21. februára 2001 ● Zo slovenskej tlače
Národnostné oddelenie Maďarského osvetového ústavu (MMI) usporiada v dňoch 17. až 22. júna 2001 odborný tábor pre 10-14-ročné deti dvanástich menšín žijúcich v Maďarsku. (Počíta sa s účasťou 60-80 osôb.) Cieľom tábora je oboznámiť účastníkov s kultúrou, tradíciami a jazykom dvanástich minorít. Hlavný organizátor tábora plánuje za pomoci celoštátnych menšinových samospráv vytvoriť 12 podtáborov, v ktorých budú prebiehať zamestnania zamerané na ľudový tanec, ľudovú hudbu, ľudové piesne, literatúru, divadelníctvo, výtvarníctvo, ľudové umenie (ľudové remeslá) a náboženskú (rímskokatolícku a evanjelickú) výučbu. V prihláške treba označiť tematiku zvolených zamestnaní.
Cestovanie: individuálne
Ubytovanie: v 4-6-8-lôžkových izbách
Stravovanie: trikrát denne
Poplatok za účasť: 20 000 forintov, z čoho časť budú hradiť menšinové samosprávy, školy alebo ustanovizne. Poplatky treba poukázať na nasledujúce bankové konto: Magyar Államkincstár 10032000-01425334.
Prihlášky treba zaslať spolu s potvrdením o zaplatení poplatku do 30. marca 2001 na adresu: Magyar Művelődési Intézet Nemzetiségi Osztálya, 1251 Budapest, Pf.: 33, alebo na adresy príslušných celoštátnych menšinových samospráv.
Katedra slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Gyulu Juhásza pri Segedínskej univerzite (KSJaLSU) ponúka možnosti denného štúdia slovenského jazyka a literatúry absolventom slovenských gymnázií, resp. maďarských gymnázií, odborných i stredných škôl, ktorí ovládajú slovenský jazyk aspoň na základnom stupni. Prednosti štúdia slovenčiny na našej fakulte:
- možnosť kombinácie slovenčiny s akýmkoľvek (humanitným čí prírodovedným) predmetom čí odborom (pedagogika, kulturológia, atď...),
- polročná jazyková stáž na Univerzite Konštantína filozofa v Nitre (na Slovensku),
- podľa záujmu možnosti paralelného štúdia na univerzitných odboroch,
v rámci slovenčiny študenti si môžu osvojiť slovensko-maďarskú verejno-správnu a obchodnú terminológiu,
- výber študentov sa koná na základe ústneho prejavu (písomné prijímacie skúšky sme zrušili),
- záujemcov na KSJaLSU čaká rodinná, otvorená, tvorivá atmosféra.
Naďalej pretrváva možnosť prihlásiť sa aj na diaľkové štúdium. Informujte sa telefonicky na čísle: (62)546092.
Ústredný slovenský tanečný súbor sa obracia s prosbou na daňových poplatníkov slovenskej národnosti, resp. sympatizujúcich s ňou, aby jedno percento daní z príjmu venovali tomuto súboru, ktorý zároveň pôsobí aj ako organizácia našich folkloristov s celoštátnou pôsobnosťou. Pri vypĺňaní tlačiva treba uviesť nasledujúce daňové číslo: 19653527-2-42, resp. pomenovanie zvýhodneného subjektu po maďarsky: Központi Szlovák Táncegyüttes.
Dokument o ustanovení Mládežníckeho fóra menšín v Maďarsku (MAKIF) podpísali 10. februára v Dome Nemcov v Budapešti predstavitelia národnostných mládežníckych organizácií združujúcich príslušníkov v Maďarsku oficiálne registrovaných menšín, vrátane slovenskej. Zriadenie fóra označil za významnú udalosť prítomný ombudsman maďarského parlamentu pre menšinové práva Jenő Kaltenbach, ktorý pripomenul, že už v roku 1990 sa zástupcovia mladej menšinovej inteligencie angažovali pri založení Nezávislého menšinového okrúhleho stola, ktorého predstavitelia sa spolupodieľali na vypracovaní zákona o národnostných a etnických menšinách. „Bolo by žiaduce, aby menšinové mládežnícke organizácie pracovali koordinovane, jedna za druhú, a nie proti sebe,” povedal ombudsman a vyjadril nádej, že v Maďarsku už príslušnosť k akejkoľvek minorite nebude nikdy pre nikoho znamenať negatívum. Nové fórum ubezpečil o podpore rezortu mládeže a športu prítomný zástupca štátneho tajomníka László Szabó.
Po viac ako polročnej namáhavej spoločnej práci 10. februára sa opäť stretli predstavitelia mládežníckych civilných organizácií v Maďarsku žijúcich minorít, aby položili základy vzájomnej a dlhodobej spolupráce založením spoločného subjektu - Mládežníckeho fóra menšín v Maďarsku (Magyarországi Kisebbségek Ifjúságának Fóruma - MAKIF).
Prvé stretnutie mladých menšinových aktivistov zorganizovali vedúci predstavitelia civilnej organizácie nemeckej mládeže v Maďarsku GJU. Po úspešnom celodennom rokovaní sa účastníci dohodli, že primerane k svojim cieľom a úlohám najvýhodnejšie by bolo založiť spoločnú organizáciu, ktorá by vyhovela mnohým požiadavkám. Spoločný subjekt by napríklad mohol získavať financie zo širších zdrojov, organizovať ústredné podujatia, napr. tábory či mládežnícke konferencie, zadávať projekty do konkurzov, ako aj reprezentovať menšinovú mládež v zahraničí.
Po prvom stretnutí, ku ktorému došlo v máji r. 2000, sa 10-15 oduševnených mladých stretávalo raz mesačne, resp. dvojmesačne, aby vypracovali podrobný plán práce a základné dokumenty fóra. Výsledkom ich práce bolo nedávne pracovné predpoludnie v sídle nového zoskupenia, v ulici Lendvay v Budapešti. Presne o 15. hodine sa dostala bodka na “i”: v prítomnosti parlamentného ombudsmana dr. Jenő Kaltenbacha a zástupcu štátneho tajomníka Ministerstva mládeže a športu MR (ISM) zodpovedného za mládež Lászlóa Szabóa došlo k slávnostnému podpísaniu zakladajúcej listiny MAKIF.
Členstvo nového fóra pozostáva z menšinových civilných organizácií, ktoré sa zaoberajú mládežou (nemusia byť vyslovene iba mládežnícke, mnohé menšiny takéto vôbec nemajú). Spomedzi zakladajúcich členov bolo zvolené najvyššie fórum organizácie Rada zväzu. Pozostáva z predstaviteľov jednotlivých menšín, to znamená, že nie každá organizácia, lež všetky organizácie patriace k jednej menšine delegujú do zboru jedného predstaviteľa. V ideálnej situácií bude mať teda Rada zväzu MAKIF 13 členov. Na zakladajúcej schôdzi boli prítomní predstavitelia 9 menšín (nemecká, slovenská, poľská, rusínska, ukrajinská, bulharská, slovinská, rómska a arménska), z nich sa zvolil deväťčlenný zbor.
