29. októbra 2001 ● Zo slovenskej tlače
Aj keď sa o tom v texte Zákona o Maďaroch v susedných štátoch nehovorí, predseda maďarskej vlády Viktor Orbán zamýšľa vyriešiť problém Trianonu v rámcoch súčasného medzinárodného práva. Ide o zákon, ktorý prekonáva historické hranice a ktorý je v skutočnosti zákonom budúcnosti pre národ jednotne ponímaný v kultúrnom i jazykovom zmysle slova. Vyplýva to z komentára, ktorý 27. októbra zverejnil rumunský denník Cotidianul. „Neverím, že by V. Orbán kreslil v predstavách súčasnú a budúcu mapu regiónu, no som presvedčená, že zákon o štatúte zahraničných Maďaroch je etapou stratégie, ktorá chce Maďarstvu žijúcemu v susedných krajinách ponúknuť z dlhodobého hľadiska alternatívu. Maďarský premiér sa chce takto zapísať do dejín,“ tvrdí komentátor novín. Premiérovi MR sa podarilo v dôležitých otázkach získať podporu Západu. Patrí k najvýznamnejším politikom regiónu a chcel by sa pre maďarské spoločenstvá spoza hraníc stať garantom kultúrneho prežitia a hospodárskeho rozvoja, uvádza sa v rumunskom denníku.
Zákon o Maďaroch v susedných štátoch kritizovala koncom októbra Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) ako zdroj konfliktov, a to bez toho, aby konkrétne menovala Maďarskú republiku. „Ochrana práv menšín je povinnosťou štátov, v ktorých žijú,” zdôrazňuje sa v komuniké vysokého komisára OBSE pre menšinovú problematiku Rolfa Ekeusa, ktoré zverejnili vo Viedni. „Nie je to iba jeden zo základných princípov súčasného medzinárodného práva a predpoklad mieru, ale súčasne je to potrebné aj k dobrému vládnutiu, čo osobitne platí v mnohonárodnostných štátoch,” uvádza sa v dokumente. „História ukazuje, že ak štáty prinášajú jednostranné opatrenia na národnostnej báze na ochranu menšín, žijúcich mimo ich územia, z času na čas to prináša napätia, rozkoly, ba až prudké konflikty,” poukazuje sa v stanovisku švédskeho diplomata. „Štáty by sa mali vyhnúť poskytovaniu takých zvýhodnení pre isté skupiny, ktoré môžu mať v krajine ich pôsobenia rozkladný účinok,” zdôrazňuje sa v materiáli.
Štátny fond kultúry Pro Slovakia bude vyplnené formuláre žiadostí o podporu projektov na rok 2002 prijímať do 30. novembra. Novinkou v porovnaní s minulým rokom sú nové formuláre, ktoré ale zmenili len vzhľad prvej strany. Obsahovo, až na komisiu kinematografie a video, zostali rovnaké. Informovala o tom na dnešnej tlačovej besede Ministerstva kultúry SR riaditeľka fondu Božena Klészová. ŠFK Pro Slovakia je v návrhu rozpočtu na rok 2002 zapísaný ako program Pro Slovakia, ktorý má 14 podprogramov - komisií. Žiadatelia môžu príslušné tlačivá získať prostredníctvom internetu na adrese www.sfk.culture.gov.sk alebo priamo na sekretariáte ŠFK Pro Slovakia. Na požiadanie im môžu byť zaslané aj poštou. V budúcom roku sa v rozpočte na program zatiaľ uvažuje so sumou 67 miliónov korún. Klészová dnes opätovne upozornila žiadateľov na pozornosť a správnosť vypĺňania jednotlivých tlačív žiadosti o grant.
V Bratislave sa dnes rozbehli prvé rokovania špecializovanej skupiny právnych expertov vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). Stalo sa tak v zmysle posledných dohovorov vládnych delegácii SR a Maďarska pre realizáciu rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu v spore o SVDGN. Stretnutie ďalšej ustanovenej spoločnej skupiny technických expertov, ktorá má spor rozobrať po stránkach vodohospodárskych, ekologických, plavebných, energetických a ekonomických, sa na žiadosť maďarskej strany zatiaľ odkladá. Rokovania skupiny pre technické otázky sa mali pôvodne otvoriť už v utorok 30. októbra v Gabčíkove. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva pôdohospodárstva SR Anna Majkútová s tým, že po dohovore oboch strán sa informácie o priebežných výsledkoch rokovaní odborných skupín poskytovať nebudú. Otvorením rokovaní expertných skupín sa slovensko-maďarské rozhovory o naplnení rozsudku z Haagu presúvajú do odbornej roviny. Záverečné stanoviská odborníkov sa majú v budúcnosti stať základom pre pozmenenie pôvodnej medzištátnej zmluvy z roku 1977, prípadne môže dôjsť aj k prijatiu úplne novej zmluvy s cieľom zabezpečiť konečné právne usporiadanie sporu. Časové limity pre dopracovanie konečných expertných výstupov vládnymi delegáciami určené neboli.
Slovenská strana nebude posielať odkazy prostredníctvom médií vo veci štatútového zákona ani po rokovaní stálej maďarskej konferencie, konštatoval pre maďarský denník Népszabadság štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Jaroslav Chlebo. Na naše obavy čakáme odpoveď priamo od maďarských partnerov, dodal a súčasne potvrdil, že s maďarským partnerom, Zsoltom Némethom sa stretne 16. novembra v Bratislave. Podľa J. Chleba benátska komisia v právnej analýze v podstate podporila stanovisko SR, teda to, že zákon o zahraničných Maďaroch je možné uplatniť len v materskej krajine a aplikáciu tejto právnej normy môžu vykonať iba zahraničné zastupiteľstvá MR. Preto podľa neho slovenskí občania, ktorí budú žiadať o tzv. maďarský preukaz, by mali žiadosť podať na konzulárnych úradoch v Bratislave alebo v Košiciach a tie by si mohli vyžiadať doplňujúce informácie od odporúčajúcich organizácií Maďarov žijúcich na Slovensku. Chlebo súčasne dementoval, že by Bratislava už dlhé týždne koordinovala svoje stanoviská a kroky s Bukurešťou.
Už štyri mesiace pracuje pod patronátom Slovenského národného múzea tzv. Dokumentačné centrum maďarskej kultúry, ktorej vedúcou je Izabella Danterová. Podľa jej slov vzniklo toto centrum za účelom zbierania a uchovávania takej zbierky a bázy informácií, ktorá bude základom stálych expozícií, ako je to v prípade napr. židovskej, či nemeckej kultúry. Smerovanie je teda jasné - vytvorenie samostatného maďarského múzea. Základom pre jeho vytvorenie je zbierkotvorná činnosť, ktorá vyžaduje podľa slov I. Danterovej širokú spoluprácu s múzeami, galériami, pamätnými izbami a ďalšími inštitúciami v záujme zmapovania výskytu pamiatok maďarskej kultúry na Slovensku. Neopomenula však ani spoluprácu s múzeami v Maďarsku, ktorých archívy a výstavy vykazujú spätosť so slovenskými Maďarmi. Na margo finančnej stránky Danterová pripomenula nelichotivý stav múzejníctva na Slovensku a vyzdvihla spoluprácu a finančné príspevky rôznych nadácií a inštitúcií.
Z obsahu vyhlásenie vysokého komisára Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre menšinovú problematiku Rolfa Ekeusa vyplýva, že ho nijako nemožno dávať do súvislosti s Maďarskom a Zákonom o Maďaroch v susedných štátoch. V reakcii na dokument, ktorý údajne zverejnili ešte v piatok v Haagu, ale médiá o ňom informovali až dnes, to v Budapešti uviedol hovorca maďarského Ministerstva zahraničných vecí Gábor Horváth. Fakt, že adresátom vyhlásenia nie je Maďarsko, potvrdzuje podľa rovnakého zdroja aj informácia z Úradu vysokého komisára OBSE, ako aj skutočnosti, že OBSE sa v súčasnosti zaoberá etnickými konfliktami v juhovýchodnej Európe a krajinách Spoločenstva nezávislých štátov a že sa žiadne fórum tejto organizácie nezaoberalo tzv. krajanským zákonom. Právne posúdenie maďarskej legislatívnej normy jednoznačne uzavreli Európsky parlament a následne správa, respektíve odporúčania tzv. Benátskej komisie Rady Európy. Konzultácie o jej realizácii prebiehajú s väčšinou susedných krajín, poznamenal hovorca. "Popri Európskej komisii a iných európskych orgánoch aj všetci naši susedia, vrátane Rumunska, uznali, že napriek sporným otázkam o realizácii zákona, tento nespôsobil napätie ani v dvojstranných vzťahoch, ani v regióne," uvádza sa v stanovisku Gábora Horvátha. Podľa rovnakého zdroja sa šéf maďarskej diplomacie v rámci zasadania Výboru ministrov Rady Európy začiatkom novembra stretne so švédskym diplomatom Rolfom Ekeusom. Termín tohto stretnutia dohodli už skôr.
