Budapešť - Slovenský Komlóš - Békešská Čaba

Aby zvony slov nezamĺkli...

20. výročie organizovaného literárneho života našich Slovákov

Pri Masovokomunikačnom výbore Demokratického Zväzu Slovákov v Maďarsku pred dvadsiatimi rokmi vznikla Literárna sekcia, ktorú môžeme pokladať za „právneho predchodcu“ Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku (ZSSUM). Táto naša pred viac ako desiatimi rokmi založená samostatná civilná organizácia s celoštátnou pôsobnosťou v spolupráci s budapeštianskym Slovenským inštitútom (SI) a Čabianskou organizáciou Slovákov (ČOS) v dňoch 24. a 25. októbra usporiadala veľkolepé jubilejné oslavy v Budapešti, Slovenskom Komlóši a Békešskej Čabe pod názvom Aby zvony slov nezamĺkli. Pri príležitosti 20. výročia organizovaného literárneho života Slovákov v Maďarsku sa konalo nielen medzinárodné sympózium, ale aj mimoriadna hodina literatúry a stovky záujemcov si pozreli príležitostné literárne pásmo. Oslavy jubilea boli dôstojným rámcom na odovzdanie Slovenskej literárnej ceny Etnikum. Podujatie podporili Ministerstvo spravodlivosti MR, Ministerstvo národného a kultúrneho dedičstva MR, Úrad pre národné a etnické menšiny, Celoštátna slovenská samospráva a Slovenská menšinová samospráva XII. obvodu Budapešti.

Jubileum poskytlo príležitosť ministrovi kultúry SR Milanovi Kňažkovi, aby v liste adresovanom predsedovi ZSSUM Michalovi Hrivnákovi vyjadril úctu práci, ktorú členovia tejto organizácie vykonali a dodnes vykonávajú. „Literatúra a umenie sú podstatnou súčasťou duchovného života každého národného spoločenstva a predpokladom pre zachovanie jeho kultúrnej identity, či už žije na kompaktnom území v starej vlasti alebo v diaspóre. Vaše združenie sa významne zaslúžilo o nové rozprúdenie slovenského krajanského života v Maďarsku a dlhé roky poskytuje priestor umeleckým talentom medzi našimi krajanmi. Je to vytrvalé úsilie za dobrú vec, ktoré si zaslúži uznanie a všestrannú podporu...“ - píše M. Kňažko vo svojom blahoželaní k výročiu organizácie našich spisovateľov a umelcov „so želaním ďalšieho úspešného napredovania v jej záslužnej a vzácnej činnosti“. V podobnom duchu sú koncipované i gratulácie predsedu Spolku slovenských spisovateľov Jána Tužinského a tajomníka SSS Pavla Janíka, riaditeľa bratislavského Domu zahraničných Slovákov Pavla Stračiaka, ako i predsedu Matice slovenskej (MS) Jozefa Markuša a riaditeľa Krajanského múzea MS Stanislava Bajaníka. „Patríte medzi subjekty slovenského svetového umenia, ktoré v zložitých situáciách razili a razia cestu slovenskému slovu, duchu, náture mimo svojej otcovskej a materinskej vlasti, pričom obohacujú kultúry každého národa, kde ich život usadil. Je to sotva doceniteľná služba slovenskému umeniu a nemožno ju chápať inakšie ako veľký prínos do kultúry a umenia v Maďarsku, na Slovensku a medzi Slovákmi celého sveta...“ - napísali poprední predstavitelia Matice, ktorí pri tejto príležitosti udelili ZSSUM Pamätnú medailu MS sv. Cyrila a Metoda.

SI v Budapešti oslavy nášho významného jubilea začlenil do série podujatí Týždne slovenskej kultúry v Maďarsku, ktoré potrvajú do 15. decembra. V budove Inštitútu, ktorý bol dejiskom sympózia, početných záujemcov vrátane predstaviteľov nášho kultúrneho a verejného života, privítal moderátor podujatia, riaditeľ SI Karol Wlachovský. S rozsiahlejším úvodným príspevkom o dvoch desaťročiach organizovaného literárneho života Slovákov v Maďarsku vystúpil predseda ZSSUM M. Hrivnák. Zrod a vývoj súčasnej domácej slovenskej literatúry a literárneho života hodnotil ako snáď najatraktívnejší a zároveň azda i najdiskutabilnejší jav nášho spoločenského života v uplynulých desaťročiach. Náš popredný prozaik tento proces básnicky prirovnal k ovocnému sadu, nad ktorým sa po májovom daždi razom vyjasní a v príjemných slnečných lúčoch všetko začne pučať. Keďže zázraky sa (až tak často) v našom živote nestávajú, „vzápätí zákerný mráz zabráni, aby tento proces pokračoval“. Predseda ZSSUM nastolil otázku významu literatúry v živote našej Slovače a snažil sa „vylúštiť záhadu“, čo spôsobilo vzostup našej literatúry a čo bolo, resp. je príčinou jej stagnácie. Podľa jeho presvedčenia v neposlednom rade skutočnosť, že jednotliví literáti a ich organizácia až dodnes zďaleka neboli v dostatočnej miere docenení.

Spomínané otázky rezonovali i v ďalších príspevkoch (aspoň úryvky z ktorých mieni naša redakcia uverejniť v nastávajúcom období). Na sympóziu vystúpili takí renomovaní znalci nášho literárneho života - prevažne zo zahraničia -, ktorí mu od počiatkov venujú systematickú pozornosť. Škoda, že po veľmi cenných koreferátoch Kataríny Maružovej-Šebovej zo Segedína, Petra Andrušku a Milana Resutíka zo Slovenska, Ondreja Štefanku z Rumunska a Michala Harpáňa z Juhoslávie nezostal čas na rozprúdenie diskusie. Záverečná časť prvého dňa osláv už patrila umeleckému slovu v tom pravom zmysle slova. Adepti herectva Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave Zuzana Chladná a Tomáš Novotný pod vedením skvelej interpretky, docentky Jaroslavy Čajkovej pôsobivo predniesli pásmo z ukážok literárnych diel slovenských autorov v Maďarsku, ktoré zostavil Oldřich Kníchal.

25. októbra predpoludním skupina našich literátov a časť ich hostí zavítali do Slovenského Komlóša. Mimoriadnej hodiny literatúry v knižnici Osvetového strediska J. G. Tajovského sa zúčastnili najmä žiaci a pedagógovia miestnej základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským. Spisovatelia a ďalší hostia zavítali aj na úrad mestskej samosprávy, aby sa dôkladnejšie oboznámili s každodennými starosťami a radosťami Komlóšanov.

