7. decembra 2001 ● Zo slovenskej tlače
Ústredný slovenský tanečný súbor PRAMEŇ Vás srdečne pozýva na jubilejné oslavy svojho založenia, ktoré sa budú konať 8. decembra 2001. o 17.00 hodine. Program: - Spomienky na 10 ročnú činnosť súboru; - Zdravice; - Nostalgický program – s účasťou niekdajších členov súboru; - Program súčasného súboru Prameň a Pramienok. Program nacvičila Eva Šubová-Szilágyiová. Sprievod: kapela Csendes - pod vedením Kláry Erdélyiovej. Po oslave Mikulášska zábava. Srdečne vítame všetkých záujemcov. Miesto podujatia: Osvetové stredisko Attilu Józsefa, Budapest XIII. obv., József Attila ul. e.4.
Štátni tajomníci Ministerstva obrany SR Jozef Pivarči a Rastislav Káčer sa v pondelok Bratislave stretli s predstaviteľmi výboru pre národnú obranu maďarského Národného zhromaždenia, ktorí sú na pracovnej návšteve Národnej rady Slovenskej republiky. Maďarskí hostia vyjadrili podporu Slovensku v jeho integračných snahách. Štátny tajomník Jozef Pivarči ocenil plnohodnotnú spoluprácu s Maďarskou republikou a informoval hostí o reforme ozbrojených síl SR - model 2010. Vyzdvihol pritom fakt, že model neobsahuje len štruktúry, ale definuje všetky prípravné programy a legislatívne zmeny, ktoré je nutné prijať, aby bola reforma ozbrojených síl uvedená do života. Významným krokom v tomto úsilí bolo schválenie bezpečnostnej a vojenskej stratégie nielen vo vláde SR ale aj v NR SR, tak koaličnými, ako aj opozičnými poslancami. Snahou Slovenska je byt dobrým spojencom Aliancie s modernou, malou a flexibilnou armádou, zdôraznil na stretnutí štátny tajomník Rastislav Káčer.
x x x
Zahraničnopolitická orientácia Slovenska a rovnaká úroveň demokracie bude zachovaná aj po budúcoročných parlamentných voľbách. Ubezpečili o tom dnes členovia Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť svojich partnerov z maďarského parlamentu. Zároveň sa poďakovali, že podpora Maďarska pre vstup SR do NATO trvá a požiadali maďarských poslancov, aby táto podpora trvala aj naďalej. Pre Slovensko je totiž jediným prijateľným riešením pozvanie do aliancie na budúci rok, zdôraznil po rokovaní predseda branno-bezpečnostného výboru Vladimír Paľko. „Maďarská republika plne podporuje prijatie Slovenska za člena aliancie a výbor pre obranu maďarského parlamentu učiní všetko preto, aby sme tento proces umožnili a urýchlili,“ konštatoval predseda Výboru pre národnú obranu Národného zhromaždenia Maďarskej republiky Miklós Simon. Dodal, že si to vyžaduje stabilita strednej Európy. Konštatoval ďalej, že v oboch krajinách žijú či už slovenská alebo maďarská národnostná menšina a aj preto je účelné, aby oba štáty boli v jednej aliancii. Simon hovoril aj o zákone o zahraničných Maďaroch, ktorý podľa jeho slov nesmeruje proti žiadnej zo susedných krajín. Dodal, že pokiaľ sa menšina v tej ktorej krajine cíti dobre, prispeje to k stabilite. Členovia oboch výborov diskutovali aj o procese reforiem v ozbrojených silách a postupnej profesionalizácii armád v oboch krajinách. Konštatovali tiež, že Maďarsko a Slovensko sú pripravené niesť svoj diel zodpovednosti za bezpečnosť v regióne.
x x x
Rozširovanie Severoatlantickej aliancie bolo ústrednou témou rokovania predsedov parlamentných výborov pre obranu Slovenska a Maďarská Vladimíra Paľka a Miklósa Simona. Po budúcoročných parlamentných voľbách sa charakter slovenskej zahraničnopolitickej orientácie nezmení a nezníži sa ani úroveň demokratických inštitútov Slovenska. Pre krajinu je jediným prijateľným vyvrcholením integračných snáh, že získa na budúcoročnom summite NATO v Prahe pozvánku pre vstup do aliancie, zdôraznil Paľko. Ocenil záujem a podporu Maďarská o skoré členstvo SR v Severoatlantickej aliancii, pretože sa môže teraz cítiť ako ostrov medzi štátmi, ktoré nie sú členmi NATO. Simon kontroval, že iný uhol pohľadu ukazuje, že Slovensko je obklopené členskými štátmi aliancie, a o svoju bezpečnosť nemusí mat obavy. Maďarsko vydáva na obranu 1,8 percenta hrubého domáceho produktu, čo je asi 250 miliárd forintov. Predseda maďarského parlamentného výboru pre obranu Simon spomenul, že Severoatlantická aliancia očakáva, že pre rezort budú uvolnené prostriedky vo výške zhruba 2 percent HDP. Podľa Paľkových v návrhu štátneho rozpočtu SR je pre rezort obrany plánovaných 20 miliárd Sk, čo je asi 1,9 percenta HDP. Treba však rátať s tým, že na modernizáciu zbraňových systémov budú potrebné ďalšie jednorazové zdroje, ktoré nie sú zahrnuté v rozpočte rezortu. Obaja politici diskutovali aj o postavení národnostných menších v oboch krajinách, pretože ako zdôraznil Simon, ak sú tieto vo svojej vlasti spokojné, potom niet obáv o stabilitu kontinentu. Zdôraznil, že zákon o Maďaroch v susedných krajinách nie je v žiadnom prípade namierený voči Slovákom alebo Rumunom, chce však, ak to prostriedky rozpočtu Maďarská dovolia, pomôcť krajanom.
Každý štát má právo starať sa o krajanské komunity za hranicami a môže v tejto súvislosti schváliť aj adekvátne právne normy, ktoré však nesmú byt v rozpore s legislatívou príslušnej krajiny. Týmito slovami možno charakterizovať stanovisko ukrajinskej vlády k Zákonu o Maďaroch v susedných štátoch, ktoré v Budapešti tlmočil mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ukrajiny v MR Orest Klympuš. Podľa jeho slov Kyjev včas signalizoval svoje obavy v súvislosti s krajanským zákonom, o ktorom sa uskutočnili dvojstranné rokovania a konzultácie. „Ukrajinská vláda sa domnieva, že realizácia krajanského zákona na území Ukrajiny je možná, ak pri nej nedôjde k narušeniu ukrajinských zákonov a práv občanov ukrajinskej národnosti,” vyhlásil diplomat v pondelok na tlačovej konferencii v Budapešti a dodal, že ukrajinská strana považuje za potrebné ďalšie konzultácie o zákone ešte pred jeho uvedením do praxe.
Aplikácia zväčša už prevzatej legislatívy Európskej únie v Maďarskej republike bude úlohou budúcej socialistickej vlády krajiny podobne, ako príprava podnikateľov, agrárnej sféry na praktické úlohy vyplývajúce z blížiaceho sa pričlenenia MR k Európskej únii. V Berlíne to vyhlásil špičkový kandidát Maďarskej socialistickej strany (MSZP) v budúcoročných voľbách Péter Medgyessy, ktorého v pondelok prijal nemecký kancelár Gerhard Schröder. Líder Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) ubezpečil pri tejto príležitosti hosťa z Budapešti o plnej podpore maďarských socialistov a upokojil partnera, že Maďarsko sa s určitosťou stane plnoprávnym členom EÚ v prvom kole jej rozširovania. Za možný termín prijatia uchádzačov do EÚ označil Schröder opakovane rok 2004. Kandidát MSZP na post premiéra pripustil, že na maďarskej politickej scéne, o ktorú sa hostiteľ živo zaujímal, sa vyskytujú aj extrémistické hlasy, ktoré však netreba preceňovať. Budúca vláda sa s nimi dokáže vyrovnať, povedal Péter Medgyessy a poukázal na príklad Jeana-Marie Le Pena, ktorý sa vo Francúzsku stal okrajovým aspektom politickej scény. Predstaviteľ najsilnejšej opozičnej strany naznačil, že predpokladané víťazstvo socialistov v budúcoročných parlamentných voľbách v Maďarsku môže znamenať aj posun priorít v zahraničnopolitickej sfére, pričom poukázal na mimoriadnu aktivitu nemeckej strany smerom k Rusku, východnej Európe. Na margo prechodu Maďarská na euro Péter Medgyessy podľa denníka Népszabadság uviedol, že je možný o tri, v prípade kvalitnej práce i o dva roky.
Romologický výskum na Slovensku je v začiatkoch, ten si žiada systematický rozvoj a podporu, uviedla dnes na konferencii Nadácie László Telekiho predstaviteľka Slovenskej akadémie vied Mária Homišinová. Podľa jej slov je príčinou znepokojujúcej situácie sčasti nezáujem vedeckej sféry, sčasti neprístupnosť archívnych materiálov. V Maďarsku je podľa názoru zástupcov tamojšej akadémie vied v záujme spoločenskej integrácie Rómov potrebné dosiahnuť prielom v oblasti ich vzdelávania a zamestnanosti. Problematickou oblasťou zostáva fungovanie rómskych menšinových samospráv, ktoré v Európe ojedinelom systéme nepracujú tak, ako by bolo potrebné, odznelo na konferencii. V ČR je romológia výrazne zanedbanou oblasťou výskumu, prieskumy najmä etnického charakteru zaznamenali v Česku iba v posledných rokoch. Predstaviteľ brnenskej univerzity na konferencii uviedol, že v blízkej budúcnosti začne medzinárodný prieskum zameraný na možnosti rozvoja potenciálu rómskej populácie.
Maďarsko-rumunské konzultácie o tzv. krajanskom zákone budú na politickej úrovni pokračovať. Aj keď najnovšie stretnutie šéfov oboch diplomacií Jánosa Martonyiho a Mirceu Geoanu prinieslo priblíženie stanovísk oboch strán, konsenzus sa ešte nepodarilo dosiahnuť. Vyplýva to z informácií, ktoré obaja ministri zahraničných vecí poskytli po pondelňajšom bilaterálnom rokovaní v Bukurešti, ktorá je dejiskom zasadania Rady ministrov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Martonyi a Geoana budú v rokovaniach pokračovať už v piatok v Bruseli. Rumunský minister zahraničných vecí vyjadril nádej, že už v belgickej metropole sa dosiahne konsenzus o tom, aké konkrétne kroky treba podniknúť v záujme vzájomne akceptovateľného riešenia. Jeho maďarský partner privítal, že aj rumunská strana vyjadrila politickú vôľu dosiahnuť dohodu cestou rokovaní. O sporných otázkach, respektíve otázkach, na ktoré jestvuje podobný názor, sa ani jeden z diplomatov nemienil vyjadriť. „Sme v etape, keď je na pokrok potrebné politické rozhodnutie a vôľa. Dohodli sme sa, že ak sa naozaj dostaneme k obrysom riešenia v zásadných otázkach, potom im textovú podobu dajú experti. Jedným z adekvátnych rámcov môže byt zmiešaná maďarsko-rumunská komisia pre menšinovú problematiku,” povedal János Martonyi. Rumunský minister odovzdal maďarskému partnerovi v Bukurešti písomnú odpoveď rumunského premiéra Adriana Nastaseho na nedávny list predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána. Zákon o Maďaroch v susedných štátoch bol aj ústrednou témou na stretnutí Jánosa Martonyiho s vysokým komisárom OBSE pre menšiny Rolfom Ekeusom, dejiskom ktorého bola v pondelok Bukurešť. Maďarská strana, ktorá požiadala švédskeho diplomata, aby pomohol pri dosiahnutí maďarsko-rumunskej dohody o predmetnej otázke, informovala pri tejto príležitosti aj o aplikácií odporúčaní Benátskej komisie Rady Európy v návrhoch vykonávacích predpisov k predmetnému zákonu a o návrhoch, ktoré na riešenie sporných otázok ponúkla Budapešť Bukurešti. Martonyi využil pobyt v Bukurešti aj na stretnutie so šéfom ruskej diplomacie Igorom Ivanovom, s ktorým sa dohodli na januárovej návšteve šéfa maďarskej diplomacie v Moskve. Obe strany prediskutovali vývoj a bezpečnostnú situáciu po teroristických útokoch z 11. septembra, hovorili o úlohe, na ktorú sa podujala v boji proti medzinárodnému terorizmu Moskva, ako aj o vzťahoch medzi NATO a Ruskou federáciou.
