14. novembra 2001 ● Zo slovenskej tlače
Záchrana konkrétnych kultúrnych pamiatok na území Slovenska, vyjadrujúcich spoločnú kultúrnu identitu Slovenskej republiky (SR) a Maďarskej republiky (MR) je cieľom medzirezortnej dohody, ktorú 15. novembra podpísali v Budapešti minister kultúrneho dedičstva MR Zoltán Rockenbauer a minister kultúry SR Milan Kňažko. Dohoda o spolupráci v oblasti pamiatkovej starostlivosti na rok 2001 zahŕňa finančnú podporu 10 projektov rekonštrukcie kultúrnych pamiatok. Niektoré z nich sú pokračujúce, ďalšie sú nové. Dva projekty sa realizujú v spolupráci s Pamiatkovým ústavom SR. Ide o inventarizáciu nehnuteľného kultúrneho dedičstva, ktoré sa nachádza na území Národného parku Aggtelek-Domica, a pokračovanie vo výskume stredovekých kostolíkov s maľovanými drevenými stropmi. Medzi 10 spomínaných projektov patrí aj rekonštrukcia renesančného zámku v Borši, kaštieľa v Dubníku a kaštieľa Esterházyovcov v Želiezovciach, pričom pokračovať bude i obnova rímskokatolíckeho kostola v Diakovciach. Novým navrhnutým projektom je obnova mauzólea Gábora Baroossa v Ilave. V dohode je zakotvená takisto realizácia obnovy mauzólea rodiny Andrássyovcov, rekonštrukcia ľudového domu v Moldave nad Bodvou a reštaurovanie súsošia Sándora Petőfiho z roku 1911 v bratislavskom Sade Janka Kráľa. Maďarská strana práve kvôli rekonštrukcii pomníku významného maďarského básnika slovenského pôvodu zvýšila svoj príspevok o pol milióna forintov. Celková suma podpory plánovaná slovenskou stranou je 4,6 milióna korún a maďarská strana vyčlenila 18,8 milióna forintov. Tohoročnú dohodu o spolupráci v oblasti pamiatkovej starostlivosti podpísali ministri kultúry SR a MR v súlade s plánom spolupráce oboch ministerstiev, ktorú uzavreli v r. 1999. Na jeho základe podpísali rezorty kultúry oboch krajín podobnú zmluvu aj minulý rok, kedy podporili päť projektov pamiatkovej obnovy. V roku 2000 slovenská strana prispela sumou vo výške 1,64 milióna korún a maďarská šiestimi miliónmi forintov.
Výstavu prác členov slovenského umeleckého spoločenstva A-R otvorí vo štvrtok na pôde Ludwigovho múzea v Budapešti minister kultúry SR Milan Kňažko. Expozícia diel Kláry Bočkayovej, Milana Bočkaya, Ladislava Čarného, Daniela Fischera, Vladimíra Kordoša, Otisa Lauberta, Mariána Meška, Igora Minárika, Mariána Mudrocha a Dezidera Tótha obohatí Týždne slovenskej kultúry v Maďarskej republike. Práce tvorcov, ktorí sa narodili v rokoch 1945-1950, už obdivovali návštevníci výstav v Bruseli, New Yorku, Paríži, Sydney, nemeckom Ulme a ďalších mestách. V Budapešti bude expozícia výtvarných diel spoločenstva A-R sprístupnená verejnosti do 6. januára 2002.
V Českom kultúrnom stredisku v Paríži sa 12. novembra stretli prekladatelia, vydavatelia, ale i všetci milovníci literatúry krajín strednej Európy. Pod názvom Stredoeurópske rozprávania alebo Panoráma kníh o strednej Európe zorganizovali kultúrne inštitúty krajín Visegrádskej štvorky spoločný literárny večer, ktorého cieľom bolo predstaviť najnovšie preklady knižnej produkcie Slovenska, Maďarska, Českej republiky a Poľska vychádzajúce vo francúzskych vydavateľstvách.
Predstaviť ponuku služieb v menej známych lyžiarskych strediskách Banskobystrického kraja počas tohtoročnej zimnej turistickej sezóny je hlavným zámerom ich prezentácie, ktorá sa uskutoční 26. novembra v Šalgótarjáne. Na prvú takúto propagáciu, ako povedal novinárom zástupca prednostu Krajského úradu (KÚ) v Banskej Bystrici Martin Baník, potvrdili účasť predstavitelia 23 stredoslovenských lyžiarskych centier. Napríklad z Kokavy nad Rimavicou, Počúvadla, Čierneho Balogu, Poľany a Seliec - Čachova. Ak sa uvedená propagácia vydarí, chcú pripraviť na jar 2002 pre maďarských partnerov prezentáciu letných rekreačných centier, vrátane kúpeľov. Touto netradičnou akciou, zdôraznil M. Baník, chcú pomôcť malým strediskám rozvinúť cestovný ruch nielen cez víkendy, ale počas celého roka. Oslovia preto okrem cestovných kancelárií a agentúr, aj školy, rôzne firmy a športové kluby z celého severného Maďarska. Podujatie je finančne nenáročné a preto prístupné pre všetky strediská zimnej rekreácie (vyjde ich približne na 13 000 Sk). Strediská namiesto financií „zaplatia” za účasť na prezentácii regionálnymi špecialitami. Predstavitelia kraja nadväzujú na dobré skúsenosti s maďarskými partnermi a spoločný záujem zvýšiť bilanciu cezhraničnej spolupráce. Vychádzajú zo skutočnosti, že maďarskí turisti sú na Slovensku osvedčenou klientelou.
Juhoslávia a Slovensko majú veľký záujem na rozvoji hospodárskej spolupráce, vyhlásil dnes podpredseda dolnej komory juhoslovanského parlamentu Milutin Ojdanič po stretnutí so svojím slovenským partnerom Bélom Bugárom v Belehrade. Hovorili spolu o zrušení vízového režimu medzi oboma krajinami a lepšej vzájomnej spolupráci. Bugár prišiel aj na univerzitu v Novom Sade, ktorej daroval päťdesiat slovenských a päťdesiat maďarských kníh súčasných autorov zo Slovenska. Podpredseda slovenského parlamentu v rámci svojej prednášky na univerzite povedal: „Nechceme rozdeliť Slovensko a jeho spoločenstvá, ale usilujeme sa smerovať občanov k pluralitnej demokracii, ktorá je decentralizovaná, má charakter siete, systému vzájomnej odkázanosti, nezávisle od ich materinského jazyka. Rozbiť niečo je ľahké, často aj nezodpovedné. Ten, kto svoje šance nevidí v spolupráci, ale vo svojich náhodných okolnostiach a mýtoch, koná nielen proti súdržným silám civilizovanej spoločnosti, ale predovšetkým sám proti sebe.“
Témou rozhovoru s predsedom Slovenského priehradného výboru Miroslavom Liškom bola problematika prehradenia Dunaja. Koncom októbra uplynulo deväť rokov odvtedy, čo bola zahájená práca na vodnom diele Gabčíkovo. V roku 1992 bol pripravený variant C, ktorý si nevyžadoval odmietnutú spoluprácu maďarskej strany. Maďarská strana sa navyše spoliehala na to, že Slovensko nemá dostatočnú technickú zdatnosť a ani potrebné financie. Maďari začali konať až potom, čo sa variant začal realizovať. Európska únia ponúkla trojstranné rokovania, ktoré sa mali uskutočniť v máji vo Viedni. Maďarská strana sa však nedostavila, ale následne vypracovala nótu, ktorou chcela zmluvu jednostranne vypovedať. Neskôr svoje odmietavé stavisko opierané o možnú ekologickú katastrofu, ktoré dielo spôsobí, zdôvodňovali narušovaním suverenity a integrity maďarského územia. Odvtedy sa problematika dostala pred Medzinárodný súdny dvoj v Haagu, ktorý rozhodol v prospech ukončenia vodných diel. Následne sa uskutočnilo niekoľko medzivládnych rokovaní ale s nulovým výsledkom. Reálna šanca na uzavretie sporu je malá.
Rozšírenie schengenských hraníc na budúce členské krajiny Európskej únie nemôže znamenať sťaženie udelenia azylu pre utečencov v týchto štátoch. Tieto hranice nemôžu vytvoriť nový múr medzi krajinami únie a ostatnými štátmi, odznelo dnes na konferencii Schengenské hranice a terorizmus, dejiskom ktorej je maďarská metropola Budapešť. Predseda Maďarského helsinského výboru Ferenc Kőszeg na podujatí, ktorého spoluorganizátorom je aj Nadácia Heinricha Bölla, podčiarkol, že predmetná úprava hraníc nemôže zmenšiť práva utečencov a nemôže dostať do zlej situácie príslušníkov národnostných menšín, žijúcich na druhej strane hraničnej čiary. Vysoký predstaviteľ Pohraničnej stráže MR, plukovník István Szőke upozornil, ak sa Maďarsko dostane do Európskej únie bez Slovenska, potom sa stane členskou krajinou únie s jej vôbec najdlhšou vonkajšou hranicou. To by pre maďarských pohraničníkov znamenalo obrovskú úlohu, veď jedna z najdôležitejších migračných trás vedie práve cez územie Maďarskej republiky. Práve preto sú potrené dobré vzťahy s pohraničnými orgánmi susedných štátov, dodal plukovník. Podľa jeho slov najviac narušiteľov registrujú v MR na maďarsko-rumunskom hraničnom úseku. Väčšina z utečencov, ktorým sa podarí dostať do Maďarska, sa pokúša pokračovať v ceste cez maďarsko-rakúske a maďarsko-slovinské štátne hranice. Na ukrajinskom teritóriu sa podľa rovnakého zdroja nachádza v súčasnosti asi 140.000 utečencov z Afganistanu, časť ktorých sa zrejme bude pokúšať o ilegálny prechod ukrajinsko-maďarskej hranice.
Francúzska energetická skupina Electricité de France (EdF) uzavrela s fínskou spoločnosťou Fortum Engineering zmluvu o výstavbe novej elektrárne v Budapešti približne za 70 mil. eur. Informovala o tom maďarská firma Budapesti Erömü, ktorá je dcérskou spoločnosťou EdF. Budapesti Erömü dodala, že nová elektráreň bude od júla 2004, keď sa očakáva začatie jej prevádzky, ročne vyrábať 110 megawattov elektriny a 120 megawattov tepla. Fortum Engineering je súčasťou spoločnosti Fortum Energy Solutions, ktorá stavia a modernizuje elektrárne. Firma Budapesti Erömü pred tým, ako ju kúpila francúzska štátna firmy EdF, patrila Fortum a japonskej firme Tomen.
Po Moste Márie Valérie prichádza omnoho viac turistov z maďarskej na slovenskú stranu. Štúrovo s takýmto náporom nerátalo. Podľa zdrojov Pravdy si našinci často nemajú šancu nájsť v tamojších stravovacích zariadeniach voľné miesto. Maďari sem kvôli výhodným cenám chodia obedovať. "Návštevnosť z Maďarska je omnoho väčšia ako sme prognózovali. Táto skutočnosť sa neobíde bez problémov. Stav pripravenosti mesta na mimoriadne čulý turistický ruch však ani v súčasnom období nemožno označiť za kritický. Myslím, že v Štúrove nikto už nemôže rátať s prázdnymi reštauráciami. Som však presvedčený, že enormný záujem turistov z druhej strany Dunaja podnikateľov rýchlo prebudí," povedal primátor Štúrova Ján Oravec. Starosta Živnostenského spoločenstva pre južný región so sídlom v Štúrove Ondrej Mokoš sa domnieva, že podmienky na rozvoj podnikateľskej sféry musí vytvoriť mesto. V tomto smere má podľa neho Štúrovo rezervy nielen v nedostatočnom počte stravovacích zariadení a obchodov, ale aj v parkovacích plochách. "Nával maďarských návštevníkov je šokujúci. Predpokladám však, že táto eufória po čase opadne a ich záujem sa bude sústreďovať nielen na výhodné nákupy a stravovanie v Štúrove," poznamenal Mokoš. Preto štúrovské živnostenské spoločenstvo spolu s partnermi z Komárňansko-ostrihomskej župy uvažujú aj o oživení prihraničnej spolupráce a ekonomickom prepojení celých regiónov.
Maďarská republika musí najneskôr v čase vstupu do Európskej únie (EÚ) prispôsobiť Zákon o Maďaroch v susedných štátoch legislatíve únie, pretože tento zákon v súčasnosti nie je v súlade s princípom absencie diskriminácie základnej zmluvy EÚ. Uvádza sa to v národnej hodnotiacej správe, ktorú dnes zverejnila Európska komisia. Niektoré ustanovenia zákona podľa všetkého nie sú v súlade s normami, ktoré platia v Európe v oblasti ochrany menšín, konštatuje sa v materiáli, ktorý predmetnú legislatívnu normu spomína v súvislosti so zahraničnou a bezpečnostnou politikou. Maďarsko by preto malo so susedmi dospieť k dohode v záujme toho, aby sa jeho postup dostal do súladu s odporúčaniami zahrnutými v nedávnej správe Benátskej komisie Rady Európy, konštatuje sa v hodnotiacej správe. Podľa názoru hlavného maďarského vyjednávača Endre Juhásza považuje maďarská strana za predčasné rozhodnúť, či zákon skutočne nie je v súlade s legislatívou EÚ. Diplomat súčasne poukázal na fakt, že jeden z paragrafov zákona, ako na to upozorňuje aj správa EÚ, priamo avizuje požadované zladenie normy v čase vstupu krajiny do EÚ. Ani Európska komisia nespochybňuje názor Budapešti, že predmetný zákon nie je v rozpore s asociačnou dohodou, inou otázkou však zostáva, že maďarská strana uznáva možnú absenciu jeho konformity v súvislosti s prevzatím a uplatňovaním právneho poriadku EÚ pri pričlenení, vyplynulo zo slov hlavného maďarského vyjednávača.
Miera inflácie v Maďarsku poklesla v októbri na 7,6 % zo septembrovej úrovne 8 %. Oznámil to maďarský Centrálny štatistický úrad (KSH). Miera inflácie pokračuje v klesajúcom trende, ktorý prispel k pondelkovému zníženiu úrokových sadzieb v Maďarsku. Údaj o inflácii bol v zhode s predpoveďami analytikov. Maďarská centrálna banka však v oddelenej štvrťročnej správe o inflácii oznámila, že do konca roku očakáva pokles miery inflácie na 7,5 % a do konca budúceho roku až na 4,3 %. Banka pôvodne predpovedala pokles miery inflácie do konca budúceho roku na 4,2 %. "Predpovede sú založené na priemernom septembrovom kurze forintu voči euru 255,9 HUF/EUR, kurzu dolára voči euru 0,91 USD/EUR a na priemernej cene ropy Brent 25,5 USD/barel. Spotrebiteľské ceny vzrástli v októbri medzimesačne o 0,3 % po septembrovom medzimesačnom raste o 0,5 %. Medziročná miera jadrovej inflácie bola v októbri 8,5 % v porovnaní so septembrovou úrovňou 8,7 %. Centrálna banka uviedla, že jadrová inflácia aj v októbri prevýšila hlavnú mieru inflácie, avšak pokles jadrovej inflácie v auguste a septembri z marcového vrcholu naznačuje, že "dezinflačný trend stabilne pokračuje". Centrálna banka ďalej uviedla, že v rokoch 2001 a 2002 očakáva ekonomický rast pri úrovni 4 %, avšak nevylučuje nižšiu mieru vzhľadom na globálnu ekonomickú neistotu.