Jubilejné oslavy vrcholili slávnosťou usporiadanou v popoludňajších hodinách v preplnenej veľkej sále Základnej školy, gymnázia a žiackeho domova s vyučovacím jazykom slovenským v Békešskej Čabe. Predseda ZSSUM M. Hrivnák pred slávnostným odovzdaním Literárnej ceny Etnikum a ďalších odmien za literárnu a organizačnú činnosť vo svojom otváracom prejave o. i. uviedol: Začínali sme od nuly a ani to nebolo jednoznačné, že sa oplatí písať po slovensky. Vydanie jedného zväzku zborníka vtedy znamenalo prelom a potom sa už objavovali samostatné diela predstaviteľov slovenskej literatúry v Maďarsku. Predseda poroty, ktorá rozhodla o udelení uznaní, K. Wlachovský a zakladateľ ceny, riaditeľ vydavateľstva Etnikum, zároveň sponzor akcie (inak rumunského pôvodu) György Mihaiescu informovali o poslaní ceny a o práci poroty.

V kategórii poézie Slovenskú literárnu cenu Etnikum dostal komlóšsky rodák Juraj Dolnozemský za básnickú zbierku zemitej poézie Doma (1998), zviazanú s rodným regiónom. Prozaika, šéfredaktora Ľudových novín Zoltána Bárkányiho-Valkána odmenila medzinárodná porota za súbor próz Návraty (1998) s prihliadnutím na jeho dosiaľ publikovanú realistickú prozaickú tvorbu. V kategórii esejistika prevzal cenu O. Kníchal za texty popularizujúce slovenských spisovateľov vrátane dolnozemských slovenských autorov. Za celoživotné dielo bol vyznamenaný Ondrej Krupa za esejisticky koncipované národopisné monografie slovesnej ľudovej kultúry Slovákov v Maďarsku. Na základe odporúčania poroty ZSSUM z cieľovo určených prostriedkov za organizačnú a redakčnú prácu odmenilo M. Hrivnáka, Alexandra Kormoša a Gregora Papučka.

Slávnosť sa skončila literárno-hudobným pásmom bratislavských umelcov a čabianskeho gitaristu Zsolta Vargu. Pri príležitosti jubilea našich literátov v békeščabianskom Dome slovenskej kultúry sa konala recepcia, na ktorej čerství laureáti ceny Etnikum sa mohli tešiť početným blahoželaniam a ďalšiemu nekaždodennému oceneniu. ČOS im totiž udelila veľmi vtipnú tekutú „cenu Zlatého pera namáčaného do pálena“ s nasledujúcim sprievodným veršíkom: „Páleno, páleno, po celom svete vychválenvo! Čo som sa ja za teba naplativ striebra, zlata, a ty ma len stŕčaš do blata!“

Imrich Fuhl

Poďakovanie

Predseda ZSSUM Michal Hrivnák aj touto cestou ďakuje všetkým inštitúciám, ako i svojim osobným priaznivcom, ktorí sa pri príležitosti 20. výročia organizovaného literárneho života Slovákov v Maďarsku vyjadrili s úctou a uznaním o činnosti organizácie vykonávanej v prospech slovenskej národnosti v Maďarsku, resp. ktorí túto príležitosť využili k tomu, aby mu zároveň blahoželali aj k jeho životnému jubileu.

Národ žije a umiera so svojím jazykom

“Ó, mojej matky reč je krásota...”, spieva veľký pevec našej materčiny, pevec, perom ktorého sa ona povzniesla k výšinám. Náš bard Pavol Országh Hviezdoslav jej dožičil ľubozvučnosti a veľkoleposti, vdýchol jej dušu a tlkot srdca prebudeného národa, aby nezahynul on, aby nezahynula jeho reč. Lebo národ žije a umiera so svojím jazykom. Chcelo by sa apostrofovať slová najväčšieho z apoštolov: “Keby som bol cvendžiacou mosadzou... a lásky by som nemal, nie som ničím... A keby som bol nádobou z rýdzeho zlata,“ počuť akoby ozvenu jeho slov, „a hlasu by som nemal, nie som ničím, ledaže mŕtvym kovom“. Právom sa spytuje iný básnik, Gregor Papuček, za svojich rodákov spod Pilíša v čase, keď tieto slová zaznievajú tak časovo a zaznievajú už dlhý-dlhý čas: “Ako mám ďalej žiť, keď slová umierajú?“ A opäť iný básnik, jeho krajan a rodák Imrich Fuhl mu prízvukuje takto: “keď nás len ticho spája s predkami / a hluché mlčanie je pred nami / prečo si chceme vlastnú smrť prežiť / prečo si nosíme na trh slová / naše slová ktoré nás tak bolia“. Akoby mu z diaľky pritakávali pokolenia, ktoré už stoja na prahu večnosti, alebo sa už dávnejšie odobrali na posledný odpočinok - spolu so svojimi poslednými slovami, teraz svietiacimi iba na náhrobných kameňoch. Dediči slov zo svojej pravlasti, slov poznamenaných chradnutím a vyslovovaných s trpkosťou. Asi tak, ako ich ešte stále vyslovuje postava starca Havrana v románe Pavla Kondača Hrboľatá cesta. Nuž vešať hlavu a vzdať sa nádeje a viery, toho drahého dedičstva, s ktorým sem už pred tristo rokmi priputovali prvé generácie predkov? Nie, treba obstáť v skúške času a po kalvárii minulosti opäť pokúšať osud. Burcovať roztrúsených a maloverných k spoločnému dielu, zvolávať rodákov k bielemu stolu družnosti. Ako prebudiť nemých a zhromaždiť stratených? Bez viery a nádeje život by sa jednoducho nedal uniesť. Ani jazyk. Popri Papučkových slovách svedčia o tom o. i. aj verše Juraja Dolnozemského. Učíme sa kriesiť a oživovať slová. Kde začať, aby sa slová stali skutkom, ako ukázať cestu? Ako dosiahnuť, aby to tretie pokolenie priliplo k svojej dedovizni, k žriedlu živej vody svojich pramatiek? Treba ho viesť od prvých krôčikov a priúčať slovíčkam a slovám z toho čistého prameňa. Raz príde čas, že semená vzklíčia a vyženú púčiky. Ako to semeno z biblického podobenstva, aj slová dlho padajú, než sa ujme aspoň jedno jediné. Ako to horčičné semiačko, ktoré vyrastie na mocný a košatý strom, v korune ktorého sa rozštebotá nebeské vtáctvo. Celé generácie rozsievačov a kriesiteľov slova sa podujímali na svoju ušľachtilú úlohu. Aj dnes a každý deň sa znovu a znovu začína práca na roli dedičnej. Každý deň je ďalším poslom nádeje. Zvony opäť vyzváňajú do všetkých svetových strán. Opäť sa blýska na časy. Z iskry vzbĺkne plameň, z plameňa je oheň a z ohňa sa rozhorí vatra. Sťa v Polyfónii Alexandra Kormoša: “Prekrásne horí plameň jazyka, / vo vatre ducha praskajú slová; / zhrievaj nám srdce, divná muzika, / prastaromúdra – naveky nová!“

O. Kníchal

Z vládneho referátu · O Slovákoch v Maďarsku

Úryvky zo Správy č. J/5219. vlády Maďarskej republiky o situácii národných a etnických menšín žijúcich na území MR. Referát v októbri t. r. pripravilo Ministerstvo spravodlivosti MR.

