30. novembra 2001 ● Zo slovenskej tlače
Predsedovia vlád členských krajín Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) prijali na schôdzke v Terste spoločný dokument, v ktorom vyzdvihujú pripravenosť na spoluprácu v boji proti medzinárodnému terorizmu. Sedemnásť premiérov varuje pred priamym spájaním terorizmu a islamu, pretože takýto postoj je živnou pôdou pre rasizmus a nepriateľstvo voči cudzincom. Naopak treba podporovať dialóg, bez ktorého sa nedá vybudovať “svet mieru a tolerancie”. Vo vyhlásení sa venuje pozornosť aj situácii na Balkáne a rozšírenie EÚ je podľa premiérov “základným príspevkom pre stabilitu, demokraciu a ekonomický rozvoj Európy”.
û
Bývalý americký prezident George Bush koncom novembra v Budapešti prevzal najvyššie štátne vyznamenanie MR. Otcovi súčasného prezidenta USA G. W. Busha, ktorý zastával najvyšší úrad v rokoch 1989-1993, bol udelený Veľký kríž MR ako uznanie jeho zásluh na ukončení Studenej vojny a za podporovanie mierových a demokratických zmien v krajinách východnej a strednej Európy vrátane podpory transformačného procesu Maďarska.
û
Nedožité 80. výročie narodenia Alexandra Dubčeka si 27. novembra pripomenuli poslanci Národnej rady SR, ktorí odsúhlasili, aby sa námestie pred budovou parlamentu premenovalo podľa jeho mena. Myšlienku venovať A. Dubčekovi námestie v hlavnom meste Slovenska sa rozhodol pred časom zrealizovať predseda parlamentu Jozef Migaš.
û
Rumunsko pokladá za dôležité, aby Maďarsko oficiálne potvrdilo, že nespochybňuje mierovú dohodu z Trianonu, ktorá rozhodla o novom usporiadaní pomerov v strednej Európe po prvej svetovej vojne a rozpade Uhorska. Je to jeden z návrhov, ktoré písomne predložil rumunský premiér Adrian Nastase v liste svojmu maďarskému kolegovi Viktorovi Orbánovi.
û
Matica slovenská (MS) dôrazne požiadala slovenskú vládu, aby nepripustila na území SR dopady zákona o Maďaroch žijúcich v zahraničí. Zákon má podľa Matice diskriminačný účinok voči majoritnému národu na slovenskom juhu. Zákon o Maďaroch žijúcich v zahraničí je podľa MS v protiklade s Ústavou SR a Rámcovým dohovorom o ochrane národnostných menšín. “MS v duchu dobrého spolunažívania vyzýva spoluobčanov maďarskej národnosti, aby zvažovali dopad tohto zákona na vzájomné občianske vzťahy,” uvádza sa v stanovisku Matice.
û
Názory na otázky súvisiace s reformou ozbrojených síl maďarskej a slovenskej armády si v Győri vymenili štátni tajomníci rezortov obrany Tamás Perényi a Jozef Pivarči. Osobitnú pozornosť venovali problematike prezbrojovania letectva, pričom za prioritu označili jeho finančné zabezpečenie. Počas dvojdňovej pracovnej cesty sa J. Pivarči stretol aj s veliteľom Vzdušných síl Maďarskej armády, generálmajorom Istvánom Tallom.
û
Realizácia zmluvy medzi Vatikánom a SR v podmienkach rožňavského biskupstva ako aj problémy veriacich z radov maďarskej menšiny boli predmetom rokovania medzi podpredsedom vlády SR Pálom Csákym a miestnym rímskokatolíckym biskupom Eduardom Kojnokom. Veľkým nedostatkom biskupstva je nedostatok maďarsky hovoriacich kňazov.
û
Národnostné menšiny sú stredobodom pozornosti predstaviteľov Rady Európy. Na poslednom zasadaní výboru ministrov prijímali rezolúcie k Rámcovému dohovoru o ochrane národnostných menšín na Slovensku a v Maďarsku. Na základe dlhodobých pozorovaní situácie národnostných menšín na Slovensku a v Maďarsku prerokovali delegáti predložené správy a navrhnuté závery. Maďarsko bolo ocenené za istý progres pri ochrane národnostných menšín, avšak mu bolo vyčítané, že dodnes nemá doriešené zastúpenie národnostných menšín v parlamente.
û
Všetky krajiny strednej a východnej Európy zápasili pri transformácii spoločenského zriadenia s faktom, že v nich nejestvovala národná stredná trieda, takže novodobý kapitalizmus sa nemal o koho opierať, vyhlásil kandidát Maďarskej socialistickej strany (MSZP) na post premiéra Péter Medgyessy. Podľa jeho slov sa Česko, Poľsko a Slovensko rozhodli v tejto situácii pre nesprávnu cestu, keď sa pokúsili o vytvorenie chýbajúcej triedy a o rozdelenie národného majetku prostredníctvom rôznych foriem reštitúcie. Maďarsko sa naproti tomu rozhodlo pre paralelné zriadenie chýbajúcej triedy a realizáciu privatizácie.
û
Bývalý maďarský minister financií, v súčasnosti riaditeľ pre finančné služby Svetovej banky Lajos Bokros, sa stane stálym ekonomickým poradcom chorvátskej vlády. Bude mať na starosti makroekonomickú politiku, reformu spoločnosti a finančného sektora a tiež inštitucionálne reformy. Medzinárodne uznávaný ekonóm L. Bokros je známy tým, že v čase svojho pôsobenia na čele rezortu financií zaviedol antiinflačné kroky, po ňom pomenované “Bokrosový balík”, ktoré stabilizovali ceny a pripravili tak úrodnú pôdu na zvyšovanie zahraničných investícií do Maďarska, resp. na rýchlejšie približovanie sa Maďarska k Európskej únii.
û
Desaťročným prenájmom 14 bojových lietadiel Gripen britsko-švédskeho konzorcia BAE Systems-Saab rieši Maďarsko modernizáciu svojho vojenského letectva. Predbežnú dohodu podpísali vo Švédsku minister obrany MR János Szabó a jeho rezortný kolega Björnm von Sydow. Podpis konečnej dohody je plánovaný na polovicu decembra po súhlase parlamentov oboch krajín.
û
Trosky mostov z plavebnej dráhy na Dunaji pri juhoslovanskom Novom Sade odstránia na budúci rok, a tak riečne lode budú môcť po uplynutí tri a pol roka od skončenia bombardovania juhoslovanského územia lietadlami NATO voľne plávať od ústia Čierneho mora po nemecký Passau. Juhoslávia potrebuje nielen prostriedky na odstránenie trosiek z koryta Dunaja, ale hlavne 200 miliónov DEM na obnovu cestného a železničného mosta, ktorým by spojila oba brehy Dunaja. Európske spoločenstvo sa zatiaľ o poskytnutí týchto prostriedkov vôbec nevyjadrilo.
û
Dni maďarského filmu v Bratislave koncom novembra odštartovala snímka mladej režisérky Ágnes Inczeovej I love Budapest. Na projekciách organizátori podujatia predstavili deväť hraných filmov ako výber z 31. a 32. prehliadky maďarského filmu.
û
V Košiciach v rámci festivalu sakrálneho umenia sa konal koncert Štátnej filharmónie a maďarského mužského zboru Honvéd. Na záverečnom ekumenickom koncerte vystúpili zbory poslucháčov gréckokatolíckej, pravoslávnej a rímskokatolíckej bohosloveckej fakulty.
û
Vo Východoslovenskej galérii v Košiciach bola v novembri zo zbierok Maďarskej národnej galérie inštalovaná výstava s názvom Posledné knieža maliarstva - Gyula Benczúr (1844 - 1920), ktorý mladosť prežil práve vo východoslovenskej metropole.
û
28. novembra usporiadali v Šahách džezový dvojkoncert, na ktorom v rámci turné vystúpil Peter Lipa so svojou skupinou a skupina Bosambo z Budapešti so spevákom Gáborom Winandom.
û
Na košickom Festivale nezávislých divadiel, ktorý prebiehal od 25. novembra do 2. decembra, vystúpilo osem slovenských a šesť zahraničných súborov s 15 inscenáciami. Medzi zahraničnými boli o. i. súbory Hattyúdal Szinház a L.a. dance company z Maďarska. Spomedzi sprievodných podujatí sa prejavil značný záujem o semináre zamerané na možnosti spolupráce štátnych a neštátnych divadiel, skúsenosti s financovaním nezávislých divadiel a perspektívy ich vývoja. Uskutočnil sa aj pracovný workshop zameraný na biomechaniku hercov.
û
Novú dohodu o boji proti kriminálnemu využívaniu internetu podpísali predstavitelia tridsiatich európskych krajín na konferencii v Budapešti. Konvencia pokrýva mnoho aspektov kybernetickej kriminality, počnúc terorizmom cez podvody s platobnými kartami až po detskú pornografiu. Ide o najnovší a najzásadnejší pokus o harmonizáciu budúcich zákonov prijímaných v mnohých krajinách proti zneužívaniu internetu. Na konferencii zazneli obavy, že sprísnená politika môže porušiť práva používateľov medzinárodnej počítačovej siete. Budapeštianska konvencia je zároveň výsledkom dlhotrvajúcich konzultácií medzi vládami, policajnými silami a počítačovým priemyslom.
û
Výstavu umeleckých plagátov Marca Chagalla sprístupnili v budapeštianskom Petőfiho literárnom múzeu. Expozícia, ktorú zostavili zo zbierky istého viedenského súkromného zberateľa, obsahuje 57 litografií, originály prác z rokov 1933 až 1978. Jej súčasťou sú aj rarity, diela, ktoré vznikli na špeciálnom druhu papiera, i plagáty, na ktorých figuruje autorov podpis či venovanie. Názov výstavy Európa si ťa raz obľúbi si organizátori výstavy, ktorá bude otvorená do 30. januára, požičali z ranej biografie slávneho umelca.
Na prehlbovaní najmä cezhraničnej spolupráce krajov a žúp pri predchádzaní a riešení následkov prírodných a živelných katastrôf a ekologických havárií sa v Košiciach zhodli členovia stálej slovensko-maďarskej komisie pre tuto oblasť. Komisia vznikla v roku 1998 v súlade s medzivládnou dohodou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách. Vedúci maďarskej delegácie György Bakondi ocenil pomoc SR pri tohtoročných záplavách v Maďarsku, pohotové informácie o stavoch na riekach Bodrog a Hornád, ústretovosť pri hľadaní strateného maďarského vrtuľníka či pomoc pri identifikácii neznámeho prachu v oblasti Mosonmagyaróvár. Maďarská strana pomáhala napríklad pri likvidácii veľkého požiaru na Spiši. Ako informoval vedúci slovenskej delegácie, riaditeľ Úradu civilnej ochrany MV SR Milan Sisulak, spolupráca požiarnikov v prihraničných oblastiach bude jednou z hlavných úloh komisie v budúcom roku. Už v januári sa stretnú vedúci odborov požiarnej ochrany, aby si vymenili spojovacie dáta a mohli čo najrýchlejšie a najefektívnejšie likvidovať požiare v prihraničných oblastiach. Pokračovať budú prace na budovaní informačných systémov, ktoré poskytnú obom stranám relevantne údaje pre prevenciu. Doraz polozia obe strany aj na sledovanie objektov s nebezpečnými materiálmi a prepravu nebezpečných škodlivín po komunikáciách. Maďarská strana na rokovaní komisie požiadala, aby kompetentne organy SR v budúcnosti vopred konzultovali zmeny v smerovaní prepravy nebezpečných látok. V tejto súvislosti požiadala o možnosť presmerovať túto prepravu z priechodu vo Fiľakove na priechod v Šahách. Ako vyplynulo zo spoločného protokolu, pripravuje sa spoločné maďarsko-slovensko-rakúske cvičenie v roku 2003 a založenie Euroregiónu Viedeň-Győr-Bratislava pre oblasť katastrôf.
Bývalí prezidenti SR a Maďarska, Michal Kováč a Árpád Göncz prevzali v Šťúrove z rúk primátora mesta Jána Oravca pamätné medaily, ktoré im udelila miestna samospráva za mimoriadne zásluhy o obnovu Mosta Márie Valérie. Niekdajší najvyšší maďarský predstaviteľ si na stretnutí s miestnymi občanmi zaspomínal na mimoriadnu radosť, ktorá v regióne sprevádzala otvorenie hraničného priechodu Salka-Letkés v roku 1994. Michal Kováč konštatoval, že nadišiel čas, keď zvíťazil zdravý rozum, most opäť stojí a možno ho využívať.
Vyčistenie juhoslovanského úseku Dunaja pri Novom Sade vstupuje na báze zmluvy uzavretej s Belehradom do záverečnej fázy a pravdepodobne v polovici budúceho roku sa ukončí, oznámila dnes v Budapešti Dunajská komisia (DK). Medzinárodné tendre súvisiace s prácami na splavnení dolného úseku Dunaja vypíšu v blízkej budúcnosti. Tender na odstránenie bômb z koryta európskeho veľtoku zverejnili už v stredu. Koncom novembra a v polovici decembra vypíšu verejnú súťaž na odstránenie trosiek troch novosadských mostov. O účasť na obnove riečneho koryta sa záujemcovia budú môcť uchádzať na budúci rok. Dunajská komisia ráta pri splavnení tohto úseku Dunaja s nákladmi v celkovej výške 26 miliónov eúr. Osemdesiatpäť percent z nich pokryje Európska komisia, zvyšok členské krajiny DK a niekoľko ďalších štátov (Holandsko, Kanada, Švajčiarsko). Škody, ktoré vznikli v dôsledku nesplavnosti Dunaja v tejto oblasti po zničení troch novosadských mostov na jar 1999 pri leteckých útokoch NATO na Juhoslovanskú zväzovú republiku (JZR), dosahujú podľa Dunajskej komisie denne asi milión eúr, teda celkove 800-1000 miliónov eúr. V zmysle zmluvy s JZR, ktorej uzavretie označil aj šéf misie Európskej únie v Budapešti Jürgen Köppen za podstatný pokrok, juhoslovanská strana s platnosťou od 1. januára 2002 otvorí dva razy týždenne pontónový most v Novom Sade pre dopravu. Od 15. marca by sa tak malo stať tri razy a to za poplatok 0,8 DEM/registrovanú tonu. Podľa nemeckého diplomata by sa dunajská riečna plavba v oblasti mohla v pôvodnom rozsahu obnoviť koncom roku 2002.
