6. júla 2001 ● Zo slovenskej tlače
Bilaterálne konzultácie so Slovenskom o zákone o zahraničných Maďaroch budú pokračovať. Povedal to v stredu hovorca maďarského ministerstva zahraničných vecí Gábor Horváth. Potvrdil, že maďarské ministerstvo dostalo žiadosť slovenskej strany o pokračovanie bilaterálnych konzultácií. Rozhovory by sa mali uskutočniť v Komárne, konkrétny dátum zatiaľ stanovený nebol. Zákon, ktorý maďarský parlament schválil v júni, mení postavenie príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny v Maďarsku a prisudzuje im niektoré výsady a privilégiá. Podľa štátneho tajomníka slovenského ministerstva zahraničia Jána Figeľa výhrady slovenskej strany smerujú najmä k tomu, že sa nevzťahuje na všetkých zahraničných Maďarov, ale len na susedné krajiny, a netýka sa ani Rakúska, ktoré je členom Európskej únie.
Slovenská vláda poverila spolupredsedu slovensko-maďarskej komisie pre menšiny J.Chleba, aby rokoval o uplatňovaní zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. Podľa J.Chleba slovenská vláda neodmieta uplatňovanie tohto zákona, ale treba doriešiť rozsah prijateľný pre Slovensko. J.Chlebo bude viesť rokovania s maďarským partnerom Z. Némethom po upresnení termínu stretnutia. Konzultácie budú podľa J.Chleba riešiť najmä fakt, že zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách presahuje hranice Maďarska, preto sa nedá uplatňovať bez dohody so Slovenskom. Nový zákon o zahraničných Maďaroch poskytuje občanom maďarskej národnosti , ktorí žijú v susedných krajinách isté výhody v oblasti vzdelávania, zamestnania a kultúry. V krajinách, ktorých sa týka, však jeho formulácie vyvolávajú isté obavy. Na potrebu dohody o uplatňovaní tohto zákona upozornil nedávno aj vysoký predstaviteľ Európskej komisie pre rozšírenie E.Landaburu . Podľa neho musí Maďarsko dosiahnuť kompromis so Slovenskom i Rumunskom. Kompromis sa však samotného zákona, ktorý je rámcovou normou, nedotkne. Vzťahuje sa len na tzv. vykonávacie predpisy na základe ktorých sa bude zákon uplatňovať. Preto podľa slov J.Chleba z tohto pohľadu hovoriť o tom, že by slovenskou ambíciou mala byť akákoľvek zmena existujúceho schváleného zákona je bezpredmetné. J.Chlebo tiež tvrdí, že Slovensko neodmieta uplatňovanie tohto zákona na svojom území. Ale ako dodal, na druhej strane sa musia jednoznačne obhajovať záujmy SR ako suverénneho štátu v európskom kontexte. J.Chlebo pripustil, že konečné stanovisko sa nedosiahne na úrovni slovensko-maďarskej komisie.
Maďarská strana je naďalej ochotná a pripravená viesť konzultácie so Slovenskom, alebo s hociktorým iným susedom o zákone o zahraničných Maďaroch – opätovne to potvrdil hovorca ministerstva zahraničných vecí. Hovorca Gábor Horváth reagoval na správu z Bratislavy, podľa ktorej slovenská vláda splnomocnila štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Jaroslava Chleba iniciovať konzultácie s maďarským partnerom Zsoltom Némethom. Obaja sú spolupredsedami menšinovej zmiešanej komisie a v polovici júna, ešte pred prijatím zákona v maďarskom parlamente, sa už stretli. Vtedy slovenská strana naznačila, že po schválení normy sa ozve. Rovnako sa dohodli, že si nebudú posielať odkazy cez tlač, čo Budapešť hodnotí ako odraz pozitívnej atmosféry vo vzájomných vzťahoch. Termín nových konzultácií a ďalšie podrobnosti dohodnú strany diplomatickou cestou. Maďarské zdroje nevylučujú, že dvaja štátni tajomníci sa zídu ešte tento týždeň v Komárne alebo v Komárome. Zákona o štatúte zahraničných Maďarov sa krátko dotkol vo večernom rozhovore pre verejnoprávnu televíziu aj premiér Viktor Orbán a odmietol kritiku, podľa ktorej vláda neviedla so susedmi predbežné konzultácie. Opätovne pripomenul, že podobný zákon existuje na Slovensku i v Rumunsku.
Pre Európsku ľudovú stranu (EPP) je zákon o Maďaroch v susedných štátoch, ktorý aj podľa slov predstaviteľov Európskej komisie rešpektuje európske normy, úplne prijateľný. Pre maďarskú národnú agentúru MTI to dnes uviedol generálny tajomník EPP, Španiel Alejandro Agag Longo. "Sme si istí, že zákon je úplne korektný," povedal vysoký predstaviteľ EPP, združujúcej európske kresťanské, konzervatívne strany a dodal, že členská strana zoskupenia - maďarský Zväz mladých demokratov (FIDESZ) a premiér Viktor Orbán majú plnú dôveru EPP. Maďarský parlament schválil 19. júna veľkou väčšinou hlasov návrh zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, na základe ktorého budú môcť rátať s rôznymi úľavami občania SR, ako aj Chorvátska, Juhoslovanskej zväzovej republiky, Rumunska, Slovinska a Ukrajiny, hlásiaci sa k maďarskej národnosti. Schválenie zákona vyvolalo kritické reakcie nielen na Slovensku.