Európska komisia (EK) sa dnes zišla v Štrasburgu, aby schválila takzvaný strategický dokument o rozširovaní Európskej únie (EÚ), ako aj trinásť správ hodnotiacich pokrok jednotlivých kandidátskych krajín. Už teraz je jasné, že ani jednému uchádzačovi o členstvo EK neodkáže, že splnil všetky požadované kritériá. Predpokladá sa však, že až desať krajín by ich mohlo splniť už o rok. Ako vyplýva z úryvkov dokumentu, súčasný stav prípravy a rokovaní o vstupe neumožňuje európskej exekutíve prísť k záveru, že by niektorá z trinástich kandidátskych krajín už teraz spĺňala predpísané podmienky na členstvo v Európskej únii. Komisia nepriamo naznačí, že berúc do úvahy súčasné tempo rokovaní a dosiahnutý pokrok, by už na budúci rok mohla dať odporúčanie na vstup až desiatim kandidátskym krajinám, vrátane Slovenska. Po prvý raz práve týchto desať krajín označí dnes EK za fungujúce trhové ekonomiky, ktoré by po splnení rôznych podmienok mali byť už v blízkom termíne schopné čeliť konkurenčným tlakom na vnútornom trhu Európskej únie. Európska komisia predpokladá, že k prijatiu prvých krajín dôjde v roku 2004 namiesto roku 2002, ako to EÚ predpokladala v záveroch summitu z roku 1999 v Berlíne, kde schválila aj spôsob financovania celého procesu rozšírenia. Sumy pre prijaté krajiny mali predstavovať od 6,5 miliardy eur v roku 2002 do 16,8 miliárd v roku 2006 pre šesť prvých krajín. Komisia dúfa, že členské štáty ukončia proces ratifikácie zmluvy z Nice a oznámi, že v pravidelných správach v roku 2002 preskúma, čo urobili kandidátske krajiny v oblasti administratívnych kapacít v rozličných oblastiach legislatívy, a či kandidátske krajiny budú mať vybudované náležité štruktúry na implementáciu legislatívy v čase svojho vstupu. Komisia bude sledovať vývoj v oblastiach identifikovaných počas rokovaní o vstupe aj v období medzi podpisom prístupových zmlúv a samotným vstupom. Pre prvé krajiny, ktoré vstúpia do EÚ bude rok 2003 posledným rokom, počas ktorého sa budú programovať predvstupové fondy. V tomto období bude veľmi dôležité vyškoliť štátnych úradníkov. EK v strategickom dokumente oznámi, že dá priaznivé odporúčanie na vstup danej krajiny, ak bude presvedčená, že táto je schopná splniť kritériá k termínu vstupu. Tohtoročná správa a súčasný stav rokovaní neumožňuje ani v prípade jednej krajiny dôjsť k záveru, že dané kritériá boli splnené. Napriek tomu, berúc do úvahy súčasné tempo rokovaní a dosiahnutý pokrok, by mala byť EK schopná dať takéto odporúčania o tom, ktoré krajiny sú pripravené na vstup na základe svojich správ v roku 2002. Medzi dvanástimi rokujúcimi krajinami majú cieľové dátumy vstupu v súlade s časovým rámcom z Göteborgu až desať krajín.
Vyše 200 receptov nájdu slovenskí vegáni, vegetariáni, ako aj všetci, ktorí sa rozhodnú vyskúšať "stravu života", teda stravu pripravenú bez použitia živočíšnych prísad, v prvej Vegánskej kuchárke na Slovensku. Kniha prichádza na pulty kníhkupectiev v týchto dňoch a okrem rád ako vyprážať, obaľovať a zapekať sú v nej aj návody na výrobu sójového mlieka, domáceho tofu, "falošných" majonéz či sladkostí bez použitia mäsa, mlieka, vajec a cukru. "Pripravili sme knihu, ktorá by mala pomôcť každému dobre a zdravo sa najesť, berúc pritom ohľad na Zem, zvieratá a ľudí," uviedol editor knihy Matúš Ritomský. Podľa neho sú recepty jednoduché, bez použitia špeciálnych prísad a väčšina ingrediencií je z miestnych zdrojov. "Stará múdrosť hovorí, že všetko so všetkým súvisí. Výborný pocit, ktorý dáva vegánom vedomie, že svojim jedlom nespôsobujú prehlbovanie hladu vo svete, nepodporujú utrpenie zvierat a prispievajú k záchrane všetkého života, nepochybne vplýva aj na dobrý stav ich organizmu, telesného zdravia a duševnej pohody," dozvedia sa čitatelia v úvode knihy, ktorú vydalo občianske združenie Ži a nechaj žiť na recyklovanom papieri bez podpory nadácií a sponzorov.
V Bojnickom zámku sa v týchto dňoch už pripravujú na najkrajšie sviatky roka - Vianoce. Stromčeky v rámci IX. ročníka tradičného podujatia Šľachtické Vianoce na zámku už totiž rozsvietia na Mikuláša 6. decembra a budú svietiť až do Troch kráľov. Cieľom je predstaviť, ako trávili Vianoce v šľachtickom sídle. Okrem pôvodných vianočných ozdôb Múzeum Bojnice zo svojich depozitov chce prezentovať aj ukážky dobového stolovania a odevov. Pre mladých návštevníkov to však bude predovšetkým stretnutie s historickými, bájnymi a biblickými postavami, ako je Kráľ Dávid a Kráľovná zo Sáby. Darčeky im odovzdá bývala obyvateľka zámku, dobročinná grófka Khuenová, za asistencie Svätého Mikuláša, anjela a čerta. Nebude chýbať ani obrovský betlehem. Počas prehliadky vianočne vyzdobeného zámku ožijú pred návštevníkmi aj príbehy a postavy zo známych rozprávok. Budú môcť napríklad sledovať cestu Gerdy a Kaya za obyčajnou láskou v ľadovej ríši Snehovej kráľovnej, alebo smútok Dievčatka so zápalkami. O netradičné Vianoce v Bojnickom zámku je každoročne väčší záujem. Vlani zaznamenali vyše sedemtisícovú návštevu. Takmer tretinu tvorili návštevníci zo zahraničia, najmä z Českej republiky, Nemecka, Rakúska, ale aj z USA, Ruska, Ukrajiny a iných krajín.
Nik nemá právo rozhodnúť o tom, či niekto dostane, alebo nedostane maďarský preukaz. Ten prináleží každému, kto splní podmienky stanovené v zákone o štatúte zahraničných Maďarov. Odporúčacie organizácie ako aj maďarské ministerstvo zahraničia má právo len kontrolovať, či žiadateľ vyhovuje požiadavkám. Aj tieto slová odzneli počas občianskeho fóra v Galante s názvom Stávkou je náš život, ktorý bol okrem reformy verejnej správy venovaný aj zákonu o zahraničných Maďaroch. Tibor Szabó, predseda Úradu zahraničných Maďarov poprel obavy slovenskej strany, podľa ktorých zákon o štatúte zahraničných Maďarov zasahuje do vnútorných záležitostí susednej krajiny, veď výhody plynúce zo zákona možno využívať len v Maďarsku. Zároveň Szabó poukázal na cieľ tohto zákona a tým je zastavenie asimilácie Maďarov, žijúcich v menšine.
Tretí Festival Slovákov v Chorvátskej republike Keď sa ruža rozvíjala skončil v Jelisavci. Na prehliadke, ktorú organizovali miestna Matica slovenská a Zväz Slovákov v Chorvátskej republike, sa zúčastnilo desať folklórnych súborov Slovákov z Chorvátska a Slovenska. Záštitu nad festivalom mal Úrad pre národnostné menšiny chorvátskej vlády.
Stratová plynárenská divízia sa opäť podpísala pod prehĺbenie strát maďarského ropného a plynárenského gigantu MOL. MOL zaznamenal v prvých deviatich mesiacoch tohto roka čistú stratu v hodnote 14,3 miliardy HUF, pričom ešte v tom istom období minulého roka spoločnosť vykazovala zisk 23,1 miliardy HUF. Jej tržby sa od januára do septembra 2001 zvýšili o 13 % na 811,4 miliardy HUF. Prevádzková strata plynárenskej divízie sa prehĺbila zo 79,2 miliardy HUF na 111 miliárd HUF. I napriek tomu táto divízia začala vykazovať mierne zlepšenie, keďže v treťom štvrťroku jej strata predstavovala 32,6 miliardy HUF v porovnaní s 43,3 miliardy HUF v treťom štvrťroku 2000. Priemerná veľkoobchodná cena plynu sa v tomto období medziročne zvýšila o 42 % na 32,4 HUF za kubický meter. Nižšie teploty v septembri sa podpísali pod zvýšenie obratu z predaja zemného plynu na 1,6 miliardy HUF. MOL sa však v priebehu troch uplynulých štvrťrokov nevyhol poklesu ziskov z tradične ziskových ropných operácií. Ropná divízia vykázala v tomto období medziročný pokles zisku o 11 % na 52,9 miliardy HUF. Čisté tržby na úrovni celej spoločnosti sa zvýšili medziročne o 12 % a náklady sa zvýšili o 22 % na 836,67 miliardy HUF. Prevádzková strata z výskumu a produkcie kombinovaná s oblasťou rafinácie a marketingu sa počas deviatich mesiacov zvýšila na 20,686 HUF v porovnaní so ziskom 46,1 miliardy HUF v tom istom období minulého roka. V rámci finančných operácií MOL realizoval zisk z kurzových rozdielov v hodnote 10 miliárd USD. Investície spoločnosti sa zredukovali o 26 % na 39,6 miliardy HUF ku koncu tretieho štvrťroka. Dlhodobé záväzky ku koncu septembra dosiahli úroveň 288,5 miliardy HUF a krátkodobý dlh 268,4 miliardy HUF. K hospodáreniu MOL významnou mierou prispeli spoločnosti, v ktorých vlastní podiely, a to celkovou sumou 9,1 miliardy HUF. Z tejto časti Slovnaft prispel sumou 6,8 miliardy HUF a TVK čiastkou 2,3 miliardy HUF.
Svetový zväz Maďarov (SZM) otvorí otázku Benešových dekrétov na pripravovanej komárňanskej konferencii Maďarské národné šance v 21. storočí. Na medzinárodnú konferenciu, ktorá sa začne 29. novembra a nad ktorou prevzal záštitu predseda SZM Miklós Patrubány, prídu Maďari žijúci na Slovensku, Maďari z Maďarska, prednášajúci zo Švajčiarska, Česka, Austrálie, ale aj americký Slovák. Ako ďalej počas rokovania predsedníctva Celoštátnej rady (CR) SZM uviedol jej predseda László Soóky Gál, zákon o zahraničných Maďaroch považuje CR za prvý krok, po ktorom by malo nasledovať zahraničné občianstvo a neskôr dvojité občianstvo. Svetový zväz Maďarov (SZM) funguje na Slovensku pod registrovaným občianskym združením Krajinský zväz Maďarov na Slovensku.
Maďarsko ráta so zavedením spoločnej európskej meny - eura v roku 2006. Vyplýva to zo slov guvernéra Maďarskej národnej banky (MNB), exministra financií Zsigmonda Járaiho. Podľa medzinárodne uznávaného experta by sa Maďarsko malo stať plnoprávnou členskou krajinou Európskej únie v roku 2004 a o dva roky neskôr by mohlo spĺňať kritériá na zavedenie eura. Zs. Járai, ktorý to uviedol počas uplynulého víkendu na konferencii tzv. Trilaterálnej komisie v Budapešti, zdôraznil, že Maďarsko zažilo v posledných rokoch „hospodársky zázrak” a má preto všetky dôvody na optimizmus. Na 25. zasadaní Európskej sekcie Trilaterálnej komisie v Budapešti sa zúčastnilo asi 350 osobností zo sveta ekonomiky, vedy a politiky. Táto mimovládna, nezávislá organizácia združuje od vzniku v roku 1973 odborníkov z Európy, severnej Ameriky a ázijsko-tichomorskej oblasti s cieľom diskutovať o spolupráci medzi regiónmi našej planéty.
Od pondelka uplynie presne 50 dní, kým 300 mil. ľudí v 12 krajinách EÚ začne používať euro ako jednotnú menu. Od 1. septembra, tesne potom, ako predstavili ochranné znaky eurobankoviek, začali pancierové autá, lode, vlaky a lietadlá rozvážať do finančných inštitúcií v krajinách eurozóny veľké množstvá eurobankoviek a euromincí. Podľa aktuálnych údajov Európskej centrálnej banky sa rozvezie 14,89 mld. eurobankoviek (mohli by pokryť plochu 15 tis. futbalových štadiónov) a 51,6 mld. euromincí, čo zodpovedá približne 9 tis. naloženým nákladným autám, v hodnote 15,7 mld. eur. Od 1. októbra platí nariadenie uverejňovať ceny aj v eurách. Od 15. decembra sa začína rozdelenie euromincí spotrebiteľom. Balíčky v hodnote 14,54 eur sa budú dať kúpiť na poštách, od 1. januára 2002 sa euro začne používať ako platidlo spolu s národnou menou až do 28. februára. Od 1. marca 2002 bude možné používať už len euro, ostatné meny prestanú platiť. Mince a bankovky sa budú dať ešte vymeniť za poplatok v centrálnych bankách.
