13. októbra 2001 ● Zo slovenskej tlače
O radosti a strasti dolnozemských Slovákov sa dnes v ich duchovnom centre Békešskej Čabe zaujímal najvyšší maďarský predstaviteľ, prezident Ferenc Mádl. Predstavitelia obecnej slovenskej samosprávy privítali hosťa v sídelnom meste župy Békeš pálenkou a klobásou. Ferenc Mádl ocenil, že miestna samospráva venuje značné prostriedky na podporu národnostného školstva, od materskej školy až po gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským. Zástupcovia slovenskej komunity informovali hlavu štátu, že sa im dostáva aj podpory zo strany nedávno otvoreného Generálneho konzulátu Slovenskej republiky. Zároveň však poukázali na nutnosť oživiť kultúrny život v regióne v záujme zachovania národnej identity tamojších Slovákov. Dvojdňovú návštevu Békešskej župy začal Ferenc Mádl v stredu pobytom v prihraničnom meste Gyula, kde sa stretol s predstaviteľmi rumunskej menšiny. Po návšteve Békešskej Čaby sa presunul do Poľného Berinčoku (Mezőberény), kde sa medziiným oboznámil s výchovno-vzdelávacím procesom na Gymnáziu Sándora Petőfiho s vyučovacím jazykom maďarským i nemeckým.
Za účasti 45 vydavateľstiev nielen z Maďarska, ale aj Fínska, Francúzska, Nemecka a Slovenska sa v dňoch 26.-28. októbra uskutoční v Győri trojdňová medzinárodná knižná prehliadka. Rámec 1. ročníku Györskeho knižného salónu doplní popri prezentáciách knižných noviniek aj niekoľko desiatok literárnych a poeticko-hudobných pódiových programov, ako aj viacero výstav. Návštevníci si budú môcť vypočuť verše slávneho básnika Francoisa Villona v prezentácii špičkových recitátorov, lyrickú hru Jánosa Pilinszkeho, ktorú naštudovali študenti jednej z győrskych škôl, ale aj Vivaldiho lahodné tóny v interpretácii miestnych filharmonikov. Chýbať nebude ani ukážka kumštu bábkarov. Na salóne sa zúčastnia poprední maďarskí literáti, ako aj dlhoročný komentátor rakúskej verejnoprávnej televízie ORF maďarského pôvodu, publicista Paul Lendvai.
Dohodu o spolupráci medzi košickým Štátnym divadlom a Národným divadlom v maďarskom Miškovci podpísali v Košiciach ich riaditelia Peter Himic a Árpád Jutocsa Hegyi. Dokument vytvára predpoklady na vzájomnú umeleckú a technickú pomoc oboch divadiel, informovanosť o programoch a premiérach, výmenu predstavení a hosťovanie umelcov, režisérov a dramaturgov. Dohoda divadelníkov je prvým hmatateľným krokom pri realizácii zmluvy o spolupráci medzi Košickým krajom a Boršodsko-Abovsko-Zemplínskou župou, ktorú ich predstavitelia podpísali vlani. Riaditeľ SD Košice P. Himic informoval, že podobne dohody už majú s divadlami v poľskom Rzeszowe a ukrajinskom Lvove. Spolu s maďarskými divadelníkmi sa dohodli, že založia tradíciu “rotujúceho” divadelného festivalu, ktorého prvý ročník sa bude konať 3. - 8. decembra v Rzeszowe.
Vychádzajúc z cieľov Euroregiónu Podunajského trojspolku, založeného Valným zhromaždením župy Győr-Mošon-Šopron a Podunajsko-dolnovažským regionálnym združením v súlade jeho zakladacej listiny z 25. januára 2001 podpísali v Dunajskej Strede primátor Peter Pázmány a primátor Győru József Balogh dohodu o spolupráci. Náplňou dohody je rozvíjanie cezhraničnej spolupráce na základe geografickej blízkosti oboch regiónov v oblasti hospodárstva, kultúry, vzdelávania, komunálnych služieb a mediálnych stykov. Zmluvne strany sa budú usilovať zosúladiť rozvojové programy, uľahčiť spoluprácu malých a stredných podnikateľov a miestnych hospodárskych komôr. Mesto Győr pomôže vytvoriť v Dunajskej Strede priemyselný park, podobný tomu, ktorý už roky úspešne funguje v tomto maďarskom meste. Obe strany podporia nadviazanie kontaktov kultúrnych telies, škôl a výmenu informácií. Vypracujú spoločné projekty v oblasti ochrany životného prostredia a turizmu a využijú na to prostriedky Európskej únie. V D. Strede vytvoria regionálne štúdio Maďarského rozhlasu a črtá sa spolupráca medzi oboma mestskými televíziami.
Slovenský rozhlas oslavuje tento rok 75. výročie svojho založenia. Dva roky od začiatku vysielania sa jeho súčasťou stalo i vysielanie v maďarskom jazyku. Pred jedným rokom sa však súčasťou SRo stalo aj osobitné rádio - Rádio Patria. Podľa slov jeho šéfredaktora Sándora Pappa, vysielanie je zabezpečené nielen pre maďarskú, ale všetky ostatné, na Slovensku žijúce menšiny. Bratislavská centrála má na starosti maďarské vysielanie, prešovská zas všetky ostatné, teda vysielanie v rusínskom, českom, poľskom, nemeckom, ukrajinskom jazyku, pričom pomer zastúpenia jednotlivých menšín sa odráža aj v dĺžke vysielacieho času. Ako pozitívum hodnotí šéfredaktor rádia uspokojivú úroveň sledovanosti, čo sa odrazí aj pripravovanom pláne predĺženia vysielacieho času pre relácie všetkých menšín.Za najdôležitejšiu úlohu rozhlasu považuje Papp poskytovanie nezávislého, nestranného spravodajstva ako aj rozširovanie priestoru pre rozvoj kultúry menšín.
Už po druhý raz v tomto roku bude v sobotu 6. októbra v čase od 10.00 hod do 22.00 hod dočasne otvorený slovensko-maďarský hraničný priechod Tachty-Cered, a to pri príležitosti osláv na slovenskej strane štátnej hranice. Vzdialenosť medzi krajnými objektmi oboch obcí predstavuje iba asi 800 metrov, napriek tomu však miestni obyvatelia musia s výnimkou zriedkavých prípadov dočasného otvorenia priechodu absolvovať pri návštevách príbuzných takmer 70-kilometrovú okľuku.
Maďarský premiér Viktor Orbán vo štvrtok v Rumunsku prisľúbil, že budúci rok presadí kontroverzný zákon, na ktorého základe by Maďari žijúci v susedných krajinách mali získať preferenčný status. Orbán, ktorý v severnom Rumunsku neďaleko hraníc s Maďarskom slávnostne otvoril novú maďarskú univerzitu, vyjadril nádej, že tento postup maďarskej vlády bude založený na vzájomnom porozumení. Maďarsko vynaloží každoročne dve miliardy forintov na udržiavanie štyroch maďarských univerzít v Rumunsku. Podľa Orbána bude nový zákon slúžiť záujmom oboch komunít.