Maďarská strana je v súvislosti s tzv. krajanským zákonom pripravená na konzultácie so Slovenskou republikou, ako aj s ďalšími zainteresovanými krajinami. Hovorca maďarského Ministerstva zahraničných vecí Gábor Horváth takto reagoval na informácie z Bratislavy, podľa ktorých vláda SR poverila štátneho tajomníka rezortu zahraničných vecí a spolupredsedu zmiešanej komisie pre kontrolu realizácie základnej medzištátnej zmluvy Jaroslava Chleba, aby inicioval konzultácie o spomínanom zákone s druhým mužom maďarskej diplomacie Zsoltom Némethom, ktorý je ďalším spolupredsedom zmiešanej komisie. Slovenská strana v polovici júna pri budapeštianskych rokovaniach Jaroslava Chleba a Zsolta Németha signalizovala, že po schválení zákona prejaví záujem o konzultácie, pripomenul hovorca a dodal: "Som si istý, že predmetnú žiadosť slovenskej strany dostaneme čoskoro aj oficiálne." Podľa Gábora Horvátha sa termín a detaily konzultácií upresnia diplomatickou cestou. Obe strany sa už principiálne dohodli na ich dejisku, ktorým by malo byť Komárno. "Maďarská strana víta slovenský prístup, veď Zsolt Németh a Jaroslav Chlebo sa dohodli aj o tom, že otázky súvisiace so zákonom budú riešiť diplomatickou cestou, v rámci konzultácií, a nie prostredníctvom vyhlásení sprostredkovaných médiami. To je verným odrazom pozitívnej atmosféry maďarsko-slovenských vzťahov," zdôraznil v reakcii na správy z Bratislavy Gábor Horváth. Podľa oficiálne nepotvrdených informácií agentúry MTI môžu byť konzultácie aktuálne ešte v tomto týždni.
Rumunský prezident Ion Iliescu kritizuje v rozhovore pre dnešné vydanie rakúskeho denníka Der Standard zákon o zahraničných Maďaroch, ktorý dáva príslušníkom maďarskej menšiny v zahraničí osobitné práva.
V tejto súvislosti upozorňuje na historické súvislosti a upresňuje štatistické údaje. Na území historickej Transylvánie a Banátu žije približne osem miliónov rumunských štátnych občanov, v celom Rumunsku sa k maďarskému pôvodu hlási 1,7 miliónov občanov, z tohto počtu približne 300.000 žije v samotnej Bukurešti. Z uvedeného vyplýva, že príslušníci maďarskej národnosti tvoria menšinu dokonca aj v Transylvánii, považovanej za historické maďarské územie. Na tomto území tvorili menšinu aj v časoch, keď táto oblasť patrila ešte Rakúsku-Uhorsku.
"Hovorím to kvôli tomu, že mnoho ľudí tvrdí ešte aj dnes, že ide maďarské územie, ktoré obsadili Rumuni. Ide pritom o rumunské teritórium, obývané maďarskou menšinou," tvrdí Iliescu a zákon o štatúte zahraničného Maďara označuje za "biedu".
Rumunsko má so svojimi občanmi maďarského pôvodu dobrý vzťah a rovnako dobrý vzťah pestuje aj s Maďarskou republikou. V roku 1996 uzatvorilo s Maďarskom dohodu o susedstve, pripomína Iliescu a zároveň zdôrazňuje, že zákon o zahraničných Maďaroch je ojedinelým rozhodnutím maďarského parlamentu. Tento zákonný predpis je namierený proti európskemu duchu a proti politike dobrého susedstva a týka sa aj maďarskej menšiny na Slovensku, Ukrajine a v Srbsku, konštatuje rumunský prezident.
Podľa jeho názoru sa Európska únia ocitla v delikátnej situácii. Čo je ale charakteristické a ukazuje, že so zákonom nie je všetko v poriadku, je skutočnosť, že Rakúsko je z oblasti pôsobenia tohto zákona vyňaté, aj keď na jeho území žijú takisto občania maďarskej národnosti. Rakúsko je ale už členom únie. Možno z toho usúdiť, že Maďari sa chcú očividne vyhnúť háklivým diskusiám s členom EÚ, konštatuje Iliescu.
Najvyšší rumunský predstaviteľ vyjadril želanie svojej krajiny stať sa členom Európskej únie a NATO. Členom Severoatlantickej aliancie by sa Rumunsko mohlo stať podľa neho už v budúcom roku na pražskom summite.
Sprostredkovanie Rady Európy v diskusii o Zákone o Maďaroch v susedných štátoch by nebolo priveľmi konštruktívne. Otázky s ním súvisiace by mali prediskutovať priamo zainteresované krajiny v rámci medzivládnych konzultácií. V interview, ktoré zverejnilo včerajšie vydanie rumunského denníka Curentul , to vyhlásil predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) lord Russel-Johnston. Domnievam sa, že tento zákon spôsobí ťažkosti Maďarom žijúcim v susedných štátoch a nepomôže ani dvojstranným vzťahom, povedal podľa Curentul lord Russel-Johnston, ktorý zdôraznil, že prezentuje osobný názor a nie oficiálne stanovisko PZ RE.
