20. januára 2001 ● Zo slovenskej tlače
Prezidenti krajín Visegrádskej štvorky (V4) dnes po stretnutí na poľskom zámku v Pszczyne prijali deklaráciu, v ktorej zhodnotili doterajšiu spoluprácu a vyjadrili ciele do budúcnosti. V dokumente prezidenti ocenili desaťročie visegrádskej spolupráce a deklarovali vôľu pokračovať v jej ďalšom prehlbovaní. Vyjadrili taktiež spokojnosť s pokrokom, ktorý stredoeurópske krajiny dosiahli v uplynulom roku. Pozitívne zhodnotili intenzifikáciu rokovaní na úrovniach premiérov a ministrov vlád štátov V-4.
Najvyšší predstavitelia Slovenska, Maďarska, Poľska a Českej republiky - Rudolf Schuster, Ferenc Mádl, Alexander Kwasniewski a Václav Havel - ďalej konštatovali upevnenie vzťahov v oblasti kultúry, vzdelávania a vedy, ako aj zintenzívnenie cezhraničnej spolupráce. Za prioritu označili úsilie o vstup do Európskej únie. Rýchly vstup do únie podľa nich nebude iba splnením národných ašpirácií štyroch stredoeurópskych štátov, ale prispeje aj k zdynamizovaniu procesu zjednocovania Európy.
Najvyšší predstavitelia Maďarska, Poľska a Českej republiky zároveň deklarovali vôľu pridŕžať sa politiky otvorených dverí v rámci NATO, ktoré podľa ich vyjadrenia napomôže stabilite v strednej a východnej Európe. Vyjadrili takisto nádej, že členom aliancie sa čoskoro stane aj Slovensko.
Podobnosť strategických cieľov krajín V4 stavia pred týmito štátmi veľa spoločných úloh. Ich realizácia by mala priniesť občanom ekonomickú slobodu a zlepšenie životnej úrovne. Dynamicky sa rozvíjajúca stredná Európa integruje do globalizačných procesov, ktoré predstavujú nové šance pre jej obyvateľov a hlavne pre mladú generáciu, konštatuje sa v dokumente.
Úspechy visegrádskej spolupráce, ktoré sa zrodili po zániku totalitných režimov v strednej Európe, sú založené na pevných základoch zachovania demokratických zásad, rozvoja trhovej ekonomiky, právneho štátu a rešpektovania ľudských a menšinových práv a občianskych slobôd. To predstavuje zároveň model pre ďalšie štáty strednej a východnej Európy. Prezidenti v závere deklarácie vyjadrili pripravenosť a vôľu rozvíjať aj v budúcnosti kontakty v rámci V4.
Prezidenti krajín visegrádskej štvorky (V4) sa v piatok v juhopoľskej Pszczyne dohodli na podpore Slovenska pri vstupe do NATO. Po skončení schôdzky prezidenti Slovenska, ČR, Maďarska a Poľska - Rudolf Schuster, Václav Havel, Ferenc Mádl a Aleksander Kwašniewski vyjadrili nádej, že SR by mohla byť pozvaná na vstup do Severoatlantickej aliancie už na pražskom summite v roku 2002. Na margo euroatlantických ašpirácií Rudolf Schuster konštatoval, že terajší rok je pre Slovensko kľúčový. „Bolo by vynikajúce, keby sme boli prijatí na pražskom summite v roku 2002,” dodal.
Štyria prezidenti vyjadrili presvedčenie, že voľby do Európskeho parlamentu v roku 2004 sa uskutočnia už s účasťou štátov V4. Hlavy štátov odmietli vzájomné súperenie v európskom integračnom procese. „Je potrebné, aby sme postupovali spoločne. Akékoľvek súperenie by nám mohlo uškodiť,” povedal slovenský prezident.
„V tejto fáze je potrebná vzájomná solidarita, opakujem, to nie sú preteky,” doplnil Schusterove slová poľský prezident Aleksander Kwašniewski. Podľa českého prezidenta Václava Havla pre všetky krajiny je prijatie do EÚ začiatkom novej éry. Havel svojich troch kolegov informoval o kauze dvoch zadržaných českých občanov na Kube. Všetci mu dali najavo, že v rámci svojich možností sú ochotní pomôcť. Schuster však uviedol, že on sám nie je práve najvhodnejšou osobou, ktorá by mohla sprostredkovať bližší kontakt s kubánskym vodcom Fidelom Castrom.