Očakávaná výročná správa Európskej komisie (EK) o pokroku kandidátskych štátov potvrdí, že Európska únia (EÚ) smeruje k ukončeniu rokovaní s viacerými adeptmi na členstvo do konca roku 2002. Informoval v pondelok zdroj EÚ. Dokument, ktorý zverejnia v utorok neuvedie, ktoré krajiny budú pripravené na vstup v prvej vlne rozšírenia, bude však informovať, že by sa mali stať známe v nasledujúcej výročnej správe na jeseň 2002. Snažiac sa upokojiť obavy o nákladoch na rozšírenie v období ekonomického poklesu Komisia uvedie, že súčasný rozpočtový rámec môže vtesnať cenu prijatia desiatich nových členov v roku 2004. „Únia by mala byť pripravená uzavrieť vstupné rokovania do konca dánskeho predsedníctva EÚ v druhej polovici roku 2002 s výhľadom na pristúpenie krajín v roku 2004 so všetkými, ktoré splnia potrebné podmienky,” uviedol zdroj vychádzajúc zo správy. Posledný návrh správy má byť formálne schválený na stretnutí EK v Štrasburgu v utorok. Kým hodnotenie vstupných rozhovorov bude všeobecne optimistické, Komisia vyjadrí znepokojenie týkajúce sa zlyhávania mnohých kandidátov v boji s korupciou a obchodom s ľuďmi, posilnenia vlády zákona a budovania efektívnej verejnej služby. „Korupcia, defraudovanie a hospodárska kriminalita zostáva rozšírená v mnohých kandidátskych krajinách, kde prispievajú k nedôvere obyvateľstva a diskreditácii reforiem,” uvádza sa ďalej v správe. Viacerí kandidáti zostávajú „krajinami pôvodu, tranzitu a miestom určenia” pre obchodovanie so ženami a deťmi a v tejto oblasti musia urobiť nápravu. Musia tiež posilniť nezávislosť súdnictva, zvýšiť efektívnosť verejnej správy a urobiť viac na ochranu etnických menšín, ako sú Rómovia. Správa uvedie, že vo viacerých kandidátskych krajinách, vrátane troch pobaltských štátov a Českej republiky, sa ukazuje, že pomerne dobre odolávajú globálnemu ekonomickému poklesu, ale že Poľsko čelí problémom čiastočne vďaka chybám domácej politiky. Priemerný HDP na obyvateľa je vo všetkých trinástich kandidátskych krajinách na 35 percentách úrovne súčasných členských štátov EÚ, čo sa nezmenilo od minulého roka, konštatuje ďalej správa. Napriek tejto veľkej priepasti Komisia hovorí, že všetkých kandidátov okrem Bulharska, Rumunska a Turecka bude hodnotiť ako „fungujúce trhové ekonomiky” schopné vyrovnať sa s konkurenčnými silami v rámci EÚ v krátkom čase”. Celkove správa konštatuje, že vyjednávajúce krajiny dosiahli „významný pokrok” minulý rok v zosúlaďovaní svojich zákonov s EÚ, čo predseda EK Romano Prodi spomenul aj vo svojom prejave v pondelok. „V každej z kapitol dosiahli kandidáti pokrok nad všetky očakávania,” uviedol Prodi v Bruggách. Správa však uvádza, že Komisia bude analyzovať pokrok každého z kandidátov pokiaľ ide o budovanie inštitúcií do začiatku roku 2002, a že bude pokračovať v monitorovaní pokroku aj po uzavretí rokovaní. Komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen predstaví správu na zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu v utorok o 15. hodine stredoeurópskeho času. K desiatim kandidátom, ktoré by mohli vstúpiť do EÚ v roku 2004 patrí Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Cyprus a Malta. Bulharsko a Rumunsko si počkajú ešte niekoľko rokov. Trinásty kandidát, Turecko, doteraz nezačalo rokovania o vstupe kvôli výhradám v oblasti ľudských práv.
Víza na dlhodobý pobyt v Českej republike (ČR) budú potrebovať tí občania Slovenskej republiky (SR), ktorí tam budú chcieť pracovať alebo dlhodobo študovať. Zatiaľ však nie je určený termín, odkedy by malo toto opatrenie platiť. Na tlačovej besede v Prahe to dnes povedal námestník českého ministra vnútra Petr Ibl. Na ustanoveniach spoločne pracujú české a slovenské ministerstvá vnútra a zahraničných vecí. Podľa Ibla sa delegácie obidvoch štátov majú dohodnúť na troch základných problémoch: zakotvenie doby bezvízového styku do 90 dní, vylúčenie zárobkovej činnosti v dobe bezvízového pobytu a na novom vymedzení prekračovania štátnej hranice. Medzi ČR a SR bude možné podľa Ibla naďalej cestovať na občiansky preukaz, pre pobyt na území ČR dlhší než 90 dní však budú musieť občania SR požiadať o povolenie na dlhodobý pobyt. Ibl potvrdil, že toto opatrenie sa bude týkať aj slovenských študentov, ktorí študujú na vysokých školách v ČR. Fakticky teda bude možné prekročiť hranicu medzi Slovenskom a ČR aj naďalej na občiansky preukaz, ale iba v prípade, že sa občan na území druhého štátu nezdrží dlhšie ako 90 dní. Česká a slovenská strana rovnako rokujú o zmene režimu na spoločnej hranici tak, aby sa zamedzili nelegálne prechody. „Súčasné hraničné priechody zostávajú, rovnako ako priechody pre malý pohraničný styk. Novo chceme ustanoviť miesta so zvláštnym režimom, kde budú môcť hranicu prekročiť ľudia s trvalým pobytom v hraničnej oblasti, alebo majitelia rekreačných objektov a chát,” priblížil Ibl. Pre týchto občanov vydá česká polícia zvláštne povolenia a budú môcť česko-slovenskú hranicu prekračovať aj mimo oficiálnych priechodov. Ibl ubezpečil, že za pripravovanými opatreniami nie je „jednostranný egoistický záujem ČR”. Ide o obojstrannú iniciatívu, povedal námestník s tým, že zatiaľ nie je schopný povedať, odkedy by mali nové ustanovenia platiť. Rokovania sa zatiaľ neskončili, takže nemôžem povedať, či to bude o tri mesiace alebo o pol roka,” dodal.
Už utorka sa začne s distribúciou svätej knihy moslimov Koránu v slovenskom preklade, ktorá sa po prvýkrát predstavila čitateľom na minulotýždňovom knižnom veľtrhu Bibliotéka v Bratislave. Korán vydalo žilinské vydavateľstvo Knižné centrum a ako uviedol jeho riaditeľ Michal Horecký, kniha mala na výstave pozoruhodný úspech a len na veľtrhu sa predalo vyše 12 percent z prvotného nákladu. Súdiac podľa záujmu sa Korán môže stať knihou roka. Vyšiel v dvojtisícovom náklade a dotlač ďalších minimálne štyroch tisíc kusov je len otázkou času. Po teroristických útokoch zmizol Korán z pultov predajní nielen v Amerike, ale aj v mnohých európskych štátov. Toto dielo je preložené asi do 200 jazykov. U nás bol doposiaľ k dispozícií iba v českom jazyku, do slovenčiny bola preložená iba posledná 30. kapitola. Ako to uviedol Mohamed Safwan Hasna zo Zväzu moslimských študentov na Slovensku, slovenský preklad nie je taký dobrý, z pohľadu moslimov jednoznačne najkvalitnejší je anglický preklad. Ako dodal, v slovenskom preklade chýba najmä úvod, pohľad do histórie, indexy a vysvetlivky k jednotlivým súram.
Americko-fínska štúdia prvýkrát dokázala, že inteligencia je čiastočne dedičná. Geneticky podmienený je najmä počet mozgových buniek v prednej časti mozgu, ktoré riadia reč a čítanie. Vedci z Kalifornskej univerzity v Los Angeles, fínskeho Národného ústavu zdravia a univerzít v Helsinkách a Oulu porovnali metódou magnetickej rezonancie (MRI) rôzne mozgové štruktúry navzájom cudzích osôb s 20 jednovaječnými a 20 dvojvaječnými dvojičkami rovnakého pohlavia. V priamom porovnaní dvojičiek sa dali jasne rozoznať zdedené faktory od tých, ktoré sa vytvorili individuálnym vývojom. Ukázalo sa, že jednovaječné dvojičky mali takmer identické oblasti mozgu, ktoré kontrolujú reč a čítanie. Podobnosť u dvojvaječných dvijičiek bola len asi 50-percentná. Táto veľká štrukturálna podobnosť pomáha vysvetliť skutočnosť, prečo sa v rodinách vyskytujú niektoré choroby ako schizofrénia a určité formy demencie. Ako podklad slúžila vedcom aj rozsiahla fínska štúdia, zahŕňajúca viac ako 9500 dvojičiek rovnakého pohlavia narodených v rokoch 1940-1957, z ktorých sa väčšina podrobila kognitívnym testom a MRI. „Zistili sme, že oblasti v prednej kôre veľkého mozgu podliehajú genetickej kontrole,” píšu vedci v decembrovom vydaní časopisu Nature Neuroscience. „Individuálne rozdiely v štruktúre mozgu sú úzko spojené s individuálnymi rozdielmi inteligenčných kvocientov.” IQ všetkých 40 dvojičiek sa zistilo v rámci kognitívnych testov a porovnalo sa s údajmi MRI. „Prekvapilo nás, že množstvo sivej hmoty v prednej časti veľkého mozgu bolo na jednej strane podmienené výrazne geneticky, na druhej strane sa z neho dalo určiť individuálne IQ,” uviedol Paul M. Thompson z Kalifornskej univerzity. Výsledkom štúdie je prvý „atlas” ľudského mozgu s vyznačenými oblasťami, ktoré sú ovplyvňované dedične alebo individuálnym vývojom. Dedičnosť má vplyv na objem mozgu a niektoré oblasti, ktoré riadia verbálne schopnosti, priestorovú predstavivosť alebo reakcie na stres. Naopak druh a počet závitov veľkého mozgu je individuálnou záležitosťou každého človeka.
Umelé srdce AbioCor sa stalo podľa ankety amerického týždenníka Time vynálezom roku 2001. Týždenník už tradične každý rok vyhodnocuje anketu o najlepší vynález roka, ktorý najviac pozitívne ovplyvnil život človeka. Prestížny magazín pri tejto príležitosti priniesol rozhovor s 59-ročným Robertom Toolsom, ktorý sa stal prvým pacientom s implantovaným umelým srdcom. „V súčasnosti sa chcem viac venovať svojim vnúčatám, zobrať ich na rybačku a naučiť ich veciam, ktoré som sa naučil v ich veku,” uviedol v súvislosti so svojim dobrým zdravotným stavom a plánmi do budúcnosti Tools. Medzi ďalšími užitočnými vynálezmi figuroval aj jeden taliansky - nekrčiaca sa košeľa od firmy Oricalo z Florencie.
Maďarskej federalistickej strane (MFS) zo Slovenska udelili štatút pozorovateľa v štvrtej najväčšej frakcii Európskeho parlamentu, Zelení/Európska slobodná aliancia (EFA), ktorá združuje popri zelených aj poslancov regionálnych a národných strán z Baskicka, Flámska, Katalánska, Škótska a Walesu. Stalo sa tak vo štvrtok v Bruseli, keď rovnaký štatút získali aj Svaz Moravanů, Transylvánsko-banátska liga z Rumunska a Sliezske autonómne hnutie z Poľska. EFA má v súčasnosti 23 členských subjektov a jej cieľom je rozšíriť práva a zvýšiť vplyv regiónov nielen v rámci príslušných oblastí, ale aj Európskej únie. „Nie sme separatisti, ale federalisti,“ povedala pri tejto príležitosti belgická členka frakcie Nelly Maesová a dodala, že EFA podporuje posilnenie menšinových práv. Plnoprávne členstvo môžu strany a hnutia zo strednej Európy získať v EFA v prípade, že by v parlamentných voľbách dosiahli výsledok, ktorý by ich oprávňoval k vstupu do zákonodarného zboru. Predseda prípravného výboru Maďarskej federalistickej strany József Mihajlovics pri tejto príležitosti potvrdil, že členovia vznikajúceho subjektu sú nespokojní s aktivitami Strany maďarskej koalície (SMK) v oblasti ochrany menšinových práv a dodal, že SMK, ako aj slovenské orgány sa pokúšajú klásť prekážky pri registrácii spomínanej strany, ktorú kritizuje aj jediný v maďarskom jazyku vydávaný denník na Slovensku - Új Szó. Informovala o tom maďarská národná agentúra MTI. Podľa rovnakého zdroja úsilie spomínaných strán bolo v Európskom parlamente korunované úspechom vďaka dlhodobému lobbovaniu v Belgicku pôsobiaceho Výboru bojujúceho za ľudské práva v strednej Európe, ktorého generálna tajomníčka Mária Tajnayová pochádza z južného Slovenska. MFS, ktorej vznik iniciovali niektorí predstavitelia slovenskej sekcie Svetového zväzu Maďarov, bude podľa slov Józsefa Mihajlovicsa z augusta tohto roku radikálnejšie presadzovať záujmy na Slovensku žijúcich Maďarov. Federalisti mienia žiadať všetky ľudské práva, ktoré sú bežné v Európskej únii. SMK podľa jeho názoru po množstve pádov a zrád už nepresadzuje záujmy Maďarov žijúcich v SR, MFS chce byť alternatívou pre voličov tejto menšiny.
Medzinárodnú konferenciu o ochrane zásobníkov vody v povodí Dunaja a na starom kontinente vôbec otvoril dnes v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Podľa jeho slov je Dunaj symbolom európskej integrácie a tečúcou históriou podunajských národov, ktoré na báze spoločných hodnôt spájajú krajiny regiónu. Viktor Orbán sa vyslovil za to, aby sa z Dunajskej kotliny stala rozkvitajúca oblasť, ktorá poslúži mierovému spolunažívaniu tam žijúcich národov a menšín. Aj obnovenie Mostu Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom označil rečník za jeden z krokov na ceste k vytvoreniu rozkvitajúceho regiónu, a to podobne ako zriadenie generálnych konzulátov oboch krajín v Békešskej Čabe a Košiciach, železničné spojenie medzi Maďarskom a Slovinskom a spojenie dopravných a energetických systémov medzi Maďarskom a Chorvátskom. Európsky veľtok mal v období studenej vojny pre Maďarov mimoriadny význam, pretože práve Dunaj spájal národy spoza železnej opony so Západom, poukázal Viktor Orbán a pripomenul osobitný význam etnickej rozmanitosti pre vývoj ekonomiky a spoločnosti v podunajských štátoch. Dvojdňové budapeštianske podujatie, na ktorého záverečnom dni sa zúčastní aj prezident hostiteľskej krajiny Ferenc Mádl, pripravila Európska vedecká a umelecká akadémia. ASAE vznikla z iniciatívy popredného rakúskeho herca Felixa Ungera pred 12 rokmi ako medzinárodné a interdisciplinárne grémium s osobitým významom v zjednocujúcej sa Európe. Má 1200 riadnych členov, ale medzi jej čestnými senátormi a patrónmi nechýbajú ani prezidenti, premiéri, špičkoví umelci a vedci, významné osobnosti verejného a spoločenského života.