Maďarské parlamentné strany odlišne hodnotia kritické výhrady rumunskej a slovenskej strany voči nedávno schválenému Zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch. Vyplýva to z ankety maďarskej národnej agentúry MTI.
Strana maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP) zastáva názor, že oficiálnym reakciám SR a Rumunska sa niet čo čudovať, uviedol dnes líder ultrapravicového subjektu, pôvodným povolaním spisovateľ István Csurka.
Podľa jeho slov Slovensko, kde naďalej platia tzv. Benešove dekréty, inak ani nemohlo reagovať, kým Rumunsko pokračuje v divadle, ktoré hrá od Trianonu v záujme toho, aby maďarstvo dostalo zo Sedmohradska.
Niekdajší najvyšší predstaviteľ liberálneho Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ), v súčasnosti poslanec strany Iván Petö v svetle postupu maďarskej vlády a parlamentu nepovažuje reakcie za prekvapujúce. Maďarská vláda tvrdila, že s kabinetmi susedných krajín otázku konzultovala, o čom nemáme dôvod pochybovať, ale fakty naznačujú predbežne niečo iné, konštatoval opozičný politik.
Iván Petö súčasne pripomenul, že SZDSZ (ako jediný subjekt - pozn. red.) nepodporil návrh zákona aj preto, že sa obával radikálnej zmeny a zhoršenia v uplynulých rokoch sa pozitívne rozvíjajúcich bilaterálnych vzťahov Budapešti so susedmi. „Nejde iba o to, ako reagujú susedné krajiny, ale aj o to, aký názor zastáva Európska únia na predmetnú otázku v dôsledku reakcie susedných krajín,” podčiarkol slobodný demokrat.
Napriek predbežne poskytnutým informáciám sa nepružné postoje rumunskej a slovenskej strany, ktoré sa medzičasom zmenili, dali očakávať, mienil predstaviteľ najmenšej koaličnej strany - Maďarského demokratického fóra (MDF) Miklós Csapody.
„Keďže vláda počas prípravy zákona konzultovala aj s expertmi Európskej únie, MDF verí, že nedorozumenia bude možné objasniť,” povedal predstaviteľ po spoločenských zmenách v krajine najsilnejšieho zoskupenia.
Miklós Csapody súčasne pripomenul, že srbská vláda je podľa slov premiéra Zorana Djindjiča stúpencom autonómie, decentralizácie a tolerancie.
Za neopodstatnenú označil medzinárodnú kritiku zákona vedúci parlamentnej frakcie vnútrostraníckou krízou otriasanej Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) Péter Szentgyörgyvölgyi.
Podľa jeho názoru sa za „búrkou” skrývajú médiá. Maďarská tlač takmer jednotne prevzala správy o negatívnych ohlasoch zahraničia na zákon, povedal a poznamenal, že nevie posúdiť, či mala táto skutočnosť ďalšie dôsledky na báze tzv. domino efektu.
Slovenská diplomacia požiadala Radu Európy (RE), aby sa jej experti vyjadrili k Zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, ktorý nedávno schválil budapeštiansky parlament. Informovala o tom agentúra MTI s odvolaním sa na poslanca opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Csabu Tabajdiho. Podľa slov politika, ktorý sa zúčastňuje na zasadaní Parlamentného zhromaždenia RE, kompetentní predstavitelia paneurópskej organizácie informovali maďarskú stranu, že sa tak môže stať iba s jej súhlasom. Rumunsko a Slovensko sa - ako vyplýva z Tabajdiho slov - pokúšajú dezinformovať dôležité medzinárodné fóra prezentujúc zákon ako normu diskriminačného charakteru a obviňujúc Maďarskú republiku z vyvolávania napätia a stupňovania nestability regiónu. Rumunsko, ako je známe, chce Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy (PZ RE) predložiť návrh uznesenia, ktoré vyjadrí výhrady voči nedávno v Budapešti prijatému Zákonu o Maďaroch v susedných štátoch. Členovia rumunskej delegácie začali už v alsaskom sídle RE so zbieraním podporných hlasov. Vláda Maďarskej republiky sa musí z prípadu poučiť, veď je významne zodpovedná za to, že dostala Maďarov spoza hraníc a medzinárodný kredit materskej krajiny do takejto situácie, povedal dnes Csaba Tabajdi. Poznamenal však, že všetci členovia delegácie MR sa musia jednotne, bez ohľadu na stranícku príslušnosť, zastať zákona. Opozičný politik navrhuje, aby na budúci týždeň zvolali v súvislosti s najnovším vývojom okolo predmetného zákona mimoriadne zasadanie Maďarskej stálej konferencie.
Partneri z Európskej únie a susedné krajiny s výnimkou Rumunska akceptovali, aj keď niekedy kriticky, Zákon o Maďaroch v susedných štátoch. Zdá sa, že ani jeho realizácia v praxi nenarazí na osobitné prekážky. O tomto vyhlásení najvyššieho predstaviteľa budapeštianskeho Úradu pre Maďarov spoza hraníc (HTMH) Tibora Szabóa informuje dnes agentúra MTI s odvolaním sa na bratislavský denník Új Szó.