Celoštátna slovenská samospráva (CSS) k nákladom na svoju činnosť dostala roku 1999 podporu od štátu vo výške 51,5 milióna, r. 2000 55,5 milióna a roku 2001 64 miliónov Ft. V roku 1999 verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny - okrem dotácií určených tlači - celkove udelila 176 slovenským menšinovým projektom sumu 21 721 130 Ft, roku 2000 228 projektom rozdelila 26 753 466 Ft. V priebehu spomenutých dvoch rokoch slovenská menšina dostala z Menšinového koordinačného a intervenčného rámca celkove 12 001 529 Ft.

V prerokovávanom období parlamentný Výbor pre ľudské práva, menšiny a konfesie poskytol slovenským občianskym organizáciám podporu vo výške 11,3, resp. 14,5 milióna Ft. V týchto dvoch rokoch slovenské menšinové spoločenské organizácie dostali na pôsobenie od Ministerstva národného kultúrneho dedičstva MR podporu 560 000 tisíc, resp. 1,4 milióna Ft. Kresťanský spolok Slovákov v Maďarsku oznámil v r. 2000 pozastavenie svojej činnosti.

CSS prevzala týždenník Ľudové noviny za svoju inštitúciu, ktorú verejná menšinová nadácia podporila v roku 1999 sumou viac ako 24 miliónov a v roku 2000 27 538 118 Ft. Od decembra r. 2000 - vďaka finančnej podpore CSS - týždenník vychádza čiastočne vo farebnej úprave.

V uplynulých dvoch rokoch CSS vydala päť beletristických publikácií a to s podporou menšinovej nadácie a Ministerstva národného kultúrneho dedičstva MR. V poslednom roku vyšla i dvojjazyčná monografia o histórii Mlynkov (Pilisszentkereszt), ako aj dvojjazyčná videokazeta predstavujúca túto osadu.

Podľa rozhodnutia predsedov 13 celoštátnych menšinových samospráv predseda CSS zastupoval tunajšie národné a etnické menšiny v spoločenskom kuratóriu Maďarskej televízie.

CSS nadviazala úzke styky s príslušnými pracovníkmi všetkých štátnych inštitúcií, podieľajúcimi sa na utváraní osudu tunajších národností. Každodenné styky udržiava s parlamentným Výborom pre ľudské práva, menšiny a konfesie, pravidelne konzultuje s parlamentným ombudsmanom pre práva národných a etnických menšín, je v kontakte s kompetentnými odbormi vládneho menšinového úradu, Ministerstva školstva MR a Ministerstva národného kultúrneho dedičstva MR.

Styky medzi občianskymi organizáciami Slovákov v Maďarsku a CSS možno označiť za korektné, CSS uzavrela dohodu o spolupráci s najväčšou civilnou organizáciou slovenskej menšiny, Zväzom Slovákov v Maďarsku, ďalej s Čabianskou organizáciou Slovákov a s Kultúrnym spolkom sarvašských Slovákov a podporila vznik Združenia a kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov.

V prerokovávanom období sa vo výučbe tunajších Slovákov odohrávali protikladné procesy. Doterajší počet 66 menšinových školských ustanovizní poklesol k dnešnému dňu na 59, pričom počet ich žiakov vzrástol. Tento rast možno pozorovať v prvom rade na dvojjazyčných školách v Sarvaši, Békešskej Čabe a Slovenskom Komlóši. Počet hosťujúcich učiteľov z materskej krajiny, podieľajúcich sa na vzdelávaní Slovákov v Maďarsku, bol v uplynulých dvoch rokoch 11. CSS s finančnou podporou verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku obnovila vydávanie metodického časopisu Slovenčinár.

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku v uplynulých dvoch rokoch usporiadal dva národopisné zberateľské tábory, dve sympózia a vydal 5 vedeckých publikácií v slovenčine, resp. v slovenčine a maďarčine. Ústav, trvalo zápasiaci s prevádzkovými problémami, prešiel pod patronát CSS. Prevádzkovanie ústavu uľahčujú bádateľské cieľové súbehy vypísané v tomto roku verejnou menšinovou nadáciou.

Uspokojeniu nárokov slovenských veriacich v Budapešti a jej okolí slúžia slovenské omše, ktoré sa konajú raz mesačne v katolíckom kostole na Námestí M. Horvátha. CSS hradí cestovné náklady, resp. aktivity jedného evanjelického a jedného katolíckeho duchovného.

Počas uplynulých dvoch rokov - v dôsledku volieb na Slovensku - nadobudli pravidelný ráz styky oficiálnych orgánov CSS a Slovenskej republiky. Krátko po voľbách nového vedenia samosprávy delegáciu CSS prijali predseda a podpredseda vlády SR. V roku 2000 zavítali do našej vlasti prezident a predseda vlády SR. Obidvaja štátnici sa stretli so Slovákmi v Maďarsku vrátane vedenia CSS.

CSS a celoštátne slovenské organizácie v Maďarsku pestujú tradične dobré styky s Domom zahraničných Slovákov v Bratislave ako aj s Maticou slovenskou. CSS je v každodennom styku so zastupiteľským úradom SR v Budapešti a rovnako úzke styky udržiava s katolíckou a evanjelickou cirkvou, ako aj s civilnými organizáciami na Slovensku. CSS sa aktívne podieľa na činnosti zmiešaných maďarsko-slovenských komisií, v prvom rade na činnosti zmiešanej menšinovej komisie.

V hodnotenom období pokračovalo budovanie stykov s predstaviteľmi Slovákov žijúcich v ďalších európskych krajinách, v prvom rade v okolitých štátoch (Rumunsko, Juhoslávia), ale príležitostne došlo k nadviazaniu stykov aj so Slovákmi v Českej republike. Výsledkom toho je opätovné vydávanie časopisu Dolnozemský Slovák v spolupráci s organizáciami Slovákov v Rumunsku a Juhoslávii. Sľubne sa rozvíjajú styky CSS s Lužickými Srbmi v Nemecku.

Z iniciatívy dánskeho ministerstva zahraničných vecí zavítala do Dánska 15-členná delegácia pozostávajúca z predstaviteľov CSS, ako aj slovenských odborníkov pôsobiacich vo verejnej správe MR, aby tam študovala prax demokracie. Za pravidelné je možno považovať každoročné návštevy vysokého komisára pre menšinové otázky OBSE v sídle CSS.

Mlynčania vo Veľkých Ludinciach v spoločnosti P. Csákyho a J. Fuzika

Z príležitosti 5. výročia podpísania priateľskej zmluvy medzi obcami Mlynky (Pilisszentkereszt) a Veľké Ludince, ako i obnovy Mosta Márie Valérie sa 26. októbra vo Veľkých Ludinciach konalo slávnostné zasadnutie zastupiteľstiev našej podpilíšskej slovenskej obce a hostiteľskej maďarskej lokality na južnom Slovensku. Podujatia, ktorému predchádzalo spoločné kladenie vencov k obnovenému mostu medzi Ostrihomom (Esztergom) a Štúrovom, sa zúčastnili i podpredseda vlády SR Pál Csáky a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik.