V maďarskom strednom školstve prevláda rasizmus, uvádza štúdia maďarského ombudsmana pre vzťahy s menšinami. V prieskume vykonanom v 24 vzdelávacích inštitúciách sa zistilo, že až 14 percent stredoškolákov otvorene prejavuje "silné predsudky či neskrývaný rasizmus" voči maďarským Rómom. Maďarský ombudsman pre vzťahy s menšinami Jenő Kaltenbach vyhlásil, že štúdia ukázala nedostatočnú pripravenosť študentov a ich učiteľov na také citlivé témy, ako je menšinová problematika. Podľa denníka Népszabadság malo "mierne" predsudky až 36,5 percenta opýtaných študentov. Táto skupina však uznáva potrebu prijatia európskych noriem spôsob pokojnej koexistencie s rómskou menšinou. Len 7,4 percenta učiteľov respondenti označili za "nezaujatých a tolerantných" k Rómom.
Maďarský parlament v utorok schválil zákon zakazujúci reklamy a vývesky v cudzom jazyku a dal výrobcom reklamy a majiteľom obchodov 60 dní na to, aby sa prispôsobili schválenej legislatíve. Národné zhromaždenie schválilo zákon pomerom hlasov 201:20, pričom 96 poslancov sa hlasovania zdržalo a niekoľkí sa na parlamentné rokovanie nedostavili.
Z výsledkov prieskumov verejnej mienky vyplýva, že len 12 percent z celkovo desaťmiliónovej populácie Maďarska ovláda nejaký cudzí jazyk. Všeobecne sa preto očakáva, že zákon sa stretne u občanov s pozitívnou odozvou.
Zákon sa týka reklamy v rozhlase a televízii, billboardov a obchodných označení, nepostihuje však prevzaté slová (napr. manikúra), ktoré majú široké použitie. Zároveň sa nevzťahuje na používanie materinského jazyka národnostných menšín.
Národné zhromaždenie prijalo i zákon povoľujúci úradom bližšie monitorovať transakcie súkromných bánk a tým osobám, ktoré prichádzajú alebo vycestúvajú z krajiny, uložil ako povinnosť predložiť vyhlásenie o peňažnej hotovosti v prípade, že jej výška presahuje milión forintov. Tento zákon zároveň povoľuje príslušným úradom zmraziť podozrivé úcty a obchodné transakcie, pričom jeho cieľom je vytvoriť prekážky v oblasti financovania teroristických aktivít.
Druhá regionálna konferencia ministrov zahraničných vecí Rakúska, Poľska, Maďarska, Slovinska, ČR a SR sa uskutoční vo štvrtok v Bratislave. Jej hlavným obsahom bude regionálna spolupráca v kontexte rozširovania Európskej únie (EÚ) pred decembrovým zasadnutím Európskej rady v belgickom Laekene. Účastníci bratislavskej schôdzky zhodnotia vývoj regionálnej spolupráce a budú rokovať aj o boji s terorizmom a o budúcnosti Európy. Prvé stretnutie v takomto formáte sa uskutočnilo 6. júna vo Viedni, na ktoré pozvala svojich kolegov zo susedných kandidátskych krajín a Poľska iniciátorka stretnutia rakúska ministerka zahraničia Benita Ferrerová-Waldnerová. Rakúsko pôvodne navrhlo pre túto spoluprácu termín strategické partnerstvo. Narazilo však na nesúhlas partnerov, ktorí vidia význam tohto spojenectva v širšej regionálnej spolupráci. Rakúsku iniciatívu napokon na prvom rokovaní ocenili všetci účastníci. Ferrerová-Waldnerová na ňom zdôraznila podporu Rakúska rozšíreniu EÚ. Vyzdvihla tiež výhody, ktoré môžu štátom v strede Európy priniesť regionálne vzťahy. Témou predchádzajúcej schôdzky bol najmä slobodný pohyb pracovných síl na budúcom rozšírenom trhu EÚ. Český premiér Miloš Zeman na svojej nedávnej návšteve Slovenska konštatoval, že tentoraz by krajiny
V 4 mali Rakúsko požiadať, aby podporilo ich spoločný vstup do EÚ. Visegrád by mal podľa Zemana spoločne koordinovať kroky pri integrácii do EÚ.
Spoločnosť Mega & Loman, s.r.o. pripravila aj tento rok úspešné pokračovanie najvianočnejšej stránky Slovenského internetu - www.vianoce.sk
Vianočná tematika je aj v tomto roku na serveri naozaj bohato predstavená. Obsahuje množstvo správ z domova, aj zo sveta, súťaže, zaujímavosti, kuriozity, možnosť posielania pohľadníc. Je aktuálna pre všetky vekové kategórie - ako pre deti tak aj pre dospelých. Vytvára príjemnú, pravdivú, veselú a zaujímavú vianočnú atmosféru.
VIANOCE.SK sú v roku 2001 obohatené aj o možnosť elektronického nákupu.
Server VIANOCE.SK - www.vianoce.sk získal najvyššie medzinárodné ocenenie, za úspešné šírenie vianočnej atmosféry na Internete "Silent Night Spirit of Christmas Award".
Od budúceho roku bude mat 9. máj v 35-tisícovom meste Esperantina v brazílskom štáte Piaui celkom novú podobu. Tamojší radní totiž uzákonili tento deň za Sviatok orgazmu, informovali v utorok brazílske médiá.
"Aspoň jeden deň v roku by sa mali všetci obyvatelia mesta usilovať viac o to, aby spolu s partnermi dosiahli orgazmus," povedal "otec" návrhu zákona, 45-rocný poslanec mestského zastupiteľstva Arimateia Dantas.
Vo svojej iniciatíve vychádzal z výsledkov prieskumu, podľa ktorého iba 28 percent obyvateliek Esperantiny dospieva pravidelne k orgazmu. Sám Dantas sa priznal, že pre sexuálne problémy musel skončiť niekoľko vzťahov "s veľmi peknými ženami".
"Orgazmovú" iniciatívu však nepodporili všetci poslanci, vrátane starostu Josého Inalda Franca. "Hanbím sa, veď je to pornografický zákon," vyhlásil Franco.
Témou rozhovoru s Bélom Bugárom boli výroky Róberta Fica na adresu Strany maďarskej koalície. Na Slovensku sa možno čoraz častejšie stretnúť so zastrašovaním občanov "maďarskou kartou". Ak sa to objavuje v súvislosti s regionálnymi voľbami, bude to tak aj pri parlamentných. Smer je nespoľahlivý partner, nakoľko v Košickom kraji kandiduje spoločne s maďarskou koalíciou a Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou a v Nitrianskom kraji na maďarskú koalíciu útočí. Navyše napriek tomu, že má svojho samostatného kandidáta na post predsedu vyššieho územného celku, na plagáte kandidáta Smeru bol volebný program trojkoalície ako by bol jej zástupcom a nie zástupcom Smeru. V prípade, že bude musieť prebehnúť aj druhé kolo regionálnych volieb, budú potrebné rokovania s partnermi z vládnej koalície. Béla Bugár verí, že maďarskí občania budú uvedomelí a pôjdu voliť.
Predstaviteľov celoštátnych menšinových samospráv prijal dnes v Budapešti maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi. Podľa jeho slov Budapešť aj v budúcnosti uvíta podporu materských krajín v Maďarsku žijúcim minoritám v ich úsilí o zachovanie identity, a to aj na vlastnom území. Účastníci stretnutia posúdili možnosti rozšírenia spolupráce v medzinárodných aktivitách, cieľom ktorých je ochrana menšín a uplatňovanie menšinových práv. Maďarská diplomacia bude naďalej udržiavať na programe dňa iniciatívu prezidenta Ferenca Mádla z vlaňajšieho Valného zhromaždenia OSN, v zmysle ktorej by sa mal vypracovať medzinárodný dokument jednotne upravujúci ochranu menšín, povedal János Martonyi a zdôraznil, že Budapešť mieni hrať pri ochrane a uplatňovaní menšinových práv naďalej aktívnu úlohu. Niektoré závery Benátskej komisie Rady Európy sú podľa ministrových slov povzbudzujúce aj z hľadiska minorít žijúcich v Maďarsku, ktoré by ich mali využiť. Predstavitelia menšín avizovali, že v budúcnosti chcú byť v pravidelnom kontakte s ministerstvom zahraničných vzťahov a ubezpečili, že v rámci vlastných možností a kontaktov chcú aj v budúcnosti prispieť k prehĺbeniu spolupráce medzi Maďarskom a ich materskými národmi. Zástupcovia minorít aj pri tejto príležitosti predostreli nevyriešenú otázku parlamentného zastúpenia menšín. Ich návrhy a pripomienky označil Martonyi za pozoruhodné a užitočné, uviedol v Budapešti hovorca rezortu Gábor Horváth.
Maďarská strana čoskoro predloží susedným štátom návrh vykonávacích predpisov ku krajanskému zákonu. Vyplýva to z informácií, ktoré dnes v Budapešti poskytol médiám hovorca maďarského rezortu zahraničných vecí Gábor Horváth. Podľa jeho slov návrh vykonávacích predpisov obsahuje aj odporúčania Benátskej komisie Rady Európy. Problematika kontroverzného zákona bude jednou z ústredných tém na pripravovaných stretnutiach vedúcich predstaviteľov maďarskej diplomacie, ministra Jánosa Martonyiho a politického štátneho tajomníka Zsolta Németha, s rumunskými partnermi, ktoré by sa mali uskutočniť budúci týždeň. Maďarský minister zahraničných vecí sa v rumunskej metropole zúčastní v dňoch 3.-4. decembra na zasadaní Rady ministrov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Zsolt Németh bude v rovnakom čase na medzinárodnej konferencii v Bukurešti.
Maďarská republika podporuje vstup susedných krajín do NATO a ich plnoprávne členstvo v Európskej únii (EÚ). Budapešť považuje za dôležitý rozvoj obchodnej spolupráce v rámci Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA) a realizáciu spoločných projektov v sfére infraštruktúry. V Budapešti to dnes na konferencii Susedská politika Maďarska vyhlásil politický štátny tajomník rezortu diplomacie Zsolt Németh. Podľa jeho slov maďarské spoločenstvá zo zahraničia majú voči materskej krajine isté očakávania, v dôsledku čoho ich pri formovaní susedskej politiky nemožno obísť. Ak sa Maďarsko a jeho susedia v duchu dobrej vôle pokúsia vyriešiť menšinové problémy, bude to pre všetkých zainteresovaných znamenať pokrok, poznamenal. Schválenie Zákona o Maďaroch v susedných štátoch citeľne pôsobilo a pôsobí na vývoj susedských vzťahov, vyhlásil Zsolt Németh a poukázal na rozdielny postoj vlád susedných krajín k tejto legislatívnej norme. Počas nedávnych rokovaní v Bratislave sa dosiahol pokrok a zdá sa, že v maďarsko-slovenskej relácii sa v tejto otázke uplatní vzájomná dobrá vôľa, vyplynulo zo slov Zsolta Németha, podľa ktorého Rumunsko ide v danej problematike svojou cestou argumentujúc, že medzi materskou krajinou a minoritou nemôže jestvovať zákonný vzťah. Niekdajší rakúsky vicekancelár, súčasný splnomocnenec viedenskej vlády pre rozšírenie EÚ Erhard Busek na rovnakom fóre zdôraznil význam čoraz užšej spolupráce v rámci Visegrádskej štvorky. Predstaviteľ Rakúskej ľudovej strany poznamenal, že na západ od rieky Lajta Trianon nefiguruje v povedomí a podčiarkol, že Francúzsko i Veľká Británia sú veľmi citlivé na uzavreté mierové zmluvy a ich úprava tak v súčasnosti nie je aktuálna. "Nie Maďarsko, ale Európu treba opätovne zjednotiť," zdôraznil hosť z Viedne. Za najkomplikovanejšiu otázku maďarského politického života označil susedskú politiku predstaviteľ opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Csaba Tabajdi, ktorý bol v kabinete premiéra Gyulu Horna zodpovedný za menšiny doma i za hranicami. Maďarská vláda by sa vždy mala usilovať v strednej a východnej Európe o politiku, ktorá prispieva k stabilizácii regiónu, vytvoreniu kohézie a zabezpečeniu adekvátneho vývoja maďarsko-maďarských vzťahov, povedal socialistický politik. Podľa jeho názoru Západ očakáva od Maďarska, aby zohľadnilo citlivé reakcie susedov, ale nikto neočakáva od susedov, aby zohľadnili citlivosť Maďarov. Korektné európske štandardy v oblasti ochrany menšín podľa Csabu Tabajdiho nejestvujú. Zákon o Maďaroch v susedných štátoch sa dal ubrániť, ale maďarská diplomacia s oneskorením nadviazala kontakt s vládami zainteresovaných štátov a ani s domácou opozíciou neprerokovala všetky otázky. "Rumunská a slovenská dezinformácia boli rýchlejšie ako maďarská diplomacia," cituje agentúra MTI Tabajdiho.
Maďarský olympijský víťaz v boxe István Kovács, ktorý 17. júna utrpel na domácej pôde v Budapešti k.o. prehru od argentínskeho vyzývateľa Pabla Chacóna v súboji o titul profesionálneho majstra sveta WBO, sa 15. decembra objaví v ringu v nemeckej metropole v Berlíne. Súperom populárneho „Koka” bude Američan Michael Suarez (31), ktorý od roku 1989 absolvoval v profesionálnom ringu 36 duelov s bilanciou 23 víťazstiev, vrátane 9 k.o., 2 remízy a 11 prehier. Meno Istvána Kovácsa sa v uplynulých dňoch objavilo v maďarských médiách aj v inej súvislosti. Údajne patrí k možným kandidátom na listinu vládnych mladých demokratov v budúcoročných voľbách. „Koko” pre Magyar Hírlap potvrdil, že absolvoval neformálne rozhovory o tejto otázke, ale podčiarkol: Je pre mňa cťou, že vládna strana má pocit, že by som jej mohol byť nápomocný, ale politika si ma nepodmanila doteraz, a nestane sa tak ani v budúcnosti. Ak by sa tak raz predsa len stalo, potom iba v prípade, že budem disponovať adekvátnym odborným vzdelaním, respektíve materiálnym zázemím. Oslovilo ma viacero subjektov, ale konkrétnu ponuku som nedostal, povedal István Kovács a naznačil, že to pravdepodobne súvisí s ním deklarovaným vzťahom k politike.
