24. októbra 2001 ● Zo slovenskej tlače
2. novembra - Spomienka na všetkých verných zosnulých (Dušičky) - zaviedol Svätý Odilo, benediktínsky opát v Cluny (1048)
4. novembra 1921 - narodil sa vo Veľkom Bánhedeši divadelný herec Michal Kožuch (zomrel 31. mája 1975)
4. novembra 1956 - potlačili sovietske tanky protikomunistické povstanie v Maďarsku, pričom novým premiérom sa stal prosovietsky komunistický vodca János Kádár (nahradil Sovietmi zosadeného premiéra Imre Nagya)
6. novembra - Medzinárodný týždeň vedy a mieru - vyhlásila OSN
8. novembra - Svetový deň akosti - vyhlásila Európska organizácia pre riadenie akosti v Berne (1989)
8. novembra 1856 - narodil sa v Bratislave elektrotechnik, vynálezca, projektant, staviteľ elektrární v Uhorsku, autor prvej knihy o elektrotechnike v Európe a odborný publicista Štefan Fodor, ktorý zostrojil prototyp telefónneho prístroja (zomrel 5. novembra 1929)
10. novembra - Svetový deň mládeže - vznik Svetovej federácie demokratickej mládeže (1945), oslavuje sa od 1949
13. novembra - Medzinárodný deň nevidiacich - narodenie francúzskeho pedagóga, zakladateľa prvých ústavov pre systematické vzdelávanie nevidiacich a tvorcu jedného z typov slepeckého písma Valentína Haüya (1745)
14. novembra 1921 - zomrel v Békešskej Čabe evanjelický kaplán, farár, senior, náboženský spisovateľ Pavol Koreň (narodil sa 24. novembra 1845)
15. novembra - Deň väznených spisovateľov - vyhlásilo Medzinárodné centrum Pen-klubu
16. novembra - Medzinárodný deň tolerancie - prijatie charty UNESCO v Londýne (1945)
16. novembra 1786 - zomrel v Debrecíne polyhistor, lekár a učiteľ Štefan Hatvani, prvý prednášateľ chémie v Uhorsku (narodil sa 21. novembra 1718)
16. novembra 1856 - zomrela v Malom Kereši jedna z prvých slovenských poetiek Rebeka Lešková (narodila sa 3. septembra 1773)
17. novembra - Medzinárodný deň študentstva - vyhlásil Medzinárodný zväz študentstva (1941): rozpútanie fašistického teroru proti českým vysokým školám a ich študentom (1939); Deň boja proti totalite - Pamätný deň SR
19. novembra 1816 - zomrel v Pešti lekár, chemik, mineralóg a odborný publicista Ľudovít Tehel (narodil sa 24. marca 1769)
20. novembra - Svetový deň detí - vyzvalo Valné zhromaždenie OSN rezolúciou číslo 836 všetky štáty (dátum je rozdielny v rozličných krajinách), aby zaviedli tento deň, pričom dátum vybrali preto, lebo VZ OSN prijalo Deklaráciu o právach dieťaťa (1959) a Dohodu o právach dieťaťa (1989)
22. novembra - Európsky týždeň boja proti drogám
22. novembra 1991 - parafovali v Bruseli dohody o pridružení ČSFR, Maďarska a Poľska k Európskemu spoločenstvu
25. novembra - Svetový deň proti násiliu na ženách - vyhlásili v roku 1981: zavraždili sestry Mariu Teresu a Minervu Mirabelové a ich manželov, ktorí bojovali proti režimu dominikánskeho diktátora Rafaela Molina Trujilla
1. decembra - Svetový deň boja proti AIDS - vyhlásila WHO na podnet medzinárodnej konferencie o AIDS v Londýne (1988)
1. decembra 1686 - zomrel v Šoproni právnik Ján Serpilius, vynikajúci znalec svetského a cirkevného práva (narodil sa 20. januára 1623)
1. decembra 1771 - zomrel v Čemeri (Csömör) krajinský hodnostár a veľkostatkár Anton Grassalkovič (narodil sa 6. marca 1694)
1. decembra 1836 - zomrel v Bratislave spisovateľ a kanonik Jozef Ignác Bajza, prívrženec osvietenských reforiem Jozefa II. a autor prvého slovenského románu René mládenca príhody a skúsenosti (narodil sa 5. marca 1755)
2. decembra - Prvá adventná nedeľa; Svetový deň boja proti otroctvu - vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN, oslavuje sa od 1984
3. decembra - Medzinárodný deň zdravotne postihnutých osôb - vyhlásila Komisia OSN pre ľudské práva (1992)
5. decembra 1906 - narodil sa v Budapešti básnik a publicista Ľubomír Kupčok (zomrel 12. novembra 1964)
8. decembra - Nepoškvrnené počatie Panny Márie, prikázaný sviatok
9. decembra - Druhá adventná nedeľa
9. decembra 1931 - zomrel v Budapešti historik, piarista a kňaz Jozef Bartos (narodil sa 6. septembra 1853)
10. decembra - Deň ľudských práv - prijalo VZ OSN Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (1948); Deň ochrany práv detí - vyhlásilo VZ OSN
13. decembra - Sviatok svätej Lucie (1965)
15. decembra 1781 - zomrel v Budíne bývalý profesor trnavskej univerzity, fyzik, prírodovedec, jezuita a filozof Anton Revický (narodil sa 12. januára 1713)
16. decembra - Tretia adventná nedeľa
18. decembra 1821 - narodil sa v Žabokrekoch maďarský politik, spoluautor návrhu národnostného zákona Ernest Simonyi. Žiadal zrovnoprávnenie národností Uhorska, oficiálne uhorské kruhy ho však zamietli (zomrel 28. marca 1882)
18. decembra 1881 - konalo sa prvé zhromaždenie bratislavského robotníctva po založení Všeobecnej robotníckej strany v Rakúsko-Uhorsku
18. decembra 1906 - narodila sa v Budapešti tanečnica Alžbeta Vécseyová, sólistka baletu v Slovenskom národnom divadle v Bratislave
21. decembra - Zimný slnovrat
21. decembra 1801 - zomrel v Skalici maďarský básnik a generál Jozef Gvadáni, ktorý ako jeden z prvých spracoval príbehy Mórica Beňovského (narodil sa 16. júla 1725)
22. decembra 1901 - narodil sa v Dévaványi všestranne orientovaný lekár, prozaik a plodný publicista Gejza Vámoš, príslušník medzivojnovej generácie slovenských spisovateľov (zomrel 18. marca 1956)
23. decembra - Štvrtá adventná nedeľa
24. decembra - Adam a Eva, Štedrý deň
25. decembra - Narodenie Pána - prvý sviatok vianočný
26. decembra - druhý sviatok vianočný
26. decembra 1911 - zomrel v Erszébetfalve banskoštiavnický rodák, banský inžinier, historik baníctva, autor odborných publikácií Samuel Rákoci (narodil sa 7. decembra 1849)
28. decembra 1716 - narodil sa v Dormánde fyzik, profesor a autor jednej z prvých vysokoškolských učebníc fyziky Andrej Adáni (zomrel 13. októbra 1795)
28. decembra 1911 - zomrel vo Viedni geológ, prírodovedec, verejný činiteľ, odborný spisovateľ, historik a člen Uhorskej akadémie vied Dionýz Medňanský (narodil sa 19. novembra 1830)
Predseda vlády MR Viktor Orbán v prvej polovici uplynulého mesiaca v severnom Rumunsku slávnostne otvoril novú maďarskú univerzitu. Naša krajina vynaloží každoročne dve miliardy forintov na udržiavanie štyroch maďarských univerzít v Rumunsku.
û
Zákon o zahraničných Maďaroch musí byť predmetom rokovaní, aby sa dosiahol jeho súlad so slovenskou legislatívou a nevzbudzoval na Slovensku odmietanie. Zhodli sa na tom v Bratislave predsedovia zahraničných výborov slovenského a maďarského parlamentu Peter Weiss a István Szent-Iványi. Zväz slobodných demokratov (SZDSZ), ktorého je I. Szent-Iványi predstaviteľom, prijatie tohto zákona nepodporil. P. Weiss na stretnutí spomenul aj niektoré momenty sprevádzajúce oslavy 1000. výročia založenia uhorského štátu, ktoré vzbudili na Slovensku obavy z návratu „antalovskej koncepcie štátu 15 miliónov Maďarov”.
û
Od budúceho roka bude na trase Budapešť-Bratislava-Brno-Varšava premávať moderná železničná súprava pod názvom Visegrádsky expres. Príslušnú dohodu podpísali vo Visegráde ministri dopravy krajín Visegrádskej štvorky (V4). Predmetom ich rokovaní bola koordinácia pri rozvoji infraštruktúry. V oblasti železničnej dopravy to bude o to ľahšie, že v Česku, Maďarsku, Poľsku i na Slovensku sa v súčasnosti pracuje na jej modernizácii. Zvýšenie kvality služieb v prípade Visegrádskeho expresu by sa malo prejaviť aj zjednodušením náročnej hraničnej kontroly.
û
Minister financií MR Mihály Varga oznámil, že každý mesiac bude hodinu prítomný na diskusnom fóre novej internetovej stránky ministerstva na adrese www.p-m.hu. Podľa jeho slov musia vyriešiť niektoré technické detaily, napríklad ochranu pred neprimeranými a neslušnými vyjadreniami.
û
Náčelník Generálneho štábu Armády SR generálporučík Milan Cerovský sa v rámci pracovnej návštevy MR v Budapešti stretol s generálplukovníkom Lajosom Fodorom, náčelníkom Generálneho štábu Maďarskej armády. Hostiteľ poskytol slovenskej strane informácie o bezpečnostnej situácii na Balkáne, o aktuálnom stave reorganizácie maďarských ozbrojených síl a prípravách vzniku maďarsko-rumunsko-slovensko-ukrajinského ženijného práporu Tisza.
û
Podpísaním spoločného vyhlásenia o zefektívnení vzájomnej spolupráce v oblasti prevencie katastrôf skončilo sa v Budapešti rokovanie predstaviteľov príslušných orgánov krajín Visegrádskej štvorky. Účastníci stretnutia si vymenili názory na štruktúru preventívnych systémov v jednotlivých krajinách, realizáciu obsahu dvojstranných dokumentov v praxi a na ďalšie možnosti spolupráce v predmetnej oblasti.
û
Ak by sa parlamentné voľby na Slovensku konali v októbri, vyhralo by ich Hnutie za demokratické Slovensko s 27,5-percentnou podporou voličov. Druhou najsilnejšou stranou s 15,6 percenta voličských hlasov je podľa prieskumu verejnej mienky agentúry MVK strana Smer, nasledovaná Stranou maďarskej koalície, ktorú by volilo 9,5 percenta občanov SR. Alianciu nového občana by volilo 8,7 percenta občanov, Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu preferuje 8,1 percenta voličov. Do parlamentu by sa dostala aj Slovenská národná strana (6,9 %) a Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré získalo rovných šesť percent.
û
Po dobudovaní diaľničného hraničného priechodu Čunovo-Rajka slovenská vláda odporučila podpísanie zmluvy s Maďarskom o zmene charakteru doteraz používaného cestného priechodu Rusovce-Rajka. Ten bude slúžiť len chodcom, cyklistom a osobnej automobilovej preprave, a to najviac pre mikrobus s desiatimi osobami. Nákladnú a autobusovú dopravu (vrátane akejkoľvek obchodnej prepravy tovaru) budú vybavovať na diaľničnom priechode.
û
Vydavateľstvo Kalligram v spolupráci s Kultúrnym inštitútom MR, Poľským inštitútom a British Council usporiadalo v Bratislave prezentáciu svojich najnovších kníh.