Nápis v maďarskom jazyku Talpra Magyar Felvidék, čo v preklade do slovenčiny znamená Na nohy, Maďari Felvidéku nastriekal doteraz neznámy páchateľ (páchatelia) na Dom Matice slovenskej v Leviciach. Maďarský výraz Felvidék znamená Horné Uhorsko, čiže Slovensko chápané ako súčasť veľkého Maďarska. Riaditeľ Domu Matice slovenskej v Leviciach Vincent Mozdík povedal, že nápis niekto nastriekal v noci z 27. na 28. októbra. Vandali už v minulosti levický Dom Matice slovenskej poškodili.
Na Dom Matice slovenskej v Leviciach nastriekal neznámy páchateľ veľkými čiernymi písmenami nápis v maďarskom jazyku Talpra Magyar Felvidék, čo v preklade do slovenčiny znamená Na nohy, Maďari Felvidéku. Maďarský výraz Felvidék znamená Horné Uhorsko, čiže Slovensko chápané ako súčasť veľkého Maďarska. Podľa riaditeľa Domu Matice slovenskej v Leviciach Vincenta Mozdíka nápis niekto nastriekal na budovu v noci z 27. na 28. októbra. Pripomenul, že vandali už v minulosti poškodili levický Dom Matice: "Rozbili nám veľké sklo na vývesnej skrini, vypáčili dvere, polepili a opľuvali okná."
Zákon o Maďaroch v susedných štátoch je jednou z mála legislatívnych noriem, o ktorých sa dá povedať, že sú -ako dúfa Budapešť- nielen dobré, ale sú aj veľmi blízke srdcom ľudí. Vyplýva to zo slov maďarského premiéra Viktora Orbána v exkluzívnom rozhovore, ktorý odvysielala v nedeľu podvečer maďarská satelitná spoločnosť Duna TV. Podľa predsedu maďarskej vlády môžu byť jeho krajania hrdí na tento zákon, za ktorý hlasovalo, nie náhodou, viac ako 90 percent budapeštianskeho zákonodarného zboru. Zákon, ktorého cieľom je cezhraničné znovuzjednotenie maďarského národa, sa pokúsi poskytnúť pomoc krajanom spoza hraníc v tom, aby mohli zostať na rodnej zemi a tam vytvorili vlastný malý maďarský svet. "Cieľom tohto zákona je zastaviť, zvrátiť asimiláciu, doliehajúcu na Maďarov v uplynulých osemdesiatych rokoch a namiesto nej posilniť pocit spolupatričnosti k maďarskému národu a úcty k sebe samým," formuloval Viktor Orbán. Záporne odpovedal maďarský premiér na otázku, či je spokojný so správou tzv. Benátskej komisie Rady Európy, respektíve s procesmi, ktoré možno registrovať za hranicami Maďarskej republiky. Netvrdíme, že sa zrodilo maďarské víťazstvo, uviedol a dodal, že správa je veľkým víťazstvom všetkých európskych minorít. Správa obsahuje aj prvky, ktoré potvrdzujú dlhý čas jestvujúce obavy Maďarov doma i za hranicami súvisiace s osudom národa a zmýšľanie maďarskej vlády a príslušnú časť jej programu, povedal Viktor Orbán a poukázal na fakt, že správa nezávislého grémia expertov potvrdzuje možnosť materskej krajiny poskytnúť pomoc krajanom žijúcim mimo jej územia. "Chcel by som byť spokojný v roku 2015, keď budeme môcť povedať, že sme dohnali priemerné členské krajiny Európskej únie," poznamenal Viktor Orbán a dodal, že dovtedy si Maďari musia slovo spokojnosť vyradiť zo slovníka. Maďarsko muselo za štvrťstoročie absolvovať cestu, na ktorú mali šťastnejšie krajiny starého kontinentu k dispozícii sedem desaťročí, zdôraznil predseda vlády a dodal, že aj keď sa dobre pokračuje v znižovaní straty, k spokojnosti treba toho ešte mnoho urobiť. Na margo rozdielneho hodnotenia správy v Budapešti a v Bukurešti Viktor Orbán poznamenal, že každý sa usiluje z daných možností vyťažiť čo najviac. "Z maďarského hľadiska je vedľajšie, či to v Rumunsku považujú za víťazstvo alebo nie," konštatoval a zdôraznil, že Benátska komisia neskúmala iba maďarský zákon, ale analyzovala aj podobné normy ďalších európskych štátov. Obsah správy podľa Orbánových slov znamená, že európske menšiny sú bohatšie o nový právny prostriedok. Kým účastníci Maďarskej stálej konferencie vyjadrili v uplynulom týždni v Budapešti názor, že zmeny schválenej normy nie sú potrebné, Rumunsko a maďarský, opozičný Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) zastávajú iné stanovisko, pripustil premiér.
Postavenie menšín a problémy spojené s uplatňovaním slobody svedomia sú témou dvojdňovej medzinárodnej konferencie pod názvom Sloboda svedomia v postkomunistickej spoločnosti, ktorá sa dnes začala v pražskom Valdštejnskom paláci. Slovenskú republiku bude počas druhého dňa konferencie zastupovať minister spravodlivosti Ján Čarnogurský. Akcia sa koná v súvislosti s prerokovávaním zákona o slobode náboženského vyznania a postavenia cirkví a náboženských spoločností a v nadväznosti na konferenciu Náboženstvo, štát a spoločnosť v postkomunistickej strednej Európe, ktorá sa v roku 1999 konala v Prahe. Účastníci z viacerých krajín sveta, vrátane USA, vyhodnotia poznatky a skúsenosti súvisiace so vzťahmi medzi štátom, cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ako aj etnickými menšinami. Diskutovať sa bude aj o pripravovanej legislatívnej úprave v ČR a jej problémoch. Senát Parlamentu ČR minulý týždeň zamietol vládny návrh zákona o cirkvách a náboženských spoločenstvách, ktorý bol podľa odporcov v rozpore s Listinou základných práv a slobôd, pretože by cirkvi obmedzoval. Usporiadateľom akcie je Ústavno-právny výbor Senátu Parlamentu ČR a Výskumné centrum pre náboženstvá a ľudské práva (RCDA).
Zákaz sexuálneho obťažovania na pracovisku sa má rozšíriť do celej Európskej únie. To je žiadosť poslancov Európskeho parlamentu (EP), ktorú vyjadrili v druhom čítaní k novele zákona o zrovnoprávnení mužov a žien na pracovisku z roku 1976. Podniky by mali vytvorením akéhosi „dôverníka” zamedziť sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku. Okrem toho žiadali poslanci EP v zamestnaní a v rodine rešpektovať právo ženy na ochranu materstva a tehotenstva. Uviedol rakúsky denník Der Standard. Podľa žiadosti poslancov by mali zamestnávatelia ročne predkladať správu o rovnoprávnosti žien a mužov na pracovisku. Od členských štátov požaduje EP predloženie správy o prijatých pozitívnych opatreniach na vytvorenie rovnakého postavenia pre obe pohlavia. Rada ministrov EÚ žiadala zverejnenie takejto správy len každých päť rokov.
Maďarsko, ktoré sa pripojilo ku globálnej antiteroristickej koalícii a ako členská krajina NATO má blízko aj k vojenskej operácii USA a Veľkej Británie proti teroristickým cieľom v Afganistane, má zároveň platnú Zmluvu o priateľstve a spolupráci s Afganistanom, píše štvrtkové vydanie denníka Sme. Zmluvu o priateľstve a spolupráci medzi Maďarskom a Afganistanom podpísali 7. októbra 1982 v Budapešti - bola podpísaná na obdobie 20 rokov, jej platnosť sa má ukončiť v roku 2003. V texte zmluvy sa o. i. uvádza, že bratské priateľstvo a spolupráca je v záujme ľudu oboch krajín a že signatárske krajiny chcú prispievať k svetovému mieru a posilneniu medzinárodnej bezpečnosti Dodnes platná zmluva konštatuje: strany sa nezúčastnia na koalícii a ani činnosti, ktorá je namierená proti druhej zmluvnej strane. Minister zahraničných vecí MR János Martonyi uviedol 17. 10. 2001, že zmluva má nulový praktický význam. Bez ohľadu na to je ešte zmluva v platnosti, a tak trvá z hľadiska medzinárodného práva zaujímavá situácia, keď vzťahy medzi Maďarskom a Afganistanom sú určované jednak zmluvou o priateľstve a spolupráci a zároveň, vychádzajúc z členstva MR v NATO, aj vojnovým stavom, píše Sme. Ako riešenie uvedenej citlivej otázky odborníci z Ministerstva zahraničných vecí MR neodporúčali jednostranné vypovedanie zmluvy, i keď by to bolo možné odôvodniť zásadne zmenenou situáciou či podporou, ktorú Taliban poskytuje terorizmu. Budapešť neuznáva režim Talibanu v Kábule. Politické zmeny však neznamenajú automaticky aj ukončenie platnosti medzinárodných zmlúv. Maďarsko na poli zahraničnej politiky ovláda možnosti pohybu na tenkej hrane. Ako členská krajina NATO zatiaľ uprednostnilo ponuku švédskej firmy Gripen na dodávku bojových stíhačiek pre potreby letectva MR bez ohľadu na fakt, že Švédsko nie je členom Aliancie. V priebehu minulého týždňa veľvyslankyňa USA v MR odovzdala maďarskej strane informačný materiál s novou ponukou USA o prenájme 14 kusov stíhačiek F-16 za 89,6 miliardy HUF, čo by mohlo byť skoro jednou tretinou výdavkov spojených s prenájmom rovnakých počtov Gripenov tvoriacich švédsku ponuku. Tvorivé a tvrdošijné uplatňovanie národných záujmov jednotlivými vládami Maďarska by mohlo byť inšpiráciou aj pre ďalšie krajiny.
