27. novembra 2000 ● Zo slovenskej tlače
Na kongrese najväčšieho maďarského opozičného politického subjektu, Maďarskej socialistickej strany (MSZP) zvolili dnes za jej predsedu opäť Lászla Kovácsa. Bývalý minister zahraničných vecí nemal vo voľbách protikandidáta. Podpredsedníčkou strany sa stala Katalin Sziliová. V prejave pred delegátmi zjazdu sa Kovács vyslovil za pevnejšiu jednotu strany. K hlavným úlohám MSZP v nastávajúcom období patrí v prvom rade zjednotiť rôzne vnútrostranícke krídla a zabezpečiť tak strane víťazstvo v parlamentných voľbách v roku 2002. O vnútrostraníckych problémoch by socialisti nemali debatovať na verejnosti, ale všetky názorové rozdiely by sa mali vysvetliť vo vnútri strany, vyhlásil Kovács, ktorý je podľa prieskumov verejnej mienky najobľúbenejším maďarským politikom. Na zjazde vystúpil v sobotu aj nemecký kancelár Gerhard Schröder. Potvrdil stanovisko nemeckých sociálnych demokratov k rozširovaniu Európskej únie, ktorým sa má „otvoriť nová kapitola v dejinách úspechu európskeho zjednocovacieho diela”. Štáty východnej Európy sa podieľali na vytváraní európskej kultúry. Potrebujeme vás, potrebujeme vaše skúsenosti, vaše poznatky, ale aj vaše nadšenie do budúcnosti, povedal Schröder asi 2000 zhromaždeným delegátom. Nemecký kancelár v prejave rozoberal aj otázky reforiem, ktorým sa ešte únia musí podrobiť, aby mohla inštitucionálne zvládnuť prijatie nových členov zo strednej a východnej Európy. S ohľadom na nadchádzajúci vrcholný summit EÚ v Nice, kde tieto reformy majú začať, sa podľa Schrödera už dnes členské krajiny v mnohých otázkach v podstate zhodujú. Určitý pokrok by sa mal dosiahnuť aj pri rozšírení kvalifikovanej väčšiny pre rozhodnutia. Čo sa týka veľkosti Európskej komisie, radi by sme mali pevnú hornú hranicu počtu komisárov, pokračoval nemecký kancelár. Je tu však aj „porozumenie” pre malé i budúce členské krajiny, ktoré si želajú stále zostúpenie v komisii. Preto ako je v Európe obvyklé, aj v tejto otázke sa dospeje ku kompromisu. Maďarskí a nemeckí sociálni demokrati sa podľa Schrödera aktívne podieľajú na diskusii o tom, aké aktuálne odpovede treba dať na internacionalizáciu svetových a finančných trhov a na digitalizáciu produkcie.
Prijatím záverečného 30-bodového dokumentu a tlačovou konferenciou časti účastníkov sa dnes skončil v Budapešti summit predsedov vlád členských krajín Stredoeurópskej iniciatívy (SEI). Slovenskú republiku zastupoval premiér Mikuláš Dzurinda. Viktor Orbán, premiér Maďarskej republiky, predsedajúcej krajiny SEI v roku 2000, informoval, že účastníci uvítali pozitívne zmeny na Balkáne a rozhodli o znovuprijatí Juhoslovanskej zväzovej republiky do tohto zoskupenia. „Vymenili sme si poznatky o integračnom procese, o hospodárskej spolupráci,” konštatoval maďarský premiér a osobitne vyzdvihol spoločne vypracovaný dokument zástupcov národných obchodných komôr. Súčasne upozornil, že zámer maďarského predsedníctva koncentrovať sa v tomto roku na prehĺbenie hospodárskej spolupráce, sa podarilo naplniť. Predsedníctvo SEI prevezme na budúci rok Taliansko, ktoré bude aj dejiskom ďalšej vrcholnej schôdzky premiérov. Predseda talianskej vlády Giuliano Amato zdôraznil, že úspech SEI, ktorá je jedným z najstarších regionálnych zoskupení na našom kontinente, prekonal pôvodné očakávania. „Na začiatku boli hospodárske projekty, teraz chceme tieto rozšíriť ďalej na nové a nové odvetvia,” konštatoval. „Potrebujeme lepšiu a jasnejšiu organizovanosť, nie zriaďovanie nových, ale lepšiu koordináciu existujúcich subjektov,” dodal. Za zriadenie parlamentu mladých sa vyslovil poľský premiér Jerzy Buzek. Do maďarského hlavného mesta ho sprevádzalo 15 mladých ľudí zo Sliezska, ktorých aj predstavil auditóriu. Poznamenal, že