29. novembra 2000 ● Zo slovenskej tlače
Ministerstvo školstva SR, Štátny pedagogický ústav, vydavateľstvo Mladé letá, Matica slovenská, Spolok slovenských spisovateľov a Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV vyhlasujú 9. Ročník celosvetovej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Cieľom súťaže je podchytiť záujem detí a mládeže o slovenčinu a Slovensko o významných dejateľov svojho kraja, svoj rodostrom, nárečie a iné aktuálne otázky spojené so slovenčinou a Slovenskom formou slohových úloh, prozaických žánrov, básní a iných foriem jazykového prejavu. Do súťaže sa môžu zapojiť žiaci všetkých typov a druhov základných a stredných škôl v zahraniční prostredníctvom spolkov a združení. Súťažné práce sa posudzujú v štyroch kategóriách. Do celoslovenského kola možno z jednej školy prihlásiť v každej kategórii maximálne tri pôvodné výtvory žiakov, ktoré ešte neboli posudzované v nijakej súťaži. Školy zodpovedajú za dodržanie súťažných odmienok. Pri ich nedodržaní budú práce zo súťaže vyradené. Vybrané súťažné práce treba zaslať do 15. januára 2001 (zahraniční účastníci do 15. marca 2001) v piatich exemplároch s vyplnenou prihláškou na adresu: Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, 830 00 Bratislava, heslo SLOVENČINA. Slávnostné vyhlásenie výsledkov bude v júni 2001 v Nových Zámkoch.
Slovenská samospráva mesta Sarvaš a Kultúrny spolok sarvašských Slovákov Vernosť usporiadali 26. novembra v Spoločenskom dome v Strieborných viniciach tradičnú slovenskú zabíjačku. Akcie sa zúčastnili o. i. veľvyslanec SR v Maďarsku Štefan Markuš so svojou manželkou, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Baráneková-Egyedová, sarvašský starosta Michal Babák a riaditeľ budapeštianskeho Slovenského inštitútu Karol Wlachovský.
Folklórny súbor Rozmarín v Slovákmi obývanej časti mesta Tatabánya, v Bánhide koncom novembra dôstojne oslávil 15. výročie svojho založenia. Jeden z našich najlepších slovenských tanečných kolektívov svojim galaprogramom potešil "celú dedinu" vtesnenú do priestorov Osvetového strediska A. Puškina. Oslávenci zároveň prijali celý rad blahoželaní.
Na Vysokej škole S. Tešedíka v Békéšskej Čabe sa v piatich skupinách rozbehli kurzy slovenského jazyka, ktoré potrvajú do konca školského roka. Takmer 60 záujemcov o ľubozvučnú slovenčinu bolo zaradených podľa stupňa pokročilosti do najvyššej skupiny, mierne pokročilých a začiatočníkov. Jednotlivé skupiny pracujú systematicky dve hodiny týždenne. Účasť frekventantov nie je potrebné vôbec kontrolovať, lebo všetkých na akademickú pôdu privábila melodická a moderná slovenčina. Slovenčina, s ktorou ich spájajú korene, či záujem o život v susedskej krajine. Veď nenadarmo sa hovorí, že "Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom". Pri realizácii kurzov slovenského jazyka finančne pomohla Slovenská menšinová samospráva v Békéšskej Čabe, za čo jej patrí vďaka. Účastníkmi kurzu sú predovšetkým vysokoškolsky vzdelaní záujemcovia, študenti VŠ S. Tešedíka odboru financií, personálny manažér, učiteľstvo a poslucháči z iných vysokých škôl. Spoznávanie cudzích kultúr sa môže realizovať na báze spoznávania jazyka. Jazyk, teda v našom prípade slovenčina, je týmto nositeľom - sprostredkovateľom. Účastníci kurzov, vďaka učiteľkám doc. A. Uhrínovej-Hornokovej, dr. K. Resutíkovej a A. Vargovej-Korčokovej a ich svedomitej práci, lámu bariéry gramatiky, oprašujú zabudnuté pasívne vedomosti a jazyk sa aktivizuje. Už