Kanada v utorok zaviedla vízovú povinnosť pre osem krajín, snažiac sa tak zamedziť vstup osôb s falšovaným pasom do krajiny, ako aj znížiť počet žiadateľov o azyl. Ide najmä o obyvateľov Dominikánskej republiky, Grenady, niekoľkých afrických štátov a Maďarská. „Toto opatrenie sme vydali v snahe zabrániť nelegálnym prisťahovalcom a sme presvedčení, že bolo nevyhnutné,” povedala ministerka pre imigráciu Elinor Caplanová. Povedala to deň po tom, ako Kanada a USA podpísali pakt o spolupráci vo vízovej politike ako súčasti zvýšenia bezpečnosti obyvateľov po samovražedných teroristických útokoch 11. septembra v USA. Občania Maďarska budú odteraz musieť pred cestou do Kanady požiadať o víza. Toto nariadenie zaviedli voči Maďarsku v snahe znížiť počet žiadateľov o azyl, pretože Maďarsko nie je pokladané za krajinu, ktorá „produkuje emigrantov”, povedala Caplanová. Ako uviedla maďarská tlač, začiatkom roka požiadalo o azyl v Kanade väčšie množstvo príslušníkov rómskej menšiny.
Rozsah nelegálneho odberu elektrickej energie prevyšuje v Maďarsku normálne proporcie, keď sa každoročne v krajine ukradne elektrická energia za 25 mld. HUF. Napísali to maďarské noviny Népszabadság s odvolaním sa na distribučné firmy. Nelegálne odoberanie elektriny v Budapešti a okolí predstavuje napríklad pre lokálnu energetickú firmu ELMŰ Rt. ušlé tržby v objeme 10 mld. HUF. Uviedol to sekretár Maďarskej asociácie distribútorov elektriny Norbert Boross. Táto strata na výnosoch sa rovná nákladom na osvetlenie hlavného mesta počas troch rokov. Zlodeji využívajú prístroje, ktoré môžu zastaviť alebo obísť meracie zariadenia. Podľa denníka Népszabadság sú najväčšími zlodejmi elektriny pizzérie, reštaurácie a prevádzkovatelia solárií. Malí odberatelia sa na celkovom objeme krádeží podieľajú približne 20 %. Maďarské zákony sú zhovievavé voči krádežiam elektriny. Tí, ktorých prichytia pri čine, musia platiť štvornásobok normálnej ceny, inak však potrestaní nie sú. Maďarsko má šesť súkromných regionálnych distribútorov, ktorí nakupujú elektrinu od štátom kontrolovanej veľkoobchodnej firmy Magyar Villamos Művek Rt.
Dvaja svedkovia potvrdili v utorok v Budapešti pred súdom šokujúce tvrdenia korunného svedka tzv. ropnej aféry v Maďarsku Zsolta Nógrádiho o údajných kontaktoch niekdajšieho najvyššieho predstaviteľa polície a súčasného ministra vnútra Sándora Pintéra s ropnou mafiou. Prvým z nich bol niekdajší šofér spomínaného účastníka ilegálnych ropných transakcií, ktorý podľa vlastných slov videl u Nógrádiovcov v období 1993-1994 opakovane nielen Sándora Pintéra, ale aj vtedajších prominentov Maďarského demokratického fóra, ministra vnútra a neskôr premiéra Pétera Borossa i Sándora Lezsáka. Politici prišli obvykle „s prázdnymi rukami a odišli s plnými taškami,” uviedol podľa maďarskej tlače tento svedok. Výpoveď podobného obsahu predniesla aj šoférova priateľka, ktorá si pamätá na Sándora Pintéra i Pétera Borossa. Niekdajšia Nógrádiho priateľka pred súdom uviedla, že počula o tom, že Nógrádiovcov navštevovali vysokopostavené osoby, ale mená nevedela uviesť. Sándor Pintér tvrdenia svedkov rozhodne poprel tvrdiac, že ani Zsolta Nógrádiho, ani jeho medzičasom zavraždeného otca nepoznal. „Nikdy som ho nenavštívil a nedostal od neho žiadne peniaze,” uviedol minister sťaby svedok v procese, v ktorom obvineniam z falošného obvinenia celí práve Zsolt Nógrádi. Podľa jeho tvrdení mal vtedajší veliteľ maďarskej polície (a súčasný minister) v roku 1993 v dvoj-trojtýždňových intervaloch navštevovať rodinný dom Nógrádiovcov v Soltvadkerte a odchádzať odtiaľ vždy s diplomatkou obsahujúcou 10-20 miliónov forintov. Niekoľkokrát sa dejiskom stretnutia mafiánov so šéfpolicajtom mal stať dom iného podnikateľa Ferenca Flaisza. Mená Nógrádiovcov som po prvý raz zaregistroval v médiách, tvrdí však Sándor Pintér, ktorého slová potvrdil vo výpovedi aj jeho niekdajší šofér. Pri konfrontácii minister uviedol, že pôvodne pripisoval obvinenia zúfalstvu Nógrádiho z faktu, že jeho otec prišiel o život a brat je nezvestný, medzičasom sa však domnieva, že ich hlavným motívom je odpútanie pozornosti. Podľa prokuratúry sa Zsolt Nógrádi dopustil falošného obvinenia nielen v prípade Sándora Pintéra, ale aj Pétera Borossa, Sándora Lezsáka a exministra financií Ivána Szabóa, o ktorých tvrdil, že boli v kontakte s ropnou mafiou. Výroky o zainteresovanosti špičkových maďarských politikov na ilegálnych ropných transakciách zazneli po prvý raz 8. júna 2000 na neverejnom zasadaní vyšetrovacej komisie maďarského parlamentu, v inej podobe potom koncom júla 2000 v rozhovore, ktorý Zsolt Nógrádi poskytol televíznej spoločnosti RTL klub.
V roku 1998 zmizlo len v Budapešti 35 až 40 áut denne. Celoročná štatistika hovorila, že na území Maďarská sa bez stopy strácalo 13.000 až 14.000 vozidiel. Vzrastajúca nevôľa občanov donútila maďarské úrady konať. Ešte v roku 1999 vznikla osobitná jednotka Gepard, zaoberajúcu sa krádežami áut. Pôsobenie jednotky prináša už svoje prvé ovocie. V roku 2000 a v prvých desiatich mesiacoch tohto roka poklesol počet ukradnutých automobilov v Maďarsku takmer o polovicu, píše dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse. Veliteľ jednotky major Otto Burian načrtol v rozhovore pre rakúske noviny profil typických zlodejov áut. Ich vek sa pohybuje medzi 16 a 30 rokmi, sú maďarskej národnosti. Pochádzajú z rôznych sociálnych vrstiev, od „najchudobnejších po lepšiu strednú vrstvu.” Väčšina áut sa kradne na objednávku. Najväčší záujem je o vozidlá malej a strednej triedy, tieto zostávajú z veľkej časti na území Maďarská. Rozmerné automobily sa pašujú do cudziny, hlavne na Ukrajinu, do Rumunska a do Juhoslávie. Major Burian pozná elegantných zlodejov, ktorí pacujú rýchlo a nehlučne, bez použitia násilia a pokiaľ ich vyrušia, utečú preč. Polícia však natrafila aj na pašerácke bandy, ktoré si autá vynucovali prepadmi na diaľniciach a špecializovali sa pritom na luxusnejšie značky automobilov, prichádzajúcich do Maďarská z Rakúska a Nemecka. Polícia však riešila aj prípady fingovaných krádeží a poistných podvodov, uzatvára Die Presse.
Maďarská republika požaduje od rumunsko-austrálskej spoločnosti Aurul z mesta Baia Mare za vlaňajšie znečistenie riečnych tokov kyanidom a farebnými kovmi odškodné vo výške takmer 28,6 miliardy forintov a úroky navyše. Viac ako 18 miliárd forintov z požadovanej sumy odškodného predstavujú náklady maďarského štátu na rehabilitáciu postihnutej oblasti, na ďalších takmer deväť miliárd vyčíslili maďarskí odborníci škody v ekologickej, hospodárskej a sociálnej sfére. Náklady na odstránenie škôd predstavovali asi miliardu forintov. Právny zástupca žalovanej strany, ktorá sa medzičasom premenovala na Transgold S., vzniesol proti postupu Súdu hlavného mesta Maďarská viacero formálnych výhrad. Súčasne dal najavo, že by uprednostnil v tomto prípade medzinárodný tribunál. K samotnému meritu veci sa však vecne nevyjadril, aj keď pripomenul, že obžalovaná spoločnosť investovala do modernizácie prevádzky v posledných mesiacoch 1,5 milióna dolárov. Sudca dal Transgoldu 60 dní na to, aby priložil do súdneho spisu v čase znečistenia platnú poistnú zmluvu a vyjadril sa k požiadavke na odškodnenie. Až potom vypíše ďalší termín procesu. Neskôr rozhodne o tom, či súčasťou dočasných opatrení bude aj nariadenie na prerušenie činnosti závodu na ťažbu zlata dovtedy, kým úroveň bezpečnosti v tejto firme nebude na adekvátnej úrovni. Kyanid a ťažké kovy sa zo spomínaného závodu dostali do rieky Lapos a následne aj do vodných tokov Szamos a Tisa na maďarskom území. Silno zriedený jedovatý odpad zasiahol aj dunajskú deltu, v dôsledku čoho museli dočasne prerušiť zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou z európskeho veľtoku v niektorých rumunských, ale aj ukrajinských obciach.
Nepravú značkovú obuv v odhadovanej hodnote 50 miliónov forintov zhabali v stredu večer maďarskí colníci na slovensko-maďarskom hraničnom priechode Medveďov-Vámosszabadi. Stalo sa tak po precíznej kontrole lodného kontajnera, ktorý istej budapeštianskej firme viezol kamión so slovenskou ŠPZ. Podľa sprievodných dokumentov malo ísť o dodávku 6600 párov rôznej mužskej a ženskej obuvi, o ktorej však vysvitlo, že predstavuje kópie produktov známej značky. Ako vyplýva z predbežného znaleckého posudku, tovar bol určený na oklamanie spotrebiteľa. Colníci ho preto zhabali a podali podnet na stíhanie zodpovedných za trestný čin falšovania značkového výrobku.