Predsedníctvo je trocha komplikovanejšie. Podľa príkladu Rady Európy trojčlenný predsednícky zbor sa každoročne obnovuje, a to v rotácií, na základe presne určeného poradia. Každý rok predsedajú traja: podpredseda (predseda z predchádzajúceho roka), predseda (tzv. aktuálnoročný) a predseda na rade (predseda v nasledujúcom roku). Do predsedníctva sa môžu voliť predstavitelia hociktorej členskej organizácie tej menšiny, ktorá je na rade v rotácií. V prvých troch rokoch pôsobenia MAKIF-u sú to Bulhari, Nemci a Slováci. Na rok 2001 sa stal podpredsedom MAKIF-u Jačev Nikolaj, predsedníčkou Adrienn Sigristová, a predsedníčkou na rade Katarína Hollósyová. Prítomní zvolili aj trojčlenný dozorný výbor, členmi ktorého sú Musev Dimitrov Dančo, Nikoleta Hartyányiová a Béla Berkes.
V rámci polročnej prípravnej práce spolupracovali predstavitelia ôsmich menšín, hoci sme trvali na tom, aby sme do práce zapojili aj ostatných. Niektorí sa nemohli zúčastniť na našich stretnutiach, lebo bývali na druhom konci krajiny, iní zas neprejavili záujem. Je to smutné. Napokon vysvitlo, že sme na tom takisto ako dospelí (alebo skôr dospelejší): aj v našich radoch sa možno stretnúť s nezáujmom o seba a o druhých. Rozposlali sme viac ako 70 pozvánok do redakcií (televíznych, rozhlasových, novinových), pričom každý informoval aj svoje menšinové masmédiá. Napriek všetkým snahám prejavili o nás záujem iba maďarská televízia M1, nemecké menšinové vysielanie a redakcia “Együtt” (redaktorka a moderátor sú členmi nemeckej mládežníckej organizácie), ako aj redaktorky nemeckého menšinového vysielania Maďarského rozhlasu. Z maďarskej strany nikto. Zo strany ostatných menšinových médií tiež nikto. Možno sa paralelne konalo veľa podujatí, ale organizácia tohto typu je jedinečná, a nielen v Maďarsku, ale aj v celej Európe. Zaslúžila by si väčší priestor aj v médiách. Na svoju zakladajúcu schôdzu sme pozvali všetkých predsedov celoštátnych menšinových samospráv, prišli iba dvaja a predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti. Ostatní sa neozvali, ani list neposlali, v ktorom by sa vyslovili k našej iniciatíve. Smutná skutočnosť.
Napriek tomu, že nás nebolo viacej, že neprišli predstavitelia všetkých menšín v Maďarsku, že sa rokovania nezúčastnili médiá v takom počte, ako sme predpokladali, zostávame optimistami. Veríme, že dokážeme dosiahnuť vytýčené ciele, že budeme vedieť podchytiť niektoré organizácie, že pozdvihneme počtom “menšie" minority na úroveň našej organizovanosti. Ak im poskytneme pomoc pri podávaní prihlášok do konkurzov, ak dokážeme aktivizovať menšinovú mládež, ak budeme mať viac aktívnych členov a účastníkov táborov - budeme spokojní. K tomu však čakáme ďalších členov, menšinové mládežnícke organizácie v Maďarsku. Naša kontaktná adresa: MAKIF, Budapešť VI., ul. Lendvay č. 22.
Školy a lokálna dynamika - je to názov študijného pobytu v portugalskom hlavnom meste Lisabone, ktorého som sa mala možnosť pred niekoľkými týždňami zúčastniť vďaka maďarskej verejnej nadácii Tempus a jej národnej kancelárii Socrates v rámci ich iniciatívy pre doškoľovanie politicko-vzdelávacích vedúcich pracovníkov, ovládajúcich niektorý z úradných jazykov Európskej únie - ARION. Ako naznačil titul témy, počas týždňového pobytu išlo o ukážku fungovania portugalského systému vzdelávania, ale aj o predstavenie vzdelávacieho systému zúčastnených krajín. V našom prípade to bolo sedem krajín, reprezentovaných jedenástimi účastníkmi z Poľska, Nemecka, Španielska, Rakúska, Talianska, Francúzska a Maďarska. Pracovnými jazykmi bola angličtina a francúzština, no s kolegom z poľských Katowíc som sa celkom dobre dohovorila i po slovensky.
Organizátorom odborno-vzdelávacieho programu bol Odbor plánovania a stratégie portugalského ministerstva školstva. Za dokonalý a plynulý, na minútu presný priebeh programu môžeme vďačiť zodpovednému pracovníkovi za oblasť styku s verejnosťou, vypracovateľovi programu Ediovi Martinsovi. Náš hostiteľ sa živo zaujímal o situáciu v kandidátskych krajinách o vstup do Európskej únie, teda aj o Maďarsko a o Slovensko. Prejavil vážny záujem o návštevu nášho Zemplína, konkrétne by sa rád zoznámil s priebehom národnostnej výučby v Novom Meste pod Šiatrom a netajil vôľu navštíviť v marci lyžiarsky výcvik našich žiakov na Drienici na Slovensku.
Národnostná výučba, výchova a vzdelávanie emigrantov z bývalých afrických kolónií, rómska otázka, no i lokálne riešenie globálne vzniknutých problémov (typu vysokej úrovne nezamestnanosti, prostitúcie a požívania drog v chudobných štvrtiach Lisabonu) boli témami jednotlivých dní nášho pobytu.
Dostalo sa nám možnosti zoznámiť sa s jedným unikátnym riešením ani nie tak finančných problémov malých škôl, ako nebezpečenstva sociálneho a spoločenského vylúčenia detí, prichádzajúcich zo škôl takéhoto typu, ktoré v portugalskom ponímaní znamenajú školy často s menej ako desiatimi žiakmi. Ukázalo sa totiž, že učebný výkon detí, ktorých predošlá výučba bola realizovaná bez kvalifikovaných pedagógov, bez ústredného riadenia, bez adekvátnych názorných a učebných pomôcok, je nízky, ich prospech podpriemerný. Vypracoval sa teda projekt tzv. zoskupenia škôl, v rámci ktorého kvalifikovaní učitelia dochádzajú do tzv. členských škôl, prinášajú tam učebné pomôcky a neskôr, v tzv. centrálnej škole, deti svojich učiteľov poznajú, majú menej zábran a takto získaná sebaistota ich motivuje k lepšiemu výkonu.
