21. apríla 2001 ● Zo slovenskej tlače
Ivan Hudec, exminister kultúry, v rozhovore pre bratislavský denník Nový deň v súvislosti so snahou o likvidáciu Domu zahraničných Slovákov skonštatoval, že je otvoreným útokom voči veľkej časti slovenskej kultúry. Inštitúcia sprostredkúvala základné analytické podklady a ponúkala riešenia ako pokračovať už na základe konkrétnych skúseností v starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o smerovaní slovenskej politiky v tejto oblasti. Súčasný minister kultúry chce asi zrušením domu potrestať „neposlušných“ krajanov v zahraničí. Rozhodol, že Slováci v zahraničí nepotrebujú komplexnú pomoc. M. Kňažko svojou politikou spôsobil značné škody pre národnú kultúru už tým, že dobrovoľne škrtil finančné zdroje rezortu. Miesto toho, aby poskytol peniaze na rozvoj slovenskej regionálnej kultúry, presunul ich v prospech menšín, najmä maďarskej. I. Hudec nechápe, prečo sa minister kultúry vzdáva zodpovednosti za jednu časť kultúrneho dedičstva a navrhuje presunúť zodpovednosť za spoluprácu so zahraničnými Slovákmi na ministerstvo zahraničných vecí. Kultúrna politika tejto vlády smeruje k izolácii jednotlivých národnostných menšín, kde je zvýhodňovaná len jedna, maďarská.
Zahraničným Slovákom sa pri troche šťastia môže stať trebárs aj Eskimák. Pravda, musí sa hlásiť k slovenskému etnickému spoločenstvu. Zákon totiž hovorí, že ak sa nájdu dvaja Slováci, ktorí potvrdia, že niekto má vzdialený slovenský pôvod, môže získať štatút zahraničného Slováka. Napriek tomu nie každý, kto sa v zahraničí hlási k slovenskej národnosti, môže dostať oficiálne pomenovanie „zahraničný Slovák“. A aby získal výhody s ním súvisiace, musí najprv splniť isté podmienky. Od roku 1997, keď bol zákon hovoriaci o „zahraničnom Slovákovi“ prijatý, do polovice minulého roka požiadalo o udelenie štatútu zahraničného Slováka viac ako sedemtisíc krajanov – najviac z bývalých postkomunistických krajín z Rumunska, Juhoslávie a Ukrajiny. Riaditeľ Domu zahraničných Slovákov (DZS) Claude Baláž si myslí, že jeho dom je vo vzťahu k zahraničným Slovákom nezastupiteľný. Minister Kňažko ho však chce zrušiť, pretože je neefektívny a zbytočne zaťažuje štátny rozpočet. Vlani napríklad dostal dom zo štátneho rozpočtu 18 miliónov, ale väčšinu spotreboval na svoju réžiu.
Nie každý, kto sa v zahraničí hlási k slovenskej národnosti, môže získať oficiálne pomenovanie „zahraničný Slovák“. V roku 1997 bol prijatý zákon o zahraničných Slovákoch, ktorý upravuje postavenie, práva a povinnosti pre tých, ktorým je priznané postavenie zahraničného Slováka. Postavenie zahraničného Slováka možno priznať osobe, ktorá nie je štátnym občanom SR, ak má slovenskú národnosť a slovenské kultúrno-jazykové povedomie. Dokázateľný slovenský pôvod znamená, že aspoň jeden z jeho predkov do tretieho pokolenia bol Slovákom. Ako doklad slúži rodný alebo krstný list. Ak však nemá takéto doklady, môže použiť písomné svedectvo svojej krajinskej organizácie, alebo aspoň dvoch Slovákov, ktorí s ním žijú v tom istom štáte. Ďalšou podmienkou je aspoň pasívna znalosť slovenského jazyka a základná orientácia v slovenských reáliách, či to, že sa aktívne hlási k slovenskému etnickému spoločenstvu. Ak to všetko splní a doloží aj výpis z registra trestov svojej krajiny a SR, mal by dostať preukaz zahraničného Slováka. Majiteľ tohto preukazu je oproti ostatným cudzincom zvýhodnený pri žiadaní víz, na Slovensku sa môže zdržiavať dlhodobo. Má tu podobné práva ako ostatní občania SR, to znamená študovať, byť zamestnaný či nadobúdať nehnuteľnosti. O priznaní postavenia zahraničného Slováka rozhoduje ministerstvo zahraničných vecí – odbor pre záležitosti krajanov, ktoré má zároveň na starosti dlhodobú koncepciu štátnej politiky vo vzťahu k zahraničným Slovákom.
Dom zahraničných Slovákov nemá dlhú históriu. Ako príspevkovú organizáciu ministerstva kultúry ho v roku 1995 zriadil Ivan Hudec, v budove bývalého Múzeu V. I. Lenina na Štefánikovej ulici v Bratislve. „Okrem Dní zahraničných Slovákov ma nezaujala ani jedna ich akcia. Boli určené skôr pre úzky okruh ľudí,“ hovorí Ján, pôvodom Slovák, ktorý na Slovensku žije šesť rokov. Mnohé akcie domu sa konali v úzkej súčinnosti s Maticou slovenskou. Tak to bolo, aj keď sa riaditeľ Baláž rozhodol odovzdať medailu historikovi Milanovi S. Ďuricovi, autorovi kontroverzných Dejín Slovákov a Slovenska. Podľa historika Dušana Kováča zo SAV je Ďurica obrancom slovenského štátu a ľudáctva. Prvým generálnym riaditeľom DZS bol Vladimír Repka, ktorý získal v úrade prezývku Hrobár. Chodil po svete, vyhľadával pozostatky krajanov a s veľkou pompou ich prenášal na Národný cintorín v Martine. Známa je jeho cesta po Južnej Amerike. Odtiaľ priviezol aj pozostatky známeho gardistu Kolomana Geraldiniho. Repkovu kanceláriu dlho zdobil aj veľký portrét Jozefa Tisa. So svojimi sympatiami k nemu a k vojnovému slovenskému štátu sa totiž nikdy netajil.
Minister kultúry Milan Kňažko koncom marca navrhol, aby sa zrušil DZS. Argumentoval tým, že činnosť tejto, na štátny rozpočet napojenej organizácie, je neefektívna. Spolu s Domom zahraničných Slovákov navrhuje zrušiť aj úrad splnomocnenca vlády pre zahraničných Slovákov, ktorý vykonáva Claude Baláž, súčasný generálny riaditeľ DZS. Kňažko hovorí o tom, že zrušenie by sa nemalo odraziť na vzťahu ku krajanom v zahraničí. Činnosť budú vykonávať aj naďalej na to určené odbory na ministerstve zahraničných vecí, kultúry, vnútra a školstva. Podľa neho po zrušení domu ostane viac peňazí na podporu konkrétnych projektov pre zahraničných Slovákov. Claude Baláž si však myslí, že dom má vo vzťahu k Slovákom v zahraničí nezastupiteľné miesto. Vlani dostal Dom zahraničných Slovákov zo štátneho rozpočtu 18 miliónov korún. Viac ako polovica príspevku však ide len na jeho fungovanie. Dom zamestnáva tridsať zamestnancov. V roku 1999, keď nastúpil Claude Baláž, to bolo až 73 percent. Na podporu konkrétnych projektov pre krajanov ostala len štvrtina. „DZS duplikuje alebo znovuvykonáva činnosť orgánov štátnej správy. Navyše vo vzťahu Slovenska k zahraničným Slovákom robí rozdiely,“ odôvodnil návrh na zrušenie generálny riaditeľ sekcie medzinárodných vzťahov na ministerstve kultúry Andrej Zmeček.
„Ďaleko, kde sa nebo zeme dotýka...” - tak charakterizoval kraj nazývaný pusta (pustatina) jeden z najznámejších maďarských básnikov Sándor Petőfi. Maďarská pusta je známa nielen vzácnymi prírodnými raritami, ale aj pastierskymi zvyklosťami pestovanými celé stáročia, ďalej chovom neskrotných zvierat a starobylých maďarských plemien - napríklad sivej kravy, ktorá vynikajúco znáša drsné životné podmienky - jarné mokré až močaristé pastviny, v lete prisilné slnko a zimu skúpu na zásoby krmiva. Na Dolnej zemi sú tri takéto pusty: Apaj, Bugac a Hortobágy, ktoré sa nachádzajú na území chránených národných parkov - Kiškunského a Hortobágyskeho. Návštevníkovi sa zdá, akoby na puste, vzdialenej na hony od pretechnizovaného sveta, žiadny človek ani nebýval: víta ho hlboké ticho, iba na vzdialenom obzore vidno roztratené malé osady, pastierske prístrešky a kolorit kraja dopĺňajúce obrysy typických vahadlových studní. Apajpusta, ležiaca v Kiškunskom národnom parku, niekoľko desiatok kilometrov južne od Budapešti, však ožíva od skorej jari do neskorej jesene takmer každý deň za prítomnosti domácich i zahraničných turistov - zvedavcov a milovníkov koní. Lákajú ich atrakcie, ktoré im predvádzajú cvičitelia s čistokrvnými koníkmi: „Sadni, ľahni, kopni...” znejú pokyny pre štvornohých krásavcov z úst krojovaných mladíkov, ktorí vzápätí hrdo plieskajú nad koňmi krúžkovým bičom, až človeku v ušiach zalieha. Ako nám povedal majiteľ stáda 130 koní a 36 sivých kráv István Vadas, pozemok jeho farmy, kde sa usporadúvajú atrakcie pre turistov, je sčasti jeho vlastný a sčasti prenajatý od štátu. Hlavným cieľom farmy je udržať chov pôvodných plemien a zachovávať a aj predvádzať koniarske tradície pochádzajúce z 19. storočia. Atrakcie s cvičenými koňmi na puste možno podľa I. Vadasa v Maďarsku vidieť iba tu: „Ľudia sem chodia na celodenné zájazdy - do kočov zapriahneme kone, návštevníkov povozíme po puste a v obrovskom výbehu im predvádzame, čo dokážu cvičené kone.” Návštevníci si môžu aj zajazdiť na koni a najväčší zážitok majú vraj z konských futbalových zápasov. Vstupné na farmu vyjde okolo 3 500 až 4 000 forintov, vrátane stravy a občerstvenia. Ako sme sa dozvedeli, medzi návštevníkmi, ktorí sa chcú pokochať krásou a šikovnosťou plemena Furioso North Star, nechýbajú ani Nemci, Rakúšania a Angličania. „Nie je to kôň s nejakými veľkými športovými schopnosťami, ale je veľmi vhodný pre tých, ktorí sa vo voľnom čase venujú jazdectvu,” dodáva I. Vadas.