Zmluvu o kúpe akcií IRB podpíšu v piatok v Bratislave Fond národného majetku SR (FNM), Ministerstvo financií (MF) SR a maďarská banka OTP. Kabinet schválil OTP ako budúceho vlastníka banky 7. novembra tohto roka. Maďarská banka pritom bola jediným záujemcom o jej odkúpenie. Za 92,55-% balík IRB ponúkla 700 miliónov Sk. Predávaný podiel zahŕňa účasť FNM a MF (69,5 %) a Slovenskej poisťovne (23 %). Kúpna cena za IRB sa prevedie v deň zavŕšenia transakcie. OTP má údajne záujem po kúpe uvedeného podielu získať nad bankou úplnú kontrolu. Vláda sa schválením zmluvy zaviazala k prevzatiu štátnych záruk za úvery IRB poskytnuté Slovenským elektrárňam (SE) v plnom rozsahu. Z kúpnej ceny sa prevedie 250 miliónov Sk na viazaný účet, spravovaný IRB a kontrolovaný predávajúcim a kupujúcim. Táto suma sa použije na úhradu záväzkov banky v zmluvne vyšpecifikovaných prehraných súdnych sporoch a primeraných nákladov s nimi spojených. Existencia osobitného účtu je 4 roky. Povinnosťou OTP bude naďalej vlastniť viac ako 50 % základného imania banky najmenej počas 5 rokov odo dňa uzavretia transakcie. Do 12 mesiacov od jej uzatvorenia sa zaväzuje navýšiť základné imanie IRB najmenej o 1 miliardu Sk. OTP bude rozvíjať v IRB bankovú činnosť a zabezpečí príslušný odborný rast i rozvoj jej zamestnancov. Novým prezidentom IRB by sa mal stať bývalý člen predstavenstva SLSP a niekdajší riaditeľ pobočky Tatra banky v Dunajskej Strede Károly Hodossy. OTP Bank ďalej plánuje do funkcie viceprezidenta banky zodpovedného za obchodné operácie vymenovať Imreho Makaia, ktorý pôsobil ako riaditeľ CW Bank so sídlom vo Viedni, pobočke Maďarskej národnej banky a neskôr bol vymenovaný do funkcie riaditeľa maďarskej pobočky nemeckej Deutsche Bank v Budapešti. Vo vedení IRB by mal byť tiež János Szalai, v súčasnosti viceprezident Všeobecnej úverovej banky. OTP Bank je najväčšou bankou v Maďarsku s vyše 50-ročnou históriou a trhovým podielom približne 22 %. V minulosti bola monopolnou sporiteľňou v krajine. Za 9 mesiacov tohto roka dosiahla rast nekonsolidovaného čistého zisku o 16,1 % na 20,2 miliardy HUF a medziročný nárast celkových aktív o 8,5 % na 2,023 bilióna HUF. Priemerná návratnosť kapitálu (ROE) v období januára až septembra dosiahla 27,3 % a návratnosť aktív (ROA) 1,92 %. Vláda v rámci predprivatizačnej reštrukturalizácie vybraných štátnych bánk previedla z IRB do konsolidačných inštitúcií problémové úvery v účtovnej hodnote 6,4 miliardy Sk, ktoré boli v účtovníctve banky nahradené štátnymi dlhopismi. Bilančná suma IRB dosiahla k 30. septembru 23,4 miliardy Sk a banka tak potvrdila svoje postavenie stredne veľkej banky na slovenskom trhu. Poskytnuté úvery predstavovali 14,1 miliardy Sk, z čoho 1,37 % viedla ako klasifikované pohľadávky. Klientske vklady evidovala v objeme 11,48 miliardy Sk. IRB vykázala v dôsledku úhrady daňových nedoplatkov stratu 193 miliónov Sk. Bez tohto vplyvu by však bola zisková vo výške 52,5 milióna Sk.
Kanada obnovila s platnosťou od dnešného dňa vízovú povinnosť pre občanov Maďarskej republiky. Podľa slov kanadskej ministerky občianstva a prisťahovalectva Elinor Caplanovej ide o reakciu na stupňujúcu sa vlnu utečencov z krajiny, pre ktorú nie je charakteristické prenasledovanie občanov v klasickom slova zmysle. Hlavným kritériom pri tomto rozhodnutí bolo udržanie funkčnosti kanadského systému na posudzovanie žiadostí o štatút utečencov, respektíve o azyl, ako aj čoraz väčší tlak na spoločenské služby v krajine, uviedli oficiálne zdroje v Ottawe. Kanada urobí všetko pre uspokojenie potrieb tých občanov, ktorí budú chcieť navštíviť krajinu v zákonnom rámci a od dnešného dňa otvorila pri ambasáde v Budapešti špeciálny vízový úrad. V budúcnosti sa ráta s vydávaním víz oprávňujúcich majiteľov na viacnásobný vstup do zámorskej krajiny. Maďarská vláda sa situáciou bude zaoberať na najbližšom zasadnutí, keď kabinet rozhodne o tom, či Budapešť prijme odvetné opatrenia voči Kanade. V dnešnom rozhovore pre verejnoprávny Maďarský rozhlas to uviedol premiér Viktor Orbán. Na margo exodu maďarských Rómov do zámorskej krajiny, ktorý vlastne primäl Kanadu k obnoveniu vízovej povinnosti, predseda maďarskej vlády uviedol, že sa v tejto súvislosti vynorili organizované skupiny. „Kanada je priateľským štátom, udržujeme s ňou dobré vzťahy, bolo by bývalo lepšie, ak by k tomuto kroku nebolo došlo,” povedal Viktor Orbán. Zámorská krajina vynaložila v uplynulých dvoch rokoch na posúdenie žiadostí a pomoc pre 8000 maďarských Rómov, ktorých prichýlila, dovedna 64 miliónov kanadských dolárov. Kým v európskych štátoch požiadalo v minulom roku o azyl iba 500 maďarských Rómov, v Kanade tak urobilo takmer 2500 migrantov poukazujúcich na diskrimináciu a prenasledovanie v súvislosti s pôvodom. Ich počet môže v tomto roku dosiahnuť hranicu 5000. V Kanade sú Maďari najpočetnejšou skupinou žiadateľov o azyl. Tamojšie imigračné úrady akceptovali však iba argumenty časti z nich. V roku 1999 išlo o osem percent žiadateľov, vlani o 21 percent a doteraz v tomto roku o 13 percent maďarských Rómov, ktorým umožnili legálne zostať v krajine.
Ak by okolité krajiny Maďarska plnili záväzky z Trianonu, ktoré sa týkajú zabezpečenia rovnosti šancí svojich občanov, tak by zákon o zahraničných Maďaroch nebol potrebný. Povedal to dnes v Dunajskej Strede podpredseda maďarskej vládnej strany Zväzu mladých demokratov (Fidesz) László Kövér, ktorý prijal pozvanie Nadácie Sándora Máraiho. Zákon o zahraničných Maďaroch je podľa neho prostriedkom na to, „aby Maďari žijúci v oblastiach odtrhnutých mierovými zmluvami od Maďarska neboli druhotriednymi občanmi”. V rámci programu Democracy Network predstavil volebný program Fideszu a diskutoval s tromi desiatkami, najmä mladých ľudí o zákone o Maďaroch v susedných krajinách. Ako ďalej uviedol 42-ročný údajne najsilnejší muž najsilnejšej maďarskej strany, pokiaľ bude maďarská menšina v okolitých krajinách diskriminovaná, dovtedy bude existovať napätie. Kövér zdôraznil, že Maďarská republika uznala a uznáva hranice, ktoré bez opýtania nakreslili iní, ale nepripustí, aby Maďari na území, kde sa narodili, boli druhoradými občanmi.
Takmer dva roky po najväčšej ekologickej katastrofe v strednej Európe, pri ktorej do povodia rieky Tisy a odtiaľ do Dunaja vniklo z rumunskej bane viac než 100 ton jedovatého kyanidu, sa v Budapešti začal súdny proces o odškodnení. Maďarsko, ktoré pri úniku kyanidu utrpelo najväčšie ekologické škody, požaduje od rumunsko-austrálskeho majiteľa zlatých baní v Baia Mare, spoločnosti Aurul 28,6 miliardy forintov spolu s úrokmi, píše denník Magyar Hírlap. Proces krátko po začatí odročili. Žalobca - maďarský štát - bude musieť dokázať, že nádrž na kontaminovanú vodu pri továrni na spracovanie zlatej rudy sa pretrhla v dôsledku nedostatočných ochranných opatrení a nedbalosti. Rumunská firma tvrdí to, čo v čase katastrofy oficiálne Bukurešť, že to zavinilo neobvyklé počasie. Rumunské oficiálne vyšetrovanie pokračuje takmer dva roky len na papieri, no všetky medzinárodné expertízy potvrdili vinu podniku. Právni experti sa i tak pripravujú na dlhé dokazovanie a roky sa ťahajúci proces. Budapešť pôvodne uvažovala aj o zažalovaní rumunského štátu, ktorý je spoluvlastníkom prostredníctvom štátnej spoločnosti Remin. O tejto možnosti sa už nehovorí. Rumunská firma bude na procese vystupovať pod menom Transgold, na ktorú sa Aurul premenovala. Austrálsky vlastník Esmeralda krátko po katastrofe ohlásil bankrot. Celkovú sumu odškodného určuje 18 miliárd forintov nákladov na rehabilitáciu povodia riek a takmer deväť miliárd za ekologické, hospodárske a sociálne škody. Súčasťou nároku je aj garancia bezpečnostných opatrení. Bane v oblasti Baia Mare spôsobili podľa medzinárodných ekologických expertov tretinu podobných katastrof vo svete za posledných tridsať rokov. Podnik bol po úniku kyanidu zatvorený niekoľko mesiacov a do modernizácie prevádzky investoval 1,5 milióna dolárov. Budapešť však tvrdí, že pracuje za rovnakých podmienok ako v čase katastrofy. Súd môže nariadiť prerušenie činnosti bane počas procesu. Kyanid a ťažké kovy vnikli z nádrže na kontaminovú vodu a vyliali sa do rieky Lapos a odtiaľ do Tisy a Dunaja v januári 2000. Kyanid na hornom toku Tisy zničil takmer všetok život a spôsobil ekologické škody v okolitých štátoch. V Rumunsku, na Ukrajine, v Maďarsku, na Slovensku, ale aj v Srbsku otrávená voda niesla tony uhynutých rýb. Znečistené boli zdroje pitnej vody a kontaminácia sa dostala až do dunajskej delty. Rumunskú spoločnosť žaluje zvlášť v Maďarsku aj asi desať menších spoločností. V Rumunsku, na Slovensku ani v Srbsku podobné žaloby nepodali.