Prezidenti včera zhodnotili aj stav príprav všetkých štyroch krajín na členstvo v Európskej únii v kontexte výsledkov decembrového summitu EÚ v Nice.
Podporu rýchlej integrácii Slovenska do NATO vyjadrili včera prezidenti Poľska, Česka a Maďarska Alexander Kwasnievski, Václav Havel a Ferenc Mádl počas summitu Visegrádskej štvorky (V4) na zámku Pszczyna v Poľsku. Prezident SR Rudolf Schuster konštatoval, že rok 2001 je pre nás v tejto súvislosti veľmi významný. Prezidenti ocenili aj fakt, že budúci summit NATO sa bude konať v roku 2002 v Prahe.
Prezidenti prijali Pszczynsku deklaráciu, v ktorej okrem podpory nášho vstupu do NATO ocenili doterajšiu spoluprácu štátov V4 v oblasti integrácie do Európskej únie a pri rozširovaní a zintenzívňovaní vzťahov medzi regiónmi na všetkych úrovniach. Prioritou je vstup našich štyroch krajín do EÚ, uvádza sa v deklarácii.
V. Havel vyhlásil, že summit EÚ v Nice bol nezvratným znamením rozšírenia únie o ďalšie krajiny. Poznamenal, že naše štyri štáty spája regionálna spolupráca, snaha integrovať sa do EÚ a že V4 vyznáva spoločné demokratické hodnoty. V podobnom duchu sa vyjadril aj maďarský prezident F. Mádl.
Prezidenti sa zhodli na tom, že akékoľvek predbiehanie sa by bolo na úkor integračného úsilia. Podľa R. Schustera by bolo nešťastné, keby medzi krajinami V4 existovali schengenské hranice. Poľský prezident zdôraznil, že voľby do Európskeho parlamentu v roku 2004 by už mali byť za účasti nových členských krajín EÚ.
Na osobitnej tlačovej konferencii po rokovaní prezidentov R. Schuster novinárom povedal, že s V. Havlom hovorili aj o riešení rómskeho problému na Slovensku a v Česku a dohodli sa na úzkej spolupráci a výmene skúseností.
Viktor Orbán umožnil pôsobenie Józsefa Torgyána v maďarskom verejnom živote, preto aj za ďalšiu škodlivú činnosť tohto politika padá zodpovednosť na maďarského premiéra, uvádza sa dnes vo vyhlásení Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) pre maďarskú tlačovú agentúru MTI. Konateľ SZDSZ Gábor Fodor poukázal vo vyhlásení strany na to, že slobodní demokrati chcú v roku 2002 pre Maďarsko takú vládu, ktorá nebude predmetom verejného posmechu doma a v zahraničí a do ktorej bezzásadovosť a túžba po moci neposadí na úkor daňových poplatníkov takých dobrodruhov bez zábran. Orbánova a Torgyánova vláda musí podľa Fodora po budúcich voľbách v Maďarsku zmiznúť. Torgyán, ktorý sa v našej vlasti zdržiava dočasne, jediným aktom popravil svoju stranu. To všetko by bolo možné považovať za vnútornú vec Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP), keby sa to bolo stalo skôr. Keby bol Torgyán svoje vlastné politické zoskupenie zničil skôr, možno by boli bývali zachránené rozvoj vidieka, poľnohospodárstvo, ochrana životného prostredia, rezort obrany i Ferencváros, domnieva sa Fodor. Takto je ale osobnou zodpovednosťou Viktora Orbána, že škodlivé pôsobenie ministra a plytvanie peniazmi daňových poplatníkov, môže pokračovať až dovtedy, kým minister malých roľníkov úplne nezničí, upozorňujú na záver vyhlásenia slobodní demokrati. FKGP, vedená ministrom poľnohospodárstva Józsefom Torgyánom, ktorý bol nedávno na kritizovanom dvojtýždňovom turné po krajinách Latinskej Ameriky, prechádza vážnou krízou. Najprv bola funkcie predsedníčky budapeštianskej sekcie strany, ktorá vo voľbách v roku 1998 získala 12,4 percenta hlasov, zbavená Katalin Liebmannová. O niečo neskôr na svoje funkcie rezignoval podpredseda strany Zsolt Lányi a predseda parlamentnej frakcie Béla Pokol. Demisiu podal aj zástupca generálneho tajomníka FKGP Róbert Molnár.