Redakcia Ľudových novín (týždenníka Slovákov v Maďarsku) by chcela uľahčiť vzájomnú komunikáciu Slovákov z rôznych kútov krajiny uverejnením internetových a e-mailových adries našich školských, kultúrnych, resp. iných inštitúcií napojených na celosvetovú informačnú sieť. Avšak ako o tom svedčí náš prvý pokus, v tomto smere ani sami nedisponujeme aspoň viac-menej kompletným zoznamom. Obraciame sa preto na dotyčných, aby nám zaslali potrebné informácie, za ktoré im aj touto cestou ďakujeme.
Ľudové noviny
http://www.comp-press.hu/ludove2000
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Celoštátna slovenská samospráva
http://www.slovaknet.hu (zatiaľ mimo prevádzky)
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Slovenská samospráva Budapešti
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Združenie a regionálne kultúrne stredisko
pilíšskych Slovákov
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Vedúci oddelenia Úradu pre národné a etnické menšiny
v Maďarsku (Anton Paulik)
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Slovenský referent národnostného odboru
Ministerstva školstva MR (Štefan Kraslán)
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Základná škola, gymnázium a žiacky domov
s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti
http://www.a-b.hu/~vvlasty/szlovak
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Základná škola, gymnázium a žiacky domov
s vyučovacím jazykom slovenským v Békéšskej Čabe
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským
v Sarvaši
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským
v Novom Meste pod Šiatrom
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Slovenská národnostná redakcia
Maďarského rozhlasu v Segedíne
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR Jaroslav Chlebo sa vyjadril na margo zasadaní Zmiešaného slovensko-maďarského menšinového výboru a účasti jeho členov na zasadnutiach odmietnutím tvrdenia, podľa ktorého by 18-mesačnú pauzu spôsobila neochota slovenskej strany rokovať. Príčinou boli podľa neho subjektívne i objektívne dôvody Maďarska na odsunutie rokovaní. Ako jeden z dôvodov označil i chartu menšinových jazykov, ktorej prijatím podmienila maďarská strana pokračovanie rokovania výboru. V súvislosti s neúčasťou niektorých stálych členov na poslednom zasadaní výboru poznamenal, že za znížením počtu zasadajúcich členov ako aj za redukciou periodicity zasadaní treba vidieť snahu o urýchlenie a zefektívnenie práce výboru.
û
Dunajská komisia (DK) v prvej polovici apríla rozhodla o pridelení kontraktu na vyčistenie koryta Dunaja vo vojvodinskej metropole Nový Sad od trosiek troch mostov zničených pred dvoma rokmi pri náletoch NATO proti Juhoslávii. Vo vyhlásení DK sa uvádza, že v tendri zvíťazilo dánsko-maďarské konzorcium COWI-Utiber, ktoré bude úzko spolupracovať s viacerými juhoslovanskými spoločnosťami. Komisia odhaduje náklady spojené s vyčistením koryta Dunaja na 26 miliónov eúr. Voľná plavba lodí na juhoslovanskom úseku Dunaja by mala byť obnovená do konca tohto roku.
û
Ministri ochrany životného prostredia Maďarska a Chorvátska Béla Turi-Kovács a Božidar Kovačevič v Pécsi rokovali predovšetkým o vodnom diele, ktoré plánuje Chorvátsko postaviť pri meste Novo Virje. Maďarská strana už skôr vyjadrila nádej, že Záhreb nespôsobí nenapraviteľné škody v oblasti hraničnej rieky. Chorvátsky minister zdôraznil, že so svojím maďarským partnerom mieni o tejto téme rokovať ďalej a tak experti oboch strán sa zídu opäť v máji.
û
Rusko zavedie od 3. júna vízový režim s Maďarskom. Urobí to ako odvetu za obdobný krok Maďarskej republiky, ktorá od rovnakého dátumu ruší doterajší bezvízový styk. Maďarsko odôvodnilo zavedenie víz pre Rusov nevyhnutnosťou uviesť svoje zákony do súladu s požiadavkami Európskej únie. Z podobných dôvodov boli vlani zavedené víza medzi Ruskom a Českou republikou a neskôr aj so Slovenskom.
û
Pred civilnými organizáciami maďarskej menšiny na Slovensku sa otvárajú nové možnosti. Okrem podpory z rozpočtu Slovenskej republiky totiž majú možnosť získať aj finančnú podporu zo strany Maďarska. Po konkurze, ktorý vypísala Nadácia Illyésa, poskytuje nový priestor Ministerstvo národného kultúrneho dedičstva MR. Ministerstvo mieni podporiť aktivity zahraničných obcí s maďarskou menšinou, ktoré majú záujem o zachovanie kultúrnych tradícií a pamiatok. S podobnými aktivitami (zameranými v tomto prípade na maďarskú mládež v zahraničí) prichádza aj Ministerstvo mládeže a športu MR, ktoré poskytuje možnosti podpory pre mládežnícke zoskupenia.
û
Do diskusie, prebiehajúcej v našej materskej krajine okolo vytvorenia maďarskej fakulty na nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa, sa zapojila aj menšina Moravákov, žijúcich na Slovensku. Jej predstavitelia vyjadrili svoje obavy nad tým, že “stále sa hovorí len o maďarskej fakulte a na nás sa zabúda”. Predseda Združenia slovenských Moravákov Stanislav Dolák pripomína, že pri zriaďovaní univerzity v roku 1992 vtedajší predseda parlamentu podpísal dokument o zriadení národnostnej fakulty, kde by mala zastúpenie aj moravská katedra. Tá v roku 1998 aj vznikla, ale pôsobila len rok a následne bola, podľa predstaviteľov univerzity z dôvodu nezáujmu, zatvorená. Združenie Moravákov sa však domnieva, že to bolo skôr z politických dôvodov. Zároveň dúfajú, že výsledky blížiaceho sa sčítania ľudu potvrdia nároky menšiny na vytvorenie samostatnej katedry.
û
Od septembra minulého roku pôsobí maďarský generálny konzulát v Košiciach, ktorý sa už dostal do povedomia obyvateľov, o čom svedčí aj vzrastajúci počet vybavených stránok. Podľa slov generálneho konzula Györgya Vargu je kontakt s príslušníkmi menšiny bezprostrednejší, keďže konzulát sídli v metropole regiónu. Spoluprácou s maďarskými menšinovými organizáciami sa zároveň vytvára priaznivá situácia na to, aby sa z konzulátu stala normálna, zabehaná misia, ktorá s rutinou vykonáva svoje povinnosti. Zároveň prijala konzulát aj slovenská strana, dokonca má viac pozvaní od slovenských miestnych organizácií, ako od maďarských.
û
Slovensko a Maďarsko sa v záujme zachovania kvality zásobníkov vody v povodí Ipľa dohodli na príprave spoločného ekologického programu. Obrovský projekt by mal umožniť investície v objeme 55 miliónov eúr. Jeho cieľom je modernizovať kanalizáciu a zabezpečiť odtok odpadových vôd v 41 obciach regiónu, v ktorých žije asi 115.000 občanov. Projekt by zainteresované krajiny chceli v septembri 2001 predložiť v Bruseli so zámerom získať prostriedky z fondu ISPA Európskej únie pre uchádzačov o vstup do tohto zoskupenia.
û
Dohodu o slovensko-maďarskej spolupráci v oblasti ochrany prírody, ktorá patrí do pôsobnosti Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (SOP SR) v Banskej Bystrici a Bukového národného parku v Maďarskej republike (BNP MR), slávnostne podpísali v Rimavskej Sobote. Vzájomná spolupráca medzi SOP SR a BNP MR je zameraná predovšetkým na tvorbu a realizáciu spoločnej koncepcie ochrany prírody, ďalej na výmenu odborných informácií v oblasti ochranárskych a prírodovedeckých výskumov, ako aj na poradenskú činnosť pri zabezpečovaní starostlivosti o chránené prírodné rezervácie. Už v minulosti sa zúčastnili na niekoľkých spoločných akciách v oblasti ochrany prírody a výskumu. Skúmali napríklad podmienky života vydry riečnej či vlka dravého.
Autor týchto riadkov v uplynulom desaťročí na rôznych fórach i na stĺpcoch našich novín nestačil zdôrazňovať, že jeho rodná obec Mlynky (Pilisszentkereszt) je jediná osada v celom Maďarsku, kde sa viac ako polovica obyvateľov aj oficiálne hlási za Slováka. Ak teda niekde, pod Pilíšom by sme právom mohli očakávať od nedávneho sčítania ľudu aj z nášho slovenského hľadiska pozitívne výsledky.
Slovenská samospráva v Mlynkoch (SSvM) usporiadala v miestnom Slovenskom dome viac ako mesiac po skončení sčítania obyvateľstva priateľské stretnutie so sčítacími komisármi a vedúcimi predstaviteľmi obce spojené s recepciou. Samozrejme, v stredobode záujmu prítomných stáli národnostné aspekty sčítania a najmä viac než zaujímavé osobné skúsenosti. Pracovníkom obecného úradu, komisárom ako aj ďalším zainteresovaným sa za ich obetavú prácu poďakoval ako starosta Jozef Havelka, tak i predseda SSvM Imrich Fuhl. Ako sme sa dozvedeli od notárky Kláry Šebešiovej-Slávikovej, s bezproblémovým až príkladným priebehom mlynského sčítania boli veľmi spokojní i pracovníci Ústredného štatistického úradu (KSH), ktorí sa tešili aj tomu, že 2176 občanov Mlynkov bolo “porátaných” s niekoľkodňovým predstihom. Spomínaný počet zahŕňa i obyvateľov s dočasným bydliskom v obci - najmä v rekreačnej oblasti Chotárna skala (Dobogókő), ktorá administratívne patrí k Mlynkom. Z národnostného hľadiska môže byť zaujímavou otázkou, či aj “ich hlasy” budú figurovať v tzv. menšinových štatistických údajoch.
