9. januára 2001 ● Zo slovenskej tlače
V terajšom volebnom cykle národné a etnické menšiny sa nedostanú k parlamentnému zastúpeniu - vysvitlo z vyhlásenia, ktoré poskytol denníku Népszabadság štátny tajomník pre verejnú správu Ministerstva vnútra László Felkai. Zdôraznil, že k modifikácii volebného zákona by boli potrebné ďalšie koordinačné rokovania. Ministerstvo návrhy na modifikovanie zákona pripraví, avšak tieto predostrie pred parlament iba po voľbách, ktoré sa budú konať v nasledujúcom roku. Podľa uznesenia Ústavného súdu od r. 1993 parlament zanedbáva svoju povinnosť, lebo nevyriešil účasť menšín v zákonodarstve. Parlamentný ombudsman pre menšinové práva Jenő Kaltenbach na otázku denníka vyhlásil: nemôže bez odsúdenia hodnotiť to, že podľa všetkého ani v parlamente terajšej zostavy sa nezrodil politický konsenzus.
Pri príležitosti 400. výročia narodenia evanjelického kňaza Juraja Tranovského Mestské múzeum v Liptovskom Mikuláši inštalovalo r. 1992 veľkolepú výstavu jeho životného diela. Časť expozície sa teraz vďaka vedeniu mikulášskeho múzea dostala aj do našej vlasti. Po Malom Kereši ju nedávno vystavili aj v priestoroch Domu slovenskej kultúry v Békéšskej Čabe. Po pozdravných slovách predsedu Čabianskej organizácie Slovákov Michala Lászika výstavu otvorila riaditeľka múzea dr. Daniela Komárová a organizátorka výstavy z r. 1992 Daniela Fiačanová. So vzácnymi exponátmi výstavy sa budú môcť zoznámiť aj záujemci v Slovenskom Komlóši a v ďalších Slovákmi obývaných osadách Békéšskej župy.
Na slávnostnom zasadnutí poslancov mestského zastupiteľstva v Tisovci (na Slovensku) hodnotili spoluprácu s maďarským Putnokom v roku 2000 a podpísali zmluvu o spolupráci na rok 2001. Primátor Tisovca Peter Mináč spoluprácu s hodnotí jednoznačne kladne. Obsahom novej zmluvy na tento rok je aj vzájomná výmena periodík, pomoc Putnoka Tisovcu v oblasti verejnej správy, pričom nechýba ani spolupráca škôl, dôchodcov a cirkví.
û
Balíky 77 videokaziet, obsahujúcich predovšetkým jazykovedné a literárne programy, ako aj televízne relácie o histórii umenia a maďarských dejinách, prevzali v Budapešti zástupcovia maďarských národnostných škôl z juhoslovanskej Vojvodiny, rumunského Sedmohradska, Zakarpatskej Ukrajiny, ako aj zo Slovenska. Videokazety im symbolicky odovzdali minister školstva Zoltán Pokorni a minister národného kultúrneho dedičstva Zoltán Rockenbauer. Programy pochádzajú z dielne Duna TV a môžu prispieť k zvýšenie efektívnosti výučby a doplnenie medzier v dôsledku vzdelávania príslušníkov menšín mimo materskej krajiny.
û
V Prešovskom a Košickom kraji vzniká Klub konzulov na východnom Slovensku. Členmi tohto neformálneho zoskupenia sú zatiaľ generálni konzuli ČR a Maďarska v Košiciach a generálny konzul Ukrajiny v Prešove. Ďalší pribudnú po zriadení konzulátov jednotlivých krajín v tomto regióne. Cieľom tejto aktivity je predovšetkým vzájomná koordinácia aktivít a podpora spolupráce.
û
Rumunské ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo útok na rumunskej strane rumunsko-maďarských hraníc v prvej polovici januára, ktorého obeťou bol 60-ročný maďarský františkánsky mních Imre Kozma. Predsedu jednej charitatívnej organizácie na hraničnom priechode Bors vytiahol neznámy rumunsky hovoriaci muž z auta, surovo ho zmlátil a okradol o peniaze a doklady za prizerania sa rumunských colníkov. Tí navyše údajne robili I. Kozmovi ťažkosti s prechodom do Maďarska s náhradnými dokladmi.
û
Stavebné informačné centrum - Východ v Košiciach pripravuje koncom marca 1. ročník medzinárodného filmového festivalu venovaný architektúre, stavebníctvu a bývaniu. Na festivale sa predstavia dokumentárne firmy, videoprogramy a reklamné spoty o súčasnom stave a trendoch v spomínaných oblastiach. Zámerom festivalu je prezentovať využitie nových technológií a poznatkov v praxi, ale aj zmapovať tvorbu v tejto oblasti a získať pútavé učebné materiály pre odborné školy. Na súťažnej prehliadke by sa mali zúčastniť zástupcovia z Maďarska, ČR, Poľska, Ukrajiny, Rakúska a Slovenska. Organizátori plánujú aj viaceré odborné semináre a výstavy ako sprievodné podujatia festivalu.