Novým prezidentom IRB by sa mal stať bývalý člen predstavenstva SLSP a niekdajší riaditeľ pobočky Tatra banky v Dunajskej Strede Károly Hodossy. Povedal to dobre informovaný zdroj, ktorý nechcel byť menovaný. Podľa maďarského denníka Napi maďarská OTP Bank, ktorá by sa čoskoro mala stať novým majoritným akcionárom IRB, plánuje do funkcie viceprezidenta banky zodpovedného za obchodné operácie vymenovať Imreho Makaia. I. Makai pôsobil v rokoch 1991 až 1995 ako riaditeľ CW Bank so sídlom vo Viedni, pobočke Maďarskej národnej banky. Neskôr bol vymenovaný do funkcie riaditeľa maďarskej pobočky nemeckej Deutsche Bank v Budapešti. Vo vedení IRB by mal byť tiež ďalší maďarský viceprezident, zodpovedný za dohľad nad peňažnými operáciami IRB, jeho meno však Napi neuviedol.
Najmenej 15.000 forintov bude musieť mať od 1. januára budúceho roku pri sebe cudzinec pri vstupe na územie Maďarska. Ak ich nebude mať, odmietnu mu maďarské pohraničné a colné orgány vstup do krajiny, pričom výnimku môžu urobiť len z humanitárnych dôvodov. Správu o tom priniesla maďarská tlač. Od januára bude musieť cudzinec pri vstupe do Maďarska disponovať sumou, rovnajúcou sa 30 percentám aktuálnej minimálnej mzdy, ktorá v roku 2002 bude 50.000 forintov. Táto suma však bude oprávňovať len na trojdňový pobyt, na každý ďalší deň pobytu v Maďarsku bude požadovaná suma, zodpovedajúca 10 percentám minimálnej mzdy, teda 5000 forintov. Cudzinec, ktorý sa na území Maďarska chce zdržiavať viac ako 90 dní, bude musieť mať na každý mesiac k dispozícii najmenej dvojnásobok minimálnej mzdy. Podľa denníka Népszabadság finančné krytie návštevy budú v spolupráci s pohraničiarmi kontrolovať colníci, ktorí uznajú aj výpisy z účtov, platobné karty alebo pozývacie listiny, ak sa v nich hostiteľ konkrétne zaviaže k úhrade nákladov pobytu. Pripravovaného zavedenia zákona o štatúte zahraničných Maďarov do praxe sa nový colný zákon v ničom netýka. Vlastníctvo „maďarského preukazu” teda v tomto smere nebude oprávňovať k žiadnym úľavám. Od 1. januára do 29. októbra tohto roku nedovolili maďarské orgány vstup do krajiny 29.000 cudzincom, vrátane menej ako 1000 osôb, ktoré sa nevedeli preukázať sumou, potrebnou na krytie výdavkov ich pobytu. Vzhľadom na nový colný zákon bude počet cudzincov, nespĺňajúcich sprísnené finančné kritériá, v budúcom roku zrejme vyšší, podotýkajú najčítanejšie maďarské noviny.
V prípade, že maďarská strana neprijme adekvátne kroky v súvislosti s výhradami SR k Zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, dostane sa táto právna norma na decembrové rokovanie pléna Národnej rady SR. Rozhodol o tom dnes Zahraničný výbor NR SR, ktorý v tejto veci splnomocnil svojho predsedu Petra Weissa. Podľa výboru by parlament mal v súvislosti so zákonom zvážiť prijatie vyhlásenia k možnému narušeniu svojej výhradnej pôsobnosti v oblasti tvorby právneho poriadku SR. Kontroverzný zákon, ku ktorému má maďarská vláda prijať vykonávacie predpisy, vstúpi do platnosti 1. januára 2002. Zahraničný výbor v prítomnosti štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí SR Jaroslava Chlebu konštatoval, že maďarský zákon zámerom, významom a potenciálnymi dôsledkami prekračuje teritórium Maďarskej republiky a rámec dvojstranných vzťahov. Zákon nerešpektuje základné zásady a normy medzinárodného práva a má exteritoriálnu pôsobnosť, čo predstavuje zásah do štátnej suverenity SR. Chlebo na rokovaní informoval poslancov o pozícii SR a krokoch, ktoré SR prijala v súvislosti s týmto zákonom. Rámcový Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch schválil maďarský parlament 19. júna. Občanom hlásiacim sa k maďarskej národnosti v susedných krajinách (okrem Rakúska) poskytuje rôzne zvýhodnenia v oblastiach ako vzdelávanie, sociálne a zdravotnícke zabezpečenie, cestovanie, či realizácia na trhu práce v Maďarskej republike.
Maďarsko doručí ešte tento týždeň slovenským partnerom návrh vykonávacích predpisov k Zákonu o Maďaroch v susedných štátoch, uviedol dnes v Bratislave politický štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh, ktorý sa v slovenskej metropole zúčastnil na regionálnej konferencii predstaviteľov rezortov diplomacie krajín V4, Rakúska a Slovinska. Podľa jeho slov Budapešť s radosťou prijme pripomienky k návrhu a slovenské stanovisko zohľadní pri formovaní definitívnej podoby príslušného vládneho uznesenia. Druhý muž maďarskej diplomacie ešte detailne nepoznal stanovisko Zahraničného výboru Národnej rady SR, ktorý dnes rozhodol, že ak maďarská strana neprijme adekvátne kroky v súvislosti s výhradami SR k spomínanému zákonu, táto právna norma sa dostane na decembrové plenárne rokovanie slovenského parlamentu. Zsolt Németh verí, že vykonávacie predpisy k zákonu sa zrodia do konca roku, keďže legislatívna norma by mala nadobudnúť platnosť od 1. januára 2002. „Mimochodom, preto sme zákon formulovali ako dokument rámcového charakteru, aby sme mali priestor na konzultácie. Proces konzultácií sa teraz chýli ku koncu,” konštatoval a dodal, že so susedmi sa uskutočnilo niekoľko tuctov konzultácií, ale Budapešť je pripravená aj na ďalšie. Maďarský predstaviteľ v reakcii na obavy svojho slovenského partnera Jaroslava Chleba zo silnejúcich prejavov nacionalizmu na maďarskej politickej scéne, poprel podľa MTI akékoľvek súvislosti medzi predvolebnou kampaňou v Maďarsku a Zákonom o Maďaroch v susedných štátoch.
Niekdajší druhý muž maďarskej diplomacie István Szent-Iványi včera v zastúpení liberálneho Zväzu slobodných demokratov v Budapešti navrhol, aby zákon o Maďaroch v susedných štátoch nadobudol platnosť iba v tých krajinách, ktoré nemajú proti norme výhrady. Podľa neho ide o vážny problém zahraničnej politiky, ktorý má vnútropolitický pôvod a prináša ďalšie vážne otázky. Vo vystúpení v rámci politického diskusného dňa o európskej integrácii na pôde maďarského parlamentu líder ultrapravicovej Strany maďarskej spravodlivosti a života István Csurka zdôraznil, že Maďarsko nemôže akceptovať vstup SR a Česka do EÚ pri ponechaní platnosti Benešových dekrétov a kritizoval základné medzištátne zmluvy so susednými krajinami. Podľa neho vstup Maďarska do EÚ nebude závisieť od miery jeho pripravenosti, ale od celoeurópskeho politického rozhodnutia. Budapešť preto musí splniť predpoklady na členstvo, ale súčasne na prístupových rokovaniach rozhodne presadzovať národné záujmy. Csurka, ktorý vyjadril obavy, že Maďarsko bude musieť so vstupom čakať na Rumunsko, vyhlásil, že napĺňanie menšinových práv zahraničných Maďarov je dôležitejšie ako pričlenenie krajiny k EÚ. Premiér Viktor Orbán v reakcii na Csurkovo vystúpenie uviedol, že základné medzištátne zmluvy netreba prehodnotiť.
Niekdajší druhý muž maďarskej diplomacie István Szent-Iványi dnes v zastúpení liberálneho Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) v Budapešti navrhol, aby Zákon o Maďaroch v susedných štátoch nadobudol platnosť iba v tých krajinách, ktoré nemajú voči norme výhrady. Podľa jeho názoru ide o vážny problém zahraničnej politiky, ktorý má vnútropolitický pôvod a prináša ďalšie vážne otázky. Vo vystúpení v rámci politického diskusného dňa o európskej integrácii na pôde maďarského parlamentu Szent-Iványi predložil päťbodový plán na riešenie nedostatkov v oblasti mediálneho zákona, reformy dôchodkovej sústavy, verejného obstarávania, priehľadnosti využívania verejných prostriedkov, ako aj krajanského zákona. Predstaviteľ SZDSZ poukázal aj na fakt, že v boji proti korupcii a v úsilí o riešenie rómskej otázky sa pokrok nepodarilo dosiahnuť. Líder ultrapravicovej Strany maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP) István Csurka zdôraznil, že Maďarsko nemôže akceptovať vstup Slovenska a Česka do Európskej únie pri súčasnom ponechaní platnosti Benešových dekrétov. Súčasne kritizoval základné medzištátne zmluvy so susednými krajinami. Podľa jeho názoru vstup Maďarska do EÚ nebude závisieť od miery jeho pripravenosti, ale do celoeurópskeho politického rozhodnutia. Budapešť preto musí splniť predpoklady na členstvo, ale súčasne na prístupových rokovaniach rozhodne presadzovať národné záujmy. István Csurka, ktorý vyjadril obavy, že Maďarsko bude musieť so vstupom čakať na Rumunsko, vyhlásil, že napĺňanie menšinových práv zahraničných Maďarov je dôležitejšie ako pričlenenie krajiny k EÚ. Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v reakcii na Csurkovo vystúpenie uviedol, že základné medzištátne zmluvy netreba prehodnotiť. Maďarská vláda namiesto prehodnocovania predloží radšej pozitívne návrhy, podčiarkol premiér, ktorý pripustil, že dokumenty neriešia mnohé dôležité otázky. Je nepochybné, že z času na čas sa v procese rozširovania objavujú aj politické kritériá, povedal na margo slov predsedu MIÉP. Orbán, ale zdôraznil, že rozhodujúcou bude predsa len úroveň pripravenosti krajiny. Maďarský premiér považuje pričlenenie za prostriedok k vzostupu krajiny, ktorý na jednej strane občanom umožní dosiahnuť životnú úroveň obvyklú v západnej Európe a na strane druhej popri konkurencieschopnosti a hospodárskej sile posilní aj národnú suverenitu. Vzhľadom na rýchlosť hospodárskeho rastu by Maďarsko podľa Viktora Orbána za 15 rokov skutočne malo dosiahnuť priemernú úroveň rozvoja v EÚ
Maďarský energetický gigant MOL spolu so svojím partnerom TVK dnes začal rokovať s rakúskou OMV o predložení spoločnej ponuky na kúpu českého Unipetrolu. Informuje o tom agentúra MTI s odvolaním sa na stanovisko MOL. V súčasnosti MOL s TVK a OMV už figurujú na shortliste uchádzačov o 62,99 % akcií Unipetrolu, pričom konečnú ponuku by mali záujemcovia predložiť do dvoch týždňov. OMV sa chcel pôvodne podieľať na privatizácii Unipetrolu prostredníctvom konzorcia s českou firmou Agrofert. Zatiaľ nie je jasné, či s touto firmou budú ďalej zúčastnené strany počítať. „OMV, MOL a TVK veria, že spojením svojich síl ponúkajú najsilnejšiu kombináciu regionálnych expertov v rafinérskej oblasti, marketingu a petrochémii,” uviedol v stanovisku rakúsky OMV. Fond národného majetku ČR plánuje sprivatizovať Unipetrol najneskôr začiatkom budúceho roka. Na shortliste uchádzačov, ktorý bol zverejnený koncom októbra, figurovali okrem MOL spolu s TVK aj Conoco, Royal Dutch/Shell, britský Rotch Energy, konzorcium ENI s talianskym Agipom a pôvodne aj konzorcium OMV a Agrofertu. Česká vláda z predaja svojho podielu očakáva približne 16 miliárd Kč, čo predstavuje 140 Kč na akciu.
Pre občanov Maďarska je Slovensko medzi šiestimi hlavnými krajinami, ktoré sú cieľom ich zimnej turistiky, čiže hlavne lyžovania. Pre Maďarov je ideálna najmä blízkosť slovenských hôr, horšie je to už so službami, ktoré môžu dostať v porovnaní s tradičnými alpskými lyžiarskymi strediskami. Na internete sa síce môžu dozvedieť množstvo informácií napríklad o hoteli Smokovec, ale ani riadok o tom, že v tomto čase je na niekoľko týždňov hotel zavretý. Spolu s ním je - s výnimkou Štrbského Plesa - mimo prevádzky v podstate väčšina zariadení cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách. Zrejme lepšie sú na prijatie maďarských turistov pripravené stredoslovenské Donovaly, Strelníky a Králiky, kde napríklad spoločnosť Patty Ski Donovaly vychádza všemožne v ústrety svojim klientom.
Na Slovensku budú 1. decembra komunálne voľby (do vyšších územných celkov), ale kandidátov na zvolenie je toľko, že väčšina ľudí nevie koho vybrať. V tom im nepomôže ani volebný hárok, ktorý už svojimi rozmermi budí zaslúženú pozornosť. V niektorých volebných obvodoch čaká voličov hlasovací lístok, na ktorom je aj 131 mien kandidátov na poslancov, takže už len jeho preštudovanie celkom určite zaberie dlhé minúty. Výber bude o to zložitejší, že zákon zakazuje akúkoľvek predvolebnú kampaň v médiách. Ľudia jednoducho nemajú skoro žiadnu šancu zoznámiť sa s osobami, ktoré budú voliť. Podľa prieskumov vo voľbách pravdepodobne zvíťazí Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré sa v mnohých obvodoch spojilo so stranami súčasnej vládnej koalície.