(-hl)

Súbeh na miesto riaditeľa VÚSM

Celoštátna slovenská samospráva (CSS) vypisuje súbeh na obsadenie miesta riaditeľa Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) so sídlom v Békešskej Čabe. Nástup: od 1. januára 2002. Poverenie bude platiť na štyri roky.

Podmienky:

- univerzitné vzdelanie z odboru slovenčina

- vedecký titul PhDr.

- dobré organizačné schopnosti

- prax vo vedúcej funkcii

- bádateľská prax v kruhu Slovákov v Maďarsku a znalosť ich súčasného stavu

Plat: podľa dohody. Termín zaslania prihlášok: do 15. novembra 2001 na adresu CSS (1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A). Obálku označte heslom: Súbeh na miesto riaditeľa VÚSM.

Prihlášky majú obsahovať:

- odborný životopis

- kópie dokumentov o získanom vzdelaní a vedeckom titule

- koncepciu činnosti a organizácie práce VÚSM v rozsahu 3-4 strán

Zaslané práce posúdi Predsedníctvo CSS spolu s predsedom Vedeckej rady VÚSM. Výsledok bude vyhlásený 12. decembra po zasadnutí Valného zhromaždenia CSS.

VIAC AKO KALENDÁR

Slovenský národný kalendár 2002 - Staroslovenská ríša do celého sveta

Aj tohto roku prichádza k čitateľom netradične spracovaný Slovenský národný kalendár 2002: Staroslovenská ríša z produkcie Vydavateľstva VZLET Čadca. Ide o pokračovanie úspešných kalendárov Slovenskí velikáni a Slovenské udalosti z minulých rokov. Tento rok je tematicky zameraný na 9. storočie. Pozoruhodne je spracované národné kalendárium, vedľa ktorého sú občianske mená. Estetický dojem je umocnený pútavým výtvarným stvárnením našich osobností a dejinných udalostí (Pribina, Mojmír, sv. Gorazd, Svätopluk). Pod každou maľbou je charakteristika osobnosti či obdobia z pera renomovaného publicistu a spisovateľa faktu Laca Zrubca. Autorom výtvarnej časti je už tradične Mgr. Ivan Pavlisko, textovej časti Mgr. Pavol Holeštiak. Kalendár tohto roku putuje za slovenskými krajanmi do 22 krajín sveta. Prezentovaný bude na tradičnej súťaži v Banskej Bystrici O najkrajší kalendár Slovenska. Tento nástenný kalendár je celý vo farebnom prevedení na lesklom kriedovom papieri. Cena jedného výtlačku je vrátane poštovného iba 400,- forintov. Pri objednávke nad 10 kusov si možno uplatniť zľavu. Bližšie informácie: Mgr. Pavol Holeštiak, J. Kráľa 2585/36, 022 01 Čadca, Slovensko, tel. 00421/41/433 2447, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

Hrdinovia i obyčajní ľudia v najnovšom filme Svěrákovcov

Tmavomodrý svet (ČR, 2001, 115 min.) u Réžia: Jan Svěrák u Scenár: Zdenek Svěrák u Kamera: Vladimír Smutný u Hudba: Ondrej Soukup u Hrajú: Ondrej Vetchý, Kryštof Hádek, Tara Fitzgerald, Oldřich Kaiser, Miroslav Táborsky, Linda Rybová

Potrebujeme hrdinov. Či takých, aký je Bruce Willis, ktorý neustále zachraňuje svet, alebo takých, aký je Ondrej Vetchý v najnovšom filme Jana a Zdenka Svěráka Tmavomodrý svet. Je prinajmenšom degradačné hovoriť o pilotovi, že je hrdinom všedných dní, každodenného života, ale je to tak. Franta Sláma sa stal hrdinom vtedy, keď si za svoje povolanie vybral pilotovanie. Alebo možno vtedy, keď sa rozhodol, že od priateľstva sú dôležitejšie iba ženy, či skôr láska. Ale v našom prípade sa asi tieto veci prelínajú. Piloti to majú tak, že ženám sa páčia a muži im závidia (možno práve pre tie ženy).

Príbeh filmu Tmavomodrý svet sa odohráva v roku 1950. F. Sláma (Ondrej Vetchý), bývalý elitný stíhač RAF a vojnový hrdina, je teraz nepriateľom ľudu. Uväznený v pražskej väzenskej nemocnici v Mirove rozpráva svoj životný príbeh dvom spoluväzňom. Mimochodom jeden z nich je lekár, bývalý SS-ák, ktorý po okupácii v roku 1939 odišiel do Veľkej Británie, aby ako stíhač v službách RAF bojoval proti Nemecku. Spolu s ním odchádza aj výbušný mladík Karel Vojtišek (Kryštof Hadek). Okrem spoločného poslania a veľkého priateľstva ich spojí aj láska k žene s menom Susan (Tara Fitzgerald).

Tmavomodrý svet je jednoznačne diváckym filmom so všetkými potrebnými atribútmi, tak známymi z hollywoodskej produkcie. Je ale iný ako americký veľkofilm plný výbuchov, padajúcich ľudí a špeciálnych efektov. Je to, ako autori tvrdia “krásny český film“. Nič nie je samoúčelné a každá scéna má svoju myšlienku, aj keď sa nám to na prvý pohľad nezdá také jednoduché. Musím sa priznať, nevidela som Pearl Harbor, ktorého príbeh (aspoň ako to tvrdia) sa podobá tomuto Svěrákovmu. Neuveriteľných päť rokov trvalo, kým sa do kín dostal nový film otca a syna Svěrákovcov. Od oscarového úspechu filmu Kolja pracoval Zdenek Svěrák na Tmavomodrom svete, ba dokonca odmietol aj niekoľko žiadostí o réžiu výborných amerických filmov (Dobrý Will Hunting, Zásady Muštárne). Zdá sa, že sa rozhodol veľmi dobre, keď čakal tak dlho s najnovším filmom.

Je neuveriteľné, že v súčasnom filmovom svete ešte existujú HERCI. Áno, herci s veľkým H. Karel Vojtišek, ktorý napriek svojmu útlemu veku (má iba 19 rokov) hrá s takým citom a profesionalitou, že sa musíme priznať: herci sa nie “robia“, ale “rodia“. S Ondrejom Vetchým hrajú podobný tandem ako Jack Lemmon a Walter Matthau. Vetchý a Vojtišek nám predvedú dokonalý príbeh o priateľstve, ktoré nezmení ani to, keď sa objaví žena, do ktorej sa obidvaja zamilujú.