Hlbšia analýza osobných skúseností sčítacích komisárov by si zaslúžila osobitnú štúdiu sociologického, ale snáď i psychologického rázu. Prekvapila ich napríklad silná dvojitá väzba nielen príslušníkov strednej generácie, ale aj (z národnostného hľadiska tak často odpisovaného a nedoceneného) mladšieho, ba i najmladšieho pokolenia. Pod Pilíšom vraj aj školáci si dostatočne uvedomujú, prečo sa vlastne učia po slovensky a že sú vlastne... - ak už nie Slovákmi, tak aspoň “aj-Slovákmi” či “nielen-Maďarmi”. Zarážajúce však je, že napriek výrokom politikov o neopodstatnenosti odvolávania sa na historické krivdy, rôzne previnenia voči našej národnosti a podľa nich už dávno neaktuálne traumy pomerne mnohí starší ľudia, ktorí vyrástli v čisto slovenskom prostredí a s maďarčinou sa stretli až v škole, dnes tvrdia o sebe v mlynskom nárečí, že “Já szem Magyar”. Vraj chceli by zomrieť tam, kde sa narodili, nechceli by sa dostať na akúsi listinu tých, čo môžu byť presídlení a beztak “jedia maďarský chlieb”...
Právne predpisy o ochrane údajov ani v tom prípade by nám nedovolili uverejniť presný počet “zrátaných mlynských Slovákov”, keby si ich každý komisár pozorne pozapisoval, resp. keby sa údaje pred zaslaním do KSH na miestnom obecnom úrade sumarizovali. Výpovede a odhady zainteresovaných však jednoznačne dávajú nádej, že za uplynulých jedenásť rokov počet obyvateľov hlásiacich sa aj oficiálne k našej národnosti v Mlynkoch sa neznížil, zostáva teda nad 50 percentami. Chceli by sme veriť, že táto naša príkladná osada nezostane jedinou v celej krajine s prevahou slovenského obyvateľstva...
(-hl)
Na Veľký štvrtok bolo pred Osvetovým strediskom v Slovenskom Komlóši rušno už od rána. Osvetári mesta tu totiž zorganizovali pre deti a ich rodičov takzvaný dom hier, príležitosť na osvojenie si techník maľovania vajíčok a zhotovovania podstavcov na kraslice. Do tajov zdobenia veľkonočných vajíčok zasvätili záujemcov pedagogičky materských a základných škôl. V dobrej nálade, ktorá panovala v aule, sme zastihli niekoľko žiakov slovenskej základnej školy, ktorí na otázku, pre koho robia maľované vajíčka, so samozrejmosťou odpovedali, že bratovi, mame a šibačom. Dúfajme, že obdarovaní sa prekrásne vyzdobeným krasliciam potešili.
Predveľkonočné akcie pokračovali v ten istý deň futbalovým zápasom na sviežozelenom ihrisku. Tu sa konalo priateľské stretnutie dorasteneckých reprezentačných mužstiev Maďarska a Rumunska, ktoré sa chystajú do Anglicka na majstrovstvá Európy. Na výsledok by mohli byť hrdí aj dospelí reprezentanti - 3-0 pre Maďarov. Takmer tisíc fanúšikov dostalo pekný darček k blížiacim sa sviatkom. Technickú prevahu našej jedenástky uznal po skončení zápasu aj rumunský tréner, ale ako povedal tréner domácich, v Anglicku na nich čakajú oveľa ťažšie stretnutia.
Séria podujatí pokračovala v nedeľu večer dobročinným veľkonočným koncertom komlóšskej dychovky. Detská kapela vystúpila so skladbami Lehára, Webbera a Rubinsteina. Dospelí za obrovského úspechu predniesli diela Dvořáka, Hudeca a Casucciho. Komlóšska dychovka ponúkla zisk z koncertu občanom postihnutým záplavami.
Kultúrny život Bratislavy vo veľkonočnom týždni obohatila v tomto roku zaujímavá výstava “Oblúky“ - maľba a plastika z Békéšskej Čaby. Všetci, čo prišli na jej vernisáž do siene “Atria“ v budove Slovenského rozhlasu, mali hneď tri dôvody ku gratuláciám. Štyria prítomní vystavujúci umelci práve v tomto roku sa dožívajú svojich abrahámovín. Vysoké uznanie si zaslúži ich bohatá tvorba a neúnavná práca učiteľov, respektíve profesorov výtvarnej výchovy.
Grafik János Gnandt zaujal svojimi geometrickými konštrukciami. Akademický maliar a grafik László Lonovics upútal návštevníkov najmä počítačovou grafikou. Akademický maliar Lajos Slezák sa predstavil svojím svetom harmónie detailov a voľných pohybov. Sochár Géza Széri-Varga priniesol do hlavného mesta Slovenska ukážky figurálneho sochárstva, ktoré sú lákavou pozvánkou pozrieť si v Čabe jeho Strom života, Kentaurov a ďalšie realizované diela.
A do tretice: slávnostné stretnutie sa konalo práve na Deň poézie v Maďarsku (pamiatka básnika Attilu Józsefa), ktorý ako umelci považujú aj za svoj sviatok. Pripomenul to vo svojom otváracom príhovore i primátor Békéšskej Čaby János Pap (na hornej fotografii). Ocenil dlhoročnú spoluprácu a priateľské výmenné návštevy maďarských a slovenských umelcov združených v Umeleckej besede Slovenska (UBS) a Spoločenských domov na ulici Békéši. Poďakoval sa i za podporu mestskej samosprávy a Slovenskej menšinovej samosprávy Békéšskej Čaby. Za UBS pozdravili hostí starosta organizácie, akademický sochár Marek Žitňan a akademický maliar Ignác Kolčak. Spoločne pripravované výstavy sú jedným z pilierov ich spolupráce. Sú tu i ďalšie. V Dunajskej Strede už otvorili Galériu maďarského umenia. Podobná galéria bude aj v Békéšskej Čabe, pre ktorú darovalo 42 slovenských umelcov vyše 60 obrazov a sôch.
Medzi prítomnými sme videli v družnej besede s hosťami aj poslanca slovenského parlamentu Dr. Jána Cupera (na snímke vedľa). Akademická maliarka Kveta Fulierová k vystavovaným dielam kolegov z Maďarska výstižne povedala: “Ich tvorba je mi sympatická svojím videním moderného človeka. Je blízka aj mojim obrazom o hudbe svojím lyricko-meditatívnym vyjadrením pocitov súčasníkov.“
Americký inštitút The EastWest Institute (EWI) s radosťou oznamuje, že Vojislav Koštunica, prezident Juhoslovanskej zväzovej republiky, bude ocenený cenou Štátnik roka na galavečeri, ktorá sa uskutoční 8. mája v New Yorku. Ocenenie sa každoročne udeľuje uznávaným jednotlivcom, ktorí preukázali silné vodcovské a štátnické schopnosti v úsilí vybudovať demokratickú a mierovú Európu. Tento rok takto oceňujeme prezidenta Koštunicu, ktorý prostredníctvom spravodlivých a otvorených volieb zosadil jedného z posledných európskych diktátorov a pokojným spôsobom sa ujal moci v krajine. Ocenenie mu patrí aj za úsilie transformovať vojnou zničenú a hospodársky zdevastovanú krajinu k rodiacej sa demokracii a včleniť ju späť do širšieho európskeho spoločenstva. Cenu Leadership in Economic Transition za vodcovstvo v oblasti ekonomickej transformácie udelí EWI trom bývalým guvernérom centrálnych bánk zo strednej Európy. Medzi ocenenými sú tri osobnosti, ktoré sa počas prvých kľúčových rokov transformácie v 90. rokoch intenzívne zasadzovali za hospodárske reformy ako guvernéri centrálnych bánk svojich krajín: Hanna Gronkiewiczová-Waltzová z Poľska, György Surányi z Maďarska a Josef Tošovský z Českej republiky. Počas galavečera prednesie úvodný prejav prezident Svetovej banky Jim Wolfensohn, ku ktorému sa pripojí aj prezident Európskej centrálnej banky Wim Duisenberg spolu s oporou spravodajstva stanice ABC a významným predstaviteľom médií Petrom Jenningsom. V súlade s témou "neospievaných hrdinov" udelí inštitút EWI ocenenie Peace Building Award za významný príspevok pri budovaní mieru malej, no zato vysoko efektívnej nadácii Foundation for the Development of the Carpathian Euroregion (Nadácia za rozvoj karpatského euroregiónu), ktorá sa významnou mierou pričinila o rozvoj mierových vzťahov, ako aj dôležitých cezhraničných projektov medzi viacerými krajinami tvoriacimi karpatský euroregión. Ocenený bude výkonný riaditeľ nadácie Sándor Koles spolu s predstaviteľmi dvoch hlavných podporných organizácií - Charles Stewart Mott Foundation a Sasakawa Peace Foundation. The EastWest Institute je nezávislá európsko-americká nezisková organizácia usilujúca sa o odstránenie napätia a konfliktov ohrozujúcich geopolitickú stabilitu regiónu a zároveň podporujúca demokraciu, voľné podnikanie a prosperitu v krajinách strednej a východnej Európy, Ruska a ďalších štátoch Eurázie.
Maďarsko sa ešte nerozhodlo, či si zaobstará americké, alebo švédske stíhačky, no medzitým vysvitlo, že s ponukou na predaj použitých strojov sa obrátilo na Budapešť aj Turecko. Ministerstvo obrany dnes uzavrelo materiál, v ktorom porovnáva americké a švédske ponuky na stíhačky typu F-16, respektíve JAS-Gripen. Šéf rezortu János Szabó však neuviedol podrobnosti, a tak zatiaľ nevedno, ktorú značku odporúča armáda národnobezbečnostnému kabinetu. Ten zasadne až v polovici budúceho týždňa a s najväčšou pravdepodobnosťou prijme konečné rozhodnutie. Odborníci predpovedajú, že súťaž o objemnú maďarskú objednávku vyhrajú Američania, aj keď pripúšťajú, že ponuka firmy Lockheed-Martin je menej výhodná než podmienky britsko-švédskej spoločnosti. Minister Szabó potvrdil skoršie informácie, podľa ktorých sa do súťaže o vybavenie maďarského letectva modernými stíhačkami zapojilo nedávno aj Turecko, ktoré ponúklo zo svojho arzenálu tiež F-16-ky, no zatiaľ od americkej strany nedostalo povolenie na reexport.