Maďarský národ môžeme porovnať s americkým, ak uvažujeme v rovine latinského hesla E pluribus unum (V mnohosti jedno), ktoré si zakladatelia USA vybrali za motto pre svoj národ. Už od začiatku svojho usadzovania sa v stredoeurópskom priestore Maďari dokázali - či už po dobrom alebo po zlom -, do svojho národa vstrebať (a asimilovať) rôznorodé etniká migrujúce ich priestorom či žijúce v ich susedstve, a tak zmiešaním viacerých genofondov, kultúr a tradícií vytvoriť nový, maďarsky hovoriaci národ. Svedčí o tom napríklad poľnohospodárska (slovanská) terminológia, topografické názvy v krajine a súčasné maďarské priezviská (a takisto svedectvo starých cintorínov). Lebo je jasné, že Kováč je odvodené od slovanského pojmu kov, kovať, čo sa po maďarsky povie celkom ináč (fém). Ďalej všetky priezviská v maďarčine končiace na -gyán môžeme odvodiť od rumunských priezvisk končiacich sa na -eanu. A podobne priezviská s koncovkou -ic (pôvodne -ič) majú jasný domicil južných Slovanov. História potvrdzuje, že v silnejšom národotvornom etniku sa „roztopili“ migračné prúdy Kumánov a Pečenehov, maďarský štátotvorný politický a náboženský vplyv dokázal pomaďarčiť sedmohradských Sikulov a neskoršia násilná maďarizácia za niekoľko generácií „vyrobila“ nových Maďarov predovšetkým na úkor susedských národov (Slovákov, Rumunov, Ukrajincov, Srbov atď.). Toto historické prelúdium chcem použiť na ozrejmenie stanovísk krajín susediacich s Maďarskom voči zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, ktorý nadobudne platnosť 1. januára 2002. Už samotné znenie zákona je nepresné, lebo chystaná norma sa napríklad nebude týkať Rakúska, ktoré s Maďarskom tiež susedí. Prečo? Ak podľa chystaného zákona pôjde najmä o kultúrnu a vzdelávaciu pomoc krajanom, o čo sú menej zaujímaví pre Budapešť Maďari žijúci v Rakúsku ako tí zo Slovenska či z Rumunska? Len preto, že ich je tam okolo 20 000, kým na Slovensku, v Rumunsku, na Ukrajine a v JZR sú ich stovky tisíc? Alebo má pravdu štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Jaroslav Chlebo, podľa ktorého ide o výsledok taktickej úvahy tvorcov zákona, aby sa vyhli kritike zo strany EÚ. A ak sa taktizuje (o čom málokto pochybuje), aké prekvapenia ešte môže tento zákon priniesť? Sú preto plne pochopiteľné výhrady s Maďarskom susediacich štátov voči zneniu tohto zákona. Oficiálne stanovisko Rumunska a Slovenska, ktoré najaktívnejšie vystupujú proti tomuto zákonu, znie, že zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách je v rozpore s medzinárodným právom a európskymi štandardami a je aj v rozpore so závermi tzv. Benátskej komisie. Ako v utorok uviedol, J. Chlebo zákon spochybňuje aj základnú medzištátnu slovensko-maďarskú zmluvu, ako aj ďalšie bilaterálne dohody. Svojou jurisdikciou zasahuje do územia okolitých krajín a jeho realizácia by znamenala narušenie princípu nediskriminácie, ktorý je jedným zo základných princípov EÚ. Slovensko bude preto požadovať, aby sa rozporné normy zákona na jeho území neaplikovali a vyzve maďarskú stranu, aby uvažovala o novelizácii tohto zákona. „Jednoznačne odmietame zanášanie prvkov nacionalizmu a nacionalizácie do stredoeurópskeho priestoru. Vnímame to ako negáciu mnohých dosiahnutých výsledkov v rámci stabilizácie tohto priestoru a ako potenciálne riziko do budúcnosti,“ povedal v utorok J. Chlebo. Bola to reakcia na vyjadrenia maďarského premiéra Viktora Orbána (počas osláv 1001 výročia maďarskej štátnosti) o opätovnom cezhraničnom zjednocovaní Maďarov. Avšak nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí pozorne vnímajú slovník niektorých maďarských štátnikov. Slová ultranacionalistu Istvána Csurku o potrebe obraňovať existenčný priestor Maďarov už nikoho neprekvapujú, hoci o životnom priestore (Lebensraum) sníval aj Hitler pre Nemcov. Premiér Orbán sa takisto vyjadril, že „bez Maďarov môže byť náš kontinent iba okyptenou Európou“. Jednofarebné videnie. Lebo to isté môžu hovoriť aj Srbi, Rumuni, Ukrajinci, Slováci... V Európe, ktorá sa zjednocuje na báze iných hodnôt, je glorifikovanie jedného konkrétneho národa dokonca nebezpečné a zaváňa to nacionalizmom. Nie nadarmo aj OBSE upozornila, že spomínaný zákon svojím dosahom môže byť potenciálnym zdrojom konfliktov v tejto časti Európy. Čardáš s výbušninou. Neoficiálne (teda nie nahlas) sa v súvislosti so zákonom uvažuje o jeho ďalekosiahlych zámeroch. Napríklad aj o tom, či nemá za cieľ skorigovať ubúdajúci počet členov maďarského národa. Lebo zákon, vďaka svojim ekonomicky lákavým aspektom a ponúkaným výhodám, môže prebudiť „maďarskosť“ aj u tých občanov susedných štátov, ktorí sa doteraz Maďarmi až tak necítili. Tento rok je rokom sčítania ľudu. Aj v Maďarsku, kde sa zistilo, že 1. februára tohto roka mala táto krajina 10,197 milióna obyvateľov. Oproti 1. januáru 1990 o 178 000 ľudí menej. Maďarov proste ubúda. Zaujímavé je, že občanov hlásiacich sa k maďarskej národnosti ubúda aj na Slovensku, čo si podpredseda SMK Miklós Duray vysvetľuje odchodom mladých ľudí zo Slovenska a podľa neho práve zákon o zahraničných Maďaroch má pomôcť tento trend zastaviť. Duray podporuje maďarský zákon, lebo vraj ak občan SR dostane určitú podporu na školstvo alebo na kultúru, to ešte nie je právnym zasahovaním do záležitostí jeho štátu. Jeho slová môžeme chápať ako robenie národnostnej politiky, avšak J. Chlebo vyvracia jeho teóriu neškodnosti zákona, keďže táto norma de facto znamená umelé vyčleňovanie sa v rámci slovenskej spoločnosti (na báze etnicity) a vytváranie inštitucionálnych väzieb medzi štátnymi príslušníkmi Maďarska a Slovenska.
Spoločnosť priateľov pre skrášľovanie Kondorošu pred piatimi rokmi zakúpila jednu z najstarších budov tejto békešskej, dodnes aj Slovákmi obývanej obce. Lokálpatrioti za pomoci vedenia na naše pomery veľkej dediny v starom sedliackom dome zriadili Slovensko-maďarský oblastný dom so stálou miestnohistorickou zbierkou, ktorý slúži aj ako tvorivá dielňa umelcov. Dom sa v uplynulých rokoch stal nielen vyhľadávanou turistickou atrakciou, ale aj obľúbeným domovom miestnych pestovateľov ľudových tradícií a bázou po celý rok očakávaných podujatí, ako sú Deň beťárov, Deň kukurice či zabíjačka.
O kondorošskej tradičnej zabíjačke sme sa dozvedeli z tretej ruky a keďže 9. novembra naša cesta beztak viedla cez osadu, dali sme sa zlákať vidinou pochúťok. Pohostinní „gazdovia“ nás privítali najlepšou pálenkou (nielen bližšieho) okolia, akoby len nás boli čakali. Už po prvom poldeci prezradili, že zabíjačka poskytuje iba rámec nekaždodenného stretnutia predstaviteľov občianskej sféry, miestnej slovenskej samosprávy, obecného zastupiteľstva a “vládnych kruhov“. A skutočne, i keď nie priamo “pri hrnci“, ale zato kdesi okolo kotlov sa z nekaždodenného “rokovania“ tešili predstavitelia úradu parlamentného ombudsmana, rezortu školstva a zdravotníctva, pričom o. i. v osobe vedúceho odboru Antona Paulika bol zastúpený i Úrad pre národné a etnické menšiny. Hostia prešli na koči celú dedinu a potom šikovné lobovanie kondorošských lokálpatriotov (zatiaľ nevieme, s akými úspechmi) pokračovalo aj pri vynikajúcich zabíjačkových špecialitách. Krv na cibuľke s praženou pečeňou, zabíjačková polievka, plnená kapusta, pečienka, jaternice, krvavnice a vychýrené klobásy určite dokážu byť aspoň tak presvedčivé ako dôkladne vypracované, z každej strany nepopierateľnými argumentmi podložené veľkolepé plány, súbehy a projekty na písacích stoloch kompetentných. Len aby ich o rok nečakali Kondorošania poriadne napaprikovaní...
Predchodcu pávieho krúžku Kondorošaniek pod názvom Ruža založili začiatkom sedemdesiatych rokov ženy a dievčatá okolo tridsiatky. Od samého počiatku ho vedie učiteľka zemepisu a kreslenia Judita Danková. Ako nám povedala, od založenia prevzalo patronát nad zborom miestne poľnohospodárske výrobné družstvo, ktoré pomáhalo pri skúškach, zájazdoch a vystúpeniach. Spočiatku prednášali maďarské ľudové piesne, neskôr aj slovenské. Jednoduché a ľubozvučné slovenské piesne si čoskoro zamilovali. Iba pár rokov po založení získali prvú nivo cenu a spolu s uznaniami vzrastal i rešpekt.
Po rozpade výrobného družstva im ponúkla pomoc miestna sporiteľňa. Terajším podporovateľom je obecný úrad. Dodnes ostali v súbore tí, ako tvrdí pani Danková, ktorí veľmi radi spievajú a tomu obetujú aj svoj voľný čas. Zo zakladajúcich členov je aktívnych iba niekoľko, väčšina je okolo šesťdesiatky, tí mladší, a to je príznačné, sú bývalí žiaci vedúcej súboru. Koncom minulého roku podporovatelia pávieho krúžku nadhodili, že by bolo načase zhotoviť zvukový záznam repertoáru súboru a tak zvečniť bohatstvo ľudovej piesne. V záujme toho sa angažovala celá obec.
- Miestne podniky a inštitúcie, podnikatelia a súkromné osoby poskytli prostriedky na vydanie CD-platne a kazety. Najväčšmi sme zaviazaní vďakou mládeži našej obce, ktorá v záujme veci podnikla nesmierne veľa, - potvrdzuje vedúca súboru. Platňa obsahuje štyridsaťdva piesní, okrem iného kyticu vianočných ľudových piesní z miestneho zberu ako aj zdravicu k narodeninám z Békešu. Pieseň Kondorošská dedina je tunajšieho pôvodu.
Podľa pani Dankovej z hľadiska ďalšej existencie pávieho krúžku je dôležité zabezpečiť mu finančné podmienky. Častým pozvaniam nedokážu vyhovieť iba preto, že cestovné náklady sú príliš vysoké. Finančná podpora by umožnila usporiadať v Kondoroši stretnutie pávích krúžkov a na ňom rozvinúť styky s okolitými ľudovými speváckymi zbormi.
V Budapešti na prestížnom podujatí 2001 Hungarian Pro Fitness sa dvojici profesionálok z našej materskej krajiny podaril husársky kúsok. Timea Majorová (na snímkach) v konkurencii deviatich pretekárok zo štyroch krajín vyhrala a Klaudia Kinská skončila druhá, i keď na listine výsledkov bola omylom uvedená ako Poľka. Obe slovenské fitnesky si vybojovali nomináciu na súťaž Miss Fitness Olympia v roku 2002. Pre európske fitnesky je vraj veľkou škodou, že kvalifikačných podujatí na Olympiu na starom kontinente nie je viac. Šanca fitnesiek nášho regiónu dostať sa z nich na Olympiu je väčšia, ako keď súťažia v Amerike, ako sa to napokon potvrdilo i v Budapešti.
K oživeniu niekdajších, pestovaniu súčasných a vytvoreniu ďalších kontaktov malo poslúžiť podujatie v novohradskej obci Mihálygerge, na ktorom sa zišli majstri starých hudobných nástrojov. V kotlíku sa varili jedlá a nechýbali ani sladkosti, medzi ktorými dominovali záviny -štrúdle. Aj tieto gastronomické pochúťky dotvárali atmosféru prvého medzinárodného festivalu nezvyčajných hudobných nástrojov, na ktorý prišli okrem domácich umelcov starostovia hostiteľskej obce Imre Varga a Klenovca Pavel Struhár, aby potvrdili svoju dobrú vôľu obnoviť spoluprácu, ďalej ich kolega z Chrenovca Emil Trigma a vedúci predstavitelia okolitých obcí. Úroveň stretnutia, ktoré sa konalo v miestnom osvetovom dome, určovali výkony interpretov ľudovej hudby na tradičných i netradičných nástrojoch. Pozornosť početného publika sa potom sústredila na vône a chute kuchyne, kde sa súťažilo o Zlatú varešku.
Ďalším bodom programu bola vernisáž výstavy miestnych umelcov, ktorú otvoril riaditeľ osvetového domu dr. Ferdinand Egyed. Predstavili sa na nej drevorezbár László Varga a grafička Annamária Gordosová, ale aj ďalší so svojimi ručnými prácami či loveckými trofejami, ako aj autori básnických zbierok Gizella Nyergesová a Erzsébet Farkasová. Medzitým na javisku prebiehali vystúpenia súborov a sólistov, a to v znamení dobrej nálady a spolužitia, ktoré zaželali obecenstvu vo svojich zdraviciach starostovia I. Varga a P. Struhár. Na pódiu sa striedali gombíková ústna harmonika, cimbal, fujara, klarinet, citara a gajdy. Obecenstvo tlieskalo za pekné výkony poľským, slovenským a maďarským interpretom. Medzi nimi boli mladý majster ľudového umenia Alexander Szőke z Malej Nány a, samozrejme, kultúrne skupiny hostiteľskej obce, vrátane dobre známej kapely Cvrčkovci. Program síce trval do desiatej večer, ale hostia a hostitelia ostali pospolu pri tanci a speve až do svitania. Stretnutie sa skončilo účasťou domácich a hostí na nedeľnej sv. omši.
Natália Lopušná so štábom televízie našej slovenskej dolnozemskej metropoly Csaba TV v októbri t. r. na Celoslovenskej prehliadke záujmovej činnosti učiteľov Chalúpkovo Brezno získala v kategórii videofilmov ocenenie Zlaté pásmo a osobitnú cenu primátora mesta Brezno. Rodáčka zo Slovenského Komlóša, ktorá vyučuje v békeščabianskej slovenskej škole, dostala cenu za 13-minútový dokumentárny film Slováci v Békešskej Čabe, nakrútený pred niekoľkými rokmi. Do tohoročného festivalu nominovali 184 súťažných diel. N. Lopušná a štáb Csaba TV prevzali ocenenie v Békešskej Čabe od hlavného organizátora breznianskeho podujatia, riaditeľa tamojšieho Centra voľného času Ivana Halamu.