Za „politických samovrahov” označil vo štvrtok večer po svojom návrate z turné po viacerých latinskoamerických krajinách maďarský minister poľnohospodárstva a predseda Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) József Torgyán svojich vysokopostavených straníckych kolegov, ktorí proti nemu iniciovali za jeho neprítomnosti „palácovú revolúciu”. Skupina odporcov šéfa politickej formácie, ktorá je vo vládnej koalícii so Zväzom mladých demokratov - Maďarskou občianskou stranou (FIDESZ-MPP), sa snaží dosiahnuť odvolanie Józsefa Torgyána, obviňovaného z autoritárstva, z čela FKGP. Podľa dnešných maďarských masmédií však úradujúci minister poľnohospodárstva vôbec nemá v úmysle rezignovať na funkciu predsedu strany, ktorú by naopak rád očistil od „politických samovrahov” typu Zsolta Lányiho a Lászlóa Csúcsa. Podľa politických pozorovateľov prechádza v poslednom čase FKGP vážnou krízou. Najprv bola funkcie predsedníčky budapeštianskej sekcie strany, ktorá vo voľbách v roku 1998 získala 12,4 percenta hlasov, zbavená Katalin Liebmannová. O niečo neskôr na svoje funkcie rezignovali podpredseda strany Zsolt Lányi a predseda parlamentnej frakcie Béla Pokol a následne podal demisiu aj zástupca generálneho tajomníka FKGP Róbert Molnár. Podpredseda parlamentnej frakcie FKGP László Csúcs, ktorý sa medzičasom tiež vzdal svojej funkcie, inicioval proti Torgyánovi podpisovú akciu. Cieľom petície je získať podporu pre revíziu štatútu FKGP a odvolanie Józsefa Torgyána z jej čela. Zsolt Lányi, ktorý sa podľa denníka Népszabadság o vážnej kríze vo vedení FKGP radil už aj s premiérom Viktorom Orbánom, je v prípade odvolania Józsefa Torgyána ochotný dočasne prevziať funkciu predsedu tejto politickej formácie. Podľa najnovších prieskumov verejnej mienky populárnosti politických subjektov získala FKGP podporu okolo dvoch percent respondentov.
Slovenskí i maďarskí poslanci sa dnes na spoločnom stretnutí spolu s podpredsedom Národnej rady SR Mariánom Andelom zhodli na tom, že ich integračné úsilie bude úspešné, ak obyvatelia oboch krajín budú voliť svojich europoslancov už v roku 2004. Pri otázkach približovacieho procesu niet medzi Slovenskom a Maďarskom výraznejších rozdielov, pričom členovia Zahraničného výboru Národného zhromaždenia MR ocenili pokrok, ktorý SR dosiahla pri rokovaniach o jednotlivých kapitolách protokolu pre vstup do EÚ.
Témami rozhovoru počas stretnutia boli skôr medzinárodné aspekty spolupráce, než postavenie maďarskej národnostnej menšiny u nás, vrátane problematiky zriadenia špeciálnej fakulty, pôdy alebo územného usporiadania. Potvrdil to člen Zahraničného výboru NR SR Peter Bohunický. V oboch krajinách dochádza v zahraničnopolitických otázkach k zhode, čo dokumentovala aj výmena názorov medzi zástupcami vládnych strán a opozície.
Obe strany sa zhodli na potrebe rozšíriť doterajšie visegrádske zoskupenie o Slovinsko. Domnievajú sa, že nie je možné v procese rozširovania EÚ favorizovať niektorú zo skupín štátov, pretože o členstve každého rozhodne individuálna pripravenosť. Maďarsko i Slovensko majú v podstate rovnaké problémy v kapitole životné prostredie pre vysokú ekonomickú náročnosť, poľnohospodárstva, i pri otázkach mobility pracovných síl a voľného pohybu kapitálu.
Strana demokratickej ľavice (SDĽ) nepodporí podľa jej predsedu Jozefa Migaša odporúčanie vlády na vytvorenie maďarskej fakulty na Univerzite Konštantína filozofa (UKF) v Nitre. Ako ďalej uviedol v Prievidzi po skončení rokovania Republikového výboru SDĽ, ľavičiari presadzujú návrh ministra školstva SR Milana Ftáčnika na zvýšenie počtu študentov maďarskej národnosti v rámci súčasných národnostných sekcií. O tom či na UKF bude zriadená nová samostatná fakulta pre maďarskú menšinu má právo rozhodnúť iba akademický senát univerzity. „Jeho rozhodnutie bude SDĽ demokraticky rešpektovať,” zdôraznil Migaš. Podľa záverov utorkovej Koaličnej rady vládny kabinet by mal na najbližšom rokovaní prijať uznesenie k vytvoreniu fakulty pre vzdelávanie v menšinovom jazyku. Mali by sa na nej vzdelávať pedagógovia, teológovia, kultúrni a osvetoví pracovníci.