û
Najvýznamnejšou osobnosťou Ruska v 20. storočí je pre Rusov vodca boľševickej revolúcie Vladimír Iľjič Lenin a po ňom diktátor Josif Vissarionovič Stalin. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý zverejnila agentúra Interfax. Na tretej priečke za týmito kontroverznými postavami, označovanými za strojcov komunistického systému, je ruský obhajca ľudských práv, nositeľ Nobelovej ceny za mier, jadrový vedec Andrej Sacharov. O štvrté miesto sa podelili sovietsky reformátor, otec prestavby Michail Gorbačov a prvý človek vo vesmíre Jurij Gagarin.
û
Jedným z podpredsedov Dunajskej konferencie rektorov (DRC), cieľom ktorej je zlepšenie vzdelávania a výskumu na univerzitnej a vysokoškolskej úrovni, ako aj podpora vzájomných kontaktov medzi jej členmi, bude v nasledujúcom období rektor Univerzity Komenského v Bratislave Ferdinand Devínsky. Ďalším podpredsedom sa stane rektor univerzity v Pécsi József Tóth. Informoval o tom Inštitút pre Podunajsko a strednú Európu. Za nového predsedu DRC zvolili rektora viedenskej Univerzity pre pôdoznalectvo Leopolda Märza. Dunajskú konferenciu rektorov založili najvyšší predstavitelia univerzít v Budapešti, Linzi, Ulme a Viedni na stretnutí v rakúskej metropole v roku 1983. Odvtedy sa počet členov DRC neustále zvyšoval až na súčasných 43 členov.
730 000 obyvateľov Maďarska, z toho 160 000 denne, používa služby internetu. Raz týždenne surfuje po celosvetovej sieti okolo 90 000 občanov MR. Ako ďalej z prieskumu spoločnosti NetSurvey, vykonanom v našej krajine na vzorke 2 500 užívateľov vyplýva, spomedzi všetkých užívateľov tvoria 53-percentný podiel muži. Experti uvádzajú, že počet obyvateľov Maďarska, ktorí používajú internet pri svojej práci, sa zvyšuje pomaly. Najpopulárnejšími službami sú elektronická pošta a jednoduché prezeranie stránok. Nakupovanie cez celosvetovú sieť sa u nás tiež stáva populárnym. Tovar, ktorý tvorili väčšinou knihy, CD nosiče a softvér, nakúpilo online 10 % pravidelných užívateľov.
V uplynulých týždňoch sa dostal do našich Slovákmi obývaných miest a obcí obľúbený Náš kalendár. Ročenka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) na rok 2001 obsahuje bohatý obrázkový a textový materiál o spoločenskom a najmä kultúrnom živote našej národnosti. Čitateľ v nej nájde tiež veľa zaujímavého a zábavného čítania. Kalendár si záujemci môžu kúpiť v každej našej Slovákmi obývanej osade u slovenských aktivistov, ale v obmedzenom počte ho dostať aj na sekretariáte CSS (1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A, tel.: (1) 466 94 63, fax: (1) 386 40 77). Ročenka CSS by nemala chýbať ani v jednej slovenskej rodine. Kúpte si ho aj vy!
Na Slovensku vyšiel netradične spracovaný Národný kalendár 2001, pokračovanie úspešných kalendárov Slovenskí velikáni a Slovenské udalosti z minulých rokov. Pozoruhodne je spracované národné kalendárium, vedľa ktorého sú občianske mená. Estetický dojem je umocnený pútavým výtvarným stvárnením takých slovenských velikánov ako napr. Svätopluk, sv. Kliment Slovenský, J. Jessenius, V. Benedikt, A. Rudnay, Š. Moyzes, J. Francisci, J. Murgaš a ďalší. Pod každou maľbou je stručná charakteristika. Autorom výtvarnej časti je opäť Ivan Pavlisko, textovej časti Pavol Holeštiak. Kalendár tohto roku putuje za slovenskými krajanmi do 21 krajín sveta. Tento nástenný kalendár je celý vo farebnom prevedení na lesklom kriedovom papieri. Cena jedného výtlačku je vrátane poštovného iba 400,- forintov. Pri objednávke nad 10 kusov si možno uplatniť zľavu. Bližšie informácie: Pavol Holeštiak, Janka Kráľa 2585/36, 022 01 Čadca, Slovensko; telefón: (00-421)824-433-9017 alebo (00-421)824-433-2447.
