26. apríla 2001 ● Zo slovenskej tlače
Na návrh Výboru pre ľudské práva, menšiny a konfesie parlament schválil a rozdelil 105 miliónov forintov na podporu kultúrnych a záujmových organizácií našich menšín. Národné zhromaždenie podporilo celkove 210 organizácií. Ako je známe menšinové samosprávy a nadácie sa o podporu nemohli uchádzať ako ani tie organizácie, ktoré boli zaregistrované po 31. decembri 1998.
Na návrh parlamentného výboru medzi jedenástimi slovenskými organizáciami rozdelili 13,4 milióna forintov. Spomedzi všetkých uchádzajúcich organizácií najväčšiu podporu – 8,1 milióna forintov - dostal Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku. Taktiež pozoruhodnú sumu – 1,8 milióna - udelili aj Čabianskej organizácie Slovákov. Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku dostala 800 tisíc a Kultúrny spolok sarvašských Slovákov 700 tisíc. Združeniu slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku a Organizácii Slovákov v Poľnom Berinčoku udelili po 400 tisíc forintov. Z rozpočtových peňazí po 300 tisíc dostala Organizácia Slovákov v Malom Kereši a Spolok segedínskych Slovákov a po 200 tisíc Spolok priateľov pre skrašľovanie obce v Kondoroši, Ústredný slovenský tanečný súbor a Osvetový krúžok v Kirti.
Vedenie socialistov sa domnieva, že vláda nereaguje vhodne na požiadavky občanov, dokonca porušuje záujmy väčšiny. Preto je vraj potrebné takzvané rozhodujúce referendum. Ak ústredná volebná komisia schváli iniciatívu a nikto proti nej nevznesie námietku, môže sa začať zbieranie podpisov občanov – musí ich byť 200-tisíc, a keď budú overené, parlament je povinný vypísať referendum. Socialisti rátajú s tým, že do parlamentných volieb, ktoré budú o rok, sa to dá stihnúť. Otázky by boli položené pomerne komplikovane, ale týkali by sa štyroch oblastí – opätovného zavedenia dvoch dní voľna v pracovnom týždni, výhodnejšieho vyratúvania miery zvyšovania dôchodkov, zrušenia povinnej vojenskej služby a možnosti zloženia štátnej skúšky z jedného cudzieho jazyka zdarma. Ako vidno, ide o rozmanité otázky, ale niektoré z nich práve teraz rieši vláda či parlament, a práve preto ostatné politické strany označujú iniciatívu socialistov za predvolebný ťah, za pokus získať späť strácajúcu sa dôveru voličov. Faktom je, že aj vovnútri socialistickej strany sa ozývajú kritické hlasy, podľa ktorých vedenie je málo aktívne a nedokáže využívať chyby vlády. Naposledy bolo v Maďarsku referendum16. novembra 1997 o členstve krajiny v NATO.
Za "minimálne nešťastné" považuje Strana maďarskej koalície (SMK) vyjadrenie premiéra Mikuláša Dzurindu počas jeho návštevy v Budapešti na adresu zákona o štatúte zahraničných Maďarov, ktorým sa zaoberá parlament Maďarskej republiky (MR). Dzurindove obavy z toho, že na južnom Slovensku môže dôjsť na základe tohto zákona k zvýšeniu napätia, nepokladá predseda SMK Béla Bugár za opodstatnené.
Charakterizujúc niektoré výhody spomenutej legislatívnej normy voči Maďarom žijúcim v zahraničí Bugár dnes na tlačovej besede v Bratislave okrem iného zdôraznil, že "tento zákon nezabezpečuje ani to, čo zákon o zahraničných Slovákoch, to znamená získať majetky". Zákon o štatúte zahraničných Maďarov takúto možnosť nepripúšťa, zdôraznil. Preto nerozumie premiérovým obavám a protestom niektorých strán proti tomuto návrhu. "Lebo keby som chcel rozumieť, musel by som povedať, asi sa blížia voľby a znovu sa vyťahuje maďarská karta," poznamenal. Premiér vyhlásením o obavách, ktoré však podľa Bugára nešpecifikoval, minimálne napomohol tým, ktorí tento zákon budú chcieť zneužiť na rast protimaďarských nálad.
Bugár sa vyjadril aj k vládnemu uzneseniu, ktoré odporúča zriadiť na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre fakultu na výučbu pedagógov v maďarskom jazyku. Ako povedal, nechápe, prečo akademickému senátu univerzity vadí, aby budúci pedagógovia pre školy s maďarským vyučovacím jazykom mohli získavať vedomosti v materinskom jazyku. To podľa jeho vyjadrenia senát doteraz nebol schopný zdôvodniť. Bugár avizoval, že danou problematikou sa na budúci týždeň bude zaoberať na stretnutí s novinármi štátny tajomník ministerstva školstva László Szigeti.
Maďarsko nechce jednoducho prijať obmedzenia pohybu pracovných síl po svojom vstupe do Európskej únie. Premiér Viktor Orbán oznámil po rokovaniach so svojím slovenským kolegom Mikulášom Dzurindom, že ako "odpoveď na sedemročné moratórium predloží Maďarsko protinávrh." Tento návrh, ktorý zatiaľ bližšie nešpecifikoval, by sa mal stať aj súčasťou rokovaní o vstupe Maďarska do EÚ, píše dnešné vydanie rakúskeho konzervatívneho denníka Die Presse.
Európska komisia vyhovela želaniu Nemecka a Rakúska a pre nové členské krajiny navrhla päťročné prechodné obdobie, počas ktorého bude v EÚ obmedzený prístup na trhy práce pre záujemcov z novoprijatých krajín. Túto lehotu možno podľa potreby predĺžiť ešte o dva roky, informuje rakúsky denník a pripomína, že nesúhlas s prechodnými obdobiami sa neozýva len z kandidátskych krajín ale aj zo strany štátov únie. Vyslovene opačný názor na túto otázku majú Švédsko a Španielsko, aj keď ich pohnútky sú v tomto ohľade principiálne odlišné.
Kým v tejto otázke zavládla medzi Orbánom a Dzurindom zhoda, nemožno to isté tvrdiť o ďalšej, nadmieru chúlostivej záležitosti, konštatuje Die Presse. Pokiaľ by mala Budapešť podvihnúť na úroveň zákona osobitné podmienky pre príslušníkov maďarskej menšiny v krajinách susediacich s Maďarskom, znamenalo by to negatívnu zmenu ovzdušia vo vzájomných vzťahoch nielen medzi jednotlivým národnosťami, žijúcimi na Slovensku, ale aj medzi samotným Maďarskom a jeho susedmi, cituje viedenský denník Dzurindu. Orbán v tejto súvislosti oponoval poznámkou, že podobné pravidlá majú aj iné krajiny.
Vláda v Budapešti chce vystaviť Maďarom, žijúcim v zahraničí vlastné identifikačné preukazy, ktoré by ich majiteľom umožnili získať v Maďarsku automaticky dočasné pracovné povolenie, prístup k vzdelaniu a zdravotníckej starostlivosti a poskytli im aj iné výhody, uzatvára Die Presse.
O pripravovanom zákone o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách informoval dnes druhý muž maďarskej diplomacie Zsolt Németh krajanov v Kráľovskom Chlmci a Veľkých Kapušanoch na východnom Slovensku. Podľa jeho názoru zainteresovaní prijali správy o pripravovanej legislatívnej norme mimoriadne pozitívne. Politický štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí MR zavítal do regiónu na pozvanie primátora Kráľovského Chlmca Istvána Pásztora, aby sa v oboch mestách stretol s miestnymi podnikateľmi, politikmi a ďalšími osobnosťami verejného a spoločenského života. Ako uviedol Zsolt Németh pre maďarskú národnú agentúru, hlavným cieľom jeho cesty bolo tlmočiť zainteresovaným postoj maďarskej vlády. Tá hľadí na tento región ako na jeden z pilierov maďarstva v zahraničí, ktorý môže ako každý podobný pilier rátať s osobitou pozornosť budapeštianskeho vládneho kabinetu. „Chceli by sme, aby boli Maďari na východnom Slovensku schopní zriadiť základnú inštitúciu potrebnú na zachovanie národa. V tom môžu zohrať veľmi dôležitú úlohu ciele, ktoré vytýčila Strana maďarskej koalície (SMK), osobitne realizácia cieľov súvisiacich s reformou verejnej správy, ako aj to, čo maďarská vláda sformulovala v súlade s návrhmi Maďarskej stálej konferencie v zákone o štatúte (Maďarov žijúcich v susedných krajinách),” cituje MTI Zsolta Németha. Maďarská vláda sa podľa jeho slov stotožňuje s očakávaniami SMK, cieľom ktorých je nenarušiť demografické štatistické pomery v Maďarmi obývaných oblastiach SR, ale umožniť im život v aj pre nich akceptovateľnej jednotke verejnej správy. „Aj pre maďarskú vládu je záväzný fakt, že SMK v týchto dňoch sformulovala, že trvá na požiadavkách súvisiacich s reformou verejnej správy,” povedal podľa MTI Zsolt Németh. Druhý muž maďarskej diplomacie označil pripravovaný zákon za míľnik v procese národného zjednotenia prekračujúceho hranice a potvrdil, že Budapešť je pripravená zakomponovať do návrhu v parlamente prerokúvaného návrhu aj ďalšie skúsenosti Maďarov spoza hraníc. „Všeobecnú výzvu predstavuje, že v strednej Európe sa hranice národov a štátov neprekrývajú a každé národné spoločenstvo sa pokúša o vlastnú odpoveď na tento problém,” konštatoval Zsolt Németh. Na margo pondelkovej návštevy predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu v MR, počas ktorej premiér netajil isté obavy z pripravovaného zákona, Németh povedal: S radosťou možno konštatovať, že vládne zhoda o tom, že „na túto výzvu možno dať odpoveď adekvátnymi právnymi prostriedkami, ale pri realizácii treba dbať na to, aby uplatnenie zákona v praxi malo pozitívny vplyv na vzťahy medzi príslušníkmi” danej menšiny.