û
Za účasti 110 psychicky mierne a stredne postihnutých žiakov a študentov z Maďarska a prihraničných oblastí Slovenska a Rumunska sa koncom októbra v Salgótarjáne zúčastnili 6. ročníka Festivalu rozprávkarov Karpatskej kotliny. Na podujatí sa so štatútom pozorovateľov zúčastnili aj pedagógovia z Moskvy a experti ruského ministerstva školstva. Rámcovými akciami festivalu bola výstava, ktorú zostavili z detských ilustrácií k známym rozprávkam, ako i konferencia o liečebnej pedagogike.
û
Slovenský rozhlas (SRo) oslavuje tento rok 75. výročie svojho založenia. Dva roky od začiatku vysielania sa jeho súčasťou stalo i vysielanie v maďarskom jazyku. Vlani v rámci SRo začalo pôsobiť osobitné rádio - Rádio Patria, vysielanie ktorého je zabezpečené nielen pre maďarskú, ale aj všetky ostatné, na Slovensku žijúce menšiny, teda vysielanie v rusínskom, českom, poľskom, nemeckom a ukrajinskom jazyku. Úroveň sledovanosti rádia je uspokojivá, čo sa odrazí aj v pripravovanom pláne predĺženia vysielacieho času pre relácie všetkých menšín. Najdôležitejšou úlohu rozhlasu podľa jeho vedenia je poskytovanie nezávislého, nestranného spravodajstva ako aj rozširovanie priestoru pre rozvoj kultúry menšín.
û
Nezávislá mimovládna organizácia Open Society Institute (OSI) so sídlom v Budapešti, ktorú založil americký finančník maďarského pôvodu G. Soros, vydala kritickú správu o dodržiavaní práv národnostných menšín v strednej a východnej Európe. Správa bola vypracovaná pre potreby monitorovania vstupu kandidátskych krajín do Európskej únie. Podľa nej väčšina jestvujúcich problémov kandidátskych krajín vyplýva z ich neschopnosti vytvoriť zmysluplný mechanizmus na potláčanie diskriminácie a dodržiavanie práv menšín. Hlavným problémom všetkých národnostných menšín regiónu vraj je popieranie práva na odlišnosť či odlišnú identitu. Prejavuje sa to napríklad obmedzovaním práva na používanie rodného jazyka.
û
Nový euroregión, ktorého názov ešte nie je známy, vznikne čoskoro v prihraničných oblastiach Maďarska, Slovenska, Rakúska, ako aj Českej republiky. Rokovania kompetentných predstaviteľov Šopronu, Bratislavy, Viedne a Brna o spolupráci, ktorá by v budúcnosti mala reprezentovať oblasť s dynamicky sa rozvíjajúcou ekonomikou, už značne pokročili. Tento región potrebuje rozsiahle spoločné plánovanie od oblasti dopravnej infraštruktúry až po sféru osídľovania a zelených plôch.
û
S účasťou 45 vydavateľstiev nielen z Maďarska, ale aj Fínska, Francúzska, Nemecka a zo Slovenska sa koncom októbra uskutočnila v Győri medzinárodná knižná prehliadka. Rámec I. Győrskeho knižného salónu doplnilo popri prezentáciách knižných noviniek aj niekoľko desiatok literárnych a poeticko-hudobných pódiových programov, ako aj viacero výstav. Návštevníci si mohli vypočuť verše slávneho básnika Francoisa Villona v prezentácii špičkových recitátorov, lyrickú hru Jánosa Pilinszkeho, ale aj Vivaldiho lahodné tóny v interpretácii miestnych filharmonikov. Nechýbala ani ukážka kumštu bábkarov.
û
Po dve mestá z Maďarska, Poľska, Bulharska, Lotyšska a zo Slovenska sa podieľajú na projekte Mestá zmeny. Ako informoval na tlačovej besede v Poprade jeho primátor Štefan Kubík, projekt je školou skúseností a súčasne vytvára priestor na rozvoj spolupráce zúčastnených miest.
Prezident Maďarskej republiky (MR) Ferenc Mádl s manželkou Dalmou koncom tretieho októbrového týždňa absolvoval trojdňovú oficiálnu návštevu Slovenskej republiky (SR). Popri rokovaniach so svojim hostiteľom, prezidentom SR Rudolfom Schusterom najvyšší predstaviteľ našej krajiny na Slovensku sa stretol o. i. s predsedom vlády Mikulášom Dzurindom, predsedom parlamentu Jozefom Migašom a s predstaviteľmi Strany maďarskej koalície. Prezident MR navštívil nielen Bratislavu, ale aj viaceré regióny našej materskej krajiny, vrátane Banskej Bystrice, Rimavskej Soboty a Košíc. Počas svojej návštevy odovzdal dovedna 12 vysokých štátnych vyznamenaní MR osobnostiam kultúrneho, vedeckého a politického života, ktoré sa zaslúžili o posilnenie vzájomných slovensko-maďarských vzťahov a podporu maďarskej menšiny na Slovensku.
Maďarský prezident po návrate do vlasti vyjadril spokojnosť s výsledkami návštevy SR. Slovenská politika má podľa neho naďalej výhrady voči Zákonu o Maďaroch v susedných štátoch. F. Mádl v tejto súvislosti konštatoval, že sa nie celkom neúspešne pokúsil presvedčiť svojich partnerov o tom, že jediným cieľom tohto zákona je dosiahnuť, aby aj maďarská menšina na Slovensku mohla formovať svoje životné podmienky v súlade so zámerom zachovať si jazykovú a kultúrnu identitu, dobre sa cítiť na rodnej zemi so štatútom občanov SR sťaby nositeľ maďarského jazyka a maďarských kultúrnych hodnôt. Prezident MR pripomenul svojim slovenským partnerom, že podľa jeho vedomostí sa maďarský zákon sotva líši od podobnej slovenskej normy, ciele ktorej sú rovnaké - dosiahnuť dobré pocity krajanov. „Zákon o zahraničných Slovákoch dáva možnosť bezvízového styku, umožňuje navštevovať slovenské školy, poskytuje zľavy na cestovnom a ďalšie úľavy,“ povedal F. Mádl. Navyše rámcová dohoda Rady Európy predpisuje zainteresovaným krajinám, aby prijali zákony, ktoré zrovnoprávnia menšiny s majoritou, povedal prezident MR a dodal, že maďarský zákon o krajanoch je v súlade aj s krokmi, ktoré podniká Európska únia (EÚ) na ochranu regionálnych a menšinových jazykov. V obhajobe zákona F. Mádl pokračoval odvolaním sa na Ústavu MR, kde ochrana záujmov menšín mimo Maďarska je zakotvená. Maďarsko nemá voči slovenskému zákonu žiadne výhrady. „Tešíme sa, ak Slováci v Maďarsku dostanú od vás čo najviac, ak sa tešia aj oni, pretože cítia starostlivosť materskej krajiny,” podčiarkol F. Mádl.
Podľa R. Schustera slovenský zákon o zahraničných krajanoch nie je úplne porovnateľný s obdobnou maďarskou právnou úpravou. Domnieva sa, že by bolo dobré sa k zákonu o zahraničných Maďaroch vrátiť, „aby nedošlo v niečom k zvýhodneniu menšiny pred ostatnými slovenskými občanmi”. Dodal, že právne stanoviská by mali vyjadrovať odborníci, nie politici a pripomenul, že zákon o zahraničných Maďaroch bude platiť do termínu vstupu MR do EÚ. Zároveň naznačil, že aj prípadné budúcoročné členstvo Slovenska v NATO môže v tejto súvislosti priniesť v súčasných postojoch veľké zmeny. Maďarský prezident vyjadril podporu slovenskému vstupu do NATO na pražskom summite v roku 2002 a podporil aj myšlienku spoločného vstupu krajín Visegrádskej štvorky do EÚ.
Maďarský prezident so svojimi rokovacími partnermi sumarizoval aj problémy maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku a slovenskej v Maďarsku. F. Mádl upozornil na niektoré nedostatky vo vzdelávaní Maďarov na Slovensku, o. i. na skutočnosť, že doteraz napriek odporúčaniu vlády SR nevznikla na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre fakulta pre prípravu pedagógov s vyučovacím jazykom maďarským. R. Schuster a M. Dzurinda požiadali prezidenta MR, aby sa čo najskôr realizovalo ustanovenie maďarskej ústavy o zastúpení menšín v parlamente. Najvyšší predstaviteľ MR informoval svojich hostiteľov a aj novinárov o nedávnej návšteve v Békešskej župe, kde sa stretol s občanmi slovenskej, ale aj rumunskej a nemeckej národnosti. Poznamenal, že tu nikde neevidoval negatívny vplyv pomoci ich materských krajín na príslušníkov väčšinového národa alebo na ich vzťah k zástupcom menšín. F. Mádl netajil, že v menšinovej oblasti sa v Maďarsku aj v súčasnosti vyskytujú problémy, predovšetkým nedostatok finančných prostriedkov, ktorý sťažuje fungovanie menšinových samospráv.
(t-s-HL)
Slovensko-maďarské vzťahy a ústretová menšinová politika boli hlavnými témami konferencie Budujme mosty vzájomnosti, ktorá sa konala v druhej polovici uplynulého mesiaca v Bratislave. Prezidenti MR Ferenc Mádl a SR Rudolf Schuster na podujatí vystúpili s príspevkami na tému Spoločne do Európy. Konferencia, ktorej usporiadateľmi boli Združenie Lászlóa Mécsa a Konrad Adenauer Stiftung, nadviazala na sprevádzkovanie zrekonštruovaného mosta cez Dunaj medzi Štúrovom a Ostrihomom ako významný medzník vo vývoji slovensko-maďarských vzťahov. Príspevky o menšinovej politike a o vzájomných slovensko-maďarských vzťahoch predniesli politológovia, politici a historici. Predseda Maďarskej akadémie vied (MAV) Ferenc Glatz a vedecký sekretár Slovenskej akadémie vied (SAV) Dušan Kováč hovorili o spoločnej minulosti a spoločnej budúcnosti Slovákov a Maďarov. Poradca predsedu vlády SR Miroslav Kusý vystúpil s príspevkom o možnostiach ústretovej menšinovej politiky, bývalý veľvyslanec ČSFR v Budapešti Rudolf Chmel zase s prednáškou Historický význam menšín v slovensko-maďarských vzťahoch. V záverečnej časti konferencie odznel príspevok riaditeľa Oddelenia výskumu menšín MTA Lászlóa Szarku o mieste menšinovej otázky v slovensko-maďarských vzťahoch.
Za účasti 200 trojčlenných tímov sa dnes v Mestskej športovej hale v Békešskej Čabe začal vrchol štvordňového Klobásového festivalu. Na súťaži v príprave klobás privítali organizátori 5. ročníka tohto podujatia v duchovnom centre dolnozemských Slovákov už tradične aj maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý sa v jednom zo súťažných družstiev zapojil aj do súťaženia. V radoch konkurencie nechýbajú ani tentoraz hostia zo Slovenska, ba ani z Japonska. Sily v príprave klobás si prišli zmerať aj najvyšší predstaviteľ Colnej a finančnej stráže MR Mihály Arnold, predseda Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory László Parragh či predstavitelia družobných miest. Klobásy, na ktorých prípravu majú družstvá po desať kilogramov mäsa, ochutia súťažiaci podľa vlastných receptúr. Výrobky, ktoré vzniknú za použitia modernej techniky pri rešpektovaní striktných hygienických predpisov, posúdi na záver odborná porota.