Maďarsko v minulom desaťročí pritiahlo zo zahraničia 21,5 miliardy dolárov, čo z neho podľa ministra financií Zsigmonda Járaiho urobilo novú krajinu v troch hlavných exportných odvetviach: automobilovom priemysle (hlavne vďaka firmám Audi a Opel), výpočtovej technike (IBM) a videotechnike (Philips). Tieto výsledky sa však v krajine od začiatku sledujú s jedným smejúcim sa a jedným plačúcim okom. Kritika výsledkov privatizácie dosiahla svoj vrchol v najnovšom dramatickom obvinení z “výpredaja”, ktoré predniesla ekonómka Magdolna Csathová, keď povedala: “Zamestnanci a podnikatelia sú vo vlastnej krajine ponížení na otrokov.” Takéto myšlienky v maďarskom politickom živote permanentne formuluje najmä pravicová Strana maďarskej pravdy a života (MIÉP) Istvána Csurku, často označovaná za extrémistickú. MIÉP má v súčasnosti v parlamente 12 poslancov a oproti predposledným voľbám svoje zastúpenie zvýšila na trojnásobok. Predstavitelia tejto strany najnovšie hovoria aj o tom, že zahraniční investori hrozbami a brutálnym tlakom prinútili domácich konkurentov a dodávateľov znížiť ceny, ako aj o tom, že oni zavedené daňové úľavy zneužívajú ilegálnymi trikmi a “s maďarskými pracovníkmi narábajú ako s otrokmi, a tak ich aj platia”. Predstaviteľ nadnárodných spoločností v Maďarsku János Rudnay v tejto súvislosti poznamenal, že Maďarsko môže byť hrdé na to, že z krajín východnej Európy dokázalo prilákať najviac zahraničného kapitálu. V súvislosti s výrokmi predstaviteľov MIÉP dodal: “Očakávame, že sa vláda bude od nich dištancovať.”
Splnomocnenec pre riešenie problémov rómskej menšiny pôsobiaci pri vláde Slovenskej republiky Vincent Danihel považuje rok 2001 za prelomový. Pre Rómov by mal byť významnejší rok 2001 ako 2000, lebo v máji ich čaká sčítanie ľudu a vtedy budú mať možnosť prihlásiť sa k rómskej národnosti, prejaviť svoju identitu, uviedol ďalej V. Danihel. Podľa neho výsledky posledného sčítania v r. 1991, keď na celom Slovensku narátali len okolo 83-tisíc Rómov nezodpovedali realite. „Vtedy sa hlásili k rómskej národnosti len odvážlivci,” myslí si splnomocnenec slovenskej vlády. Ale čo ak teraz sa ich prihlási ešte menej? V. Danihel to pokladá za nepravdepodobné, ak rómske organizácie rozvinú účinnú osvetovú prácu. Rómski lídri by mali ísť do osád a tam vytrvalo vysvetľovať, že Róm sa zbytočne hlási k maďarskej alebo slovenskej národnosti, veď už na prvý pohľad je každému zrejmé, že je Róm. „Prečo aj niektoré štátne orgány nepristupujú k tým Rómom, čo sa hlásia za Maďarov či Slovákov, ako k Maďarom a Slovákom?” spýtal sa v tejto súvislosti splnomocnenec. „Kto vlastne odchádza v rámci tzv. etnoturistiky do zahraničia - Slováci alebo Rómovia? Zisťoval vôbec niekto, k akej národnosti sa v skutočnosti hlásia? Hovorí a píše sa však len o Rómoch.”
Podľa V. Danihela je nepochopiteľné, že Štatistický úrad SR mieni vydať sčítacie hárky v dvojjazyčnej mutácii len pre ukrajinskú, rusínsku a maďarskú menšinu, hoci na základe zmluvy zabezpečil preklad hárkov aj do rómčiny. Výsledky sčítania ľudu sa premietnu do riešenia problémov rómskej menšiny, ovplyvnia i rozsah finančných prostriedkov, ktoré sa na to budú vyčleňovať zo štátneho rozpočtu, pripomenul na záver V. Danihel.
V lete Nemci, v zime Maďari - v osemdesiatych rokoch to boli hlavní návštevníci horských ubytovacích zariadení našej materskej krajiny. Situácia sa však zmenila, percento ubytovaných návštevníkov z Maďarska stále klesá. Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov maďarskí občania tvorili 7 % z celkového počtu návštevníkov v ubytovacích zariadeniach, pričom vo veľkej miere išlo o rodinnú rekreáciu s väčším počtom prenocovaní v zimnej lyžiarskej sezóne. Postupom času sa však zhoršuje aj ďalší dôležitý ukazovateľ, dochádza k znižovaniu počtu prekročení hraníc s Maďarskom. V roku 1999 prekročilo hranice Slovenskej republiky celkom 30,457 mil. osôb, avšak na hraničnom prechode s Maďarskom zaznamenali 22,1-percentný medziročný pokles, najväčší zo všetkých hraničných prechodov s ostatnými susednými štátmi. Z hľadiska návštevnosti a zvyšovania devízových príjmov z aktívneho cestovného ruchu by mal byť zaujímavý nielen dôvod pretrvávajúcej nízkej návštevnosti maďarskej klientely, ale aj rozbor turistických prúdov smerujúcich z Budapešti do Viedne a Prahy, prípadne poľského Krakova. Prieskum trhu a jeho analýza býva prvým predpokladom úspešnej obchodnej politiky. „Čo však, ak na ňu nemá ani podnikateľ, ba ani štát?” - kladie básnickú otázku bratislavský Hospodársky denník.
