a elektroniky je hlavnou témou trojdňového medzinárodného multimediálneho festivalu, ktorý sa dnes začal v Nových Zámkoch. Podujatie pod názvom Transart Communication - Human Body Electronics zorganizovalo novozámocké Stúdió erté. Na festivale, ktorý sa začal vernisážou výstavy maľovaných fotografií Dariusza Gorczycu Iný dôkaz zajatej formy, sa prezentujú multimediálni umelci zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska, Nemecka, USA a Kanady. Medzi nimi aj známy multimediálny tvorca Don Ritter z Kanady, ktorý okrem iného postavil už aj organ pre slony. Autori predstavia v KLIKK pube a na novozámockom Hlavnom námestí tzv. interaktívne multimediálne inštalácie, hudobno-vizuálnu performance, body-art akcie, performance koncerty a iné nekonvenčné druhy umenia. Festival podporil aj Fond Pro Slovakia, Ministerstvo kultúry SR, nadácia Illyés Közalapítvány, Mestský úrad v Nových Zámkoch a Kultúrny inštitút Maďarskej republiky.
Nové Zámky sa stali etablovaným centrom multimediálnych aktivít v oblasti súčasného umenia na Slovensku s významným medzinárodným prepojením a postavením v tejto umeleckej oblasti, priestorom prezentácií rozširujúcich klasický pojem umenia kombinovaním, prestupovaním alebo syntézou viacerých druhov umení – divadla, hudby, literatúry, tanca i novej, súčasnej techniky. V tradícii spojenej s týmto mestom pokračuje dnes festival V 4 Step by Step. Ako už názov naznačuje, úlohou časovo malého festivalu je spojiť v jeden deň prezentáciu štyroch umelcov zo štyroch rozličných umeleckých oblastí pochádzajúcich zo štyroch krajín tzv. Visegrádskej štvorky. Na festivale syntetizujúceho účinku sa predstavia: interaktívnou inštaláciou Ilona Némethová zo Slovenska, hudobno-vizuálnou performanciou česká autorská dvojica Blahoslav Rozbořil a David Šubík a koncertom Pál Tóth z Maďarska. V rovnaký deň sa uskutoční i vernisáž výstavy maľovaných fotografií poľského autora Dariusa Gorczyca, ktorý sa na festivale spoločne s Teatrom Sytuacji predstaví okrem výstavy i divadlom Dichotomus II s prvkami performancie a multimediálneho predstavenia. Spomenutými podujatiami sa však kultúrny a umelecký život v Nových Zámkoch nekončí, nasledujúci dvanásty ročník medzinárodného festivalu multimediálneho umenia sa začne hneď na druhý deň pod názvom Human Body Elektronics (24.- 25. novembra), obidva projekty pripravila a zorganizovala kreatívna skupina Studio erté a Kassákovo centrum intermediálnej kreativity pod kurátorským vedením Józsefa R. Juhásza a Jozefa Cseresa. Maximálne naplnený program festivalu umožní predstaviť aj vo verejných priestoroch mesta rôzne druhy umeleckých vyjadrení jednotlivých slovenských i zahraničných umelcov – performancie, body-artové akcie, videoprezentácie, koncerty. Na tomto ročníku festivalu sa zúčastnia umelci a umelecké skupiny z viacerých krajín – Don Ritter (Kan./USA), Dariusz Fodczuk (Poľsko), Michael Delia (USA), Zloději uší (ČR), Theater Guricht (Nemecko), HA.HÓ.hu (Maďarsko), Peter Grzybowski (Poľsko/USA), Marian Palla (ČR) a zo Slovenska Peter Kalmus, Michal Murín, Jozef Cseres a József R. Juhász.