Vo väčšine portugalských škôl sa miestne iniciatívy, miestnou komunitou vypracované projekty - nech sa to už týka lepšieho vybavenia školských knižníc počítačmi, zainteresovania rodičov do života školy alebo prevádzka školskej kuchyne - sa financujú Európskou úniou, ktorej členom je Portugalsko od roku 1988, po tom, čo v revolúcii r. 1974 v krajine potlačili diktatúru a Portugalsko začalo budovať demokratickú spoločnosť.
To všetko a mnohé iné poznatky som si nielen pre seba, no touto cestou i pre čitateľov nášho týždenníka priniesla z krajiny bezprostredných a usmievavých obyvateľov, v záhradách ktorých i v januári zrelými plodmi obdarované pomarančovníky, citrónovníky nie sú ničím zvláštnym a kde melódia duše - Fado, pútnické miesto - Fatima a národný ošiaľ - futbal, znamenajú tri sväté F. Dnes ma teší i fakt, že darček -trojjazyčnú pamätnicu päťdesiatročnej Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom, ako i trojjazyčný farebný letáčik o nej, si mnohí z účastníkov doškoľovania i žiaci s učiteľmi navštívených škôl uchovávajú. Takto sa predsa spoznáva Európa a Zemplín je jeden z jej kútov, hodný spoznávania!
Medzi pýchami Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) zaujíma popredné miesto Judita Hambergerová, rodáčka z Komlóšky, ktorá sa tu učila v rokoch 1961 až 1969. Naša výborná žiačka po absolvovaní budapeštianskeho slovenského gymnázia študovala na tamojšej Univerzite L. Eötvösa. O jej nadaní svedčí skutočnosť, že získala diplomy z piatich odborov, popri slovenčine a maďarčine z poľštiny, bulharčiny a dejepisu. J. Hambergerová sa medzičasom stala kandidátkou politických vied a od r. 1992 pôsobí v Stredoeurópskom inštitúte Nadácie Lászlóa Telekiho ako vedecká pracovníčka. Jej prvú knihu Csehszlovákia szétválása - Egy föderációs kisérlet kudarca (Rozchod Československa - Fiasko jedného federatívneho pokusu) vydala spomínaná nadácia v maďarčine v r. 1997. Novú, tiež maďarskú publikáciu J. Hambergerovej Szlovákokról és csehekről magyar szemmel (O Slovákoch a Čechoch maďarskými očami) vydal v uplynulom roku bratislavský Kalligram. Knihu pred niekoľkými týždňami v rámci ankety prezentovali Veľvyslanectvo SR a Slovenský inštitút (SI) v Budapešti. Hostiteľom vydareného podujatia bol riaditeľ SI Karol Wlachovský, pričom knihu veľmi pozitívne hodnotil i György Granasztói. Tešilo ma, že som mal možnosť zúčastniť sa ankety a osobne gratulovať autorke, svojej bývalej žiačke, ktorej som tiež nadhodil, že by bolo viac než zaujímavé písať aj o Slovákoch v Maďarsku.
30. decembra 2000
Začínam si tento denník písať rukou, lebo sa mi včera počítačový monitor pokazil. Pripadám si pritom ako ktosi z doby kamennej, aj keď som počítač začal používať len pred ôsmimi rokmi. Poslednú knižku, román Plný ponor (Bratislava 1999) som vlastne od začiatku do konca napísal práveže rukou, aj to obyčajnou grafitovou ceruzkou; iba denník o tom románe som si písal na písacom stroji.
Vstal som o štvrtej ráno, a rovno do svetla (elektrického), lebo včera, hodinu pred polnocou, reštrikciu prúdu zrušili (aj keď pravdepodobne len počas sviatkov). Nebyť toho, teraz by som sedel pri sviečke, akoby sa písal 30. december 1900... Áno, pred sto rokmi sa v Srbsku lepšie žilo ako dnes - to všetky štatistiky dosvedčujú. Naši postkomunistickí politickí mafiózovia dokázali v poslednom desaťročí úplne zdevastovať tento štát, zato však ešte aj ich pravnuci budú žiť z toho, čo ich chamtiví “apkovia“ nedávno nakradli. Iba sa čudujem sám sebe, že som toto “desaťročie nebezpečného živorenia“ tak stoicky znášal práve tu, v tejto čiernej diere na konci sveta, navyše v tejto insitnej, rozfňukanej národnosti, ktorá teraz už nič iné ani nerobí, iba od rána do večera v jednom kuse obdivuje samu seba, že (hľa, čudujte sa!) tu vydržala celých 250 rokov. Bodaj by nebola vydržala, aby sa už raz mohla venovať podstatnejším veciam, než je iba bohapusté zachovávanie vlastnej identity!
A predsa, o koľko zaujímavejšie bolo žiť tu, ako, povedzme, na Slovensku, najmä pre spisovateľa. Keď sa raz prozaika Maria Vargasa Llosu spýtali, či má mindráky z toho, že v minulom desaťročí nezvíťazil v prezidentských voľbách v Peru, povedal, že pre spisovateľa neexistuje negatívna skúsenosť, lebo všetko, čo zažil, raz celkom určite využije vo svojom literárnom diele. Vec je len v tom, či ja sám budem môcť využiť všetko to, čo tu na Balkáne od narodenia zakusujem, najmä vzhľadom na fakt, že celé desaťročia viac bdiem nad cudzími rukopismi než nad vlastnými.
Dnes hádam neexistuje kultúrny človek, ktorý by sa vo svojej jazykovej komunikácii s druhými ľuďmi nestretol okrem svojho rodného jazyka aj s jazykom druhým - cudzím, susedným, kontaktovým a pod. Dokonca v našej spoločnosti dnes je už samozrejmosťou, že jednotlivec používa v rozhovore alebo pri písomnom styku dva, ba neraz aj viacero jazykov. V odbornej komunikácii sa tomuto fenoménu hovorí bilingvizmus, alebo dvojjazyčnosť.
Napriek tomu, že bilingvizmus rôzneho druhu má v ľudskej spoločnosti veľmi dlhú tradíciu, v odborných kruhoch sa mu začala venovať pozornosť pomerne neskoro. V slovakistike sa k tejto problematike odborníci začali vyjadrovať až v osemdesiatych rokoch. Na Slovensku najsústavnejšie a takmer programovo sa bilingvizmu venuje hlavne odborný asistent na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Jozef Štefánik. Svoje bohaté skúsenosti s dvojrečovou výchovou svojich dvoch detí zúročil vo viacerých štúdiách o tzv. intenčnom bilingvizme.