Pred 1000 rokmi bol korunovaný prvý uhorský kráľ Štefan, ktorý do histórie vstúpil s prívlastkom svätý. Podľa starej legendy práve 1. januára roku 1001 biskup českého pôvodu svätý Vojtech položil na hlavu vojvodcu Štefana kráľovskú korunu od rímskeho pápeža Silvestra II., čím sa z pohana Vajka stal kresťanský kráľ Štefan. Bol to prvý korunovaný uhorský kráľ, teda aj kráľ Slovákov. Pretože práve za jeho vlády došlo k postupnému včleňovaniu územia Slovenska do Uhorského štátu. Svätoštefanská koruna sa stala hlavným symbolom nového štátneho útvaru. V tom čase bola korunovácia veľkou udalosťou. Kniežací rod sa týmto slávnostným aktom menil na dedičný kráľovský rod, ktorý mal právo vládnuť požehnane od najvyššej svetskej a cirkevnej moci. Štefanovu cestu ku korune vyšliapal už jeho otec Gejza z rodu Árpádovcov, ktorému sa podarilo zjednotiť pod svojou vládou maďarských náčelníkov. Legendy hovoria, že Štefan od začiatku svojej vlády šíril svoj vplyv v Uhorsku nie mečom, ale krížom, v skutočnosti však aj v ňom ešte horela pohanská kočovná krv. Podľa historikov neraz pohanské idoly vyháňal ohňom a mečom. Napriek tomu si zaslúžil prívlastok kresťanský kráľ. Po korune Štefana pokukoval jeho príbuzný Kopáň. Štefanovi sa podarilo kráľovskú korunu udržať, v boji bol totiž vo výhode. Oproti pohanovi Kopáňovi mal podporu pápeža a kresťanskej Európy. Štefan bol známy aj tým, že mal na svojom dvore veľa Nemaďarov, dvaja veľmoži zo Slovenska Poznan a Hunt boli jeho najbližšími radcami. Samotný Štefan si veľmi dobre uvedomoval rečovú a etnickú rôznorodosť Uhorského kráľovstva. A práve preto svojmu synovi a nástupcovi Imrichovi neustále zdôrazňoval, aby tento stav chránil a nedovolil nadvládu jedného jazyka. Štefan vytvoril centralizovaný, jednotne organizovaný štát. Kráľovstvo nespravoval sám, rozdelil ho na župy, na čelo každej dosadil župana. Zomrel v roku 1038 a bol pochovaný v Stoličnom Belehrade. V roku 1083 bol vyhlásený za svätého.
Kultúrny inštitút Maďarskej republiky v Bratislave je jedným z najmladších zahraničných maďarských inštitútov, má za sebou pomerne krátku minulosť - desať rokov. Činnosť inštitútu sa rozvíja hlavne v troch oblastiach rovnako dôležitých pre jeho poslanie. V prvom rade je to sprostredkovanie obrazu súčasného Maďarska a jeho kultúry. Rovnako dôležitou úlohou inštitútu je pomoc pri zachovaní národnej identity maďarskej menšiny na Slovensku. Ďalšia z hlavných úloh je podpora rozvoja vzájomných kultúrnych a vedeckých vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom. Novou, dôležitou oblasťou v činnosti inštitútu je organizovanie vedeckých konferencií, ktorých materiál sa publikuje v sérii zväzkov edície Dialógy, samozrejme, dvojjazyčne. Cieľom inštitútu je zapojiť sa svojimi – ročne okolo 120-mi kultúrnymi a vedeckými podujatiami – do kultúrneho a vedeckého života Bratislavy a Slovenska. Inštitút organizuje priebežne kurzy maďarského jazyka pre začiatočníkov a pokročilých. V jeho budove funguje knižnica, čitáreň ako i videotéka, požičovňa videokaziet.
Najvýznamnejším podujatím roka 2000 boli Dni maďarskej kultúry v Bratislave, uskutočnené v marci pod záštitou ministra kultúry MR Zoltána Rockenbauera a ministra kultúry SR Milan Kňažka. Kultúrny inštitút aj v rámci tohto podujatia sa snažil prostredníctvom vynikajúcich tvorcov a diel pútavo predstaviť čo najširšiu umeleckú škálu maďarského kultúrneho života. V uplynulom roku sa pritom venovala primeraná pozornosť i výročiam narodenia dvoch významných maďarských spisovateľov - svedčia o tom dôstojné oslavy 100. výročia narodenia Sándora Máraiho, rodáka z Košíc, a 175. Móra Jókaiho, rodáka z Komárna. Pri týchto príležitostiach inštitút na rôznych miestach Slovenska usporiadal literárne besedy, sympóziá, výstavy, súťaže a filmové projekcie.
Rok 2000 bol významným nielen ako 2000. výročie narodenia Krista, koniec druhého tisícročia, ale aj ako tisícsté výročie založenia Uhorského štátu. Kultúrny inštitút MR v roku milénia prezentoval o. i. výstavu pripravenú Archeologickým ústavom SAV s názvom Archeologické pramene k dejinám územia dnešného Slovenska v stredoveku, ktorá zahrňovala výsledky archeologických výskumov na Slovensku s dôrazom na 9. až 15. storočie. Takisto bol inštitút spoluorganizátorom vedeckej konferencie s názvom Začiatky spoločných dejín.