Vojnový film ako Tmavomodrý svet potrebuje okrem kvalitnej režisérskej taktovky aj priestorom nabitú kameru a gradujúcu, dej dotvárajúcu hudbu. O to prvé sa postaral špičkový kameraman Vladimír Smutný a hudobný soundtrack si zobral na starosť skladateľ Ondrej Soukup. Obidvaja odviedli vysoko profesionálnu a umelecky hodnotnú prácu. Ich snahu dotvára jedno z najkrajších blues skladateľa Jaroslava Ježka, po ktorom je aj film pomenovaný. Kamera a hudba je dôležitá, ale Tmavomodrý svet by nebol tým, čím je bez vyvážených hereckých výkonov. Úlohy múdreho a rozvážneho českého patriota F. Slámu sa zhostil vynikajúci O. Vetchý. Už po niekoľkých minútach filmu bolo jasne vidieť, že mu bola úloha sympatického pilota Slámu písaná presne na telo. Prekvapením, a to veľmi príjemným, bola herecká kreácia Slámovho filmového priateľa, mladého a nedočkavého K. Vojtiška v podaní Kryštofa Hádka. Ich filmový vzťah je po hereckej stránke dokonalý a je radosť sledovať všetky fázy, ktorým prechádza. Nezabudnuteľný je aj trochu potlačený Oldřich Kaiser a svojim spôsobom krásna Tara Fitzgerald v úlohe zbližujúceho a nakoniec rozdeľujúceho, pre vojnový epos o láske a hrdinstve tak dôležitého ženského elementu - Susan.

Tmavomodrý svet nie je natočený pre to, aby prezentoval výdobytky modernej techniky. Slámov tím letcov sa riedi každým dňom, a mne ako divákovi to vôbec nepripadalo smutné, skôr som si myslela, že život je už len raz taký: potrebujeme hrdinov, a hrdinom sa stane človek väčšinou až vtedy, keď ho zabijú.

Eva Fábiánová

Slovenská šibenica pri Kereši?

Meno kedysi v peknom počte aj Slovákmi obývanej obce Akasztó (po maďarsky: šibenica), nachádzajúcej sa neďaleko Malého Kereša (Kiskőrös) v Báčsko-Kiškunskej župe sa prvýkrát uvádza v listine z roku 1278. Na počiatku 15. storočia, v období panovania kráľa Žigmunda, to bola dedina, kde sa vyberalo mýtne a dnešný názov “Ács-puszta“ figuruje v listinách pod menom “Álcs-puszta“. V čase tureckých nájazdov bola dedina z väčšej časti spustošená. Od roku 1719, keď sa začala jej znovuvýstavba, Slováci evanjelického vierovyznania, ktorí sa sem prisťahovali, postupne splynuli s tunajšou katolíckou maďarskou pospolitosťou.

Z nahrávania kazety a CD-platne

Novomestská škola plná spevu

V prvý októbrový piatok to v Základnej škole s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) vrelo. Poobede sa deti rozpŕchli domov, cibriť si hlasivky. Od soboty obeda totiž na ne čakala nahrávka kazety a CD-nosiča. Každý sa snažil predstaviť v tej najlepšej forme. Či sa to podarilo, dozvieme sa koncom novembra, kedy má byť kazeta vydaná.

S nápadom, aby boli zvečnené najlepšie a najhodnotnejšie produkcie žiakov, prišla vlani riaditeľka školy Júlia Kucziková. A keď si ona niečo vezme do hlavy, tak to väčšinou aj docieli. Pravdaže, aj vďaka výdatnej podpore pedagogického zboru, ktorý síce občas ledva stačí s dychom a jej tempom. Projekt sa však mohol uskutočniť len vďaka finančnej pomoci verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, Celoštátnej slovenskej samosprávy, Slovenskej menšinovej samosprávy v Novom Meste pod Šiatrom-Baňačke, pričom pohostenie na sobotňajšie popoludnie poskytla novomestská spoločnosť NORPAN Kft.

Aby bola na audionahrávke zachytená čo najširšia paleta vyznavačov slovenského jazyka, prišli na pomoc aj deti zo slovenskej skupiny “Jubilejnej“ škôlky, spevácky zbor ROZMARÍN z Baňačky, bývalé žiačky školy Zuzka Sabová, Evička Uličná a Oršika Kálmánová, učiteľka spevu z gymnázia Ilona Majorosová-Hódossyová, ktorá posilnila členky učiteľského zboru svojím dojemným sopránom a mamička troch anšich školákov Erika Gerleiová, mamička troch našich školákov, zase pomáhala altom. Celú nahrávku sledovala svojím odborným sluchom učiteľka maďarčiny a spevu, zároveň zbormajsterka školského speváckeho zboru Hrdličky Anikó Judith Lakatošová.

Vďaka veľkej disciplinovanosti detí, ale aj rodičov, ktorí napriek sobote a vzdialenosti doviezli svoje deti na nahrávku, všetko išlo ako “po masle“. Podarilo sa zaznamenať 147 minút produkcie, takže bude z čoho vyberať - z kvalitného to najkvalitnejšie... Záverom patrí poďakovanie všetkým pripravujúcim učiteľkám a hosťom za ich zodpovedný a trpezlivý prístup a prianie, aby im bolo do spevu aj v ostatné soboty, nielen v túto októbrovú.

(vm)

Nové Mesto pod Šiatrom

Deň športu a dobrej nálady

Predposledná októbrová sobota bola v Základnej škole s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) pracovnou. Nie však v tom pre deti nelákavom zmysle slova, tento raz sa na ňu vyslovene tešili a dôkladne pripravovali nielen školáci, ale aj rodičia, ktorí si mohli na pracovisku vybaviť voľno. Deti si najprv „odmakali“ prvé tri hodiny na vyučovaní a potom hor sa do športového zápolenia. Hlavnými organizátormi podujatia boli telocvikári Katka Krafčenková a Csaba Móré. Pre žiakov prvého a druhého stupňa pripravili po osem druhov športových súťaží, ako napríklad beh, vedenie basketbalovej lopty, hod do cieľa, pavúkový futbal (pókfoci), bicyklový slalom a pod...

Keďže im počasie prialo, súťaže mohli prebiehať na dvore aj v telocvični súčasne a zapojili sa do nich aj odvážnejší rodičia. V čase, keď si ratolesti merali sily vo fyzickej zdatnosti, zvyšní rodičia, zástupcovia každej triedy osobitne, si merali sily v kulinárskej oblasti – pečení palaciniek. A museli sa obracať šikovne, lebo bolo treba nakŕmiť všetkých. Najviac roboty mali takto rodičia najpočetnejších tried (1. a 7.), veď takému prvákovi či druhákovi predsa jedna palacinka neurobí nič, musí spapať najmenej tri. A o väčších žiakoch ani nehovoriac. No zahanbiť sa nedal nikto, za spomienku stojí kuchárske umenie mamičky Koháryovej, ktorá pripravila palacinkovú tortu.

A keď boli brušká plné, nasledovalo vyhodnotenie športovej súťaže. Ako prví sa umiestnili z prvého stupňa tretiaci, z druhého stupňa siedmaci. V prvom rade však bola dôležitá účasť. Podujatia sa zúčastnila aj Zemplínska televízia a záujemci si ho môžu pozrieť v rámci národnostného vysielania. Aj keď jesenné športové podujatie je na škole už tradíciou, pečenie palaciniek možno označiť ako novinku a nápad hodný pochvaly, pretože organizátorom sa takto opäť podarilo zapojiť rodičov do školského podujatia a utužiť tak vzájomný dobrý vzťah.

