16. februára 2001 ● Zo slovenskej tlače
V prvý marcový deň otvoria novovybudovaný komplex hraničného slovensko- maďarského priechodu medzi Rusovcami a Rajkou pri Bratislave. To bola jedna z konkrétnych informácií, ktoré poskytli ministri zahraničných vecí Slovenska a Maďarska Eduard Kukan a János Martonyi vo štvrtok po svojich rokovaniach. Martonyiho bratislavský program bol veľmi intenzívny - prijal ho predseda vlády Mikuláš Dzurinda a osobitne rokoval s ministrami Ľubomírom Harrachom a Istvánom Harnom. Premiéri Dzurinda a Viktor Orbán čoskoro podpíšu príslušnú dohodu o regionálnej spolupráci, ale už dnes funguje medzi nami šesť euroregiónov. K ich efektívnej spolupráci prispeje aj rozvoj infraštruktúry a v tejto súvislosti spomenul Martonyi ako dobrý počin, že by v októbri t. r. mali otvoriť most cez Dunaj medzi Ostrihomom a Štúrovom. Maďarský minister zdôraznil maďarskú podporu úsiliu Slovenska stať sa členom NATO a záujem urýchliť rokovania o vstupe našich krajín do Európskej únie. O obavách, že by sa v dôsledku aktivít SMK malo južné Slovensko odtrhnúť od SR, povedal, že "nemajú nijaký reálny základ, nie sú odôvodnené", a preto sa nimi ani nehodlá zaoberať.
Ministri zahraničných vecí SR a Maďarskej republiky Eduard Kukan a János Martonyi dnes na rokovaní v Bratislave ocenili dobrú kvalitu bilaterálnych vzťahov a vyjadrili spokojnosť s činnosťou miešaných slovensko-maďarských komisií. Zároveň sa zhodli na vytvorení 12. spoločnej komisie pre cezhraničnú a regionálnu spoluprácu. Ako uviedol pre novinárov Martonyi, k jej vzniku by malo dôjsť po uzavretí dohody o cezhraničnej spolupráci, ktorú čoskoro podpíšu premiéri oboch krajín. Zdôraznil, že Maďarsko podporuje snahu SR o vstup do NATO, ako aj o skoré členstvo v EÚ. Jednoznačný cieľ Maďarska je pritom ukončiť prístupové rokovania s EÚ do konca 2002. Martonyi ocenil schválenie Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov vládou SR, ako aj odporúčanie Akademickému senátu Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre na vytvorenie fakulty pre maďarských pedagógov. Dúfame, že senát prijme rozhodnutie v tomto duchu, konštatoval. Kukan informoval svojho partnera o konferencii premiérov krajín usilujúcich sa o členstvo v NATO, ktorá sa uskutoční v Bratislave 10.-12. mája. Ako povedal, na podujatí sú vítaní aj predstavitelia členských krajín aliancie vrátane Maďarska, čím by sa zvýšil signál o dôležitosti ďalšieho rozširovania NATO. Ako ďalej uviedol, Slovensko chce k 1. septembru otvoriť v Békešskej Čabe generálny konzulát SR. Záujem má aj o rozšírenie regionálnej spolupráce v oblasti Košice-Miškolc s využitím košického letiska. Pripomenul, že v tomto roku sa uskutoční návšteva slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu a predsedu NR SR Jozefa Migaša v Budapešti. Slovensko, naopak, v Bratislave privíta prezidenta Maďarskej republiky Ferenca Mádla. Otázku implementácie rozsudku medzinárodného súdneho dvora v Haagu o sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros vnímajú obe strany ako právnu a technickú, a preto sa ňou dnes nezaberali. Martonyi je dnes na jednodňovej pracovnú návšteve SR. Okrem ministra Kukana bude Martonyi rokovať aj s ministrom hospodárstva Ľubomírom Harachom a ministrom výstavby a regionálneho rozvoja Istvánom Harnom. Prijme ho aj premiér Mikuláš Dzurinda.