Kalvínski duchovní nebudú môcť kandidovať za poslancov parlamentu, a keby tak predsa len urobili, budú sa musieť počas svojho funkčného obdobia vzdať pastoračnej činnosti. Rozhodla o tom maďarská kalvínska synoda, pretože mnohí kňazi tejto pre Maďarov národnej cirkvi, spolupracujú s nacionalistickou Stranou maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP). Nacionalisti môžu pritom na jar budúceho roka, keď Maďarsko čakajú parlamentné voľby, zohrať veľmi dôležitú úlohu. Politickú scénu ovládajú dve veľké strany - vládnuci národno-kresťanský FIDESZ a opozičná ľavicová Maďarská socialistická strana (MSZP). Popri nich majú reálnu šancu na postup do parlamentu dve menšie strany - MIÉP a liberálny Zväz slobodných demokratov, spojenec MSZP. Preferencie obidvoch väčších strán sú približne vyrovnané. FIDESZ vládnuci v súčasnosti tak stojí pred neľahkou dilemou. Po budúcich voľbách môže nastať situácia, že bude schopný zostaviť väčšinovú vládu len s pomocou nacionalistov. Nacionalisti na čele s Istvánom Czurkom získali v posledných voľbách (v roku 1998) 5,5 % hlasov. Populista Czurka, kedysi dosť uznávaný spisovateľ, označuje za nepriateľov Maďarov západný kapitál, globalizáciu, Židov a liberálov. Hlása neutralitu a je proti vstupu do EÚ. Strana neskrýva antisemitizmus a xenofóbiu. Preferencie strany sa dnes pohybujú pod päťpercentnou hranicou potrebnou na vstup do parlamentu. Jej voliči sa však často k svojej orientácii nehlásia, preto je takmer isté, že sa MIÉP do parlamentu dostane. Určitá spolupráca MIÉP a FIDESZ sa prejavovala už skôr, hlavná vládna strana potrebovala parlamentné hlasy extrémistov pri niektorých hlasovaniach aj doteraz. Odmenou pre MIÉP bolo, že sa strana nikdy nedostala do politickej karantény. „Vďaka ich dohode získalo vo verejnoprávnych médiách vedúce miesta niekoľko novinárov blízkych nacionalistom a vyznenie viacerých programov sa stáva čoraz extrémistickejším,“ napísal britský denník Financial Times v novembrovej prílohe o Maďarsku. Vládni politici sa vyhýbajú tomu, aby museli návrhy či rétoriku nacionalistov verejne a jednoznačne odmietnuť. Uvedomujú si však zároveň, že takéto spojenectvo by mohlo skomplikovať cestu Maďarska do Európskej únie. „Koalícia s MIÉP neprichádza do úvahy,“ vyhlásil nedávno predseda FIDESZ Zoltán Pokorni. V tejto strane však existuje iba jediný názor, ktorý má váhu, a to je hlas premiéra Viktora Orbána. Ten sa však jednoznačnej odpovedi na podobnú otázku doteraz vždy vyhol. „Nebudem nič vylučovať,“ odpovedal Orbán na dotieravé otázky v rozhovore pre Stüddeutsche Zeitung. Namiesto toho Orbán tvrdí, že FIDESZ získa v budúcich voľbách absolútnu väčšinu, a preto koaličného partnera potrebovať nebude.
Spolok mladých Maďarov vydal aktualizované revizionistické pesničky za finančnej podpory maďarského parlamentu a vlády. B. Gandel informoval, že oficiálny protest štátnemu tajomníkovi maďarského MZV tlmočil pri ostatnom stretnutí J. Chlebo. Maďarská strana však tvrdí, že ich vláda vydanie pesničiek nefinancovala, iba dala príspevok na činnosť Spolku mladých Maďarov. Vo vláde SR sa o tomto prípade nehovorilo a ani oslovení poslanci o týchto pesničkách nevedeli. Texty pesničiek vznikli v 20. a 30. rokoch minulého storočia na protest proti Trianonskej dohode. Podľa autora sú takéto „spievanky” nebezpečné a hrozbou pre každého, kto chce ísť cestou integrácie na báze dohody a vzájomného rešpektu.
„Demografické údaje svedčia o značnom úbytku príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku. Či už je príčinou tohto javu vysťahovalectvo alebo asimilácia, Bratislava na to nemôže byť hrdá,” cituje slová podpredsedu vládneho Zväzu mladých demokratov-Maďarskej občianskej strany (FIDESZ-MPP) László Kövéra z rozhovoru pre bratislavské noviny Új Szó dnešné vydanie najčítanejšieho maďarského denníka Népszabadság. Zákon o Maďaroch v susedných štátoch poslúži podľa politika, ktorý bude v stredu v Dunajskej Strede hosťom diskusného fóra Nadácie Sándora Máraia, tomu, aby Maďari na Slovensku mohli zostať lojálnymi občanmi svojej krajiny tak, že budú vernými materskému národu. „Nemáme záujem zhoršiť dobre sa vyvíjajúce susedské vzťahy, pretože nemajú alternatívu, ale treba vidieť, že viacero rumunských a slovenských politikov útočí na tzv. krajanský zákon z vnútropolitických pohnútok,” podčiarkol László Kövér a pripomenul, že viacero európskych krajín upravilo podporu krajanov v zahraničí osobitným zákonom. Problémy sa vynoria iba vtedy, keď sa maďarský štát pokúša pomôcť krajanom spoza hraníc, mienil predstaviteľ FIDESZ, ktorý podobne ako premiér Viktor Orbán nevylúčil povolebnú spoluprácu so Stranou maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP). Podľa jeho názoru má neustále požadovanie dištancovania sa od tejto (ultrapravicovej) strany vnútropolitické motívy, pričom na druhej strane sa podobný postup nevyžaduje v súvislosti s (ultraľavicovou) Robotníckou stranou, ktorá sa dodnes hlási k ideám komunizmu a považuje spoločenské zmeny za omyl. Maďarská socialistická strana (MSZP) už prakticky prehrala budúcoročné voľby, FIDESZ ich však ešte nevyhral, vyhlásil László Kövér, ktorý v reakcii na nedávne slová štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí SR Jaroslava Chleba povedal, že Zákon o Maďaroch v susedných štátoch sa nemôže stať predmetom predvolebnej kampane, pretože v Maďarsku jestvuje o význame tejto právnej normy úplný národný konsenzus.
Slovenská demokracia je ešte v detských topánkach. V regionálnych voľbách obstáli v podstate iba Maďari, ostatní sotva, uviedol pre dnešné vydanie liberálneho budapeštianskeho denníka Magyar Hírlap výkonný podpredseda Strany maďarskej koalície Miklós Duray. Politik pripomenul, že systém VÚC, ktorý začne fungovať od začiatku budúceho roka odráža predstavy Mečiarovcov. HZDS v roku 1996 upravilo vtedajší systém verejnej správy v súlade s vlastnými záujmami a očakávaniami. Vládny kabinet premiéra Mikuláša Dzurindu to politicky krátkozrako akceptoval, preto teraz strana predsedu vlády dosiahla veľmi zlý volebný výsledok, napísal Magyar Hírlap. Miklós Duray sa obáva, že VÚC nebudú dosť dobre fungovať, pretože poslanci sú ešte neskúsení. Organizačná decentralizácia sa ešte neukončila, kým finančná decentralizácia sa ešte ani nezačala. Fungujúce inštitucionálne systémy si tak vzájomne budú prekážať, a nie si pomáhať. Prekrývanie kompetencií spôsobí chaos dovtedy, pokým zostane župná a okresná štátna správa. Možno sa obávať, že počiatočné ťažkosti povedú k strate ilúzií, naznačil predstaviteľ SMK, podľa ktorého sa nepodarilo realizovať reformu verejnej správy tak, aby pri nej vznikli dobre fungujúce orgány. Mnoho tých, ktorí od vzniku VÚC očakávali prípadnú zmenu vnútropolitického postavenia, budú musieť práve v súvislosti s budúcoročnými parlamentnými voľbami ešte viac vytriezvieť. „Všeobecne sa možno obávať, že slovenské obyvateľstvo sa v nadchádzajúcich parlamentných voľbách dostane do krízy,” cituje Magyar Hírlap slová Miklósa Duraya. Výsledok SMK vo voľbách je lepší, ako sme dúfali, pripustil výkonný podpredseda strany, podľa ktorého sa SMK v kampani usilovala zrovnať handicapy, vyplývajúce z nevýhodného územnosprávneho členenia krajiny, čo sa v jednom VÚC podarilo. Zostáva však faktom, že v celoštátnej relácii takmer strojnásobila svoju váhu. Miklós Duray zdôraznil vyššiu účasť voličov na južnom Slovensku a poznamenal, že Slováci, ktorí žijú s Maďarmi, disponujú vyspelejšou politickou kultúrou ako tí, ktorí žijú v oblastiach obývaných výlučne Slovákmi. Podľa jeho názoru výsledky regionálnych volieb môžu byť v prípade HZDS bázou pre dynamický odraz pred budúcoročnými parlamentnými voľbami a v prípade SMK môžu v teoretickej rovine takisto pozitívne ovplyvniť budúcoročné výsledky. Čo sa týka ďalších politických strán v súčasnosti ešte ich vplyv nemožno zmerať.
Maďarská menšina na Slovensku sa v prvých regionálnych voľbách úspešne etablovala ako politická sila, tvrdí dnešné vydanie nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung. Dodáva, že obyvatelia etnicky a kultúrne zmiešaných území sa nenechali ovplyvniť protimaďarskou hystériou, ktorú na Slovensku v uplynulých rokoch roznecovala koalícia SNS a HZDS a v sobotňajších voľbách ukázali, že zastúpenie maďarskej menšiny v regionálnych samosprávach môže priniesť osoh aj väčšinovému slovenskému obyvateľstvu. Účasť na voľbách bola extrémne nízka, pokračujú noviny a súdia, že sa tak mohlo stať aj kvôli vylúčeniu elektronických médií z predvolebnej kampane a skutočnosti, že Slováci sú stále zvyknutí na prísny centralizmus z minulosti. Napriek tomu však sobotňajšie voľby vyniesli na povrch niektoré výraznejšie tendencie. Súčasná pravo-stredo-ľavá koalícia na celonárodnej úrovni nemá šance na ďalšie úspechy. Dve nové, spočiatku vysoko oceňované populistické zoskupenia - jedno národnostno-sociálne podľa Haiderovho vzoru, druhé vytvorené na základe modelu mediokracie Silvia Berlusconiho - nachádzajú v radoch voličov menšiu podporu, ako sa čakalo. Prekvapením však bol prejav dôvery väčšinového slovenského obyvateľstva voči Strane maďarskej koalície. V nitrianskom regióne nastal dokonca efekt, ktorému mali voľby do územných samospráv zabrániť. Osem nových vyšších územných celkov bolo „pristrihnutých” tak, aby ani v jednom z nich nemohli Maďari vytvoriť väčšinu obyvateľstva , ani sa stať silnejšou etnickou skupinou. Požiadavka politikov SMK, aby sa pri vytváraní VÚC rešpektovalo prirodzené etnické rozdelenie obyvateľstva, sa nestretla ani s pochopením súčasnej koalície a už tobôž nie opozície. Napriek tomu získali Maďari v nitrianskom regionálnom parlamente 31 z 52 kresiel, oveľa viac ako je ich percentuálny podiel na celkovom počte občanov. V Nitre a Trnave majú kandidáti SMK dobré šance stať sa predsedami krajských samospráv, zdôraznuje SZ. V súčasnej rozhádanej vládnej koalícii tvoria Maďari, zrejme nielen podľa názoru prezidenta Rudolfa Schustera, najstabilnejší a najlojálnejší element - a to aj napriek príležitostným vyhrážkam, že kvôli permanentnému nerešpektovaniu ich záujmov Dzurindovu vládu opustia. Práve táto stabilita a vnútorná súdržnosť stredovej SMK má svoj pôvab aj pre občanov slovenskej národnosti. V piatich z ôsmich regiónov vyhralo sobotňajšie voľby podľa očakávania Mečiarovo HZDS, Dzurindovmu pravicovému zoskupeniu zostal verný len Bratislavský kraj. Dobrý výsledok HZDS dokazuje, že na roztrieštenej slovenskej politickej scéne predstavuje táto strana ešte stále uzatvorený kompaktný celok, píše SZ. Denník v závere článku pripomína, že samotný expremiér Mečiar upustil od svojho predchádzajúceho izolacionistického kurzu a v súčasnosti sa vyslovuje za integráciu SR do európskych a transatlantických štruktúr.