Viera Mohayová

Spomienková slávnosť na počesť rodiny Seberíniovcov v Békešskej Čabe

Dynastia, ktorá po celé stáročia formovala duchovný, kultúrny a sociálny život mesta

“Tvoj ľud bude mojím ľudom, tvoj Boh bude mojím Bohom!”

Rút 1, 16

Dolnozemskí slovenskí evanjelici a ich vedúci činitelia zohrali v národno-emancipačnom vývoji veľkú rolu. Napriek tomu dodnes nie sú patrične docenení. Slávna dynastia Seberíniovcov v Békešskej Čabe v určitých obdobiach tvorila špičku elity, ktorá sa zasadzovala aj za emancipáciu dolnozemských Slovákov. Jej príslušníci dobre poznali vzdelanostnú a kultúrnu úroveň, ako aj biedne sociálne postavenie dolnozemských ľudí. Boli húževnatí, súdržní, vlastenecky cítiaci a ochotne pomáhali iným. Povznášali ich v duchovnom, mravnom a kultúrnom živote a zlepšovali ich sociálno-hospodárske postavenie. Členovia tohto rodu prezentovali tie osobnosti mesta, ktoré svojimi činmi a skutkami plnili odkaz doby, ktorú často aj predišli. Prevzali na seba veľké úlohy a pri ich plnení často obetovali sami seba. Zaznamenali veľa vynikajúcich výsledkov na poli cirkevnom, národnom, kultúrnom, sociálnom a hospodárskom. Uplatnili sa vo všetkých sférach spoločenského života ako kňazi, teológovia, lekári a učitelia.

Spomienková slávnosť na počesť rodiny Seberíniovcov, ktorej príslušníci po celé stáročia formovali duchovný život mesta, sa konala 12. a 14. októbra 2001 v Békešskej Čabe. Organizátormi podujatia boli Samospráva župného mesta Békešská Čaba, Čabianska organizácia Slovákov (ČOS), Evanjelický cirkevný zbor, evanjelické gymnázium, Evanjelický dom dôchodcov, Múzeum Mihálya Munkácsyho, Slovenská menšinová samospráva Békešskej Čaby a Spolok ochranárov mesta.

Trojdňová séria podujatí sa začala 12. októbra slávnostným odhalením dvojjazyčnej pamätnej tabule uznávaného a obľúbeného lekára Dr. Jána Seberíniho (1896-1961) na dome na rohu Justovej a Irányiho ulice. Početných účastníkov privítal tajomník Spolku ochranárov mesta Dr. Pál Cserei. Slávnostné prejavy predniesli Dr. Zoltán Kovács a Dr. Sabolč Seberíni. V kultúrnom programe vystúpili aj Čabiansky slovenský páví krúžok a spevácky zbor Orgován z Jaminy.

Po odhalení pamätnej tabule sa konala výstava spomienkových predmetov rodiny Seberíniovcov v Múzeu Mihálya Munkácsyho. Hostí privítal riaditeľ múzea Dr. Imre Szatmári a výstavu otvoril riaditeľ múzea na dôchodku, historik Dr. Ferenc Szabó. Otvorenie výstavy spestrili Ženský spevácky zbor z Mederu.

Svetové stretnutie Seberíniovcov sa konalo v Dome slovenskej kultúry, kde členov rodiny a početných hostí privítala riaditeľka domu Anna Ištvánová. Prítomných pozdravili poslanec NZ, predseda Valného zhromaždenia Békešskej župy László Domokos a evanjelický senior Péter Kondor. Stretnutia sa zúčastnili generálny konzul SR Štefan Daňo, poslanec NZ, viceprimátor mesta László Végh, starosta obce Adamovské Kochanovce Ing. Rudolf Kadlečík, starosta obce Veličná Ing. Štefan Janiga, evanjelickí farári týchto dvoch obcí Mgr. Ján Ochodnický a Mgr. Marek Cingel, predstaviteľ Mestského kultúrneho strediska v Trenčíne Ivo Veliký, historici zo Slovenka Ph. Dr. Dušan Škvarna a Ph.Dr. Milan Podrimavský CSc, národnostná referentka čabianskej mestskej samosprávy Helena Somogyiová, predseda ČOS-u Michal Lászik, regionálna radkyňa Celoštátnej slovenskej samosprávy za Békešskú a Čongrádsku župu Dr. Helena Csicselyová, podpredsedníčka Náboženského podvýboru pri CSS Ildika Klauszová Fúziková, členovia slovenských občianskych organizácií a hostia z mesta.

Svetové stretnutie spestrili kultúrnym programom študenti čabianskeho slovenského gymnázia Katarína Vrankóová a Peter Bartoš a žiačka Základnej školy I. Madácha Tímea Teješová.

Druhý deň sa začal rannou modlitbou v Malom evanjelickom chráme, ktorú viedli farári zo Slovenska Mgr. Marek Cingel a Mgr. Ján Ochodnický. Potom sa konal vedecký spomienkový seminár, ktorý otvoril predseda ČOS-u Michal Lászik a úvodný pozdrav predniesol primátor mesta János Pap. V mene miestneho evanjelického cirkevného zboru a rodiny vyslovil slová vďaky Dr. Andor Seberíni.

Evanjelický farár na dôchodku Pavel Kovács podal krátky prehľad rodiny Seberínovcov. O biskupskej činnosti Dr. Gustáva Seberíniho referoval vedecký pracovník Celoštátneho cirkevného archívu Botond Kertész. Evanjelická farárka, vedecká pracovníčka Celoštátneho cirkevného archívu Enikő Böröczová priblížila život a dielo seniora Dr. Ľudovíta Žigmunda Seberíniho. O evanjelickej cirkvi a o agrárnej otázke medzi dvomi svetovými vojnami prednášal evanjelický farár Dr. Béla Barcza. Dušan Škvarna priblížil publikáciu Slováci a sloboda, v ktorej sa môžeme dočítať o tom, ako sa vyjadril Ondrej Seberíni o revolúcii v rokoch 1848-49. Spisovateľ z Rumunska Ondrej Štefanko priblížil Ondreja Seberíniho ako spisovateľa a publicistu. Milan Podrimavský predstavil evanjelických činiteľov slovenského národného života na konci 19. a na začiatku 20. storočia.

Vedecký spomienkový seminár zhrnul Michal Lászik. Na základe prednášok si prítomní mohli vytvoriť o rodine Seberíniovcov oveľa pravdivejší, hlbší obraz, než mali doteraz. Všetci prednášatelia sa maximálne snažili rozšíriť doteraz dostupné informácie na osoh nás všetkých i na osoh mesta Békešská Čaba. Je historickým faktom, že Seberíniovci slúžili cirkvi, občanom regiónu a vo svojej dobe hlásali idey, ku ktorým sa môžeme pripojiť aj dnes: toleranciu, lásku, spolupatričnosť a súdržnosť.