Osobitné miesto v rozvíjaní slovensko-maďarských hospodárskych vzťahov patrí bezosporu Karolovi Husárovi, ktorý sa v roku 1992 podieľal na organizovaní prvej slovensko-maďarskej výstavy v Magyarnándore a následne sa mu podarilo pozdvihnúť slovensko-maďarské vzťahy až na úroveň priemyselnej komory, ktorej sa stal predsedom. Za svoju aktivitu bol ocenený zlatým vyznamenaním od prezidenta MR Ferenca Mádla. Prácu komory hodnotí pozitívne a dodal, že napriek nie vždy ideálnej politickej situácii za uplynulých 9 rokov sa podarilo dosiahnuť vysoký obchodný obrat. Na budúci rok by podľa prognóz mal dosiahnuť dokonca 1 mld. dolárov. Zároveň sa K. Husár vyjadril i k dôvodom svojho odchodu z postu predsedu komory, pričom poznamenal, že na nehonorovaný post sa ťažko zháňajú kandidáti.
Nezávislá mimovládna organizácia Open Society Institute (OSI) so sídlom v Budapešti, ktorú založil americký finančník maďarského pôvodu G. Soros, vydala kritickú správu o dodržiavaní práv národnostných menšín v strednej a východnej Európe. Správa bola vypracovaná pre potreby monitorovania vstupu kandidátskych krajín do Európskej únie. Podľa správy väčšina jestvujúcich problémov kandidátskych krajín vyplýva z ich neschopnosti vytvoriť zmysluplný mechanizmus na potláčanie diskriminácie a dodržiavanie práv menšín. Najväčším problémom v nich čelí rómska národnostná skupina; Rómovia sa dostávajú stále viac na okraj spoločnosti. Hlavným problémom všetkých národnostných menšín v kandidátskych krajinách je popieranie práva na odlišnosť či odlišnú identitu. Prejavuje sa to napríklad obmedzovaním práva na používanie rodného jazyka.
Nový euroregión, ktorého názov ešte nie je známy, vznikne čoskoro v strednej Európe, v prihraničných oblastiach SR a Rakúska, ako aj ČR a Maďarska. Rokovania kompetentných predstaviteľov Bratislavy a Viedne, moravského Brna a maďarského Šopronu o spolupráci, ktorá by v budúcnosti mala reprezentovať oblasť s dynamicky sa rozvíjajúcou ekonomikou, podľa oficiálnych rakúskych zdrojov už značne pokročili. Viedenský radca Rudolf Schicker zodpovedný za plánovanie verí, že tento projekt už nemôže nič prekaziť. Na okraji neformálneho rokovania Rady ministrov Európskej únie pre plánovanie v Bruseli, kde projekt prezentoval, uviedol, že predmetná oblasť potrebuje rozsiahle spoločné plánovanie od oblasti dopravnej infraštruktúry až po sféru osídľovania a zelených plôch. Tri susedné krajiny Rakúska by v priebehu niekoľkých mála rokov mali byť členmi Európskej únie. Viedeň sa tak dostane “zo slepej uličky.” Regióny kandidátskych krajín chce Rudolf Schicker kontaktovať s “plánovačmi” v rakúskej metropole, spolkových krajinách Dolné Rakúsko a Burgenland s cieľom zabezpečiť ich propagáciu a výmenu informácií.
Podpísaním spoločného vyhlásenia vyvrcholilo dnes v maďarskom Gödöllő stretnutie vedúcich predstaviteľov rezortov vnútra krajín Visegrádskej štvorky a Rakúska. V dokumente, ktorý za SR signoval minister vnútra Ivan Šimko, poukázali účastníci na nutnosť užšej kooperácie v boji proti organizovanej kriminalite a odsúdili teroristické útoky na ciele v USA. Za hlavný cieľ označili signatári strednú Európu ako región slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Súčasne avizovali zriadenie pracovných skupín pre prevenciu kriminality v súvislosti so zavádzaním eura a pre potlačenie zločinnosti v oblasti poškodzovania životného prostredia a prírody. Účastníci stretnutia privítali iniciatívu na posilnenie boja proti prejavom násilia na verejných podujatiach a zvýšenie pozornosti voči prejavom extrémizmu, rasizmu a xenofóbie. Ministri na spoločnej tlačovej konferencii zdôraznili nutnosť boja proti ilegálnej migrácii a zhodli sa na potrebe postupovať koordinovane v prípade utečeneckej vlny z Afganistanu. Ivan Šimko zdôraznil pred novinármi význam užšej spolupráce antiteroristických jednotiek piatich stredoeurópskych krajín a hovoril aj o spolupráci v boji proti pašovaniu biologických a chemických zbraní. Minister vnútra ČR Stanislav Gross podčiarkol dôležitosť plánovaného stretnutia predstaviteľov krajín V4 a Rakúska k problematike migrácie. Maďarský hostiteľ Sándor Pintér označil stretnutie za “veľmi dôležitý krok v boji o stabilnú bezpečnosť v regióne a úspešnú prevenciu pred prípadnými teroristickými akciami” v zainteresovaných štátoch. Šéf rakúskeho rezortu vnútra Ernst Strasser vyjadril v Gödöllő presvedčenie, že “model bezpečnostného partnerstva účastníkov predstavuje dôležitý nástroj v boji proti teroru”. Podarilo sa tu nájsť konkrétnu odpoveď na nové výzvy, ako napríklad nasadenie systému včasnej prevencie prostredníctvom kompetentných miest alebo posilnenie hraničných kontrol, ktoré by malo pomôcť v boji proti drogovej kriminalite. Stretnutie sa stalo ďalším míľnikom na ceste k nevyhnutnej spolupráci kandidátskych krajín a členskej krajiny Európskej únie, Rakúskou republikou, poznamenal Ernst Strasser.
Formovanie spoločného ženijného práporu Tisa s účasťou vojakov z Ukrajiny, Slovenska, Maďarska a Rumunska sa ukončí v decembri tohto roku po usporiadaní právnických formalít. Veliteľ pozemných vojsk ukrajinskej armády Petro Šuljak to oznámil dnes v západoukrajinskom Ľvove po stretnutí s náčelníkom štábu pozemných vojsk maďarskej armády Ferencom Györössym. Ukrajinská časť medzinárodného práporu v počte takmer 300 vojakov a približne 100 kusov techniky už existuje a zúčastnila sa na likvidácii následkov posledných veľkých záplav v povodí Tisy v Zakarpatskej oblasti. Podobné jednotky vznikli podľa Šuljaka aj v iných krajinách, vytvárajúcich spoločný prápor najmä kvôli odstraňovaniu následkov živelných pohrôm v Karpatskom regióne. V maďarskej časti ženijného práporu má byť okolo 150 vojakov, ktorí budú obsluhovať techniku. V súvislosti so začiatkom protiteroristickej operácie USA v Afganistane sa nepredpokladá vznik osobitnej jednotky v ukrajinských pozemných vojskách. Podľa Šuljaka je to možné iba v čase vojny. Prijali sa však viaceré opatrenia na zosilnenie vojenských objektov v krajine a prípravu jednotiek rýchleho zásahu, vrátane súčinnosti s inými silovými štruktúrami, napríklad pohraničnými vojskami.