Romologický výskum na Slovensku je v začiatkoch, ten si žiada systematický rozvoj a podporu, uviedla dnes na konferencii Nadácie László Telekiho predstaviteľka Slovenskej akadémie vied Mária Homišišová. Podľa jej slov je príčinou znepokojujúcej situácie sčasti nezáujem vedeckej sféry, sčasti neprístupnosť archívnych materiálov. V Maďarsku je podľa názoru zástupcov tamojšej akadémie vied v záujme spoločenskej integrácie Rómov potrebné dosiahnuť prielom v oblasti ich vzdelávania a zamestnanosti. Problematickou oblasťou zostáva fungovanie rómskych menšinových samospráv, ktoré v Európe ojedinelom systéme nepracujú tak, ako by bolo potrebné, odznelo na konferencii. V ČR je romológia výrazne zanedbanou oblasťou výskumu, prieskumy najmä etnického charakteru zaznamenali v Česku iba v posledných rokoch. Predstaviteľ brnenskej univerzity na konferencii uviedol, že v blízkej budúcnosti začne medzinárodný prieskum zameraný na možnosti rozvoja potenciálu rómskej populácie.
Slovenský spevák Miroslav Žbirka a český senátor Václav Fischer dnes dostali cenu Mateja Hrebendu za rok 2001. Túto cenu každoročne udeľuje Obec Slovákov v Čechách za prínos k rozvoju česko-slovenských vzťahov a posilňovanie česko-slovenskej vzájomnosti. Mira Žbirku, ktorý je držiteľom mnohých hudobných cien, takéto ocenenie prekvapilo. „Nerozmýšľal som, že by som mohol za takú činnosť, ktorou sa zaoberám, dostať cenu tohto druhu. Keď som sa však nad tým zamyslel, má to svoju logiku,” uviedol Žbirka pre TASR. „Myslím, že pesničky prispievajú k zbližovaniu našich národov. Je pre mňa príjemné uvedomiť si, že ktosi si všimol, že moje pesničky zohrávajú takúto úlohu a som tomu rád, pretože som to vôbec nečakal,” dodal. „Ja si túto cenu veľmi vážim,” povedal český senátor Václav Fischer, ktorého nadácia sprostredkováva deťom z 23 detských domovov v SR a ČR školy v prírode. Obec Slovákov tento rok udelila ocenenia už piatykrát. Prvou ocenenou dvojicou boli novinár Petr Uhl a slovenský galerista Miroslav Smolák. V roku 1998 ocenenie získali slovenský režisér Juraj Jakubisko a vtedajší riaditeľ Českého rozhlasu Václav Ježek. O rok neskôr cenu dostali herečka Helena Růžičková a slovenský režisér Jozef Bednárik. V roku 2000 si cenu prevzali ministri školstva oboch krajín Eduard Zeman a Milan Ftáčnik. Držiteľmi ceny sa stávajú významné osobnosti ČR a SR, ktoré pôsobia v oblasti vedy, médií, umenia, vzdelávania a kultúry, ale aj podnikania a politiky, ktoré prispeli k rozvoju nadštandardných vzťahov medzi SR a ČR.
Na počesť Svetového dňa ľudských práv organizujú v Košiciach v nedeľu už štvrtý rok tzv. Večer národnostných menšín. V meste totiž pracuje klub, združujúci dovedna 9 národnostných menšín, ktorý úzko spolupracuje aj s výborom pre národnostné menšiny pri zbore poslancov mesta. Ako uviedol predseda tohto výboru Štefan Čabala, z rozpočtu mesta bolo tento rok vyčlenených 70 tisíc Sk na túto akciu a ministerstvo kultúry taktiež prispelo čiastkou 118 tisíc Sk. Súčasťou akcie, ktorej patrónom je primátor mesta Zdenko Trebuľa, bude aj medzinárodný seminár, na ktorom účastníci vystúpia s prednáškami venovanými rôznym kultúrnym, jazykovým, právnym, náboženským a i. otázkam.
Stredopravé politické subjekty SDKÚ a SMK budú postupovať v druhom kole volieb predsedov vyšších územných celkov spoločne. Dzurindova strana podporí kandidátov SMK Jószefa Kvardu a Miklósa Fehéra v Trnavskom a Nitrianskom kraji, Bugárov subjekt zasa kandidáta SDKÚ Jozefa Mikuša v Banskobystrickom kraji. S takouto stratégiou už predbežne súhlasila aj Ruskova ANO. Vylúčená nie je ani podpora Kaníkovej DS, partneri však o ňu zatiaľ nejavia záujem. SMK podporí aj kresťanského demokrata Rudolfa Bauera v Košickom kraji. A to napriek tomu, že vedenie KDH prenechalo rozhodnutie o podpore konkrétnych kandidátov svojim krajským štruktúram. „Postoj KDH je pre nás neprijateľný. Nie je možné podporovať kandidátov opozície, ktorá urobila málo v prospech Slovenska, a zároveň byť v prointegračnej koalícii,” uviedol pre Pravdu predseda SMK Béla Bugár. Na pripomienku, že KDH verejne nepodporilo nijakého kandidáta, teda ani nominanta HZDS, reagoval Bugár slovami: „Každý, kto nepôjde voliť, dáva väčšiu šancu kandidátovi HZDS. Ak nebude robiť KDH priehľadnú a stabilnú politiku, môže mať problémy dostať sa do parlamentu.” Šéf SMK zároveň nepredpokladá, že krajské štruktúry KDH v Trnave či v Nitre napokon podporia kandidátov SMK. „KDH totiž presadzovalo dvojkolovú voľbu župana aj preto, aby sa vraj v Nitre na slovenského pána arcibiskupa nepozeral z balkóna župan maďarskej národnosti.” Podpredseda poslaneckého klubu KDH František Mikloško však Bugárove tvrdenia odmieta: „Nestaval by som to tak, že Maďar verzus Slovák. Skôr si myslím, že by sme mali odmietnuť každého, kto bol komunista, pretože tu zasa začínajú robiť vietor.” Okrem bývalých komunistov, ktorým bol aj kandidát SMK Jószef Kvarda, by však Mikloško nepodporil ani nominanta HZDS. Osobne nemá výhrady len ku kandidátovi SDKÚ Jozefovi Mikušovi v Banskobystrickom kraji. Protikandidáta SMK v Nitrianskom kraji Milana Belicu, ktorého nominovala koalícia HZDS-SDĽ-SOP-STRED, podporí aj Smer. Kvardov súper v Trnavskom kraji Peter Tomeček môže zasa rátať s podporou HZDS, Smeru a SOP.
Na Slovensku sa uskutočnili historické voľby: vôbec prvé regionálne voľby, v ktorých občania rozhodovali o zložení budúcich samospráv vyšších územných celkov a o predsedoch samospráv. Napriek tomu, že ide o niečo nové vo verejnej správe, že ide o prvý krok v uskutočnení reformy verejnej správy a decentralizácie štátnej moci, sa volieb zúčastnila len tretina oprávnených voličov. Čo sa týka krajských parlamentov, sú výsledky jasné, v siedmich krajoch sa však uskutoční druhé kolo volieb predsedov samosprávnych krajov, a to do dvoch týždňov. (XXX) V regionálnych voľbách na Slovensku bolo zvolených 401 poslancov do regionálnych parlamentov. Vo voľbách predsedov VÚC uspel len Ľ. Roman v Bratislave, ktorý už v prvom kole získal podporu viac ako 50 percent zúčastnených voličov. Druhé kolo volieb bude o dva týždne. Voľby sa vyznačovali nízkou volebnou účasťou, zúčastnilo sa na nich iba 26 percent oprávnených voličov. Hlavnou príčinou bol spôsob, akým vláda pripravovala reformu verejnej správy a spôsob, akým boli príslušné zákony schvaľované. Podľa P. Haulíka z MVK má svoj podiel na nízkej účasti aj zákaz volebnej kampane v elektronických médiách. Nízka volebná účasť sa všeobecne očakávala. Potvrdil to aj predseda ZMOS M. Sýkora, ktorý však očakával vyššiu účasť na dedinách. Aj on vidí príčinu nízkej volebnej účasti v slabej informovanosti o kandidátoch a aj o zmysle celých volieb. Prekvapením bol neúspech nezávislých kandidátov. Voliči dali opäť prednosť odporúčaniam politických strán a volili podľa straníckej príslušnosti. Podľa Haulíka sa ukázalo, že samotný väčšinový systém nie je zárukou na väčšie presadenie sa nezávislých kandidátov. Podľa neho voliči nemali priestor a ani čas, aby sa podrobnejšie zoznámili s kandidujúcimi osobnosťami. Príznačné pre voľby bolo, že voliť boli hlavne starší voliči. Najmenej išlo voliť prvovoličov. Ukázalo sa, že najdisciplinovanejších voličov má HZDS, ktoré s výnimkou Bratislavy uspelo vo všetkých krajoch. V Trenčianskom kraji získalo HZDS absolútnu väčšinu. Disciplinovaní boli aj voliči SMK. Kandidáti tejto strany získali väčšinu v Nitrianskom kraji a vysokú šancu uspieť vo voľbách predsedu majú v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Výsledok volieb je v každom kraji iný. Rozdielne totiž boli aj volebné koalície. Pozorovatelia sa však zhodli v názore, že v týchto voľbách sa politická scéna doteraz najvýraznejšie rozdelila na ľavicovú a pravicovú časť.