Proces rozširovania Európskej únie bude pokračovať aj po teroristických útokoch v USA. O takýto vývoj má pritom eminentný záujem SR i Maďarsko. Zhodli sa na tom dnes v Bratislave minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan s predsedom Zahraničného výboru Maďarského parlamentu Istvánom Szent-Iványim. Obaja politici sa venovali aj slovensko-maďarským vzťahom a zákonu o zahraničných Maďaroch. Proti jeho prijatiu v Maďarskom parlamente hlasoval Zväz slobodných demokratov, ktorého je Szent-Iványi členom. Diskusia Kukana so Szent-Iványim sa týkala i pohľadu na vnútropolitický vývoj v oboch štátoch z pozícií liberálnej politickej orientácie, ku ktorej obidvaja predstavitelia politicky patria.
V Maďarsku zaznamenali do dnešného predpoludnia 260 hlásení o výskyte podozrivých zásielok alebo materiálu na verejných priestranstvách, ale ich počet mal v uplynulých 24 hodinách naďalej klesajúcu tendenciu. V žiadnej z podozrivých zásielok, 80 percent ktorých nedoručili obvyklou poštovou cestou, sa prítomnosť nebezpečných baktérií nepotvrdila. K poklesu hlásení prispeli zrejme aj vážne úvahy v Budapešti o novelizácii Trestného zákonníka MR, ako aj odhalenie troch odosielateliek podozrivých listov obsahujúcich biely prášok, ktoré identifikovala maďarská polícia. Jednou z nich bolo 13-ročné dievča, ktoré sa chcelo pomstiť spolužiačke za poškodenie mobilného telefónu, a preto jej vo štvrtok hodilo do poštovej schránky obálku s múkou a odrobinkami žemle. Vzhľadom na vek sa nebude zodpovedať zo svojho činu. Ďalšími dvoma páchateľkami boli ženy vo veku 48 a 49 rokov, ktoré zaslanie listov s popisom antraxu a práškom považovali za žart. Zásielku obsahujúcu čistiaci prášok adresovali zamestnankyne jednej z budapeštianskych nemocníc svojmu kolegovi. Obe musia rátať buď s nepodmienečným trestom odňatia slobody alebo pokutou do výšky 150.000 forintov. Maďarská ministerka spravodlivosti Ibolya Dávidová v uplynulých dňoch občanom krajiny opakovane pripomenula, že vyhrážky alebo ohrozenie verejnej bezpečnosti je trestným činom so sadzbou dva až osem rokov nepodmienečne, pričom sa trestná sadzba v prípade zavinenia smrti zvyšuje na päť až 15 rokov, respektíve doživotie. Experti napriek tejto skutočnosti rátajú s tým, že kým bude antrax v popredí záujmu médií na celom svete, bude treba aj v Maďarsku rátať s výskytom poľutovaniahodných „žartíkov”.
V Maďarsku zaznamenali do dnešného dňa už 240 hlásení o výskyte podozrivých zásielok alebo materiálu na verejných priestranstvách, ale ich počet má v uplynulých 36 hodinách klesajúcu tendenciu. V piatok zaregistrovali 46 podobných hlásení. Poštovú zásielku s bielym práškom, o ktorom sa potvrdilo, že neobsahoval baktérie antraxu, dostal vo štvrtok aj maďarský expremiér Gyula Horn. Maďarskí odborníci rátajú s tým, že kým bude antrax v popredí záujmu médií na celom svete, bude treba aj v ich krajine rátať s výskytom podobných poľutovaniahodných „žartíkov.” V Budapešti sa však veľmi vážne zaoberajú myšlienkou novelizovať Trestný zákonník s cieľom odradiť potenciálnych páchateľov od zneužívania situácie na šírenie strachu a paniky v krajine. V žiadnej z podozrivých zásielok na území Maďarskej republiky sa prítomnosť nebezpečných baktérií nepotvrdila.
Mrazené kurčatá v hodnote 10 miliónov forintov zhabali maďarskí colníci po kontrole kamiónu s maďarskou ŠPZ na slovensko-maďarskom hraničnom priechode Rusovce-Rajka. Súčasne podali trestné oznámenie na vodiča nákladného vozidla pre dôvodné podozrenie z pašovania tovaru. Podľa sprievodných dokladov, ktoré predložil šofér, mala zásielka obsahovať 20 ton kuracieho mäsa v hodnote 16.000 rakúskych šilingov, pričom dodávateľom bola istá firma z Lichtenštajnska a adresátom istý podnik v Budapešti. Colníci však pri detailnej kontrole vozidla našli faktúru na rovnaký tovar v hodnote 46.000 nemeckých mariek a navyše zistili, že sťaby odosielateľ uvádzaná spoločnosť v Lichtenštajnsku nejestvuje.
Strana maďarských socialistov /SMS/ pod vedením Györgya Gyimesiho bude kandidovať samostatne v decembrových voľbách do samosprávnych orgánov vyšších územných celkov. SMS je nástupníckou stranou bývalého Maďarského ľudového hnutia za zmierenie a blahobyt, ktorý do roku 1998 úzko spolupracoval s HZDS. Ako uviedol predseda SMS Gy. Gyimesi, v budúcoročných parlamentných voľbách pravdepodobne budú koaličnými partnermi HZDS, čo potvrdil aj Vladimír Mečiar. Podľa predsedu SMS, na február budúceho roka sú plánované rokovania o zostavení spoločnej kandidátky.
Neúspešne skončil pokus maďarskej tzv. Miléniovej expedície o výstup na „strechu sveta”, himalájsky končiar Mount Everest. V uplynulých dňoch sa dvaja členovia expedície pre mimoriadne prudký vietor a snehové búrky museli vrátiť z nadmorskej výšky 7800 metrov do základného tábora. Tím horolezcov sa dnes rozhodol, že sa kvôli nepriazni počasia zriekne možnosti zaútočiť na vrchol, začne s likvidáciou tábora a zostupom. Maďarskú Miléniovu expedíciu pod vedením Sándora Nagya, ktorej členovia mali na Mount Everest vystúpiť pôvodne ešte v auguste, tvorilo deväť odvážlivcov, vrátane dvoch žien a lekára Sándora Gárdosa, ktorý bol už účastníkom doteraz jediného maďarského pokusu o zdolanie Mount Everestu. Mount Everest sa teda maďarským horolezcom ani naďalej nepodarilo pokoriť. Prvá expedícia, ktorá sa o to pokúsila, skončila v roku 1996 tragicky. Jeden z jej členov, Zsolt Eröss, ktorý mal byť aj teraz v trojici vytypovaných horolezcov na samotný výstup, bol očitým svedkom úmrtia rakúskeho horolezca Reinharda Wlasicha (45), ktorého organizmus nezvládol pobyt v tábore v nadmorskej výške 8300 metrov bez kyslíkovej masky.
Kuchárska kniha z roku 1582 od nemeckého autora Baltazára Standla von Dilingena je najstaršou publikáciou o kulinárskom umení, ktorú prezentujú na výstave v priestoroch Florinovho domu Oravského múzea Pavla Orzságha Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Druhá najstaršia predstavená kuchárska kniha je takisto napísaná v nemeckom jazyku a pochádza z roku 1604 od Marxa Rumpolta. Nechýba tam ani Prvá slovenská kuchárska kniha od Jána Babylona, ktorá vyšla v roku 1870 v Budapešti. Má dva zväzky s približne tisíc návodmi na varenie a pečenie. Celkovo je vystavených okolo 50 kníh, ktoré pochádzajú zo zbierkového fondu Čaplovičovej knižnice v Dolnom Kubíne. Podľa jej vedúcej Zdenky Porubčanovej výstavou sa snažili ukázať aspoň zlomok z depozitára knižnice, ktorú tvorí vyše 89-tisíc tlačovín. Návštevníci sa pri prehliadke výstavy môžu oboznámiť aj so spôsobmi prípravy jedál a so stravovaním v minulosti.
Vo Východoslovenskej galérii v Košiciach dnes o 17.00 h otvoria výstavu s názvom Posledné knieža maliarstva - Gyula Benczúr (1844 - 1920) zo zbierok Maďarskej národnej galérie. Výstava bude prístupná do 30. novembra.
Koncom minulého týždňa prijal Spolkový snem zákon, o ktorom sa bude ešte určíte veľa diskutovať - čo naznačujú prvé reakcie. Totiž poslanci schválili zákon, ktorým zlepšili právne a sociálne postavenie nemeckých prostitútok a súčasne rozhodli o tom, že prostitúcia nie je nemravná. „Tieto ženy spia denne s desiatimi rôznymi mužmi, to predsa nemôže byt normálne povolanie.“ - rozhorčuje sa jedna z odporkýň zákona a druhý jej kontruje, že pre neho je to povolanie ako každé iné. To sú len dva názory, ktoré plne odrážajú bohatú názorovú rôznorodosť na práve schválený „Zákon o zlepšení postavenia prostitútok“. Príslušníčkam najstaršieho remesla, ktorých je v Nemecku okolo 400 tisíc, poskytuje právo na nemocenské a dôchodkové poistenie, ako aj na poistenie v prípade nezamestnanosti. So svojimi zamestnávateľmi môžu uzatvárať riadne pracovné zmluvy a na druhej strane zažalovať nápadníkov, ktorí by nechceli zaplatiť, pretože ich dohoda s prostitútkami nadobúda občiansko-právny štatút. Navyše - trestným zostáva nútenie dám z verejných domov „k zvláštnym sexuálnym praktikám“ - citujem z nového zákona, ktorý má nadobudnúť účinnosť od prvého januára budúceho roku. Najväčšiu diskusiu však vyvolala v Spolkovom sneme otázka - či je alebo nie je prostitúcia nemravná. Zákonodarcovia rozhodli napokon o tom, že sa neprieči mravom, čím zrušili od roku 1901 platiacu nemravnosť prostitúcie v Nemecku. Práve preto nehlasovali kresťanskí demokrati v Spolkovom sneme za spomínaný zákon, hoci tiež podporovali zlepšenie sociálneho postavenia prostitútok. Odhaduje sa, že v Nemecku využíva denne ich služby viac ako jeden milión mužov a prostitúcia sa s ročným obratom vyše 12 miliárd mariek pevne zakotvila v tunajšom hospodárstve. Nie je nezaujímavé, že práve postkomunisti začali v Nemecku ako prví boj za zlepšenie postavenia prostitútok. Presne pred rokom podala Strana demokratického socializmu v Bundestagu návrh, aby sa prostitúcia považovala za normálne povolanie. Toho sa postupne chytili vládnúci sociálni demokrati so zelenými, ku ktorým sa pridali aj liberáli, takže väčšina bola istá. V rozhodovaní im výrazne pomohol verdikt istého berlínskeho súdu. Ten sa v decembri minulého roku postavil na stranu majiteľky kaviarne, v ktorej si popri káve mohli mužskí návštevníci kúpiť v zadných miestnostiach aj čosi navyše. Sudcovia totiž vyhlásili, že prostitúcia sa neprieči mravom, odvolávajúc sa na „staromódnost“ spájania prostitúcie so slovkom nemravná. To bol doslova revolučný čin, ktorý potvrdili minulý týždeň poslanci Spolkového snemu.
Vysoké štátne vyznamenanie Maďarskej republiky udelil dnes na návrh premiéra Viktora Orbána výkonnému podpredsedovi Strany maďarskej koalície (SMK) Miklósovi Durayovi maďarský prezident Ferenc Mádl. Pri odovzdávaní Veľkého kríža Radu Maďarskej republiky v priestoroch budapeštianskeho parlamentu sa F. Mádl s uznaním vyslovil o zásluhách M. Duraya pri udržaní identity maďarskej národnostnej menšiny, žijúcej na území SR. Maďarský prezident pritom osobitne zdôraznil skutočnosť, že za svoje názory a dôsledný boj proti národnostnej diskriminácii bol Duray v minulosti často obviňovaný z radikalizmu, nespratnosti a nacionalizmu. Podľa maďarského prezidenta je vyznamenanie M. Duraya uznaním pre celú maďarskú komunitu SR za to, že dôstojne znášala svoj osud aj v nedôstojných časoch. Na slávnostnom podujatí v Munkácsyho sieni budovy maďarského parlamentu boli popri mnohých iných politikoch prítomní aj ministerský predseda Maďarska Viktor Orbán a predseda SMK Béla Bugár.