Ľavicový exprezident Ion Iliescu by podľa prieskumov verejnej mienky získal v rumunských nedeľných prezidentských voľbách 39,4 percenta hlasov. V druhom kole volieb by sa mal stretnúť so súčasným premiérom Mugurom Isarescom, ktorého v prieskume spoločnosti IRECSON podporilo 16,3 percenta hlasov. Isarescu predstihol podľa týchto odhadov teraz tretieho v poradí, predsedu krajne nacionalistickej Strany Veľké Rumunsko Vadima Tudora, ktorý by získal 14,9 percenta hlasov, čo je o asi päť percent menej než podľa predchádzajúcich prieskumov. Analytici očakávajú, že Isaresca bude voliť mnoho etnických Maďarov, ktorí tvoria sedem percent rumunského obyvateľstva. Na post prezidenta kandiduje ako nezávislý.
Približne 17,8 milióna oprávnených rumunských voličov rozhodne v nedeľu o zložení nového parlamentu a zvolí prezidenta na ďalšie štvorročné obdobie. O funkciu hlavy štátu sa vo voľbách bude uchádzať 12 kandidátov, o kreslá v parlamente celkovo 20 000 zástupcov zo 65 politických strán a zoskupení. Politické strany si medzi sebou proporčne rozdelia 327 kresiel v dolnej komore zákonodarného zboru Poslaneckej snemovni a 140 kresiel v hornej komore, Senáte. Funkcia rumunského prezidenta má reprezentatívny charakter. Prezident je najvyšším veliteľom ozbrojených síl a navrhuje predsedu vlády. Prvé neoficiálne výsledky by mali byť známe v pondelok. Ústredná volebná komisia poskytne prvé oficiálne vyhlásenie o výsledkoch 72 hodín od skončenia hlasovania. Rumunské zákony nestanovujú žiadnu minimálnu hranicu účasti voličov, ktorá je potrebná na vyhlásenie volieb za platné. Na víťazstvo v prvom kole prezidentských volieb potrebuje kandidát získať vyše 50 percent hlasov. Ak ani jeden z kandidátov neprekročí 50-percentnú hranicu, dvaja najúspešnejší sa stretnú v druhom kole 10. decembra. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že jediným kandidátom so šancou na víťazstvo už v prvom kole je Ion Iliescu (70). Účasť jednotlivých strán v parlamente je podmienená ziskom minimálne piatich percent hlasov. Koalície potrebujú na vstup do poslaneckého zboru získať najmenej desať percent hlasov. Všetky kandidujúce politické strany zhodne vyjadrujú podporu trhovým reformám a deklarujú snahu o vstup Rumunska do EÚ a NATO. Očakáva sa, že veľká časť Rumunov bude voliť v neprospech vládnych centristov a dá hlas ľavicovo orientovanej strane exprezidenta Iliesca. Desať rokov trvajúce obdobie ekonomických reforiem, upadajúcej životnej úrovne, rozbujnenej korupcie, nezamestnanosti a chudoby viedlo k nespokojnosti medzi 22 miliónmi obyvateľov Rumunska. Opozičná PDSR na čele s Iliescom je najväčším a najlepšie organizovaným politickým zoskupením. Radikálna nacionalistická Strana veľkého Rumunska, vedená Corneliom Tudorom, presadzuje rozvoj turistického ruchu ako zdroja príjmov do štátnej pokladnice, je za reformu štátnych inštitúcií, boj proti korupcii, revíziu daňového systému a zníženie daňových únikov. Medzi ďalšími významnejšími politickými stranami, ktoré by sa mohli dostať do parlamentu, figurujú Národno-liberálna strana, Demokratická konvencia 2000 (podporuje premiéra Mugura Isaresca), Demokratický zväz Maďarov (zastupuje sedempercentnú maďarskú menšinu), Demokratická strana a Aliancia pre Rumunsko.