Česi sa majú stále lepšie ako Poliaci, Maďari a Slováci, ale už nie o toľko ako pred desiatimi rokmi. Zatiaľ čo susedia ČR sa posunuli o kus dopredu, Česi podľa denníka Mladá fronta Dnes (MfD) prešľapujú na mieste a nedošlo k naplneniu niekdajších sľubov súčasných politikov. Podľa denníka sa kvalita života v ČR za posledných desať rokov výrazne zlepšila, od roku 1990 sa však životná úroveň zlepšila sotva dvojnásobne v porovnaní s prognózami, ktoré očakávali trojnásobný rast. V Maďarsku, Poľsku a na Slovensku je podľa denníka spoločnosť viac rozdelená na chudobných a bohatých, zatiaľ čo v ČR stále dominuje silná stredná vrstva. Nenaplnili sa však optimistické očakávania, že Česi sa vzdialia Poliakom, Maďarom a Slovákom natoľko, že dlho pred nimi sa stanú súčasťou Európskej únie (EÚ). Výsledkom je, že zázrak sa v ČR nekonal, ale neprišla ani ekonomická apokalypsa. Ako dodáva denník, Rakúsku sa však ČR na čele s premiérom Milošom Zemanom rozhodne nepribližuje. Slováci s obľubou hovoria, že v ČR sa žije lepšie. V SR je alarmujúca miera nezamestnanosti, relatívne nízke príjmy, vyššie ceny spotrebného tovaru a niektorých služieb a ľudí najviac trápi práve drahota. Cez víkendy v nákupných strediskách za hranicami rieky Morava nie je slovenčina ničím neobvyklým, aj keď záujem o nákupy za hranicami postupne opadá s príchodom supermarketov na Slovensko. Aj keď v centre Bratislavy je možné vidieť luxusné autá rôznych značiek a v prestížnych štvrtiach rastú honosné vily, priemerná mzda ani v Bratislave neprekračuje hranicu 12.000 korún českých a v ostatných regiónoch je to ešte horšie. Nezamestnanosť v celoštátnom meradle dosahuje 20 percent a výdavky slovenských domácností zatiaľ ešte stále odľahčujú dotované ceny energií a nájomného.
Rumunský prezident Ion Iliescu, vláda i krajne pravicová Strana veľkého Rumunska (PRM) dnes odsúdili návrh zákona, ktorým chce Budapešť príslušníkom maďarskej menšiny žijúcim v susedných krajinách udeliť osobitné práva. „Tento zákon obsahuje diskriminujúce prvky vo vzťahu k Rumunom a Rumunov maďarského pôvodu by tiež mohol dostať do nepríjemných situácií,” vyhlásil Iliescu. Návrh zákona, ktorý od 19. apríla prerokúva maďarský parlament, počíta s pomocou pre zahraničných Maďarov v oblasti zamestnania, vzdelávania a lekárskej starostlivosti. Podľa názoru PRM zákon posudzovaný v Maďarsku „vyvolá napätie a poškodí suverenitu zainteresovaných štátov”. Formou komuniké PRM žiada vedenie štátu, aby zabránilo nastoľovať v Rumunsku zákony inej krajiny. PRM žiada prijatie zákona, ktorý by všetkým občanom využívajúcim výhody poskytované Budapešťou zakázal zastávať v Rumunsku verejnú funkciu. Rumunský premiér Adrian Nastase sa v pondelok nechal počuť, že nevie, podľa „akého kľúča bude Budapešť triediť osoby, ktoré o sebe prehlásia, že majú maďarský pôvod”. Nastase varoval, že ak Európska únia zákon o maďarských krajanoch odobrí, začne aj Rumunsko zvažovať prijatie podobnej zákonnej normy vzťahujúcej sa na rumunskú menšinu v susedných štátoch. Podobne ako politici je k zákonu o zahraničných Maďaroch kritická aj rumunská tlač. Napríklad nezávislý denník Jurnalul National o ňom píše v článku s titulkom: „Budapešť bude potrebovať detektor Maďarov”. Návrh zákona sa týka 1,7 milióna osôb maďarskej národnosti žijúcich v Rumunsku, 600.000 príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku, 350.000 Maďarov v Juhoslávii, 200.000 na Ukrajine, 22.000 v Chorvátsku, 17.000 v Rakúsku a 10.000 v Slovinsku. Krajania žijúci v susedných štátoch by mohli na základe tzv. maďarského preukazu využívať isté úľavy na území Maďarskej republiky, a to v oblasti školstva, kultúry a vedy, ale aj vo sfére cestovania, zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva. Maďarská vláda predpokladá, že v prípade schválenia zákona parlamentom by si táto norma v roku 2002 vyžiadala náklady v celkovej výške 6-6,5 miliardy forintov. Do rozpočtu by sa však pri vydaní asi 50.000 až 60.000 pracovných povolení pre krajanov prostredníctvom daní a rôznych poplatkov mohlo vrátiť 4,5-5 miliárd forintov. Rozdiel vo výške 1-1,5 miliardy forintov by sa uhradil zo všeobecnej rozpočtovej rezervy.
Väčšina mienkotvorných budapeštianskych denníkov sa dnes spravodajsky venuje pondelkovej jednodňovej oficiálnej návšteve predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu v Maďarsku. Aktuálne informácie sa v ich on-line vydaniach objavili v niektorých prípadoch už v priebehu pondelka, keď sa návšteve venovali aj maďarské elektronické masmédiá. Pod názvom Spolupráca s Bratislavou s podtitulom Dzurinda považuje niektoré články návrhu zákona o štatúte (Maďarov v susedných štátoch) za problematické informuje o návšteve slovenského premiéra a jeho rokovaniach s maďarským partnerom Viktorom Orbánom denník Magyar Nemzet, ktorý materiál ilustruje aj fotografiou. Autor István Pataky v ňom informuje o témach slovensko-maďarských rozhovorov, o podpísaní dvoch dokumentov a osobitne o obavách predsedu vlády SR z niektorých pasáži v budapeštianskom parlamente prerokúvaného návrhu zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch. Súčasne prináša aj reakciu Viktora Orbána, ktorý na tlačovej konferencii vyjadril opačný názor. Na stránkach Magyar Nemzet nechýbajú ani informácie o zámere oboch strán konzultovať stanoviská súvisiace s požiadavkou niektorých členských krajín EÚ na zavedenie prechodného obdobia v sfére voľného pohybu osôb, respektíve o tézach, ktoré Orbán prezradil z pripravovaného maďarského návrhu k tejto problematike. Konzervatívny denník venuje pozornosť aj obchodnej a hospodárskej spolupráci, ktorej pripisujú veľký význam obe strany, menšinovej problematike, ako aj pripravovaným stretnutiam oboch premiérov v bližšie neurčenom májovom termíne, keď by ústrednou témou mal byť rozvoj infraštruktúry, a 1. septembra, keď sa stretnú na slávnostnom otvorení generálneho konzulátu SR v Békešskej Čabe. Podľa rovnakého denníka v Budapešti dostali v pondelok list slovenskej strany, ktorá v ňom avizuje pripravenosť rokovať na expertnej úrovni o variantoch realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu v kauze vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros. Ide o reakciu na návrhy, ktoré zaslal SR pred troma týždňami splnomocnenec vlády Maďarskej republiky pre dunajskú problematiku László Székely, uvádza Magyar Nemzet. Aj ďalšie denníky i informačný internetový server Korridor zdôrazňujú obavy predsedu vlády SR z niektorých pasáží zákona o zahraničných Maďaroch a pripomínajú, že rumunský premiér Adrian Nastase ho v Bukurešti označil za prejav etnickej diskriminácie. O slovách Dzurindu z tlačovej konferencie v Budapešti veľmi precízne informuje liberálny Magyar Hírlap, ktorý zároveň konštatuje, že podľa Orbána zákon prispeje skôr k stabilite regiónu, než negatívne ovplyvní vzťahy Maďarska so susedmi. Želali by sme si krajiny, respektíve región, v ktorom občania budú pokojne spolunažívať a nebudú sa medzi nimi robiť rozdiely ani na etnickom, ani na náboženskom princípe, parafrázuje slová Mikuláša Dzurindu Magyar Hírlap. Aj liberálny denník pripomína, že obaja premiéri sa venovali menšinovej problematike, vrátane opätovného posúdenia problematiky parlamentného zastúpenia menšín slovenskou stranou a prísľubu Budapešti o hľadaní riešenia na princípe tzv. pozitívnej diskriminácie, užšej spolupráci pri riešení rómskej otázky. Zaoberali sa aj možnosťami ďalšieho zintenzívnenia obchodnej a hospodárskej spolupráce a otázkami euroatlantickej integrácie. Pokiaľ ide o vodné dielo na Dunaji, obe strany sa vyjadrili za pokračovanie rokovaní na expertnej úrovni, ktoré by podľa dostupných informácií mali pokračovať plenárnym zasadaním v Bratislave. Pod dramatickým titulkom Zákon o štatúte (Maďarov žijúcich v susedných štátoch) spôsobuje napätie medzi Budapešťou a Bratislavou, ale v podobnom duchu informovalo o slovensko-maďarskom summite na úrovni premiérov aj internetové vydanie najčítanejšieho maďarského denníka Népszabadság opierajúc sa o servis národnej agentúry MTI. Netajené obavy Mikuláša Dzurindu, ktorý ich konkretizoval iba pri stretnutí medzi štyrmi očami s Orbánom, boli v centre pozornosti aj v prípade spravodajstva súkromnej televíznej spoločnosti TV2.