Pre anglicky hovoriacich ľudí je určená historická kniha autorov Petra A. Toma a Dušana Kováča Slovensko: Od Sama po Dzurindu. V diele ktoré vyšlo vo vydavateľstva Hoover Press predkladajú historický vývoj od Samových čias po dnešok. ťitateľom približujú aj časy komunistickej diktatúry, Pražskú jar, nežnú revolúciu, pád komunizmu, rozpad federácie a postupné nastoľovanie demokratických zmien. Peter A. Toma je profesorom na Arizonskej univerzite, Dušan Kováč ako historik v Slovenskej akadémii vied (SAV) v Bratislave.
Štúrovský jarmok Šimona a Júdu, ktorý má na Slovensku azda najdlhšiu, už 455-ročnú tradíciu otvorí primátor Štúrova Ján Oravec v piatok 26. októbra o 9. hodine. Ako o tom informoval Ľudovít Molnár z Mestského úradu v Štúrove, svoj tovar či služby bude ponúkať okolo 600 jarmočníkov. Napriek tomu, že sa nedávno otvoril most do Ostrihomu, predavači z Maďarska sa zatiaľ do Štúrova nechystajú, no na druhej strane organizátori očakávajú väčší počet návštevníkov z pravého brehu Dunaja. Na jarmoku vystúpia folklórne a hudobné skupiny z Ostrihomu, prídu odtiaľ aj džudisti, ktorí si zmerajú sily s domácimi borcami. Okrem to ho sa predstavia aj štúrovské tanečné skupiny a dychovka.
Na zavedenie tvrdých legislatívnych opatrení v oblasti migračnej politiky na Slovensku i v Európskej únii (EÚ) s cieľom „zachrániť slovenský národ a pôvodné obyvateľstvo Európy” vyzvala dnes predsedníčka Slovenskej národnej strany (SNS) Anna Malíková. Podľa nej prognózy jednoznačne potvrdzujú, že pôvodné európske obyvateľstvo ubúda a naopak, počet utečencov z tretieho sveta neustále vzrastá. Ako upozornila pred novinármi líderka národniarov, predstavitelia EÚ a Slovenska chcú nahradiť úbytok vlastných obyvateľov cudzincami. „Slovensko sa nedávno javilo len ako tranzitná krajina, ale teraz s naším priblížením k EÚ sa už mení na cieľovú krajinu,” konštatovala. V záujme ochrany slovenského národa je preto podľa národniarov nevyhnutné zmeniť aj našu prílišnú liberálnu migračnú legislatívu. „Na Slovensku nie je ani toľko miesta, ani toľko práce, aby jej bolo dosť aj pre migrantov,” dodala. Podľa Malíkovej súčasná vládna koalícia nereaguje vôbec na hrozbu nárastu žiadateľov o azyl na Slovensku z pohľadu ochrany štátotvorného národa. „Naopak, napomáha aj návrhom zákona o pobyte cudzincov a snaží sa super pozitívne reagovať na masívne vlny prílivu utečencov,” vyhlásila šéfka SNS. Ako príklad uviedla zmenu vojenských kasární na azylové tábory, ktoré sa stávajú zárodkom multikultúrnej spoločnosti. Tá však má podľa Malíkovej zlikvidovať národný štát. Predstavitelia SNS vyzývajú vládu na také sociálno-ekonomické opatrenia, ktoré zabrzdia odliv „našich mozgov” do zahraničia. „My Slováci sme malý národ. Ak urobia chyby veľké národy, možno niečo stratia, ale ak urobí chybu malý národ, môže ho to stáť doslova krk,” dodala Malíková.
K vyše ôsmim tisícom pomenovaných asteroidov pribudla planétka s číslom 22901, ktorá nesie meno Ivanbella na počesť prvého slovenského kozmonauta - plukovníka Ivana Bellu. Názov planétky schválila v auguste Medzinárodná astronomická únia. Objavili ju Peter Kušnirák a Petr Pravec 0,65-metrovým ďalekohľadom Astronomického ústavu Akadémie vied ČR v Ondřejove pri pozorovaní v noci 12. októbra 1999 v juhovýchodnej časti súhvezdia Rýb. Planétka obieha okolo Slnka po mierne excentrickej a sklonenej dráhe s časom obehu 4,1 roka. Priemer telesa je približne 6 km a k Zemi sa približuje na vzdialenosť 180 miliónov km. Planétku (22901) Ivanbella ako prvý pozoroval objaviteľ asteroidov Milan Antal ešte v roku 1983 počas pracovného pobytu v maďarskom observatóriu Piszkéstet‹ v pohorí Matra. Pre nedostatok pozorovaní sa mu však planétka stratila. Stratenou zostala až do októbra 1999, keď ju znovuobjavili pozorovatelia z Ondřejova, ktorí sa stali jej novými objaviteľmi. Keďže bol Milan Antal dlhoročným členom Slovenskej astronomickej spoločnosti (SAS), rozhodli sa objavitelia ponúknuť možnosť pomenovať túto planétku predsedníctvu SAS, povedal Kušnirák. Predsedníctvo SAS sa rozhodlo pre kozmonauta plk. Ivana Bellu. Asteroidy, nazývané aj planétky, sú v porovnaní s planétami malé telesá nepravidelných tvarov, obiehajúce okolo Slnka prevažne medzi dráhami Marsu a Jupitera. Prvý asteroid, dnes známy pod označením (1) Ceres, objavil taliansky astronóm Piazzi v Palerme 1. januára 1801. Má priemer necelých 1 000 km. V súčasnosti poznáme v slnečnej sústave približne 150 tisíc asteroidov.
Pozornosť Rusínov z celého sveta sa v sobotu sústredí na Prahu, kde otvoria 6. svetový kongres Rusínov, ktorý sa koná pravidelne každé dva roky. Najpočetnejšie zastúpenou skupinou bude slovenská, z ktorej pochádza aj predseda Svetovej rady Rusínov Vasiľ Turok. Ten potvrdil, že prešovská delegácia odchádza do Prahy už dnes a v prejave na kongrese chce upozorniť na problémy v oblasti národnostnej kultúry a školstva. Ako dlhoročný dramaturg Divadla Alexandra Duchnoviča (DAD) v Prešove a bývalý učiteľ je v tejto problematike dobre zorientovaný. Na kongrese mieni nastoliť aj otázku priestoru v národnostnom rozhlase. „Nejde nám o to, aby Ukrajinci nemali svoje vysielanie, ale aby sme ho mali aj my,“ vyhlásil Turok, ktorý v tejto oblasti usiluje o vzájomne výhodný konsenzus. Počas kongresu odovzdajú Cenu Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru a sošku Karpatského medveďa za významný počin pre Rusínov. Večer v Národnom dome na Vinohradoch vystúpia členovia činohry DAD a spevácka a tanečná skupina Podduklianskeho umeleckého ľudového súboru. Delegáti zvolia svojich zástupcov v najvyššom orgáne, a ten potom rozhodne o novom predsedovi Svetovej rady Rusínov. Podľa vyhlásenia Turoka, o tento post sa už nebude uchádzať. Na pražský kongres organizátori pozvali všetkých veľvyslancov krajín, v ktorých žijú Rusíni, aby sa dozvedeli o problémoch a snahách tejto početnej komunity. Prvý rusínsky kongres bol v roku 1991 na Slovensku v Medzilaborciach, potom nasledovali ďalšie európske štáty (okrem Rumunska), kde žijú Rusíni. Naposledy sa toto stretnutie konalo v ukrajinskom Užhorode.
Združenie turizmu Slovenský kras vydalo v týchto dňoch programovú ponuku služieb cestovného ruchu v okrese Rožňava na obdobie rokov 2001/2002. Obsahuje základné informácie o regióne, ubytovacích a stravovacích službách, atraktivitách horného Gemera, ako aj o možnostiach trávenia voľného času. Ako uviedol Štefan Mátyus z Turistického informačného centra v Rožňave, ktoré publikáciu zostavovalo, zámerom vydavateľov bolo zostaviť turistického sprievodcu s čo najväčším počtom praktických informácií pre návštevníkov. Zatiaľ vyšiel v slovenskej a maďarskej verzii, na budúci rok sa uvažuje o poľskej. Okrem tradičných informácií o najnavštevovanejších miestach obsahuje aj kalendár o kultúrno-spoločenských a športových podujatiach v nasledujúcom roku a prehľad možností športových aktivít v regióne vrátane kontaktných adries. Sprievodca tiež prehľadných spôsobom na malom priestore ponúka kompletné údaje o 44 poskytovateľoch ubytovacích služieb rôznych kategórií, ktorí disponujú kapacitou takmer 900 lôžok. Posunom oproti minulosti, pri vydávaní podobných publikácií, je cezhraničné poňatie cestovného ruchu v hornom Gemeri, ktoré sa odrazilo na zaradení informácií o maďarskom Aggtelekskom národnom parku do katalógu. Ako však skonštatovali viacerí podnikatelia v turizme, škoda, že sa objavil až po tohtoročnej letnej sezóne.