Pred viac ako pol rokom som sa (spolu s inými) rozhodla, že sa pokúsim o aktivizovanie našej mládeže. Stratili sa totiž generácie, ktoré boli skutočne aktívne v našich radoch. Je už len málo ľudí, ktorí sa vzopierajú asimilácii. Medzi nami, Slovákmi v Maďarsku, sa už zriedkakedy stretávame s osobami, ktoré nezačínajú svoj príhovor slovami: “Radšej budem hovoriť v maďarčine...“, alebo “aj tak sa už márne tvárime, že sme Slováci“; “už nie je pre koho sa snažiť“, “darmo ich budem vyučovať slovenčinu, keď prídu domov, budú komunikovať maďarsky.“
Proti podobným postojom a názorom chceme bojovať všetkými možnými silami. Ani u nás doma nikto nemal čas, a možno ani náladu či vedomosti, aby mi vysvetľoval jadrovú fyziku alebo molekulárnu chémiu, učil ma angličtinu, alebo japonský jazyk - predsa som sa to pekne naučila! Na základe vlastných skúseností tvrdím, že viac ako polovica našich predstaviteľov neovláda slovenčinu, alebo ju nechce verejne ovládať. Patria medzi nich i členovia samospráv, učitelia slovenských škôl a mohla by som pokračovať... Viem, že vyučovanie slovenčiny v predošlých desaťročiach nebolo práve najefektívnejšie, že sme nemali možnosti... Ale dnes, v roku 2001, ktorý vyhlásili za rok národných jazykov, je smutné, že až toľkí neovládame svoju materinskú reč.
Vyzývam teda všetkých, aby sa snažili zdokonaľovať sa vo svojej materinskej reči. Vyzývam všetkých rodičov, aby podporili svoje deti v štúdiu slovenčiny. Zvlášť ak sa so slovenčinou zaoberali až osem rokov v základnej škole. Poznám prípad, keď to mladíkovi z Mlynkov stačilo ako základ k tomu, aby zložil štátnicu stredného stupňa. Našla sa totiž motivovaná učiteľka slovenčiny, ktorá mu v tom pomohla. Možno je viac takých učiteliek, ktoré by mohli pomôcť. Verím, že ich je veľa. Na domácich univerzitách a vysokých školách totiž každoročne končí 5 až 15 slovenčinárov. Kde sú? Sú zamestnaní vo svojom odbore? Smutnú odpoveď na podobné otázky, žiaľ, všetci poznáme...
Prečo nechceme našich mladých slovenčinárov, ak ich dnes možno viac ako doteraz potrebujeme? Ak ich považujeme za nevyhovujúcich, potom by sme mali pouvažovať o úrovni vysokoškolskej prípravy slovenčinárov. Bol by to pekný paradox! Prečo teda nechceme ich moderné odpovede, myšlienky a metódy, ak tie predošlé dnes už z hocijakých dôvodov nefungujú? Prečo zamestnávame cudzích namiesto našich? Prečo je v našich školách toľko slovenských učiteľov maďarskej národnosti, ktorí sa so žiakmi aj cez prestávky rozprávajú po maďarsky? Prečo nepozveme radšej slovenských učiteľov slovenskej národnosti, a cudzích iba na vyučovanie takých predmetov, na ktoré nemáme domácich odborníkov? Prečo zamestnávame (alebo necháme zamestnávať) cudzích pracovníkov, resp. odborníkov v našich médiách, ak máme aj svojich talentovaných mediálnych odborníkov - slovenských z Maďarska?
Prečo? Prečo? Prečo? Tisíc a jedna otázka. A žiadna korektná odpoveď. Mládež iba čaká... čaká... čaká... a časom vykročí.
V povedomí našich čitateľov je básnik a novinár Imrich Fuhl mladým slovenským literátom. Mladosť mu neberiem, i keď úprimne závidím a prajem, predsa však si so želaním tvorivých síl pripomeňme, že svojou štyridsiatkou sa zaraďuje medzi tvorcov stredného veku. Úlohu benjamína by mal prenechať tým naozaj mladším, (len či takí sú?), no úlohu básnika by mohol hrať presvedčivejšie aj na stránkach tlače, nielen v šuplíku. Je možné, že ešte ďalšie desaťročie zostane náš básnik, prekladateľ, muzikant, fotograf a novinár tým najmladším? S radosťou by sme občas privítali jeho ironické, satirické alebo prosto kritické slová, či už v básni v próze, alebo v kratučkom štvor- či šesťverší, prípadne aj v jeho obľúbených kaligramoch.
Jaromíra Nováka poznajú mnohí čitatelia Ľudových novín. Možno povedať, že ho “objavil“ náš básnik a novinár Imrich Fuhl, keď predstavil jeho verše na stránkach nášho týždenníka. Svoje prvotiny publikoval v zborníku Variácie 10 v roku 1988. Po nich nasledovala antológia Skutočnosti, následne prvá samostatná zbierka Ruže v popolníku, neskôr Nemo sa smeje, Koniec detstva a iné pestvá…
Jaro Novák nedávno predstavil čitateľom svoju piatu samostatnú zbierku s titulom 7 (Balady bez nálady). Knižka vyšla v nadlackom vydavateľstve Ivana Krasku. Napriek názvu balady majú svoju náladu. Sú to sonety, pripomínajúce reťaz. Posledný riadok každého sonetu je zároveň vstupným riadkom nasledujúceho. Tým akoby vytvoril uzavretý kruh všetkých ľudských osudov prelínajúcich sa a priamo súvisiacich, i keď by sa veľakrát zdalo, že nás sa netýkajú. Jaro Novák píše o všeličom. Rôznorodosť tém, obsiahnutých v knižke balád bez nálady až zaráža, možno aj preto upozornil prítomných na prezentácii svojej knihy, aby ju brali do rúk tak, že ju nezhltnú na jedno prečítanie. Skutočne, piata samostatná Novákova zbierka si vynucuje zamyslenie nad slovami, ktorými bombarduje oči a mozog čitateľa.
Básnická zbierka 7 je veľká hra, do ktorej ak čitateľ vstúpi, musí ju dohrať. Nedá sa z nej len tak ľahko vycúvať. K tomu ho núti autor už spomínaným reťazovým prepojením jednotlivých sonetov. Autor knižky je miestami hravý ako nezbedné dieťa, ale aj ironik a “bičovateľ“ užívateľov “moderných“, avšak častokrát nefunkčných výrazových prostriedkov, niekedy je melancholický, nie však bezvýchodiskový.
Čítanie Novákových balád vzbudzuje úsmev, zlosť, rozjímanie aj chuť vstúpiť do jeho hry. Pri výbere ukážok je ťažké určiť, kde sa začína a kde končí jedna báseň. Vlastne možno vytrhnúť z kontextu myšlienky, hoci v polovici jednej a ukončiť kdesi v druhej…
…Strach získal kontúry. Zložitý mnohosten
A pritom to bol tak nádherný sen…
V ňom dvesto víl. V bielom a modrom
XI.
V ňom dvesto víl. V bielom a modrom
devuchy noci, čo utancujú na smrť
každého. Aj starý, zlý odroň
si zakrepčí. Či nemá alebo má chuť
na stretnutie s realitou bájí
Zlatá rybka pláva v studenom čaji
rada by niekomu splnila tri prosby
Z nepočúvania sa stal však zlozvyk
po mágii slova už ani len zblo
“Zrkadielko, povedz že mi,
kto je najkrajší na zemi?“
Kým zlá kráľovná je samoľúba
a Jano nielen tĺk ale aj trúba
Dobro si vyjde na férovku so Zlom
* * *
Pripadám si čudne, priam abstraktne
keď konkrétne slová volím
Byť Štúrom sa namôjveru preľaknem
kto môj jazyk tak skomolil?
Je načim import neologizmov?
Namiesto “prepáčte“ len “sorry“
Túlanie tmavou, absurdnou izbou
divný to príbeh, veľmi čudná story.
Intenzívne myslím. Nechcem byť tabu
som celkom out, chvíľu mám slabú
čo keď jazykové spôsobím faux-pas?
Ulica z bilboardov na mňa kričí: “Odpáľ!“
Si totálny ignorant v tomto úli
Zaslúžiš ty riadne po papuli!
Spolok Prameň vydal celoročný nástenný kalendár, druhý v sérii Slováci v Maďarsku, zobrazujúci slovenské nevesty z našich osád. Kalendár je rozdelený na štvrťročia, v každom sú fotografie troch neviest. Prvé tri mesiace spestrujú zábery mladúch zo Sarvaša, Slovenského Komlóša a z Pitvaroša, jar prinášajú nevesty z Mlynkov, Ečeru a zo Šáre, horúce letné mesiace nevesty z Guty a Veňarcu, kým koniec roka nevesty z Baňačky, Malého Kereša a Tardoša.
Spolok Prameň zozbieral originálne kroje slovenských neviest v Maďarsku z 30-tych rokov 20. storočia, keď ešte žili starodávne tradície slovenských krojov a zvykov. Z pozbieraného bohatého materiálu zostavil ukážku do kalendára. Pri zbere poskytli pomoc starostovia slovenských obcí a miest, vedúci národopisných zbierok a, samozrejme, babičky a “ňaničky”, ktoré si ešte zachovali ľudové kroje. Vedenie spolku im všetkým ďakuje za ochotu a pomoc. Spolok Prameň sa rozhodol propagovať zbierku aj vo forme kalendárikov a pohľadníc.
Autorom umeleckých fotografií je Géza Varró, kalendár zhotovili v tlačiarni LPP, s.r.o., v náklade 1000 výtlačkov. Cena nástenného kalendára je 1300 Ft + poštovné, v prípade objednávky nad 20 kusov: 1000 Ft + poštovné. V blízkej budúcnosti budú vytlačené i vreckové kalendáre, ktoré budú stáť 30 Ft (nad 50 kusov po 25 Ft), resp. pohľadnice za 65 Ft (nad 50 kusov po 50 Ft). Objednávky pošlite na poštovú adresu spolku. Okrem svojho mena a adresy uveďte počet objednaných kalendárov a či si žiadate účet, ako aj to, či zásielka má byť zaslaná poštou alebo či si kalendáre vyzdvihnete osobne. V prípade vreckových kalendárov a pohľadníc treba uviesť fotografiu ktorej nevesty si žiadate.
Spolok Prameň, 1131 Budapest, Jász utca 94., Telefón a fax: 359-8701.
Aj tohto roku prichádza k čitateľom netradične spracovaný Slovenský národný kalendár 2002: Staroslovenská ríša z produkcie Vydavateľstva VZLET Čadca. Ide o pokračovanie úspešných kalendárov Slovenskí velikáni a Slovenské udalosti z minulých rokov. Tento rok je tematicky zameraný na 9. storočie. Pozoruhodne je spracované národné kalendárium, vedľa ktorého sú občianske mená. Estetický dojem je umocnený pútavým výtvarným stvárnením našich osobností a dejinných udalostí (Pribina, Mojmír, sv. Gorazd, Svätopluk). Pod každou maľbou je charakteristika osobnosti či obdobia z pera renomovaného publicistu a spisovateľa faktu Laca Zrubca. Autorom výtvarnej časti je už tradične Mgr. Ivan Pavlisko, textovej časti Mgr. Pavol Holeštiak. Kalendár tohto roku putuje za slovenskými krajanmi do 22 krajín sveta. Prezentovaný bude na tradičnej súťaži v Banskej Bystrici O najkrajší kalendár Slovenska. Tento nástenný kalendár je celý vo farebnom prevedení na lesklom kriedovom papieri. Cena jedného výtlačku je vrátane poštovného iba 500,- forintov. Pri objednávke nad 10 kusov si možno uplatniť zľavu. Bližšie informácie: Mgr. Pavol Holeštiak, J. Kráľa 2585/36, 022 01 Čadca, Slovensko, tel. 00421/41/433 2447, e-mail:
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
.
Vo veku 75 rokov zomrel 3. novembra v Bratislave národný umelec, básnik a prekladateľ Vojtech Mihálik (1926). Jeho prvú básnickú zbierku Anjeli z roku 1947 tvoria teisticko-spiritualistické básne. V nasledujúcej knihe veršov Plebejská košeľa rozvíja silné sociálne cítenie. V poéme Spievajúce srdce skĺzava k ideologizovaniu. Mihálikova poézia celkovo osciluje na hrane medzi sociálnym kriticizmom, príklonom ku komunistickej ideológii a intímnou sférou človeka - najmä vo filozofických a erotických aspektoch. V zbierkach Neumriem na slame a Archimedove kruhy sa snaží rozvinúť básnický program občiansky angažovaného básnika do filozoficko-meditatívnych polôh. Poémou Vzbúrený Jób z roku 1960 polemizuje s kresťanskou pokorou voči osudu. Poukazovaním na nedorozumenia a konflikty vo vzťahu muža a ženy sa vyznačuje básnická skladba Appassionata . Tento motív je rozvinutý aj v knihe veršov Útek za Orfeom. Básnická zbierka Trinásta komnata z roku 1975 je poetickou rekapituláciou predchádzajúcej tvorby a tematickým návratom ku koreňom domova a mladosti. Kniha Posledná prvá láska je reflexiou ľúbostných motívov, zbierka Úzkosť zasa politicko-reflexívnou poéziou. Básnické pásmo Nárek z roku 1987 má charakter intímnej lyrickej výpovede podnietenej vlastnou trpkou skúsenosťou. Aktuálne dobové témy si nachádzajú svoje miesto v Mihálikovej satirickej poézii Impertinencie a iné smútky . Zbierkou básní Rodisko (1996) tematicky nadviazal na tvorbu zo 60. rokov. Jeho tvorba bola ocenená mnohými literárnymi a spoločenskými uznaniami. Umelec sa venoval aj prekladu z antickej, gréckej a rímskej literatúry (Sofokles, Aristofanes, Ovídius, Sapfo). Vojtech Mihálik sa angažoval aj v rôznych spoločenských funkciách.
V Univerzitnej knižnici v Bratislave 6. novembra sa konala vernisáž výstavy Slovenská kniha v Rumunsku. Zorganizovali ju Spolok Slovákov v Rumunsku, Únia slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych tvorcov žijúcich mimo územia Slovenska, Veľvyslanectvo Rumunskej republiky a už spomínaná knižnica. Rečníci ocenili slovenské vydavateľstvá a prekladateľov, ktorí doteraz vydali mnohé diela velikánov rumunskej literatúry, ako je Eminescu či Mircea Eliade. Pripomenuli tiež, že knihy prezentované vo výstavnej miestnosti Univerzitnej knižnice zostanú po ukončení výstavy majetkom knižnice.
Na začiatku výstavy sme mohli vidieť produkciu vydavateľstva Kriterion, ktoré bolo niekoľko desaťročí vydavateľstvom menšinovej literatúry, učebníc, etnografických publikácií ale aj beletrie. Veľkým počtom vystavovaných kníh bolo zastúpené aj vydavateľstvo Ivana Kraska z Nadlaku, ktoré úspešne riadi Ondrej Štefanko. Úzka je jeho spolupráca aj s vydavateľstvom ESA, ktoré vedie vojvodinsko-bratislavský básnik Miro Demák. Vo vydavateľstve Ivana Kraska a ESA vyšla aj cestopisná kniha Oldřicha Kníchala Fudži a Górajgó.