Minister zahraničných vecí Maďarskej republiky János Martonyi by uvítal, keby krajiny Visegrádskej štvorky spoločne vstúpili do Európskej únie v rámci prvého kola jej rozširovania. Ako ďalej uviedol šéf maďarskej diplomacie na dnešnom prijatí u premiéra Mikuláša Dzurindu v Bratislave, po summite EÚ v Nice sa prístupový proces dynamizuje a Maďarsko, ako aj Slovensko musí v nasledujúcich mesiacoch zintenzívniť svoju prípravu na členstvo v nej. Zároveň vyjadril podporu Maďarska Slovenskej republike v jej úsilí o začlenenie sa do Severoatlantickej aliancie. Hovorkyňa premiéra Miriam Fiťmová na stretnutí s novinármi ďalej informovala, že premiér Dzurinda vyjadril snahu Slovenska stať sa hybnou silou najbližšieho kola rozširovania NATO. Zdôrazniť dôležitosť ďalšieho rozšírenia aliancie by mala konferencia premiérov krajín usilujúcich sa o vstup v dňoch 10. až 12. mája v Bratislave. Martonyi potvrdil, že bude tlmočiť opätovné pozvanie na tento summit pre maďarského premiéra. Dobré slovensko-maďarské vzťahy by mala podľa premiéra potvrdiť aj jeho oficiálna návšteva v Budapešti, ktorá sa uskutoční 4. apríla. Slovenský premiér ju chce využiť na prediskutovanie aktuálneho stavu integračného procesu do EÚ. Počas stretnutia zrejme dôjde aj k otvoreniu otázky implementácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros.
Branný výbor maďarského parlamentu sa zatiaľ nemusí zaoberať otázkou zakúpenia použitých stíhačiek typu F-16, pretože táto problematika ešte nedospela do primeraného štádia. Tento návrh poslankyne vládnych mladých demokratov Márty Mátraiovej schválili dnes koaliční poslanci tesnou väčšinou hlasov 10:8 na mimoriadnom zasadaní parlamentného grémia, ktorého rokovanie následne na protest opustili opoziční socialisti i slobodní demokrati. Zvolanie mimoriadneho zasadania branného výboru maďarského parlamentu a zrušenie rozhodnutia o nákupe použitých amerických stíhačiek typu F-16 inicioval podpredseda parlamentného grémia, poslanec Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Ferenc Juhász. Podľa jeho názoru by sa vláda Viktora Orbána dopustila zaradením amerických strojov použiteľných iba niekoľko rokov do výzbroje Maďarskej armády vážneho prešľapu, ktorý osobne označil z odborného hľadiska za úplne neopodstatnený krok. Ferenc Juhász sa domnieva, že rozhodnutie Kabinetu pre národnú bezpečnosť vlády Maďarskej republiky o lízingovom nákupe 24 stíhačiek typu F-16 pri nákladoch 160 miliárd forintov nie je opodstatnené z bezpečnostnopolitického, ekonomického, ani odborného aspektu. Vládny kabinet podľa socialistického poslanca obišiel parlament, čo je vážnym porušením právnych noriem i Ústavy Maďarskej republiky. Zaradenie nových zbraňových systémov do výzbroje si totiž vyžaduje súhlas zákonodarného zboru. Námestník štátneho tajomníka rezortu obrany János Kárász na dnešnom zasadaní zdôraznil, že spomínané zasadanie kabinetu pre národnú bezpečnosť sa skončilo splnomocnením ministerstva obrany, aby začalo rokovania o predmetnej otázke, ale nie konkrétnym rozhodnutím o nákupe amerických strojov. Návrh USA je v súčasnosti najvypracovanejší, ale stroje ponúklo aj Švédsko, ba aj Holandsko a Kanada. Na margo životnosti amerických strojov uviedol, že cena vo výške 160-180 miliárd forintov by popri zbraňových systémoch a infraštruktúre zahrňovala aj modernizáciu vybavenia stíhačiek, ktoré by bolo možné využívať po dobu 25 rokov. Socialistický podpredseda výboru v reakcii položil logickú otázku, prečo potom minister obrany MR János Szabó prezentoval v piatok závery Kabinetu pre národnú bezpečnosť vlády Maďarskej republiky ako definitívne rozhodnutie. V Maďarsku sa o nákupe nových stíhačiek začalo hovoriť ešte v roku 1995 za vlády premiéra Gyulu Horna. Jeho kabinet, ako aj súčasná vládna koalícia pod vedením Viktora Orbána však rozhodnutie o nákupe strojov opakovane odložila s odvolaním sa na limitované hospodárske možnosti krajiny. Stalo sa tak napriek tomu, že výrobcovia strojov - od americkej firmy Lockheed Martin, ktorá je producentom strojov F-16, cez ďalšieho amerického výrobcu McDonnell Douglas, francúzskeho Dassault Aviation až po švédsky Saab, ktorý je spolu s British Aerospace výrobcom stíhačiek Gripen - sa predbiehali s ponukami.