Dohodu o vytvorení expertných skupín na prípravu podkladov k posudzovaniu dodržiavania technologických pravidiel pri výrobe tokajských vín na Slovensku do konca septembra 2001 a prerokovať tieto podklady v spoločnej komisii ešte do konca tohto roka považujú Slovensko i Maďarsko za najväčší prínos takmer dvojdňových rokovaní komisie expertov oboch zainteresovaných strán o denominácii tokajského vína, ktoré sa včera skončili v Trebišove. Členovia komisie sa v Trebišove nedohodli na zásadných otázkach - názov vína a rozloha pestovateľskej oblasti. „Maďarská strana po prehliadke pivníc v Malej Tŕni však nemala žiadne výhrady ku kvalite a technológii výroby slovenských tokajských vín a nehrozí teda, že by sme mohli znehodnotiť značku tokajského vína, ktoré sa vo svete zatiaľ predáva pod označením Made in Hungary,“ povedal spolupredseda spoločnej slovensko-maďarskej komisie a generálny riaditeľ sekcie európskej integrácie Ministerstva pôdohospodárstva SR Ľubomír Miček. „Musíme ešte zjednotiť technologické pravidlá výroby tokajských vín a vzájomne sa informovať o vývoji tokajského vinárskeho regiónu od roku 1908 až po súčasnosť. V Trebišove sme však urobili rozhodujúce kroky k riešeniu problému,“ charakterizoval závery rozhovorov spolupredseda komisie a štátny podtajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka MR Tamás Éder. Spor o značku tokajských vín trvá od roku 1993, keď MR a EÚ podpísali dohodu o exkluzívnom pomenovaní tokajských vín pre Maďarsko. Slovenská strana v čase delenia spoločnej česko-slovenskej federácie zanedbala túto otázku a teraz sa snaží vrátiť na európske trhy vína zo špecifickej 908-hektárov veľkej vinárskej oblasti z okolia Viničiek, Malej Tŕne a Slovenského Nového Mesta na juhovýchode Slovenska (20 % z celej rozlohy Tokajskej oblasti na oboch stranách hraníc SR a MR) pod tradičným pomenovaním Tokajské víno. Od roku 1993 tak Slovensko predáva ročne asi tisíc ton (asi 100-tisíc litrov) tohto zlatistého moku z tokajskej oblasti do Maďarska, ktoré ním plní fľaše a predáva ako vlastnú produkciu.
V Bojnickom zámku vyvrcholil 10. ročník Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Jeho cieľom bolo predstaviť verejnosti duchovné klenoty, ktoré charakterizujú život našich predkov. Do európskeho projektu sa v tomto roku zapojilo 42 krajín Európy a Vatikán. Ruky si podali všetci, ktorí chcú bližšie spoznať korene svojho rodu. Podľa riaditeľky odboru pamiatkovej starostlivosti MK SR Viery Mockovej sa za dva mesiace uskutočnilo na Slovensku vyše 200 podujatí. O širších súvislostiach európskych dní hovorili na podujatiach aj diplomati. Kultúrny atašé rakúskeho veľvyslanectva na Slovensku hovoril o význame Pálfyovskej rodiny, ktorá patrila medzi najvernejšie v monarchii. Radca maďarského veľvyslanectva na Slovensku Lajos Várady ocenil podujatie ako veľmi dobré a užitočné, lebo pomáha priblížiť minulosť dnešným generáciám.
Pri príležitosti 80. výročia od nakrútenia prvého slovensko-amerického dlhometrážneho filmu Jánošík usporiadal Slovenský filmový ústav (SFÚ) vo viacerých mestách Slovenska a aj v zahraničí sériu spomienkových projekcií tejto snímky režiséra Jaroslava Siakeľa. Ako prví uvidia Jánošíka v piatok obyvatelia Brezovej pod Bradlom, odkiaľ pochádza Ján Závodský, vďaka ktorému sa film zachránil. V jeho chicagskej garáži totiž Jánošík ležal v zabudnutí takmer 50 rokov, až ho nakoniec v roku 1970 previezol na Slovensko a venoval SFÚ. Ako informovala Simona Nôtová z SFÚ, premietanie jubilujúceho filmu bude pokračovať v posledný októbrový deň v Martine, v novembri sa snímka dostane do režisérovho rodiska, Blatnice, neskôr do Vrútok a 21. novembra, pri príležitosti pražskej premiéry zavíta do českej metropoly. Jánošíka uvidia aj návštevníci decembrového Medzinárodného filmového festivalu v Bratislave a SFÚ ho plánuje predstaviť aj v Chicagu, vo Washingtone, v Paríži a v Štrasburgu. Oslavy osemdesiatin vyvrcholia na začiatku budúceho roku Žiline, kde sa uskutočnila slovenská premiéra. Zničeniu filmovej kópie Jánošíka zabránili v 70. rokoch Bratislavské filmové laboratóriá, ktoré prekopírovali 89 tisíc políčok filmu, a tak zachránili hodinu a dve minúty premietacieho času. V roku 1975 zrekonštruoval a ozvučil film Ivan Rumanovský, ktorý predĺžil premietací čas o šesť minút. K jubileu filmu vydáva SFÚ aj pohľadnicovú skladačku, ako aj VHS kazetu s anglickými titulkami. Kazetu rozošle ústav zastupiteľským úradom v zahraničí a filmovým archívom združeným v Medzinárodnej federácii filmových archívov, ktorého členom sa Slovensko stalo v apríli tohto roku.
Osemdesiat rokov činnosti si v týchto dňoch pripomína Filozofická fakulta Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Ako najstaršia filozofická fakulta na Slovensku patrí medzi tie, ktorými sa podľa zákona z roku 1919 ustanovila „prvá slovenská alma mater” Univerzita Komenského. Okrem lekárskej fakulty neboli v roku 1919 vhodné podmienky na začiatok pôsobenia fakúlt UK. Až v školskom roku 1921/1922 otvorili svoje brány filozofická a právnická fakulta. FiF UK začala výučbu presne pred osemdesiatimi rokmi 24. októbra 1921. Dekrétmi prezidenta republiky T. G. Masaryka boli 14. septembra 1921 menovaní prví riadni profesori FiF UK. Patril k nim aj profesor pre dejiny českej kultúry Jozef Hanuš, ktorý sa stal prvým dekanom v histórii fakulty. Na štúdium do prvého ročníka v zimnom semestri 1921/22 sa zapísalo 30 riadnych a 34 mimoriadnych poslucháčov. Prvé roky života fakulty boli zamerané predovšetkým na vybudovanie strediska výchovy pre slovenské stredné školstvo. Vyučovali sa odbory slovanská filológia, história, národopis a hudobná veda. Na FiF UK študovali väčšinou ženy. Pochádzali najmä z rodín živnostníckych, maloobchodných, úradníckych, učiteľských a robotníckych. Okrem nedostatku pedagógov mala fakulta až do roku 1936, keď sa presťahovala do budovy na Šafárikovom námestí, aj problémy s priestorovým zabezpečením. V roku 1938 existovalo na FiF UK už 24 seminárov a zvýšil sa aj počet poslucháčov. V tomto a nasledujúcom roku však fakultu vzhľadom na vyhlásenie autonómie Slovenska museli opustiť viacerí českí profesori. K ďalším personálnym zmenám prišlo po februárových udalostiach v roku 1948 v čase politických previerok na fakulte. V päťdesiatych rokoch si FiF začala budovať samostatné výskumné pracoviská a rozvíjať spoluprácu so zahraničnými univerzitami. Od roku 1965 organizuje Letný seminár slovenského jazyka a kultúry - Studia Academica Slovaca - pre zahraničných študentov. Obsahová prestavba štúdia sa uskutočnila prijatím zákona o vysokých školách v roku 1980. Ďalšie významné zmeny najmä vo vzťahu k systému vedeckovýskumnej práce fakulta zaznamenala v roku 1989. Významné výročie si FiF UK pripomína dnešným slávnostným zhromaždením akademickej obce.
Nestarnúci slovenský spevák Miroslav Žbirka prináša pre svojich fanúšikov predvianočný darček - nové CD Modrý album. Nový album, ktorý obľúbený Meky pokrstil v pražskom klube Meloun, obsahuje 15 skladieb a práca na ňom trvala asi tri mesiace. Autorom hudby je M. Žbirka a o texty sa podelil s Jozefom Urbanom a Kamilom Peterajom. Ako sám priznáva, názov Modrý album je v hovorovej češtine kombinovanej so slovenčinou. M. Žbirka, ktorý žije v Prahe, sa na rozdiel od mnohých iných muzikantov nevenuje podnikaniu a hudba ho plne zamestnáva. Ako sám hovorí, nič iné ani veľmi nestíha. Svojich fanúšikov by chcel na budúci rok potešiť koncertnou šnúrou po Česku aj Slovensku.