od prvých hodín sa kladie veľká pozornosť na správnu slovenskú výslovnosť - ortoepiu, melódiu a tempo reči vhodne zameranými cvičeniami. Mierne pokročilí a pokročilí frekventanti zápasia so slovenskou morfológiou, lexikou, tvorbou nových a prevzatých slov a podobne. Gramatika je však živá súčasť hodiny, texty sú východiskom pre prácu, v ktorej je dominantný komunikatívny princíp. Pozastavíme sa pri niektorých "novotvaroch", ale už dobre vžitých. Napríklad substantívum hostka (ženský rod) utvorené od podstatného mena, maskulína hosť. Hovoríme o slovách, s ktorými sa aj pokročilejší frekventant nie vždy stretne. Lexiku si precvičujeme aj rôznymi hrami a tak sa ani nenazdáme a dve hodiny ubehnú ako voda. Frekventanti sa živo zaujímajú aj o reálie Slovenska a mnohí si radi zaspomínajú, čo na Slovensku videli. Napríklad na prehliadku aristokratického sídla Bojnického zámku, so spomienkou na vzácny oltár florentského majstra 14. storočia Narda di Cione v päťbokej veži či na audienčnú Zlatú sálu, odkiaľ sa prechádza do romantických priestorov v tzv. strednom zámku s mramorovou, erbovou a rytierskou sálou vo veži. A po točitom schodisku sa zíde do hrobky posledného šľachtického majiteľa zámku grófa Jána Pálfyho. Teda, aj krásy a zaujímavosti Slovenska majú svoje pevné miesto na kurzoch slovenčiny. Ak ku koncu hodiny sú už účastníci kurzov mierne unavení, obrátime reč na "reč bez gramatiky", teda také rečové celky, v ktorých akoby chýbala gramatika. Hovoríme o adresách, jedálnych lístkoch, cestovných poriadkoch, abecedných zoznamoch, reklamách... Samozrejme, na konci vyučovania nechýba zadanie domácich úloh. Jazykové kurzy v centre dolnozemských Slovákov sú súčasťou dneška, spoznávanie a približovanie sa dvoch kultúr vytvára dobré podmienky pre integračné snahy oboch národov.
Vedenie maďarskej leteckej spoločnosti Malév by malo na začiatku budúceho roku začať realizáciu programu s názvom Stabilizácia a vstup. Na základe programu začne spoločnosť oddeľovať niektoré svoje vedľajšie aktivity a zmení ich na samostatné spoločnosti. Cieľom firmy je upevniť jej marketing a manažment a obnoviť jej postavenie na trhu, zredukovať náklady a dosiahnuť rozvoj strojového parku. Vedenie spoločnosti Malév očakáva, že výsledkom krátkodobého stabilizačného programu budú úspory niekoľko miliárd forintov.
Počet pasažierov aerolínií vzrástol v prvých deviatich mesiacoch tohto roku o takmer 10 percent, čo je rýchlejší rast ako európsky priemer na úrovni 8,1 percenta. Vyťaženosť spoločnosti predstavovala 63,9 percenta, čiže o 1,1 percenta-viac ako v rovnakom období minulého roku. Značný rast cien palív a posilnenie dolára mali negatívny vplyv na náklady. Príjmy spoločnosti Malév sú totiž v eurách, kým výdavky v dolároch.
Osobitnú príchuť mala skutočnosť, že VII. zjazd Maďarskej socialistickej strany (MSZP) otvoril koncom minulého týždňa nemecký kancelár a predseda Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Gerhard Schröder. Po prvé, najvplyvnejšia európska sociálnodemokratická strana tým dala najavo, že akceptuje vnútornú obnovu maďarských socialistov a ich organizáciu už nepokladá za postkomunistickú, ale za modernú sociálnodemokratickú stranu. Po druhé, Schröderovo vstúpenie dokumentovalo, že sociálni demokrati vo svojom zameraní sa na rozšírenie Európskej únie považujú maďarských socialistov za svojich partnerov a boli by radi, keby sa ich strane podarilo v roku 2002 vymeniť v Budapešti kabinet Viktora Orbána.