Predseda vlády Mikuláš Dzurinda odmietol konkretizovať svoje obavy týkajúce sa pripravovaného zákona o štatúte zahraničných Maďarov, ktoré tlmočil maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi počas pondelňajšej návštevy Budapešti. Ako dnes uviedol v Košiciach, dôvodom je fakt, že o probléme hovorili medzi štyrmi očami a že zákon je už predložený v maďarskom parlamente. „Zákony sa v parlamente menia, upravujú, a preto sa nechcem unáhliť,” vyhlásil slovenský premiér a dodal, že si treba počkať na definitívnu verziu. Maďarského kolegu oslovil, pretože „mal na to svoje dôvody”. Orbán si ich podľa Dzurindových slov pokojne vypočul a z kontextu vzájomného rozhovoru nemá pochybnosti, že o by nich nepremýšľal.
Zákon o Maďaroch v susedných štátoch, ktorý začal maďarský parlament prerokúvať minulý týždeň, by mal občanom maďarskej národnosti žijúcim v zahraničí prisúdiť niektoré práva a sociálne výhody občanov Maďarskej republiky. Vzťahoval by sa na početne silné maďarské menšiny žijúce v Rumunsku, na Slovensku, Ukrajine a v iných krajinách. Dzurinda sa počas návštevy zaujímal o niektoré aspekty prerokúvaného zákona. V tejto súvislosti netajil obavy, že niektoré pasáže predlohy by mohli mať negatívny vplyv na atmosféru na južnom Slovensku. Orbán však zdôraznil, že podobné obavy nemá naopak verí, že zákon by v budúcnosti mohol poslúžiť ako príklad. Ako však dodal, o niektorých problematických aspektoch, napríklad o zdravotnom a sociálnom zabezpečení, bude potrebné rokovať na bilaterálnej úrovni s jednotlivými susednými krajinami.
Dve konkrétne medzivládne dohody a diskusia na tému menšín, územnosprávneho členenia, hospodárskych vzťahov, euroatlantickej integrácie a mnohých ďalších – to je krátke resumé dnešného maďarsko-slovenského summitu v Budapešti. Premiér Mikuláš Dzurinda vyloboval u svojho partnera Viktora Orbána mimoriadnu vládnu pomoc pri obnove slovenskej školy v Sarvaši.
Na úvod zopár slov o dvoch dohodách, ktoré podpísali premiéri: prvá je o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami a miestnymi samosprávami i štátnymi orgánmi, druhá zasa sprístupňuje prihraničný hrad Šomoška pre širokú verejnosť voľne aj z maďarskej strany.
Mikuláš Dzurinda a Viktor Orbán sa stretli predpoludním medzi štyrmi očami a tu prebrali takzvané citlivé, alebo aj aktuálnopolitické problémy, medzi ktoré patrí aj záujem oboch strán o postavenie svojej menšiny v druhej krajine. Na otázku, ako sa stavia Budapešť k diskusiám o územnosprávnom členení na Slovensku, Viktor Orbán odpovedal:
„Maďarská vláda sa drží principiálneho stanoviska, podľa ktorého maďarské menšiny, ktoré boli schopné a mali možnosť vytvoriť svoje občianske združenia, či získali dokonca politické zastúpenie, majú výlučné právo rozhodnúť, aké požiadavky či riešenia sú vhodné v ich živote. My to nebudeme prikazovať z Budapešti nikomu, no keď sú tieto snahy v súlade s medzinárodnými normami, budeme ich podporovať.“ – zdôraznil maďarský premiér.
Aj Mikuláš Dzurinda bol v otázkach života slovenskej menšiny v Maďarsku otvorený a mnohí pozorovatelia si všimli, že s nezvyčajnou vehemenciou nadhadzoval aktuálne problémy. Dosiahol dokonca, že Viktor Orbán vyčlení z rozpočtových rezerv financie na toľko odkladanú obnovu slovenskej školy v Sarvaši a pomôže pri riešení podobných problémov v Slovenskom Komlóši alebo v prípade výskumného ústavu Slovákov v Békéšskej Čabe. Slovenský premiér k tomu dodal:
„Som vďačný premiérovi Orbánovi za jeho ponuku, že príjme predstaviteľov slovenskej samosprávy, aby prediskutovali aj tieto, možno pre premiéra - keby sme to zobrali vo vecnom alebo finančnom vyjadrení – nie celkom významné, ale z hľadiska našich vzťahov predsa len významné záležitosti.“
Ohľadne pripravovaného zákona o štatúte zahraničných Maďarov Mikuláš Dzurinda vyjadril isté obavy v tom zmysle, že jeho praktická realizácia môže prípadne vyvolať na juhu Slovenska zhoršenie atmosféry. Tento zákon však Bratislava starostlivo preštuduje, a kultivovanou formou mieni o ňom ďalej diskutovať.
Mimochodom na diskusiu premiérov sa naskytne príležitosť v máji, keď sa stretnú vyslovene kvôli spolupráci v oblasti infraštruktúry, a potom 1.septembra, keď otvoria v Békéšskej Čabe generálny konzulát Slovenskej republiky.
Návrh zákona o zahraničných Maďaroch, o ktorom v týchto dňoch rokuje parlament v Budapešti, vyvoláva obavy niektorých krajín s maďarskou menšinou z destabilizácie na národnostne zmiešaných územiach. Na základe nového zákona by získali občania cudzích štátov, hlásiaci sa k maďarskej národnosti, niektoré práva občana MR vrátane práva zamestnať sa, bezplatne študovať v Maďarsku či uchádzať sa o štipendiá. Premiér Mikuláš Dzurinda v pondelok v Budapešti tlmočil premiérovi MR Viktorovi Orbánovi obavy, že pripravovaný zákon môže zhoršiť klímu na juhu Slovenska. Maďarský premiér obavy Bratislavy odmietol a zdôraznil, že takýto zákon nezasahuje do záležitostí iných krajín a prispieva k stabilizácii.
Hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Boris Gandel včera nevylúčil, že SR bude postup v súvislosti s maďarským zákonom koordinovať aj s ďalšími krajinami, kde žije maďarská menšina. Tiež pripustil hypotetickú možnosť, že ak by MR vstúpila do Európskej únie skôr ako Slovensko, mohli by tak mať slovenskí Maďari niektoré výhody občanov únie. Gandel však zdôraznil, že SR verí vo vstup do EÚ v rovnakom čase ako ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky.
Na pripravovaný zákon o zahraničných Maďaroch včera zareagovala aj rumunská vláda. Prezident Ion Iliescu návrh zákona odsúdil s tým, že „obsahuje diskriminujúce prvky vo vzťahu k Rumunom a Rumunov maďarského pôvodu by tiež mohol dostať do nepríjemných situácií.“ Rumunský premiér Adrian Nastase povedal, že nevie, podľa „akého kľúča bude Budapešť triediť osoby, ktoré o sebe vyhlásia, že majú maďarský pôvod.“ Nastase varoval, že ak EÚ zákon o maďarských krajanoch odobrí, začne aj Rumunsko zvažovať prijatie podobnej zákonnej normy vzťahujúcej sa na rumunskú menšinu v susedných štátoch.
Návrh zákona sa týka 1,7 milióna osôb maďarskej národnosti žijúcich v Rumunsku, 600 000 príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku, 350 000 Maďarov v Juhoslávii, 200 000 na Ukrajine, 22 000 v Chorvátsku, 17 000 v Rakúsku a 10 000 v Slovinsku. Krajania žijúci v susedných štátoch by mohli na základe tzv. maďarského preukazu využívať isté úľavy na území Maďarskej republiky, a to v oblasti školstva, kultúry a vedy, ale aj v sfére cestovania, zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva. Maďarská vláda predpokladá, že v prípade schválenia zákona parlamentom by si táto norma v roku 2002 vyžiadala náklady v celkovej výške 6 – 6,5 miliardy forintov.
x x x
Návrh zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách prekročil maďarský rozmer a stal sa medzinárodným problémom.
Obavy z istých častí tohto návrhu vyjadril v pondelok v Budapešti premiér Mikuláš Dzurinda, ale nešpecifikoval ich. V Slovenskej republike sa bude zákon týkať 600 000 Maďarov a v Rumunsku, ktorého prezident Ion Iliescu včera spomínaný návrh rázne odmietol, vyše jeden a pol milióna.
SEGREGÁCIA A KULTÚRA
Dzurinda včera pre Národnú obrodu povedal, že dôvody na obavy si maďarský premiér Viktor Orbán pozorne vypočul a nemá pochybnosti, že bude o nich premýšľať. Faktom je, že Budapešť plánuje časť krajanov zvýhodniť v sociálnej, zdravotnej aj školskej oblasti, a nielen možnosťami študovať, ale aj finančne.
Podľa poslanca SMK Miklósa Duraya návrh hovorí o príslušnosti ku kultúre, Dzurindove výhrady nepozná.
Poslanecký klub SNS však včera pomenoval veci konkrétne - nazdáva sa, že zákon zakladá postupnú segregáciu obyvateľstva na juhu Slovenska. Maďarsko zasahuje do integrity štátu a ponukou nadpráv navádza, aby sa občania prihlásili k maďarskej menšine za úplatu, tvrdí SNS.
Viktor Orbán ešte v pondelok odmietol obavy a vyhlásil, že zákon nezasahuje do záležitostí iných krajín. O návrhu rokuje maďarský parlament a zmeny v jeho znení sú ešte možné. Dzurinda sa spolieha na konzultácie a dobré vzťahy, ale Rumunsko stratilo trpezlivosť. Rumunský premiér Adrianu Nastase vyhlásil, že nevie, podľa ‚‚akého kľúča bude Budapešť triediť osoby, ktoré o sebe vyhlásia, že majú maďarský pôvod‘‘. Nastase varoval, že ak Európska únia (EÚ) zákon o maďarských krajanoch odobrí, začne aj Rumunsko zvažovať prijatie podobnej zákonnej normy vzťahujúcej sa na rumunskú menšinu v susedných štátoch.