Od prehradenia Dunaja pri Čuňove uplynulo 9 rokov. Pomocou náhradného riešenia sa podarilo dostať vodu na gabčíkovské turbíny. Náhradné riešenie, teda variant C, ktorý sa stal aj predmetom súdneho sporu v Haagu umožnil zvýšenie hladiny Dunaja o sedem metrov a tak sa voda dostala až do Gabčíkova, kde sa začala prevádzka vodnej elektrárne. Za toto obdobie vyrobili v Gabčíkove viac ako 20 mld kWh energie. Námestník riaditeľa vodohospodárskej výstavby J. Obložinský povedal, že je to dobrý pocit pre stavbára, ktorý venoval tomuto dielu časť svojho života. No ďalej dodal, že je to iba prvá etapa, lebo je nutné vyriešiť úsek pod Palkovičovom, ktorý sa nedá vyriešiť bez účasti maďarskej strany a je tiež nutná estetizácia prostredia, v ktorom sa komplex nachádza.
Vzájomné vzťahy Čechov a Slovákov ležia na srdci jednej z popredných osobností českej politickej scény Egonovi Lánskemu, rodákovi z Trenčína, ktorý sa sám označuje za Čechoslováka. Na jeho popud sa dnes v Senáte Parlamentu ČR uskutočnia česko-slovenské hovory o kultúre na tému Budúcnosť česko-slovenských vzťahov - kontinuita a diskontinuita za účasti osobností z oboch štátov v rámci mesiaca kultúrnej vzájomnosti ČR a SR. „Snažím sa vzájomné vzťahy niekam postrčiť, pretože sa mi zdá, že verejne ani príliš neexistujú, aspoň v tejto časti bývalého Československa. Myslím si, že na Slovensku je trošku väčší záujem o češtinu aj český jazyk,” uviedol senátor plynulou slovenčinou. Ako ďalej pripomenul, český občan sa dostane do styku so slovenskou problematikou dosť málo. České deti sa o Slovensku v školách veľa nedozvedia. „Myslím si, že o sebe máme vedieť, nielen pretože sme mali akýsi spoločný štát a vzhľadom k tomu spoločný záujem. Tiež sme ale susedia a navzájom sa v politike podporujeme,” dodal. Politik, ktorý aj v čase pôsobenia vo federálnej vláde so slovenskými delegáciami rokoval po slovensky, je presvedčený, že na Slovensku je ešte stále záujem o literatúru, aj prekladovú v českom jazyku. „Ale nikdy taký záujem nebol v Česku o tlač, alebo knihy vychádzajúce na Slovensku a v slovenčine,” dodal. „Dozvedám sa, že české deti prestávajú rozumieť po slovensky, čo nikdy predtým nebol problém a zdá sa mi, že nám to bude vzájomne vytvárať problémy,” pripustil senátor v rozhovore. Rozdelenie bývalého Československa a vznik dvoch samostatných štátov je podľa Lánskeho už dnes dávno prekonanou záležitosťou. „To už nie je emocionálna citová vec. Malo by to byť čosi, čo chceme analyzovať. Pozrieť sa späť a povedať si čo sa to tu vlastne stalo, čo sme to urobili a čo bolo toho výsledkom,” dodal politik a novinár, ktorý prežil skoro štvrťstoročie v exile. „Viem, že každý národ, ktorý prechádza určitým problémom vo svojej histórii sa pokúša tieto problémy analyzovať. My sme nikdy nič také neurobili, čo sa týka rozpadu spoločného štátu,” dodal. Česko-slovenská diskusia na pôde Senátu, ktorá by sa mala konať každé tri mesiace, by mohla podľa Lánskeho k takejto analýze minulosti prispieť. „Ja sa domnievam, že bude možné diskutovať úplne o všetkom. Veľmi by som si želal, aby to, čo tu teraz začíname, bolo niečo, čo je otvorené pre verejnosť,” dodal. „Ja som Čechoslovák, to som vždy tvrdil aj tu. Ja sa necítim byť Slovákom, ako nacionálne, a takisto sa necítim byť Čechom. Ja sa cítim byť Čechoslovákom. V tom zmysle si aj myslím, že môžem byť pre obe krajiny užitočný,” dodal na záver rodák z Trenčína, ktorý so Slovákmi skutočne hovorí zásadne po slovensky.
Na Slovensku sa nakrúti v priemere jeden film ročne a to je žalostne málo a nič nenasvedčuje, že by sa v najbližšom čase malo niečo zmeniť k lepšiemu. Bývalý monopolný výrobca filmov - Štúdio Koliba - je v konkurze a pretože areál filmových ateliérov leží v lukratívnej časti Bratislavy, už tu zrejme nejde o filmy, ale o cenné pozemky. Filmový producent R. Biermann však upozorňuje, že celá aféra okolo Koliby je iba politickou hrou, pretože všetky poriadne slovenské filmy ich tvorcovia nakrútili mimo Koliby. V hlbokej kríze sa tiež ocitli prevádzkovatelia slovenských kín. Na Slovensku koncom minulého roka fungovalo 279 kín a pokiaľ bude tento trend pokračovať, počet kín klesne pod 50 a Slovensko sa dostane pod úroveň Albánska. Návštevnosť kín je veľmi malá čo je spôsobené nízkou kúpyschopnosťou obyvateľov. Prevádzkovatelia kín sa teraz búria proti novému zákonu, ktorý plánuje zaviesť 3 až 5 percentný poplatok za uvádzanie filmov na verejnosti.
Získavanie finančných zdrojov na programy pre ochranu životného prostredia je najmä v slovenskej ekonomike veľmi ťažké. Sú však určité možnosti získať prostriedky z medzinárodných fondov a programov. Slovenské centrum čistejšej produkcie ako neštátna nezisková organizácia vynikla s podporou UNIDO (United Nation Industrial Development Organization a UNEP (United Nation Environmental Programme) práve na podporu aktivít na ochranu životného prostredia a zapájanie Slovenska do medzinárodných programov. Práve v týchto dňoch štartuje medzinárodný environmentálny program, ktorý finančne podporuje UNIDO a GEF (Global Environmental Facilty) s cieľom prispieť k ochrane vôd Dunaja. Do projektu je zapojené okrem Slovenska aj Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko. V každom z týchto štátov sa do projektu zapoja tri až štyri podniky, ktorých činnosť môže mať vplyv na vodu. V týchto podnikoch odborníci urobia preskúmanie a určenie potenciálov na znižovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie. V prvej etape, ktorá sa práve začína a skončí sa v marci budúceho roka, sa zamerajú na projekty čistejšej produkcie. To chce vyrábať s menším znečistením vôd, ovzdušia a prostredia, s menším množstvom odpadov, s menšou spotrebou energií, materiálu a ľudskej práce. Čistejšia produkcia tiež znamená hľadať možnosti využívania odpadov priamo na mieste ich vzniku. Program dostal pracovný názov TEST - Transfer Environmental Sound Technology, čo znamená podporu technológiám, ktoré majú pozitívny vplyv na životné prostredie. Na Slovensku do programu vybrali ŽOS Trnavu a Kappa Štúrovo. Ďalší kandidát je vo výberovom konaní.
Trio Andyho Summersa sa v posledný októbrový večer predstaví na koncerte v budapeštianskej Petőfiho hale. Skvelý britský gitarista, ktorý sa preslávil predovšetkým ako člen formácie The Police, vydal prvú sólovú platňu ešte v časoch pôsobenia po boku slávnejšieho Stinga v tejto skupine. Po jej rozpade sa čoraz viac orientoval na džez. Návštevníci budúcotýždňového koncertu sa budú môcť presvedčiť o súčasných kvalitách 59-ročnej osobnosti britskej hudobnej scény, ktorú doplnia basgitarista Darryl Jones a hráč na bicie nástroje Dennis Chambers. Kým prvý z nich bol v minulosti členom orchestru Milesa Davisa, či sprievodnej Madonninej skupiny, ale spolupracoval aj s Peterom Gabrielom a Stingom, pričom v súčasnosti je hosťujúcim členom The Rolling Stones, druhý nemá hudobné vzdelanie, ale po „muzicírovaní” v nočných kluboch hrával aj vo formáciách legendárnych džezmenov Stanleyho Clarka, Georgea Dukea, Johna McLaughlina, Davida Sanborna a Johna Scofielda.
Viac ako dva kilogramy drogy, s najväčšou pravdepodobnosťou marihuany, zhabali maďarskí colníci v pondelok na maďarsko-juhoslovanskom hraničnom priechode v Tompe. Drogový kontraband v odhadovanej hodnote viac ako tri milióny forintov sa ukrýval v kufri s dvojitým dnom, ktorý maďarské orgány odhalili pri kontrole cestujúcich rakúskeho autobusu smerujúceho z JZR do Maďarska. K inkriminovanej batožine sa nik neprihlásil, takže maďarská polícia začala s pátraním po neznámom páchateľovi. Maďarskí colníci našli na hraničných priechodoch krajiny v roku 2001 doteraz 225 kg rôznych narkotík, hlavne však heroínu.