Hanlivé protimaďarské nápisy nastriekal v noci navčera neznámy páchateľ na budovu Gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským na Kuzmányho ulici v Košiciach. Pri bočnom okne ráno objavili čierny nápis nasprejovaný približne päťcentimetrovým písmom „Maďari za Dunaj“. Na vchodové dvere školy nastriekal vandal prečiarknuté písmeno H v kruhu.
Na zemi pred vchodom ležal leták vyzývajúci na podporu úsilia o „zachovanie národnej identity“ a na zapojenie sa do „akcií za oslobodenie našej vlasti od maďarských nenažraných hyen“. „Občania, spamätajte sa, lebo premena maďarskej menšiny na väčšinu bude realitou,“ píše sa ďalej vo výzve podpísanej organizáciou Národné oslobodenie. „Som zhrozený. Je to už tretí prípad v krátkom čase. Samozrejme, hneď ráno sme informovali políciu,“ reagoval riaditeľ školy Gejza Reiter. Ako uviedol, v minulosti dostal výhražný list podpísaný organizáciou Vlastenecká fronta. Obsah tvorili nevyberané útoky na maďarskú menšinu žijúcu na Slovensku. Aj napriek tomu, že list sa končí slovami „Smrť Maďarom“, G. Reiter nepovažoval za potrebné ohlásiť prípad polícii. „Keď nám prvýkrát osprejovali školu, mávli sme nad tým rukou. Chápali sme to ako nerozvážny mladícky čin. Teraz už je to iné. Naši žiaci a rodičia sú pobúrení. Je to pre nás veľmi nepríjemné. Napriek tomu si myslím, že drvivá väčšina občanov sa s takýmito provokáciami nestotožňuje,“ povedala včera zástupkyňa riaditeľa školy Éva Csurka. Podľa hovorkyne Krajského riaditeľstva Policajného zboru SR v Košiciach Jarmily Petrovej policajné orgány prípad preverujú. Čin bol kvalifikovaný ako výtržníctvo a hanobenie rasy a presvedčenia. Ako sme sa dozvedeli z policajných zdrojov, včera mal byť v Košiciach míting neonacisticky orientovaných organizácií. Žiaden z orgánov miestnej samosprávy však nedostal žiadosť o povolenie akcie.
Návrh zákona o Maďaroch žijúcich v zahraničí sa zásadne zmenil, kým sa z podoby sľubov vládnej koalície dostal do parlamentu. Spočiatku sa hovorilo o dvojitom štátnom občianstve, maďarskom cestovnom pase pre Maďarov žijúcich v zahraničí i bezplatnej lekárskej starostlivosti v Maďarsku. To všetko malo byť podľa pôvodných informácií v návrhu zákona, ktorý začali prerokúvať vo štvrtok v maďarskom parlamente. Lenže z toho všetkého teraz zostalo podstatne menej. Hovorí sa v ňom o tzv. maďarskej legitimácii, ktorú však nemožno pokladať za úradný preukaz. Ďalej je tam zmienka o dvoch zľavnených cestách za rok, pracovné povolenie na tri mesiace v roku, skromných výhodách pre žiakov a pedagógov a napokon prísľub jednorazového finančného príspevku 20-tisíc forintov (asi 3 500 Sk) pre rodiny s dvoma alebo troma deťmi, ktoré zapíšu svoje deti do maďarských škôl. Mimochodom, v Rumunsku už viac chudobných rodín prejavilo nárok na tento príspevok, zatiaľ neúspešne.
Právny vzťah
Návrh zákona predložil minister zahraničných vecí János Martonyi pre neho v typicky pokojnom a vyrovnanom tóne, bez národniarskej demagógie. O to viac ju využívali v spojitosti s "trianonským mierom" (podpísanom po prvej svetovej vojne, ktorá znamenala zánik starého Uhorska) rečníci z vládnej koalície. András Kelemen, ktorý bol v rokoch 1990-1994 štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí, vyhlásil v mene Maďarského demokratického fóra, že tento zákon uskutočňuje myšlienku voľakedajšieho, dnes už zosnulého premiéra Józsefa Antalla, ktorý "sa v duchu cítil byť predsedom vlády 15 miliónov Maďarov". Terajší štátny tajomník Zsolt Németh, ktorého mnohí pokladajú za otca návrhu zákona, povedal, že tento zákon po prvý raz od čias Trianonu vytvára právny vzťah medzi Maďarmi žijúcimi v Maďarsku a v susedných krajinách. A hoci zvýhodnenia sú skromné, práve tento právny vzťah je podstatný. V tom sa s ním už aj skôr stotožnil Miklós Duray, ktorý sa ako hosť zúčastnil na úvodnom rokovaní parlamentu o zákone. Svojrázne podporil návrh zákona formálne opozičný István Csurka, predseda Strany maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP). Označil právny vzťah za dôležitý. Zároveň však žiadal, aby tzv. maďarskú legitimáciu nedostávali iba Maďari zo susedných krajín, ale aby ju aj v Maďarsku udelili "ozajstným Maďarom". Pripomína to časy, keď v Maďarsku za vlády Horthyho a Szálasiho naozaj robili rozdiely medzi maďarskými občanmi.
Obavy z dôsledkov
Skutočná opozícia - socialisti a slobodní demokrati upozorňovali vládu, že zanedbali konzultácie o návrhu so susednými štátmi. Zákon môže podnietiť napätie medzi väčšinovými národmi v týchto štátoch a tamojšími maďarskými menšinami. Podľa socialistov by sa finančná pomoc deťom z maďarských rodín v susedných krajinách pri začiatku ich školskej dochádzky mala rozšíriť aj na rodiny v Maďarsku. Podľa slobodných demokratov tento zákon nepomôže šťastnejšiemu životu Maďarov na ich rodnej pôde, hoci navonok je to jeho hlavným cieľom. Socialisti podporia zákon iba po prípadných významných úpravách, slobodní demokrati ho však nepodporia vôbec. Bez ohľadu na to však zákon schvália v parlamente väčšinou hlasov vládnej koalície zrejme už na budúci týždeň. V Budapešti vzbudila pozornosť informácia z Bukurešti, že podľa rumunského prezidenta Iona Iliesca zákon vnáša diskrimináciu medzi rumunských občanov na základe ich národnosti. Preto vytvorili medziministerskú komisiu, ktorá preskúma dôsledky maďarského zákona v Rumunsku. Podobné znepokojenie vyjadril juhoslovanský minister zahraničných vecí Goran Svilanovič v rozhovore s predsedom zahraničného výboru maďarského parlamentu Istvánom Szent Iványim.
Hrou Ochladzuje sa od Karola Horvátha odštartuje v pondelok 23. apríla o 19. h v Dome kultúry Družba levický divadelný súbor Pôtoň 9. ročník Levických divadelných dní. Od pondelka do nedele Levice privítajú nielen domáce divadelné súbory, ale aj hostí z Maďarska a Poľska. Návštevníci uvidia hry pre deti aj dospelých v podaní súborov Ruda Slaska z Poľska, Ördögi kör z maďarského Kistarcsa, ďalej sa predstavia ochotnícke súbory z Hontianskych Trstian, Tlmáč, Šale, Domadíc a Levíc.
Susedné Maďarsko má v poslednom čase problémy so svojím imidžom. Pritom, keď v zahraničí dávajú otázniky za informácie o niektorých javoch v Maďarsku, oficiálne orgány v Budapešti reagujú dosť podráždene. V týchto dňoch sa však v samom Maďarsku dosť hovorí o tom, že v opakovaných doplňovacích voľbách v Dabasi zvíťazil kandidát vládnucich strán s podporou extrémistickej Strany maďarskej spravodlivosti a života Istvána Csurku. V porovnaní s predchádzajúcimi neplatnými voľbami mu pribudlo práve toľko percent hlasov, ako získal predtým Csurkov kandidát, ktorého strana stiahla. Opozičné strany, najmä Maďarská socialistická strana, ale aj médiá sa pýtajú vládnucej Maďarskej občianskej strany - Fidesz, či premiér Viktor Orbán alebo predseda strany László Kövér rátajú v blízkej budúcnosti s koaličnou spoluprácou s extrémne nacionalistickým a antisemitským MIÉP-om a či im vyhovujú hodnotové kritériá tejto Csurkovej strany. Premiér Orbán v televíznom interview odmietol kategoricky poprieť možnosť takejto spolupráce: "...nič som nevylúčil, nič nepotvrdzujem." Po kríze vo vzťahoch Rakúska s Európskou úniou kvôli účasti Haiderovej FPÖ vo vláde to nie sú ktovieako povzbudivé vyhliadky pre vstup Maďarska do únie. Paradox je, že v Maďarsku začalo naplno pôsobiť Centrum pre imidž krajiny, ktoré má aktívne prispievať k vytváraniu pozitívneho obrazu Maďarska najmä v zahraničí. Určite mu nepomohol prípad 46-člennej skupiny Rómov z maďarskej obce Zámoly, ktorí boli už dlhšie vo Francúzsku. Dosiaľ pätnástim z nich Francúzsky migračný úrad vyhovel a dostali azyl. Francúzsko tak prvýkrát po roku 1989 poskytlo azyl občanom krajiny strednej Európy asociovanej s EÚ. Parížsky denník Libération citoval maďarské vládne zdroje, podľa ktorých je francúzske rozhodnutie "nespravodlivé, nedôstojné, nepodložené". Podľa Libération, uvedené udelenie azylu považuje Budapešť za facku, pretože sa Maďarsko v otázke ľudských práv hodnotilo dosiaľ pomerne dobre. Politický štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Csaba Hende označil v denníku Népszabadság zahraničné tlačové informácie o kauze zámolyských Rómov za "protimaďarské, nepodložené, nezodpovedajúce skutočnosti a účelovo riadené". Predseda Celoštátnej rómskej samosprávy Flórián Farkas však pre agentúru MTI uviedol, že "rozhodnutie francúzskych úradov má signálnu hodnotu, ide o svojho druhu upozornenie, ktoré môže byť aj odkazom pre ostatné krajiny strednej Európy". V súvislosti so spomínanými kauzami politický štátny tajomník pre dohľad nad civilnými tajnými službami István Simicskó (MPP-Fidesz) vyhlásil vo verejnoprávnej televízii, že za tým "môžu stáť protichodne zainteresované tajné služby", ktoré majú záujem "zhoršovať šance pristúpenia (Maďarska) k EÚ". Otázka je, či sa to týka aj budapeštianskej návštevy delegácie Medzinárodnej federácie novinárov, ktorá kritizovala prístup štátu k verejnoprávnemu rozhlasu a televízii. A na ostatok stojí za pozornosť, že predseda Európskej komisie Romano Prodi počas svojej nedávnej návštevy v maďarskom hlavnom meste povedal na pôde parlamentného výboru pre európsku integráciu, že chápe, ak záleží Maďarom na situácii maďarskej menšiny za hranicami, ale dá sa očakávať rovnaký záujem aj o osud menšín vnútri hraníc Maďarska. V tomto kontexte zaujímavo znejú slová predsedu maďarskej vlády V. Orbána, že "jestvuje život aj mimo Európskej únie" (Magyar Hírlap, 3. apríla 2001). Ba čo viac, predseda jeho strany L. Kövér tvrdil, že "Európska únia už veľmi oľutovala svoje sľuby spred desiatich rokov ohľadne rozšírenia" a že "EÚ dnes vonkoncom nechce Maďarsko prijať medzi svojich členov".