O voľbách do VÚC možno povedať čokoľvek a všetko môže byť pravda. Napríklad HZDS môže byť nad mieru spokojné v Trenčianskom kraji lebo zo 45 poslaneckých kresiel získalo rovných 45, no určite je nešťastné v Bratislavskom kraji - v piatich bratislavských obvodoch Mečiarova strana nezískala ani jedno zo štyridsiatich kresiel. Všetky patria stredopravej koalícii SDKÚ-ÁNO-SMK-DS. Ešte šťastie, že do Bratislavského kraja patria Malacky, Senec a Pezinok, kde Mečiarova strana a jej spojenci získali zostávajúcich šesť poslaneckých madátov. Sobotné voľby do orgánov vyšších územných celkov sú v prvom rade odrazom politickej situácie panujúcej v súčasnosti na Slovensku. Účasť v nich bola slabá, no adekvátna kampani, ktorá im predchádzala. Tí, čo teraz plačú najviac, boli proti tomu, aby kampaň prebiehala v elektronických médiách. Ak si mysleli, že voľby vyhrajú aj tak, pretože ako vládnuci sú v nich stále, tak sa mýlili. A tak sa stalo, že väčšina ľudí u nás nepoznala kandidátov na poslancov i županov, nemala tušenie čo za čudo je ten vyšší územný celok, ktorých má byť osem. Kým pred voľbami zneli hlasy, že 35 percentná účasť by bola strašne malá, tak po voľbách musela stačiť aj 26 percentná. Povedané inak: zo štyroch miliónov oprávnených voličov tri milióny zostali v sobotu doma. Voličov bolo teda málo, zato kandidátov na poslancov i predsedov vyšších územných celkov ako maku. Z tohto hľadiska voľby pripomínali prijímacie pohovory na právo či medicínu, pretože desať uchádzačov na jedno miesto nebolo ničím zvláštnym. V Košiciach chcelo byť novým županom dokonca 25 viac či menej známych ľudí!
„Prieskumy volebnú účasť vždy nadhodnocujú,“ hovorí sociologička Oľga Gyárfášová. „Demotivujúce faktory boli silnejšie, ako sa predpokladalo. Veľmi nízka bola informovanosť občanov o tom, čo im reforma verejnej správy prinesie. Slabá mobilizácia súvisela aj s tým, že ľudia sa veľmi málo stotožňujú s vyššími územnými celkami. K nízkej volebnej účasti prispelo aj celkové znechutenie z politiky.“ Tri štvrtiny občanov Slovenska sa teda vzdali práva prvý raz rozhodnúť o svojich zástupcoch v ôsmich krajoch. Najsilnejšiu pozíciu na politickej scéne potvrdilo HZDS. Je najúspešnejšou stranou s výnimkou Bratislavského kraja. V Trenčianskom kraji obsadí Mečiarovo hnutie dokonca všetkých 45 kresiel. Prvú priečku obsadilo HZDS aj v Žilinskom kraji, kde má väčšinu kresiel. Súčasťou víťaznej koalície bolo HZDS v Prešovskom, Banskobystrickom a Trnavskom kraji. Z vládnych strán bola najúspešnejšia SMK, zo 401 kresiel získala 84 mandátov (20,95 percenta). Druhé skončilo KDH s 36 (9 percent), SDKÚ získalo 28 mandátov (7 percent), ANO má 13 poslancov ( 3,2 percenta). Spokojný s výsledkami volieb je aj šéf Smeru Fico, ktorý oslavoval pri víne. Jeho Smer má 50 mandátov, čo je 13 percent. Debakel vo voľbách utrpela Malíkovej SNS. Získala len jedno poslanecké kreslo v Nitrianskom kraji. Pravicové strany utrpeli jasnú porážku v Nitrianskom, Trnavskom a Žilinskom kraji. Jednoznačné víťazstvo zaznamenali v Bratislavskom kraji. Nepresadili sa nezávislí kandidáti. Získali len 18 kresiel. Najviac sa im darilo na východe republiky. Úplne prepadla aj SDĽ, a to aj v Banskobystrickom kraji, do ktorého vkladala najväčšie nádeje. Župan je zatiaľ známy len jeden - predsedom Bratislavského kraja sa stal kandidát pravicového bloku Ľubo Roman, ktorý získal už v prvom kole nadpolovičnú väčšinu. Šéf bratislavského regionálneho zväzu SDKÚ Roman Vavrík po zvolení Romana povedal, že ani „jeho najtajnejšie plány až tak ďaleko nesiahali“. Mená ostatných šéfov krajov budú známe až po druhom kole, ktoré sa uskutoční o dva týždne 15. decembra. Postúpili do neho dvaja najúspešnejší kandidáti. V druhom kole bude zvolený ten kandidát, ktorý získa najväčší počet platných hlasov. V prvom kole sa vyžadovala nadpolovičná väčšina platných hlasov. Aj pri voľbe županov môže byť HZDS spokojné. Do druhého kola postúpili kandidáti, ktorí majú podporu opozičného hnutia okrem Bratislavy vo všetkých krajoch. Najväčšiu šancu na zvolenie má kandidát HZDS v Žilinskom kraji Jozef Tarčák. Podporu mu už prisľúbil líder Pravej SNS Ján Slota. V Trenčianskom kraji má veľké možnosti tiež kandidát HZDS Štefan Štefanec. Protikandidátka Anna Záborská z KDH však môže byť „ružou medzi tŕním“, lebo krajský parlament bude zložený len z členov HZDS. Analytici hovoria, že voľba županov v druhom kole bude etnická. Pozornosť sa sústreďuje najmä na Nitriansky a Trnavský kraj. Budú v nich proti sebe stáť kandidáti SMK a koalície na čele s HZDS. Uvažovanie o etnickom prístupe včera naplnil svojím výrokom aj šéf Smeru Robert Fico. Povedal, že v týchto krajoch treba podporiť slovenského kandidáta. Volebný zisk je sklamaním pre ľavicových demokratov. Verili si najmä v Banskobystrickom kraji. Podľa lídra strany Pavla Koncoša však bude potrebné zákon o voľbách zmeniť. „Nemôže predsa byť, aby výsledky volieb nevyjadrovali pomer zastúpenia občanov aj podľa národnosti,“ povedal Koncoš. Spomenul okres Rimavská Sobota, ktorý budú zastupovať len ľudia z SMK. Predseda SMK Béla Bugár sa Koncošovi čuduje: „Musí vedieť, že SDĽ nebola za pomerný volebný systém. My sme chceli pomerný volebný systém. Potom sa povedalo, že regionálne voľby sú trošku iné, prijali sme to. Nech si pán predseda spočíta, koľko je Maďarov v Nitrianskom kraji a koľko ľudí nás volilo. My dostávame podporu aj od Slovákov. Nie je to teda len o etnickom princípe, ktorý veľmi rád spomína.“ Bugár tvrdí, že v najbližšie dni sa bude rokovať o podpore na županov. Očakáva však podporu od partnerov pre kandidátov SMK v Nitrianskom a Trnavskom kraji a v „Banskobystrickom a Košickom kraji vieme podporiť kandidátov vládnej koalície“. Bývalý vládny splnomocnenec pre reformu verejnej správy Viktor Nižňanský o Koncošovom výroku povedal, že v ňom absentuje princíp demokracie. „Všetci občania mali právo prísť voliť. Občanom slovenskej národnosti nikto nebránil, aby sa zúčastnili na voľbách. Postoj pána Koncoša považujem za smiešny. Pán Koncoš totiž nepodporil náš návrh volebného zákona, v ktorom bolo viac ako sto obvodov, a nie 79 ako teraz. Potom by aj pomery hlasov v okrese Rimavská Sobota boli iné. Svedčí to o tom, že SDĽ sa uberá iným smerom ako doteraz,“ povedal Nižňanský.
Maďarské verejnoprávne i súkromné médiá informujú od soboty o regionálnych voľbách na Slovensku najmä s dôrazom na vystúpenie kandidátov Strany maďarskej koalície (SMK). Maďarská tlačová agentúra MTI priniesla správy o priebežných i definitívnych výsledkoch a prvé hodnotenie lídra SMK Bélu Bugára. Práve o tieto materiály sa dnes v spravodajských rubrikách opiera väčšina budapeštianskych denníkov. Predseda SMK Béla Bugár vyjadril spokojnosť s výsledkami strany, ale zároveň obavy z výraznej prevahy opozičného subjektu, ktorého meno sa spája s Vladimírom Mečiarom vo väčšine budúcich regionálnych parlamentov. Podľa jeho názoru má mimoriadny význam vysoká účasť maďarských voličov na sobotňajších voľbách, ktorá podstatne prevýšila veľmi nízky celoštátny priemer. Tento úspech je ešte výraznejší, ak odrátame 21 kandidátov SMK slovenskej národnosti, ktorých strana nominovala na Slovákmi obývaných územiach. „Nesmieme však zamlčať poľutovaniahodný fakt, že spomedzi našich slovenských kandidátov sa do regionálnych parlamentov nedostal ani jediný, čo dokazuje, že Slovensko je ešte ďaleko od občianskej spoločnosti,” povedal predseda SMK. Béla Bugár sa neteší faktu, že v ôsmich VÚC sa o ich predsedoch rozhodne až v II. kole volieb 15. decembra, pretože je podľa jeho názoru zrejmé, že voliči slovenských politických strán budú v ňom spoločne hlasovať na etnickom princípe proti maďarským kandidátom. SMK sa môže naproti tomu pre zvýšenie šancí svojich kandidátov v Nitrianskom a Trnavskom kraji pokúsiť iba o čo najvýhodnejšie koaličné zmluvy a výzvu, aby k urnám prišlo čo najviac voličov maďarskej národnosti. Šance Miklósa Fehéra a Józsefa Kvardu by v II. kole mohla zvýšiť skutočnosť, že sa tu občan bude musieť rozhodnúť medzi dvoma kandidátmi, medzi „bielym a čiernym”. Béla Bugár predpokladá, že aj účasť voličov slovenskej národnosti bude o dva týždne vyššia ako v I. kole volieb. Príčinou mimoriadnej úspešnosti HZDS vo voľbách do regionálnych parlamentov je podľa Bélu Bugára na jednej strane fakt, že „ľudia už dosť vytriezveli zo súčasnej koalície”, na strane druhej skutočnosť, že „koaličné strany nedokázali adekvátne zmobilizovať ľudí”. Svedčí o tom príklad Bratislavského kraja, kde Mečiarovci neuspeli, pretože ich súperi dokázali vytvoriť širokú koalíciu. Maďarská tlač takmer unisono zdôrazňuje prevahu HZDS vo väčšine budúcich regionálnych parlamentov a poukazuje na fakt, že kandidáti SMK vo voľbách obstáli a že jej dvaja kandidáti majú šancu obsadiť post predsedov VÚC.
V rámci bukureštskej ministerskej konferencie OBSE sa dnes uskutočnilo stretnutie ministrov zahraničných vecí Visegrádskej štvorky na základe iniciatívy Maďarska ako predsedníckej krajiny. V neformálnom rozhovore ministri zahraničných vecí ČR, Poľska, Maďarska a SR vyzdvihli význam vzájomnej spolupráce tak z hľadiska regionálnych aktivít, ako aj v súvislosti s prístupovým procesom do Európskej únie. Vyjadrili presvedčenie, že formát V4 bude užitočný aj po tom, keď sa všetky krajiny stanú členmi EÚ. Minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan podal správu o činnosti Medzinárodného visegrádskeho fondu, ktorého sekretariát sídli v Bratislave. Fond v priebehu posledného obdobia poskytol podporu pre 115 projektov, ktoré pomáhajú rozvíjať spoluprácu štyroch krajín v oblasti ľudskej dimenzie, médií, kultúry, vedy a občianskych aktivít. Ministri zahraničných vecí schválili výročnú správu fondu a jeho rozpočet na budúci rok, čím nielen potvrdili úspešnosť tejto novej formy spolupráce, ale tiež ocenili kvalitnú prácu sekretariátu.