Slovenská národná strana (SNS) vyzýva premiéra Mikuláša Dzurindu, aby prehodnotil činnosť podpredsedu vlády SR pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Pála Csákyho a odvolal ho z funkcie. Dôvodom je podľa prvého podpredsedu národniarov Jaroslava Pašku nielen neplnenie si povinností, ale aj poškodzovanie dobrého mena Slovenska v zahraničí. Reagoval tak na správu Inštitútu otvorenej spoločnosti (OSI) o ochrane menšín na Slovensku, venovanej najmä postaveniu Rómov. Podľa Pašku sociálny stav rómskej menšiny sa výrazne zhoršil práve za posledné tri roky vládnutia kabinetu Mikuláša Dzurindu, pretože “vláda nerieši túto problematiku a venuje sa iba presadzovaniu požiadaviek menšiny maďarskej”. Národniari však nepodajú v parlamente návrh na odvolanie Pála Csákyho, pretože sa domnievajú, že by tak ako ani predchádzajúce návrhy neprešiel. SNS plánuje v najbližšom období zorganizovať konferenciu odborníkov, zaoberajúcu sa postavením Rómov a riešením otázok rómskej menšiny na Slovensku. Open Society Institute, mimovládna organizácia financovaná Georgeom Sorosom a koordinujúca svoje aktivity z Budapešti, vo štvrtok zverejnila správy z monitoringu postavenia Rómov a nezávislosti súdnictva v desiatich kandidátskych krajinách. V stredu správy predložila Európskej komisii, ktorá na ne bude prihliadať pri vypracúvaní pravidelných hodnotiacich správ o pokroku uchádzačov na vstup do únie. Podľa predmetnej správy existuje na Slovensku diskriminácia a segregácia rómskej menšiny, názory politikov majú často rasistický charakter a drvivá väčšina verejnosti má k Rómom diskriminačný prístup. Prináša celý rad konkrétnych príkladov od údajnej sterilizácie rómskych žien na gynekologických oddeleniach po roku 1990 cez umiestňovanie rómskych detí do osobitných škôl až po rasistické vyjadrenia verejných predstaviteľov, medzi ktorými dominuje výrok istého starostu z roku 1999, podľa ktorého “treba všetkých Rómov vystrieľať”.
Za jednoznačne nevyváženú označil vicepremiér Pál Csáky správu mimovládnej organizácie Open Society Institute (OSI) o diskriminácii a segregácii rómskej menšiny na Slovensku. Csáky si nemyslí, že vláda alebo občania by sa mali znepokojovať takouto správu. Zastáva názor, že správa skôr škodí tým, ktorí ju takýmto nie profesionálnym spôsobom pripravili. “Uznám, že na Slovensku sa tak ako v každej spoločnosti objavujú črty intolerancie, ale je tu úplne jednoznačný postoj vlády, ktorá sa snaží čeliť týmto snahám,” spresnil vicepremiér. Csáky si nemyslí, že vyhlásenia slovenských politikov sú nevhodné, pretože “poslanca Víťazoslava Morica alebo iných členov SNS v žiadnom prípade nemôžeme považovať za reprezentatívnu vzorku slovenských politikov”. Csáky je ochotný diskutovať o správe OSI, pričom je presvedčený, že EÚ ako aj Európsky parlament a komisia majú veľmi presné informácie o situácii v slovenskej spoločnosti. “Nechcem tvrdiť, že nemáme problémy. Tie existujú, ale v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s takou jednoznačnou interpretáciou, ako je to uvedené v tejto správe,” dodal. Open Society Institute, mimovládna organizácia financovaná Georgeom Sorosom a koordinujúca svoje aktivity z Budapešti, vo štvrtok zverejnila správy z monitoringu postavenia Rómov a nezávislosti súdnictva v desiatich kandidátskych krajinách. V stredu správy predložila Európskej komisii, ktorá na ne bude prihliadať pri vypracúvaní pravidelných hodnotiacich správ o pokroku uchádzačov na vstup do únie. Podľa predmetnej správy existuje na Slovensku diskriminácia a segregácia rómskej menšiny, názory politikov majú často rasistický charakter a drvivá väčšina verejnosti má k Rómom diskriminačný prístup. Prináša celý rad konkrétnych príkladov od údajnej sterilizácie rómskych žien na gynekologických oddeleniach po roku 1990 cez umiestňovanie rómskych detí do osobitných škôl až po rasistické vyjadrenia verejných predstaviteľov, medzi ktorými dominuje výrok istého starostu z roku 1999, podľa ktorého “treba všetkých Rómov vystrieľať”.
Európsky komisár pre rozšírenie Günter Verheugen verí, že Slovensko a Maďarsko skončia v roku 2002 negociácie s Európskou úniou a ako plnoprávni členovia sa zúčastnia na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004. Európa je pripravená na Slovensko a Maďarsko a Slováci a Maďari sú pripravení na Európu, vyhlásil Verheugen na slávnostnom otvorení mostu Márie Valérie v Štúrove, ktorého obnovu v prevažnej časti zaplatila únia. Most vníma ako symbol budúcej zjednotenej Európy. Jej podstatou nie sú smernice, certifikáty, kvóty, ale mosty, ktoré spájajú ľudí a národy, dodal. Európsky komisár pre rozšírenie Günter Verheugen verí, že Slovensko a Maďarsko skončia v roku 2002 negociácie s Európskou úniou a ako plnoprávni členovia sa zúčastnia na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004. Európa je pripravená na Slovensko a Maďarsko a Slováci a Maďari sú pripravení na Európu, vyhlásil Verheugen na slávnostnom otvorení mostu Márie Valérie v Štúrove, ktorého obnovu v prevažnej časti zaplatila únia. Most vníma ako symbol budúcej zjednotenej Európy. Jej podstatou nie sú smernice, certifikáty, kvóty, ale mosty, ktoré spájajú ľudí a národy, dodal. Komisár sa vyhol vysloveniu obáv, ako ich tento týždeň spomenul na stretnutí s ministrami zahraničných vecí pätnástky. Z materiálov, ktoré vtedy získali médiá, vyplynulo, že podľa neho existujú dôvody na obavy z vývoja na Slovensku. Nezdieľa ich však premiér M. Dzurinda. “Slovensko jednoznačne má na to aj dnes, aj zajtra, aj na jeseň budúceho roku, aby postavilo plne demokratickú, proreformnú a prointegračnú vládu,” vyhlásil dnes premiér a zdôraznil, že takáto vláda po ďalších parlamentných voľbách na Slovensku vznikne. Pochybnosti Západu však chápe. Ako povedal, nemôžeme sa čudovať, pretože v rokoch 1995 až 1998 sme postrašili nielen sami seba, ale aj okolie. Upokojili ho Verheugenove ubezpečenia, že negociácie nespomalí najnovší vývoj po útokoch na USA. Dzurinda, maďarský premiér Orbán a Verheugen dnes hovorili aj o následkoch teroristických útokov. Zhodli sa, že vnútorná a vonkajšia bezpečnosť, ako aj bezpečnosť hraníc sú najvyššou prioritou. Komisár ocenil ako rýchlo bola schopná Bratislava a Budapešť zareagovať a pripojiť sa k opatreniam únie. Orbán informoval, že jeho vláda v snahe čeliť otrasom po útokoch prijala aj balík opatrení na rozvoj hospodárstva.
Spotrebiteľské ceny v Maďarsku vzrástli v septembri oproti predchádzajúcemu mesiacu o 0,5 % a v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roku o 8,0 %. Oznámil to maďarský Centrálny štatistický úrad (KSH). Priemerné spotrebiteľské ceny za obdobie prvých deviatich mesiacov tohto roku boli o 9,9 % vyššie ako v rovnakom období pred rokom. Analytici predpovedali na september medziročnú mieru inflácie 8,1 %, pričom v auguste zaznamenali ceny medzimesačný pokles o 0,2 % a medziročný rast o 8,7 %. V septembri minulého roku vzrástli ceny medzimesačne o 1,2 % a medziročne o 10,3 %. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestabilné ceny potravín a energie, dosiahla v septembri 2001 medzimesačnú mieru 0,5 % a medziročnú mieru 8,7 % v porovnaní s augustovou medziročnou mierou 9,6 %. Podľa názoru analytikov zvyšujú septembrové údaje o medziročnej miere inflácie pravdepodobnosť redukcie úrokových sadzieb v blízkej dobe. Medziročná miera je totiž najnižšia od apríla 1987, kedy sa zaznamenala úroveň 6,6 %. Cieľ centrálnej banky pre decembrovú medziročnú mieru inflácie je 7,0 % s toleranciou plus mínus 1 %.