O vytvorení postu katolíckeho biskupa pre maďarských veriacich na Slovensku podpredseda slovenskej vlády pre ľudské a menšinové práva Pál Csáky už neoficiálne hovoril s niektorými biskupmi. Na Slovensku pôsobí Spoločnosť Dobrého pastiera, združujúca maďarských kňazov a veriacich, ktorá podľa vicepremiéra o tejto požiadavke pripravuje dokument, ktorý mu majú predložiť začiatkom mája. Potom o ňom bude informovať Konferenciu biskupov Slovenska. Podľa P. Csákyho sa za uplynulých 10 rokov pre maďarských veriacich nahromadilo veľa problémov týkajúcich sa napríklad pastorácie mladých a dospelých, vydávania náboženskej literatúry v maďarskom jazyku či výchovy generácie nových kňazov. Hovorí o potrebe viesť dialóg a riešiť problémy v duchu druhého vatikánskeho koncilu. Poprel, že by išlo o iniciatívu politikov Strany maďarskej koalície (SMK). Bratislavsko-trnavský arcibiskup Ján Sokol v tejto súvislosti povedal, že za celým problémom vidí len politikum. Podľa neho je na území bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, ktorá má najviac farností s maďarskými spoluobčanmi, postarané o veriacich veľmi dobre. J. Sokol povedal, že liturgiu v maďarčine odslúžiť vie a maďarčinu perfektne ovládajú aj dvaja pomocní biskupi. Konečné slovo v tejto otázke bude mať Vatikán.
Podpredseda vlády SR pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Pál Csáky v novembri počas stretnutia s vatikánskym štátnym podtajomníkom pre vzťahy so štátmi Celestinom Migliorem nastolil otázku, či by maďarská menšina na Slovensku nemohla mať svojho biskupa, potvrdil dnes veľvyslanec SR pri Svätej stolici Marián Servátka. Svätá stolica je pokiaľ ide o biskupa maďarskej menšiny na Slovensku opatrná, uviedol Migliore a zároveň konštatoval, že Vatikán nechce nič urýchľovať. „Nech sa vec vyvinie prirodzene,“ uviedol Migliore. Mons. Migliore na stretnutí Csákyho informoval, že konfrontuje túto situáciu s Poľskom, Rumunskom a s ďalšími krajinami. Prvoradou úlohou cirkvi je poskytnúť duchovnú starostlivosť pre menšiny a táto požiadavka bola podľa jeho vyjadrenia tlmočená aj Konferencii biskupov Slovenska (KBS). A vieme, že bola zabezpečená, dodal slovenský veľvyslanec. Podľa vyjadrenia M. Servátku Csáky informoval Miglioreho, že o tom hovoril s predsedom KBS biskupom Františkom Tondrom a naznačil to aj pápežovi Jánovi Pavlovi II. Csáky vo Vatikáne vystúpil aj s požiadavkou, či by nebolo možné vymenovať vikárov pre maďarskú národnostnú menšinu do troch diecéz: rožňavskej, košickej a bratislavsko-trnavskej. Migliore však uviedol, že zatiaľ nie je pripravený odpovedať na túto otázku. Priemerný vek kňazov z maďarskej národnostnej menšiny je 67 rokov, upresnil v rozhovore s Migliorem Csáky a informoval, že 42 kňazov z maďarskej národnostnej menšiny odišlo vypomôcť do Maďarska. Maďarská menšina by však podľa Csákyho nechcela dodávať kňazov do Maďarska. Servátka zároveň potvrdil slová Mons. Miglioreho, že Svätá stolica vyjadrila jednoznačnú spokojnosť s poskytovaním duchovnej starostlivosti pre maďarskú národnostnú menšinu v SR a podčiarkol, že v osobnom rozhovore mu to raz potvrdil aj štátny sekretár Svätej stolice kardinál Angelo Sodano. Oficiálne stanovisko Vatikánu k vytvoreniu funkcie maďarského katolíckeho biskupa na Slovensku nebolo publikované, vyplýva však z vyjadrenia Mons. Miglioreho v rozhovore s podpredsedom vlády SR. Tieto záležitosti boli spomínané aj počas štátnych návštev SR a situácia na Slovensku v oblasti duchovnej starostlivosti o menšiny, predovšetkým maďarskej, bola zo strany Vatikánu hodnotená kladne, dodal Servátka.
x x x
O požiadavke, aby mali maďarskí veriaci v SR vlastného biskupa, sa bude hovoriť pravdepodobne na najbližšom zasadaní Konferencie biskupov Slovenska v máji. Podľa slov jej hovorcu Mariána Gavendu to však neznamená, že KBS z rokovania automaticky vydá oficiálne vyhlásenie k tejto otázke. Vymenovanie biskupa je v kompetencii Svätej stolice, ktorá berie do úvahy názor miestnej biskupskej konferencie.
Hudobný a filmový festival Mediawave/Big East, ktorý sa na území troch krajín - Slovenska, Rakúska a Maďarska - uskutoční od 27. apríla do 5. mája, slávnostne otvoria v Dunajskej Strede. Oznámili to dnes v Budapešti organizátori podujatia. Okrem Dunajskej Stredy sa festivalové akcie uskutočnia aj v maďarskom Györi, Kapuvári a Véneku, ale aj v rakúskom Kittsee a Nickelsdorfe. Pilierom programu bude aj v tomto roku medzinárodná filmová súťaž, v rámci ktorej čaká na projekciu takmer 1050 diel z 58 krajín. Okrem oficiálnych príspevkov premietnu aj viacero diel, zoradených do monotematických skupín, napríklad filmy novej nemeckej vlny. Druhou významnou zložkou Mediawave zostávajú koncerty. Očakáva sa vystúpenie amerického jazzmana Davida Murraya (saxofón), koncert zoskupenia Mark Whitecage Trio (USA), ale aj rumunskej formácie Savala Fanfare. V programovej ponuke nebudú ani tentoraz chýbať divadelné a tanečné predstavenia. Stúpenci výtvarného umenia môžu navštíviť výstavy grafických prác Gyöza Somogyiho. Súčasťou Mediawave 2001 bude však aj expozícia fotografií Pétera Nagya pod názvom Egypt v období faraónov, či výstava fotomontáží Józsefa Obermayera. Témou vedeckej konferencie, ktorá sa uskutoční v rámci festivalu, bude hra.
Maďarský parlament začal včera rozpravu o návrhu zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. Zatiaľ odznelo iba expozé ministra zahraničných vecí vo vecnom duchu a prvé vyjadrenia predstaviteľov všetkých parlamentných strán už podfarbené viac emotívne. Diskusia bude pokračovať niekoľko týždňov, zákon by mal byť prijatý do začiatku leta a do platnosti stúpi na budúci rok. János Martonyi podrobne predstavil návrh zákona, ktorý poskytuje rôzne výhody a podpory pre príslušníkov maďarských menšín žijúcich v susedných krajinách. Vyvracal názory, podľa ktorých zákon podnieti migráciu menšinových Maďarov do materskej krajiny, pričom zdôraznil, že jedným z cieľov predlohy je práve podporovať menšinu, aby svoju identitu posilňovala v krajine, v ktorej žije. Inak túto možnú migráciu brzdí fakt, že rušia sa pracovné, cestovné, zdravotné, sociálne, vzdelávacie a iné výhody, akonáhle zahraničný Maďar požiada o povolenie na pobyt či o občianstvo v Maďarsku. Predloha navrhuje vytvoriť v susedných krajinách komisie z predstaviteľov legitímnych maďarských organizácií, ktoré by vydávali odporúčanie, na základe ktorého by preukaz zahraničného Maďara dostali záujemcovia už v Maďarsku. Šéf maďarskej diplomacie medzi priaznivými zahraničnopolitickými podmienkami zrodu tohto návrhu zákona spomenul členstvo Maďarska v NATO, blížiace sa prijatie do Európskej únie, a najmä usporiadané priateľské vzťahy so susednými štátmi. „Myslím si, vážené národné zhromaždenie, že je to okolnosť historického významu. Spomeňme si na maďarské dejiny: kedy to bolo naposledy, že Maďarsko s každým susedným štátom udržiavalo priateľské vzťahy.“ Hlavní rečníci parlamentných strán, s výnimkou opozičného liberálneho Zväzu slobodných demokratov, predlohu podporili, viacerí zdôraznili, že ide o krok smerom k vyliečeniu trianonskej traumy, kvôli ktorej má materská krajina podlžnosti voči maďarským menšinám a tie teraz aspoň sčasti spláca. Poukazovali aj na to, že najlepšou cestou na riešenie menšinových otázok je autonómia. Šéf liberálov István Szent-Iványi zdôraznil, že maďarská diplomacia musí rozptýliť prípadné nedorozumenia v susedných štátoch.
Po ôsmich ročníkoch v Trenčíne sa výstava výrobkov žiakov stredných odborných učilíšť (SOU) a stredísk praktického vyučovania (SPV) po prvýkrát od štvrtka koná v Nitre na výstavisku Agrokomplex. Na výstave sa zúčastňuje 134 vystavovateľov zo Slovenska, prišli aj traja vystavovatelia z Česka a jeden z Maďarska. Okrem toho vo štvrtok v Nitre otvorili 6. ročník výstavy techniky pre tvorbu a ochranu životného prostredia Enviro 2001 a 5. ročník predajnej výstavy pre záhradníctvo a priateľov bonsajov a kvetov Gardenia 2001 a Bonsai 2001.