V rámci diskusného fóra, ktoré organizuje Nadácia Sándora Máraya vystúpi zajtra v Dunajskej Strede podpredseda Združenia mladých demokratov (FIDESZ) László Kövér, ktorý predstaví program tejto strany pred nastávajúcimi maďarskými parlamentnými voľbami. Práve strana FIDESZ, podľa prieskumov verejnej mienky, získava stále väčšiu priazeň občanov na margo vládnúcej MSZV. Kövér v rozhovore pre denník objasnil situáciu strany, jej program ako aj ďalšie smerovanie. Neopomenul ani tému zákona o štatúte zahraničných Maďarov, ktorý má strana vo svojom programe. Kövér označil tento zákon za veľmi dôležitý a strana je hrdá, že sa podieľala na jeho tvorbe. K výrokom J. Chleba, že v prípade zaradenia zákona do volebného programu ide o citlivý problém Kövér uviedol, že pán štátny tajomník vychádza zrejme z vnútropolitických ukazovateľov. V Maďarsku je to iné. Presadenie zákona je celonárodným záujmom. Takýto cieľ by mohla dosiahnuť aj slovenská vláda, ak by brala vážne základy únie a pomohla by tak v zachovaní maďarskej identity maďarskej menšiny na Slovensku. Výsledky sčítania ľudu totiž ukázali jasný úbytok tejto menšiny. Či už v dôsledku asimilácie, alebo vysťahovalectva je to jedno, rozhodne nemôže byť Slovensko na to hrdé, dodal Kövér.
V Komárňanských tlačiarňach dnes otvorili výstavu miniatúrnych kníh, ktoré desať rokov vyrábal ručne tlačiar Géza Szabó. Knižky rozmeru zápalkovej škatuľky sú viazané v kozej koži. Autor v mimoriadne precízne urobenej knižke, ktorej sadzbu, viazanie aj obal robil úplne sám, opísal svoje 50-ročné pôsobenie v tlačiarskej brandži. Publikáciu v slovenskom a v maďarskom jazyku doplnil ukážkami grafických návrhov, ktoré počas svojho pôsobenia v komárňanskej tlačiarni vytvoril, ale aj drobnými fotografiami z tlačiarskeho prostredia. G. Szabó priznal, že o takomto diele sníval celý život a jeho naplnenie považuje za druhé absolvovanie tlačiarskych skúšok. Najväčší problém mal so zháňaním kvalitnej kože, ktorú objavil po dvoch rokoch hľadania na Slovensku, Maďarsku a Rakúsku až v maďarskom Györi. O knižku, z ktorej 250 exemplárov putovalo najmä medzi jeho priateľov a fachmanov, majú záujem tlačiari aj mimo hraníc Slovenska. Niekoľko kusov knižiek cestovalo do USA, Švajčiarska, Andorry a do Francúzska
Maďarsko chce vstúpiť do Európskej menovej únie (EMÚ) najrýchlejšie, ako to len bude možné, zatiaľ čo Česká republika sa zrejme nebude ponáhľať. Prípravy na čo najrýchlejší vstup Maďarska do EMÚ sú v plnom prúde. Centrálna banka v máji tohto roka rozšírila fluktuačné pásmo pre výmenný kurz forintu na plus/mínus 15 %. Je to tolerancia, ktorú predpisuje uchádzačom o vstup do EMÚ európsky mechanizmus výmenných kurzov ERM II. V októbri skončila Budapešť s pravidelným mesačným devalvovaním svojej meny oproti euru. Centrálna banka svoju peňažnú politiku riadi len vzhľadom na inflačný cieľ. Výmenný kurz už nebude súčasťou jej peňažnopolitických nástrojov. Nízka miera inflácie bude podľa viceguvernéra maďarskej centrálnej banky Györgya Szapáryho výhodná pre hospodársky rast a súčasne bude podporovať konkurencieschopnosť ekonomiky. Reálne zhodnocovanie meny, ku ktorému dochádza v každej ekonomike, dobiehajúcej starých členov EÚ, je objektívnym procesom. Tento fakt budú v Maďarsku chápať ako jeden z nástrojov znižovania inflácie. Česká republika vstúpi do EMÚ až vtedy, keď to bude možné, určite nie skôr než v roku 2008. Podľa predstaviteľov Českej národnej banky (ČNB) by sa Praha mohla usilovať o rýchlejší vstup do EMÚ. Treba však zrátať, aké náklady a aké výhody by to prinieslo. Podľa členov vedenia ČNB Petra Štěpánka a Michaely Erbenovej by boli teraz náklady ČR na rýchly vstup do EMÚ privysoké. Česká vláda v súčasnej fáze dáva prednosť peňažnopolitickej flexibilite, ktorá je pre krajinu so zrýchleným ekonomickým vývojom potrebnejšia než stabilita s eurom. Podľa Erbenovej sa v Česku ešte neskončil proces vyrovnávania cenovej hladiny s hladinou v EÚ. Okrem toho má Praha v strednodobom horizonte ťažkosti dosiahnuť vyrovnanosť štátneho rozpočtu. Ak by totiž vláda pustila z rúk peňažnú politiku, nebola by schopná využívať fiskálnu politiku ako nástroj na konsolidáciu situácie. Podľa českých bankárov by bolo nezmyslom „znásilniť“ maastrichtské kritériá, vstúpiť do EMÚ, a potom zvládať obrovské vnútorné problémy, ktorý by súviseli s úsilím o dosiahnutie úrovne ostatných členov EMÚ. Česká ekonomika zatiaľ nie je zosynchronizovaná s ekonomikou EÚ. Podľa analytikov je táto ekonomika ešte malá, krehká, otvorená a závislá od nemeckého hospodárstva. Istý čas preto potrebuje voľný výmenný kurz, aby zostala konkurencieschopnou.
László F. Földényi: Melanchólia * Kalligram * Bratislava 2001 * Preložila Juliana Szolnokiová
Existuje dnes vôbec niečo, čo nemá dejiny? Knižne vyšla aj história pŕs a zdá sa, že knižný trh sa postupne premieňa na akýsi bizarný historický second hand kultúry. Filozof Miroslav Marcelli vo svojom doslove ku knihe upozorňuje, že podnetom mohla byť úvaha Niečo pre pracovitých, ktorú jej autor Friedrich Nietzsche publikoval v Radostnej vede. Slávny nemecký filozof sa vtedy posťažoval, že vlastne „nič, čo dávalo farbu“, nemá dejiny a neexistuje história lásky, lakomstva, krutosti atď. Nuž, pomerne rozsiahla (330 strán!) kniha maďarského esejistu Lászlóa F. Földényiho je vlastne históriou melanchólie. Najlepšie je fenomén melanchólie vysledovateľný v európskej kultúre a predovšetkým v umení. Zvedavejší čitateľ sa však bude pýtať ďalej a bude ho zaujímať, či touto chorobou európskej kultúry trpeli tiež inde. Poznali melanchóliu Inkovia v Amerike a trpeli ňou budhisti v Tibete, alebo je len akýmsi vedľajším produktom „západnej“ civilizácie? Melanchólia je totiž fenomén neobyčajne univerzálny a jej čierna niť sa tiahne európskou kultúrou ešte z antiky. Úvodná veta z diela Problémy Physica zloženého v Aristotelovej škole znie: „Prečo sú všetci tí, čo vynikajú vo filozofii alebo v politike, alebo v básnictve, či v iných umeniach, melancholickí?“ Považovala sa totiž za nedostatok, niekedy za chorobu, ktorá sa musí liečiť, inokedy za brzdu vo vývoji spoločnosti. A pokiaľ je melanchólia chorobou, je chorobou najvýznamnejších osobností, géniov. Písať históriu melanchólie znamená takmer to isté, ako písať históriu geniality. Melanchólia je sústava polarít a ambivalencií. Pasivitu a skľúčenosť melancholika pravidelne strieda obdobie duchovnej a telesnej aktivity a niekedy až neuveriteľných výkonov. Ak čítame túto monografiu melanchólie, nadobúdame dojem, že to, čo sa pokladalo za chorobu a nedostatok, vlastne pomáhalo vytvárať európsku kultúru a civilizáciu. László F. Földényi je autorom niekoľkých esejistických kníh, okrem Melanchólie, ktorá bola preložená do niekoľkých jazykov, sú to predovšetkým diela venované významným európskym maliarom. Značná časť Melanchólie je dokumentovaná práve príkladmi zo sveta výtvarného umenia. Melanchólia však nie je len javom umeleckého sveta, vyskytuje sa všade, dokonca aj vo vede. „Matematik je smutný patrón,“ hovorí Martin Luther a súčasní psychoanalytici potvrdzujú súvislosti medzi melanchóliou a matematikou. A nielen s matematikou: je sporom individuality s okolitým svetom.
Rozvoj prihraničných regiónov a posilnenie kontaktov medzi susednými lokalitami rôznych štátov majú mimoriadny význam aj v strednej a východnej Európe. Zhodli sa dnes na tom účastníci medzinárodnej konferencie Spoločne do Európy, dejiskom ktorej bola maďarská Nyíregyháza. Na podujatí, na ktorom sa zúčastnili delegáti z Maďarska, Slovenska, ako aj Fínska, Poľska, Rakúska, Rumunska a Ukrajiny, odznelo, že regionálnu spoluprácu podporí aj Európska únia prostriedkami z rozvojových fondov, a to predovšetkým na vytvorenie adekvátnych podmienok pre kooperáciu v sfére infraštruktúry. Z programov PHARE a TACIS Európska únia podporovala a podporí aj v budúcnosti napríklad modernizáciu hraničných priechodov. Predložené projekty môžu rátať, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, so značnými investičnými zdrojmi. Brusel zabezpečí aj podporu vodohospodárskych projektov smerujúcich k ochrane životného prostredia a prevencii, respektíve odstraňovaniu následkov katastrof. Delegáti sa vyslovili za rozšírenie okruhu subjektov, ktoré participujú na regionálnej spolupráci, ako aj za významnejšiu úlohu samospráv pri posilňovaní hospodárskych kontaktov.
Aj významný predstaviteľ maďarskej komunity na Slovensku, literát László Dobos figuruje medzi signatármi vyhlásenia „dvanástky“ nespokojných, ktorí privítali prvostupňové rozhodnutie maďarskej justície o nezákonnosti vlaňajšieho vrcholného rokovania Svetového zväzu Maďarov (MVSZ) a zrušení jeho záverov. Dokument skupiny prominentných členov MVSZ, ktorí ako prví upozornili na nelegálny postup vlani v máji zvoleného vedenia organizácie, zverejnila dnes v Budapešti Celoštátna tlačová služba. Vo vyhlásení sa konštatuje, že vedenie MVSZ sa dostalo do rúk osôb, ktoré si nezákonným spôsobom chceli zväzovú organizáciu privlastniť a ktorých postup prerástol do vytláčania významných osobností z MVSZ a diskriminácie Maďarov z Karpatskej kotliny podľa ich štátnej príslušnosti. Signatári vyjadrujú poľutovanie, že roky realizovaný konšpiračný postup zameraný na ovládnutie zväzu mnohých pomýlil a prinútil ich spoluparticipovať na ďalších nezákonnostiach vyplývajúcich z nezákonnej východiskovej situácie a v Maďarsku i vo svete neakceptovateľného spôsobu riadenia MVSZ. Podpísaní avizujú, že disponujú plánom na zákonnú a úspešnú obnovu činnosti MVSZ. Považujú však za neakceptovateľné, aby prípravou nového vrcholného rokovania Svetového zväzu Maďarov bol poverený Miklós Patrubány. Ten nesie podľa signatárov hlavnú zodpovednosť za situáciu zväzu a v uplynulých 18 mesiacoch sa dostal do konfliktu aj s členmi predsedníctva, ktorí ho najskôr podporovali. Popri Dobosovi podpísali dokument predstavitelia maďarských komunít z Austrálie, Slovinska, Ukrajiny, USA, ako aj sedem významných osobností z Maďarskej republiky, vrátane Gyulu Feketeho, Istvána G. Pálfyho či Imre Pozsgaya.