Čistý konsolidovaný zisk Maďarského rafinérsko-plynárenského koncernu MOL Rt klesol v minulom roku o 45 % na 19,5 mld. HUF. Vyplýva to zo zatiaľ neauditovaných výsledkov, ktoré PRAVDE spoločnosť poskytla. Príčinou tohto prepadu bola prevádzková strata plynárenskej divízie vo výške 117,1 mld. HUF, kvôli regulovanej cene plynu v Maďarsku. Tržby MOL-u stúpli o 38 % na 1,03 bilióna forintov (3,63 mil. USD). Pri vyjadrení v amerických dolároch zaznamenal MOL rast tržieb o 16 % a pokles čistého zisku o 54 %. Údaje sú vykázané podľa medzinárodných účtovných predpisov.
Celkovému čistému zisku pomohol zisk z predaja výskumných projektov firmy MOL v Egypte a Tunisku v hodnote 5,1 mld. HUF. Negatívny dosah mala strata vo výške 5,6 mld. HUF v súvislosti s explóziou v nálezisku plynu v Pusztaszolosi. Zisk pred zdanením dosiahol v roku 2000 úroveň 22,7 mld. HUF, keďže firma využíva 70-percentné daňové úľavy. Hoci vlani plynárenská divízia evidovala stratu 117,1 mld. HUF, v roku 1999 ešte zaznamenala prevádzkový zisk 12 mld. HUF. Ak by sa nezahrnuli výsledky plynárenskej divízie, spoločnosť MOL by zaznamenala rast prevádzkového zisku o 116,2 mld. HUF na 160 mld. HUF. Po zarátaní plynárenskej divízie by však prevádzkový zisk predstavoval iba 42,9 mld. HUF, čo je o 23 % menej, ako v predchádzajúcom roku.
V roku 2000 vynaložila spoločnosť MOL na svoj rozvoj 84,1 mld. HUF, čo znamená o 27 % menej ako v predchádzajúcom roku. Firma minula taktiež 110,3 mld. HUF na investície, predovšetkým na akvizíciu TVK a Slovnaftu. Divízia výskumu a produkcie zaznamenala rast prevádzkového zisku z 22,9 mld. HUF na 96,5 mld. HUF a predaj na úrovni 7,6 mil. ton. Tento rast vyplýval zo zvýšenia cien ropy a ropných produktov. Produkcia ropy poklesla o 8,6 % na 1,1 mil. ton. Plynárenská divízia zaznamenala pokles tržieb o 3,4 % na 11,6 mld. HUF. Príjmy MOL z tranzitu plynu vzrástli o 19 % na 4,9 mld. HUF, kým objem tranzitu sa zvýšil na 1,3 mld. kubických metrov z 1,1 mld. Divízia rafinácie a marketingu zaznamenala rast prevádzkového zisku na 86 mld. HUF z 37,9 mld. HUF. Spoločnosť MOL si udržala svoju vedúcu pozíciu na trhu palív. Na konci roku 2000 vlastnila 445 čerpacích staníc a v priebehu roka rozšírila svoju distribučnú sieť o dve stanice. V Maďarsku pritom vlastnil MOL 383 čerpacích staníc.