Intenčný typ bilingvizmu autor definuje ako bilingvizmus u detí, ktorý vznikne, keď sa jeden z rodičov rozpráva s dieťaťom od jeho narodenia jazykom, ktorý nie je jeho materinským jazykom. J. Śtefánik teóriu intenčného bilingvizmu najnovšie rozpracováva v dvoch knihách: v teoreticky ladenej knihe Bilingvizmus na pozadí dvoch morfologicky odlišných typov jazykov s podtitulom Intenčný bilingvizmus u detí (Bratislava, Vydavateľstvo Univerzity Komenského, 2000) a v populárnejšie ladenej knihe pre širší kruh čitateľov Jeden človek, dva jazyky s podtitulom Dvojjazyčnosť u detí - predsudky a skutočnosti (Bratislava: Academic Electronic Press 2000).
Autor v knihe Jeden človek, dva jazyky prístupnou formou ozrejmuje pojem a typy bilingvizmu, vykladá, kto je bilingvista, prezentuje viaceré názory na bilingvizmus, opisuje motívy vzniku bilingvizmu, poukazuje na výhody bilingvizmu a upozorňuje na niektoré produktívnejšie metódy dvojjazyčnej výchovy detí, aby sa zameral na špeciálny druh bilingvizmu - intenčný bilingvizmus - ktorému je venovaná takmer celá kniha.
Hoci dnes skoro všetci máme pozitívne skúsenosti s bilingvizmom, čitateľsky zaujímavé je autorovo vyvracanie niektorých predsudkov o bilingvizme. Jeden z najstarších je, že
· bilingvizmus u detí bude mať nepriaznivý účinok na inteligenciu a myslenie (skôr opak je pravdou),
· bilingvizmus spôsobil, že dieťa si neosvojí ani jeden jazyk “poriadne“ (nezodpovedá skutočnosti),
· bilingvizmus spôsobí, že jedinec nie je schopný zaradiť sa do jednej z dvoch kultúr a preto psychicky trpí (prax aj tento predsudok elegantne vyvracia),
· bilingvizmus spôsobí, že dieťa bude miešať oba jazyky a nebude schopné ich od seba oddeliť (tu ide hlavne o striedanie výrazov z dvoch jazykov v prípade, ak ide o rozhovor dvoch bilingvistov dobre ovládajúcich oba jazyky a prechod z jedného jazyka do druhého slúži bilingvistom na rýchlejšiu a pohotovejšiu výmenu informácií a pod.),
· neplatí ani predsudok, že všetci bilingvisti sú výbornými prekladateľmi a tlmočníkmi (tlmočenie je nadobudnutá zručnosť, hádam každý čitateľ s bilingvistickými skúsenosťami má v živej spomienke situácie pri zlyhaní pamäti, ak si túto zručnosť nepestuje), atď.
Osobitnú časť knihy tvoria state o konkrétnych ukážkach rečového vývinu u slovensko-anglického dvojjazyčného dieťaťa v prvom štádiu (od obdobia osvojovania si jednotlivých slov vo funkcii celých výpovedí, resp. približne od prvého roka) a v druhom štádiu, keď si deti osvoja zhruba všetky gramatické štruktúry obidvoch jazykov (vo veku dva a pol roka a staršie). Knihu uzaviera slovníček základných terénov z oblasti bilingvizmu, použitá literatúra a odporúčaná literatúra pre rodičov.
Kniha J. Štefánika svojím dostupným populárnym spôsobom výkladu zaujíma nejedného čitateľa, najmä rodičov, ktorých zaujíma otázka dvojjazyčnej výchovy. Je to aj výsostne autentická kniha o bilingvistickej výchove autorových detí, čo jej dáva špecifickú odbornú arómu, krížiacu sa s pútavosťou beletristických textov. A v spoločenstvách s bohatou bilingvistickou tradíciou a živým viacrečovým pulzovaním predstavuje inšpiratívnu príručku o jazykovej tolerancii a kultúre. Pritom vymenovávanie “čitateľských obsahov" pri takejto literatúre zďaleka sa tu nekončí. Ponechávam to na každého jej čitateľa...
O sčítaní ľudu nám prináša svedectvo biblia, keď opisuje narodenie Ježiša v Betleheme. Mária s Jozefom boli práve na ceste kvôli sčítaniu ľudu a to je údaj spred 2000 rokov. V Anglicku niečo podobné prvýkrát predpísal normandský kráľ Viliam I. Dobyvateľ v roku 1086, keď dal príkaz na spísanie všetkých obyvateľov, ich majetku, domácich zvierat. Dokument, čo to všetko zaznamenal, vošiel do histórie ako Doomsday Book a čudujme sa, funguje to dodnes.
Zovňajšok a obsah formulárov sa u nás síce mení, každých desať rokov sa niektoré otázky vynechajú, niektoré zase vsunú a nájdu sa i také, ktorých zodpovedanie je ponechané na základe dobrovoľnosti. Tohto roku takými sú otázky národnej identity, vierovyznania a otázky súvisiace s postihnutím opýtaných. Formuláre a otázky by však sami osebe nezaručili plynulý priebeh tentokrát trojtýždňového sčítania ľudu. Sú k tomu potrební fundovaní a vytrvalí sčítací komisári, ľudia s nekonečnou trpezlivosťou a osoby s dobrou vôľou.
Posledne menované vlastnosti padnú ako šité pre charakteristiku dobrého pedagóga. Preto mi dovoľte spomenúť štyroch učiteľov Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely), ktorí sa na túto zodpovednú prácu podujali. Sú nimi rodená Malohuťanka Alžbeta Kazupová, ďalej Mária Barnová-Zajakovská, pochádzajúca z rusínskej Komlóšky, bývalá žiačka našej školy Katarína Krafčenková a Tomáš Barna, ako inak, matematikár nášho učiteľského zboru. Spomenutí horlivci voľné večery a víkendové dni trávia v domoch poriadnejších i neporiadnejších, u ľudí vrelejších i menej vľúdnych. Je isté, že nimi kladené otázky, smerujúce k národnostnej identite, budú mať pozitívne výsledky. Nové Mesto pod Šiatrom má dokopy 20 000 obyvateľov, mnohí z nich sú deťmi a vnukmi slovenských rodičov zo slovenských zemplínskych obcí... - spomenú si oni na svoj pôvod?
Naša slovenská škola včas začala vyzývať na hrdé prehlásenie “majetku“ - znalosti slovenského slova a vzťahu k slovenskej kultúre a tradíciám. Rodičia sa o sčítaní ľudu mohli dozvedieť z plagátu, vyveseného na dverách školy a niekoľko dní pred zavŕšením sčítania ľudu nám zostáva len veriť, že úsilie Celoštátnej slovenskej samosprávy vynakladané mesiace, ba až rok pred samotným sčítaním na regionálnych poradách v piatich Slovákmi obývaných oblastiach, padne na úrodnú pôdu a že aj v Zemplíne pôsobiace početné menšinové samosprávy si budú môcť povedať, že vykonali dobrú prácu. Ak by výsledkom ich úsilia bol zároveň aj zvýšený počet žiačikov v novomestskej škole, tu učiaci pedagógovia, vychovávatelia budúcej generácie slovenskej inteligencie, by sme s uznaním mohli povedať: - Áno, to je ono, menšinové samosprávy na Zemplíne robia všetko pre zachovanie slovenského slova, pre záchranu slovenskej mlade!