ČO NA TO EÚ?
Zákon by po prijatí dal Maďarom možnosť i trojmesačnej práce v Maďarsku. Budapešť počíta, že ak vydá 50 000 až 60 000 pracovných povolení vráti sa do štátnej pokladnice 4-4,5 mld forintov pri nákladoch 6-6,5 mld forintov. Rozdiel by sa uhradil zo všeobecnej rozpočtovej rezervy. Nie je jasné, ako zákon, ktorý chce preferovať pri zamestnávaní osoby s maďarským pôvodom alebo cítením, prijme EÚ v rámci pravidiel spoločného trhu práce.
ČO HOVORIA POSLANCI
ĽUBOMÍR ANDRASSY (SDĽ): ‚‚Každý štát, a teda aj SR, by sa mal starať o svojich občanovžijúcich v zahraničí. O to sa snaží aj maďarská vláda, ktorá pomáha ľuďom, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti. Nemyslím si, že by to bolo niečo atypické. Nesmie to však vyvolať zasahovanie do vnútornej záležitostí každej krajiny. Osobne si myslím, že vláda by oveľa väčšiu pozornosť mala venovať zahraničným Slovákom. V súčasnosti prichádzať s myšlienkou rušenia Domu zahraničných Slovákov je pre SDĽ neprijateľné.
ĽUDMILA MUŠKOVÁ (HZDS): ‚‚Toto je už naozaj taká,,torta na šľahačke‘‘. Už pri novele ústavy bolo jasné, že myšlienka autonómie ich neopustila. Hoci som ich vyzvala, aby sa k autonómii vyjadrili, oni nechcú. Podobne sa zachovali, keď slovenskú vlajku strčili počas schvaľovania ústavy do stola. Rovnako by som chcela poukázať na postoj premiéra Dzurindu, ktorý stále plní požiadavky SMK, ale sľuby, ktoré dal voličom, nie.‘‘
Poslanecký klub Slovenskej národnej strany (SNS) je znepokojený postupom maďarského parlamentu, ktorý podľa jeho informácií zamýšľa prijať právne úpravy vo vzťahu k občanom hlásiacim sa k maďarskej národnostnej menšine na území SR. Uvedená právna úprava by im umožnila na základe ich príslušnosti k maďarskej národnosti využívať mnohé výhody maďarského sociálneho systému.
Poslanci za SNS sa nazdávajú, že takýto postup zakladá postupnú segregáciu obyvateľov južného Slovenska, čím zasahuje do integrity štátu. Prijatie uvedenej normy v maďarskom parlamente by malo tiež negatívny vplyv na povedomie nášho občana voči vlastnému štátu, okrem iného aj preto, lebo svojou ponukou „nadpráv” navádza, aby sa občania prihlásili k maďarskej menšine, za čo ponúka úplatu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré nám poskytol predseda Poslaneckého klubu SNS Štefan Zelník. „Takáto manipulácia zo strany najvyššieho zákonodarného zboru maďarského štátu je odsúdeniahodná, pretože zakladá do budúcnosti ohniská napätia s jasným smerovaním, získať rozhodujúci vplyv na južných územiach Slovenska”, tvrdia slovenskí národniari.
Ministerstvo spravodlivosti v Záhrebe pozastavilo platnosť časti rozhodnutia istrijskej župnej samosprávy o chorvátsko-talianskej dvojjazyčnosti polostrova
Šéf rezortu spravodlivosti a miestnej samosprávy Stjepan Ivaniševič na včerajšej tlačovej konferencii v Záhrebe oznámil, že o používaní menšinového jazyka v úradnom styku alebo o výuke v materinskom jazyku menšiny nemalo právo rozhodnúť župné zhromaždenie s platnosťou pre celú Istriu – môže to urobiť vo svojej pôsobnosti každá obec jednotlivo. Ministerstvo pozastavilo celkovo 10 ustanovení nového štatútu Istrijskej župy kvôli podobným problémom, teda napríklad taliančinu môže používať v úradnom styku iba samospráva v centre polostrova, v Pule.
Župná samospráva schválila nový štatút Istrie 10.apríla a dá sa povedať, že hneď sa ozvali kritické hlasy dokonca z vládnej šesťkoalície, ktorej členom je aj Istrijské demokratické združenie. Túto stranu partneri obviňujú z toho, že chce získať hlasy sympatií pred májovými komunálnymi voľbami. K prípadu sa minulý víkend vyjadril aj prezident Stipe Mesič, ktorý varoval pred spolitizovaním otázky – povedal, že najlepšie by bolo, keby sa vyjadril ústavný súd.
Pozorovatelia v tejto súvislosti pripomínajú, že v Záhrebe nemajú obavy ani tak z úradného používania taliančiny, lež skôr z toho, že s podobnou požiadavkou by sa mohli vytasiť aj chorvátski Srbi.
Referendum, v ktorom by maďarskí voliči mali ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2002 rozhodnúť o odpovediach na štyri otázky, bude iniciovať najväčší opozičný subjekt krajiny - Maďarská socialistická strana (MSZP), odznelo dnes na tlačovej konferencii v Budapešti.
Ešte dnes doručí MSZP príslušný návrh do parlamentu. Iniciatívu musí z hľadiska zákonnosti a ústavnosti do 30 dní posúdiť Celoštátna volebná komisia. Do 15 dní od jej rozhodnutia možno verdikt napadnúť na Ústavnom súde MR. Na zozbieranie 200.000 podporných podpisov, ktoré sú nevyhnutné pri plebiscite so záväzným charakterom výsledku, má iniciátor k dispozícii štyri mesiace.
Referendum, ktoré budú iniciovať socialisti, by bolo ojedinelým v doterajšej histórii krajiny, pretože by bolo prvým plebiscitom o otázkach sociálneho charakteru.
Štyri otázky, ako ich pripravili v dielni MSZP, majú nasledovnú podobu:
1/ Chcete, aby Zákonník práce garantoval pracujúcim opäť dva plné dni pracovného voľna týždenne, aby jedným z nich bola nedeľa a aby za prácu v dni pracovného voľna mal zamestnanec právo na zvýšené ocenenie?
2/ Chcete, aby sa ročná miera zvyšovania dôchodkov stanovovala tak, že by sa popri raste miezd zohľadňovalo aj zvýšenie cien na báze spotreby (spotrebného koša) dôchodcov?
3/ Chcete, aby bola zrušená vojenská prezenčná služba a aby ju nahradili profesionálne ozbrojené sily na princípe dobrovoľnosti?
4/ Chcete, aby školstvo pre všetkých žiakov až do maturity zabezpečovalo bezplatnú výučbu aspoň jedného cudzieho jazyka do dosiahnutia strednej úrovne vzdelanosti a zloženia jazykovej skúšky?
Podľa lídra opozičných socialistov Lászlóa Kovácsa iniciuje opozičná strana plebiscit so záväzným charakterom obvykle vtedy, keď vláda prijíma rozhodnutia v rozpore so záujmami podstatnej časti obyvateľstva a neguje návrhy, cieľom ktorých je zlepšenie situácie väčšiny populácie.
Poslanecký klub Slovenskej národnej strany (SNS) je znepokojený postupom maďarského parlamentu, ktorý podľa jeho informácií zamýšľa prijať právne úpravy vo vzťahu k občanom hlásiacim sa k maďarskej národnostnej menšine na území SR. Uvedená právna úprava by im umožnila na základe ich príslušnosti k maďarskej národnosti využívať mnohé výhody maďarského sociálneho systému.
Poslanci za SNS sa nazdávajú, že takýto postup zakladá postupnú segregáciu obyvateľov južného Slovenska, čím zasahuje do integrity štátu. Prijatie uvedenej normy v maďarskom parlamente by malo tiež negatívny vplyv na povedomie nášho občana voči vlastnému štátu, okrem iného aj preto, lebo svojou ponukou „nadpráv” navádza, aby sa občania prihlásili k maďarskej menšine, za čo ponúka úplatu. Uvádza sa to vo vyhlásení predsedu Poslaneckého klubu SNS Štefana Zelníka. „Takáto manipulácia zo strany najvyššieho zákonodarného zboru maďarského štátu je odsúdeniahodná, pretože zakladá do budúcnosti ohniská napätia s jasným smerovaním, získať rozhodujúci vplyv na južných územiach Slovenska”, tvrdia slovenskí národniari.
Pripravenosť delegácie vlády SR rokovať s delegáciou maďarskej vlády o predloženom návrhu Dohody medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou v súvislosti s rozsudkom Medzinárodného súdneho dvora vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros oznámil včera maďarskému vládnemu komisárovi pre Dunaj László Székelymu splnomocnenec vlády SR pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros Dominik Kocinger. Splnomocnenec vlády SR navrhuje rokovanie vládnych delegácií ešte v júni tohto roka.
Slovenskí Rómovia sa opäť vydali na cesty. Len 12 dní po zrušení vízovej povinnosti pre slovenských občanov Belgicko hlási 108 žiadostí o azyl, Dánsko 100.
Európska únia sa nedávno dohodla na spoločných vízových pravidlách.
V prípade, že sa Belgicko rozhodne znova žiadať víza pre našich občanov, nám teda hrozí, že víza budeme mať do všetkých krajín únie – napríklad aj do susedného Rakúska.