Za porušenie záverov z posledného rokovania Koaličnej rady považuje prvý podpredseda Strany maďarskej koalície (SMK) Árpád Duka-Zólyomi dnešné rozhodnutie Republikového výboru Strany demokratickej ľavice (SDĽ) nepodporiť odporúčanie vlády o vytvorení maďarskej fakulty v Nitre. „SDĽ sa opäť prejavila a nie náhodou sme hovorili, že kde môže, tam prekáža plneniu programu SMK a tým aj programovému vyhláseniu vlády,” povedal Duka-Zólyomi, ktorý verí, že vláda prijme uvedené odporúčanie aj napriek nesúhlasu ľavičiarov a že sa touto otázkou bude zaoberať na najbližšom zasadnutí. K problému sa pravdepodobne bude musieť vrátiť i Koaličná rada. Po odporúčaní vlády Akademickému senátu Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre zriadiť maďarskú fakultu pre vzdelávanie pedagógov, teológov, kultúrnych a osvetových pracovníkov očakáva podpredseda SMK i kladné rozhodnutia samotného senátu. Podľa neho je dôležité, „aby akademický senát tiež videl do budúcnosti a nielen na mieste sa díval na svoj pupok”. Republikový výbor SDĽ na dnešnom rokovaní v Prievidzi rozhodol o tom, že ľavičiari nepodporia prijatie odporúčania vlády. Podľa záverov z utorkového rokovania Koaličnej rady by mal vládny kabinet na najbližšom rokovaní prijať uznesenie k vytvoreniu fakulty pre vzdelávanie v menšinovom jazyku.
Prijatie Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov podľa delegácie zahraničného výboru maďarského parlamentu prispeje k pozitívnemu obrazu Slovenska v zahraničí. Poslanci, ktorí sú na dvojdňovej pracovnej návšteve SR, to uviedli na dnešnom stretnutí s vicepremiérom Pálom Csákym. Témami rozhovoru bola aj reforma verejnej správy, novela Ústavy SR a prevod pôdy neznámych vlastníkov. V súvislosti s novelou ústavy vicepremiér vyjadril želanie, aby sa prijala na marcovej schôdzi parlamentu. Poslancov súčasne informoval, že vláda na svojom prvom zasadnutí v januári prijala dva dôležité dokumenty. Ide o bilaterálnu dohodu o cezhraničnej spolupráci s Maďarskom, ktorá umožní samosprávam spoluprácu v kultúrnej a ekonomickej oblasti. Zámerom druhej, kultúrnej dohody je vytvorenie dokumentačných centier pre slovenskú a maďarskú menšinu v Békešskej Čabe a v Bratislave. Maďarskí poslanci na stretnutí deklarovali podporu Slovensku pri vstupe do Európskej únie (EÚ) a NATO.
Je potešujúce, že vedúci predstavitelia karpatskomaďarských kultúrnych a vzdelávacích organizácií podpísali dnes dohodu o spolupráci, pretože takto môžu lepšie prispieť k politickej a kultúrnej vzájomnosti, vyhlásil na tlačovej besede v Budapešti predseda Úradu pre zahraničných Maďarov Tibor Szabó. Predseda spoločenského a vzdelávacieho spolku Maďarov na Slovensku Csemadok József Kvarda uviedol, že považuje za veľmi významné udržiavanie miestnej a regionálnej kultúry a v záujme toho bude čoskoro vypracovaný aj program spolupráce. Podľa Kvardu je dôležité pestovanie a uchovanie materinského jazyka, zachovanie maďarských kultúrnych tradícií a ich odovzdávanie v rodnej krajine ako aj zladenie miestnych udalostí kultúrneho života Maďarov. Szabó vyzdvihol význam zachovania kultúrnych hodnôt v rodnej krajine a označil za krok vpred skutočnosť, že kultúrne organizácie Maďarov v budúcnosti vo všetkých susedných krajinách zladia svoju činnosť.