Prezentované boli preklady slovenskej literatúry do rumunčiny, ako L. Ballek, L. Ťažký, I. Štrpka, P. Vilikovský, vo veľkom množstve pôvodné slovenské literárne diela, ale aj preklady rumunských autorov do slovenčiny. Svoje miesto v produkcii nadlackého vydavateľstva Ivana Kraska si našli aj slovenskí autori z Juhoslávie Michal Harpáň či Víťazoslav Hronec, ako aj niekoľko titulov českých autorov z Rumunska.
Treba ešte spomenúť produkciu periodík nadlackého vydavateľstva, vďaka ktorému vychádza aj spoločný časopis maďarských, rumunských a vojvodinských Slovákov Dolnozemský Slovák. Dlhé reči sú síce vraj “chorobou podunajských štátov“, zato oficiálnu časť vernisáže ukončil slovenský spisovateľ z Rumunska Pavel Rozkoš dolnozemským sloganom, že “máme radšej krátke reči a dlhé klobásy“. Na tie, spolu s prípitkom, boli prítomní tiež pozvaní.
Hospodárske a obchodné vzťahy medzi Slovenskou republikou a Maďarskom sú pre oba susedné štáty trvalo prioritné. O ich všestranný rozvoj už aj z dôvodu zhodného integračného smerovania obidvoch krajín do Európskej únie a ďalších transatlantických štruktúr majú záujem obe strany. O tom svedčia aj viaceré bilaterálne stretnutia najvyšších predstaviteľov politického a hospodárskeho života, uskutočnené v uplynulom období. O zvýšenej aktivite v oblasti hospodárskej spolupráce svedčí množiaci sa počet odborných stretnutí, konferencií a prednášok, ktoré slúžia odhaľovaniu prekážok pri rozširovaní stykov. Nedávno Veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti, obchodno-ekonomické oddelenie veľvyslanectva SR, Slovenský inštitút, ako aj Celoštátna slovenská samospráva za účasti predstaviteľov slovenských a maďarských rezortných ministerstiev, štátnych inštitúcií, hospodárskych organizácií, individuálnych a skupinových podnikaní usporiadali konferenciu o aktuálnych otázkach hospodárskych a obchodných stykov SR a MR. Na rokovanie expertov, ktoré prebiehalo 30. októbra na pôde Slovenského inštitútu, zavítali aj predseda Slovensko-maďarskej sekcie Obchodnej komory SR v Lučenci Karol Husár, ako aj predsedníčka Maďarsko-slovenskej sekcie Obchodnej komory Novohradskej župy v Šalgótarjáne Alžbeta Fodorová Kovácsová. Obchodný radca Dušan Guťan vo svojom vystúpení stručne hodnotil výsledky dvojstrannej hospodárskej spolupráce. Ako povedal, priaznivé tendencie obchodovania minulých rokov pokračovali aj napriek niektorým pretrvávajúcim nezdravým javom a v tomto roku dosiahne obrat 1 miliardu USD. Aktívne saldo SR pokleslo z 300 na 230 miliónov USD a tento zdravý jav bude ďalej pokračovať. Saldo sa postupne bude vyrovnávať aj tým, že maďarská výroba prostredníctvom multinacionálnych firiem sa bude dostávať aj na Slovensko. Vzájomný obrat sa bude dynamicky zvyšovať hlavne od vstupu oboch krajín do EÚ. Obchodný radca pripomenul, že stretnutia tohto typu by k rozvoju dvojstrannej hospodárskej a obchodnej spolupráce mohli prispieť svojimi podnetmi a odhaľovaním nových možností spolupráce. D. Guťan vyzdvihol príkladnú spoluprácu regionálnych obchodných komôr a Celoštátnej slovenskej samosprávy, ktoré sa do cezhraničnej a regionálnej obchodnej spolupráce snažia čoraz výraznejšie zapájať malých a stredných podnikateľov, ako aj samosprávy pohraničných oblastí. Čo sa týka budúcnosti obchodných stykov SR a MR, obchodný radca sa o nich zmieňoval s opatrným optimizmom. Podľa mienky odborných kruhov pri zostavovaní prognóz treba brať do ohľadu dôsledky septembrových udalostí v USA. Podľa niektorých negatívnych posudzovaní, keďže energetiky oboch krajín sú závislé od medzinárodných dodávok zdrojov energie, môže to skomplikovať situáciu, ale s trvalým spomalením rastu obchodovania sa počítať nemusí. Naopak, počíta sa s ďalším rozvojom obchodovania pohraničných oblastí a regiónov. D. Guťan žiadal prítomných, aby túto spoluprácu všestranne napomáhali a usporadúvaním podobných stretnutí sa venovali otázkam rozvoja obchodovania. Ako pozitívny príklad uviedol činnosť Celoštátnej slovenskej samosprávy medzi miestnymi samosprávami a podnikateľmi, ktorá môže prispieť k čím skoršiemu nastúpeniu na cestu vedúcu do EÚ. Na záver svojho vystúpenia D. Guťan oznámil, že vzhľadom na mimoriadnu závažnosť problematiky vzájomného obchodovania oboch krajín Obchodno-ekonomické oddelenie Veľvyslanectva SR v Budapešti so svojimi partnermi usporiada v tomto roku ešte jedno stretnutie odborníkov. Predsedníčka Maďarsko-slovenskej sekcie Obchodnej komory Novohradskej župy Alžbeta Fodorová Kovácsová sa zamerala na prácu sekcie, ktorá vykonáva činnosť celoštátneho rozsahu. Jej pôsobnosť najmä čo sa týka poskytovania informácií sa v súčasnosti snažia aplikovať aj v iných regiónoch. Sekcia si vytýčila za cieľ napomáhať cestu do EÚ na oboch stranách štátnej hranice. Za naliehavú úlohu pokladá monitorovať spoločné problémy a hľadať na ne odpovede v rámci spoločnej štúdie na základe spoločnej koncepcie. Ďalšou úlohou bude aplikovať vytýčené úlohy na podmienky euroregiónu Neogradiensis, ktorý má byť hnacou silou rozvoja oboch zainteresovaných strán. Z hľadiska spoločného dynamického rozvoja ju dôležité zapojiť do tejto práce čím širšie kruhy podnikateľov, - konštatovala A. Fodorová Kovácsová. Zástupca riaditeľa odboru Ministerstva zahraničných vecí MR Gergely Mező sa vo svojom vystúpení venoval o. i. otázkam liberalizácie v oblasti bilaterálnych obchodných stykov. Ako povedal, Slovensko, Maďarsko a Česko sa v rámci Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode CEFTA dohodli o ďalšej liberalizácii v oblasti agrárneho obchodovania. Zdôraznil, že v rozvoji bilaterálnych obchodných stykov maďarská strana pripisuje veľký význam účasti malých a stredných podnikateľov, ako aj otázkam kontroly kvality. Riaditeľ odboru Ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka MR I. Balogh spomenul vynikajúce styky s partnerským slovenským ministerstvom. Medzirezortná odborná komisia založená pred tromi rokmi pracuje vynikajúco a vytvorených sedem pracovných podvýborov prakticky presiahne všetky oblasti rezortných ministerstiev, medzi ktorými je maximálne zabezpečený tok informácií. V rámci spolupráci sa obe ministerstvá navzájom priebežne informujú a zosúlaďujú úlohy aj v súvislosti s využívaním programov PHARE a SAPARD, ako aj s otázkami súvisiacimi so vstupom do EÚ. V rámci diskusie viacero účastníkov vyzdvihlo význam urýchlenia procesu vytvárania regiónov a euroregiónov, ako aj zapojenia samospráv a podnikateľskej sféry. Túto činnosť sľúbil podporiť vo svojom príhovore aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, ktorý tiež vidí možnosť zefektívnenia bilaterálnych obchodných stykov prostredníctvom mobilizovania samospráv a podnikateľských subjektov pohraničných oblastí. O prognózach obchodnej spolupráce sa optimisticky vyjadril aj predseda Slovensko-maďarskej sekcie Slovenskej obchodnej komory v Lučenci Karol Husár. Vyzdvihol, že na rozvoj dvojstranných obchodných stykov kladú čoraz väčší dôraz obe regionálne komory - v Lučenci aj v Šalgótarjáne. Veľký význam v rozvoji bilaterálnych stykov a v transformácii pohraničnej oblasti regiónu zohráva znovupostavený most Márie Valérie, spájajúci Ostrihom a Štúrovo. Dodal však, že už teraz začína byť zrejmé: jediný most pre 600 km dlhý úsek nebude stačiť, bude potrebných niekoľko ďalších premostení vodných tokov. Hodnotiac výsledky obojstrannej spolupráce posledného desaťročia vyjadril presvedčenie, že podnikateľské sféry oboch krajín zvíťazili nad politickom sférou, výsledkom čoho sa stali intenzívnejšími. Predseda sekcie slovenskej obchodnej komory v závere svojho vystúpenia prehlásil, že aj keď do určitej miery s výsledkami môžeme byť spokojní, k dosiahnutiu kritérií vybudovania euroregiónov a vstupu do EÚ je potrebné, ďalšie zomknutie síl a zintenzívnenie dvojstranných hospodárskych stykov.
Začalo sa to všetko tak, že moji rodáci, Mlynčania, ma pozvali na Slovensko, do Svodína. Bolo to zo všetkých hľadísk vydarené stretnutie Pilíšanov s obyvateľmi Svodína a okolitých dedín. Tu som sa stretol s pani Irenou Bročkovou, aktivistkou Helsinského občianskeho zhromaždenia v SR, jednou z oduševnených organizátorov tohoto podujatia. Bolo to kedysi koncom februára. Potom ma pani Bročková pozvala do Bratislavy, kde som mal stretnutie s občanmi obvodu Nové mesto. Tu som sa stretol aj s pani Zlatkou Erőšovou. Podobné stretnutie mi pripravili v 1. obvode (Staré mesto) s členmi Klubu dôchodcov a Klubu slovensko-maďarského priateľstva. Bola tam veľmi čulá, zaujímavá beseda. Všeličo sme si povedali, vysvetlili, a všeličo si jej účastníci mohli prečítať z nášho časopisu Budapeštiansky Slovák, ktorý som im priniesol. Vtedy som sa zamyslel, aké osožné a dôležité je, aby sa ľudia stretávali, aby sa navzájom spoznávali a vymieňali si skúsenosti a názory. Určite to vo veľkej miere prispeje aj k vzájomnému pochopeniu a dobrým vzťahom. Aj preto som sa potešil, keď mi pani Bročková zatelefonovala, že moji bratislavskí známi prejavili záujem o nadviazanie stykov so Slovenskou samosprávou 1. obvodu Budapešti. Nasledovalo upresnenie termínu. S vedúcou Klubu dôchodcov pani Erőšovou sme sa dohodli, že najprv oni zavítajú k nám do Budapešti. Pozvali sme ich na 15. až 17. októbra. Jedenásť hostí sme ubytovali v budove Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), ktorá nám tým veľmi pomohla. V prvý deň sme si pozreli obrazáreň Maďarskej akadémie vied. V sídle Slovenskej samosprávy Budapešti nás už čakali poslanci Slovenskej samosprávy 1. obvodu spolu s predsedníčkou SSB Zuzanou Hollósyovou a členovia Klubu slovenských dôchodcov Budapešti na čele s predsedom Ladislavom Petrom. Po krátkom predstavení sa medzi nami rozvinula čulá beseda, ktorá čoskoro prepukla do žartov a veselého spevu. Predsednícka Slovenskej samosprávy 14. obvodu Jozefína Hontiová nás všetkých pozvala na ich večerný kultúrny program. Na druhý deň L. Petro pripravil pre hostí prehliadku mesta. Večer sme si trošku posedeli v útulnom budínskom hostinci pri cigánskej muzike. Tretí deň sme si spoločne pozreli nákupné centrum a tržnicu. Po obede sme sa na rozlúčku zišli v sídle SSB. Nálada bola veselá. Prispeli k tomu aj naše pilíšske pesničky a nespočetné žarty veľkého majstra tohoto žánru pána Moravčíka. Naši hostia boli spokojní, lúčili sa s nami obohatení o mnohé zážitky, poznatky a presvedčenie, že v Budapešti majú dobrých priateľov. Z vďaky nám, teda Slovenskej samospráve I. obvodu, darovali vzácny obraz akad. maliara Arnolda Suchého, znázorňujúci rodisko Martina Kukučína Jasenovú, a Klubu slovenských dôchodcov prekrásny tanier z modranskej keramiky. Nakoniec sa mi ešte núka povedať, že toto podujatie bolo pekným príkladom vzornej spolupráce Slovenskej samosprávy 1. obvodu Budapešti s CSS, SSB a so Slovenskou samosprávou 14. obvodu. Všetkým, ktorí sa o to pričinili, srdečne ďakujeme.