Priamo v MSZP bola pre týmto zjazdom nezvyčajne búrlivá diskusia, na základe ktorej maďarská pravica dúfala, že by v strane mohol nastať aj rozkol. Ten síce nehrozil, no nebolo by ani dobré podceňovať diskusiu o zdanlivo osobných veciach medzi bývalým premiérom Miklósom Némethom a predsedom strany László Kovácsom a ich priaznivcami. Kovács neraz zdôrazňoval, že záujem strany sa stotožňuje so záujmami štátu a že v procese európskej integrácie nemá miesto nejaké koketovanie s krajne pravicovými ideami, čo pričasto predvádza Orbánov kabinet. Kovács v tomto kontexte hovorí, že aj riešenie osobitých maďarských národných problémov (napr. spojených s existenciou niekoľko miliónov Maďarov za hranicami krajiny) možno nájsť iba v procese európskej integrácie a nadbiehanie nacionalizmu môže Maďarsku len škodiť. Podľa Németha treba v sociálnodemokratickom programe lepšie uplatniť tzv. národné princípy, čiže - úprimne alebo s populistickou kalkuláciou - pokladá za prijateľné poskytnúť priestor vnútri strany umiernene nacionalistickým názorom.
Presne tak, ako sa o to pred desiatimi rokmi pokúšal Imre Pozsgay, ktorý je dnes už mimo MSZP a nanajvýš môže rátať so sympatiami nacionalistických vodcov Svetového zväzu Maďarov. Alebo tak, ako to robí v Rumunsku Iliescova strana. Väčšina socialistov odmietla takú líniu a Kovácsovi zrejme pomohlo aj to, že jeho predchodca na predsedníckom poste a bývalý premiér Gyula Horn takisto označil podobnú cestu za nepriechodnú.
Popri László Kovácsovi ako staronovom predsedovi strany zvolili na ďalšie vedúce funkcie ženy a mužov z mladšej generácie, ktorí jasne dokumentujú, že MSZP bude pokračovať vo vnútornej obnove teraz už podľa princípov sociálnej demokracie. Prieskumy verejnej mienky hovoria, že MSZP je dnes najsilnejšou politickou stranou v Maďarsku, ktorá môže rátať so 40-percentnou podporou. Zrejme aj to vedie Kovácsa k názoru, že socialisti dokážu po budúcich parlamentných voľbách v roku 2002 vymeniť terajšiu vládnu koalíciu.
Premiér Viktor Orbán plánuje navrhnúť na post guvernéra Maďarskej národnej banky (MNB), ktorý sa uvoľní 1. marca 2001 po skončení mandátu Györgya Surányiho, súčasného ministra financií Zsigmonda Járaia. Z. Járai túto ponuku zatiaľ neprijal, podľa očakávaní by však mal súhlasiť. Analytici podľa agentúry Reuters nepredpokladajú, že jeho menovanie spôsobí veľkú zmenu v súčasnej menovej politike Maďarska, i keď bude veľa závisieť od jeho poradcov. „Zaujímavé je, že Járai bude robiť monetárnu politiku v rokoch 2001 a 2002 na základe východísk fiškálnej politiky, ktoré sám vytvoril,” poznamenal Charles Robertson z londýnskeho ING Barings. Z. Járai prevzal post ministra financií po voľbách v roku 1998, kedy k moci prišla súčasná stredopravá vláda. „Bol by som veľmi prekvapený, keby sme videli radikálne zmeny v monetárnej politike,” uviedol Wike Groenenberg zo Salomon Smith Barney. Ekonómovia tiež pripomínajú, že nový guvernér by mal veľmi starostlivo vybrať ľudí do tímu svojich poradcov.