Poslanci maďarského parlamentu začali včera rozpravu o návrhu zákona o štatúte, ktorý by mal občanom maďarskej národnosti žijúcim za hranicami Maďarska prisúdiť určité práva a sociálne výhody náležiace maďarským občanom. Zákon, ktorý má na Slovensku obdobu v zákone o zahraničných Slovákoch, by sa vzťahoval na početné maďarské menšiny žijúce v Rumunsku, na Slovensku, Ukrajine a ďalších krajinách. Na základe odhadov ministerstva zahraničných vecí by možnosť dať si vystaviť preukaz potvrdzujúci príslušenstvo k maďarskému národu využilo 700- až 800-tisíc ľudí. Ako uviedol minister zahraničných vecí János Martonyi na úvod rozpravy, táto dlho pripravovaná legislatívna norma má symbolizovať spolupatričnosť všetkých Maďarov. Podľa štátneho tajomníka MZV Zsolta Németha ide o riešenie trianonského problému. Ústredným mottom zákona je však motivovať príslušníkov maďarských menšín, aby sa doma vo svojich vlastných krajinách podieľali na zachovaní menšinového jazyka a kultúry. Túto skutočnosť pre televíziu Duna vyzdvihol aj šéf SMK Béla Bugár, ktorý sa zúčastnil v budapeštianskom parlamente na otvorení rozpravy. Maďarská vláda návrh zákona konzultovala so zástupcami menšín v jednotlivých krajinách. Bugár, ale aj predstavitelia menšín z ďalších krajín konštatovali, že nepredpokladajú, že by v ich krajinách prijatie takéhoto zákona vyvolalo vážnejšie prejavy nevôle. Zákon by mal byť schválený na záverečnej schôdzi jarného zasadania parlamentu v júni a do platnosti by mal vstúpiť od roku 2002. Za jeho prijatie bude zrejme okrem troch koaličných strán hlasovať aj nacionalistická strana MIÉP. Odhaduje sa, že prijatie zákona bude maďarskú vládu stáť v nasledujúcom rozpočtovom období deväť miliárd forintov.
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre sa bráni nátlaku Strany maďarskej koalície (SMK), ktorá chce, aby do dvoch týždňov rozhodla, či vytvorí samostatnú fakulta pre maďarských pedagógov. Strana argumentuje, že vláda odporučila fakultu zriadiť už pred troma mesiacmi. „Väčšiu účinnosť ako odporúčanie vlády má zákon,“ zdôraznil pre Národnú obrodu kancelár univerzity Miloš Dovičovič. Podľa vysokoškolského zákona zriaďuje fakulty so súhlasom akademického senátu a po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie rektor, pričom rozhodovanie školy je úplne samostatné. Podľa informácií Národnej obrody väčšina členov senátu zriadenie fakulty nepodporuje. Viacerí z nich preferujú vznik fakulty pre všetky menšiny. Kancelár povedal, že v programe rozvoja školy je predovšetkým zriadenie fakulty sociálnych vied a manažmentu. „Zriadenie fakulty nemôže byť krátkodobá záležitosť. Treba poriadne zvážiť, či by fakulta pre maďarskú menšinu bola prínosom, alebo nie,“ uviedol. Zároveň zdôraznil, že problém okolo fakulty je výsostne odborný, preto by sa doň nemala miešať politika. Zdržanlivo sa k fakulte stavia aj rektor univerzity Daniel Kluvanec. Najbližšie zasadanie senátu bude v pondelok, ale tento bod v programe nie je. Ako pre náš denník uviedol poslanec za SMK Árpád Duka-Zólyomi, strana nezvažovala svoju reakciu v prípade, že škola do 14 dní nerozhodne. Priznal, že by ani nemali ako reagovať a ostalo by im len presviedčanie členov senátu. Na škole za 40 rokov vychovali pre potreby menšín asi 3 300 pedagógov. V súčasnosti na nej pôsobia aj tri národnostné sekcie – rómska, nemecká a maďarská. Maďarskí politici nemali v pôvodnom pláne zriadenie fakulty, ale hneď univerzity. Podľa ich predstáv mala fakulta začať pôsobiť už od budúceho akademického roka. Minister školstva Milan Ftáčnik povedal, že škola by sa k odporúčaniu vlády už mala vyjadriť.
Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda odcestuje v pondelok 23. apríla na oficiálnu návštevu Maďarskej republiky, ktorá sa uskutoční na pozvanie predsedu vlády Viktora Orbána. Obsahom rokovaní premiérov bude plnenie záverov predchádzajúcej oficiálnej návštevy maďarského predsedu vlády, otázky bilaterálnych vzťahov a možnosti ich prehĺbenia najmä v obchodno-ekonomickej oblasti.
Budú Maďari bojkotovať výrobky značky Danone? – táto otázka je namieste po rozhodnutí francúzskej firmy zavrieť győrsku fabriku, čo vyvoláva v tomto meste, ale aj v politických kruhoch nevôľu. Fabrika „Győri Keksz“ má vyše storočnú tradíciu, na jej výrobkoch vyrástli celé generácie detí, niektorí dokonca túto značku porovnávajú s takými typicky maďarskými výrobkami, ako je „pick-saláma“, „ďulajka“ či „čabajka“, teda ide o takzvané hungaricum, ktoré vytvára imidž krajiny vo svete. Takéto hodnotenia odzneli aj včera v Győri, na demonštrácii pred bránou závodu, ktorý len nedávno kúpila francúzska firma Danone. Teraz ho však chce zavrieť, čo mimoriadne pobúrilo obyvateľov i vedenie mesta. Győrsky primátor zdôrazňuje, že Danone nechcela kúpiť fabriku, ale iba trh. Preto sa mesto pripája k medzinárodnej výzve na bojkot proti tejto francúzskej firme. Na 30. apríla ohlásili odbory veľkú demonštráciu na území závodu. Problému sa venuje aj vláda: minister hospodárstva vytvoril osobitnú komisiu na prešetrenie okolností privatizácie závodu a na zistenie toho, aké úmysly má Danone – ak sú nekalé, tak fabriku v Győri predá maďarskému záujemcovi – hovoria predstavitelia mesta.
Geografickí susedia Rakúska prijali so skepsou myšlienku strategického partnerstva, ktorú predstavila v polovici marca šéfka rakúskej diplomacie Benita Ferrerová-Waldnerová, konštatuje dnešné vydanie rakúskeho denníka Der Standard. O to viac nadšenia a sebadôvery ukázali samotní Rakúšania, pokračuje denník. Až 87 percent z nich si myslí, že na vzájomnú spoluprácu s Viedňou v rámci Európskej únie je najlepšie pripravené Maďarsko, od Slovinska očakáva ochotu ku vzájomnej kooperácii 71 percent obyvateľov Rakúska. Horšie to vyzerá v tejto súvislosti s Českom a Slovenskom. O pripravenosti ČR a SR spolupracovať s Rakúskom v rámci EÚ je presvedčených len 52, resp. 47 percent respondentov, píšu noviny a označujú tento stav za „prirodzený”. Obraz postojov Rakúšanov voči ich susedom vyplynul z najnovšieho prieskumu verejnej mienky Rakúskej spoločnosti pre európsku politiku (ÖGfE) a Sociologickej spoločnosti pre štúdie (SWS). Odborníci z ÖGfE však uprednostnili pri výskume nie termín „strategické partnerstvo”, ale „stredoeurópske partnerstvo”. Toto slovné spojenie vyvoláva podľa ich názoru pozitívnejšie asociácie, ako pojem „strategický”. Možno aj táto skutočnosť prispela k rezervovanému postoju kandidátskych krajín voči návrhu Spolkového ministerstva zahraničných vecí, dodáva denník. Podľa najnovších prieskumov SWS by vstup Maďarska do Európskej únie privítalo 66 percent obyvateľov Rakúska - ale len 39 percent z nich by v únii chcelo vidieť Česko a 37 percent by v EÚ privítalo Slovensko, informuje Der Standard. Pokles sympatií Rakúšanov voči Prahe spôsobila zrejme pokračujúca výstavba jadrovej elektrárne v Temelíne.
Maďarská vláda splatí historický dlh, keď predloží parlamentu na prijatie návrh zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, vrátane Slovenska, ktorý sa môže stať míľnikom v maďarsko-maďarských vzťahoch a môže vytvoriť kvalitatívne novú situáciu v tejto sfére. V Budapešti to dnes vyhlásil politický štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí MR Zsolt Németh. Vládny činiteľ privítal, že opoziční socialisti považujú obsah návrhu už za bázu pre rokovania, čo podľa jeho slov súvisí aj s faktom, že autori predlohy zohľadnili aj ich odporúčania. Predmetom skúmania je v súčasnosti návrh Maďarskej socialistickej strany (MSZP), aby sledovaním uplatňovania práv Maďarov spoza hraníc bol poverený osobitný ombudsman, poznamenal. Zsolt Németh, ktorý podčiarkol, že po schválení zákona vznikne právny vzťah medzi jednotlivcami maďarskej národnosti spoza hraníc a maďarským štátom, od legislatívnej normy očakáva, že pozitívne ovplyvní demografický vývoj maďarských spoločenstiev v zahraničí a prispeje aj k tomu, že sa k maďarskej príslušnosti bude hlásiť viac osôb. Cieľom zákona je predovšetkým prispieť k tomu, aby Maďari spoza hraníc zostali na rodnej zemi, aby tam žili spokojne a aby sa im dostalo niektorých úľav aj v krajine ich predkov, vyplynulo zo slov druhého muža maďarskej diplomacie. O obsahu predlohy boli opakovane informovaní veľvyslanci členských krajín Európskej únie a Severoatlantickej aliancie v MR a pri rozhovoroch s nimi nikdy neodzneli výhrady alebo obavy, mienil Zsolt Németh. Podľa jeho názoru návrh zákona nepredstavuje porušenie medzinárodnoprávnych záväzkov krajiny.