Neďaleko slovenských hraníc sa v nedeľu o 10:00 začnú v maďarskej Rábapatone pri Győri Majstrovstvá SR v chrtích dostihoch. Súťažiť na divácky zaujímavom podujatí budú plemená anglický, maďarský a afganský chrt, ale aj vipet, saluki a írsky vlkodav. Prihlásené sú aj malé talianske chrtíky. Slovenské majstrovstvá v chrtích dostihoch sa konajú v Maďarsku už dlhodobo, nakoľko Slovensko zatiaľ nemá špeciálnu dostihovú dráhu pre chrtov. V susedných krajinách sú psie dostihy obľúbené, len v Českej republike sa každoročne konajú desiatky pretekov na štyroch dráhach. Organizátorom podujatia je Spolok priateľov dostihových chrtov (SPDCH) a maďarský klub chrtov Rába. Psie dostihy sú zvláštne tým, že v porovnaní s konskými, nemôže človek výkon psa na dráhe po jeho štarte ovplyvniť. Psy behajú za návnadou na elektrický alebo motorový pohon. Na jednom behu sa zúčastňuje najviac šesť pretekárov jedného plemena. Anglickí chrty dosahujú na rovine rýchlosť vyše 60 kilometrov za hodinu. Prvé psie dostihy sa konali už v 11. storočí, v 18. storočí usporadúvala šľachta dostihy za živým zajacom. Umelo poháňaný zajac sa začal využívať od 20. rokov minulého storočia.
Dni maďarskej kultúry sa po prvýkrát uskutočnia v Košiciach od 18. do 23. októbra. Zámerom hlavného organizátora, Kultúrneho inštitútu (KI) MR v Bratislave je zaviesť tradíciu, počas ktorej by na východe SR aspoň každý druhý rok vo väčšom rozsahu predstavili maďarskú kultúru. Ako na tlačovej besede uviedla riaditeľka KI MR Éva Czimbalmosné Molnár, v programovej ponuke Dní maďarskej kultúry je výstava súčasných výtvarníkov Ágnes Szépfalvi a Csabu Nemesa, ktorých práce sú zaujímavé výtvarným spracovaním filmového umeleckého žánru. Výstavu s názvom Dom svetla otvoria vo Východoslovenskej galérii v Košiciach 18. októbra. V rovnaký deň v kine Tatra premietnu veľkofilm maďarskej produkcie Sacra Corona o vplyve svätého Štefana na rozvoj kresťanskej ríše. Hosťom slávnostného filmového predstavenia bude jeho režisér Gábor Koltay. Film bude simultánne tlmočený do slovenčiny. V piatok 19. októbra premietnu v kine Tatra maďarské filmy zo súčasnosti Slepí frajeri a Zázračný mandarín. V divadle Thália vystúpi populárna Márta Sebestyén a skupina Muzsikás s originálnym ľudovým folklórom. Lákadlom na 20. októbra je literárne popoludnie s nositeľom Kossuthovej ceny básnikom Györgym Faludym, ktorý bol takmer celý svoj tvorivý život v Maďarsku zakázaným autorom a neskôr sa stal symbolom intelektuálnej statočnosti. Film od oskarového režiséra Istvána Szabóa Chuť žiary slnka o strhujúcom príbehu troch generácií jednej rodiny premietnu v kine Tatra 21. októbra. Populárny maďarský herec Pál Mácsai vystúpi v divadle Thália 22. októbra v monodráme Toto mi rozprávaj, Pišta, ktorá je spomienkou a čiastočne autobiografiou originálneho spisovateľa a zakladateľa žánru absurdnej grotesky Istvána Örkénya. Dni maďarskej kultúry budú pokračovať 23. októbra otvorením výstavy z diel jedného z najvýznamnejších maliarov konca 19. storočia Gyulu Benczúra, ktorý mladosť prežil v Košiciach. Výstavu s názvom Posledné knieža maliarstva zostavili zo zbierok Maďarskej národnej galérie v Budapešti. Prezentácie maďarskej kultúry vyvrcholí klavírnym koncertom Dezsö Ránkiho a Edit Klukon v Dome umenia. Ránki patrí k súčasnej svetovej špičke klavírnych virtuózov.
O vrcholné ocenenie v oblasti ochotníckeho divadelníctva sa na 79. ročníku celoštátnej prehliadky Scénická žatva v Martine, ktorá potrvá od 19. do 24. októbra, bude usilovať 11 nominovaných súborov. Okrem domácich súborov sa na javiskách tohto roku predstaví aj súbor našich krajanov z juhoslovanského Báčskeho Petrovca, ako i divadelní ochotníci z Česka, Maďarska, Chorvátska a Holandska. Tohtoročná Scénická žatva sa koná v rámci mesiaca slovenskej a českej kultúrnej vzájomnosti. Ako na tlačovej besede dnes informovala Jana Kaplanová z Národného osvetového centra (NOC), na rozdiel od iných rokov nebudú tento raz predstavenia na doskách Divadla SNP. Pre rekonštrukciu sa javisko presťahuje do priestorov Kina Strojár. Odbornú porotu prehliadky povedie režisér Oleg Dlouhý. Vyvrcholením Scénickej žatvy 2001 bude v stredu 24. októbra vyhlásenie verdiktu odbornej poroty o udelení Ceny za tvorivý čin roka s finančnou odmenou. Scénická žatva je jednou z najstarších ochotníckych pravidelných divadelných súťaží v Európe, jej začiatky siahajú do roka 1923. Poslaním Scénickej žatvy je poznávanie stavu a úrovne činohernej a bábkarskej tvorby rôznych druhov a žánrov. Je tiež priestorom na konfrontáciu umeleckých výsledkov s víťaznými inscenáciami z tematických prehliadok i s inscenáciami zahraničných súborov. Scénická žatva je zaradená aj v kalendári medzinárodných podujatí divadelných ochotníkov Európy, je vrcholnou súťažnou prehliadkou ochotníckych divadiel na Slovensku, súbory sa na ňu dostávajú na základe postupu z iných divadelných
Najnavštevovanejšou slovenskou internetovou stránkou je portál www.zoznam.sk, ktorý v 39. týždni navštívilo 118 428 na sebe nezávislých užívateľov internetu. Potvrdili to výsledky merania za 39. týždeň, o ktorých informoval marketingový riaditeľ www.zoznam.sk Roman Fratrič. Druhou najnavštevovanejšou stránkou je www.azet.sk, ktorú navštívilo o 40 000 užívateľov menej a treťou je www.post.sk, ktorú videlo o 60 000 návštevníkov menej ako portál zoznamu. K dohode o metodike a realizácii jednotného a uceleného systému sledovania návštevnosti www stránok dospeli zástupcovia prevádzkovateľov najväčších internetových projektov na Slovensku (Atlas.sk, Azet.sk, Centrum.sk, Markíza.sk, Superzoznam.sk a Zoznam.sk) spoločne s realizátorom a audítorom návštevnosti www stránok Tylor Nelson Sofres po niekoľkomesačných rokovaniach. Zoznam sa tak stáva jediným internetovým médiom, ktoré z pohľadu počtu užívateľov znesie porovnanie s väčšinou slovenských “klasických” médií ako sú denníky, týždenníky, rádio alebo televízia.