Rodina švédskeho diplomata Raoula Wallenberga, ktorý zmizol v Maďarsku v roku 1945, spochybnila dnes informácie, podľa ktorých bol Wallenberg v roku 1947 popravený v sídle KGB v Moskve a požiadala o dôkazy o jeho smrti. „Sú to len tvrdenia, nevideli sme žiadne presvedčivé dôkazy,” uviedla Nina Lagergrenová, sestra R. Wallenberga v súvislosti s pondelňajším vyhlásením Alexandra Jakovleva, predsedu ruskej komisie pre rehabilitáciu obetí stalinistického režimu. Spolupracovník komisie Stanislav Alexandrov potvrdil, že Jakovlev videl dokumenty, ktoré dosvedčujú, že Wallenberg bol popravený a že tieto dokumentu sú uložené na vojenskej prokuratúre. Alexandrov neupresnil povahu dokumentov, povedal len, že o procese s Wallenbergom doklady nie sú. Lagergrenová, ktorá má už 79 rokov, povedala, že ruské úrady rodinu nekontaktovali vo veci posledných zistení o osude Wallenberga, ktorý počas druhej svetovej vojny pomáhal zachraňovať v Maďarsku židov pred odtransportovaním do koncentračných táborov. „Rusi od samého začiatku celý čas klamali,” povedala Lagergrenová. „Chceli sme, aby sa vrátil domov. Dnes by mal 88 rokov. Ale ak (Rusi) tvrdia, že je mŕtvy, mali by to dokázať,” povedala Lagergrenová. Wallenberga, príslušníka jednej z najvýznamnejších priemyselníckych rodín Švédska, vyslali do Budapešti ako diplomata s tajným poslaním. Wallenberga, považovaného za hrdinu, pretože zachraňoval maďarských židov pred deportáciou do nacistických vyhladzovacích táborov, podľa pôvodnej sovietskej verzie zatkli sovietski rozviedčici ako špióna v Debrecíne. Odvtedy o ňom nikto nepočul, ale prevládalo podozrenie, že ho popravili alebo umiestnili v nejakom tábore nútených prác. Rusko a Švédsko sa v roku 1997 dohodli na spolupráci pri pátraní po Wallenbergovom osude.
Vedúci ruskej komisie pre rehabilitáciu obetí sovietskeho režimu uviedol, že švédskeho diplomata Raoula Wallenberga popravili v neslávne známej ruskej väznici Ľubianka. Táto informácia je v rozpore s predchádzajúcimi oficiálnymi informáciami z obdobia existencie Sovietskeho zväzu, že Wallenberg, ktorý pomohol tisíckam židov uniknúť pred holokaustom, zmizol v roku 1945 po tom, ako ho v Maďarsku zatkli sovietski vojaci. Sovieti v roku 1957 uverejnili poznámku lekára pochádzajúcu údajne z roku 1947 o tom, že Wallenberg zomrel vo veku 34 rokov na srdcový infarkt v sídle sovietskej tajnej polície NKVD. Na vypátranie Wallenbergovho osudu po jeho zatknutí bola vytvorená rusko-švédska komisia. „Teraz nemáme žiadne pochybnosti, že ho (Wallenberga) zastrelili v Ľubianke,” povedal podľa ruskej agentúry Interfax predseda prezidentskej rehabilitačnej komisie Alexander Jakovlev. Jakovleva považujú za otca politiky glasnosti - otvorenosti, ktorú sovietske vedenie začalo praktizovať po príchode Michaila Gorbačova na čelo sovietskej komunistickej strany. Podľa Jakovleva komisia požiadala vojenských prokurátorov, aby prípad vyšetrili a on