V náklade 500 výtlačkov a s podporou verejnej nadácie Pre národnostné a etnické menšiny v Maďarsku sa pedagógom školských zariadení s vyučovacím jazykom slovenským v Maďarsku dostalo v týchto dňoch do rúk najnovšie číslo obnoveného časopisu Slovenčinár, metodického periodika Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS). V úvodníku vyjadruje redakcia periodika nádej, že na staršie čísla časopisu sa nezabudlo a že tradičná obálka pripomenie príjemné chvíle, ktoré im Slovenčinár pripravil počas piatich rokov existencie. Redaktorky veria, že aj terajšie vydanie Slovenčinára poteší pedagógov, poučí ich a prinesie mnohé stimuly do ich ďalšej práce. Štruktúra znovuzrodeného periodika zodpovedá tradičnému poňatiu. Jednotlivé rubriky sú usporiadané tak, aby tvorili odraz každodenného života slovenskej komunity v Maďarsku - Aktuality, Spoznávajme sa, Metodika, Naša história a Tvorba mladých.
Takmer sedem rokov bol Attila Ambrus, zvaný Whiskys, nočnou morou maďarskej polície. Kým ho v októbri 1999 vďaka udaniu lapili, vykradol 30 bánk a odniesol z nich viac než 200 miliónov forintov (asi 33 miliónov korún). Tento hokejový brankár, pôvodom z Rumunska, má na konte aj útek z prísne stráženej cely predbežného zadržania, kde sa predtým dobrovoľne priznal k 27 bankovým lúpežiam, aj keď ho obvinili len z ôsmich. Zvlášť po úteku z väzenia Whiskysovi fandil v Maďarsku takmer každý. Až 90 percent opýtaných dúfalo, že ho policajti nikdy nechytia. Za svoju prezývku vďačí Ambrus tomu, že pred lúpežou sa vždy posilnil pohárom whisky v bare blízko vytypovanej banky. To bola jediná spoločná črta jeho lúpeží. Obžalobný spis opisuje, ako nápadito zakaždým oklamal zamestnancov banky a ušiel prenasledovateľom. Pri jednej lúpeži napríklad zvonka zavesil na dvere tabuľku „zatvorené“, pri inej vnikol do banky zamaskovaný za policajta. Bol majstrom prevlekov, niekoľkokrát unikol policajtom vďaka tomu, že počas lúpeže aj trikrát zmenil oblečenie. Ambrus svoj úlovok zakaždým starostlivo prepočítal a na súde tvrdil, že pri každej lúpeži mu tá-ktorá banka pripísala o sto-dvestotisíc forintov navyše. Prvýkrát ho chytili vďaka tomu, že ho zradil spoločník, dovtedy jeho totožnosť nikto nepoznal. Zbraň použil len pri poslednom prepade v pobočke Poštovej banky pár mesiacov pred zatknutím, aj to strieľal do vzduchu. Na súde sa priznal, že pred touto akciou si dal „viac pohárikov ako obyčajne“ a prepadol panike. V decembri minulého roku ho odsúdili na 15 rokov. O jeho príbeh prejavili záujem vydavatelia aj filmoví scenáristi.
Ak bude pokračovať nezáujem o jazero Balaton, považované doteraz za turistický poklad Maďarska, utrpia malí i veľkí podnikatelia v cestovnom ruchu citeľné škody. Vlani napríklad medziročne klesol počet nemeckých turistov o viac než 9 percent a k Balatonu sa vybral aj o rovnakú mieru menší počet domácich turistov. Klesajúci záujem je citeľný napriek zlepšujúcej sa kvalite vody, s ktorou boli v minulosti vážne problémy, napísal maďarský denník Népszabadság. Dve najväčšie hotelové spoločnosti – Danubius a Pannónia – zatiaľ síce nezaznamenali menej hostí, ale očakávajú problémy v tejto sezóne. Podľa Gábora Benczeho, generálneho riaditeľa spoločnosti Danubius, je najväčším problémom Balatonu chýbajúca infraštruktúra. Ak je zlé počasie, hostia sa nudia. Určité problémy vidí aj v kvalite poskytovaných služieb, ktoré často nezodpovedajú očakávaniam a cenám. Pre porovnanie uvádza jazero Lago di Garda v Taliansku, kde sú možnosti trávenia voľného času, ponuka atraktivít cestovného ruchu, ale i kvalita služieb na vyššej úrovni než v Maďarsku. Problémom Balatonu je i nadbytok ubytovacích a gastronomických kapacít. V posledných rokoch prekročil ich počet reálne potreby, keďže k nim pribudli i prestavané odborárske ubytovne. Majitelia hotelov upozorňujú aj na zmeny v štruktúre návštevníkov, ktorá sa zmenila v prospech menej solventnej mladej klientely prichádzajúcej za zábavou na úkor rodinnej turistiky a starších ľudí. Podľa miestnej turistickej agentúry býva asi štvrtina turistov v sídlach vzdialených niekoľko kilometrov od Balatonu. Je tam pokoj, pravá vidiecka atmosféra, ale aj nižšie ceny a lepšie služby. Nepriaznivou situáciou sa zaoberá i Ministerstvo hospodárstva MR, ktoré pripravuje vypísanie verejnej súťaže na projekt prebudovania infraštruktúry na brehoch jazera dotovaný zo štátnych financií. Počíta s orientáciou územia na konferenčnú turistiku, dobudovaním neďalekého letiska a vykročením v ústrety potrebám rodín s malými deťmi. Cieľom je aspoň udržanie návštevnosti, pretože na jej zvýšenie nemá súkromný sektor ani štát dostatok prostriedkov. Ak sa to však nepodarí, hrozia balatonským podnikateľom, ale i cestovnému ruchu v MR značné straty. Balaton po Budapešti prispieva najväčším podielom do celkových príjmov z tohto odvetvia.
Rusínska menšina vo východnej Európe má obavy z hraníc Európskej únie, konštatuje dnešné vydanie rakúskeho denníka Kurier. Rusíni, ktorí označujú samých seba symbolicky za „Kurdov strednej Európy”, žijú na území šiestich krajín - na Ukrajine, v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku a v JZR. Ich počet sa odhaduje na viac ako milión. Približne 650.000 Rusínov žije v diaspóre mimo Európy, predovšetkým v USA. Najviac Rusínov - približne 800.000 - žije na Zakarpatskej Ukrajine, píše rakúsky denník. Až do roku 1918 žili Rusíni, zaoberajúci sa hlavne roľníctvom a ťažbou dreva, v jednom štáte - Rakúsko-uhorskej monarchii. Odvtedy je tento európsky národ vystavený tvrdému asimilačnému tlaku. Najhoršie sa mali Rusíni za čias komunistov, ktorí neuznávali ich vlastnú národnosť a zakazovali im vyznávať ich grécko-katolícke náboženstvo, uvádza Kurier. Z grécko-katolíckych kostolov sa stávali úradným rozhodnutím kostoly pravoslávne a priznanie sa k rusínskej národnosti si žiadalo - a na mnohých miestach žiada aj dnes - istú dávku občianskej odvahy a statočnosti. Po zmenách v roku 1989 sa začal čas prebúdzania kultúrneho povedomia Rusínov. Pokus o vytvorenie samostatného politického útvaru sa však nevydaril, aj keď sa na Zakarpatskej Ukrajine, obývanej prevažne Rusínmi, vyslovilo 78 percent tamojších voličov za územnú autonómiu. Podarilo sa však vytvoriť provizórnu „vládu Rusínov” so sídlom v západoukrajinskom Užhorode. Na Slovensku, kde žije približne 130.000 Rusínov, nie sú príslušníci tejto národnostnej menšiny natoľko radikálni. Žiadajú len školy s vyučovacím jazykom rusínskym a väčší priestor v elektronických médiách. Rusíni si oficiálne kodifikovali svoj jazyk, ktorý patrí spoločne s ruštinou, bieloruštinou a ukrajinčinou do skupiny východoslovanských jazykov, pripomína Kurier. Rusíni, žijúci v krajinách strednej a východnej Európy, nadväzujú vzájomné kontakty a v rámci Euroregiónu Karpaty už vyvinuli viacero zaujímavých aktivít. Podľa rakúskeho denníka je však v poslednom čase táto sľubne sa rozvíjajúca spolupráca ohrozená. Rešpektujúc Európsku úniu zaviedlo Slovensko vízovú povinnosť voči Ukrajine, ďalšie kandidátske krajiny sa chystajú tento príklad nasledovať. Je teda možné, že provizórna „rusínska vláda” v Užhorode sa už čoskoro ocitne na opačnej strane Schengenskej hranice, uzatvára rakúsky Kurier.
Jedna z maďarských komerčných televíznych staníc stiahla včera večer zo svojho programu dokumentárny film o Ježišovi Kristovi, no vedenie stanice popiera, že by sa tak stalo na nátlak katolíckej cirkvi. V priebehu celého minulého týždňa avizovala komerčná stanica TV2 špeciálne vydanie seriálu Moje kino, v ktorom jeden z najznámejších moderátorov a showmanov zvykne predstavovať ľudí s výnimočným osudom. Na veľkonočný pondelok večer mal byť „hlavným hrdinom“ Ježiš Kristus. Mali o ňom rozprávať chýrni bádatelia Biblie i Ježiša z rôznych krajín sveta, ktorí používali také charakteristiky, ako napríklad „politický revolucionár“ či „nezákonné dieťa“. Kvôli podobným výrazom vyjadril protest proti filmu maďarský zbor katolíckych biskupov. Vedenie stanice nakoniec stiahlo zo včerajšieho večerného programu dokument o Ježišovi, ale nie kvôli nevôli biskupov, lež preto, lebo uznalo, že relácia mohla práve vo veľkonočný pondelok uraziť náboženské cítenie katolíkov. Film bude vysielať stanica TV2 v neskoršom termíne. Možno pripomenúť podobný prípad z novembra 1997, keď iná komerčná televízna stanica, RTL-klub, po ostrom proteste kresťanských cirkví stiahla z vysielania kontroverzný film Martina Scorseseho Posledné pokušenie Krista.