Prvé regionálne voľby na Slovensku majú preraziť cestu k radikálnej decentralizácii krajiny. Ako dnes píše vo svojej analýze rakúska tlačová agentúra APA, pozorovatelia ich považujú za skúšku sily pred parlamentnými voľbami, ktoré sa budú konať na jeseň budúceho roku. Reforma verejnej správy, ktorú parlament schválil v októbri, znamená prenos približne 300 kompetencií zo štátu na regionálne a komunálne samosprávy. Postupne sa má zmeniť aj spôsob financovania. Cieľom reformy je totiž posilniť rozvojový potenciál jednotlivých regiónov. Veľkú rolu pritom zohrávajú volebné zoskupenia. V princípe stoja proti sebe dve skupiny - jadrom prvej je Slovenská demokratická a kresťanská únia vedená premiérom Mikulášom Dzurindom, proti ktorej stojí opozičné Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) na čele s Vladimírom Mečiarom. Najmä táto strana by chcela dokázať, že bez nej na Slovensku nemožno vládnuť. Prieskumy verejnej mienky však signalizujú nízku účasť - je možné, že to bude menej ako 50 percent. Za dôvody nízkej účasti sa považuje sklamanie voličov politikmi a pochybnosti o význame regionálnych štruktúr. Slováci sa obávajú, že štátnu byrokraciu nahradí teraz samosprávna. Aj predvolebný boj viedli doteraz všetky strany bez nadšenia a nápadu. Zákaz využívania elektronických médií predvolebnej kampani na lesku tiež nepridal.
Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM) svoj tradičný medzinárodný futbalový turnaj Dolnozemský pohár, usporiadaný v uplynulom mesiaci v Békešskej Čabe, spojila s prezentáciou publikácie (Nielen) Po stopách našich predkov - Prvé desaťročie OSMM. Zakladajúci a súčasní členovia, ako i priaznivci nášho civilného zoskupenia s celoštátnou pôsobnosťou, sa zišli v Dome slovenskej kultúry. Predsedníčka OSMM Mária Matejdesová privítala o. i. „veteránov nášho mládežníckeho hnutia“ - prvého predsedu organizácie, v súčasnosti vedúceho odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Antona Paulika, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika a vedúceho oddelenia Ministerstva školstva MR Štefana Kraslána. Netradičnú kroniku doterajších aktivít našej nezávislej, samostatnej mládežníckej organizácie zostavil, upravil, zredigoval a na priateľskom stretnutí i predstavil ďalší zakladajúci člen, zároveň kronikár a „prvý ideo-logický tajomník OSMM” Imrich Fuhl.
Publikácia prináša príspevky, ktoré s istým časovým odstupom môžeme vnímať aj ako dobové dokumenty, nechýbajú však ani pestré spomienky a postrehy súčasných a niekdajších členov OSMM, príspevky o činnosti národnostnej rockovej skupiny AGR± a vokálnoinštrumentálnej skupiny Negatív, texty repertoáru týchto formácií a básne členov. Pokiaľ ide o bohatú činnosť našej mládežníckej organizácie v uplynulom desaťročí, účastníkom békeščabianskeho stretnutia nebolo treba o nej veľa rozprávať. Väčšina z nich totiž aktívne formovala imidž OSMM, v knižočke zachytené momenty prežila na vlastnej koži, a veru ono desaťročie chtiac-nechtiac sa spája snáď s najkrajšími rokmi zakladateľov organizácie. Pre ich „následníkov v hnutí“ prevratné roky spoločensko-politického vrenia, vďaka ktorému mohlo dôjsť i k založeniu OSMM, sa stávajú učebnou látkou. Zakladajúci aktéri nášho mládežníckeho hnutia majú bližšie k štyridsiatke ako k tridsiatke, a tak s tou symbolickou štafetou sa musia lúčiť. Zostáva nám veriť, že ju majú komu odovzdať a že na OSMM čaká ešte veľa úspešných (k)rokov.
Celoštátna slovenská samospráva (CSS) usporiadala 24. novembra v sídle Družstva odevného a domáckeho priemyslu Szirén v Sarvaši II. konferenciu vedúcich slovenských národopisných domov a národnostných zbierok. O prepotrebnú a napokon i užitočnú výmenu skúseností a o podnetné spoločné zamýšľanie sa bol tentokrát oveľa primeranejší záujem ako v prípade prvej konferencie usporiadanej vlani v Malom Kereši. V preplnenej zasadačke hostiteľského družstva odzneli múdre slová, fundované myšlienky, ktoré prítomní doplnili vlastnými skúsenosťami z fungovania našich slovenských národopisných domov a zbierok. Snáď najväčším prínosom sarvašského stretnutia je, že jeho účastníkom sa podarilo prekonať určitú skepsu vyvolanú minuloročnou, z hľadiska záujmu a účasti nie celkom vydarenou konferenciou. Hostia z Čívu (Piliscsév) sa už aj zaviazali plniť úlohu hostiteľa budúcoročnej konferencie; dúfajme, konferencie so zmysluplným obsahom a ružovou perspektívou.
Sarvašskej konferencii predsedala vedúca Podvýboru pre osvetu a vedu CSS (pôsobiaceho v rámci Kultúrneho výboru samosprávy) Anna Szabadosová. V mene hostiteľov prítomných privítal a o Slovenskom pamiatkovom dome v Sarvaši informoval riaditeľ družstva Szirén, ktoré dom v roku 1975 založilo. Michal Kiszely poukázal na morálnu zodpovednosť zriaďovateľov národopisných zbierok a právom sa pochválil tým, že družstvo neľutuje každoročne venovať na pamiatkový dom s okolo dvetisíc exponátmi viac ako polmiliónovú sumu. Pánovi riaditeľovi naozaj leží na srdci osud zbierky, lobuje za ňu aj v mestskej samospráve a snaží sa aj v tejto oblasti uplatniť svoje skúsenosti z manažmentu a marketingu. Z istého pohľadu skutočne ide o produkt, ktorý treba čím lepšie „predať“.
Predseda CSS Ján Fuzik vo svojom otváracom prejave hodnotil národopisné aktivity našich Slovákov ako úspešné, naše oblastné domy a zbierky nám právom závidia i hostia zo zahraničia. Pravda, rozprúdenie vlastivedného a tzv. záchranárskeho hnutia mnohí vysvetľujú pokročilou asimiláciou Slovákov v Maďarsku, čo je podľa predsedu CSS iba polovičatá pravda. J. Fuzik za veľmi povzbudzujúcu pokladá skutočnosť, že oduševnení jednotlivci a kolektívy nadnes už takmer v každej druhej Slovákmi obývanej lokalite krajiny pozbierali a verejnosti sprístupnili vecné pamiatky našich predkov, pričom do tejto činnosti sa čoraz výraznejšie zapájajú i miestne slovenské samosprávy.
Vedecký tajomník békeščabianskeho Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Ján Chlebnický informoval prítomných o výskumoch novej inštitúcie CSS v tejto oblasti s dôrazom na šírenie vedeckých poznatkov populárnou formou a na posiľňovanie identity našich Slovákov. Ako povedal, modernizujúci sa život v minulom storočí zákonite viedol k „vyhadzovaniu starého haraburdia“, hoci vzápätí podnietil snahu zachraňovať z vecných a duchovných hodnôt ľudovej kultúry všetko, čo sa dá. J. Chlebnický informoval aj o publikačných aktivitách ústavu, vyzdvihnúc prínos najmä dvojjazyčnej knižky Ondreja Krupu Pamätné ľudové domy, zbierky a dedinské múzeá slovenských obcí v Maďarsku z roku 1997, ktorá by sa postupne mala doplniť a rozšíriť, keďže v posledných rokoch k vtedajšej tridsiatke pribudli ďalšie naše mini-múzeá.
Helena Laczkovská v novohradskej obci Horné Peťany (Felsőpetény) nazhromaždila vzácny materiál a práve v uplynulom mesiaci sa jej z neho podarilo zriadiť pamätnú izbu. Agilná zberateľka svoje skúsenosti a postrehy odovzdala účastníkom sarvašského stretnutia, ktorí si vypočuli i príspevky regionálnych radcov CSS Márie Nagyovej a Imricha Fuhla. Potom už nasledovala veľmi plodná diskusia a otvorená výmena skúseností. Dozvedeli sme sa napríklad, že Čívanom nestačí obecné múzeum, rozhodli sa založiť originálny podpilíšsky skanzen vápenkárov. Vysvitlo tiež, že takmer v každej lokalite by potrebovali odbornú pomoc, veď zberateľskej činnosti a udržiavaniu zbierok sa venujú veľmi oduševnení, ale odbornými vedomosťami nie vždy vyzbrojení ľudia. Naše zbierky a múzeá by pritom bolo treba výraznejšie propagovať, aby ešte dlhé roky zostali „živými domami“.
Nedávne zasadnutie Miestnej slovenskej menšinovej samosprávy v Békešskej Čabe prerokovalo písomnú správu predsedu Juraja Anda o činnosti voleného zboru v posledných mesiacoch. J. Ando informoval naše noviny o tom, že 1. septembra t. r. podpísali pracovnú dohodu s Vlastivedným múzeom v Trebišove, v zmysle ktorej čoskoro vypracujú harmonogram vzájomných výstav a iných programov, ktoré majú slúžiť prehlbovaniu stykov oboch spriatelených miest. Volený zbor čabianskych Slovákov na zasadnutí rozhodol aj o tom, že tohoročné verejné fórum samosprávy sa bude konať 3. decembra v slávnostnej sále mestskej radnice. V rámci fóra bude predseda J. Ando referovať o tohoročnej činnosti samosprávy, o situácii čabianskych Slovákov, o pestovaní ich svojských tradícií. Fóra sa zúčastnia všetci členovia samosprávy, ktorí budú odpovedať na otázky obyvateľov mesta. Taktiež v decembri sa bude konať tradičný Deň národností Békešskej Čaby, ktorý zorganizuje samospráva spolu s volenými zbormi Rumunov a Rómov. Deň spestrí kultúrny program žiakov miestnej slovenskej školy.
Investorská firma Csaba Center Invest, s. r. o., nákladom štyri miliardy forintov vybudovala v centre Békešskej Čaby obrovské nákupné a zábavné centrum. Na nedávnom slávnostnom odovzdaní strediska jeden z jeho majiteľov Pavol Zsibrita konštatoval: objekt stojí na najideálnejšom mieste. Bol vybudovaný v pešej zóne, pričom je ľahko prístupný aj z hlavnej cesty vedúcej cez mesto. “Csaba Center bude slúžiť obyvateľom župného sídla a jeho okolia, kde žije približne pol milióna ľudí,“ povedal P. Zsibrita. Majitelia predajní a zábavných podnikov očakávajú v stredisku mesačne okolo 300 tisíc návštevníkov. Predajná plocha činí vyše 15 tisíc štvorcových metrov, pričom v centre je aj obchod s predmetmi slovenského ľudového umenia. V tomto nákupnom stredisku je dôraznejšie zastúpená kultúra ako v objektoch tohto zamerania. Zriadia tu napríklad galériu súčasných výtvarníkov a stálu výstavu diel svetoznámeho čabianskeho maliara Tibora Jankayho. Začiatkom nasledujúceho roku tu uvedú do prevádzky aj komplex kinosál a poštový úrad. Návštevníci plázy si môžu posedieť aj v útulnej viedenskej kaviarni. Časom tu bude zriadené divadelné pódium, kde budú prebiehať zaujímavé a lákavé programy.
“Ak niečo staviaš, hľaď, aby to aj pekné bolo, aj dobré a dlho ľuďom slúžilo” - vravievali naši predkovia. Našťastie aj my sa môžeme pýšiť viacerými vzácnymi kultúrno-historickými pamiatkami. Pri príležitosti milenárneho roka po celej krajine prebiehali veľkolepé rekonštrukčné práce, v rámci ktorých obnovili aj hodnotné stredoveké pamätihodnosti - hrady a kostoly. Prvé stredoveké kostoly vybudovali na príkaz sv. Štefana, dodnes sa v 15 župách zachovalo 47 z nich. Ročne obnovia približne 10-15 objektov. Na rekonštrukciu jedného kostola sa ujde priemerne 6,3 milióna forintov. Széchenyiho plán vydelil na rekonštrukciu stredovekých hradov a kostolov 400 miliónov forintov, ich rozdelenie závisí od počtu projektov zaslaných do konkurzu. V najsevernejšej časti Maďarska leží čarokrásna horská osada Fizér (Füzér), akoby majstrovsky aranžované v malebnom okolí. História obce je neoddeliteľne spojená s históriou jednej z najstarších a najvýznamnejších stredovekých pevností - Fizérskym hradom, ktorý je majestátny pamätník udalostí takmer deviatich storočí. Kamenný, pôvodne gotický hrad tu začali stavať za panovania . Ondreja II. roku 1235. Pozostával z hradného paláca a opevnenia. Hradná pevnosť bola významným strategickým bodom a jej význam umocňovala výhodná geografická poloha. Neskôr ju prebudoval a opevnil Štefan V. Kráľ Žigmund roku 1430 daroval hrad Jánovi a Mikulášovi Perényiovcom. Oni ho prebudovali na niekoľkoposchodový hrad a opatrili obranným valom. Sály hradu a najmä kaplnku dali ozdobiť v gotickom štýle. Po korunovaní Jána Szapolyaiho strážca kráľovskej koruny Péter Perényi tu v rokoch 1526-1527 skryl kráľovskú korunu. Hoci v období tureckých vojen sa okolité obce vyľudnili, Fizér zostal obývanou lokalitou. Po potlačení národnooslobodzovacieho boja Františka Rákócziho II. sa kráľovská koruna dostala do rúk cisára Leopolda I., ktorého oddiely vyhodili hrad do povetria. Cisár daroval hrad rodine Károlyiovcov. Hradný vrch je v súčasnosti historická pamiatka a prírodná rezervácia. Obec Fizér sa v 18. storočí zmenila na osídlenie pestrého etnického zloženia, okolo r. 1730 sa k maďarskému obyvateľstvu prisídlili Slováci a Rusíni. Fizérske panstvo bolo obrovské, patrili k nemu obce Fizér, Veľká Huta, Vágašská Huta a Malá Huta. Vlastnila ho rodina Antona Károlyiho, ktorý ho dal roku 1763 do zálohy Jozefovi Rollymu. Rolly sa snažil vyťažiť z panstva čo najviac zisku. Založil tu tri sklárske huty: hollóházsku, prédahegyskú (dnes Vágašská Huta) a veľkohutiansku. Špecializovali sa na výrobu okenného skla, ale vyrábali aj fľaše. Neexistovali však dlho. Súpis panstva z roku 1808 sa o prédahegyskej, zmieňuje na ako o zaniknutej. Fizérsky hrad je prvý stredoveký hrad v Maďarsku, ktorý bude obnovený zo Széchenyiho plánu, preto sme vyhľadali starostu obce Imricha Nováka, aby nás informoval o rekonštrukčných prácach:
- Fizérsky hrad má bohatú minulosť, ktorá plne oprávňuje k tomu, aby sme ho zachovali pre budúce generácie. Všemocný vládca - čas si totiž vykonal svoje. Obnova hradu sa začala vlastne už roku 1992, ale ročne sme mohli preinvestovať iba dva až päť miliónov forintov. Preto sa náš poslanecký zbor rozhodol, že budeme hľadať ďalšie finančné zdroje. Najskôr sme sa obrátili na župný investičný fond, odkiaľ sme dostali 60 miliónov forintov. Medzitým vláda založila Széchenyiho plán, na ktorý sme sa obrátili aj my. Začiatkom septembra t. r. nás navštívil štátny tajomník ministerstva hospodárstva Béla Glattfelder, ktorý nám oznámil radostnú správu, že na kompletnú obnovu sme dostali 80 miliónov forintov, ktoré nám budú poukazovať po čiastkach do konca r. 2002. Z tejto podpory budeme financovať ďalšie archeologické výskumy, obnoví sa vstupná veža, bašta, nosné steny, strecha a palácová veža. Ak na to bude možnosť, opäť sa budeme uchádzať o podporu zo Széchenyiho plánu. Rekonštrukčné práce dnes prebiehajú v plnom prúde. V súčasnosti navštevuje objekt 50 tisíc návštevníkov ročne, ale po ukončení prác určite vzrastie ich počet. Najmä preto, lebo medzi jeho stenami rok chránili uhorskú kráľovskú korunu. Blíži sa ďalšie výročie, Ako je známe, Fizérsky hrad vyhodili do povetria cisárski vojaci počas kuruckých vojen. Pri príležitosti 300. výročia Rákócziho boja za slobodu opäť vzrastie záujem o tento jedinečný historický hrad. Rekonštrukcii sa tešíme aj preto, lebo poskytuje pracovné príležitosti pre našich obyvateľov. Miestna samospráva chce dávať prácu v prvom rade nezamestnaným.