sám je presvedčený, že ruský prezident Vladimir Putin Wallenberga čoskoro rehabilituje. Jakovlev uviedol, že Wallenberg sa stal obeťou politických represálií stalinistického režimu a časť z jeho osobných vecí už odovzdali švédskym predstaviteľom. Wallenberga, príslušníka jednej z najvýznamnejších priemyselníckych rodín Švédska, vyslali do Budapešti ako diplomata s tajným poslaním. Wallenberga považovaného za hrdinu, pretože zachraňoval maďarských židov pred deportáciou do nacistických vyhladzovacích táborov, podľa pôvodnej sovietskej verzie zatkli sovietski rozviedčici ako špióna v Debrecíne. Odvtedy o ňom nikto nepočul, ale prevládalo podozrenie, že ho popravili alebo umiestnili v nejakom tábore nútených prác. Rusko a Švédsko sa v roku 1997 dohodli na spolupráci pri pátraní po Wallenbergovom osude. „Mali by sme konečne dať bodku za týmto príbehom, ktorý získal medzinárodný rozmer a otravoval atmosféru po dlhý čas,” vyhlásil Jakovlev. Putin dal nedávno Jakovlevovi zelenú, aby sa komisia pustila do podrobnejšieho pátrania po osudoch miliónov ľudí, ktorých popravili alebo poslali do gulagov - táborov nútených prác - počas vlády diktátora Josifa Stalina.
V rumunských prezidentských voľbách zatiaľ s 36,76 percenta hlasov víťazí bývalý prezident a šéf opozičných sociálnych demokratov Ion Iliescu. Na druhom mieste sa drží nacionalista Corneliu Vadim Tudor s 28,46 percenta hlasov. Vyplýva to z čiastočných oficiálnych výsledkov, ktoré včera po sčítaní viac než tretiny odovzdaných hlasov zverejnil Ústredný volebný úrad (BEC). Ak nezíska ani jeden z prezidentských kandidátov viac než nadpolovičnú podporu všetkých zaregistrovaných voličov, ktorých je asi 18 miliónov, uskutoční sa 10. decembra druhé kolo. V ňom sa stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti, pričom na víťazstvo stačí jednoduchá väčšina.
Vo voľbách do dvojkomorového parlamentu si podľa volebného úradu najlepšie vedie Iliescova Strana sociálnej demokracie Rumunska (PDSR). Tá získala na vstup do dolnej komory parlamentu 37 percent hlasov, zatiaľ čo Tudorova extrémistická nacionalistická Strana Veľké Rumunsko (PRM) má 20 percent. Do hornej komory parlamentu - Senátu - získala PDSR 38 percent hlasov, zatiaľ čo PRM 21 percent. Päťpercentný prah potrebný na vstup do zákonodarného zboru prekročili aj tri ďalšie strany: Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku (UDMR), liberálna strana maďarskej menšiny, a dve reformátorské strany - liberáli a demokrati. Konečné výsledky volieb budú zverejnené začiatkom decembra, uviedol predseda BEC Leonid Pastor podľa agentúry AP.
Rumunskí voliči tak opustili strednú cestu a zvolili väčšinou exkomunistov a extrémnych nacionalistov. Za týmto výsledkom vidia politickí pozorovatelia účet, ktorý schudobnení Rumuni vystavili občiansko-liberálnej vládnej koalícii, ktorá podľa ich mienky stratila štyri roky vládnutia nekompetentnosťou a korupčnými aférami.