Komisár pre rozšírenie Európskej únie Günter Verheugen povedal v Štúrove, že Slováci a Maďari sú pripravení na vstup do únie. Vyhol sa vysloveniu obáv z povolebného vývoja na Slovensku, teda tomu, čo v posledných týždňoch niekoľkokrát zopakoval, naposledy v pondelok na stretnutí s ministrami zahraničných vecí členských štátov únie. Žiaľ, komisár sa minimálne sčasti mýli. Sú u nás aj takí, čo vstup do únie pripravujú, ale sami pripravení nie sú. Myslím politické špičky. S výnimkou SNS a Pravej SNS majú všetci kopu rečí o záujme integrovať sa, ale zdá sa, že nie celkom rozumejú tomu, čo im kto hovorí a už vôbec tak nekonajú. Verheugenove obavy totiž tentoraz nesmerujú smerom k voličom, aby im povedal, že ak chcú do únie, nemôžu voliť tých, ktorým EÚ nedôveruje. Taký naivný komisár určite nie je. Ak hovorí o obavách, tak ich adresuje predovšetkým politikom. Tí sa však aj naďalej tvária, že komisára únie netreba brať vážne. Vicepremiérka pre európsku integráciu Mária Kadlečíková nepovažuje jeho vyjadrenie pred ministrami zahraničných vecí únie za rozhodujúce a oficiálne, vraj jej pred týždňom hovoril o pozitívnych výsledkoch Slovenska v integrácii. “Často sa nám politikom stáva, že vystupujeme na určitých fórach, kde si myslíme, že sme medzi skupinou odborníkov, a oni sú tam novinári. V nijakom prípade nejde o oficiálne vyjadrenie,” snažila sa vicepremiérka zľahčiť Verheugenove vyjadrenia. Samozrejme, že vicepremiérka správne dešifrovala, že Verheugen myslel na preferencie politických strán. Jeho výstraha by mala zobudiť zodpovedných, aby sa začali k sebe správať tak, aby obavy nevznikali. Prípadne, ktorým smerom by sa mali uberať ich myšlienky o podobe budúcej vládnej koalície. Celé to potom bude o prioritách.
Slovenská národná strana (SNS) hodnotí správu mimovládnej organizácie Open society institute o monitoringu ochrany rómskej menšiny na Slovensku ako “argumentačne tendenčnú, obsahovo nevyváženú, konštatačne jednostrannú, s cieľom poskytnúť zahraničiu skreslený názor o údajne xenofóbnom a rasistickom Slovensku”. SNS upozorňuje poslancov Európskeho parlamentu, že podobné “falošné správy vzbudia nielen falošné predstavy o Slovensku, ale aj falošné nádeje na vyriešenie rómskej integrácie do civilizovanej spoločnosti,” uvádza sa v dnešnom vyhlásení predsedníčky národniarov Anny Malíkovej. Podľa SNS je východiskom zo situácie “primäť rómske etnikum adaptovať sa na civilizačné štandardy a prevziať plnú zodpovednosť za vlastný osud”. Správa je zároveň potvrdením kritiky SNS na adresu podpredsedu vlády SR pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Pála Csákyho, že jednostranne podporuje maďarskú menšinu na úkor rómskeho etnika, konštatuje Malíková. Open society institute, mimovládna organizácia financovaná Georgom Sorosom a koordinujúca svoje aktivity z Budapešti, dnes zverejnila správy z monitoringu postavenia Rómov a nezávislosti súdnictva v desiatich kandidátskych krajinách EÚ. V stredu správy predložila Európskej komisii, ktorá na ne bude prihliadať pri vypracúvaní pravidelných hodnotiacich správ o pokroku uchádzačov na vstup do únie. Podľa predmetnej správy existuje na Slovensku diskriminácia a segregácia rómskej menšiny, názory politikov majú často rasistický charakter a drvivá väčšina verejnosti má k Rómom diskriminačný prístup. Prináša celý rad konkrétnych príkladov od údajnej sterilizácie rómskych žien na gynekologických oddeleniach po roku 1990 cez umiestňovanie rómskych detí do osobitných škôl až po rasistické vyjadrenia verejných predstaviteľov, medzi ktorými dominuje výrok istého starostu z roku 1999, podľa ktorého “treba všetkých Rómov vystrieľať”.
Predovšetkým na posilnení spolupráce v oblasti boja proti terorizmu a ilegálnej migrácii sa dohodli ministri vnútra Maďarska, ČR, Poľska, SR a Rakúska, ktorí sa stretli v stredu v maďarskom Gödöllő neďaleko Budapešti. Ministri podporili návrh ČR vytvoriť expertnú skupinu na boj s politickým extrémizmom, rasizmom a xenofóbiou. Podľa ministrov v poslednom čase zaregistrovali zvýšený počet ilegálnych migrantov práve z krajín strednej Ázie. Problém by sa však podľa ich názoru nemal riešiť iba zriaďovaním nových utečeneckých táborov. Zhodli sa zároveň na tom, že je potrebné zapojiť sa do humanitárnych akcií medzinárodného spoločenstva a pokúsiť sa riešiť problém ľudí nachádzajúcich sa v núdzi priamo tam, kde vznikol.
Rumunsko plánuje vybudovať okruh pre automobilové preteky Formuly 1, a to podľa modelu Hungaroringu pri Budapešti. “Je to starší plán, ktorý by sa podľa môjho názoru v roku 2002 mohol stať realitou, aby sa už v roku 2003 mohli uskutočniť prvé preteky “efejdnotiek” v Rumunsku,” uviedol minister cestovného ruchu Agathon, ktorý od tohto kroku očakáva výrazný záujem turistov o Rumunsko. Podľa štúdií by okruh neďaleko prístavu Konstanca mal stáť 50 miliónov dolárov. “Hungaroring pritiahne ročne do Maďarska okolo 350 000 zahraničných návštevníkov,” upozornil Agathon, ktorý verí, že podobný počet turis-tov by podľa neho mohol zavítať aj do Rumunska. Navyše, rumunské podujatie v kalendári F1 by sa malo uskutočniť mimo hlavnú sezónu, keď je využitie hotelov na čiernomorskom pobreží sotva desaťpercentné. Plán bude predložený rumunskej vláde, ktorá musí k projektu povedať posledné slovo. Kabinet v tomto roku už schválil návrh na vybudovanie veľkolepého zábavného parku Draculaland, ktorý bude stáť neďaleko sedmohradského mesta Sigišoara. Náklady na výstavbu parku sú 40 miliónov dolárov, z čoho väčšiu časť uhradia zahraniční investori.