Dňa 14. októbra ráno o 6. hodine pred budovou Slovenskej základnej školy v Sarvaši skupina detí, mamičiek i učiteliek veľmi netrpezlivo čakala na autobus. Vzrušené boli najmä žiačky 3, 4. a 6. ročníka, ktoré sa po prvý raz rozhodli bežať ulicami Budapešti. Siedmačky a ôsmačky už nemali trému, pretože už vlani mali možnosť vyskúšať si svoje schopnosti. Bolo nás presne 40, všetky zo slovenskej základnej školy. Bežecké preteky sa uskutočnili v Budapešti na Margitinom ostrove. Prihlásilo sa 17 700 účastníčiek. Bol to rekord aj pre mesto Budapešť. Preteky celkovo vyhrala najlepšia maratónka sveta Catherina Ndebera z Kene, ktorá 10-kilometrovú vzdialenosť zdolala za 31.01 min. Druhé miesto obsadila Elena Meyerová z Južnej Afriky na treťom mieste sa umiestnila Juhoslovanka Olivera Jevticová. Každá z nás si vybrala dĺžku trate podľa vlastných schopností. Mesiac pred pretekmi sme poslali usporiadateľom 40 prihlášok. Týždeň pred štartom sme si v športovej kancelárii Budapešť prevzali červené tričká so štartovným číslom. Tie, ktoré sa prihlásili na 10 km trať, prevzali tričká, štartovné čísla a chip až v deň štartu. Chip sme si pred štartom pripevnili na nohu, aby počas behu a v cieli vedeli čo najrýchlejšie podať informácie o umiestnení ako aj o dosiahnutom výsledku. Trate boli dlhé: 3,6 km, 10 km a staršie účastníčky si mohli vybrať chôdzu na 2 km. Ráno o 9 hodine sa na štart postavili dievčatá a ženy z Budapešti, ktoré si zmerali sily na 3,6 km vzdialenosť. O 11 hodine nasledovali účastníčky, ktoré si vybrali 2 km chôdzu. Presne o štvrť na dvanásť zaznel štartový výstrel pre pretekárky, ktoré si vybrali najdlhšiu trať. Bolo nás 3 300, samozrejme, väčšina z nás boli amatérky. Našu školu sme na tejto vzdialenosti reprezentovali desiati. Vyzdvihnúť by som chcela dve dievčatá z tretieho ročníka: Danielu Szekeresovú a Alexandru Lestyánovú, ktoré túto trať zabehli za 1 hodinu, čo je veľmi pekný výsledok. Samozrejme, pochvalu si zaslúžili aj ostatné naše mamičky a dievčatá, ktoré podľa vlastných fyzických schopností dosiahli vytúžený cieľ. Chcela by som v krátkosti opísať trať, ktorá bola zaujímavá. Po výstrele sme sa snažili uvoľniť z peletónu, čo nám trvalo niekoľko minút. Vyznačená trať smerovala z ostrova na Arpádov most, kde bolo mierne stúpanie a keď sme sa otočili, za sebou sme videli niekoľkokilometrovú červenú štrúdľu, ktorá sa vlnitým pohybom tiahla za nami. Proste - fantastický obraz. Bolo to veľmi zaujímavé, že pri behu cez most, ale aj po celý čas nás mnohí diváci povzbudzovali, no hlavne muži nám veľmi fandili. Popri Dunaji sme bežali popod Margitin most až po Reťazový most, kde na 8 km bola obrátka a posledné 2 km smerovali na Margitin most až po cieľ, ktorý bol na ostrove. Posledné dva kilometre boli naozaj veľkým zážitkom, veď bežať v takej atmosfére, ktorá sa tam vytvorila, veľmi ťažko opísať, pretože ten pocit treba prežiť. V cieli každá účastníčka ešte dostala darček, ktorý obsahoval výrobky Avonu. Tí, ktorí zdolali 10 km trať, dostali na pamiatku medailu. Každá účastníčka vlastne chcela dosiahnuť svoj vlastný cieľ. Niekto bojoval s časom, viaceré sme bojovali navzájom, no dôležité bolo pre každú z nás prebehnúť cez cieľovú čiaru a povedať si, že nie časový výsledok bol podstatný. Každá účastníčka môže byť na seba hrdá, pretože dosiahla cieľ, ktorý si vytýčila. Na štadióne po celý čas bol pestrý program, v ktorom vystupovali spevácke skupiny, ako napr. Picasso Branch, ale aj úspešní speváci. Po ukončení podujatia sme sa ešte s deťmi vybrali do McDonald‘su, kde si každé vybralo menu podľa vlastnej chuti. Celou cestou si dievčatá medzi sebou rozprávali zážitky z prežitého dňa. Boli aj také žiačky, ktoré celou cestou domov spali, pretože únava ich prekonala. Na budúci rok by sme sa zase chceli postaviť na štart a možno ešte vo väčšom počte, pretože v škole sa deti celý týždeň počas prestávok rozprávali o behu Avon. Poďakovať by sme sa chceli aj vedeniu školy, že nám umožnilo zúčastniť sa tohto super podujatia.
Zlatica Lišková
V sobotu 10. novembra obyvatelia maličkej pilíšskej dedinky Huť (Pilisszentlélek) oslavovali. Nie div, že o slávnostné odovzdanie obecného múzea bol mimoriadne veľký záujem, veď na tristo Huťanov na tento deň čakalo vyše desať rokov. Ich nesmiernu radosť z nového objektu odzrkadlil aj priebeh osláv: náročný slovenský a maďarský kultúrny program miestnych škôlkárov, školákov a slovenského pávieho krúžku a slávnostné slová verejných a cirkevných osobností. Regionálna radkyňa Celoštátnej slovenskej samosprávy, starostka Čívu Mária Nagyová vo svojej slávnostnej reči pripomenula, že učiteľka (dnes už na dôchodku) Ida Kuncziusová pred vyše desiatimi rokmi začala zbierať národopisné pamiatky obce, v čom jej pomáhali aj miestni obyvatelia. Našli aj vhodnú budovu, starý dom na ulici J. Huňadiho, ale na jeho zakúpenie a obnovenie bolo treba získať peniaze. Pomoc prišla od verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny, župnej samosprávy, Celoštátnej slovenskej samosprávy, Zväzu Slovákov v Maďarsku, od Samosprávy mesta Ostrihom, kam Huť administratívne patrí, a od tamojšieho mestského múzea. Pomohlo aj pilíšske lesné hospodárstvo, podnikatelia z celej Komárňansko-ostrihomskej župy a samozrejme, aj miestni predstavitelia verejného života, medzi nimi Ján a Koloman Minczér. - Založenie múzea nebolo ľahkou vecou, ale kto ho navštívi, určite uzná, že námaha nebola zbytočná, - zdôraznila M. Nagyová. - Tu vystavené predmety odzrkadľujú život našich slovenských predkov, ich útrapy, aj ich zmysel pre krásu. Som presvedčená, že tieto exponáty nám odkazujú: máme si čo ctiť, máme si čo zachovať a hlavne, že môžeme byť hrdí na naše slovenské tradície. K prítomným prehovorila aj zakladateľka múzea Ida Kuncziusová. Zdôraznila, že všetky exponáty pochádzajú z obce a v zberateľskej práci ďalej pokračujú. Vo výstavbe je pec na pečenie chleba a na dvore dokončujú kopanie studne. So slovami vďaky sa zmienila o pomoci etnografky Zuzany Tisovszkej, ktorá má tiež veľké zásluhy na zrode obecného múzea. Primátor Ostrihomu Tamás Meggyes vo svojom slávnostnom príhovore vyjadril nádej, že Obecné múzeum v Huti, ktorého exponáty sú neoceniteľnými pokladmi, pamiatkou na slovenských znovuzakladateľov obce, bude lákať mnohých turistov. Huť je aj v súčasnosti turistami najviac navštevovanou pilíšskou obcou. Záverom hovoril o tom, že obec sa má rozvíjať spolu s Ostrihomom. Súčasťou otváracej slávnosti bolo aj požehnanie obecného múzea, ktoré udelil miestny katolícky kňaz dr. Ferenc Seifert a ostrihomský biskup dr. Miklós Beer.
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Štátny pedagogický ústav, vydavateľstvo Mladé letá, Matica slovenská, Spolok slovenských spisovateľov a Jazykovedný ústav L. Štúra SAV vyhlasujú
jubilejný 10. ročník celoslovenskej súťaže
Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko
Cieľom súťaže je podchytiť, rozvíjať a prehĺbiť záujem detí a mládeže o slovenčinu a Slovensko, o významných dejateľov svojho kraja, o miestne spoločenské a kultúrne problémy, o nárečia svojho kraja, svoj rodostrom a iné aktuálne otázky spojené so slovenčinou a Slovenskom formou slohových úloh, pokusov o umelecké vyjadrenie myšlienok v podobe prozaických žánrov, básní a iných foriem jazykového prejavu.
Do súťaže sa môžu zapojiť žiaci všetkých typov a druhov základných a stredných škôl na území Slovenskej republiky prostredníctvom škôl, metodických oddelení odborov školstva a kultúry, metodických centier, knižníc, regionálnych kultúrnych centier a iných subjektov a v zahraničí prostredníctvom slovenských spolkov a združení. Súťažné práce sa budú posudzovať v štyroch kategóriách. V troch sa posudzujú práce žiakov zo škôl na Slovensku nasledovne: v 1. kategórii práce žiakov 1. stupňa ZŠ, v 2. kategórii práce žiakov 2. stupňa ZŠ a žiakov 1. až 4. ročníka osemročných gymnázií a v 3. kategórii práce žiakov stredných škôl. V štvrtej kategórii sa posudzujú práce žiakov zo zahraničia. Do celoslovenského kola sa môžu vybrať maximálne 3 súťažné práce v každej kategórii z jednej školy. Každá práca musí mať nasledovné identifikačné znaky: meno a priezvisko žiaka, ročník, adresa školy, meno a priezvisko učiteľa slovenčiny. Školy a ostatní prihlasovatelia zodpovedajú za to, že zaslané práce sú prácami súťažiach žiakov, neboli už posudzované v tejto súťaži a v iných súťažiach, ako aj za dodržanie všetkých súťažných podmienok. Pri nedodržaní súťažných podmienok sa práce nebudú hodnotiť v celoslovenskom kole súťaže.
Vybrané súťažné práce do celoslovenského kola treba zaslať do 20. januára 2002 (zahraniční účastníci do 15. marca 2002) v štyroch exemplároch a s vyplnenou prihláškou na adresu: Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, 830 00 Bratislava, heslo SLOVENČINA.
Odborné poroty určia v každej kategórii 1 kandidáta na Cenu poroty, kandidátov na Hlavnú cenu a kandidátov na Čestné uznanie. Vyhlasovatelia majú právo udeliť v každej kategórii jednej z ocenených prác mimoriadnu cenu. Osobitne ocenia učiteľov a školy podľa počtu a úrovne súťažných prác žiakov. Slávnostné vyhlásenie výsledkov 10. ročníka súťaže bude koncom júna 2002 v Nových Zámkoch v rámci Cyrilometodských dní slovenského písomníctva a kultúry.
Naše vysielanie nie je a ani nebude kódované.
Vysielame denne Po - Pia:07:00 - 24:00
So + Ne :11:00 - 24:00
Naše technické parametre sú:
TECHNICKÉ PARAMETRE
Distribučný satelit:INTELSAT 707
Orbitálna pozícia:01° West
Číslo transpondéra:TXP75
EIRP pre oblasť Slovenska:48-49 dBW
Veľkosť prijímacej paraboly:90 cm pre DTH, 150 cm pre TKR
Frekvencia downlinku:11 540 GHz
Polarizácia:Vertical
Prenosový formát:MPEG-2/DVB
Prenosová rýchlosť:26 MS/s
FEC:3
Kódovanie:Bez kódovania
TV formát:PAL, 625 riadkov
Audio formát:Stereo
Teletext:12 riadkov (vrátane VPS)
Čo je však najdôležitejšie je ten fakt, že vysielame digitálne. Takže potrebujete digitálny satelitný prijímač. To znamená, že na satelitnom prijímači musí byť uvedené DVB. Keď takýto prijímač máte nemal by už byť žiadný problém nastaviť si náš program TA3. Anténu vám môže nastaviť trocha skúsenejší rádioamatér.
Verím, že sa Vám podarí úspešne si naladiť náš program "TA3".
Prajem Vám veľa zdravia, čistý obraz i zvuk a pekné chvíle v spoločnosti TA3.
Michnicová Alena
- technika TA3
Do nedávno založenej konzultatívnej rady pohraničného miniregiónu v okolí Ostrihomu (Esztergom) slovenská strana delegovala piatich a maďarská strana štyroch zástupcov. Jej predsedom je primátor mesta Ostrihom, okrem neho sa podieľajú na činnosti rady z maďarskej strany starostovia obcí Nyergesújfalu a Lábatlan, ako aj predstaviteľ Združenia a kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov. Rada rozhoduje v koncepčných otázkach spolupráce: o prioritách spolupráce, o prijímaní ďalších členov, o pripravovaných súbehoch a projektoch, pričom jej činnosť napomáha osem odborných komisií. Do komisií podľa tematického zamerania (napr. doprava, ochrana životného prostredia, kultúra a pod.) obidve strany vyslali svojich odborníkov, ktorých úlohou je harmonizácia programov a príprava spoločne predkladaných súbehov. S cieľom zabezpečenia finančných podmienok spolupráce boli zaregistrované príslušné nadácie - v Ostrihome Fond Euromost, a v Mužli Fond Budúcnosť 2000, ktoré sa sústreďujú na ďalší rozvoj tohoto miniregiónu. Prípravu súbehov a projektov vykonávajú patričné projekčné kancelárie. V Ostrihome pôsobí v rámci regionálnej kancelárie na pôde radnice. V náväznosti na tematiku mosta v priebehu tohoto roku odštartovala päť projektov. Dva pod názvom Mosty cez rieku, ktoré majú byť realizované spoločne v pohraničných oblastiach geopoliticky a etnicky podobných európskych regiónov. Francúzsko-nemecké a fínsko-švédske pohraničné regióny so zmiešaným menšinovým obyvateľstvom rovnako oddeľuje veľká rieka a jednako ich spolupráca môže slúžiť ako vzor. Cieľom projektov pod názvom Most budúcnosti a Reťazový most je vybudovanie trojdimenzionálnej siete na území miniregiónu. Prvým pilierom programu je ľudská báza: v čo najširšom meradle rozšíriť kontakty a spoluprácu odborníkov pôsobiacich v spomenutom priestore, čo by najskôr napomohlo zduchovnenie hranice európskeho typu. Takáto tematicky usporiadaná základňa môže dospieť k tomu, aby vzájomné pôsobenie medzi rozvojovými územiami (doprava, turistika, priemysel) nadobudlo každodenný ráz. Vybudovanie informatívnej základne upevní vnútornú súdržnosť celého priestoru a zároveň, spolu s mediálnou základnou, zabezpečí spoľahlivý tok informácií v záujme účinného spolupôsobenia. Cieľom projektu Kultúrna krajina je sprítomniť turistickú ponuku týkajúcu sa tejto oblasti. K tomu je potrebné komplexné zosúladenie koncepcie turistického ruchu obidvoch oblastí, pokiaľ ide o zužitkovanie prírodného, architektonického a duchovného dedičstva. Napokon program pod názvom Oblasť troch riek by zahrnul hodnoty tejto oblasti v piatich dvojjazyčných publikáciách vydaných v spolupráci s akadémiami vied oboch krajín.
Podať čo najkonkrétnejší obraz o slovenskom literárnom živote a jeho reprezentantoch uplynulých desaťročí je zámerom Slovníka slovenských spisovateľov 20. storočia, ktorý sa práve dostáva na slovenský predvianočný knižný trh. Na jeho bratislavskej prezentácii sa zúčastnil aj prezident SR Rudolf Schuster, ktorý prevzal nad vydaním záštitu. Publikácia autorského kolektívu pod vedením Augustína Maťovčíka je širšie koncipovaným lexikónom, obsahujúcim biograficko-literárne heslá básnikov, prozaikov, dramatikov, prekladateľov či literárnych a kultúrnych vedcov a kritikov. Sú do nej zaradení aj autori literatúry faktu a už nežijúci spisovatelia. Všetci, ktorých ťažisko tvorby spadá do 20. storočia. Vychádzajúc z poznania starších a nedávno vydaných literárnych slovníkových diel si autorský kolektív predsavzal spracovať širšie koncipovaný slovník, ktorý prináša heslá nielen spisovateľov zo Slovenska, ale aj autorov píšucich po slovensky v iných krajinách, exilových autorov až po reprezentantov nastupujúcej generácie, ktorí sa už v literatúre prezentovali samostatne vydanými knižnými dielami. “Išlo nám nielen o zaznamenanie tvorivých vrcholov, ale aj o zachytenie tzv. literárneho zázemia či podhubia, tvoriaceho organickú súčasť literárneho života,” povedal na prezentácii A. Maťovčík. (t-l)
! & $
Nie je tomu tak dávno, čo sme čitateľov nášho týždenníka s radosťou informovali o tom, že v českom nakladateľstve Libri vyšiel Slovník slovenských spisovateľov (Praha 1999). Vydal ho kolektív autorov pod vedením Valéra Mikulu a našli sme v ňom až sedem známych mien spisovateľov našej národnosti (Mária Fazekašová, Imrich Fuhl, Michal Hrivnák, Oldřich Kníchal, Pavol Kondač, Alexander Kormoš a Gregor Papuček). Dnes vám podávame ďalšiu radostnú správu: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a Slovenská národná knižnica vydali Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia, v ktorom k vyššie uvedeným menám pribudlo meno Juraja Dolnozemského. Znamená to, že spomedzi viac než 1100 tvorcov ôsmi sú slovenskí spisovatelia z Maďarska.