Vanilková pochúťka, ktorá bola minulý týždeň v utorok súčasťou večere v župnom internáte v maďarskom Somogyváre, spôsobila zrejme ochorenie takmer 140 ľudí. S príznakmi salmonelózy museli hospitalizovať päť detí, dve z nich mali ešte dnes teplotu a hnačky, informovali zdravotnícke zdroje. Spomedzi 217 stravníkov, ktorí konzumovali inkriminované jedlo, ochorelo celkove 127 detí a 12 dospelých. Zdravotný stav väčšiny z nich je už dobrý, aj keď si ešte vyžaduje diétu. Predbežné výsledky kontroly v spomínanom zariadení naznačujú, že k porušeniu hygienických predpisov došlo v internátnej kuchyni. Je pravdepodobné, že pri príprave inkriminovanej pochúťky tu použili v rozpore s predpismi surové, tepelne nespracované vajíčka. Kuchyňu zariadenia, v ktorom sa už pred dvoma rokmi vyskytol podobný prípad, dezinfikovali. Podnikli sa aj ďalšie preventívne kroky, aby sa zabránilo šíreniu infekcie. Ako však ukázal terajší prípad, ani investície vo výške 30 miliónov forintov na modernizáciu zariadenia pred dvoma rokmi nie sú zárukou pred zlyhaním ľudského faktoru, konkrétne nerešpektovaním platných predpisov.
V časoch, keď sa otvorene hovorí o smrti slovenskej kinematografie, Slovenský inštitút v Budapešti v krátkom čase zorganizoval dve akcie, ktoré proklamovanú smrť našej kinematografie opäť odsunuli na neurčito. Prvá akcia sa konala 8. novembra a mala nielen medzinárodný, ale aj iniciačný charakter. Zmyslom tejto akcie bolo vyvolať trialóg medzi stredoeurópskymi filmovými časopismi. Domáci časopis Filmvilág zastupovala šéfredaktorka Vera Létayová, Českú republiku reprezentoval časopis Iluminace a jeho šéfredaktor Michal Bregant, Slovensko zase Kino-Ikon, ktorý zastupoval Martin Kaňuch. Keďže všetky tri časopisy reprezentovali šéfredaktori, zastúpenie bolo skutočne dôstojné. Predmetom trialógu bola odborná a kritická reflexia filmu. Ale v Budapešti sa len neteoretizovalo, pretože súčasťou tohto trialógu bola aj maďarská premiéra dvoch krátkych filmov Mira Šindelku. Dokumentárny film A tak som začal utekať (1988) tematizoval svet na spoločenskej periférii. Tento film ani po rokoch nestratil svoju výpovednú hodnotu, práve naopak, to, ako je filmovým jazykom artikulovaný problém viny a trestu, je zaujímavé aj dnes. Druhý film Veľká potreba (1992) je žánrovo aj tematicky ťažko zaraditeľný a rozpráva o tom, čo robia ženská a mužská figúrka, inak dva piktogramy označujúce ženské a mužské WC, keď ich nikto nevidí. Tento film po festivale v Oberhausene vybrali do kolekcie krátkych filmov, ktorú premietajú v klubových kinách v SRN.
Premiéra krátkych filmov Mira Šindelku, takisto ako premiéra trialógu troch filmových časopisov mala zmysel, a zdá sa, že bude mať pokračovanie, pretože riaditeľ Českého centra v Budapešti pán Tamás Csémy prisľúbil, že na budúci rok bude práve ním vedená inštitúcia organizovať pokračovanie. Druhá akcia sa konala 15. novembra. Hraný film Martina Šulíka Krajinka (2000) mal maďarskú premiéru.