- Ďalšou pozoruhodnosťou obce je Pamätný ľudový dom. Povedali by ste dačo o jeho vzniku?
- Pamätný ľudový dom bol zriadený r. 1982. Vystavené exponáty darovali obyvatelia obce. Jeho zbierku hodnoverne odzrkadľuje život obyvateľov multietnickej obce. Dom, v ktorom je múzeum zriadené, bol vybudovaný r. 1879. Bol typickým rodinným domom v tzv. Chorvátskom rade. Zrekonštruovali ho tak, aby slúžil súčasne na prezentáciu fizérskej ľudovej architektúry, ale aj tunajšej bytovej a materiálnej kultúry. Dokumentované sú tu miestne tradície Maďarov, Slovákov a Rusínov, ako aj typické prvky ich kultúry. Pamätný ľudový dom bol zriadený za pomoci spolupracovníkov Múzea Otta Hermana v Miškovci. Obec sa vyznačuje aj významným stredovekým kostolom, ktorý v súčasnosti tiež obnovujú a ktorý predstavíme vo vianočnej náboženskej rubrike.
V tomto roku pripadol deň Klementa na piatok. Patrónom kestúckeho kostola je svätý Klement, z čoho vyplýva, že na Kestúci (Kesztölc) boli v nedeľu, 25. novembra, hody. Celá dedina sa týždne chystala na “pút“ - ako na Kestúci nazývajú hody. Na hlavnej ulici priťahujú zrak olejovou farbou čerstvo natreté železné brány a ploty. V starej časti dediny, “na vrchnom konci“, gazdinky vápnom vybielili pouličnú časť domov. Muži vyhrabali smeti z jarkov, prútenými metlami zamietli dvor, ba i chodník pred domom. Ženy za pomoci dcér urobili veľké upratovanie. Na sobotu sú chladničky i komory plné všakovakých pozemských dobrôt, medzi ktorými nemôžu chýbať očistené, rozporcované vykŕmené kačice, husy, hláv zbavené sliepky, z ktorých v nedeľu uvaria žltkastú, priezračnú polievku s domácimi rezancami. Samozrejme, nechýba ani bravčové a hovädzie mäso, na ktoré mnohí prisahajú, že iba z neho je dobrá polievka. Na sobotu majú gazdiné už aj napečené: viac druhov rôznych zákuskov tort a koláčov. V kestúckych pivniciach čistučké, tmavou orechovohnedou farbou natreté sudy skrývajú sem-tam ešte mútne, ale už vykysnuté kvalitné víno.
„Kolotočári“ prišli už vo štvrtok, aby na okraji novej časti obce, na tzv. “čapáši“, postavili kolotoče pre najrôznejšie vekové vrstvy - od najmenších až po dospelých. V nedeľu predpoludním už takmer pri každom dome stojí auto. Pred niektorým aj dve-tri. A nielen autá s domácou poznávacou značkou, ale i so slovenskou. Po dedine sa prevážajú príbuzní z okresov Komárno a Nové Zámky, kam sa po vojne presídlili viaceré kestúcke rodiny. Po slávnostnom obede sa celá dedina tlačí na námestí okolo strelníc, kolotočov a šiatrov. Nadišiel čas detí - a, prirodzene, aj príležitostných predavačov. Dospelí strkajú deťom päťstovky, ba i tisícky. Niektoré 10-12-ročné dieťa takto nazbiera päť až desaťtisíc forintov. Portieka predavačov, nesmierne množstvo gýčov, sa míňa, ako by ju rozdávali zadarmo. Matky varujú svoje deti, aby si peniaze odložili na rozumnejšie veci. Ich úsilie je však prevažne márne. Deti nedokážu ustrážiť.
Je čoraz chladnejšie. Zima najskôr odháňa starších, neskôr aj mladších. Iba diskdžokej neochvejne ponúka svoje lietajúce taniere a najnovšie svetové šlágre. Pridáva na zvuku, ušné bubienky sa napínajú až na nevydržanie.
Pre učiteľky slovenských národnostných materských škôl Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy sa takmer celý október niesol v znamení prípravy metodického dňa, stretnutia v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely). Podujatie sa začalo ukážkovým zamestnaním na tému Poznávanie vonkajšieho sveta. Po prehliadke škôlky na ulici Juraja Dóžu nasledovalo odborné fórum.
Kto pozvánku prijal, a bolo ich veru dosť, ten sa mohol presvedčiť, ako ju naše pani učiteľky do bodky realizovali. Medzi „delegátkami“ jednotlivých škôlok boli o. i. učiteľky z Novej Huty (Bükkszentkereszt), Starej Huty (Bükkszentlászló), Répášskej Huty, Mátraszentimre, Komlóšky, Hollóházy a Fizéru. Priebeh vydareného dňa zorganizovala odborná radkyňa Valéria Mátraiová-Erdődiová, ktorá je zároveň vedúcou komisie učiteliek slovenských národnostných skupín regiónu. Šarolta Suhá viedla ukážkové zamestnanie, ktorého témou - na radosť všetkých deťúreniec - bola jeseň, jesenné ovocie, zelenina a počasie. Z čerstvo zadováženého ovocia sa dostali na „jarmok“ tie najkrajšie, a do šalátovej misy putovali tie najvoňavejšie kúsky. Nečudo, že ich chuť i napriek previazaným očiam deti na prvýkrát spoznali. Škôlkári stopercentne presvedčili všetky učiteľky, že zeleninu, ako je mrkva, cibuľa, petržlen, bezchybne poznajú a dokonca vedia rozoznať farby jednotlivých druhov.
O minulosti komisie učiteliek slovenských národnostných skupín treba vedieť toľko, že bola znovu oživená v roku 2000 a jej cieľom je udržiavať živý kontakt medzi škôlkami, a to v prvom rade práve prostredníctvom odborných stretnutí. Doteraz sa konali dve takéto stretnutia - v Novej Hute a Répášskej Hute a po tomto úvodnom stretnutí sa rozhodlo o jarnom zasadnutí, znova v Novej Hute. Bolo by nevďačnosťou nespomenúť prítomnosť vzácneho hosťa, finančného sponzora dňa, pani Annu Bocskaiovú, predsedníčku Slovenskej menšinovej samosprávy v Rudabaňačke. Taktiež účastníčkam dobre padlo pozvanie vedenia susednej Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom, ktoré využilo možnosť slovne predstaviť čulý kultúrny a odborný život inštitúcie, jej spoluprácu s národnostnou skupinou, čo doplnilo farebnými letákmi a harmonogramom tohoročných podujatí školy. Kým si však budeme môcť povedať, že školský rok máme za sebou, na národnostnom poli jesto čo vykonať. Prajeme všetkým zainteresovaným práci zdar!
Slovenské rodiny v Maďarsku v každodennom styku už nerozprávajú, resp. veľmi málo sa rozprávajú po slovensky. Znalosť materinského jazyka rodičov, či skôr starých rodičov do základnej školy prichádzajúcich prváčikov najmä z tohoto dôvodu je prinajmenšom minimálna. Práve preto úlohou našich pedagógov je, aby deti naučili vlastne namiesto rodičov po slovensky. Táto práca si vyžaduje od učiteľov veľkú zodpovednosť, odborné znalosti, ako aj zanietenosť, angažovanosť za slovenskú národnosť. V Základnej škole s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) učitelia slovenčiny hľadajú k dosiahnutiu spomenutého cieľa čo najadekvátnejšie metódy i pomôcky, prostredníctvom ktorých by si deti obľúbili jazyk, posilnili by svoju spätosť s predkami a národnostné povedomie.
Od školského roku 2001/2002 nám rámcové učebné osnovy predpisujú (krajšie povedané: umožňujú) výučbu národopisu. Snažíme sa využívať pritom i rôzne ďalšie možnosti mimo vyučovacích hodín, aby sa naši žiaci neobvyklým spôsobom oboznámili s minulosťou, kultúrou, obyčajmi i životom svojich predkov. V uplynulých týždňoch deti, ktorí navštevujú krúžok slovenského jazyka, spoznávali tradičné slovenské jedlá, a to prostredníctvom neobvyklej vyučovacej metódy. Po spoznaní receptu nasledovalo ozajstné varenie. Jazykové laboratórium sme pretvorili na dočasnú kuchyňu, aby sme mohli spoločne so žiakmi uvariť už dobre známe parené buchty. Mnohí ich totiž ochutnali počas pobytu v táboroch na Slovensku (na Šírave, v Rejdovej), toto u nás neobvyklé jedlo však ich rodičia nepripravujú. Už po vytiahnutí prvých buchiet vôňa šíriaca sa po celej chodbe prezrádzala, že v škole sa deje čosi neobyčajné. Medzi varením dvoch dávok (15 minút) žiaci mali možnosť, aby (samozrejme, po slovensky) si spoločne opakovali “učebnú látku: príprava buchiet“, vrátane miesenia cesta. Pri opakovaní boli pomôckou zvyšky surovín, ktoré pomáhali osvojiť si nové slovenské výrazy takpovediac naostro. Najväčším zážitkom bolo chutnanie buchiet. Žiaľ, nedokázali sme ich uvariť toľko, aby zo 78 kusov dostal každý žiak školy, preto si šikovnejší odpísali recept z tabule, doma ho svojim mamám preložili, a tak sa na stôl mnohých rodín v meste a okolí dostalo tradičné slovenské jedlo.
Touto netradičnou formou sme v prvom rade oživili v deťoch chuť k učeniu sa slovenského jazyka. Žiaci si zároveň uvedomili, že si treba ctiť svojich predkov. Nová forma vyučovania sa im veľmi zapáčila, najmä fakt, že sa uskutočňuje “mimo učebných osnov”. Osobne som optimistka, pokiaľ ide o to, či sa tradičná ľudová kultúra zachová. Naši žiaci zrejme aj vďaka pareným buchtám v jazykovom laboratóriu budú hrdí na svoju slovenskosť a snáď aj v dospelom veku budú pociťovať potrebu národnostne sa prejavovať.
- Koľký rok učíte v novomestskej slovenskej škole a ako ste sa sem dostali?
- Dostal som sa na túto školu v školskom roku 2000/2001 po tom, čo sa uvoľnilo miesto učiteľa dejepisu, učím tu teda druhý školský rok.
- V ktorých triedach učíte, resp. ste učili a po koľko hodín?
Uveďte, prosím, aké učebnice, resp. pracovný zošit používate?
- Môj úväzok je 4 hodiny týždenne, po 2 hodiny v 5. a 6. ročníku. Učíme sa z učebníc vydavateľstva KORONA
- Ktorá základná škola je vašou tzv. domovskou a koľko rokov tam vyučujete?
- Učím 9. rok na ZŠ v Michaľanoch.
- Vrátiac sa k vašim študentským rokom, kde ste získali učiteľské vzdelanie a s čím ste sa zaoberali vo svojej diplomovej práci?
- Študoval som v rokoch 1988-93 na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika. V Prešove som ukončil Filozofickú fakultu, odbor dejepis-ruský jazyk. Diplomovú prácu som písal z dejepisu, zvolil som si tému Južný Zemplín počas povstania Ferenca Rákócziho II.
- Takže disponujúc dekádou skúseností vo výučbe dejepisu na Slovensku a niekoľkoročnou praxou v Maďarsku, obohacujúc tunajších žiakov o slovenské témy, a nad to všetko, ešte pochádzajúc z rodiska Františka Rákócziho! Akú paralelu by ste nám z toho mohli načrtnúť?