paralelné zasadanie akéhosi parlamentu mladých, v ktorom by každá členská krajina SEI mala po desať zástupcov, by sa mohlo uskutočniť už pri summite SEI v roku 2001 v Taliansku. Ďalšou témou na záverečnej tlačovej konferencii bol aktuálny vývoj na Balkáne. Albánsky minister zahraničných vecí aj jeho juhoslovanský kolega sa vyslovili za spriechodnenie vzájomných hraníc, ale upozornili, že by hranice mali slúžiť predovšetkým ľuďom a obchodu, nie však kriminalite, pašerákom, či obchodníkom s drogami. Viacerí premiéri vo svojich vystúpeniach zdôrazňovali prehĺbenie a konkretizáciu kooperácie v hospodárskej oblasti. Okrem zástupcov členských krajín SEI sa summitu zúčastnili i vysokí predstavitelia Európskej únie, OBSE, Rady Európy, OECD a ďalších medzinárodných organizácií. SEI je voľné združenie 16 krajín, ktorého cieľom je priblížiť štáty strednej a východnej Európy k európskym štruktúram, podporiť európsku integráciu a ekonomické zmeny v reformovaných krajinách. V súčasnosti tvoria organizáciu SEI, ktorá nesie tento názov od roku 1992, tieto štáty: Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Macedónsko, Maďarsko, Moldavsko, Poľsko, Slovensko, Slovinsko, Rakúsko, Rumunsko, Taliansko a Ukrajina.
Dnešné prezidentské a parlamentné voľby v Rumunsku zatiaľ sprevádza veľmi nízka účasť voličov. Do popoludňajších hodín k volebným urnám pristúpilo len približne 27 percent z oprávnených voličov. Prvé prognózy sa očakávajú dnes o 20.00 h po uzavretí voličských miestností. Prvé oficiálne výsledky až v pondelok. Na víťazstvo v prvom kole prezidentských volieb potrebuje kandidát získať viac ako 50 percent voličských hlasov. Ak ani jeden z kandidátov neprekročí 50-percentnú hranicu, dvaja najúspešnejší sa stretnú v druhom kole 10. decembra. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že jediným kandidátom so šancou na víťazstvo už v prvom kole je Ion Iliescu (70), ktorý bol v rokoch 1990-96 prvým postkomunistickým prezidentom v krajine. Popularita jeho Strany sociálnej demokracie Rumunska (PDSR) sa v súčasnosti pohybuje okolo 40 percent. Iliescu po odovzdaní svojho hlasovacieho lístka v Bukurešti uviedol, že je na čase, aby sa krajina vyrovnala s časťou svojej komunistickej histórie. Podľa ostatných prieskumov je s 18 percentami po Iliescovi druhým najvážnejším kandidátom na prezidentské kreslo radikálny nacionalista Corneliu Vadim Tudor, ktorého však židovská komunita obviňuje z antisemitizmu. Očakáva sa, že po parlamentných voľbách sa k moci sa opäť dostanú ľavičiari, čo môže narušiť úsilie krajiny začleniť sa do Európskej únie a ostatných západných hospodársko-politických štruktúr. Okrem Iliescovej strany medzi ďalšími významnejšími politickými stranami, ktoré by sa mohli dostať do parlamentu, figurujú Národno-liberálna strana, Demokratická konvencia 2000 (podporuje premiéra Mugura Isaresca), Demokratický zväz Maďarov (zastupuje sedempercentnú maďarskú menšinu), Demokratická strana a Aliancia pre Rumunsko. Hlavnými témami v poradí štvrtých parlamentných a prezidentských volieb od pádu komunizmu v krajine sú chudoba a kriminalita. Uplynulé štyri roky politických ťahaníc medzi vládnucimi centristickými stranami, ktoré sa podpísali pod upadajúci životný štandard obyvateľstva, vkladajú výhodu i do rúk nacionalistickým stranám. Jednotlivé politické subjekty si medzi sebou proporčne rozdelia 327 kresiel v dolnej komore zákonodarného zboru Poslaneckej snemovni a 140 kresiel v hornej komore, Senáte. O funkciu hlavy štátu sa uchádza 12 kandidátov, o kreslá v parlamente celkovo 20.000 zástupcov zo 65 politických strán a zoskupení. Funkcia rumunského prezidenta má reprezentatívny charakter. Prezident je najvyšším veliteľom ozbrojených síl a navrhuje predsedu vlády.