Bratislavský Maďarský inštitút pokračuje v spolupráci s organizátormi medzinárodných kultúrnych festivalov na Slovensku, ako aj v projekte Malá filmová akadémia (v rámci ktorej propaguje maďarskú filmovú tvorbu prostredníctvom VŠMU). Mieni pritom naďalej prezentovať maďarskú klasickú a súčasnú literatúru v slovenskom preklade a pripravuje rôzne programy pre maďarskú komunitu žijúcu na Slovensku. Pre mládež pokračuje v sérii úspešných klubových večierok folklórnej muziky skupiny Ghymes.
Vzácnym darom dvatisícteho roku osade Gerendáš bolo, že po desaťročnej literárnej práci vo vydaní obecnej samosprávy bola vydaná knižka Dejiny Gerendáša. Takmer tristostránkovú monografiu tlačenú v tlačiarni Gyule písali a redigovali traja spoluautori Zsigmond Réthy, László Kiss a Jeno Miklya. Prírodovedec békéščabianskeho múzea M. Munkácsyho, Zs. Réthy žiaľ sa nedožil vydania publikácie. Vo svojej štúdii vtipným a zrozumiteľným štýlom sa zmieňoval o prírodných podnienkach, poľnohospodárskej kultúre, rastlinnom a živočíšnom prostredí Gerendáša, čím udal základný tón monografie osady. László Kiss spracoval historickú minulosť osady od praveku až po r. 1924, do osamostatnenia osady. Odtiaľto, až po koniec päťdesiatich rokov zhrnul udalosti osady Jeno Miklya, ktorý bol dlhý čas učiteľom gerendášskej školy, pozdejšie zakladateľom Šárrétskeho múzea v Szeghalmu a v súčasnosti je jeho riaditeľom na dôchodku. - Podľa údajov sčítania ľudu v r. 1930 počet obyvateľov Gerendášu bol 2 324 ľudí, z toho takmer polovina 915 obyvateľov sa hlásilo k slovenskej národnosti, - hovorí redaktor J. Miklya. Zaujímavé je, že v evanjelickej škole založenej v r. 1922 vo vnútri osady sa náboženská výučba a spevy a po dlhý čas aj čítanie, zemepis a počty sa vyučovali slovensky. Znalosť slovenského jazyka v prípade učiteľov zvolených do školy Gerendáša bol požiadavkom. Vypátral som napr. že pred prvou svetovou vojnou v učiteľskom ústave v Prešove študoval veľký počet mladých ľudí slovenskej materinskej reči pochádzajúcich z Békéšskej župy. V období po Trianone sa táto inštitúcia presťahovala do Miškovca, aj sám som tam získal diplom. V evanjelickej škole Gerendáša pôsobilo veľa vynikajúcich učiteľov. Prvý bol Július Sztik, po ňom nasledoval Ján Hursan, ktorý vynikajúco hovoril slovensky a tiež citovo sa stotožňoval so slovenskou národnosťou. Od r. 1929 v tejto škole vyučoval môj otec Michal Miklya, - zaspomínal si na dávne časy spoluautor monografie. Osobnou mienkou J. Miklyu je, že pre rôzne (hlavne finančné) príčiny sa pozde dali do zberu údajov, dôsledkom čoho vypátranie očitých svedkov dávnych čias bolo čoraz ťažšie. Dejiny Gerendáša sú pekným príkladom toho, že obetovať spoločenstva prináša ozajstné výsledky.
- Na to sú schopní len takí ľudia ako sú gerendášania, ktorí sú usilovní, obetaví, pobožní, vytrvalí v úspechoch a trpezliví aj v znášaní úderov osudu, - povedal J. Miklya. Na obale knihy je vidno erb Gerendáša. Jeho základnou farbou je modrá, ktorá odkazuje na slovenských predkov. Na spodnej časti štítu ryba symbolizuje gerendášske jazero, v hornej časti vidno topoľ, pšeničný klas a tabakový list, ktoré odkazujú na pestovateľov tabaku presídlených z Békéšskej Čaby. Na obale je umiestnená aj reprodukcia pamiatníka Čorvášanov padlých vo svetovej vojne.
Po dokončení pyrotechnického prieskumu koryta Dunaja vytiahli z dna rieky oceľovú konštrukciu Mosta Márie Valérie. Zničili ho ustupujúce nemecké vojská v decembri 1944. Prípravné práce na rekonštrukcii mosta spájajúceho Štúrovo s Ostrihomom podľa riaditeľa investorského útvaru Slovenskej správy ciest (SSC) Mariána Migru prebiehajú veľmi dobre. Ako povedal, slovenská ani maďarská strana nespochybňuje termín skončenia obnovy medzinárodnej spojnice koncom septembra tohto roku. Kľúčový prvok stavby - oceľovú konštrukciu troch vnútorných polí - vyrába maďarská firma Oceľové konštrukcie Ganz, a. s., dve zachované krajné polia z oboch strán Dunaja reparujú a zosilňujú v košických Inžinierskych stavbách, a. s. Nový most buduje konzorcium Ganz IS, víťaz medzinárodného tendra na rekonštrukciu Mosta Márie Valérie, podľa slovensko-maďarského projektu akciových spoločností Dopravoprojekt a Pont Terv v súlade s pôvodným návrhom z roku 1893.