- Učivo o období praveku, staroveku a stredoveku, ktoré sa v Maďarsku vyučuje v 5. a 6. ročníku, je v hrubých črtách zhodné s učivom na Slovensku. Samozrejme, v národných dejinách sa v Maďarsku dáva o niečo väčší priestor “maďarskej časti” bývalého Uhorska, kým na slovenských školách zasa “slovenskej časti”, čo je, myslím, prirodzené. Úloha žiakov v novomestskej slovenskej škole v Maďarsku je trošku sťažená o to, že sa učia základné termíny dvojjazyčne.
- Postrehli ste nejaké rozdiely v metodike vyučovania v Maďarsku? Uveďte niektoré zo svojich, ktoré sa u zemplínskych žiačikov pozitívne ujali?
- Zásadné rozdiely v metodikách, podľa mňa, nie sú. Základný rozdiel v celkovom vyučovaní vyplýva z toho, že na Slovensku fungujú na 2. stupni ZŠ 5.-9. ročníky, teda aj učivo dejepisu je trošku ináč rozložené. V podstate sa posúva o 1 rok a 5. ročník tvorí akýsi úvod do štúdia dejepisu.
- Myslíte si, že modul “národopis“ v rámci dejepisu, ktorý vstúpil do 5. triedy zavedením rámcových osnov, prinesie svoje výsledky?
- Určite! Rozšíri obzor žiakov.
- Ako sa vám pracuje s novomestskými piatakmi a šiestakmi? Ako hodnotíte ich jazykovú úroveň a napokon, aký vzťah sa vám podaril vytvoriť s kolektívom a vôbec, ako sa vám páči škola?
- V novomestskej škole sa cítim veľmi dobre, našiel som tu príjemné pracovné prostredie, aj vedenie školy sa mi snažilo vyjsť s rozvrhom v ústrety. Žiaci si, myslím, zvykli na môj štýl práce. Čo sa týka ich jazykovej úrovne, tá je rozdielna, no ich snaživosť musím hodnotiť jednoznačne pozitívne.
- Ďakujem vám za rozhovor!
Celoštátna slovenská samospráva (CSS) v spolupráci s budapeštianskym Slovenským inštitútom (SI) a so Slovenským filmovým ústavom v Bratislave zorganizovala v dňoch 7. až 9. novembra deviaty ročník filmových seminárov - stretnutí so slovenským filmom. Hosťom, seminaristom a predovšetkým filmovým dielam poskytol svoje priestory už po ôsmy raz SI. Podujatie sa tentoraz nieslo v znamení “Dokumentárneho filmu a jeho miesta v slovenskej kinematografii“. V rámci slávnostného otvorenia 7. novembra sa prítomným v sále prihovoril radca Veľvyslanectva SR Milan Kurucz a predseda CSS Ján Fuzik, ktorý podujatie otvoril.
Toľko na oficiálny úvod. Dovoľte mi však, aby som - na rozdiel od svojho pôvodného zámeru napísať článok takpovediac anonymne (o “vlastných“ podujatiach sa informuje objektívne veľmi ťažko) - písala napokon značne subjektívne a absolútne sa hlásiac k svojmu menu. Novembrové filmové podujatie sa stalo tradíciou, pojmom, ktorý sa dostal do povedomia milovníkov filmu a našich študentov - hoci nie v takej miere, ako by sme si to želali. Plne si uvedomujeme zaťaženie vysokoškolákov a filmové semináre ponúkame len ako doplnkový program informatívneho, kultúrneho a jazykového charakteru, - bolo by však skvelé, keby v budúcnosti nezostal len tým “doplnkom“, ale stal by sa - samozrejme len pomyslene - plnohodnotnou časťou školského rozvrhu. Napriek tomu, že počtom seminaristov sa tohoročné podujatie zaraďuje medzi tie “najobsadenejšie“, je mi ľúto, že filmy, ktoré inak naši študenti nemajú možnosť vidieť, si nepozrelo ešte viac mladých ľudí. Tým nechcem tvrdiť, že je to kvôli nezáujmu, veď do organizovania a realizácie seminára zasahuje viac “praktických“ faktorov, nebude na škodu spomenúť ich. I v tomto roku bol najväčším problémom termín. Je naozaj ťažké nájsť optimálny dátum - snažíme sa prispôsobiť chodu našich gymnázií a vysokých škôl, teda potenciálnych záujemcov, avšak takisto sa vždy musíme prispôsobiť slovenským distribútorom filmov (títo niekedy s poskytnutím filmu váhajú, čakajú - a tak musíme čakať aj my) a našim odborným lektorom - hosťom zo Slovenska. Takisto občas počúvame otázku (výčitku?), prečo premietame filmy aj cez deň a nie iba po pracovnej dobe, veď takto sa na ne ľudia nedostanú. Vzhľadom na obsahové zameranie, cieľ seminárov a finančné prostriedky by sme to jednoducho nezvládli - to by totiž toto stretnutie muselo byť aspoň týždňové. Z tohoto dôvodu beží program celý deň s tým, že tie filmy, o ktorých predpokladáme, že o ne majú záujem aj “diváci z ulice“, premietame v popoludňajších hodinách a večer. Podujatie je totiž spojením seminára, organizovaného PREDOVŠETKÝM pre našich študentov a akéhosi “minifestivalu“. Jeho účastníci - seminaristi - sú spolu po celé dni, pričom okrem sledovania filmov si vypočujú aj doplňujúce prednášky a informácie.
Som presvedčená, že tohoroční seminaristi, ale i záujemcovia, ktorí sa prišli pozrieť len na jednotlivé filmy, si naozaj mali z čoho vybrať. Ak mám hovoriť o “jadre“ účastníkov, prakticky od počiatkov seminárov sú na ňom prítomní gymnazisti z Budapešti a z Békešskej Čaby, ako aj poslucháči Vysokej školy pedagogickej Jánosa Vitéza v Ostrihome a ELTE. V tomto roku sa k nim opäť pridalo niekoľko študentov z Katolíckej univerzity P. Pázmaňa v Pilíšskej Čabe a pricestovali i študenti a pedagogičky z Vysokej školy Samuela Tešedíka v Sarvaši. Segedínsku univerzitu zastupovala pani lektorka Viera Barková, ale prišli aj “verné seminaristky“ z Békešskej Čaby, ktoré v tomto roku maturovali. Ak som už i doteraz naznačila naozaj vynikajúci a náročný obsah seminára, je to predovšetkým zásluha režiséra dokumentárnych filmov Marka Škopa, ktorý na základe nami naznačených tematických okruhov zostavil skutočne perfektný program. Nuž a ak som aj mala trochu obavy, nakoľko dokumentárne filmy oslovia našich študentov (a najmä tých mladších, 16-17-ročných), po premietnutí prvých sa moje obavy rozplynuli, pretože ich skutočne oslovili, zaujali a mnohé potešili. Marko Škop vybral všetko vynikajúce, zaujímavé a navyše na rôznych prehliadkach a festivaloch ocenené filmy. Hneď v prvý deň - pred premietnutím hraného filmu Evy Borušovičovej pre mladých a o mladých Vadí-nevadí z roku 2001 - to bol dokumentárny film Most Márie Valérie režiséra Petra Kerekesa, ktorý účastníkov otváracieho večera filmového seminára oslovil najmä svojou aktuálnosťou. Na druhý a tretí deň potom nasledovali filmy, zaradené do týchto tematických okruhov: Skupinové portréty (napríklad film Marka Škopa Ochrana úradu o tom, čo všetko predchádza inaugurácii hlavy štátu - z pohľadu body-guardov), Neľahký život v dokumentárnom filme (napr. film Natále Vídenskej Lepší život o slovenských au pair-kách v Anglicku, ale aj Rómsky dom už spomínaného Marka Škopa, krédom ktorého je to, že “je to ťažké, ale oplatí sa bojovať“), Láskavý pohľad v dokumentárnom filme (napríklad snímka Jany Pirohovej To sme my, ktorý naozaj “láskavo“ hovorí o tom, ako postihnutí ľudia pomáhajú ešte postihnutejším), Ľudia východného Slovenska (Jaro Vojtek: Vtedy na východe o dedine, ktorá sa dostala do povedomia zjaveniami Panny Márie), nuž a potom to boli snáď najsilnejšie a dušu najviac drásajúce filmy, ktoré sa vracajú do histórie: v tematickom okruhu Portrét z minulosti to bola snímka režiséra Dušana Trančíka Tisove tiene, ktorá podala objektívny obraz vojnového Slovenského štátu Jozefa Tisa a v tematickom okruhu Silné príbehy z minulosti myslím každého najviac oslovil prekrásny film Mateja Mináča Sila ľudskosti, ktorý na postave záchrancu 667 židovských detí Angličana Nicholasa Wintona ukázal - nuž čo iné, ako “silu ľudskosti“ - človeka, ktorý je podľa moderátora filmu “jedným z najslušnejších ľudí, akých kedy stretol“. Program okrem už spomínaného filmu Evy Borušovičovej doplnili ešte dva celovečerné filmy. Hana a jej bratia - príbeh hľadania vlastnej identity - Vladimíra Adáseka z roku 2001 a Krajinka Martina Šulíka, ktorá opäť - ako aj v minulom roku - zaplnila kinosálu. Nechýbali ani študentské animované a dokumentárne filmy poslucháčov Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave.
Účastníci seminára sa v doplňujúcich informatívnych prednáškach dozvedeli čo-to o žánri dokumentárneho filmu, o jeho tvorcoch a možnostiach (Marko Škop), najnovšie správy o dnešnej situácii slovenskej kinematografie (generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký), ako aj niekoľko zaujímavostí o Vysokej škole múzických umení a najmä o jej Filmovej a televíznej fakulte, dekanom ktorej bol niekoľko rokov pravidelný a očakávaný hosť a lektor našich filmových seminárov prof. Ondrej Šulaj.
Samozrejme, filmový seminár, to nie sú len projekcie a prednášky, to sú aj spontánne reakcie a rozhovory po ukončení jednotlivých premietaní, na obede, pri večeri či káve. Nuž a my - organizátori - môžeme len dúfať, že tohoročný seminár splnil svoje poslanie, že zabavil a poučil, že vzbudil záujem o dianie na Slovensku, ale aj o samotný žáner - film a v rámci neho o dokumentárny film, ktorý, podľa slov Marka Škopa, má hovoriť “predovšetkým o ľuďoch“.
Výsledky bilaterálnej vedeckej spolupráce medzi akadémiami vied Slovenskej republiky a Maďarska prezentovali odborníci na konferencii, ktorá sa konala v druhej polovici novembra v Bratislave. Išlo o prvé významné podujatie, ktoré pripravili kancelárie pre spoluprácu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave a Maďarskej akadémie vied (MTA) v Budapešti. Vedeckí pracovníci obidvoch akadémií predstavili formou prednášok a posterov výsledky riešenia okolo 20 spoločných projektov z rôznych oblastí vedeckého bádania. Sú medzi nimi napríklad projekty zamerané na hydrológiu a botaniku, endokrinológiu, matematické a fyzikálne vedy, archeológiu a spoločenskovedný výskum. Zástupca generálneho sekretára MTA Attila Meskó konštatoval, že už prvé hodiny rokovania preukázali dobré výsledky spolupráce v matematických, fyzikálnych, biomedicínskych vedách, v oblasti modelovania povrchových EKG, v spoločenskovednom výskume, archeológii a iných oblastiach. Sú pokračovaním dlhoročných vzájomných kontaktov. Spolupráca SR a MR je veľmi významná aj z hľadiska úspešnosti oboch krajín v rámci európskeho výskumu, povedal. Dôležitosť konferencie spočíva nielen v monitorovaní doterajšej spolupráce, ale i v načrtnutí projektov na budúce obdobie. “Slovenská akadémia vied má uzavretých 53 bilaterálnych dohôd o spolupráci s rôznymi krajinami a Maďarská republika a MTA je po Českej republike druhým najvýznamnejším partnerom SAV,” vyzdvihol vedúci odboru zahraničných vzťahov SAV Ivan Horváth. Okrem spomenutých oblastí poukázal na spoločný výskum SR a MR vo sfére životného prostredia na oboch stranách Dunaja, dávnej i novodobej histórie. Účastníci konferencie venovali pozornosť aj výskumu národnostných menšín a výsledkom archeologického prieskumu na území lokality svetového prírodného dedičstva - národných parkov Aggtelek - Domica. Veľvyslanec MR v SR Miklós Boros označil vedeckú konferenciu za veľmi významnú udalosť v maďarsko-slovenských vzťahoch. Vyslovil radosť, že sa konala na pôde Kultúrneho inštitútu MR v Bratislave a zdôraznil podporu vedeckej spolupráci oboch krajín.
V bratislavskom Kultúrnom inštitúte Maďarskej republiky sa v dňoch 19. a 20. novembra konala konferencia Slovenskej akadémie vied (SAV) a Maďarskej akadémie vied (MTA) na tému Naše spoločné akademické projekty. Zúčastnili sa jej vedeckí pracovníci z rôznych ústavov oboch akadémií s odbornými a informatívnymi prednáškami zahŕňajúcimi výsledky výskumov v oblasti matematiky, fyziky, medicíny, muzikológie, archeológie, histórie, etnológie a pod. Prítomní boli aj záujemcovia širokej verejnosti. Konferenciu slávnostne otvorila riaditeľka hostiteľského inštitútu Éva Czimbalmosová-Molnárová a vo svojom úvodnom príhovore vyslovila veľmi závažný fakt, ktorý si už vedecká obec dlho uvedomuje; že do konkurzov a súťaží Európskej únie (EÚ) musíme vstupovať spoločne, a vedeckí pracovníci oboch našich krajín sa musia pripojiť k vedeckým výskumom EÚ.