Pracovník medzinárodného dispečingu Eurolines Roman Čunderlík potvrdil, že v každom autobuse Eurolines z Košíc do Bruselu sú nejakí Rómovia, na najbližšie dni sú nahlásené aj kompletné rodiny. „Dá sa to určiť podľa prezviska, miesta bydliska, dátumu kúpy lístka. Pokiaľ vieme, veľa Rómov využíva aj lacnejších českých prepravcov, cestujú najprv z Košíc do Prahy a potom ďalej,“ povedal.
Na situáciu včera zareagoval aj premiér Dzurinda, ktorý so svojím belgickým kolegom Guyom Verhofstadtom hovoril o opatreniach, ktoré by mali brániť zneužívaniu sociálneho systému v Belgicku slovenskými občanmi.
Dzurinda belgického premiéra ubezpečil, že v priebehu tohto týždňa slovenská strana vypracuje konkrétne opatrenia.
Dohodli sa, že spolu prehodnotia aj vývoj počtu žiadateľov o azyl a v prípade potreby sa stretnú začiatkom mája v Bruseli.
x x x
Predseda Úradu pre národné a etnické menšiny János Báthory koncom apríla informoval o opatreniach vlády MR na riešenie rómskej otázky, vrátane zriaďovania osobitných škôl, internátov, štipendijných príležitostí, ako aj diskusiách, ktoré prebiehajú v krajine v súvislosti so vzdelávaním Rómov.
x x x
V rámci kampane Rady Európy „Európa, spoločné dedičstvo“ Ministerstvo kultúry SR v roku 2000 experimentálne zorganizovalo Mesiac kultúrneho dedičstva, ktorý symbolicky spája Medzinárodný deň pamiatok a sídiel (18. apríl) s Medzinárodným dňom múzeí (18. máj).
Zámerom tohto projektu je vytvorenie postupnej tradície Mesiaca kultúrneho dedičstva na Slovensku. Spoločne s Pamiatkovým ústavom, múzeami a Slovenskou národnou galériou ponúka ministerstvo kultúry pestrý odborný a kultúrny program.
Mesiac kultúrneho dedičstva má prispieť k zveľaďovaniu kultúrneho dedičstva, prehlbovaniu vzťahu k historickým pamiatkam a ich ochrane.
„Zachráňme naše historické dediny „ je tohtoročné motto Medzinárodného dňa pamiatok a historických sídel na Slovensku. Ako uviedol generálny riaditeľ Sekcie kultúrneho dedičstva MK SR Peter Maráky, počas spomínaného obdobia sa uskutoční viacero podujatí. Prednášky, semináre, výstavy budú realizované pamiatkovými organizáciami, prevádzkovateľmi pamiatkových objektov, miest a obcí, na území ktorých sú pamiatkové rezervácie. Netradičné akcie nebudú chýbať ani v múzeách a galériách. V rámci spomínaného mesiaca sa uskutoční aj porada predsedov národných komitétov ICOMOS z krajín strednej Európy.
Rozhodnutie oslavovať na celom svete 18. apríl ako Medzinárodný deň pamiatok bolo prijaté pri príležitosti sympózia organizovaného medzinárodnou mimovládnou organizáciou ICOMOS (Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla) v Tunise 18. apríla 1982.
V dňoch 22. – 28. apríla 2001 sa v Žiline uskutoční XI. ročník Stredoeurópskeho festivalu koncertného umenia, ktorého hlavným cieľom je poskytnúť priestor mladým laureátom európskych interpretačných súťaží účinkovať na súťažnej prehliadke za prítomnosti medzinárodnej poroty. Od bežných súťaží sa festival v Žiline odlišuje voľným koncertným vystúpením bez akýchkoľvek povinných skladieb. Riaditeľka Hudobného centra Oľga Smetanová informovala o programe tohtoročného festivalu.
Festival pozostáva zo siedmich koncertov a koncertu laureátov Súťaže slovenských konzervatórií 2001, ktorý sa uskutoční v stredu 25. apríla. Na festivale vystúpia mladí umelci z ôsmich krajín Slovenska, Česka, Rakúska, Maďarska, Nemecka, Ukrajiny, Chorvátska a Izraela.
Na otváracom koncerte v nedeľu 22.apríla vystúpi pod taktovkou mladého maďarského dirigenta Zsolta Hamara 17-ročný, mimoriadne talentovaný klavirista Péter Tóth z Maďarska.
V pondelok 23. apríla si poslucháči môžu vypočuť mladého virtuóza - izraelského violončelistu rumunského pôvodu Gabriela Faura a organistku Bernadettu Šuňavskú, ktorá reprezentovala Slovensko na významných medzinárodných organových súťažiach.
V utorok 24. apríla bude pod taktovkou rakúskeho dirigenta Michaela Dittricha orchester Komorní sólisti Bratislava sprevádzať dvoch mladých slovenských hráčov na dychové nástroje: Filipa Kováča (lesný roh) a Ľubomíra Kamenského (trúbka).
Vokálny koncert piesní a árií je zaradený na stredu 25. apríla. Vystúpia na ňom laureáti vlaňajšej Medzinárodnej speváckej súťaže Mikuláša Schneidra-Trnavského v Trnave: mezzosopranistka Janja Vuletić z Chorvátska, tenorista Pavol Bršlík zo Slovenska a barytonista Alexander Cymbaljuk z Ukrajiny.
Na komornom koncerte vo štvrtok 26. apríla budú účinkovať dve duá. Klavírne Duo Villarceaux z Nemecka a husľovo-klavírne Duo Majnarič-Itol.
Na koncerte v piatok 27. apríla sa predstaví slovenský harfista Ladislav Papp, ktorý študuje vo Švajčiarsku a český klavirista Štěpán Kos.
Víťazom, resp. nositeľom Ceny kritiky X. ročníka festivalu z roku 2000, je mladý slovenský violončelista Michal Sťahel, ktorý vystúpi v rámci záverečného koncertu tohtoročného festivalu dňa 28.apríla so Štátnym komorným orchestrom Žilina, pod taktovkou významného dirigenta slovenského pôvodu Olivera Dohnányiho. Koncertné vystúpenie víťaza predchádzajúceho ročníka je súčasťou ceny, ktorá mu bola udelená.
Medzinárodná porota, ktorá bude hodnotiť výkony súťažiacich umelcov účinkujúcich na festivale, bude zostavená zo šiestich odborníkov v oblasti hudobnej kritiky a interpretácie. Okrem domácich členov budú prítomní reprezentanti troch krajín strednej Európy – Českej republiky, Nemecka a Maďarska.
V sobotu 21. apríla zorganizovala Slovenská menšinová samospráva 6. obvodu Budapešti v Slovenskom inštitúte prehliadku slovenskej ľudovej hudby. Podujatie otvoril predseda voleného zboru Ladislav Petro, ktorý privítal podpredsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelu Rybovú, predsedníčku Kultúrneho výboru CSS Alžbetu Hollerovú Račkovú, predsedníčku Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzanu Hollósyovú, kultúrnu referentku CSS Danielu Onodiovú a vystupujúce deti. Ako povedal, na prehliadku pozvali žiakov zo 7-8 škôl, ale žiaľ, z vidieka prišli iba z Mlynkov a z Čívu. Najpočetnejšie bola zastúpená Základná škola a gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti.
Súťaž sa začala produkciami žiakov nižšieho stupňa v kategóriách sólový a skupinový spev a hra na hudobnom nástroji. Vystriedali ich žiaci vyššieho stupňa základných škôl, ktorí sa predstavili v tých istých kategóriách a gymnazisti. Nakoniec vystúpila päťčlenná dychovka gymnazistov z Mlynkov, ktorá predniesla pilíšske ľudové piesne.
Po krátkej prestávke trojčlenná porota vyhodnotila produkcie. Profesor Alexander Móži z Bratislavy sa po slovensky podelil s prítomnými o svoje dojmy z prehliadky, po ňom pracovník Maďarského osvetového ústavu Gábor Eredics po maďarsky vyhodnotil prednes piesní. Obidvaja konštatovali, že súťaž má z roka na rok vyššiu úroveň, piesne z roka na rok krajšie znejú. Spomedzi súťažiacich v 1. kategórii postúpili do celoštátneho finále súťaže Spievanky žiaci z Mlynkov Atila Fogarasi, Márk Kiss, Zita Dékányová a Andrea Némethová. V kategórii žiakov vyššieho stupňa zvíťazilo a postúpilo do finále trio z Čívu v zložení Annamária Pethőová, Monika Ráczová a Tímea Lukácsová. Spomedzi gymnazistov postúpili do finále Zoltán Sulykó, Zlatko Papuček, Margita Garajská a Marta Papučková. Tí, ktorí nevyhrali, taktiež dostali od organizátorov hodnotné ceny, knihy, tričká, bábiky zo šúpolia a nákupné poukážky. V mene Maďarského osvetového ústavu odovzdala vedúca národnostného oddelenia Zuzana Hollósyová osobitnú cenu z herendského porcelánu Margite Garajskej, Marte Papučkovej a profesorke spevu Marte Palmaiovej.
Odchodom skupiny maďarských Rómov do Francúzska, ktorí sa usilovali získať štatút utečencov, sa mohlo predísť, keby malo Maďarsko zákon proti diskriminácii, uviedol koncom apríla ombudsman Národného zhromaždenia MR pre národnosti a etnické menšiny Jenő Kaltenbach. Doteraz zo 46 Rómov, ktorí odišli z Maďarska minulý rok, priznal Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu štatút utečenca tridsiatim. Rómovia pred súdom povedali, že utiekli zo západomaďarskej dediny Zámoly, keď im úrady miestnej správy zrútili ich domy. „Ak by sme mali v tom čase protidiskriminačnú legislatívu, starosta mohol byť potrestaný,“ povedal J. Kaltenbach. „Mohol byť trestnoprávny súd, avšak vtedy neexistoval žiaden trestný postih,“ dodal.