Po odstránení oceľového torza z dna Dunaja konzorcium, ktoré na oboch stranách zapojí do rekonštrukcie stavby aj subdodávateľské firmy, presunie ľudí na prípravné práce na pilieroch. Dozor nad realizáciou stavby vykonáva pre SSC na slovenskej strane Dopravoprojekt. Vlani v októbri ministri dopravy SR a MR Jozef Macejko a László Nógrádi podpísali memorandum potvrdzujúce medzivládnu dohodu o začatí prác na obnove mosta zo septembra 1999. Ponuka víťazného konzorcia Ganz IS obsahovala náklady vo výške necelých 11,7 milióna eur (bez DPH) oproti plánovanej cene investície vo výške 11,9 milióna eur. Desať miliónov eur sa hradí z programu PHARE a rozdiel z rozpočtu oboch krajín v rovnakom pomere.
Neúspechom sa skončil tender na predaj časti majetku maďarského národného leteckého prepravcu Malév, ktorý vyhlásil vlani v októbri maďarský štátny privatizačný fond ÁPV Rt., vlastník 97 % akcií aerolínií. V pondelok to oznámili predstavitelia fondu. Do uzatvorenej súťaže bolo pozvaných 23 strategických investorov, z ktorých šesť si prevzalo dokumentáciu. Vážny záujem prejavili spolu štyri spoločnosti, ale nakoniec ani jedna z nich nepredložila ponuku.
Cieľom tendra malo byť pripojenie spoločnosti Malév k niektorej z nadnárodných leteckých spoločností, ďalej predaj 10-percentného balíka akcií a zaviazanie strategického investora k zvýšeniu základného imania, čím by získal ďalší 37-percentný podiel. Ak by sa táto predstava uskutočnila, dostala by sa takmer polovica majetku maďarského národného leteckého prepravcu Malév do súkromných rúk a spoločnosť by získala prístup k rozvojovým zdrojom, uvádza sa vo vyhlásení ÁPV Rt.
Fiasko, ktoré fond zdôvodňuje nepriaznivou medzinárodnou trhovou situáciou, nie je nepríjemné ani tak z hľadiska príjmového, ako z hľadiska budúcnosti aerolínií a ich kapitálových potrieb. Podľa Gyulu Ganspergera, vedúceho predstaviteľa privatizačného fondu, Maďarská republika očakávala z predaja desatinového podielu leteckej spoločnosti 2 až 4 miliardy forintov (HUF), ale na jej finančnú stabilizáciu bude teraz musieť obetovať 4 až 8 miliardy HUF. V najbližšom čase neplánuje vypísanie novej súťaže, pokúsi sa však rokovať o pripojení aerolínií k niektorému zo silných prepravcov.
Podľa Erzsébet Antalovej, generálnej riaditeľky leteckej spoločnosti Malév, skončí spoločnosť minuloročné hospodárenie s niekoľkomiliardovou stratou, a to napriek asi 9-percentnému nárastu prepravených cestujúcich. Príčinou tejto situácie je vyšší rast vstupov než výkonov, najmä cien pohonných látok. Spoločnosť Malév podľa E. Antalovej zníži súčasný počet 4 300 zamestnancov o 5 až 10 percent, zruší niektoré linky a plánuje obmedziť aj počet zahraničných zastúpení.
Ako na margo neúspechu uviedol John Marshall, tendrový poradca z ING Barings, veľké letecké spoločnosti sa dnes skôr sústreďujú na konsolidáciu než na expanziu. Navyše, v poslednom období boli na predaj majetkové podiely asi v 30 svetových leteckých spoločnostiach, pričom väčšinu z ponúk sa nepodarilo uskutočniť.
Maďarsko začiatkom januára zrušilo netarifné prekážky pre import určitých tovarov z členských krajín WTO, tzv. „globálne kvóty“. Uvedené kvóty stanovovali obmedzenia pre dovoz 11 skupín produktov, vrátane automobilov, cenných kovov, rýb, odevov a obuvi, pričom od roku 1991 zasiahli 8-9 % celkového importu spotrebných tovarov do Maďarska a v minulom roku sa týkali tovarov v hodnote 490 mil. USD. V uplynulom roku bol celý objem globálnych kvót využitý v prípade chemických prostriedkov pre domácnosti, obuvi, odevov, cenných kovov a automobilov. Zrušenie globálnych kvót, ku ktorému došlo spolu so zrušením taríf na spotrebné tovary z EÚ, by s najväčšou pravdepodobnosťou malo viesť k poklesu maloobchodných cien určitých tovarov. Očakáva sa, že maďarskí producenti usporia v roku 2001 sumu 17 mld. HUF vďaka poklesu taríf pri obchodovaní s EÚ s poľnohospodárskymi produktmi.