“Medzinárodná spolupráca odborníkov vo všetkých vedeckých disciplínach je dnes už samozrejmá vec,“ povedal vo svojom príhovore vedecký tajomník SAV Dušan Kováč. Vzájomné spoznávanie sa skvalitňuje spoluprácu a v značnej miere napomáha začlenenie sa oboch štátov do vedeckých štruktúr EÚ. Vedecké a výskumné ústavy sú neziskové pracoviská, ktoré môžu rozvíjať medzinárodnú spoluprácu. MTA je na tom o niečo lepšie. Súvisí to s historickým vývojom, pretože pred rokom 1989 komunistický režim v Maďarsku predsa len nebol natoľko tvrdý pokiaľ išlo o kontakty vedeckých pracovníkov so zahraničím, ako normalizačný režim v bývalom Československu. Po roku 1989 sa však aj slovenská veda usiluje všemožne nahradiť to, čo zameškala. SAV spolupracuje prakticky so všetkými krajinami na svete, kde sa koná vedecký výskum. Je celkom samozrejmé a prirodzené, že najužšie kontakty má s bezprostrednými susedmi a možno aj prekvapivo intenzívna spolupráca na poli vedy je medzi akadémiami vied SR a MR. Táto spolupráca je nadštandardná, čo je normálne, lebo napriek celej globalizácii dnes už vďaka jednoduchým virtuálnym kontaktom ešte aj vo vedeckej spolupráci platí a dlho bude platiť, že bezprostredné kontakty v určitých vedných oblastiach, ktoré sú postavené na experimentoch, sú dôležité a bez týchto kontaktov ani spolupráca nie je celkom dobre možná.
Na konferencii sa uskutočnila vzájomná prezentácia výsledkov spolupráce a táto výmena informácií je prvým krokom, ktorý by mal poukázať na to, čo všetko sa doteraz urobilo. Možno treba otvoriť aj niektoré nové problémy a niektoré nové možnosti spolupráce. Zo spoločných diskusií pravdepodobne vyjdú podnety pre budúcu spoluprácu v rámci EÚ. Vieme, že veda na Slovensku i v Maďarsku stojí pred ďalšou úlohou uplatniť sa v európskom výskumnom priestore. Slová ako “európsky výskumný priestor“ sa chápali donedávna ako niečo módne, dnes už to berieme ako realitu, ktorá postupne dostáva svoju tvár a je dôležité, aby aj malé krajiny ako je Maďarsko a Slovensko, kde infraštruktúra vo vede je trošku pozadu oproti ostatným, hlavne veľkým a bohatším európskym krajinám, našli svoje miesto v tomto výskumnom priestore. Dôležitým prvkom k dosiahnutiu tohto cieľa je intenzívna spolupráca.
Kancelárie pre spoluprácu SAV a MTA v Bratislave i v Budapešti vychádzajú vo veľkej miere v ústrety vedeckým pracovníkom a ich organizáciám, aby v spolupráci pokračovali. Veľký dôraz sa pritom kladie na výskum minorít a na podporu menšín v oboch krajinách. Kanceláriám pre spoluprácu sa podarilo vybudovať kontakty i so Slovenským výskumným ústavom v Békešskej Čabe a spoločne odštartovali výskum o používaní jazyka Slovákov v Maďarsku. Výsledky výskumov týkajúcich sa našej Slovače a Maďarov na Slovensku kancelárie prezentovali na konferencii v Ostrihome.
Spoločné maďarsko-slovenské projekty oboch akadémií vied poukazujú na dlhodobú spoluprácu medzi našimi akadémiami, niektoré vedecké pracoviská spolupracujú už 30-40 rokov. Táto konferencia zapadá do série významných slovensko-maďarských podujatí, ktorých cieľom je vytvárať mosty porozumenia a podmienky pre spoluprácu medzi oboma národmi, aby sme sa ako spoločensky a vedecky zrelé národy začlenili do radov európskych krajín. Vďaka pozitívnemu obratu v slovensko-maďarských vzťahoch, ktorý nastal v posledných rokoch, sa zintenzívnila aj vedecká spolupráca medzi našimi akadémiami a vedeckými pracovníkmi a výsledkom toho je aj bohatá plejáda projektov. V súčasnosti je asi 25 fungujúcich spoločných projektov, ktoré prinášajú konkrétne výsledky a ktorých prezentácia bola hlavným motívom bratislavského podujatia.
V popoludňajšom programe konferencie ako prvý vystúpil Karol Tomiš z Ústavu svetovej literatúry SAV s príspevkom Plodná spolupráca, v ktorom zhrnul výsledky práce literárnych vedcov a historikov zaoberajúcich sa maďarsko-slovenskými literárnymi vzťahmi, i keď pripomenul, že v minulosti Ústav svetovej literatúry SAV nevenoval dostatočnú pozornosť maďarskej literatúre. V diskusii nezabudol pripomenúť záslužnú prácu L. Sziklayho, ktorý už v päťdesiatych rokoch často chodil do vedeckých ústavov a archívov na Slovensku, aby získaval materiály k svojim výskumom slovenskej menšiny v Maďarsku. Aj keď jeho práce boli vypracované z maďarského hľadiska, L. Sziklay považoval už vtedy za veľmi dôležitú výchovu a vzdelávanie minorít v duchu svojej identity.
Spoločenskovedný ústav SAV v Košiciach sa už štvrť storočia zaoberá problémami a výskumom etnických minorít na Slovensku, je preto prirodzené, že predstaviteľ novovytvoreného Výskumného ústavu minorít v Maďarsku László Szarka oslovil a vyzval vedeckých pracovníkov na užšiu spoluprácu. Mária Homošiová zo Spoločenskovedného ústavu skúmala medzigeneračné súvislostí vzorky nemeckých, chorvátskych, slovenských a bulharských rodín žijúcich v Maďarsku. Objektom výskumu boli rodiny homogénneho typu, teda také, kde obaja rodičia boli napríklad Slováci, a rodiny heterogénne, kde jeden z manželov je príslušníkom väčšinového národa. Vždy odpovedal jeden respondent, teda manžel, rodič alebo dieťa. Jednoznačne sa preukázalo, že v prípade Chorvátov a Slovákov boli odpovede takmer identické, kým odpovede Nemcov a Bulharov sa v značnej miere líšili. Etnicky homogénne rodiny majú silnejšie vyvinutú príslušnosť k minorite ako je to v prípade heterogénnych rodín. Najnižšie etnické povedomie majú k svojej národnosti Slováci, potom Chorváti. S väčšinovým národom a maďarským jazykom sa najviac identifikovali Nemci, najmenej Bulhari. Výskum bol parciálny, nemal dosah na celú krajinu. Spracované boli odpovede 650 respondentov, to znamená 650 rodín.
Spoločenskovedný ústav SAV v Košiciach a Ústav pre výskum menšín v Maďarsku má vypracovaný projekt na spoločný výskum etnických procesov v menšinových komunitách na Slovensku a v Maďarsku. Dlhoročná spolupráca existuje aj medzi oboma historickými ústavmi akadémií. Vyplýva to z našich spoločných dejín a túto spoluprácu zastrešuje už niekoľko desaťročí spoločná Komisia slovensko-maďarských historikov. Táto komisia však nepracovala vždy s veľkým nasadením a s takými výsledkami ako sa to črtá v súčasnosti, pretože spolupráca sa dlhé roky zakladala najmä na obojstranných výmenných pobytoch s cieľom archívneho výskumu a získavaní kópií artefaktov. Určité pramenné materiály sú uložené v maďarských, iné v slovenských archívoch. Vzhľadom k tomu dochádzalo veľmi často aj k tomu, že na oboch stranách boli paralely toho istého problému, historické ústavy neevidovali projekty, ktoré by sa boli zakladali na spoločnom výskume. Táto situácia pretrvávala pomerne dlho, aj keď nemožno úplne vylúčiť, žeby niektorí vedci nespolupracovali s kolegami susednej krajiny, ale táto spolupráca nebola inštitucionalizovaná a neexistovali konkrétne spoločné projekty. Pri spoločných výskumoch v minulosti bolo príznačné, že sa prezentovali skôr emocionálne ako odborné výsledky.
V posledných rokoch pod vplyvom spoločenských a politických zmien došlo k veľmi pozitívnemu posunu a aktívnemu zlepšeniu vzťahov medzi historikmi. Dnes je vďaka intenzívnejším stykom oboch akadémií lepšia komunikácia aj medzi historikmi. Výmeny názorov sú vyberanejšie a vďaka tomu je oveľa dôkladnejšie poznávanie vzájomných výskumných prameňov, čím dochádza k zlepšeniu celkovej odbornej spolupráce. Je tu aj skutočnosť, že nastúpila nová, mladšia generácia, ktorá má oveľa pružnejší prístup k riešeniam daných problémov. Spoločná slovensko-maďarská komisia historikov v posledných rokoch začala veľmi intenzívne spolupracovať v novom zložení. Dušou a hnacou silou, ako aj predsedom tejto komisie je L. Szarka. Pod jeho vedením komisia začala pravidelne raz ročne zasadať, a tieto stretnutia sú nielen zasadania členov, ale vždy sú spojené aj s vedeckou konferenciou. Na vedeckých konferenciách sa riešia problémy spoločné pre obe strany, teda tie, ktoré sa týkajú obdobia našich spoločných dejín. Takáto konferencia sa konala vlani v Ostrihome a bola tematicky zameraná na Počiatky našej minulosti, ktorej najväčším prínosom pre spoluprácu bolo stretnutie riaditeľov oboch historických ústavov, ktorí sa dohodli na spoločných projektoch. Na konferencii boli prítomní aj predseda MTA Ferenc Glatz a vedecký sekretár SAV Dušan Kováč. Prvým významným krokom, ktorý vyšiel z ostrihomského zasadnutia bola prezentácia Historického ústavu SAV v Slovenskom inštitúte v Budapešti. Komisia sa dohodla, že bude pokračovať v tradícii každoročných zasadnutí spojených s konferenciou a na budúci rok bude zasadať v Miškovci.
Dvojdňová bratislavská vedecká konferencia o našich spoločných akademických projektoch bola veľmi širokospektrálna, odzneli na nej úzko odborné (súvisiace so slovensko-maďarskou spoluprácou v matematických vedách, v skúmaní vzťahov kozmického žiarenia ku kozmickému počasiu, prípadne v oblasti slovensko-maďarského muzikologického výskumu), ako aj spoločenskovedné a historicko-vedné prednášky o archeologickom prieskume na území lokality svetového prírodného dedičstva národných parkov Aggtelek-Domica. V atmosfére konferencie bol citeľný veľký záujem odborníkov o vzájomnú spoluprácu a jednoznačné snahy spoločne prispieť svojimi výsledkami k vedeckým poznatkom európskeho rozmeru.
Miestna slovenská menšinová samospráva v Slovenskom Komlóši a tamojšia pobočka Zväzu Slovákov v Maďarsku zorganizovali 16. novembra v tomto dolnozemskom meste spomienkovú slávnosť pri príležitosti 130. výročia narodenia a 90. výročia úmrtia Ondreja L. Áchima. Program sa začal na Novom cintoríne kladením vencov k hrobu Michala Lehoczkého za prítomnosti vedúcich osobností mesta, členov Zväzu maloroľníkov a príslušníkov Kruhu priateľov Slovenského Komlóša v Budapešti. Miestny historik Ondrej Lopušni povedal niekoľko slov o činnosti M. Lehoczkého v roľníckom hnutí. Po vzdaní pocty sa účastníci slávnosti stretli v mestskej knižnici, kde si vypočuli prednášky o roľníckom hnutí a o jeho vedúcich osobnostiach - Ondrejovi L. Áchimovi a Michalovi Lehoczkom. Podujatie uviedol predseda miestnej slovenskej samosprávy dr. Michal Antal, ktorý privítal prednášateľov, primátora mesta, predsedu a členov miestnej pobočky Zväzu Slovákov v Maďarsku, rodákov žijúcich v Budapešti a členov Zväzu maloroľníkov. Pripomenul, že Ondrej L. Áchim i Michal Lehoczky boli sedliacki vodcovia z Dolnej zeme, ktorí mali veľký vplyv na Komlóšanov, ale aj na celkovú vtedajšiu politiku.
S prvou prednáškou vystúpila historička, publicistka Eszter Molnárová z Budapešti, ktorá priblížila prítomným osobnosť Ondreja L. Áchima a hovorila aj o jeho mieste v maďarskej literatúre. Podľa jej názoru jeho osobnosť sa len slabo odráža v literatúre. Dodnes sa však podarilo zachovať štyri Áchimove listy. Z tých vysvitne, že bol veľmi pekný a tvrdý človek, čo mal na srdci, to na jazyku, preto sa neraz dostal do konfliktu, ba aj pred súd. Osobne sa poznal s Adym, ktorý ho nazval "Apollónom sedliakov".
Békeščabiansky historik Ján Gomboš prednášal o nasledovateľoch Áchima v Slovenskom Komlóši. Jedným z nich bol Michal Lehoczky, komlóšsky rodák, ktorý bol istý čas richtárom. Za jeho richtárčenie vyvlastnili pôdu a dal ju chudobným na splátky. Pochádzal zo zámožnej rodiny, ktorá dala Komlóšu niekoľko významných osobností. Po vojenskej službe sa zapojil do sedliackeho hnutia a neskôr sa stal vodcom Komlóšanov. 7. a 8. júna 1908 Achim organizoval v Békešskej Čabe kongres sedliakov a roľníkov, na ktorom bolo zastúpených 400 obcí. Tu sa na stranu sedliakov pripojili davy ľudu a zvolili si vedenie, v ktorom sa stal spolupredsedom Michal Lehoczky. Na dvojdňovom tzv. Turíčnom kongrese bol prítomní aj Milan Hodža a Aurel Vlad, ktorí spolu s účastníkmi zhromaždenia ostro protestovali aj proti pomaďarčovaniu.
S poslednou prednáškou vystúpil miestny historik Ondrej Lopušni, ktorý sa zameral na osobnosť Michala Lehoczkého a načrtol aj vtedajší život Komlóšanov. Všetky tri prednášky boli pokračovaním fóra o Áchimovi, ktoré sa začalo v Budapešti, pokračovalo v Békešskej Čabe a skončilo sa v Slovenskom Komlóši. Materiály, ktoré na nich odzneli, by mali vyjsť knižne v budúcom roku, čím sa obohatí literatúra roľníckeho hnutia v Uhorsku, resp. v Maďarsku.