Zostavovateľ A. Maťovčík a jeho pomocníci (Peter Cabadaj, Margita Ďurovčíková, Pavol Parenička a Tomáš Winkler) do slovníka zaradili (bez politických alebo iných mimoliterárnych kritérií):
- všetkých významných a známych spisovateľov a literárnych tvorcov, ktorí žili a tvorili v 20. storočí, a to na Slovensku i v zahraničí;
- zo súčasných tvorcov a nastupujúcej generácie autorov umeleckej a literárnovednej spisby sú zaradené do slovníka len tí, ktorí majú aspoň dve knižne vydané diela;
- do slovníka sú zaradení slovenskí spisovatelia a literáti žijúci v enklávach v zahraničí (Juhoslávia, Maďarsko, Rumunsko a ďalšie európske i zámorské štáty), ktorí vydávajú pôvodné literárne diela v slovenčine;
- do slovníka nie sú zaradení tí tvorcovia z oblasti spoločenských vied, ktorých diela majú základný odborný charakter (historici, etnológovia, právnici, psychológovia a pod.), aj keď sú členmi spisovateľských organizácií.
So zreteľom na dynamiku literárneho procesu slovník si nenárokuje vyčerpávajúce hodnotenie literárnych kvalít, pričom autorský kolektív sa sústredil hlavne na prehľadnú bio-bibliografickú stránku jednotlivých hesiel. Aj napriek maximálnej snahe o úplnosť a presnosť údajov rád príjme pripomienky, doplnky a návrhy na skvalitnenie eventuálne ďalších vydaní tohto slovníka.
Úprimne povediac, pre našich spisovateľov tieto dva slovníky sú príjemným prekvapením, vyznamenaním zo strany tých najkompetentnejších, a zároveň aj veľkým zadosťučinením. Zadosťučinením za nevšímavosť zo všetkých strán, ktorá ich u nás, v Maďarsku, obklopuje. Dokonca aj zo strany našich vrcholných organizácií posledného polstoročia, ktorým títo básnici a spisovatelia svojou literárnou činnosťou šíria dobré meno nielen doma, ale aj široko-ďaleko za hranicami. Ich diela sa dostávajú neraz až do zámoria a hneď na prvých stranách sa ľudia dočítajú, že je to “Publikácia Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku“, alebo novšie “Publikácia Celoštátnej slovenskej samosprávy“ (CSS). Ani neviem, koľkokrát počuli, a či vôbec počuli títo autori od našich najvyšších predstaviteľov to čo na výdavky nenáročné slovko: ďakujeme. Skutočnosť, že v dlhom rade vyznamenaných “Za našu národnosť“ z našich popredných spisovateľov dodnes nikto nefiguruje, je priam zarážajúca, budí dojem, akoby členovia Valného zhromaždenia CSS slovenských spisovateľov, domácu slovenskú literatúru nepotrebovali. Veru, takéto “hodnotenie“ našim autorom veľa ambícií, ale ani členom Valného zhromaždenia veľa slávy nepridá. Vyzerá to občas, akoby zvolení neboli na jednej vlne so svojimi voličmi, ktorí čítajú naše knihy, na rôznych podujatiach recitujú naše básne. Je pre nás teda zadosťučinením, že literárnu činnosť našich spisovateľov autorský kolektív týchto slovníkov, kolektív naslovovzatých odborníkov, ocenil a zaradil ich medzi slovenských spisovateľov.
Nakoniec, keďže môžeme mať aj pripomienky, doplnky a návrhy, čo je ďalšie pekné gesto od autorov, využil by som aj túto možnosť. Do prípadného druhého vydania Slovníka slovenských spisovateľov 20. storočia by sme radi poskytli fotografiu nášho kolegu P. Kondača; ďalej by som navrhol zaradiť ešte ďalších dvoch našich spisovateľov, ktorí taktiež vyhoveli daným kritériám. Sú to: Zoltán Bárkányi-Valkán (Vzplanutie - poviedky 1987; Návrat - poviedky 1998) a Michal Bernula (Prekliate časy - román 1998; Pitvarošská kronika - román 1999). Všetky ďalšie potrebné údaje zostavovateľom Slovníka s radosťou poskytneme a za vysoké hodnotenie práce našich spisovateľov s úctou ďakujeme.
Slováci v Maďarsku - ako ďalej? V posledných rokoch si pomerne často kladieme takéto alebo podobné otázky, ale zdá sa mi, akoby sme na odpoveď ani neboli zvedaví. Neviem, prečo... Či už z ľahostajnosti, alebo sa vopred bojíme náročnej práce, ktorá sa môže skrývať v adekvátnej odpovedi. Inak si totiž neviem vysvetliť tú neochotu, alebo neschopnosť, ktorú prejavujeme pri riešení často veľmi jasných, evidentných otázok. Vyzerá to tak, akoby nás voľakedy boli hodili do začarovaného kruhu, z ktorého sa nám nechce vystúpiť. Nemá to síce nijaký zmysel, ale nám je to takto pohodlnejšie.
Pozrime si len jediný príklad na kľúčovom poli nášho národnostného bytia, na poli školstva. Pred päťdesiatimi rokmi naši predkovia nám založili päť základných škôl s celkovou kapacitou okolo 700 žiakov, dve stredné školy (vrátane učiteľského ústavu), ktoré navštevovalo približne 160 študentov. V povojnových rokoch to mohol byť nadmierne chvályhodný výkon. Ak sme zvedaví na dnešný stav, nemusíme zopakovať čísla, až na jedinú výnimku: počet gymnazistov sa dnes pohybuje okolo 120. Neviem ako sa to mohlo stať, veď počas päťdesiat rokov sme mali niekoľko možností zmeniť tento neblahý stav. Možno vždy nám chýbalo také vedenie, ktoré by sa bolo zamyslelo nad tým, že toto školstvo v najlepšom prípade môže len asistovať k rýchlej asimilácii Slovákov v Maďarsku.
Nie je to inak ani teraz, keď hľadáme východisko a kladieme základy kultúrnej autonómie Slovákov v Maďarsku. Niekto z nášho špičkového vedenia by si mohol vziať tú námahu, aby urobil aspoň najzákladnejší rozbor daného stavu, bez ktorého nemôže byť schopný naznačiť ani najzákladnejšie zložky svojej koncepcie do budúcnosti. Obraz je zarážajúci a tragický. Keď predpokladáme, že v našej vlasti žije okolo 110 tisíc Slovákov, tak na základe celoštátneho priemeru na tento počet pripadá viac než 15 tisíc školopovinných detí. Z nich dnes približne 4-5 tisíc má nejaké kontakty s výučbou slovenského jazyka, ale len 700 detí chodí do tzv. škôl s vyučovacím jazykom slovenským, o ktorých vieme, že i tieto sú len na 50 % slovenské. Tu by už iste bolo zbytočné robiť kvalitatívny rozbor. S takýmto školstvom sa pustiť do náročného programu kultúrnej autonómie je nadmierna naivita. Vyzerá to tak, akoby sme pred niekoľko tisíc tonovú vlakovú súpravu pripojili chromý trabantík s nádejou úspešnej prepravy vlaku.
Úprimne povediac, nikdy sme neboli rozmaznaní zo strany práve aktuálnej vlády. Veľké škody nám urobilo aj zrušenie jednojazyčných škôl r. 1960. Treba však poznamenať, že sme sa ich vzdali príliš ľahko. Totalita sem, totalita tam, ale nikto neprotestoval proti tomuto škodlivému činu. Pomerne dlho trval aj tzv. automatizmus, podľa ktorého menšinové (národnostné) otázky sa v rámci socializmu vyriešia automaticky. Modifikovaná ústava z roku 1972 už vyslovila, že nestačí zabezpečiť práva pre menšiny, ale potrebné je vytvoriť i podmienky, bez ktorých ich nemožno účinne uplatniť. V tomto období sa venovalo viac pozornosti kvalitatívnemu rozvoju nášho školstva. Bolo to veľmi potrebné, veď bez dobrých metód, učebníc a rôznych pomôcok si kvalitnú školskú prácu ťažko vieme predstaviť. Neviem prečo, ale proti kvantitatívnemu rastu bol istý odpor zo strany vyššieho vedenia, akoby bolo zabudlo na dôležitú zákonitosť, že v tomto prípade sa tieto dve zložky navzájom podporujú.
Takúto skúsenosť nadobudla slovenská škola v Budapešti. Keď sa r. 1978 vrátila k jednojazyčnej výučbe, dostalo sa jej upozornenie zo strany našich popredných Slovákov: dávajte pozor, lebo môžete stratiť i tých žiakov, ktorých máte. Iste bolo pre nich veľké prekvapenie, že do prvej triedy namiesto 10-12 (ako to bolo obvyklé) sa prihlásilo 40 žiakov. V nasledujúcom školskom roku sa i v gymnáziu objavili paralelné triedy. Aj z tohoto prípadu vyplýva, že naše školy boli / sú odkázané na seba, ich vývoj závisí od pripravenosti a hlavne vôle vedenia školy a učiteľského zboru. Školy však nemohli, nevedeli v každom prípade účinne reagovať. Takto ostali skoro celkom nevyužité dosiaľ neslýchané možnosti, ktoré ponúkal školský zákon z roku 1985. Zákon totiž vyslovil, že vyučovacím jazykom škôl v Maďarsku je maďarský jazyk, jazyk národnostných menšín, alebo hociktorý jazyk, ktorý si daná komunita zvolí. Zákon umožnil i zakladanie škôl rôzneho charakteru. Čoskoro vznikli súkromné a cirkevné školy, ako i dvojjazyčné gymnáziá. Nám sa z tohto celého dostali len omrvinky. I v našich školách sa objavili hosťujúci učitelia, nultý ročník - zavedený v dvojjazyčných gymnáziách, ktorý naše školy z istých príčin využiť nevedeli - začal rozpínať i dosiaľ prísne chránenú štruktúru základných a stredných škôl. K štrukturálnej zmene ako možnosti došlo len koncom osemdesiatych rokov.
Slovenská škola v Budapešti už niekoľko rokov hľadala možnosti, ako predĺžiť stredoškolské štúdium, lebo stále klesajúca jazyková úroveň dochádzajúcich žiakov už ohrozovala zvládnutie čoraz náročnejších požiadaviek gymnaziálneho učiva. V dôsledku transformácie spoločnosti zaškoľovanie hlavne na nižšom stupni sa obmedzilo na málopočetnú budapeštiansku bázu. V tom istom čase - roku 1990 - sa začala výstavba novej školskej budovy s plánovanou kapacitou 400 detí. Za spomenutých zaškoľovacích pomerov by sme túto školu ani nedokázali zaplniť žiakmi. Preto sme postupne dospeli k poznaniu, že riešením môže byť len osemročné gymnázium. Po dôkladnej prípravnej práci sa nám podarilo získať povolenie Ministerstva školstva MR. Jeden ročník ako-tak pretrval, ale krátkozrakosť vedenia školy, a takisto nášho vtedajšieho vyššieho vedenia, tento nádejný pokus odsúdila na smrť. Dnešné vedenie školy ani dosiaľ nedokázalo zaplniť školu ani na 50 %. Horšie je však, že ani tu sme nevyužili možnosť aspoň trochu napraviť torzo nášho školstva, v ktorom najslabším článkom je práve stredná škola, ktorá by svojou príťažlivosťou mala vplývať na základné školy, a pritom by mala tvoriť základnú bázu našej slovenskej inteligencie. Rozumným prístupom by sme už mohli mať najmenej dve alebo aj viac osemročných gymnázií. Len ešte jediný príklad na zamyslenie. Tohto roku študovalo v Maďarsku 280 tisíc stredoškolákov študovalo, z nich 70 tisíc maturovalo. My by sme podľa toho mali mať okolo tritisíc stredoškolákov a 700 maturantov. Smutná skutočnosť je však 120 stredoškolákov a 25 maturantov. To sú len čísla, kvalitu ani nespomeniem.
Roku 1997 som na stranách Ľudových novín nasledovne zareagoval na neplodné rokovanie školských expertov: “Iste nám všetkým je dobre známe, že náš školský systém - ak v našom prípade vôbec môžeme hovoriť o nejakom systéme - je z viacerých hľadísk torzom. Raz z toho hľadiska, že počtom žiakov ďaleko zaostáva od pomeru, ktorý by bol adekvátny odhadovanému počtu príslušníkov našej národnosti, ďalej z hľadiska zastúpenia slovenčiny vo výučbe, ale torzom je i z hľadiska štruktúry systému nášho školstva - má tvar presýpacích hodín, hoci by sa mal podobať pyramíde. Najhoršie je, že toto torzo sa i dnes, často i našim pričinením, každým smerom deformuje, lebo zdravé prúdenie v štruktúre sa nemôže vytvoriť pre nadmerne zúžený stredoškolský článok. Preto sem treba sústrediť najviac pozornosti a najviac energie.“
Myslím, každému je jasné, že v tejto záležitosti by prvý krok mala urobiť Celoštátna slovenská samospráva. Premárnili sme sedem rokov a na tomto poli sa neuskutočnil ani len jeden krôčik. Bolo by dobré vedieť, akú koncepciu sleduje náš najvyšší orgán, keď sa domáhame tej vytúženej kultúrnej autonómie. Pokúsil som sa zostaviť malý veniec možností, ktoré nám poskytli zákony počas viac desaťročí aspoň na poli školstva. Iste jasne vysvitlo, že sme ich využívali veľmi skromne. Doterajší vrchol legislatívneho prostredia menšín znamená do vývojového procesu vstupujúci menšinový zákon, tzv. NEK z roku 1993, ktorý sa snaží - na malé výnimky - zosúladiť život väčšinového národa a menšín v rámci samosprávnosti. Je to vrchol doterajšieho legislatívneho procesu jednoducho preto, že kvalitatívne zmení postavenie menšín - zo spoločenského prestúpi na právne zastupiteľstvo.
Máme teda štedrý zákon, ale vieme, že každý zákon je len toľko hodný, koľko z neho dokážeme uplatniť v praxi. Hoci veľkou pravdou je aj to, že niet takého zákona, ktorý sa uplatní automaticky, bez akéhokoľvek pričinenia tých, v záujme ktorých sa zrodil. Už uvedené príklady jasne ukazujú, že je celý rad takých legislatívnych možností, ktoré sa nerealizujú preto, lebo sme ľahostajní, veľmi často pohodlní, len to neverím, že by sme boli neschopní. Tak buďme schopní!
Ladislav Petro