Na popisných tabuliach na ľavom brehu Dunaja sú slovenské názvy dedín napísané čiernou na bielom, pod nimi sú bielou na modrom maďarské názvy. Na pravom brehu Dunaja sú maďarské názvy čiernou na bielom, pod nimi sú slovenské bielou na zelenom. V mliečnom svetle neskorého jesenného večera sú tabule v menšinovom jazyku lepšie čitateľné ako tie v úradnom. Táto symetria sa najkrajšie vyníma asi sto kilometrov od Bratislavy po prúde Dunaja pri ústí rieky Váh, kde sa rozkladá malé priemyselné mesto Komárno - na slovenskej strane sa nazýva Komárno-Komárom, na maďarskej Komárom-Komárno, píše Karl-Peter Schwarz v dnešnom vydaní nemeckých novín Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ). Železný zákon vzájomnosti riadil slovensko-maďarské vzťahy v priestore i čase. Do prvej svetovej vojny bolo slovanské obyvateľstvo vtedajšieho Horného Uhorska nemilosrdne maďarizované, nezriedka s nasadením obuškov a zbraní. Menej sa hovorí o tom, že československý štát sa za politiku maďarizácie odplatil, keď veliteľ Komárna 5. júna 1919 oznámil, že mesto dá radšej zničiť ťažkým delostrelectvom, ako by ho mal prenechať Maďarom. Z dôvodu politického tlaku a prenasledovania najmä maďarskej inteligencie odišlo zo Slovenska do roku 1920 viac ako 100.000 Maďarov. Rovnaký počet nedostal československé občianstvo, pokračuje FAZ. Nový štát plánovito podkopával základné životné podmienky maďarskej strednej vrstvy. Z pozemkovej reformy na úkor maďarských veľkostatkárov profitovali Česi a Slováci, ktorí sa usadili na územiach osídlených Maďarmi. V roku 1923 boli veľké územné celky zriadené tak, aby v čo najmenej oblastiach tvorili Maďari jednu pätinu obyvateľstva, čo by im umožňovalo používať materský jazyk v úradnom styku. V novembri 1938 sa list opäť obrátil a asi pätina územia Slovenska sa vrátila pod maďarskú vládu. Českých a slovenských usadlíkov vyvlastnili, slovenské školy zatvorili. Ľudový režim prezidenta Beneša po druhej svetovej vojne s Maďarmi zaobchádzal tak ako s Nemcami podľa princípu kolektívnej viny. Benešom presadzované symetrické riešenie - na jednej strane Dunaja bude všetko slovenské a na druhej maďarské - však Spojenci odmietli. Namiesto toho sa v roku 1946 začal presun obyvateľstva, v rámci ktorého nedobrovoľne odsunuli z Československa toľko Maďarov, koľko Slovákov žijúcich v Maďarsku bolo ochotných opustiť svoje zdedené príbytky. V rámci tejto „reciprocity“ prešlo na jednu stranu Dunaja 74.407 Maďarov a opačným smerom 73.373 Slovákov. Ďalších 45.000 Maďarov deportovali na nútené práce do „vyčistených“ oblastí v Čechách. A nakoniec asi 327.000 Maďarov si vybralo možnosť prihlásiť sa za „Slovákov“. Položenie maďarskej menšiny sa zlepšilo po prevzatí moci československými komunistami v roku 1948, ktorí museli prejaviť úctu ľudovej maďarskej republike, uvádza mienkotvorný nemecký denník. V Maďarsku dnes žije odhadom 100.000 až 110.000 Slovákov, ale iba desatina sa k slovenskej národnosti aj hlási, píše FAZ. Naopak na Slovensku sa podľa najnovšieho sčítania obyvateľov prihlásilo k maďarskej národnosti 521.000 ľudí. Viac ako 90 percent z nich žije v úzkom, ale súvislom páse pozdĺž 550 kilometrov dlhých hraníc s Maďarskom. Slovenské politické strany však odmietajú úsilie politikov maďarskej menšiny spojiť podstatnú časť tohto územia do komárňanskej župy, pretože sa obávajú, že by to bol prvý krok k zavedeniu autonómie podľa vzoru Južného Tirolska. Vládou Vladimíra Mečiara v roku 1996 vypracované rozdelenie územia Slovenska na osem správnych celkov nezmenil ani kabinet Mikuláša Dzurindu, v ktorom sedia aj predstavitelia Strany maďarskej koalície (SMK). Tá pohrozila vystúpením z vlády, ale hrozbu stiahla späť, keď parlament zaručil regiónom aspoň samosprávu. V dnešných regionálnych voľbách sa však aj naďalej otvorene hrá „maďarskou kartou“. Ľavicové strany vládnucej koalície SOP a SDĽ vytvorili na regionálnej úrovni koalície s opozičným HZDS a populistickým Smerom. Predseda Smeru Róbert Fico maľoval v predvolebnom boji na stenu strašidlo maďarskej dispozičnej moci nad zdrojmi pitnej vody, produkciou obilia a zásobovaním energiou na južnom Slovensku. Vyjadrenia tohto druhu jasne ukazujú, že na Maďarov sa mnohí pozerajú ako kolóniu cudzej moci, konštatuje FAZ. Obyvatelia južného Slovenska sú však napodiv odolní voči všetkým pokusom dať sa vtiahnuť do pasce etnicko-kultúrneho konfliktu. Maďari a Slováci žijú pri Dunaji stáročia vedľa seba. Protimaďarské heslá môžu zapôsobiť skôr na etnicky homogénnom strednom Slovensku. Mnohé je výsledkom aj veľmi umiernenej a vecnej politiky SMK, ktorej vplyv rastie aj medzi nemaďarmi: stranu podporuje 12 percent voličov, hoci Maďarov je na Slovensku desať percent. Znamením, že Maďarom na Slovensku sa blýska na lepšie časy bolo otvoreniu Mostu Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom, ktorý zničili v roku 1944 nemecké vojská. Most z roku 1896 má veľký symbolický význam, pretože spája Maďarov severne od Dunaja s ich duchovným centrom, ostrihomskou bazilikou, ktorá je vidieť aj zo šírej Podunajskej nížiny. Súhlas vlády Mikuláša Dzurindu s obnovením mosta viac ako iné jej činy ukazuje, že dávny strach z Maďarov ustupuje realistickému a uvoľnenému postoju k tejto menšine a južnému susedovi, uzatvára FAZ.
Podnet za porušenie jazykového zákona počas predvolebnej kampane do orgánov Nitrianskeho samosprávneho kraja podala Slovenská národná strana Ústrednej volebnej komisii (ÚVK). Podľa predsedníčky národniarov Anny Malíkovej v Nitrianskom kraji v rámci kampane koalície HZDS-SDĽ-SOP-Stred-Smer na kandidátov regionálnych poslancov rozdávali propagačné materiály iba v maďarčine. „Z celého letáku som ťažko porozumela iba ¤Nitrai kerület¤, čo môže byť Nitriansky kraj,” povedala na dnešnom stretnutí s novinármi. Malíková zároveň informovala, že v „prípade akéhokoľvek spochybnenia výsledkov regionálnych volieb, a to nemusí byť práve zo strany SNS, bude za ich neregulárnosť zodpovedný Ústavný súd SR, Generálna prokuratúra SR a Ministerstvo vnútra SR, ktoré porušili zákony v súvislosti s registráciou Pravej SNS.”
K čitateľom sa už po ôsmy raz dostáva Kultúrnohistorický kalendár, ktorý opäť vydalo Národné osvetové centrum (NOC). Aj tentoraz prináša malá encyklopédia prehľad výročí osobností, udalostí a významných dní roka, zachytáva historický vývoj ľudstva a spoločnosti. Čitateľ sa tiež dozvie informácie z oblasti politiky, spoločenského života, kultúry aj umenia, a to vždy v chronologickom slede. Nechýbajú ani najaktuálnejšie biografické údaje o domácich osobnostiach. Ako informovala Jana Kaplanová z Útvaru pre vzťahy s verejnosťou NOC, kalendár obsahuje doposiaľ najväčší počet zachytených výročí nielen kľúčových osobností a udalostí, ale aj informácie o osobnostiach a udalostiach v minulosti tabuizovaných alebo skreslene interpretovaných. Podľa Kaplanovej je kalendár nielen vhodnou pomôckou pri práci alebo štúdiu, ale je určený aj na oddychové čítanie a doplnenie si všeobecného prehľadu.
Snehuliak je typický symbol sexizmu, je zastaraný a mal by ustúpiť snehuliačkam, tvrdí profesorka Tricia Cusacková z univerzity v anglickom Birminghame. A profesorka Cusacková to musí vedieť - so snehuliakmi totiž strávila päť rokov. Za ten čas do hĺbky preštudovala ich kultúrny význam a dospela k záveru, že sú zástupnými znakmi sexuálnej diskriminácie. „Snehuliaci sú bacuľaté relikvie bakchanálií. Ich mrkva, fajka a metla sú jasné symboly mužnosti. Umiestnenie snehuliaka v poloverejnom priestore záhrady alebo poľa len upevňuje systém, v ktorom žena musí byť zatvorená doma v súkromí a muž obchoduje na verejnosti. Takže snehuliaci doteraz odrážajú toto viktoriánske videnie sveta,” vyhlásila Tricia Cusacková. Pri svojom výskume o bitkách pohlaví necúva Tricia Cusacková ani pred chúlostivými otázkami. „Snehuliaci sú produktom doby viktoriánskej, preto sú to väčšinou muži. V tom období by vytváranie ženských sôch zo snehu pripomínalo nahotu a ľudia by to považovali za pornografiu. Ale dnes sa mravy zmenili, a tak je na čase dať príležitosť aj snehuliačkam.”
Podľa štatistiky odošle každý Brit bez rozdielu veku, teda od batoliat po seniorov, zo svojho mobilného telefónu 180 textových správ ročne. Učitelia však upozorňujú, že textová komunikácia prostredníctvom mobilných telefónov má devastujúci vplyv na anglickou gramatiku a štylistiku. Robert Repper, riaditeľ súkromného gymnázia vo Wisbechu, v grófstve Cambridgeshire, sa preto rozhodol, že študenti tejto školy budú mať dodatočné hodiny angličtiny. Obáva sa najmä toho, že skratkovité textové správy odnaučia deti používať správnu vetnú konštrukciu. Rodičov písomne upozornil, že zvýšil počet hodín angličtiny z päť na šesť týždenne, aby tak umožnil žiakom dosiahnuť štandardné znalosti rodného jazyka, čo im vraj prospeje aj pri iných predmetoch. Je viac než samozrejmé, že používanie mobilných telefónov v tejto škole je zakázané.