Spoločnosť Agrohobby ako dovozca rôznych druhov semien zeleniny z Maďarskej republiky uskutočňuje od začiatku septembra do konca októbra (alebo do konca vegetácie a nástupu prvých mrazov) prezentáciu ňou distribuovaných odrôd poľnej papriky. Na Želiarskej ulici (prakticky v blízkosti termálneho kúpaliska) návštevník môže vidieť najmodernejšie hybridy popri známych odrodách a môže sa aj oboznámiť s technológiou pestovania, potrebnou na rozvoj “v hybridoch skrytého vysokého biologického výkonu“. Čosi sme odkukali aj pri osobnej návšteve. Videli sme hybridy priamo na záhonoch a boli sme aj svedkami neformálneho “poučenia“ dvoch zákazníkov, súkromných veľkopestovateľov poľnej papriky. Celkom samozrejme sme sa pýtali aj na ich ponuku semien na sezónu 2001 - 2002. Podľa majiteľov na rýchlenie najznámejšie odrody sú Velence a Bodrog a novinky, ktoré budú ponúkať až do decembra sa volajú Hajdú F 1 a Pasa F 1. Agrohobby Veľký Meder je majetkom manželov Patasiovcov. Je to veľkoobchod a maloobchod so záhradkárskymi potrebami, chemikáliami, osivami a sadivami. Vodou rozpustné priemyselné hnojivá predávajú aj do firmy Haifa Chemicals z Izraela. Pri návšteve si však prídu na svoje aj záujemcovia o liečivé rastliny, bielkovinové koncentráty a sadivo zemiakov a minihľúz. Keď som si prezrel ich písomnú ponuku, zoznam 46 druhov (!) paprík, tak asi jedna tretina bola odporúčaná na poľné pestovanie, tretina na čisté rýchlenie a asi tretina bola určená na obidva možné spôsoby. Tak súkromne ma poučili, že aj paprika je citlivá na rôzne podmienky pelenia, a preto treba so susedmi dodržiavať najmä pri poľnom pestovaní určitú vzdialenosť, ešte lepšia je možnosť vopred sa dohodnúť o tom, kto kde čo bude pestovať. Pri predaji paprík sa neskutočne zmenili požiadavky, nároky na formu, rovnosť plodov a ich tvarov. Za mierne zdeformované, ale veľké zdravé papriky pestovatelia dostanú iba “druhú triedu“, ale z regálov obchodov sa usmieva na spotrebiteľa iba “prvá trieda“. Ochrana záujmov pestovateľov neexistuje. Sú stále tlačení do druhej pozície dovozcami paprík zo zahraničia.
Trnava si pripomína 355 výročie založenia tlačiarne Trnavskej univerzity. V roku 1577 bola v tomto meste založená prvá kníhtlačiareň miestnym farárom, kanonikom a administrátorom ostrihomského arcibiskupstva, biskupom Mikulášom Telegdim. Tlačiareň pri univerzite však vznikla až v roku 1646, teda pred 355 rokmi, keď sem bola prenesená väčšia časť bratislavskej arcibiskupskej kníhtlačiarne. Tlačeným slovom tlačiareň šírila vzdelanosť, vedu i umenie a už dva roky po jej zriadení vyšla prvá tlačená kniha - Latinsko-maďarsko-slovenský slovník. V roku 1662 bola obohatená o ďalšie zariadenia z Bratislavy, o nové zakúpené typy písma a iniciály, čím sa znásobila aj samotná výzdoba publikácií o drevo a medirytiny, ale aj iné ozdoby. Kníhtlačiareň Trnavskej univerzity bola od svojho vzniku umiestnená v budove, ktorú v roku 1615 dal postaviť kardinál František Forgáč. Budova sa zachovala dodnes ako prístavba arcibiskupského domu na námestí sv. Mikuláša a tlačiareň v nej pôsobila do konca 17. storočia, keď bola premiestnená do novopostavenej budovy v areáli univerzitných budov.
Aktuálny vývoj vo svete si vyžiada podstatné zvýšenie rozpočtových nákladov v súvislosti s posilnením bezpečnosti v Maďarskej republike, umiestnením očakávaných utečencov, ako aj príspevkom krajiny k humanitnej pomoci medzinárodného spoločenstva pre Afganistan a okolitý región. Vyplýva to zo slov premiéra Viktora Orbána v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny Maďarský rozhlas. Podľa slov predsedu maďarskej vlády má kľúčový význam, že kvôli uvedeným skutočnostiam nebude potrebné upraviť dvojročný rozpočet krajiny. Prostredníctvom osobitného zákona, ktorý by parlament mal schváliť v novembri, postačí zvýšiť všeobecnú rezervu rozpočtu. Objem prostriedkov určených pre políciu sa tak zvýši asi o 19 miliárd forintov. Viktor Orbán zdôraznil, že vládny kabinet má v najdôležitejších otázkach podporu všetkých parlamentných subjektov, vrátane Strany maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP). Týka sa to posilnenia vnútornej bezpečnosti a polície, usporiadania situácie v utečeneckých táboroch, zvýšenej kontroly osôb vstupujúcich na územie krajiny, ako aj zmien pri vydávaní víz. Predseda maďarskej vlády sa v súvislosti s odovzdaním obnoveného Mostu Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom zmienil aj o ďalších príkladoch cezhraničnej spolupráce. Vyzdvihol opätovnú existenciu univerzity s vyučovacím jazykom maďarským v rumunskom Sedmohradsku, ukončenie prác na obnove dvoch vo vojne zničených kostolov a dvoch kultúrnych domov v Chorvátsku a avizoval, že jeho kabinet v krátkom čase rozhodne aj o príspevku na ukončenie výstavby kultúrneho domu v slovinsko-maďarskom prihraničí.
Rádio C je prvým rómskym médiom v strednej Európe, ktoré v pondelok začalo svoju činnosť v Budapešti. Permanentný, 24 hodinový blok rozhlasového vysielania pripravuje tím rómskych žurnalistov a ďalších pracovníkov. Rádio C je prvým pokusom vstupu rómskeho média určeného predovšetkým rómskym poslucháčom na elektronický mediálny trh, pričom v strednej Európe zatiaľ vychádza niekoľko rómskych týždenníkov. V nedávnej minulosti už bolo viacero pokusov spojiť rómskych novinárov vo významnom médiu, v Českej republike, na Slovensku i v Maďarsku. V Maďarsku pôsobí Rómske tlačové centrum a Centrum nezávislej žurnalistiky (CIJ) pripravuje špecificky zameraný program na prípravu mladých a talentovaných Rómov v Košiciach na východnom Slovensku. Hlavnou cieľovou skupinou budú podľa slov šéfredaktora Rádia C Györgya Kerényiho práve Rómovia, ale vítaní sú aj ostatní poslucháči. Štruktúra vysielania bude 50 percent hudby a polovica hovoreného slova - diskusie, správy. Ako dodal programový riaditeľ Rádia C Dávid Daróczi, programová štruktúra je flexibilná a bude sa vyvíjať podľa ohlasov cieľovej skupiny. Rozhlasovú stanicu financuje Nadácia Foundation so sídlom v Budapešti a Rádio C je podporované aj z Fondu štátnej zamestnanosti, holandským veľvyslanectvom a Sorosovou nadáciou. “Veríme, že po niekoľkých rokoch vychováme rómske mediálne hviezdy, ktoré zohrajú významnú úlohu aj v hlavných médiách,” uviedol Daróczi.