Konferencia európskych cirkví (CEC) a Komisia cirkví pre migrantov v Európe (CCME) v spolupráci s Ekumenickou radou cirkví v SR organizujú v dňoch 2. – 6. mája 2001 medzinárodnú konferenciu: Život v spoločenstve – na ceste k rovnakým možnostiam a prekonaniu diskriminácie. Situácia Rómov v strednej a východnej Európe. Konferencia sa uskutoční v Bratislave, v hoteli Bratislava. Problematika, ktorou sa bude konferencia zaoberať, sa týka celej našej spoločnosti, rovnako ako ostatných krajín Európy. Aj cirkvi chcú vo vzájomnej spolupráci a v spolupráci s inými organizáciami občianskej spoločnosti prispieť k riešeniu tejto problematiky. Konferencia má za cieľ spojiť predstaviteľov cirkví alebo účastníkov, ktorí sú už angažovaní v práci v rómskych spoločenstvách. Pracovnými jazykmi konferencie sú angličtina, nemčina, slovenčina. Výstupy z konferencie poslúžia ako podklad pre národnú konferenciu, ktorú ERC v SR pripravuje na jeseň 2001. Konferencia je organizovaná pre približne 60 ľudí, z ktorých očakávame asi 30 zástupcov cirkví zo strednej východnej Európy (obzvlášť z Poľska, Maďarska, Českej republiky, Slovenska, Bulharska a Rumunska)...
Produkcia tovarov a služieb na Slovensku pripadajúca na jedného obyvateľa bola vlani nižšia ako polovica priemeru „klubu bohatých krajín“. Slovenská republika dosiahla výškou hrubého domáceho produktu (HDP) na jedného obyvateľa prepočítaného podľa parity kúpnej sily 48 percent priemeru krajín Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD). Podľa údajov OECD sa tak zaradila na 27. miesto spomedzi 30 krajín organizácie, ktorej členom sa SR stala len minulý rok v septembri. Slabšiu ekonomickú výkonnosť ako Slovensko malo podľa porovnania zo stredoeurópskych členov organizácie len Poľsko (39 percent priemeru OECD) a aj Mexiko (38 percent) a Turecko (29 percent). Naopak mierne vyššiu úroveň HDP na obyvateľa dosiahlo Maďarsko (51 percent). Česká republika s 59-percentnou úrovňou ekonomickej výkonnosti oproti priemeru OECD predstihla Slovensko takmer o štvrtinu. Slovensko sa v posledných rokoch nepriblížilo k výkonnosti najbohatších krajín, vlani dokonca zaznamenalo mierne zvýraznenie zaostávania. V roku 1999 podľa OECD dosahoval HDP SR na obyvateľa 49 percent priemeru krajín OECD rovnako ako rok predtým.
Dve nové publikácie o niekdajšom prvom mužovi Maďarskej ľudovej republiky sa nedávno objavili na knižnom trhu v Maďarsku. Vydavateľstvo Osiris a Archív hlavného mesta Budapešť vydali spoločne 700-stránkový zväzok dokumentov o činnosti a živote Jánosa Kádára v rokoch 1949 - 1956 pod názvom János Kádár pred svojimi kritikmi (sudcami), raz hore, raz dolu (Kádár János bírái előtt, egyszer fent, egyszer lent). Zbierka, ktorú redakčne pripravil spisovateľ László Varga, poskytuje o dlhoročnom prvom mužovi maďarskej štátostrany údajne podstatne temnejší obraz ako jeho predchádzajúce profily a navyše prináša vraj mnoho informácií, ktoré nepoznali ani jeho blízki spolupracovníci. V Budapešti prezentovali v uplynulých dňoch aj prvý diel politickej biografie Jánosa Kádára z pera sociológa akademika Tibora Huszára, v ktorom sa autor sústreďuje na obdobie rokov 1912 - 1956. Kniha s jednoduchým názvom Kádár, obohatená o archívne fotografie, je venovaná životu významnej osobnosti novodobých maďarských dejín. Podľa prieskumov verejnej mienky Kádára pozitívne hodnotí asi polovica maďarskej populácie, uviedol na prezentácii historik Ignác Romsics. Podľa neho ide o vecnú a vierohodnú knihu, ktorá je prvou prácou svojho druhu, opierajúcou sa o výsledky rozsiahleho výskumu bez pozitívneho alebo negatívneho zaujatia.
Slováci hovoria, že jar býva na Slovensku najkrajšia na juhu krajiny. Avšak práve z neúrodného a chladného severu Slovenska pochádza nezvyčajná ozdoba jarného obdobia – veľkonočné vajíčko vyrobené slovenskými drotármi, napísal na veľkonočnú tému nemecký denník Süddeutsche Zeitung (SZ). Ešte pred necelými dvoma storočiami boli slovenskí drotári neoddeliteľnou súčasťou Európy. Tisíce týchto remeselníkov pochádzajúcich z chudobných regiónov na severe Slovenska, zo Spiša a severne od Žiliny, prinútila chudoba, zlá pôda a studené, nepriaznivé podnebie hľadať si prácu mimo Slovenska. V 18. a 19. storočí si Slováci otvorili po celej Európe vlastné manufaktúry. Z drotárov sa stali prosperujúci obchodníci pôsobiaci na kráľovských dvoroch v Petrohrade, Budapešti, Berlíne, Viedni či dokonca aj na americkom kontinente. Zo slovenskej drotárskej rodiny pochádzala aj svetoznáma herečka Pola Negri, vlastným menom Apolónia Chalupcová. Príkladom vynachádzavosti slovenských drotárov je dnes už v supermarketoch nevyhnutný nákupný vozík, ktorý po prvý raz vyrobil istý slovenský drotár v USA, či použitie drotárskeho umenia v dnešných špičkových technológiách, uzatvára SZ.
Dva ľudské životy si vyžiadala havária dvoch vojenských vrtuľníkov MI-24 v Maďarsku. Ďalší dvaja vojaci utrpeli vážne zranenia. Tragédia sa odohrala vo štvrtok v armádnom výcvikovom priestore neďaleko Veszprému. Posádky helikoptér sa po kolízii pokúsili núdzovo pristáť, jeden vrtuľník sa však vznietil a dvom mužom na jeho palube už nebolo pomoci. Veliteľ maďarského letectva okamžite zriadil komisiu, ktorá prípad vyšetrí.
Hnutie za demokratické Slovensko-Ľudová strana s 23,3 percentami hlasov voličov by vyhralo parlamentné voľby, keby sa konali tento víkend. Za ním by sa umiestnili Smer s 20,7 a Strana maďarskej koalície s 10,9 percentami. Štvrté miesto by patrilo Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii, ktorú by volilo 10,4 percenta občanov pred Slovenskou národnou stranou s 8,6 percentami. Výsledky sú spracované z výskumu verejnej mienky Agentúry MVK, ktorý sa uskutočnil 2. až 9 apríla 2001 na reprezentatívnej vzorke 1232 respondentov. Do parlamentu by sa ešte podľa výsledkov prieskumu dostali Strana demokratickej ľavice so 6,9 a Kresťanskodemokratické hnutie so 6,6 percentami hlasov. Ak by sa voľby skončili presne ako tento prieskum, v Národnej rade SR by obsadilo HZDS 40 kresiel, Smer 35, SMK 19, SDKÚ 18, SNS 15, SDĽ 12 a KDH 11 a kresiel. Na základe prieskumu MVK by sa do parlamentu nedostali: Komunistická strana Slovenska so ziskom 4,1 percenta voličských hlasov, Strana občianskeho porozumenia s 3,7 a ani Demokratická strana s 1,7 percenta. Jednopercentnú hranicu politických preferencií by nedosiahli: Stred a Liberálnodemokratická únia, ktorej by dalo svoj hlas 0,6 percenta voličov, Združenie robotníkov Slovenska 0,4 a Strana zelených na Slovensku 0,3 percenta. Sociálnodemokratická strana nemá žiadnu dôveru občanov. Iné politické subjekty by volilo 1,2 percenta obyvateľov Slovenska. V prieskume 14,1 percenta respondentov uviedlo, že by sa na voľbách nezúčastnilo a 17,3 percenta nevedelo, komu by dalo svoj hlas. V marci 2001 bol pomer nevoličov a nerozhodnutých 12,4 percenta ku 19,6 percenta opýtaných. Politické preferencie v porovnaní s údajmi z marca stúpli Smeru (marec 19,6 percenta), SNS (7,8), KDH (6,3), SDĽ (6,1), KSS (3,7) a SOP (2,8). Pokles zaznamenali ostatné politické subjekty, napríklad HZDS (marec 25,7), SDKÚ (11,7), SMK (11), Demokratická strana (2,1).
Ako sme sa sami presvedčili, v Salgótarjáne v obchodoch i v tržnici išli na odbyt najmä morčacie prsia, ktoré vychádzajú o 50–60 Sk lacnejšie ako u nás. Záujem je aj o mrazenú hydinu, kačice sú lacnejšie o 25–30 Sk za kilogram, dopyt je po údenej slanine, klobásach, salámach, ktoré vyjdú podstatne lacnejšie ako u nás. Napríklad cena Pickszalámi je tu zhruba polovičná. V súčasnosti je pre našich turistov aj veľmi výhodný kurz – v súkromných zmenárňach menia forinty za koruny vo výhodnom kurze 6:1. Ešte do vypuknutia slintačky a krívačky smerovali cesty Kysučanov do veľkoskladov mäsa v poľskom Žiwci. Prednostne nakupovali hydinu, ktorá vyšla lacnejšie ako u nás. Po zdvihnutí cien v Poľsku väčšina nákupnej turistiky prestala, len za lacnejším oblečením a obuvou chodia Kysučania na burzy a trhy do poľského Tešína, kde domáce textilné výrobky cenovo konkurujú východoázijským. Východniari chodia teraz za nákupmi menej. Na príčine sú aj preventívne opatrenia proti slintačke a krívačke, ale aj nedostatok peňazí. „Podľa denných hlásení z hraničných priechodov, železničných staníc, letiska i pôšt je menej cestujúcich do aj zo zahraničia a zadržiavame len málo tovaru. Ľudia akceptujú preventívne protinákazové opatrenia a nemáme s tým problémy,“ informoval Stanislav Medvec, zástupca riaditeľa Colného úradu Košice. Podľa jeho slov colníci len kontrolujú cestujúcich, a ak objavia neobchodné potraviny, o ich osude rozhoduje štátny veterinárny lekár, ktorý je na každom priechode. Najviac potravín zadržali na košickom letisku. Hovorí sa o prípade, že veterinár dokonca neprepustil čokolády a bonboniéry. „To je nezmysel,“ reagoval riaditeľ Krajskej veterinárnej správy Košice Peter Juriš. „Stále platí zákaz dovozu potravín v neobchodnom styku.