Rumunský zákon o verejnej správe, ktorý určuje pravidlá používania menšinových jazykov, určite najviac skomplikoval život starostovi Klužu - ultranacionalistovi Gheorgheovi Funarovi. Takmer 22 percent obyvateľov jeho mesta tvoria Maďari. „Pokiaľ budem starostom Klužu, nebudú v tomto meste dvojjazyčné nápisy,“ povedal Funar, známy napríklad aj tým, že po celom meste nechal lavičky namaľovať farbami rumunskej zástavy - modrou, žltou a červenou. „Rumunské farby tu visia na každom rohu, maďarskou trikolórou chcel pomaľovať miestne túlavé psy,“ povedal Mihail, ktorý vo viac ako 300-tisícovom meste žije od narodenia. Funar, alebo „Ghiuri al nostru“ (náš Ďurko), ako ho volajú miestni, si vraj myslel, že ten, ktorého taký pomaľovaný pes pohryzie, bude do smrti nenávidieť Maďarov.
Funar v roku 1997 označil „za geniálny“ Mečiarov návrh vysťahovať nespokojných Maďarov do Maďarska. Preslávil sa aj inými výstrednosťami. Sochu uhorského kráľa Mateja Korvína napríklad označil za poburujúcu, a preto sa pred ňou „na vedeckom základe“ začali archeologické práce. Tie „archeológovia“ ohradili plotom, ktorý radný pán nechal pomaľovať rumunskou trikolórou.
„Náš Ďurko“ sa svojho času postaral aj o diplomatickú roztržku s Maďarskom, keď vyhlásil, že maďarský konzul v meste je špión, a preto musí ísť preč.
Je však možno „náhodou“, že miestni nespratníci vyvesili pred budovou maďarského konzulátu pred dvoma rokmi tabuľu s nápisom: „Tu je maďarské špionážne hniezdo.“ A hoci tabuľu polícia neskôr zvesila, o rok nato sa starosta rozhodol na námestí umiestniť sochu niekdajšieho rumunského nacistického kolaboranta Iona Antonesca. Tento ťah však „nášmu Ďurkovi“ znemožnili rumunské súdy.
V budúcnosti nevylučujem založenie fakulty vzdelávania národnostných menšín, ak vývoj sekcií dospeje do tohto štádia. O tom rozhodne akademický senát na návrh vedenia univerzity. Taký je názor rektora Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre Daniela Kluvanca k diskusiám týkajúcim sa zriadenia maďarskej fakulty, ktorým SMK podmieňuje podporu Ústavy SR. Táto iniciatíva, ktorá zapustila korene v politickej pôde, však podľa Kluvanca v každom prípade musí získať výraznú štátnu podporu v ekonomickej oblasti.
Kluvanec má pocit, že prebiehajúca polemika v tomto smere nespĺňa predovšetkým odborné kritériá a sám ju nepovažuje ani za ústretovú. „Vysokoškolské vzdelávanie národnostných menšín patrí už mnoho rokov medzi profilové činnosti našej univerzity a pri jeho rozvíjaní sa uplatňuje postupnosť, otvorenosť, transparentnosť a odbornosť,” vyjadril sa Kluvanec pre médiá. Podľa jeho informácií od roku 1960 nitrianska alma mater pripravila pre prax 3 200 učiteľov pre národnostné školstvo. V minulom roku bolo ďalším ústretovým krokom UKF založenie národnostných sekcií (popri maďarskej aj nemecká a rómska). Ich činnosť je zakotvená v štatúte UKF a v štatútoch fakúlt, vznikli aj rady sekcií. Ako poradné orgány dekanov a rektora sa vyjadrujú k všetkým otázkam národnostných menšín. „Maďarská univerzitná rada i vedenie UKF hodnotia túto skutočnosť ako výrazný pokrok. Máme však výhrady voči tej časti pripravovaného návrhu zákona o používaní jazyka menšín, ktorý UKF predpisuje, že najmenej polovica výučby sa musí konať v jazyku menšiny. Závisí to od odboru a špecializácie, v záujme kvality vzdelania i vymedzenia kvalifikácie v diplome,” zdôraznil rektor UKF.