Rodičovské združenie a pedagogický zbor Slovenskej národnostnej základnej školy podpilíšskej obce Santov (Pilisszántó) usporiadali 10. februára v aule školskej budovy svoj tradičný Slovenský fašiangový maškarný bál. Riaditeľka školy Erika Kraslánová sa pri otvorení plesu poďakovala každému, kto finančne, morálne alebo iným spôsobom podporil podujatie a prostredníctvom neho vlastne santovských školákov. Okolo dvesto päťdesiatim účastníkom plesu o. i. povedala:
- Pilíšania sú veselí ľudia, fašiangy sa na Santove kedysi vraj začali už v sobotu a mulatovalo sa štyri dni. Muzika hrala, chlapi celý deň nešli domov z krčmy, ženy navarili klobásy a napiekli šišky. V posledný deň zábavy sa potom preobliekli do maškár a pri hudbe a speve chodili po uliciach. Nechýbali ani také piesne ako "Fašangy sa kráťá, už sa nenavráťá, staré ďífky plačú, že sa neviskáču..." Naše terajšie fašiangy sú možno o niečo skromnejšie. Muzikanti sú pripravení, chystajú sa už aj šišky a mnohí si priniesli aj maškary; ale zato "do úterka" nám tu nezostaňte, lebo vás zo školy metlou vyženieme...
Otvárací tanec predviedli členovia miestnej tanečnej skupiny Stužka (Pántlika) pôsobiacej pod vedením choreografky Irén Kotroczóovej. Mladí tanečníci sa potom predstavili v osobitných blokoch rôznymi slovenskými tancami. Bohatý hudobno-tanečný kultúrny program pokračoval modernými tancami početnej skupiny Flash Dance zo susedného Verišváru (Pilisvörösvár), ako aj miestnej tanečnej skupiny Kolibri vedenej Júliusom Šalikom. Priestory školy potom “až do rána bílého“ zneli hudbou miestnej dychovej kapely Jozefa Széplakiho mladšieho, pričom, samozrejme, nechýbalo ani losovanie tomboly.
Celoštátna slovenská samospráva (CSS) po trojročnej prestávke sa vracia k tradíciám celoštátnych slovenských bálov. Tohoročný usporiada 3. marca o 19. hodine v Športovej hale v Čemeri (Csömör) neďaleko Budapešti. O dobrú náladu sa postará ľudová kapela Jozefa Széplakiho, krátky kultúrny program a tradičná tombola. Vstupenky v hodnote 2000 Ft, v ktorej je zahrnutá aj večera, si môžete objednať na sekretariáte CSS: 1114 Budapešť, Fadruszova u. 11/A, tel.: (1) 466 94 63, fax: (1) 386 40 77. S radosťou vás očakávame!
Helsinské občianske zhromaždenie v Slovenskej republike organizuje 24. februára t. r. v obci Svodín neďaleko Štúrova priateľské stretnutie so Slovákmi z prihraničných obcí Maďarska a občanmi zo Slovenska. V rámci stretnutia sa uskutoční diskusia o situácii Slovákov v Maďarsku a Maďarov na Slovensku. Stretnutia sa zúčastnia delegácie našich pilíšskych slovenských obcí, o kultúrny program sa postará slovenský páví krúžok z Kestúca.
Obyvatelia pilíšskej obci Kestúca (Kesztölc) si svoju prvú slovenskú menšinovú samosprávu založili v novembri r. 1995. Vtedy dostali totiž možnosť založenia menšinovej samosprávy osady, ktoré si nevolili menšinový zbor v rámci riadnych decembrových komunálnych volieb r. 1994. Toho času si v obci mnohí kládli otázky: na čo nám to bude, potrebujeme my vôbec menšinovú samosprávu, aký osoh by z nej mala dedina? Nuž, obavy, nedôverčivosť a rôzne pochybnosti týchto ľudí neboli opodstatnené. Dokázalo sa to už behom veľmi krátkeho času. Po voľbách slovenská samospráva pod vedením učiteľky slovenčiny Magdalény Tóthovej schválila svoj pracovný plán a v tesnej spolupráci s obecnou samosprávou sa zapojila do spoločenského a kultúrneho života.
- Terajšia naša , v roku 1998 zvolená slovenská samospráva mala na čo budovať – hovorí predsedníčka slovenského voleného zboru, učiteľka Valéria Gaálová Karová. – Opierali sme sa o bohaté skúsenosti predchádzajúceho vedenia. My piati – Alexander Kochnyák, Zoltán Bárkányi, Ľudovít Minczér, Ján Zaj a ja, ktorí sme sa z vôle voličov stali členmi samosprávy, sme si vypracovali akčný plán na štvorročné obdobie. Samozrejme za prvoradý cieľ sme si vytýčili zachovanie a pestovanie slovenských tradícií Kestúca, ktoré – aj vďaka našej činnosti - sú ešte aj dnes živé a bohaté. Preto, ako len môžeme, napomáhame kultúrnu činnosť slovenského speváckeho zboru, ktorý je známy nielen v našom regióne, ale pravidelne vystupuje aj na Slovensku. Samozrejme svojskými prostriedkami napomáhame aj výučbu slovenčiny v škole zakúpením rôznych názorných pomôcok, ale i organizovaním jazykových súťažení. Naše akcie rozhýbu všetky vrstvy obyvateľstva a preto právom môžem tvrdiť, že naši občania i vedenie obce uznávajú činnosť slovenskej samosprávy.
Slovenská samospráva v Kestúci sa stala rozhodnou hybnou silou kultúrneho života obce. Bez nej sú už nepredstaviteľné veľké kultúrne akcie. Že tomu bude aj naďalej tak, rozhodol velený zbor na svojom nedávnom zasadnutí, na ktorom schválil svoj tohoročný pracovný plán. V tomto roku bude organizátorom takých významných akcií, ako je župná súťaž v prednese slovenských básní a prózy, župné stretnutie národnostných detí, čitateľský tábor na Slovensku, veľkolepé oslavy miestneho 30-ročného slovenského speváckeho zboru, spoločný majáles troch susedných obcí, organizovanie kultúrnych programov, výtvarníckych výstav a iných národnostných akcií.
- Spolupráca medzi menšinovou a väčšinovou samosprávou je veľmi dobrá - pokračuje V. Gaálová Karová. – Dostaneme od nej náležitú pomoc, ak je to potrebné i hmotnú. Dohodli sme sa napríklad, že od tohto roku obecné múzeum sa dostane do vlastníctva menšinovej samosprávy, samozrejme s potrebnými financiami. Je to významná udalosť v živote našej samosprávy: máme vlastnú inštitúciu. Týmto sa zatiaľ môže pýšiť len málo menšinových samospráv. Tu musím poznamenať aj to, že záujem o naše múzeum stále rastie. Nie je zriedkavou udalosťou, že ho navštevujú skupiny z domova i zo zahraničia. Návštevníci tu nájdu dvojjazyčné slovenské a maďarské nápisy.