Po seminári sa jeho účastníci vydali do Horného cintorína, kde mal spomienkovú reč riaditeľ cirkevného zboru Mihály Németh a predseda miestnej slovenskej menšinovej samosprávy Juraj Ando. Potom sa konalo slávnostné kladenie vencov na hroby piatich členov rodiny Seberíniovcov. Z cintorína viedla cesta do Evanjelického domu dôchodcov, kde hostí privítal riaditeľ inštitúcie, evanjelický kňaz Pavel Kutyej. Spomienkovú reč o charitatívnej činnosti riaditeľa evanjelického cirkevného zboru Dr. Gustáva Seberíniho mal učiteľ Tamás Seberíni. V popoludňajších hodinách sa v Dome slovenskej kultúry konala študentská konferencia, na ktorej riaditeľka evanjelického gymnázia Dr. Katalin Kissová-Formanová odovzdala deviatim študentom ceny za ich práce o rodine Seberíniovcov.

V nedeľu predpoludním sa konala dvojjazyčná slávnostná bohoslužba vo Veľkom evanjelickom chráme. Slovo Božie zvestoval evanjelický senior Péter Kondor. Slávnostnú atmosféru navodili Spevácky zbor evanjelickej cirkvi, spevácky zbor Čabianska ružička a Mládežnícky spevácky zbor z Nadlaku. Po slávnostnej bobohoslužbe na Námestí Seberíniovcov odhalili pamätník trom členom rodiny - evanjelickému biskupovi Dr. Adolfovi Gustávovi Seberínimu, seniorovi Dr. Ľudovítovi Žigmundovi Seberínimu a riaditeľovi cirkevného zboru Dr. Gustávovi Seberínimu. Pamätník - dielo sochára Gézu Szériho Vargu a kamenára Gábora Minyu - odhalili primátor mesta János Pap a evanjelický farár Ondrej Peter Aradi. Záverečný program pamiatkových slávností Seberíniovcov sa konal v evanjelickom gymnáziu, kde sa prítomným prihovoril aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, zdôrazňujúc význam tejto rodiny aj z hľadiska zachovávania a pestovania slovenskej národnej identity dolnozemskej Slovače.

(if)

Po piaty raz boli v Čabe ploty z klobásy...

Festival ľudovej gastronómie - 20. - 23. októbra 2001

Keď pred piatimi rokmi riaditeľa Békešskej župnej knižnice Zoltána Ambruša napadla smelá myšlienka usporiadať festival čabianskej klobásy, neviem, či pomýšľal na to, že podujatie, pre ktoré vybrali priestory na športovom ihrisku za predajňou elektrospotrebičov, sa dožije piateho ročníka. Pravdepodobne len tajne sníval o tom, čo sa stalo skutočnosťou, že za tento krátky čas sa z festivalu stane najpopulárnejšia a najnavštevovanejšia akcia, ktorá sa preslávi ďaleko za hranicami župy. Veru tak, za uplynulých päť rokov sa chýr o festivale klobásy, a tak aj o meste a celej Békešskej župe, rozniesol nielen po okolitých krajinách, ale dostal sa až do “krajiny vychádzajúceho slnka“.

Je potešiteľné, že organizátorom sa podarilo zachovať pôvodný zámer festivalu, jeho prvoradý cieľ: pestovať tradície ľudovej gastronómie, v rámci toho tradície výroby čabianskej klobásy. Pozoruhodné je, že sa darí obohacovať podujatia nielen z formálnej, ale aj z obsahovej stránky. Z roka na rok pribúdajú cenné sprievodné programy, ako sú odborné konferencie, stretnutia expertov, akcie zamerané na spoznávanie pokrokových tradícií minulosti, bohatej súčasnosti, veľkolepého rozvoja a jasných perspektív Békešskej župy a jej sídla Békešskej Čaby. Medzi také patrili potravinárska výstava a agrárne fórum organizované Agrárnou komorou Békešskej župy, ako aj tradičná séria podujatí župnej samosprávy nazvaná Objavovanie Békešskej župy. Škoda, že väčšina tohoročných programov tejto série sa pre nezáujem celoštátnych médií nemohla uskutočniť a tak sa zúžila len na prednášku predsedu Valného zhromaždenia Župnej samosprávy László Domokosa, ktorý hŕstku novinárov informoval o rôznych smeroch a výsledkoch rozvoja Békešskej župy.

Tohoročný v poradí piaty klobásový festival bol dôstojným pokračovaním doterajších ročníkov. Rekordný počet súťažiacich a hostí prinútil usporiadateľov, aby popri športovej hale, kde mohlo súťažiť 160 mužstiev, postavili vonku náhradný stan pre ďalších 40 súťažných družstiev. Popri súťažiacich pribudlo aj návštevníkov. Rady domácich spestrili početní návštevníci z Budapešti, medzi ktorými boli skupiny organizované slovenskými samosprávami obvodov hlavného mesta, ale aj z rôznych kútov krajiny, zahraniční hostia z okolitých štátov, ba aj z Japonska. Snáď najviac hostí prišlo zo Slovenska, medzi nimi predstavitelia družobných miest Békešskej Čaby, rôznych občianskych organizácií a inštitúcií mesta, medzi nimi ČOS-u a slovenskej menšinovej samosprávy. Od minulého roku vzrástol aj počet súťažiacich zo Slovenska, ktorí alebo po boku svojich hostiteľov, alebo v samostatných družstvách súťažili vo výrobe klobás. Na Čabe boli tohto roku zastúpené mestá Trenčín, Martin a Hradište.

Už po piatykrát sa súťaže aktívne zúčastnil maďarský premiér Viktor Orbán, ako aj ďalší politici, o. i. vedúci poslaneckého klubu MSS Sándor Nagy či známy politik Maloroľníckej strany Zsolt Lányi. V tíme Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby miesil klobásovú zmes aj generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo, ktorý sa podujatia zúčastnil po prvý raz a očividne sa mu atmosféra festivalu páčila. Veselo bolo aj pri stole miešaného družstva z Krompách, kde za vedenia čabianskeho podnikateľa Pavla Baczovszkého sa pohrúžili do výroby čabianskej klobásy Ján Kovalčík a Ján Čarnogurský. Pomáhal im absolvent čabianskej slovenskej školy Richard Baczovský.

Zo Slovenského Komlóša prišli aj tohto roku štyri družstvá, aby šírili dobrú povesť chutnej komlóšskej klobásy. Nechýbal medzi nimi Jurko Tomašovský, ktorý sa zúčastnil všetkých doterajších festivalov. V tomto roku prišiel s obnoveným rodinným tímom. Jeho najzaujímavejším členom bol Gábor Dulka, námorník riečnej plavby, ktorý sa preplavil celou Európou a v súčasnosti slúži na rieke Rajna. Každý rok sa snažil prísť na festival, ale pre službu mu to doteraz nevyšlo. Teraz si to vynahradil. Medzi súťažnými skupinami v stane som stretol známu rodinu Liptákovcov. Okolo trojčlennej skupiny, víťazov letnej súťaže vo výrobe klobás, usporiadanej v rámci Gastronomických dní v Čorváši bolo rušno. Ako Ján Lipták povedal, aj tentokrát používa receptúru svojich predkov.

Medzi družstvami zostavenými prevažne z mužov bolo osviežujúcou oázou ženské družstvo Perla Čaby, pozostávajúce z Júlie Diósovej, Ireny Takácsovej a Magdalény Litavszkej.