Slovensko nezmenilo kritický postoj k zákonu o zahraničných Maďaroch. Potvrdil to štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Jaroslav Chlebo po rokovaní so zástupcami rezortov o našej pozícii k tejto otázke. “Máme určité výhrady voči exteritoriálnemu pôsobeniu, presahu jurisdikcie, voči tomu, že niektoré veci sa snažia koncipovať bez ohľadu na to, že existujú obojstranné zmluvné záväzky,” uviedol. Chlebo očakáva, že s maďarským partnerom Zsoltom Némethom sa zíde v prvej polovici novembra. “Nemienime diskutovať, či ten zákon bol vhodný, nevhodný, či sa prieči princípom medzinárodného práva a zvyklostiam, ktoré platia a budú platiť aj v Európskej únii,” dodal s tým, že na pripravovanom stretnutí o aplikácii zákona bude prezentovať konkrétne výhrady. Za neprijateľnú považuje napríklad finančnú podporu rodinám, ktorých deti chodia do maďarských škôl. “Samozrejme, nie sme proti podpore vzdelávania v jazyku menšiny, ale aj forma musí zodpovedať účelu,” povedal. Zákon o zahraničných Maďaroch by mal vstúpiť do platnosti 1. januára. Jeho prijatie vyvolalo odpor Slovenska a Rumunska, kde žije početná maďarská menšina. Rakúsko podnietilo tlak Európskej únie, pod ktorým Budapešť zo zákona taxatívne vyňala rakúskych Maďarov. Námestník maďarskej diplomacie Zsolt Németh nedávno vyhlásil, že zákon sa bude uplatňovať len na území MR, preto ani námietky Bratislavy a Bukurešti nemôžu oddialiť jeho aplikáciu. Považuje ho za európske riešenie na prahu nového tisícročia, v ktorom národné štáty nezaniknú, ale hranice stratia na význame.
Slovensko nezmenilo kritický postoj k zákonu o zahraničných Maďaroch. Potvrdil to štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Jaroslav Chlebo po rokovaní so zástupcami rezortov o našej pozícii k tejto otázke. “Máme určité výhrady voči exteritoriálnemu pôsobeniu, presahu jurisdikcie,” uviedol. Chlebo očakáva, že s maďarským partnerom Zsoltom Némethom sa zíde v prvej polovici novembra. Za neprijateľnú považuje Chlebo napríklad finančnú podporu rodinám, ktorých deti chodia do maďarských škôl (tieto rodiny budú totiž zo strany cudzej krajiny motivované ignorovať slovenské školy). Podstatou zákona, prijatého v Budapešti pre všetkých Maďarov bez ohľadu na štátnu príslušnosť, je podpora úradov Maďarskej republiky maďarským menšinám v cudzích krajinách (najmä v oblasti vzdelávania, kultúry, dopravy a zamestnania v Maďarsku). Zákon o zahraničných Maďaroch by mal nadobudnúť platnosť 1. januára. Jeho prijatie vyvolalo odpor Slovenska a Rumunska, kde žije početná maďarská menšina. Rakúsko podnietilo tlak EÚ, pod ktorým Budapešť zo zákona vyňala rakúskych Maďarov. Námestník maďarskej diplomacie Zs. Németh považuje zákon za európske riešenie v novom tisícročí, v ktorom národné štáty nezaniknú, ale hranice stratia na význame.
Výbor ministrov Rady Európy odporučil Maďarsku, aby vo verejnom styku a národnostnom školstve zvýhodnilo aj rómske jazyky romani a beas. Maďarsko ratifikovalo Chartu regionálnych a menšinových jazykov z roku 1992 o tri roky neskôr a vo vyhlásení k tomuto dokumentu sa zaviazalo prispieť k používaniu slovenčiny, chorvátčiny, srbčiny, nemčiny a slovinčiny v spomínaných oblastiach. Nezávislí experti monitorovali po prvý raz situáciu v piatich krajinách, ktoré sa ako prvé pripojili k spomínanej Charte, pričom pripravili pre Radu Európy správy o situácii, ako aj odporúčania pre túto oblasť. Budapešť na ne reagovala pozitívne a vyjadrila pripravenosť zvýhodniť aj spomínané rómske jazyky. Odporúčanie RE je odrazom konsenzu medzi európskou inštitúciou a jedným z jej členských štátov, vyhlásil v reakcii vedúci maďarskej misie v Štrasburgu, veľvyslanec János Perényi.
Maďarsko začalo s prípravou na obranu v prípade biologického útoku. Maďarský minister zdravotníctva István Mikola v Budapešti oznámil, že jeho rezort začal s prípravou obyvateľstva na obranu v prípade takejto udalosti, hoci minister nepovažuje za pravdepodobné, aby sa v dôsledku odvetnej operácie USA v Afganistane stala jeho krajina terčom biologického útoku. Za jedinú možnosť, ktorou by sa takýto útok podľa jeho názoru dal realizovať, označil István Mikola v pondelok použitie baktérie slezinovej snete. Maďarských zdravotníkov pripravia podľa jeho vyjadrenia na príznaky, ako aj na terapiu ochorenia, kým obyvateľstvu poskytnú informácie o možnostiach liečby antibiotikami pri včasnom diagnostikovaní choroby. Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán neodcestoval dnes v súvislosti s aktuálnym politickým vývojom vo svete na plánovanú návštevu Vatikánu, kde mal absolvovať nielen audienciu u pápeža Jána Pavla II. a stretnutie s kardinálom Angelom Sodanom, ale vo večerných hodinách slávnostne otvoriť výstavu Hungariae Christianae Millennium vo Vatikánskom múzeu. Pôvodný program absolvuje namiesto premiéra maďarský prezident Ferenc Mádl, ktorý predpoludním pricestoval do Ríma.
Brnianske nakladateľstvo Petrov usporadúva od 17. do 22. októbra štvordenný maratón čítania, besied, divadelných predstavení, seminárov, koncertov či mimoriadnych filmových kolekcií pripravených z archívov Českej televízie. Na festivale s názvom Poezie bez hranic / Poetry without borders vystúpi vyše tridsať básnikov z jedenástich krajín sveta (napr. USA, Francúzsko, Anglicko, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Nemecko, Portugalsko, Mexiko...) spolu s poprednými českými autormi. Projekt ideovo nadväzuje na úspešnú päťročnicu stretávania sa českých básnikov a literárnych teoretikov na hrade Bítov. Účasť na festivale potvrdili okrem iných Angličania Tony Harrison a Stephen Watts, Američania Jerome Rothenberg a Kerry Shawn Keys, Poliaci Marian Grzesczak či Marzanna Bogumila Kielar, Slováci Ján Štrasser, Ivan Laučík, Karol Chmel či Peter Macsovszky, Nemci Christoph Meckel a Volker Sielaff, Maďari István Vörös či Krisztina Tóth, Francúz Yves Bergeret, Slovinec Primoz Repar, Portugalec Valter Hugo Mae alebo Mexičan Gerardo Beltran. Z domácich tvorcov sa predstavia napríklad Jiří H. Krchovský, Jaroslav Pížl, Milan Knížák, František Listopad a ďalší. Medzi sprievodnými akciami sa objaví koncert Zuzany Navarovej so skupinou KOA, špeciálne festivalové vystúpenie recitačnej skupiny Vpřed a bývalých redaktorov Rádia Limonádový Joe s názvom Rádio Hotel alebo predstavenie divadla Husa na provázku Šibeniční písně (zinscenované básne Christiana Morgensterna). Priebeh celej akcie zhodnotí zborník s bohatou fotografickou prílohou, ktorý vyjde po skončení festivalu.
Dňom 1. január 2002 vstúpi do platnosti zákon o štatúte zahraničných Maďarov, avšak ani pre kompetentných zatiaľ nie sú jasné niektoré otázky, napr. kde, v akej forme možno žiadať potvrdenia, či sú tlačivá a kde je potrebné ich doručiť. Na otázky nevedel odpovedať ani predseda Združenia maďarských rodičov na Slovensku Rudolf Mézes, i keď je členom výboru, ktorý sa týmto zákonom zaoberá v mene Csemadoku, SMK, Združenia maďarských pedagógov na Slovensku, Združenia maďarských rodičov na Slovensku ako aj v mene Združenia skautov. Zrejmým je len fakt, že vybavovanie nebude jednoduché, z 11-tich kancelárií na vybavovanie dokladov bude 6 na Slovensku. Preukaz si možno vyzdvihnúť len v Maďarsku, ktorá kancelária bude však preukazy vystavovať, tiež jasné nie je. Podľa slov podpredsedu SMK Miklósa Duraya sú obavy predčasné a zbytočné, pretože po 1. januári budú všetky otázky zodpovedateľné.