Otázky trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, hodnotenia sudcov a problémov súvisiacich s mediačnou a probačnou službou boli hlavnou témou dvojdňového rokovania predstaviteľov ministerstiev spravodlivosti krajín Visegrádskej štvorky (V4), ktoré sa dnes skončilo v Českom Krumlove. Slovensko na stretnutí zastupoval štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Ladislav Šolc. Ako uviedol Šolc, zaoberali sa otázkami hodnotenia sudcov, ktorí sú vymenovaní do funkcií. „Tu sme rozoberali rôzne spôsoby, aby pri tom hodnotení nedošlo k zásahu do nezávislosti sudcov,“ dodal. Účastníci sa zároveň oboznámili s rôznymi modelmi, ktoré v tejto oblasti existujú v ostatných krajinách. Šolc zdôraznil, že hlavne od českých kolegov sa dozvedeli o nových inštitútoch súvisiacich s mediačnou a probačnou službou. Tá vychádza z inštitútu probácie, čo znamená, že namiesto uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody, súd uloží podmienečný trest. Odsúdený má však určité obmedzenia, ako sa má správať v čase odkladu trestu, má zakázané niektoré činnosti, alebo má obmedzenia, kde sa môže a nemôže zdržiavať. Na túto tému sa uskutočnili aj bilaterálne rokovania s českými kolegami, nakoľko mediačná a probačná služba už v ČR funguje a je tu zriadený kvázi samostatný orgán. „Je to v podstate aj naša ambícia a tu skutočne čerpáme zo skúseností českých kolegov,“ dodal Šolc. Stretnutie sa okrajovo dotklo aj otázky približovania právnych systémov kandidátskych krajín k Európskej únii. Rokovania zástupcov ministerstiev spravodlivosti sa konajú každý rok a na budúci rok sa stretnú v Maďarsku. Na Slovensku sa summit uskutočnil v roku 1999 v Javorine.
Už 240 hlásení o podozrivých zásielkach zaznamenali do soboty v Maďarsku. Medzi adresátmi bol aj bývalý premiér Gyula Horn. Ani v jeho prípade sa nepotvrdilo, že by biely prášok v obálke obsahoval baktérie antraxu. Odosielateľa obálok s bielym práškom zatkla v piatok ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v Novosibirsku. Sedem obálok bolo adresovaných najvyšším ruským politikom, vrátane premiéra Michaila Kasianova a prezidenta Vladimira Putina. Ako odosielateľ bolo na obálkach uvedené Spoločenstvo Talibanu v Afganistane. V skutočnosti odosielateľom obálok s neškodným práškom bol miestny 33-ročný obyvateľ sibírskeho mesta. Tento kanadský žartík ho bude stáť nielen náhradu vzniknutej škody, ale v rámci ruského trestného poriadku mu za šírenie poplašnej správy formou „listového terorizmu” hrozí aj trest v trvaní niekoľko rokov odňatia slobody.
Súčasné mediálne pomery na Slovensku, ktoré treba urýchlene zmeniť, a to novou ponukou, nemožno označiť za normálnu trhovú situáciu, povedal pre Népszabadság generálny riaditeľ TA3 Martin Lengyel. „Zriadenie spravodajskej televízie na Slovensku som plánoval päť rokov. Domnievam sa, že aj v strednej Európe sa v krátkom čase presadia špecializované televízie. Realizovali sme reprezentačný prieskum verejnej mienky, podľa výsledkov ktorého by si aspoň polovica opýtaných raz denne prepla na spravodajskú televíziu.” Ide predovšetkým o manažérov v Bratislave, Košiciach, Žiline a aj Maďarmi obývanom regióne južného Slovenska, ďalej o v rámci domácich možností majetnejších ľudí s vysokoškolským alebo stredoškolským vzdelaním, uviedol šéf TA3. Budeme pracovať podstatne lacnejšie ako štátna, ba aj súkromné televízie, pretože počet zamestnancov neprekročí stovku. Sme prvou úplne digitalizovanou televíznou spoločnosťou regiónu, pracujúcou bez filmového pásu. TA3 nebude stratová ani v prípade, že by mala v priebehu dňa päťpercentnú a vo večernom vysielaní desaťpercentnú sledovanosť, pretože pracuje so skromným rozpočtom, podčiarkol Martin Lengyel. Mimochodom, známy novinár pracoval ako reportér vo verejnoprávnej televízii, potom v zbankrotovanej VTV, neskôr v istom súkromnom rádiu a ako hovorca vládneho kabinetu premiéra Mikuláša Dzurindu. Martin Lengyel odišiel z tejto funkcie pred 1,5 rokom, informuje Népszabadság a dodáva, že TA3 vysiela od konca septembra denne 12 hodín prostredníctvom káblovej siete dostupnej v súčasnosti pre 40 percent obyvateľstva SR. Za „zlomyseľné alebo hlúpe” označil generálny riaditeľ TA3 úvahy, podľa ktorých sa za zvažovaním udelenia licencie pre spravodajskú televíziu skrývali obavy z možnej participácie anglického partnera na praní peňazí niekdajších Mečiarovych ľudí, hlavne bývalých šéfov VSŽ Košice a súčasne posilnením ich vplyvu na Slovensku, respektíve z tajnej dohody Martina Lengyela s premiérom Mikulášom Dzurindom, ktorému by niekdajší hovorca mal prostredníctvom nového médiá pomôcť pri zvýšení politického kreditu. „Veľké verejnoprávne alebo komerčné televízne spoločnosti môžu riskovať, že sa v spravodajstve uchýlia k premývaniu mozgov a prostredníctvom dobrých filmov alebo zábavných programov sa pousilujú udržať si alebo získať naspäť divákov. My to urobiť nemôžeme, pretože ak divák čo len jediný raz bude mať dojem, že naše spravodajstvo je zaujaté, správy manipulované, potom si na náš kanál najbližšie neprepne. Angličania nás, mimochodom, nepodporujú kvôli praniu peňazí, ale so zámerom zarobiť. Peniaze sme dostali na tri roky, na štart 150 miliónov korún. Ak budeme úspešní, potom sa budú usilovať predať nás niektorej veľkej rybe, prípadne americkej CNN alebo britskej sieti Sky,” uviedol Martin Lengyel. Po tretí raz v priebehu piatich rokov dochádza na Slovensku k pokusu prelomiť takmer neobmedzenú nadvládu komerčnej televízie Markíza, píše v dnešnom vydaní najčítanejší maďarský denník Népszabadság a pripomína, že prvé dva pokusy skončili neúspešne. VTV vysielala v skutočnosti iba dovtedy, kým ju financovali hospodárske skupiny blízke kabinetu Vladimíra Mečiara. Prielom sa nevydaril ani televíznej spoločnosti Luna, ktoré prerušila vysielanie pre vážne ekonomické dôvody. S dlhmi vo výške viac ako polmiliardy korún a výrazným poklesom sledovanosti bojuje verejnoprávna STV, kým vzostup Markízy trvá už roky. Vo večernom hlavnom vysielacom čase sleduje Markízu niekedy až 70 percent občanov Slovenska, v prvom polroku 2001 získala táto televízna spoločnosť viac ako osem desatín reklamného balíka, pripomína Népszabadság. Mnohí by sa podľa rovnakého zdroja tešili úspešnosti TA3, pretože metóda, ktorou sa Pavol Rusko usiluje nasledovať Silvia Berlusconiho, vyvoláva čoraz väčšie pobúrenie. Spolumajiteľ najvplyvnejšej slovenskej komerčnej televízie totiž pred niekoľkými mesiacmi založil stranu pod názvom Aliancia nového občana (ANO) a v krátkom čase sa stal jej predsedom. Vtedy formálne zanechal post generálneho riaditeľa spoločnosti prevádzkujúcej Markízu, ale jeho moc zostáva naďalej rovnaká, veď na tomto kanáli sa sotva vyskytne spravodajská relácia, v ktorej by spoločne s ďalšími lídrami nového politického zoskupenia neprenášal vlastné názory do diváckych mozgov. Nadišiel už veru čas, aby sa aj v ponuke na Slovensku objavila televízna spoločnosť, ktorá sa pokúsi obnoviť profesionálnu česť spravodajstva, píše budapeštiansky Népszabadság.
V piatok sa v Prešove konala ustanovujúca konferencia Pravej SNS. Predseda strany Ján Slota bol počas zasadania očividne v „starej dobrej forme”. Tvrdil napríklad, že všetci, ktorí chceli pre Slovensko niečo urobiť, boli násilne zlikvidovaní. „Štúr - údajne samovražda... No prdlajs maková. Niekde v lese ho odbachli ako jeleňa. Štefánik - na príkaz Beneša ho zastrelil český dôstojník na zemi, keď ešte žil. Tiso bol rovnako svätý človek. Niežeby som to niekde čítal. Hovorila mi to stará mama a starí ľudia...” rozohnil sa J. Slota. „Keď otvárali debilný most pri Ostrihome... tam staré babky sprosté vykrikovali, nech žijú Maďari... a ten náš blbeček, zhodou okolností z vášho kraja... cirkusant, ten tam stál,” pobúrene vyhlásil. Predseda PSNS odpovedal aj na otázku o svojom vzťahu k alkoholu. „Robím si kurz na leteckú akrobaciu a štyri mesiace som nevypil ani pohárik. Niežeby som nemal chuť, ale v tých preťaženiach má potom človek problémy s pilotážou. Pijem ako priemerný Slovák, ale určite som dosiahol viac ako väčšina z nich,” uzavrel tému Slota. Nezabudol ani na Annu Malíkovú: „Pani Belousovová po Slovensku chodila v mojom aute a za peniaze z môjho vrecka. Ešte v roku 1989 sa vozila po deťoch - štvrtákoch za to, že boli prihlásení na náboženstvo...”
Skúsený horolezec a lekár maďarskej „Miléniovej expedície” na Mount Everest Sándor Gárdos zahynul pri pokuse o výstup na najvyšší vrchol sveta. Tridsaťosemročného horolezca zrejme strhol v nadmorskej výške asi 7700 metrov silný poryv vetra. Jeho telesné pozostatky našli kolegovia po pátraní na ľadovci v nadmorskej výške 6400 metrov. Iba dva dni po oznámení rozhodnutia spomínanej maďarskej expedície rezignovať na možnosť výstupu na Mount Everest sa pre nepriazeň počasia zriekla tejto príležitosti aj druhá maďarská, himalájska expedícia, Magyar Everest-Lhotse. Horolezci pod vedením Dávida Kleina, ktorí chceli vystúpiť na 8848 m vysoký štít z tibetskej strany cez strmú stenu Kangsun a plánovali zdolať aj vrchol Lhoce, sa tak rozhodli pre husté sneženie a prudký vietor. Maďarskú Miléniovu expedíciu pod vedením Sándora Nagya, ktorej členovia mali na Mount Everest vystúpiť pôvodne ešte v auguste, tvorilo deväť odvážlivcov, vrátane dvoch žien a Gárdosa, ktorý bol už účastníkom doteraz jediného maďarského pokusu o zdolanie Mount Everestu. Prvá expedícia, ktorá sa o to pokúsila, skončila v roku 1996 takisto tragicky. Jeden z jej členov, Zsolt Eröss, ktorý mal byť aj teraz v trojici vytypovaných horolezcov na samotný výstup, bol očitým svedkom úmrtia rakúskeho horolezca Reinharda Wlasicha (45), ktorého organizmus nezvládol pobyt v tábore v nadmorskej výške 8300 metrov bez kyslíkovej masky. „Strecha sveta” zostáva pre maďarských horolezcov teda naďalej nedostupná.