Celkove osem Afgancov a 18 občanov Srí Lanky zadržali maďarskí pohraničníci v noci nadnes v katastri obce Szöny na severozápade krajiny, neďaleko maďarsko-slovenskej štátnej hranice. Všetci zadržaní Afganci, ktorí sa podľa vlastných slov dostali na maďarské územie ilegálne cez Rusko a Ukrajinu a ktorých údajne prenasledujú vo vlasti z náboženských dôvodov, požiadali v Maďarsku o udelenie štatútu utečencov. Výsluch občanov Srí Lanky sa zatiaľ neskončil. Dispečing Pohraničnej služby MR alarmoval istý občan, ktorý si v spomínanej lokalite všimol skupinku cudzincov, päť mužov, ženu a dve deti - všetko občanov Afganistanu. Pri prehľadaní okolia, vo vzdialenosti asi pol kilometra našli pohraničníci potom aj 18 občanov Srí Lanky, ktorí podobne ako Afganci nemali pri sebe žiadne doklady totožnosti. Dospelí narušitelia zaplatili prevádzačom podľa vlastných slov 3500 USD/osobu, kým štvorčlenná rodina 7500 USD.
Géza Gyimóthy, ktorý bol oficiálnym kandidátom Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) na kreslo maďarského ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka po Józsefovi Torgyánovi, dnes v Budapešti oznámil, že riadenie rezortu neprijme. "Ďakujem členskej základni a predsedovi FKGP za dôveru, ale v záujme jednoty strany a s ohľadom na záujmy koalície kandidatúru neprijmem," formuloval maloroľnícky politik. Premiér Viktor Orbán, ktorý sa v stredu vrátil do Budapešti z trojdňovej oficiálnej návštevy Saudskej Arábie, dnes v popoludňajších hodinách rozhodne o tom, kto bude dočasne poverený riadením spomínaného ministerstva. V zmysle platnej legislatívy môže poveriť touto úlohou štátneho tajomníka rezortu alebo niektorého z ďalších rezortných ministrov. Predseda maďarskej vlády ešte v stredu vyhlásil, že Géza Gyimóthy je oficiálnym kandidátom FKGP na túto funkciu, a to dovtedy, kým maloroľníci nestiahnu jeho kandidatúru, alebo nenavrhnú na post inú osobu. Maďarský premiér však podčiarkol, že Géza Gyimóthy, v súčasnosti podpredseda zákonodarného zboru krajiny, nemá jednoznačnú podporu frakcie FKGP, ani ministrov delegovaných touto stranou. Na čelo spomínaného rezortu nehľadám riešenie na dva-tri týždne alebo dva-tri mesiace, ale na niekoľko rokov. Tešil by som sa, ak by pozície, ktoré patria v zmysle koaličnej zmluvy do právomoci maloroľníkov zastávali ľudia, ktorí môžu byť partnermi pre spoluprácu aj z dlhodobého hľadiska, konštatoval Orbán. Géza Gyimóthy čelil v uplynulých dňoch podnetu na začatie disciplinárneho konania voči jeho osobe v súvislosti s tým, že údajne podpísal poverenie pre istú expertnú činnosť v mene nejestvujúceho parlamentného výboru. Návrh nakoniec vedenie FKGP zamietlo. Navyše, opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) chcela požiadať prezidenta Ferenca Mádla, aby sa v súvislosti so spochybňovaním legitimity pôsobenia maloroľníckeho politika na poste podpredsedu parlamentu zasadil o nápravu a liberálny Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) pohrozil v rovnakej súvislosti podnetom na Ústavný súd Maďarskej republiky.