Benátska komisia minulý piatok zverejnila svoje stanovisko k podpore materskej krajiny tým menšinám, ktoré žijú mimo jej hraníc, jednoducho povedané: k takzvaným krajanským zákonom. Komisia je orgánom Rady Európy, zložená je z medzinárodne uznávaných právnikov. Jej vyjadrenia nemajú záväzný charakter, ide vlastne iba o odporúčania, pravda, odkloniť sa od nich sa nepatrí. Zámienkou alebo podnetom pre prácu Benátskej komisie bol už v Budapešti prijatý zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. Bukurešť sa obrátila na Radu Európy a na jej Benátsku komisiu preto, lebo mala vážne výhrady voči maďarskému krajanskému zákonu. Budapešť však navrhla skúmať tému vo všeobecnosti a nezužovať ju len na maďarský problém, čo komisia aj prijala a vo svojej správe vôbec nespomína žiadne krajiny konkrétne. Stanovisko Benátskej komisie je však satisfakciou pre obe krajiny, ako sa to právom očakáva od podobných šalamúnskych rozhodnutí. Pozrime sa na ne trocha bližšie a uvidíme, že nejde o biele či čierne videnie problému, a že v konkrétnom prípade maďarského krajanského zákona budú potrebné ďalšie rokovania, konzultácie so susednými krajinami o realizácii tohto zákona, ale predovšetkým o spoločnej interpretácii správy Benátskej komisie, lebo práve rôzna interpretácia znamená nateraz nový zdroj sporov. Núka sa tu paralela s haagskym rozhodnutím o slovensko-maďarskom spore okolo vodného diela na Dunaji: aj v ňom videli obe strany potvrdenie svojej pravdy, ale našťastie sa rozhodli zasadnúť za rokovací stôl, aj keď sa môže zdať, že napredovanie smerom ku konečnej dohode je pomalé. Vráťme sa však k Benátskej komisii. Jej základným konštatovaním je to, že zodpovednosť za osud menšiny má krajina, kde daná menšina žije. Je to jasné. Avšak správa dodáva, že snaha materskej krajiny podporovať svoju menšinu žijúcu na území inej krajiny je legitímna, pravda, zasa len dodáva, že predovšetkým v oblasti kultúry a školstva. Tu sa jednoznačne prejavuje ono „šalamúnstvo“: teda napríklad Maďarsko môže poskytnúť výhody maďarským menšinám žijúcim v okolitých krajinách, ale najskôr pri zachovaní kultúrnej a jazykovej identity, a už menej, alebo vôbec nie v oblasti sociálnej či zdravotníckej - ako by to maďarský krajanský zákon pripúšťal. Výhody sú neprípustné mimo materskej krajiny - píše sa v správe Benátskej komisie, čo maďarská strana aj prijíma a zdôrazňuje, že jej zákon ani nemá extrateritoriálny účinok. Daktorí susedia si však myslia opak a poukazujú na zámer podporovať istou sumou tie rodiny v mimomaterskej krajine, ktoré zapíšu svoje dieťa do maďarskej školy. A je tu otázka diskriminácie, ktorú tiež nemožno pripustiť - Rumunsko však poukazuje na to, že „vybraní“ rumunskí občania, teda príslušníci maďarskej národnosti, budú mať právo zamestnať sa a využiť tomu zodpovedajúce sociálne a zdravotné služby, aj keď iba na území Maďarska. Tu sa zdá byť nerealizovateľný, až groteskný nápad z Bukurešti, aby podobnú možnosť poskytlo Maďarsko pre všetkých rumunských občanov, bez „diskriminácie“. Dôležitým bodom v stanovisku Benátskej komisie je vydávanie preukazu, ktorý oprávňuje príslušníka menšiny na využívanie rôznych výhod od materskej krajiny. Kto môže tento dokument vydať? V žiadnom prípade „kvázi“-oficiálne telesá, lež iba orgány materského štátu. Aplikované opäť na maďarský krajanský zákon: Budapešť v tom nevidí problém, pretože iba odporúčania, sťa by dôkaz o „maďarstve“ by mali vydávať organizácie, spolky, cirkvi či politické strany maďarskej menšiny, samotný preukaz vystavia maďarské štátne orgány, prípadne cez konzuláty. Dúfam, že bolo cítiť vyváženosť benátskeho dokumentu a snahu tohto zboru nedať pravdu iba jednej strane, no a predovšetkým impulz, aby sa o všetkých sporných otázkach viedli konzultácie s vyhliadkou na dohodu, pretože presadzovať akýkoľvek krajanský zákon proti vôli štátu, ktorého občanmi sú príslušníci menšín, je prinajmenšom neprezieravé a nezodpovedné. A vedie ku konfliktom, akých sme boli svedkami v rumunsko-maďarskej relácii, keď prestížne - a v neposlednom rade vnútropolitické - hľadiská prevládali nad snahou viesť kultúrny dialóg a preukázať dobrú vôľu. Treba ešte raz pripomenúť, že diskusie okolo maďarského krajanského zákona boli či sú vyostrené na Budapešť a Bukurešť, hoci výhrady má aj Bratislava. Tu sa však prejavila - a ukázala sa byť osožnejšia - takzvaná „tichá diplomacia“, snaha hľadať kontakty, kompromisy, možnosti dialógu v pozadí, po zaužívaných diplomatických kanáloch, a nie cez médiá. Po tejto skúsenosti akiste pokojnejšie môžu zasadnúť za rokovací stôl, niekedy začiatkom novembra, kompetentní štátni tajomníci a vydiskutovať celú problematiku aj po slovensko-maďarskej línii. Vynára sa však otázka, či už nebude neskoro, pretože v Budapešti sa práve zajtra schádza takzvaná Stála maďarská konferencia. Ide o fórum, pôvodne nazývané „maďarsko-maďarský summit“, na ktorom sa zúčastňujú všetky parlamentné, teda vládne i opozičné strany a legitímne organizácie, politické strany alebo občianske združenia maďarských menšín zo susedných štátov. No a hlavnou témou budú práve vykonávacie predpisy ku krajanskému zákonu, spôsob realizácie tohto zákona, ktorý by mal, a zrejme aj bude, platiť od januára budúceho roka. A keď sa TU na niečom dohodnú, či už zohľadňujúc odporúčania Benátskej komisie, alebo nie, to bude len ťažko meniteľné…
Zákon o zahraničných Maďaroch, aj keď sa bezpochyby stal právnou normou, má nádych nostalgie. Je zrejmé, že trpkosť z dedičstva Trianonu, mierovej dohody z roku 1920, ktorá rozhodla o novom usporiadaní povojnových pomerov v Európe a skončila éru veľkého Uhorska, definitívne prekoná až členstvo Maďarska v EÚ. Ešte predtým však ten zvláštny maďarský pocit krivdy chce zmierniť zákon o zahraničných Maďaroch. Ide o neštandardnú legislatívnu normu, systém výhod a úľav pre krajanov, ktoré by mali vstúpiť do platnosti 1. januára 2002. Bude sa týkať maďarskej menšiny na Slovensku, v Rumunsku, Srbsku, Chorvátsku, Slovinsku, na Ukrajine i v Rakúsku. Zákon sa stal hlavnou agendou rokovania prezidenta SR R. Schustera s jeho kolegom Ferencom Mádlom. Napriek tomu, že riešenie tohto delikátneho problému stojí mimo kompetencií hláv oboch štátov, s chuťou sa pustili do jeho pretriasania. F. Mádl svoj názor na vec komentoval slovami: „Budeme posilňovať maďarskú menšinu žijúcu na Slovensku, kultúrnu a jazykovú identitu jej príslušníkov, aj ich dobré pocity, aby i naďalej radi žili na Slovensku.“ Dobrý pocit s preukazom zahraničného Maďara vo vrecku však bude možné vychutnať až po dôkladnom spoznaní a preštudovaní zákona tak, aby bolo jasné, čo všetko poskytuje. Zatiaľ to jasné nie je, aj keď sa hovorí o rôznych podporách, zvýhodnení pri hľadaní zamestnania v Maďarsku, zjednodušení procesu získania maďarského štátneho občianstva, o rôznych úľavách v styku s tamojšími úradmi a pod. Aj keď sú to všetko záležitosti, ktoré majú viac symbolickú než reálnu hodnotu (po vstupe oboch krajín do EÚ sa maďarský preukaz môže stať nanajvýš vyhľadanou zberateľskou kuriozitou), znepokojenie na našej strane je zrejmé. Dokonca u nás začala pracovať zvláštna expertná skupina zložená zo zástupcov rezortov kultúry, školstva, zdravotníctva, diplomacie, práce a sociálnych vecí, aby spomínaný zákon dôkladne rozobrali a preskúmali všetky dôsledky, ktoré by mohli vyplynúť z jeho uplatnenia v praxi. Základná výhrada smeruje k zmyslu legislatívnej úpravy, ktorá priznáva výhody Maďarom mimo územia Maďarska. Naši špecialisti odhalili aj isté diskriminačné prvky zákona. Ako môže platiť maďarská vnútorná právna norma na území Slovenska? Maďarský premiér si z tejto veci ťažkú hlavu nikdy nerobil a pred časom oznámil, že by sa potešil, keby Slovensko poskytlo svojim krajanom v zahraničí rovnakú podporu a úľavy. Samozrejme, aj náš zákon o slovenských krajanoch v zahraničí je postavený na upevňovaní kultúrnej a jazykovej identity, no podľa R. Schustera nie je porovnateľný s maďarským. Ten totiž ponúka práva, ktoré idú za tento rámec. Sú to privilégia udelené na etnickom princípe, čo moderná Európa odmieta. Aj náš prezident vyslovil v Košiciach obavy, aby nedošlo k zvýhodneniu jednej menšiny pred ostatnými občanmi štátu. Ale Maďarsko sa usiluje práve o tieto privilégiá svojich ľudí „vonku“ a už dávnejšie pripustilo, že v tomto prípade ide o princíp pozitívnej diskriminácie menšín, ktorý je v súlade so základnými európskymi normami. Európska menšinová politika je však založená na odlišných princípoch, kde výnimočné práva nemajú miesto. V Rumunsku sa v tejto veci najnovšie opierajú o závery tzv. Benátskej komisie pri Rade Európy, podľa názoru ktorej sa zákon nebude môcť uplatňovať na rumunskom území. Rumuni si myslia, že príslušníci jedenapolmiliónovej maďarskej menšiny - majitelia tzv. maďarského preukazu, nebudú môcť ťažiť z jeho vlastnenia vôbec nič. Tvrdia, že zákon predbieha európske normy a nemožno ho zladiť s očakávaniami budúcej Európskej únie. Nech už sleduje kontroverzný krajanský zákon nášho južného suseda čokoľvek, faktom zostáva, že jeho praktické naplnenie po prvom januári budúceho roka v okolitých krajinách je iba zbytočným pripomenutím práv, ktoré bude mať každý Európan bez ohľadu na svoj etnický pôvod, samozrejme, až v zjednotenej Európe. Ide teda o agendu, ktorej chýba akákoľvek opora v reálnom živote.
Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva, známa tiež pod názvom Benátska komisia nemala podľa názoru predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána výhrady voči Zákonu o Maďaroch v susedných štátoch, preto nejestvujú prekážky pre realizáciu tejto právnej normy v praxi. Premiér to uviedol v pravidelnom rozhovore, ktorý dnes ráno odvysielal verejnoprávny budapeštiansky rozhlas. Viktor Orbán označil súčasne za zamysleniahodné, že podobné právne normy jestvujúce v iných krajinách, ktoré podľa jeho slov idú ďaleko za rámec maďarského zákona, neboli vystavené nijakým útokom zo zahraničia. Spomínané nezávislé grémium odborníkov Rady Európy v odporúčaniach schválených v piatok 19. októbra v Benátkach konštatovalo, že prioritnú zodpovednosť za ochranu menšín nesie vždy štát, na ktorého území minority žijú. Popri tom môže aj materská krajina pomáhať krajanom spoza hraníc, ak to prispieva k zachovaniu ich jazykovej a kultúrnej identity, a to v oblasti kultúry a školstva, v iných sférach nie alebo iba vo výnimočných prípadoch. Benátska komisia uprednostnila vo svojej správe jestvujúce rámce ochrany menšín a poukázala na to, že v tejto oblasti sa z iniciatívy rôznych európskych subjektov zrodili dvoj- a viacstranné dohody. Prístup opierajúci sa o tieto dohody však môže utrpieť v prípade ich eventuálneho výkladu a uplatňovania v rozpore s princípmi dobrej vôle a dobrého susedstva. Zákony umožňujúce zvýhodnenie príslušníkov menšín spoza hraníc nemajú ešte takú históriu, aby ich bolo možné kvalifikovať ako „medzinárodné zvykové právo”. Jednostranné kroky v tejto oblasti možno urobiť iba pri rešpektovaní princípov medzinárodného práva, konkrétne územnej celistvosti, princípu pacta sur servanda - dodržiavania dohôd a udržiavania priateľských medzištátnych vzťahov, respektíve pri zohľadnení základných ľudských a občianskych práv s osobitným dôrazom na zákaz diskriminácie. Komisia v odporúčaniach dala najavo, že materská krajina nemôže preniesť na civilné organizácie spoza hraníc „kvázioficiálne” právomoci a že akékoľvek preukazy môžu v zahraničí vystavovať iba konzulárne orgány. Doklady vystavené materskou krajinou môžu potvrdzovať iba oprávnenosť ich nositeľa na zvýhodnenia. Štáty, ktoré v budúcnosti budú chcieť prijať podobné zákony, budú musieť v budúcnosti vypracovať presné kritériá v súvislosti s tým, koho na území iných krajín považujú za príslušníka menšiny, pre ktorú sú určené úľavy. Maďarský premiér sa v interview vrátil aj k nedávnemu politickému diskusnému dňu na pôde budapeštianskeho parlamentu, ktorý bol venovaný uplynulým trom rokom vlády jeho kabinetu. Označil ho za užitočný a oznámil, že vláda zvažuje vydanie informácií, vecných faktov pre voličov v písomnej forme. Za nezmyselné označil Viktor Orbán tvrdenia opozície o zlom medzinárodnom kredite súčasnej koalície, ktorý údajne viedol k neochote premiérov západoeurópskych krajín rokovať s maďarským vedením. Pripomenul, že v tomto roku sa stretol s predsedami holandskej i belgickej vlády, nemeckým kancelárom a že v štádiu príprav je jeho návšteva vo Francúzsku i stretnutie s talianskym premiérom.
„Berieme na vedomie, že materské krajiny zohrávajú významnú úlohu v ochrane a opatrovaní svojich menšín v záujme udržania jazykových a kultúrnych väzieb, keďže pestrosť vedie k posilneniu regiónov i Európy“, citoval predseda vlády Viktor Orbán z vyjadrenia tzv. Benátskeho výboru počas zahajujúceho zasadania Maďarskej stálej konferencie /MÁÉRT/. Premiér zároveň zdôraznil, že správa tohto výboru je obdobná stanovisku vlády a dokladá zhodu európskej politiky maďarskej vlády s národnou politikou. Orbán zároveň zdôraznil, že zákon o štatúte zahraničných Maďarov je začiatkom opätovného zjednotenia menšiny presahujúceho hranice. Materská krajina však nebude poskytovať pomoc menšine, ale treba na to hľadieť ako na investíciu, ktorá prinesie v budúcnosti svoje plody. Na to, aby bola takáto pomoc poskytnuteľná, musí materská krajina zosilnieť. Samotné rokovanie MÁÉRT prebiehalo za zatvorenými dverami, pričom hlavnou témou boli funkcie a možnosti navrhovacích výborov.
x x x
„Maďarsko sa bude usilovať dosiahnuť zhodu so susedmi pri uplatnení krajanského zákona v zmysle odporúčaní Benátskej komisie“, vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán po otvorení tzv. Stálej maďarskej konferencie. Dodal, že v odporúčaniach Benátskej komisie maďarská strana vidí potvrdenie správnosti svojej politiky. Zo Slovenska sa na rokovaní zúčastňujú predstavitelia SMK na čele s predsedom Bélom Bugárom. Stála maďarská konferencia, ktorú tvoria predstavitelia parlamentných strán v Maďarsku a zástupcovia legitimných organizácií maďarských menšín v susedných krajinách, rokuje predovšetkým o vykonávacích predpisoch ku krajanskému zákonu. Výsledky uzavretého zasadania zverejní až v piatok popoludní. Viktor Orbán, ktorý konferenciu otváral, však pred novinármi zhodnotil odporúčania Benátskej komisie. Zdôraznil, že komisia sa nevenovala len maďarskému krajanskému zákonu, ale aj ďalším ôsmim podobným normám, ktoré prijali európske štáty, medzi nimi aj Slovensko. Niektoré sú dokonca radikálnejšie než maďarský zákon, ale nikto voči nim nevyslovil žiadne výhrady, nevznikol okolo nich nijaký konflikt. To už pripomenul šéf maďarskej diplomacie, ktorý vyjadril zároveň aj pripravenosť na pokračovanie konzultácií so susedmi. Podľa Viktora Orbána vidí maďarská strana v odporúčaniach Benátskej komisie potvrdenie správnosti svojej politiky; nerada by však hovorila o „maďarskom víťazstve“, skôr vyzýva susedné štáty vytvoriť spoločné dielo v ochrane a podpore menšín.