Návštevou rodiska prezidenta Rudolfa Schustera Medzeva ukončil dnes trojdňovú oficiálnu návštevu Slovenska prezident Maďarskej republiky Ferenc Mádl s manželkou a odcestoval do vlasti. Na hraničnom priechode v Seni sa s ním rozlúčil prezident Schuster i zástupcovia verejnej správy Košického kraja. Problematika regionálnej cezhraničnej spolupráce bola v popredí pozornosti na dnešnom stretnutí s košickým primátorom Zdenkom Trebuľom, kde Mádl ocenil vznik euroregiónu Košice - Miškovec. V súvislosti s maďarským zákonom o zahraničných Maďaroch a slovenským zákonom o zahraničných krajanoch Mádl pred novinármi uviedol, že prispievajú v praxi k rovnocennej kvalite života všetkých občanov. Ich podrobnejšie spoznanie podľa jeho vyjadrenia odstráni pochybnosti, ktoré vzbudzujú. Podľa slovenského prezidenta sa treba k maďarskému zákonu vrátiť, „aby nedošlo v niečom k zvýhodneniu menšiny pred ostatnými slovenskými občanmi”. Počas predošlých dvoch dní sa v Bratislave obaja prezidenti vyslovili za aktívnu podporu medzinárodnej protiteroristickej koalície zo strany Maďarska a SR. Mádl zároveň vyhlásil, že jeho krajina na budúcoročnom summite NATO v Prahe podporí prizvanie Slovenska za plnoprávneho člena aliancie. Obaja štátnici sa v hlavnom meste Slovenska zúčastnili aj na konferencii pod názvom Budujeme mosty vzájomnosti, venovanej slovensko-maďarským vzťahom. Maďarský prezident odovzdal počas návštevy dovedna 12 vysokých štátnych vyznamenaní MR osobnostiam kultúrneho, vedeckého a politického života, ktoré sa zaslúžili o posilnenie vzájomných slovensko-maďarských vzťahov a podporu maďarskej menšiny na Slovensku. Rokoval aj s predsedom NR SR Jozefom Migašom a premiérom Mikulášom Dzurindom.
K sporu, ktorý vyvolal v máji budapeštiansky parlament schválením zákona o niektorých v Európe nezvyčajných výhodách pre svojich zahraničných krajanov, sa po oficiálnych protestných stanoviskách Slovenska a Rumunska vyslovila v júli aj Európska únia. Komisár pre rozširovanie EÚ G. Verheugen pripustil, že Zákon o zahraničných Maďaroch môže spôsobiť problémy, ak Budapešť nebude pri jeho implementácii rešpektovať medzinárodné štandardy, najmä čo sa týka princípu nediskriminácie. A ďalšie už nechal na bilaterálne rokovania. Krajiny susediace s Maďarskom, ktoré zo svojich princípov nechceli popustiť ani za svet, si na pomoc teda vzali tzv. Benátsku komisiu Rady Európy. Že išlo o veľa aj pre Slovensko, potvrdila tesne pred piatkovým rokovaním komisie pikantná informácia zahraničných médií, že štátny tajomník MZV SR J. Chlebo dokonca poslal list predsedovi komisie, v ktorom mal vyjadriť obavy, že „maďarskí diplomati nadviazali kontakty s členmi komisie, aby ovplyvnili názor autorov správy o zvýhodňovaní príslušníkov menšín”... Jeho obavy sa však nakoniec ukázali zbytočnými, pretože verdikt, presnejšie odporúčanie grémia RE, v ktorom sú zastúpení nezávislí experti na európske právo, znie: ...Aj materská krajina môže pomáhať krajanom spoza hraníc, ak to prispieva k zachovaniu ich jazykovej a kultúrnej identity, a to v oblasti kultúry a školstva, v iných sférach nie - alebo iba vo výnimočných prípadoch... Takýto výrok (s dodatkom možností výnimiek) je, pravdu povediac, dosť zavádzajúci. Ale napočudovanie sú s ním spokojné všetky strany - aspoň podľa oficiálnych reakcií v médiách. Ak si ho totiž každý vysvetlí po svojom, v ďalšom dohodovacom procese to nebude znamenať ani slepačí krok. Práve naopak, môže byť ďalším dôvodom, prečo sa už vôbec nedohodnúť.
To, že dobré priateľstvá vydržia aj kritiku, sa ukázalo počas trojdennej oficiálnej návštevy maďarského prezidenta Ferenca Mádla na Slovensku. Slovenský prezident Rudolf Schuster totiž načal najcitlivejší problém maďarsko-slovenských bilaterálnych vzťahov - kontroverzný zákon o Maďaroch v susedných štátoch, ktorý Budapešť v júni napriek kritike Slovenska a Maďarska prijala. Podľa Bratislavy sa zákon o štatúte Maďarov v susedných krajinách, ktorý s platnosťou od 1. januára 2002 zvýhodní vo viacerých európskych štátoch maďarskú menšinu žijúcu mimo územia materskej krajiny, týka zákonnej zvrchovanosti Slovenska. Aj inak dosť rozhádané slovenské politické strany sa teraz spoločne obávajú, že by sa maďarská menšina na Slovensku v dôsledku tohto zákona mohla v budúcnosti identifikovať väčšmi s Maďarskom ako rodným Slovenskom. Mádl v Bratislave zákon obhajoval.
To, že dobré priateľstvá vydržia aj kritiku sa ukázalo počas trojdennej oficiálnej návštevy maďarského prezidenta Ferenca Mádla na Slovensku, píše v dnešnom vydaní rakúsky denník Die Presse. Slovenský prezident Rudolf Schuster totiž načal najcitlivejší problém maďarsko-slovenských bilaterálnych vzťahov - kontroverzný zákon o Maďaroch v susedných štátoch, ktorý Budapešť v júni napriek kritike Slovenska a Maďarska prijala. Práve tento zákon zatienil samotnú návštevu maďarského prezidenta Ferenca Mádla na Slovensku, píše Die Presse. Podľa Bratislavy sa zákon o štatúte Maďarov v susedných krajinách, ktorý s platnosťou od 1. januára 2002 zvýhodní vo viacerých európskych štátoch maďarskú menšinu žijúcu mimo územia materskej krajiny (Maďarska), dotýka zákonnej zvrchovanosti Slovenska. Aj inak dosť rozhádané slovenské politické strany sa teraz spoločne obávajú, že by sa maďarská menšina na Slovensku v dôsledku tohto zákona mohla v budúcnosti identifikovať väčšmi s Maďarskom ako rodným Slovenskom, píše denník. Mádl v Bratislave zákon obhajoval. Podľa jeho slov jediným cieľom tohto zákona je, aby si Maďari žijúci mimo vlasti mohli „zachovať svoju kultúru a národnosť“. Na Slovensku žije v súčasnosti asi 600.000 slovenských Maďarov, čo je približne desať percent obyvateľstva. Ako symbol „mimoriadneho zlepšenia slovensko-maďarských vzťahov“ hodnotia obe strany obnovený most Márie Valérie medzi slovenským Štúrovom a maďarským Ostrihomom, ktorý je v prevádzke od 11. októbra tohto roku. Rekonštrukcia mosta, zničeného počas druhej svetovej vojny, sa financovala aj z prostriedkov Európskej únie (PHARE), uzatvára Die Presse.
Kontroverzný zákon o Maďaroch v susedných štátoch, kritizovaný najmä Slovenskom a Rumunskom, obhajoval v piatok na konferencii Budujme mosty vzájomnosti maďarský prezident Ferenc Mádl, ktorý bol na trojdňovej návšteve Slovenska. Maďarský prezident povedal, že štatút, ktorý s platnosťou od 1. januára 2002 zvýhodní vo viacerých európskych štátoch maďarskú menšinu žijúcu mimo územia materskej krajiny, je porovnateľný so zákonmi o menšinách platnými v iných štátoch. Aj na Slovensku platí od roku 1997 zákon o zahraničných Slovákoch, ktorý im dáva možnosť bezvízového styku, umožňuje navštevovať slovenské školy, poskytuje zľavy na cestovnom a ďalšie úľavy, povedal F. Mádl. Navyše rámcová dohoda Rady Európy predpisuje zainteresovaným krajinám, aby prijali zákony, ktoré zrovnoprávnia menšiny s majoritou, povedal a dodal, že uvedená právna norma je aj v súlade s krokmi, ktoré podniká EÚ na ochranu regionálnych a menšinových jazykov. V obhajobe zákona F. Mádl pokračoval odvolaním sa na Ústavu MR, kde ochrana záujmov menšín mimo Maďarska je zakotvená. Prezident Rudolf Schuster pred účastníkmi konferencie zdôraznil, že slovensko-maďarské vzťahy „nikdy neboli bezoblačné“ a viaceré „deformácie dodnes ovplyvňujú naše vedomie“. Dodal, že sprevádzkovanie rekonštruovaného mosta Márie Valérie medzi Ostrihomom a Štúrovom môže byť inšpiráciou „na rekonštrukciu našich vzájomných vzťahov“. Novú kvalitu slovensko-maďarských vzťahov po roku 1998 vyzdvihol vo svojom príspevku aj veľvyslanec EK na Slovensku Walter Rochel. Zdôraznil, že EÚ venuje veľkú pozornosť regiónom, preto podobnú politiku očakáva aj od krajín kandidujúcich na členstvo v nej.
Obratnosť a zručnosť preukázal podľa výučného listu maďarský prezident Ferenc Mádl v tovarišskej skúške, ktorú absolvoval v sobotu. Absolvent práva v Budapešti a v Štrasburgu za prítomnosti hlavného svedka jeho kováčskej zručnosti, slovenského prezidenta Rudolfa Schustera, vykul „majstrovský kus podľa príkladu 670-ročnej tradície vo forme motyky“. Tovariš Mádl musel na základe výučného listu za malé chyby na vlastnom produkte zaplatiť dve fľaše tokajského vína, fľašu spišskej borovičky, dve pinty piva a pripraviť hostinu vo forme živánskej. Živánku však už pripravil hostiteľ, Medzevčan Schuster. Obec Medzev bola v minulosti vychýrená svojím kováčskym remeslom, ktoré so sebou priniesli nemeckí osídlenci. Väčšina Medzevčanov ovláda nespisovnú nemčinu, ktorá umožnila jazykovo vyzbrojenému Mádlovi baviť sa aj s kováčskym majstrom „Bröstlovho hámru“ Jánom Benedikom. „Kedysi tu bolo 130 hámrov. Vyvážali sme lopaty do celého sveta. A pašovali sme ich do Maďarska,“ vtipkoval Rudolf Schuster.