Štatistický úrad SR zverejnil včera definitívnu podobu tlačív na sčítanie obyvateľov, domov a bytov v máji 2001. Tie sú podľa predsedu úradu Petra Macha výsledkom kompromisov. Ide najmä o sčítací list obyvateľov, kde je v kolónke národnosť uvedených na zakrúžkovanie šesť národností – slovenská, maďarská, rómska, česká, rusínska a ukrajinská. Ostatné sa budú musieť dopísať ručne do prázdnej kolónky s názvom iná. „Pri výbere sme určili kritérium – vybrali sme toľko národností podľa posledného sčítania z roku 1991, aby vyše 99 percent listov bolo zakrúžkovaných. Iba pol percenta dotazníkov bude potrebné vypísať,” povedal Mach. S týmto rozhodnutím nesúhlasí Spolok Moravanov na Slovensku. Jeho predseda a zároveň člen rady vlády pre národnostné menšiny Stanislav Dolák považuje za diskriminačné, ak sa vyznačí iba šesť národností. Podľa neho je pozadie politické: „Podpredseda vlády Pál Csáky mi povedal, že proti vyznačeniu Moravanov zasiahol vládny splnomocnenec Českej republiky pre ľudské práva Petr Uhl ako súkromná osoba. Zasiahol nevhodne do oblasti ľudských práv v inom štáte.” Podľa Csákyho hovorcu Pétera Miklósiho však vláda zaručuje právo každého občana Slovenska na vlastnú identitu. Čo sa týka Petra Uhla, jeho osobný názor nemožno považovať za nátlak na slovenskú stranu. „Každý občan, vrátane občanov moravskej národnosti, sa môže slobodne prihlásiť k príslušnosti ku ktorejkoľvek menšinovej komunite. V prípade, že na sčítacom liste nie je jeho národnosť uvedená, dopíše ju do voľnej kolónky. Tento postup konzultoval podpredseda vlády aj pri osobnom stretnutí s pánom Dolákom. Vicepremiér vyzýva každého, aby sa prihlásil k svojej identite a národnosti,” povedal Miklósi.
Po stredajšej remíze 28:28 v Tatabányi prehrali slovenské hádzanárky v odvetnom priateľskom zápase v Šuranoch s maďarským tímom 28:29 (10:16), keď súper o svojom víťazstve rozhodol gólom Kirschnerovej z rýchleho protiútoku dve sekundy pred koncom stretnutia. Finalistkám olympijského turnaja v Sydney uľahčila v prvom polčase cestu za šesťgólovým náskokom aj nemohúcnosť Sloveniek pri streľbe zo sedemmetrových hodov (prvé tri zahodili) i množstvo premárnených vyložených šancí. Po zmene strán vyšlo na palubovku šurianskej haly odvážnejšie družstvo, ktoré zlepšeným pohybom i streľbou za osemnásť minút zlikvidovalo náskok súpera (v 48. min bolo 23:23). V dramatickej koncovke to vyzeralo opäť na remízu, šťastie však stálo na strane Maďariek. Slovensko - Maďarsko 28:29 (10:16), zostava a góly SR: Kudročová, Hossová - Mravíková 1, Uhráková 4, Reisenbüchlerová 2, Hrabovská 1, Velická, Flašková 3, Vlčková 1, Dubajová 5, Šimáková, Fečová 9/5 - najviac gólov Maďarska: Boróková 7/2, Kulcsárová 7/1, Kindlová 6. Pred 1000 divákmi rozhodovali Rudinský, Oťapka (obaja SR), vylúčené 5:6, trestné hody: 8/5 - 3/3. Tomáš Kuťka, tréner Slovenska: „Vítaná konfrontácia, aj keď dnes nemôžem byť spokojný. V stredu proti nám nastúpil A-tím a dokázali sme na palubovke súpera remizovať. Dnes sme stredajší výsledok trochu dehonestovali. Zahodili sme aj to, čo sa zahodiť nedá, a chvíľami som sa na lavičke cítil trápne. Až na Fečovú ma hráčky neuspokojili. Dnes to bol jeden z najslabších výkonom pod mojím vedením. Je mi ľúto, že poradie zápasov nebolo opačné, výborný šuriansky divák by si to určite zaslúžil.” Lajos Mocsai, tréner Maďarska: „Teší ma výhra, lebo viaceré staršie hráčky sme nechali doma. Chcel som v cudzom prostredí vyskúšať, ako sa mladé chopia šance. Na majstrovstvá Európy pôjdeme so skúsenejším družstvom. Ďakujem Šuranom za skvelú organizáciu, bolo nám tu príjemne.”