Protidiskriminačné zákony už prijali vlády popredných kandidátskych krajín Európskej únie (EÚ) vrátane Českej republiky a Slovenska, z ktorých každá má svoju vlastnú históriu zlého zaobchádzania s Rómami, dodal maďarský ombudsman. Maďarsko má spomedzi kandidátskych krajín najväčšiu populáciu Rómov, jej počet sa odhaduje medzi 500 000 až 800 000. Návrh zákona zakazujúci diskrimináciu, ktorý pripravil J. Kaltenbach, predložili maďarskému parlamentu v októbri 2000, avšak čoskoro na to sa stal „obeťou“ politických sporov medzi stranami, ministerstvami a výbormi.
V súčasnosti je jedinou ochranou proti diskriminácii v Maďarsku klauzula o rovnosti v Ústave MR, tvrdí Bea Bodrogiová z Kancelárie právnej ochrany národností a etnických menšín (NEKI). „Avšak neexistujú postihy na zabránenie diskriminácie alebo opravné prostriedky na jej riešenie,“ dodáva. Ombudsman tvrdí, že jeho úrad dostal v roku 2000 431 sťažností na diskrimináciu, 70 % z nich od Rómov. Obáva sa tiež, že správa o stave Rómov v Maďarsku bude negatívnym faktorom, keď príde čas pre EÚ, ktorá bude rozhodovať o tom, či umožní Maďarsku, aby sa stalo jej členom.
Matkovraždu maďarského autora Gézu Csátha som po prvý raz čítal v roku 1988 a nesmierna intenzita fascinujúco napísaných krátkych próz mi utkvela v pamäti dodnes. Aj preto po tejto zbierke teraz, keď ju vydalo bratislavské vydavateľstvo Kalligram, s radosťou i dávkou ťažko definovateľnej bázne opäť siaham.
Čo všetko sa na stránkach tej knihy udialo! “Vari tu vraždili ľudí?” Ó, áno! Pritom nejde o nejaký krvák či kriminálku: ide o prvé dekády 20. storočia, ide o Uhorsko, Pešť a o psychické deviácie, tajné a temné hĺbky meštiackych duší, ktoré mladý spisovateľ a psychiater G. Csáth - patrične podkutý vtedy víťazne ťažiacou freudovskou psychoanalýzou - bez zbytočných ornamentov, ale o to sugestívnejšie zobrazil a zdokumentoval.
Z presných, chladných, kusých viet tejto zbierky vyrastajú príbehy, obsahom i štýlom pripomínajúce správy z čiernej kroniky: nijaké veľké emócie, priamy ťah na podstatu. Do tmavých zákutí preniká ostrý skalpel - prúd svetla odhalí škeriace sa masky a náhle pochopíme, že to nijaké masky nie sú, práve naopak, vidíme, možno ako nikdy predtým, niečo zo skutočnej tváre človeka, často dokonca dieťaťa. V poviedke Matkovražda napríklad pubertiacki súrodenci dobodajú vlastnú matku, aby sa ukradnutými šperkami zavďačili prostitútke. V ďalšom texte deti obesia na povale psíka, potom idú olovrantovať a neskôr obesia aj svoju kamarátku, milú malú Emu.
Stačí? Ale sú to inak dobre vychované, zdravé deti, nijaká svoloč. Len tu náhle čosi prepuklo. Čosi prerazilo na povrch, ukázalo sa... Csáth iba odhalil tmavú stranu, prítomnú v každom človeku. Jednoducho - normálka. Ale zároveň je tu stále prítomná akási podivuhodne príťažlivá (alebo ťaživá?) secesná snovosť a čosi v nás sa tou snovosťou cíti byť oslovené. Priťahujú nás naše vlastné, v Csáthových príbehoch verbalizované, odhalené a priznané obsesie? Životné peripetie samotného autora o osudovej príťažlivosti, magnetickej sile a moci ničivých sklonov v človeku hovoria naozaj jasnou rečou: najprv závislosť od morfia, potom zavraždenie manželky a nakoniec samovražda ako (takmer) logické vyústenie života na hranici, kde sa jasné dni stretávali s delíriom noci. Ostalo dielo, ktoré ani po mnohých rokoch nikoho nenechá ľahostajným.
(P)
Stretnutie niekoľkých stredoeurópskych krajín a dvoch druhov umenia pripravili od 27. apríla do 5. mája v rakúskom Zámku v Kittsee. Festival Mediawave/Big East je pokračovaním dlhoročnej spolupráce medzi Jazzovou galériou Nickelsdorf a hudobno-filmovým podujatím Mediawave v Győri, ktorá sa tento rok po prvý raz uskutočnila ako spoločne koncipovaný festival viacerých krajín zo strednej a východnej Európy. V pôsobivom prostredí zámku v Kittsee sa počas deväťdňového podujatia postupne predstavili Iva Bittová a DJ Javaś, rumunský súbor Fanfara Savale, juhoslovansko-maďarské Burány Trio a Rakúšan Christian Fennesz. V nickelsdorfskej Jazzovej galérii zasa vystúpil maďarský Rent a Blind Quartet, Mark Whitecage Trio ako hosť z Ameriky, pričom festival sa skončil koncertom Ferenca Németha (Maďarsko), Vincenza Wizlspergera (Rakúsko) a českej speváčky Jany Husákovej. Kittsee sa uskutočnili i filmové projekcie, a to osobitný blok groteskných a erotických krátkych filmov, ako aj animovaných filmov, v Jazzovej galérii zase prebiehala prehliadka európskych ženských filmov a filmov s tematikou tretieho sveta.
Slovenská televízia Markíza patrí medzi štyri najsledovanejšie televízie na svete. Vo svojej výročnej správe to na základe porovnania percenta sledovanosti v jednotlivých krajinách tvrdí francúzska spoločnosť Eurodata TV. Vo štvorici, ktorá tvorí top sveta, je okrem Markízy brazílska TV Globo, TVBJ Hongkong a Channel 8 Singapur. Všetky štyri spomínané televízie majú v krajinách, kde vysielajú, sledovanosť väčšiu ako 50 percent. Francúzska spoločnosť porovnávala aj druhy programov, ktoré sú medzi televíznymi fanúšikmi najpopulárnejšie, a čas, ktorý jednotlivci v rôznych kútoch sveta denne strávia pred televíznou obrazovkou. Do prieskumu bolo zapojených až 1,2 miliardy divákov zo 64 krajín sveta. Na popredných miestach sa neobjavili žiadne profesionálne televízne špičky ako britská BBC či nemecká ZDF. Naopak, sú to televízne stanice, ktoré vo svojej krajine nemajú rovnocenného konkurenta. Vo vyspelých štátoch má divák možnosť zvoliť si medzi viacerými televíznymi spoločnosťami a nie je zvykom, aby mala jedna televízia na trhu taký podiel. Vo vyspelých krajinách tvorí viacero televízií zdravé konkurenčné prostredie a bráni možnému zneužitiu postavenia, napríklad aj na presadzovanie jednej politickej línie.
TV Markíza si za niekoľko rokov vybudovala takmer monopolné postavenie medzi celoplošnými terestriálnymi televíznymi okruhmi. Jediným možným konkurentom pre ňu môže byť len Slovenská televízia (STV), ktorá sa však už niekoľko rokov nemôže vymotať z vlastných dlhov a stále pracuje podľa socializmom osvedčeného systému. TV Markíza je kreatívnejšia, má pestrejšiu programovú štruktúru, “schopnosť predať sa“, a tak sa jej už niekoľko rokov darí sťahovať STV nielen divákov, ale aj podiel na reklame a z toho vyplývajúce nielen finančné zisky.
„Ďaleko, kde sa nebo zeme dotýka...” - tak charakterizoval kraj nazývaný pusta (pustatina) jeden z najznámejších maďarských básnikov Sándor Petőfi. Maďarská pusta je známa nielen vzácnymi prírodnými raritami, ale aj pastierskymi zvyklosťami pestovanými celé stáročia, ďalej chovom neskrotných zvierat a starobylých maďarských plemien - napríklad sivej kravy, ktorá vynikajúco znáša drsné životné podmienky - jarné mokré až močaristé pastviny, v lete prisilné slnko a zimu skúpu na zásoby krmiva. Na Dolnej zemi sú tri takéto pusty: Apaj, Bugac a Hortobágy, ktoré sa nachádzajú na území chránených národných parkov - Kiškunského a Hortobágyskeho. Návštevníkovi sa zdá, akoby na puste, vzdialenej na hony od pretechnizovaného sveta, žiadny človek ani nebýval: víta ho hlboké ticho, iba na vzdialenom obzore vidno roztratené malé osady, pastierske prístrešky a kolorit kraja dopĺňajúce obrysy typických vahadlových studní. Apajpusta, ležiaca v Kiškunskom národnom parku, niekoľko desiatok kilometrov južne od Budapešti, však ožíva od skorej jari do neskorej jesene takmer každý deň za prítomnosti domácich i zahraničných turistov - zvedavcov a milovníkov koní. Lákajú ich atrakcie, ktoré im predvádzajú cvičitelia s čistokrvnými koníkmi: „Sadni, ľahni, kopni...” znejú pokyny pre štvornohých krásavcov z úst krojovaných mladíkov, ktorí vzápätí hrdo plieskajú nad koňmi krúžkovým bičom, až človeku v ušiach zalieha. Ako nám povedal majiteľ stáda 130 koní a 36 sivých kráv István Vadas, pozemok jeho farmy, kde sa usporadúvajú atrakcie pre turistov, je sčasti jeho vlastný a sčasti prenajatý od štátu. Hlavným cieľom farmy je udržať chov pôvodných plemien a zachovávať a aj predvádzať koniarske tradície pochádzajúce z 19. storočia. Atrakcie s cvičenými koňmi na puste možno podľa I. Vadasa v Maďarsku vidieť iba tu: „Ľudia sem chodia na celodenné zájazdy - do kočov zapriahneme kone, návštevníkov povozíme po puste a v obrovskom výbehu im predvádzame, čo dokážu cvičené kone.” Návštevníci si môžu aj zajazdiť na koni a najväčší zážitok majú vraj z konských futbalových zápasov. Vstupné na farmu vyjde okolo 3 500 až 4 000 forintov, vrátane stravy a občerstvenia. Ako sme sa dozvedeli, medzi návštevníkmi, ktorí sa chcú pokochať krásou a šikovnosťou plemena Furioso North Star, nechýbajú ani Nemci, Rakúšania a Angličania. „Nie je to kôň s nejakými veľkými športovými schopnosťami, ale je veľmi vhodný pre tých, ktorí sa vo voľnom čase venujú jazdectvu,” dodáva I. Vadas.