Spokojnosť s výsledkami trojdňovej oficiálnej návštevy Slovenska vyjadril dnes v rozhovore pre agentúru MTI maďarský prezident Ferenc Mádl, podľa ktorého sa v rámci komplexu bilaterálnych vzťahov hovorilo aj o tzv. krajanskom zákone. Vedenie Slovenskej republiky má podľa jeho slov naďalej výhrady voči Zákonu o Maďaroch v susedných štátoch. Najvyšší maďarský predstaviteľ v tejto súvislosti konštatoval, že sa nie celkom neúspešne pokúsil presvedčiť svojich partnerov o tom, že jediným cieľom tohto zákona je dosiahnuť, aby aj maďarská menšina na Slovensku mohla formovať svoje životné podmienky v súlade so zámerom zachovať si jazykovú a kultúrnu identitu, dobre sa cítiť na rodnej zemi so štatútom občanov SR sťaby nositeľ maďarského jazyka a maďarských kultúrnych hodnôt. Ferenc Mádl podľa vlastných slov pripomenul slovenským partnerom, že podľa jeho vedomostí sa maďarský zákon sotva líši od podobnej slovenskej normy, ciele ktorej sú rovnaké - dosiahnuť dobré pocity krajanov. Maďarsko nemá voči slovenskému zákonu žiadne výhrady. „Povedal som: Tešíme sa, ak Slováci v Maďarsku dostanú od vás čo najviac, ak sa tešia aj oni, pretože cítia starostlivosť materskej krajiny,” cituje prezidentove slová maďarská národná agentúra. „Výhrady by sa vyplatilo hodnotiť na úrovni reálií v nádeji, že sa pomaly rozptýlia,” podčiarkol Ferenc Mádl a poznamenal, že v médiách, ale aj zo strany popredných politikov sa ešte stále objavujú poznámky a konštatovania, ktoré potvrdzujú, že informovať o predmetnom zákone je stále opodstatnené a vhodné, a to preto, aby „sme ich upokojili, upokojili sa vzájomne”. Maďarský prezident vyjadril presvedčenie, že maďarské úľavy pri realizácii v praxi, v svetle konkrétnych súvislosti vyvolajú aj v susedných krajinách nakoniec priateľské pocity a pozitívne ohlasy.
Maďarský zákon o zahraničných Maďaroch, ako aj slovenský zákon o zahraničných krajanoch majú rovnaký cieľ. Ich základnou filozofiou je pestovať rovnocennú kvalitu života všetkých občanov, čo sa týka kultúrnej a jazykovej identity. V priestoroch košickej radnice to dnes vyhlásil maďarský prezident Ferenc Mádl. Ako uviedol, sem-tam objavujúce sa obavy sa rozplynú, ak skutočne spoznáme tieto zákony z obidvoch strán. „Budeme posilňovať na Slovensku žijúcu maďarskú menšinu, kultúrnu a jazykovú identitu jej príslušníkov, ako aj ich dobré pocity, aby i naďalej radi žili na Slovensku”, konštatoval ďalej. Prezident SR Rudolf Schuster je toho názoru, že slovenský zákon o zahraničných krajanoch nie je úplne porovnateľný s obdobnou maďarskou právnou úpravou. Domnieva sa, že by bolo dobré sa k zákonu o zahraničných Maďaroch vrátiť, „aby nedošlo v niečom k zvýhodneniu menšiny pred ostatnými slovenskými občanmi”. Dodal, že právne stanoviská by mali vyjadrovať odborníci, nie politici a zdôraznil, že spomínaný postoj nemá byť vnímaný ako prejav zasahovania do vnútorných záležitostí Maďarskej republiky. Podľa jeho názoru nie je vecou hláv štátov, aby tento právny stav riešili. Pripomenul, že zákon o zahraničných Maďaroch bude platiť do termínu vstupu MR do Európskej únie. Naznačil, že aj prípadné budúcoročné členstvo Slovenska v NATO môže v tejto súvislosti priniesť v súčasných postojoch veľké zmeny.
Slovenský prezident Rudolf Schuster a maďarský prezident Ferenc Mádl s manželkami včera za prísnych bezpečnostných opatrení obedovali v horskom hoteli Šachtička na Šachtičkách pri Banskej Bystrici. Píšuci novinári sa do blízkosti Schustera a Mádla ani nedostali, pretože do hotela nevstupovali hlavným vchodom. Slovenský prezident si čakanie na pečeného diviaka a orechové šúľance krátil rozhovorom s pani Mádlovou. S hosťami počas celej návštevy komunikoval plynulo po maďarsky. Podľa šéfa jeho banskobystrickej kancelárie Bruncka hovorí prezident po maďarsky ako druhým materinským jazykom. Pani Schusterovej musela pri zdvorilostnej konverzácii asistovať tlmočníčka. Už v pondelok hotel Šachtička dôkladne skontroloval úrad na ochranu ústavných činiteľov a včera ho preverili znova. Schusterov obed zabezpečovali aj dve sanitky Ústrednej vojenskej nemocnice v Košiciach s kompletnými posádkami.
Čo sa zmenilo vo vašom živote po brutálnom 11. septembri?
- Zmenilo sa veľa predovšetkým v mojom myslení, lebo svet sa ocitol v úplne novej situácii a zoči-voči ohrozeniu základných ľudských hodnôt. Nepriateľ je akoby neviditeľný a pritom je schopný masovo obetovať nevinných ľudí vlastne v záujme nejasného cieľa. Určité je len to, že tento cieľ je v rozpore so všetkými civilizačnými, etickými a kultúrnymi hodnotami. Musíme tomu prispôsobiť nielen svoje myslenie, ale aj činy. Každý na svojom mieste.
Ako sa to teda týka tých, ktorí majú zodpovednosť za spravovanie štátu, ako napríklad vy?
- Musíme urobiť všetko, aby sa prekazilo narastanie podobných šokov a drám. Pre každého je to veľká výzva. Aj pre mňa, nielen ako prezidenta, ale aj ako občana. Prirodzene, na takých postoch, aké zastávame, zastupujeme ľudí, o to je naša zodpovednosť väčšia. Zaväzuje nás to formulovať a organizovať také kroky a opatrenia, ktoré predovšetkým vyjadria solidaritu našej spoločnosti s celou protiteroristickou koalíciou. Zároveň aktívne prispejú k odhaleniu globálnej teroristickej siete i k činorodému postupu spoločenstva štátov, ktorého sú súčasťou. Tu mám na mysli, že Maďarsko je napríklad členom NATO, ktoré je v tejto situácii veľmi aktívne. V tomto smere je však príkladný aj postup Slovenska, ktoré ešte nie je členom NATO, ale solidárne podporuje obranné akcie napríklad poskytnutím svojho vzdušného priestoru a letísk USA.
V Maďarsku aj u nás sa dosiaľ poplachy z výskytu bieleho prášku v poštových zásielkach ako možného nositeľa baktérií sneti slezinovej ukázali ako falošné, ale v USA sa už antrax takto šíri.
- Ťažko si predstaviť, kde sa to všetko skončí.
Aká bude naša budúcnosť? Možno v tejto súvislosti vôbec hovoriť o optimizme?
- Zdá sa mi, že ľudstvo - lebo teraz už ide o ľudstvo - bude schopné vyrovnať sa s týmto ťaživým problémom. Pritom tu ide doslova o diabolský zločin. Je za tým pomerne malá skupina ľudí, ale nazdávam sa, že ich sieť pod nástupom veľkej protiteroristickej koalície a jej komplexnej aktivity začne strácať pôdu pod nohami. Verím tomu. Keby som tomu neveril, bolo by to dosť smutné. Dúfam, že našou budúcnosťou nie je život v permanentnej hrozbe.
Nedá mi nespýtať sa vás, ako človeka, ktorý pozná svet, rozhľadeného vzdelanca, akademika, prečo je svet taký, aký je?
- Pozrite sa, svet nemôže prepáčiť to, čo sa stalo v New Yorku a vo Washingtone. Musí sa však zároveň zamyslieť nad tým, prečo sa to stalo. To neznamená dať tomu oprávnenie. Treba dať pozor, aby sa tento zločin nevysvetľoval a neodôvodňoval. Nie je to možno ľahké, ale je nevyhnutné v tejto súvislosti vyznačiť ostrú čiaru v myslení, politike a etickom zmysle. Treba zároveň skúmať, či nemôžeme urobiť človeka a svet lepším. Čiže skúmať veci tam, kde je priepastná chudoba, tam, kde zavládol národný, rasový a náboženský útlak a intolerancia v pozadí s ťažkým hmotným a sociálnym postavením. Jednoducho treba urobiť tento svet lepším a spomedzi vplyvov nevyhnutnej a prirodzenej globalizácie utlmiť negatívne stránky a pomôcť pozitívnym. To všetko je vzájomne závislý systém, v ktorom majú čo robiť spoločenské vedy, etické myslenie a medzinárodná hospodárska spolupráca.
V Bratislave ste vyznamenali Slovákov i Maďarov zo Slovenska. Má to iba symbolický alebo aj praktický zmysel?
- Možno by bolo zaujímavejšie opýtať sa vyznamenaných. Som presvedčený, že išlo o podnet pre intelektuálov slovenskej a maďarskej národnosti, aby sa usilovali vzájomne si lepšie porozumieť, svojim kultúram, jazyku a aby si viac vážili hodnoty a kultúru iných. Pritom, aby zo spolužitia pociťovali radosť a neživili vzájomné protiklady a spory, ktoré by prerástli do nenávisti. Obyčajne totiž vznikajú problémy vtedy, keď takpovediac z ničoho a pre nič za nič určité politické kruhy alebo médiá zneužijú národnostné odlišnosti. To nikdy nie je dobre a vyznamenaniami sme chceli posilniť vieru a presvedčenie tých, ktorí úprimne veria, že máme prečo vážiť si jeden druhého. To je dôležitá európska mravná hodnota, ktoré je nezanedbateľná z hľadiska nášho spolužitia.
Maďarsko patrí k našim najdôležitejším susedom a hoci sú naše vzájomné vzťahy poznačené predsudkami a traumami z minulosti, v základných veciach ťaháme za jeden koniec. Vyhlásil to prezident Rudolf Schuster na dnešnej slovensko-maďarskej konferencii Budujme mosty vzájomnosti, ktorú v Bratislave zorganizovalo združenie Lászlóa Mécsa a Nadácia Konrada Adenauera. Za prelomový bod slovensko-maďarských vzťahov označil prezident Schuster začlenenie predstaviteľov maďarskej menšiny do slovenskej vlády v roku 1998, ktoré ukázalo, že v skúšanom stredoeurópskom regióne sa môže rozvíjať kultúra dialógu. Pôsobeniu SMK v koalícii sa v prejave prednesenom v maďarčine venoval aj predseda Strany maďarskej koalície a podpredseda parlamentu Béla Bugár. Účasť v slovenskej vláde chápe Bugár ako možnosť reálne naplniť vízie o budovaní mostov, o čom svedčí otvorenie Mosta Márie Valérie medzi Ostrihomom a Štúrovom, či vybudovanie generálnych konzulátov v Békešskej Čabe a Košiciach. Doterajšia účasť SMK vo vláde je podľa Bugára potvrdením toho, že sa vždy snažili nájsť konsenzus a budú sa o to snažiť aj v budúcnosti, k čomu potrebujú aj pomoc slovenských kolegov. Maďarský prezident Ferenc Mádl vyzdvihol význam mostov vzájomnosti medzi krajinami predovšetkým z hľadiska novej bezpečnostnej situácie a nových hrozieb. Podrobnejšie sa venoval zákonu o Maďaroch žijúcich v zahraničí, ktorý podľa neho iba chráni záujmy a zabezpečuje zachovanie identity Maďarov žijúcich v iných krajinách. Ako dodal, Európska komisia (EK) vydala stanovisko, v ktorom uvádza, že zákon nie je v rozpore s európskou legislatívou. Zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich v zahraničí je podľa Mádla zakotvená aj v maďarskej ústave a prezident verí, že podporou týchto krajanov žijúcich v iných európskych štátoch Maďarsko prispeje k obohateniu Európy a európanstva. Na konferencii dnes vystúpil aj vedúci Delegácie Európskej komisie na Slovensku veľvyslanec Walter Rochel. Zopakoval slová európskeho komisára Güntera Verheugena počas otvárania Mosta Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom, že túto významnú hraničnú spojnicu dotovanú fondom EÚ možno považovať za konkrétny signál na rozšírenie únie. Ocenil aktivity vlády Mikuláša Dzurindu, ktorá zabezpečila pokrok v otázke menšinovej problematiky na Slovensku, zintenzívnila spoluprácu euroregiónov na slovensko-maďarskej hranici, čím upevnila kultúrne a sociálne väzby obyvateľov prihraničných regiónov. Rochel vyzdvihol aj rozhodnutie slovenských poslancov prijať Európsku chartu menšinových alebo regionálnych jazykov.