Nové parkovisko, určené pre kamióny a ich posádky, odovzdali v novembri do prevádzky vo Vámosszabadi neďaleko maďarsko-slovenského cestného hraničného priechodu Vámosszabadi-Medveďov. Pri celkových nákladoch viac ako 20 miliónov forintov tu vytvorili na ploche 5,5 hektára parkovisko pre 150 kamiónov, zabezpečili pre ich vodičov a spolujazdcov adekvátne podmienky na osobnú hygienu a odpočinok, pričom neďaleká reštaurácia bude šoférom kamiónov k dispozícii nonstop. Existuje aj možnosť rozšírenia parkoviska o 2,7 hektára, čo by umožnilo umiestnenie ďalších 100-120 kamiónov. Parkovné stanovili na 10 DEM, resp. asi 1300 forintov. Cez parkovisko by mali prechádzať všetky kamióny, smerujúce na štátnu hranicu, ale parkovné budú platiť iba tí vodiči, ktorí sa na ňom skutočne zdržia. Kým na výstavbu parkoviska prispel rezort ochrany životného prostredia MR šiestimi miliónmi forintov (o zvyšok sa postarala s.r.o. Dunapark), Ministerstvo dopravy a vodného hospodárstva MR vydalo viac ako 110 miliónov forintov na obnovu 2,6 kilometra dlhého úseku hlavnej cesty č. 14, vedúceho po štátnu hranicu. Štátny tajomník rezortu dopravy Jenő Manninger pri otvorení zariadenia vyjadril nádej, že sa podarí zlikvidovať dlhé rady kamiónov, ktoré nezriedka čakali na odbavenie pred neďalekým hraničným priechodom v niekoľko kilometrov dlhom rade. Súčasne by to malo prispieť aj k zvýšeniu bezpečnosti premávky a zmierneniu znečistenia ovzdušia, poznamenal.
V prihraničných oblastiach s Rakúskom minú Slováci, Maďari a Česi ročne 14 miliárd šilingov. Najnovšia štúdia, ktorú si dala vypracovať Rakúska obchodná komora, tým dokázala, že Rakúsko nemá povesť nákupného magnetu iba v predvianočnom čase. Dlhé rady na hraničných priechodoch naznačujú nákupnú horúčku celý rok. Najvychytenejšie je okolie Viedne, obchody v prihraničných spolkových krajinách Burgenlandsko a Dolné Rakúsko – hlavne nákupné centrum Shopping City Süd. Slováci, Maďari a Česi tu najviac utrácajú za šaty a topánky, potraviny, kozmetiku a elektroniku. „Len vo Viedni nechajú nákupní turisti až 11 miliárd šilingov,” konštatuje štúdia. Pre šéfa pobočky hospodárskej komory vo Viedni Waltera Nettiga a jeho dolnorakúskej kolegyne Sonji Zwazlovej je stúpajúca nákupná sila návštevníkov zo susedných krajín dôkazom, že východný región Rakúska ťaží z otvorenia hraníc. Napriek tomu nie sú Rakúšania spokojní. Ľudia prichádzajú len z prihraničných oblastí. „Slováci, Česi a Maďari sú ochotní precestovať maximálne 70 až 100 kilometrov.” Hospodárska komora by rada získala nových kupujúcich aj zo vzdialenejších oblastí. „Chceme vypísať konkurz na vypracovanie marketingového konceptu,” hovorí W. Nettig. Podľa štúdie viac ako 60 percent zákazníkov príde do Rakúska len na jeden deň a vlastným autom. W. Nettig preto chce, aby sa viac investovalo do verejnej dopravy, aby bola pohodlnejšia a cenovo výhodnejšia, čím sa podarí zredukovať aj dopravné zápchy.