Program hospodárskeho súmestia Salgótarján - Lučenec pripravujú regionálne hospodárske komory oboch miest v nadväznosti na existujúce i plánované priemyselné parky. Podľa predstaviteľov Regionálnej komory SOPK v Lučenci by malo ísť o európsky unikát cezhraničnej hospodárskej spolupráce. Mestá vzdialené od seba 30 km disponujú ideálnou väzbou na technickú infraštruktúru, vedú cez ne inžinierske siete s medzinárodným významom, z maďarskej strany sa stavia od diaľničnej prípojky Budapešť-Hatvan rýchlostná komunikácia k hraniciam a v oboch lokalitách sa nachádzajú významné spracovateľské závody, ako aj bohatstvo nerudných surovín - uvádza sa vo vyhlásení predstaviteľov oboch regiónov. Podľa nich by hospodárske súmestie malo zahŕňať i plochu približne 200 hektárov priemyselných parkov. Prvý, v Salgótarjáne, už existuje tretí rok, lučenecký je v štádiu príprav a ďalší by mal vyrásť v hraničnom pásme. Hospodárske komory pripravujú na tento rok v spolupráci s investormi viacero konferencií s medzinárodnou účasťou, na ktorých predstavia program súmestia. Medzi popredné firmy zaujímajúce sa o investície v ňom patria General Electric, belgickí producenti pre automobilový priemysel, ale i spoločnosti z Nemecka, Anglicka, Talianska a USA podnikajúce v oblasti silikátov. Pre Priemyselný park Lučenec, ktorý vyrastie na juhu metropoly slovenského Novohradu ako súčasť hospodárskeho súmestia, sa v súčasnosti vybavuje územné rozhodnutie - uviedol riaditeľ divízie silikátov spoločnosti Avant, a. s., Lučenec Alexander Molnár. Do 20-hektárového územia, ktorého príprava bude stáť okolo 240 mil. Sk, prinesú investori asi 6 mld. Sk. Predpokladá sa, že obrat firiem v parku dosiahne ročne 4,5 mld. Sk a prinesie 2,5 tis. pracovných miest. Lučenčania plánujú ešte v tomto roku vybudovať infraštruktúru a do konca roka 2002 park uviesť do plnej prevádzky.
Podľa zahraničných štatistických agentúr majú transformujúce sa ekonomiky strednej a východnej Európy priaznivé vyhliadky na svoj ďalší ekonomický rast. Napríklad britský výskumný ústav The Economist Intelligence Unit vo svojej najnovšej štúdii predpovedá českej ekonomike v tomto roku až 3,1-percentný vzostup. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) v ČR pritom podľa predpokladov EIU v uplynulom roku predstavoval 2,8 %. Ako ďalej EIU konštatuje, tento rok bol pre transformujúce sa štáty stredo- a východoeurópskeho regiónu mimoriadne úspešný. Priemerný rast HDP v týchto ekonomikách dosiahol viac ako 5 %. Pod tento priaznivý vývoj sa podpísala predovšetkým mimoriadne priaznivá ekonomická klíma, pokrok v ekonomických reformách, ako aj zotavenie sa z následkov finančnej krízy v Rusku, ktorá ekonomiku tejto krajiny atakovala v roku 1998. Krajiny strednej Európy dosiahli v uplynulom roku v priemere 4,2-percentný ekonomický rast. Najlepšie si pritom počínala ekonomika Maďarska, ktorej výkonnosť sa zvýšila o 5,3 %. Tesne za ňou nasleduje poľské hospodárstvo, ktoré zaznamenalo 4,8-percentný vzostup. EIU očakáva v tomto roku miernu korekciu ekonomického rastu spomínaných dvoch ekonomík. Odhadovaný nárast HDP stanovila EIU na 4,8 % u našich južných susedov a 4,2 % v Poľsku. Hoci rok 2001 prinesie pre transformujúce sa ekonomiky stredoeurópskeho regiónu čiastočné zmiernenie tempa ekonomického rastu, celkové dlhodobé vyhliadky týchto krajín sú priaznivé. Región by mal vykazovať sústavný rast, a to vo výške 4 až 5 percent. Britský výskumný ústav sa vo svojej práci venuje tiež problému rozšírenia Európskej únie (EÚ). Podľa EIU dôjde k rozšíreniu EÚ v roku 2005, a to vo forme "veľkého tresku", pri ktorom bude do európskych štruktúr prijatá väčšina východoeurópskych kandidátov. Avšak okrem Rumunska a Bulharska, ktoré si na svoj vstup budú musieť ešte počkať. Podľa názoru britského ústavu však stále existuje významné riziko, že proces rozšírenia EÚ sa opäť odloží, a to aj napriek výsledkom z nedávneho summitu v Nice, na ktorom sa rokovalo o možnom rozšírení EÚ zo súčasných 15 členských krajín na 27 členov. Švédsko, ktoré nedávnom prebralo predsedníctvo EÚ, však presadzuje, aby sa krajiny, ktoré sa svojimi hospodárskymi reformami, ako aj ekonomickým vzostupom najviac priblížili štandardom EÚ, mohli zapojiť do jednotných európskych štruktúr už v horizonte 3 - 4 rokov.