Predsedovia slovenského a rumunského parlamentu J. Migaš a V. Borleanu odmietli na rokovaní v Bratislave (08. 10.) zákon o zahraničných Maďaroch. Podľa nich svojím diskriminačným tónom komplikuje spoluprácu v regióne. J. Migaš sa domnieva, že pre stabilitu a spoluprácu krajín Visegrádskeho zoskupenia by bolo najrozumnejšie, keby tento zákon nebol uvádzaný do praxe.
Maďarská polícia zadržala počas uplynulého víkendu troch slovenských občanov, ktorí sú dôvodne podozriví z prevádzačstva. Súčasne iniciovala uvalenie vyšetrovacej väzby na trojlístok, ktorý zadržala v spoločnosti 15 utečencov z Afganistanu. Podrobnosti o identite občanov SR neoznámili. Na prvý pohľad preťažený mikrobus so slovenskou ŠPZ kontrolovali na hlavnej ceste č. 33 v katastri obce Dormánd. Vo vozidle boli 10 občania Afganistanu, o ktorých vysvitlo, že ilegálne opustili ubytovňu Pohraničnej stráže MR v Debrecíne, a dvaja občania SR. O niečo neskôr legitimovali v okolí čerpacej stanice v Besenyöteleku piatich Afgancov a ďalšieho občana SR, ktorý ich sprevádzal. Kým na zadržaných slovenských občanov čaká trestné stíhanie, občanov stredoázijskej krajiny previezli medzičasom späť do Debrecínu.
Ekologický výskum 690 kilometrov dlhého maďarského úseku rieky Tisa, ktorý od začiatku októbra realizujú v rámci medzinárodnej expedície juhoslovanskí, maďarskí, nemeckí, rumunskí i slovenskí odborníci s použitím špeciálneho nemeckého meracieho plavidla Argus, sa chýli ku koncu. Cieľom misie bolo získať komplexný prehľad o aktuálnom hydrobiologickom stave a chemickom obsahu vodného toku postihnutého vlani významným znečistením. Odborníci odoberú do 10. októbra nielen vzorky vody, ale aj vzduchu či usadenín, aby získali precízne údaje o situácii v takmer troch desiatkach lokalít, vrátane hodnôt kyanidu a ťažkých kovov, respektíve stavu fyto- a zooplanktónu, vybraných druhov rýb a hmyzu. Ako uviedla počas uplynulého víkendu v Tokaji nemecká členka expedície, biologička Petra Stahlschmidtová-Allnerová, Tisa má v súčasnosti nádherne čistú vodu a je plnohodnotným vodným tokom, akým bola aj pred katastrofálnym znečistením z roku 2000. Pre turistov by tak nemali jestvovať dôvody na obchádzanie rieky a jej okolia. Získané údaje o stave rýb v Tise, ktoré nazhromaždili popri členoch expedície aj maďarskí experti pri pravidelných meraniach v oblasti, spracuje v najbližších týždňoch laboratórium v nemeckom Wiesbadene.
Zlatu medailu Matice slovenskej za celoživotné dielo v historiografii a za prínos k obrode slovenského národa odovzdal v Nitre predseda Matice slovenskej Jozef Markuš profesorovi Františkovi Vnukovi pri príležitosti jeho životného jubilea (75 r.). Ocenenie je prejavom uznania celoživotného diela Františka Vnuka, jeho prace v oblasti odkrývania slovenských dejín bez nánosu ideológií, snahy o obnovu statnej samostatnosti Slovenskej republiky, publikačnej, politologickej a pedagogickej činnosti. František Vnuk (8. apríla 1926 v Červenom Hrádku) prežil väčšinu života v emigrácii v Rakúsku, Austrálii, Kanade a Vatikáne. Dlhé desaťročia sa venoval výskumu slovenských cirkevných a politických dejín, je členom prezídia Matice slovenskej a jej historického odboru.
Slovensko predstavila dnes večer v seriáli monotematických programov Naša nová Európa, venovaných kandidátskym krajinám Európskej únie, rakúska verejnoprávna televízia ORF. Televízny štáb ORF sa venoval aj konfliktom medzi slovenskou majoritou a maďarskou minoritou, ktoré ako odznelo, sa odohrávali výlučne na politickej úrovni v Bratislave. Maďari žijúci na Slovensku nikdy nepreferovali odštiepenie od Slovenska, ale trvali na rešpektovaní svojej národnej identity. Aj keď sa Slováci na juhu cítia niekedy znevýhodňovaní, extrémisti sa v zmiešane obývaných oblastiach nikdy nepresadili, vyplynulo z filmu.
Záujem svetových firiem o ťažbu vysokokvalitného vápenca v Slovenskom krase, ktorý patrí do svetového dedičstva UNESCO, vyvolal mimoriadny odpor ekologických organizácií na Slovensku i v Maďarsku. Najväčšie obavy vzbudzuje pripravovaná novela banského zákona, podľa ktorej budú môcť okresné úrady vydávať súhlas k založeniu chráneného ložiskového územia bez vyjadrenia odboru životného prostredia. Slovenský kras preto navštívili ministri životného prostredia a hospodárstva, László Miklós a Ľubomír Harach. Výsledkom ich spoločnej pracovnej cesty je iniciovanie spoločného projektu, v rámci ktorého by vytýčili chránené ložiskové územia, ktoré by neboli v rozpore s požiadavkami ochrancov prírody. Podľa ministra Haracha by to mohol byť pilotný projekt novej surovinovej politiky SR.
Približne 140 lokálnych audiovizuálnych médií z tradičných účastníckych krajín, ako napríklad z Juhoslávie, Česka, Bieloruska, Rumunska, Poľska, Macedónska, Maďarska, ale aj z Jemenu a Jordánska sa predstaví na 7. ročníku medzinárodného festivalu lokálnych a mestských televízií Zlatý žobrák, ktorý otvoria v Košiciach 10. októbra a potrvá štyri dni. O celkovom a definitívnom obsahovom zameraní jednotlivých príspevkov na začiatku tohto týždňa by bolo podľa riaditeľky festivalu Evy Dekanovskej ešte predčasné hovoriť, pretože festivalový štáb má k dispozícii sotva polovicu príspevkov. Zastúpená bude publicistika, objavia sa už aj zábavné žánre a reklama, spoločnou a nosnou témou príspevkov však bude človek a jeho osudy. Bieloruská televízia predstaví napríklad osud vojnovej veteránky Júlie. Príbeh sa odohráva vo vojne v Afganistane a jedným z jeho kľúčových záberov je trhanie kvetín hlavnej hrdinky v mínovom poli. Téme násilia a teroru, ktoré ľudstvo v týchto dňoch sužuje, sa nechce vyhnúť ani tento medzinárodný festival, preto sa organizátori rozhodli rozvinúť na ňom diskusiu aj medzi účastníkmi podujatia pod titulom Médiá a terorizmus. Podujatie po prvý raz nadviaže na podobné zahraničné ? veľtrh lokálnych médií MITIL vo Švajčiarsku a český festival dokumentov Jeden svět o porušovaní ľudských práv.