Krása slovenských krojov je natoľko očarujúca a skrýva v sebe také hodnoty, ktoré je treba zachovať aj pre budúce generácie. Zväz Slovákov v Maďarsku sa obracia s prosbou na všetkých Slovákov žijúcich v Maďarsku, ktorým leží na srdci odkaz ich predkov zhmotnený do pestrofarebných blúzok, pruclíkov, sukní, stužiek…
Zväz Slovákov v Maďarsku vyzíva preto všetkých, ktorí akoukoľvek formou môžu pomôcť pri vytvorení unikátnej zbierky krojovaných bábik. Naším cieľom je, aby všetky Slovákmi obývané osady boli reprezentovené minimálne jednou krojovanou bábikou.
Podmienky:
výška bábiky 40–50 cm
kroje vytvorené podľa najstarších dokumentov (fotografie, kresby, resp. osobné spomienky)
ku krojovanej bábike žiadame priložiť presný popis, kto (napr.: muž, žena, nevesta, mladá nevesta, vdova, mladucha atď.) tento kroj nosil, pri akej príležitosti,
vymenovať jednotlivé časti odevu.
Zhotovené bábiky, ktoré finančne uhradíme v rámci predtým podpísanej zmluvy, preberieme osobne.
Záujemci nech sa telefonicky, alebo písomne ozvú na nasledujúce telefónne čísla, resp. adresy:
Zväz Slovákov v Maďarsku 1114 Budapest, Fadrusz u. 11/A.
Tel.: 06/1/466-81-54, 06/30/928-75-99, 06/30/3462847
Termín vyhotovenia bábik: 15. október 2001.
Slávnostné otvorenie výstavy sa bude konať 7-ho decembra 2001 v rámci tradičného celoštátneho stretnutia slovenských detí v budapeštianskom Slovenskom inštitúte.
Ak bude pokračovať nezáujem o Balaton, považované doteraz za turistický poklad Maďarska, utrpia malí i veľkí podnikatelia v cestovnom ruchu citeľné škody. Vlani napríklad medziročne klesol počet nemeckých turistov o viac než 9 percent a k Balatonu sa vybral aj o rovnakú mieru menší počet domácich turistov. Klesajúci záujem je citeľný napriek zlepšujúcej sa kvalite vody, s ktorou boli v minulosti vážne problémy, napísal denník Népszabadság. Dve najväčšie hotelové spoločnosti – Danubius a Pannónia – zatiaľ síce nezaznamenali menej hostí, ale očakávajú problémy v tejto sezóne. Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Danubius Gábora Benczeho je najväčším problémom Balatonu chýbajúca infraštruktúra. Ak je zlé počasie, hostia sa nudia. Určité problémy vidí aj v kvalite poskytovaných služieb, ktoré často nezodpovedajú očakávaniam a cenám. Pre porovnanie uvádza jazero Lago di Garda v Taliansku, kde sú možnosti trávenia voľného času, ponuka atraktivít cestovného ruchu, ale i kvalita služieb na vyššej úrovni než v Maďarsku. Problémom Balatonu je i nadbytok ubytovacích a gastronomických kapacít. V posledných rokoch prekročil ich počet reálne potreby, keďže k nim pribudli i prestavané odborárske ubytovne. Majitelia hotelov upozorňujú aj na zmeny v štruktúre návštevníkov, ktorá sa zmenila v prospech menej solventnej mladej klientely prichádzajúcej za zábavou na úkor rodinnej turistiky a starších ľudí. Podľa miestnej turistickej agentúry býva asi štvrtina turistov v sídlach vzdialených niekoľko kilometrov od Balatonu. Je tam pokoj, pravá vidiecka atmosféra, ale aj nižšie ceny a lepšie služby. Nepriaznivou situáciou sa zaoberá i Ministerstvo hospodárstva MR, ktoré pripravuje vypísanie verejnej súťaže na projekt prebudovania infraštruktúry na brehoch jazera dotovaný zo štátnych financií. Počíta s orientáciou územia na konferenčnú turistiku, dobudovaním neďalekého letiska a vykročením v ústrety potrebám rodín s malými deťmi. Cieľom je aspoň udržanie návštevnosti, pretože na jej zvýšenie nemá súkromný sektor ani štát dostatok prostriedkov. Ak sa to však nepodarí, hrozia balatonským podnikateľom, ale i cestovnému ruchu v MR, značné straty. Balaton po Budapešti prispieva najväčším podielom do celkových príjmov z tohto odvetvia.
Francúzska potravinárska spoločnosť Danone koncom marca oznámila, že do roku 2004 skončí prevádzku v šiestich európskych závodoch. Toto rozhodnutie, ktoré sa týka výrobní biskvitov a postihne najviac Maďarskú republiku (MR), zdvihlo vlnu nesúhlasu. V dvoch francúzskych a jednom belgickom, talianskom, holandskom a maďarskom meste pripraví o prácu 1 780 zamestnancov, z toho takmer 700 v Győri. K medzinárodným protestom sa v druhej polovici apríla pripojili Maďari demonštráciami a bojkotom výrobkov Danone. Za nežiaducu osobu vyhlásila francúzska odnož baskickej separatistickej organizácie ETA generálneho riaditeľa Danone Francka Ribouda. Kvôli zodpovednosti za prepúšťanie mu chce znemožniť pobyt vo víkendovej vile na baskickom pobreží Atlantického oceánu.
Primátor Győru József Balogh sa zasa obrátil listom so žiadosťou o pomoc na francúzskeho a maďarského premiéra Lionela Jospina a Viktora Orbána. Minister hospodárstva György Matolcsy zriadil odbornú komisiu na posúdenie zámerov Danone. Jej hlavným cieľom má byť prešetrenie okolností privatizácie firmy Győri Keksz és Ostyagyár, ďalej získanie informácií o obchodných plánoch spoločnosti Danone, ktorá fabriku kúpila vlani po britskej firme United Biscuits. Vedenie ministerstva chce tiež vedieť, či vlastník počíta s úplnou likvidáciou výroby, alebo len s jej redukciou či prenesením. Rovnako ho zaujíma dodržanie pracovného práva a sociálnych kompenzácií.
Podľa vyhlásenia vedenia Danone, spoločnosť zastaví produkciu v Győri a jej časť presunie do mesta Székesfehérvár. Má sa to týkať asi 270 pracovníkov, ostatných prepustí. Zostávajúcim ponúka pomoc pri presťahovaní, keďže v tamojšom regióne je nedostatok voľných pracovných síl. Väčšina zamestnancov však o ponuku nemá záujem. Primátor J. Balogh tiež odmieta možnosť použitia názvu mesta Győr, ktoré figuruje na mnohých výrobkoch, pokiaľ výroba prejde na iné miesto. Mestské zastupiteľstvo požiada podľa neho uznesením o jeho vrátenie. Postup koncernu Danone poškodzuje podľa vedenia mesta hospodárske záujmy MR. Preto je potrebné využiť všetky dostupné prostriedky na zmenu rozhodnutia. Definitívne má byť jasné do konca júna. Ako však píše denník Népszabadság, rozhodnutie o zatvorení maďarského závodu možno považovať už teraz za konečné. Oddialenie jeho oznámenia o tri mesiace má len poslúžiť na upokojenie medzinárodného rozhorčenia.
Najväčšia maďarská komerčná banka OTP plánuje do roka 2005 zvýšiť svoj hrubý zisk na 70 miliárd HUF. V rozhovore pre denník Napi Gazdaság to uviedol prezident banky Sándor Csányi. OTP v súčasnosti ako jediný záujemca o kúpu majoritného podielu vykonáva hĺbkový audit v slovenskej Investičnej a rozvojovej banke (IRB). S. Csányi potvrdil, že audit by sa mal byť skončiť v týchto dňoch a ešte v máji predloží OTP oficiálnu ponuku na kúpu IRB Ministerstvu financií SR. Poznamenal, že stredne veľká IRB so sieťou 54 pobočiek umožní OTP poskytovať pohotové služby na slovenskom trhu, ktorý susedí s domácim maďarským trhom. Hrubý zisk OTP v roku 2000 dosiahol 40,2 miliardy HUF. S. Csányi očakáva, že bilančná suma vzrastie do roka 2005 na viac ako 3 bilióny HUF z 1,931 bilióna HUF ku koncu minulého roka. Tento predpoklad je založený na osempercentnom ročnom raste bilančnej sumy a raste čistého zisku o 12 %. Strednodobú stratégiu banky chce S. Csányi prezentovať na jej stredajšom výročnom valnom zhromaždení. Už teraz je však známe, že jej obsahom bude aj expanzia nielen na domácom trhu, ale aj v zahraničí. „Našim cieľom je prítomnosť v minimálne troch zahraničných krajinách v priebehu nasledujúcich piatich rokoch,” skonštatoval prezident, odmietol však špecifikovať konkrétne akvizičné ciele.