Nálada pri stoloch bola veselá od samého začiatku, stupňovalo ju vystúpenie rôznych rockových skupín, populárnych spevákov a humoristov. Na svoje si prišli aj labužníci, veď sa mohli nasýtiť pečenou klobásou a rôznymi inými zabíjačkovými dobrotami.

Samozrejme, výkony súťažiacich v troch súťažných oblastiach – v príprave čerstvej a hrubej údenej domácej klobásy a vo výrobe nakladanej zeleniny - aj v tomto roku hodnotila prísna porota.

Vo výrobe čerstvých klobás I. miesto obsadilo trojčlenné rodinné družstvo Bánszkych z Újkígyósu. Druhé miesto získali Čabania István Péli, István Szűcs a Sándor Szegedi, tretie takisto domáci Gábor Bango, Péter Dunai a János Timár. V súťaži výroby čerstvých klobás porota udelila ďalších 13 zvláštnych cien.

V súťaži suchých domácich klobás hlavnú cenu získali klobásy Röfike, Csaba Gyöngye a KAHIB, ktoré zhotovili Sándor Szénási a Sándor Szénási mladší. Prvú cenu udelila porota spoločnosti Csabahús, s. r. o., druhú cenu obdržal Juraj Mazán z Békešskej Čaby a treťou cenou bola odmenená klobása Lászlóa Siposa, taktiež z Békešskej Čaby. V tejto kategórii udelili zvláštnu cenu ďalším siedmim klobásam.

V súťaži nakladanej zeleniny prvú cenu obdržala za pikantné chrumkavé uhorky Piroska Mesterová. Druhú cenu získala J. Bánszka a tretiu obdržal za “Plnené žeravé gule pre labužníkov“ Ján Sebestyén. Aj v tejto kategórii, kde bolo nominovaných 67 vzoriek, udelili desiatky uznaní a čestných diplomov. Piaty festival ľudovej gastronómie v Békešskej Čabe opäť potvrdil, že na toto rušné, mimoriadne zábavné podujatie s originálnou atmosférou treba zavítať. Inak zostane človek ochudobnený o jeden fantastický zážitok.

(majnek)

Pietna spomienka pri hrobe K. Fenyvesovej

Začiatkom novembra oslavujeme dva sviatky - 1. novembra Sviatok všetkých svätých a 2. novembra Spomienku na všetkých verných zosnulých - Dušičky. V týchto dňoch smerujú nielen naše myšlienky, ale aj naše kroky na cintoríny. Žiaľ, počet našich príbuzných, priateľov a známych na tej “druhej strane života” sa počas roka vždy zvýši. Tento fakt nás núti zamyslieť sa nad smrťou, ale aj nad životom, nad jeho zmyslom. Život a smrť totiž patria nerozlučne k sebe ako dve strany mince... Slovenská samospráva Budapešti už tradične organizuje pri príležitosti Spomienky na všetkých verných zosnulých stretnutie pri hroboch budapeštianskych Slovákov. Tohto roku sa 25. októbra 2001 konala pietna spomienka pri hrobe bývalej učiteľky a vychovávateľky budapeštianskej slovenskej školy Kláry Fenyvesovej rod. Maulikovej, ktorá nás navždy opustila pred 15. rokmi. Pietnej spomienky sa zúčastnili manžel, syn, dcéra s rodinou, brat zosnulej, príbuzní, bývalí kolegovia a žiaci, riaditeľka budapeštianskej slovenskej školy Anna Csörgölová, predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová, členovia poslaneckého zboru SSB a obvodných menšinových samospráv hlavného mesta. Spomienkovú reč predniesol bývalý riaditeľ budapeštianskej slovenskej školy Ladislava Petro, potom účastníci stretnutia položili na hrob vence a kytice kvetov.

(if)

Výstavba Nádvoria Európy v Komárne pokračuje

V lete – ako sme o tom už písali – v Komárne slávnostne odovzdali svojmu poslaniu obdivuhodný stavebný projekt: Nádvorie Európy. Jeho výstavba však, ako o tom svedčia aj naše fotografie, pokračuje aj v súčasnosti. Po dobudovaní originálny projekt poskytne pohľad na 45 objektov, kópií známych európskych mestských stavieb najrozličnejších slohov a štýlov, ktoré sú sústredené pomerne na malej ploche jedného komárňanského námestia. Stavbári v komplexe vyčlenili aj priestor na prezentáciu keltských nálezov, ktoré objavili pri výkopových prácach. Podľa archeológov sú tieto nálezy najväčšími objavmi minulého roka na Slovensku. Nádvorie Európy v Komárne už slúži ako obchodné, spoločenské a obytné centrum. Postupne sa však stáva tento komárňanský kút Slovenska turistickou raritou, ktorú denne už aj v súčasnosti vyhľadávajú stovky záujemcov. Môžu tu obdivovať stavby rôznych európskych štýlov, plastiky európskych panovníkov, fontány, milenárny pomník a môžu sa kochať v panoráme mesta z vyhliadkovej veže. Krása Nádvoria Európy, ktorou sa stavbári zavďačili Komárnu, každého očarí.

(zb)

Za Alžbetou Karkušovou

S hlbokým smútkom oznamujeme, že vo veku 68 rokov náhle zomrela Alžbeta Karkušová zo Slovenského Komlóša. Alžbeta Karkušová bola zakladajúca členka komlóšskeho pávieho krúžku, niekoľko rokov bola jeho vedúca. Desaťročia aktívne pracovala v miestnej organizácii Zväzu Slovákov, bola zakladajúcou členkou Slovenského klubu, ktorý nedávno oslávil 15. výročie svojho vzniku. Do posledných dní svojho života sa zapájala do práce komlóšskych slovenských organizácií. Smútia za ňou jej najbližší, ale aj celá slovenská komunita v Slovenskom Komlóši. Slovenská národnosť v Maďarsku v nej stratila obetavú, dobrosrdečnú, láskavú a skromnú osobnosť, ktorá bola vždy ochotná priložiť ruku k dielu. Jej rodák Juraj Dolnozemský sa s ňou rozlúčil básňou:

Erka...

V očiach nám

len slza hlása:

je tu smútok...

Lúčime sa...

 

Už nikdy viac

žiaden skutok!

Už len smrť

tu dáva povel.

Odchádzaš nám

z nášho kruhu...

 

Bývala si vždy rozhodná,

vytrvalá, ale skromná,

vediac, čo nie každý pozná,

želala si dlhý život

našim piesňam na Komlóši

všetkým ľuďom pre teraz.

Smrť je zato hrozná!

 

Celý život

slúžila si,

konala si celý život.

Zvládala si strastné cesty,

no tvárila sa vždy milo,

lebo možno tušila si,

že každý tvoj nový príchod

má čarovný lesk a ligot.

 

Zaslúžiš si už aj zato,

aby sme tu, všetci tvoji,

spomínali na to zlato,

čo dávala s nielen v kroji,

ale štedro a bohato

v tom živote krátkom...

v pokoji... spi tíško...