Podľa hovorcu univerzity Miloša Dovičoviča združuje momentálne maďarská národnostná sekcia UKF 573 poslucháčov a 58 pedagógov. Podľa zdrojov PRAVDY na UKF prevláda názor podporujúci zámer ministra školstva Milana Ftáčnika zvýšiť v tejto sekcii počet poslucháčov i pedagógov. Sem by podľa nášho zdroja malo smerovať aj 10 miliónov korún, ktoré je vláda ochotná vyčleniť na zriadenie maďarskej fakulty. V pondelok a utorok aj o tejto otázke rokoval s vedením UKF vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Max van der Stoel.
Miestny odbor Matice slovenskej v Trenčíne
Piaristické gymnázium J. Braneckého v Trenčíne
Spolok slovenských spisovateľov
Mesto Trenčín
Vypisujú IX. ročník celoslovenskej literárnej súťaže Jozefa Braneckého pre stredoškolákov
STUDŇA SA TAJNE S DAŽĎOM ZHOVÁRA
Uvítame aj súťažné príspevky krajanov-stredoškolákov!
Propozície súťaže:
Literárna súťaž je vypísaná v kategóriách: próza, poézia, voľná tvorba
1. tematická časť: POCTA BRANECKÉMU
„Ožijú duchom ukrytým v starých slovenských a latinských písmach: mestských, stoličných zápisniciach, kláštorných a kostolných diároch, matrikách, testamentoch, listoch a ľudových povestiach, ktoré sa mnoho ráz vzájomne dopľňajú...”
( z úvodu zbierky J. Braneckého Keď rumy ožijú)
Táto časť súťaže je vypísaná bez obmedzenia žánru pre spoločnú stredoškolskú vekovú kategóriu. Autori môžu poslať napr. historickú poviedku, črtu, spomienkový článok, esej, interview s pamätníkmi, ktorí sa stretávali s J. Braneckým, báseň vyjadrujúcu vzťah k J. Braneckému, pred 120. výročím narodenia J. Braneckého v roku 2002. Organizátori uvítajú aj súťažné materiály, ktoré sa tematicky viažu aj k iným významným výročiam ďalších slovenských osobností.
2. časť: PRÓZA
V próze sa bude súťažiť vo dvoch vekových kategóriách:
I. kategória pre študentov 1. - 2. ročníka stredných škôl
II. kategória pre študentov 3. - 4. ročníka stredných škôl
3. časť: POÉZIA
Poézia je v spoločnej vekovej stredoškolskej kategórii
a) súťažiaci pošle maximálne tri (3) samostatné, doteraz nepublikované práce, resp. max. šesť (6) doteraz nepublikovaných básní
b) súťažné práce treba poslať v troch exemplároch písaných na PC, resp. strojom najneskôr do 10. marca 2001 na adresu :
Mestské kultúrne stredisko
Miestny odbor Matice slovenskej
Mierové nám. č. 16
911 01 TRENČÍN
Krajania-stredoškoláci môžu pochopiteľne svoje príspevky posielať elektronickou poštou na adresu Slovakia-in:
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
c) každá obálka (príspevok) musí byť označená značkou Literárna súťaž
d) súťažiaci na každý exemplár čitateľne uvedie svoje meno, priezvisko, školu, žáner, kategóriu a presnú kontaktnú adresu
e) súťažné práce bude posudzovať odborná porota, v ktorej budú zastúpení renomovaní spisovatelia zo Spolku slovenských spisovateľov
f) vyhodnotenie súťaže a vyhlásenie výsledkov sa uskutoční do konca apríla 2001. Presný termín súťažiacim včas oznámime
g) kontakt: Oľga Nemcová, telefón, 0831/ 74 34 716
Margita Ivaničková,
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Karpatský euroregión - jeho slovenská časť bola oficiálne prijatá za plnoprávneho člena 25. novembra 1999 na zasadaní medzinárodnej rady euroregiónu Karpaty v Prešove. (Členskými krajinami sú MR, Ukrajina, PR, Rumunsko a SR.) Ústredný sekretariát je v Niregyháze, slovenský úrad je v Prešove.
Euroregión Tatry si 22. októbra 2000 pripomenul 6 rokov svojej aktívnej slovensko-poľskej cezhraničnej spolupráce.
Euroregión Pomoravie - Weinviertel - Jižní Morava; Slovensko-rakúsko-česká cezhraničná spolupráca, dohoda o vytvorení euroregiónu bola podpísaná 17. júna 1999 v Skalici.
Euroregión Beskydy - dohoda o tomto poľsko-slovensko-českom euroregióne bola podpísaná 9. júna 2000 vo Frýdku Místku.