Druhým dňom pokračuje dnes v Budapešti rokovanie Maďarskej stálej konferencie (MÁÉRT). Pozornosť zástupcov maďarskej vlády, parlamentných strán i krajanských organizácií spoza hraníc sa na 4. zasadaní tohto konzultačného fóra sústreďuje na posúdenie aktuálnej situácie po zverejnení stanoviska tzv. Benátskej komisie k Zákonu o Maďaroch v susedných štátoch. Podľa názoru druhého muža budapeštianskej diplomacie Zsolta Németha v otváracom vystúpení rokovania možno povedať, že spomínané nezávislé európske grémium akceptovalo právne princípy zakotvené v maďarskej norme, filozofiu predmetného zákona i jeho riešenia v praxi. Politik súčasne podčiarkol, že treba vypracovať príslušné vykonávacie predpisy a že o zákone musia informovať svojich voličov nielen krajanské organizácie zo zahraničia, ale nutná bude aj zmena zmýšľania v štátnom aparáte Maďarskej republiky. Maďarská zahraničná politika dosiahla cieľ, aby sa o Maďaroch spoza hraníc hovorilo aj ako o všeobecnej európskej otázke, uviedol premiér Viktor Orbán po svojom vystúpení na neverejnom fóre. Akceptovanie pestrosti na starom kontinente je predpokladom mieru a stability v Európe, pripomenul predseda maďarskej vlády jeden zo záverov Benátskej komisie a dodal, že podľa tohto grémia „materské krajiny zohrávajú úlohu pri ochrane a zachovávaní svojich menšín”. „Správa Benátskej komisie umožňuje hovoriť o maďarsko-rumunskom, maďarsko-srbskom, maďarsko-slovenskom, maďarsko-slovinskom, maďarsko-chorvátskom a maďarsko-ukrajinskom dohovore o ochrane menšín,” vyhlásil Viktor Orbán, podľa slov ktorého by si Budapešť viac ako víťazstvo želala spoločné dielo. Maďarská strana mieni aj naďalej pokračovať v rokovaniach o realizácii spomínaného zákona v praxi s predstaviteľmi susedných krajín, a to v prípade ich záujmu o ne, zdôraznil predseda maďarskej vlády. Maďari spoza hraníc môžu aj dlhodobo rátať s podporou materskej krajiny, pretože hospodársky rast v Maďarsku sa javí ako trvalý a jeho konkurencieschopnosť sa zvyšuje, vyhlásil Orbán, ktorý pripomenul výsledky prístupových rokovaní s Európskou úniou a avizoval uznanlivý obsah pripravovanej národnej správy o výkonnosti krajiny. Podľa jeho názoru sú ambície Maďarska pričleniť sa k EÚ v súlade s národnopolitickým úsilím krajiny v Karpatskej kotline. Uznanlivo sa maďarský premiér vyjadril o obnovení Mostu Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom, o zriadení maďarskej univerzity v rumunskom Sedmohradsku, o rekonštrukcii kostolov a spoločenských domov v Chorvátsku. Uspokojenie vyjadril s otvorením generálneho konzulátu MR vo vojvodinskej Subotici. Predseda najsilnejšej opozičnej strany, exminister zahraničných vecí László Kovács označil za prioritný precízny výklad a zohľadnenie odporúčaní Benátskej komisie, vecnú výmenu názorov s vládami susedných štátov a konzultácie s maďarskými politickými stranami pri zohľadnení stanovísk maďarských politických subjektov spoza hraníc. V diskusii vystúpili aj predstavitelia maďarských organizácií zo susedných krajín, vrátane Slovenska, názory ktorých na realizáciu zákona a najnovší návrh rumunského premiéra Adriana Nastaseho sa nie vždy prekrývali. Zákon o Maďaroch v susedných štátoch by s platnosťou od 1. januára 2002 mal umožniť úľavy a zvýhodnenia pre osoby, ktoré nemajú maďarské občianstvo, ale sa hlásia k maďarskej národnosti a disponujú trvalým pobytom v SR, ako aj Chorvátsku, Juhoslovanskej zväzovej republike, Rumunsku, Slovinsku a na Ukrajine. Maďarská stála konferencia - po prvých maďarsko-maďarských summitoch z roku 1996 - vyzvala v novembri 1999 budapeštiansky vládny kabinet, aby preskúmal možnosť vypracovania právnej normy, ktorá by upravila právne postavenie krajanov na území Maďarskej republiky. Koncepciu zákona maďarská vláda dokončila v júni 2000. Svetový zväz Maďarov prišiel medzičasom s návrhom, aby krajania dostali tzv. zahraničné občianstvo, ktoré by im zaručovalo maďarský cestovný pas a neobmedzené pracovné príležitosti na území Maďarska. V decembri 2000 koncepciu akceptoval MÁÉRT, ktorý súčasne potvrdil okruh zvýhodnených osôb. Začiatkom roka 2001 sa do textu návrhu dostali aj pripomienky MÁÉRT, v marci dokument schválila maďarská vláda a následne ho predložila do parlamentu, kde sa v apríli začala všeobecná rozprava o tejto legislatívnej norme. Po konzultáciách parlamentných strán nakoniec 19. júna hlasovala proti prijatiu zákona, ktorý vyvolal isté obavy nielen na Slovensku, iba frakcia opozičného liberálneho Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ).
Prebiehajúce rokovanie Maďarskej stálej konferencie /MÁÉRT/ označil jej účastník Miklós Duray, podpredseda SMK, za pokojné a bez väčších búrok, jedine Združenie slobodných demokratov vyjadrilo nevôľu voči zákonu o štatúte zahraničných Maďarov, čo je logické, keďže ho strana nepodporila hlasovaním ani v maďarskom parlamente. Základným výsledkom rokovania MÁÉRT je, že tak ako Benátska komisia aj ona rozhodla o prijateľnosti podoby tohto sporného zákona. Na margo nevôle zo strany Slovenska i Rumunska Duray uviedol, že tento zákon o zahraničných Maďaroch sa nijak neprieči platnej slovenskej či rumunskej legislatíve, čo podkladá aj Benátska komisia. Nepriazeň spomínaných krajín k zákonu vyvierala buď zo zlého úmyslu, alebo zo strachu, ktorý vyvolalo nepochopenie.
Je dosť príznačné pre naše stredo- a východoeurópske priestory, že v národnej otázke, ktorá práve tu spôsobila už toľko problémov, stále ešte lomcujú mysľami aj citmi, ale neraz, žiaľ, aj praktickou politikou predsudky, uzavretosť až úzkostlivá zahľadenosť do seba a s tým spojená predstava výlučnosti. Sú tým poznačené aj reakcie na závery Benátskej komisie, odborného poradného orgánu Rady Európy. Komisia skúmala rozličné právne normy vrátane maďarského zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, ktorých zmyslom je preferenčné zaobchádzanie s občanmi iných štátov. Dospela k určitým záverom, ktoré hneď všetky zainteresované strany označili za svoje víťazstvo, pričom niet ani zmienky o tom, že by mali niečo korigovať na svojich postojoch alebo upraviť doterajšie právne normy, prípadne o tom rokovať so svojimi partnermi. Celý rozruch vyvolal spomínaný maďarský zákon. Aj - alebo najmä - v súvislosti s ním Benátska komisia vysvetlila našim partnerom v Maďarskej republike, prirodzene, aj ďalším zainteresovaným štátom, že zákony týkajúce sa cudzích štátnych príslušníkov, v tomto prípade teda Maďarov v susedných štátoch, môžu byť účinné iba na území štátu, ktorý taký zákon prijal. Pritom preferenčné zaobchádzanie s Maďarmi u susedov sa môže týkať vzdelávania a kultúry s cieľom podporovať kultúrne väzby príslušníkov jedného národa a pomáhať zachovať ich národnú identitu. Problém nie je v tom, že sa Maďarsko stará o svoje menšiny v zahraničí - samotný vzťah k nim si zasluhuje uznanie - ale v tom, ako sa to robí, aké sú predstavy a aký je celkový kontext tejto otázky. A práve v ňom spočívajú určité veci, ktoré zaťažujú inak dobré vzájomné vzťahy medzi našimi štátmi. Politický štátny tajomník ministerstva kultúry a národného dedičstva Maďarskej republiky Attila Várhegyi, čiže predstaviteľ vlády, napríklad v súvislosti s týmto zákonom písal o „inštitucionálnej národnej integrácii”. Aby to vysvetlil presnejšie, uviedol, že terajšie Maďarsko je podľa neho „Malé Maďarsko” a prekonať toto „kádárovské dedičstvo” sa podarí až vtedy, keď Maďarov bude spájať znovu tradícia maďarskej štátnosti, čiže zrejme „Veľkého Maďarska”. Poslanec opozičného Zväzu slobodných demokratov Tamás Bauer (slobodní demokrati jediní hlasovali v parlamente proti zákonu) určite nie náhodou komentuje podobné postoje ako „mäkký iredentizmus”. Historik, diplomat a publicista Rudolf Chmel, ktorý takpovediac zasvätil svoj život rozvoju slovensko-maďarských vzťahov, trefne charakterizoval problém, ktorý vyvolal maďarský zákon o Maďaroch v susedných štátoch. V najnovšom čísle mesačníka OS napísal, že interpretácia tvorcov zákona „predstavuje namiesto multikultúrnej a multinacionálnej integrácie integráciu monokultúrnu a mononacionálnu”. To nie je práve v súlade s prevládajúcimi vývojovými tendenciami v Európe. Zákon však schválil maďarský parlament v júni t. r. vyše deväťdesiatpercentnou väčšinou. Rátať s tým, že by ho zrušili, je nezmysel, ide však o to, aby s rešpektovaním záverov Benátskej komisie prejavila teraz maďarská strana aspoň dodatočne vôľu nie víťaziť, ale dohodnúť sa s partnermi, teda so susednými štátmi vrátane Slovenska.