Maďarský predstaviteľ s radosťou konštatoval, že vedúci predstavitelia rezortu zahraničných vecí SR, ako aj iní zodpovední politici, vrátane premiéra Mikuláša Dzurindu hodnotia predmetný zákon v porovnaní s prvými reakciami omnoho miernejším tónom.
Tibor Szabó potvrdil, že Budapešť je aj naďalej pripravená konzultovať realizáciu zákona s partnermi a dodal, že ďalšie kolo konzultácií sa v najbližších dňoch uskutoční v Komárome. Predseda HTMH vyjadril nádej, že aj rumunská, vnútropoliticky motivovaná, rétorika sa v krátkom čase zmierni a potom bude možné vecne rokovať aj o tom, aké sú skutočné pripomienky Bukurešti.
Maďarský predstaviteľ v interview pre spomínané periodikum dementoval tvrdenia, podľa ktorých politici susedných krajín nedostali adekvátne informácie. Konštatoval, že sa tak stalo aj na každom dvojstrannom stretnutí na úrovni premiérov i šéfov diplomacií a že návrh zákona dostali v prípravnom štádiu aj veľvyslanci zainteresovaných štátov.
Na margo ofenzívy rumunskej diplomacie v Štrasburgu, kde členovia delegácie balkánskej krajiny v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE) začali pred niekoľkými dňami zbierať podporné hlasy pod návrh uznesenia, kriticky hodnotiaceho spomínaný zákon, Tibor Szabó povedal, že tento postup podľa jeho názoru neohrozí pozitívne hodnotenie jeho krajiny na medzinárodnej scéne.
Podľa rovnakého zdroja sa k rumunskej iniciatíve pripojili v uplynulých dňoch aj všetci členovia slovenskej delegácie v PZ RE s výnimkou poslanca Národnej rady SR, podpredsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Árpáda Duku-Zólyomiho.
Sedem slovenských signatárov rumunského návrhu podľa informácií politika SMK požiadalo údajne v tejto záležitosti o názor aj ministra zahraničných vecí SR Eduarda Kukana, ktorý im mal poradiť, aby predlohu podpísali, informoval Árpád Duka Zólyomi.
Predstaviteľ SMK sa podľa vlastných slov pokúsil slovenským kolegom vysvetliť, že z predmetného zákona neslobodno robiť medzinárodnú záležitosť a že rumunský podnet je z viacerých aspektov mylný. Súčasne poukázal na protirečenie postupu šéfa slovenskej diplomacie s jeho vyhlásením pred niekoľkými dňami, podľa ktorého spomínaný maďarský zákon nebude mať negatívny vplyv na slovensko-maďarské vzťahy
Budapešť víta, že podľa komisára EÚ pre rozširovanie Güntera Verheugena je zákon o zahraničných Maďaroch v súlade s Európskou dohodou. Maďarská strana je ďalej pripravená viesť so susedmi konzultácie a odpovedať na vzniknuté otázky a výhrady.
Rumunsko-maďarské vzťahy sa v posledných dňoch nezvyčajne vyostrili: v Bukurešti reagovali na zákon o zahraničných Maďaroch mimoriadne ostro, vyhrážali sa vypovedaním dvojstranných zmlúv, poslali list vedúcim predstaviteľom Európskej únie, včera začali rumunskí zástupcovia v parlamentnom zhromaždení Rady Európy ofenzívu, aby sa zasadanie tohto orgánu venovalo tomuto problému, rumunské politické strany vydávajú vyhlásenia, v ktorých kritizujú Budapešť a žiadajú pozastavenie realizácie zákona. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh v reakcii na tento vývoj spochybnil snahu rumunskej strany naozaj viesť konzultácie a rozhovry o danej téme. Uvítal včerajšie vyjadrenie Güntera Verheugena, ktorý konštatoval, že inkriminovaný zákon nie je v rozpore s takzvanou Európskou dohodou, ani s asociačnou zmluvou medzi Maďarskom a Úniou.
Maďarské opozičné strany však upozorňujú na to, že vláda musí vyvodiť dôsledky. Sama je totiž vinná za tento vývoj, pretože nekonzultovala seriózne so susedmi na vládnej úrovni – to je názor odborníka socialistov na menšinové otázky Csabu Tabajdiho, ktorý žiada zvolať na budúci týždeň mimoriadne zasadanie Maďarskej stálej konferencie, čiže konzultačného fóra maďarských politických strán a organizácií z Karpatskej kotliny. Do Budapešti na dnes už zvolali poradu vedúcich predstaviteľov týchto strán.
Zdá sa, že rumunsko-maďarský spor okolo zákona o zahraničných Maďaroch utícha, presnejšie naberá miernejšie dimenzie a namiesto vyostrovania napätia sa začnú seriózne konzultácie.