Euroregión Biele - Bílé Karpaty, jeho zmluva o založení bola podpísaná 30. júla 2000 na Javorine.
Euroregión Váh - Dunaj - Ipeľ má na Slovensku sídlo v Nitre a v Maďarsku v Tatabányi pre župy Komárom - Estzergom a Pest. Svoje aktivity smeruje najmä do oblasti turistiky a cestovného ruchu, poľnohospodárstva a rozvoja infraštruktúry.
Euroregión Ipeľ po oboch stranách hraničnej rieky Ipeľ s centrami v Šahách a Balassagyarmate. Spoločná deklarácia obsahuje 20 rôznych cieľov, týkajúcich sa hlavne ekonomického rozvoja a ochrany životného prostredia.
Euroregión Neogradiensis je tvorený historickým územím župy Novohrad (okresmi Lučenec, Poltár, Veľký Krtíš) a župou Nógrád v Maďarsku. Ich spoločnou úlohou je vypracovanie všeobecného štrukturálneho plánu pre celé územie s najdôležitejšou prioritou v posilnení jeho ekonomickej bázy.
Euroregión Slaná - Rimava vznikol z iniciatívy okresov Rimavská Sobota, Rožňava a Revúca a na maďarskej strane župy Borsód - Abaúj - Zemplén na podporu spoločensko-ekonomického rozvoja regiónu, ktorý v súčasnosti trpí hlbokou ekonomickou depresiou.
Euroregión Košice - Miškolc svoje aktivity smeruje do ekonomicko-sociálneho rozvoja regiónov.
Euroregión Podunajský Trojspolok (Rába - Dunaj - Váh) - zakladateľmi sú župa Györ - Moson - Sopron a Podunajsko - Dolnovážske regionálne združenie.
Iniciuje sa vytvorenie euroregiónu Viedeň - Bratislava - Györ.
Najnovšia tragédia, súvisiaca s chovom psov v domácnosti, sa stala pred nedávnom v Budapešti. Pred očami matky roztrhal aljašský malamut štvortýždňové dvojčatá. Matke sa nepodarilo rozzúreného psa od svojich obetí nijakým spôsobom odtrhnúť. Nešťastnú ženu obžalovala príslušná prokuratúra zo zabitia z nedbanlivosti. Útok inak mierumilovného, priateľského psa, ktorého používajú na Aljaške do saňových záprahov, otriasol celým Maďarskom a vyvolal opäť debaty o chovaní psov v bytoch. Ako prvý zareagoval budapeštiansky III.okres, ktorý vydal prísnejšie nariadenia, upravujúce pobyt štvornohých priateľov človeka v domácnosti. Na území tohto okresu možno v jednom byte chovať len jedného psa a pri pobyte vonku musí byť pes pripnutý na vôdzke a musí mať náhubok. Za opätovné nerešpektovanie predpisu hrozí majiteľovi psa pokuta do výšky 100.000 forintov. Predstavitelia miestnej samosprávy však s poľutovaním priznali, že možnosti kontroly v tomto smere sú veľmi obmedzené a príslušné zákony nestoja celkom na ich strane. Napriek tomu sa kontrol nevzdali a robia ich v spolupráci s políciou. V Maďarsku sa v poslednom období prudko zvýšil počet psov, chovaných v domácnostiach. Táto skutočnosť vyvoláva problémy predovšetkým v mestách. Nie je zriedkavosťou, že v miniatúrnych bytíkoch nájomného domu sa pohybujú traja až štyria štvornohí miláčikovia rodiny. „Výťah je potom plný psov - a ty, človeče, choď po schodoch pešo”, komentoval situáciu lapidárne starosta budapeštianskej „trojky” Ištván Darlos a zdôraznil, že nejde o ťaženie proti zvieratám, ako skôr o boj proti enormne agresívnemu správaniu sa niektorých majiteľov psov. Starosta Darlos však nemá na mysli len tragédie, aká sa odohrala najnovšie, ale aj na prípady, kedy nemôžu matky pustiť svoje deti na pieskovisko, pretože toto zariadenie pre deti slúži - s prepáčením za výraz - ako psia toaleta.