Už tretí rok každú stredu od 15.30 do 20.00 hodiny sa stretávajú poslucháči troch skupín jazykového kurzu Slovenskej samosprávy Budapešti na ulici Akadémia č. 1. Predsedníčka zboru Zuzana Hollósyová nám prezradila, že taký veľký záujem o kurz ešte nikdy nebol. Podľa nej je to vďaka tomu, že na vysokých školách je povinné zložiť štátnu skúšku stredného stupňa z jedného svetového a z jedného ľubovoľne zvoleného jazyka. Kvôli mnohým záujemcom museli zlúčiť vlaňajšiu prvú a druhú skupinu, lebo na ďalšiu - štvrtú - nie sú financie. Ako sme sa dozvedeli, do skupiny začiatočníkov chodia momentálne dvadsiati piati, druhú - zlúčenú - skupinu navštevujú štrnásti a počet frekventantov pripravujúcich sa na štátnicu sa mení.
Medzi poslucháčmi, pripravujúcimi sa zložiť jazykovú skúšku, sme našli Uršuľu Fürediovú z Répášskej Huty. Pravdepodobne viete, že táto dedinka učupená v lone Bukových hôr, je obývaná Slovákmi. Aj Uršuľa sa začala učiť slovenčinu už v tamojšej základnej škole, ale počas štúdií na strednej škole veľa zabudla. Pred dvoma rokmi začala študovať na Technickej univerzite v Budapešti. Diplom bez štátnej skúšky z cudzieho jazyka nedostane. Jej rodičia ešte hovoria po slovensky, ale ona už neveľmi, hoci teraz z mesiaca na mesiac čím viacej rozumie. Od septembra tohto roku navštevuje kurz slovenčiny, ktorý vedie pani profesorka Hana Kollárová. Najprv sa prihlásila na kurz pre mierne pokročilých, ale na radu pani profesorky teraz už chodí do kurzu pre pokročilých. Ako Uršuľa povedala, na jar si zmerá svoje sily na štátnici, pričom v budúcnosti chce používať jazyk svojich predkov.
Na skúšku sa pripravuje aj stredoškoláčka Agneša Ferencziová. Osem rokov sa učila slovenčinu v základnej škole, teraz ako študentka strednej školy turistického ruchu, si chce prehĺbiť svoje jazykové vedomosti. Ako povedala, jej matka pochádza z Bardejova, preto jej slovenčina nie je celkom neznáma. Aj ona sa v tomto roku prihlásila do jazykového kurzu pre mierne pokročilých, ale za krátky čas ju tiež preradili do tretej skupiny. Medzi jej perspektívnymi plánmi hrá slovenčina dôležitú úlohu, lebo Agneša sa chystá na vysokú školu ekonomickú. Rada by sa zaoberala turistickým ruchom, i preto si chce vybudovať výborné styky s krajinou, z ktorej pochádza jej matka.
Slovenská menšinová samospráva v Tatabányi-Bánhide, Kultúrny dom A. S. Puškina a miestny spevácky zbor zorganizovali 19. novembra v Bánhide župné stretnutie slovenských ľudových speváckych zborov. Stretnutie otvoril predseda menšinového výboru Mestského úradu v Tatabányi dr. Imre Németh, ktorý po privítaní účastníkov zdôraznil potrebu pestovania ľudových tradícií a kultúry, ako aj pravidelného schádzania sa. Ako povedal, v ich regióne sa slovenská kultúra zachová i prostredníctvom ľudových piesní. Prítomných privítala aj členka miestnej slovenskej samosprávy Ružena Izingová Pružinová. Riaditeľka Kultúrneho domu A. S. Puškina spomenula ťažkosti, ktoré museli zdolať organizátori tohto podujatia a predstavila iniciátora stretnutia, experta v oblasti ľudovej hudby Stanislava Brossa. Konštatovala, že prítomné spevokoly z Bánhidy, Tardošu a Síleša (Vértesszőlős) prezentujú ľudové piesne z Vértešu a Gereče a chcú tvoriť taký spoločný spevácky zbor aký existuje v Pilíši. To znamená, že sa neplánujú spojiť, ale na župných, celoštátnych a zahraničných podujatiach, najmä na Slovensku, by chceli vystupovať spoločne. Ružena Izingová Pružinová potom už pozvala na pódium spevákov. Ako prvý sa predstavil tardošský zbor Gereče, po ňom nasledovali Sílešania a Bánhidčania. Na záver si spoločne zaspievali niekoľko slovenských ľudových piesní. Po kultúrnom programe sa všetci účinkujúci stretli pri chutnej večeri, kde si mohli neviazanou formou vymieňať svoje názory a skúsenosti.
V kultúrnom dome VII. obvodu Békešskej Čaby v Mederi (Mezőmegyer) sa nedávno konala tohoročná súťaž spevákov a hudobníkov Békešskej župy, ktorú usporiadal miestny kultúrny dom v spolupráci s Čabianskou organizáciou Slovákov. Speváci predniesli ľudové piesne z Kardošu, Kondorošu, Čaby, Mederu ale i iných osád. Všetci bez výnimky zožali vrelý potlesk nadšeného obecenstva. Citaristi, ktorých bolo tohto roku menej ako vlani, tiež očarili prítomných. Výsledok súťaže spevákov každého prekvapil. Porota udelila prvenstvo 13-ročnej Čabianke, siedmačke jaminskej školy na ulici I. Madácha Tímei Tejesovej. Na druhom mieste skončila Mária Bakulyová z Kondorošu a na treťom Emília Kovácsová z Békešskej Čaby. Malá speváčka z Čabasabadi Katarína Žanet Kesjárová si odniesla zvláštnu cenu poroty. Spomedzi citaristov najlepší výkon podal Michal Botyánszki z Békešskej Čaby, ktorý hrá na citare na profesionálnej úrovni. Porota udelila dve druhé ceny, o ktoré sa podelila víťazka speváckej súťaže Tímea Tejesová a Jozef Kormányos, tretie miesto obsadil Sabolč Lustyik z Békešskej Čaby. Zvláštnu cenu poroty dostal žiak Michal Kesjár z Čabasabadi.
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Štátny pedagogický ústav, vydavateľstvo Mladé letá, Matica slovenská, Spolok slovenských spisovateľov a Jazykovedný ústav L. Štúra SAV vyhlasujú
jubilejný 10. ročník celoslovenskej súťaže
Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko
Cieľom súťaže je podchytiť, rozvíjať a prehĺbiť záujem detí a mládeže o slovenčinu a Slovensko, o významných dejateľov svojho kraja, o miestne spoločenské a kultúrne problémy, o nárečia svojho kraja, svoj rodostrom a iné aktuálne otázky spojené so slovenčinou a Slovenskom formou slohových úloh, pokusov o umelecké vyjadrenie myšlienok v podobe prozaických žánrov, básní a iných foriem jazykového prejavu.
Do súťaže sa môžu zapojiť žiaci všetkých typov a druhov základných a stredných škôl na území Slovenskej republiky prostredníctvom škôl, metodických oddelení odborov školstva a kultúry, metodických centier, knižníc, regionálnych kultúrnych centier a iných subjektov a v zahraničí prostredníctvom slovenských spolkov a združení. Súťažné práce sa budú posudzovať v štyroch kategóriách. V troch sa posudzujú práce žiakov zo škôl na Slovensku nasledovne: v 1. kategórii práce žiakov 1. stupňa ZŠ, v 2. kategórii práce žiakov 2. stupňa ZŠ a žiakov 1. až 4. ročníka osemročných gymnázií a v 3. kategórii práce žiakov stredných škôl. V štvrtej kategórii sa posudzujú práce žiakov zo zahraničia. Do celoslovenského kola sa môžu vybrať maximálne 3 súťažné práce v každej kategórii z jednej školy. Každá práca musí mať nasledovné identifikačné znaky: meno a priezvisko žiaka, ročník, adresa školy, meno a priezvisko učiteľa slovenčiny. Školy a ostatní prihlasovatelia zodpovedajú za to, že zaslané práce sú prácami súťažiach žiakov, neboli už posudzované v tejto súťaži a v iných súťažiach, ako aj za dodržanie všetkých súťažných podmienok. Pri nedodržaní súťažných podmienok sa práce nebudú hodnotiť v celoslovenskom kole súťaže.
Vybrané súťažné práce do celoslovenského kola treba zaslať do 20. januára 2002 (zahraniční účastníci do 15. marca 2002) v štyroch exemplároch a s vyplnenou prihláškou na adresu: Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, 830 00 Bratislava, heslo SLOVENČINA.
Odborné poroty určia v každej kategórii 1 kandidáta na Cenu poroty, kandidátov na Hlavnú cenu a kandidátov na Čestné uznanie. Vyhlasovatelia majú právo udeliť v každej kategórii jednej z ocenených prác mimoriadnu cenu. Osobitne ocenia učiteľov a školy podľa počtu a úrovne súťažných prác žiakov. Slávnostné vyhlásenie výsledkov 10. ročníka súťaže bude koncom júna 2002 v Nových Zámkoch v rámci Cyrilometodských dní slovenského písomníctva a kultúry.
Celoštátna slovenská samospráva pokladá za dôležité osobné stretnutia a pernamentné kontakty s predstaviteľmi jednotlivých cirkví a občianskych organizácií doma i v materskej krajine, ako aj neustále prehlbovanie dialógu a spolupráce. Dňa 14. novembra 2001 zavítala delegácia CSS na oficiálnu pracovnú návštevu do Trnavy. Predsedu CSS Jána Fuzika a predsedníčku Náboženského podvýboru Ildiku Klauszovú Fúzikovú privítal v Arcibiskupskom paláci podpredseda Konferencie biskupov Slovenska J. E. Mons. Ján Sokol, bratislavsko-trnavský metropolita-arcibiskup. Cieľom stretnutia bolo opätovne informovať J. E. Mons. Jána Sokola o pretrvávajúcej neblahej situácii slovenských katolíkov žijúcich v Maďarsku, ktorí dodnes nemajú v duchu 2. vatikánskeho koncilu zabezpečenú pastoráciu v rodnej reči. Bolo by to potrebné najmä v záujme zachovania a ďalšieho rozvoja cyrilometodskej kresťanskej tradície, ako aj prehĺbenia náboženského a národného povedomia slovenských katolíkov.
J. E. Mons. Ján Sokol prisľúbil pomoc pri riešení tohto neprijateľného stavu a sľúbil, že sa obráti na Konferenciu maďarských katolíckych biskupov, aby sa definitívne vyriešil tento problém a konečne sa v Maďarsku pravidelne konali bohoslužby v slovenčine. Záverom stretnutia odovzdal predstaviteľom Slovákov v Maďarsku odborné knižky a náboženskú literatúru. Delegácia CSS zavítala aj do sídla Spolku sv. Vojtecha, kde ju privítal riaditeľ SSV PhDr. Štefan Hanakovič, ktorý sa nedávno dožil významného životného jubilea - 70. narodenín. J. Fuzik pri tejto príležitosti zablahoželal Š. Hanakovičovi a s uznaním sa vyjadril o jeho záslužnej bohatej a plodnej práci v náboženskej, kultúrnej a národnej oblasti. Ocenil jeho úsilie združovať slovenských katolíkov všetkých vrstiev a profesií na Slovensku a v zahraničí v duchu 2. vatikánskeho koncilu. Zároveň sa priaznivo zmienil aj o osobných stretnutiach, ktoré sa uskutočnili v predošlých rokoch v Budapešti. Tieto pracovné stretnutia považuje za veľmi sľubné začiatky, ktoré napomáhajú duchovný a kultúrny rast našej menšiny.
Pani I. Klauszová Fúziková sa poďakovala za hodnotné knižné dary, ktoré ako členovia Spolku sv. Vojtecha pravidelne dostávajú a ktoré napomáhajú ich duchovné obohatenie. Ako je známe, pri príležitosti 130. výročia vzniku SSV totiž slovenskí katolíci pilíšskej oblasti a členovia Slovenskej menšinovej samosprávy VIII. obvodu Budapešti vstúpili do radov členov Spolku. Poznamenala, a aj naďalej chcú spolupracovať so SSV, budú sa snažiť rozširovať fond náboženskej literatúry a zapájať sa do spoločných nábožensko-kultúrnych podujatí.
V jubilejnom Svätom roku 2000 pri príležitosti 200. výročia vysviacky a sviatku patróna Kostola sv. Klementa v Kestúci úplne obnovili miestny Boží chrám. Obnovili aj sochy okrášľujúce svätyňu a bočné oltáre kostola. Kestúcki veriaci boli oprávnene hrdí na svoj obnovený kostol, jediný v krajine, v ktorom sa chráni a pestuje cyrilo-metodské duchovné dedičstvo. Žiaľ, chamtivosť a svätokrádež v poslednom čase zasahuje už aj kostoly, v ktorých by mal vládnuť posvätný pokoj a úcta k Bohu. Človek si ustarostene kladie otázku, čo je to za stvorenie, ktoré dokáže zneuctiť a poškodiť Boží chrám? Kto je to? A prečo?
Nedávno masmédiá informovali o tom, že neznámi páchatelia vykradli a poškodili kostol v Pilíšskej Čabe. Sotva sme sa spamätali zo zdesenia, keď nás ohúrila zvesť o ďalšej svätokrádeži, ku ktorej došlo v ďalšej podpilíšskej obci. Zlodeji, ktorí prepadli 21. novembra 2001 na úsvite Kostol sv. Klementa v Kestúci, spôsobili nenahraditeľnú hmotnú a morálnu škodu. Zdá sa, že zlodejom nič nie je sväté. Ako nás informoval správca farnosti Ferenc Tarnóczi, neznámi páchatelia odcudzili nesmierne cenné štyristoročné stredoveké sakrálne umelecké pamiatky. Zo svätostánku ukradli barokovú striebornú a pozlátenú monštranciu a z hlavného oltára dvoch kľačiacich anjelov. Zo svätyne zlodeji odniesli tri stredoveké drevené sochy. Boli to sochy kniežat apoštolov sv. Petra (patróna staviteľov, vrátnikov a rybárov) a Pavla (patróna teológov, športovcov a atlétov) a sv. Róchusa (patróna chorých), ktoré sú 1,2 m vysoké. Na ich mieste nechali iba ich symboly - kľúče, meč a palicu.
Škoda sa odhaduje na vyše 4 milióny forintov, nehovoriac o morálnej škode celej cirkevnej obce. Ku krádeži došlo na prahu tohtoročnej odpustovej slávnosti, ktorá pripadla na 25. novembra, na nedeľu Krista Kráľa. Tohtoročné hody boli teda smutné, hlboko ich poznačila strata, ktorú intenzívne prežívali.