Premiér Viktor Orbán a minister zahraničných vecí János Martonyi sa dnes nečakane stretli s predsedom Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku Bélom Markóm, ktorý včera v Bukurešti rokoval s rumunskými vedúcimi predstaviteľmi o vzniknutom napätí. Markó už aj v minulých dňoch vždy zdôrazňoval, že potrebné sú na vládnej úrovni konzultácie, aby sa nedorozumenia vyjasnili. Teraz obe strany označujú za potrebné, aby zvolali zasadanie zmiešanej komisie pre otázky menšín, teda fórum, ktoré je presne na riešenie podobných sporov. Martonyi informoval novinárov o tom, že z Bukurešti dostal signál, podľa ktorého rumunská strana mieni napätie skôr utlmiť. Minister dodal, že je spoločnou zodpovednosťou rumunských a maďarských politikov uvoľnenie hystérii blízkeho stavu, ktorý vznikol v rumunskej tlači.
V juhoslovenských okresoch s prevahou obyvateľstva maďarskej národnosti vládne pokoj. Žiadne spochybnenie doterajšej lojality voči Slovensku, žiadna dramatická diskusia. Práve prijatý maďarský zákon, zvýhodňujúci krajanov žijúcich v zahraničí, prinajmenšom zatiaľ nevyvolal nepríjemné reakcie.
Predovšetkým príslušníci inteligencie síce nepopierajú citové väzby k maďarskému národu, ani to, že sa kultúrne cítia jeho súčasťou, jedným dychom však zdôrazňujú, že ich vlasťou je Slovensko. Tu sa narodili a túto krajinu nechcú opustiť.
Päťdesiatročný Tibor Németh zo Šamorína, ktorého syn študuje v Budapešti dejiny umenia v zaujímavej kombinácii so slovenčinou, povedal, že prípadný finančný príspevok by v rodine uvítali, ale chlapec si bude po promócii hľadať uplatnenie na Slovensku.
Podpredseda Národnej rady SR a predseda Strany maďarskej koalície Béla Bugár pripomenul, že nový zákon je zatiaľ len rámcovou legislatívnou normou, ktorú nemožno uplatniť bez realizačných predpisov v dohode so Slovenskom. Podobným spôsobom upokojil verejnosť minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Upresnil, že vládu znepokojila predovšetkým obava z legálneho inštitucionálneho vzťahu medzi Budapešťou a slovenskými občanmi maďarskej národnosti. Pri rokovaniach o rámcových dohodách môže Bratislava presadzovať, aby zákon zodpovedal princípom európskeho súžitia a slovensko-maďarskej zmluvy z roku 1995, zdôraznil.
Otvorene, bez diplomatických kľučiek, sa vyjadril predseda poslaneckého klubu Kresťansko-demokratického hnutia František Mikloško. Prijatie zákona považuje za najzreteľnejšiu evokáciu Veľkého Maďarska po roku 1918.
Opozícia dala otvorene najavo, že v budúcich parlamentných voľbách bude opäť hrať maďarskou kartou, za čo ju kritizoval premiér Mikuláš Dzurinda a ďalší vládni politici.
Maďarské parlamentné strany odlišne hodnotia kritické výhrady rumunskej a slovenskej strany voči nedávno schválenému zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch. Vyplýva to z ankety maďarskej národnej agentúry MTI. Príslušníci rumunskej a slovenskej majority nebudú po prijatí zákona znevýhodnení, povedal podpredseda zahraničného výboru parlamentu Mihály Balla z vládneho Zväzu mladých demokratov - Maďarskej občianskej strany (FIDESZ-MPP) a zdôraznil, že väčšina úľav a zvýhodnení sa bude uplatňovať na maďarskom teritóriu. Podľa jeho názoru poslúži schválená legislatívna norma, ktorej kritika rezonovala hlavne v tlači spomínaných krajín, zachovaniu kultúry a identity Maďarov žijúcich v susedných krajinách.
Bývalý politický štátny tajomník Úradu vlády MR, v súčasnosti poslanec opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Csaba Tabajdi sa domnieva, že výhrady rumunskej a slovenskej strany nie sú opodstatnené a Budapešť sa musí zákona zastať. ?Ak by susedia po Trianone vyriešili problematiku maďarskej menšiny, ak by bezo zvyšku realizovali uzavreté základné medzištátne zmluvy, potom by zákon o úľavách nebol potrebný,? mienil politik MSZP. Podľa názoru Csabu Tabajdiho treba ku kritike vhodne pristupovať, čo vláda Viktora Orbána nerobí.
Obidve komory rumunského parlamentu sa v najbližších dňoch budú zaoberať zákonom o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, ktorý pred niekoľkými dňami schválili v Budapešti. O tom, či je tento zákon zlučiteľný s platným rumunským právom, budú najskôr rozhodovať právne výbory.
Zákon o štatúte zahraničných Maďarov poskytuje etnickým Maďarom, žijúcim v susedných krajinách (okrem Rakúska), nezanedbateľné sociálne práva na území Maďarska. V Rumunsku by sa týkal až 1,7 milióna občanov.
Premiér Adrian Nastase minulý štvrtok naznačil, že jeho vláda je v dôsledku schválenia tohto zákona pripravená vypovedať všetky dvojstranné zmluvy s Maďarskou republikou s výnimkou základnej z roku 1996. „Chcem, aby to bolo veľmi jasné. Rumunsko nie je koloniálnym územím, z ktorého si Maďarsko môže zabezpečovať pracovnú silu. Rumunsko podpísalo asociačnú dohodu s EÚ. Existujú predpisy zakazujúce diskrimináciu, ktoré treba uplatniť aj vo vzťahoch Rumunska a MR,“ konštatoval premiér a zdôraznil, že jeho vláda si spomedzi záujmov Rumunska a spolupráce s Demokratickým zväzom Maďarov v Rumunsku vyberie záujmy krajiny.