Približne 8000-9000 ľudí sa dnes v Budapešti do skorých večerných hodín prišlo pokloniť pamiatke jedného z najúspešnejších maďarských spevákov populárnej hudby posledných rokov Imreho (Jimmyho) Zámbóa, ktorý nešťastnou náhodou zahynul 2. januára. S odvolaním sa na zástupcu starostu mestskej časti Csepel to oznámila tlačová agentúra MTI. K rakve s mŕtvym telom populárneho speváka, umiestnenej v priestoroch gréckokatolíckeho kostola na csepelskom Rákócziho námestí, sa početní fanúšikovia tragicky zosnulého umelca budú môcť dostaviť aj v dnešných nočných a sobotňajších raňajších hodinách. Pohreb Jimmyho Zámbóa, ktorý si na začiatku nového tisícročia nedopatrením strelil do hlavy z vlastnej pištole, o ktorej si myslel, že už nie je nabitá, sa v budapeštianskej mestskej časti Csepel uskutoční v sobotu napoludnie.
Desaťtisíce priaznivcov populárnej hudby sa dnes v Budapešti zúčastnilo na pohrebe jedného z najúspešnejších maďarských spevákov posledného desaťročia Imreho (Jimmyho) Zámbóa, ktorý sa vo svojom byte v mestskej časti Csepel nešťastnou náhodou zastrelil 2. januára. Početní fanúšikovia sa s Jimmym Zámbóom mohli naposledy rozlúčiť na uliciach Csepelu, po ktorých smútočný kočiar s rakvou populárneho umelca ťahali dva čierne kone. Účasť na samotnom pohrebe na csepelskom gréckokatolíckom cintoríne bola vyhradená pre rodinných príslušníkov a najbližších priateľov Jimmyho Zámbóa. Zástupy smútiacich fanúšikov maďarského „popového kráľa” mohli pohrebný obrad sledovať na širokouhlej obrazovke.
V Budapešti vo štvrtok vo veku 72 rokov zomrel jeden z najpopulárnejších maďarských divadelných a filmových hercov posledných desaťročí Imre Sinkovits, ktorý v stredu večer ešte dokončil na javisku svoju rolu vo Vörösmartyho diele Csongor a Tünde. Oznámila to tlačová agentúra MTI. S výnimkou menšej nútenej prestávky po revolučnom roku 1956, v ktorom sa aktívne zapojil do procesu demokratizácie maďarskej spoločnosti, bol Imre Sinkovits od roku 1951 nepretržite členom budapeštianskeho Národného divadla, v ktorom stvárnil celý rad hlavných rolí v dielach najlepších maďarských i svetových dramatikov. Imre Sinkovits, ktorého mladší - ešte žijúci - brat László Sinkó v posledných rokoch tiež patril medzi najpopulárnejších maďarských hercov, mal možnosť dokázať svoj nadpriemerný herecký talent aj v mnohých filmoch a televíznych hrách, z ktorých niektoré zožali úspech aj v zahraničí.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky Milan Hanzel a americký veľvyslanec na Slovensku Carl Spielvogel dnes v hlavnom meste Maďarska Budapešti navštívili medzinárodnú akadémiu FBI (International Law Enforcement Academy). Americká akadémia FBI so sídlom v Budapešti bude na základe výsledkov rokovaní s Hanzelom a Spielvogelom usporadúvať pre slovenských prokurátorov krátkodobé dvojtýždňové školenia, ktoré budú špecializovane zamerané na boj s organizovaným zločinom a korupciu. Rokovania však nedospeli k podpísaniu konkrétnej zmluvy o spolupráci a dosiahla sa iba neformálna dohoda. Na rozhovoroch sa zúčastnili aj zástupcovia maďarskej generálnej prokuratúry a maďarského ministerstva spravodlivosti. Okrem bilaterálnych otázok týkajúcich sa boja s organizovaným zločinom a korupciou si obe strany vymenili skúsenosti o pripravovaných rekodifikáciách trestného zákonodarstva v Maďarsku a na Slovensku. Kurzy pre slovenských prokurátorov by sa mali začať v tomto roku, presnejší dátum ich začiatku však nebol bližšie špecifikovaný. Účastníci rokovaní sa dohodli, že Slovensko predloží americkej strane zoznamy prokurátorov, ktorých navrhne generálny prokurátor SR. Americká strana by si potom mala vybrať približne päť až desať slovenských prokurátorov v dvoch alebo troch výmenných turnusoch s tým, že táto forma spolupráce nie je zatiaľ nijako obmedzená. Na americkej akadémii FBI zatiaľ študujú väčšinou pracovníci polície a niektorí prokurátori z ďalších krajín východnej a strednej Európy.