Huť (Pilisszentlélek), táto najmenšia osada Komáromsko-Ostrihomskej župy, patriaca administratívne k Ostrihomu (Esztergom) v uplynulých desaťročiach bola neraz - ťažko posúdiť nakoľko vedome či nevedome - odpísaná a odsúdená na vegetovanie a pomalý zánik. O tempe preniku výdobytkov modernej doby a vymožeností tzv. infraštruktualizácie svedčí fakt, že do týchto končín pilíšskeho kraja sa podarilo zaviesť vodovod iba pred niekoľkými rokmi. Pritom ani po zmene spoločenského zriadenia akosi nemožno uspokojivo vyriešiť dávne starosti Huťanov so získavaním stavebných pozemkov, resp. stavebných povolení; nehovoriac už o novších problémoch a obmedzeniach vyplývajúcich z toho, že celé územie dedinky patrí do Národného parku Dunaj-Ipeľ. Mladí ľudia sú už desaťročia nútení stavať väčšinou mimo svojej rodnej obce a tak nečudo, že jedna z našich najslovenskejších dediniek vymiera. Vyššie ročníky základnej školy dávno zobvodnili, v Huti zostalo už iba zopár škôlkárov a žiakov nižších ročníkov základnej školy.
Za takýchto okolností sprístupniť vecné pamiatky po niekdajších obyvateľoch Hute sa ešte pred desiatimi rokmi zdalo byť prinajmenšom nereálnym snom či naivnou ilúziou. Potom sa niečo v tomto smere predsa len pohlo a tak s otázkou, ako a najmä z čoho by sa dal v Huti zriadiť oblastný dom, resp. obecné múzeum so stálou vlastivednou zbierkou, sme sa zaoberali už aj na stránkach nášho týždenníka. Zdá sa, že (na prvý pohľad možno paradoxným spôsobom) práve odumieranie dedinky podnietilo obyvateľov, aby zanechali za sebou aspoň stopy. Podľa všetkého preto im tak záleží na zriadení stálej výstavy vecných pamiatok po svojich (mimochodom jednoznačne slovenských) predkoch. Veľkolepé sny sa, pravda, pri takých “kondíciách”, akými disponuje Huť, ťažko, ale zato predsa len uskutočňujú. Nechýba totiž ochota a dobrá vôľa a tak miestni podnikatelia, podporovatelia z bližšieho i vzdialenejšieho okolia a najmä členovia tunajšieho slovenského pávieho krúžku a miestnej slovenskej samosprávy v uplynulých rokoch bezplatne, takpovediac brigádnicky, pomohli. Oduševnení Huťania sa zapojili do prác v prvom rade prepotrebnou fyzickou, ale aj odbornou prácou. Vlastne až tak veľa im už nechýba k dovŕšeniu spoločného diela...
Celá záležitosť sa pohla z mŕtveho bodu v roku 1993, keď verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Huťanom poskytla pol milióna forintov na zakúpenie starého sedliackeho domu na hlavnej ulici dediny, k čomu r. 1996 pridala ďalších stotisíc na jeho obnovenie. Materiál na nosné hrady dostali miestni občania do daru od Pilíšskeho lesného hospodárstva a potrebné financie na obnovu strechy od ostrihomskej samosprávy, majiteľa objektu. Obnovu domu pritom podporil aj Zväz Slovákov v Maďarsku, nadácia Pre národnosti Komáromsko-Ostrihomskej župy i celý rad individuálnych dobrodincov. Riaditeľ župného Múzea Bálinta Balassu v Ostrihome Dr. István Horváth po dôkladnom zmapovaní plánovaného výstavného materiálu v uplynulom roku aj písomne deklaroval, že ide o hodnotnú zbierku vhodnú na prezentovanie, ktorú múzeum podľa potreby je ochotné i doplniť. Zároveň ponúkol pomoc odborníkov múzea a vykonávanie potrebného odborného dozoru nad rodiacim sa oblastným domom.
Vďaka rôznym podporám starý sedliacky dom, od roku 1994 chránený Ústavom pamiatkovej starostlivosti, je už z väčšej časti obnovený. Doterajšie sily a financie stačili na znovuvybudovanie nosných stĺpov a vhodnej bránky, novú omietku, úplnú rekonštrukciu strechy vrátane žľabu, ale aj na výmenu elektrickej siete, obnovu okien a dverí a podobne. Medzičasom rozbehol svoju prácu nad budúcimi exponátmi i reštaurátor. Posledné státisíce však naďalej chýbajú a tak vzácna zbierka je uskladňovaná čiastočne v budove miestneho požiarnického skladiska, sčasti v drevárni školy a v byte učiteľky na dôchodku Idy Kuncziusovej. Iniciátorka a hlavná hybná sila zriadenia slovenského oblastného domu v Huti nám prezradila, že vecné pamiatky začali zbierať pred mnohými rokmi so školákmi. Po určitom čase ich aj vystavili v miestnom kultúrnom dome, priestory ktorého však nevyhovujú stálej výstave. Rodiace sa múzeum nám pani učiteľka predstavila v spoločnosti “svojej pravej ruky”, miestneho slovenského aktivistu, zakladajúceho člena pávieho krúžku Jána Minczéra, ktorý má pri obnove budovy plné ruky (brigádnickej) práce nielen ako organizátor, ale aj ako stolár.