Rumunsko chce Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy (PZ RE) predložiť návrh uznesenia, čo vyjadrí výhrady proti zákonu o Maďaroch v susedných štátoch nedávno prijatému v Budapešti. Členovia rumunskej delegácie začali už v alsaskom sídle RE so zbieraním podporných hlasov. V rumunskom stanovisku sa konštatuje, že maďarský parlament schválil zákon, ktorý „uplatňuje diskrimináciu medzi príslušníkmi maďarskej minority a majoritným obyvateľstvom danej krajiny, vnáša mimoteritoriálnosť do legislatívy, čo pravdepodobne vyvolá nové napätia medzi etnickými skupinami a zvýši nestabilitu regiónu“.
Komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen sa včera po zasadnutí Asociačnej rady EÚ-SR v Luxemburgu vyjadril k nedávno prijatému zákonu o zahraničných Maďaroch. Podľa komisára sa zdá, že norma je v súlade s asociačnou dohodou uzatvorenou medzi EÚ a Maďarskom. Analýzu zákona však Európska komisia zatiaľ nedokončila. Slovenský minister zahraničných vecí Eduard Kukan odmietol, že by maďarský zákon vyvolal napätie vo vzťahoch medzi Bratislavou a Budapešťou.
Zákon o štatúte zahraničných Maďarov nie je v protiklade s legislatívou Európskej únie, čo potvrdili aj jej viacerí predstavitelia. Vo svojom pravidelnom rozhlasovom vystúpení to včera uviedol premiér Viktor Orbán. V súvislosti s jeho prijatím v okolitých štátoch dodal, že je ťažké v pokojnej a vo vyrovnanej krajine, akou je Maďarsko, pochopiť tie prudké a hrubé nacionalistické výpady, ktoré zaliali rumunské médiá. Zdôraznil, že zákonom chce MR len pomôcť tým, ktorí sa cítia byť príslušníkmi maďarského národa, aby si vedeli zachovať svoju národnú identitu. Podľa V. Orbána je takýto postup európskou záležitosťou. Pokiaľ sa v Karpatskej kotline takéto myslenie ešte nestalo samozrejmosťou, nie je to problém MR a nie je potrebné sa nad tým znervózňovať.
V Štrasburgu sa však voči MR rozbehla tvrdá diplomatická ofenzíva najmä zo strany Rumunska a SR, píše denník Népszabadság. Zatiaľ čo Bratislava úradnou cestou požiadala orgány EÚ o stanovisko, či nie je zákon v rozpore s medzinárodným právom, rumunská delegácia, zúčastňujúca sa na zasadaní európskeho parlamentu, pripravuje návrh rezolúcie proti zákonu. Tá požaduje, aby MR ustúpila od jeho uplatňovania, pretože vnáša diskrimináciu a napätie medzi Maďarov a príslušníkov ostatných národov, je v rozpore s európskou konvenciou ľudských práv a inými medzinárodnými dokumentmi. Podľa maďarských diplomatických zdrojov podporujú rumunskú iniciatívu aj dánski, fínski, anglickí či nemeckí poslanci, ktorí v menšinových otázkach vždy dosiaľ podporovali MR. Situáciu, ktorá vznikla na pôde Rady Európy po prijatí zákona, niektorí opoziční poslanci označujú za krach maďarskej diplomacie. Kritizujú pasivitu maďarských predstaviteľov na medzinárodnom fóre. To, čo sa dnes deje v Štrasburgu, je ťažká nezodpovednosť Orbánovej vlády, tvrdia. Mnohí maďarskí politici upozorňovali ešte v štádiu príprav na negatívne reakcie a bumerangový efekt zákona, ktorý posadil na koňa nacionalistov v susedných štátov.
Vysoký predstaviteľ Európskej komisie (EK) dnes v Budapešti povedal, že Maďarsko musí dosiahnuť kompromis so Slovenskom a Rumunskom pred uplatnením zákona, ktorý poskytuje Maďarom žijúcim v týchto krajinách osobitné práva v Maďarsku. Šéf Generálneho riaditeľstva EK pre rozšírenie Eneko Landaburu dodal, že európska pätnástka bude požadovať od Maďarska, aby rokovalo o zákone so Slovenskom a Rumunskom predtým, než vstúpi do platnosti, aj keď sa zdá, že je v súlade s legislatívou Európskej únie.
„Musíme sa správať ako rodina - diskutovať, je to normálne,” povedal Landaburu v rozhovore pre britskú agentúru Reuters. „Je veľmi dôležité, že Maďarsko a jeho susedia uskutočnia bežné diplomatické kroky, aby riešili svoje problémy na bilaterálnej úrovni,” uviedol Landaburu.
Kontroverzný zákon o zahraničných Maďaroch bol predmetom niekoľkých rozhovorov Landabura počas jeho dvojdňovej návštevy Maďarska tento týždeň.
Maďarský parlament schválil 19. júna veľkou väčšinou hlasov návrh zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, na základe ktorého budú môcť rátať s rôznymi úľavami občania SR, ako aj Chorvátska, Juhoslovanskej zväzovej republiky, Rumunska, Slovinska a Ukrajiny, hlásiaci sa k maďarskej národnosti.