Slovenská samospráva v Kestúci pod vedením Valérie Gaálovej Karovej za uplynulé dva a polročné obdobie si získala sympatie obyvateľov obce. Ľudia s uznaním hovoria o jej doterajšom prínose vo verejnom a kultúrnom živote Kestúca.
Malebná novohradská dedinka Banka (Bánk) a pri tamojšom jazere vybudovaná rekreačná osada sú známe po celej krajine. Obec počas tureckej nadvlády zanikla, znovuosídlili ju slovenskí evanjelici v dvadsiatych rokoch 18. storočia. Miestny evanjelický kostol bol postavený r. 1783. Počet stáleho obyvateľstva je asi 700, ale v letnom období - vďaka rekreačnej osade - tu žije asi 2500 ľudí.
Obyvatelia obce zachovávajú svoje slovenské národnostné tradície, jazyk svojich predkov. Pestovanie tradícií sa odráža na stavbách, na krojoch či tradičných slovenských jedlách. Prekrásne vyšívaný kroj je starostlivo stráženým pokladom snáď každej rodiny. Pravda, dnes už nie je každodenným odevom.
Od konca šesťdesiatych rokov minulého storočia je Banka dejiskom najväčšej slovenskej kultúrnej udalosti, župného národnostného festivalu. Účastníkmi tejto veľkolepej prehliadky sú popri novohradských slovenských súboroch aj slovenské umelecké skupiny zo všetkých kútov našej krajiny, ba i zo Slovenska. Nie je zriedkavosťou, že sa ho zúčastní viac ako päťtisíc záujemcov.
Na brehu malebného jazera bolo r. 1996 zriadené Slovenské národnostné kultúrne a doškoľovacie stredisko, ktorého cieľom je uspokojovať nielen doškoľovacie a kultúrne záujmy Slovákov Novohradskej župy, ale poskytuje priestor aj celoštátnym slovenským podujatiam. V budove môže byť ubytovaných 40 osôb.
Pamätný ľudový dom v Banke prijíma návštevníkov od roku 1971. V sedliackom dome z 19. storočia je umiestnená stála slovenská národopisná výstava. Zariadené sú tri miestnosti: predná izba, kuchyňa a komora, v ktorých sa návštevník môže oboznámiť s rôznymi predmetmi niekdajšieho každodenného života. Národopisný materiál bol zostavený zo zbierok Riaditeľstva múzeí Novohradskej župy a Palóckeho múzea v Balašských Ďarmotách.
V 50. roku pôsobenia Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom končí školu 22 ôsmakov. Pre nich je tento rok rozhodujúci, veď voľba povolania je z roka na rok ťažšou úlohou.
Hoci podľa školského zákona a NAT-u trvá povinná školská dochádzka do 16. roku života, v praxi je to ešte stále len do 14. rokov. V 9. a 10. triede strednej školy orientujú študentov, okrem povinnej učebnej látky, konkrétnym smerom.
Žiaci a ich rodičia sú v tomto období v ťažkej situácii, dostávajú rôzne informačné materiály, pozvánky. Získavajú informácie z novín a médií. Informáciami sú teda zásobovaní, no orientácia v nich je dosť obtiažna, preto najdôležitejšia úloha čaká na triedneho učiteľa.
Na našej škole sa tento proces začal už v 7. ročníku a v 8. ročníku, od septembra do januára, je veľmi intenzívny.
Do dnešnej doby sa už v každom žiakovi utvorila predstava o prvej a druhej alternatíve voľby strednej školy. Novosťou školského roku 2000/2001 je, že nekladie obmedzenie možnostiam voľby. Jeden žiak si môže vybrať aj 5-6 stredných škôl, čím je zabezpečená možnosť ďalšieho štúdia.
Nové Mesto pod Šiatrom je, žiaľ, ďaleko od hlavného mesta (300 km), takto je malá šanca dostať sa na strednú školu do Budapešti. V tomto prípade nerozhoduje prospech. Mojou skúsenosťou je, že v tomto veku rodič nerád posiela svoje dieťa na štúdiá ďaleko od domova.
Väčšina našich žiakov si volí niektorú z miestnych stredných škôl.
Možnosti sú nasledujúce: ekonomická stredná škola, poľnohospodárska stredná škola a gymnázium.
Našou sesterskou inštitúciou je Gymnázium a stredná odborná škola cestovného ruchu Ľ. Kossutha. I tohto roku chce päť našich žiakov pokračovať v štúdiách v slovenských triedach tejto inštitúcie, kde popri intenzívnej výučbe jazyka (slovenského a anglického), majú možnosť získať “klasickú“ maturitu i odborné vzdelanie.
Fungovanie tejto školy sa spája s menom riaditeľa Ferenca Daragóa, ktorý sa borí s mnohými problémami, napriek tomu zotrváva pri svojich pôvodných predstavách a zabezpečuje tu žijúcim príslušníkom slovenskej národnosti možnosť štúdia.
Dvaja naši žiaci si vybrali strednú školu ekonomickú, na ktorú budú robiť prijímacie skúšky z fyziky, matematiky a informatiky.
Do gymnázia, na smer informatika, by sa chceli dostať taktiež dvaja žiaci, uvedomujúci si perspektívy tohto predmetu a anglického jazyka.
40 % žiakov si zvolilo štúdium na stredných odborných školách nasledovného zamerania: hospodárstvo a služby (obchod), cestovný ruch, ľahký priemysel, strojárstvo, drevársky priemysel a maľba porcelánu.
Považujem za poľutovaniahodné, že v štúdiu slovenského jazyka chce pokračovať len päť žiakov, možno predpodkladať, že jazykové znalosti ostatných postupne zaniknú. Takto pre nich stratí význam osemročná výučba jazyka.
Čo sa týka budúcnosti, vo väčšine stredných škôl by sa mala slovenčina vyučovať ako alternatívny jazyk, čo by podporilo žiakov v jeho štúdiu.
Ako triedna učiteľka sa snažím plniť svoje povinnosti čo najzodpovednejšie, vrátane širokej administrácie s tým spojenej. Často je veľkým problémom presvedčiť rodičov o zlej, nereálnej voľbe. Stane sa, že sa slabý žiak prihlási na strednú odbornú školu, ale býva aj opak, keď sa jeden z najlepších žiakov prihlási na odborné učilište, ktoré mu neposkytne maturitu.
V súčasnosti sú už vykryštalizované predstavy o voľbe školy, čakáme už len na dobré polročné vysvedčenia, ktoré môžu kladne ovplyvniť výsledky prijímacích skúšok.