Politici neraz namiesto toho, aby spájali, oddeľujú a proti sebe štvú národy. Hudba a hudobníci oproti tomu ich môžu skutočne spojiť! Stáročné spolunažívanie Slovákov a Maďarov sprevádzalo veľa negatívnych i pozitívnych javov. Medzi tie pozitívne bezpochyby patria vzťahy hudobníkov. Aspoň nakrátko si pripomeňme styky niektorých popredných slovenských skladateľov s maďarskými hudobníkmi, resp. maďarskou hudbou.
Ján Levoslav Bella (1843-1936) bol jedným z najvýznamnejších a najplodnejších slovenských hudobných skladateľov, zakladateľom slovenskej národnej hudby ako novoromantik. Spočiatku pôsobil ako rímskokatolícky kňaz v Banskej Bystrici, v r. 1869 však vystúpil z cirkevného rádu a zvolil si povolanie hudobníka. Popri cirkevných významné sú i jeho svetské diela, o. i. symfonická báseň Osud a ideál, opera Kováč Wieland a kantáta Svadba Jánošíkova.
J. L. Bella sa zoznámil s Viktorom Fellegim, redaktorom maďarského hudobného časopisu Apollo, prostredníctvom ktorého sa dostali do rúk Ferenca Liszta aj niektoré Bellove diela. Liszt sa o nich vyjadril s veľkým uznaním. J. L. Bella napísal sláčikové kvarteto e mol (1871) v maďarskom slohu, pričom maďarské motívy sa nachádzajú aj v jeho diele Phantasie auf Motive aus dem Rákóczimarsch pre orchester z r. 1872.
Viliam Figuš-Bystrý (1875-1937) bol profesorom učiteľského ústavu v Banskej Bystrici, na svoje prvé učiteľské miesto však nastúpil v obci Pilíš (juhovýchodne od Budapešti). Ako zberateľ zaznamenal viac ako tisíc slovenských ľudových piesní, časť z ktorých sám spracoval pre miešaný chór, resp. pre mužský zbor. Jeho opera Detvan je prvou slovenskou národnou operou (1928). Významná je i jeho kantáta Slovenské piesne. Kým na začiatku svojej skladateľskej činnosti bol aktívny prevažne v piesňovej tvorbe, vrátane maďarskej (Magyar népdal, op. 1, Kuruc nóták op. 4, Vallásos dalok op. 5, Dalok, op. 6), ako i baladickej tvorbe (Mikes, op,. 2; Pókainé; Szép Cacsó Ilona, op. 12 a iné), v ďalšom období sa venoval výlučne slovenskej tvorbe.
Mikuláš Moyzes (1872-1944) po dvoch rokoch učiteľskej práce v Berehove a Szentesi prijal roku 1895 miesto organistu v minoritskom kláštore v Jágri (Eger). Jednoročný pobyt v Jágri bol v živote Moyzesa rozhodujúcim. Zoznámil sa tam totiž so skladateľom Ernőm Lányim. Pod jeho vedením sa rozvilo Moyzesovo hudobné nadanie natoľko, že na základe verejného konkurzu bolo mu pridelené miesto katedrálneho organistu vo Veľkom Varadíne (Nagyvárad) a neskôr aj profesora hudby na učiteľskom ústave. V tom čase Moyzes externe navštevoval prednášky na Hudobnej akadémii v Budapešti, aby zložil štátnu skúšku z hudby a spevu. Roku 1901 bol preložený do maďarskej dediny Cargov, potom prijal miesto profesora hudby na Učiteľskom ústave a organistu v Prešove, kde sa zapojil do hudobného života mesta. Roku 1909 sa zúčastnil na založení maďarského hudobného spolku. Písal zbory na maďarské texty. (Jeho organovú školu z r. 1913 ako organista používa aj autor týchto riadkov.) Významné sú slovenské zborové diela M. Moyzesa, veľmi obľúbené sú i jeho diela s motívom slovenskej ľudovej hudby, o. i. Malá horská symfónia (1934) a predohra Naša Slovakia (1938).
Mikuláš Schneider-Trnavský (1881-1958) bol slovenským hudobným skladateľom a folkloristom. Študoval v Budapešti, Prahe a vo Viedni. Od r. 1909 účinkoval v Trnave ako cirkevný chórmajster, dirigent a inšpektor hudobných škôl. Významné sú jeho výborné spracovania slovenských ľudových piesní, ale aj cirkevné diela (omše), komorné a symfonické diela, resp. sonáta pre husle či dobre známa Slovenská sonáta. Je autorom operety Bellarosa (1941).
M. Schneider-Trnavský žil v úzkom priateľstve s mladým Zoltánom Kodályom a s jeho rodičmi v Trnave. Spolu spievali, navštevovali arcibiskupské gymnázium, spolu sa venovali hudbe a zdokonaľovali sa v nej. Obidvaja sa rozhodli, že budú hudobníkmi. Od roku 1900 spolu študovali na budapeštianskej hudobnej akadémii.
Rezső Petik
Začiatkom jari sa nečakane objavila na Slovensku v tlači a médiách správa, že sa pripravuje slávnostné odhalenie pamätnej tabule dr. Milanovi Hodžovi (na fotografii) na jeho niekdajšej pražskej vile. Na slávnostnom akte sa zúčastnili i predseda vlády ČR Miloš Zeman a premiér SR Mikuláš Dzurinda. Keďže ide o významného slovenského politika, ktorý sa dlhé roky pohyboval i medzi slovenskými krajanmi žijúcimi v Budapešti a mal úzke styky i s dolnozemskými Slovákmi, zaslúžil si, aby sme si i my na neho aspoň stručne spomenuli.
M. Hodža sa narodil 1. februára 1879 v Sučanoch, neďaleko Martina. Pochádza z národne uvedomelej rodiny. Jeho strýko Michal Miloslav Hodža bol spoluorganizátorom známeho hurbanovského povstania. Milan študoval na maďarskom gymnáziu v Banskej Bystrici a v Šoprone. Stredoškolské vzdelanie ukončil na nemeckom gymnáziu v Sibiu (Sedmohradsko). Právo študoval na univerzite v Budapešti a filozofiu vo Viedni. Roku 1918 obhájil titul PhDr., ku ktorému mu roku 1921 pribudol i titul JUDr. h. c. Jeho činnosť je veľmi pestrá a bohatá. V rokoch 1898 pôsobil ako parlamentný spravodajca. Hneď potom sa dal na žurnalistiku. Roku 1900 založil v Budapešti Slovenský denník, ktorý však v krátkom čase prerušil, pretože musel narukovať. Jeho vydávania sa ujal iný. Po návrate z vojenčiny zakladá v Budapešti Slovenský týždenník, ktorý redigoval až do roku 1914, keď opäť musel narukovať. S veľkou rozhodnosťou bojoval v ňom o čisté, rovné a tajné hlasovacie právo. Zvýšenú pozornosť venoval i agrárnej politike, čím si získal sympatie najmä u dolnozemských Slovákov. Roku 1905 si ho slovenskí krajania v Kulpíne (kulpínsko-srbský volebný okres) zvolili za poslanca do uhorského snemu. Tu určitú dobu úzko spolupracoval i so sedliackym vodcom Ondrejom Áchimom z Békéšskej Čaby. V rokoch 1916 - 1918 pracoval ako redaktor rakúskej tlačovej kancelárie vo Viedni. V novembri a decembri 1918 bol splnomocneným zástupcom československej vlády v Budapešti. Roku 1919 pôsobil ako štátny tajomník ministerstva vnútra v Prahe, v rokoch 1919-20 a 1926-27 bol ministrom pre zjednotenie zákonov, 1926-29 ministrom školstva a národnej osvety, v rokoch 1922-26 a 1932-35 ministrom poľnohospodárstva a v rokoch 1935-36 zastával funkciu ministra zahraničných vecí.
Najťažšiu a najzodpovednejšiu úlohu vykonával však v rokoch 1935-38 ako predseda vlády. Boli to mimoriadne ťažké predvojnové roky. A treba konštatovať, že si počínal ako rozvážny štátnik. Vtedy sa jeho meno skloňovalo spolu s Benešom. Pre Československo krajne nepriaznivá svetová situácia sa však už nedala zvrátiť. Po mníchovskej kapitulácii roku 1938 emigroval najprv do Švajčiarska a neskoršie do Francúzska.
Ani počas emigrácie nezaháľal. V januári 1939 založil Slovenskú národnú radu v Paríži. V novembri 1940 bol zvolený za podpredsedu československej Štátnej rady v Londýne. Pre určité nezhody s Benešom, ktorý emigroval do Londýna, sa však funkcie neujal. Naopak, roku 1941 sa presťahoval do USA. Tam spracúval a propagoval projekt na vytvorenie akéhosi zväzku stredoeurópskych národov, pričom počítal aj s podporou USA. Projekt však nezískal náležitú podporu kompetentných kruhov. Jeho uskutočnenie zmarili výsledky 2. svetovej vojny.
Zomrel 27. júna 1944 v meste Clearwater (USA). Jeho odvážne myšlienky o zjednotení stredoeurópskych národov sa až teraz začínajú naplno rozvíjať a realizovať. Dr. M. Hodža bol človek vysoko vzdelaný. Ovládal okrem niekoľkých slovanských jazykov i maďarčinu, rumunčinu, nemčinu, francúzštinu a angličtinu. Navyše bol rozvážny, húževnatý a z toho dôvodu i všeobecne uznávaný. Bojoval proti národnému útlaku, pritom sa však ostro staval proti národnej neznášanlivosti a nenávisti, čím si získal všeobecnú úctu. V tomto ohľade by mohol byť príkladom i mnohým súčasným politikom. A nielen politikom!
Štefan Hudák