Za návrh zákona hlasovalo 306 poslancov. Sedemnásť členov zákonodarného zboru bolo proti a ôsmi sa hlasovania zdržali. Po pondelňajšom rozhodnutí opozičných socialistov návrh podporiť hlasovala proti iba frakcia liberálneho Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ).
Zvýhodnenia sa budú týkať medziiným oblasti vzdelávania, sociálneho a zdravotníckeho zabezpečenia, cestovania i možnosti realizovať sa na trhu práce v Maďarskej republike. Návrh zákona by mal nadobudnúť platnosť 1. januára 2002.
Maďarsko musí dosiahnuť kompromis so Slovenskom a Rumunskom predtým ako implementuje zákon o zahraničných Maďaroch. Povedal to v piatok Eneko Landaburu, vedúci direktoriátu pre rozšírenie pri Európskej komisii, počas návštevy v Budapešti. „Je veľmi dôležité, aby Maďarsko a jeho susedia normálnymi diplomatickými krokmi vyriešili svoje problémy na bilaterálnej úrovni,” zdôraznil predstaviteľ Európskej komisie.
Landaburu tiež potvrdil, že rozpočet EÚ do roku 2006 poskytuje dostatočný priestor na prijatie aj desiatich nových krajín. Podľa jeho slov by však bolo dobré, keby sa v prvej vlne rozširovania bolo aj Poľsko. Pripomenul, že Nemecko ani Francúzsko si rozšírenie na východ bez Poľska nevedia predstaviť.
Politické udalosti v Maďarsku po prijatí zákona o Maďaroch žijúcich v okolitých štátoch 19. júna pripomínajú viac nepodarenú peštiansku operetu.
V Národnom zhromaždení odhlasovalo zákon viac ako 90 percent poslancov a zazneli slová o náprave historickej krivdy Trianonskej mierovej zmluvy, ale všetko sa rozbíja na nesúhlase Slovenska a Rumunska so zákonom a podľa indícií aj výhrad Európskej únie (EÚ), pretože Maďari z Rakúska ako krajiny únie boli zo zákona vyňatí. Na území Slovenska žije 600 000 Maďarov a v Rumunsku vyše 1,5 milióna, a preto sa Budapešť nemôže čudovať, že pre Bratislavu a Bukurešť je zákon mimoriadne citlivou záležitosťou.
DISKRIMINAČNÝ PRVOK
Vláda premiéra Viktora Orbána sa snažila čo najviac vyhovieť krajanom (dala im výhody vo vzdelávaní, zdravotníctve, zamestnávaní, doprave a finančnú podporu), ale na druhej strane si nechcela pohnevať susedné štáty a EÚ. Podarilo sa jej to iba čiastočne. Krajania nedostali maďarské občianstvo ani pas, ale diskriminačné prvky voči občanom ich súčasnej vlasti nemaďarskej národnosti ostali v zákone. Tým najzákladnejším je diskriminácia na trhu práce v Maďarsku, kde budú krajania zvýhodnení. Môžu v Maďarsku pracovať tri mesiace v roku a úrad im vydá povolenie bez skúmania situácie na trhu práce. Po vstupe Maďarska do Európskej únie by sa krajania dostali takto prednostne na trh práce v EÚ. Podľa informácií z Budapešti by mal zákon prestať platiť po jej vstupe do únie. Načo prijal parlament zákon s ohraničenou platnosťou, prijme neskôr jeho novelu? Ak si Orbán predstavuje takto podporu svojich menšín v zahraničí, je to veľmi zvláštna podpora, pretože Maďarsko si takto vyrába jeden problém za druhým.
MAĎARSKÉ PROBLÉMY
Hoci Orbán vyhlasuje, že zákon je v súlade s legislatívou EÚ, z pôsobnosti zákona vyňali Maďarov z Rakúska, a to je členský štát únie. Vládu v Budapešti podrobil ostrej kritike líder opozičných socialistov a bývalý minister zahraničných vecí László Kovács. Povedal, že maďarská diplomacia nešikovnosťou poškodila meno krajiny. Budapešť jednoducho nekonzultovala zákon so susednými krajinami, čo je ďalšia z výhrad Slovenska a Rumunska. To, že urobila chybu je jasné, ku konzultáciám s Bratislavou a Bukurešťou vyzval včera Maďarov komisár pre rozšírenie únie Günter Verheugen. Maďarskí socialisti hlasovali podľa Kovácsa za zákon, ale v dobrej vôli, že bol konzultovaný. Budapeštianska diplomacia jednoducho nezvládla proces príjmania zákona a nepresvedčila dvoch hlavných partnerov a susedov (Slovensko a Rumunsko) o jeho prijateľnosti, ani o jeho bezpečnosti v stredoeurópskom priestore. Bratislava a Bukuresť prezentovali výhrady aj písomnou formou, ale ako skonštatoval politický štátny tajomník MZV z Budapešti Zsolt Lányi, Budapešť nedostala odmietavé signály od vlád susedných krajín, disonantné hlasy zaznievajú iba z Rumunska.