V tomto roku slovenský svet žije aj desiatym výročím obnovenia Matice slovenskej v Juhoslávii. Toto významné jubileum si pripomenuli Slováci vo viacerých krajinách Európy a aj ostatného sveta. Na miestach, ktoré obývajú príslušníci nášho národa. Vyšli viaceré články v novinách a v časopisoch. Priamo v Juhoslávii vydali naši krajania pri tejto dôležitej udalosti knihu – zborník. Obnovenie Matice slovenskej v Juhoslávii je názov publikácie, ktorú toto leto vydala Účastinná spoločnosť tlačiareň KULTÚRY, Báčsky Petrovec vo Vojvodine, v Zväzovej republike Juhoslávia. Zostavovateľom je Mgr. Michal Spevák. Môžeme uviesť, že jablko nepadlo ďaleko od stromu. Samozrejme v tom najlepšom slova zmysle. Knihu Obnovenie Matice slovenskej v Juhoslávii zostavil Mgr. Michal Spevák. Jeho otec bol prvým predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii po jej obnovení v roku 1990. Za to, že vôbec vyšla táto publikácia treba poďakovať všetkým krajanom, Slovákom z Juhoslávie. Zvlášť však slovenským podnikom, spoločnostiam a podnikateľom z Juhoslávie, ktoré sponzorovali jej vydanie. Kniha je prakticky obsahovo rozdelená do troch častí so samostatnými výstižnými názvami. Prvá časť Obnovenie Matice slovenskej v Juhoslávii v spomienkach účastníkov. Druhá časť Dokumenty a monitoring tlače. Tretia časť nesie názov Z fotodokumentácie o desaťročnej činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii. Prvá stať Obnovenie Matice slovenskej v Juhoslávii v spomienkach účastníkov sa začína krátkym historickým pripomenutím kontinuity života Slovákov v Juhoslávii v širších spoločensko-politických súvislostiach. Jej autorom je zostavovateľ Michal Spevák mladší a je vstupom do celej knihy. Ďalej sa dočítame pohľady, názory a videnie života Slovákov v Juhoslávii. Autormi jednotlivých príspevkov sú významné osobnosti z kultúrneho, spoločenského a hospodárskeho života. Sú to Slováci, ktorí pochádzajú z Juhoslávii a tiež zo Slovenska. Dnes žijú v rôznych kútoch Zeme, no spája ich jedno. Poznajú život Slovákov z Juhoslávie a ich osudy. Dokumenty a monitoring tlače je ďalšia časť knihy. Prináša prehľad o živote a dianí medzi juhoslovanskými Slovákmi. Obsiahnuté tu sú jednak historické dokumenty Matice slovenskej v Juhoslávii v jazyku slovenskom, ale tiež v jazyku srbskom. Ďalej tu je prehľad tlače, ktorá vyšla v Juhoslávii a to v slovenskom i v srbskom jazyku, ako aj tlače, ktorá vyšla na Slovensku. Dotýka sa predovšetkým problematiky Matice slovenskej v Juhoslávii, ako aj života našich krajanov v tomto juhoeurópskom štáte. Táto časť bude istotne cennou pomôckou pre štúdium života Slovákov v danom dejinnomobdobí. Posledná kapitola knihy Z fotodokumentácie o desaťročnej činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii prináša cenné obrazové materiály. Sú tu zachytené okamihy zo života Matice slovenskej v Juhoslávii, z jej spoločenského a kultúrneho života. Fotodokumentácia obsahuje tiež dejinne cenné svedectvo Matice slovenskej v Juhoslávii spred šesťdesiatichsiedmich rokov, ako aj iniciovanie jej vzniku zo začiatku roka 1990. Obnovenie Matice slovenskej v Juhoslávii je prínosná kniha. Priblíži nielen tých posledných desať rokov. Je cenná aj z hľadiska, že pre budúcnosť zachytáva svedectvo o minulosti našich krajanov. Slovákov, ktorí žijú v Zväzovej republike Juhoslávia. Zostavovateľ Michal Spevák mladší vyštudoval žurnalistiku na bratislavskej Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Pozná teda dobre problematiku slovenského sveta. Zažil život nielen v slovenskom prostredí v Juhoslávii, ale tiež v hlavnom meste Slovenskej republiky. Pred Mgr. Michalom Spevákom stojí ďalšia úloha. Ním zostavená publikácia Obnovenie Matice slovenskej v Juhoslávii zožala veľký ohlas v celom slovenskom svete. Nielen v Juhoslávii a na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách. Zostalo ešte pár kusov tejto knihy. Preto v krátkej budúcnosti bude urobená dotlač a azda aj reedícia. Poprajme knihe a hlavne Matici slovenskej v Juhoslávii, nech ju sprevádzajú ďalej také úspechy a ohlasy ako doposiaľ.