Maďarský premiér Viktor Orbán poveril dnes riadením ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Imreho Borosa, ktorý nahradí vo funkcii Józsefa Torgyána. Boros, zastávajúci v Orbánovom kabinete post ministra pre otázky Európskej únie, je kandidátom koaličnej Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP). Torgyán podal demisiu po odchode niekoľkých poslancov FKGP z maďarského parlamentu a po narastajúcej kritike voči jeho neadekvátnemu správaniu sa v kresle vládneho ministra. Kritické hlasy boli namierené najmä voči jeho častým cestám do exotických krajín ako Thajsko či Južná Amerika, s ktorými Maďarsko nemá v oblasti pôdohospodárstva takmer žiadne kontakty. Torgyánova demisia bola tiež dôsledkom začatia policajného vyšetrovania magnetofónovej nahrávky, ktorá podľa informácií maďarskej tlače údajne obsahovala rozhovor o dohode platby medzi spoločnosťou spolupracujúcou s maďarským ministerstvom pôdohospodárstva a Torgyánovým synom Attilom. Oficiálnym kandidátom FKGP na kreslo maďarského ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka bol pôvodne Géza Gyimóthy, ten však dnes oznámil, že "v záujme jednoty strany a s ohľadom na záujmy koalície" riadenie rezortu neprijme. Premiér Orbán ešte v stredu vyhlásil, že Gyimóthy je oficiálnym kandidátom FKGP na túto funkciu, a to dovtedy, kým maloroľníci nestiahnu jeho kandidatúru alebo na post nenavrhnú inú osobu. Maďarský premiér však podčiarkol, že Géza Gyimóthy, v súčasnosti podpredseda zákonodarného zboru krajiny, nemá jednoznačnú podporu parlamentnej frakcie FKGP ani ministrov delegovaných touto stranou. "Pre vedenie tohto rezortu nehľadám riešenie na dva-tri týždne či dva-tri mesiace, ale na niekoľko rokov. Tešil by som sa, keby pozície, ktoré patria v zmysle koaličnej zmluvy do právomoci maloroľníkov, zastávali ľudia, ktorí môžu byť partnermi pre spoluprácu aj z dlhodobého hľadiska," konštatoval Orbán. Na Gyimóthyho bol v uplynulých dňoch daný podnet na začatie disciplinárneho konania voči jeho osobe v súvislosti s tým, že údajne podpísal poverenie pre expertnú činnosť v mene neexistujúceho parlamentného výboru. Návrh nakoniec vedenie FKGP zamietlo.
Prirodzený úbytok maďarskej populácie sa vlani oproti roku 1999 zmiernil o viac ako 10.000 osôb. Vyplýva to z najnovších údajov Centrálneho štatistického úradu v Budapešti. V roku 2000 uzavreli v Maďarskej republike 48.000 manželstiev, čo je asi o 2500 (5,6 percenta) viac ako v roku 1999. Narodilo sa 97.500 detí, čo predstavuje zvýšenie pôrodnosti o tri tisíc a zomrelo 135.500 osôb, čo je vyjadrením poklesu úmrtnosti o 7700 osôb oproti predchádzajúcemu roku. Uvedené údaje sú dôkazom zmiernenia tempa znižovania počtu obyvateľstva Maďarskej republiky, ktoré robí expertom starosti už mnoho rokov, veď prirodzený úbytok populácie činil v skúmanom období o 22 percent menej ako v roku 1999. Maďarsko malo koncom decembra 2000 10,005 milióna obyvateľov.