Zákon má platiť od 1. januára 2002 a je ešte čas na konzultácie. Rumunsko a Slovensko sa vyjadrili, že bez konzultácií zákon platiť nebude. Dvojstranné rozhovory sa nezačali a Budapešť je už v nevýhodnej pozícii doma aj v zahraničí. Rumunský parlament prijal rezolúciu, ktorá je kritická voči zákonu a rumunskí poslanci zbierajú podpisy v Rade Európy proti platnosti tohto zákona. Vedúci rumunskej delegácie Gheorghe Prisacaru sa v stredu na pôde Výboru ministrov Rady Európy obrátil na jeho úradujúceho predsedu, šéfa lichtenštajnskej diplomacie Ernsta Walcha so žiadosťou, aby sa vyjadril k zákonu. Bukurešť nedá Budapešti ani o milimeter priestoru navyše a rovnako bude brániť štátne a národné záujmy Slovenska bratislavská diplomacia. Ako povedal v rozhovore pre Národnú obrodu štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Jaroslav Chlebo, Slovensko sa chce vyhnúť extrémnym polohám a po pre-študovaní konečnej verzie zákona budú konzultácie. Napínanie svalov nie je v tomto prípade podľa neho na mieste a netreba mať obavy, že slovenská diplomacia niečo zanedbala. Bratislava požiadala Radu Európy, aby sa jej experti vyjadrili k zákonu. Informovala o tom agentúra MTI s odvolaním sa na poslanca socialistov Csabu Tabajdiho.
NEPODARENÁ OSVETA
V kontexte nespokojnosti so zákonom vyznievajú komicky slová predstaviteľa maďarskej delegácie v Rade Európy László Surjána: „Usilovali sme sa v stredu, aby sme nezačali boj s Rumunskom, aby sme osvetovou prácou priblížili rumunskej delegácii, že tento zákon nepoškodzuje Rumunsko.“ Škoda, že vláda v Budapešti neurobila „osvetovú” činnosť pred prijatím zákona, aspoň by nenarušila sľubne sa vyvíjajúce vzťahy so Slovenskom a Rumunskom z posledných rokov. Prípadne môže osvetovú činnosť rozšíriť aj na Európsku komisiu - jej predsedovi Romanovi Prodimu zaslalo Rumunsko list plný nespokojnosti so zákonom.
l zákon sa bude týkať komunity asi 3,5 milióna Maďarov na Slovensku, v Rumunsku, na Ukrajine, v Juhoslávii, Chorvátsku a Slovinsku. Maďarov v Rakúsku z pôsobnosti zákona vylúčili
l premiér Viktor Orbán v júni povedal, že ak chce Maďarsko udržať súčasné tempo hospodárskeho rastu, potrebuje pracovné sily
l zákon si vyžiada náklady 6 až 6,5 mld forintov
l do rozpočtu krajiny by sa však prostredníctvom daní a rôznych poplatkov mohlo vrátiť 4,5-5 mld forintov pri vydaní asi 50 000 až 60 000 pracovných povolení pre krajanov spoza hraníc
l inštitucionalizovanie právnych väzieb Maďarska s občanmi Slovenska a Rumunska je proti princípom medzinárodného práva
l zákon zasahuje do právneho poriadku susedného štátu
l realizácia zákona spochybňuje viaceré dvojstranné zmluvy
l Maďarsko nevyužilo mechanizmus konzultácií k základnej zmluve
l jestvuje obava zo zvýšenia etnického napätia na zmiešaných územiach na základe ekonomických výhod
l zákon diskriminuje nemaďarské národnosti na maďarskom trhu práce
Bývalý veľvyslanec v Maďarsku Rudolf Chmel považuje za najiritujúcejšie v zákone o zahraničných Maďaroch ustanovenie o finančnej pomoci rodičom, ktorí dajú svoje deti na štúdium v maďarských školách. Ide o priamu finančnú podporu z jedného štátu jednotlivcom druhého štátu, pričom môže vzniknúť aj problém, kto z týchto podpôr bude platiť dane, resp. ako budú tieto financie zdaňované.
Podľa Rudolfa Chmela ide o revitalizáciu alebo aj istú čiastkovú finalizáciu znovuzjednotenia Maďarov po Trianone. Táto problematika je veľmi zaťažená historickými traumami. V spoločnej Európskej únii sa však hranica stane symbolickou a dôjde prinajmenšom ku kultúrnemu zjednoteniu Maďarov. Kontroverzným faktorom zákona je aj to, že rozlišuje Maďarov žijúcich v susedných krajinách po Trianone od roku 1920 a tých, čo emigrovali v nasledujúcich rokoch. Rakúsko je kvôli protestu Európskej komisie v tejto súvislosti z pôsobnosti zákona vyňaté. V tomto smere tiež dochádza k zvýhodňujúcej situácii, keď jedna kategória štátov je postavená do vyššej kategórie a druhé sú v nižšej.
Rudolf Chmel sa však napriek tomu domnieva, že vzhľadom na dobré slovensko-maďarské vzťahy netreba teraz podliehať emóciám a treba sa postaviť k veci zdržanlivo. Vedel by si predstaviť z maďarskej strany pri príprave tohto zákona väčšiu ústretovosť a využitie konzultácií, resp. vyjasňovania si problematiky s partnermi, ale to sa dá podľa neho ešte dohnať.