Opozičná Strana sociálnej demokracie Rumunska (PDSR) a jej líder Ion Iliescu (70) sú hlavnými favoritmi nedeľných parlamentných a prvého kola prezidentských volieb. Oprávnenie voliť malo 17,7 milióna voličov. Vo voľbách do oboch komôr parlamentu rozhodovali o 327 poslancoch a 140 senátoroch spomedzi 20 000 kandidátov zastupujúcich 65 politických strán. Zostávajúcich 15 poslaneckých miest bude pridelených národnostným menšinám, ak tieto inak nezískali svojho zástupcu v dolnej alebo hornej komore parlamentu. Na vstup do zákonodárneho zboru musia strany získať najmenej päť percent hlasov.
Novú hlavu štátu si voliči mohli vybrať z 12 kandidátov. Ak by mal byť prezident zvolený už v prvom kole, musel by získať 50 percent z celkového počtu zapísaných voličov plus jeden hlas, čo je takmer nemožné. Podľa prieskumov sa totiž na voľbách chcelo zúčastniť asi 65 percent rumunských voličov, pričom za Iliesca sa v rôznych anketách vyslovilo okolo 40 percent z nich.
Nikto však nepochybuje, že Iliescu bude víťazom prvého kola. Neznámou je len meno jeho súpera do druhého kola prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia o dva týždne. Približne rovnaké šance na postup mal kandidát krajnej pravice, ultranacionalista Corneliu Vadim Tudor (50), ďalej doterajší premiér, nezávislý kandidát Mugur Isarescu (51) a bývalý proreformný predseda vlády Theodor Stolojan (57).
Redakcia národnostných relácií STV so sídlom v Košiciach získala významné ocenenie na Medzinárodnom festivale národnostných vysielaní v Užhorode. Tohoročný festival s názvom Môj rodný kraj bol v poradí druhým ročníkom podujatia a zúčastnili sa ho regionálne štúdiá národných televízií a rozhlasu z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Ukrajiny. Do výberového kola festivalu sa dostalo vyše sto televíznych a rozhlasových relácií. Z nich vybrala porota do kategórie televíznych programov 37. Košický magazín pre národnostné menšiny bol medzi nimi a porota ho ocenila druhým miestom.