Rumunský premiér Adrian Nastase dnes večer v Bukurešti privítal schválenie správy Benátskej komisie Rady Európy, ktorá podľa jeho slov potvrdzuje opodstatnenosť rumunských výhrad voči Zákonu o Maďaroch v susedných štátoch. Šéf rumunskej diplomacie Mircea Geoana, ktorý sa podobne ako jeho maďarský kolega János Martonyi zúčastnil na dnešnom prerokúvaní materiálu v Benátkach, vyjadril nádej, že maďarská strana upraví zákon tak, aby zodpovedal európskym normám. Zároveň konštatoval, že pre Rumunsko je dnešný deň radostný. Materská krajina má podľa správy právo prijímať zákony, v ktorých zabezpečí úľavy pre krajanov žijúcich za jej hranicami, informoval dnes maďarských novinárov telefonicky z Benátok maďarský šéf diplomacie János Martonyi. Podľa jeho slov hodnotí správa ako pozitívne tendencie prax, že európske štáty v uplynulých rokoch prijali zákony o zvýhodneniach pre príslušníkov menšín žijúcich v zahraničí. Materiál spravodajcov RE sa vyslovuje ďalej za rešpektovanie jestvujúcich zmlúv a územnej celistvosti, ako aj ľudských práv, čo však podľa slov Martonyiho maďarská strana nikdy nespochybňovala. Maďarsko si nikdy neželalo, aby Zákon o Maďaroch v susedných štátoch mal mimoteritoriálnu platnosť, podčiarkol minister a dodal, že budapeštiansky vládny kabinet zohľadní správu komisie pri príprave vykonávacích predpisov spomínanej normy. Tzv. Benátska komisia v podstate akceptovala maďarské stanovisko, konštatoval Martonyi, ktorý správu označil celkove za uspokojivú.
Posúdenie materiálu spravodajcov Rady Európy o tzv. krajanskom zákone, ktorý schválil maďarský parlament, figuruje na programe dnešného zasadania grémia Rady Európy (RE) Právom za demokraciu, známeho pod názvom Benátska komisia. Do severotalianskeho mesta pricestoval v tejto súvislosti dnes aj šéf maďarskej diplomacie János Martonyi. Podľa informácií maďarských médií, ktoré sa začali objavovať ešte pred samotným otvorením rokovania, spravodajcovia RE hodnotia pozitívne prax, v rámci ktorej viacero európskych štátov prijalo v uplynulých rokoch zákony umožňujúce úľavy pre krajanov žijúcich v zahraničí. O liste, ktorý mal predsedovi Benátskej komisie zaslať štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Jaroslav Chlebo, informoval dnes z Benátok vyslaný spravodajca verejnoprávneho Rumunského rozhlasu. Podľa jeho slov „Chlebo vyjadril obavy, keďže podľa jeho informácií maďarskí diplomati nadviazali kontakty s členmi komisie, aby ovplyvnili názor autorov správy o zvýhodňovaní príslušníkov menšín.” Rumunský premiér Adrian Nastase ešte v júni požiadal grémium, aby preskúmalo, či maďarská norma je v súlade s európskym právnym poriadkom. Maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi navrhol, aby komisia vypracovala porovnávaciu štúdiu o podobných zákonoch na starom kontinente. Tajomník tzv. Benátskej komisie Gianni Buquicchio dnes v dejisku jej zasadania uviedol, že sa grémium pokúsilo oba návrhy „zladiť”. Poverilo piatich spravodajcov, aby pripravili materiál o siedmich podobných v Európe doteraz schválených dokumentoch. Súčasne vypočulo predstaviteľov Rumunska i Maďarska. Podobné zákony prijali v minulosti nielen v Rakúsku a na Slovensku, ale okrem Maďarska aj v Bulharsku, Rumunsku, Rusku a Taliansku. Predseda rumunskej vlády sa dnes nechal počuť, že jeho krajina musí ukázať schopnosť vyhovieť očakávaniam na európskej úrovni. Čo je dobré Európe, je dobré aj Rumunsku, zopakoval Adrian Nastase, ale dodal, že jeho krajina nemôže prijať „čudné formulácie, ktoré vedú k separatizmu a považujú uplatnenie etnického princípu za prvok rozvoja”. Návrh správy, ktorá podľa maďarskej agentúry označuje predmetné zákony za nové a pôvodné formy ochrany menšín, dostali členovia subkomisií v stredu a dnes o jeho schválení rozhodnú členovia komisie. Dokument, ktorý bude obsahovať odporúčania, nie však predpisy, obsahuje vraj myšlienku, v zmysle ktorej má štát, ktorý úľavy poskytuje na vlastnom území, v oblasti týchto zvýhodnení neobmedzené právomoci. Diferencovanejšie však reaguje na úľavy poskytované na území iného štátu pre jeho občanov. V takom prípade je v oblastiach, ktoré nie sú osobitne upravené dohodami alebo medzinárodným právom nutný súhlas druhej strany pred uplatnením týchto opatrení. Tieto myšlienky pochádzajú z návrhu, o ktorom sa dnes v Benátkach ešte diskutovalo.
Benátska komisia, ktorá je poradným orgánom Rady Európy (RE), posudzovala kontroverzný zákon Maďarskej republiky o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. Jej závery sú zhodné s právnym pohľadom slovenskej vlády, ktorá má k zákonu vážne výhrady. Podľa záverov Benátskej komisie účinky zákona môžu nastať iba na území štátu, ktorý takýto zákon prijal, teda iba na území Maďarska. Preferenčné (prednostné, zvýhodňujúce) zaobchádzanie s Maďarmi sa smie týkať iba občanov MR, nie občanov iných krajín. Pokiaľ sa účinky tohto zákona dotýkajú cudzích občanov na území ich štátu, je na ich uplatňovanie nevyhnutný súhlas príslušného štátu - v tomto prípade Slovenska. Podľa riaditeľa odboru ľudských práv na Ministerstve zahraničných vecí SR Petra Prochácku Slovensko v spolupráci s maďarskou stranou vyhodnocuje závery Benátskej komisie z hľadiska ich praktického využitia. Ako dodal, „tento zákon sa nebude môcť uplatňovať na území SR tak, ako to niektoré ustanovenia tohto zákona predpokladali“. Podľa neho napríklad nebude môcť Budapešť finančne zvýhodňovať našich občanov maďarskej národnosti, ktorí umiestnia svoje deti do školy s vyučovacím jazykom maďarským. Zákon taktiež uvažoval o finančnej podpore maďarských podnikateľov, čo taktiež nebude možné aplikovať na našom území. P. Prochácka dodal, že podobne ako Slovensko, ani Rumunsko zásadne nesúhlasilo s exteritoriálnymi účinkami (účinkami mimo územia Maďarska) tohto zákona. Rakúsko ako člen EÚ si presadilo, aby sa zákon o zahraničných Maďaroch nevzťahoval na občanov Rakúska, čo Budapešť napokon akceptovala. „Závery Benátskej komisie sú podstatne výhodnejšie pre Slovensko i Rumunsko, ako sme to aj predpokladali,“ dodal na záver. P. Prochácka.
O ČO IDE V KONTROVERZNOM ZÁKONE?
cieľom zákona je pomáhať všetkým Maďarom, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť (teda aj slovenským Maďarom) - Maďari žijúci mimo MR by mali mať viaceré zvýhodnenia financované Budapešťou cez občianske združenia (v doprave, školstve, podnikaní) - zákon tiež predpokladá, že maďarskí občania žijúci na Slovensku a v Rumunsku by dostávali finančnú pomoc, ak by svoje deti umiestnili do škôl s vyučovacím jazykom maďarským (tým by Budapešť finančne motivovala slovenských Maďarov, aby svoje deti nedávali do slovenských škôl)
Odporúčania takzvanej Benátskej komisie vítajú aj v Budapešti, aj v Bukurešti, čo by mohlo svedčiť o vyváženosti dokumentu, lenže maďarskí a rumunskí politici hovoria o svojom víťazstve, a nie o spoločnom. Komisiu vytvorila Rada Európy z uznávaných medzinárodných právnikov na skúmanie toho, ako môže podporovať materská krajina svoju menšinu žijúcu v inom štáte. Hoci Benátska komisia skúmala túto otázku vo všeobecnosti, je známe, že s iniciatívou vyšlo Rumunsko, ktoré má konkrétne výhrady voči zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. Prvým víťazným elementom pre Budapešť je teda to, že Benátska komisia neskúmala výhradne maďarský krajanský zákon, ale porovnávala doterajšiu prax deviatich krajín. Aj keď konštatovala, že zodpovednosť za postavenie menšín má predovšetkým tá krajina, kde menšiny žijú, nespochybnila právo materskej krajiny poskytovať v oblasti kultúry a školstva výhody svojej menšine za hranicami – to je pre Budapešť ďalší dôvod na pocit „víťazstva“, ale tým sa v podstate zdroje „radosti“ vyčerpali. Benátska komisia totiž pri riešení týchto otázok preferuje dvojstranné zmluvy, číže zastáva názor, podľa ktorého v záležitostiach, ktoré upravujú dvojstranné dohody, materská krajina by nemala prijímať jednostranné rozhodnutia dovtedy, kým sa diskusie o nich, hoci aj na medzinárodných fórach, nevyčerpali, a koniec koncov s nimi nevysloví súhlas aj partnerská krajina, kde žijú zvýhodnené menšiny. A tu sa už môže radovať Bukurešť, rovnako pri ďalšom stanovisku Benátskej komisie, podľa ktorého nie je príliš dobrým riešením, keď „kvázi“-oficiálne odporúčacie funkcie dostanú občianske organizácie či politické strany v druhej krajine. V tomto prípade, povedzme, maďarské spolky a cirkvi, či Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku, ktoré podľa súčasných predstáv vydajú odporúčanie pre budúcich držiteľov preukazu zahraničného Maďara, pravda, tento dokument vydajú maďarské štátne orgány, medzi ktoré môžu patriť konzuláty. Slovom: vykonávacie predpisy bude musieť maďarská strana zosúladiť s názormi daktorých susedných štátov, ak nechce s nimi pokračovať v sporoch, ktoré môžu ohroziť samotnú realizáciu aj tých najlepších zámerov – a ono „víťazstvo“ ešte dlho nebude spoločné…
MZV SR dnes privítalo závery Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva k maďarskému zákonu o Maďaroch žijúcich v zahraničí. Podľa komisie zákon, ktorý sa týka cudzích občanov, môže platiť len na území štátu, ktorý takýto zákon prijal, v tomto prípade na území Maďarska. MZV považuje závery komisie za zhodné s právnym pohľadom SR. Pokiaľ sa účinky zákona dotýkajú cudzích občanov na území ich štátu, je pre ich uplatňovanie nevyhnutný súhlas príslušného štátu. Prijatie zákona o Maďaroch žijúcich v okolitých štátoch vyvolalo znepokojenie dotknutých krajín, najmä SR a Rumunska. Slovensko upozorňovalo najmä na spornosť niektorých ustanovení zákona ešte pred jeho prijatím. Maďarský parlament napriek tomu zákon schválil a v slovensko-maďarských vzťahoch sa objavil nový problém. Aké stanovisko zaujme Maďarsko, zatiaľ nie je známe. Dôležitejšie ako samotný zákon sú podľa odborníkov vykonávacie predpisy. Tie zatiaľ nie sú známe, a preto je predčasné hovoriť o konkrétnych dopadoch zákona. Očakáva sa, že maďarská strana pri príprave týchto vykonávacích predpisov zohľadní aj závery EK. Táto otázka by sa mala dostať aj na program rokovania slovensko-maďarskej komisie pre otázky národnostných menšín, ktoré by malo byť v polovici novembra.