Som si istá, že naši žiaci opustia 50 rokov pôsobiacu školu s dobrými základmi. Každý člen kolektívu si plní zodpovedne svoje povinnosti, ja sa viem vyjadriť skôr k prípravke pre ôsmakov z matematiky, maďarčiny a slovenčiny, ktorá funguje pod vedením odborných učiteľov. Majú k dispozícii jazykové laboratórium, dvojjazyčnú knižnicu a počítače.
Zvýšili sme aj počet hodín angličtiny. Angličtina sa vyučuje od prvého po ôsmy ročník. Zvyšovanie počtu hodín je postupné, podľa ročníkov.
Pre mňa je najdôležitejšie, aby si každý žiak vybral pre seba najviac vyhovujúcu školu a povolanie.
V Maďarsku je päť slovenských škôl a ôsmaci každej z nich majú podobné problémy, radosti a očakávania týkajúce sa voľby povolania. Vo svojom a v mene kolektívu učiteľov Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom im prajem úspešnú voľbu povolania a veľa úspechov.
Slovenská základná škola, gymnázium a internát v Budapešti za spolupráce s Celoštátnou slovenskou samosprávou, redakciou Ľudových novín a Zväzom Slovákov v Maďarsku usporiada V. ročník športových hier škôl s vyučovacím jazykom slovenským v Maďarsku.
Termín: 3.-5. mája 2001 v priestoroch budapeštianskej školy a internátu.
Ubytovanie a stravovanie zabezpečí poriadateľ bezplatne vo vlastných zariadeniach. Cestovné hradí vysielajúca škola.
Športové súťaže sa uskutočnia v nasledujúcich športových odvetviach:
1. Minifutbal - a) žiaci 7.-8. tried
b) študenti stredných škôl
2. Basketbal - a) žiaci 7.-8. tried
b) žiačky 7.-8. tried
c) študenti stredných škôl - len chlapci
3. Volejbal - a) študenti stredných škôl - len chlapci
b) študentky stredných škôl - len dievčatá
Poznámka: poriadateľ pre V. ročník nevypisuje stolný tenis!
Nakoľko ubytovacie kapacity internátu sú limitované, v jednom športovom odvetví môže nastúpiť za školu a vekovú kategóriu maximálne 8 hráčov vrátane náhradníkov.
Na základe vašich prihlášok - ktoré treba zaslať najneskôr do 20. marca 2001 - vám pošleme pozvánku, presný rozpis súťaží a pokyny V. ročníka ŠH - 2001. Predbežné prihlášky s uvedením športových odvetví, v ktorých budete štartovať, zasielajte na adresu tajomníka organizačného výboru: Tibor Molnár, 1139 Budapešť, Lomb u. 1 - 7. Informácie podávame na telefónnom čísle: 06/1-35 00 481, fax: 35 00 486.
Kruh priateľov Békéšskej Čaby v Budapešti v spolupráci so Samosprávou XII. obvodu a Slovenskou menšinovou samosprávou XII. obvodu Budapešti zorganizovali 12. februára v Osvetovom stredisku MOM jubilejné stretnutie. V prvej, oficiálnej časti sa konalo ročné valné zhromaždenie Kruhu, na ktorom sa zúčastnil poslanec Národného zhromaždenia MR, vicestarosta mesta Békéšska Čaba László Végh, čabiansky notár Dr. Mihály Simon, národnostná referentka mestskej samosprávy Helena Somogyiová, predseda Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku Michal Hrivnák, predsedníčka Kultúrneho výboru Slovenskej samosprávy Budapešti Ildika Klauszová Fúziková, predseda Kruhu priateľov Slovenského Komlóša v Budapešti Michal Lehoczki, predstavitelia Samosprávy XII. obvodu a Slovenskej menšinovej samosprávy XII. obvodu Budapešti.
Zhromaždenie viedol podpredseda Kruhu priateľov Békéšskej Čaby v Budapešti a predseda Slovenskej menšinovej samosprávy XII. obvodu Budapešti Juraj Viczián, ktorý informoval prítomných o príkladnej vzájomnej spolupráci slovenskej samosprávy a Kruhu, ako aj o pracovnom pláne slovenskej samosprávy na rok 2001. Zároveň požiadal členov Kruhu, aby sa aktívne zapájali do činnosti slovenskej samosprávy. Predseda Kruhu Dr. Endre Stanek sa najskôr poďakoval za to, že medzi nich zavítali vzácni hostia z Békéšskej Čaby a z hlavného mesta. Pred hodnotením minuloročnej činnosti zdôraznil, že v tomto roku oslavuje Kruh priateľov Békéšskej Čaby v Budapešti 15. výročie svojho založenia. Zdôraznil, že prvoradým cieľom zoskupenia je mať dobré vzťahy s rodným mestom i medzi sebou a podľa možnosti napomáhať rodnému mestu. Dr. E. Sztanek pokladá za dôležité aj dobré kontakty s Celoštátnou slovenskou samosprávou a slovenskými menšinovými obvodnými samosprávami v hlavnom meste, ktoré im ponúkajú pestrú paletu rôznych aktivít a podporujú ich činnosť.
Vicestarosta Békéšskej Čaby L. Végh sa zmienil o súčasnom stave a o rozvoji mesta. S radosťou informoval prítomných o tom, že na jeseň sa otvorí Generálny konzulát SR v Békéšskej Čabe, čo bude obrovskou výhodou pre mesto a región z hľadiska zahraničnej i menšinovej politiky. Dovtedy tam bude fungovať systém konzulárnych dní vedených pracovníkom veľvyslanectva SR. Zmienil sa aj o tom, že v spolupráci s Čabianskou organizáciou Slovákov chcú v blízkej budúcnosti rozšíriť Dom slovenskej kultúry. Záverom valného zhromaždenia dr. E. Stanek naznačil najdôležitejšie plánované podujatia Kruhu na rok 2001 a odovzdal dvom najaktívnejším členom knihu békéščabianskeho rodáka Michala Hrabovszkého.
V druhej časti stretnutia prebiehal krátky program, v ktorom vystúpila dcéra bývalého predsedu Kruhu Dr. Istvána Réthyho, nádejná speváčka Zuzana (Zsazsa) Réthyová so svojimi kamarátkami, ktoré zatancovali moderný tanec. Svojím temperamentným prednesom dobre naladili prítomných. Stretnutie pokračovalo v priateľskej atmosfére, pri tradičnej zakáľačkovej hostine. Čabania sa opäť popýšili svojimi dolnozemskými zakáľačkovými špecialitami. O veselú zábavu sa postaral člen Kruhu Otto Kiss, ktorý hral na klavíri. Niektorí odvážlivci si aj zatancovali. Zábava trvala do neskorých večerných hodín.