Za "mimoriadne vážnu" označila delegácia Medzinárodnej federácie novinárov (IFJ) pod vedením jej generálneho tajomníka Adriana Whita situáciu médií v Maďarskej republike, ktorej trojdňovú návštevu absolvovala v tomto týždni. Verejnoprávne médiá sa nachádzajú v odbornej i finančnej kríze, televíziu by mali riadiť odborníci, pri výbere ktorých musia ísť politické kritériá v plnej miere bokom, formuloval Adrian White. Podľa jeho slov je súčasné pôsobenie verejnoprávnej Maďarskej televízie "nedôstojné" maďarskej demokracie, preto je potrebná úprava platného mediálneho zákona a jeho prispôsobenie normám Európskej únie (EÚ). White súčasne pripomenul, že mediálna problematika je súčasťou prístupových rokovaní s Bruselom a dodal, že ak by sa súčasné pomery uspokojivo nezmenili, môže to mať negatívny vplyv na ukončenie rozhovorov o pričlenení krajiny k EÚ. Delegácia IFJ bude o skúsenostiach z návštevy Maďarskej republiky, v rámci ktorej sa stretla nielen s predstaviteľmi politického života, ale aj novinárskych organizácií, informovať Radu Európy, Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ako aj rôzne stavovské subjekty. Predseda Celoštátneho zväzu maďarských novinárov (MÚOSZ) István Wisinger poukázal v tejto súvislosti na podiel viny, ktorú majú na kríze verejnoprávnej televízie riadiace kádre, nerešpektujúce jestvujúce predpisy. Súčasne uviedol, že predstavitelia koaličnej Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) a ultrapravicovej Strany maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP) neboli ochotní stretnúť sa s členmi delegácie IFJ. Adrian White sa v Budapešti stretol s vedúcim frakcie vedúcej koaličnej strany mladých demokratov Józsefom Szájerom. Podľa stručného komuniké Szájer informoval hosťa o aktuálnej právnej úprave v krajine, ako aj o obsahu vlaňajšej národnej správy Európskej únie, ktorá konštatovala, že v Maďarsku je sloboda tlače a mediálny trh charakterizuje pestrosť a rôznofarebnosť. Maďarský trh v rozhodujúcej miere ovládajú komerčné médiá a preto je iba v prípade jediného percenta médií možné vôbec hovoriť o obmedzenom riadení prostredníctvom legislatívy, odznelo pri tomto stretnutí.
Príbuzní istého podnikateľa, zainteresovaného na ilegálnych ropných transakciách v Maďarskej republike, obvinili poslanca Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) László Pallaga, že ešte v septembri 1996 prevzal v bráne parlamentu od jedného z nich aktovku s 10 miliónmi forintov. Túto sumu mu mali poskytnúť za jeho "úsilie o ochranu záujmov" rodinných príslušníkov 21-ročného Róberta Molnára, ktorý tragicky zahynul pri dopravnej nehode v posledný májový deň 1996. Informuje o tom dnešné vydanie denníka Népszabadság. Pallag pôsobil v uplynulých mesiacoch ako predseda parlamentného výboru pre objasnenie účasti verejne činných subjektov na "kauze ropa". Molnár zomrel pri jednej zo záhadných nehôd, objasnenie ktorých sa očakávalo od spomínaného parlamentného grémia. Podľa najčítanejšieho maďarského denníka sa jeho rodinní príslušníci zoznámili s Pallagom prostredníctvom istej právničky s cieľom nájsť ochranu pred úsilím podsvetia privlastniť si firmy zosnulého. Polícia sa odmietla vyjadriť k informáciám Népszabadságu, ktorý cituje nemenované parlamentné zdroje. Podľa nich už polícia zaslala príslušný protokol na prokuratúru, avšak Generálna prokuratúra uviedla, že dokument podobného obsahu nedostala. Népszabadság konštatuje, že informácie o tom, či spomínanú sumu žiadal László Pallag alebo ju určili príbuzní sú rozporuplné, avšak dodáva, že poslanec FKGP mal rodine signalizovať, že by jej mohol pomôcť, ak by bol na tom finančne zainteresovaný a že by sa -v prípade potreby- angažoval v kauze aj jeden z vedúcich predstaviteľov jeho strany. Okolnosti nehody, pri ktorej zahynul Róbert Molnár, opätovne skúmal spomínaný parlamentný výbor pod vedením Pallaga, ktorý dospel k rovnakému záveru ako vyšetrovatelia tri roky predtým: 21-ročný podnikateľ v podnapitom stave zaspal za volantom a vo veľkej rýchlosti narazil vozidlom do stromu.