Slovenská národná strana (SNS) žiada vládu SR, aby "jednoznačne deklarovala", že kontroverzný Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch nebude platiť na území SR. Národniari považujú predmetný zákon za zasahovanie do vnútorných vecí SR, za nástroj diskriminácie občanov slovenskej národnosti, ktorí žijú na zmiešaných územiach. Ich stanovisko podľa predsedníčky národniarov Anny Malíkovej potvrdila aj Benátska komisia Rady Európy. Národniari preto vyzývajú vládu SR, aby "konala v záujme Slovenska a využila hodnotenie Benátskej komisie RE pri razantnej obhajobe slovenských záujmov", uvádza sa v stanovisku A. Malíkovej. Z odporúčaní nezávislého grémia expertov na medzinárodné právo, tzv. Benátskej komisie Rady Európy vyplýva, že prioritnú zodpovednosť za ochranu menšín nesie vždy štát, na ktorého území minority žijú. Popri tom môže aj materská krajina pomáhať krajanom spoza hraníc, ak to prispieva k zachovaniu ich jazykovej a kultúrnej identity, a to v oblasti kultúry a školstva, v iných sférach nie alebo iba vo výnimočných prípadoch.
Pod názvom Obe strany hovoria o úspechu informuje o stanovisku konzultatívneho orgánu Rady Európy, komisie Právom za demokraciu, ktorej známejší, neoficiálny názov znie Benátska komisia, dnešné vydanie najčítanejšieho maďarského denníka Népszabadság. Titulok materiálu sťaby vyjadroval tón, v ktorom o odporúčaniach grémia nezávislých expertov informujú maďarské médiá. Pre Maďarsko je jednoznačne výhodná správa Benátskej komisie, ktorá pomôže v usporiadaní rozdielnych názorov medzi MR a Rumunskom, hodnotili podľa Népszabadságu vedúci predstavitelia maďarskej diplomacie závery zo severotalianskeho mesta. Denník, ktorý podrobne informuje o reakcii ministra zahraničných vecí Jánosa Martonyiho, však prináša aj názor rumunského premiéra Adriana Nastaseho, ktorý predmetnú správu označil za totálny úspech rumunského stanoviska. Zároveň píše, že stretnutie šéfov diplomacií oboch spomínaných krajín, Jánosa Martonyiho a Mirceu Geoanu, sa v Benátkach neuskutočnilo. Magyar Nemzet informuje o stanovisku šéfa diplomacie Jánosa Martonyiho a bukureštských reakciách v materiáli pod názvom Zákon o štatúte: pozitívna správa. Denník krátko informuje aj o reakciách Adriana Nastaseho a Mirceu Geoanu. (Maďarský) Zákon o štatúte nie je ojedinelý (na starom kontinente) zdôrazňuje v titulku spravodajského materiálu liberálny Magyar Hírlap, ktorý informuje aj o stanovisku maďarského člena Benátskej komisie László Sólyoma, respektíve názoroch predstaviteľov vládnych mladých demokratov i opozičných socialistov. Pod názvom Dobrý výsledok v Benátkach informuje o reakciách na závery medzinárodného grémia denník Népszava. Ten prináša aj sčasti sprostredkované názory slovenských predstaviteľov na problematiku. Minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan sa domnieva, že SR a Maďarsko musia sporné otázky súvisiace s predmetným zákonom riešiť cestou bilaterálnych rokovaní, uviedol pre Népszava predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu István Szent-Iványi, ktorý sa v piatok stretol v Bratislave so šéfom slovenskej diplomacie. Podľa slov predsedu zahraničného výboru Národnej rady SR Petra Weissa obe strany akceptujú závery Benátskej komisie, ktorá popri menšinovej politike európskych krajín preskúmala aj Zákon o Maďaroch v susedných štátoch. Slovenský predstaviteľ upozornil maďarského partnera v Bratislave na obavy, ktoré vyvoláva zosilnenie revizionistických hlasov v Maďarsku. Tie však -ako zdôraznil hosť z Budapešti- nie sú súčasťou maďarskej vládnej politiky.
Začiatkom novembra na budapeštianskom stretnutí Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA) budú pokračovať rumunsko-maďarské konzultácie venované Zákonu o Maďaroch v susedných štátoch. V Bukurešti to dnes oznámil minister zahraničných vecí balkánskej krajiny Mircea Geoana. Podľa jeho slov správa Benátskej komisie Rady Európy, ktorej text schválili v piatok, môže urýchliť politický dialóg medzi oboma krajinami, „pretože prestížna, nezávislá európska organizácia zaujala stanovisko“ k spomínanému zákonu. Šéf rumunskej diplomacie vyjadril presvedčenie, že maďarská vláda zohľadní zistenia grémia nezávislých expertov na medzinárodné právo, ktoré podľa názoru Bukurešti rumunské výhrady voči predmetnej norme zhodnotilo väčšinou ako opodstatnené. Podľa slov predsedu zahraničného výboru rumunského Senátu Gheorghe Prisacarua bude Bukurešť pokračovať v úsilí o to, aby Rada Európy vyzvala Budapešť na odloženie realizácie spomínaného zákona.Benátska komisia konštatovala, že otázku menšín nemožno zneužiť, ako sa to stalo napríklad v juhovýchodnej Európe. Túto problematiku nemožno využiť na volebné ciele, pretože „extrémne vystupňovaný nacionalizmus a revizionizmus sú mimoriadne nebezpečné z hľadiska mieru a bezpečnosti európskeho kontinentu“, nechal sa počuť rumunský predstaviteľ. Podľa Prisacarovych informácií Slovensko a Juhoslovanská zväzová republika sformulovali v súvislosti so zákonom vážne výhrady. Rumunsko preto mieni pokračovať v diplomatických krokoch s cieľom dosiahnuť už spomínanú výzvu Rady Európy. Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku (RMDSZ) sa nebude môcť zúčastniť na uplatňovaní kontroverzného zákona na rumunskom území, vyhlásil dnes s odvolaním sa na stanovisko Benátskej komisie jej rumunský člen, predseda Národno-liberálnej strany (PNL) Valeriu Stoica. Podľa jeho slov sa RMDSZ trochu unáhlil, keď oznámil, že prenesie maďarský zákon do praxe na rumunskom teritóriu.
Rumunsku, ktoré podobne ako Slovensko netajilo isté obavy v súvislosti s maďarským tzv. krajanským zákonom, dali závery Benátskej komisie Rady Európy za pravdu. Tlač balkánskej krajiny včera takýmto spôsobom hodnotí odporúčania, ktoré grémium zverejnilo v piatok v Benátkach. Zo správy Benátskej komisie Rady Európy podľa výkladu rumunskej tlače vyplýva, že kontroverzný zákon o Maďaroch v susedných štátoch nie je platný na rumunskom území a že Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku, maďarské cirkvi v Sedmohradsku a maďarské spoločenské organizácie v Rumunsku sa nebudú môcť zúčastniť na jeho realizácii v praxi. Pod názvom Obe strany hovoria o úspechu informuje o stanovisku konzultatívneho orgánu Rady Európy, komisie Právom za demokraciu, ktorej známejší, neoficiálny názov znie Benátska komisia, maďarský denník Népszabadság. Pre Maďarsko je jednoznačne výhodná správa Benátskej komisie, ktorá pomôže v usporiadaní rozdielnych názorov medzi MR a Rumunskom, hodnotili podľa Népszabadságu vedúci predstavitelia maďarskej diplomacie závery zo severotalianskeho mesta.
Správa Benátskej komisie Rady Európy zdôrazňuje, že v Európe sú úľavy príslušníkom menšín oprávnené, ba predstavujú pozitívny proces, uviedol pre dnešné vydanie denníka Népszabadság šéf maďarskej diplomacie János Martonyi. Minister na margo správy nezávislých expertov na medzinárodné právo o Zákone o Maďaroch v susedných štátoch uviedol: „Nehovoril som, že sme vyhrali, a to, kto zvíťazil, nie je ani dôležité. Podstatné je, že dôsledná analýza viedla ku konštatovaniu, že zrod zákonov na podporu národnostných menšín v iných štátoch, ku ktorému dochádza v mnohých európskych krajinách, je zákonným a pozitívnym procesom.” Maďarský zákon je v porovnaní s právnymi predpismi iných krajín zdržanlivý, napríklad v oblasti víz, pobytu v materskej krajine alebo zamestnanosti. Rozhodujúce je, že maďarský zákon sa neopiera o etnický princíp, ale reaguje na kultúrnu identitu. Skutočný rozdiel medzi stanoviskami Rumunska a Maďarska spočíva v tom, že podľa názoru Bukurešti nemožno takto postupovať bez medzinárodnej dohody. Podľa nášho názoru však možno všetko, čo predpisy nezakazujú. V Benátkach akceptovali maďarské stanovisko a potvrdili, že osobitný predpis, ktorý by to povolil, nie je potrebný, parafrázuje Népszabadság slová šéfa maďarskej diplomacie. Podľa rovnakého zdroja sa v severotalianskom meste konštatovalo, že ani jednu z maďarských úľav nemožno spochybniť. Prirodzene, o viacerých čiastkových aspektoch bude diskusia. V priebehu dvoch týždňov budeme rokovať s rumunskou stranou a budeme dbať na to, aby ani jediné konkrétne riešenie nebolo v rozpore s medzinárodným právom. Čo sa týka vydávania tzv. maďarského preukazu, dokonalým riešením pre maďarskú stranu je jeho vydávanie konzulátmi Maďarskej republiky. „Odporúčacie” organizácie skontrolujú informácie, o ktorých nejestvujú doklady, napríklad maďarské jazykové vedomosti. Poskytnú ich konzulátom, tie ďalej kompetentným miestam v MR, ktoré preukaz vystavia a zašlú ho na konzulát, odkiaľ sa dostane k žiadateľovi, uviedol Martonyi. Je dôležité si uvedomiť, že predmetný preukaz nebude cestovným pasom, osobným alebo cestovným dokumentom, nevytvorí politický kontakt, ale oprávni majiteľa na isté zvýhodnenia. A tzv. maďarský preukaz neslobodno zamieňať s preukazom rodinného príslušníka, poznamenal János Martonyi. Za ďalšie konzultácie zainteresovaných sa v stanovisku pre Népszabadság vyslovil Martonyiho predchodca na poste šéfa maďarskej diplomacie, predseda opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) László Kovács. Podľa jeho slov po víkendovom stretnutí s najvyšším predstaviteľom Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku (RMDSZ) Bélom Markóom v Kluži treba konzultovať so susednými štátmi, s tamojšími menšinovými organizáciami, ale aj maďarskými opozičnými stranami ešte pred definitívnym schválením vykonávacích predpisov k predmetnému zákonu. Stanovisko Benátskej komisie Rady Európy podľa názoru Kovácsa napomôže precíznemu a jednotnému výkladu európskych noriem, objasneniu nedorozumení okolo zákona a odloženiu prestížnych aspektov nabok. Predseda MSZP, ktorý v Bukurešti rokoval aj s rumunským premiérom Adrianom Nastasem, vidí šance, aby táto problematika nespôsobila už ďalšie napätie v bilaterálnych maďarsko-rumunských vzťahoch. Z tohto hľadiska je druhoradé, či maďarská vláda skoriguje v niektorých čiastkových otázkach svoje stanovisko, alebo či rumunská vláda dospeje k záveru, že zámery Budapešti pochopila nesprávne a pripísala im priveľký rozmer. Predseda rumunskej vlády potvrdil, že Zákon o Maďaroch v susedných štátoch treba v podstatných bodoch upraviť tak, aby bol v súlade s kritériami Benátskej komisie.