Celoštátna slovenská samospráva v záujme dôkladnejšej prípravy na detskú prehliadku Deti deťom VIII., ktorá by sa mala konať koncom apríla alebo začiatkom mája v Slovenskom Komlóši, zorganizovala v dňoch 15. a 16. februára 2001 stretnutie s vedúcimi školských dramatických súborov ako aj so zástupcami škôl, ktorých žiaci sa zúčastnili letného divadelného tábora CSS. Stretnutie odborne viedla metodička Elena Bakošová a bolo zamerané predovšetkým na dramaturgiu detského divadla, teda na vhodný výber literárnej predlohy a na jej spracovanie. Účastníci si pozreli videonahrávky z niektorých detských predstavení a prerokovali možnosť ďalšieho vývinu detskej dramatickej tvorivosti v Maďarsku a problémy, ktoré sa na tomto poli vyskytujú.
Na stretnutí boli zastúpené školy z nasledujúcich obcí: Slovenský Komlóš, Békéšska Čaba, Budapešť, Nové Mesto pod Šiatrom, Sarvaš, Šápov, Kétšoproň, Mlynky, Lucina, Kestúc, Níža a Tardoš. Účastníci stretnutia sa 15. februára o 19. hodine zúčastnila aj na koncerte Slovenského komorného orchestra v Slovenskom inštitúte Budapešti, ktorý usporiadali Veľvyslanec Slovenskej republiky Štefan Markuš a riaditeľ Slovenského inštitútu Budapešti Karol Wlachovský. V programe boli Husľové koncerty a Štyri ročné obdobia Antónia Vivaldiho a Musica Slovaca od Ilju Zeljenku. Umelecký vedúci bol Ewald Danel.
Kultúrny výbor Celoštátnej slovenskej samosprávy sa na svojom prvom tohoročnom zasadnutí venoval príprave pracovného plánu na rok 2001. Prioritu dostali dve otázky, na prerokovanie ktorých obvyklé zasadnutie výboru neposkytuje dostatočný časový priestor. Ide o výsostne aktuálnu problematiku slovenských regionálnych kultúrnych domov a Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Z tohto dôvodu sa Kultúrny výbor Celoštátnej slovenskej samosprávy rozhodol usporiadať mimoriadne dvojdňové vysunuté zasadnutie, ktoré sa uskutočnilo 9. a 10. februára v Dome slovenskej kultúry v Békéšskej Čabe.
Na zasadnutie boli okrem členov Kultúrneho výboru a vedenia CSS pozvaní aj piati regionálni radcovia nášho najvyššieho voleného zboru.
Rokovanie otvorila predsedníčka Kultúrneho výboru CSS Alžbeta Hollerová Račková, ktorá pozdravila prítomných a poďakovala sa predstaviteľke Čabianskej organizácie Slovákov a riaditeľke Domu slovenskej kultúry v Békéšskej Čabe Anne Ištvánovej za prijatie a zabezpečenie ideálnych podmienok pre úspešné zasadnutie. S poľutovaním konštatovala, že napriek závažným témam sa rokovania nezúčastnili predstavitelia Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku a z piatich regionálnych radcov prišla iba podpredsedníčka Slovenskej menšinovej samosprávy v Békéšskej Čabe, radkyňa za Békéšsku a Čongrádsku župu Dr. Helena Csicselyová. Rokovania sa zúčastnil aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik.
Po pozdravných slovách A. Ištvánovej predsedníčka Kultúrneho výboru zdôraznila, že tento zbor sa snaží vytvárať dobré podmienky pre rôzne typy kultúrnych aktivít. Toto úzko súvisí s budovaním systému inštitúcií CSS, ktorý by mal byť zárukou vytvorenia kultúrnej autonómie. Prvou “inštitúciou” sú Ľudové noviny, druhou bude po prevzatí Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku so sídlom v Békéšskej Čabe a treťou divadelný súbor Vertigo.
Potom sa začala práca podľa schválených bodov. Prvým bol spôsob fungovania a aktivity piatich slovenských regionálnych domov, ktoré sú z hľadiska pestovania slovenskej kultúry v Maďarsku veľmi dôležité. Preto CSS ich činnosť podporuje aj finančne, a to na základe dohody o vzájomnej spolupráci. Na zasadnutí sa nadhodilo veľa otázok a návrhov úspešného fungovania regionálnych domov. Bezpochyby z tohto hľadiska by mohol byť príkladný pre ostatné slovenské regionálne kultúrne domy Dom slovenskej kultúry v Békéšskej Čabe, veď vyvíja desať aktivít a pracuje na vysokej úrovni. Je ozajstným domovom Slovákov žijúcich v meste, v jeho okolí, ale aj Slovákov žijúcich v celom Maďarsku.
Dr. Helena Csicselyová informovala prítomných, že Slovenská menšinová samospráva v Békéšskej Čabe od 1. januára 2001 prevzala do svojho vlastníctva oblastný dom, ktorý má v prvom rade muzeálnu hodnotu. Od tohto roku pôsobí pod názvom Čabiansky slovenský oblastný dom.
Druhým rokovacím bodom bol Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, o ktorom podal najnovšie informácie predseda CSS Ján Fuzik. Zdôraznil, že Zväz Slovákov v Maďarsku sa právoplatne zriekol a odovzdal Výskumný ústav Slovákov do prevádzky CSS. Právne a finančné základy sú zaručené a v blízkej budúcnosti sa vypíše súbeh na personálne obsadenie ústavu.
Na druhý deň členovia výboru hovorili o pracovnom pláne na tento rok: o prípravách Dňa Slovákov v Maďarsku, vyslovili sa k princípom a fungovaniu výborov a podvýborov CSS a dohodli sa, že svoje návrhy predostrú Predsedníctvu CSS.
Mimoriadne vysunuté zasadanie Kultúrneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Dome slovenskej kultúry v Békéšskej Čabe bolo prospešné a poučné. Regionálni radcovia, resp. predstavitelia regionálnych kultúrnych domov môžu len ľutovať, že sa ho nezúčastnili a tak sa nemohla vytvoriť širšia diskusia o závažných a aktuálnych otázkach. Navyše, v Dome slovenskej kultúry v Békéšskej Čabe by sa boli mohli osobne presvedčiť o tom, ako by bolo možné úspešne fungovať a vyvíjať kultúrnu činnosť v prospech našej národnosti.
Nemáme sa
za čo hanbiť...
Už len preto,
že po jari
príde leto.
A po zime
príroda sa obnoví,
čo nezhynie,
to sa kvetom,
novou silou ozdobí.
Naše dejiny
neodškriepiteľné
zostávajú verné,
do spomienok pradávnych
zakorenené,
po svete roztrúsené,
spiace v cintorínoch,
oživené v synoch,
zvučiace v tuhých rýmoch.
Jedno oko bdie
a druhé plače,
dočasná záplava
ohrozuje zase.
Chráňme to
zo srdca vyrastené
- naše!
Už aj preto,
že v hlbinách
ešte vrie to...