V tomto roku slovenský svet žije aj desiatym výročím obnovenia Matice slovenskej v Juhoslávii. Toto významné jubileum si pripomenuli Slováci vo viacerých krajinách Európy a aj ostatného sveta. Na miestach, ktoré obývajú príslušníci nášho národa. Vyšli viaceré články v novinách a v časopisoch. Priamo v Juhoslávii vydali naši krajania pri tejto dôležitej udalosti knihu – zborník. Obnovenie Matice slovenskej v Juhoslávii je názov publikácie, ktorú toto leto vydala Účastinná spoločnosť tlačiareň KULTÚRY, Báčsky Petrovec vo Vojvodine, v Zväzovej republike Juhoslávia. Zostavovateľom je Mgr. Michal Spevák. Môžeme uviesť, že jablko nepadlo ďaleko od stromu. Samozrejme v tom najlepšom slova zmysle. Knihu Obnovenie Matice slovenskej v Juhoslávii zostavil Mgr. Michal Spevák. Jeho otec bol prvým predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii po jej obnovení v roku 1990. Za to, že vôbec vyšla táto publikácia treba poďakovať všetkým krajanom, Slovákom z Juhoslávie. Zvlášť však slovenským podnikom, spoločnostiam a podnikateľom z Juhoslávie, ktoré sponzorovali jej vydanie. Kniha je prakticky obsahovo rozdelená do troch častí so samostatnými výstižnými názvami. Prvá časť Obnovenie Matice slovenskej v Juhoslávii v spomienkach účastníkov. Druhá časť Dokumenty a monitoring tlače. Tretia časť nesie názov Z fotodokumentácie o desaťročnej činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii. Prvá stať Obnovenie Matice slovenskej v Juhoslávii v spomienkach účastníkov sa začína krátkym historickým pripomenutím kontinuity života Slovákov v Juhoslávii v širších spoločensko-politických súvislostiach. Jej autorom je zostavovateľ Michal Spevák mladší a je vstupom do celej knihy. Ďalej sa dočítame pohľady, názory a videnie života Slovákov v Juhoslávii. Autormi jednotlivých príspevkov sú významné osobnosti z kultúrneho, spoločenského a hospodárskeho života. Sú to Slováci, ktorí pochádzajú z Juhoslávii a tiež zo Slovenska. Dnes žijú v rôznych kútoch Zeme, no spája ich jedno. Poznajú život Slovákov z Juhoslávie a ich osudy. Dokumenty a monitoring tlače je ďalšia časť knihy. Prináša prehľad o živote a dianí medzi juhoslovanskými Slovákmi. Obsiahnuté tu sú jednak historické dokumenty Matice slovenskej v Juhoslávii v jazyku slovenskom, ale tiež v jazyku srbskom. Ďalej tu je prehľad tlače, ktorá vyšla v Juhoslávii a to v slovenskom i v srbskom jazyku, ako aj tlače, ktorá vyšla na Slovensku. Dotýka sa predovšetkým problematiky Matice slovenskej v Juhoslávii, ako aj života našich krajanov v tomto juhoeurópskom štáte. Táto časť bude istotne cennou pomôckou pre štúdium života Slovákov v danom dejinnomobdobí. Posledná kapitola knihy Z fotodokumentácie o desaťročnej činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii prináša cenné obrazové materiály. Sú tu zachytené okamihy zo života Matice slovenskej v Juhoslávii, z jej spoločenského a kultúrneho života. Fotodokumentácia obsahuje tiež dejinne cenné svedectvo Matice slovenskej v Juhoslávii spred šesťdesiatichsiedmich rokov, ako aj iniciovanie jej vzniku zo začiatku roka 1990. Obnovenie Matice slovenskej v Juhoslávii je prínosná kniha. Priblíži nielen tých posledných desať rokov. Je cenná aj z hľadiska, že pre budúcnosť zachytáva svedectvo o minulosti našich krajanov. Slovákov, ktorí žijú v Zväzovej republike Juhoslávia. Zostavovateľ Michal Spevák mladší vyštudoval žurnalistiku na bratislavskej Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Pozná teda dobre problematiku slovenského sveta. Zažil život nielen v slovenskom prostredí v Juhoslávii, ale tiež v hlavnom meste Slovenskej republiky. Pred Mgr. Michalom Spevákom stojí ďalšia úloha. Ním zostavená publikácia Obnovenie Matice slovenskej v Juhoslávii zožala veľký ohlas v celom slovenskom svete. Nielen v Juhoslávii a na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách. Zostalo ešte pár kusov tejto knihy. Preto v krátkej budúcnosti bude urobená dotlač a azda aj reedícia. Poprajme knihe a hlavne Matici slovenskej v Juhoslávii, nech ju sprevádzajú ďalej také úspechy a ohlasy ako doposiaľ.